Pre každého niečo

V ÚSTRETY TROJOSLAVÁM KULPÍNA Pre každého niečo

Katarína Gažová

Po roku prestávky na nasledujúci víkend v sobotu 31. júla a v nedeľu 1. augusta v Kulpíne budú oslavy. Miestne spoločenstvo Kulpín, MOMS Kulpín a Spolok kulpínskych žien usporiadajú trojlístok osláv: Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadbu voľakedy a dnes.

Na zasadnutiach organizačného výboru osláv Kulpína po prehodnotení možností bolo rozhodnuté, aby sa tohtoročné oslavy z areálu kulpínskeho kaštieľa presunuli do areálu Poľovníckeho domu Poľovníckeho spolku Fazan Kulpín, takže tohto roku sa väčšina programových obsahov osláv bude konať na tomto priestore. Ústredný galakoncert je naplánovaný na 19.30 h. Tohto roku oslavám nápomocnú ruku podal predovšetkým Poľovnícky spolok Fazan v čele s predsedom Branislavom Plachtinským. Do organizácie sa zapojili početné spolky, združenia a organizácie Kulpína.

V sobotu 31. júla sa začínajú oslavy v popoludňajších hodinách v areáli Poľovníckeho domu v Kulpíne a tam programy budú prebiehať do nočných hodín. Predpoludním (od 7.00 do 12.00) v ten deň súťaž v športovom rybolove v priestoroch svojej rybárskej chatky usporiada ZŠR Smuđ Kulpín a o 9.00 sa začne Obecný šachový turnaj v organizácii Šachového klubu Kulpín. Tohto roku bude turnaj v hostinci Dane na hlavnej ulici Kulpína. Šachisti tentoraz zmenili lokalitu konania, ako i deň. Po minulé roky to bola nedeľa ako druhý deň osláv a turnaje bývali usporiadané v rybárskej chatke vedľa kanála. V druhý deň osláv v nedeľu 1. augusta sa programové obsahy zasa, ako aj roky predPredvlani na začiatku galakoncertu vystúpili aj kulpínske ratolesti. Malí tanečníci KUS Zvolen na tým, budú realizovať vedľa Poľovníckeho fotke netrpezlivo čakajú na svoj výstup na javisku. domu. Už tradičná súťaž vo varení poľovníckeho paprikáša v organizácii poľovníkov Kulpína je z roka na rok lákavejšia a zaujímavejšia. Už majú prihlásených viac ako 40 skupín, ktoré budú variť kotlíkový paprikáš a súťažiť. Paralelne bude aj súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov. Pri živej hudbe a v dobrej nálade, ktorú dotvoria aj hostia z bratskej Riečky zo Slovenska, sa budú návštevníci baviť do predvečera.

Na záver osláv bude futbalový zápas zábavného rázu, keď si na neďalekom trávniku Futbalového klubu Kulpín sily zmerajú mužstvá Tuční a Chudí. Po zábave športového rázu bude nasledovať ľudová veselica v miestnostiach FK Kulpín a okolia.

Organizačný výbor tohtoročných osláv vyzýva záujemcov o zahlásené programové obsahy osláv, aby ich navštívili a pozreli si, čo im pripravili na pobavenie a dobrú zábavu. Tak teda v sobotu 31. júla a v nedeľu 1. augusta nech sa páči na oslavy do Kulpína!

V NOVOM SADE Rekonštruujú dráhy a dbajú o stromy

Jasmina Pániková

V poslednom čase čoraz častejšie počujeme o význame prepravy na bicykloch. Samozrejme, je to najlacnejší a často najrýchlejší spôsob, ako sa dostať z jednej časti dediny či mesta na druhú, a vplýva to pozitívne aj na naše zdravie. Avšak keď na cyklistických dráhach existujú určité prekážky, napr. ich šírka alebo korene stromov, ktoré zdvihli cyklistickú dráhu, bicyklovanie častejšie predstavuje problém než pôžitok. Našťastie v Novom Sade si vedenie mesta povšimlo tento problém a vyčlenilo prostriedky na rekonštrukciu cyklistických dráh.

Mestská správa pre stavebné pozemky a investície už začiatkom augusta štartuje s rekonštrukciou cyklistických (a peších) dráh na časti Futockej cesty, ktorá v tejto chvíli patrí medzi najproblematickejšie. Presnejšie, budú sa rekonštruovať dráhy od Ulice hajduk Veljkovej po Bulvár patriarchu Pavla. Hodnota investície vynáša viac ako 180 miliónov dinárov a financovaná bude zo Správy pre kapitálové vklady AP Vojvodiny, ako aj z rozpočtu Mesta Nový Sad.

Poškodenia dráh v značnej miere zapríčinili korene platanov, no odborníci z mestskej správy, VKP Gradsko zelenilo, Rady pre ochranu zelene Mesta Nový Sad a projektanti rozhodli, akým spôsobom riešia tento problém, dbajúc pritom, aby nepoškodili platany, vďaka ktorým je táto časť mesta rozpoznateľná. Pripomeňme iba to, že sú tieto stromy staré viac ako 60 rokov a zasadené boli skôr než boli vybudované dráhy pre cyklistov. Podľa rozhodnutia kompetentných tam, kde bude možné, novoprojektovaná cyklistická dráha bude vzdialená od stromov, zatiaľ čo v nedostatku priestoru orezané budú koruny stromov a koreňový systém pla-

tanov, čo umožní stabilitu kmeňa a znemožní poškodenie novej dráhy. Po zakončení prác na týchto dráhach nasledovať budú práce na úseku od Bulvára oslobodenia po Ulicu hajduk Veljkovu. Treba vyzdvihnúť aj to, že na najdlhších častiach dráh bude možné dvojsmerné pohybovanie sa cyklistov, čo je v tejto chvíli pre úzke dráhy takmer nemožné. Podľa všetkého cyklisti sa majú Čoskoro sa väčšina dráh bude podobať tejto na čo tešiť, zostáva iba dúfať, že si aj podaktorí vodiči áut uvedomia, že parkovaním na dráhy nielenže prekážajú cyklistom, ale aj ničia zelené plochy na našich uliciach.

Klobásafest 2021 v báčsKom Petrovci letný festival klobás

Jaroslav Čiep

Nik asi nechyroval, že čoskoro po ukončení piateho v poradí Medzinárodného festivalu klobás Klobásafest 2020, ktorý sa uskutočnil vlani v polovici februára v Báčskom Petrovci, všetky masové podujatia dostanú červenú na dlhší čas pre zdravotné a sociálne opatrenia a šírenie sa vírusového nebezpečenstva. Sprítomníme si,

že prvé tri ročníky tohto podujatia sa uskutočnili v areáli Vrbary. Účinkujúcich celkov bolo čoraz viac a aj návštevníkov, takže organizátori uvažovali o novej, väčšej a priestrannejšej lokalite. Preto sa roku 2019 podujatie presťahovalo na školské ihriská. A na túto príležitosť zabezpečili aj obrov-

ský stan. Vlani dimenzie stanu ešte takmer zdupľovali na 25 x 45 m. O tomto gastronomickom podujatí sa rozchýrilo aj v širšom prostredí a záujem oň prejavili aj viaceré združenia z okolitých krajín. Vlani bol aj rekordný počet prihlásených súťažiacich tímov, až 71, a podujatie malo silný medzinárodný ráz, lebo do Petrovca prišlo súťažiť aj 16 tímov zo Slovenska, 3 z Maďarska, 2 z Česka a po 1 z Rumunska, Chorvátska a Ukrajiny. Tohtoročný Klobásafest bol avizovaný na 13. februára 2021, ale pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu v krajine organizátori sa ho museli vzdať. Keďže nechceli, aby rok prešiel Topoľskovci – víťazný tím s pohárom bez tohto podujatia, predsa sa vzchopili zorganizovať ho v sobotu 24. júla. V ceremoniáli otvorenia tohtoročného Klobásafestu zástupca predsedu Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Ján Šuľan ho nazval summer, čiže letným festivalom klobás. V tomto náhradnom termíne na uskutočnenie Klobásafestu

Záborskovci si vydobyli druhé miesto

2021, ktorý si zachoval aj medzinárodný ráz, keďže sa tímu z rumunského Nadlaku predsa

podarilo pricestovať do Petrovca, po uvoľnení prísnych opatrení proti vírusu COVID-19 si na svoje prišli všetci milovníci klobás. Na športových ihriskách Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci pod stanom rozmerov 15 x 20 m aj tohto roku bola súťaž vo výrobe čerstvých klobás. Súhrnne v tomto gastronomickom súboji účinkovalo 27 tímov: jeden z Rumunska a 26 zo Srbska. Z tohto počtu súťažiacich celkov Petrovčania tvorili 15 tímov a ďalších 11 bolo z bližšieho a ďalšieho okolia (z Hložian, Maglića, Kulpína, Kysáča, Futogu, Nového Sadu, Pivnice, Belehradu, Vojlovice, Šídu...). Pod organizáciu podujatia sa podpísali Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec, Obec Báčsky Petrovec a Združenie Klobásafest. Ich partnermi v organizácii boli aj Turistická organizácia OBP a VKP Komunalac Petrovec.

Pre tých, ktorí sa zúčastnili v minulých ročníkoch, dátum určite bol prekvapením, ale propozície súťaže nie. Tie sú nemenné a opakujú sa z roka na rok. V súťaži vo výrobe čerstvých klobás tím spravidla tvoria 4 členovia. Za stanovený poplatok každý tím

dostane 10 kg mletého bravčového mäsa, nádobu na miešanie, 15 metrov umytých a nasolených tenkých čriev, stôl a priestor na výrobu klobás, ako aj hygienické rukavice, rúška, zástery a krájaný chlieb. Súťažiace tímy si priniesli soľ, papriku, cesnak, rascu a iné zložky na výrobu klobás, aj strojček na plnenie mäsa do čriev. K tomu Aj policajti vedia urobiť chutnú klobásu – obsadili na stoloch tímov tretie miesto nechýbali ani údené klobásky a vlastné výrobky na lepšie ocenenie tímu, krojovaný odev či uniforma na zviditeľnenie tímu, iné veci

Hložianske Združenie poľnohospodárov tiež obsadilo tretie miesto

na výzdobu stola a ponúkanie upražených klobás. Novinkou tohto roku je, ako nám povedal tajomník MS Petrovec Šťastko Durgala, že každý tím samostatne aj vysmažil vyrobené klobásy na vlastnom rošte, keďže sa známkovala aj kvalita praženia. Po odbere vzoriek na ochutnávku a oceňovanie a kým členovia komisie Vladimír Dudáš,

O najchutnejšej klobáse rozhodli členovia hodnotiacej komisie

Ján Tancik, Pavel Tordaji a Milina Tanciková hodnotili tohtoročnú klobásovú žatvu, boli sme sa pozrieť aj na tímy, ktoré súťažili

vo vyprážaní škvariek. Okolo kotlov sa zvŕtali tímy Výskumnej stanice Petrovec, Spolku žien Slovenka z Hložian a Jána Ušiaka

z Petrovca. Keďže škvarky prešli na ruvačku, všetky tímy dostali diplom so zlatou medailou za kvalitu vypražených škvariek. Ako svojráznu atrakciu a zábavný bod podujatia vlani uviedli na Klobásafeste v Petrovci aj súťaž vo výrobe masla tradičným spôsobom. Tohto roku o primát najlepšieho súťažili tri celky: YMCA Báčsky Petrovec, KUS Zvolen z Kulpína a Vojlovická družina. Kvalitou vyprodukovaného masla sa nelíšili, a preto všetkým tímom odovzdali diplomy so zlatou medailou. Vôňa a chuť najlepších a najchutnejších zabíjačkových výrobkov na Klobásafeste 2021 na ihriská vedľa petrovskej školy z domu vylákali značný Súťažiť prišiel aj celok zo zahraničia – z Nadlaku, Rumunsko počet návštevníkov, domácich aj cezpoľných. Prišli podporiť tímy, ale aj ochutnať z horúcej štipľavej klobásky a čerstvo vypražených škvariek. Na vchode bolo aj predajcov vlastných

Veselá súťaž: zhotovovanie masla tradičným spôsobom Pri losovaní odmien z tomboly

výrobkov z okolia a stánky na predaj nápojov a smažených klobások. Keďže vonku bolo zo 30 stupňov Celzia, aj krčmárom sa darilo s predajom nápojov. Na Klobásafeste 2021, ako hovoria organizátori, všetci sú víťazi a odmenení. Niektorí si odnesú diplom, iní odmenu z tomboly. Tú aj tentoraz zorganizovali na potešenie prítomných. Na dobrú náladu pod stanom vyhúdala skupina Maks zo Selenče.

Úvodom záverečnej časti bolo odovzdávanie diplomov za suchú klobásu z vlaňajšieho vydania festivalu a vyhlásenie osobitných uznaní. Diplom so zlatou medailou za kvalitu údenej klobásy získali tímy: Miestne spoločenstvo Hložany, Vojlovická družina, Farma Horvát, Topoľský, Martinskí seniori 1. Porota pre osobitné kategórie v zložení: Anna Speváková a Ján Pavlis, rozhodla, že diplom za najmladší tím získal Gelzenkirchen z Petrovca, najveselšia bola Vojlovická družina, najusilovnejšia Agrohemika, najkrajší tím Petroland, najelegantnejší Petrovec AS, najpočetnejší tím Miestne spoločenstvo Hložany a najstarší tím Zakázané starnúť z Pivnice.

Tohto roku podľa mienky hodnotiacej poroty najchutnejšiu klobásu nadial tím Topoľský z Petrovca (Pavel Topoľský st., Pavel Topoľský ml., Samuel Jagoš a Ivan Topoľský) a ako absolútny víťaz

získal prechodný pohár. Druhé miesto obsadil tím Záborskovci z Petrovca (Jaroslav, Miroslav, Marko, Borislav a Ladislav Záborskovci), kým si tretie miesto rovnoprávne rozdelili tímy Polícia Báčsky Petrovec (Michal Potfaj, Ján Dudok, Ján Cerovský a Bojan

Pri vyprážaní škvariek: tím Výskumnej stanice Petrovec

Jević) a Združenie poľnohospodárov Hložany (Dušan Kolár, Janko Haška, Ján Uram, Juraj Semartonský a Andrej Bartoš). Pre všetky štyri víťazné tímy odmeny (8 jednodňových vstupeniek) zabezpečil Aquapark Petroland Báčsky Petrovec. Tie im rozdelila riaditeľka Zuzana Michalíková. Podujatie moderovali Peter Šuľan a Milan Hemela. Veríme a aj organizátori majú nádej, že ďalšie vydanie Klobásafestu bude v tradičný februárový termín už na rok.

KYSÁČ Súťaž vo varení fazule

Miroslava Ožvátová

V nedeľu 25. júla na nádvorí Loveckého spolku Bažant v Kysáči bolo zorganizované gastronomické podujatie. O súťaž vo varení fazule sa tento rok postaral Folklórny súbor Vreteno z Kysáča, ktorý podujatie pomenoval jednoducho – Fazuľovanie. Súbor pripravil aj fazuľu na predaj. Účastnícky poplatok, čiže kotizácia bola 3 000 dinárov. Všetky skupiny dostali mäso, kurivo, zeleninovú zmes a hlavnú ingredienciu – fazuľu. Prípravy na varenie sa začali ráno o desiatej. Súťažilo až 18 tímov – z Kysáča, ale aj z Hložian a Kulpína. Členovia poroty, ktorá hodnotila fazuľu, boli: Slavko Marčok, Marián Mar-

Folklórny súbor Vreteno (foto: z archívu Lýdie Francistyovej)

O najlepšiu kotlíkovú fazuľu súťažilo 18 tímov Víťazi súťaže (zľava): Denis Marčok, Jaroslav Mojžiš a Ivan Struhár

tiš, Pavel Marčok, Miloslav Madacký a predseda Michal Madacký. Porota hodnotila hustotu, či sú mäso a fazuľa dostatočne uvarené a všeobecný vzhľad. Každý účastník mohol získať maximálnych 60 bodov. Víťazom bol tím Loveckého spolku Bažant z Kysáča. Druhé miesto získal tím Denisa Marčoka a tretie miesto obsadil tím Ivana Struhára z Hložian. Pre všetky tri miesta boli pripravené aj odmeny.

Aj keď Folklórny súbor Vreteno podujatie takéhoto typu zorganizovalo po prvýkrát, návštevnosť a nálada mohli len hovoriť o tom, že sa im to vydarilo. Atmosféra, nápoje a vôňa prilákali mnohých Kysáčanov, ktorí sa zoskupili v peknom počte. Na dobrú náladu hrala skupina Maks zo Selenče.

KOVAČICA Stretnutie generácie maturantov 1956/57

Olinka Glóziková-Jonášová

Vpiatok 23. júla pri príležitosti 50. výročia ukončenia základnej školy Mladých pokolení v Kovačici stretla sa generácie maturantov 1956/57.

Po polstoročí si 46 bývalých žiakov z generácie, ktorá počítala až 85 žiakov, zaspomínalo na svoju mladosť a školské dni. Z 85, koľko teda počítala táto generácia, dvadsiati sa už pobrali z tuzemskej púte. Niektorým sa z určitých dôvodov nepodarilo prísť na stretnutie, niekoľkí žijú v zahraničí. Na všetkých si však prítomní s radosťou zaspomínali. Zaspomínali si aj na svojich zosnulých učiteľov, ktorí ich naučili prvé písmená, počítať a čítať.

Na stretnutí však boli prítom-

Po polstoročí si 46 bývalých žiakov zaspomínalo na svoju mladosť a školské dni

né aj dve profesorky. Triedna profesorka Anna Gáliková, ktorá je už 40 rokov na dôchodku, a profesorka Katarína Stanová, ktorej bola táto generácia prvá, ktorú vyučovala.

Stanová okrem toho oslavuje aj 50 rokov života v Kovačici. Tieto dve jubileá oslávila so svojimi žiakmi, teda prvou generáciou žiakov, informoval pre náš týždenník Vlatko Kuraj.

Večierok bol krásny, dojímavý a nejeden z nich neskrýval slzy, ktoré sa tisli do očí od šťastia.

Na záver si sľúbili, že sa od tohto roku budú stretávať každých 5 rokov.

Foto: Foto štúdio Centar

STAROPAZOVSKÁ OBEC Výdatné spŕšky zapríčinili problémy

Anna Lešťanová

Na území Obce Stará Pazova v noci medzi 18. a 19. júlom napršalo rekordné množstvo dažďa, až 197 litrov, čo bolo viac než v máji roku 2014, keď sme v Srbsku mali veľké záplavy. Kanály v uliciach a sídliskách boli preplnené vodou. Následkom pre-

lievania vody a veľkej akumulácie dážďovky v relatívne krátkom časovom intervale vody bolo všade, aj na chodníkoch, aj na vozovkách. Dokonca aj na miestach, kde bezchybne funguje dažďová kanalizácia. Následky nečasu hneď priamo v teréne zmapoval aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi. Navštívili najkritickejšie ulice v Novej Pazove a v Nových Bánovciach. V niektorých uliciach v Novej Pazove výška vody vynášala aj meter. Na základe súrneho rozkazu V rodine Tótovej v Ulici záhrada... Ďura Domoniho je zaplavená mechanizácia verejných podnikov bola ihneď v teréne a spolu so zamestnancami rýchlo reagovali pri odstraňovaní následkov týchto neslýchaných výdatných spŕšok. Vďaka rýchlej intervencii členov Obecného krízového štábu a verejných podnikov vo väčšine prípadov je znemožnená väčšia materiálna škoda na domoch a pomocných objektoch. Obecný Štáb pre mimoriadne situácie v nadchádzajúcom období bude pracovať na odhadovaní škôd spôsobených týmto veľkým nečasom. Na základe rozhodnutia čelných ľudí Obec Stará Pazova angažuje hydroinžinierov, ktorí za pomoci vodohospodárskych podnikov Galovica a Vode Vojvodine vykonajú obchôdzku najkritickejších častí v obci, kde sa voda často po spŕškach zdržiava, v snahe nájsť trvalé riešenie tohto problému.

Aj mnohým Staropazovčanom, hlavne v uliciach, v ktorých cez záhrady tiahne kanál, kde patria napr. Šafárikova a Ďura Domoniho... zaplavené sú záhrady a tam

... a pivnicu pod domom majú plnú vody

je takmer na sto percent zničená individuálna zeleninová výroba. Následkom vysokých podzemných vôd početným obyvateľom sa aj v pivniciach zjavila voda.

BIELE BLATO Vyprevadili malých maturantov

Milan Nedeljkov

V predvečer Vidovdanu nádvorie bieloblatskej základnej školy bolo plné. Rodičia, starí rodičia, príbuzní, všetci boli pokope. Akoby aj nie, keď dôvod bol taký dôležitý. Na jednej strane ukončenie vyučovacieho roka a udelenie zaslúžených uznaní a na druhej strane rozlúčka s malými maturantmi. Všetko sa nieslo v slávnostnej nálade, bolo nabité silnými emóciami, ale aj nostalgickými spomienkami na čas strávený v školských laviciach.

Najprv herci uviedli prítomných do všetkých dianí v školskom živote, a potom nasledovala tá emotívna časť, rozlúčka s ôsmakmi. Tohto roku ich bolo devätnásť. Pre takú malú dedinu a obdobie je to dosť veľká skupina. A generácia veľmi zaujímavá. Na prvý pohľad heterogénna, ale tak homogénna v zachovaní vnútornej kohézie ich malej spoločnosti. Kreatívne a dôsledne ich súčasnej životnej filozofii. Na konci ich programu, ktorý neprešiel bez sĺz, rozlúčili sa so svojou školou, triednym učiteľom Žarkom Markovom a všetkými členmi kolektívu, s ktorými „žili“ počas týchto deväť rokov. A ako čerešnička na maturitnej torte: vyhlásili aj žiačku generácie – Milicu Superovú.

Jednu časť cesty prešli, a teraz nasleduje nový, tiež dôležitý školský život. Na tej ceste ich určite čakajú nové výzvy.

Tohto roku bolo 19 malých maturantov Herci uviedli prítomných do všetkých dianí v školskom živote

HAJDUŠICKÝ DVESTOROČNÝ PARK ÚPLNE ZANEDBANÝ Hanba!

Vladimír Hudec

Hajdušický dvestoročný park je jedným zo zriedkavých parkov v Srbsku, ktorý si zachoval svoj pôvodný vzhľad a ako taký je vyhlásený za prírodný pamätník a daný pod ochranu štátu. Pred vyše desiatimi rokmi hlasmi čitateľov denníka Blic bol vyhlásený za najkrajší v Srbsku.

Bol najkrajší, ale viac nie je. Naopak. Istá podnikateľka z Belehradu, ktorá od AS Hajdušica kúpila park s kaštieľom, významné prostriedky vkladá do rekonštrukcie kaštieľa, avšak neuvažuje o tom, že by mala udržiavať aj park, v dôsledku čoho, hľa, už druhý

Vyvalený strom nemá kto upratať Pekné krušpánové kríky nemal kto ošetrovať, takže ich zničili škodcovia

rok tráva v ňom nie je kosená, takže na všetky strany vyrastajú kríky, krušpán zničili húsenice, betónové chodníky sú prikryté suchým lístím od minulej jesene... Teraz sa to už nepodobá parku, ale skôr lesu. Čo nevidieť, od kríkov vyrastajúcich vedľa chodníkov a haluzí stromov parkom nebude možné prejsť ani po chodníkoch. A na to všetko v týchto dňoch po silnom vetre a výdatných dažďoch sa vyvalil aj jeden strom, ktorý teraz nemá kto upratať a tadiaľ už teraz nemožno prejsť. Slovom, hanba. Ide síce o súkromný majetok, ale je to zároveň aj pamätník kultúry pod ochranou štátu a majiteľ by to musel mať na zreteli a inak ho udržiavať.

ZDRUŽENIE NOVINÁROV SRBSKA (UNS) Vymeňme vrchnáčiky za úsmev

Danuška Berediová-Banovićová

Jasmina Pániková, redaktorka Hlasu ľudu a členka správy Združenia novinárov Srbska (UNS), minulý víkend odovzdala združeniu Vrchnáčikom k úsmevu nové množstvo vrchnáčikov z PET fliaš, ktoré vyzbieralo UNS za posledných šesť mesiacov.

Pred sídlom organizácie Vrchnáčikom k úsmevu v Novom Sade sa nachádzajú rôznofarebné plastové koše na niekoľko druhov recyklovateľného odpadu (vrchnáčiky, PET fľaše, batérie...). Tie potom dobrovoľníci rozvrhujú a skladujú pred odvozom na recykláciu. Vďaka prostriedkom z recyklácie prostredníctvom tohto združenia doteraz je kúpených asi 70 nových vozíkov deťom, ktorým ich rodiny nemohli zabezpečiť. A nie iba vozíky, ale aj iné pomôcky deťom s rôznymi zdravotnými ťažkosťami.

Z iniciatívy zamestnaných v UNS od roku 2015 v ich miestnostiach sú položené škatule na zbieranie vrchnáčikov. Zdroj: UNS

Jasmina Pániková v mene UNS odovzdala vyzbierané vrchnáčiky Vďaka prostriedkom z recyklácie doteraz je kúpených asi 70 nových vozíkov deťom

PAZOVSKÍ ŠKOLÁCI KEMPOVALI Letné prázdniny na Tare

Anna Lešťanová

Už po siedmy raz leto na Tare zažila skupina žiakov z troch staropazovských základných škôl: hrdinu Janka Čmelíka, Boška Palkovljevića-Pinkiho a Simeona Aranického. V kempe v dňoch 5. až 11. júla tentoraz 30-členná skupina pazovských žiakov mala možnosť stráviť časť svojich tohtoročných letných prázdnin.

Na Tare, ako hovoria, nadviazali nové priateľstvá so svojimi rovesníkmi z iných miest, zažili nové dobrodružstvá, dobre sa zabávali a mnoho toho nového sa i naučili. Tento superkemp je najväčším kempom pre žiakov základných škôl na Balkáne a doteraz tam na tisíce školákov strávilo sedem

Pobyt v kempe pre všetkých účastníkov bol výnimočne užitočný

nezabudnuteľných dní.

Podľa vypracovaného plánu celý deň im bol vyplnený zaujímavými dielňami a športovými aktivitami na sviežom vzduchu a v prekrásnej prírode. Program kempu sa realizuje na základe projektu podporeného zo strany Ministerstva osvety, Agentúry pre bezpečnosť dopravy a iných inštitúcií. Zhodnotený je ako veľmi užitočný pre psychofyzický rozvoj detí, o ktoré sa počas pobytu v kempe starajú učitelia, tréneri, profesionálni animátori a rekreanti s veľkou skúsenosťou v práci s deťmi. Aj tohto roku sa skupina pazovských školákov bez počítačov a mobilov v ruke pravidelne, počas celého dňa, zapájala do početných aktivít. Na jednej z najkrajších hôr v Srbsku žiaci úspešne absolvovali aj edukačnú zložku kempu. Aj staropazovskí školáci boli súčasťou najväčšej letnej avantúry a tohto leta sa najväčšie detské kempy Európy, okrem Tary, realizujú ešte na 7 destináciách: Zlatare, Divčibarách, Bukulji, Rudniku, Goči, Zlatibore a v Grécku pri mori.

Spoločná fotografia na pamiatku Účastníci tretej zmeny kempu hodne času trávili v prírode

Foto: z archívu účastníkov kempu

KRÍZOVÝ ŠTÁB POVOLIL USKUTOČŇOVANIE POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU.

Novosadský veľtrh dostal povolenie Krízového štábu vlády Republiky Srbsko, aby zorganizoval podujatie v termíne od 18. do 24. septembra, keď sa uskutoční 88. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh, 53. Medzinárodný veľtrh lovu a rybolovu a Veľtrh ekológie. Z krízového štábu uvádzajú, že je nevyhnutné, aby sa uplatnili všetky protokoly, ako tie na festivale Exit, ktorý sa prednedávnom konal v Novom Sade, a to znamená, že podmienky pre vystavovateľov a návštevníkov budú: digitálny zelený certifikát (potvrdenie o očkovaní alebo prekonaní Covid-19), alebo negatívny rýchly antigénový alebo PCR test.

dbb

Zdroj: www.sajam.net

V ETNOIZBE SPOLKU ŽIEN JÁNOŠÍČANKA V JÁNOŠÍKU Vzácne a nevšedné exponáty

Vladimír Hudec

Jánošíčania dbajú na svoju tradíciu a zachovávajú si kroje a iné predmety, ktoré pripomínajú zašlé časy. Niekto si to chráni doma ako pamiatku na svojich rodičov a starých rodičov, iní zasa tie starožitnosti ochotne darovali Spolku žien Jánošíčanka, ktorý vo svojich miestnostiach vytvoril skvelú etnovýstavu a v týchto dňoch im pribudlo niekoľko nových celkom nevšedných exponátov. „Hľa, túto družbovskú paličku môj prastarý otec Ján Farkaš vyhotovil pre svojho syna, môjho sta-

rého otca,“ vysvetľuje Anna Benková, spolkom poverená starať sa o výstavu. „Po ňom ju nosil aj môj strýko, a najmä

„Túto družbovskú paličku s kosťami ozdobil môj prastarý otec,“ pochválila sa nám Anna Benková.

Pavel Farkaš (v drepe prvý zľava) s kamarátmi a družbovskou paličkou, ktorú zdedil od starého

otca (foto: z archívu A. Benkovej)

môj otec Pavel, ktorý veľmi často bol družbom na svadbách. Tie paličky obyčajne boli drevené, avšak môj prastarý otec paličku obliekol kosťovými prsteňmi. Ako to robil, naozaj neviem, ale určite si to vyžiadalo mnoho úsilia a trpezlivosti. Hľa, táto palička už má vyše sto rokov a bola na mnohých svadbách. Môj otec si ju veľmi chránil. Napríklad družiciam, ktoré mali za úlohu ozdobiť paličku krepovým papierom, nedovolili, aby ten papier lepili cestom na paličku, ako sa to inak robilo, ale žiadal, aby ho zapletali motúzom. To preto, aby sa to cesto nezalepilo na paličku, lebo by sa neskoršie čistením palička poškodila.

Družiciam sa to veľmi nepáčilo, ale nemali kam. Družba predsa bol hlavný na svadbe,“ hovorí Benková. „Toto je polôžka,“ ukazuje ďalej Benková. „Je to svojrázna pokrývka hlavy, ktorú v Jánošíku svokra položila neveste na hlavu, keď jej z hlavy vzali vence. Mladucha, čiže mladá žena tú polôžku nosila na hlave, kým neotehotnela. Nuž a keď zistila, že je tehotná, dala si ju dolu a položila si riadny čepiec. Polôžka sa nosila bez ručníka a na čepiec sa dával aj ručník. Nosila sa veľmi krátko po sobáši – dva-tri mesiace. Inak moja starká Tomeková, ktorá sa vydala roku 1936, bola už tretia neves-

ta u Tomekovcov, a tú polôžku predtým nosili aj predchádzajúce dve nevesty, takže táto polôžka má najmenej sto rokov, práve tak, ako aj veľký ručník, ktorý si mladá žena dávala, keď išla do kostola a v iných slávnostných chvíľach. Aj ten ručník som dostala od mojej starej mamy. Táto obyčaj v Jánošíku bola zaužívaná na rozhraní dvoch storočí, až po tridsiate roky

Biblia stará 125 rokov

Košele z obdobia pred druhou svetovou vojnou vyšívané mužskou rukou

minulého storočia, keď úplne zanikla,“ povedala nám naša

spolubesedníčka. Anna Benková sa nám pochválila aj niekoľkými starými vyšívanými košeľami z obdobia pred druhou svetovou vojnou. Kuriozitou je, že ich vyšíval muž – Ján Tomek, ktorý bol chýrečný jánošícky výšivkár. On si napríklad ako mládenec sám vyšíval košele, lebo jeho matka zo zdravotných dôvodov to nemohla. Dokonca pripravoval aj výbavu pre dcérin vydaj. Sú to veľmi staré košele spred druhej Mladá jánošícka žena s polôžkou na svetovej vojny a vzorky hlave a ručníkom starým bezmála sto sú príliš zriedkavé. Ako

rokov Ján Tomek (v strede) si sám vyšil košeľu aj pre vlastnú svadbu

(foto: z archívu A. Benkovej) nám povedala Benková, tie košele im jeho dcéra iba vypožičala pre výstavu a budú ich musieť vrátiť. Konečne, je tu aj veľmi stará Biblia s tvrdým kovovým obalom, ktorá patrila rodine Motoškovej, ktorá bola v minulosti bohatá a uznávaná jánošícka rodina a hlava rodiny bol aj richtárom. Biblia pochádza z roku 1896 a zaujímavé je aj to, že na prázdnych stranách si jej majitelia zapísali významné údaje zo života, keď sa jednotliví členovia rodiny narodili alebo zomreli.

V ZDRUŽENÍ PAZOVSKÝCH ŽIEN Meninová oslava Anien

Anna Lešťanová

Anna je ženské krstné meno, ktoré má hebrejský pôvod s významom milá. Nositeľky týchto klasických, prevažne dedičných mien oslovujeme i Anička, Anka. U vojvodinských Slovákov sa toto meno často vyskytuje a o tom svedčí aj údaj, že až 16 členiek Združenia pazovských žien sú Annami.

Táto programová forma staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka vo svojom pláne a programe má i tradičnú meninovú oslavu členiek. Tentoraz oslava v miestnostiach Klubu VHV sa konala v sobotu 24. júla, teda o dva dni skôr, a to z praktických dôvodov, aby každá oslávenkyňa svoje meniny mohla osláviť v kruhu najmilších. Oslava pozostávala z dvoch častí: oficiálneho programu, ktoré sa nieslo v znamení poézie a prózy, a družby.

Po úvodných slovách Anny Horvátovej, predsedníčky Združenia pazovských žien, Balážová, predsedníčka MOMS Stará Pazova, lebo všetky členky združenia sú aj matičiarkami.

oslávenkyniam zagratulovali aj Libuška Lakatošová, predsedníčka spolku a NRSNM, a Anna Pred slávnostnou večerou členky združenia minútkou ticha vzdali hold trom zosnulým člen-

kám, ktoré ich opustili v tomto roku. Nevystala ani matičná hymna Po nábreží, ktorú členky s hrdosťou zaspievali. V druhej časti programu im na dobrú náladu zaspieval a zahral na syntetizátore tamojší hudobník Mário Mitnáver. Na meninovej oslave Anien vládla dobra nálada, kde dominovali slovenské spevy a tance a účastníčky tohto podujatia boli veľmi spokojné, lebo, ako nám prezradili, už im takéto večierky veľmi chýbali. V uplynulom období pre zlú pandemickú situáciu sa Zo 16 členiek Združenia pazovských žien, ktoré sú Annami, oslavy nemohli ani stretávať sa nezúčastnili iba tri oslávenkyne a kamarátiť na svojich pravidelných pondelkových posedeniach. Foto: z archívu Združenia pazovských žien

Ajhľa, a je tu už koniec júla. Ako ten letný čas neúprosne beží. Kus prázdnin je nenávratne preč. Ale predsa je tu ešte ďalší letný mesiac na krásne chvíle letnej voľnosti. Deti, ktoré majú vzťah ku kresleniu, využijú aj chvíle letných prázdnin na svoju záľubu. Také práce vytvorili aj kamaráti z Vojlovice, Padiny, Kysáča, Kulpína. Hrali sa farbami a tvarmi. A práve tu v Detskom kútiku je ich miesto, aby ste aj vy videli ich talent a nápady, ktoré preniesli na svoje vydarené výtvarné práce. Kamaráti, pokúste sa aj vy niečo zo svojho leta ilustrovať a využite vašu nekonečnú detskú fantáziu na tvorbu.

Katuša

Aňa Klinková, 1. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Jana Vranková, 7. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Una Popadićová, PU Včielka v Kulpíne

Valentína Sabová 7. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Leontina Stankovićová, štvrtáčka ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici Ivona Surová, 8. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Leontina Stankovićová, štvrtáčka ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici Leontina Stankovićová ,štvrtáčka ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici

Z KOREŠPONDENCIE ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (5) Listy Timrave

Miroslava Ožvátová

Korešpondencia Eleny Maróthy-Šoltésovej a Boženy Slančíkovej-Timravy čitateľom priblíži ich tvorbu, postavenie a ich význam v našej literatúre, ako aj ich priateľstvo. Listy sú aj svedkami vtedajších spoločenských pomerov. Ich korešpondencia sa začala nedlho po Timravinom vstupe do literatúry. Predtým Timrava uverejňovala v peštianskych Slovenských novinách a čoskoro prestúpila do Slovenských pohľadov. Obidve spisovateľky patria do prúdu kritického realizmu, Timrava celou svojou tvorbou a Šoltésová svojou kritickou činnosťou.

Turč. Sv. Martin 9. decembra 1912

Drahá slečna Boženka! rický konkurz? Keď som sa tu zhovárala s A. Mamatejom,[8] predsedom Národného slovenského spolku v Amerike, som sa ho o to dozvedala, ale mi nevedel o výsledku

Prichádzam Vám na krk s prosbou o nejakú prácu pre časopis „Živena“.[6] Akže aj nemáte ešte hotovej, ale azda aspoň započatú máte už, nuž s tou na mňa pamätajte, keď ju dohotovíte. Či bude z ľudu, či zo spoločnosti, od Vás rovnako vďačne ju prijmem — a ešte radšej takú i takú. Váš „Strašný koniec“ v minulom ročníku bol mu medzi pôvodnými prácami hlavnou okrasou. Každý to s pôžitkom čítal, tvrdo čakajúc pokračovanie. Tie Vaše podrobné kresby zo spoločnosti sú i mne veľmi zaujímavé – vždy som zvedavá, čo si počnete s tými moc osobami, čo si pred seba beriete – ale vždy viete si rady s nimi. Či ste si cez leto zase nabrali látky a dojmov, čo cez zimu spracujete? Len sa vrhnite na to.

Pani administrátorka Ž. Kucháriková mala Vám poslať 100 Kor. honoráru[7] – i dúfam, že to aj urobila. Ste spokojná? Viem, že zaslúžili by ste viac, ale my ešte nemôžeme toľko platiť, koľko by sa malo. No teraz je plán, že časopis „Živena“ oddáme do vyd avateľstva Lipy (na najbližšom výbore sa to má riešiť) a na ten pád som vyjednala voľačo lepšie honoráre pre spisovateľov, a síce miesto doterajších 20 Kor. za hárok (za 16 strán) bude sa mať platiť 32 korún za hárok, t. j. 2 Kor. za stranu. To za pôvodné – za preklady polovicu toho, totižto 1 Kor. za stranu.

Ozaj: aký výsledok vykázal bol ten amepovedať. A keď je konkurz verejný, by popravde i výsledok mal byť verejne vyhlásený. Je to už skončené – či ešte ani Vy nemáte upovedomen ia? A Vy sama ste ako obstáli? V poslednom svojom liste opytujete sa ma, prečo ja už nepíšem zábavné veci. Na to Vám len so smutným úsmevom odpovedám, že nepíšem, čiže nepísala som už oddávna z tej jednoduchej príčiny, že nestačím. Nikdy ja k tomu neprídem, i toto redigovanie časopisu mi ide s veľkou námahou, lebo domáce práce, hoci máme len malú domácnosť, nikdy nenechajú nerušený pokoj, aký by som k písaniu potrebovala. Málo pokoja, málo času, málo samoty. Veď viete, aký je život v tom menovite pre ženu neúprosný. Ten potrhaný, zvyšný od práce čas už potom trhano vynakladám na

zavedovanie spolkových a redaktorských vecí. Svoje idey spracovať by som už vari ani nevedela. Kde sa spisba hmotne náležite neodpláca, tam sa jej nemôžu všetky sily venovať. Ešte Vás chcem čosi požiadať, čo mi, dúfam, nezazlíte. Keď budete do čista odpisovať prácu pre „Živenu“ určenú, prosím Vás pekne, dávajte riadky trochu oddialenejšie jeden od druhého, aby sa prípadné opravy dali zreteľnejšie umiestiť. Lebo sadzači, keď sa nevyznajú, narobia moc zmätkov, ktoré je potom ťažko naprávať. I riadky odprostriedku zošitu, nie od samého kraja počínať, lebo k sádzaniu sa musia listy povystrihávať, nuž sa potom niekedy stane, že sa pol slova odstrihne a ostane pri „koreni“. Na Vašu prácu naisto rátam, len ma nenechajte v blate s očakávaním. Ak Vám je už teraz nemožno, vďačne dočkám za ňou, len nech bude, čo aj pozdejšie. A ohláste sa mi, či môžem na Vás rátať. [6] o nejakú prácu pre časopis „Živena“ – Timrava neskoršie vyhovela žiadosti Šoltésovej a v „Živene“ IV, 1913, uverejnila prózu „Príde čas“. [7] 100 Kor. honoráru – dostala ich za prácu „Strašný koBožena Slančíková-Timrava Elena Maróthy-Šoltésová niec“ [8] s A. Mamatejom – Albert Mamatej (1870 – 1923) bol významný národný pracovník medzi americkými Slovákmi, ktorý v mladosti pracoval v Martine, odkiaľ ho Šoltésová poznala osobne. Zdroj: Zlatý fond denníka SME Foto: Wikipédia