Zuzkin višňový likér dobre chutil

DEŇ VIŠNÍ V JÁNOŠÍKU Zuzkin višňový likér dobre chutil

Vladimír Hudec

Višne, ktoré sa v posledných desaťročiach stali svojráznou poznávacou značkou Jánošíka, v posledných rokoch strpčujú život pestovateľom, v dôsledku čoho sa mnohí vzdali tejto výroby. Ženy združené v tamojšom Združení žien Jánošíčanka sa však nevzdávajú, ale usilovne organizujú svoje podujatie – Deň višní, ktorým vzdávajú hold tomuto ovociu, ktoré, treba to uznať, v minulosti prinieslo Jánošíčanom slušný zárobok.

V sobotu 10. júla na jánošíckom trhovisku, kde sa nachádzajú aj miestnosti združenia, prebiehalo 12. v poradí podujatie, na ktoré si Jánošíčanky pozvali spolky

Hostí vítali pampúchmi natretými višňovým lekvárom

Hajdušičanky, Kysáčanky, Petrovčanky, ako aj spolky z okolia z obcí Alibunár, Plandište a Vršac. Svojou prítomnosťou podujatie podporili

Podnetnými slovami sa prihovorila aj predsedníčka Alibunárskej obce Zorana Bratićová

začlenené v Asociácii slovenských spolkov žien. Zúčastnili sa Kovačičanky, Vojlovičanky, Padinčanky, aj náčelníčka Juhobanátskeho obvodu Marína Tomanová, predsedníčka Alibunárskej obce Zorana

Plandišťanky a Vojlovičanky s Marínou Tomanovou pri stánku hajdušických žien

Bratićová so spolupracovníkmi, tretí tajomník na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Srbsku Boris Konček a senior banátsky Slađan Daniel Srdić.

V úvodnej oficiálnej časti všetkých pozdravila predsedníčka Združenie žien Jánošíčanka Miluška Chrťanová. Podnetnými slovami sa prihovorili predsedníčka Alibunárskej obce a náčelníčka Juhobanátskeho obvodu. Potom hostiteľky prítomných oboznámili s nutritívnymi vlastnosťami višní a ich prajným účinkom na jednotlivé orgány a funkcie ľudského tela. Spevom sa prihovorili aj žiačky základnej školy a Anna Vanková svojím literárnym príspevkom. Hostia a ich hostitelia sa potom venovali výstavným stánkom, na ktorých dominovali ručné práce, tak výšivky, ale aj trukovaná látka na vyšívanie a rôzne modernejšie. Okrem ženských spolkov svoje práce vystavili a predávali aj žiaci Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku. V ich ponuke boli aj kvety v kvetináčoch, ale aj kompost, ktorý sami vyrobili v školských kompostéroch. Jánošíčanky sa, pravdaže, postarali o prezentáciu svojich výrobkov – višňovej šťavy a lekváru, sladkého, ako aj Zuzkinho višňového likéru. Hostí vítali sviežimi pampúchmi natretými višňovým lekvárom.

Trochu ďalej málopočetní milovníci rybacej polievky súťažili o to, kto uvarí tú najchutnejšiu. Zúčastnilo sa však iba 5 kuchárov, ktorým sa nelenilo na vysokých teplotách v chládku sibírskych brestov stráviť príjemné popo-

ludnie. Komisia rozhodla, že najchutnejšiu polievku uvarili Milinka Mosnáková so svojím manželom Jaroslavom. Hostia si mohli pozrieť aj bohatú etno výstavu združenia, tiež kostol a vkusne upravenú kostolnú záhradu. Dvere svojho etno domu pre návštevníkov otvorila aj Zuzana Kolárová. Do podujatia zapad-

Usmiate Jánošíčanky ponúkali lekvár, šťavu a likér

la aj prezentácia knihy Martina Listmajera pod názvom Komu sa nelení, tomu sa zelení, v ktorej autor opísal poľnohospodárske práce v Jánošíku v minulosti, a tak aj višňovú oberačku, staré remeslá, ako aj rôzne príbehy zo života Jánošíčanov. Nuž a tak ako sa to patrí na

Z prezentácie knihy Martina Listmajera

dobrých hostiteľov, toto vydarené podujatie, ktoré finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Alibunárska obec, Miestne spoločenstvo Jánošík a viacerí lokálni sponzori, sa skončilo pri chutnom stolovaní a hudbe v neskorých nočných hodinách.

MATURITNÝ VEČIEROK V PADINE Stredné vzdelanie všetci absolvujú v Srbsku

Olinka Glóziková-Jonášová

Maturanti padinskej Základnej školy maršala Tita sa v prvý júlový deň v slávnostnej atmosfére rozlúčili so základnou školou, profesormi, triednymi učiteľmi a spolužiakmi. Ukončenie osemročného základného vzdelania oslávilo 56 maturantov generácie 2006 a sčasti 2007, z ktorých dve žiačky sú nositeľkami Vukovho diplomu, a to Anja Ušáková a Natália Sojaková, ktorá sa stala aj žiačkou generácie. Slávnostný program prebiehal na nádvorí školy, kým oslava v organizácii rodičov sa uskutočnila v školskej telocvični. Úvodom sa prítomným prihovorila Mária Galasová, riaditeľka školy, poznamenajúc: „To, čo poznačilo školenie tejto generácie ôsmakov, je skutočnosť, že do konca šiestej triedy boli rozdelení do troch tried (po 22 žiakov), kým v siedmom a ôsmom ročníku boli rozdelení do dvoch tried s 28 žiakov. Nemali to však ľahké, znovu sa spoznávali a učili v početnejších triedach. To, čo ale poznačilo ich školenie, je

Spoločná fotografia padinských malých maturantov

aj pandémia Covid-19. Výučbu rok a pol sledovali on-line, takže skutočne to nemali ľahké. Dúfame, že im to nespôsobilo nejaké negatívne následky. Dôkazom toho sú však aj nedávne výsledky zápisu do stredných škôl. Zatiaľ podľa predbežných údajov všetci ôsmaci padinskej školy sa rozhodli zapísať do stredných škôl, a všetkým sa to aj podarilo.“ Na záver Galasová zdôraznila: „Nesmierne však potešila skutočnosť, že sa z tejto generácie ani jeden žiak nerozhodol pre stredoškolské vzdelávanie na Slovensku. Všetci sa rozhodli strednú školu absolvovať v Srbsku, čo predošlé roky, ako vieme, nebolo tak, a takmer z každej generácie polovica žiakov sa hneď do strednej školy zapísala na Slovensku. Toto je, domnievam sa a dovolím si povedať, dobre pre všetkých nás. Je to možno aj nejakým znakom, že sa už neodchádza v takom počte z dedín, že neodchádzajú rodičia, a keď neodchádzajú rodičia, neodchádzajú ani žiaci a celé rodiny.“

Za osemročné vzdelanie padinskí malí maturanti vďačia predovšetkým svojim triednym učiteľom Márii Nosáľovej, Jankovi Kolárikovi a Božane Papovej v nižších ročníkoch a Kataríne Kotvášovej a Jarmile Bokorovej vo vyšších ročníkoch.

Po slávnostných príhovoroch nasledovalo udeľovanie diplomov a knižných odmien za výnimočné úspechy žiakov. Po oficiálnej časti večierka nasledovala zábava, no prvý tanec si však maturanti zatancovali so svojimi rodičmi.

Foto: z archívu ZŠ maršala Tita

BEZPEČNOSŤ JE A MUSÍ BYŤ NA PRVOM MIESTE Autosedačky pre 90 detí v Obci Kovačica

O. Glóziková-Jonášová

Obec Kovačica v spolupráci s Agentúrou pre bezpečnosť dopravy už druhý rok zaradom zabezpečila autosedačky, tentoraz pre deti narodené od 1. júna roku 2020 do 1. júna aktuálneho roka. Rodičia s trvalým bydliskom v tejto obci mohli aplikovať na súbeh Rady pre bezpečnosť Obce Kovačica a jednou z podmienok bol preukaz o vlastníctve osobného mo-

Praktická ukážka montovania autosedačiek, lebo je ich správne použitie mimoriadne dôležité

torového vozidla. Na súbeh sa prihlásilo 90 osôb a 12. júla vo veľkej sieni kovačického Domu kultúry boli všetkým prihláseným aj odovzdané autosedačky určené pre deti od 9 až 36 kg. Okrem udelenia autosedačiek rodičia mali príležitosť vypočuť si aj prednášku odborníčky Mariany Jovanovićovej predovšetkým o význame správneho použitia autosedačiek. Menovaná prítomným aj prezentovala spôsob ich použitia a poukázala na následky nepoužívania autosedačiek a ochranných pásov pri jazde tak detí, ako i dospelých. Praktickým príkladom upriamila pozornosť rodičom na správne pripútanie a na záver ešte raz apelovala na rodičov, aby kedykoľvek, hoci aj na krátke relácie, pripútali deti do autosedačiek, a tým predišli možným zraneniam dieťaťa. Okrem toho bola ochotná odpovedať na všetky otázky súvisiace s montovaním sedačiek a rodičia si mohli vyskúšať aj ich montáž.

SÚŤAŽ VO VARENÍ RYBACIEHO PAPRIKÁŠA V KULPÍNE Lákavé podujatie pre návštevníkov

Katarína Gažová

Tradičné stretnutie pri kotlíkoch vedľa kanála v Kulpíne usporiadalo združenie rybárov Kulpína v Smuđ veľký počet návštevníkov.

Predsa podstatou stretnutia pri kanáli bola súťaž vo varení rybacieho paprikáša. Tradične sa jej zúčastňujú pracovné

Predseda rybárov Samuel Vrbovsky ( v strede s mikrofónom) privítal návštevníkov rybárskeho podujatia

nedeľu 11. júla. Vôňa rybacích špecialít, veselá hudba, príjemné ovzdušie pri vode prilákali do areálu združenia organizácie, združenia, spolky z Kulpína a okolia. Tohto roku bolo 18 kotlíkov v súťažnej časti, čiže 18 kuchárskych tí-

Kotlík Spolku vinárov a vinohradníkov Kulpín obsluhovali členovia (zľava) Jaroslav Žila a Zlatko Kičiňa

mov. Organizátori – kulpínske združenie rybárov zabezpečili rybu a priestor, ostatné bolo na súťažiacich, teda aké prísady pridajú, aby rybací paprikáš bol čím kvalitnejší a chutnejší.

Predseda ZŠR Smuđ Samuel Vrbovský privítal prítomných návštevníkov podujatia, zaželal im príjemnú zábavu a podotkol, že stretnutie má aj humanitárny ráz. Do pripravenej krabice návštevníci mohli dať dobrovoľný príspevok na liečenie malého Boška z Ratkova. na druhom mieste bol tím Krizni štab. Bez ohľadu na poradie, všetky paprikáše boli chutné a hostia si na nich lahodne pochutnali.

Okrem paprikášov domáce združenie rybárov pripravovalo aj smaženú rybu, ktorú však veľmi rýchlo popredali. Záujem bol veľmi veľký, takže sa každému ani neušla rybacia špecialita. Predseda združenia Samuel Vrbovský vysvetlil, že je teraz dosť ťažko zabezpečiť väčšie množstvo kvalitnej ryby, takže koľko sa dalo, toľko

Z ovzdušia súťaže – vpredu poľovníci (zľava) Zdeno Maglovský a Vladimír Haška

Súťažné tímy sa počas varenia starali o paprikáše, pridávali prísady, okoštovali, radili sa, čo ešte pridať, aby boli čím chutnejšie. Podporiť ich prišli aj početní kamaráti, ktorí im fandili.

Po vyhodnotení vzoriek paprikášov boli vyhlásení najúspešnejší. Prvé miesto obsadil tím pod menom G-TEAM, s hlavným kuchárom Vlastom Uhlárikom z Kulpína, zabezpečili.

V dobrej nálade, chutnom jedle a živej hudbe Jánov Zelenáka a Andrášika sa hostia na rybárskej chatke v Kulpíne bavili až do večerných hodín. Pravdepodobne už ľuďom takéto lákavé, tradičné a úspešné podujatia chýbali, a tak im prišlo vhod pobaviť sa v nedeľu pri kanáli a v príjemnom družnom posedení s blízkymi.

NOVÝ VIDEOSPOT VENOVANÝ 100. VÝROČIU OSAMOSTATNENIA SEAVC V SRBSKU V Hospodina dúfali naši otcovia

Miroslav Pap

Sociálnymi sieťami bol 27. júna veľmi rýchlo zdieľaný nový videoklip, s doteraz nezvyčajným námetom. Najmä ide o pieseň V Hospodina dúfali naši otcovia, na ktorú bol natočený aj videoklip a venovaný je oslavám 100. výročia osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku (1921 – 2021). Hudbu a text novej piesne zostavil Dr. Juraj Súdi st. Do tohto projektu boli zapojení cirkevníci prevažne zo selenčského a lalitského cirkevného zboru, ako aj Selenčania žijúci na Slovensku. Sólové vokálne časti patrili spevákom: Leonóre Súdiovej, Jurajovi Súdimu ml., Miroslavovi Poničanovi, Zuzane Poničanovej, Ladislavovi Tamašimu a Jurajovi Súdimu st.

Spievali speváci zo Združenia Selenčanov žijúcich na Slovensku, Spevokolu Ozvena, spevokolu Slovenskej evanjelickej boli zábery zo Slovenska, ktoré boli natočené v Evanjelickom drevenom artikulárnom kostole v Hronseku.

Orchester tvorili: Juraj Súdi

Záber z evanjelického kostola v Hronseku

a. v. cirkvi v Laliti a Komorného zboru Zvony.

Videoklip tvorili zábery zo služieb Božích, cirkevných aktivít, inštalácií a veľmi pôsobivé ml. – husle, rytmová a basová gitara, Miroslav Poničan – trúbka, Juraj Súdi st. – klavír, Vladimír-Vaňa Valent – klaviatúra, Marián Častvan – basová gitara, Karlo Kováč – akustická gitara a Daniel Kočonda – bicie. O strih videoklipu sa postarali Juraj Súdi ml. a Vladimír-Vaňa Valent a o zvuk Peter Pavlík a Dominik Turanský. Námet scenára mala na starosti Renáta Súdiová a jazykovú úpravu Vladislava Havranová.

Promócia nového videa sa konala 27. júna v selenčskom chráme Božom. V rámci prezentácie vystúpili aj Zborový spevokol z Lalite, Komorný zbor Nádeje z Pivnice, Komorný zbor Zvony zo Selenče a Zborový spevokol Ozvena zo Selenče. Promócie sa zúčastnili aj naši najvyšší cirkevní predstavitelia.

Projekt bol realizovaný v apríli a máji tohto roku. Dodnes má videoklip ponad 13 000 prehľadov, čo predstavuje veľký úspech pre realizačný tím tohto projektu. Videoklip je možné pozrieť si na Facebookovej stránke: Evanjelická cirkev a. v. Selenča. . Foto: zábery z videoklipu

STAROPAZOVSKÉ ŽENY Na krásnom jednodňovom výlete

Anna Lešťanová

Po dlhšej prestávke, ktorá bola zapríčinená nebezpečným koronavírusom, po uvoľnení epidemiologickej situácie v krajine s aktivitami začali aj členky Združenia pazovských žien, úspešnej programovej formy pôsobiacej pri staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V sezóne letných dovoleniek a prepotrebného oddychu pre všetkých, rozhodli sa realizovať jednodňový výlet.

Ich destináciou v nedeľu 11. júla bol Golubac a Srebrno jazero. Ako sa dozvedáme od predsedníčky Združenia staropazovských žien Anny Horvátovej, tento ich prvý tohtoročný výlet absolvovalo v dobrej nálade až 49 žien z Pazovy. Na výlete spolu s členkami združenia boli aj ženy, ktoré rady cestujú a podporujú prácu najmä tejto programovej formy spolku. Okrem rekreačnej časti výlet mal aj edukačnú náplň a Staropazovčanky si v nedeľu s veľkým pôžitkom najprv v Golubci obzreli chýrečnú pevnosť, a potom sa

V posledných rokoch je toto jazero čoraz populárnejšie, a preto dostalo aj názov „srbské more“. V blízkosti jazera sa nachádza aj rovnomenný hotel a tam sú i mno-

Staropazovčanky na prvom tohtoročnom výlete

zastavili na Srebrnom jazere, kde strávili príjemné chvíle, lebo ono patrí medzi najkrajšie mestá pre oddych v Srbsku. hé chatky a reštaurácie s bohatou ponukou gastronomických jedál, ktoré okoštovali aj Staropazočanky. V jazere (rozlohy 4 km2) je bystrá voda a ako nám povedala predsedníčka Horvátová, mnohé ženy si v jazere aj zaplávali a tie, ktoré na kúpanie nemali chuť, voľný čas využili rozdelené v skupinách na prechádzku. Do Pazovy si ženy priniesli krásne spomienky z tohto výletu a prejavili nádej, že si tohto roku doprajú aspoň ešte jeden takýto pekný výlet.

Keďže sa aktivity v oblasti kultúry rozprúdili, pred členkami Združenia pazovských žien je hodne aj aktivít. Podľa slov Horvátovej očakáva ich v blízkej budúcnosti až niekoľko významných podujatí, na ktorých sa zúčastnia, napr.: Krojová zábava v Laliti, programy Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci a iné. Už v jeseň – 9. októbra si naplánovali byť hostiteľkami stého výročia oslavy založenia ženského spolku v Starej Pazove. Foto: z archívu Združenia pazovských žien

DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ V KOVAČICKOM ŽENSKOM SPOLKU Oslávili 101. narodeniny

Olinka Glóziková-Jonášová

Ženský spolok v Kovačici už 101 rokov nepretržite ochraňuje a zveľaďuje slovenskú národnú tradíciu a identitu. Prispieva tým aj k zachovaniu multietnickosti v Obci Kovačica. Členky Ženského spolku v Kovačici 4. júla oslávili 101. výročie pôsobenia spolku. Pri tej

príležitosti usporiadali Deň otvorených dverí a vo svojich priestoroch návštevníkom a početným hosťom ponúkli výstavu ručných prác, starodávne tradičné jedlá, ale aj veselé a príjemné pobavenie a stretnutie s členkami iných spolkov.

Svojou prítomnosťou toto podujatie poctili aj vzácni hostia: Marína Tomanová, náčelníčka Juhobanátskeho obvodu, a Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, ktorí ponúkli nápomocnú ruku a vyjadrili ochotu podporiť prácu žien zoskupených v tomto spolku. Tomanová afirmujúc tento druh občianskeho aktivizmu, predovšetkým ženských združení, považuje, že treba konkrétnym spôsobom poskytnúť podporu spolkárskej činnosti – predovšetkým rozšírením trhu s cieľom ekonomicky zosilniť spolky, samým tým aj ich rozvoj. „Majú podporu Juhobanátskeho obvodu, aby ekonomicky silneli, teda rozširovali trh pre svoje

výrobky, lebo zdá sa to nejako v týchto podmienkach najdôležitejšie – aby mohli ďalej tvoriť, zdokonaľovať a predávať svoje výrobky a tým prezentovať Kovačicu, Južný Banát, Vojvodinu a Srbsko,“ povedala okrem iného Tomanová. Prítomným sa prihovoril aj predseda Obce Kovačica: „Aj napriek neprajným podmienkam pre obecnú pokladnicu v dôsledku pandémie vedeniu lokálnej samosprávy sa podarilo udržať stabilitu keď máme na mysli rozpočet. Podľa doterajšieho tempa, teda rovnako ako v rokoch pred pandémiou, aj v tomto roku sa nám podarilo pre mimovládny sektor, teda pre mimovládne organizácie a združenia, vyčlePríhovor Jaroslava Hrubíka, predsedu Obce Kovačica niť významné prostriedky a to napríklad len v oblasti kultúry 2 000 000 dinárov.“ Konkrétne, Združenie žien Kovačica získalo finančné prostriedky vo výške 100 000 dinárov na realizáciu projektu a donáciu od poisťovne Dunav osiguranje v hodnote 100 000 dinárov. Anna Stanová, predsedníčka kovačického spolku, vyjadrila iba vďaku za podporu: „Osobitná vďaka patrí Maríne Tomanovej,

Marína Tomanová, náčelníčka Juhobanátskeho obvodu (zľava), a Anna Stanová, predsedníčka Spolku žien v Kovačici Nevystala ani narodeninová torta

náčelníčke Juhobanátskeho obvodu, ale aj predsedovi OK Jaroslavovi Hrubíkovi a jeho zástupcovi Petrovi Višnjičkému, Turistickej organizácii Obce Kovačica, ale aj všetkým členkám, ktoré usilovne pracovali, aby toto podujatie poukázalo na lesk našich prác a úsilie šikovných rúk žien, ktoré sa pričiňujú k ochrane a prezentácii kultúrneho dedičstva kovačických Slovákov,“ poznamenala Stanová.

Na záver podujatia Marína Tomanová ozrejmila, že Ženský spolok v Kovačici k 101. narodeninám od Obce Kovačica dostal darček v podobe vlastného pozemku na území kovačického parku, kde bude následne symbolicky zasadených 101 ruží. Každoročne členky spolku budú sadiť, teda pridávať po jednu sadenicu ruže, a tým bude symbolicky označený každý jeden rok trvania jedného z najstarších spolkov žien na území Banátu a Vojvodiny.

Aká by to však bola oslava bez narodeninovej torty? Skutočne

nijaká! Preto sa vedenie spolku žien pričinilo o toto krásne prekvapenie a všetkých hostí okrem tradičných gastronomických jedál ponúklo aj tortičkami. Na záver sa udiala ešte jedna potešujúca udalosť. Najmä

Výstava k 101. narodeninám od založenia a nepretržitej činnosti Ženského spolku v Kovačici

do spolku, ktorý momentálne počíta bezmála 30 členiek, sa pridalo ďalších, teda nových zo desať členiek, a je to jedným z predsavzatí, ktoré si členky stanovili na vlaňajšej oslave storočnice – osloviť a zapojiť mladé ženy do spolku, aby sa táto tradícia združovania žien a vytvárania jedinečných ručných prác dožila aj ďalšieho storočia. Nedeľňajší deň otvorených dverí v Ženskom spolku hudobne spríjemnila rodina Tomášová z Kovačice. Foto: Nevena Gligorijevićová-Bugarčićová

ŽATEVNÁ SEZÓNA V PIVNICI Dobré výnosy žita aj v tropických teplotách

Miroslav Pap

Žatevná sezóna sa skončila, alebo v niektorých prostrediach vrcholí. Žita v poliach bolo menej v porovnaní s minulosťou, keď ho bolo najviac v chotári. Žatva predstavovala jednu z najťažších častí roka, no príchodom nových poľnohospodárskych náradí sa to zmenilo. Súčasná žatva trvá takpovediac iba niekoľko dní.

Pomerne priaznivá jar dobre vplývala na obilniny, a tak aj na žito. Koniec marca poznačili teploty, ktoré sa pohybovali pod bodom mrazu. Počasie preto spomalilo rast žita, no príchodom teplejších dní vegetácia sa značne zrýchlila. Jarné obdobie sprevádzané častými dažďami veľmi dobre vplývalo na celkovú úrodu, až po leto, keď sa zjavila veľká absencia zrážok. Dlhé bezdaždivé obdobia značne narušili vegetáciu. Chýbal aspoň jeden silnejší dážď dva týždne pred žatvou, ktorý by možno dosiahol maximá z obilnín. „Každý, kto mal žito tohto roku, by mal byť spokojní s výnosmi, lebo, pravdupovediac, neboli veľmi negatívne vzhľadom na poveternostné podmienky. Horšie však bude pre kukuricu a sóju, ktoré trpia v tejto dlhotrvajúcej suchote. V prípade silnejšieho a ešte lepšie dlhšie trvajúceho dažďa by ešte aj výnosy kukurice a sóje mohli byť dobré, no nie také, ako to bolo v minulom roku. Predsa tie bezdaždivé dlhotrvajúce obdobia negatívne vplývali,“ tvrdí Janko Kadlík, inžinier fytomedicíny z Pivnice.

Cena žita sa pohybuje od 20 do 21 dinárov za kilogram, no existuje možnosť, že bude stúpať hore, takže ľudia, ktorí si majú možnosť niekde uskladniť žito,

mali by počkať na lepšiu cenu. V priemere po jutre v pivnickom chotári bolo 50 metrov žita (5 tón), čo nie je slabý výnos. Žita je čoraz menej v pivnic-

Žatevná sezóna v pivnickom chotári

kom chotári. Dôvodom toho sú dobré výnosy kukurice a sóje, ako aj ich cena. Poľnohospodárom sa preto oplatí vysádzať tieto dve kultúry namiesto žita, ktorého cena je o niečo nižšia. No tento rok bude pravdepodobne iný, nakoľko žito malo dobré výnosy a v prípade ďalšieho pokračovania bezdaždivého obdobia výnosy kukurice a sóje budú minimálne. Existuje aj možnosť, že ľudia poučení týmto rokom možno posejú viac žita, ako to bolo tohto roku. Dôležité je tiež spomenúť, že poľnohospodári čoraz menej na sejbu žita používajú semeno, ktoré si nechali z predošlej sezóny. Najčastejšie si zadovažujú nové, deklarované semeno, ktoré dá omnoho väčšie výnosy. Napríklad žito z povaly zarodí 3 tony po jutre, kým deklarované semeno až 5 ton po jutre. No aj toto semeno si vyžaduje dobré hnojivá, ochranu a pravidelné sledovanie a v prípade potreby rýchlu intervenciu.

Pivnickí poľnohospodári si predsa tohto roku žito budú schvaľovať, lebo ho bolo dosť a možno sa prekvapia a vyššou cennou, avšak čas ukáže.

BÁČSKY PETROVEC Begej a elektrika

Jaroslav Čiep

Vlani v polovici augusta sa začalo s úpravou okolia Begeja a s vyberaním bahna. Týmto vodným tokom, ktorý rozdeľuje Báčsky Petrovec na dve časti, spravuje podnik Vode Vojvodine. Azda preto jeho koryto a okolie bolo zostalo toľké roky zanedbané a okolo Begeja sa rozmnožili javory, kadejaké divé kríky a bodľavé porasty. Miestami to bolo neúhľadné, zapustené – jedným slovom skutočná džungľa. Ale potom pred rokom najprv robotníci ručne opiľovali a vypiľovali stromy, za ktoré odhadli, že sú suché, prebytočné alebo budú prekážať mechanizácii, ktorá nastupovala za nimi. Neskôr pásový bager s rukou vyberal bahno z koryta a tarup drvil kríky a húštie rozrastené po svahoch. Tento projekt vyfinancovala pokrajinská administratíva a vyčíslenú hodnotu vykonaných prác uviedli na 14 400 000 dinárov. Časť prostriedkov pre tieto práce vyčlenila aj samotná Báčskopetrovská obec. Vy-

Intervencia tímu Elektrodistribúcie a opiľovanie stromov

konávateľom prác bol podnik Vodohospodárska spoločnosť Dunav z Báčskej Palanky. Ten vykonal úpravu Begeja a čistenie od bahna v úhrnnej dĺžke 2 600 metrov.

Keď ide o údržbu elektrickej siete, zdá sa, že tohto leta v Petrovci nie sú problémy s vykonávateľmi prác pri opiľovaní stromov práve v čase, tesne predtým, keď tie stromy majú priniesť plody. Sem-tam sa tie práce plánovite vykonávajú aj teraz. Stáva sa, že tieto mobilné brigády musia intervenovať aj havarijne, lebo sa v jednotlivých častiach Petrovca vyskytujú problémy s napätím. Naposledy sme postrehli jeden tím elektrodistribúcie pri opiľovaní stromov v Ulici generála Štefánika. Museli intervenovať, lebo konáre hatili elektrické vedenie.

Z TRADIČNÝCH REMESIEL – KLAMPIARSTVO Dobrého majstra ťažko nájsť

Miroslav Pap

Klampiarstvo patrí ku kovospracujúcim remeslám a predstavuje prácu a výrobu z plechu. V súčasnosti patrí k remeslám, ktoré sú ešte vždy aktívne, no v pozmenenej forme, nakoľko nové technológie značne urýchľujú prácu a nevyžadujú si toľko ľudskú pracovnú silu, ako to bolo v minulosti. Od konca 19. storočia sa začína obrovský rozvoj klampiarstva a v 20. storočí klampiari už boli v každej dedine.

Najstarším klampiarom v Hložanoch je 84-ročný Michal Toman, ktorý ešte dodnes aktívne pôsobí. Postupne ako mladý absolvoval všetky skúšky, ktoré boli potrebné, aby sa stal majstrom – klampiarom. Bol učňom v Kulpíne, učil sa aj v Novom Sade, bol pomocníkom v Báčskom Petrovci u majstrov Čániho a Sľúku. „U majstra Čániho som bol prvé tri roky ako pomocník. Tam

to bolo celkom dobre, veľmi sme si rozumeli. Vedeli mi vysvetliť a ja som zase im veľmi pomohol, lebo som chcel robiť, nebál som sa, a často som im dokonca aj ja poradil,“ zaspomínal si Michal Toman.

Vo svojej dielni

Po ukončení všetkých skúšok vystriedal niekoľko pracovných miest, no všade svedomite pracoval a usiloval sa dať svoj maximum. No prioritne sa snažil osamostatniť, presnejšie začať pracovať súkromne, lebo už nadobudol všetky potrebné zručnosti a vedomosti. Od roku 1967 pracuje aktívne ako súkromník dodnes. „Od tohto roku pracujem nepretržite doma v mojej dielni, ale aj na teréne. A nie iba v Hložanoch, ale aj v okolitých dedinách. Najviac práce vždy bolo s odkvapovými rúrami, keďže sa od 70. rokov začala intenzívna výstavba nových domov. Najmä v susednom Čelareve sa stavala nová časť. Dokonca som robil aj v Sriemskych Karlovciach a Pedantne dokumentované všetky práce Petrovaradíne. A vždy sám, lebo ostatných majstrov bolo ťažko zohnať. Ale vystačil som si sám. Zákaziek bolo vždy veľmi veľa, jednoducho sa nestalo, že by som prácu nemal. Aj keď som potom už nebol jediný pľachár v Hložanoch, práca nechýbala, práveže naopak, nestíhal som na všetky strany.“

Dnešní klampiari však majú prácu o niečo jednoduchšiu, nakoľko si všetok materiál vedia zadovážiť už hotový – vyrobený. V minulosti si však klampiar musel každú rúru, alebo výrobok z plechu vyrobiť vlastnoručne. To znamená, že je práca o polovicu jednoduchšia a rýchlejšia ako v minulosti. Odkvapové rúry vyrábal a inštaloval na obytných domoch, ale aj iných hospodárskych budovách.

Aj v súčasnosti Michal Toman vyrába rúry, kuchynský riad, opravuje súčiastky na automobily a traktory. V minulosti aktívne vyrábal aj uličné brány. Všetky, ktoré vyrobil, má skicované, dokumentované, kedy a komu ich vyrábal. „Dodnes, keď sa prechádzam Hložanami, vidím ešte stále moje brány, ktoré majú už niekoľko desaťročí. To asi znamená, že boli z dobrého materiálu a kvalitne vyrobené. A to mi je vlastne aj moje celoživotné ocenenie, tá kvalita. Samozrejme, nerobil som brány iba do Hložian, ale aj do iných prostredí. Nápomoc-

nou rukou bola moja manželka, ktorá mi vždy pomohla v dielni. Samozrejme, ona robila práce,

Kvalitný lievik bude dlhšie slúžiť ako plastový

ktoré neboli fyzicky náročné. Vyrobili sme všetko z pľachu, čo sa dalo,“ hovorí Michal. Kuchárky sú časté zákazníčky u Michala Tomana, lebo iba on vie vyrobiť kuchynské náradie, ktoré ručí svojou kvalitnou. Jednotlivé mu povedia presné dimenzie plechov na pečenie a on ich vyrobí. Patrí k tým majstrom, ktorí dokážu vyrobiť kuchynský riad, ktorý sa už v obchode nedá kúpiť. Michal Toman má jedno pravidlo – ak človek chce byť dobrý remeselník, musí to remeslo naozaj chcieť a venovať mu Aj ozdoby na plech je potrebné urobiť svoj čas a svoj život. Iba vtedy bude jeho práca dobrá, on bude garantovať kvalitou a zákazníci budú prejavovať spokojnosť.

ZO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU OBCE STARÁ PAZOVA Rozmanité aktivity v ustanovizni

Anna Lešťanová

Vorganizácii Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova v polovici minulého mesiaca sa v miestnostiach Klubu pre denný pobyt seniorov a osôb s invaliditou (v mestskom parku) realizoval akreditovaný výcvik na tému Preventívny dozor v ochrane práv detí v primárnej rodine. Bol to prvý výcvik usporiadaný po uvoľnení epidemiologickej situácie. Akreditovaný výcvik úvodným príhovorom otvorila Rada Žugićová, riaditeľka tejto ustanovizne.

Výcvik realizovali autori uvedenej témy – Ružica Jelisavcová, sociálna pracovníčka a poradkyňa v Republikovom ústave pre sociálnu ochranu, a Vukota Vlahović, právnik a šéf Úseku pre správno-dozorné rady v oblasti rodinno-právnickej ochrany v Ministerstve pre starostlivosť o rodinu. Na akreditovanom výcviku okrem odborných zamestnancov Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova sa zúčastnili aj ich kolegovia z centier pre sociálnu prácu Sriemskeho obvodu: z Inđije, Iriga, Šídu, Pećiniec a Báčskej Palanky. Úhrnne sa výcviku zúčastnilo 23 odborníkov z oblasti sociálnej ochrany, ktorí mali možnosť zoznámiť sa s viacerými oblasťami, akými sú napr. posúdenia potrieb detí voči biopsychosociálnemu modelu a spôsobmi uplatňovania rodičovských práv. Nadobudli tiež nové poznatky, napr. ako zistiť schopnosti rodičov vo vývojovej potrebe detí...

Dvojdňová Národná konferencia Sociálna ochrana v podmienkach dlhotrvajúcej pandémie v organizácii Asociácie centier pre sociálnu prácu, Združenia odborných pracovníkov sociálnej ochrany Srbska a Komory sociálnej ochrany prebiehala 22. a 23. júna vo Vrnjačkej Banji. Tomuto odbornému stretnutiu, ktoré sa tradične koná počas júna v tomto známom kúpeľnom meste – sídle asociácie, vićová, členka zhromaždenia združenia. Konanie konferencie malo veľký význam a na nej si účastníci osvojili nové poznatky, získali osožné skúsenosti a riešili niektoré problémy, s ktorými sa

Účastníci akreditovaného výcviku v Starej Pazove

ktorá počíta 170 centier z celého Srbska, sa zúčastnilo okolo 500 zamestnaných z oblasti sociálnej ochrany. V mene Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará najčastejšie stretávajú v praxi a ktoré boli iba zosilnené v dobe pandémie, keď neboli možné ani zoskupenia profesionálov z tejto oblasti.

Rada Žugićová (sprava), riaditeľka staropazovského strediska, a autori projektu Preventívny dozor v ochrane práv detí v primárnej rodine Ružica Jelisavcová a Vukota Vlahović

Pazova na národnej konferencii boli sociálna pracovníčka Dajana Kostićová, členka Správnej rady a podpredsedníčka uvedenej asociácie, právnik Oliver Ristić, tajomník asociácie, a sociálna pracovníčka Mirjana Sokolo-

Národnú konferenciu Sociálna ochrana v podmienkach dlhotrvajúcej pandémie česť otvoriť mala prof. Dr. Darija Kisićová-Tepavčevićová, rezortná ministerka, ktorá okrem iného vyjadrila úctu za vynaložené úsilie všetkým zamestnancom sociálnej ochrany v čase mimoriadnych okolností Covidu-19. Na konferencii po prvý raz odbornej verejnosti predstavili Ministerstvo pre starostlivosť rodiny a demografiu, ktoré je utvorené v roku 2020 počas silnej vlny pandémie. V mene novoutvoreného ministerstva sa prihovorila Milka Milovanovićová-Minićová, štátna tajomníčka. V druhý deň konferencie zvýšenú pozornosť venovali témam z oblasti sociálnej ochrany a medzi rečníkmi boli aj Vesna Trbovićová z Republikového ústavu pre sociálnu ochranu, ináč bývalá riaditeľka staropazovského Strediska pre sociálnu prácu, a Maja Dumnićová z Pokrajinského sekretariátu pre sociálnu ochranu, demografiu a rodovú rovnosť.

Medzi početné realizované aktivity v týchto dňoch zamestnanci Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova zaradili aj účasť koordinátorky pre rómske otázky strediska Milany Radu na online zasadnutí 1. júla pod názvom Preventívna ochrana reprodukčného zdravia mladých, maloletých tehotenstiev a pôrodov, ktorého organizátorom bol pokrajinský ochranca občanov prof. Dr. Zoran Pavlović.

Schôdzu usporiadali s predstaviteľkami ženských rómskych mimovládnych organizácií, Pokrajinským sekretariátom pre sociálne otázky, demografiu a rodovú rovnosť, kanceláriami pre inklúziu Rómov, zdravotníckymi mediátorkami pre Rómov a koordinátorkami pre rómske otázky.

Foto: z archívu Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova

STARÁ PAZOVA Ciele predovšetkým humánne a ľudské

A. Lešťanová

Pred dvomi rokmi – 14. júla 2019 v Starej Pazove na konštitutívnom zasadnutí Zhromaždenia obce založené bolo Združenie obličkových invalidov. V Staropazovskej obci v programe hemodialýzy je za-

pojených vyše 40 chorých, ktorí každý druhý deň musia stráviť 4 hodiny v tamojšom Stredisku pre dialýzu, ktorý pôsobí pri Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v Starej Pazove. Pacienti s týmto ochorením sú stopercentnými invalidmi, ktorým je v značnej miere narušená kvalita života a jedným zo spôsobov, aby ho aspoň koľko-toľko zlepšili, či hlavným zámerom bolo utvorenie tohto združenia. Jeho členovia sa zasadzujú, aby boli čím lepšie informovaní o novinkách spätých s ich chorobou a právach a spôsoboch, ako ich realizovať. Vtedy sa konštitutívnej schôdze zúčastnil aj Zoran Mišković, predseda Zväzu obličkových invalidov Vojvodiny, so sídlom v Novom Sade, ktorý je aj redaktorom časopisu Nefro. Tento odborný časopis vychádza trojmesačne a v ňom sú zverejnené všetky aktuality z tejto oblasti.

Predsedom Združenia oblič-

kových invalidov Stará Pazova je Duško Stublinac. Združenie je členkou Zväzu obličkových invalidov Vojvodiny, s ktorým majú výnimočnú spoluprácu. V Starej Pazove od roku 2012 jestvuje Stredisko pre dialýzu a už osem rokov jeho pacientom je aj D. Stublinac, ktorý je jeden z iniciátorov utvorenia združenia, lebo, ako nám povedal, veľmi dobre je zasvätený do tejto oblasti. „Naše združenie je neziskovou a mimovládnou organizáciou a zaoberá sa tak edukáciou pacientov, ako aj informovaním širšej verejnosti o tejto chorobe a jej fázach, tiež sociálnym zapojením všetkých relevantných činiteľov s cieľom pomôcť nám pacientom. Duško Stublinac, predseda Združenia obličkových invalidov Stará Pazova Nie je ľahko pacientom, ktorí každý druhý deň po štyri hodiny trávia na prístrojoch a často sa stáva, že aj tí najťažší pacienti nie sú nadostač edukovaní o svojej chorobe, kým verejnosť o tom ešte menej vie,“ povedal spolubesedník Stublinac, s ktorým sme sa rozprávali pri príležitosti druhého výročia pôsobenia Združenia obličkových invalidov Stará Pazova. Podľa jeho slov veľký význam pre chorých má usporiadanie najmä edukačných prednášok a okrúhlych stolov. Zamestnaní v Stredisku pre dialýzu v Starej Pazove sa maximálne usilujú pomôcť týmto pacientom a sú si vedomí, aký veľký význam má pre nich utvorenie a pôsobenie tohto združenia. Vzájomné vzťahy medzi pacientmi a zdravotníkmi pri tejto ťažkej chorobe znamenajú mnoho v zmysle podpory, pochopenia, vypočutia lekárskych rád... a to pri ľahšom zdolávaní každých eventuálnych ťažkostí. „Naše vedomosti z ne-

Z druhej časti okrúhleho stola v Starom Slankamene, kde sa členovia pri dobrom jedle aj kamarátili

frológie, ako odboru medicíny, ktorý sa zaoberá obličkami a ich ochoreniami, sú veľmi povrchové a každá edukácia je pre nás veľmi osožná,“ prízvukoval predseda Stublinac a doložil, že okrem práce na zdravotníckom a sociálnom vzdelávaní pacientov súbežne treba pracovať aj s členmi ich najbližšej rodiny, lebo pacient, ktorý odchádza na dialýzu, je celkom venovaný tomuto svojmu zdravotnému problému a všetko Sú veľmi láskaví, usilovní, plní pochopenia pre všetkých pacientov. Nadovšetko sú výnimočne dobre vycvičení, tímovo zohraní v danom momente správne a profesionálne zareagovať, čo pacientom dáva dôveru a silu vydržať, aj keď je najťažšie.

Pre vlaňajší pandemický rok všetky aktivity aj v tomto združení boli zastavené. Uvoľnením priaznivejších epidemiologických podmienok aktivity sa i v Zdru-

Časť zdravotných pracovníkov zo Strediska pre dialýzu v Starej Pazove, ktorí sa starajú o pacientov s obličkovými ochoreniami

ostatné mu je podriadené iba tomuto medicínskemu odboru. Súbežne do všetkého musí byť zapojená aj jeho rodina, ak mu chce pomôcť. Práca lekárskeho a kompletného zdravotníckeho tímu Strediska pre dialýzu v Starej Pazove je, ako uviedol Stublinac, za každú pochvalu. žení obličkových invalidov Stará Pazova rozprúdili, a tak prednedávnom v Starom Slankamene usporiadali edukačný okrúhly stôl a družbu medzi členmi a pobudli aj na edukačnom stretnutí v Sriemskej Mitrovici. Foto: autorka a z archívu združenia

V PADINSKEJ KNIŽNICI Tvorivé kreatívne dielne

Olinka Glóziková-Jonášová

V prvej polovici júla v Padine sa uskutočnili dve z troch plánovaných letných tvorivých kreatívnych dielní. Poznačili ich predovšetkým hojná návštevnosť, veselá nálada a tvorivé ovzdušie. Posledná sa uskutoční koncom augusta, informovala Zdenka Obšustová, knihovníčka padinskej knižnice. V prvý júlový pondelok na priatelenie do knižnice prišlo 20 detí a ich pozornosť zaujala prednášateľka Elenka Ďurišová, dipl. pedagogička a estetička, s témou z oblasti ekológie, presnejšie systémovej ekológie, ktorá sa zaoberá problematikou životného prostredia. Názov dielne bol Obrázková kniha z padinského parku. Ďurišová dielňu pripravila sama a realizovala ju na otvorenom priestore v padinskom parku. V teoretickej časti dielne Elenka sa opierala o text knihy Prvi dečji ekološki bonton autora Mladena Gvera. Deti sa spoznali s pojmom ekológie, významnými dátumami, ako sú napr. Deň planéty Zem, Deň európskych parkov, Deň oceánov a iné. Následne sa zmienili o tom, ako vlastne každý z nás môže svojím správaním prispieť a pomôcť v ochrane životného prostredia, čo máme a akým spôsobom šetriť, čomu sa vyhýbať, ako upratovať odpadky a tomu podobné. Po krátkom teoretickom úvode, v ktorom sa teda oboznámili so základnou

Spoločná fotografia z dielne o morskom svete

terminológiou a pojmami, nasledovala praktická časť dielne, v rámci ktorej okrem iného vytvorili nádherné výtvarné práce a z nich následne vytvorili obrázkovú knihu.

V praktickej časti deti boli rozdelené do troch skupín. Prvá skupina ilustrovala znečistený park, druhá skupina kreslila ako svedomité a usilovné deti upratujú park a tretia skupina už ilustrovala krásne uprataný park, ktorý je neoddeliteľnou časťou nášho životného prostredia. Z ilustrácií vznikla opravdivá obrázková kniha, ktorej sú autori deti – účastníci dielne a vydala ju Obecná knižnica Kovačica, oddelenie v Padine. Samotným postupom vypracovania tejto jednoduchej knihy deti sa oboznámili aj o tom, ktoré údaje si môžu v knihe, ktorú listujú alebo čítajú, overiť. Tento výsledok kreatívnej dielne, túto novovzniknutú obrázkovú knihu si možno pozrieť v padinskej knižnici.

V pondelok 12. júla prebiehala druhá v poradí letná kreatívna dielna pod názvom Námorníci. Aj tejto téme sa venovala Elenka Ďurišová. Dielna bola rovnako tak rozdelená na teoretickú a praktickú časť. V prvej časti dielne sa rozprávali o mori

a živom svete v ňom. Prečítali si niekoľko básní zo zbierky Morská ríša spisovateľa Daniela Pixiadesa a listovali v knihách o mori a oceánoch z fondu padinskej knižnice. V druhej časti dielne, praktickej, aj tvorili – námornícke čiapky, kreslili živý svet z hlbín morskej ríše, vystrihovali a lepili do zamysleného mora. Niektorí z účastníkov dielne, ktorí aj odcestujú k moru počas letných prázdnin, sa vážne pripravili na pekné chvíle pri mori.

Výsledkom dielne o ekológii je obrázková kniha

Ďalšia, resp. posledná zaplánovaná dielňa v rámci tohtoročných letných kreatívnych dielní sa uskutoční tradične 25. augusta, v deň narodenia padinského spisovateľa Michala Babinku. Dielňa sa bude volať Tvrdí vandrovníci a bude tradične venovaná jemu a jeho tvorbe. Túto dielňu bude mať na starosti Zdenka Obšustová. Prázdninové kreatívne dielne pre deti zastrešuje Obecná knižnica Kovačica, oddelenie v Padine.

Okrem teoretickej časti, dielne mali aj praktickú časť Účastníci dielne sčasti tvorili aj v parku pred školou

Foto: z archívu Obecnej knižnice Kovačica, oddelenie v Padine

VÝTVARNÝ TÁBOR A TVORIVÁ DIELŇA V KOVAČICI Etnokult a Paleta 2021

Stevan Lenhart

Medzi pravidelné podujatia v realizácii kovačických táborníkov patrí aj tradičný výtvarný tábor, ktorý sa v tomto roku usporiadal od 8. do

12. júla. Aktivity boli usporiadané v budove a na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica a šlo vlastne o dve osobitné podujatia, ktoré prebiehali paralelne v rovnakom čase. Boli to tvorivé dielne pre najmladších účastníkov pod názvom Paleta 2021 (v organizácii TO Jánošík) a tábor pre dospelých maliarov pod názvom Etnokult (pod organizáciu tohto podujatia sa podpisuje Mládežnícka rada Obce Kovačica).

Tvorivé dielne pre deti viedla Jelena Jovičićová-Jovanovićová, pedagogička a dlhoročná členka skautskej organizácie z Belehradu, ktorá o priebehu akcie Paleta 2021 povedala:

– Prvý deň sa v tvorivej dielni zúčastnili aj deti s osobitnými potrebami, s ktorými sme skúšali techniku odtláčania farby z balónov na papier, čím sa dostal mramorový vizuálny efekt a nakoniec sa tie odtlačky použili na výrobu pohľadníc. V nasledujúcich dňoch účastníci tábora vyrábali okrasné magnetky a zaoberali sa technikou dekupáž, pri ktorej používali servítky, tiež vyfarbovali sadrové masky a figúrky zvierat a vyrábali košíčky z recyklovaného papiera. Deti majú veľký záujem o tieto tvorivé aktivity, veľmi pekne sa zabávajú a kamarátia, čo je aj hlavným cieľom celého podujatia. Okrem toho vyvíjajú svoje tvorivé Tvorivá nálada v detskej výtvarnej dielni schopnosti a zručnosti a zoznamujú sa s novými výtvarnými technikami, čo neskoršie môže pre nich byť osožné v škole a vo voľnom čase. Účinok týchto tvorivých aktivít je teda všeobecne pozitívny. Sieň Miestneho spoločenstva bola počas výtvarného tábora

Minivýstava omaľovaných masiek

upravená na spoločný ateliér pre dospelých účastníkov podujatia pod názvom Etnokult. Boli to maliari z rôznych prostredí z krajiny

Časť obrazov, ktoré vznikli počas akcie Etnokult

a zahraničia. Dragan Barlov z Kragujevca sa v práci tohto výtvarného tábora zúčastnil už piatykrát. Ako povedal, chodieva sem veľmi rád, lebo vždy je tu vynikajúca nálada a príležitosť vymieňať skúsenosti s kolegami, tiež sa mu páči umelecké ovzdušie v Kovačici. Počas tábora namaľoval dva obrazy koní a začal pracovať na dvoch portrétoch známych osobností. Jeho autentický výraz je ináč surrealistický.

Akademická maliarka Sonja Spiroska Ostojićová zo Skopje vypracovala dva obrazy, ktoré zapadajú do jej aktuálneho cyklu Všetky farby zvuku, spájajúceho maliarstvo a hudbu. Na obrazoch pomenovaných Symfónia 1 a Symfónia 2 farbami vyjadrila svoje dojmy z kovačického prostredia, ktorým je vraj oduševnená. V tábore Etnokult sa zúčastnila prvýkrát, podobne ako Belehradčanka Ljubica Jovičićová, ktorá je spokojná s príjemným pracovným ovzduším a namaľovala insitné obrazy s motívmi zvierat (súboj kohútov, kôň, mačka). Snežana Budavčićová zo Subotice pracuje s technikou akvarelu a znázornila motívy vtákov.

Ema Dišpiterová z Padiny sa už viac rokov zaradom zúčastňuje

v tomto podujatí. Ako hovorí, je toto dobrá príležitosť zoznámiť sa s kolegami, vymeniť skúsenosti a rady ohľadom tvorenia obrazov. Pracuje s technikou akryl na plátne, počas výtvarného tábora namaľovala obrazy s motívmi vtáka a chlapca v hre s rôznofarebnými balónmi. Kovačičanka Jarmila

Padinsko-kovačické dueto maliarok – Ema Dišpiterová a Jarmila Cicková

Cicková tiež maľuje technikou akryl na plátne, vytvorila obrazy na tému multikultúrnosti (znázornila ľudí z rôznych častí sveta) a o celom podujatí sa vyjadrila veľmi pozitívne. Ako povedala, spoznala tu vynikajúcich tvorivých ľudí. Od organizátora obidvoch podujatí Jaroslava Tomana sa dozvedáme, že sa plánuje výstava obrazov, ktoré vznikli v tábore Etnokult v posledných päť rokov. Tvorivú dielňu Paleta 2021 podporila Obec Kovačica, pokým Etnokult sa realizuje z prostriedkov Mládežníckej rady Obce Kovačica.

Chvíle letných prázdnin trávite s kamarátmi, s rodinou, so svojimi miláčikmi. Na každý Prázdninová zábava deň je to kopa zábavy. Naši kamaráti nám píšu a kreslia o tom, ako sa hrajú vonku v prírode s loptou, venujú sa svojim obľúbeným zvieratám, verným kamarátom, alebo cvičeniu, tancu, cestovaniu a podobným zábavám. Príroda ich najčastejšie inšpiruje, a tak kreslia kvietky, včeličky, slniečka, obláčky, motýliky a všetko, čo vidia v prírode vôkol seba. Prázdninová zábava je bezstarostná, veselá, šantivá. Na ňu máte dosť času a aj na vymýšľanie nových hier, ktoré vás pobavia spolu so súrodencami, priateľmi, domácimi zvieratkami.

Katuša Timotea Martuliaková, päťročná PU Včielka v Kulpíne

Sára Ondríková, 3. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Petra Petrášová, 1. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Natália Naďová, 2. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Milan Vida, päťročný PU Včielka v Kulpíne

Timotej Sabo, šesťročný PU Včielka v Kulpíne Aňa Klinovská, 1. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Moje obľúbené zvieratko

Moje obľúbené zviera je psík. Volá sa Beny.

Môj psík je kučeravý.

Hlavu má malú a kučeravú. Uši má kučeravé a malé. Nohy má krátke. Telo má kučeravé, biele a chudé. Chvost má kučeravý a krátky. Môj psík sa hrá s jeho hračkami. Keď poroznáša hračky po dvore, ja potom upratujem za ním. Býva vo svojej búde, ktorú mu urobil môj otec. Nepáči sa mu, keď ho zobudíme zo spánku. Najviac sa mu páči, keď sa dostane do kvetinovej záhradky a začne kopať jamky. Usiluje sa veľmi. Robí to vtedy, keď je veľmi teplo. Jedáva chutné granulky. Teší sa na pre chádzky po dedine. Vábia ho druhé psíky. Potom ho ideme hľadať.

Teším sa, že mám psíka, lebo je on môj najlepší priateľ.

Dajana Pavlovová, 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Aleksa Radosavljev, päťročný PU Včielka v Kulpíne

Z KOREŠPONDENCIE ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (3) Listy Terézii Vansovej

Miroslava Ožvátová

VV máji sme si pripomenuli sté výročie založenia Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Základnou myšlienkou je pokračovať v ovzduší ženskej emancipácie a spomenúť si na jej nositeľky v slovenskom prostredí. V tom kontexte uverejníme niektoré listy popredných žien slovenskej spoločnosti a kultúry vôbec. Cieľom je pocítiť atmosféru danej doby, položenie a úsilie žien stať sa viditeľnejším.

Turč. Sv. Martin 14. II. 97

Priateľka moja drahá!

Kým sa druhí v divadle smejú (dúfam, že sa smejú, a nie nudia, je veselohra), ja sedím doma a píšem Tebe. Viem, že Ty asi každodenne vyzeráš naše spoločné „dielo“ v „Nár. novinách“, a tu len deň po dni – nič a nič. Má Ti to svoju históriu, akej ja veru ani vo sne nebola by som sa ponazdala. Ja totižto ešte na Hromnice, teda 2. t. m., odniesla som osobne naše odporúčanie „Ženského světa“,[10] ako som ho dľa Tvojho dovolenia prepracovala, a pre lepšie čítanie sadzačovi i do čista prepísala. Hurban nesľuboval mi určite, že ho uverejnia, len že však uvidia, keď ho prečítajú. A hneď pri tej príležitosti i on, i Škultéty (Pietor nebol tam) vyslovili nechuť proti ženským osobitným časopisom vôbec a proti tomuto „Ženskému světu“ zvlášte, že je to len také nútené delenie sa, že vydavateľský časopis nemá byť špeciálne ženský, alebo špeciálne mužský, že čo to má za zmysel; že čo by sme my povedali, keby oni počali vydávať „Chlapský svet“ (toto, pravda, znie komicky), že sú to darobné veci s tým ženským „urovnoprávnením“, ženy sú urovnoprávnené vo všetkom, čo im patrí, tieto časopisy že majú príchuť socialistickú, a propagovanie ženskej rovnosti s mužom že je k tomu i protináboženské, lebo „Sväté písmo“ hovorí žene, aby bola podriadená mužovi, i všetky prirodzené poriadky hovoria jej to samé atď. A v „Ženskom světe“ okrem toho vrčí im tá nešťastná Costenoblová,[11] i ukazovali mi tam reprodukcie dvoch z tých jej ominóznych[12] obrazov, že sú to obrazy nie brojace proti nemravnosti, ale práve sú necudné samy, sú i hnusné, i hlúpe, tie nemali sa seriózne brať, ale mali sa vôbec ignorovať, a keď sa pripomenuli, mali sa odsúdiť atď. Nuž, ja by veru iste nemaľovala také obrazy, keby som bola maliarkou, ani nepodívam sa s radosťou na ne, tak asi účinkujú ako scény zo Zolových románov, ktoré človek číta tiež len akoby za pokutu, no ja neviem, že by sa o Zolovi hovorilo, že má zlé tendencie. Je ohavný naturalista, človek má až krutý pocit odporu proti nemu v istých veciach, ale preto neopovážila by som sa tvrdiť, že negatívnym, totižto práve tým odpor budiacim spôsobom neslúži dobrej veci – tej jasnej totižto, ktorú on ignoruje. Tak bude i s Costenoblovou.

Nuž, tak mala som takú šarvátku s redaktormi, ale predsa som myslela, že rukopis uverejnia, keď ho prečítajú. Ja aspoň nevidím v tom nič nebezpečného pre slovenské ženy, keď čítali by „Ženský svět“, ktorý je, dľa môjho zdania, celkom v dobrom duchu vedený. Ale milé naše odporúčanie len nič a nič nechodí. Hurban mi odkázal, že príde ku mne, a že mi objasní vec. Ale len nič a nič nechodil, podľa svojej známej akurátnosti. Ja ale bola som netrpelivá i preto, že Ty nebudeš vedieť, čo si myslieť, a písať som Ti nechcela, kým som sa od nich nedozvedela, čo je, či to chcú preinačiť, a či vôbec nepodať. Nuž dnes z kostola idúc, ohlásila som sa v redakcii – a tam sa mi osvedčili, že oni nemôžu takýmto vážnym spôsobom odporúčať „Ženský svět“ a jemu podobné veci, lebo že by to bolo proti programu „Nár. novín“ – čo na to riekneš?… Ja som ostala trochu „verblüfft“[13] − lebo, musím sa priznať, nemala som posiaľ príležitosť nadobudnúť si takú vysokú mienku o ich prísnej vernosti k programu. Vypýtala som si rukopis naspäť, zaželajúc redaktorom, aby sa vždy vo všetkom tak prísno verne k programu držali ako teraz s týmto. Trochu trafení odvetili (vlastne hovoril za to len Hurban, lebo bol náhodou len sám tam, ale mi tvrdil, že Pietor nechce článok uverejniť), že v malých veciach síce udávajú sa chyby alebo odchýlky, ale toto že považujú za vec vážnu. Rukopis Ti posielam, aby si videla, čo som doňho naprikladala. Neviem, či ho reku nedáš do „Domu a školy“,[14] len ho vari trochu skrátiť, a to urovnoprávnenie a emancipáciu nespomínať, aby sa strachu

nenarobilo. Mňa mrzí, že nemôžeme si sľubu dostať (že „Ženský svět“ budeme verejne odporúčať), no úspech z toho odporúčania viem, že by nebol, lebo u nás niet zmyslu za takéto vážnejšie časopisy u žien, u nás sa ešte len na zábavu hľadí. Už i preto tie strachy našich redaktorov sú zbytočné. Ináč ich protidôvody nie sú bezpodstatné, ja by som veru tiež nechcela ženy nakaziť akýmisi protimyselnými vrtochmi a bludmi, menovite nechcela by som sa prehrešiť proti náboženstvu – no či a nakoľko sa „Ženský svět“ proti náboženstvu prehrešuje, by potrebovalo náležitého posvietenia. Aspoň i samy „Nár. noviny“ zas v iných veciach nie menej prehrešujú sa proti nemu. A Češkám nechcela by som prezradiť, že nám „Nár. noviny“ neprijali to odporúčanie ich časopisu, lebo to by ony brali za neprajnosť proti nim, proti Terézia Nováková, Čechom vôbec, a to by zase kaosobnosť z dejín českého zilo všetku vzájomnosť. My vari ženského hnutia vôbec mlčaním pomiňme túto vec, a ony nás azda nebudú interpelovať. Vskutku som ja nemyslela, že nám takto zahudú tí naši náramne strachovliví páni. [10] Odporúčanie „Ženského světa“ – „Ženský svět“, redigovaný Terezou Novákovou, začal vychádzať roku 1897. Šoltésová do neho prispievala. [11] nešťastná Costenoblová – Anna Costenoble (nar. 1866) namaľovala v roku 1894 kompozíciu „Tragédia ženy“, ktorej reprodukciu uverejnil „Ženský svět“ I, hneď v prvom čísle. [12] ominóznych (z lat.) – tu vo význame nevkusný, trápny [13] „verblüfft“ (nem.) – ohromený, zaskočený [14] Neviem, či ho reku nedáš do „Domu a školy“ – článok skutočne vyšiel v tomto časopise, a to pod názvom „Sestrám slovenským“ („Dom a škola“ XIII, 1897) Zdroj: Zlatý fond denníka SME Foto: Wikipedia