Deň Hlasu ľudu

Týždeň

svoje prostredie a dosahoval vynikajúce výsledky.

Osobitné uznanie na rok 2021 sa dostalo aj do rúk Kulpínčana žijúceho na Slovensku Michala Babiaka, v mene ktorého uznanie prebral synovec Juraj Babiak. Režisér, dramaturg, literárny kritik, hudobný kritik, profesor, spisovateľ, toho roku oslávi svoju šesťdesiatku. Ako režisér sa osvedčil nielen na Slovensku, ale i v Srbsku. Vo svojom rodnom Kulpíne spolupracoval s KUS Zvolen a spolu so svojimi Kulpínčanmi dosiahli pozoruhodné výsledky. Svojou dlhoročnou prácou na poli divadelného umenia prispel k jeho popularizácii tak doma, ako i v zahraničí.

Športové uznanie za rok 2020 sa dostalo do rúk Jána Murtína, dlhoročného športového aktivistu z Hložian. Dlhý rad rokov je členom Futbalového klubu Budúcnosť. V roku 1979 bol vyhlásený za najlepšieho brankára Memoriálu Michala Kulíka v B. Petrovci. Hráčom klubu bol do roku 1993, keď v dôsledku zranenia bol znemožnený ďalej hrať futbal. Aktívnym členom správy klubu 2004 do 2007 pracuje ako tréner prvého tímu. V najúspešnejšej etape klubu a prechodom do 3. úrovne súťaže sa zúčastňo-

zostáva aj naďalej – stáva sa trénerom pionierskej odbočky a v tom čase získava C licenciu futbalového trénera. Pod jeho vedením pionierske mužstvo vyhralo majstrovstvá OFL Báčska Palanka, a potom v období od val ako člen správy klubu, tréner mládežníckeho mužstva a ekonóm. Aj dnes sa zapája do práce klubu. Je športovým dopisovateľom prostriedkov verejného informovania. Svojou všestrannou aktivitou v oblasti

futbalu prispel k a rmácii prostredia, v ktorom žije. Združenie športových rybárov Ribolovac z Maglića bolo tiež odmenené športovým obecným uznaním. Bolo založené roku 2004 a počíta asi 60 členov. Využijúc potenciál svojej dediny združenie spoločnými silami a v spolupráci s príslušnými orgánmi z opustenej skládky utvorilo jazero, na zachovaní ktorého sa angažuje a ktoré zarybňuje. Počas roka organizuje početné súťaže v love rýb a varení rybacieho kotlíka a nevystane ani ich Nositelia vysokého obecného uznania s predstaviteľmi Obce Báčsky Petro vec sústavná účasť v iných prostrediach. Sú organizátormi aj humanitárnych akcií. Ich sústavná práca s deťmi a mládežou prispieva k tomu, aby u mladých ľuďoch vzbudili záľubu k rekreačnému či športovému rybárčeniu.

REALIZÁCIA PRVEJ DIELNE NA VYPRACOVANIE ROZVOJOVÉHO PLÁNU OBCE KOVAČICA Stratégia udržateľného rozvoja

Olinka Glóziková-Jonášová

Obec Kovačica dostala prostriedky z Pokrajinského sekretariátu pre regionálny rozvoj, medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu na vypracovanie Rozvojového plánu na obdobie rokov 2022 – 2028. Na realizáciu spomenutého projektu sekretariát vyčlenil 642 000 dinárov.

V rámci projektu plánované je usporiadať 5 dielní a v súlade s plánovanou dynamikou realizácie projektu v piatok 15. októbra sa uskutočnila prvá dielňa v Kovačici, na ktorej sa zúčastnili

Daniel Magdu, koordinátor projektu

Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, Daniel Magdu, jeden z koordinátorov projektu a predstaviteľ Oddelenia pre hospodárstvo a lokálno-ekonomický rozvoj, a predstavitelia miestnych spoločenstiev Obce Kovačica. Po tejto dielni usporiadané budú teda ešte 4 dielne, ktoré majú prispieť k zoskupeniu potrebných údajov na vypracovanie rozvojového plánu Obce Kovačica. Realizácia tohto projektu bude prebiehať prostredníctvom dielní troch pracovných skupín a bude jasne de novaná vízia a misia obce, sektorová priorita, rozvojové priority, ako aj opatrenia implementácie rozvojového plánu.

Aby sa reálne zohľadnila tendencia rozvoja Obce Kovačica v šesťročnom období, sformované sú tri pracovné skupiny: pracovná skupina pre hospodárstvo, zamestnávanie, poľnohospodárstvo a rurálny rozvoj, pracovná skupina pre kultúru, turizmus, vzdelávanie, zdravotníctvo a ďalšie súvisiace služby a pracovná skupina pre infraštruktúru a ekológiu.

Foto: Obec Kovačica

Slovensko

VALNÉ ZHROMAŽDENIE V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI Predsedom Matice slovenskej aj naďalej Marián Gešper

Miroslav Pap

Na Valnom zhromaždení Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši sa v sobotu 9. októbra zišli delegáti z celého Slovenska s cieľom zvoliť predsedu MS na nastávajúce štvorročné obdobie. Za predsedu bol zvolený Marián Gešper, ktorý získal spoločne 213 hlasov. Za ním bol Štefan Martinkovič s 88 hlasmi.

Po ukončení valného zhromaždenia novozvolený predseda MS Marián Gešper povedal: „Posledné obdobie bolo pre Maticu slovenskú veľmi vážne. Predovšetkým sme od roku 2017 navracali autoritu ustanovizne v spoločnosti a sústredili sa na kultúrne, odborné a vydavateľské aktivity, na spoluprácu s krajanskými

Predseda Matice slovenskej Marián Gešper

ani kontinuitu Matice, preto budeme pokračovať v omladzovaní matičných štruktúr, čo sa nám doteraz darilo.“

Novozvolený predseda ešte dodal: „Nasledujúce štyri roky budeme ešte húževnatejšie pripravovať kultúrne, vedecké, osvetové a vydavateľské aktivity. Matičná činnosť nesmie

Sídelná budova Matice slovenskej v Martine

organizáciami a rozvoj matičných miestnych odborov, ale aj folklórnych a umeleckých kolektívov. Bohužiaľ, pandémia dostihla aj Maticu slovenskú s následnou nančnou krízou. Činnosť, ktorú sme nemohli realizovať počas obmedzení, chceme posunúť do ďalšieho obdobia. Podceniť nemôžeme ustrnúť. Slovenský národ vo vlasti i v zahraničí dnes potrebuje Maticu slovenskú ako soľ, a Matica slovenská potrebuje svoj národ o to viac. Buďme súdržní, neklesajme na duchu a spoločnými silami v matičnej jednote ochraňujme dedičstvo našich predkov, ktorí nám dali do vienka i opatery našu vzácnu a milú Maticu slovenskú.“ sledujúce štyri roky bude spoločne s kolegami z Dozorného výboru brániť záujmy Matice slovenskej a jej postavenie ako verejnoprávnej ustanovizne. Jeho funkciou bude vykonávať vnútornú kontrolu nielen smerom k ústrediu Matice slovenskej, ale aj k ostatným strediskám. Bude kontrolovať nančné a technické ukazovatele,

Valné zhromaždenie

Jeho cieľom je presvedčiť Ministerstvo kultúry SR zvýšiť dotácie pre MS, ktoré budú usmernené na financovanie podujatí a aktivít miestnych odborov. Bude sa zastávať vedeckej, vydavateľskej a národno-osvetovej činnosti MS.

Novým predsedom Dozorného výboru sa stal PhDr. Martin Fejko, ktorý zdôraznil, že na-

JUDr. Marián Gešper (1980) sa narodil v Považskej Bystrici. Absolvoval gymnázium vo Vranove nad Topľou a v rokoch 1998 – 2003 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, na ktorej aj v roku 2004 získal titul JUDr. Pôsobil ako právnik a advokát. Od roku 2010 guruje ako aktivista v matičnom hnutí. Bol predsedom záujmového odboru Mladá Matica. Zastával vrcholové funkcie v MS a v roku 2017 bol zvolený za predsedu Matice slovenskej ako historicky najmladší predseda. parametre činnosti a informovať všetkých o výsledkoch kontroly s cieľom zlepšiť chod celkovej ustanovizne. Fejko na valnom zhromaždení získal 240 a za ním Ján Buleca 69 hlasov.

Výbor Matice slovenskej bude tvoriť 28 novozvolených členov. Je to počet menší o desať vzhľadom na doterajšiu zostavu výboru. Jeho členovia budú túto funkciu vykonávať bez nančnej odmeny. „Zároveň sa do Výboru MS dostalo viac dobrovoľných matičiarov, keďže zamestnanci MS majú po novom obmedzení výkon mandátu vo výbore súbežne s pracovným pomerom v MS,“ zdôraznila Veronika Grznárová, hovorkyňa Matice slovenskej. Zdroj a foto: matica.sk

PROGRAM KU DŇU KYSÁČA 13. OKTÓBRA Slávnostná akadémia

Miroslava Ožvátová

Kysáčania oslávili Deň Kysáča, ktorý je aj Dňom Miestneho spoločenstva. Občania Kysáča si každoročne pripomínajú 13. október – deň, keď Kysáč bol oslobodený v druhej svetovej vojne. Kysáč v boji proti fašizmu dal 103 obetí.

Po celodennom programe podvečer v sále KC Kysáč sa konala slávnostná akadémia a bohatý kultúrno-umelecký program.

Toto podujatie navštívili: Jelena Marinkovićová-Radomirovićová, predsedníčka Zhromaždenia Mesta Nový Sad, Milana Arňašová-Radićová, výborníčka Mesta Nový Sad a riaditeľka NVU Hlas ľudu, pokrajinský poslanec a riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový, Milinka Chrťanová, námestníčka pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, a Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku. Na úvod všetkých pozdravil predseda Rady MS Ján Vozár a povedal: „S veľkou úctou a vďakou spomíname si na hrdinov, ktorí bojovali za našu slobodu. Za úlohu máme poúčať mladé generácie o význame týchto obetí.“ Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka Zhromaždenia Mesta Nový Sad Jelena Marinkovićová-Radomirovićová, ktorá na počesť padlých Predsedníčka Zhromaždenia Mesta Nový Sad Jelena Marinkovićová-Radomirovićová a predseda Rady bojovníkov povedala: „Rovnako ako nás oni zachránili MS Kysáč Ján Vozár pred okupantmi, je našou povinnosťou, aby sme sa tohto poslania nikdy nevzdali, nikdy naň nezabudli a odovzdali ho ďalším generáciám.“ Bohatý program spestrilo striedanie tanca, spevu a re-

Ako prví zavítali hostia

citácií, pokiaľ javisko KC Kysáč okrášľovali práce žiakov ZŠ Ľudovíta Štúra. Na slávnostnom programe ku Dňu oslobodenia Kysáča v druhej svetovej vojne účinkovali kysáčski folkloristi, speváci, žiaci ZŠ Ľudovíta Štúra, ktorí zarecitovali, a programu sa zúčastnili aj hostia z Kultúrno-umeleckého spolku Sloboda z Rumenky. Na záver programu boli udelené októbrové ceny.

Program moderovala Anna Asodiová.

Detský folklórny súbor Krôčik

Folklórny súbor Vreteno Kultúrno-umelecký spolok Sloboda

ONDREJ SPIŠIAK, KOLPORTÉR HLASU ĽUDU Z KOVAČICE Zvykol som si na dážď a sneh

Stevan Lenhart

Kovačičan Ondrej Spišiak v tomto roku oslávil sedemdesiatku a zároveň si pripomína ešte jedno výročie. Začiatkom novembra bude tomu 15 rokov, čo začal pracovať ako kolportér Hlasu ľudu v Kovačici. „Bývalý kolportér Michal Farkaš mi roku 2006 navrhol, aby som po ňom pokračoval s touto prácou, lebo vedel, že sa rád stretávam a rozprávam s ľuďmi, tiež ma zaujímajú témy, o ktorých sa píše v Hlase ľudu. Tak som aj začal a už plných 15 rokov prinášam naše noviny do kovačických domácností,“ hovorí Spišiak. „Páči sa mi byť v pohybe a zvykol som si aj na dážď a sneh, takže rád roznášam noviny aj v zimnom období. Jedine mi trochu prekáža silný vietor, ale ten predsa nebýva tak často. Bicyklovanie mi zodpovedá aj zo zdravotných dôvodov a každý piatok ráno už netrpezlivo očakávam nové balíky s novinami.“

Ondrej Spišiak pracoval v kovačickom Stavebnom podniku Staviteľ. Rád si pamätá obdobie, keď mal príležitosť pobudnúť na práci v zahraničí. „Začiatkom 80. rokov, onedlho po Titovej smrti, ako zamestnanec podniku Staviteľ bol som pracovať v Sýrii a Iraku, pobudol som tam 18 mesiacov. Vtedy nás všade srdečne vítali, v Damasku a Bagdade si nás veľmi vážili ako občanov Juhoslávie… Roku 2009 som šiel do invalidného dôchodku a Staviteľ medzičasom zanikol.“

Ako dôchodca Spišiak sa venuje svojej rodine, udržiava dvor, zaoberá sa prácami v záhrade a

Ondrej Spišiak

trochu pestuje sliepky, zajace a papagáje. Okrem toho významnou súčasťou jeho života sa stal práve Hlas ľudu, a možno povedať, že dobre pozná čitateľov, ktorým prináša noviny. „Hlas ľudu má v Kovačici dl-

ANKETA S NAŠIMI ČITATEĽMI Čitatelia zo Šídskej obce Blaženka Dierčanová

Slováci v Šídskej obci sa radi informujú z nášho najstaršieho týždenníka Hlas ľudu. Starší obyvatelia väčšinou sledujú udalosti z našich prostredí a politiku, pokým si mladší čítajú strany, na ktorých sú informácie z oblasti kultúry, športu a školstva. Niekoľkých sme oslovili.

Mária Kolárová, Šíd: „Hlas ľudu odoberáme už takmer tridsať rokov. Páči sa nám obsah novín a rada by som čítala viac textov z našej obce a našich cirkevných zborov. Recepty na koláče si prečítam, prepíšem do svojej kuchárky, a potom podľa nich chystám jedlá a koláče. Všeobecne sme spokojní

Mária Kolárová

s obsahom, a preto pravidelne odoberáme tento týždenník.“

Vladimír Čáni, Šíd: „V našom SKUS Jednota odoberáme týždenník Hlas ľudu už roky. Do nášho klubu prichádzajú aj mladší, aj starší a všetci si radi prečítajú a pozrú, čo píše v novom čísle. Naši členovia väčšinou čítajú

Vladimír Čáni

strany, na ktorých sú informácie z kultúry. Samozrejme, sú aj tí, ktorých viac zaujíma šport. Týždenník je vždy tu, na prvom stole v klube. Neraz si niekto z návštevníkov žiada aj to číslo pred týždňom alebo z minulého mesiaca, aby si ešte niečo prečítal, a preto opatrujeme

horočných čitateľov a sledujú ho najmä starší občania, ale zdá sa mi, že v poslednom období aj mladší ľudia znovu prejavujú trochu väčší záujem o noviny,“ poznamenáva Spišiak. „Keď vidím, že sa píše o niektorom z mládežníkov, alebo že niektorí z nich sú na fotogra i, ukážem im ten článok a sú radi, že sa môžu vidieť v novinách. Zvyčajne si hneď aj kúpia to číslo a začnú odoberať noviny. Tak sa vlastne získavajú noví čitatelia. Niektorí majú občas poznámky, že niet nadostač príspevkov z Kovačice, ale osobne si myslím, že sa predsa dosť píše aj o našom prostredí. S čitateľmi Hlasu ľudu sa rozprávam na rôzne témy a niektorí z nich už vedia, kedy prichádzam, takže ma dočkajú s uvarenou kávou. Ide vlastne o obojstrannú úctu.“

Sedemdesiatročný kovačický kolportér hovorí, že zrak, sluch a pamäť mu nateraz dobre fungujú, takže noviny môže roznášať bez prekážok. Prajeme mu ešte mnoho rokov.

Ruženka Ďuríková

(foto: z archívu spolubesedníčky)

všetky čísla.“

Ruženka Ďuríková, Erdevík:

„Odoberáme Hlas ľudu pravidelne, lenže ja väčšinou sledujem texty z kultúry a zo školstva. Rada si prečítam aj čo sa deje v iných prostrediach. Podľa mojej mienky je tam dosť politiky, a to ma menej zaujíma.“

NA SLOVO S PAVLOM CEROVSKÝM Z KULPÍNA Kolportér a jeho záľuba

Katarína Gažová

Kolportérom Hlasu ľudu v Kulpíne je Pavel Cerovský už dva roky. Zaoberá sa aj poľnohospodárstvom, teda zeleninárstvom. V poslednom čase jeho záľubou je pestovanie zaujímavého cesnaku, o ktorý je veľký záujem nielen v Kulpíne, ale aj širšie. V rozhovore sme sa

zaujímali o túto záľubu, ako aj o to, ako sa mu darí kolportérstvo v Kulpíne. „Cesnak je veľmi dôležitý vo výžive človeka. Má mnoho an-

tioxidantov, vitamínov. Cesnak, ktorý ja pestujem, sa menuje Rokambola a je naozaj zaujímavý aj svojím vzhľadom. Je omnoho väčší ako obyčajný cesnak, takže jedna hlávka má váhu aj 250 až 300 gramov, k tomu veľmi chutný so zvláštnou chuťou, medzi cesnakom a cibuľou. Vhodný je na prípravu rôznych jedál, ako sú napríklad naše chýrečné krumple na ťapši. Pridá jedlu zvláštnu chuť a arómu. Tento cesnak je vlastne pôvodom z Ázie a ja som si ho zadovážil od jedného kamaráta z Kulpína. Už roky ho pestujem pre domácnosť a čo zvýši, popredám. O tento cesnak je veľký záujem. Ľudia sa prekvapujú, aký je veľký a chutný. Tak mimo Kulpína som ho predával napríklad v Bielom Blate, keď bolo podujatie venované klobásam, kde sa ľudia oduševnili takým cesnakom a chceli si ho Pavel Cerovský a ukážky z dopestovaného velikánskeho cesnaku zadovážiť v čím väčších množstvách. Doma cesnak často máme na jedálnom lístku. Zdravý je a pomáha aj pri rôznych chorobách. Pomáha normalizovať krvný tlak, potom pri srdcových chorobách, trávení a podobne,“ hovorí spolubesedník.

Keď ide o pestovanie tohto cesnaku – nie je náročné. Cesnak sa presádza v jeseni. Vzdialenosť, na ktorú sadíme struk od struku, je 25 –30 cm. Možno ho prihnojovať domácim alebo umelým hnojivom, a ak je možnosť aj zalievať ho, zvlášť keď sú horúčavy, najlepšie je zrána pridať mu vody. V našom podnebí sa dobre darí. Kedysi ho začali pestovať Číňania, a potom bol rozšírený aj v Rusku. Pavel pestuje aj našu odrodu cesnaku Bosut, ktorý sa mu tiež darí, ale tento veľký cesnak Rokambola je zaujímavejší aj pestovateľom.

Pavel Cerovský je naším kolportérom a s radosťou hovorí o tejto práci: „Už dva roky roznášam Hlas ľudu našim predplatiteľom v Kulpíne. Povedal by som, že sa mi tá robota darí, a zároveň ma aj baví. Všetci hovoria, že som komunikatívny, a tak sa pri tejto

Struky cesnaku Rokamboly (sprava), ktoré sú aj desaťkrát väčšie od obyčajného

práci s ľuďmi aj stretnem, porozprávam a je to príjemné aj pre mňa, aj pre nich. Väčšina našich predplatiteľov v Kulpíne sú starší ľudia, penzisti, ale aj ľudia stredného veku, a sú aj mladší. Aj tým, ktorí nie sú predplatitelia, sa v teréne snažím ponúknuť, aby si kúpili noviny, a kúpia si ich s radosťou. Aj keď ide o poplatky za noviny, pravidelne si platia, takže je všetko v poriadku. Pre mojich Kulpínčanov mám iba slová chvály.“

ZDRUŽENIE PENZISTOV V PADINE sa počas celého roka snaží byť nápomocným svojim členom a pre nich zabezpečuje ohrevný materiál a zadovažuje základné životné potreby za zľavené ceny, ale aj ďalšie výhody, hovorí Ján Šuľa, predseda združenia. Ako menovaný informoval, v tomto združení si primeraným spôsobom pripomenuli aj Medzinárodný deň seniorov a piatim najstarším členom odovzdali sociálne balíčky. Navštívili aj Dom pre seniorov Fénix v Padine a ich užívateľom darovali dve krabice jabĺk. Spomenuté darčeky zadovážili vďaka nančnej pomoci Obce Kovačica.

ogj

Foto: Ján Šuľa

ZEMIAKOVÉ HODY V HLOŽANOCH Tradičné zemiakové jedlá ešte stále v obľube

Miroslav Pap

Zemiaky v tradičnej gastronómii majú významné miesto. Boli a dodnes sú na jedálnom lístku počas celého roka a predstavujú zdroj vitamínu C a B, horčíka, draslíka, zinku, fosforu a, samozrejme, škrobu. Zemiaky možno prichystať formou hlavného jedla,

Bohatý výber zemiakových jedál

no najčastejšie sa podávajú ako príloha – hranolky, pyré, americké zemiaky a pod. V každom prípade dajú sa využiť v každom druhu jedla – v polievke, gulášoch, predjedlách, nátierkach, šalátoch, múčnikoch, koláčoch, kysnutom pečive a pod.

Na význam zemiakov v tradičnej slovenskej gastronómii nezabúdajú ani členky Spolku žien Slovenka, ktoré ich už rad rokov do svojich aktivít zaraďujú aj gastronomické podujatia, a spolok už zostavil aj niekoľko kuchárok. Do budúcna plánujú vydať ďalšiu, venovanú práve jedlám zo zemiakov.

Zemiakové hody tohto roku prichystala hložianska Slovenka v sobotu 16. októbra v kaviarni Pod lipami. Na začiatku podujatia všetkých prítomných privítala predsedníčka Spolku žien Slovenka a predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Viera Miškovicová. Potom nasledoval program, v ktorom tematické texty prečítali Zuzana Bohušová a Anna Hruškárová, kým spevácka skupina zaspievala ľudové piesne. Na tohtoročné zemiakové hody prišli aj členky spolkov žien z Báčskeho Petrovca, Lalite a zo Silbaša, ktoré priniesli aj pochúťky zo svojho prostredia. „Na zemiakové hody sme prichystali množstvo rôznych zemiakových dobrôt, ktoré sú v našej gastronómii zastúpené. Náš spolok žien chystá aj ďalšiu kuchárku, ktorej obsahom budú práve recepty tradičných zemiakových jedál, takže aj toto podujatie predchádza tomu. Členky, ktoré prišli z iných prostredí, prichystali tiež svoje pochúťky,“ povedala Viera Miškovicová, predsedníčka Spolku žien Slovenka.

Ponuka jedál nebola orientovaná iba na tradičné jedlá zo ze-

Nechýbala dobrá nálada Členky Spolku žien Slovenka prichystali program

miakov, ale súčasťou ponuky boli aj modernejšie zemiakové jedlá. Z tých tradičných to boli placky, krumple na ťapši, pagáče, zemiakový chlieb, zemiakové lepňa, rejteša a iné. Z modernejších to boli nátierky, muffiny, jednohubky, zemiakové tašky, tyčinky... Samozrejme, nechýbali ani sladké koláče.

Interiér kaviarne Pod lipami doplnila jesenná výstava, ktorú tvorili početné aranžmány z

lístia, ručné práce, aranžmány zo zeleniny a pod. „Každoročne pripravujeme výstavu plodín

Zemiakový chlieb a pagáče

– zelenín a kvetín, ako súčasť jesennej dekorácie. Tento rok sme sa rozhodli, že výstavu obohatíme ručnými prácami, pretože naše členky v jesennom a zimnom období prichystajú mnohé ozdoby, výšivky..., čiže miestnosť sme obohatili dekoratívnymi predmetmi,“ zhodnotila Miškovicová. Nakoľko spolok zorganizoval hody, nechýbala tam ani dobrá hudba, pri ktorej sa spolkárky spolu s hostkami dlho veselili. Týmto podujatím Spolok žien Slovenka končí svoje masové aktivity na bežný rok. V prípade možnosti organizovania väčších podujatí spolok sa pričiní aj pri organizácii Vianočného bazára v Hložanoch.

KOVAČICKÝ ZLATÝ KOTLÍK 2021 Rybacia polievka na nedeľný obed

Stevan Lenhart

Tradičná kovačická súťaž vo varení rybacej polievky sa usporiadala v nedeľu 17. októbra v priestore združenia Ribolovac vedľa „hlavnej“ cesty účastníkov, na čo iste vplývala aj skutočnosť, že sme dátum Zlatého kotlíka museli odročovať, a v tento deň bola v Kovačici aj cirkevná slávnosť, čiže kirvaj. Situáciu dodatočne skomplikovala epidémia korony, ale podujatie

Kamarátenie pri kotlíku – skupina SFRJ

v Ulici JĽA. Zúčastnilo sa 24 súťažných skupín, medzi ktorými okrem domácich Kovačičanov boli aj hostia z Bieleho Blata. „V porovnaní s minulým rokom, keď bolo ideálne teplé počasie, tentoraz bolo menej

Členovia skupiny Vesela mašina

sa predsa úspešne usporiadalo,“ povedal Martin Milosrdný, predseda združenia Ribolovac. „Každá skupina dostala pred súťažou rybacie mäso z kapra (zhruba 2,3 kg) a na samých účastníkoch zostalo rozhodnúť, akým spôsobom budú variť, čiže aké pridajú príchute a zeleniny.“ V tohtoročnej porote, ktorá hodnotila uvarené jedlá, boli Velimir Đorđević, Milo Košút a Milan Nestorov. Podľa ich rozhodnutia najlepšiu rybaciu polievku v tomto roku pripravili členovia skupiny Drugari, druhú cenu získala skupina Plavi Dunav a tretiu Vesela mašina. Odmeny boli kotlíky – trinásť-, osem- a šesťlitrový. Občania si mohli kúpiť rybaciu polievku, ktorá sa varila v dvoch „ústredných“ kotloch –

Zlatý kotlík je tiež príležitosťou na výlet a detskú hru

Martin Milosrdný, predseda združenia Ribolovac, varil v „ústrednom“ kotlíku Každý kuchár sám rozhoduje o tom, aké príchute a zeleniny pridá

v jednom bola štipľavejšia a v tom druhom „sladšia“ (kuchárom tentoraz bol Martin Milosrdný). V ponuke boli aj vyprážané ryby, o ktoré však bol veľký záujem, takže bolo potrebné objednať si ich včas.

Zlatý kotlík patrí medzi najpopulárnejšie podujatia v rámci programu Kovačického októbra a okrem účastníkov súťaže každoročne priláka aj slušný počet návštevníkov. Táto októbrová nedeľa je v Kovačici vždy dobrou príležitosťou na výlet, stretnutie so známymi a detskú hru.

Trojčlenná porota: (zľava)Milan Nestorov, Velimir Đorđević a Milo Košút

NOVÉ PODUJATIE V PIVNICI Zviditeľnenie multietnickosti

Miroslav Pap

V Deň oslobodenia Pivnice 15. októbra sa v Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Pivnica konalo podujatie, ktorého cieľom je ktoré nančne podporuje Ministerstvo pre starostlivosť o dediny. Do konca roka by sa do podujatia malo zapojiť 961 dedín na úrovni celého Srbska. Odhaduje sa, že sa do podujatia zapojí cez 100 000 účastníkov.

Žiaci základnej školy účinkovali v programe

zviditeľniť pôsobiace dedinské spolky na celorepublikovej úrovni. Ide o podujatie pod názvom Miholjski susreti sela,

Medzi vybrané prostredia patrí aj Pivnica, ktorá sa organizátorom hodila práve z dôvodu jej multietnického, multikultúrneho a multikonfesionálneho charakteru. Preto aj koncepcia programu bola formovaná dvojjazyčne.

Úvodná časť programu bola venovaná žiakom Základnej školy 15. októbra v Pivnici. Hudobnú časť mali na starosti Tomáš a Lucia Kámaňovci, o spevácku časť sa postarali Anna Dingová, Soňa Holová a Emília Kámaňová. Krátke žiacke opisy prečítali Lucia Kámaňová, Am lohija Bikarová, Kristína Čapandová a Lea Poláková.

V pokračovaní programu členky spolkov žien z Obce Báčska Palanka prečítali spomienkové texty či texty o svojich dedinách, z ktorých prichádzali. Z Pivnice text Anny Valášekovej prečítala Anna Žihlavská, ktorá bola aj odmenená, a druhý text prečítala Daniela Durgalová.

Na lepšiu náladu členovia OD Janka Čemana inscenovali niekoľko vtipných scénok, za

ktoré boli v rámci podujatia aj odmenení. Jovo Radoš interpretoval tzv. besedy a členovia

Anna Žihlavská prečítala pútavý text Anny Valášekovej

Klubu klasickej gitary Akord zahrali niekoľko klasických interpretácií. Pomerne dosť navštívené podujatie s potešením prijala staršia veková kategória, ktorá si sem prišla vypočuť žiakov, ostatné spolkárky, kvalitnú hudbu a dobrý prednes.

VÝSTAVA KAKTUSOV A SU-

KULENTOV. Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka v Kysáči a jeho sekcia Milovníci kaktusov a sukulentov po tretíkrát usporiadali výstavu kaktusov a sukulentov. Ako nám povedal predseda KUS Michal Francisty, výstava sa zvyčajne usporadúva v júli alebo auguste, keď kaktusy kvitnú. Minulý rok pre pandemickú situáciu nebola usporiadaná a tohto roku zapadla do osláv Dňa Kysáča. Výstava bola otvorená od stredy 13. do nedele 17. októbra. Počas týchto dní Deň Kysáča obohatili sukulenty a kaktusy a záujemcovia si tieto bylinky mohli objednať za prístupné ceny.

mo