O krok bližšie k Slovenskému stredisku

Týždeň

KOMISIA SA ZHODLA NA ZAČIATKU VÝSTAVBY CELOMENŠINOVÉHO STREDISKA O krok bližšie k Slovenskému stredisku

Olinka Glóziková-Jonášová

Komisia, ktorú zriadil predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip a ktorej členmi sú: Jana Hanáková v mene ÚSŽZ, Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Milana Arňašová-Radićová, riaditeľka Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu, a Vladimír Francisty, riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, rokovala 25. novembra t. r. ohľadom výstavby budovy Slovenského strediska v Novom Sade.

V tejto budove budú sídliť: NRSNM, NVU Hlas ľudu, ÚKVS, SKC Pavla Jozefa Šafárika a cirkevný zbor SEAVC v Novom Sade. Predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip pre náš týždenník de noval udalosti a uvedené aktuality ohľadom zariadenia budovy Slovenského strediska v Srbsku.

Aké sú závery pracovného zasadnutia?

„Na komisii sa rozhodlo, ktorý variant zabezpečenia budovy Slovenského strediska v Novom Sade sa bude realizovať. Prvý variant bola kúpa budovy, druhý výstavba. Komisia sa vyslovila za výstavbu na mieste vedľa Biskupského úradu, nakoľko ide o vhodnú polohu, navyše aj samotná cirkev na projekt prispeje značným nančným príspevkom. Ešte pre kompletnosť informácie musím uviesť, že o výstavbe sa uvažovalo ešte od apríla – mája 2021, keď nás však odborníci na investičnú výstavbu upozornili, že ak bude investorom verejná inštitúcia, ktorou je Národnostná rada, tá bude podliehať prísnym legislatívnym pravidlám a výstavba by sa jednoducho nestihla v termíne, dokedy majú byť minuté peniaze. Preto sa pristúpilo k možnosti kúpy už existujúcej budovy. Na tento účel sa aj zriadila komisia, ktorej na rozdiel od inej verejnej inštitúcie zjednodušený proces pri investičnej výstavbe a odpadá riziko veľkých zdržaní.“

To znamená, že komisiu budú tvoriť aj predstaviteľ

ÚSŽZ Foto: z archívu

úlohou bolo hľadať vhodnú budovu v meste Nový Sad. Veci sa však znovu zmenili nedávnou ponukou, ktorá prišla zo strany cirkvi, ktorá spočíva jednak vo nančnom príspevku cirkvi,

Biskupského úradu SEAVC a predstaviteľ novosadského zboru a SKC Pavla Jozefa Šafárika?

„Je to tak, keďže výstavba sa bude realizovať na mieste, kde

Z tohtoročnej návštevy redakcie Hlasu ľudu

(Foto: M. Pap)

a tiež v tom, že investorom bude cirkev. Cirkev, hoci musí a bude postupovať transparentne, má dnes stojí tzv. budova Šafárika, do procesu vstupuje aj samotný súbor, pretože musíme do riešenia zahrnúť aj jeho požiadavky. Cirkevný zbor Nový Sad sa zas bude nančne podieľať na tomto projekte, navyše je vlastníkom pozemku. Aj on bude mať v budove svoje priestory. A Biskupský úrad bude investorom, on dostane dotáciu z nášho úradu.“

Kto bude majiteľom majetku novej budovy Slovenského strediska a nositeľom projektu?

„Majiteľom budovy bude Biskupský úrad. Ten dá budovu do užívania spomenutým inštitúciám za prevádzkové a režijné náklady.“

Koľko prostriedkov na výstavbu vyčlení ÚSŽZ?

„Úrad na tento účel vyčlenil 2,8 mil. eur.“

Projekt je zatiaľ v prípravnej fáze, kedy začne realizácia tohto významného investičného projektu a aká bude dynamika prác?

„Veríme, že do konca roka 2021 sa podpíše prvá z troch dotačných zmlúv medzi naším úradom a Biskupským úradom. Prvá dotácia by mala prísť do Srbska v prvom kvartáli 2022. Medzitým Biskupský úrad pripraví všetko, čo je potrebné na začiatok realizácie stavby. Zainteresované organizácie, ktoré tvoria spomínanú komisiu a budú mať v budove sídlo, budú na príprave projektu participovať.“

Slovenské stredisko v Novom Sade by malo byť inštitucionálnym a spoločensko-kultúrnym centrom Slovákov v Srbsku. Aký to bude mať význam pre vojvodinských Slovákov?

„Na toto odpoviem veľmi stručne a jasne. Slováci v Srbsku si zaslúžia dôstojné centrum.“

ZASADALO PREDSEDNÍCTVO MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU Súvaha, činnosť, plány, projekty

Anna Horvátová

Štvrtkový predvečer 25. novembra a práve, keď meniny oslavovali Kataríny, patril aj zasadnutiu predsedníctva Matice slovenskej v Srbsku. Predseda Matice slovenskej v Srbsku PhDr. et ThMgr. Branislav Kulík do rokovacieho programu zaradil až desať bodov, ktoré za prítomnosti podpredsedu MSS pre Sriem Janka Havrana, podpredsedu MSS pre Belehrad Miroslava Kriváka, podpredsedníčky MSS pre Báčku Anny Horvátovej, tiež tajomníčky MSS Zdenky Chalupkovej zrealizovali. V druhej časti zasadnutia privítali doterajších matičných predsedov. V prvom bode sa schvaľovali zápisnice z 1. konštitutívneho a 2. telefonického zasadnutia a v druhom bode sa navrhovali a následne schvaľovali predsedovia matičných komisií, v čele ktorých v nastávajúcom období budú: Pavel Ožvát z Petrovca, predseda Športovej komisie, ktorý vystriedal Pavla Turana, ktorý zaďakoval za činnosť; v čele Legislatívnej komisie je Vladislav Tárnoci z Petrovca; Osvetovej komisie Janko Havran zo Starej Pazovy; vydavateľskú činnosť bude mať na starosti A. Horvátová, Komisiu pre spoluprácu s mládežou bude viesť Anna Speváková z Petrovca, pokým návrh na Komisiu pre kultúru je, aby sa funkcie ujala Ružena Červenská zo Starej Pazovy. Do Komisie pre históriu a národopis je navrhnutý Jaroslav Miklovic zo Starej Pazovy. Predsedom Komisie pre kontakty so zahraničím je predseda MSS B. Kulík. Tretí bod patril tohtoročnej analýze Slovenských národných slávností, ktoré zhodnotili ako vynikajúce, bohaté na programy a s veľkou návštevnosťou, zvlášť dvoch matičných koncertov – sobotňajšieho gala a nedeľňajšieho detského. Na každom k tomu Zároveň to bola aj informácia o polročnej činnosti.

Práve bolo obdobie podávania žiadostí o dotáciu na Úrad

Spoločné posedenie súčasného matičného predsedníctva s predchádzajúcimi predsedami MSS

bolo aj pozoruhodné zastúpenie našich prostredí a ochotníckych spolkov, ktoré sa činili aj pre Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2022, na ktoré už bežne matičné vedenie zasiela veľa

Pracovné predsedníctvo: (sprava) predseda MSS Branislav Kulík, podpredseda MSS pre Sriem Janko Havran, podpredseda MSS pre Belehrad Miroslav Krivák a tajomníčka, zapisovateľka Zdenka Chalupková

napriek sťaženým podmienkam a v pandemickom izolačnom období online alebo diaľkovo. projektov. Prostredníctvom dotácií propaguje a podporuje činnosť slovenských vojvodinských spolkov, združení, tiež podporuje rodičov a deti pri nastupovaní do prvého ročníka školy hodnotnými darmi. Je to tak aj v tomto roku a teda aj čo sa týka činnosti na budúci rok. Šiesty bod patril formovaniu pracovnej skupiny na prinavrátenie matičného majetku, v ktorej sú: Ján Brtka, Miroslav Vitéz a Vladislav Tárnoci.

Do rokovacieho programu bol zaradený aj bod či rozhodnutie základnej verejnej prokuratúry v Novom Sade, ktorá zamietla sťažnosť dozornej rady v predchádzajúcom mandáte proti predchádzajúcemu predsedovi Matice J. Brtkovi a zhodnotila ako neopodstatnené.

V nádeji, že na rok už nebudeme zápasiť s koronavírusom a konečne sa situácia uvoľní, odzneli plány na SNS 2022, ktoré sa majú niesť v duchu 30-ročného obnovenia Slávností. Z príležitosti pripomenutia obnovenia črtá sa aj usporiadanie medzinárodnej konferencie o Slovenských národných slávnostiach.

V druhej časti uvítali dovtedajších predsedov Matice, menovite: Jána Brtku, Katarínu Melegovú-Melichovú, čestného predsedu MSS Rastislava Surového, Branislava Slivku, Jána Babiaka a prvého predsedu obnovenej Matice Michala Speváka. Predseda Kulík okrem iného podotkol: „Vy ste za svojho mandátu veľa vykonali tak pre Maticu slovenskú, ako i pre slovenskú menšinu, za čo sme vám povďační. Zanechali ste nám inštitúciu, ktorá je životaschopná.“ Bolo to podnetné zasadnutie, na ktorom odzneli aj návrhy na činnosť, pripomienky k informovaniu a záver, že je toto stretnutie správny ťah predsedu, ktorý týmto poctil svojich predchodcov.

USKUTOČNENÉ PROJEKTY A PLÁNY NA BUDÚCI ROK V OBCI ŠÍD Čoskoro nové pracovné miesta

Blaženka Dierčanová

Koniec roka je obdobím, keď zhŕňame výsledky s prehľadom toho, čo sa z plánov urobilo a čo zostalo neuskutočnené. O tom, čo sa v Obci Šíd urobilo v roku 2021, sme sa rozprávali s jej predsedom Zoranom Semenovićom.

Obec Šíd začiatkom roka začala s výstavbou ambulancie v dedine Ilinci. V akom štádiu je výstavba tejto budovy?

„Po niekoľkých rokoch meškania Úrad pre verejné investície Srbska schválil projekt výstavby ambulancie v Ilinciach. Práce prebiehajú a vieme, že toto zariadenie bude funkčné na jar.“

V tomto roku sa veľa urobilo v oblasti školstva. Jedným z najvýznamnejších projektov je výstavba telocvične vo Višnjićeve. Ako tieto práce prebiehajú?

„Áno, Višnjićevo sa konečne dostalo na rad, aby dostalo primeranú telocvičňu pre deti, kde sa budú konať hodiny telesnej a športovej výchovy. Višnjićevo je dedina, kde je dosť žiakov a kde skutočne bola takáto potreba. Naša obec to sama nezvládla a podali sme žiadosť na Ministerstvo lokálnej samosprávy. Chcel by som sa poďakovať všetkým zodpovedným na ministerstve, ktorí nám pomohli a uznali náš návrh ako projekt veľkého významu a poskytli nám financie vo výške šesťdesiatich percent z hodnoty projektu. Spoločnými financiami Obec Šíd a Ministerstvo lokálnej samosprávy to dokončia do jari 2022, keď vo Višnjićeve bude krásna, moderná telocvičňa.“

Začiatkom roka bola zrekonštruovaná plochá strecha v Základnej škole Branka Radičevića v Šíde.

„Áno, v tejto škole premokalo, ale okrem opravy strechy sa robili aj iné, menšie práce, ako aj opravy na iných vysunutých oddeleniach školy. Je dôležité, aby sme boli v neustálom kontakte s riaditeľmi základných a stredných škôl v našej obci a aby sme prostredníctvom nich zisťovali skutočné problémy, ktoré v týchto ustanovizniach vznikajú. Vďaka občianskej iniciatíve v Základnej škole Savu Šumanovića, v oddelení v Binguli, sa pracuje na výmene

podlahy. To urobia obyvatelia tejto dediny, teda rodičia, a my z obce budeme financovať líčenie a zaobstaráme nový nábytok. Okrem toho bolo vymenené osvetlenie v škole v Kukujevciach, potom sme riešili problém videomonitorovania na gymnáziu v Šíde, ako aj v základných školách v Jamene a Morovići. Je to jeden proces a kontinuita, ktorú musíme zachovať. Naším šťastím je, že v našej obci máme rozumných riaditeľov škôl a škôlok, trpezlivých rodičov, ale aj skromných žiakov, ktorí majú pochopenie pre našu situáciu a podporujú

všetko, čo robíme. Chcem sa im poďakovať, lebo vedia, že Obec Šíd robí a pomáha, ako nám to financie dovoľujú.“

V pláne je aj výstavba novej materskej školy v blízkosti Základnej školy Branka Radičevića v Šíde...

„Projekt, ktorý sme urobili, dostal povolenie Ministerstva školstva a boli schválené financie vo výške asi 95 miliónov dinárov na výstavbu novej budovy materskej školy, takže potrebnú škôlku pre najmenších budeme mať aj v tejto časti Šídu.“

Vieme, že sa nedávno robila rekonštrukcia cesty v chotári z Belnjače do Lipovače. Sú aj ďalšie plány?

„Sme spokojní s tým, že môžeme rekonštruovať aj cesty v chotári. Okrem toho na víkendovom sídlisku Lipovača, kde máme vyše dvesto chát, je zavedená elektrická sieť. SpoPredseda Obce Šíd Zoran Semenović lu s Pokrajinským sekretariátom pre poľnohospodárstvo sme vybudovali spomínanú cestu v dĺžke vyše tisícsedemstopäťdesiat metrov. Toto je len malá časť toho, čo máme z dlhodobého hľadiska, a to je spojiť Šíd, Lipovaču, Privinu Glavu, Bikić Do a druhú stranu do Bačiniec. Potom je v pláne vybudovať cyklistickú dráhu z Bačiniec do Gibarca, a tým získať ten okruh, ktorý všetkým ľuďom, ktorí sa venujú cyklistike alebo rekreačným športom, umožní dostať jeden úsek 20 kilometrov, kde sa prepoja naše krásne oblasti, príroda, a bude umožnené navštíviť kláštor Privina Glava, vinárne alebo prejsť sa k Sotskému jazeru. Bol by to krok k modernizácii našej obce aj v tomto segmente a k získaniu imidžu upraveného mesta.“

Musíme spomenúť, že nedávno bola zrekonštruovaná miestna cesta z Erdevíka do Vizića, ktorá slúži aj ako alternatívna cesta do Nového Sadu.

„Toto je veľmi dôležitá cesta, ktorú sme vydláždili škrabaným asfaltom a drveným kameňom, ktorú možno spojiť s existujúcou cestou smerom od Erdevíka a jazera Moharač k Viziću. Urobili sme to v spolupráci s Obcou Báčska Palanka a Miestnym spoločenstvom Vizić. Tak výrazne skrátime ľuďom cestu do Nového Sadu. Bude to pre nás dôležité v nadchádzajúcom zimnom období, keď bude cesta cez Fruškú horu čiastočne prejazdná, a vieme, že je značne poškodená. Obec Šíd iniciovala, aby sa do konca roka dohodla s Obcou Sriemska Mitrovica a Obcou Báčska Palanka, aby sa podal návrh do pokrajiny a Správy pre kapitálové investície s prosbou, aby sa v tejto časti Partizánskej cesty začalo s rekonštrukciou.“

Nakoľko sa pokročilo vo výstavbe hraničného priechodu Jamena –Racinovci medzi Srbskom a Chorvátskom? „Cesta, ktorú sme tam urobili, dostala povolenie na používanie. Vládna komisia rokuje s druhou stranou, teda so stranou zastúpenou Európskou úniou na chorvátskej strane. Do konca tohto roku bude urobený ešte jeden dôležitý krok k dokončeniu dokumentácie, k tomuto hraničnému priechodu, a predpokladáme, že s výstavbou priechodu sa začne v druhej polovici budúceho roka. Ak všetko pôjde podľa plánov, v septembri budúceho roka nás

čaká nový hraničný priechod pre osobné a nákladné vozidlá do siedmich ton, ktorý bude na území našej obce.“

V priebehu tohto roku bola zmenená dopravná signalizácia v dedine Kukujevci smerom k Erdevíku a Kuzminu...

„Musíme dbať na bezpečnosť. Cez Riaditeľstvo ciest sa nám podarilo zmeniť svetelnú signalizáciu. Cesta s právom prednostnej jazdy získala svoju legitimitu a je dôležité povedať, že v dedine Kukujevci sa robí dvojročný projekt kompletnej rekonštrukcie niektorých ulíc, v celkovej hodnote dvesto miliónov dinárov. V tomto roku bola dokončená prvá etapa. Na južnej strane dediny ostalo ešte niekoľko ulíc a na nasledujúcu jar s novou stavebnou sezónou dokončíme severnú stranu, aby sa cestná infraštruktúra v Kukujevciach kompletne zrekonštruovala. Je to veľmi dôležité, ak vieme, že cesty v tejto obci boli vybudované pred viac ako 45 rokmi.“

Verejný podnik Vodovod Šíd v spolupráci s obcou vykopal novú studňu pri prameni Batrovci. Je táto práca ukončená?

„Optimalizovali sme množstvo vody, ktoré dodávame do našej centrálnej nádrže alebo vodnej veže. Momentálne máme možnosť prietoku vody 120 litrov za sekundu. To je veľmi dobre. Naše problémy so zásobovaním vody sa zmenšili, pretože sa nám podarilo dobudovať jednu studňu vo Vašici a z tohto vodojemu sa teraz zásobujú Vašica a Ilinci. Naším cieľom je zrekonštruovať hlavné vedenie od studne do vodnej veže v Šíde. Táto práca je naplánovaná na aspoň budúce dva roky. Potom budeme mať dostatočný prísun vody. Najčastejšou príčinou prasknutia potrubia je tlak a poškodenia tam, kde už bolo potrubie opravené. Dôležité je, že tento rok máme dokončených 800 metrov paralelného potrubia a že v týchto plánoch na najbližšie tri roky urobíme kompletný úsek od zdroja po vodárenskú vežu. Potom bude dodávka vody vyrovnaná.“

To, čo našich občanov najviac zaujíma, je určite práca a ako sa zamestnať. Sú všetky pozemky v priemyselnej zóne predané a kedy môžeme očakávať výstavbu tovární a následné zamestnanie našich obyvateľov?

„Ešte nie sú predané všetky pozemky, ale väčšina parciel áno. Investori, ktorí kupovali pozemky v poslednom predajnom konaní Majetkovým riaditeľstvom vlády Republiky Srbsko, od Reštitučnej agentúry dostali potvrdenie, že pozemky nebudú vrátené niektorým majiteľom. Vyhľadali sme informácie o ich umiestnení a pripravili projektovú a technickú dokumentáciu. Napríklad spoločnosť Termowool už prijala niekoľko desiatok našich obyvateľov, ktorí boli na úrade pre nezamestnaných, a v týchto dňoch by malo byť dokončené napojenie na plyn. UBM, maďarská spoločnosť na výrobu krmív pre zvieratá, dokončila urbanistický a hlavný projekt. Sme pri konci s vybavovaním stavebného povolenia a očakávame položenie základného kameňa tejto fabriky. Dúfame, že sa práce onedlho začnú a prví pracovníci budú zamestnaní v polovici budúceho roka. Každý deň mi volajú naši podnikatelia z firiem Agropapuk, Superior Food, Izolirka, Sriem Šíd a dopyt po práci sa neustále zvyšuje, aby sa zamestnali všetci ľudia z našej obce, ktorí chcú pracovať. Práca bude aj v budúcnosti, a to na čom trváme, je zlepšiť pracovné podmienky ľudí. Žiaľ, táto situácia s koronavírusom posunula ekonomiku a poľnohospodárstvo o pár krokov dozadu. Našťastie v našej obci sme nepocítili toľko následkov, pretože nebola extenzívna výroba, takže neboli žiadne veľké straty. Je dobre, že počet otvorených firiem v porovnaní s tými, ktoré zanikajú, sa zvýšil a som si istý, že každému obyvateľovi, ktorý chce pracovať, už čoskoro dokážeme poskytnúť adekvátne pracovné miesto. Žiaľ, máme nedostatok absolventov práva, ekonómov, stavebných inžinierov, architektov a nedostatok profesorov všetkých predmetov. To je náš veľký problém, ale som si istý, že po niektorých opatreniach prilákame množstvo obyvateľov, aby sa vrátili do našej obce.“

Na záver spomeňme, že Obec Šíd sa dostala na turistickú mapu prostredníctvom rôznych podujatí, ktoré propagujú ľudí, zvyky, kultúru a hospodárstvo.

„Ako prvé by som vyzdvihol Kulenijadu v Erdevíku, Vinársku noc v Šíde, Filipove dni a Kobasicijadu. Toto sú štyri ústredné podujatia, ktoré reprezentujú našu obec v tom najlepšom svetle a čím sme známi. Sú to usilovní výrobcovia sušených mäsových výrobkov, pracovití vinohradníci a naše kultúrne dedičstvo. Nebudem znižovať hodnotu ostatných dianí. Ocenil by som angažovanosť spolkov žien. Nedávno sme mali Michalské stretnutia dedín, kde významnú úlohu zohrali spolky žien z nášho regiónu. Podujatie podporilo Ministerstvo starostlivosti o dedinu. Rád by som spomenul aj podujatie Na cestách Savu Šumanovića, keď sa stretávajú umelci, potom početné športové podujatia, ako aj podujatia organizované kultúrnymi a umeleckými spolkami našej obce. Do budúcna všetko podporíme a všetky tieto prejavy sa budeme snažiť modernizovať a pozdvihnúť na vyššiu úroveň.“

Foto: Nikola Bešević

UČÍME SA CARVINGU. V Knižnici Michala Babinku v Kysáči 29. novembra prebiehala dielňa pre skupinu siedmakov a ôsmakov v predvedení carving majstra Pavla Chrťana. Deti so záujmom sledovali proces výroby a nakoniec sa aj samy vyskúšali v tom.

Na snímke je knihovníčka Dragana Surová s deťmi a P. Chrťanom

A. Legíňová

ZUZANA KOTVÁŠOVÁ, TAJOMNÍČKA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA PADINA Treba spolupracovať v prospech svojho prostredia

Stevan Lenhart

Tajomníčkou Miestneho spoločenstva Padina v novembri 2020 sa stala Zuzana Kotvášová, diplomovaná ekonómka, ktorá mala v uplynulom ročnom období na starosti rôzne záležitosti späté s fungovaním dediny, ako aj spoluprácu s občanmi a tunajšími organizáciami a združeniami. Kotvášová má predchádzajúce skúsenosti v oblasti ekonómie a účtovníctva a určitý čas pracovala aj v Obci Kovačica v Oddelení pre spoločenskú činnosť. Ako sama hovorí, po príchode na miesto tajomníčky padinského MS najprv mala určitú pozitívnu trému, ale hneď sa dala do práce a činnosť sa rozprúdila. Spolu s členmi Rady Miestneho spoločenstva a predsedom Jankom Kolárikom podarilo sa im urobiť viaceré veci v prospech svojho prostredia. O činnosti MS Padina v priebehu uplynulého roka Kotvášová hovorí: – Jednou z prvých akcií, ktorej organizáciu som mala na starosti ako tajomníčka MS, bola vlaňajšia vianočná návšteva Padiny s dedom Mrázom a jeho pomocníkmi. Rozhodli sme sa týmto spôsobom potešiť padinské deti, ktorým sme darovali sladkosti, a do tej akcie sa zapojili viacerí mládežníci, ako aj dospelí spoluobčania. Bola som veľmi rada, že sa v tom podujatí spojila energia mladých so skúsenosťou starších Padinčanov, čo je vlastne predpokladom úspešnej realizácie hociktorého iného podujatia. Práve vďaka takej spolupráci podarilo sa nám upraviť stred Padiny, kde sme ofarbili ohrady, lavičky a stromy v parku, kostolnej záhrade a v detských parkoch. V týchto pracovných akciách podporu nám poskytli Obec Kovačica a Verejný komunálny podnik Padina, ako aj tunajšie náboženské organizácie. Príjemne prekvapuje, že sa niektorí občania z vlastnej iniciatívy rozhodnú pomôcť. Napríklad jeden Padinčan nám prišiel oznámiť, že on sám opravil a ofarbil súdok na uskladňovanie vody v parku. Niekoľko žien sa zase rozhodlo veľký počet Padinčanov – aj tých, ktorí žijú a pracujú v zahraničí…

V auguste 2021 prebiehali oslavy Dňa Padiny, v príprave ktorých ste sa priamo zúčastnili ako členka organizačného výboru a tajomníčka MS…

– Snažili sme sa, aby program osláv bol rôznorodý a aby všetko riadne fungovalo. Osobne som

Zuzana Kotvášová na pracovnom mieste

spoločne ofarbiť mostík v strede dediny. A niektorí spoluobčania, ktorí majú bagre a mechanizáciu, sami upracú odpad, ktorý spozorujú v rôznych častiach dediny... Opravili sme autobusové zastávky, ktoré už boli v zlom stave, a teraz dbáme o to, aby ich nikto nepoškodzoval a neoblepoval rôznymi oznamami a plagátmi. Postavené sú aj nové odpadové koše v parku. Veľa vecí sa urobilo v priebehu roka a ľudia nám často volajú a navrhujú, čo by chceli, aby sa v dedine urobilo alebo opravilo v nasledujúcom období... Sme tu pre nich každodenne a môžu nám písať aj na e-mailovú adresu: mzajednicapadina@gmail. com. Kontaktovať nás môžu aj prostredníctvom Facebooku. Našu stránku na FB navštevuje navrhla, aby do programu boli zaradené Hry bez hraníc, ktoré boli novinkou a svojráznym zábavným osviežením pre deti a pre ženy. S ohľadom na to, že táto akcia sa konala prvýkrát v rámci Dňa Padiny a nemala nejakú veľkú reklamu, spokojní sme s ohlasom a plánujeme ju usporiadať aj v nasledujúcom roku. Miestne spoločenstvo, združené s kovačickým a idvorským MS, sa zúčastnilo (a dokonca aj zvíťazilo) v súťažnej časti tohtoročnej Gulašiády. Spolu sme sa tešili z toho úspechu a plánujeme sa aj do budúcna stretávať a spoločne vystupovať v rôznych podujatiach.

Vo veľkej budove Miestneho spoločenstva Padina vedľa vašich úradných miestností sídlia viaceré iné organizácie a združenia… Ktoré sú to organizácie? Akú máte spoluprácu s nimi?

– Veľmi dobre spolupracujeme s Verejným komunálnym podnikom Padina, ktorého zamestnanci sú vždy pripravení pomôcť nám v úprave dediny, poskytnúť mechanizáciu a robotníkov, zorganizovať odvážanie odpadu a podobne. Spolupracujeme aj so Spolkom žien, ktorého členky pomáhajú pri úprave kvetných záhrad a ochotné sú vždy podať nápomocnú ruku, ako aj členovia Združenia penzistov. Je tu aj Miestny odbor Matice slovenskej a matrikársky úrad; tunajšie miestnosti používajú aj invalidi práce, členovia Združenia výtvarných umelcov Smäd, šachisti... Dobrú spoluprácu máme so všetkými združeniami.

Čo plánuje padinské Miestne spoločenstvo robiť v nasledujúcom období?

– Najprv by sme chceli pred obdobím sviatkov vyzdobiť stred dediny, a potom tiež usporiadať Vianočný trh, ktorý sa pred rokom nemohol uskutočniť z dôvodu prísnych epidemiologických opatrení. Uvidíme, či to bude možné realizovať tentoraz, ale jestvuje veľký záujem o toto podujatie. Musíme urobiť renováciu a rekonštrukciu celkovej budovy Miestneho spoločenstva, na čo budeme potrebovať podporu Obce Kovačica. Je to však náročnejší plán, ktorý sa pravdepodobne bude realizovať na pokračovanie v dlhšom období a v rámci neho by sa mali konať práce na vonkajšej a vnútornej časti budovy. Máme ešte rôzne iné idey a zaplánované projekty (pri plánovaní a vypracovaní projektov spolupracujeme s Obcou Kovačica a asociáciou AERD), ktorých realizácia však bude závisieť od finančných prostriedkov.

STARÁ PAZOVA Koncert vážnej hudby v prvú adventnú nedeľu

Anna Lešťanová

Cyklus koncertov vážnej hudby v Starej Pazove pokračuje. Najnovší novembrový koncert pod názvom Flauto Traverso v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova a Mg. kontrabasu Ljubinka Lazića z Vojky, ktorý vystúpil aj so svojím tamburášskym orchestrom, odznel v nedeľu 28. novembra. Koncert sa uskutočnil v slovenskom evanjelickom kostole, ktorý akusticky vyhovuje usporiadaniu takýchto koncertov.

Koncert bude zapísaný v dejinách, lebo po prvý raz diela Johanna Sebastiana Bacha (1685 –1750), ktorý bol známym ne-

Krásny novembrový koncert v pazovskom kostole

Nedeľňajší koncert bol prvý z radu naplánovaných koncertov v období adventu a prvú adventnú sviecu zažal Michal Gíreg, dozorca cirkevného zboru v Starej Pazove.

Koncert mal humanitárny a ekumenický ráz, a ako uviedol Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, zozbierané peňažné príspevky venujú adoptovaným deťom z africkej Kene. Ďalší program z cyklu koncertov vážnej hudby sa uskutoční 8. decembra, tiež v tomto kostole, keď zahrá internacionálne

meckým skladateľom barokovej hudby, svojho času slávnym organistom a čembalistom, boli zahrané na tamburášskych inštrumentoch, v aranžmánoch

VNÚTORNÁ ZELENÁ VÝZVA – TRETIA ČASŤ. V utorok 23. novembra jedenásti žiaci štvrtého ročníka základnej školy v Bielom Blate spolu s triednou Svetlanou Todorovovou-Mitrićovou využili pekné jesenné počasie na sadenie okrasných stromčekov v školskom dvore. A prečo ich sadili? Nuž preto, že sú stromy pekné a užitočné, pretože si uvedomujú ich význam v období klimatických zmien, ale aj preto, že ich na to v rámci akcie Vnútorná zelená výzva vyzvali ich starší kamaráti siedmaci. Tú výzvu s radosťou prijali a cítili spokojnosť z dobre vykonanej práce. Celkovo vysadili 4 javory, 2 biele jasene, 2 tuje, 2 cyprusy, 1 brest a 1 dub. Každý žiak tak svojou prácou prispel ku skrášleniu okolia základnej školy. O nové stromy sa budú starať, lebo vedia, že na to, aby strom vyrástol do krásy, je potrebné venovať sa mu a vytvárať podmienky na jeho správny rast a vývin. A o to, aby do školského dvora pribudli nové sadenice, sa postarajú piataci už na budúci týždeň.

J. Hromčíková

Foto: M. Bokšanová Lazića. Na programe, ktorý bol skutočným kultúrnym a duchovným zážitkom, flautistka a kvarteto tambúr zahrali aj diela Johanna Pachelbela (1653 –1706), Antonia Lucia Vivaldiho (1675 –1741), Franza Schuberta (1797 –1828), Charlesa Gardesa (1890 –1935) a Ástora Piazzollu (1921 –1992), argentínskeho hudobného skladateľa a bandoneonistu, a tohto roku si pripomíname sté výročie jeho narodenia. Na flaute hrala Ljiljana Milivojevićová, profesorka vojčianskej hudobnej školy, a pod jej vedením vystúpili aj žiačky tejto hudobnej školy.

Prvú adventnú sviecu zažal Michal Gíreg

kvarteto kontrabasistov v rámci festivalu Bassomania, ktorý sa usporiada v Belehrade. V tretiu adventnú nedeľu naplánovaný je oslavný koncert tamojšieho Speváckeho zboru Tília, ktorý si s hosťami pripomenie 20. výročie úspešného pôsobenia.

Oprava

V Hlase ľudu číslo 48 z 27. novembra 2021 na strane 13 v texte Päťdesiat rokov venovaných Základnej škole Jána Kollára v Selenči je chybne uvedené slovo vo vete: „Hrdá je na generácie žiakov... zo srbského jazyka ako materinského...“, a správne má znieť: „Hrdá je na generácie žiakov... zo srbského jazyka ako nematerinského...“

Ospravedlňujeme sa Kataríne Vrabčeniakovej a čitateľov upovedomujeme, aby si chybu v tomto zmysle opravili.

Red.

Z ČINNOSTI MIESTNEHO SPOLOČENSTVA STARÁ PAZOVA Úprava chodníka a dažďovej kanalizácie

Anna Lešťanová

V centre Starej Pazovy prebiehajú záverečné práce na úprave chodníka a dažďovej kanalizácie v Ulici kráľa Petra Prvého Osloboditeľa. Oprava chodníka a výmena dlaždíc sa koná pred budovami pošty a banky a súbežne s týmito prácami prebieha aj čistenie kanála na odvádzanie dažďovej kanalizácie a jej sanácia.

Starý chodník s dlaždicami bol postavený pred 15 rokmi a postupom času sa začali lámať, prepadať do zeme a najviac problémov tam bolo najmä počas daždivých dní.

Investíciu v hodnote milión 600-tisíc dinárov má na starosti Miestne spoločenstvo Stará Pazova, za podpory Obce Stará Pazova. Opravu chodníka a postavovanie nových dlaždíc vykonáva istý súkromný podnik z Nových Bánoviec a práce pri čistení kanála a odvádzaní dažďovej kanalizácie sú zverené tamojšiemu VKP Vodovod a kanalizácia.

Práce odštartovali v piatok 19. novembra a Dragoslav Bonđi, predseda Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova, nás poinformoval: „Toto bol jeden veľký problém, ktorý sme mali v strede Pazovy a ktorý sa týmito prácami odstraňuje.“ Slnečné dni na sklonku minulého mesiaca žičili tak vykonávateľom prác, ako aj samotným občanom, lebo je fluktuácia ľudí na tomto mieste veľká.

Úprava chodníkov a výmena dlaždíc v centre Starej Pazovy je podelená do troch fáz. V tejto prvej fáze sa teda vykonáva rekonštrukcia chodníka pred poštou a bankou rozlohy 450 štvorcových metrov. V druhej fáze – v roku 2022 – sa bude opravovať aj ďalšia časť chodníka v tejto ulici, teda nasledovať bude jej pokračovanie. V tretej fáze sú naplánované práce na Svätosávskej ulici.

Dragoslav Bonđi počas obchôdzky prác

TÍM UMELCA PETRA BIČA V NÁRODNOSTNEJ RADE SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY „Zrazu nám začalo písať strašne veľa ľudí“

Anna Horvátová

Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny v stredu 24. novembra navštívili: Peter Bič, známy spevák, producent, skladateľ, Adnan Hamzič, producent, Pavel Juračka, scenárista, a po našom prostredí ich sprevádzal Siniša Bosančić, režisér.

Našej slovenskej vojvodinskej verejnosti sa dostali do povedomia spolu so spevákom Štefanom Štecom videoklipom kompilácie pazovskej ľudovej piesne Báči Jašov, podanej v inom žánri, a tým spopularizovali nielen pieseň, ale aj oni sa stali populárni medzi vojvodinskými milovníkmi slovenských piesní.

V Národnostnej rade hostí privítala predsedníčka Libuška Lakatošová a prítomní boli aj riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty, predsedníčka Výboru pre informovanie A. Horvátová, a koordinátorka Výboru pre kultúru Svetluša Hlaváčová. Cieľom ich návštevy je zmapovať situáciu, kultúru, obyčaje, pobudnúť medzi slovenským obyvateľstvom, a keďže v pláne majú nahrávanie lmu, aby to čo najautentickejšie dopadlo.

Deň predtým, teda 23. novembra večer strávili v staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka, kde ich privítali predstavitelia spolku s predsedníčkou L. Lakatošovou, členky Združenia pazovských žien, matičiari a mali možnosť vypočuť si zvuky pazovských melódií a nadviazať spoluprácu s hudobníkmi.

Samozrejme, že sme nemohli odoprieť tomu, aby sme sa nepýtali pána Biča, čo ich podnietilo na príchod do Srbska medzi tunajších Slovákov: „Bola to taká zvláštna nálada, pretože my sme spolu so Štefanom Štecom (ktorý na návšteve tentoraz nebol, ale sľúbil, že nevystane inokedy, pozn. ah), ktorý je na Slovensku veľmi uznávaný folklórny spevák, natočili jednu pieseň odtiaľto, volá sa Báči Jašov, a zrazu nám odtiaľ začalo písať strašne veľa ľudí, aj na Facebook, aj mailom, že to je krásna pieseň. Vyjadrili sa aj, že toho báčiho Jašu aj osobne poznajú, že im je to dedko, tak

sa nám to zdalo také čarovné. Natočili sme k tomu videoklip a čo je úžasné, už to má cez milión dvestotisíc videní, tak sme si povedali, že by sme chceli ísť po stopách toho báčiho Jašu a že natočíme k tomu aj lm, a predstavíme aj tunajšiu kultúru, tie piesne, tance a vôbec ten život, ktorý tu naši Slováci žijú. Verím, že sa nám to podarí.“ Aj keď videní videoklipu je nad milión, monitorujú to, predsa o skutočnej popularite piesne Báči Jašov u nás boli akosi prekvapení. Dokonca potvrdzujú, že aj na Slovensku sa stala strašne úspešnou pesničkou. A práve ten folklór sa tu prejavil v plnej kráse. A bude to zase spolu so Štefanom Štecom? „Samozrejme. Chceme aj nahrať tie piesne, aby vyšlo cédečko.“ Petra Biča (druhý sprava) so svojím tímom v NRSNM Na nasledujúci rok sa privítala predsedníčka Libuška Lakatošová teda môžeme tešiť aj novým videoklipom, ale aj lmu z nášho prostredia, ktoré sa návštevníkom veľmi pozdávalo. Je to ďalšie potvrdenie interkultúrnosti a národného prepojenia.

NA SLOVO S BRANISLAVOM KUŠTROM Z KULPÍNA Kvalitné spracovanie priemyselnej papriky

Katarína Gažová

OBranislavovi možno povedať, že je všestranný mladý muž, usilovný a podnikavý. Vyskúšal sa už v niekoľkých robotách. Za posledných desať rokov sa venuje

„Keď papriku dovezieme domov, sušíme ju najprv prírodne na vzduchu, a to tak, že ju nasypeme do dierkavých vriec a vyvesíme hore. Keď príde tomu čas, paprika sa vytriasa z vriec, preberá, odstraňujú sa všetky stopky a pripravuje sa

Branislav Kuštra v sušiarni s čerstvo osušenou paprikou

spracovaniu priemyselnej červenej papriky do klobás a na iné potreby. „Pestovaním priemyselnej papriky sa nezaoberám, ale jej spracovaním, takže ja si prakticky tú papriku kúpim, a pritom je v tom výhoda, že si vyberám papriku, ktorá je podľa môjho presvedčenia najkvalitnejšia. Prakticky si zadovážim takých 10 ton papriky na jednu sezónu, z čoho dostávam 1 000 kg sušenej papriky. Priemyselnú papriku kupujem hlavne od našich Kulpínčanov, ale aj z Petrovca,“ povedal Branko Kuštra.

Pred štyrmi rokmi si náš spolubesedník pri dome vybudoval aj sušiareň na papriku. Dovtedy vozili papriku do Hložian. kde sa sušila. Teraz je tento postup obľahčený, lebo je priestor na spracovanie nablízku. na sušenie. Po skončení celého procesu sušenia nakoniec papriku melieme a balíme. Spracúvame aj štipľavú, aj sladkú papriku. V podstate je to v pomere 60 percent sladkej, lebo sa viac používa aj v domácnostiach, a 40 percent štipľavej. Skôr to bol pomer polovica : polovica, ale neskoršie aj z dôvodu, že v Petrovci máme otvorený obchod s potrebami pre zakáľačky a tam sa aj po sezóne zakáľačiek popredá tá sladká paprika pre domáce potreby. Prakticky zásoby trvajú do leta, a potom sa už plánuje nová sezóna,“ vysvetlil spolubesedník.

Branislav sa práci s paprikou venuje dôkladne. Paprika je

Branko váži červenú mletú papriku na predaj

kvalitná, lebo nemá stopky. V rozhovore spomenul aj skúsenosť, keď pred niekoľkými rokmi vyskúšal spracovať aj papriku so stopkami, lebo mu dovrávali ľudia, že iní lacnejšie predávajú papriku. V podstate je to paprika, ktorá sa spracúva celá so stopkami. „Nebola to pozitívna skúsenosť, lebo sa nedosiahla kvalita, ktorú sme mali predtým, a viac už také experimenty nerobíme. Zostávame pri kvalite a dôkladnom spracovaní papriky, lebo práve takým spôsobom sme získali a aj si udržiavame zákazníkov, ale aj noví prichádzajú k nám,“ uzavrel Branislav. Navštívili sme i sušiareň u Kuštrovcov a Branko nám na tvári miesta vysvetlil, ako sa spracúva paprika. Práve sa ešte jedna dávka sušila, takže sme pocítili šteklivú vôňu čerstvo osušenej papriky.

Mlyn na mletie je pripravený zomlieť osušenú papriku