Slovensko moje, otčina moja

Slovensko

DEŇ ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV Slovensko moje, otčina moja

Miroslav Pap

Dva významné sviatky na Slovensku majú spoločný dátum – 5. júl. Prvým je Sviatok svätého Cyrila a Metoda, ktorý patrí k štátnym sviatkom, a pripomína symbolické výročie príchodu slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú

Milan Ján Pilip, predseda ÚSŽZ

Moravu v roku 863. Tento deň sa na území celej krajiny oslavuje veľkolepými podujatiami, často s cirkevným základom.

Od roku 1993 sa na Slovensku 5. júla oslavuje aj Deň zahraničných Slovákov. Je to pamätný deň pripomínajúci na státisíce krajanov, ktorí migrovali do zahraničia v minulosti s cieľom zabezpečiť si optimálnejší spôsob života. Intenzívne migrácie trvali niekoľko storočí v početných etapách, tak do okolitých krajín, ako aj do zámoria. Tento deň pripomína aj na krajanov, ktorí v súčasnosti žijú v zahraničí a nezabúdajú na svoju etnickú a kultúrnu identitu, ale si ju zachovávajú.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj tohto roku zorganizoval stretnutie krajanov pri základnom kameni potenciálneho Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Petržalke. V rámci o ciálneho programu sa prítomným hosťom prihovoril Peter Procházka, podpredseda ÚSŽZ, ktorý zdôraznil, že tohtoročné oslavy Dňa zahraničných Slovákov sú skromnejšie so zredukovaným programom, čo spôsobili stanovené opatrenia. Prízvukoval pritom na jubileá a jubilantov. Zvlášť zdôraznil 100. výročie narodenia Štefana Boleslava Romana, kanadského Slováka, priemyselníka, ktorý bol zakladateľom dnes polstoročného Svetového kongresu Slovákov. Tohto roku je aj 275 rokov od príchodu Slovákov do Slovenského Komlóša.

Hosťom sa prihovoril aj Milan Ján Pilip, predseda ÚSŽZ, ktorý predovšetkým akcentoval, že je potrebné, aby Slovensko malo aktívne spojivo so zahraničnými Slovákmi. Okrem iného dodal: „Máme početnú menšinu po celom svete. Človek sa v novom prostredí musí prispôsobiť novým podmienkam a spôsobu života. Početnosť krajanov svedčí o tom, že sú Slováci pracovití, šikovní a hlavne prispôsobiví. Fascinujúce je, že si zahraniční Slováci dokážu v krajine, v ktorej žijú, vytvoriť kúsok Slovenska. Dokázali urobiť niečo – zachovať si kultúru, ktorá je naším bohatstvom, čo znamená, že súčasťou slovenského národného dedičstva je aj niečo, čo vzniklo mimo územia Slovenska.“

Prítomným sa prihovorila aj

Svetlana Fábryová, ktorá predstavila televízny projekt Dedovizeň – cyklus prinášajúci pohľad na život Slovákov v zahraničí a nakoniec sa slova ujala aj Edita Hortiová, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Budapešti. Program osláv Dňa zahraničných Slovákov dopĺňali hudobné body. Zaspievala mužská spevácka skupina Univerzitného folklórneho súboru Mladosť pod vedením Ondreja Drugu, ako aj ženská spevácka skupina v zložení: Leonóra Súdiová, Kvety k pamätnému kameňu priložili aj Slováci z Maďarska Jarmila Papová a jej dcéry Michaela a Martina. V závere programu boli položené kvety na Základný kameň Pamätníka slovenského vysťahovalectva, ktorý v roku 2000 z tardošského lomu priniesli do historického petržalského parku. Kvety ku kameňu priložili predstavitelia strešných inštitúcií a vrcholných Vojvodinská spevácka zložka slovenských menšinových inštitúcií zo zahraničia. Na záver si všetci prítomní spoločne zaspievali pieseň Slovensko moje, otčina moja. Tohtoročné oslavy Dňa zahraničných Slovákov boli týmto iba symbolicky pripomenuté. Vystal tradičný kultúrno-umelecký program v bratislavskom Starom meste s početnými sprievodnými podujatiami. Predstavitelia ÚSŽZ pevne veria, že sa im o rok podarí zorganizovať bohatý program pripomínajúci význam zahraničných Slovákov. Foto: Vlasta Bolehradská

Účastníci s hosťami pri pamätnom kameni v Sade Janka Kráľa v Bratislave