Laudácio na SKC Pavla Jozefa Šafárika

pri príležitosti udeľovania Ceny Pro Cultura Slovaca 2021

Dr. Branislav Kulík

Podľa svetonázoru antických Achájcov vrch Olymp predstavoval stred sveta. A keď sa pozrieme na geografiu územia, ktoré obývali, netreba nám kop múzy, aby sme pochopili, prečo prišli k tomuto záveru. Vrch Olymp dominuje okolitými oblasťami. Vztýčený a hrdý, obkolesený oblakmi a hviezdami. I ostrovy okolo pevniny akoby vytvárali prsteň práve okolo jej stredobodu, teda okolo Olympu. Bolo to prirodzené a samozrejmé miesto, kde by bohovia a hrdinovia trávili svoje bezstarostné bezsmrteľné dni. Na vrchu stredu sveta.

My dolnozemskí Slováci, ktorí nie sme stvárnení z tvrdej stredomorskej skaly a slanej morskej vody, si azda krky vylomíme, ak máme stále pozerať tak hore. Náš prach zeme je čierny, bohatý, plodonosný, kropený potom a krvavými mozoľmi. Naša voda je dunajská, široká, pomalá, životodarná. Náš pohľad nesmeruje hore, ale vpred, rovno a do nekonečna. Často, keď ho hodíme, či pustíme, aby voľne šiel, on sa nám vracia dva, alebo aj tri dni, a stáva sa, že sa ani nevráti. A v tejto bezhraničnej, nekonečnej rovine stredobodom sveta, hlavným mestom je nám Nový Sad. A v strede Nového Sadu, v tôni slovenského chrámu, je umiestnené Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika. A toto dovŕšilo svoje prvé storočie.

Nenieslo od založenia takéto hrdé meno, ale svoje poslanie si vždy plnilo. Zhromažďovať rozptýlené dietky vojvodinské, ktoré slovenské matky poslali na školenie či zárobky. Rovnako pôvodným novosadským Slovákom, ktorí mali svoj podiel aj na zakladaní a na pomenovaní Nového Sadu, slúžiť ako miesto stretávania, kamarátenia, učenia sa.

Každé meno má svoj význam, teda niečo znamená. Toto naše slovenské kultúrne centrum krásne a hrdo nesie meno nášho básnika a rektora, ale v prvom rade slavistu Pavla Jozefa Šafárika. Povahovo, hodnotovo predstavuje zoskupenie Slovanov okolo slovenského centra. Ako si Šafárika privlastňujú mnohí, a on je a stále bude iba a len náš, Šafárik zoskupuje mnohé národy okolo slovenského tanca, spevu, hudby, divadla – kultúry. Výrazne prehlbuje slovensko-srbské bratstvo, ktoré bolo aj srdcovou záležitosťou a azda najdôležitejším odkazom života a diela Pavla Jozefa Šafárika.

V našej krajine Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika prezentovalo slovenskú kultúru vo Valjeve, Lazarevci, Loznici, v Banji Koviljači, Velikej Plane, Tršići, Knjaževci... Čo sa týka slovenských dedín, azda jediné sa môže pochváliť, že ich navštívilo všetky. Na Slovensku vo Východnej, na Podpolianskych slávnostiach v Detve, v Klenovci, na Gemerských slávnostiach, v Heľpe na Horehronských dňoch spevu a tanca, v Terchovej na Jánošíkových slávnostiach, v Priechode, Martine, Podlužanoch, v Zuberci na medzinárodnom festivale Podroháčske slávnosti, na dňoch štátneho sviatku Slovenska Cyrila a Metoda v Martine a v Sade Janka Kráľa v Petržalke – Bratislava, na oslavách na Devíne, na Matičnom festivale slovenskej mládeže v Žiline, v Kozárovciach na Medzinárodnom festivale ľudových piesní Memoriál Márie Švolíkovej, na Myjave, v Michalovciach, v Banskej

Bystrici, v Tisovci, vo Važci, v Ružomberku atď. V iných štátoch: Česko – Rožňov pod Radhoštěm, festival Jánošíkov dukát, Poľsko – Krempachy, festival Karnawal Góralsky, Chorvátsko – Ilocké leto, Maďarsko – Sarvaš, festival Gajdošov a pastierskych stretnutí, Rumunsko – Nadlak, prehliadka sólistov slovenských ľudových piesní, Čierna Hora – Bijelo Polje, Mojkovac, Nemecko, Turecko, Francúzsko, Rakúsko, Taliansko, Slovinsko, Andora, Monako, Bulharsko, Grécko… Predsa srdcu najbližšie je úspech na našom festivale Tancuj, tancuj... Od prvého víťazstva v roku 1974 úspech je takmer pravidelný. Najmä za posledné desaťročia niektorú z cien spravidla získava aj Šafárik. No niet sa čomu čudovať. Vedúcimi tanečnej, speváckej či divadelnej a detskej sekcie väčšinou boli ľudia, ktorí svojou osobnosťou presahovali hranice Nového Sadu, Vojvodiny či Európy. Boli to Dr. Miloš Krno Cenu Pro Cultura Slovaca dňa 13. augusta v petrovskom gymnáziu v mene SKC P. J. Šafárika prevzala predsedníčka Vierka Marčoková-Cerovská; cenu odovzdal Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Čechov a Dr. Ľudovít Mičátek, Igor Branislav Štefánik, a Slovákov v Rumunsku (foto: M. Pap) Juraj Ferík ml. a Martin Kmeť, Kvetoslava Benková, Ján Slávik, Pavel Matúch, Michal Benka a profesor Juraj Miškovic a mnohí, mnohí iní. Sto rokov úspechov, uznaní, ocenení, ale aj neúnavnej a intenzívnej práce a zriekania sa. Šafárik je pre svojich členov, ako to oni sami zvyknú hovoriť, druhou rodinou. A spolu s ostatnými slovenskými spolkami a centrami tvorí náš kultúrny Panteón. Súhvezdie slovenského neba. Ďakujem.

Komplexný výskum dejín spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období

(Samuel Koruniak: Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov – Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum 2020)

Dr. Anna Margaréta Lačoková

Ko ncom roka 2020 vo vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenského vydavateľského centra ako 6. zväzok edície Doktorské dizertácie vyšla publikácia Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období. Jej autorom je Samuel Koruniak, doktor slovenského jazyka, ktorý v súčasnosti pôsobí v Nemecku na Inštitúte slavistiky Univerzity v Kolíne ako lektor slovenského jazyka a kultúry. Publikácia je knižným vydaním dizertačnej práce, ktorú Koruniak obhájil v roku 2017 na Katedre slovenského jazyka Filozo ckej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Výskum sa realizoval so zámerom dosiahnuť početné ambiciózne ciele. Okrem hlavného cieľa a predmetu práce, ktorým bolo zhodnotiť a interpretovať vývin spisovnej slovenčiny v prostredí dnešnej Vojvodiny v medzivojnovom období, autor sa podujal preskúmať spôsoby starostlivosti o slovenčinu v menšinovom prostredí v skúmanom období; zistiť, ako verejnosť a kompetentní pracovníci reagovali na zmeny a vplyvy v štruktúre jazyka; zo súdobých prameňov vyexcerpovať percepcie a analýzu slovenčiny a hodnotenie narúšania normatívnych princípov; interpretovať charakteristické znaky v písaných prejavoch; všimnúť si a analyzovať kontakty slovenčiny s územne blízkymi jazykmi; zistiť, ako sa spisovná varieta slovenčiny uplatňovala a etablovala v rámci štátnej legislatívy; odpovedať na otázku, či možno hovoriť o kontinuite vývoja slovenčiny na novom území ako menšinového jazyka Slovákov

Samuel Koruniak (foto: Miroslav Pap)

vo Vojvodine a nájsť dôvody výskytu špeci ckých znakov vývinu slovenčiny vo vojvodinskom prostredí z hľadiska jazyka v materskom prostredí. V súlade so stanovenými cieľmi Koruniak danú problematiku v publikácii rozoberá v siedmich kapitolách, ktoré v závere doplňujú tri prílohy: Bibliogra a slovenskej knižnej produkcie v medzivojnovom období (1918 – 1944) – v juhoslovanskom prostredí, Vojvodinská slovenská publicistika v medzivojnovom období – chronologický prehľad a Obrázková príloha. Aj keď sa autor vo výskume sústreďuje na medzivojnové obdobie, analyzované problémy si všíma v širšom dejinnom kontexte: berie do úvahy aj situáciu na prelome storočí a obdobie pred začiatkom, resp. počas trvania vojny vo vojvodinskom prostredí. Podané informácie a základný text doplňujú aj početné vysvetlivky a príklady, poznámky pod čiarou. V prvej kapitole Vojvodinská slovakistika a problematika dejín spisovnej slovenčiny vo vojvodinskom prostredí čítame o výskumoch v oblasti slovenského jazyka vo vojvodinskom prostredí. Je tu zároveň podaný aj stručný prehľad lingvistických prác Daniela Dudka z danej problematiky. Predmetom nasledujúcej časti Slovenčina v prostredí vojvodinských Slovákov pred prvou svetovou vojnou je spoločensko-politický vývin slovenskej menšiny v dnešnej Vojvodine pred prvou svetovou vojnou a vývin slovenčiny vo vojvodinskom prostredí na prelome storočí, keď pospolitá spoločnosť spisovný jazyk pociťovala ako umelý, charakteristický pre inteligenciu. V kapitole Slováci v Kráľovstve SChS po prvej svetovej vojne (stručný politicko-spoločensko-kultúrny prehľad) je opísaná činnosť kultúrnych inštitúcií vojvodinských Slovákov v danom období. Osobitná podkapitola je venovaná charakteristickému rozdielu medzi štátnym a národnostným povedomím vojvodinských Slovákov.

Autor sa v kapitole Oblasti uplatňovania spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období sústreďuje na spôsoby zachovávania a kultivovania slovenského jazyka predovšetkým v rámcoch pôsobenia slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi (po prvú svetovú vojnu a v medzivojnovom období). V tom kontexte si všíma aj cirkevný jazyk a ponúka zaujímavé informácie z dobových prameňov o stave slovenčiny v cirkevnom živote. Ako je uvedené, „tradičná, pritom z hľadiska dnešnej podoby slovenčiny zastaraná, archaická slovná zásoba a stavba viet si pritom vytvorila pevnú ochrannú vrstvu, ktorá znemožňovala v prostredí vojvodinských Slovákov prienik a in ltráciu veľkého množstva inojazyčných (najmä srbochorvátskych) prvkov“ (s. 92), ktoré už boli prítomné napr. u tunajších slovenských autorov. Nasleduje podkapitola o fungovaní spisovnej slovenčiny v oblasti školstva (pred prevratom a v medzivojnovom období), ktoré si v danom období uve-

domovalo potrebu zachovať si kontinuitu vzdelávania v slovenčine. Čítame tu o prekážkach, na ktoré školstvo narážalo, akými boli potreba prispôsobovať sa podmienkam nového štátu, či de cit učiteľov alebo problematika učebníc. Ako najserióznejší problém sa však spomína nedostatočný záujem pospolitého človeka o otázky národnosti, školstva. Koruniak sa zmieňuje o ľudových školách, menšinovom elementárnom školstve a o slovenských stredných školách v Kráľovstve SChS. V zmysle kultivovania slovenčiny v tomto kontexte čitateľa môže zaujať zmienka, že sa v danom období v pedagogickom procese „poukazovalo na dôležitosť primárneho ovládania spisovnej slovenčiny dieťaťom predtým, ako začne komunikovať v jazyku väčšiny“ (s. 126), pričom štátny jazyk bol súčasťou vyučovacieho procesu takmer od začiatku. Autor zároveň poukazuje na fakt, že tu možno „hovoriť o zárodku priameho bilingvizmu v rámci slovenskej enklávy“ (s. 126). Vyznieva záver, že slovenské školstvo zabezpečovalo zachovávanie národnej a jazykovej identity, bolo jedným z pilierov, „na ktorých sa budovala a zachovávala národná a jazyková identita slovenskej menšiny mimo územia materského štátu“ (s. 128). Čítame tu okrem iného aj o organizovaných odborných kurzoch pre pedagogických pracovníkov a verejnosť. V rámci danej kapitoly autor sa osobitne zmieňuje aj o slovenčine v administratívnoprávnej oblasti, úradnom styku a v umeleckej tvorbe.

Kapitola Jazyková kultúra – kultivovanie a regulácia slovenčiny, prvotné názory o súdobej slovenčine vo vojvodinskom prostredí obsahuje informácie o polemikách v tlači vo vojvodinskom kontexte z hľadiska vývoja spisovnej slovenčiny, jazykovokultivačnom pôsobení v praxi a sú tu podané aj iné ortogra cko-regulačné postrehy. Zaujímavé sú zistenia súvisiace s percepciou slovenčiny vo vojvodinskom prostredí, resp. myšlienky o rozdieloch v „slovenčinách“, čo znamená, že sa už aj v skúmanom období plne uvedomovali špeci cké, svojské elementy v jazyku vojvodinských Slo-

vákov, pričom bola prítomná snaha používať slovenčinu v jej spisovnej podobe.

V časti Slovenčina v kontexte medzijazykových kontaktov sa autor zaoberá vzťahmi slovenčiny a rusínčiny, vzťahom maďarského a nemeckého jazyka a slovenčiny, zaujíma ho aj čeština, no v najväčšej miere sa sústreďuje na kontakty so srbčinou, resp. srbochorvátčinou, a na nárečie, ktoré bolo primárnym komunikačným elementom slovenskej menšiny v Kráľovstve.

Posledná kapitola Niektoré špeci cké prvky v písaných prameňoch vo vojvodinskom prostredí obsahuje rozpracované konkrétne analyzované príklady, akými sú historické udalosti, juhoslovanské mená či názvy inštitúcií v juhoslovanskom kontexte, zapisovanie slovenských a juhoslovanských názvov miest a ich príslušníkov, ako i frazeologizmy v medzivojnovom období.

Dôkladným spracovaním spomenutých problémov Koruniak dospel k záveru, že dejiny spisovnej slovenčiny v kontexte slovenskej enklávy mimo územia dnešného Slovenska ovplyvnili iné vývinové okolnosti a rozdielna percepcia spoločensko-politických udalostí. Vo Vojvodine kontinuálnu existenciu spisovného jazyka v medzivojnovom období zabezpečovali predovšetkým cirkev a jej autorita, školský systém, kultúrno-spoločenskí pracovníci, organizácie, inštitúcie, no rovnako tak aj priestor, ktorý ponúkala umelecká a publicistická tvorba, ale i regionálna, obecná administratíva a kultúrna sféra. Konštatuje, že v skúmanom období malo nárečie dominantné postavenie, bolo prestížnym prvkom každodennej komunikácie a spisovná varieta prestávala byť charakteristickou iba pre inteligenciu. Najväčší vplyv na stupeň kultivovania spisovnej slovenčiny mali kultúrno-osvetoví a konfesionálni pracovníci, ktorí reagovali na narúšanie normy, pričom autor mieni, že zachytené cudzojazyčné prvky sa nemôžu vždy považovať za rušivé, keďže ich často vynútili spoločensko-politické okolnosti. Uzaviera, že celé medzivojnové obdobie je začiatkom najintenzívnejšieho prenikania prvkov z majoritného jazyka.

Množstvo zjednotených informácií a komplexnosť ich podania v predloženej knihe sú v určitom zmysle v protiklade so situáciou, v ktorej prebehla jej prezentácia a uvedenie do života, keďže ju priamo ovplyvnila celosvetová pandémia a platné opatrenia v marci 2021 obmedzili počet prítomných v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Publikácia, ktorá okrem iného obsahuje i pozitívne a negatívne príklady snáh a spôsobov prežitia slovenského jazyka vo Vojvodine v nových okolnostiach, poučí a osloví nielen odbornú, ale aj širšiu verejnosť, preto ju odporúčame všetkým záujemcom o slovenský jazyk, jeho dejiny a dejiny slovenského národa všeobecne.

Na záver si dovolíme poznamenať, že zhrnutím a dôkladnou analýzou vzácnych historických a lingvistických informácií o vývine a viacerých aspektoch stavu a kultivovania spisovnej slovenčiny vo Vojvodine v medzivojnovom období publikácia má ambíciu stať sa učebnicou, ktorá svojím obsahom a použitou metodológiou môže prispieť viacerým vedným disciplínam. Zrealizovaný výskum a získané výsledky majú tendenciu zapojiť sa do komplexného výskumu dejín slovenského jazyka. Sám autor v knihe konštatuje, že dejiny spisovnej slovenčiny vo Vojvodine považuje za ny vo Vojvodine považuje za nesmierny prínos pre vývin národných dejín spisovného slovenského jazyka, no zároveň si všíma okrajový a ojedinelý záujem odborníkov o slovenčinu mimo hraníc Slovenska. V zmysle vopred uvedeného V zmysle vopred uvedeného sme mienky, že publikácia Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období Mgr. Samuela Koruniaka, PhD. prispeje k začleneniu výskumov o vojvodinskej slovenčine medzi tie, ktoré sa realizujú v materskej krajine, a zároveň vzbudí záujem o náš jazyk.

INTERVIEW: INGRID RUDAVSKÁ, HUDOBNÝ PROJEKT LOVE MY SCIENCE ZO SLOVENSKA Celý svet je v podstate jeden veľký chaos

Stevan Lenhart

Medzi protagonistov súčasnej alternatívnej elektronickej hudby na Slovensku patrí aj Ingrid Rudavská s projektom Love My Science. Z jej skladieb počuť výkrik proti dnešnému chaotickému, dehumanizovanému a násilnému svetu, v ktorom jednotlivec nenachádza perspektívu. V tomto roku vydala albumy Perfect Disorder a Patterns, na ktorých sa prejavila ako autorka kompletnej hudby, spieva a hrá na viacerých nástrojoch: syntetizátore, husliach a akustickej gitare. Ingrid Rudavská pochádza z Myjavy, ale od detstva žije v Bratislave, kde vyštudovala anglický jazyk a literatúru a hudobnú výchovu, pracuje ako vychovávateľka na spojenej internátnej škole pre slabozrakých. Zaoberá sa aj výtvarným umením a literatúrou, vyšla jej kniha sci- a hororových poviedok Afterparty.

Rozpovedzte o vašich hudobných začiatkoch. Kedy ste sa začali vážnejšie zaoberať elektronickou hudbou? Na akých nástrojoch ste hrali a čím ste boli inšpirovaní?

– S hudbou som začala v sedemnástich rokoch. Dostala som prvý synťák Yamahu, ktorá mala iba osem zvukov. Fičala som na synth, new wave, takže som si rozšírila paletu zvukov s ďalšou Yamahou, potom ďalšou, až som sa dostala k Logicu, hudobnému programu, s ktorým robím doteraz. Postupne mi nestačili iba synťáky a Logic, chcela som použiť aj živé nástroje: gitary, xylofón, saxofón, klarinet, priečnu autu, akordeón, husle, čelo… To všetko som si pokúpila a mám vo svojom nahrávacom štúdiu, obývačke a spálni, čiže v izbe, v ktorej žijem. Bubny si pre susedov a priestor už kúpiť nemôžem. Nemám nafukovací byt. 

dujú“ husle s elektronickými nástrojmi?

– Výborne, ale chcem si zaobstarať aj elektrické husle, to bude ešte lepšie. Nespájam s elektronikou len husle, ale s naozajstnými nástrojmi, do ktorých človek vdýchne život, dynamiku. Rada sa vyvíjam, posúvam, to je druhý dôvod, prečo to robím.

Ingrid Rudavská

Zvuk vášho projektu by sa mohol všeobecne ocharakterizovať ako temný electropunk... Aké okolnosti a ktoré skupiny vás ovplyvnili na vytváranie takéhoto zvuku?

– V osemdesiatych rokoch fičal Depeche Mode alebo metal. Ja som bola depešáčka, okrem Depeche som počúvala Duran Duran, Soft Cell, Siouxie and the Banshees, Gary Numan, Visage, punk, new wave, neskôr postpunk, The Cure, Joy Division – i keď s veľkým omeškaním, ale je pravda, že ku gitarám som pričuchla až neskôr a obľúbila si indie, shoegaze… aj elektrické čelo a tiež živé nástroje, ako klarinet, saxofón, priečnu autu, samozrejme, gitary, akordeón… Nebaví ma stále stláčať iba klávesy na synťáku, je to dosť umelé, mám rada kombináciu elektroniky (čo je veda, v podstate technika), neživot so životom,

S elektronickým zvukom spájate niektoré klasické hudobné nástroje, akým sú husle... Ako sa navzájom „zho-

Obálka albumu Perfect Disorder

Ako vyzerajú vaše koncerty? Na akých nástrojoch hrávate naživo? Ide len o inštrumentálny prednes skladieb, alebo do svojho vystúpenia zapájate aj prvky performancie, alebo aj videoprojekcie?

– Zatiaľ som mala, bohužiaľ, iba tri koncerty.

Hrám na klávesoch, chcela by som zapojiť aj gitaru a nového člena (ten nový člen je Radoslav Pinka), gitaristku, basgitaristu a bubeníka. Na koncertoch používam videoprojekciu, vnímam to skôr ako performanciu, ako súčasť divadelného predstavenia, ako lm alebo príbeh, ktorý chcem povedať. Hrať a spievať naživo, niečo tým povedať, tomu prispôsobiť svetlá, videoprojekciu, kostýmy, choreogra u.

Rozpovedzte o koncepcii vášho albumu Perfect Disorder. Sám názov odkazuje, že všeličo v dnešnom svete vôbec nie je v poriadku...

– Presne tak. Ja som sama takýto prípad, môj svet je presne taký ako ja, a celý svet v podstate je jeden veľký chaos.

Nikto nič nevie, nevie, prečo vlastne žije, načo chodí do práce, prečo musí zarábať peniaze…

Prežiť je pre mňa málo, tápam, premýšľam, či nie je niekedy niečo viac ako tento násilný nezmyselný kolotoč… To je koncepcia

celého albumu: premýšľať, analyzovať, niekam sa dostať, ale v podstate sa nedostaneme aj tak nikam, lebo nikto nič nevie. Umenie túto neistotu iba spracúva, podáva druhým, a tým tú neistotu len zväčšuje. Prečo to vôbec teda robiť? Aby sme neboli všetci jedna myseľ, jeden človek, jedno telo, jedna vakcína, jeden vírus, aby sme použili mozgy, začali mať vlastné názory a používali ich už konečne. Tieto večné šablóny

Existujú na Slovensku hudobné projekty a skupiny, ktoré sa zaoberajú zvukom podobným Love My Science? Čiže: možno hovoriť o elektronickej hudobnej scéne na Slovensku?

– No, priznám sa, že sú, ale ide skôr o synth, alebo čistú elektroniku, ako I am not či Projekt 231, avšak ja spájam electro s gitarami, s postpunkom, new wavom, asi podobné kapely na Slovensku neexistujú…

Obálka albumu Patterns

a paradigmy ľuďom strašne vyhovujú, lebo sú leniví premýšľať, lebo myslenie bolí a berie čas, ktorý môžu využiť na žrádlo a nič nerobenie alebo sťažovanie sa.

Ste všestranne tvorivou autorkou. Zaoberáte sa totiž aj výtvarným umením a literatúrou... O aké druhy výtvarných prác a textov ide?

– Maľujem rada abstrakty, ale aj klasiky, krajinky, a najradšej mám kombináciu abstraktu s klasikou. Mám rada ilustrácie, dark obrazy. Svoju hororovú zbierku Afterparty som si ilustrovala sama. Píšem horor, sci- , absurdné poviedky, romány, novely. Ide o introspekciu, zamyslenie sa nad sebou, psychológiu postáv, vykreslenie atmosféry, zastavenie sa v čase…

„Mám rada kombináciu elektroniky s naozajstnými nástrojmi, do ktorých človek vdýchne život, dynamiku…“

Je kvantum zaujímavejších tém, samozrejme, načo sa opičiť po druhých?

Aké máte plány s projektom Love My Science do budúcna? Možno očakávať novú kolekciu skladieb?

– Po očkovaní mám následky, v dôsledku čoho nemôžem hrať na husliach, gitare… Ak teda ešte dakedy budem môcť znova hrať ako predtým, rada by som koncertovala, nahrala ďalšie CD, posunula sa kompozične, priniesla niečo nové. Stále treba pracovať, byť lepší, počúvať, stretávať sa s inými hudobníkmi, rozprávať sa o hudbe, byť otvorený, hrať, skúšať, pracovať na sebe, spájať štýly, oživiť hudbu…

Hudbu projektu Love My Science si možno vypočuť na internetovej adrese: lovemyscience.bandcamp.com

Foto: z archívu I. Rudavskej

Zúčastnili ste sa vo virtuálnom festivale Wave Earplug, ktorý sa usporiadal v auguste 2021. Ako došlo k vášmu vystúpeniu v rámci tohto podujatia a aká to bola pre vás skúsenosť?

– Imrich Végh ma oslovil, či by som nenatočila pár skladieb, 10 až 15 minút live hrania. Prečo nie? Ohlas? Asi vďaka tomu sa mi podarilo predať platne a aj viac CD na Bandcampe. Takže ohlas je super. Čo viac si muzikant môže priať, ako dostať sa do povedomia a byť pochopený?

Ako vplývala pandémia koronavírusu na vaše hudobné a umelecké aktivity?

– Výborne, konečne mám na umenie viac času, viac inšpirácie. Pandémia je úžasný hit, experiment na ľuďoch – bohužiaľ, úspešný módny trik, dá sa o nej písať, skladať, inšpirovať sa ňou do nekonečna. Snáď tie veci dakedy aj naživo prednesiem. Netreba to zas preháňať.

„Stále treba pracovať, počúvať, stretávať sa s inými hudobníkmi, rozprávať sa o hudbe…“

VÍŤAZOSLAV HRONEC Dynastia Beňovských (12)

(22)

Na Slovensku bolo v roku 2060 vypísané referendum na založenie monarchie, hlasovalo 89,76 percenta občanov, z toho 82,31 sa vyjadrilo za monarchiu. Hneď potom parlament odhlasoval zákon, podľa ktorého sa v posledný deň mandátu prezidenta republiky v roku 2084 pripraví nová ústava a na Slovensku vznikne parlamentná monarchia. Hneď potom začal štát stavať na Námestí Mórica Beňovského mauzóleum, kde po piatich rokoch pochovali pozostatky všetkých ôsmich členov dynastie Beňovských.

Približne vtedy vyšla bohato ilustrovaná monogra a o Móricovi Beňovskom a náklad 100 000 kusov sa rozpredal takmer obratom. Vydavateľ sľúbil, že každý rok vyjde jedna kniha venovaná jednotlivým členom dynastie, pravdaže, v menšom náklade, lebo niektorí boli vo svojich časoch anonymní alebo sa stali známymi až neskôr. Všetkých desať lmov, ktoré sa natočili počas projektu, sa sústredilo na jeden hologra cký disk a ten sa stal bestsellerom na celom svete. Monogra a o Beňovských sa

Pamätník Mórica Beňovského vo Vrbovom na Slovensku

(foto: wikimedia) prekladala do angličtiny, francúzštiny, čínštiny, maďarčiny, nemčiny, poľštiny, portugalčiny, ruštiny a španielčiny. No žiadosti o autorské práva prichádzali aj z ďalších krajín.

Dvadsiateho siedmeho mája 2084 bol Adriano Beňovský, inak dôstojník slovenskej armády, korunovaný za kráľa Slovenska.

Zo srbčiny preložila Zora Sirácka (Koniec novely)

Dynastia Beňovských

Móric Beňovský (1746 – 1786)

Juraj Kalnický (1763 – 1845)

Hedviga Tóth Isaszegyiová (1789 – 1886)

Dyőző Tóth Isaszegyi (1818 – 1849) Mihály Eszterházy (1900 – 1977)

Serafín Eszterházy (1934 – 2011)

Anastázia Mahfúzová (1985 – 2054)

Kasim Mahfúz (2004)

Móric Eszterházy (1848 – 1926) Adriano Mahfúz-Beňovský (2057)

ČASOPISY

Nezávislý literárny časopis – neľahká, nie však nemožná misia

(Fraktál č. 3/2021, ročník 4)

Stevan Lenhart

Vúvodníku aktuálneho čísla slovenského kvartálnika Fraktál šéfredaktorka Stanislava Chrobáková Repar prezrádza niektoré osobné skúsenosti z prípravy tohto nezávislého literárneho časopisu a z jej slov vidno, že je to v dnešnom čase nanajvýš komplexná a neľahká, nie však aj nemožná misia. Lenže na jej uskutočnenie by – ako šéfredaktorka hovorí – bolo potrebné mať aj širšiu podporu a väčšiu kapacitu personálneho obsadenia (treba totiž mať na zreteli, že ide o výrazne objemný, 230-stranový časopis s kvalitným obsahom, vychádzajúci štyrikrát ročne)…

Témou tohto čísla je preklad poézie (a prózy) – o danej problematike v článkoch a esejach hovoria prekladatelia Jana Kantorová-Báliková, Karol Chmel, Ladislav Šimon, Peter Zsoldos a Lucia Duero, k čomu sa uvádzajú aj ukážky niektorých ich prekladov. V rubrike Spomíname ide o spomienky na dve významné osobnosti slovenskej literatúry, ktoré usnuli v tomto roku: Júliusa Vanoviča a Viliama Turčányho. Idea socializmu v 21. storočí je témou rozhovoru s lozofom Ľubomírom Dunajom, s ktorým sa zhovárala Laura Kladeková. Ďalší rozhovor viedol Róbert Šedivý s literárnou vedkyňou, editorkou a vysokoškolskou pedagogičkou Martou Součkovou, ktorá hovorí o svojich náhľadoch na recenzistiku a súčasnú slovenskú prózu, ale aj o vlastných pedagogických skúsenostiach.

Rubrika V zábere prináša štúdiu Matúša Mikšíka o hre Petra Karvaša Meteor, ako aj články Jakuba Macheka (Ženy za pultem i za plotnou – pojetí feminity v normalizačních seriálech) a Martina Navrátila (Nejasné počiatky poézie Vojtecha Mihálika). Aj toto číslo obsahuje slovenskú poéziu (Marián Reisel, Daniela Kováčiková, Peter Hotra) a prózu (Balla, Peter Macsovszky, Štefan Šimko), ale aj haiku (Matúš Nižňanský) a „experimentálnu post-poéziu“ (Zuzana Husárová, Ján Mičko). V rubrike kritika je šesť recenzií a ďalšie texty sú zaradené do rubrík Hmyrom!, Monitor, Z archívov, Kyvadlo, Periféria?, Na ceste…

Časopis Fraktál z verejných prostriedkov podporuje Fond na podporu umenia.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S fi nančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra

NOVÉ DIVADELNÉ PREDSTAVENIE V PADINE Komédia podľa Nušića a Popova

Stevan Lenhart

Fedorovi Popovovi sa darí aj v skromných podmienkach dosahovať pozoruhodné výsledky. Ide totiž o divadelné hry, za ktorými nestoja veľké financie a odborné tímy, ale vďaka režisérovej vízii a entuziazmu niekoľkých talentovaných ochotníkov tieto predstavenia úspešne spĺňajú svoj cieľ: pobavia divákov, poskytnú im hodinu nepretenje Popovov text Okrúhly stôl. Pod produkciu hry sa podpisuje Fedor teáter. „Je to neúradné divadlo, čiže neformálna skupina divadelníkov,“ vysvetľuje režisér Fedor Popov. „Ročne nacvičujeme po jedno predstavenie a ide o štandardné herecké zloženie, s ktorým spolupracujem už šesť rokov. Niektoré herečky však medzičasom odišli na štúdiá, takže som si do aktuálnej hry povolal aj

Protagonisti hry Kabaret 2 s režisérom Fedorom Popovom

ciózneho humoru a zároveň „medzi riadkami“ vyjadrujú určitý spoločenský komentár (dosiahnutie katarzie je už predsa záležitosťou samého diváka)… Takým je aj najnovší divadelný projekt z dielne Fedora Popova, pomenovaný Kabaret 2, ktorého predpremiéra bola 18. septembra v priestore Domu kultúry Michala Babinku v Padine.

Predstavenie je zložené z dvoch častí – prvá vznikla podľa textu jednoaktovky Myš Branislava Nušića, pokým druhá časť voľne nadväzuje na prvú a jej základom

jedného staršieho padinského herca a spolupracuje s nami aj jeden mladý herec z Kovačice.“

Milenec (Ivan Cicka) a manželka (Magdaléna Štaubová)

V komédii Myš manželka zámožného pána si povolá do svojho domu milenca, avšak po nečakanom manželovom príchode vzniká dramatické napätie a situáciu dodatočne komplikujú slúžka a modistka. Úlohy stvárňujú Magdaléna Štaubová (manželka), Ivan Cicka (milenec), Anastázia Ondríková (slúžka), Irena Ondríková (modistka) a Želimír Marušník (manžel); predstavenie moderovala Jana Galasová. V druhej časti hry pod názvom Okrúhly stôl režisér sám seba autoironicky postavil do úlohy prísnej divadelnej autority, čiže mudrlanta, ktorý poúča hercov a poukazuje im na nedostatky ich predstavenia.

Z rozhovoru s hercami sme sa dozvedeli, že príprava hry Kabaret 2 bola pre nich vynikajúcou skúsenosťou. Napriek tomu, že každý z nich má každodenné záväzky (pracovné alebo školské), predsa sa im podarilo nacvičiť hru, z ktorej majú dobrý pocit. Mladé herečky Magdaléna Štaubová, Anastázia Ondríková a Jana Galasová hrali už v niekoľkých predstaveniach Fedora Popova a o spolupráci s týmto režisérom sa vyjadrujú veľmi

pozitívne. Irena Ondríková sa ešte pred dvadsiatimi rokmi zúčastnila v niektorých padinských inscenáciách – po dlhej prestávke sa vrátila k divadlu a zaujímavosťou je, že teraz hrá spolu s dcérou AnasSlúžka (Anastázia Ondríková), manžel (Želimír táziou. Herecký Marušník) a manželka (Magdaléna Štaubová) návrat po rokoch urobil aj Želimír Marušník, ktorý si rád spomína na účasť v Popovových Satirách a

Irena a Anastázia Ondríkové

hovorí, že mu osobne zodpovedá takýto druh komédie. A členom súboru sa stal aj mladý Ivan Cicka zo susednej Kovačice. Predpremiéru hry Kabaret 2 v Padine sledoval aj divadelný selektor a herec Aleksandar Dunić s predstaviteľmi festivalu ochotníckych divadiel FEDRAS, ktorý sa v tomto roku usporiada po jubilejný 50. raz v Malom Crnići neďaleko Požarevca. Predstavenie podporil Úrad pre Slovákov Jednotlivé časti predstavenia divákom žijúcich v za hraničí. -

prezentovala Jana Galasová

PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ 2021 Festival ešte nie je celkom zatvorený

Jaroslav Čiep

Harmonogram tohtoročných Petrovských dní divadelných sa začal sľubne a na potešenie organizátorov sa napĺňal podľa ich prianí. Aj v posledný augustový víkend, keď boli viaceré sprievodné podujatia, ako i samotný čin otvorenia festivalu. Pokračovanie v druhý septembrový týždeň od 9. do 12. septembra sa minul tiež bez problémov, hoci sa zdravotná situácia s ešte stále neskrotiteľnou pandémiou zhoršovala. O všetkých týchto predstaveniach a podujatiach sme našich čitateľov detailne informovali v predchádzajúcich číslach Hlasu ľudu.

Záverečný týždeň, ktorý trval od 16. do 19. septembra, mal na javisko petrovského Slovenského vojvodinského divadla priviesť ďalšie štyri predstavenia. Najprv 16. septembra jeden folklórny program zo Slovenska z Banskej Bystrice, ktorého aktéri pricestovali do Srbska a tuná uskutočnili zájazd a vystúpili nielen v Petrovci, ale aj v Kovačici, Selenči a v Novom Sade. Na repertoári PDD 2021 boli i ďalšie tri tunajšie predstavenia. Najprv sa v piatok 17. septembra malo predstaviť Národné divadlo Kikinda s komédiou v srbčine Buba u uhu (Chrobák v hlave). To sa však neudialo pre zdravotné príčiny a toto predstavenie je presunuté na sobotu 2. októbra. V sobotu 18. septembra do Petrovca pricestoval súbor Detského divadla zo Subotice a zahral predstavenie pre deti a dospelých Divadlu s láskou. V posledný festivalový deň 19. septembra sa malo petrovskému publiku predstaviť Novosadské divadlo – Újvidéki Színház s inscenáciou Anna Kareninová, ktorá je ocenená ako najlepšie predstavenie na Festivale profesionálnej scény Vojvodiny. Podľa správ zo SVD už zopár dní predtým uviedli, že toto predstavenie je celkom zrušené. Predsa organizátor PDD sa vynasnažil nájsť náhradu, a tak sa, ako nám potvrdila riaditeľka SVD Viera Krstovská, v piatok 1. októbra predstaví Srbské národné divadlo z Nového Sadu s inscenáciou Ko je ubio Dženis Džoplin (Kto zabil Janis Joplinovú).

Vo štvrtok (16. 9.) hostia zo Slovenska, z Banskej Bystrice, prilákali do siene SVD nielen divadelných divákov, ale aj fanúšikov folklóru, lebo sa predviedol Univerzitný folklórny súbor Mladosť, ktorý nacvičil folklórne predstavenie Obrazy z Dolnej zeme – 1918. Režisérom tohto dynamického programu je Martin Urban a choreogra e urobil aj v spolupráci s Tatianou Urbanovou, Luciou Bielikovou a Katarínou Mosnákovou-Bagľašovou. Čardáše z Banátu a Báčky v tomto programe spájajú najzaujímavejšie typy starých tancov z vojvodinských prostredí: Jánošíka, Aradáča, zo Selenče, z Hložian a Pivnice. Chorovody Ilečke z Jánošíka, spracované podľa predlohy Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, do netradičných priestorových kresieb Tatiany Urbanovej zarezonovali už na celoslovenskej súťaži choreogra í v roku 2017. Katarína Mosnáková-Bagľašová, spoluautorka programu, nám prezradila, že tento folklórny súbor prvý a je-

diný na Slovensku do svojho repertoára zaradil tance a piesne z Dolnej zeme. Sú tu tance a piesne nielen z vojvodinských prostredí, ale sú zastúpené aj regióny Slovákov žijúcich v Maďarsku, Rumunsku a Chorvátsku. Program pozostáva v úvodnej časti z archaických tancov, chorovodov, ktoré pomaly zanikajú. „Chceli sme ukázať svadbu, v ktorej tiež boli rôzne zvyky a starobylé obradové prvky, a ďalej vo vojnovej tematike našou inšpiráciou sú prvky tradičnej ľudovej kultúry, ale dávame to do takého moderného šatu, upravujeme to a hľadáme toho iného Pri hrozbe vypuknutia vojny diváka, ktorý by to prijal a týmto spôsobom sa dozvedel o zahraničných Slovákoch, o tej celej vojne, rozdelení štátov... Máme aj divadelné prvky a na záver sa vraciame na ľudovú veselicu, aká vie byť len na Dolnej zemi,“ povedala Mosnáková-Bagľašová. Hudobnú úpravu mal na starosti Pavel Martinka a pri výbere piesní okrem Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej účinkovali aj Juraj a Leonóra Súdiovci, bratia Matúš a Ondrej Drugovci a kostýmovú spoluprácu pri tomto programe mali aj s etnológom Patrikom Ragom. UFS Mladosť pôsobí pri Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici od roku

Celý bystrický súbor po programe v Petrovci Veselá dolnozemská svadba

1961. Členovia mladého a dynamického kolektívu sú študenti z celého Slovenska a repertoár súboru ponúka pestrú paletu hudby, spevu a tanca z rôznych regiónov a tematík. V súčasnosti súbor tvoria tri zložky – tanečná, hudobná a spevácka.

Petrovské dni divadelné pokračovali v sobotu 18. septembra svojráznou pochúťkou, najlepším predstavením pre deti v roku 2021 vo Vojvodine pomenovaným Teatru s ljubavlju (Divadlu s láskou) v predvedení Detského divadla zo Subotice. Nové javiskovo-bábkové divadlo režírovali prominentní režiséri Bonjo Lungov a Konstantin Karakostov, ktorí navrhli aj kompletné scénické vizuálne prostredie, bábky, kostýmy a choreografie. V tejto inscenácii hrajú Gertrude Fridriková, Danka Balaćová, Imelda Veresová, Elvira Galová, Ana Milosavljevićová, Viktorija Palfiová, Greguš Zalan, Endre Kočiš, Stefan Ostojić a Mladen Vuković. Samotní režiséri sa o predstavení vyjadrili slovami: „Hra Divadlu s láskou je odrazom lásky k bábkovému divadlu. Obaja autori i re-

žiséri vyjadrujú vďaku hercom a ich oddanosti scéne a divadlu. Ako v kaleidoskope ožívajú rôzne druhy bábok hudbou, tancom a šikovnou animáciou hercov. Hra, v ktorej sa publikum bude túlať za hranicami nekonečného mora snov, sa odtúla s bábkovým predstaveSubotičania sa pohrávali s vizuálnymi efektmi ním.“ Predstavenie

herci ako bábky s dvoma tvárami

Detského divadla zo Subotice Divadlu s láskou bolo na 70. Festivale profesionálnych divadiel Vojvodiny vyhlásené za najlepšiu hru pre deti ako celok. Pri tejto príležitosti Zoran Đerić sa vyjadril, že tvorcovia divadelnej scény pre deti sa snažia držať krok s novými technológiami, spracovávať klasické témy zo školských učebníc moderne, byť aktuálni a zaujímaví, držať krok s dobou, odolávať mediálnej konkurencii, ale aj zachovávať ich autentický divadelný prejav. Petrovské dni divadelné 2021 teda ešte nie sú celkom uzavreté. Ak to objektívne príčiny neprekazia, bodku za týmto ročníkom festivalu položia v prvých dňoch októbra, keď si labužníci divadla, aspoň je taká nádej, prídu na svoje pri predstaveniach divadelných profesionálov z Kikindy a Nového Sadu.

VýKLAd NoVých KNíh

Paľo Bohuš: Na prahu

(ISBN 978-86-7103-573-6)

J. Čiep

Vlani Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci uzavrelo edíciu Živý prúd, v ktorej kedysi ešte začalo publikovať vydavateľstvo Kultúra. Ako posledná – 100. – kniha v edícii Živý prúd vyšla kniha prof. Dr. Michala Harpáňa (1944), nášho erudovaného literárneho kritika, pomenovaná Súradnice literatúry. Inak edícia Živý prúd vznikla roku 1999 a prvou knihou vydanou v tejto edícii boli literárnovedné štúdie O Paľovi Bohušovi práve z pera Michala Harpáňa. Edícia pôvodnej slovenskej tvorby vo Vojvodine je teraz premenovaná a menuje sa Predsa koľaj, a to podľa prvej zbierky nášho básnika, esejistu a lekára špecializovaného na tuberkulózu Paľa Bohuša (1921 – 1997), ktorého 100. výročie narodenia sme si patrične pripomenuli a zaznamenali v apríli. Logo edície a dizajn obálky navrhla Emília Valentíková-Labátová. Na prahu je druhá, ale doposiaľ ako celok nepublikovaná básnická zbierka Paľa Bohuša. Strojopis tejto zbierky autor ešte za života poskytol niektorým literárnym pracovníkom. Na prvej strane strojopisu je datovanie „Petrovec 1943“. Táto zbierka je zostavená z troch cyklov básní: Na prahu (13 básní), Volanie (11 básní) a Ozveny (15 básní), spolu 39 básní. Svojráznym doslovom tohto vydania je aj text Dr. Michala Harpáňa O básnickej zbierke Paľa Bohuša Na prahu. Harpáň básne v tejto zbierke hodnotí ako „širšie pochopenú

poetiku symbolizmu a výrazný tematicko-motivačný príklon k rodisku, rovine, roľníctvu, k rodine, matke, otcovi... Tematický rozptyl básní zo zbierky Na prahu je skutočne široký – možno identifikovať niekoľko tematicko-motivačných skupín, ale spoločným menovateľom je poetika a typológia melancholického symbolizmu“. Záverom zbierky je biografické heslo o Paľovi Bohušovi, ktoré napísal Víťazoslav Hronec. Zbierku básní Na prahu Paľa Bohuša vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Na obálke je použitá fotografia Miša Smišeka. Kniha vyšla ako 1. zväzok v edícii Predsa koľaj a zároveň je 278. publikácia vydaná v SVC. Kniha je rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 80 strán, zlepená do mäkkého prebalu, vyšla s vročením 2021 a v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Futura v Novom Sade.