Domáce ovocie a zelenina na americkom trhu?

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 31. 7. 2021

Číslo 14/ 2037

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Drahšia pšenica, lacnejšia kukurica

Domáce ovocie a zelenina na americkom trhu?

Ľubica Sýkorová

Od minulého týždňa je domácim výrobcom, spracovateľom a distribútorom čerstvého, mrazeného a spracovaného ovocia a zeleniny k dispozícii nová elektronická vzdelávacia platforma pre vývoz potravín na americký trh, ktorý je po Čínskej ľudovej republike druhým najväčším potravinovým trhom na svete.

Táto prvá domáca vzdelávacia platforma bude zdrojom informácií o trhu podstate zvýšenie počtu druhov a názvov výrobkov a služieb určených na vývoz. Spomínaná informácie týkajúce sa trhových potenciálov, prípravy a realizácie vývozu v USA, pričom spoločnosti získajú informácie z pravej ruky od popredných odborníkov v potravinárskom priemysle v našej krajine. Ide o komplexnú platformu vytvorenú v rámci spoločného projektu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) pod názvom Podpora diverzi kácie vývozu poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektoru západného Balkánu a východnej Európy, v spolupráci so Srbskou rozvojovou agentúrou. Celý projekt je nancovaný v rámci bilaterálnej podpory Talianskej republiky prostredníctvom Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) a Programu Európskej únie pre rozvoj podnikov a inovácií západného Balkánu WB EDIF.

Diverzi kácia vývozu je v platforma umožňuje už existujúcim, ale aj potenciálnym domácim vývozcom v oblasti výroby a spracovania ovocia a zeleniny, aby na jednom mieste zistili všetky potrebné informácie o príprave a vývoze tovaru na americký trh, a to vďaka elektronickému sprievodcovi o vývoze ovocia a zeleniny na americký trh. Okrem toho budú mať k dispozícii špeciálne pripravený videoseriál s poprednými odborníkmi v oblasti technológie a bezpečnosti potravín, predpisov FDA a dovozných postupov, značiek a produktového dizajnu, predaja potravín online, špedície a prepravy potravinárskych výrobkov na americký trh. Spoločnosti majú zároveň možnosť nadviazať kontakt s odborníkmi a tak získať konkrétne ovocia a zeleniny do USA. Prístup k úplnému obsahu je bezplatný pomocou registrácie podnikateľov alebo spoločností. Prístup k vzdelávacím materiálom je poskytovaný prostredníctvom webovej stránky Agentúry pre rozvoj Srbska vodic.ras.gov.rs. S cieľom ďalšej podpory vývozu, prístupu na trh a posilnenia konkurencieschopnosti domáceho poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektoru na americkom trhu, na september tohto roku je naplánovaný webinár. Na tomto – seminári online – spoločnosti budú mať príležitosť získať najnovšie informácie, dozvedieť sa všetko o najdôležitejších krokoch pri vývoze na americký trh, alebo položiť otázky popredným odborníkom v oblastiach významných pre úspešný vývoz ovocia a zeleniny do USA.

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 19. do 23. júla bol zaznamenaný skok v cene pšenice, ktorá bola najvyhľadávanejšou komoditou. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom celkový obrat bol väčší o 243,92 % a nančný obrat o 249,58 %.

Vývoj na medzinárodnom trhu a vplyv cien vo svete, ako aj vnútorné faktory na domácom trhu viedli k tomu, že pšenica zaznamenala pozitívny cenový trend. Na novosadskej burze sa jej cena pohybovala od 19,50 din./kg do 20,60 din./kg bez DPH (21,45 až 22,66 din./ kg s DPH).

Trh s kukuricou je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím pokojnejší.

Úplná absencia vývozného dopytu po tomto zrne viedla k poklesu cien o 1,16 %. Jej cena sa pohybovala od 25,30 din./kg do 26,00 din./kg bez DPH. Najvýraznejší pokles ceny bol pri sóji. Zmluvy boli uzatvárané v cenovom rozpätí od 71,00 do 71,50 din./kg bez DPH (78,10 din./kg – 78,65 din./kg s DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 4,62 % menej.

Z obsahu

Záhady z čeľade slukovitých

s. 2 a 3 Ochrana poľných plodín proti roztočcom

s 4 a 5 Bzdocha mramorovaná ohrozuje aj liesku

s 6

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (35) Záhady z čeľade slukovitých

DrSc. Ján Babiak

V rozvetvenom rade bahniakov (Charadriiformes) najbohatšia je čeľaď slukovitých (Scolopacidae). Obsahuje dvojciferný počet rodov. V tomto prípade tu budú prezentovaní aktuálni predstavitelia vyskytujúci sa na našich priestoroch z rodov močiarníc (Gallinago), močiarničiek (Lymnocriptes) a slúk (Scolopax).

Je to skupina operencov zavalitého tela rozličnej veľkosti, najčastejšie dlhšieho ako sluky vedia vytvoriť pravý labyrint svojho pohybovania, aby votrelca odviedli ďalej od prednosť aj v tomto prípade rovinnej avifaune nad tou horskou. Treba však podčiarknuť, prúžkovaný, brucho je biele. Pohlavie je ťažké poznať po farbe peria. Mláďatá sú v páperčeku zobáka, ale stredne dlhých nôh a končitých krídel. Väčšina žije vo vlhkom prostredí, v blízkosti vodných plôch, a len poniektoré sa prispôsobili vlhkým lesným biocenózam. Najčastejšie ide o populácie zo severných častí Eurázie, ale poniektoré hniezdia aj u nás. Tie, čo v ťahu na juh prechádzajú cez naše kraje, len pomôžu na pestrosti segmentu avifauny vo Vojvodine.

Ide o vtáky, ktoré aj pre dobrého ornitológa predstavujú ťažký oriešok. To preto, že sluky sú spravidla podobnej stavby tela, aj špeci ckého záchranného sfarbenia, s osobitnou kresbou farebnej mozaiky, s ktorou ľahko splývajú s priestorom (mimikry), preto ich je ťažké načas aj spozorovať. Ani len samce nemajú rozdielne sfarbenie peria, aby v tom pomohli. Pritom sfarbenie bahniakov je variabilné s ohľadom na vek vtáka, aj na ročné obdobie (jarné a zimné operenie), a tak je niekedy ťažké presne určiť aj druh. Aj ostýchavý, skrytý spôsob života pomáha k tomu, aby sa o nich málo vedelo. A keď aj nadbehnete na tohto operenca, spozoruje skôr on vás, ale smelo zotrvá vo svojej skrýši a reaguje až vtedy, keď ste na neho skoro zastali nohou. Aj vtedy vám odbehne z druhej strany kríka, slalomovým letom, s celým repertoárom skrývajúceho manévru. Sluka hôrna má preto aj predpoklady v lesnej vegetácii, kým močiarnice to jednoducho riešia tichým presunom z jednej húšťavy do druhej. Aj ďalšia záhada, hniezda, alebo simulovať svoje zranenie, aby zachránili mláďatá, je príbeh sám osebe. Možno aj preto vedia zachovať svoje potomstvo aj na týchto nie vždy pohostinných priestoroch. V každom prípade druhov z čeľade slúk vo Vojvodine nie je mnoho, ani ich početnosť nie je veľká. Najčastejšia je tu močiarnica mekotavá a v horskom priestore aj sluka hôrna. Oni spravidla u nás aj hniezdia. Ďalšie dva druhy – močiarnica tichá a močiarnička malá, sú hostia zo severu a u nás sa krátko zdržiavajú na svojej migračnej ceste do teplejších krajov v jeseni a späť do svojho hniezdiska na jar.

MOČIARNICA (SLUKA) MEKOTAVÁ – GALLINAGO GALLINAGO, Linné 1758

Reliéf Vojvodiny poskytuje väčšie predpoklady na častejšiu prítomnosť slúk – močiarníc nad reprezentačným druhom – slukou lesnou. Preto je reprezentantom týchto rodov daná že vo výskyte v našich krajoch močiarnica mekotavá len v malej miere má prednosť nad horskou rodáčkou. Rozšírenie: Močiarnica mekotavá je eurázijským vtákom. Celoročne osídľuje severozápadnú Európu (Írsko, Anglicko, Benelux a Dánsko), ale letný areál na dvojkontinente má posunutý na východ, v pásme od 45 – 70 º s. z. š., až po Kamčatku. Európska populácia zimuje v západnej a južnej časti kontinentu, ale aj v predrovníkovej Afrike a v pomedzí týchto dvoch segmentov ju možno vidieť na prelete. U nás je od konca minulého storočia početnejšia aj na hniezdení, častejšia je aj na prelete, ba severná populácia vie tu aj prezimovať. Najviac ju možno vidieť v povodí Tisy, Sávy a stredného toku Dunaja a dolného toku Tamiša. Biotop: Obýva vlhké, nízko položené stanovištia s krátkou, hustou vegetáciou, okraje mokradí, rybníkov, ako aj ploché zarastené brehy riek a hatí, vlhké lúky a rašeliniská. Všade tam, v jemnom blate a v mäkkej pôde, si tento bahniak ľahko nájde potravu a v nízkom poraste aj miesto na úkryt a hniezdenie. Rozlíšenie: Je to stredne veľký bahniak zavalitého tela, s dlhým zobákom a kratšími nohami. Perie na chrbte má dohneda vzorkované, na hlave, krku a bokoch je kontrastne hrdzavohnedé a čierno-škvrnité a po operení postupne získavajú sfarbenie rodičov. Poznať ju aj po tom, že ak sa mekotavka vyruší z pokoja, vzlietne v poslednom momente a kľučkuje vľavo-vpravo, aby nakoniec vzlietla ešte vyššie vysokou priamočiarou parabolou. Hniezdenie: Hneď po príchode z juhu kŕdeľ začína s diferenciáciou na páry, a potom už počuť iba spev a svadobné lety s exhibíciami samca. Hniezdo si stavajú v jamke na vyvýšenom kopčeku, dobre ukryté v hustej vegetácii. Je pomerne plytké a samička doňho znesie najčastejšie 4 vajíčka žltavo-hnedej farby so sivými a hnedými škvrnami. Sú hruškovitého tvaru s naznačeným špicom na tenšom konci. Inkubácia trvá 19 – 21 dní, sedí iba samička. Narýchlo po vyliahnutí mláďatá opúšťajú hniezdo, sú hneď sebestačné, ale dozor nad nimi je evidentný až dovtedy, kým sa nenaučia lietať (za asi 3 týždne). Neskoršie (dru-

Močiarnica tichá Močiarnica mekotavá

hé) hniezdenie pri tomto druhu je zriedkavé a mnohí autori ho považujú len ako náhradné.

Potrava: Druh konzumuje vodný hmyz, červy a mäkkýše z blata, ako i drobné kôrovce, pavúky... Okrem toho požiera aj rastlinné výhonky a semiačka. Hlási sa opakovaným „tyk-ke tyk-ke tyk-ke“ a samček pri svadobnom dvorení často opakuje kolísavé mekotanie vytvorené chvostovými perami pri lete počas toku. Z posedu sa samička hlási s „čip-per čip-per“. Pri vyrušení vzlieta s hlasným „keč“ alebo dvojhláskovým „ke-eč“.

MOČIARNICA TICHÁ (PROSTREDNÁ, LÚČNA) – GALLINAGO MEDIA, Latham 1787

Je vtákom severného pomedzia Európy a Ázie (severná Škandinávia, severozápadné Rusko, východné Poľsko), v pásme od 50 º s. z. š. až po polárny kruh. Je sťahovavá a zimuje v širšom regióne rovníkovej Afriky. Jej biotop sú priestranné nížinné lúky, trávnaté svahy, ale aj mokré pastviny, močiarny nízky porast a suché polia. U nás nehniezdi a možno ju vidieť iba na prelete v údolí Dunaja a Tisy, ale aj v juhovýchodnom Banáte.

Je korpulentnejšia od svojej rodáčky, s kratším zobákom. Vrch tela je tmavší, s čiernymi škvrnami a výraznejšími pozdĺžnymi pásmi. Mláďatá sa po operení podobajú dospelým v zimnom šate. Pri jej lete vidno biele okraje chvostových krídel. Pri vyrušení vzlietne priamočiare hore, a preto je často ľahkým terčom poľovníkov.

Svadobné dvorenie je špecifické, koná sa už v prelete cez naše kraje, keď samce „koketujú“ v špeciálnych pózach, najčastejšie večer na trávnatých lúkach. U nás však nehniezdi. Stravuje sa vodným hmyzom, červami a mäkkýšmi z blata, kôrovcami, ale aj pavúkmi. Požiera aj rastlinné časti vodnej vegetácie. U nás tento druh možno počuť na jar pri durdení samcov a ich hlásením sa nezvyčajne rýchlymi moduláciami „keb-beb-beb-bebb“ alebo „bib-bel-ibi-bi-bi-bi“.

Sluka lesná

SLUKA LESNÁ (HÔRNA)

SCOLOPAX RUSTICOLA, Linné 1758

Je ďalší eurázijský vták z čeľade slukovitých. Svoj celoročný areál má vo Francúzsku, Beneluxe a Dánsku, ako i v Anglicku a Írsku. V ďalšej časti tohto dvojkontinentu na východ pokračuje jej letný areál v pásme miernej kontinentálnej klímy až po Sachalin a severné Japonsko. Pred najchladnejšou časťou roka z týchto krajov sa sťahuje a európska populácia zimuje v západnej časti kontinentu alebo na juhu v pásme Stredozemného a Čierneho mora. Jej biotop sú listnaté lesy s bohatou vrstvou opadnutého lístia aj hustým podrastom, na priestoroch so značným stupňom vlhkosti. Keď ide o reliéf, obýva aj vrchovatú časť až do hornej hranice lesov. Vo Vojvodine túto sluku možno vidieť aj nájsť na hniezdení najmä vo Fruškej hore a na posledných výbežkoch Karpát pri Vršci.

Ide o vtáka veľkosti holuba. V hornej časti tela má mozaiku čiernohnedej, hrdzavej a hrdzavo-sivej farby, ktorá imituje odpadnuté suché lístie. Na hlave má priečne postavené tmavé pásy, kým dolná časť tela je bledá a rovnomerne pásikavá. Tak maskovanú na zemi ju je ťažké aj spozorovať a najčastejšie sa dá vidieť na jar a v lete, keď samec vo vysokom lete označuje svoj revír a potom pri svadobných ceremóniách spolu so samičkou.

Dvorenie a tokanie začína ešte pri sťahovaní a pokračuje na vybranom mieste na hniezdenie nad korunami stromov alebo v priestore lesných čistiniek. Tokanie samca pokračuje na zemi a tam sa ráno alebo večer koná aj kopulácia.

Tieto sluky sú polygamné, a tak je možnosť kopulácie istej samičky aj s druhým samcom. Je to možné, lebo samec po oplodnení opúšťa samičku. Ona hneď potom pristúpi k stavaniu hniezda, stavia ho na zemi, najčastejšie pri kmeni stromu alebo v húšťave. Aj miesto si vyberie také, aby mohla pri násade celkom splynúť s okolím. Je to plytká jamka vystlaná suchou trávou a listami. Už od polovice apríla znesie 4 – 5 (8) vajec, nie tak špicatých na tenšom konci, ako pri už uvedených druhoch. Ich základná farba môže byť olivová, hnedavá alebo sivožltá, so sivými a žltohnedými škvrnami. Na nich pod odpadnutým lístím v lese, alebo vo vlhkých priekopách, ale doplnok si vie nájsť na brehoch pri väčších vodných plochách. Samec sa úvodne hlási zvýrazneným „psíb“ a potom už nasleduje fáza vzájomného korkania a iných vrčivých hlasov v zmysle „korr-kvor-kvorr, pissp!“. V ďalšom toku spevnej komunikácie samička už svojím spevom „plip-plip pisp psi-plip...“ jasne naznačuje svoj súhlas s dvorením partnera.

Močiarnička malá

sedí iba samička. Inkubácia trvá 22 – 24 dní a mláďatá už o dva dni spolu so samičkou opúšťajú hniezdo a od začiatku si samy hľadajú potravu, hoci ich matka vedie ešte ďalších 5 týždňov. Hniezdi raz až dva razy do roka. Stravuje sa červami, hmyzom a bezstavovcami, ktoré hľadá

MOČIARNIČKA MALÁ (TICHÁ) – LYMNOCRIPTES

MINIMUS, Brünnich 1764

Je najmenšia zo slúk. Hniezdny areál má v severovýchodnej Európe a v pásme širšieho okolia polárneho kruhu v ázijskom Rusku (Sibír), až po Čukotský polostrov. Európska populácia sa pred polárnou zimou zachráni sťahovaním do prímoria severozápadnej Európy, do oblastí Stredozemia, ale aj do predrovníkovej Afriky. U nás je evidovaná len počas jarného preletu v marci a jesenného v októbri. Jej biotop sú močiare, mokré lúky, brehy riek a rybníkov a v takom prostredí ju možno očakávať aj vidieť počas sťahovania. Ľahko ju poznať po drobnej „postave“ a po tom, že má kratší zobák. Na vrchnej časti tela je tmavohnedá až lesklo-zelenkavá, s výraznými kontrastnými pásmi pozdĺž tela okrovo-žltej farby. Vyrušená vzlietne priamo hore, ale neletí dlho a znovu zosadne na zem. Konzumuje vodný hmyz, mäkkýše, menšie kôrovce, červy, ale aj listy a semená vodných rastlín. Spieva tichšie, tlmene, hlasom, ktorý upomína na cval – „gok-gok-ogok-gogok-ogogok...“. Varovný znak je drsné „geč“ alebo „keč“.

Fotografie: z internetu

OCHRANA RASTLÍN Ochrana poľných plodín proti roztočom

Ing. Ján Tancik, PhD.

Suché a teplé letá vyhovujú roztočom z čeľade roztočovité – Tetranychidae. Vtedy sa nadmerne premnožujú a ohrozujú rastliny, na ktorých každoročne neškodia. Najmä veľký výskyt roztočov býva zaznamenaný na poľných plodinách, a to na strukovinách, cukrovej repe a kukurici. Najčastejšie ide o druh roztočec chmeľový – Tetranychus urticae.

ROZTOČEC CHMEĽOVÝ

Roztočec chmeľový je druh, ktorý sa najviac vyskytuje v strednej Európe. Dospelá samička má vajcovitý tvar tela žltozelenej farby, s dvomi tmavými škvrnami na bokoch v prednej časti tela. Telo je dlhé 0,4 – 0,5 mm. Na chrbte má 24 chĺpkov rozmiestnených v šiestich radoch. Prezimujúca samička je oranžovočervenej farby. Samček je o niečo menší a štíhlejší ako samička, dĺžka tela je 0,28 – 0,35 mm. Vajíčko je okrúhle, žltočervenej farby s priemerom 0,12 – 0,14 mm. Larvy sú bezfarebné alebo bledozelené, majú 3 páry nôh a merajú 0,2 mm.

BIONÓMIA ŠKODCU

Prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch: pod kôrou ovocných stromov, pod lístím na pôde alebo v pôde v hĺbke do 10 cm. Samčeky a nymfy na jeseň uhynú. Prezimujúce samičky opúšťajú úkryty v skleníkoch obyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny a trávy alebo na pestované rastliny. Klásť vajíčka začínajú po určitom období prijímania potravy, keď aj začínajú meniť zimnú farbu (oranžovočervenú) na tmavozelenú. Vajíčka kladú pri teplote 19 až 27 °C. Vyliahnuté larvy zostávajú na rastline alebo migrujú na iné rastliny. Od druhej polovice júna roztočec chmeľový prechádza na ovocné stromy. Prvé silnejšie napadnutie môžeme zistiť, keď sú dlhší čas stredné denné teploty nad 20 °C. Populácie škodcu rastú pri vyšších teplotách a maximálny výskyt je začiatkom augusta. Neskôr sa populačná hustota znižuje úmerne s teplotou. Samičky kladú vajíčka na listy. Jedna samička nakladie 30 – 60 vajíčok. Vyliahnuté larvy sa živia vyciciavaním štiav na listoch. Dĺžka vývoja roztočca chmeľového závisí od teploty, vlhkosti a iných faktorov. Optimálna teplota je okolo 25 °C, optimálna relatívna vlhkosť vzduchu 60 – 70 %. Ak je relatívna vlhkosť vzduchu 100 %, po krátkom čase roztočce hynú. Vývoj jednej generácie pri teplote 20 °C trvá dva týždne a pri vyšších teplotách iba 6 dní. Ak sú teploty nižšie ako 12 °C, vývoj môže trvať až dva mesiace. V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6 – 8 generácií, v skleníkoch ich je oveľa viac. V septembri, keď je deň kratší ako 14 hodín, sa začínajú vyskytovať prezimujúce samičky oranžovej farby, ktoré po spárení vyhľadávajú úkryty na prezimovanie.

EKOLÓGIA ŠKODCU

Na dynamiku populácie škodcu má veľký vplyv teplota, ale aj vietor a dažde, najmä silné lejaky. Optimálne podmienky pre tento druh sú vysoké teploty medzi 29 až 31 °C a nízka relatívna vlhkosť vzduchu (35 – 55 %). Silný vietor a silné lejaky mu nevyhovujú. Masovému rozmnožovaniu prospieva skorá teplá jar a najmä teplé a suché leto. Škodca sa najprv vyskytuje na okrajoch porastov, až neskoršie sa presúva po celom poli. Výskyt v sóji začína v polovici júna a maximálny výskyt dosahuje koncom augusta – začiatkom septembra.

ŠKODLIVOSŤ

Roztočec chmeľový je výrazný polyfág, môže sa vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín. Z ovocných stromov poškodzuje najmä jabloň, hrušku, slivku, čerešňu, višňu, broskyňu a vinič. Je významný škodca zeleniny pestovanej v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli, škodí najmä na uhorkách, rajčiakoch, fazuli. Veľké škody zapríčiňuje aj na poľných plodinách, najmä na chmeli, sóji, kukurici, slnečnici, cukrovej repe, ako aj na veľkom počte okrasných a lesných rastlín. Môže sa vyvíjať aj na veľkom počte burinatých druhov. Je to kozmopolitný druh, ekonomicky veľmi významný. Na dolnej strane napadnutých

Listy fazule napadnuté roztočom chmeľovým

listov sa nachádzajú kolónie roztočov, ktoré spriadajú pavučinku. V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny veľkosti 0,05 – 0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú. Silnejšie napadnuté rastliny celé odumierajú. Listy napadnutých ovocných stromov sa stáčajú a sfarbia sa do siva. Listy napadnutých rastlín chmeľu, jablone, repy, sóje a v suchých rokoch aj fazule menia farbu na červeno-medenú.

Na sóji následkom vyciciavania štiav sa vytvárajú malé škvrny na listoch, šťavnatých častiach stonky a mladých strukoch. Znižuje sa transpirácia a aj asimilačná plocha až o 70 %. Všetko to vplýva na zníženie úrody až o 30 %. Silno napadnuté rastliny skôr ukončujú vegetáciu, sú zakrpatené a majú menší počet strukov, struky sú menšie s drobnými semenami alebo bez nich. Prvé napadnutie porastov sa prejavuje v podobe menších nepravidelných ohnísk, najčastejšie v druhej polovici júna. Neskôr, keď sa populácia škodcu zvýši, v júli a auguste, poškodenia sú prítomné po celom poli a vzhľad rastlín je výrazne zmenený.

Na kukurici a cukrovej repe všetky vývojové štádiá tohto roztoča vyciciavajú šťavy z listov, najprv dolných, neskôr aj horných. Na listoch sa vytvárajú malé sivobiele škvrny veľkosti len niekoľko milimetrov. Škvrny sa neskôr spájajú a vyskytujú sa po celom liste. V lete, keď sú roztoče premnožené, mení sa celkový vzhľad rastliny a porastu. Následkom vyciciavania štiav z listov menia sa fyziologické

Listy sóje poškodené roztočom

procesy, transpirácia sa zvyšuje, vodný režim rastliny je narušený a znižuje sa množstvo chlorofylu, karotínu a xantofylu, čo vplýva na zníženie fotosyntézy.

OCHRANA POĽNÝCH PLODÍN

Agrotechnické opatrenia majú veľký význam pri ochrane poľných plodín a zeleniny pestovanej najmä na otvorenom poli. Na výšku škôd spôsobených roztočmi z čeľade Tetranychidae pri pestovaní kukurice, cukrovej repy, sóje a iných strukovín má vplyv osevný postup, obrábanie pôdy, hnojenie, výber odrody a zavlažovanie. Je veľký rozdiel v odolnosti jednotlivých odrôd sóje proti roztočom, preto v regiónoch, kde býva častý problém s týmto škodcom, treba prednostne pestovať odolné odrody. Skoré hybridy kukurice sú menej napádané roztočmi, lebo v čase ich maso-

vého výskytu sú listy suchšie ako pri hybridoch dlhšej vegetácie, a tým sú pre roztoče aj menej atraktívnejšie. Najväčší výskyt roztočov pri pestovaní sóje je vtedy, ak sa sója pestuje po kukurici, ktorá bola napadnutá roztočmi, a ak po zbere kukurice nebola vykonaná hlboká orba. Hlboká orba veľmi výrazne znižuje počet prezimujúcich samičiek. Je tiež dôležité, aby orba bola urobená kvalitne a aby boli dobre zaorané pozberové zvyšky. Roztoče sa môžu živiť na rôznych burinách a neskôr prechádzať na pestované plodiny, preto treba buriny ničiť nielen v porastoch, ale aj na ich okraji. Zvýšené dávky fosforu a draslíka a znížené dávky dusíka znižujú rozmnožovacie schopnosti roztočov. Zavlažovanie porastov kukurice, sóje a cukrovej repy postrekom v lete počas suchých rokov výrazne znižuje škodlivosť roztočov. Chemickú ochranu sóje, kukurice a cukrovej repy v rokoch

Roztočec chmeľový

premnoženia treba robiť na samom začiatku napadnutia porastu roztočmi, preto musíme permanentne robiť kontrolu porastov. Postrek sa nerobí na celom poli, ale iba na okrajoch parciel. Veľkosť plochy, ktorú treba ošetriť, treba stanoviť

31. 7. – 6. 8. 2021

sobota nedeľa

36˚ | 19˚ 39˚ | 20˚

pondelok utorok

30˚| 17˚ 31˚ | 18˚

streda

29˚ | 18˚

hodnotením výskytu roztočov. Využívajú sa povolené akaricídy a insektoakaricídy.

BIOLOGICKÉ METÓDY OCHRANY

Roztoče sú živočíchy, ktoré majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov. K premnoženiu roztočov prichádza v tých agroekosystémoch, kde je narušený ekosystém, a hlavne vtedy, ak sú zničení prirodzení nepriatelia roztočov rôznymi pesticídmi. Preto je podpora prírodných nepriateľov významným ochranným opatrením v ochrane sadov a viníc, ale aj iných plodín. Toto opatrenie sa uskutočňuje v prvom rade nepoužívaním toxických pesticídov, najmä širokospektrálnych insekticídov.

Na prilákanie predátorov a parazitoidov sa vykonáva zazeleňovanie medzí alebo okrajov polí, ciest, ale aj zazeleňovanie viníc a sadov. Týmto spôsobom sa vytvárajú stabilné ekosystémy, v ktorých neprichádza k premnoženiu jednotlivých škodcov a ani roztočov.

V sadoch a viniciach sa veľmi účinne používa introdukcia dravého roztoča Typhlodromus pyri. Proti roztočovi chmeľovému sa v skleníkoch používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch sa môže kombinovať P. persimilis s ďalším predátorom roztočom, a to s druhom Amblyseius californicus.

V ochrane poľných plodín proti roztočom sa môže použiť prípravok na báze neemového oleja z výťažkov zo semena stromu Azadirachta indica, obsahujúci účinnú látku azadirachtinu – prípravok NeemAzal T/S, alebo na báze oleja zo stromu Pongamia pinnata prípravok Rock Effect.

Ilustračné foto: Ľ. Sýkorová

štvrtok piatok

31˚ | 18˚ 32˚ | 19˚

PRIPOMÍNAME Bzdocha mramorovaná ohrozuje aj liesku

Ľubica Sýkorová

Tohtoročné poveternostné podmienky vyhovujú šíreniu invázneho škodcu – bzdochy mramorovanej Halyomorpha halys (srb. braon mramorasta stenica) aj na lieskach. Odborníci pestovateľom odporúčajú, aby pravidelne kontrolovali lieskové sady, ktoré sú u nás v rôznych fázach vývoja plodov. Po vizuálnej kontrole viacerých plantáží liesok v Srbsku bola zistená prítomnosť všetkých vývojových štádií práve tejto bzdochy.

Bzdocha mramorovaná pochádza z Ázie a momentálne je rozšírená už v celej Európe. Je to polyfág, ktorý napáda viac ako 100 druhov rastlín, predovšetkým ovocné a okrasné dreviny, no výskyty boli zaznamenané aj na poľných plodinách. Môžeme ju spozorovať napr. na marhuli, čerešni, jabloni, broskyni, hruške, maline, černici, viniči hroznorodom, sóji, fazuli obyčajnej, kukurici siatej a taktiež na lieske. Prakticky napáda všetko.

Poškodenie plodov liesky spôsobujú larvy a dospelé chrobáky bodavocicavými ústnymi orgánmi. Živia sa cicaním rastlinných štiav. Telo je zvrchu hnedo mramorované a husto bodkované. Dospelci dorastajú do dĺžky 12 – 17 mm a šírky 7 – 10 mm. Bzdocha má dlhé tykadlá, ktoré sú zložené z piatich článkov. Posledné dva články tykadiel majú biele pásy, čo slúži ako odlišovací znak od ostatných druhov bzdôch. Poškodené jadrá lieskovcov sú scvrknuté, korkovité a nepravidelného tvaru s jasne viditeľnými miestami vpichu, okolo ktorých sa šíria nekrotické povrchy, čo výrazne znižuje kvalitu a trhovú hodnotu plodov lieskových orieškov. Miesta po vpichu sú vstupnou bránou pre vývoj rôznych chorôb. Samička kladie vajíčka počas letného obdobia. Počet vajíčok je v rozpätí od 50 až do 400 kusov. Vajíčka sú kladené po skupinkách 20 – 30 kusov na spodnú stranu listu. Larva prechádza počas svojho života piatimi larválnymi štádiami. Pre škodcu je typická jedna generácia v priebehu roka. V pôvodnej oblasti výskytu má škodca 5 až 6 generácií za rok.

OCHRANA

Po potvrdení prítomnosti bzdochy mramorovanej sa odporúča vykonať ochranný postrek. V sadoch liesky je povolené použitie registrovaných insekticídov zo skupiny pyretroidov: lambda-cyhalotrín v množstve 0,2 l/ ha a deltametrín v koncentrácii 0,05 %.

ZELENINÁRSTVO Vysoké nároky zeleru na pôdnu vlahu

Ľ. Sýkorová

Zeler Apium graveolens L. (srb. celer) má vysoké nároky na pôdnu vlahu. Najviac vody potrebuje v čase intenzívneho rastu buľvy v auguste a začiatkom septembra.

U nás sa najčastejšie pestuje buľvový (koreňový) zeler a z kultivarov je najznámejší pražský obrovský (praški orijaš), starý český kultivar. Zeler zaraďujeme medzi koreňové zeleniny, i keď z hľadiska použitia poznáme už spomínaný zeler pestovaný pre buľvy, stopkový zeler pestovaný pre dužinaté vybielené stopky a listový zeler pestovaný pre jemné voňavé listy. Stopkový a listový zeler netvorí buľvy. Pestovatelia často dopestujú chutné, zdravé, ale pomerne malé buľvy, menej vhodné na zimné skladovanie. Pri pestovateľských chybách sa často vyskytujú buľvy defektné, duté, popraskané, drevnaté s hrdzavou dužinou, alebo také, ktoré pri varení červenejú. Buľvy by mali byť veľké, s hladkým povrchom, na reze plné, biele a krehké. Takéto sú pri kuchynskom spracovaní nielen dobrou zeleninou, ale i vyhľadávanou pochúťkou.

NÁROKY NA VODU

V prvej polovici vegetácie nie je zeler mimoriadne náročný na vlahu, potrebuje jej toľko, aby vytvoril mohutnú listovú ružicu, ktorá je základom neskoršie vytvorenej buľvy. Preto nikdy z rastlín určených na dopestovanie buliev na zimné uskladnenie listy neodlamujeme. Znižujeme tým asimilačnú plochu, a tak i úrodu. Ak chceme konzumovať aj v lete zelerové listy ako polievkovú koreninu, vyberieme si v poraste zopár rastlín, z ktorých oberáme listy do polievky.

Počas leta je veľmi dôležité rovnomerné zásobovanie zeleru vodou a pokiaľ nie sú zrážky, treba ich každých 10 dní zavlažovať 25 – 35 mm. Zeler musí byť polievaný počas celej sezóny a nesmie sa nechať pôda vyschnúť. Počas sucha treba polievať každý týždeň v množstve 22 l / m2. Pre dobrý vývin buľvy je z agrotechnického hľadiska veľmi dôležitá druhá polovica vegetácie. Je to obdobie, keď rastliny musia mať optimálne podmienky. Dôležitá je výdatná a pravidelná závlaha porastu s častým opatrným kyprením povrchu pôdy medzi rastlinami. Najdôležitejším faktorom je však optimálny vodný režim. Porast v tomto období nesmie prekonať sucho, pretože šok zo sucha ihneď zastavuje rast a trvá pomerne dlho, kým sa obnoví, a to často za cenu deformácie a praskania buliev.

Aby sme dopestovali pekné, hladké buľvy, odborníci odporúčajú začiatkom septembra opatrne odhrnúť od rastlín pôdu asi do polovice buľvy, odokrytú časť očistiť mäkkou handrou od jemných korienkov a pôdu k rastlinám opäť prihrnúť. Toto opatrenie nezvyšuje úrodu, ale buľvy sú kvalitnejšie.

Dôležitá je aj ochrana zeleru proti hubovým chorobám, najmä septorióze, niekedy i proti škodcom (vrtivke zelerovej). K ochrane používame fungicídy a insekticídy ihneď po zistení výskytu. Niekedy sa vyskytujú rastliny s vyslepeným srdiečkom, resp. jamkou po srdiečku, kde buľvy prípadne zahnívajú. Je to fyziologická porucha spôsobená nedostatkom mikroelementov v pôde, najmä bóru i mangánu.

ZÁHRADA V AUGUSTE Zavlažovanie sa stalo priam nutnosťou

Ľubica Sýkorová

Júlové extrémne horúčavy, veľmi dlhé suché obdobie, následne prívalové dažde a na mnohých miestach ľadovec a silný vietor dali našim záhradám v tomto letnom mesiaci riadne zabrať. Tieto nepriaznivé poveternostné podmienky zapríčinili značné škody na ovocí a zelenine. Aj v auguste záhrada nutne potrebuje závlahu. Pri nedostatku vlahy sa objavujú príznaky predčasného nástupu jesene a urýchleného dozrievania ovocia.

OVOCNÁ ZÁHRADA

V auguste, v období druhého predlžujúceho rastu a tzv. druhej miazgy, je podľa odborníkov vhodný čas na očkovanie mnohých ovocných druhov. Očkujeme marhule, broskyne, hrušky, čerešne, višne; pri dostatku miazgy môžeme ešte očkovať aj slivkoviny. Vrúbľovať môžeme tiež jadroviny a kôstkoviny, najčastejšie za kôru.

V prvej polovici mesiaca vysádzame do pripravenej pôdy jahodové sadence. Používame iba zdravý materiál. Sadence je potrebné odoberať z najúrodnejších rastlín a z porastu, ktorý nie je starší ako jeden rok. Vysadené jahody výdatne zalievame.

V auguste zberáme letné jablká, hrušky, slivky, ringloty. Po zbere je pri kôstkovinách vhodné obdobie na presvetľovací rez. Pri višniach spojíme presvetľovací rez so zmladzovacím. Odstránime všetky previsnuté časti konárov a vyholené časti skracujeme na letorast vyrastajúci čo najbližšie k základu konárov. Pri broskyniach po presvetlení skrátime všetky letorasty o jednu tretinu. Podporíme tým tvorbu kvetných púčikov na spodnej časti letorastov. Ak sa na jabloni objaví pehovitosť plodov, použijeme hnojivo so zvýšeným obsahom vápnika. Pozor aj na obaľovače, hlavne obaľovač jablčný, hruškový a slivkový. Stromy ošetríme vhodným prípravkom. V porastoch raz rodiacich malín odstraňujeme vyrodené, nevyzreté, zahusťujúce a chorobami napadnuté výhonky. V suchom období stromy zavlažujeme, pretože augustová vlaha má rozhodujúci vplyv na nasadzovanie kvetných púčikov a tým aj výšku úrody v budúcom roku.

ZELENINOVÁ ZÁHRADA

V zeleninovej záhrade treba všetky druhy hlúbovitých zelenín vysadených v júli a skôr výdatne zavlažovať a prihnojovať. Do polovice augusta možno ešte postupne vysievať pekinskú kapustu. Z neskorších výsevov už nemožno zaručiť dobrý výsledok. Pekinská kapusta si vyžaduje až po zber rovnomerné zásobovanie vodou. V auguste by mali jednotlivé dávky obsahovať 15 až 20 litrov na m2. Čínska kapusta potrebuje od výsadby po zber len 42 až 50 dní. Prvá júlová výsadba dosahuje zrelosť už v 3. dekáde augusta. Rastliny by nemali zostávať na záhonoch viac ako 50 dní, pretože potom budú mäsité listové stonky obsahovať tuhé vlákna. Listové stonky možno v kuchyni pripravovať ako špargľu. Ak zistíme, že spodné listy rajčiakov napadli nejaké choroby, musíme ich hneď odstrániť a spáliť. Inak sa môžu pôvodcovia chorôb šíriť aj na zdravé listy. V auguste môžeme ešte vysievať reďkovku, šalát, skorý kaleráb, pekinskú kapustu, špenát. Koncom augusta je aj čas na sejbu ozimnej cibule, ktorá musí do zimy narásť do hrúbky ceruzky, aby dobre prezimovala.

OKRASNÁ ZÁHRADA

Vhodným obdobím na rozmnožovanie ihličnanov pomocou odrezkov je práve august. Môžeme použiť vrcholové výhonky tují, cypruštekov a borievok, ktoré nie sú mäkké, ale ani drevité. Výhonky nestriháme, ale odtrhávame, a to tak, aby na konci odrezku zostal malý jazyk kôry, na ňom sa tvorí najviac koreňov. Pripravené odrezky ošetríme najprv práškovým stimulátorom a neskôr ich pozapichujeme do pieskovo-rašelinového substrátu v debničke a zakryjeme fóliou, pravidelne vetráme a zavlažujeme. Odrezky ihličnanov o niekoľko týždňov vytvoria korene a v nasledujúcom roku na jar ich môžeme vysadiť do záhrady. August je taktiež najvhodnejším obdobím na zostrihávanie ihličnatých drevín. Pri živých plotoch z týchto drevín nesmú byť boky zostrihané kolmo. Plot sa musí smerom nahor trochu zužovať, inak začne odspodu strácať ihličie, čím veľmi trpí vzhľad plotu. V okrasnej záhrade takmer všetky odkvitnuté trvalky môžeme do konca augusta deliť a presádzať. Až do jesene majú ešte dosť času, aby zakorenili a dobre prečkali zimu. Pri vysádzaní a presádzaní takých hľuznatých a cibuľnatých druhov, ako sú okrasné cesnaky, modrica, šafrany, snežienky a iné, treba dávať pozor, aby hľuzy a cibule boli po výsadbe zakryté asi 5 až 10 cm hrubou vrstvou zeminy. Všetky uvedené cibuľnaté a hľuznaté rastliny sa vysádzajú v druhej polovici augusta. Georgíny kvitnú tým bohatšie, čím častejšie odstraňujeme nevzhľadné odkvitnuté kvety. Týka sa to predovšetkým odrôd s jednoduchými kvetmi. Veľmi ľahko totiž nasadzujú semená, a tým sa obmedzuje vývoj ďalších kvetov. Ruže sú v tomto období náchylné na čiernu škvrnitosť, jej príznaky riešime postrekom. Vďaka správnej starostlivosti o záhradu v auguste dosiahneme krásnu úrodu, ale aj úspešný rast ovocia, zeleniny a kvetov v ďalšom roku.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Tvarohový koláč s marhuľami a mrveničkou

Letný koláčik, ktorý spája sviežosť tvarohu a takmer medovú chuť zrelých marhúľ.

Suroviny: Na cesto a mrveničku: 400 g hladkej múky, 150 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, štipka soli, 1,5 KL (kávovej lyžičky) kypriaceho prášku, 1 vajce, 200 g masla; Na plnku: 500 g jemného tvarohu, 1 balíček vanilkového pudingu, 100 g kryštálového cukru, 1 vajce, 1 PL (polievková lyžica) citrónovej šťavy, 500 g čerstvých alebo kompótových marhúľ

Takto sa to podarí: Cesto: sypké suroviny – múku, cukor, vanilkový cukor, soľ a kypriaci prášok zmiešame spolu s celým vajíčkom a postupne prilievame roztopené maslo. Končekmi prstov vypracujeme mrveničku s konzistenciou mokrého piesku. Zhruba ¾ cesta vysypeme do koláčovej formy a dlaňou dobre utlačíme na dno i boky formy. Plnka: tvaroh vyšľaháme s cukrom, citrónovou šťavou, pudingom a nakoniec na menších obrátkach zapracujeme do plnky aj celé vajce. Plnku rozotrieme na cesto, na vrch poukladáme umyté, prepolené marhule a všetko bohato zasypeme zvyšnou mrveničkou. Koláč pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C zhruba 45 minút.

Melónové rezy s kokosovým korpusom

Letný koláčik, ktorý chutí fantasticky a spája zdanlivo nezlučiteľné.

Suroviny: 6 vaječných bielkov, 200 g práškového cukru, 200 g strúhaného kokosu, 4 PL (polievkové lyžice) polohrubej múky, 1 KL (kávová lyžička) kypriaceho prášku, 150 g malinového džemu, 500 g melónovej dužiny, 100 ml vody, 2 PL medu, 1,5 KL práškovej želatíny

Takto sa to podarí: Vaječné bielky vyšľaháme dopenista na menších obrátkach, potom zvýšime rýchlosť šľahača a postupne (po lyžiciach) zašľaháme práškový cukor, kým nezískame pevný a lesklý sneh. Múku, kokos a kypriaci prášok spolu premiešame a zľahka zapracujeme do snehu. Vzniknuté cesto rozotrieme na menší hlboký plech (35 x 25 cm). Korpus pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C do ružova, zhruba 25 až 30 minút, a necháme úplne vychladnúť. Vychladnutý korpus potrieme malinovým džemom a uložíme na asi 30 minút do chladničky. Želatínu vymiešame s dvoma až troma lyžicami vlažnej vody (podľa návodu na obale) a necháme ju napučať. Melónovú dužinu spolu s medom a vodou rozmixujeme v mixéri a precedíme do misky. Želatínu zahrejeme (nevaríme), kým sa úplne nerozpustí, odstavíme z plameňa a primiešame k nej asi deci melónovej šťavy. Potom obsah prelejeme k ostatnej šťave, dobre premiešame, vylejeme na koláč v tenkej vrstve a uložíme naspäť do chladu na aspoň 3 hodiny. Neskôr krájame na menšie štvorce, ktoré môžeme dozdobiť kúskami melónovej dužiny a lístkami mäty.

Kokosové rezy s nektárinkami

Suroviny: Na kokosový korpus (35 x 25 cm plech): 6 vaječných bielkov, 200 g práškového cukru, 200 g strúhaného kokosu, 4 PL (polievkové lyžice) polohrubej múky, 1 KL (kávová lyžička) kypriaceho prášku; Na nektárinkovú plnku: 5 zrelých nektáriniek, 500 ml vody, 4 PL kryštálového cukru, 2 balíčky vanilkového pudingu; Na vrch: 600 g kyslej smotany, 3 balíčky vanilkového cukru, 1 tvrdšia nektárinka, trochu strúhaného kokosu, trochu mätových lístkov

Takto sa to podarí: Kokosový korpus: vaječné bielky vyšľaháme dopenista na menších obrátkach, potom zvýšime rýchlosť šľahača a postupne (po lyžiciach) zašľaháme práškový cukor, kým nezískame pevný a lesklý sneh. Múku, kokos a kypriaci prášok spolu premiešame a zľahka zapracujeme do snehu. Vzniknuté cesto rozotrieme na menší hlboký plech (35 x 25 cm). Korpus pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C do ružova, zhruba 25

Višňové brownies

až 30 minút a necháme úplne vychladnúť. Medzitým si pripravíme nektárinkovú plnku: nektárinky umyjeme, prepolíme a zbavíme kôstok. Vložíme ich do mixéra, s trochou vody dobre rozmixujeme a následne precedíme do hrnca, aby sme sa zbavili rozsekaných šupiek. K nektárinkovej šťave prilejeme vodu, pridáme cukor, pudingy a uvaríme hustý krém, ktorý rozotrieme na vychladnutý korpus. Nektárinkovú plnku necháme krátko vychladnúť a následne uložíme do chladničky na asi hodinku, aby stuhla. Na vychladnutú plnku potom rozorieme kyslú smotanu, ktorú sme vymiešali s vanilkovým cukrom, a koláč uložíme späť do chladu na aspoň 4 hodiny, ideálne cez noc.

Suroviny: 125 g masla, 150 g horkej čokolády, 200 g trstinového cukru, 100 g hladkej múky, 1 KL (kávová lyžička) kypriaceho prášku, 4 PL (polievkové lyžice) kakaa, 1 KL instantnej kávy, 3 vajcia, 50 g mliečnej čokolády, 200 g višní (vykôstkovaných, prepolených)

Takto sa to podarí: Maslo, cukor a čokoládu (horkú) dáme spoločne roztopiť do väčšej rajnice na slabom plameni. Keď sú cukor i čokoláda rozpustené, zmes odstavíme a primiešame sypké suroviny: múku, kypriaci prášok, kakao a kávu, ktorá ešte viac rozvinie chuť kakaa a čokolády. Vajíčka rozšľaháme v miske a postupne ich zamiešame do čokoládového cesta. Nakoniec do zmesi zapracujeme nasekanú mliečnu čokoládu a vykôstkované (prepolené) višne. Všetko navrstvíme do papierom na pečenie vystlanej formy (20 x 20 cm) a upečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 20 až 25 minút. Brownies necháme úplne vychladnúť, nakrájame na štvorce a môžeme podávať samotné alebo s višňami nakladanými v rume a lyžicou čerstvo ušľahanej šľahačky.

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 537 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

MEDZINÁRODNÝ VÝTVARNÝ TÁBOR V CREPAJI PRI KOVAČICI Obrazy a blues južného Banátu

Stevan Lenhart

V miestnostiach kaviarne Banat Blues Cafe v Crepaji už viac rokov prebieha výtvarný tábor pod názvom Slic (skrátené zo Slikamo Crepaju, čiže Maľujeme Crepaju), ktorý sa stal tradičnou letnou zastávkou pre výtvarných umelcov, ktorí kým mladým ľuďom, aby využili vlastnú kreativitu a prispeli ku kultúre nášho prostredia,“ hovorí Dušan Gluvakov, ideový tvorca podujatia a majiteľ kaviarne Banat Blues Cafe. „Idea vznikla pred viacerými rokmi a pôvodne to mal byť tematický výtvarný tábor, ktorého účastníci by mali maľovať tunajšie okolie (stadiaľ

Účastníci tohtoročného výtvarného tábora v Crepaji

Záber z výstavy vytvorených prác V pivničnej galérii bola usporiadaná výstava obrazov Pavla Hajku z Kovačice

chcú tráviť čas v tvorivej spoločnosti a špecifickom ovzduší tejto časti južného Banátu. V tomto roku sa podujatie realizovalo od 20. do 24. júla, a bol to siedmy tábor s účasťou osemnástich výtvarníkov, tak akademických maliarov, ako aj amatérov. „Usporadúvaním tohto výtvarného tábora sme chceli umožniť tvorivým a predovšetnázov Maľujeme Crepaju), ale nie je to striktne definované, takže vlastne ide o voľné tematické prejavy. Doteraz sa v našom tábore zúčastnilo zhruba dvesto výtvarných umelcov z krajiny a zo zahraničia. Vytvorené diela zostávajú v tunajšom fonde, sú nepredajné a v každej chvíli sú dostupné všetkým milovníkom výtvarného umenia.“ V záve rečný večer podujatia bola otvorená výstava prác účastníkov tohtoročného výtvarného tábora v Crepaji. Na výstave svoje diela prezentovali títo autori: Aleksandar Alimpić a Mi-

Na otvorení výstavy sa prihovoril aj Dušan Gluvakov, organizátor podujatia

roljub Kršanin z Pančeva, Elena Tomášová-Takáčová z Kovačice, Janko Laco zo Zreňanina, Ivan Karafilovski a Branislav Simić z Crepaje, Anatoli Ivakin z Moskvy, Konstantin Stupovski z Paríža a Danijela Dončićová, Aleksandar Kuruzović, Mirjana Filipovićová-Kuruzovićová, Jasna Višnjićová, Sanja Durmanová, Miloš Kostić, Vlada Milinković, Nenad Stojkov, Dragana Kuprešaninová a Zoran Pavlović z Beliterárne večery, ktoré sa diali na nádvorí kaviarne. Koncertovali Bane Gluvakov Tubaćin, China Cats, 200+ a Fifty and the Gang, prezentované boli knihy Aleksandra Čotrića a Dušana Genca. Sprievodnou časťou celého podujatia bola výstava obrazov kovačického insitného maliara Pavla Hajku v pivničnej galérii.

Obraz Aleksandra Alimpića z Pančeva

V dnešnom čase, keď je kultúrna ponuka v menších prostrediach čoraz slabšia a činnosť niektorých domov kultúry fakticky zanikla, umelecké akcie

lehradu. K výstave je vytlačený farebný katalóg.

Okrem každodennej tvorby účastníkov výtvarného tábora a záverečnej výstavy ich prác program zahŕňal aj hudobné a v alternatívnych priestoroch, akým je kaviareň Banat Blues Cafe, vzbudzujú pozitívny ohlas, o čom svedčí aj slušný počet účastníkov a návštevníkov tohto výtvarného podujatia.