29 minute read
V duchu Čajakových výročí
from Hlas ľudu 28/2022
OSLAVA DŇA SELENČE V duchu Čajakových výročí
Anna Francistyová
Advertisement
Tohto roku Selenčania oslávili svoj dedinský sviatok práve v stanovený dátum – 2. júla. O tom, ako si ho uctievajú, svedčí plné hľadisko počas celovečerného príležitostného programu v Dome kultúry, ale predtým sa domáci a hostia stretli v priestoroch etnomúzea (na poschodí Domu kultúry). Členky etnosekcie MOMS Selenča na čele s predsedníčkou Vierou Strehárskou pozvali záujemcov na otvorenie výstavy Stopy selenčskej minulosti.
Neúnavná zberateľka a organizátorka akcií na zachovanie
Najmladší a najmilší Perličky zo školského života
Skrátka predstavila expozíciu, kde sú tak krosná a vôbec nábytok, ako i výšivky, kroje, obrazy, narodenia a 40. výročie smrti veľkého spisovateľa Jána Čajaka ml. Jeho život je spätý s touto dedinou: narodil sa 18. júla 1897 práve v Selenči, umrel 3. júla 1982 v Bratislave a Selenča 2. júla oslavuje svoje narodeniny. Každoročne si Selenčania pri tejto júlovej príležitosti spomínajú na autora známych románov a poviedok z dedinského prostredia i historického obdobia, lebo je posledný zo slávneho rodu Čajakovcov a narodený práve v Selenči. Tentoraz vraj neinštalovali novú výstavu, ale jestvujúcu expozíciu doplnili niektorými exponátmi a nástenkami o Jánovi Čajakovi ml. Hostiteľka Viera Strehárska privítala i hostí: Annu Čapeľovú, predsedníčku Výboru pre kultúru NRSNM, Dr. Juraja Súdiho, podpredsedu MSS pre Báčku a člena NRSNM, Katarínu Vrabčeniakovú, podpredsedníčku Výboru pre vzdelávanie NRSNM a členku Rady Miestneho spoločenstva Selenča, ako i členky Spolku žien Matkino srdce z Lalite. Oslovení hostia ocenili veľký význam týchto priestorov, lebo „sú zmaterializovanou históriou Slovákov žijúcich v Selenči, a preto majú nielen dedinský, ale i obecný a pokrajinský ráz“. Poďakovali sa predsedníčke Strehovskej, že zobúdza u ľudí to šľachetné, čo ich vedie k tomu, aby pokračovali v jej stopách.
dedičstva našich predkov, učiteľka vo výslužbe a predsedníčka etnosekcie Viera Strehárska v príhovore pripomenula, že je toto 21. rok, čo etnosekcia dostala tento priestor, a stretnutie vďaka novej výstave tu usporiadali 42- alebo 43-krát. S potešením konštatovala, že zakladateľky sekcie privádzajú sem už aj svoje deti, dokonca i vnúčence, aby spolu ochraňovali pred zničením a zabudnutím vzácne veci, ale i pestovali našu tradíciu, aby sa zachovalo to slovenské, čo nám naši predkovia zanechali. dokumentácia, staré knihy, fotogra e, časopisy – spolu až 300 – 400 exponátov. Počas svojej práce vydali 5 čísel vlastného časopisu a ku každej výstave pripravujú letáčik.
V tejto klenotnici slovenského národného života tentoraz otvorili výstavu Stopami našich predkov, kde primeraným spôsobom oslávili 264. výročie založenia Selenče, 125 rokov od
Selenčská dychovka na ľudovú nôtu
DFS Pramienok si ochotne zatancoval na domácom javisku
ri, školáci, ale i učiteľky básňami, prozaickými i historickými textami pripomenuli život a dielo Jána Čajaka ml., ale vzdali hold aj slovenčine.
BOHATÝ PROGRAM V DOME KULTÚRY
Oslavy Selenče, dedinky, ktorá počíta 264 rokov od svojho založenia, pokračovali uplynulú sobotu v Dome kultúry. Moderátori Karmena Kováčová, Teodora Šimoniová a Alen Slonka privítali hostí z NRSNM, Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, Obce Báč, Matice slovenskej v Srbsku a MOMS Selenča, z evanjelickej a rímskokatolíckej cirkvi, zo základnej školy. Z javiska sa obecenstvu prihovorili a všetkým Selenčanom k oslave zablahoželali Anna Čapeľová,
predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM, Dr. Stevo Panić, predseda Obce Báč, Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva SR, a Marína Vrabčeniaková, predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Selenča. Predsedníčka Anna Čapeľová, Selenčanka, uznala: „Som hrdá, že sme usilovný a statočný národ, a hrdá som aj preto, že sme aj napriek migračným procesom, napriek nevyhnutnej asimilácii zachovali našu slovenskosť a našu dedinu.“ Predseda PaVíťazná scénka z republikovej Domiády nić doprial oslavujúcej Selenči ešte toľko rokov, predstaviteľ slovenského veľvyslanectva Konček pochválil bohatú expozíciu etnomúzea a tešil sa na príležitostný program ako „skvelé vyvrcholenie osláv“. V ďalšej gratulácii Selenči a Selenčanom predsedníčka Vrabčeniaková povedala: „Prajem nielen krásne oslavy, ale aj príjemný, šťastný a pokojom naplnený život. Nech je naša dedina Selenča skutočným domovom a miestom pre splnenie vašich snov.“ Potom sa to roztočilo a na javisku sa vystriedali všetky generácie. Na začiatku vystúpili škôlkari, aby ukázali, ako sa aj v škôlke pestuje ľudová tradícia, ako sa tancuje a spieva na ľudovú nôtu. Nasledovalo literárne pásmo o Jánovi Čajakovi ml., básne o ňom a o dedine. Ešte raz bolo pripomenuté, že v etnomúzeu sú vystavené fotografie z rodinného albumu Čajakovcov, ktoré mu venovala Edita Čajaková, spisovateľova manželka. Na budove Business centra je nainštalovaná pamätná tabuľa, ktorá upozorňuje i budúce generácie, že tu stál dom, kde sa narodil tento známy dolnozemský spisovateľ. Bolo to na návrh učiteľského kolektívu a učiteliek slovenčiny Viery Strehárskej a Ruženy Šimoniovej. Znovu bolo počuť, že si lebo sa z jeho diela ozýva kus tradície a dedinského života.
V programe vystúpili žiaci recitátori, potom štvrtáci so zaujímavými perličkami zo školského života, zahrali Orchestrík ZŠ Jána Kollára a selenčská dychovka Tamburáši, spievali členovia Komorného zboru Zvony, členovia selenčského evanjelického a rímskokatolíckeho spevokolu. Dobrou generálkou pred nedeľňajšou účasťou na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči bolo vystúpenie Detského folklórneho súboru Pramienok ZŠ Jána Kollára. A nechýbali ani divadelné ukážky. Traja Selenčania – maturanti petrovského gymnázia sa predstavili scénkou o Vasovi Ladačkom, ktorou získali 1. miesto aj na pokrajinskej, aj na republikovej Domiáde. Divadelníci KUS Jána Kollára pripravili efektnú scénku U doktora.
Na konci osláv moderátori povedali: „Týmto programom sme chceli ukázať, čo nám naši predkovia nechali, čo sme od nich zdedili a čo nám bolo od narodenia vštepené v srdci.“ V mene organizátora osláv – Rady Miestneho spoločenstva Selenča a koordinátorky celovečerného programu Nataše Klinovskej, riaditeľky selenčskej základnej školy, sa poďakovali
Divadelníci KUS Jána Kollára boli U doktora
Ján Čajak ml. svojím umeleckým dielom vybojoval trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry, za finančnú podporu tohtoročných osláv Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obci Báč.
V ÚSTRETY 8. GITARIÁDE VOJVODINY Súbeh pre demo skupiny
Gitariáda Vojvodiny sa bude konať po ôsmykrát zaradom v Kysáči na pomocnom ihrisku FK Tatra 3. septembra 2022. Demo skupiny tvoria podstatu festivalu. Súbeh pre súťažiace bandy je otvorený od 5. júla a bude trvať do 15. augusta.
Prihlášky na účasť na súbehu sa vypĺňajú elektronicky na webovej stránke festivalu alebo zasielaním potrebných informácií priamo na e-mail festivalu: gitarijadavojvodineinfo@gmail.com.
Všetky zainteresované skupiny, ktoré chcú účinkovať v súťažnej časti Gitariády, sa na súbeh môžu prihlásiť cez link: http://gitarijadavojvodine. rs/formular-za-prijavu/. Dodatočné informácie sú dostupné na novej webovej stránke festivalu: http://gitarijadavojvodine.rs/ alebo na sociálnej sieti Facebook na stránke Gitarijada Vojvodine.
Právo na účasť na súbehu majú demo skupiny, ktoré nemajú zverejnené komerčné vydanie a majú aspoň tri autorské skladby.
S cieľom popularizovania rokovej hudby a a rmovania demo rokových skupín potrebné je, aby každá skupina po prihlásení na svojej facebookovej stránke napísala status: „Prijavili smo se na Gitarijadu Vojvodine“ a aby označili stránku Gitarijady Vojvodine.
Na stránke festivalu po vypršaní súbehu budú zverejnené promo videá prihlásených skupín a demo skupina s najviac „lajkov“ na promo videu zabezpečí sebe priamu účasť v súťažnej časti festivalu.
Mediálny partner a sponzor prvej ceny festivalu aj tohto roku je Rádio-televízia Vojvodina. Okrem tejto veľmi vzácnej ceny, s cieľom propagovať ochotnícku tvorbu a samotné demo skupiny, momentálne sa dojednávajú vystúpenia na medzinárodných festivaloch, ktoré budú časťou ceny, ktorú zabezpečuje festival Gitariáda Vojvodiny.
Ako aj v uplynulých rokoch festival sa uskutoční pod patronátom Mesta Nový Sad, Správy pre kultúru, Správy pre hospodárstvo, Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá a partnerom v projekte je Nadácia Nový Sad 2021 – 2022, ktorou je Gitariáda Vojvodiny podporená v rámci Programového oblúku Kaleidoskop.
Organizačný výbor Gitariády Vojvodiny
VÝKLAD NOVÝCH KNÍH
Jaroslav Čukan – Michal Kurpaš – Boris Michalík – Roman Zima – Marián Žabenský: Dolnozemské odtiene slovenskej kultúry
(ISBN 978-973-107-183-1)
Jaroslav Čiep
„Kultúrne tradície dolnozemských Slovákov sa formujú južne od hraníc Slovenska v odlúčení od materského národa. V porovnaní s kultúrou Slovákov na Slovensku sú podobné, aj celkom odlišné. V obidvoch prípadoch vznikajú a existujú v špeci ckom prostredí: na Slovensku sú kultúrnym dedičstvom štátotvorného/ majoritného národa, spolužijúcich národnostných menších a etnických skupín, ktoré žijú v Slovenskej republike ako v spoločnom štáte; na Dolnej zemi – v Chorvátsku, Srbsku, Rumunsku a v Maďarsku sú Slováci jednou z národnostných menšín a etnických skupín v prostredí štátotvorného/majoritného národa. Dolnozemské odtiene slovenskej kultúry majú korene v materskom národe a modi kujú ich rozmanité, nové historické, geogra cké, štátnopolitické, ekonomické, etnické a konfesionálne súvislosti. Sú súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva, no špeci ckou: kultúrne vzory sú slovenské, ale obsahujú prvky obklopujúceho etnokultúrneho prostredia.“ Takto o knihe píše vydavateľ. Cieľom publikácie je doplniť a rozšíriť doterajšie poznatky o spôsobe života a kultúre, prispieť k objasneniu rozmanitosti dolnozemskej slovenskej kultúry, ktorá má veľa podôb aj spolupôsobiacich súvislostí ich vzniku, formovania a aktuálneho fungovania. Autorský kolektív v prítomnej monogra i zúročil mapovanie a hodnotenie kultúrneho potenciálu v slovenských dolnozemských enklávach a diaspórach, ktoré realizoval v rokoch 2016 – 2020. Treba však poznamenať, že s výskumom kultúry zahraničných Slovákov má dlhoročné skúsenosti a na svojom konte viac ako 10 monogra í a desiatky štúdií a konferenčných príspevkov. Výskum kultúrneho potenciálu bol ďalšou príležitosťou na návštevu a relatívne poznanie všetkých lokalít s inštitúciou fungujúcou na slovenskom etnickom princípe. Pomohol pri identi kácii množstva veľmi podobných aj diametrálne odlišných a špeci ckých kultúrnych javov. Bohaté publikované pramene sú orientované skôr na zovšeobecňovanie faktov o dolnozemskej slovenskej kultúre, na potvrdzovanie známych skutočností. Cieľom autorov nie je priniesť obsahovo vyčerpávajúce a tematicky komplexné dielo. Ambíciou publikácie je slovom aj vizuálnou dokumentáciou poukázať na rozmanitosť kultúry na úrovni štátov, regiónov a minoritných lokálnych spoločenstiev, jej príčin, doplniť tak doterajšie poznatky, priniesť nové inšpirácie a impulzy do budúcej vedeckej práce aj jej sprístupňovania verejnosti. Publikácia je zostavená z nasledujúcich statí: Úvod, Slováci v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku a Chorvátsku, Inštitucionalizovaná a organizovaná kultúra, Etnokultúrne a etnokonfesionálne aspekty minoritných spoločenstiev, Vplyv slovenských spoločenstiev na charakter kultúrnej krajiny, Kontexty tradičnej architektúry, Kultúrne tradície, Namiesto záveru a Literatúra a pramene. Publikáciu Dolnozemské odtiene slovenskej kultúry kolektívu autorov vydala Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Nadlaku v edícii Vedecké monogra e. Je rozmerov 21 x 15 cm, vytlačená kolorovane na kriedovom papieri v rozsahu 112 strán. Kniha je zlepená do mäkkej väzby a vyšla s vročením 2021. Vytlačila ju tlačiareň S. C. Carmel Print & Designe S. R. I. v Arade v Rumunsku.
Oznamy
KRÍŽOVKA ČÍSLO 28
ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27 V tajničke je meno a priezvisko slovenského kodifi kátora spisovnej slovenčiny.
unsplash.com
DROBNÝ OZNAM
KUPUJEM staré a nové perie
alebo mením za paplóny, vankúše
a deky. Prichádzam na pozvanie;
Martin Nosál, B. Petrovec,
tel.: 063/826-92-05 a 021/2282-278.
– VODOROVNE: minister, E, ostala, TS, tona, raj, PC, d, ovad, eso, Pavol, Tb, on, Miloš, lad, mali, A, už, pán, hnal, RS, prales, k, Tajovský
TAJNIČKA: PAVOL DOBŠINSKÝ
Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 27 z čísla 27 Hlasu ľudu z 2. júla 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ORNELA STREHÁRSKA, Ul. Čmelíkova č. 33, 21 425 Selenča. Blahoželáme.
Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs
VALLEY ECHO ROCK FEST V PADINE Čoskoro padinský Woodstock
Stevan Lenhart
Padina má dlhú tradíciu rockových koncertov. Kedysi počas 80. rokov dvadsiateho storočia v časopise ITD sa vraj písalo o Padine ako o „dedine s 2-tisíc obyvateľmi, v ktorej na rockové koncerty prichádza aj do 6-tisíc ľudí“... Bola to novinárska permutácia čísel, ale renomé rokenrolovej dediny si toto prostredie skutočne zaslúžilo masovou návštevnosťou hudobných dvojdňového festivalu pod názvom Valley Echo Rock Fest, plánovaného na 8. a 9. júla v tunajšej Višničkovej hore (je však možné, že dátum podujatia bude pre nepriaznivé podujatie odročený). „Idea o tomto festivale vznikla počas lockdownu, keď sme sa s kamarátmi rozhodli spríjemniť si chvíle, ale trochu aj skomplikovať si život, a tak sme najprv usporiadali koncert pre nás tridsiatich – päťdesiatich. V
podujatí. Preto sem radi chodievali hrávať najznámejšie domáce bandy, akými boli Riblja čorba, Divlje jagode, Griva, Električni orgazam, Rambo Amadeus... Bolo to hlavne v období, keď tu úspešne fungovala (už nejestvujúca) organizácia Hudobnej mládeže, ale rocková hudba si v Padine zachovala kultové postavenie až dodnes.
V súčasnosti v tomto prostredí pôsobí niekoľko mladých rockových skupín, ktorých členovia sa stretávajú v padinskom klube Underground, kde jestvuje aj koncertné javisko a vládne tu osobitný entuziazmus na vytváranie energického a autentického gitarového zvuku. Skupina tunajších rockerov sa počas minulých dvoch rokov rozhodla usporiadať letné koncerty v prírode a v tomto roku to pozdvihli na trochu vyššiu úroveň – organizovaním nasledujúcom roku to už bola trochu serióznejšia akcia, a teraz sa už postupne stáva tradičným podujatím,“ hovorí Pavel Sampor, jeden z iniciátorov a organizátorov padinského Valley Echo Rock Festu.
Na festivale vystúpi 6 hudobných skupín, z čoho tri sú z Padiny. Prvý festivalový večer sa začína vystúpením skupiny Blown, zloženej zo skúsenejších členov, ktorí hrajú interpretácie bluesrockových piesní takých autorov, akými boli Muddy Waters, Fleetwood Mac alebo Lynyrd Skynyrd. V pokračovaní vystúpi zreňaninský hardrock band Marshall a na záver Fatal Error z Idvora.
Program druhého večera otvorí mladá padinská skupina Wrong Way, nasledovať bude alternatívny rockový coverband Osmi dan z Nového Sadu a festival
Kronika
uzavrie padinská Kronika, ktorej členovia tvoria autorské piesne a do svojho prejavu zapájajú aj prvky psychedelickej a improvizovanej hudby.
Zaujímavosťou je, že sa festival usporadúva v prírodnom priestore Višničkovej hory. „Je to jedno z obľúbených výletných miest Padinčanov. Vzdialené je asi kilometer od dediny a prichádza sa tam poľnou cestou. Je to dobré miesto na koncert, ibaže je trochu komplikované v tom zmysle, že tlačených letákov a nové informácie možno sledovať v sociálnych sieťach. Ako sprievodné podujatie festivalu prebieha virtuálna výstava karikatúr pod názvom Zoks Nadreality Show.
Vo chvíli vzniku týchto riadkov ešte stále nebolo známe, či bude dátum festivalu pre daždivé počasie eventuálne posunutý o týždeň neskoršie. V každom prípade festival sa uskutoční – sľubujú organizátori.
Pod organizáciu podujatia Val-
Blown
si kompletnú infraštruktúru musíme tam priniesť. Ale to miesto má svoje čaro,“ poznamenáva Pavel Sampor.
Od organizátora sa ešte dozvedáme, že ozvučenie a javisko budú na profesionálnej úrovni. Prípravy sú už ukončené, festival bol ohlásený aj prostredníctvom ley Echo Rock Fest sa podpisujú Underground Rock Music Club & friends. Festival má podporu Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, ako aj viacerých padinských podnikateľov a jednotlivcov.
Foto: Marko Markov
Kultúra • Oznamy
K SVIATKU SELENČE DETSKÝ VÝTVARNÝ TÁBOR. Maliarka Anna Nosálová a Spolok svätého Vojtecha usporiadali 3. detský výtvarný tábor za nančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vo farskej záhradke sa zoskupilo do 40 detí zo Selenče, ale i z Báča a zo Somboru. V dobrej nálade pod košatými stromami maľovali vodovými farbami, temperami, drevenými a voskovými pastelkami (na snímke z archívu A. Nosálovej). Organizátori im zabezpečili materiál a z hotových prác vznikla aj výstava. Na tvorivú chasu sa prišli pozrieť i členky etnosekcie a niektoré učiteľky. Deti vraj veľmi chcú kresliť a maľovať, hostiteľka Anna Nosálová ich rád motivuje a im pomáha. Neprekvapuje, že aj počas školského roku prichádzajú učiteľky s triedami na hodinu výtvarnej kultúry k nej domov, alebo do tohto bývalého rodičovského domu. Je to taký krátky výlet, z hotových prác sa urobí výstava, ktorú si mladí výtvarníci pri ďalších návštevách rady obzerajú.
A. Francistyová
BLAHOŽELANIE
Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre dňa 16. mája 2022 vysokoškolské štúdium druhého stupňa v študijnom programe Pedagogika a vychovávateľstvo, v študijnom odbore Učiteľstvo a pedagogické vedy absolvovala SAŇA KOSOVCOVÁ z Kulpína a promovaná bola 22. júna, keď jej bol udelený akademický titul magister a taktiež sa jej dostala Cena dekana za mimoriadne výsledky v štúdiu.
K úspechu jej blahoželajú a veľa zdaru do budúcna prajú rodičia a bratia Zoran a Dušan.
„Obožávam ťa“
Anna Horvátová
Kamienkom do mozaiky nesprávne preložených, či poslovenčených slov prispievame, žiaľ, vo veľkej miere. Keď skonštatujeme, že nás niekto „obožáva“, nevedome porúšame pravidlá slovenského jazyka, a rovnako tak si osvojujeme poslovenčené srbské slovo.
Keď k niekomu pociťujeme hlboký kladný cit, lásku, či keď niekoho milujeme, vidíme ho radi, ako by sme my v slovenskom vojvodinskom prostredí povedali – „obožávame“, celkom nezmyselne sa tak vyjadríme. Namiesto poslovenčených foriem: „obožávam ťa“, „obožávajú ma“, „obožávam tie pesničky“, v slovenskej jazykovej spoločnosti a pri správnej komunikácii tieto polosrbské termíny treba zo slovenského jazyka eliminovať.
V slovenčine na vyjadrenie pozitívnych citov nepoužijeme poslovenčené slovo „obožávať“. Nesprávny ekvivalent sme si my vojvodinskí Slováci prevzali zo srbčiny, kde je samozrejmé sloveso obožavati, a z toho aj odvodené formy: obožavam te, obožavaju me, ja vas obožavam...
V našom materinskom jazyku zahŕňať veľkou láskou, obdivom, buď priateľov, svoje deti, vyjadríme slovesom zbožňovať: zbožňujeme svoje deti, zbožňujem dievča, chlapca, zbožňujú ma kolegovia, zbožňujem priateľov, ale aj zbožňujem hudbu, cestovanie. Synonymom je sloveso obľubovať. Akže máme veľa tých, ktorých fascinujeme či už správaním, alebo našou prácou, spôsobom konania, správania, už to nebude obožavatelj, je to srbské slovo, ale zbožňovateľ, v ženskom rode zbožňovateľka a v množnom čísle zbožňovatelia. Prídavné meno je zbožňovateľský, napr. zbožňovateľský prístup, zbožňovateľskí vedci, zbožňovateľské výrazy.
BLAHOŽELANIE
Na Právnickej fakulte v Novom Sade, Oddelenie vnútorných vecí, v týchto dňoch štúdium úspešne ukončila a titul Dipl. právnik získala DANIELA SABADOŠOVÁ z Kysáča.
K úspechu jej srdečne blahoželá
brat Michal.
BLAHOŽELANIE
Na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre 16. mája 2022 diplom a titul magister získala SANIČKA KOSOVCOVÁ z Kulpína. Dňa 22. júna na promócii jej bol udelený červený diplom a Cena dekana za mimoriadne úspechy v štúdiu.
K úspechu jej gratuluje a veľa zdaru v živote a práci praje
starká Speváková.
Oznamy
SMUTNÁ SPOMIENKA
na matku a mamičku
ZUZANU JAŠKOVÚ
Už iba milé spomienky uchovať, s láskou na Teba spomínať, kvety z lásky na hrob Ti dať, za všetko krásne ďakovať.
Tvoja dcéra Zuzka Krasková s manželom Paľkom, vnuk Vladko Krasko s manželkou Nataškou a synčekom Igorkom a vnučka Vierka Šišková s manželom Jarkom a synmi Jarkom a Želkom
SMUTNÁ SPOMIENKA
na mamu a mamičku
ZUZANU JAŠKOVÚ
S láskou a úctou si na Teba spomíname a krásne a trvalé spomienky zachovávame.
Syn Pavel Jaško s manželkou a deťmi
BOĽAVÁ ROZLÚČKA
s naším otcom a apkom
PAVLOM PETRÁKOM
29. 11. 1948 – 21. 6. 2022 z Kovačice
Už Ťa zaplavili vlny večnosti, už prestali Tvoje bolesti. Našiel si odpočinok svoj, všetkých nás spojí Boží pokoj.
Nikdy na Teba nezabudnú:
syn Pavel s manželkou Snežanou a vnukovia Daniel so snúbenicou Margarétou a Želislav
PRE MILOVNÍKOV KNÍH
Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu
na tel. č.: 021/47-20-840
alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).
Oznamujte v Hlase ľudu
021/ 47-20-840 021/47-20-844
inzercia@hl.rs
Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke www.hl.rs
a Facebookovej stránke Hlas ľudu (www.facebook.com/Hlas.ludu.info)
BOĽAVÁ ROZLÚČKA
s mojím bratom
PAVLOM PETRÁKOM
29. 11. 1948 – 21. 6. 2022 kurátorom z Kovačice
Po krátkej a ťažkej chorobe umrel mi na rukách.
Nikdy na Teba nezabudnem.
Brat Ján POSLEDNÝ POZDRAV
bratovi
JANKOVI DUBOVSKÉMU
20. 9. 1955 – 30. 6. 2022 z Čelareva
S úctou:
sestry Zuzana Černá a Anna Petržľanová s rodinami POSLEDNÝ POZDRAV
ujkovi
JANKOVI DUBOVSKÉMU
20. 9. 1955 – 30. 6. 2022 z Čelareva
S úctou:
Jaroslav Černý, Lýdia Čabrilová a Anna Uramová s rodinami
BOĽAVÁ SPOMIENKA
Uplynulo 10 smutných rokov, čo nie je s nami moja mama a mamica
ZUZANA FUNTÍKOVÁ
rod. Šranková 20. 9. 1938 – 5. 7. 2012 z Kysáča
Spomienka na Teba zostane navždy v našich srdciach.
Dcéra Miluška s rodinou POSLEDNÝ POZDRAV
ujovi
KAROLOVI HALABRÍNOVI
1939 – 2022 z Padiny
Navždy zostaneš v našich spomienkach.
Neter Anna s rodinou SMUTNÁ SPOMIENKA
Dňa 7. júla 2022 uplynulo 6 mesiacov, čo nie je s nami
ANNA TORDAJIOVÁ
rod. Kopčoková 21. 12. 1955 – 7. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca
S láskou a vďakou si na Teba spomína
rodina Lekárová
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS1487_03 NS_Novi_Sad_Novosadskog_sajma/Branimira_Ćosića
Podnik W-LINE, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS1487_03 NS_Novi_Sad_Novosadskog_sajma/Branimira_Ćosića, v Ul. Branimira Ćosića číslo 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6900/35, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.
Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. júna 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-485/22, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.
Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.
Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu, a o určovaní rozsahu a obsahu
Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU213 NSL213 NSO213, NSJ213 NS – Alberta Ajnštajna
Nositeľ projektu Telekom Srbija a. s., Takovska 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU213 NSL213 NSO213, NSJ213 NS – Alberta Ajnštajna, v Ulici Alberta Ajnštajna číslo 44, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.
Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. júna 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-149/22, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.
Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.
Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.
Šport
MLADÝ PADINČAN KRISTIÁN SLIVKA Vicemajster sveta v karate
Vladimír Hudec
Kristián Slivka, stredoškolák z Padiny, je mladý športovec, ktorý v Karate klube Dolina Padina už takmer desať rokov usilovne trénuje karate. Okrem toho, že trénuje, aj súťaží, a nielenže súťaží, ale aj zaznamenáva pozoruhodné úspechy. Doma vraj už má kopu medailí a pohárov z rôznych súťaží doma a v zahraničí. Medzi významnejšie úspechy určite patria dve
prvé miesta (v kata a súbojoch) na Majstrovstvách Európy v Česku roku 2017. V týchto dňoch však zaznamenal najväčší úspech vo svojej kariére. Na WKS Majstrovstvách sveta, ktoré v dňoch 10. až 12. júna prebiehali v belehradskej hale Šumice, v konkurencii 14 – 15 rokov obsadil druhé miesto a ovenčil sa striebornou medailou. Konkurencia bola veľmi silná, keďže sa majstrovstiev zúčastnilo vyše 800 účastníkov z 26 krajín sveta. Ešte pred týmto úspechom Kristiánove úspechy v karate si všimli aj v športovom zväze Kovačickej obce a vyhlásili ho za športovú nádej v oblasti karate v roku 2021. Kristián Slivka karate trénuje od siedmeho roku života. Spočiatku sa mu vraj Kristián Slivka na víťaznom pódiu na to ani veľmi nepáčiMajstrovstvách sveta v Belehrade so srbskou lo, avšak postupne zástavou v práci s trénerom
Karatisti padinskej Doliny so svojím trénerom Máriom Bobošom na súťaži v Trsteniku v máji toho roku. Kristián Slivka v druhom rade prvý sprava.
Máriom Bobošom, ktorý ho od prvého dňa zaúčal do tajomstiev tohto športu, sa mu karate zapáčilo, a teraz už bez neho nemôže. Naopak, mieni sa zdokonaľovať a plánuje, aby karate bol súčasťou jeho života aj do budúcna. Pravdaže, mieni pokračovať trénovať a súťažiť, a ktovie, jedného dňa sa stať aj seniorským reprezentantom Srbska a účinkovať na najväčších svetových sústredeniach karatistov.
Mieni sa však aj zdokonaľovať. Totižto v tejto chvíli je nositeľom hnedého pásu a práve sa chystá na skladanie skúšky pre čierny pás. Okrem toho by chcel byť aj karate trénerom a svoje vedomosti prenášať na mladších. Konečne prezradil nám, že by chcel byť aj rozhodcom v tomto športe. Plánuje sa teda karate naplno venovať. Nie však profesionálne, ale vedľa záväzkov v škole a potom aj v práci. Nech sa mu darí.
Foto: z archÍvu KK Dolina
V ARADÁČI SA SKONČIL MEMORIÁL VLADIMIRA VUJINA
V. Hudec
Po skončení majstrovskej futbalovej sezóny v Aradáči od roku 2014 prebieha tradičný memoriál v malom futbale venovaný mladému Aradáčanovi Vladimirovi Vujinovi, ktorý tragicky zahynul v dopravnej nehode. Turnaj tradične organizujú jeho priatelia a známi a z roka na rok sa stáva čoraz obľúbenejším medzi milovníkmi malého futbalu v Aradáči a širšom okolí. Nezorganizovali ho iba v roku 2020 z pandemických dôvodov.
Toho roku turnaj prebiehal v dňoch 18. júna až 4. júla a zúčastnilo sa ho 14 tímov z Aradáča, zo Zreňanina a z okolitých dedín. Mužstvá boli rozdelené do dvoch skupín. V skupinách hrali každý s každým a do štvrť nále postúpili po 4 najlepšie tímy z oboch skupín. Po štvrť nálových zápasoch do semi nále postúpili mužstvá: Vladimir Vujin, vlaňajší víťaz Restoran Domaćin, Doxa Flower a Restoran Ladovina. V semi nálových zápasoch Restoran Domaćin vyhral nad mužstvom Vladimir Vujin 0 : 3 a Restoran Ladovina porazil Doxa Flower 3 : 1. V súboji o tretie miesto Doxa Flower porazil tím Vladimir Vujin a obsadil tretie miesto. Vo nále sa stretli dva „restorany“ – Domaćin a Ladovina. Lepšia bola Ladovina a presvedčivo (0 : 5) porazila Domaćina a tak získala titul majstra turnaja. Toto mužstvo prichádza z Nového Bečeja a prvýkrát sa zúčastnilo tradičného podujatia mladých Aradáčanov. Za najlepšieho hráča je vyhlásený Milan Vidić z víťazného mužstva Restoran Ladovina a najlepší brankár bol Miloš Miličić z mužstva Doxa Flower.
Medzi týmito dvomi zápasmi milovníci futbalu v Aradáči mali príležitosť pozrieť si aj revuálny zápas, ktorý zohrali futbalistky zreňaninského Proletera. „Finálový deň, ako aj celý turnaj prebiehal vo férovom a športovom súperení s mnohými atraktívnymi ťahmi, ktoré početné obecenstvo pozdravilo potleskami. Tešíme sa veľkému ohlasu divákov a najviac početným deťom, ktoré sa každodenne zoskupovali vedľa ihriska. Tým spôsobom sme im vštepovali lásku k futbalu. Povďační sme aj
Spomienky na nebohého priateľa neblednú
ŽFK Proleter, ktorý nám spestril tento nálový deň a dokázal, že aj ženy môžu hrať futbal na vysokej úrovni. Nový šampión prvýkrát účinkoval na našom turnaji. Gratulujeme im a očakávame, že nám prídu aj o rok. Vďaka patrí predovšetkým Vladovej matke Slavici, ktorá každoročne nančne podporuje turnaj, ale aj iným početným sponzorom, ktorí pomohli, aby sa tento turnaj uskutočnil. Pochválenie si zaslúžili aj všetky mužstvá, ktoré sa zúčastnili tohtoročného turnaja, za príkladné a zodpovedné správanie sa tak na ihrisku, ako aj vo všeobecnej spolupráci s organizátormi. Na záver musíme pochváliť aj rozhodcov Maria Bogićevića, Dejana Janjića a Miloša Markova za výborné a profesionálne rozhodovanie počas celého turnaja,“ povedal na záver jeden z organizátorov Vlado Zakić. Mužstvo Restoran Ladovina s víťazným pohárom Foto: organizátori turnaja
FK HAJDUŠICA Športový kolektív hodný rešpektu
Vladimír Hudec
Už aj tým, že tretí rok zaradom zostali členmi oblastnej, Prvej juhobanátskej futbalovej ligy, futbalisti Hajdušice vypísali nové strany v dejinách klubu. Nikdy predtým totiž Hajdušičania v tejto úrovni súťaže nezostali dlhšie od jednej sezóny. V uplynulej sezóne majstrovstiev mužstvo hralo vo viac-menej podobnej zostave a prípadné zmeny v štandardnej jedenástke boli podmienené zraneniami, žltými kartami, ale aj rodinnými a inými záväzkami hráčov, čo možno pochopiť vzhľadom na to, že všetci hráči, na rozdiel od iných klubov, hrajú úplne zdarma, bez úhrady a prémií. Tréner Mršić do hry zvádzal 20 hráčov. Z toho
Pero, sme s tebou písalo na tričku, ktorý si spoluhráči dali ušiť a vytlačiť na znak podpory mladému Petrovi Mršićovi (stojí prvý zľava), ktorý po brutálnom zákroku obrancu Vulturulu Grebenac skončil na operačnom stole
však nielenže obstáli v lige, ale si vybojovali aj rešpekt ostatných klubov. Dokonca niekoľko kôl pred ukončením majstrovstiev Hajdušičania sa ocitli v skupine
Darko Pavlovic jediný zohral všetky zápasy
troch, štyroch klubov, ktoré mohli bojovať o druhé miesto v tabuľke a potom v baráži bojovať o postup. To sa však nestalo, lebo v pokračovaní poľavili a zaznamenali slabšie výsledky a v konečnom zakotvili v strede tabuľky.
Tak ako v jeseni, aj v jarnej časti aspoň raz v štartovej zostave boli sedemnásti futbalisti, kým traja do hry schádzali iba ako náhradníci. Všetkých 14 zápasov zohral iba Jánošíčan Darko Pavlovic, o jeden zápas menej si zapísali brankár Melich, A. Lipták a N. Ružić, 12 zápasov odohrali Z. Lipták a Knežević a po 11 Pejčić, Gužvica, A.
Goran Gužvica bol najlepším strelcom
Ružić a Folťan. Desať zápasov si zapísal Cvetićanin. Mladý kapitán mužstva kadetov Samet Beriša v seniorskom mužstve štartoval
Dušan Ćorda (prvý sprava) v rozhovore s hráčmi a vedením klubu
8 a kapitán Ivan Maliar 7-krát. Po dva zápasy zohrali aj Mršić, Petrović a Ćulum a po jeden zápas v štartovej zostave odohrali skúsený Radović a náhradný brankár Đukić. Zo striedačky na trávnik najčastejšie vybehával Petrović takmer na každom zápase, čiže 11-krát, Ćulum striedal 6-krát, Radović 4- a Mršić 3-krát. Po dvakrát striedali Pejčić, Beriša, Sobin a Brezičanin a raz aj Folťan, Gužvica, Đukić a Đurica.
Hajdušičania v jarnej časti súperom nastrieľali 24 gólov. Najviac – 6 gólov dal nováčik v mužstve Goran Gužvica. A. Ružić dal o jeden gól menej, ale si zachoval titul najlepšieho strelca mužstva, keďže počas celých majstrovstiev brankárov súperov prekonal až 18-krát. Po 4 góly uplynulej jari dali N. Ružić a A. Lipták, Pejčić dal 2 a po jednom dali aj Pavlovic, Folťan a Petrović. Inak jarná časť majstrovstiev čo do výsledkov bola slabšia od jesene. Vyhrali totiž 6 zápasov, koľko vyhrali aj v jeseni. Iba jeden zápas remizovali na rozdiel od jesene, keď remizovali na štyroch zápasoch a 7 prehrali (o tri viac ako v jeseni). Až na piatich zápasoch nedali gól. Z tých zápasov inkasovali bod, keď v Potpornji remizovali 0 : 0. Ostatné 4 prehrali, z čoho dva na vlastnej pôde s Jedinstvom z Kačareva 0 : 3 a C. zvezdou z Pavliša 0 : 2. Gól nedali a prehrali aj v Alibunári (0 : 1) a v Starom Tamiši (0 : 2). Povedzme ešte, že uplynulej jari najviac gólov doma nastrieľali mužstvu Jugoslavije (6) a na hosťovaní mužstvu Spartaka 1911 (5). Okrem bodu z Potpornja spoza chotára si body priniesli ešte len z Uljmy (0 : 3). V konečnom takéto výsledky postačili na to, aby majstrovstvá skončili na 7. mieste s 41 bodmi.
Letná prestávka sa pomaly chýli ku koncu, aj keď ju jednotliví futbalisti trávia pri mori. Tí, ktorí budú doma, už od piatka 8. júla začnú trénovať. Dohodnuté sú aj priateľské zápasy. Pre rodinné
Nenad Folťan (vľavo), Davor Ćulum a Anđelko Knežević (za objektívom) vykonali prípravné práce, po čom hráči sami vylíčili šatne
a pracovné záväzky s mužstvom nebude pracovať tréner Milorad Mršić, ale klub angažoval pomocníka Dušana Ćordu, ktorý počas svojej hráčskej kariéry určitý čas hral aj v tomto klube. Hráčsky káder nateraz zostal nezmenený. Určité ponuky síce má najlepší strelec Aleksandar Ružić a o odchode uvažuje aj mladý Samet Beriša, ale nateraz sa o tom ešte verejne nevyjadrili.
Povedzme na záver, že v klube nezaháľali ani počas prestávky, ale tento čas využili na to, aby dôkladne upravili okolie štadióna, čiže pokosili trávu a divorastúce kríky. Doriešili problém so zásobovaním elektrickým prúdom, vystavali žumpu na odvod odpadových vôd a vylíčili šatne. Všetko to urobili hráči a členovia správy dobrovoľne a v kamarátení, na čo je tento klub veľmi hrdý. Foto: V. Hudec a z archívu klubu
RTV Panoráma
TELEVÍZIA VOJVODINA 2
Piatok 8. júla
20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)
Nedeľa 10. júla
10.30 Zostrih z 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z Hložian, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)
Utorok 12. júla
11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník
Pondelok – sobota
18.00 Denník
Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelný piatkový kolážový blok ponúkne aj príspevky z 28. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, zo služieb Božích s
Cyrilo-metodským pásmom v Petrovci, ako i z osláv Dňa Selenče a Dní Pivnice.
Spektrum. V druhej časti piatkového bloku bude odvysielaná reportáž zo zaujímavého a už tradičného lužského podujatia pod názvom V lipovom chládku a medovom sládku, ktoré renomovaní lužskí výrobcovia medu usporadúvajú s cieľom popularizovať túto zdravú potravinu.
Dúhovka bude pozostávať z reportáže z 28. Detského folklórneho festivalu
Zlatá brána, ktorý sa konal uplynulý víkend v Kysáči. Sprítomnená bude nálada z ústredného programu, uvedené budú rozhovory s deťmi, návštevníkmi a organizátormi, ako i ukážky z detských choreogra í.
Vysielanie pre dedinu. V druhej časti nedeľného bloku odznie reportážny záznam z Jánošíka, ktorý bol pred niekoľkými rokmi nakrútený na tradičnom podujatí Deň višieň.
NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA
Každý pracovný deň
18.25 Objektív v slovenskej reči
TV PETROVEC
Pondelok – sobota
18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy:
Piatok 8. júla
– Na výške s mamou
Sobota 9. júla
– Šéf
Pondelok 11. júla
– Ja, robot
Utorok 12. júla
– 12 podmienok dedičstva
Streda 13. júla
– Drsniačky
Štvrtok 14. júla
– Čierne zlato
21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania
Nedeľa 10. júla
17.00 Film: Hotel Transylvánia III 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Jednoducho svadba! 24.00 Záver vysielania
Každý pondelok
20.00 Hudobný mix
Každý piatok
18.15 Výber z programu TV Kovačica
Každú sobotu
18.15 Výber z programu TV Pančevo
TV STARÁ PAZOVA
Pondelok – piatok
17.00 Správy 22.00 Správy
Nedeľa 13.00 S vami a pre vás
S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.
RÁDIO STARÁ PAZOVA
Utorok – piatok
18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)
Sobota
15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny
Nedeľa
7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy
RÁDIO PETROVEC
Utorok – piatok
9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia
Sobota
10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému
Nedeľa
10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania
Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.
RÁDIO KOVAČICA
Na modrej vlne
– každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia
TV OBCE KOVAČICA
Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00
Nedeľa 10. júla
16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Festival Letí pieseň, letí 2017
Utorok 12. júla
16.00 Divadelné predstavenie: Svetová vojna (réžia Fedor Popov) Kreslený lm: Samuel
Piatok 15. júla
16.00 Príspevky z archívu TV OK Film: Organ
TELEVÍZIA PANČEVO
Nedeľa10. júla
7.00 Repríza relácie Dobrý deň
Streda 13. júla
12.30 Dobrý deň, kolážová relácia
RÁDIO NOVÝ SAD 3
Predpoludňajší program
Každý pracovný deň 8.00 – 10.00
Sobota
8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň
Nedeľa
8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti
Popoludňajší program
14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)
Nočný program
23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)
