48 minute read
Tropické horúčavy znižujú výnosy
from Hlas ľudu 31/2022
Poľnohospodárske
Advertisement
Ročník XLX 30. 7. 2022
Číslo 14 / 2060
PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU
AKTUÁLNE
rozhľady
Z PRODUKČNEJ BURZY Zvýšený dopyt po kukurici
Ľ. Sýkorová
Tropické horúčavy znižujú výnosy
Ľubica Sýkorová
Na mnohých poliach kvôli suchu popraskala pôda a na úrode už vidno následky nedostatku zrážok. Extrémne sucho negatívne vplýva v prvom rade na sóju a kukuricu. Poľnohospodári sa obávajú tropickej vlny, ktorá zachvátila okrem mnohých európskych štátov aj celé Srbsko.
Odborníci tvrdia, že dôsledky klimatických zmien pociťujeme čoraz viac. V takýchto extrémnych podmienkach je jedným z najdôležitejších opatrení závlaha. Odhadubor pre mimoriadne situácie Ministerstva vnútra vlády RepubKeďže sa predpokladá, že v najbližších rokoch by sa teploty mohli ešte zvýšiť, nepriaznivú situáciu by aspoň čiastočne mohlo zmierniť uplatnenie agrotechnických opatrení, ktoré sú často zanedbávané. Napríklad, ak to počasie dovoľuje, treba posunúť čas sejby kukurice. Hybridy na srbskom trhu sú prispôsobené stresu a suchu. Na skoré hybridy s rôznou dĺžkou vegetačného obdobia, ktoré sú už momentálne v pokročilom štádiu plnenia zrna tieto horúčavy nemajú na zrno taký negatívny vplyv, ako na tie zo skupiny dozrievania FAO 600 a 700, ktoré sú na začiatku nalievania zrna. A tu budú škody veľké.
Vysoké teploty a nedostatok vlahy v tomto momente najlepšie znáša slnečnica, ktorej zber sa podľa predpovedí pestovateľov začne o dva týždne skôr – od polovice augusta. je sa, že zavlažovacie systémy sa v Srbsku využívajú len na dvoch až troch percentách ornej pôdy. Čoraz viac pestovateľov zavlažuje svoje porasty a výsadby, pretože sú si vedomí, že dnes sa už bez závlah produkcia nedá zabezpečiť. Podľa slov ministra poľnohospodárstva Branislava Nedimovića, s projektami zavlažovania, ktoré nancuje štát, sa musí pokračovať. Momentálne sa realizuje 27 rôznych závlahových projektov, ktoré by mali priniesť 100 000 nových hektárov pod závlahovým systémom. . . . Aj napriek sústavnému zdôrazňovaniu škodlivosti a nebezpečia z vypaľovania strnísk, suchej trávy, pozberových zvyškov občania túto činnosť a riziko s ňou spojené často podceňujú. Aj naďalej sa očakávajú dlhšie extrémne horúce a suché intervaly bez zrážok, s vysokými teplotami. Odliky Srbsko vyzýva občanov, aby nevypaľovali trávu a nízku vegetáciu na voľných priestranstvách, v lese a na okrajoch lesov. Ide totiž o nebezpečenstvo šírenia požiaru, ktorý môže ohroziť životy občanov a spôsobiť veľké materiálne škody. Len v júni a júli tohto roku bolo zaznamenaných 4 982 mimoriadnych udalostí, z ktorých najpočetnejšie boli požiare, ktorých bolo 3 836, z toho 2 884 na otvorených priestranstvách. V nasledujúcom období bude Odbor pre mimoriadne situácie spolu s ďalšími odbormi Ministerstva vnútra a kompetentnými inšpekčnými službami na celoštátnej a miestnej úrovni pokračovať vo zvýšenom dozore a výjazdoch do terénu. Musí sa urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo nebezpečnému zakladaniu
Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 18. 7. do 22. 7. bol zaznamenaný rast cien kukurice a sóje. V uvedenom období pokračoval zvýšený záujem o nákup kukurice. Zmluvy v parite FCA boli uzavreté v cenovom rozpätí od 32,00 do 33,50 din./kg bez DPH. V parite CPT sa táto obilnina obchodovala za cenu 33,70 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 32,88 din./kg bez DPH a v porovnaní s predchádzajúcim týždňom zdražela o 3,59 %.
Správa o zrušení vývozných kvót ovplyvnila zvýšenie aktivity na trhu so pšenicou a v priebehu týždňa sa zvýšil dopyt po nej. Zmluvy boli uzatvorené v cenovom rozpätí od 34,50 do 37,00 din./kg bez DPH v závislosti od kvalitatívnych parametrov.
Pšenica štatisticky zaznamenáva pokles ceny. Priemerná cena bola 35,25 din./kg bez DPH, čo je pokles o 2,08 %. Najväčší nárast cien zaznamenala sója. Najvyššia ponúkaná cena bola 80,00 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 76,50 din./kg bez DPH, čo je nárast o 7,75 %. Kŕmny jačmeň sa obchodoval od 32,00 do 32,50 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 32,25 din./kg bez DPH, čo je nárast o 4,26 %. Minerálne hnojivo NPK 10:26:26, balenie 600/1 bolo zobchodované za cenu 108,59 din./ ohňov kg bez DPH, t.j. a aby 925,00 €/t. ○ boli potrestaní nezodpovední jednotlivci, ktorí nedodržiavajú zákonné ustanovenia. ○
Z obsahu
Vysoké teploty ohrozujú aj životy zvierat
s. 3 Škodcovia papriky v letnom období
s. 4 a 5 Vtáky vždušného priestoru
s. 6
OVOCINÁRSTVO Zavlažovanie ovocných sadov je už nevyhnutnosť
Ľubica Sýkorová
Ani optimálny pomer živín či najkvalitnejší výsadbový materiál neprinesú v súčasnosti bez riadeného vodného režimu žiadaný efekt. Tohtoročné atmosferické zrážky na našom území sú v mínuse. Katastrofálne sucho v posledných mesiacoch poznačili všetky rastlinné druhy. Čoraz častejšie suché a horúce obdobia len potvrdzujú, že klíma sa mení.
Aj v ovocných sadoch je preto nutné budovať závlahu, a tak nahrádzať výhod a priaznivých efektov pri dopestovaní kvalitných plodov uchovateľných v skladoch s nedostatok vlahy v období kritického vývoja pestovaných rastlín. Nedostatok vody v pôde pôsobí priamo na rast plodov, nepriamo znižuje biosyntetickú schopnosť plodov a zásoby živín v plodoch. Z pohľadu budúceho vývoja zásob vody v prírode je potrebné jej úsporné využívanie, čo podnecuje stále širšie využívanie napr. kvapkovej závlahy. V pestovateľskej praxi je overená skutočnosť, že v oblastiach, kde ročný úhrn zrážok nedosahuje hodnotu 500 – 700 mm, príp. ak aj pri dosiahnutí tejto sumy v priemere je počas viacerých rokov suma zrážok pod normálom, vyžaduje sa závlaha ovocných sadov.
DOPLNKOVÁ ZÁVLAHA
MÁ VEĽA VÝHOD
Doplnková závlaha slúži na doplnenie vlahy, ktorá sa rastline nedostala prirodzenými zrážkami alebo z podzemnej vody. Závlahu je potrebné aplikovať v závislosti od jednotlivých druhov a ich vlahovej potreby. Na závlahu ovocných sadov, hlavne jadrového ovocia, je potrebné klásť dôraz v oblastiach so suchými zimami a s de citom vlahy na začiatku vegetácie. Vo všeobecnosti je zavlažovanie dnešných intenzívnych ovocných sadov v čase rýchle postupujúcej klimatickej zmeny a globálneho otepľovania nevyhnutné.
Doplnková závlaha má veľa riadenou atmosférou. Jej nespornou výhodou je možnosť hnojivovej závlahy (fertigácie), ktorou sa docieli efektívnejšie využitie aplikovaných živín. Fertigácia je zvlášť vhodná pri hustých výsadbách.
JABLONE SÚ NA VLAHU NÁROČNÉ
Jablone patria medzi ovocné druhy, ktoré sú náročné na vlahu. Ich požiadavka na vodu predstavuje približne 800 i viac mm za rok. Ročné zrážky a ich rozdelenie v priebehu roka nezabezpečujú dostatok vlahy v najdôležitejších fázach vegetácie. Preto zavlažovanie je veľmi významným faktorom ovplyvňujúcim výšku a kvalitu úrody jabĺk. Svetový trend ukazuje prednosti pestovania čo najnižších a plošných tvarov jabloní, či už na spôsob vretien, kordónov alebo zákrpkov. Pri takomto pestovaní na pomerne plytko koreniacich podpníkoch ešte viac vystupuje potreba doplnkovej závlahy, o to výraznejšie sa prejavujú aj jej priaznivé účinky. Spotreba vody počas vegetácie je rozdielna. Na jar stúpa, v lete dosahuje vrchol a ku koncu vegetácie klesá. Narastajúce požiadavky na vodu na začiatku vegetácie zvyčajne stačí pokryť zásoba zimnej vlahy a zrážky. Ide hlavne o vytvorenie priaznivých podmienok pre odkvitanie a násadu plodov. Hlavné obdobie spotreby vody začína rýchlym rastom organickej hmoty a plodov. Dostatok vlahy v júni podporuje vegetatívny rast jabloní, vytvára podmienky pre diferenciáciu kvetných púčikov, ale predovšetkým znižuje júnový opad plodov, ktorý v podstatnej miere ovplyvňuje výšku budúcej úrody. V suchých oblastiach v tomto období zvyčajne zásoby pôdnej vlahy ani zrážky už nezabezpečujú dostatok vody, preto je potrebná doplnková závlaha.
Spotreba vody stromami spolu s pôdnym výparom v letných dňoch predstavuje 3 až 5 l/m2, v mimoriadne teplých dňoch 7 i viac l/m2. Toto obdobie najväčšej spotreby trvá vo všeobecnosti do začiatku septembra. Zavlažovať treba prestať aspoň dva týždne pred dozrievaním letných kultivarov a tri až štyri týždne pred dozrievaním zimných kultivarov. Neskoršie zavlažovanie vysokými jednorazovými dávkami pôsobí nepriaznivo na kvalitu a skladovateľnosť jabĺk. V prípade mimoriadne teplej a suchej jesene môžeme zavlažovať aj neskôr, ale menšími dávkami a častejšie, tzv. kondičné zavlažovanie.
AKO SPRÁVNE ZAVLAŽOVAŤ?
Voda musí preniknúť do hĺbky najaktívnejšej časti koreňovej sústavy, t. j. 0,40 – 0,60 m, inak neprináša očakávaný efekt. Preto zavlažujeme vyššími jednorazovými dávkami 30 až 50 l/m2 v dlhších intervaloch podľa potreby. Závlaha zvyšuje nielen úrodu a kvalitu (veľkosť plodov), ale zlepšuje aj mikroklímu, hlavne v období vysokých teplôt a predlžuje produktívne obdobie života stromov.
Zavlažovanie však nemožno chápať ako samostatne pôsobiaci faktor, ale ako súčasť komplexu agrotechnických opatrení, vytvárajúcich priaznivé podmienky pre rast a rodivosť jabloní. Pri dostatku vlahy sa oveľa efektívnejšie využívajú hnojením dodané živiny a výraznejšie sa prejavujú vlastnosti samotných kultivarov.
Veľký význam má správne ošetrovanie pôd. Pri celoplošnom zavlažovaní dochádza k tvorbe pôdneho prísušku, ktorý zvyšuje neproduktívny výpar vody z pôdy. Preto je nevyhnutné udržiavať povrch pôdy v kyprom stave. Iným spôsobom je zatrávnenie s pravidelným kosením, či už celoplošné alebo zatrávnenie medziradia. Tu je však potrebné zdôrazniť, že trávnik konkuruje jabloniam v odbere vody a živín, čo môže viesť k určitému zníženiu úrody i kvality plodov. Priaznivé účinky doplnkovej závlahy sa prejavia vtedy, ak ostatné agrotechnické opatrenia (hnojenie, obrábanie pôdy, ochrana) sú optimalizované a zosúladené s požiadavkami jabloní.
SPÔSOBY ZAVLAŽOVANIA
Čo sa týka spôsobov zavlažovania, môžeme ich rozdeliť na nadpovrchové, povrchové a podpovrchové. Nadpovrchové zavlažovanie je zavlažovanie postrekom, napodobňuje prírodný dážď. Výhodou je jeho široká použiteľnosť. Výhodnejšie sú však spôsoby zavlažovania, pri ktorých nedochádza k zvlhčovaniu listovej plochy, ktoré zvyšuje možnosť rozširovania hubových chorôb. Osvedčenými spôsobmi zavlažovania pod korunami stromov sú kvapková závlaha a závlaha pomocou mikropostrekovačov. ○
Ľ. Sýkorová
Čím vyššia je teplota a relatívna vlhkosť vzduchu, tým ťažšie (rovnako ako ľudia) aj zvieratá uvoľňujú vyrobené teplo do okolia. To je dôvod, prečo sa vyskytuje teplotný stres, predovšetkým u zvierat, ktoré sa chovajú vo vnútri. Prehriatie hrozí väčšine zvierat, či už spoločenským alebo hospodárskym.
Je známe, že zvieratá sa horúčavám prispôsobujú ťažšie, a preto produkcia najmä počuteľný, ich dýchanie je plytké a telesná teplota je zvýšená. U takýchto zvierat sú srdcové ozvy na farmách klesá. Hospodárske zvieratá sa počas vysokých teplôt rýchlo unavia a jedia menšie množstvá potravy, ktoré už nedokážu pokryť ich potreby. Okrem toho dochádza k poruche reprodukcie, pretože teplo priamo ovplyvňuje tvorbu a kvalitu spermií u samcov a tvorbu morfologicky abnormálnych vajíčok a nízke percento počatia u samíc.
AKO VZNIKÁ ÚPAL?
Úpal nastáva v dôsledku zvýšenej tvorby tepla v tele a porúch jeho uvoľňovania. Nehovoríme teda o lokálnom pôsobení slnečných lúčov, ale o dôsledkoch silného zahriatia celého organizmu. Najčastejšie sa vyskytuje v letnom období v preplnených maštaliach, stajniach, kde je príliš slabé vetranie, pri preprave hospodárskych zvierat dopravnými prostriedkami, ktoré nemajú vyriešené vetranie (dobytčie vagóny), alebo prepravujú nadmerné množstvo zvierat. Úpal sa môže vyskytnúť počas horúceho počasia aj u pracovných koní, najmä tých tučnejších.
PRÍZNAKY ÚPALU
Zvieratá sa kvôli úpalu začnú potácať a potom zvyčajne padnú, ako keby boli v hlbokej anestézii. Ich pulz je zvýšený, ale sotva slabé a nepravidelne počuteľné a viditeľné sliznice nadobúdajú modrastú farbu. Týka sa to predovšetkým hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny, pretože najťažšie znášajú vysoké teploty a relatívnu vlhkosť vzduchu v objekte.
AKO POMÔCŤ ZVIERATÁM?
Od letných horúčav je možné zvieratá čiastočne ochrániť aj zvýšením chodu ventilátorov v zariadení alebo vytvorením podmienok pre prirodzenú výmenu vzduchu (otváranie okien a dverí). Dnešný spôsob budovania zariadení predovšetkým v chove hovädzieho dobytka (polootvorené systémy ustajnenia) výrazne zlepšuje podmienky zvierat chovaných v uzavretých zariadeniach.
V čase, keď sú zvieratá viac vystavené tepelnému stresu, je vhodnejšie kŕmiť ich po západe slnka, pretože nižšie teploty v noci stále pomáhajú dobytku zotaviť sa z vysokých denných teplôt. Okrem toho treba organizovať pasenie dobytka tak, aby kravy boli ráno o siedmej po podojení vypustené na pašu a zostali do poludnia. Potom sa vracajú do maštale do 17. hodiny, teda do večerného
dojenia a prikrmujú kukuričnou silážou. Potom sa opäť vypustia na pašu, kde zostanú do 21. hodiny. Nocujú v maštali a kŕmia sa kukuričnou silážou. Tento striedavý spôsob kŕmenia na pasienku a kukuričnou silážou dokáže zvýšiť produkciu mlieka o 10 % v porovnaní s tradičným spôsobom pastvy, ktorá trvá od 7.00 do 17.00 s dokrmovaním kráv v maštali aj s kukuričnou silážou.
Striedavé kŕmenie tak dosahuje priaznivý pomer bielkovín a energie v jedle a zabezpečuje lepšiu synchronizáciu trávenia v bachore, čo je veľmi dôležité pre optimálnu tvorbu mlieka. Malo by sa však počítať s väčšími výdavkami na pracovnú silu pre častejšie vyháňanie a zháňanie kráv.
Na pastvinách, kde dobytok trávi väčšinu dňa a nemajú prirodzenú ochranu, by sa mali vystavať prístrešky, aby sa mohli ukryť pred najsilnejším slnkom. Dobytok si sám vyhľadáva tienisté miesta na prírodných pasienkoch a nepasie sa od 11. do 15. hodiny. Okrem chládku potrebné je zabezpečiť dostatočné množstvo čerstvej vody na pitie.
PRVÁ POMOC PRI ÚPALE
Ak sa zvieratám postihnutým úpalom nepomôže, smrť môže nastať okamžite alebo o niekoľko hodín. Zvieratá, ktoré prekonali úpal, treba poliať a potierať studenou vodou a pokúsiť sa tak znížiť zvýšenú telesnú teplotu. Na pitie im treba dať vodu, pretože pitie zvyšuje vylučovanie potu a jeho odparovaním dochádza k povrchovému ochladzovaniu tela. Čo najskôr treba privolať aj veterinára, ktorý zvieratám podá lieky na normálny chod srdca a prietok krvi a v prípade potreby aj na zabránenie dehydratácie (intravenózne infúzie fyziologickej tekutiny).
Prevencia tepelného stresu, teda úpalu, prebieha tak, že pri teplote vzduchu nad 30 °C a relatívnej vlhkosti 80 % treba zvieratá dodatočne ochladzovať (striekaním vody pomocou ventilátorov nad priestorom, kde sa zvieratá zdržiavajú). ○
POČASIE
30. 7. – 5. 8. 2022
sobota nedeľa
34˚ | 16˚ 30˚ | 15˚
pondelok utorok
30˚| 15˚ 31˚ | 15˚
streda
31˚ | 17˚
štvrtok piatok
33˚ | 17˚ 34˚ | 16˚
OCHRANA RASTLÍN Škodcovia papriky v letnom období (2)
Ing. Ján Tancik, PhD.
Plody papriky počas leta poškodzujú strapky, larvy vijačky kukuričnej a mory bavlníkovej a tiež imága a larvy bzdôch, a to bzdochy zeleninovej a mramorovanej.
STRAPKA TABAKOVÁ
Strapka tabaková Thrips tabaci (Tripidae: Thysanoptera) je najčastejšie sa vyskytujúca strapka a tiež najškodlivejší druh na otvorenom poli. Je to teplomilný a suchomilný druh, vyhovuje jej teplá kontinentálna klíma. Je výrazný polyfág, škodí na vyše 200 rôznych rastlinách na otvorenom poli, ako aj v zatvorených priestoroch. V strednej Európe je významným škodcom tabaku, ale aj zeleniny, napáda cibuľu, pór, kapustu, uhorky, rajčiny, papriku a šalát.
Telo dospelej samičky je dlhé asi 1 mm, svetložltej farby. Samček je trochu menší štíhlejší a svetlejší ako samička. V poľných podmienkach prezimuje imágo vo vrchných vrstvách pôdy, v pozostatkoch rastlín. Na jar po aktivácii imága najprv žijú na burinách a neskôr migrujú na pestované rastliny. Samičky pomocou pílkovitého kladielka poškodia povrch lista a nakladú vajíčka do pletív. Vývoju tejto strapky vyhovuje teplota od 25 – 27 °C a relatívna vlhkosť vzduchu 65 %. Imága môžu byť aktívne aj počas zimy, ak je zima mierna, žijú na burinách. Môžu škodiť aj v skladoch na uskladnenej cibuli alebo hlúbovinách. Strapka tabaková má viac generácií počas roka.
ŠKODLIVOSŤ NA PAPRIKE
Po bodnutí v báze mladého plodu papriky na tých miestach neskôr sa vytvára nekróza a prichádza aj k deformácii plodu. Poškodené plody zostávajú malé, deformované s nekrotickými škvrnami na povrchu plodov. Pri silnejšom napadnutí stonka stmavne a uschne. Počas príjmu potravy strapky vylučujú trus zelenej farby, znižuje sa fotosyntéza a zvyšuje sa vyparovanie vody a tiež cez poranené časti prenikajú patogény.
OCHRANA
Zníženie populácie tejto strapky môžeme spôsobiť dodržiavaním osevného postupu, ničením pozberových zvyškov, pravidelným obrábaním pôdy a pravidelným a dôsledným ničením burín. Dážď spôsobuje najvýraznejšie zníženie populá-
cie, pretože ich zmýva z povrchu rastlín. Z tých dôvodov v teplých letách, bez zrážok prichádza k premnoženiu strapiek. Na zníženie populácie môžeme využívať zavlažovanie postrekom. Nálet imág do porastov sa zisťuje pomocou modrých lepových dosiek. Žlté lepové dosky sa tiež využívajú, ale sú menej efektívne. Aplikáciu insekticídov treba vykonať na začiatku výskytu imág v poraste. V Európe sa využívajú aj prípravky zo skupiny pyrethridov. Proti strapkám sa využíva v rámci biologickej ochrany viacero druhov bioagensov. V skleníkoch sa využívajú najmä dravé roztoče aj dravé bzdochy. Využívajú sa aj polyfágne predatory, ako je zlatoočka obyčajná Chrysopa carne. Proti strapkám sa využívajú prípravky na báze huby Verticilium lecanni a tiež aj prípravok Prev-B2, ktorý obsahuje 4,2 % za studena lisovanéŠkvrny a deformácie na plode papriky spôsobené ho pomarančového strapkami oleja a bór 2,1 %. Používa sa ako postrek v dávke 0,3 – 0,4 %. Odporúča sa aplikovať v 7-dňových intervaloch 3 aplikácie. Z biologických prípravkov povolený je prípravok na báze spinosatu (SpinTor).
BZDOCHY
V poslednom desaťročí v strednej Európe sa objavilo viac druhov hmyzu škodiaceho na rôznych pestovaných rastlinách. Medzi ne patria aj dva druhy bzdôch - bzdocha zeleninová Nezara viridula a bzdocha mramorovaná Halyomorpha halys. Obe škodia aj na paprike.
BZDOCHA ZELENINOVÁ
Je to kozmopolitný druh, vyskytuje sa na všetkých kontinentoch medzi 45. rovnobežkou severnej aj južnej zemepisnej šírke.
POPIS
Tvar tela dospelého jedinca je podlhovasto oválny v tvare štíta, dĺžka tela je 11 až 18 mm. Farba tela je zelená, ale sú známe tri farebné varianty – jednofarebná, bledozelená, zelená so širokým okrajom na hlave a predohrudi a červenkastohnedá.
BIONÓMIA
Škodca prezimuje v štádiu imága v rôznych úkrytoch: pod kôrou stromov, pod opadnutým lístím, tiež v bytoch alebo iných budovách. Na jar opúšťa úkryty a začína prijímať potravu, krátko po úživnom žere dochádza k páreniu a samičky kladú vajíčka na hornú stranu lista. Samička nakladie až 300 vajíčok. Vyliahnuté larvy neprijímajú potravu, nerozliezajú sa, zostávajú v skupinách, čo im umožňuje spoločne sa chrániť od predátorov vylučovaním chemických látok. Po troch dňoch sa zvliekajú a larvy 2. istaru začínajú prijímať potravu. Kompletný vývojový cyklus trvá 35 až 70 dní. Najviac jedincov vidíme v lete a to na okrajoch porastov, kým v strede porastov ich je menej. V teplejších regiónoch Európy má 4 až 6 generácii, u nás pravdepodobne dve.
ŠKODLIVOSŤ
Hostiteľskými rastlinami tejto bzdochy je viac ako 150 pestovaných rastlín z viac než 30 čeľadí. Škodí na rôznych druhoch zeleniny (kapustovej zelenine, paprike, rajčiaku, zemiakoch), na poľných plodinách (kukurici, slnečnici, tabaku), na ovocných plodinách (citrusy, broskyne, maliny) a na okrasných rastlinách.
Bzdochy majú bodavo cicavé ústne organy prispôsobené na
vyciciavanie štiav z pletív rastlín. Vyciciava šťavy zo všetkých nadzemných častí rastlín, no preferuje plody v čase dozrievania a mladé výhony. Napadnuté výhony blednú a niekedy sa aj sušia. Na poškodených plodoch zapríčiňujú najprv bledé, neskôr hnedé až čierne škvrny, ktoré znižujú kvalitu a trhovú hodnotu plodov. Napadnuté mladé plody majú spomalený rast, sú bledé, často deformované a predčasne opadávajú. Napadnuté plody majú zníženú kvalitu a sú esteticky znehodnotené, tiež nadobúdajú nepríjemný zápach a sú nepredajné. Okrem toho škodca môže prenášať hubové choroby.
OCHRANA
Na menších plochách, v záhradách môže sa robiť ručný zber a ničenie vajíčkových znášok, lariev a dospelých jedincov. Z preventívnych agrotechnických opatrení sa odporúča ničenie burín a podpora prírodných nepriateľov. V ekologickej produkcii sa používajú prípravky na báze ílu a mydla. Využívajú sa tiež prírodní nepriatelia a to dva druhy múch z čeľade Tachinidae, ktoré parazitujú dospelých jedincov. Tiež sa využíva aj osa Trissolcus basalis, ktorá parazituje vajíčka.
Chemická ochrana porastov proti tejto bzdoche je veľmi náročná, lebo sa na hostiteľských rastlinách živí vo fáze dozrievania, kedy sa použitie insekticídov neodporúča. Aplikácia musí byť urobená kvalitne, lebo prvé tri instari lariev sú malé a žijú skrytým spôsobom života, preto je potrebné použiť väčšie množstvo vody. V Európe sa používajú kontaktné insekticídy najmä zo skupiny pyrethroidov a neonikotinoidov.
BZDOCHA MRAMOROVANÁ
Pochádza z východnej Ázie. Koncom 90-tych rokov minulého storočia bola zavlečená do USA a už o 10 rokov sa stala ekonomicky významným škodcom v ovocných a zeleninových porastoch. V Európe bola zaznamenaná prvýkrát v roku 2004. Telo dospelého jedinca je dlhé 12 – 17 mm a široké 7 – 10 mm, sfarbenie je hnedé v rôznych odtieňoch a preto vyzerá, ako by bola z mramoru. Posledné dva články na tykadlách majú biele
Bzodcha mramorovaná
pásy, čím sa výrazne líši od iných druhov bzdôch. Larvy počas vývoja majú 5 instarov. V Európe má 1 generáciu do roka, kým v mediteránskej oblasti 2 generácie. Prezimuje dospelý jedinec v rôznych úkrytoch. Na jar imága opúšťajú zimoviská koncom apríla a začiatkom mája, po dlhom období prijímania potravy a párenia samičky kladú vajíčka na vrchnú stranu listu. Jedna samička nakladie 50 až 150 vajíčok a niektoré aj 400. Vyliahnuté larvy sa zdržiavajú v blízkosti miesta, kde sa vyliahli, rozchádzajú sa až po prvom zvliekaní. Imága novej generácie sa začínajú objavovať v auguste. V jeseň od septembra do novembra vyhľadávajú úkryty na prezimovanie. Často sa sťahujú do domov podobne ako bzdocha zeleninová, ale vo väčších počtoch.
ŠKODLIVOSŤ
V Európe bola zistená na vyše 50 druhoch rastlín z vyše 30 čeľadí. Škodí na ovocí, zelenine, poľných a okrasných rastlinách. Škodí vyciciavaným štiav, imága z plodov a larvy z listov a listových stopiek. Na listoch vznikajú okrúhle škvrny v priemere 3 mm, ktoré neskôr nekrotujú a pletivo vypaduje. Poškodené plody majú najprv na povrchu nekrotické škvrny a priehlbiny, čo znižuje trhovú hodnotu plodov a pri silnejšom napadnutí môže úplne zničiť úrodu. Podobne ako aj iné bzdochy, aj tento druh je prenášačom patogénov. V ochrane papriky proti tejto bzdoche v Amerike sa úspešne používajú neonikotinoidy a v ekologickej produkcii olej z klinčekov, mäty a medovky.
MORA BAVLNÍKOVÁ
Používa sa aj názov sivkavec konopný Helicoverpa armigera, migruje na veľké vzdialenosti. Je to motýľ, ktorý má rozpätie krídel 3,5 - 4,0 cm. V miernom pásme je prezimujúcim štádiom kukla, v komôrke ohraničenej jemnou pavučinkou, niekoľko centimetrov pod povrchom pôdy. Imága prvej generácie sa objavujú už v máji. Jarná populácia imág pozostáva z jedincov liahnucich sa po prezimovaní a imigrujúcich jedincov z juhu. Imága môžu byť pozorované počas celého roka až do októbra v dôsledku
Bzdocha zeleninová
ich veľkej migrácie. Samičky kladú niekoľko stoviek vajíčok na všetky časti rastlín vrátane kvetov a plodov. Z vajíčok sa liahnu larvy za menej ako tri dni. Larvy sú pomerne agresívne a môžu vystupovať dokonca i ako mäsožravé a požierať sa navzájom. Pri vyrušení sa stočia a padajú na zem. Na rozmnožovanie a vývoj tohto druhu priaznivo vplýva vyššia teplota a väčšie množstvo zrážok na jar a vysoké teploty v lete. Do roka sa takto vyvinú v našich podmienkach 2 - 4 generácie.
Mora bavlníková je veľkým polyfágom (bola zaznamenaná na 250 druhoch rastlín) a patrí k najnebezpečnejších škodcov na svete. Škodí na rôznych druhoch zeleniny: na rajčiakoch, paprike, zemiakoch, druhoch z čeľadí bôbovité (Fabaceae) a tekvicovité (Cucurbitaceae). Húsenice škodia podobne ako húsenice vijačky kukuričnej. Poškodzujú listy a plody. Na plodoch papriky sa húsenice vžierajú do vnútra a živia sa stenami resp. dužinou a semenami. Plody sú znečistené trusom, na miestach poškodenia sa vyvíjajú huby a baktérie a plod je takto úplne zničený. Vytvárajú niekoľko vstupných otvorov do plodov, ktoré sú obyčajne väčšie ako tie, ktoré vytvárajú húsenice vijačky kukuričnej. Žer vo vnútri plodu nemusí vždy nasledovať. Niekedy sa larvy vhryzú do plodu a následne ho opustia. Z hľadiska škodlivosti je dôležitá skutočnosť, že jedna húsenica môže počas svojho života poškodiť – znehodnotiť aj tri plody papriky.
OCHRANA
Zníženie škôd možno dosiahnuť udržiavaním porastov papriky bez burín, čo znižuje možnosti na kladenie vajíčok. Chemická ochrana sa vykonáva na základe náletu motýľov do feromónových alebo svetelných lapačov a tiež aj sledovaním vývoja vajíčok. Postrek sa má vykonať vtedy, keď sa zmení farba vajíčok zo špinavobielej na sivomodrú. Výber prípravku je veľmi dôležitý pre zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti postriekaných plodov. Biologická ochrana papriky je rovnaká ako proti vijačky kukuričnej (pomocou vajíčkových parazitoidov z rodu Trichogramma a prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki prípravok Lepinox Plus). ○
ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (58) Vtáky vzdušného prostredia
DrSc. Ján Babiak
Rad dážďovníkotvaré (Apodiformes) je úzka skupina špecifických operencov. Sú to vtáčiky, ktoré sa neustále zdržiavajú vo vzduchu (okrem hniezdenia), ba aj spia a pária sa. Tak v povetrí prežijú, vždy v honbe za hmyzom až 90 % svojho života. Ako dobrí letci svižný namáhavý let striedajú s plachtením a v plnom nasadením síl sú to najrýchlejšie vtáky vôbec.
Letia spravidla vysoko, iba pre zlé počasie sa spustia celkom nízko. Aj morfologický sú po celej Vojvodine, ale najčastejší je v mestách. Doba výskytu je apríl – prispôsobené na taký život (zobák, krk, krídla, chvost, aj aerodynamika tela), ba aj nohy im zakrpateli. Zato pazúry majú silné a ľahko sa zachytia aj na vertikálnej skale. Sú neúhľadného tmavohnedého sfarbenia, bez dimorfie. Ako pár žijú spolu do konca života. Hniezdia v puklinách skál a stavieb. Žijú v kolóniách, ale voči iným vtákom majú dosť drsné správanie. U nás možno vidieť iba tri druhy z čeľade dážďovníkovitých (Apodidae).
ĎÁŽĎOVNÍK OBYČAJNÝ (TMAVÝ) – APUS APUS, Linné 1758
Rozšírenie: Je euro-ázijským vtákom (v Afrike ho je len v severnom Maroku, Alžírsku a Tunise). V Európe žije všade okrem Islanda a najsevernejších častí Nórska. Od Európy jeho rozšírenie pokračuje severným ramenom, ktoré pokrýva južné Rusko, Kazachstan, severnú Čínu a Mongolsko, kým užšie juhovýchodné pásmo siaha od Turecka po Bengálsky záliv. Je sťahovavý a zimuje v južnej polovici Afriky. U nás ho možno vidieť september. Biotop: Preferuje osídlene oblasti, ale aj skalnaté hory a len zriedkavo aj zalesnené oblasti. Žije od nížin až po horské masívy. Rozlíšenie: Je najlepším letcom vôbec, trochu menší od lastovičky, kosákových krídel a s vidlicovým chvostom, ale krpatých nôh. Po farbe je čiernohnedý s jasnejšou sivobielou škvrnou na krku. Po pohlaví sa nelíši. Mláďatá v páperčeku sú špinavo sivé, v prvom operení jarabé a len neskôr farba peria získava na tmavosti. Hniezdenie: Jeho pôvodné hniezdenie v skalných puklinách a v dutinách stromov si celkom úspešne zamenil s otvormi a štrbinami vysokých stavieb, kostolov a komínov. Hniezdi v kolóniách v dutinách pod strechou, na výklenkoch alebo v škárach stien. Občas jedno hniezdo používa rokami. Podobá sa na plytkú misku slinami zlepených vetvičiek, vlákien, listov, pierok, srsti a pavučín, vlastne všetkého čo nazbiera vo vzduchu. Niekedy si vyberie aj na vhodnom mieste postavené búdky. Samička do hniezda (raz v roku) znesie 2 – 3 mliečno bielie vajcia. Na sedení sa striedajú obaja rodičia. Inkubácia trvá 18 – 22 dní. Mláďatá chovajú s guľôčkami hmyzu koncentrovaných v hrvoli. Hniezdna starostlivosť podlieha priazni počasia a trvá 37 – 56 dní. V prípade nepriaznivého počasia mláďatá majú schopnosť letargie aj do dvoch týždňov. Potrava je lietajúci hmyz a pavúky. Hlas: svoju sériu začína s „čk“ a potom dlho opakuje viac alebo menej pišťavé tóny: „sríí sríí...“, „srriirr“, „šrííí, sirrr...“. Mláďatá sa hlásia piskľavo „crr cirr cíír...“
DÁŽĎOVNÍK PLAVÝ – APUS PALLIDUS, Shelley, 1870
Je pobrežný vták Stredozemného mora (ako poddruh illyricus aj severného Jadranského mora) a Perského zálivu. Je sťahovavý a prezimuje v predrovníkovej Afrike, ale v Afrike má aj ostrovčeky celoročného pobytu. Jeho biotop sú vysoké staviská, rôzne ruiny a kaňonové strminy. U nás je pozorovaný len na dvoch lokalitách, hlavne v mestskom prostredí. Je to v podstate bledohnedý variant svojho rodáka. Od neho sa líši trochu širšími krídlami, zavalitejším telom a v lete častejšie
vejárovito roztiahne chvostové krovky. Hniezdi podobne ako jeho rodák, ale podstielka je tenká, skoro nijaká. Ďalšie reprodukčné vlastnosti sú ako u predchodcu. Aj stravný lístok má podobný. Hlási sa tvrdšie, ostrejšie a dvoj-trojslabične: „vrrii-e“, „vrrii-vrrii-e...“.
DÁŽĎOVNÍK SKALNÝ –TACHYMARPTIS (APUS) MELBA, Linné 1758
Má hniezdny areál v celej južnej Európe a v Ázii (od zakaspických oblastí cez Pandžab a Himdustan po Bengálsko). Hniezdi aj v Juhoafrickej republike. V pomedzí týchto dvoch areálov buď zimuje alebo má aj celoročný pobyt. Jeho biotop sú skalnaté hory ale aj vršky s vysokými budovami, ruinovanými zámkami a pevnosťami. U nás ho možno vidieť iba ako príslušníka severozápadnej okrajovej populácie na brehoch v okolí Vršca. Je trochu väčší od predchádzajúcich rodákov, na hornej časti tela je hnedého sfarbenia, ale na prednej časti krku a na bruchu je biely, s hnedým náhrdelníkom v pomedzí. Hniezdi v skalných roklinách alebo na ruinovaných stavbách na vrch brehu. Stravuje sa ako aj iné dážďovníky. Dážďovník obyčajný Úvodom sa hlási cvrčavo „crrrr“ a potom trilkuje hlasným ťahavo-zrýchľujúco-trhavým prejavom: „ti ti tititititititittiti ti-ti-ti-ti ti ty ty“. Fotografie z internetu
Dážďovník plavý Dážďovník skalný
Ľubica Sýkorová
Invázna rastlina glejovka americká Asclepias syriaca L. (srb. cigansko perje, svilenica, divlji duvan, papagaj biljka) pochádza pôvodne zo Severnej Ameriky. Do Európy bola dovezená ako medonosná a okrasná rastlina. U nás sa objavila koncom 19. storočia, skutočné rozšírenie ako okrasná rastlina zaznamenala koncom 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia. Zdobila takmer každý dvor.
Rozmnožuje sa vegetatívne – plazivými podzemkami, aj generatívne – produkuje tvar podlhovasto vajcovitých mechúrikov (ktoré vyzerajú ako papagáje), v ktorých sa vytvoria množstvo semien s chumáčikmi, ktoré môžu byť rozširované vetrom aj na odľahlejšie miesta. Rastlina vylučuje do pôdy látky, ktoré odpudzujú iné rastlinné druhy, a tak si uvoľňuje životný priestor pre svoje rozširovanie a vytvára tak monotypické mohutné zárasty, čím vytláča pôvodné druhy rastlín.
Patrí do čeľade Asclepiadaceae. U nás je už veľmi rozšírená. Vyskytuje sa na slnečných otvorených stanovištiach, pozdĺž kanálov, nábreží, riek a na piesočnatých pôdach. Glejovka je veľmi rozšírená aj na Deliblatskej piesočine a v jej okolí, ako aj pozdĺž riek na aluviálnych náplavoch (Dunaj, Tamiš,…). Opis
Táto viacročná bylinná rastlina dosahuje výšku 1,5 až 2 m. Je to bylina so sivasto chlpatou byľou, zvyčajne len málo rozkonárenou alebo nerozkonárenou, ktorá pri poranení púšťa bielu šťavu. Má hrubý dužinatý plazivý podzemok, z ktorého vyrastajú nové byle. Rizómy môžu narásť aj do dvoj- – trojmetrovej dĺžky. Listy sú protistojné, podlhovasto vajcovité, celistvo okrajové. Na vrchnej strane sú tmavozelené hladké, na spodnej strane husto sivasto chlpaté. Druh kvitne v júni až júli krásnymi voňavými ružovými kvetmi, ktoré sú sústredené do vrcholových okolíkov pologuľovitého tvaru. Plody majú semená s dlhým bielym páperím. Dozrievajú v septembri a októbri. Celá rastlina je jedovatá.
POZITÍVNE ÚČINKY
Je veľmi dekoratívna. Jej listy, kvety a plodiace struky prilákali mnohých, aby si tento druh vysadili na svojich dvoroch. Včelári ju pestovali, pretože je mimoriadne medonosná a dáva kvalitný med. Taktiež pre svoj dobre vyvinutý koreňový systém veľmi dobre viaže piesčité a veľmi kypré pôdy, zrejme aj preto bola do našich oblastí dovezená.
NEGATÍVNE ÚČINKY
Všetky časti rastliny obsahujú mliečnu šťavu, ktorá sa uvoľňuje pri poškodení rastliny. Môže byť veľmi škodlivá a môže mať vážny vplyv na pokožku. Veľmi ľahko vyvoláva alergické reakcie na koži, preto pri manipulácii s ňou je potrebné nosiť ochranné rukavice. Mliečna šťava je jedovatá pre obsah glykozidov, ktoré
sú škodlivé pre srdce človeka a domáce zvieratá.
Ako veľkým problémom sa ukázala ako dekoratívny druh. Jej podzemky sa ťažko likvidujú a má negatívny vplyv na biodiverzitu a životné prostredie.
AKO JU Z POZEMKU ODSTRÁNIŤ?
Vhodným spôsobom odstraňovania je jej pravidelné kosenie niekoľkokrát ročne, aby sa rastlina oslabila. Ak sa pokosí len raz do roka, kosenie musí byť v období pred kvitnutím druhu, aby sa zabránilo prípadnému vytvoreniu semien a tým aj ďalšiemu šíreniu. Druh sa môže aj zaorávať, ak rastie na okraji polí. Pri menších porastoch je účinné aj vykopávanie alebo vytrhávanie rastlín. Vtedy je však potrebné odstrániť z pôdy celý podzemok, aby z ponechaného zvyšku rastlina opäť nevyrástla.
Využíva sa aj chemický postrek prípravkom na ochranu rastlín (herbicídom). Z herbicídov sa najviac používali prostriedky na báze glyfosátu, problémom však je, že ošetrenia sa musia vykonávať viackrát, čím sa znečistenie ošetrovanej plochy zvyšuje oveľa viac ako pri bežnej burine.
Vhodný je aj kombinovaný spôsob odstraňovania, kedy sa porast najprv pokosí a nanovo vyrastené rastliny sa ešte v tom istom roku postriekajú herbicídom.
V kultúrnych plodinách (kukurica, sója, slnečnica) je veľmi ťažké ju odstrániť. V kukurici poskytuje určité výsledky iba účinná látka dicamba, kým je glejovka vo svojej počiatočnej fenofáze. Najúčinnejšou metódou odstránenia je aplikácia totálnych herbicídov tam, kde je to možné. Povrch jej listu je však mimoriadne hladký, čo veľmi sťažuje priľnavosť herbicídu na list. Preto pri ich aplikácii je nutné pridať niektoré zo zmáčadiel. ○
DO VÁŠHO RECEPTÁRA Kuracie mäsové guličky v krémovej omáčke
Suroviny: mäsové guľky – 500 g mletého kuracieho mäsa, 1 menšiu cibuľu,2 strúčiky cesnaku, 2 vajcia, 1 KL soli, 1/2 KL čierneho korenia, 1 KL tymianu, trochu oleja na vyprážanie; omáčka – 1 menšiu cibuľu, 200 ml kuracieho vývaru (bujón), 250 ml smotany na šľahanie, 2 PL masla, 1 hrsť petržlenovej vňate, Takto sa to podarí: Mäsové guľky – na panvici zahrejeme lyžicu oleja, pridáme nadrobno nasekanú cibuľu a opražíme ju do zlatova. Kým sa cibuľka restuje, v miske spolu premiešame mleté mäso, prelisovaný cesnak, vajcia, soľ, sušený tymian a nakoniec primiešame aj opraženú cibuľku. Ak doma nemáme mleté kuracie mäso, môžeme nadrobno nasekať kuracie stehná alebo ich zomlieť na mlynčeku na mäso. Samozrejme, mäsové guličky môžeme pripraviť aj z iného mletého mäsa – morčacieho, bravčového či hovädzieho. Z mäsovej zmesi tvarujeme v navlhčených dlaniach guľky, ktoré následne vypražíme v troške oleja. Omáčka: na tej istej panvici vo výpeku speníme nadrobno nasekanú cibuľu, a keď zmäkne podlejeme ju vývarom a následne smotanou. Omáčku privedieme k varu, vrátime do nej mäsové guľky a na miernom plameni spoločne varíme zhruba 10 minút. Nakoniec v omáčke necháme rozpustiť maslo a primiešame nasekanú petržlenovú vňať. Kuracie mäsové guľky s krémovou omáčkou sa výborne hodia na cestoviny, ale napríklad aj k vareným zemiakom alebo zemiakovej kaši.
Smotanovo-broskyňová zmrzlina
Suroviny: 5 ks čerstvých zrelých broskýň, 100 g kryštálového cukru, 250 ml mlieka, 30 g sušeného mlieka (nemusí byť), 250 ml smotany na šľahanie
Takto sa to podarí:
Broskyne ošúpeme, pokrájame na malé kocky a nasypeme do mixéra. Pridáme cukor, sušené a tekuté mlieko a všetko spolu rozmixujeme na hladký krém. Broskyňový krém navrstvíme do misky a metličkou primiešame čerstvo vyšľahanú šľahačku. Zmrzlinovú zmes nalejeme do formy na chlieb alebo rozdelíme do menších sklenených misiek či papierových pohárov na zmrzlinu. Prekryjeme potravinárskou fóliou tak, aby sa fólia dotýkala povrchu a uložíme do mrazničky na aspoň 6 hodín, ideálne cez noc. Pred podávaním necháme broskyňovú zmrzlinu postáť pri izbovej teplote 5 až 10 minút, aby sa nám ľahšie naberala.
Sladké pirohy plnené čerešňami a orieškami
Suroviny: cesto –6 ks stredne veľkých zemiakov, 300 g polohrubej múky, 1 vajce, 50 g práškového cukru; plnka – 200 g odkôstkovaných čerešní, 100 g kryštálového cukru, 1 PL citrónovej šťavy, 1 PL vanilkového extraktu, 100 g nasekaných vlašských orechov; ostatné suroviny – 200 ml kyslej smotany, 1 PL vanilkového cukru,
Takto sa to podarí:
Zemiaky uvaríme v šupke do mäkka a postrúhame na strúhadle na zemiaky na pomúčenú dosku. K postrúhaným zemiakom pridáme múku, cukor a vajce. Na doske vypracujeme nelepivé cesto (podľa potreby pridávame múku). Na plnku si zmiešame odkôstkované čerešne (alebo iné ovocie) s cukrom, vanilkovým exraktom a citrónovou šťavou. Spolu privedieme k varu a povaríme cca 5 minút. Zmes precedíme. Šťavu odložíme bokom a prevarené ovocie zmiešame s nasekanými orieškami. Cesto si rozvaľkáme na hrúbku asi 5 mm a pohárom vykrajujeme kruhy. Tie naplníme ovocnou plnkou, preložíme na polmesiac a okraje dobre pritlačíme (uzavrieme) koncom príborového noža alebo vidličkou. Pirohy povaríme vo vriacej vode, kým nevyplávajú všetky na povrch (cca 8 - 10 minút). Ešte teplé potom polejeme kyslou smotanou, vymiešanou s vanilkovým cukrom a šťavou z ovocia.
Marhuľový sorbet
Suroviny: 300 g zrelých marhúľ, 2 PL medu, 1 malý citrón (šťava), Takto sa to podarí: Marhule prepolíme, odkôstkujeme a pokrájame na menšie kocky. Ovocie rozložíme na malý plech vystlaný papierom na pečenie, uložíme do mrazničky na hodinu a neskôr pevné kúsky presypeme do vrecka na mrazenie a mrazíme ešte aspoň 2 hodiny. Neskôr mrazené marhule nasypeme do mixéra (kuchynský robot – sekací mód), rozmixujeme na drobné kúsky, pridáme citrónovú šťavu a med a všetko ešte krátko rozmixujeme. Marhuľový sorbet môžeme podávať okamžite alebo ho ešte krátko zamrazíme a podávame vo forme kopčekov. Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 560 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra
Kultúra
6. SLOVENSKÝ VÝTVARNÝ TÁBOR V KULPÍNE Maľovať to, čo nám hreje srdcia
Katarína Gažová
Ďalší ročník tvorivého umeleckého stretnutia v Kulpíne usporiadal Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne a jeho Výtvarná skupina KEBY…
Šieste tvorivé stretnutie pomenované Slovenský výtvarný tábor bolo v sobotu 23. júla v Muzeálnom komplexe v Kulpíne a trvalo celý deň. Účastníci „nezahrabávame“, ale ich dávame na pohľad aj iným, to, čo nám hreje srdcia, dávame na plátno. Účastníkom tábora poprial zdar v práci.
Témou výtvarných prác tohtoročného tábora boli Kulpínske motívy. Zúčastnilo sa ho 23 autorov z Padiny, Kysáča, zo Selenče, z Hložian, Báčskeho Petrovca a Kulpína. V Kulpíne tentoraz tvorili: Anna Babiaková, Vladislav Medovar-
Spolkári a umelci
ský, Michal Virág, Blanka Gažová a Daniel Zelenák z Kulpína, členovia kulpínskeho Združenia Objatie Vlasta Zelenáková, Michaela Plachtinská, Dária Plachtinská a Dejan Šuľan, Anna Nosálová zo Selenče, Branislav Galamboš, Karol Bartoš a Sofija Katiaková z Hložian, Anna Struhárová a Katarína Breuningová z Báčskeho Petrovca, Pavel Chrťan, Pavel Vozár a Zuzana Ferková z Kysáča a Anna Durgalová, Vesna Kozáková, Vesna Kucháriková, Sára Plvanová a Anna Bokorová z Padiny. Výtvarný tábor v Kulpíne navštívil výtvarný kritik Vladimír Valentík a ozval sa i predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík a poprial účastníkom úspešnú prácu.
Organizátor podujatia
Spolu pri tvorbe a rozhovore
tábora a organizátori sa stretli na starom mieste, teda v krásnej prírode v parku za budovou Veľkého kaštieľa, v chládku starých košatých stromov – v priestore vhodnom na pokojné umelecké stvárňovanie.
Účastníkov tábora na stretnutí v Kulpíne privítal predseda MOMS Kulpín Pavel Gaža a otvoril ho príhovorom predseda Výtvarnej skupiny KEBY… pôsobiacej pri kulpínskom MOMS Vladimír Grňa. Bývalý kulpínsky evanjelický farár a zakladateľ Výtvarnej skupiny KEBY... zdôraznil, že je dobre, že si svoje talenty
Účastníci tohtoročného tvorivého umeleckého stretnutia v Kulpíne pri otvorení podujatia
MOMS Kulpín pre účastníkov tábora zabezpečil maliarske plátna a materiál, s ktorým pracovali, podľa toho, akú techniku si zvolili, tiež občerstvenie a stravu na celý deň.
Práce, ktoré vznikli počas tohto Slovenského výtvarného tábora, budú zaradené do expozície výstavy, ktorej vernisáž bude v sobotu 30. júla o 18.30 v interiéri Poľovníckeho domu v Kulpíne, teda počas tohtoročných osláv Kulpína: Predslávnosťových dní v Kulpíne, Dňa Kulpína a Svadby voľakedy a dnes.
Podujatie podporil (ako aj doteraz) Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Účastníkov tábora navštívili aj družbovia a družice z KUS Zvolen Kulpín, ktorí zavítali do kulpínskeho kaštieľa na
Účastníčky z Padiny s namaľovanými obrazmi Zvolenovci prišli povolať účastníkov výtvarného tábora na Svadbu voľakedy a dnes, ktorá bude počas osláv Kulpína
koči ťahanom koňmi. Prišli totiž pozvať všetkých prítomných na podujatie Svadba voľakedy a dnes, ktoré bude v sobotu 30. júla v areáli poľovníckeho domu v Kulpíne. Večerný galakoncert sa začne o 19.30 a jeho náplňou bude choreografia svadby v predvedení domácich spolkárov a ich hostí. Originálny spôsob pozvania na svadbu oduševnil prítomných na umeleckom sobotňajšom stretnutí.
Aj napriek tropickej až 40-stupňovej horúčave tábor v Kulpíne sa vydaril a vznikli tu ďalšie páčivé výtvarné diela.
Účastníci, hostitelia a hostia z KUS Zvolen
VLADIMÍR GABRIEL LOVÁS, VYNIKAJÚCI PIANISTA Na stupienku víťazov
Anna Legíňová
Mladý a talentovaný pianista Vladimír Gabriel Lovás, ktorý už dlhší čas žije v Kysáči v dôsledku presťahovania sa jeho rodiny (kvôli otcovej službe v tamojšom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore), sa ukázal ako vynikajúcim obyvateľom a reprezentantom tohto prostredia doma a v zahraničí.
V Základnej škole Bratstvo v Aradáči získal Vukov diplom. Teraz končí Strednú hudobnú školu Josifa Marinkovića v Zreňanine a aj tu si už vyslúžil Vukov diplom. Pri tomto našom rozhovore si spomenul na účasť na nedávnych štyroch súťaženiach: na troch republikových a na jednom medzinárodnom. „Prvá súťaž bola online, a nebol to klavír, ale z predmetu Hudobné tvary. Teda bola to súťaž z teórie. Dostali sme noty, ktoré sme mali vyanalyzovať. Tú analýzu sme poslali mailom komisii, ktorá naše práce, čiže spolubesedník. „Ďalšia súťaž bola 1. apríla, bola to tiež republiková a v kategórii komorná skupina. Ja som hral na klavíri a dve spolužiačky spievali. Tretia bola republiková v hre na klavíri v Hudobnej škole S. S. Mokranjca
počúvať ťa a spievať pri takom hudobnom sprievode. Prečo si do svojho opusu zdolávania hry na nástrojoch zaradil aj organ?
„K organu inklinujem od malička. Sedával som v Aradáči v kos-
V zajatí hudby a emócií, ktoré ona vyprodukuje
posudky bodovala. Vtedy som obsadil prvé miesto. Bolo to v decembri,“ hovorí náš mladý
v Belehrade. Napokon to bola medzinárodná súťaž v meste Banja Luka, kde som získal 2. cenu. V mojej kategórii bolo 10 súťažiacich a do celej súťaže bolo zapojených 50 účastníkov.“
Máš trému na súťaženiach?
„Mám, ale tú pozitívnu, ktorá ma ženie vpred. Je to zodpovednosť pred ľuďmi, aby som nesklamal očakávania, aby som sa čím lepšie ukázal!“
Čo rozhodlo, aby si sa zapísal práve na klavír?
„V mojej hlave sa rodili myšlienky, čo zapísať. V piatom ročníku základnej školy som sa zapísal do základnej hudobnej školy v Zreňanine. Klavír ma vždy lákal. Jeho Gabriel v rýchlom skladaní Rubikových možnosti, ktoré mi môže kociek ponúknuť, aby som prejavil seba, svoje vnútro.“
V kostole v Kysáči výborne ovládaš aj organ. Je pôžitkom
tole na službách pri organe. Roku 2019, keď tamojšia kantorka šla na dovolenku, poprosila ma, či by som ju nezastúpil. Pripravil som
Je to náročné, treba hrať nielen rukami, ale i nohami.
„Áno, je tu potrebná synchronizácia a už to potom ide.“
Okrem toho, že si hudobným nadšencom, si aj výborným skladačom Rubikových kociek. Máš ich doma veľmi mnoho. Stačíš sa ešte niečím zaoberať okrem napočítaného?
„Áno, a mohol by som sa ešte niečím zaoberať. Keď mám príležitosť, bicyklujem s otcom. Fotenie ma tiež baví, ale v poslednom čase ma zaujalo robiť videonahrávky e-služieb Božích. Pripravuje ich celá naša rodina, ja nahrávam pesničky. Mám plán: keď idem do niektorej dediny, nahrám aj moju hru na organe v tej dedine, aby ľudia počuli, ako organ znie v tom kostole. A nahrám
Gabrielove šikovné prsty dokážu vylúdiť vynikajúce tóny
si vtedy štyri pesničky. Odvtedy som jej pomáhal pri službách v chráme Božom v Aradáči. Ja som sa nacvičil dve pesničky, ona dve a šlo to. Keď nemohla, hral som potom počas celých služieb. Keď sme prišli do Kysáča, naskytla sa mi príležitosť, aby som celé služby odbavoval sám. To sa mi páči, mám dobrý pocit z toho!“ aj celý kostol, aby ho tí, ktorí tam neboli, videli a kochali sa v tej kráse.“
Veríme, že mladý a perspektívny hudobný talent dosiahne svoj životný cieľ, ktorý si vytýčil, a bude aj ďalej, ak nie doma, tak v zahraničí, ohromovať svojou virtuóznou hrou.
Danuška Berediová-Banovićová
V Archíve Vojvodiny v piatok 22. júla bola otvorená výstava Cestami rozprávok, držitelia Grand Prix BIB 1967 – 2021, ktorá bola zorganizovaná pod záštitou veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Fedora Rosochu. Prítomných privítal riaditeľ Archívu Nebojša Kuzmanović a vyjadril vďaku, že v priestoroch Archívu a v Novom Sade sa môže predstaviť uznávaná
Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Archívu Vojvodiny Monika Podsklanová-Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku
ustanovizeň, ktorá už existuje takmer 60 rokov – Bibiana, a ukázať, aké poklady uchováva.
Prihovorila sa aj zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Monika Podsklanová-Šuhajdová. Povedala, že jej je cťou, že v mene veľvyslanca a vo svojom vlastnom mene môže otvoriť túto jedinečnú výstavu. Vyzdvihla, že umenie má pre deti veľmi dôležitú úlohu v ich dospievaní. Dodala, že vďaka dlhoročnému riaditeľovi Bibiany Petrovi Tvrdoňovi a
Iveta Galbavá, poradkyňa predsedu vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí Viera Anoškinová, vedúca sekretariátu Bienále ilustrácií Bratislava Pavel Babka, riaditeľ Nadácie Babka v Kovačici
Pavlovi Babkovi z Kovačice a Radovanovi Vlahovićovi z Nového Miloševa Bibiana je v Srbsku prijatá s veľkým oduševnením a so záujmom.
V mene Bibiany sa prihovorila Viera Anoškinová. Vyzdvihla, že Bienále ilustrácií Bratislava sa snaží dať dôraz na umeleckú kvalitu, umeleckú stránku obrazu s určitým posolstvom a primeraným výtvarným názorom. Dodala, že výstava Grand Prix BIB dokumentuje vývoj medzinárodnej knižnej ilustrácie a postoje jednotlivých porôt v priebehu 28 ročníkov a porovnáva ocenených autorov od roku 1967 do roku 2021.
Pavel Babka, riaditeľ Nadácie Babka, hovoril o spolupráci s Bibianou, ktorá trvá už 13 rokov. Povedal, že s Bibianou navštívili takmer všetky dediny vo Vojvodine, v ktorých žijú Slováci a do ktorých Bibiana doniesla knihy. Zdôraznil tiež, že sa od Bibiany naučili, že okrem dospelých v porote môžu byť aj deti.
Na záver sa prítomným prihovorila poradkyňa predsedu vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí Iveta Galbavá a preniesla pozdravy premiéra Eduarda Hegera. „Je mi mimoriadne milé, že Bienále ilustrácií Bratislava a Archív Vojvodiny s umením prepojili spoluprácu medzi dvoma krajinami, a vôbec úžasné je, že nás umenie prepája,“ vyhlásila Galbavá na otvorení výstavy a vyjadrila nádej, že vzťahy medzi Srbskom a Slovenskom aj naďalej budú také vynikajúce, ako doposiaľ.
STARÁ PAZOVA Početné súbory vystúpia na Panónskom jarmoku
Anna Lešťanová
Trojdňové kultúrne podujatie pod názvom Panónsky jarmok (Panonski vašar) zoskupuje inštrumentalistov, ľudových spevákov, duetá, ženské a mužské spevácke skupiny, pôvodné skupiny, ktoré prezentujú zvyky a obyčaje, detské skupiny... V rámci festivalu sa koná i veľtrh etno kuchyne a starých remesiel spätých so spoločenským životom národnostných spoločenstiev vo Vojvodine, ktoré zachovávajú výrobu ľudového odevu, obuvi, inštrumentov a predmetov do domácnosti. Organizátorom je Kultúrne stredisko Vrbas a festival sa tradične koná v posledný septembrový týždeň. „Na naše veľké potešenie na 13. festivale detských pôvodných skupín Panónsky jarmok, ktorý sa uskutoční 23. septem-
Pred členmi detskej tanečnej skupiny je i vystúpenie na Panónskom
jarmoku vo Vrbase (foto: z archívu spolku) pokrajinskom festivale vystúpi detská tanečná skupina staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka (prezentovať budú Hry okolo mája) a Folklórna skupina Dukat sa predstaví detskými hrami zo Srbska,“ povedal Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, a doložil:
bra vo Vrbase, medzi 31 účastníkmi sú i dvaja predstavitelia Staropazovskej obce. Na tomto
„V dňoch 24. a 25. septembra vo Vrbase sa uskutoční 14. festival folklórnej tradície
Vojvodiny Panónsky jarmok. Na programe je 43 bodov a na základe rozhodnutia odborníčky Slobodanky Rac, ktorá robila zoznam účastníkov z územia Staropazovskej obce, tam svojich predstaviteľov budú mať členovia KUS Slavka Gajina z Vojky (mužská spevácka skupina Foćaci, ženská spevácka skupina Sremice), SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy (ženská spevácka skupina a vokálna sólistka Anna Horvátová), Združenie občanov Sana zo Starej Pazovy (ženská a mužská spevácka skupina), KUS Guslari z Novej Pazovy a spevácka skupina Perućićani z Vojky.“ A takto sa najmladší tanečníci SKUS hrdinu Janka Čmelíka predstavili na tohtoročnom Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči Podľa vypracovaného kalendára (foto: A. Francistyová) aktivít pred staropazovskými ochotníkmi sú ešte aj tri úrovne súťažení výtvarných dejateľov – obecná, oblastná a pokrajinská.
ZÁPIS DO PAZOVSKÝCH STREDNÝCH ŠKÔL Najhľadanejší kuchári a technici cestnej dopravy
Anna Lešťanová
V Starej Pazove pôsobia tri stredné školy: Gymnázium Branka Radičevića, Ekonomicko-obchodná škola Vuka Karadžića a Technická ško-
la. Prax ukázala, že zaradenie nových duálnych vzdelávacích pro lov do strednej ekonomicko-obchodnej školy zodpovedá
záujmom malých maturantov. Pre nový vzdelávací pro l – kuchár všetkých 15 miest bolo rýchlo poplnených už v prvej zápisnej lehote. V novom odbore turistický technik po prvom a druhom zápisnom kole je zapísaných 27 žiakov a zostali ešte len tri voľné miesta. Ako to býva zvykom v tejto strednej škole, hneď v prvom kole sú poplnené miesta v triedach štvorročných vzdelávacích pro lov s 30 žiakmi: podnikateľský administrátor, ekonomický technik, právnicko-podnikateľský technik a nančno-účtovnícky technik. Už roky v tejto škole vládne najmenší záujem o trojročný odbor obchodník, no aj ten sa do začiatku nového školského roku Stredoškolské stredisko v Starej Pazove 2022/2023 takmer vždy poplní. Zostalo tam ešte 7 voľných miest. V staropazovskej Technickej škole aj naďalej najväčší záujem vládne o vzdelávací pro l tech-
Technická škola
nik cestnej dopravy. Všetkých 30 miest v tomto štvorročnom odbore bolo poplnených v prvom zápisnom kole. Záujem medzi malými maturantmi vládne i o vzdelávací pro l technik pre počítačové spravovanie na CNC strojoch, kde pre augustovú zápisnú lehotu zostalo niekoľko voľných miest. V tejto oblasti strojárenstva a spracovania kovov sú ešte štyri vzdelávacie pro ly. Trojročné školenie je potrebné pre mechanika tepelnej a chladiacej techniky, kde je ešte takmer polovica voľných miest. Pre mechanika motorových vozidiel z naplánovaných 30 miest pre augustovú zápisnú lehotu zostalo ešte 12 voľných miest. Pre povolanie zámočnícky zvárač z naplánovaných 15 miest po prvom a druhom kole zostalo ešte 10 voľných miest. Pre operátora strojárenského spravovania rezaním vládne malý záujem a z naplánovaných 15 žiakov sa tam zapísal iba jeden malý maturant. Pre štvorročné školenie vzdelávací pro l technik pre gra ckú prípravu zostalo pre augustovú zápisnú lehotu ešte 10 voľných miest a zapísaných je 20 žiakov. V tejto pazovskej strednej škole je i najviac voľných miest, okolo 70. V školskom roku 2022/2023 do prvého ročníka plánovali zapísať spolu 210 žiakov.
V Gymnáziu Branka Radičevića – všeobecné zameranie sa už tradične do prvého ročníka zapisujú 4 triedy po 30 žiakov. Po prvých dvoch zápisných kolách je zapísaných 109 žiakov, teda zostalo 11 voľných miest.
ZÁPIS DO STREDNÝCH ŠKÔL V ŠÍDE. Zápisné aktivity v stredných školách v Šíde sú ukončené. V Technickej škole Nikolu Teslu si budúci stredoškoláci mohli zvoliť jeden z piatich vzdelávacích pro lov: počítačový elektrotechnik, automechanik, zámočník, obchodník či poľnohospodársky technik. Ako zdôraznil riaditeľ Technickej školy Nikolu Teslu Jovo Drezga, stále je prítomný trend odchodu ôsmakov do iných škôl. Viac ako sto žiakov z Obce Šíd bude od septembra cestovať do stredných škôl v susedných obciach. Predpokladá sa, že dôvodom je väčšia ponuka vzdelávacích pro lov. Na Gymnáziu Savu Šumanovića v Šíde je tiež menší počet budúcich žiakov prvého ročníka. V tejto ustanovizni sú budúci stredoškoláci rozdelení do troch tried všeobecného, resp. ekonomického usmernenia.
B. Dierčanová
GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI Zapísaných 86 prvákov a je ešte voľných miest
Pripravila: Katarína Gažová
Zápis do prvého ročníka v školskom roku 2022/2023 na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom prebiehal podľa stanoveného termínu Ministerstva školstva, vypísaného a povoleného súbehu na zápis žiakov do prvého ročníka. Údaje o zápise nám poskytla riaditeľka gymnázia Jarmila Vrbovská: „Zápis sa konal priamo v škole v prvom kole v termíne od 14. do 15. júla 2022 a v druhom kole v sobotu 16. júla. Žiaci sa mohli zapísať i diaľkovo, do 20. júla. Bolo k nám usmernených spolu 91 žiakov, technicky je to viac – 96 žiakov, pre výučbu podľa IVP2. Avšak neprišli sa všetci aj zapísať, a nevykonali to ani diaľkovo v stanovenom termíne.
Počet zapísaných žiakov, ktorí boli rozvrhnutí do vyvolených odborov gymnázia, je po druhom kole nasledujúci: gymnázium všeobecného zamerania v slovenskom vyučovacom jazyku – 27, gymnázium všeobecného zamerania v srbskom vyučovacom jazyku – 26, štvorročný odbor elektrotechnik informačných technológií v slovenskom vyučovacom jazyku – 19 a trojročný odbor kuchár – 14 žiakov.
Teda spolu máme 86 prvákov, no jestvujú požiadavky zo strany rodičov zapísať svoje deti na voľné miesta, ktoré zostali po druhom kole zápisu.
Prostredia, z ktorých žiaci prváci prichádzajú, sú:
Zápis do žiackeho domova pre všetky ročníky bol od 12. do 20. júla, NRSNM poskytla súhlas k predbežnej poradovej listine (http://www.jankollar. org, https://www. facebook.com/GJKBackipetrovec/). Jesto voľných miest v žiackom domove, teda možné je, aby sa žiaci, ktorí si to prajú, prihlásili na pobyt a stravovanie v žiackom domove v nasledujúcom školskom roku. S výsledkom zápisu sme spokojní, na jeseň na gymnáziu budú tri triedy prvákov v slovenskom vyučovacom jazyku, jedna v srbskom, druhá generácia žiakov v IT odbore a šiesta v kuchárskom.“
STARÁ PAZOVA Monodráma zahraná v kostole
Anna Lešťanová
V rámci podujatia Svätoilinské letné noci tohto roku na programe bola monodráma Milunka, ktorú zahrala herečka Vesna Stankovićová. Pazovský Chrám svätého proroka Iliju bol v pondelok 25. júla plný obecenstva, ktoré prejavilo veľký záujem pozrieť si túto hru v trvaní hodiny a pol.
V mene hostiteľa programu prítomných v kostole pozdravil a privítal protojerej Srđan Đurđević a na jeseň zahlásil i ďalšie podobné aktivity. Milunka – spoveď o živote od prvej pušky do prvej metly je predstavenie, ktoré bolo vyhlásené za najlepšie na medzinárodnom festivale v Zemune roku 2015. Na tomto Medzinárodnom 40. jubilejnom festivale monodrámy a pantomímy, ktoré bolo na javisku Bábkového divadla Pinokio, publikum vtedy rozhodlo, že Zlatú medailu Sinišu Dašića udelí Vesne Stankovićovej za monodrámu Milunka. Bolo to práve v deň, keď si verejnosť pripomenula 125. výročie narodenia srbskej hrdinky z prvej svetovej vojny Milunky Savićovej. Predstavenie získalo i Cenu Zlatého rytiera na medzinárodnom festivale v Moskve roku 2015.
Herečka Stankovićová je i autorkou textu a pod réžiu monodrámy sa podpisuje
Vesna Stankovićová v stvárnení postavy Milunky
Petar Stanojlović. Príbeh sa začína jej dievčenskými dňami, ktoré trávi v dedine Koprivnica, a tak namiesto svojho brata odchádza do Prvej balkánskej vojny, preoblečená na muža pod menom Milun Savić...
Spoluorganizátormi tohto podujatia boli Stredisko pre kultúru Stará Pazova, Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova a Obec Stará Pazova. Podľa slov herečky Vesny Stankovićovej v monodráme stvárňuje postavu ženy, ktorá je symbolom lásky a dobroty, lebo sedem rokov nosila pušku, aby obránila svoju vlasť, a po vojne vychovala až 37 detí. Hrať predstavenie v chrámoch je pre ňu veľkou cťou a zodpovednosťou, a ako zdôraznila, bola nesmierne rada, lebo hrala v plnom kostole, kde obecenstvo so záujmom sledovalo jej monodrámu.
V ÚSTRETY OSLAVÁM KULPÍNA Lákavé podujatia počas dvoch dní
Katarína Gažová
Trojlístok osláv v Kulpíne štartuje v sobotu 30. júla. Všetky kultúrno-hudobné podujatia zaradené do harmonogramu budú usporiadané v areáli Poľovníckeho domu Poľovníckeho spolku Fazan Kulpín.
Budú tu stánky spolkov a združení už od 17.00 h s výstavnými a predajnými exponátmi na tému svadby a aj ďalšími v organizácii Spolku kulpínskych žien, nevystane ani ich populárna tortiáda, ktorá sa začne o 18.00 h.
V interiéri Poľovníckeho spolku Fazan Kulpín o 18.30 bude otvorenie výstavy obrazov namaľovaných minulú sobotu počas 6. Slovenského výtvarného tábora.
V nedeľu 31. júla o 10.00 h budú príležitostné služby Božie v evanjelickom chráme Božom v Kulpíne. V poľovníckom areáli o 10.00 h štartuje súťaž poľovníkov v triafaní do hlinených
Z tortiády Spolku kulpínskych žien 2021 Varenie kotlíkového poľovníckeho paprikáša v areáli poľovníckeho domu: Vlastislav Zelenák varil pre tím KUS Zvolen Obecenstvo na vlaňajšom galakoncerte
Ústredným podujatím prvého dňa osláv bude galakoncert: Svadba voľakedy a dnes, ktorý sa začne o 19.30. Na galakoncerte budú účinkovať spolkári z Kulpína a hostia z Pivnice a Báčskeho Petrovca.
Na dobrú náladu návštevníkom prvého dňa osláv budú hrať osvedčené hudobné skupiny. terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša.
Keď ide o športové podujatia, v sobotu dopoludnia od 7.00 do 12.00 h na kanáli vedľa rybárskej chatky ZŠR Smuđ Kulpín bude súťaž pionierov v športovom rybolove. V nedeľu predvečer budú dva futbalové zápasy na ihriskách FK Kulpín: o 17.30 fut-
Na vlaňajšom galakoncerte vystúpil aj spevák Jozef Mak zo Slovenska, ktorý si zaspieval, ale aj zatancoval s domácimi folkloristami KUS Zvolen
balový zápas mužstiev Tuční – Chudí a o 18.30 futbalový zápas mužstiev FK Kulpín – prvý tím a FK Vojvodina – mládežnícky tím.
Na záver osláv bude ľudová veselica v miestnostiach FK Kulpín. Do organizácie programu Predslávnosťových dní v Kulpíne 2022, Dňa Kulpína 2022 a Svadby voľakedy a dnes 2022 okrem vedúcich organiHostia z Riečky vlani chystali bryndzové halušky zátorov MOMS pre návštevníkov: starosta Riečky Marián Spišiak Kulpín, MS Kulpín (zľava) s kuchárom a Spolku kulpínskych žien sú tiež zapojené aj ďalšie aktívne spolky, združenia a kluby z Kulpína. Organizátori osláv sa tešia na bohatú návštevnosť.
SCÉNA
Menej známe dejiny hardrocku: Foghat
Anglicko-americká skupina Foghat si práve pripomína polstoročie od vydania svojho debutového albumu Foghat, ktorý vyšiel roku 1972. Z pôvodných členov však dodnes v bande zostal iba bubeník Roger Earl, ktorý má 76 rokov, a zdá sa, že ešte stále neplánuje odísť do dôchodku.
Skupinu roku 1971 v Londýne založili traja dovtedajší členovia bluesrockového bandu Savoy Brown (okrem spomenutého Rogera Earla boli to gitarista a spevák „Lonesome“ Dave Peverett a basgitarista Tony Stevens), ku ktorým sa pridal slajdgitarista Rod Price (ex Black Cat Bones). Po uzavretí zmluvy s americkým vydavateľstvom Bearsville Records Foghat sa presťahovali do USA, a tak sa v danom období fakticky stali americkou skupinou. Na svojom prvom albume ponúkli solídnu zmes štýlov bluesrock, boogie a hardrock a okrem vlastných kusov tiež nahrali spracované piesne autorov, akými boli Willie Dixon (I Just Want to Make Love to You), Chuck Berry (Maybelline) a Andre Williams (Gotta Get to Know You). Piesne z albumu sa premietali v rozhlasových vysielaniach a úvodný kus I Just Want to Make Love to You sa dostal medzi prvých 100 na zozname Billboard, čím si skupina získala slušnú reputáciu.
Ďalšie vydania Foghat zo 70. rokov (Foghat ’73, Energized, Rock and Roll Outlaws, Fool for the City, Night Shift, Foghat Live, Stone Blue, Boogie Motel) priniesli skupine vzrastajúcu popularitu a tirážou dosahovali zlatú až platinovú úroveň. Na piatom albume Fool for the City (1975) sa nachádza pieseň Slow Ride, ktorá sa stala ich všeobecne najznámejšou skladbou, zaradená bola medzi najlepšie hardrockové piesne podľa výberu hudobnej televíznej stanice VH1 a dodnes bola použitá vo viacerých filmoch, seriáloch a videohrách. Koncertný album Foghat Live (1977) bol nahraný v New Yorku a počtom predaných kópií (vyše dvoch miliónov) dodnes zostal najúspešnejším vyda-
ním tejto skupiny. Na albume Stone Blue (1978) Foghat spolupracovali so známym zvukovým producentom Eddiem Kramerom (ktorý vtedy už mal za sebou spoluprácu s takými menami, akými boli Jimi Hendrix a Led Zeppelin) a na tomto vydaní okrem vlastných skladieb spracovali kusy dvoch známych bluesových gitaristov Roberta Johnsona (Sweet Home Chicago) a Elmora Jamesa (It Hurts Me Too).
Začiatkom 80. rokov začala klesať popularita Foghat, čo sa prejavilo v slabšom predaji albumov, a malo to za následok aj rezignáciu niektorých členov a častejšie zmeny v zložení skupiny. Štyri vydania z tohto obdobia (Tight Shoes, Girls to Chat & Boys to Bounce, In the Mood for Something Rude, Zig-Zag Walk) sa vyznačujú trochu inakším zvukom vzhľadom na albumy zo 70. rokov, ako aj občasným použitím takých nástrojov, akými sú saxofón a fúkacia harmonika. Na vydaní In the Mood for Something Rude (1982) nahrali skladby viacerých bluesrockových, R&B a funkových hudobníkov, medzi inými aj jednu pieseň Jamesa Browna (And I Do Just What I Want) vo furióznej boogie-rockovej podobe.
Roku 1984 skupina prestala s činnosťou a Dave Peverett sa vrátil do rodného Anglicka. Roger Earl síce pokračoval medzičasom koncertovať s inými hudobníkmi, ale k znovuzrodeniu Foghat dochádza roku 1993, keď sa po dlhšom čase dali dokopy štyria pôvodní členovia skupiny (Peverett, Earl, Price a Stevens) a nahrali comebackový album Return of the Boogie Men (1994).
Novým spevákom a gitaristom Foghat (po Peverettovej smrti roku 2000) sa stal Charlie Huhn, ktorý predtým hrával s Tedom Nugentom a bol členom skupín Humble Pie a Victory. Nasledoval album Family Joules (2003), niekoľko koncertných vydaní a ďalšie dva albumy nahrané v štúdiu: Last Train Home (2010) a Under the Influence (2016).
Charlie Huhn odišiel do dôchodku v januári 2022, na rozdiel od neúnavného Rogera Earla, ktorý už ohlásil prípravu nového albumu Foghat.
Pripravuje: S. Lenhart