Na zamyslenie a rozptýlenie

Z OBSAHU ČASOPISU NOVÝ ŽIVOT 1 – 2/2022 Na zamyslenie a rozptýlenie

Anna Francistyová

Kým čakáme na ďalšie tohtoročné číslo mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, pripomeňme si, čo nám ponúka jeho dvojčíslo 1 – 2.

Vo výbere z modernej a postmodernej srbskej poézie je tu báseň Radomira Uljarevića (1954) Čakajúc na barbarov v preklade Miroslava Demáka. V rubrike Rozkoš z textu iste upúta vašu pozornosť text Petra Arbutinu v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej so zaujímavým názvom O knihách a zemiakoch. Skutočne podnetné čítanie a na ukážku citujeme z neho jednu časť. „Iba zemiaky rastú samy od seba. Intelektuál sa formuje vo vzťahu k prostrediu, výzvam, osobným nepokojom a pochybnostiam, spoločenským imperatívom, zdedeným hodnotám a vzorom. Len knihy a husle sa stavajú, všetko ostatné sa produkuje či vyrába. Je to poučenie z vydavateľskej činnosti, ak ešte je niekto, kto by sa to mal naučiť a uplatniť – nielen ako poznatok, ale ako povinnosť. Možno sa jedného dňa budeme hanbiť za to, že tak málo odvahy bolo potrebné, ako už dávno povedal Momo Kapor, alebo trpezlivosti prečítať niečo iné, dodal by autor týchto riadkov. Ak nie z iného dôvodu, tak len preto, lebo by sme pochopili, že sú rôzni ľudia a rôzne potreby. Vzdelanému to stačí a ani pre iných nie je zlé, aby to vedeli.“

Nasleduje rubrika Chat a v nej zaujímavý rozhovor s tiež podnetným titulkom: Niektoré menšiny sú téma, kým iné len tak existujú. Tentoraz chatujú šéfredaktorka Nového života Zdenka Valentová-Belićová a prozaička, scenáristka a pedagogička Barbora Hrínová. Dôvodom na rozhovor je prestížne literárne ocenenie Anasoft litera 2021, ktoré hostka zo Slovenska získala za debutovú zbierku poviedok Jednorožce. A dôvodom, aby ste sa začítali do tohto ich napísaného rozhovoru, nech je aj táto ukážka, teda slová oslovenej spolubesedníčky Barbory Hrínovej: „Každá takáto menšinovosť vám môže priniesť inú, špeci ckú skúsenosť a náhľad v živote. Teraz

som si uvedomila, že asi najviac menšinovo sa cítim vo vzťahu k svojmu vzdelaniu a profesii, pretože scenáristi a scenáristky sú v spoločnosti hádam ešte viac neviditeľní ako staré ženy, hendikepovaní ľudia, či prekladatelia. Nikto za nás ako napríklad za národnostnú menšinu nebojuje, nie sme stavovsky organizovaní a nevieme príliš obhajovať svoje záujmy. Často aj iní profesionáli z oblasti lmu našej práci nerozumejú a pokladajú ju za akosi nadbytočnú, príliš abstraktnú, hoci dobrý scenár je základ lmu. To nevravím preto, že by som vyzývala na nejaké „scenáristické odbory“, sama neviem, čo s tým. Je to len príklad toho, že aj medzi menšinami existujú niektoré viac etablované, často spomínané v diskurze ľudsko-právnych organizácií, robí sa z nich „téma“ a iné len tak „existujú“. Jednou z takých menšín, ktorých práva sú v súčasnosti dosť potláčané, sú podľa mňa autori a autorky.“

Na lepšie poznanie diela autorky Barbory Hrínovej nasleduje úryvok z poviedky Klebeta, ktorá je súčasťou ocenenej zbierky Jednorožce. Vzápätí je tu ďalšia próza, tentoraz autora Janka Takáča pod názvom Kochan. Prichádza poézia. Najprv z opusu Zlaty Matlákovej, potom Dagmar Márie Anoca. Pri autorke z Rumunska ešte zostávame, lebo do rubriky Texty a kontexty je ako prvý zaradený príspevok Viery Benkovej Poetka Dagmar Mária Anoca – Hranice ľudského bytia sú nekonečné. Pri rozbore jej literárneho diela naša poetka a spisovateľka Viera Benková konštatuje: „Dagmar

Anoca má v obľube strohý, gnómický verš (básne dlho cizeluje a nepublikuje rýchle), na našu radosť sa v poslednom období prikláňa k písaniu najnáročnejšej formy lyriky – k haiku poézii; dosahuje „plný ponor“ do záhad prírody a človeka...“

V tejto rubrike je i text Jána Chrťana Kolektívny postoj slovenskej komunity voči školstvu vo Vojvodine v medzivojnovom období v re exii dobových periodík. Veríme, že poslúži i ako vzácny dokument pri nejakej ďalšej výskumnej práci o dejinách nášho školstva. Uvádzame citát: „Osvetové príležitosti vo Vojvodine boli rôznorodé. Najväčším problémom a stredobodom pozornosti Slovákov pred oslobodením predstavovala maďarizácia, s ktorou istú dobu bojovali. Zhodou okolností sa po skončení vojny ocitli v úplne novom štáte a všetko, o čom dovtedy túžili, im bolo k dispozícii. Zbavili sa maďarizácie, úplne sa podriadili novému štátu, ktorý im umožnil kopec príležitostí. Bez námietok akceptovali transformáciu cirkevnej školy na štátnu z dôvodu, lebo sa nič podstatné nezmenilo okrem okolnosti, že dozor nad školou namiesto cirkvi vykonával štát.“

A je tu ďalší titulok, ktorý láka začítať sa do riadkov pod ním: Multikulturalizmus je mŕtvy, nech žije interkulturalizmus. Autorom je Peter Michalovič a takto začína svoju úvahu: „Nie je mi presne známe, kedy a kde sa multikulturalizmus a interkulturalizmus po prvý raz v dejinách ľudstva objavili. Napriek tomu predpokladám, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa objavili vtedy a tam, keď sa jedna kultúra priblížila k druhej, typologicky odlišnej kultúre, tak tesno, že sa stali takými blízkymi susedmi, ktorí si, obrazne povedané, navzájom vidia do kuchýň a obývačiek.“

Rubriku Texty a kontexty uzaviera biogra cký text Jarmily Hodoličovej 120 rokov od narodenia Adely Čajakovej-Petrovičovej (1901 – 1976). V súlade s ustálenou praxou sú tu i materiály z literárnych snemovaní a tentoraz zo 65. Literárneho snemovania je tu referát Jána Chrťana k životnému jubileu Samuela Čelovského. Vzápätí časopis ponúka tri recenzie: recenziu Michala Harpáňa o knihe Michala Babiaka, Diany Mašlejovej o zbierke rozprávok Kataríny Mikolášovej a Viery Benkovej o básnickej zbierke Zlaty Matlákovej. Celkom na záver v rubrike Miscelaneá nájdete si odborný text Vladimíra Valentíka K 16. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Svojráznym doplnením tohto textu sú reprodukcie prác zo spomenutého bienále, ktoré ilustrujú toto číslo Nového života.

IN MEMORIAM

Matej Hadrík

21. 3. 1943 – 21. 7. 2022

Dňa 21. júla v 79. roku života umrel Matej Hadrík, profesor vo výslužbe zo Starej Pazovy a čestný predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Starej Pazove.

Narodil sa 21. marca 1943 v Starej Pazove, kde ukončil slovenskú základnú školu. Absolvoval Učiteľskú školu v Báčskom Petrovci, potom študoval na Filozo ckej fakulte v Novom Sade, na Katedre pre južnoslovanské jazyky. Pôsobil ako odborný učiteľ a profesor v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove a neskôr na tamojších stredných školách. Spoločne s profesorom slovenčiny Venom Nechvátalom pomohol slovenčinu uviesť aj do strednej učňovskej školy, kde od samého začiatku zveľaďoval status slovenčiny a pomáhal pri nábore žiakov aj pre fakultatívnu výučbu slovenského jazyka. Zasadzoval sa za pestovanie a zveľaďovanie slovenčiny nielen v školách, ale aj v spolku, a hlavne v činnosti Spolku vojvodinských slovakistov, kde roky vykonával funkciu tajomníka. Zúčastňoval sa i na ostatných literárnych, vedeckých a kultúrnych podujatiach v oblasti slovakistiky, angažoval sa v popularizácii kníh na večierkoch, ktoré boli organizované v SKUS hrdinu Janka Čmelíka a v ústrednej knižnici. Profesor Matej Hadrík bol za svoju čulú kultúrnu činnosť a činnosť na poli školstva odmeňovaný a pochvaľovaný tými najväčšími uznaniami. Za jeho obetavú prácu MOMS v Starej Pazove navrhol, aby sa mu udelilo i uznanie za doterajšiu činnosť, a na Slovenských národných slávnostiach v roku 2005 mu bolo udelené uznanie za dlhoročnú úspešnú činnosť v MSJ. Za celkovú činnosť MSJ mu udelila Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka, jazykovej kultúry, umenia a národných tradícií. Dva mandáty vykonával funkciu predsedu pazovských matičiarov a vymenovaný bol za čestného predsedu MOMS Stará Pazova.

Pohrebnú počestnosť na pazovskom cintoríne v sobotu 23. júla vykonal Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, a s profesorom Hadríkom sa rozlúčili v príhovoroch Janko Havran, riaditeľ ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a podpredseda MSS a MOMS Stará Pazova, a Veno Nechvátal, bývalý kolega a horlivý matičiar, a s vlastnou básňou Anna Malková, tamojšia poetka a spisovateľka.

Česť jeho pamiatke.

A. Lešťanová

„Vypadá, že sa nahnevali, že sme neboli, veď vypadal zdravý...“

Anna Horvátová

Veľkej frekventovanosti v bežnej reči slovesa vypadať sme sa už venovali. Týmto slovesom skutočne veľa významov zahrnujeme, ale nie všetky aj podliehajú normám spisovnej slovenčiny. Tak ako tieto príklady, keď sa vľúdne prihovárame: „Ako dobre vypadáš.“; „Fotogra e dobre vypadli.“; „Na fotogra ách sme dobre vypadli.“ Sloveso vypadnúť použijeme aj v inej konotácii: „vypadli smiešni“; „vypadol hlúpy“; „vypadol držgroš“.

Spojenia tu predsa nepoužívame správne; vonkajší vzhľad hodnotíme slovesom alebo niečie vlastnosti vyjadríme týmito slovesami: vyzerať: pekne vyzeráš, alebo mlado vyzeráš, ukázal sa / pripadol smiešny, hlúpy...

Prichodí nám znovu s poľutovaním uzavrieť, že vplyv srbského dokonavého slovesa ispasti na používanie slovenského slovesa „vypadnúť“ je viditeľný a, žiaľ, čoraz menej prekonateľný.

V srbčine je v poriadku povedať: na slici ste dobro ispali, slika je dobro ispala. Neobstojí to aj v spisovnej slovenčine. Keď ide o fotogra e a podobizne na nich, treba použiť slovesá: zachytený, zobrazený, vypodobnený: Žiaci sú na fotogra i dobre zachytení.; Kolegyne sú pekne zobrazené.

Nenáležitých príkladov so slovesom „vypadať“ je veľa. „Ako dobre vypadáš.“; „Keď šiel do nemocnice, vypadal zdravý...“; „Program dobre vypadol.“; „Film mi spočiatku vypadal zaujímavý.“ V týchto prípadoch treba použiť slovesá: dopadnúť, vydariť sa, vyzerať: Ako dobre vyzeráš.; Keď šiel do nemocnice, vyzeral zdravý...; Program dobre dopadol.; Film sa mi spočiatku zdal zaujímavý.; Skúška dobre dopadla.

Ešte jeden príklad nesprávneho použitia slovesa „vypadať“ je nesmierne rozšírený, a to vo význame: budiť dojem, pôsobiť dojmom...: „Vypadá, že sa nahnevali.“; „Vypadalo, že konečne bude pršať.“ Aj v prípade stať sa zrejmým, očividným, napr.: „Ešte vypadne, že klamem.“; „Vypadlo, že sme rodina.“; „Predpovedali horúci týždeň a vypadlo, že sa zmýlili.“; „Vypadá, že má hudobný talent.“ V týchto prípadoch treba vystriedať sloveso „vypadať“ slovesami vysvitnúť, ukázalo sa, a v príkladoch to vyznie takto: Zdá sa, že sa nahnevali.; Zdá sa, že konečne bude pršať. Ešte vysvitne, že klamem.“; „Vysvitlo, že sme rodina.“; „Predpovedali horúci týždeň a vysvitlo / ukázalo sa, že sa zmýlili.“; Vysvitlo / ukázalo sa, že má hudobný talent.

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 31

autor: JÁN BAŽÍK 1. časť tajničky

apretovanie rozkaz rádius epický ukazovacie zámeno pracovná úloha vypočitovala

obyvatelia Arabského polostrova

nobélium

číslovka

priemyselná rastlina

elektrický

juh

HLAS ĽUDU

Kotor

druh hydiny druh ceniny

osobné zámeno

spodná časť nohy zvierat

vôkol

človek, ktorý robí korektúru

pracovník v pekárni

a podobne

značka tónu súzvuk tónov

Kikinda

predložka

druh borovice

európsky štátik rieka na Kosove svietiaca čiastočka

lítium

sodík

doktor skupina čísel

výzva spojka

solmizačná slabika platina

číslovka všetko v poriadku

kiloampér tona meter 2. časť tajničky umelec maľujúci obrazy

V tajničke je meno a priezvisko slovenského dolnozemského básnika.

unsplash.com

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 30

– VODOROVNE: smrečina, Ta, panák, eso, Jaro, víno, kar, av, kt, zd, n, trovy, platy, S, Br, je, pr, Lim, more, Emir, rám, sálal, VA, krásavec TAJNIČKA: STEVAN SREMAC

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 30 z čísla 30 Hlasu ľudu z 23. júla 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: PAĽKO PILIP, Ul. kajmakčalanská č. 16, 26 370 HAJDUŠICA. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom, naším otcom a apkom

Zanechal nás najdrahší poklad v živote.

Ako žiť ďalej bez Teba?

MATEJOM HADRÍKOM

21. 3. 1943 – 21. 7. 2022 profesorom zo Starej Pazovy

Tvoji zarmútení: manželka Mária, syn Vladimír, dcéra Jana s manželom Matejom a vnúčatá Martinka, Janko a Anička

Oznamy

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2060_06 NS_Novi Sad_Avijatičarsko_ naselje

Spoločnosť s obmedzenou zodpovednosťou Inštitút Vatrogas, z Nového Sadu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2060_06 NS_Novi Sad_Avijatičarsko_naselje, v Ul. Veselina Masleše číslo 144, na katastrálnej parcele číslo 3659/6, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. júla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-393/22, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu. Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke

www.hl.rs

a Facebookovej stránke Hlas ľudu (www.facebook.com/Hlas.ludu.info)

Oznamujte v Hlase ľudu

021/47-20-840

021/47-20-844

inzercia@hl.rs SMUTNÁ ROZLÚČKA

s čestným predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej v Starej Pazove

MATEJOM HADRÍKOM

1943 – 2022 profesorom zo Starej Pazovy

S úctou a vďakou za dlhoročnú činnosť

Tvoji matičiari zo Starej Pazovy

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVEL GRŇA

27. 6. 1944 – 15. 7. 2022 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Navždy zostaneš v našich srdciach.

Manželka Zuzana a syn Dušan POSLEDNÝ POZDRAV

PAVEL GRŇA

27. 6. 1944 – 15. 7. 2022 z Kysáča

Trvalú spomienku si na Teba zachováme.

Syn Štefan, nevesta Anna a vnučka Petronela s rodinou POSLEDNÝ POZDRAV

PAVLOVI GRŇOVI

27. 6. 1944 – 15. 7. 2022 z Kysáča

od rodiny Babiakovej

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s kmotrom

JÁNOM MELICHOM

19. 4. 1953 – 13. 7. 2022 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a krásne spomienky zachovávať.

Kmotrovci Kováč-Vargovci a krstné deti s rodinami SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA URBANOVÁ

10. 7. 1939 – 3. 8. 2021 – 2022 PAVEL URBAN

1934 – 2005 – 2022

z Kovačice

Čas plynie, ale spomienky na Vás navždy v srdciach zostávajú. S láskou a úctou si na Vás spomínajú:

synovia Pavel, Martin a Ján s manželkou Ankou a synmi Viktorom a Igorom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel a ocko

JÁN BAĎAN

1942 – 2021 – 2022 z Kysáča

Za lásku, dobrotu, obetavosť a za všetko krásne Ti ďakujeme. Navždy zostaneš s nami. S láskou u úctou

Tvoji: manželka Anna, dcéry Jarmilka a Alenka a zaťovia Paľko a Števko

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na manželku

ANNU PIKSIADESOVÚ

1958 – 2021 – 2022 z Kysáča

Zostalo len ticho, v očiach slzy, v srdci žiaľ. Len tichú spomienku chcem Ti venovať, s láskou a úctou si na Teba spomínať.

Manžel Ján SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil náš starký

JÁN BAĎAN

1942 – 2021 – 2022 z Kysáča

Mal si rád život, my Teba a Ty nás. Skromný a láskavý si bol vo svojom živote a veľký vo svojej láske a dobrote.

Tvoje vnučky: Alexandra s manželom Pavlom a synčekom Sergejom, Ivana, Adriana s manželom Milanom a Antónia s manželom Vladimírom

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na mamu a starkú

ANNU PIKSIADESOVÚ

1958 – 2021 – 2022 z Kysáča

Spomienka na Teba nikdy nezanikne v našich srdciach.

Dcéra Anička Zelenáková s rodinou SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN LAČOK

1945 – 1993 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Čas neúprosne letí, ale spomienky zostávajú navždy.

Tvoji najbližší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na mamu a starkú

ANNU PIKSIADESOVÚ

1958 – 2021 – 2022 z Kysáča

S láskou a vďakou si stále na Teba spomíname.

Dcéra Marínka Vízová s rodinou

DROBNÝ OZNAM

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec,

tel.: 063/826-92-05 a 021/2282-278. SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 30 smutných rokov, čo nás navždy opustila jediná dcéra

JAROSLAVA FILKOVÁ

1970 – 1992 – 2022 z Kysáča

Prišla hodina, srdce prestalo biť,nebolo lieku, aby som mohla žiť. Ja mladá ako zlomený kvet,opustiť som musela tento svet. Už ma neprebudí slnko ani krásny deň, na cintoríne spím svoj večný sen, čas plynie, ale láska moja k vám zostáva. Na ňu si s bôľom spomínajú:

mama, teta Anna Hricová s rodinou a jej spolužiačky a spolužiaci SPOMIENKA

na

KATARÍNU VALENTÍKOVÚ

1960 – 1997 – 2022 z Pivnice

Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené, ani nenahradia prázdnotu, ktorá zostala po Tebe.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

synovia Vladko a Mirko s rodinami

Šport

PRÍPRAVY HAJDUŠIČANOV A BIELOBLATČANOV POKRAČUJÚ Domáci boli lepší MLADOSŤ – HAJDUŠICA 4 : 2 (1 : 1)

Vladimír Hudec

Futbalisti Hajdušice a bieloblatskej Mladosti sa nikdy v dejinách dvoch klubov nestretli na trávniku. To hádam aj preto, že patria rozličným futbalovým zväzom a nikdy nesúťažili v tej istej súťaži a pre vzdialenosť dvoch dedín nikdy nehrali ani priateľské zápasy. Predsa minulú nedeľu Hajdušičania zavítali do Bieleho Blata a s tamojšími futbalistami zohrali priateľský zápas, a tým je nadviazaná spolupráca dvoch klubov.

Domáci začali naplno a už v prvej minúte Poničan sa ocitol vo výhľadnej príležitosti, ibaže ukázal na biely bod, ktorý premenil Poničan. Do konca polčasu z diaľky nepresne skúšali aj mladučký Straka a Nécsov. Najlepšiu príležitosť v tejto časti zápasu mali Hajdušičania. Radović ešte raz vybehol sám pred brankára, ale tento jeho strelu kryl, takže sa na prestávku odišlo s nerozhodným výsledkom.

Po zmene strán už v 48. minúte málo chýbalo, aby Kalapiš tra l vlastnú sieť, ale Kurunci bol pohotový a loptu chytil. V 55. minúte znovu vynikol domáci brankár, keď chytil pekne centrovanú loptu z rohu. Ihneď potom domáci organizovali rýchly protiútok, Poničan sa ocitol zočivôči

Csaba Kurunci dobre intervenuje na centrovanú loptu z rohu

Melich jeho strelu z okraja šestnástky kryl. V pokračovaní obe mužstvá hrali príliš obozretne. Hostia lepšie kombinovali, ale sa ich útoky končili na okraji šestnástky, ale vo ôsmej minúte domáca obrana poľavila, zabudla na Radovića, ktorý vybehol pred brankára Kurunciho a zaslal loptu do siete. V pokračovaní je hra rovnocenná, s tým, že domáci boli trochu konkrétnejší. Najprv v 17. minúte strelu K.Gála pod brvno Melich odrazil na roh. Trochu neskoršie Maliar na okraji šestnástky úplne nepotrebne zavinil penaltu nad veteránom V. Gálom, a rozhodca Tomović zo Zreňaninu

Vedúci gól Radovića (číslo 15)

Melich strelu K. Kristijana (modročervený číslo 15) vyrazil na roh

s Melichom, loboval ho a priniesol prednosť svojmu celku 2 : 1. Hostia signalizovali ofsajd ale im rozhodca nedal za pravo. Po tomto góle domáci prevzali iniciatívu. Dali aj gól, ale postranný rozhodca znovu signalizoval ofsajd. Teraz protestovali domáci, ale aj rozhodca ani teraz nepovolil. V pokračovaní pekne, ale nepresne z voľného kopu strieľal aj A. Lipták. Istý hráč mal aj stopercentnú príležitosť v 78. minúte, ale Kurunci znovu bol úspešnejší. Na druhej strane rozhodca príliš prísne dopískal ešte jednu penaltu pre domácich, keď Brezičanin a Folťan zastavili Kalapiša v šestnástke. Exekútorom tohto najprísnejšieho trestu bol Kalapiš. V tejto časti zápasu domáci úplne dominovali ihriskom a z ešte jedného útoku a zlej intervencii obrany hostí zvýšili náskok na 4 : 1. Konečne vo niši zápasu Radović vypálil z okraja šestnástky, domáci brankár mal loptu v rukách, ale ju

vypustil a ona sa odkotúľala do siete pre konečných 4 : 2.

MLADOSŤ: Č. Kurunci, Žižić, Šofranko, Vukajlović, Straka, Stojić, Palanački, Nécsov, V. Gál,

Poničan, K. Gál; hrali aj: Đurić,

Kalapiš, Sekulić, Ďuríček, Haník, Šuľa, K. Kurunci, Tomin, Goda HAJDUŠICA: Melich, Ćulum, Z. Lipták, Maliar, Folťan, Petrović, Knežević, Beriša, Radović,

A.Lipták, Pejčić; hrali aj Kotuľač, Brezičanin, N. Ružić, Sobin

Atila Lipták (číslo 10) nepresný z voľného kopu