V ekumenickom duchu – potrebujeme bratstvo

Slovensko

PÁPEŽ FRANTIŠEK NA SLOVENSKU V ekumenickom duchu – potrebujeme bratstvo

Miroslav Pap

Slovensko po početných adresovaniach biskupov a prezidentky Zuzany Čaputovej navštívil v dňoch 12. až 16. septembra pápež František. Ide o pastoračnú, ale aj štátnu návštevu, ktorá sa stala stredobodom pozornosti. Po absolvovaní Eucharistického kongresu v Budapešti pápež sa presunul do Bratislavy. Na Letisku Milana Rastislava Štefánika celú delegáciu z Vatikánu na čele s pápežom o ciálne privítali najvyšší štátni a cirkevní hodnostári.

V Bratislave hlava katolíckej cirkvi pobudla dva dni. Počas prvého dňa bolo absolvované ekumenické stretnutie na Apoštolskej nunciatúre. Tu sa s ním stretli predstavitelia cirkevných spoločenstiev na Slovensku, mestretnutia zavďačil: „Ďakujem vám za vašu prítomnosť. Mierna a pohostinná povaha typická pre slovenský ľud, tradičné pokojné spolunažívanie medzi vami a vaša spolupráca pre dobro krajiny sú vzácne.“

Štátni predstavitelia mali možnosť počuť svätého otca v záhrade Prezidentského paláca, kde mal príhovor spolu s prezidentkou. O návšteve pápeža sa prezidentka vyjadrila takto: „V dobe, v ktorej žijeme a ktorá je poznačená bolesťou, smútkom, rozdeľovaním spoločnosti, môže byť jeho príchod naozaj nápomocný k stmeleniu, zmiereniu a pokoju.“

Dojímavý príhovor si mohli vypočuť biskupi, kňazi, seminaristi a katechéti v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Tu najviac

Pápež František daroval prezidentke medailu (Foto: pluska.sk)

dzi inými aj Ivan Eľko, generálny biskup ECAV na Slovensku. Na konci prvého dňa návštevy sa stretol s členmi Spoločnosti Ježišovej. Celková návšteva pápeža sa niesla početnými stretnutiami s predstaviteľmi iných cirkevných spoločenstiev, keďže sa sám usiluje o prehĺbenie ekumenických vzťahov. V rámci ekumenického hovoril o kresťanstve Slovanov, slobode, cyrilo-metodskej tradícii a pod.

Pápež František sa v rámci návštevy Bratislavy stretol s predstaviteľmi centra Betlehem, predsedom vlády SR a predstaviteľmi židovskej komunity.

V utorok 14. septembra smeroval na východ krajiny. Homília svätého otca sa uskutočnila v Prešove, kde pápež predsedal na gréckokatolíckej Božskej lideň po rozlúčkovom ceremoniáli odletel do Vatikánu.

Každý bod návštevy sa niesol v znamení silných emócií prítomných cirkevníkov. Hlavným cieľom jeho príchodu bolo stretnutie s čo najširšou vrstvou veriacich – biskupmi, kňazmi, členmi iných cirkevných spoločenstiev, štátnymi funkcionármi,

Homília svätého otca v Prešove (Foto: markiza.sk)

turgii svätého Jána Zlatoústeho, ktorá mu nebola neznáma. Ešte ako arcibiskup Jorge Mario Bergoglio bol totiž ordinárom pre veriacich východného obradu v Argentíne.

Pápež František je známy tým, že sa pravidelne venuje problému marginalizovaných skupín ľudí. Z toho dôvodu a zo znamenia integrácie sa stretol aj s rómskou komunitou na Luníku IX. v Košiciach. Nezaobišiel ani mladých, ktorým sa venoval na Štadióne Lokomotíva v Košiciach a ktorým hovoril o viere, láske, rodine, o vlastných koreňoch a pod.

V stredu 15. septembra sa usmernil na severozápad do Šaštína, kde sa uskutočnilo modlitebné stretnutie s biskupmi v Národnej svätyni. Homília svätého otca sa konala na otvorenom priestranstve pri Národnej svätyni. Bola to posledná svätá omša a akcia, ktorú vykonal v rámci svojej návštevy Slovenska. V rovnaký

dobrovoľníkmi, so sociálne znevýhodnenými a inými, ktorých vo svojich prejavoch motivoval a povzbudil. Návšteve pápeža predchádzali rôzne štátom stanovené protipandemické opatrenia. Najmä – každý, kto chcel prísť na hociktorú akciu, musel mal buď potvrdenie o zaočkovaní, alebo potvrdenie o negatívnom teste, alebo prekonanom ochorení. Povzbudzujúce príhovory pápeža (Foto: rtvs.sk) Návšteva pápeža Františka na Slovensku bola pozitívne re ektovaná zo strany štátu, ale aj všetkých cirkevných spoločenstiev. Pred 18 rokmi poslednýkrát pobudol na návšteve Slovenska pápež Ján Pavol II., dnes už svätý.

DELEGÁCIA NRSNM V KOVAČICI, PADINE A STAREJ PAZOVE Motivácia detí ako motív návštevy

Olinka Glóziková-Jonášová

V piatok 17. septembra v Kovačici pobudla delegácia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v zostave: Libuška Lakatošová, predsedníčka, Zlatko Šimák, podpredseda, a Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie. Dôvod ich návštevy bol rovnaký ako prednedávnom v Báčskom Petrovci, Hložanoch, Silbaši, Kulpíne, Pivnici a v iných slovenských prostrediach, kde sa v školách vyučuje po slovensky.

Delegácia najprv zavítala do Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, kde ich privítala riaditeľka Tatiana Brtková. Potom navštívili ZŠ Mladých pokolení, kde na nich čakali riaditeľka Anička Bírešová a triedne profesorky Zuzana Putniková a Anna Srdićová. V ZŠ maršala Tita v Padine ich privítali riaditeľka Mária Galasová a Janko Kolárik, predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM.

NRSNM podporila všetky základné školy s vyučovacím jazykom slovenským. Je ich sedemnásť vo Vojvodine, čiže v Srbsku. „Piatakov je 302,“ informovala Lakatošová a pokračovala: „Kovačická škola je asi najpočetnejšia, má viac ako 400 žiakov. Piatakov je síce len 32 a odovzdali sme im také skromné darčeky, ktoré sme prichystali pre všetkých vojvodinských piatakov, ktorí výučbu sledujú po slovensky. Myslíme si, že im to bude užitočné. Sú tam zošity, kružidlá, pravítka a podobné učebné pomôcky. Sú to darčeky v hodnote do 1 400 dinárov, teda v súlade s našimi možnosťami,“ vysvetlila.

Anička Bírešová, riaditeľka kovačickej základnej školy, vo svojom príhovore vyzdvihla význam tejto pomoci: „Teší nás, že naši piataci dostali primerané darčeky z NRSNM, lebo skutočne ľuďom veľa znamená, keď vedia, že niekto stojí za nimi. Keď vedia, že sa niekto stará o nás, o náš jazyk, náš národ tu na Dolnej zemi, že vždy môžu zaklopať na ich dvere, a keď niekto povie, že nezabúda na nás. Je to jednoducho motív aj

zapisovať deti do slovenských tried. Veľká vďaka patrí Národnostnej rade za túto podporu, ale aj podobné aktivity.“ V Padine darčeky dostalo Z návštevy kovačického Gymnázia Mihajla Pupina (foto: z archívu gymnázia) 47 piatakov a v ich mene sa prihovorila riaditeľka Mária Galasová a poďakovala sa vedeniu NRSNM za túto skvelú akciu. „Je potrebné mať to na vedomí, že NRSNM nezabúda na svojich Návšteva v Starej Pazove (foto: z archívu ZŠ) Slovákov, na žiakov, ktorí sa vyučujú po slovensky. Tak ako sa Matica stará o prvákov, Národnostná rada sa stará o piatakov a stredoškolákov. Rodičia sa stále môžu spoľahnúť na pomoc a podporu Národnostnej rady v hociktorom tvare a každá pomoc, aj rodičom, aj žiakom, ale aj škole vždy dobre príde,“ poznamenala. Nrsnm podporuje aj stredoškolské vzdelávanie. Rozhodnutím Výboru pre vzdelávanie je, aby sa podporili aj stredoškoláci, ale iba tí, ktorí sa zapísali do stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Na tie účely bolo vyčlenených 800-tisíc dinárov. „Úhrnne je 92 prvákov stredoškolákov zapísaných do slovenských tried v troch stredných školách, a tak pre každého bola vyčlenená jednorazová pomoc v hodnote približne 8 a pol tisíc dinára,“ povedala Lakatošová a dodala: „Nie je to však jediná pomoc, ktorú poskytuje NRSNM stredoškolákom. Už niekoľko rokov NRSNM poskytuje aj štipendiá pre stredoškolákov, a práve teraz prebieha výzva, na ktorú sa môžu prihlásiť druháci, tretiaci a štvrtáci stredných škôl, ktorí výučbu absolvujú po slovensky. Pre nich je prichystaná dvojrazová finančná pomoc.“ Predstavitelia NRSNM v čele s predsedníčkou Libuškou Lakatošovou v pondelok 20. septembra navštívili staropazovskú ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a udelili tamojším 29 žiakom piateho ročníka, na úspešný školský začiatok, primerané darčeky. Zabezpečenie týchto učebných pomôcok finančne podporil aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

STARÁ PAZOVA Vymenovaní riaditelia verejných podnikov

Anna Lešťanová

Po letnej prestávke výborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova opäť zasadali v piatok 17. septembra a na tejto v poradí 12. schôdzi prerokovali šesť bodov rokovacieho programu.

V úvodnej časti zasadnutia schválili správu Mandátovo-administratívnej komisie, v ktorej sa uvádza, že výborníčka Jelena Ivančevićová podala demisiu pre odchod na druhú funkciu a na nadchádzajúcej schôdzi namiesto nej vymenujú nového výborníka z výborníckej skupiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti. V pokračovaní väčšinou hlasov staropazovský lokálny parlament vymenoval riaditeľov verejných podnikov na obdobie štyroch rokov. Za riaditeľa VKP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova opäť vymenovali Miloša Grkovića, master inžiniera manažmentu z Novej Pazovy. Ináč M. Grković je v čele tohto podniku od roku 2012. Doterajší úradujúci riaditeľ VKP Čistoća Stará Pazova Goran Vranješ, diplomovaný ekonóm z Novej Pazovy, sa na základe rozhodnutia výborníkov od 22.

Z pracovnej časti zasadnutia

septembra stal riaditeľom tohto komunálneho podniku.

Aj doterajší úradujúci riaditeľ Vladimir Jovanović, diplomovaný právnik z Vojky, bude viesť Verejný podnik Obecná stavebná agentúra Stará Pazova, ale ako riaditeľ. Výborníci (37 z 53) schválili aj informáciu o vykonaných žatevných prácach na území Staropazovskej obce. Druhý bod – návrh rozhodnutia o výmenách a doplnkoch plánu dôkladnej regulácie sídliska Nová Pazova stiahli z rokovacieho programu, ako uviedla Nataša Micićová, predsedníčka ZO, pre technickú chybu.

Tentoraz výbornícke otázky boli podané v písomnej forme.

V KOSTOLNEJ ZÁHRADE V PETROVCI Ruža Generál Štefánik

Katarína Pucovská

V nedeľu 19. septembra, po ukončení služieb Božích v evanjelickom kostole, v Petrovci v kostolnej záhrade bola zasadená sadenica ruže Generál Štefánik.

Vysádzanie tejto ruže, ktoré sa na Slovensku začalo v roku 2019, ktorý vyhlásila vláda Slovenskej republiky za Rok Štefánika, patrí do spomienkového projektu Sto ruží pre Štefánika. Projekt bol schválený Spoločnosťou Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa rozhodla aj po roku 2019 pokračovať v akcii a ruže vysádzať aj v krajinách, v ktorých generál Štefánik zanechal hlbokú stopu.

Predseda Nitrianskeho klubu Spoločnosti M. R. Štefánika Ing. Ján Tancik, PhD., spolu s Dr. Jánom Kišgecim odovzdali sadenicu ruže petrovskému cirkevnému zboru.

V kostolnej záhrade petrovského cirkevného zboru usporiadali aj kratší program, v ktorom o živote Štefánika a o projekte sadenia ruží hovoril Mgr. Ján Vida, zborový farár.

Potom odznela Rúfusova báseň Nepočuteľné laudácio v prednese Milušky Anušiakovej-Majerovej a pieseň Kto za pravdu horí. Česť zasadiť ružu mala Anna Vrbovská, manželka emeritného biskupa SEAVC v Srbsku Mgr. Samuela Vrbovského. Dve cirkevníčky – Mária Ponigerová z Ulice generála Štefánika a Zuzana Triašková, najstaršia pravidelná účastníčka služieb Božích, sadenie ruže dokončili a príležitostnú slávnosť Mgr. Ján Vida uzavrel slovami generála Štefánika: „Kto si myslí, že mu slobodu vybojujú druhí, ten jej nie je hoden.“

NA NÁDVORÍ MIESTNEHO SPOLOČENSTVA V KYSÁČI v piatok 17. septembra prebiehala pracovná akcia, ktorá sa uskutočnila za pomoci členov Miestnej organizácie starobných penzistov. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Ján Vozár povedal, že pracovná akcia mala za cieľ pripraviť a upraviť priestor na stroje, ktoré budú vykonávať práce na výstavbe kanalizácie. Počas prác stroje sa budú odkladať na nádvorí MS Kysáč. To zároveň znamená, že sa dlho očakávané práce na výstavbe kanalizačnej siete v Kysáči čoskoro začnú. Je to priorita a jedna zo začiatočných aktivít nového miestneho spoločenstva.

mo

Foto: z archívu M. Madackej

AsociáciA slovenských spolkov žien v petrovci Dielňa pšenice

Jaroslav Čiep

Asociácia slovenských spolkov žien minulý víkend zorganizovala podujatie a pomenovala ho Dielňa pšenice – výroba úžitkových predmetov zo slamy a príprava slovami: „Je to dielňa podporená Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a týka sa nás, ktorí žijeme na rovine – teda pšenice. Sú to pšenica, úžitkové predmety zo pšenice, čiže zo pšeničnej slamy, ale aj jedlá zo pšeničnej múky, takže sme

Panel textu a fotografií venovaný pšenici

jedál zo zrna pšenice. Celodenná dielňa sa uskutočnila v sobotu 18. septembra v miestnostiach a na nádvorí Spolku petrovských žien v Báčskom Petrovci. Výzvu na účasť do dielne prijali členky spolkov žien z početných slovenských prostredí.

Predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Viera Miškovicová sa nám prihovorila zorganizovali spoločnú dielňu pre všetky spolky žien, ktoré dnes mohli prísť, a je ich 15. Všetkých spolu by nás malo byť prítomných 45, nielen z Báčky, ale aj z Banátu a zo Sriemu. Podelíme sa na dve skupiny. Jedna skupina bude robiť novoročné gratulácie a vianočné ozdoby, keďže sa pomaly blížia aj tieto sviatky. Bude to všetko zo slamy.

Aj naše ženy sa s chuťou dali do práce so slamou

Školiteľka Jozefina Skenderovićová

Záber z otvorenia dielne v Petrovci Niektoré zo suvenírov z dielne tavankutských slamárok

Druhá skupina bude pripravovať jedlá. Tentoraz to budú rezance z polohrubej múky, a budú to praclíky – tradičné jedlá. Pripravíme to ako zákusok pre účastníčky, aj aby sme videli, ako sa tie starodávne jedlá robia, spôsobom, ako sa kedysi robili, aj teraz ich urobíme. Teda jedna skupina bude v kuchyni a druhá bude robiť úžitkové predmety zo slamy, výlučne zo pšeničnej slamy. Máme na to dve odborníčky zo združenia z Tavankutu. Volajú ich slamárky, a ony sa tým skutočne zaoberajú aj profesionálne, a pre nás začiatočníkov pripravili dielňu. Ony tú slamu priniesli už pripravenú a my ju budeme potom krájať, strihať, viazať, lepiť, aby sme urobili ozdoby. Dielne budú aj predpoludním, aj poobede, obed máme zabezpečený v reštaurácii, na záver si aj pochutíme na tom, čo naše ženy pripravia.“

To, ako sa na túto dielňu pripravili domáce Petrovčanky, nám prezradila Mária Gašparovská, predsedníčka SPŽ: „My sme sa pripravili tak, že máme aj dve prekvapenia pre našu asociáciu. Najprv to, že sme urobili panel z fotografií, ktoré sme vyrobili ešte roku 2007, keď sme mali výstavu Žatva v spomienkach. Keďže sa teraz robí so slamou, to o pšenici je aktuálne. Po druhé, dovolili sme si ešte jedno prekvapenie – brošne, ozdoby pre ženy, kde máme jeden klas, stonky slamy a mašličku, stužku a z toho je vlastne taká ozdoba pre každú ženu, ktorá príde. Nemuseli sme to robiť, nebolo to obsiahnuté projektom, ale jednoducho sme chceli, aby sme sa ako

domáci niečím pričinili. K tomu sme pripravili miestnosti, organizovali sme rozvrh: so slamou sa bude robiť vnútri a variť vonku, máme dobrú podstrechu, sporáky na vyváranie, rúru na pečenie a k tomu máme aj pekný Jednoduchá forma: výroba anjelikov deň.“ Na podujatí prítomné spolkárky privítala predsedníčka ASSŽ

Novoročné gratulačné karty zo slamy

Viera Miškovicová a o samotnej pšenici uvažovala petrovská predsedníčka žien Mária Gašparovská, ktorá si pomohla aj slovami Paľa Bohuša a Márie Myjavcovej na túto tému. Bolo počuť aj slová, že život na našej rovine človeku od najútlejšieho detstva vštepoval do duše intímny vzťah k pšenici. Zaúčal ho, aby tvrdý zápas o chlieb prijímal ako súčasť svojej ľudskej existencie. Od narodenia až po hrob. Pšenica je medzi plodinami, ktoré prospievajú na našej žírnej rovine, jedinečná. Jedinečná v tom, že jej cyklus sa začína aj končí na poli. A to pomedzi, medzi začiatkom a koncom, vypĺňal človek svojimi rukami.

S prírodným materiálom, akým je slama, treba nakladať s láskou a trpezlivo. Jednou z tých, ktoré sa zaoberajú spracovaním slamy, je aj Jozefina Skenderovićová z Hrvatskeho kulturno-prosvjetneho društva Matiju Gubca z Tavankutu. Ona so svojou kolegyňou prítomné ženy v sobotu zasvätila do tajov tohto materiálu a pomohla im, aby zdolali základné techniky spracovania slamy.

Na záver aj pochúťky – tvarohové a makové rezance Účastníčky dielne ASSŽ v Báčskom Petrovci

S ODBORNÍKMI O DEZINSEKCII O sezóne komárov

Miroslava Ožvátová

Koľko toho o komároch viete? Naprší, oteplie sa a čoskoro nás zaskočí premnoženie komárov. Ako sa s nimi vyrovnávať? Stačí organizované striekanie, alebo treba používať repelenty? Premnoženie komárov všetkým prekáža a čoraz viac počuť, že nám hrozia aj zdravotné riziká, ba nakoniec aj smrť. Obce hľadajú spôsoby, ako s nimi systematicky bojovať. Zvyčajne sa siaha po chemických postrekoch, ale treba tiež mať na zreteli, že sa chránené prostredia nesmú striekať a že si striekanie žiada adekvátne počasie. K tomu treba ešte dodať, že komáre môžu migrovať pomocou vetra.

O situácii tohto roku, výsledkoch monitoringu a druhoch komárov prítomných u nás nám povedali Igor Stančić a Dario Aćimović z Ciklonizacije, jednej z najväčších a najstarších spoločností v Srbsku a regióne, ktorá sa zaoberá ochranou zdravia ľudí a ich majetku. Uvedená spoločnosť vykonáva monitoring a striekanie komárov v Novom Sade a okolitých obciach a medzi jej činnosti patrí: systematická deratizácia, dezinsekcia a dezinfekcia, kontrola komárov, kliešťov, ochrana skladovaných obilnín, ambrózie a mnohé iné oblasti.

Rozoberali sme dva druhy komárov: kalamitné alebo zá-

plavové druhy, zastúpené druhmi z rodu Aedes a Ochlerotatus, ktoré poznáme aj ako rurálne, riečne komáre, a v obciach zase nachádzame domové komáre z rodu Culex, ktoré sa liahnu v rôznych nádobách a sú známe i ako urbánne komáre.

Larvy riečnych, rurálnych komárov

Pokiaľ ide o komáre, sezóna sa začína obvykle v máji a trvá do polovice septembra. Boj proti komárom v roku 2021 sa podobal tomu v minulom roku. Je charakteristická absencia vysokých hladín vody a riek na celom území Vojvodiny na jar, a potom počas leta konštantný rast predovšetkým Dunaja a Tisy, najmä Dunaja, ktorý v tomto roku priniesol veľkú produkciu tzv. rurálnych komárov. Keď sa hovorí o rurálnych komároch, myslí sa predovšetkým na riečne komáre, ktoré sa vyskytujú v záplavových oblastiach a prameňoch veľkých riek. Veľké rieky počas roka zostávajú plné a majú kolísanie hladiny vody počas sezóny. Sú to pramene rôznych druhov rurálnych komárov, ktoré odtiaľ môžu migrovať do urbánnych oblastí. „Stav je pravidelne monitorovaný, takže od samého začiatku, keď voda stúpa a keď sa naplnia prameniská. Po uplynutí inkubačného obdobia sa z vajíčka vyliahnu komáre a vtedy ich kontrolujeme v štádiu lariev. Robíme to predovšetkým s biologickými prípravkami na báze účinnej látky Vectobac. Pri aplikácii na plochu záplavového územia komáre ho zožerú a uhynú. Máme dobré výsledky, takmer 90- – 96-percentnú úmrtnosť po kontrole,“ povedal Igor Stančić, diplomovaný biológ a vedúci kontroly komárov a ambrózie v Ciklonizaciji.

Vekctobac sa používa tak na európskom, ako aj na americkom a ázijskom kontinente. Sú to vlastne spory baktérie bacillus thuringiensis, ktorá hrá úlohu pri lézii tráviaceho traktu lariev komárov. „Ciklonizacija už 30 rokov vykonáva ošetrenia s ľadovými granulami. Vectobac sa zmrazí do ľadovej granuly a aplikuje sa z helikoptéry vo forme suchých granúl. Vykonávame aj ošetrenia v tekutej forme s vozidlom, ktoré sa môže dostať do ťažko dostupných terénov a ľahké je sa po nich pohybovať. To sú všetko prípravné segmenty larvicídneho ošetrenia, ktoré vykonávame tak na území Mesta Nový Sad, aj ako na území 22 obcí, ktoré ošetrujeme každú sezónu,“ v pokračovaní uviedol Dario Aćimović, manažér pre styky s verejnosťou.

Po období, keď larvy prechádzajú fázami a prejdú do štádia kukly, nastavia sa pasce CDC. Ide o pasce so suchým ľadom a monitoruje sa počet dospelých komárov. Na základe kritickej hodnoty pre konkrétny druh komárov v týchto pascách CDC vykonávajú sa ošetrenia.

Každé larvicídne ošetrenie a ošetrenia dospelých komárov znamenajú odber vzoriek pred ošetrením a kontrolné monitorovanie po ošetrení, aby sa zistili účinky. Ak účinok chýba, ošetrenia sa opakujú. „Mali sme extrémne veľký počet vzoriek. Musím spomenúť, že našou kritickou hodnotou je 20 komárov v pasci CDC. Je to pre nás signálom, že treba začať ošetrenia tak zo vzduchu, ako aj zo zeme. Vzhľadom na to, že sme mali záplavy, mali sme vzorky s 1 000 alebo aj 2 000 komármi v jednej CDC pasci na niektorej lokalite,“ povedal Stančić.

Dalo by sa usúdiť, že je produkcia riečnych komárov extrémne veľká. Je to veľmi agresívny druh, ktorý sa rýchlo sťahuje a migruje, aby si vzal krvný pokrm a takým spôsobom predlžil svoj vývojový cyklus a zabezpečil rozšírenie populácie. „Čo sa týka samotnej sezóny,

niekde na začiatku júna bol prvý rast Dunaja a prvý odtok, kde Dunaj dosiahol nejakých 460 metrov hladiny svetového mora. Úplne celá oblasť od obcí Sombor, Apatin, Báč, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Nový Sad, Sriemske Karlovce, Beočin, až po Inđiju bola zaplavená a mali sme neustálu produkciu riečnych komárov,“ uviedol Aćimović.

Niečo, čo má negatívny vplyv na ošetrenia pri riečnych komároch, je migračný jav. Riečne komáre sa líšia od urbánnych, ktoré zostávajú pri svojich prameňoch. „Podľa vedeckej publikovanej literatúry dokážu za pomoci vetra preletieť 3 alebo 4 a dokonca až 5 kilometrov za 24 hodín, čo znamená, že komár, ktorý sa nachádza pri Kamenickej ade, za pomoci vetra za päť dní môže byť v Zreňanine. Druhým problémom sú chránené zóny, ktoré sa nesmú ošetrovať, ako sú Koviljská močarina a oblasť v blízkosti Apatina a Sombora Kopačká močarina, ktorá sa nachádza bližšie k Somboru ako k Osijeku. Z Chorvátska máme populáciu komárov, ktoré migrujú do tých zón v Apatine,“ priblížil nám Stančić.

S populáciou riečnych komárov sa monitoruje aj populácia tzv. urbánnych komárov. To sú komáre charakteristické pre druhú časť sezóny a komáre, ktoré sa vyskytujú v kanáloch, žumpách, ale aj všade, kde ľudia odkladajú vodu. Táto populácia urbánnych komárov z rodu Culex culicidae nebola početná, ale bola prítomná ako aj každý rok. To znamená, že sa počas tejto sezóny predsa bojovalo proti populácii riečnych komárov. Jeden druh komárov však púta pozornosť a často sa vyskytuje v médiách. Je to komár tigrovaný. „Od roku 2018 sme prvýkrát vzali vzorky Aedes albopictus, je to komár tigrovaný, druh charakteristický pre ázijský kontinent, ktorý sa u nás udomácnil. Vajíčka prišli

z Talianska v pneumatikách. Teraz určite tu prezimujú, pretože ich máme už roky. Existuje

Ošetrenia vedú k verejnému zdraviu obyvateľov

špeciálny typ pascí, ktorý sa používa pri vzorkovaní týchto komárov. Tieto pasce sme nastavili na 18 miestach v Novom Sade a situáciu neustále monitorujeme,“ uviedol Igor Stančić. V roku 2012 bol západonílsky vírus prvýkrát oficiálne zaregistrovaný v Srbsku a už v roku 2013 malo Srbsko najväčšiu epidémiu západonílskeho vírusu v Európe. Dario Aćimović v pokračovaní vysvetlil, ako sa prenáša západonílsky vírus: „Ľudia zvyčajne spájajú západonílsky vírus a komára tigrovaného, lebo sa objavujú v rovnakom období. Tigrované komáre u Culex pipiens, prenášateľ západonílskeho nás neprenášajú zápavírusu donílsky vírus, nie sú základným vektorom. Hlavným vektorom západonílskeho vírusu z vtákov na ľudí v Európe je Culex, alebo naše domové, rurálne komáre. Komár tigrovaný prenáša niektoré druhy tropických chorôb, ako sú horúčka dengue a chikunguya.“ Západonílsky vírus je charakteristický pre teplejšiu časť roka, keď vírus zostáva v rezervoári dostatočne dlho. Rezervoárom vírusu sú vtáky, ktoré migrujú z teplejších do kontinentálnejších oblastí. Komár si dá krvný pokrm a je to prakticky vektor, ktorý prenáša západonílsky vírus. „V priebehu júna a júla sme odoslali 50 až 60 vzoriek z územia AP Vojvodiny. Vzorky sme zasielali aj dva razy v auguste a pripravujú sa aj vzorky na september. Väčšinou boli vzorky negatívne. V druhom kole v Novom Sade sme odobrali vzorku, ktorá bola pozitívna na prítomnosť západonílskeho vírusu,“ vysvetlil Stančić.

Sú i niektoré problémy, keď ide o striekanie komárov. Môžu sa vyskytnúť, keď je nepriaznivé počasie. Ak fúka vietor, ak prší, ak je príliš chladno alebo teplo, ošetrenia sa nemôžu, ale aj nesmú vykonávať. V tom prípade sa môže stať, že sa ošetrenia nevykonávajú práve vtedy, keď bolo potrebné. Ako nám však povedali, takéto obdobia trvajú obvykle iba zopár dní.

Ošetrenia vedú k verejnému zdraviu obyvateľov. Aj keď sa sezóna končí, stále sa sleduje počet komárov. Pokiaľ ide o larválne štádium, dospelých, tak urbánnych, ako aj rurálnych komárov tejto populácie, snažia sa udržovať ich na biologickom minime v porovnaní s počtom, ktorý sa odoberá počas monitorovania.

Foto: z archívu spolubesedníkov

MATEJ TOMÁŠ Z KOVAČICE, ŠTUDENT INŽINIERSKEJ ANIMÁCIE NA FAKULTE TECHNICKÝCH VIED V NOVOM SADE Využiť každý deň na získavanie nových vedomostí

Stevan Lenhart

Mladý Kovačičan Matej Tomáš (nar. 2002) v tomto roku ukončil Strednú technickú školu v Zreňanine ako žiak generácie s najlepším prospechom. Odmenený bol plaketou a Vukovým diplomom a získal aj pochvalný list, ktorý za vynikajúce stredoškolské úspechy udeľuje Kráľovský dom Karađorđevićovcov. Je nadšencom animovanej tvorby a v súlade s tým sa zapísal na vysokoškolské štúdium inžinierskej animácie na Fakulte technických vied Univerzity v Novom Sade. „Od malička som obdivoval animované lmy, akými sú Ice Age alebo Finding Nemo a oduševňoval som sa ich realistickou 3D animáciou, ktorou sa odlišovali od dovtedajších kreslených lmov,“ hovorí Matej Tomáš. „Sníval som o tom, že raz sa možno aj sám budem zaoberať takým druhom animácie, akú som videl vo lmoch veľkých štúdií Pixar a Disney. Veľmi ma to zaujímalo, ale nevedel v Zreňanine v rámci učebného programu okrem iného zaoberajú aj niektorými oblasťami 3D

Matej Tomáš

animácie, takže som sa rozhodol pre zápis do tejto strednej školy. Tam sme sa však prevažne učili strojárskym veciam (napr. odolnosť materiálov a podobne), ale mňa vždy viac zaujímala animácia, takže som túto oblasť skúmal aj samostatne. Vďaka internetu som sa dozvedel o niektorých postupoch pri trojrozmernom modelovaní v počítačovej gra -

Matej počas práce s programom na 3D modelovanie (foto: S. Lenhart)

som, kde sa môžem učiť také veci, akými sú 3D gra ka a počítačová animácia. Dopočul som sa, že sa žiaci Strednej technickej školy ke, akými sú rigging a sculpting (digitálna rezba) a začal som aj sám skúšať tieto postupy.“

V pátraní po nových vedomostiach v oblastiach, ktoré ho zaujímajú, Matej Tomáš sa už ako stredoškolák zoznámil s prácou v niektorých počítačových programoch na 3D modelovanie a projektovanie, akým je AutoCad. A vďaka osobnej zručnosti v používaní tohto programu mal úspechy v školských súťažiach. „S programom AutoCad sme pracovali od druhého ročníka strednej školy. Darilo sa mi to, a tak som sa dostal aj na stredoškolské súťaže, kde som dosiahol určité úspechy. V regionálnej súťaži v práci s AutoCadom som obsadil prvé miesto a spolu s ešte dvomi spolužiakmi som sa dostal na republikovú úroveň súťaže, čo bola pre mňa významná skúsenosť,“ spomína si talentovaný Kovačičan.

Ďalší program na projektovanie pomocou počítača, s ktorým sa Matej Tomáš naučil pracovať, je SolidWorks. Aj tento program patrí do oblasti CAD (čiže: computer-aided design), používa sa najmä v kruhoch inžinierov a dizajnérov a ponúka široké možnosti trojrozmerného modelovania s automatizovaným projektovaním kresieb. „V treťom ročníku strednej školy som sa intenzívne pripravoval na súťaž v práci s programom SolidWorks a dobre som sa zoznámil s jeho teoretickou a praktickou časťou. Ale práve potom sa začala epidémia Covid-19 a plánované školské súťaže boli zrušené. V tomto programe som však vypracoval trojrozmerný model vreckového švajčiarskeho nožíka, ako aj model strojového motora, čo bola vlastne aj moja maturitná práca,“ rozpráva Tomáš.

Pred ukončením strednej školy

Matej Tomáš sa ešte stále nevedel rozhodnúť, na ktorú fakultu sa zapíše. Nakoniec predsa objavil odbor, ktorý ponúka štúdium v oblastiach jeho záujmov. O tom hovorí: „Po strednej škole, kde sme sa učili mnoho teoretických predmetov, som sa chcel zapísať na nejaké štúdium, ktoré sa viac prakticky zaoberá 3D animáciou a kde sa môže uplatniť aj určitý umelecký talent. Vedel som, že jestvuje štúdium gra ckého dizajnu, ale predsa to nebola oblasť, ktorú som mal na mysli. Jednoducho som nenachádzal ten pravý odbor a uvažoval som aj o štúdiu psychológie. Dokonca som si pomyslel, že sa nezapíšem na fakultu, ale hneď po ukončení strednej školy sa zamestnám. Istý profesor ma predsa prehovoril, aby som sa ohľadom štúdia poradil aj so školským pedagógom, a po tom rozhovore som sa

Tomášov trojrozmerný model strojového motora

rozhodol nájsť fakultu, na ktorú sa zapíšem. Tak som nadišiel na informácie o štúdiu inžinierskej animácie na Fakulte technických vied v Novom Sade. Oduševnil som sa, že som našiel odbor, ktorý mi skutočne zodpovedá. Zároveň som sa však obával, či sa mi podarí zložiť prijímacie skúšky z matematiky, a uvedomil som si, že potrebujem dodatočné

prípravy z tohto predmetu. Niekoľko mesiacov pred ukončením strednej školy začal som sa pripravovať na prijímacie skúšky a pracoval som podľa zbierky úloh z prijímacej skúške som pobudol celé štyri hodiny a podarilo sa mi dobre urobiť najmä úlohy z geometrie a stereometrie. Získal som 96 z maximálnych 100 bodov, čo

Diplom, plaketa a pochvalný list pre žiaka generácie

matematiky, ktoré bolo potrebné nacvičiť. Venoval som sa týmto úlohám každodenne niekoľko hodín a počas týchto cvičení som

vyplnil nejakých 11 či 12 zošitov. V tom období som obetoval iné svoje záujmy a občas som aj tratil vôľu na prípravy, ale predsa som včas zdolal kompletnú látku. Na

mi umožnilo zapísať sa na zvolený študijný odbor.“ Leto 2021 Matej Tomáš využil na zdokonaľovanie sa v oblasti programovania a zoznamovanie sa s počítačovými programami, akými sú Blender a 3ds Max (niekdajšie 3D Studio). Ten prvý je bezplatný softvér na vytváranie animovaných lmov, vizuálnych efektov, trojrozmerných modelov, projekcií a videohier, pokým pri druhom Pracovný variant 3D modelu starého typu automobilu ide o profesionálny program, ktorý napr. používajú mnohé televízne a lmové štúdiá, ako aj výrobcovia videohier a architektonických projektov. „Na fakulte budem študovať oblasti animácie, počítačovej gra ky, textúry a virtuálneho priestoru, ale budem potrebovať aj vedomosti o programovaní. V strednej škole som získal určité poznatky o programovaní, ale chcem byť lepšie pripravený na štúdium predtým než začnú prednášky, takže som sa počas leta dodatočne informoval a učil,“ poznamenáva Tomáš. „Aj praktické cvičenia v počítačových programoch som robil, tie mi umožňujú využiť vlastnú kreativitu a obrazotvornosť. Takým je program Blender, v ktorom som skúšal možnosti 3D modelovania. Pri trojrozmernom modeli jabĺk som pracoval so znázornením materiálu a textúry, s rozličnou intenzitou svetla, tiež so zobrazepredmetov v určitom priestore je potrebné napr. mať aj vedomosti z fyziky. A zručnosti, ktoré získam pri týchto praktických cvičeniach, mi pomôžu, aby som počas štúdií viac času mohol venovať teórii.“ Na otázku, čím by sa chcel zaoberať po ukončení štúdia, Matej Tomáš odpovedá: „Som príliš ambiciózny, chcel by som sa zamestnať vo svojom odbore a zaoberať sa vedením alebo plánovaním práce v určitej rme alebo štúdiu. Na uskutočnenie tohto cieľa by som sa mal zamestnať niekde vo väčšom meste, kde sú omnoho lepšie podmienky na vývin oblastí, ktoré ma zaujímajú. Preto sa snažím využiť každý deň na získavanie nových vedomostí. Nie je vždy ľahko prinútiť sám

Trojrozmerný model jabĺk, vypracovaný v programe Blender

ním re exívnosti svetla a farby určitého materiálu. Práve pracujem s modelom starého automobilu, ktorého som postavil do priestoru púšte. Kým pracujem v týchto programoch, uvedomujem si, že na realistické 3D znázornenie seba pracovať na niečom. Ale potrebné je zvyknúť si na určitú disciplínu, ktorá sa časom stane rutinou, a potom sa už pracuje omnoho ľahšie.“

Fotogra e: z archívu M. Tomáša

STRETNUTIE GENERÁCIE 1972. V sobotu 18. septembra si prišla na svoje generácia narodených v roku 1972. Oslavovala 30 rokov od ukončenia Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Generácia, ktorú charakterizuje kompaktnosť, súdržnosť, láska, humánnosť, zodpovednosť, promptnosť a spolupatričnosť, si oprášila spomienky na zašlé pekné, ale aj krízové, bojovné časy. Bola to podľa slov bývalej triednej Anny Medveďovej najlepšia generácia, čiže generácia, ktorá mala najvyšší priemer. Zo žiakov sa stali úspešní učitelia, profesori, inžinieri, remeselníci... Triedna žiakom osvetového odboru bola Anna Medveďová, kulturologického Anna Hansmanová a prírodovedno-matematického Mária Boldocká. Bývalí spolužiaci sa lúčili so sľubom, že sa naďalej budú stretať každý rok. Na fotke sú oslávenci, ktorí o rok plánujú spoločne osláviť päťdesiatku, s triednymi profesorkami.

A. Legíňová

Z AKTIVÍT ŽENSKÉHO SPOLKU V KOVAČICI Vyhotovenie pôvodného ľudového odevu

Olinka Glóziková-Jonášová

Vedenie stojedenročného Ženského spolku v Kovačici sa rozhodlo zachrániť pred zabudnutím starodávny kovačický ľudový odev, ale aj poukázať mladším a prichádzajúcim generáciám, ako ten kroj skutočne vyzeral. Takých pôvodných ľudových krojov je skutočne málo zachovaných. Zachované sú predovšetkým na starých fotografiách, ktoré aj samy po čase blednú.

Ideu dali na papier, neskoršie vypracovali projekt, uchádzali sa s ním na súbehu, ktorý zverejnila lokálna samospráva, a dostali prostriedky na realizáciu svojej idey.

Obec Kovačica im na projekt pod názvom Pôvodné ľudové umenie a ochrana nehmotného kultúrneho dedičstva vyčlenila 60-tisíc dinárov. Z týchto prostriedkov bude vyhotovených 5 dievčenských ľudových krojov, jeden mužský a jeden detský. Peniaze minuli hlavne na kúpu materiálov, ktoré bolo, ako informovala predsedníčka spolku Anna Stanová, skutočne ťažko zadovážiť. „Snažili sme sa, aby to boli látky bavlnové, prírodné, teda také, aké naozaj kedysi nosievali naše mamy, staré mamy a prababky. Snažili sme sa, aby aj dezén, teda vzorka látky napodobňovala tie starodávne kovačické gecele, ktoré sa inak nazývali cvernové,“ vysvetlila Stanová.

Už necelý mesiac šikovné ženičky zoskupené pri kovačickom spolku žien vyhotovujú spomenuté obleky, ktoré budú napodobňovať obleky, ktoré sa nosili v predvojnovom, ale aj v povojnovom období, v 50. a 60. rokoch minulého storočia. „Voľakedy sa nosievali dlhé gecele, až po členok. Neskoršie trošku kratšie, teda pomedzi členok a koleno. V súčasnosti sa nosia po kolená,“ vysvetlila predsedníčka spolku a prízvukovala, že v súčasnosti, aspoň sa jej zdá, že sa ochrancovia ľudových kultúr a tradícií čoraz viac vracajú k tým pôvodným odevom. Preto sa aj rozhodli vyhotoviť také obleky. „Bude vyhotovený aj všedný odev, každodenný, potom taký, v akom kedysi dievčence chodili do školy a po dedine. Ku tejto geceli vyhotovíme aj šatu či keteňu, ktorá spravidla bývala inej farby ako geceľa. Ale vyhotovíme aj sviatočný, taký, aký nosievali 15- – 16-ročné dievčatá do kostola a na tanec,“ prezradila naša spolubesedníčka a pokračovala: „Gecele budú zberané na tzv. ránce, na ihlu. Pri mužskom odeve urobíme tiež dva varianty – všedný, ktorý bude mať jednu obyčajnú bielu košeľu, a druhá košeľa bude sviatočná, vyšívaná. Tá sa nosievala do kostola a na tanec.“

Vyhotovené ľudové odevy budú vlastníctvom Ženského spolku, ale budú vždy k dispozícii všetkým občanom, hovoria členky spolku. Ak ich bude niekto potrebovať na revuálne vystúpenie na jednotlivých festivaloch, na ktorých sa hodnotia aj pôvodné ľudové kroje, alebo si napr. budú chcieť vypožičať pre umelecké fotenie, nahrávanie filmov, šotov či už folklórnych bodov, vždy sa môžu ozvať na adresu spolku. Pravdaže, kroje budú vystavené v ich priestoroch a všetci, ktorí majú záujem, si ich budú môcť prísť pozrieť. „Keďže teraz privádzame ku koncu realizáciu projektu, teda na plné obrátky šijeme, vyšívame, žehlíme – sme tam skutočne každý deň, keď nás môžu záujemcovia aj navštíviť. Inokedy sa však stretávame dvakrát v týždni, v pondelok a piatok,“ povedala

Stanová. Jedným z cieľov projektu je aj snaha, aby sa kovačická mládež na kultúrno-umeleckých podujatiach predstavovala v takých pôvodných krojoch, aké momentálne vyhotovujú, a nie v tých súčasne moderných ligotavých, vyšívaných a pod. Tieto súčasné kroje skutočne strácajú podstatu starodávnych ľudových krojov, a ak si ich chceme zachovať také, aké pôvodne boli, musíme sa posnažiť najmä my starší, aby sme tým mladším vštepili lásku k pôvodnému, a zároveň ich naučili, ako voľakedy tie kroje vyzerali.

Do realizácie projektu sú zapojené všetky ženy – členky. „Jedna šije, jedna ciguje, jedna zberá na

ránce, jedna vyšíva, jedna prišíva šlingeráj... je to skutočne tímová práca. Spolok momentálne počíta 43 členiek, avšak nechodia do spolku všetky naraz. Dbáme aj na momentálnu pandemickú situáciu,“ poznamenala predsedníčka a dodala, že sú ženičky veľmi chtivé, ústretové Vyhotovenie krojov je tímová práca, jedna šije, druhá vyšíva, tretia žehlí,... a kebyže niečo z látky alebo nejaká drobnosť aj chýbala, ochotne ju prinesú z domu, a tak spoločnými silami plánujú projekt zrealizovať do konca novembra. Kroje budú predstavené na výstave, v rámci ktorej bude aj módna prehliadka, teda prezentácia krojov na modeloch. Súčasťou výstavy budú aj starodávne bábiky z kukuričia. Tieto bábiky ženičky vyhotovia pre mladšie

Po práci si treba aj oddýchnuť, nuž ako inak, než pri kávičke Ženičky hovoria „Dvakrát meraj a raz strihaj!“

deti. Okrem teda detského kroja prítomní budú mať príležitosť pozrieť si, s akými bábikami sa dievčatká v minulosti hrali. Výstava bude sprevádzaná aj bulletinom či plagátmi. Foto: z archívu Ženského spolku

ZŠ JOZEFA MARČOKA-DRAGUTINA V HLOŽANOCH

V ústrety jubilejným oslavám a začiatku školského roka

Miroslav Pap

Nový školský rok predstavuje aj nové začiatky pre každého vyučujúceho, žiakov, rodičov, ale aj riaditeľov. Sú pred nimi nové výzvy a povinnosti, na ktoré sa musia prichystať. Na začiatku školského roka sme navštívili aj Základnú školu Jozefa Marčoka-Dragutina Chlpka. Triednictvo v piatom ročníku má Jaroslav Sýkora, v šiestom Alexandra Ilićová, v siedmom Jarmila Vargová a vo ôsmom Daniela Chodáková. Pribudli aj noví učitelia, a to Ľudmila Vicianová, profesorka nemčiny, a Lýdia Speváková, profesorka matematiky. Celodenný pobyt vedú Marína Krišková a Ján Stupavský.

Prváci s novými školskými potrebami

v Hložanoch, ktorej riaditeľ Miloš Krstovski nám zosumarizoval základné údaje týkajúce sa vyučovacieho procesu, počtu žiakov a realizačných plánov.

V školskom roku 2021/2022 v hložianskej základnej škole povinnú školskú dochádzku absolvuje 117 žiakov. V minulom roku ôsmu triedu ukončilo 10 žiakov, no do prvej triedy nastúpilo 13 žiakov. Zaujímavosťou je, že sa tým aj počet žiakov v porovnaní s minulým rokom zväčšil.

Personálne zmeny sú tiež bežnou záležitosťou v každej škole. Prvákov vyučuje učiteľka Andrea Adámeková, ktorá doteraz pracovala v celodennom pobyte, druhákov učí Viera Sklenárová, tretiakov Mariena Bartošová-Korčoková a štvrtákov Ondrej

„Tohto roku pokračujeme s projektom Obohatené jednozmenné vyučovanie, do ktorého sa škola zapojila v minulom školskom roku, ale pre pandemickú situáciu bol realizovaný online. V tomto školskom roku budeme pracovať priamo v škole. Sú to dodatočné aktivity, ktoré žiakom umožnia rozvoj intelektuálnych schopností a zručností,“ zdôraznil riaditeľ Miloš Krstovski.

Hložianska základná škola sa tohto roku zapojila do programu produkcie tzv. mediálnych vzdelávacích materiálov (e-learning materiálov). Tri učiteľky budú vypracovávať jednotlivé didaktické jednotky. Najmä prostredníctvom servera bude môcť každý žiak sledovať hodiny pozostávajúce z teoretickej a rekapitulačnej časti a samotného testu na konci. Výsledky testu automaticky získava učiteľ, ktorý dostáva v podstate spätnú väzbu. Je to rozdiel vzhľadom na tzv. videohodiny, kde žiaci neboli dostatočne kontrolovaní. Tento program podporilo aj ministerstvo školstva a Ústav pre hodnotenie kvality vzdelávania a výchovy.

V aktuálnom roku sa konajú prípravy na oslavu 250. rokov školstva v Hložanoch, o ktorých sa zmienil riaditeľ školy: „Naše oslavy sa odročili už dvakrát a teraz ich máme naplánované na polovicu októbra. Aktuálne sa realizuje nahrávanie polhodinového dokumentárneho filmu a pripravujeme aj tematickú panelovú výstavu. V dohľadnom čase bude publikovaná knižná jednotka o školstve v Hložanoch, na ktorej sa podieľa kolektív autorov. Pevne verím, že sa nám podarí zrealizovať oslavy na najvyššej úrovni, a tým zviditeľníme význam školstva v kontexte Slovákov v Hložanoch.“

Foto: z archívu hložianskej základnej školy

DARCOVSTVO KRVI V KYSÁČI TRETÍKRÁT. V utorok 14. septembra v miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči prebiehala akcia darcovstva krvi, ktorá v Kysáči má už dlhu tradíciu. Tajomníčka Červeného kríža Elena Fulmeková povedala, že prihlásených bolo 22, z ktorých dvaja boli odmietnutí. Kysáč má okolo 30 darcov, ktorí v prospech uzdravenia chorých pravidelne darujú krv. Je zaujímavosťou, že sú v Kysáči manželské páry, ktoré sa radi zúčastňujú akcie darcovstva krvi. Pripájajú sa aj tí, ktorí po prvýkrát chcú darovať krv. Z Červeného kríža v Kysáči vyzvali mladších Kysáčanov, aby sa aktívnejšie zapájali do darcovstva krvi a takým spôsobom dali svoj príspevok.

mo

Foto: z archívu E. Fulmekovej

Ulica

Hneď ako som sa narodila, bola v mojom kraji veľmi milá. Vyplnená lístím veľkým, ktoré sa ver páči všetkým.

Bez nej by som nezdolala, ešte kým som bola malá, prísť do školy, ’bo mi ona cestu dala.

Krásne domy v mojej ulici úsmev šíria nám na líci. Keď sa ňou prechádzam, vždy si niečo zaspievam.

Neustále v nej budem, o tom všetkým tu poviem.

Prázdniny

Dostali sme práce o prázdninách z Padiny. Vidíme, že sa pekne kúpali a slnili. A ostatných sa pýtame: kamarátili ste sa na prázdninách, hrali ste futbal na ulici, či ste jedli mamacinky na prázdninách? Prečítajte si, o tomto píšu naši kamaráti z Bieleho Blata. Danuška

Nadica Príbeľová, ôsmačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Boban Mitevski, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Futbal

Keď si oblečiem alovo-biely dres, s loptou začnem najodvážnejší ples.

Je najkrajšia hra na svete, vládne na celej planéte.

Predviedol hráčov na správnu cestu dobrý dribling a dobrú strelu,

jeho cieľom je správny smer, vtedy povzbudzuje ešte viac.

Futbal je pre mňa všetko, mám s ním kamarátstvo!

Lana Halasová, šiestačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Mamacinky

Zbierajú sa chlapcom slinky, mama robí palacinky!

Lapacinky, cinkalapy, budú z nich skutoční chlapi.

Lekvárové múzy, vyčaria im fúzy. Slivkové či marhuľové zalesknú sa ako nové.

Mamičkine cinky-linky, tie najsladšie mamacinky!

Lucia Valentová, siedmačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Ivona Petrášová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Kamarátstvo Nikde lepšie na svete spojenie nenájdete, aj na zemi celej a aj trochu ďalej. Bez neho by nezvládol stráviť jeden deň. Kamarátstvo pre mňa je zábavy plameň. Vo ôsmej triede mojej kamarátstva trofej. Najlepšia je nálada mať svojho kamaráta. Toto sú moje myšlienky, tak to bude naveky!

Tamara Kuľová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina Števko Straka, ôsmak, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato