Pán starejší – funkcia, ktorá zaniká

SPOMIENKY TROCH KOVAČIČANOV Pán starejší – funkcia, ktorá zaniká

Stevan Lenhart

Voľakedy svadby bývali v zime. A to zvyčajne v novembri, januári a vo februári, lebo v adventnom období a v období sviatkov sa svadby nerobili. Zimné obdobie sa volilo hlavne preto, lebo počas leta bolo mnoho práce v poli. Okrem toho kedysi domácnosti nemali mrazničky a počas teplých mesiacov nebolo možné uschovávať jedlá z mäsa, ktoré sa ponúkali na svadbách. Teda keď vonku ochladilo, urobila sa zabíjačka, namiesilo sa a volalo sa na svadbu. Svadba bývala v utorok alebo vo štvrtok – až neskoršie sa to ujalo v sobotu, keď ľudia začali počas týždňa pracovať v podnikoch. Hostiny sa v minulosti robili v izbách, až v modernejšom období sa začali používať svadobné šiatre.

Hlavným človekom na svadbe bol pán starejší. Bol to zvyčajne skúsenejší človek, ktorý dobre poznal svadobné obyčaje a pravidlá a celá táto rodinná slávnosť obyčajami... Na tieto témy sa v nedávne sobotňajšie popoludnie hovorilo pri vykúrenej sedliackej peci a domácej pálenke s tromi skúsenými pánmi starejšími z Kovačice – Jozefom Šifelom, Jánom Zámečníkom-Švejkom a Martinom Vašekom. Každý z nich sa stal svadobným pánom starejším za inakších okolností...

Ján Zámečník-Švejko (1943) je stolárom z povolania, pracoval v podniku Novi dom, zapojený bol do mnohých spoločenských organizácií, zaoberal sa aj včelárstvom a bol dlhoročným členom folklórnej a speváckej skupiny. „Keď som bol členom Folklórneho súboru V šírom poli hruška, asi roku 1983 mali sme nacvičenú choreografiu na tému svadby a ja som hral úlohu pána starejšieho,“ rozpráva Ján Zámečník-Švejko. „Bolo tam jedno dievča, Anka Galasová, teraz Cicková, ktorá mi po predstavení povedala, že musím byť pán starejší na jej svadbe. Prišla potom ku mne aj so svojím otcom a prehovorili ma. Pripravil som sa na základe toho,

Odchod s mladuchou na sobáš v januári 1968

vlastne prebiehala v jeho réžii. Bol takzvaným šéfom parády. Dnes je to už funkcia, ktorá zaniká, lebo aj svadby nadobudli celkom inú podobu. Sú to hostiny v reštauráciách, čiže prenajatých priestoroch, ktoré majú nejaké svoje pravidlá a tie veľmi nesúvisia s niekdajšími čo som dovtedy videl a počul od pánov starejších na svadbách, a nejako som to prvýkrát zvládol. Onedlho som bol starejší aj na svadbe u Suchánekovcov, potom u Jonášovcov, a ľudia ma začali čoraz častejšie volať na túto funkciu. Významné rady mi dal niekdajší pán starejší Pavel Hriešik, a pán farár Vladimír Obšust mi poskytli texty, ktoré sa používali pri svadobných ceremóniách v slovenských prostrediach. Tak som si to preštudoval a tejto činnosti som sa potom pravidelne začali vracať do kostola, takže aj na svadbách bolo potrebné nájsť pravú mieru a vinšovať tak, aby boli spokojní aj jedni, aj druhí.“ Jozef Šifel (1935) celý svoj pracovný vek pôsobil ako učiteľ v Kovačici, tiež sa zúčastňoval v

Divadelné predstavenie na tému kovačickej svadby

venúval – v súkromnej evidencii mám zapísaných 225 svadieb, ktoré som viedol.“

Pán starejší bol vlastne moderátorom svadobnej slávnosti, ktorý plánoval a mal na starosti celý jej priebeh. Ján Zámečník-Švejko o tom hovorí: „So svadobnými rodičmi a ženíchom alebo mladuchou som sa vopred dohovoril o celom priebehu svadby a prezentoval som im presnú minutáž, teda čo a kedy sa má diať. Základom bol sobáš a vzhľadom na termín sobáša sa plánovali všetky iné zložky. Svadobný obed, správanie sa v obecnom dome a v kostole, ako aj to, čo má povedať ženích v dome mladuchy... Na otázku, čo dobrého prináša, ženích vždy odpovedal: Zdravie, šťastie a pokoj do domu.Je to stará sentencia, na ktorú som zakaždým prihliadal. Na všetky tie veci som vopred poukazoval a snažil som sa dodržiavať pradávne pravidlá našej svadobnej tradície. To obdobie, keď som býval svadobný pán starejší, bolo ináč prechodné obdobie, keď sa po mnohých rokoch prísnych komunistických pravidiel ľudia kultúrnom živote ako člen FS V šírom poli hruška a speváckej skupiny Rovina. Dlhé roky sa zaoberal fotografiou a dodnes je členom Dobrovoľného hasičského spolku, ako aj chóru penzistov Viva la musica. Počas 80. a 90. rokov dvadsiateho storočia bol pánom starejším na mnohých kovačických svadbách. „Príprava na svadbu sa voľakedy začínala samým narodením dieťaťa,“ rozpráva Jozef Šifel. „Totiž už po krste staré matky, krstná mama a ňaničky začínali ženskému dieťaťu chystať dievčenskú výbavu. Keď dievča ukončilo spoveď, už malo toho plnú skriňu. Potom ešte dva roky chodilo do školy, zadiovčilo sa a – čakalo pytača. Lebo bola to hanba ak osemnásťročná dievka zostala nevydatá.“

O vlastných skúsenostiach pána starejšieho Šifel hovorí: „Stal som sa pánom starejším celkom náhodou. Voľakedy v mladosti som bol drobnochovateľom, mal som zajace, sliepky a podobne. Jeden môj kolega drobnochovateľ mal dcéru, ktorá bola mojou žiačkou. Často som chodieval

Jozef Šifel a družbovia

Kovačickí páni starejší: (zľava) Martin Vašek, Ján Zámečník a Jozef

Šifel (foto: S. Lenhart)

Štyri mladuchy, 1968

k nim a videl som, že to dievča s radosťou chovalo zvieratá a bolo veľmi usilovné. Raz som zažartoval a povedal som jej, že keď sa bude vydávať, budem pánom starejším na jej svadbe. O pätnásť rokov neskoršie Zuzka prišla ku mne a povedala mi: Súdruh učiteľ, splňte svoj sľub! Odpovedal som jej, že to bol iba žart a nemyslel som to vtedy vážne, takže ona ako chudinka odišla domov rozčarovaná. Ale jej otec Marci prišiel ku mne so slovami: Jozef, sľúbil si a máš byť pán starejší! Nemal som poňatia o tom, čo mal pán starejší robiť. Pamätal som si, že keď som ako chlapec s rodičmi chodieval na chvíľu prerušoval hudobníkov, lebo vždy mal niečo povedať... Ako dieťa som teda nebol oduševnený pánom starejším, a preto som sa ani ako dospelý nechcel ujať tejto funkcie. Avšak keď mi povedali, že ním musím byť, informoval som sa o tom, čo pán starejší vlastne robí. Niekto mi dal staré svadobné texty, ktoré bolo treba použiť, ale tým textom som vôbec nerozumel, takže som ich preložil a prispôsobil nášmu jazyku. Bolo to v lete roku 1980, a tak som prvýkrát zdolal tú úlohu pána starejšieho. Ľudia sa potom dopočuli, že v dedine je nový pán starejší, a začali ma povolávať na ich svadby.“

Počas socializmu boli cirkevné obyčaje neželané, aj sama prítomnosť v kostole, hoci so svadobníkmi, bola považovaná za priestupok. Učiteľ na dôchodku Jozef Šifel si pamätá to obdobie: „Boli to komunistické časy, takže nám, ktorí sme pracovali vo verejných ustanovizniach, nebolo dovolené spievať nábožné piesne, ani chodiť do kostola. Raz v sobotu bola svadba a všetci šli na sobáš do kostola. Tak som šiel aj ja. Ako pán starejší som tam nemal nijakú úlohu, iba som tam sedel. Keď sme v pondelok v škole na veľkej prestávke pili kávu, prišiel ku mne riaditeľ a povedal

svadby, vždy tam bol aj jeden človek, ktorý rozprával mne nezrozumiteľným jazykom (bola to ináč biblická čeština) a počas jeho prejavu všetci plakali, potom zase keď všetci spievali, on každú mi tak, aby všetci prítomní počuli: Jozef, poď do kancelárie, musíme sa o niečom rozprávať. Tam mi oznámil, že sa dopočul o mojej návšteve kostola. Asi o rok neskoršie, keď padol komunistický systém, stretol som ho v kostole ako svadobníka, vydávala sa jeho suseda. Ja som vtedy bol na tej druhej svadbe, u ženícha.“

Jozef Šifel spolu s Jánom Zámečníkom-Švejkom zahrali aj v divadelnom predstavení na tému kovačickej svadby – prvý mal úlohu pána starejšieho a druhý bol oddavačom (je to tiež pán starejší, ale na svadbe u mladuchy). Šifel si spomína: svadbe som odišiel na vojenčinu a manželka sa starala o moju chorú matku. Po návrate z vojenčiny spolu s manželkou som začal stavať dom, v ktorom žijeme až dodnes.“

Ako človek, ktorý má rád hudbu, spev a spoločnosť, Martin Vašek v mladosti veľa chodieval po svadbách a so záujmom pozoroval svadobné obyčaje. „Keď sa pripravovala svadba

„Zahral som pána starejšieho, ktorého celý čas ponúkajú nápojmi, takže sa dokonca opije a na odchode povie: Svadobní rodičia – vyplaťte ma, a vy páni muzikanti – vyprevaďte ma! Kým som to vyslovoval, začal som padať a družbovia ma prichytili a vyniesli von. Bola to trefná scéna, ktorá sa páčila obecenstvu.“ Najmladší z troch prítomných pánov starejších je Martin Vašek (1949), ktorý si pamätá, že nemal ľahké detstvo: „Môj otec zomrel, keď som mal iba 9 rokov, a matka bola chorá na tuberkulózu. Ukončil som osemročnú školu a chcel som sa vyučiť stolárskemu remeslu alebo vyškoliť sa za obchodníka, ale nebolo prostriedkov na moje ďalšie školenie, takže som už od včasnej mladosti až do roku 1976 robil rôzne sezónne práce. Potom som sa zamestnal v podniku Novi dom v Debeljači, kde som 30 rokov bol parketárom. Zároveň som po ukončení pracovného času robil aj rôzne stavebné práce, čím sa zaoberám aj dnes. Oženil som sa 18-ročný, už o mesiac po u Šipickovcov, nemohli si nájsť pána starejšieho, lebo všetci, ktorí konali túto funkciu, boli v tom období obsadení. Bolo vtedy totiž omnoho viac svadieb ako dnes, takže som povedal, že ja im to môžem odrobiť, žiaden problém,“ spomína si Vašek. „Ako pán starejší začiatočník potreboval som pomoc a poprosil som Zámečníka-Švejka, aby mi v tom poradil. Spočiatku som pravdepodobne niektoré veci prehliadol, ale snažil som sa a ľudia ma volali čoraz častejšie. Dbal som na všetky detaily a o všetkom som sa vopred dohováral s členmi rodiny, v ktorej mala byť svadba. Zvyčajne všetko dobre fungovalo a v prípade, že sa stala nejaká chyba, bolo treba pokračovať tak, aby si chybu nikto nevšimol. Voľakedy na svadbách rozkazovali rodičia, na dnešných svadbách rozkazujú deti. A často hovoria, že nechcú na svojej svadbe starodávne obyčaje. Časy sa menia, ale niektoré základné obyčaje predsa pretrvávajú.“ Fotografie: zo súkromných archívov

BÁČSKY PETROVEC Tešme sa z Vianoc

Jaroslav Čiep

MOMS Petrovec a Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina udržiavajú primeranú a úspešnú spoluprácu. Dôkazom toho zvyky, tradície, koledy, a ako sa ich snažíme odovzdať najmenším, aby ich oni potom, keď narastú, odovzdali ďalej,“ privítala na úvod rodičov a starých rodičov na programe Daniela Legíňová-Sabová, ktorá

Príchod účastníkov programu

je aj program Tešme sa z Vianoc, ktorý sa uskutočnil na Lucku v pondelok 13. decembra v sieni KUS Petrovská družina. Podnet na uskutočnenie tohto podujatia je úspešne aplikovaný grant na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, o ktorý sa uchádzali petrovskí matičiari. „Vážení prítomní, pekne vám ďakujem, že ste dnes prišli sem k nám, aby ste videli, ako my tu spolu zachovávame tie naše v petrovskom spolku nacvičuje najmladšiu sekciu spolkárov a podpisuje sa za scenár a réžiu tohto programu. K tomu pridala aj ďalšie slová: „Tieto velikánske obchodné reťazce sa snažia nanútiť nám nejaké zvyky, kultúry, ktoré ani nie sú natoľko naše. Všetko je to v poriadku a pekne, ale kým si nebudeme zachovávať to, čo je naše, nebudeme mať právo nikdy zastať si rovnoprávne do radu

Účastníci programu Tešme sa z Vianoc

s predstaviteľmi iných národov. Naši najmladší dnes ukážu, čo sa tu s nami naučili, a tešte sa spolu s nami z Vianoc...“

Potom sa to roztočilo koledami, vinšmi a spevom, ktorý predviedli maličkí petrovskí spolkári, ktorí, hoci sú vzrastom malí, svojou zohranosťou na javisku sa nedajú zahanbiť ani pred tými staršími. A preto sa im za ich javiskový prejav dostalo veľkého potlesku. Hrou na harmonike im v tom pomohol aj hudobník Zdenko Makovník.

Na záver programu Tešme sa z Vianoc sa všetkým deťom a ich príbuzným za úsilie zachovávať tradície primeranými slovami poďakovala Katarína Melegová-Melichová v mene petrovských matičiarov. „Prajem vám, milí rodičia a starí rodičia, ako aj účinkujúcim deťom, aby tie nastávajúce Vianoce boli jagavé, šťastné a veselé. A aby sme sa o rok takto stretli bez rúšok, aby sme nemali obavy z kadečoho, čo dnes na nás číha. Cieľom tohto programu bolo zachovať všetko, čo je našské, svojské, a zostane aj v týchto našich drobcoch aj do budúcich dní to, čo sa naučili, a že budú ďalej, pravdaže, s vašou pomocou, aj rozvíjať,“ zavinšovala a všetkým účinkujúcim deťom rozdelila knižné darčeky. Na dôvažok, keď už čakali, že je koniec, do siene zavítala aj Lucka, celá v bielom, aj s prútom, ale týmto deťom sa nedostalo šibačky, lebo sú dobré. Skôr sa im potom, keď aj pani Lucke zaspievali a zarecitovali, dostalo ďalších darčekov a nakoniec, keďže medzi deťmi bolo aj dievča s menom Lucia a v pondelok oslavovala svoje meniny, všetkým svojim kamarátom ešte rozdelila aj sladkosti.

NA POČESŤ SVIATKOV. Keďže sa nám blížia vianočné a novoročné sviatky, patrí sa k nim vytvoriť aj primeranú náladu. Preto kysáčska knihovníčka Dragana Surová vo štvrtok 9. decembra povolala žiakov predĺženého pobytu srbskej skupiny kysáčskej základnej školy, aby účinkovali v dielňach. Spolu s učiteľkou Annou Legíňovou skupina žiakov pobudla v Knižnici Michala Babinku a kochala sa vo svojich výtvoroch. Boli im ponúknuté viaceré témy v rámci sviatkov, ako i techniky, a tak si každý vybral, čo bude stvárňovať. Veď deti sú v tom sympatické a šikovné. Niekto vytvoril vianočné a novoročné ozdoby, niekto dedka Mráza, iní operenú jedličku. Bolo radosti, vyfarbených, ale aj polepených prstov. A nálový produkt bol jedinečný.

A. Legíňová

PIVNICA Úspešné prvé Vianočné trhy

Miroslav Pap

Hoci v skromnejších podmienkach, v sobotu 11. decembra boli usporiadané Vianočné trhy v priestoroch Miestneho spoločenstva v Pivnici. Pôvodne Miestne spoločenstvo Pivnica ako organizátor Vianočných trhov plánovalo zrealizovať toto čoraz populárnejšie podujatie vo vonkajšom priestore. Žiaľ, daždivé počasie narušilo plány, ale trhy predsa boli.

Návštevníci Vianočných trhov si mali možnosť pozrieť a kúpiť najrôznejšie vianočné dekoračné predmety. Pätnásť vystavovateľov z Pivnice a jeden z Báčskeho Petrovca ponúkali okrem ozdôb aj gastronomické pochúťky, hlavne medovníky, rôzne koláče, ale aj tradičné jedlá z kysnutého cesta. Medziiným si návštevníci mohli kúpiť aj rôzne druhy sviečok či mydiel. Členovia Moto klubu Mugger Riders sa pričinili tým, že ponú-

Vôňa mydiel a sviečok sa šírila trhmi Veľa mladých podporilo Vianočné trhy

kali varené víno a starali sa o hudobnú náplň podujatia. Pôvodne bolo plánované zastúpenie viacerých gastronomických stánkov, no pre daždivé počasie sa trhov nezúčastnili. Hoci počasie nebolo najprajnejšie, predsa návštevnosť týchto prvých vianočných trhov bola veľká. Organizátori s návštevnosťou boli nadmieru spokojní a veria, že sa im o rok podarí prilákať väčší počet účastníkov – vystavovateľov a rozšíriť ponuku, poprípade pridať do konceptu trhov aj vianočný program. Mali by sa realizovať v centre Pivnice, na priestore trhoviska, ktoré vyhovuje práve takýmto podujatiam. Možno sa o rok Vianočných trhov zúčastnia aj ostatné pivnické spolky a inštitúcie a tým toto vianočné podujatie spopularizujú.

V RÁMCI BIBLICKEJ HODINY v slovenskom evanjelickom kostole v Starej Pazove bola po druhýkrát v tomto prostredí predstavená kniha Odkaz ukrytý medzi lupeňmi (Poruka skrivena među laticama). Presne po mesiaci, než bola predstavená verejnosti v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića. Vo štvrtok 9. decembra o tejto knihe v kostole, ktorá odhaľuje symboliku 101 kvetov, hovorili Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, a v mene vydavateľa 4 SE v Belehrade Slobodan Petrović. Všetky texty v knihe sú paralelne uvádzané v srbčine a slovenčine, a tak aj názvy kvetov. Výber textov urobila Dubravka Savićová a do slovenčiny ich preložil Martin Prebudila, tiež aktér tohto večierka, s použitím prekladov Miroslava Demáka, Františka Lipku, Viery Prokešovej a Jána Stacha. Citáty z knihy čítali tamojšie skvelé recitátorky Anna Simonovićová a Jana Rumanová, ktorá zažala aj druhú sviecu na adventnom venci. Prítomní na Biblickej hodine si mohli kúpiť túto knihu, ktorá v luxusnom vydaní môže byť aj krásnym darčekom pod vianočný stromček.

A. Lš.

ZÁBAVA V DOME PENZISTOV V KYSÁČI. V nedeľu 12. decembra kysáčski penzisti v čele s Jurajom Fabianom zorganizovali zábavu, ktorou uzavreli tento rok. Túto zábavu si naplánovali v nových miestnostiach Domu penzistov, ktorý bol nedávno otvorený. V tom im pomohli aj hostia z Čurugu. Miestna organizácia penzistov v Kysáči je veľmi činná a organizuje mnohé aktivity okrem zábav. Čoskoro na sklonku roka zaslúžili si kochať sa v plnej kráse ich stánku, naplno využívať jeho kapacity a uvoľniť si telo i myseľ.

A. Legíňová

AKO VOŇAJÚ A CHUTIA VIANOCE Vianočné opekance

Olinka Glóziková-Jonášová

Vianočné sviatky okrem svojej charakteristickej vizuálnej rozoznateľnosti sú skutočne rozpoznateľné aj podľa špeci ckých chutí a vôní, ktoré keď naše zmysly pocítia, ihneď vieme, že je vianočný čas už tu.

Každoročne si sadáme k štedrovečernému stolu, na ktorom nemôžu chýbať viaceré tradičné dobroty. Patria sem jednotlivé jedlá a nápoje, ktoré sú typické pre vianočné obdobie: medovníky, všelijaké drobné koláčiky, sušienky, sušené ovocie, ale aj prevarené vínko so škoricou či klobása, pečené zemiaky a kyslá kapusta. Vianočné opekance s makom a medom, niekedy však aj s bryndzou, patria neodmysliteľne do tejto skupiny vianočných maškŕt, ktoré v minulosti nechýbali na vianočnom stole a boli obľúbenou pochúťkou celej rodiny – od tých najmenších po tých najstarších. Avšak keď sa aj v súčasnej dobe počas Vianoc na stole opekance objavia, skutočne málokto im vie odolať.

Táto typická vianočná pochúťka sa okrem tejto príležitosti počas roka nepripravuje a azda preto je taká jedinečná a viac chutí. Štedrý deň, ktorý pripadá na 24. decembra, je posledným dňom na prípravu typických vianočných jedál, kým však vianočné opekance možno pripraviť aj niekoľko dní skôr. Jediná chyba je však v tom, že im treba do štedrovečernej večere odolať.

Recept na vianočné opekance som dostala ešte v roku 2012 od spoluobčianky Kataríny Šúlekovej, vtedy aktívnej členky v kovačickom Ženskom spolku. Odvtedy jej recept, ktorý ona dostala od svojej mamy a jej mama od jej mamy, je v našej rodine vyskúšaný každoročne počas sviatkov. S radosťou tento osvedčený a skutočne výborný recept si rozdelím s vami.

Začnem slovami, ktoré mi až dodnes, nie iba pri príprave tejto vianočnej pochúťky, utkveli v pamäti: „Opekance, ale aj každé iné jedlo musíš pripravovať s chuťou a láskou, a ak to budeš robiť s radosťou, tak sa ti aj cesto a všetky jedlá vydaria,“ povedala mi vtedy teta Šúleková. A skutočne je tak. Odporúčam preto opekance robiť s dobrou vôľou a upiecť ich dva – tri dni skôr pred konzumovaním.

Cesto sa podarí takto: Múku so soľou preosejeme do misky a spracujeme s droždím, ktoré pripravíme s ¼ l vody. Cesto dobre vypracujeme a necháme vykysnúť cca 15 – 20 minút. Potom cesto vyklopíme na pomúčenú dosku, premiesime a formujeme z neho tenké valčeky asi 1 cm, valčeky pokrájame na 2-centimetrové kúsky a naukladáme na vymastený plech. Upečieme pri strednej teplote, cca 30 min. a možno aj kratšie. Na plech ich treba dobre roztriediť a roztriasť tak, aby sa pri pečení nezlepili, teda aby boli k sebe iba jemne pritlačené.

Pokým sú opekance v rúre, pripravíme si mak s cukrom (zomletým) a zohrejeme med s vodou. Po upečení a vychladnutí opekancov (nakoľko ich chystáte v deň konzumácie) vložíme ich do vriacej vody a trochu ich obvaríme. Varíme ich iba toľko, aby trošku odmäkli, ale netreba ani aby boli celkom mäkké. Po obvarení ich ihneď scedíme, aby veľmi tekutinou nepresiakli. Iba ich precedíme, netreba ich preliať studenou vodou, ako sa to robí pri varených rezancoch. Také vychladnuté vložíme do nádoby a následne posypeme

Naukladáme na vymastený plech Vložíme ich do vriacej vody a trochu ich obvaríme

makom zmiešaným s cukrom a nakoniec opekance polejeme rozpusteným medom. Do nádoby poukladáme striedavo rad opekancov, rad maku s cukrom a medom. Necháme, aby trochu odstáli, lebo opekance sú na konzumáciu najlepšie vychladnuté.

Toto tradičné vianočné jedlo je pôstne a určite jedným z najrozšírenejších nemäsových štedrovečerných jedál. Pôvod opekancov môžeme hľadať v posúchoch, ktoré, ak sa nejedli hneď teplé, museli sa rozlámať a namočiť. Opekance sa na Šted-

Postup a príprava opekancov (Foto: varecha.pravda.sk)

Formujeme z neho tenké, asi centimetrové valčeky Vychladnuté vložíme do nádoby a následne posypeme makom zmiešaným s cukrom a nakoniec opekance polejeme rozpusteným medom

Cesto dobre vypracujeme a necháme Valčeky pokrájame na kúsky hrúbky vykysnúť cca 15 – 20 minút 2 cm

rý večer kedysi jedli z jednej misy, teda celá rodina ich jedla s vierou, že sa týmto činom zachová jej jednota aj v nadchádzajúcom roku. Keďže mak v ľudovej tradícii symbolizoval bohatstvo a hojnosť, gazdinky ho pri tomto vianočnom jedle nešetrili a opekance zvykli štedro posypať makom. Všeobecne však pečivo malo počas vianočných sviatkov mimoriadny význam a naši predkovia zvykli piecť rôzne druhy múčnych jedál, v neposlednom rade aj preto, lebo sú sýte. Na Vianoce platilo, že sa každý musí dosýta najesť.

Opekance s makom (Foto: chalupnikovi.com)

V Kovačici sa toto jedlo robievalo výlučne počas vianočných sviatkov, tie sladké makovo-medové sa konzumovali po štedrovečernej večeri, kým sa bryndzové opekance ponúkali výlučne na raňajky. Dnes už opekance zásobujú pekárne, avšak nie tak dávno, asi pred pätnástimi rokmi, ak si labužníci chceli vychutnávať toto jedlo, museli si ho podľa hore uvedeného alebo podobného receptu pripraviť. Nech sú nám teda všetkým sladké Vianoce ako tieto opekance a ešte sladší celý nastávajúci rok.

SELENČA Tvorivé a zábavné dielne pre deti

Miroslav Pap

Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára v Selenči má v posledných rokoch čulú aktivitu. Do svojej činnosti zaraďujú aj deti, ktoré nielen učia spievať aj tancovať, ale pre nich v decembri aktuálneho roku prichystali aj niekoľko tvorivých dielní. Cieľom dielní je deti zabaviť, naučiť novým zručnostiam a vzbudiť kreatívny zmysel.

Doposiaľ deti absolvovali dve dielne. Prvú zrealizovali 1. decembra a témou bola Moja vianočná ozdoba. Najmenší účastníci dielne mali možnosť vyrobiť si z polystyrénu rôzne druhy dekorácií. Polystyrénové ozdoby do dielne poskytla Zuzana Kočondová.

Druhá dielňa mala názov Zabaľ si darček a zrealizovaná bola vo štvrtok 9. decembra. V rámci nej deti mali možnosť zdobiť medovníčky a baliť lízanky. Medovníčky pre deti napiekla Anna Tomšíková. V priemere sa každej dielne zúčastnilo okolo 20 detí vo veku od 2 až 10 rokov. Organizátori akceptujú daný počet, nakoľko by bol väčší počet detí pre epidemiologickú situáciu neprípustný.

Dielne vedie Andrea Šoškićová,

Záujem o dielne bol veľký

Nechýbalo ani vianočné zdobenie medovníkov

ktorá tematicky usmerňuje každú dielňu. Samozrejme, v tom jej pomáhajú aj ostatné členky spolku. Niektoré z nich majú aj absolvované pedagogické školy, čiže aj určitá profesionalita je daná do dielní.

Deti okrem dielní mohli prichádzať do priestorov spolku pozrieť si aj lmy s vianočnou tematikou. Ako tvrdí Malvína Zolňanová, predsedníčka spolku, cieľom premietania lmov bolo vzbudiť záujem detí aj o tie staršie produkcie rozprávok, ktoré až tak dobre nepoznajú. Samozrejme, dôraz dávali na slovenské produkcie rozprávok.

Dielne tohto druhu podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, presnejšie Výbor pre kultúru, a Miestny odbor Matice slovenskej v Selenči. Deti obdarovali knižnými jednotkami a didaktickým materiálom.

S aktivitami pre deti členovia KUS Jána Kollára plánujú aj naďalej pokračovať, keďže záujem detí je pomerne veľký. V každom prípade aj toto je jeden zo spôsobov, ako deťom vytvoriť kvalitné aktivity vo voľnom čase, a mnohým z nich sa spolok zapáči a budú aj oni budúci jeho členovia, ktorí budú zachovávať tradičnú kultúru Slovákov zo Selenče.

Foto: z archívu Jaroslava Berédiho

SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN Jubilejné roky 2021 a 2022

Jaroslav Čiep

Spolok petrovských žien, tohtoročný nositeľ Ceny Obce Báčsky Petrovec, zoskupuje množstvo príkladných a obetavých aktivistiek. Tie ani v tomto zimnom a predvianočnom období nesedia doma so založenými rukami.

V posledných novembrových dňoch sa dali do ďalšieho turnusu kvasenia kapusty, ktorú potom neskoršie zužitkujú pri varení svadobnej kapusty. Je to už dlhoročnou praxou v tomto spolku, aby si sami prichystali a vyrobili všetko to, čo potrebujú k bohatej gastronomickej ponuke počas sviatkov a podujatí, v ktorých sa pravidelne

Pri kvasení spolkovej kapusty

s osobitnými potrebami My v Báčskom Petrovci informovali, že „do Spolku petrovských žien priniesol Mikuláš pre nás darčeky a poprosil ich, nech nám ich odovzdajú. A ešte nám pribalili aj voňavé medovníky s oblátkami. Zo srdca ďakujeme.“ Tak potom petrovské ženy poslúchli prianie Mikuláša, a následne prichystané darčeky niekoľko predstaviteliek Spolku petrovských žien odniesli potešiť deti v združení My.

Okrem toho vo fáze nalizácie je aj ďalšia publikácia o dejinách

a pri tej príležitosti dostali do vienka technickú pomôcku – notebook. Naposledy, ako vidno, veľmi sa tešia a sú aktívne aj pri vianočných sviatkoch. Nielen pravidelne v pondelok, ale aj v iné dni sa stretávajú vo svojom stánku a potom tam vonia aj škoricou, keď vypekajú medovníky, inokedy vanilkou a inými príchuťami pri výrobe oblátok. Chystajú sa nielen na decembrový Deň otvorených dverí, ale aj na Vianočné trhy, ktoré sa nezaobídu bez petrovských žien, a aj dvere Spoločne aj pri tvarovaní medovníkov miestností s prichystanou

zúčastňujú.

K tomu v posledný piatok v novembri (26. 11.) zorganizovali ďalší Deň otvorených dverí s predajom početných slaných a sladkých dobrôt. Okrem štandardnej ponuky záujemcom ponúkli i vianočné pečivo: muškacony, medovníčky a orechové medvedie labky.

V stredu 1. decembra ich stánok navštívili aj najvyšší predstavitelia lokálnej samosprávy v čele s predsedníčkou Jasnou Šprochovou

Pre oblátky treba mať trpezlivosť a vytrvalosť... Mikuláš Spolku petrovských žien v Združení My

dokumentárno-národopisnou výstavou otvárajú pre všetkých návštevníkov.

Zo Združení rodičov osôb spolčovania sa petrovských žien. Tú už takmer celkom prichystali do tlače a chceli ju predstaviť verejnosti v druhej časti tohtoročných osláv storočnice petrovských ženských spolkov, ale akosi to nevyšlo.

Kniha pravdepodobne okolo Vianoc vyjde tlačou a jej prezentáciu uskutočnia po

Novom roku. Azda hneď začiatkom roka, pravdepodobne na Tri krále, keď zvyčajne aj po minulé roky oslavovali narodeniny, a v roku 2022 bude tomu presne 20 rokov, čo je založený Spolok petrovských žien v súčasnom tvare.

... a potom ich treba aj pekne zabaliť

Foto: z archívu SPŽ a Združenia My

V ZDRUŽENÍ OBJATIE V KULPÍNE Sviatočnú náladu dotvára krása vianočných ozdôb

Katarína Gažová

Koncoročné sviatky sa blížia. Tešia sa na ne aj v Združení osôb s invaliditou Objatie v Kulpíne. Pracujú na plné obrátky, pripravujú viav poslednom čase zdobíme aj gúrky anjelikov z gypsu. Deti ich vyfarbujú základnou farbou a ak treba pridať nejaký detail, aj my dospelí pomôžeme. A tie anjeliky budeme tiež ponúkať záujemcom, podobne ako aj

Pracovné ovzdušie v združení pri spoločných aktivitách: (zľava) Vlasta Zelenáková, Dejan Šuľan a Michaela Plachtinská

nočné ozdoby. Už hodne toho sa minulo a teraz vyrábajú ďalšie, ako ozrejmila predsedníčka združenia Jarmila Zelenáková. „V združení pracujeme takmer každý večer. Usilovne pripravujeme vianočné ozdoby. Predávame ich aj bežne cez internet, alebo v predajni, kde pracujem, a tiež sa chystáme na Vianočné

Domček s vianočnými ozdobami

trhy do Petrovca. K sviatkom chystáme ikebanky, vianočné venčeky, svietniky a teraz iné ozdoby,“ povedala predsedníčka.

Počas roka Objatie malo rôzne aktivity. Počas osláv Kulpína mali svoj stánok, kde návštevníkom ponúkali rôzne predmety, ktoré v spolku vypracovali. Mládež Objatia sa zúčastnila aj na Slovenskom výtvarnom tábore v Kulpíne. Objatie sa zapojilo aj do humanitárnych akcií, ako bola zbierka pre malého Boška. Vlastne zbierali plastové vrchnáčiky, ktoré predali, a potom tie prostriedky venovali na humanitu. Zúčastnili sa aj na výtvarnom tábore pre mládež, ktorý organizovalo Združenie petrovských výtvarných umelcov. „V poslednom čase sme sa zapojili aj do akcie prípravy balíkov pre deti, ktoré sa liečia na onkológii. Pre nich sme pripravili desať balíčkov. Súcítime s nimi a ich rodičmi, lebo sami vieme, ako je to tráviť

Anjeliky z Objatia

sviatky v nemocnici s deťmi,“ vysvetlila Jarmila.

V Objatí od augusta s deťmi pracuje personálna asistentka Maja Kolarská. Aktivity boli zamerané na také životné situácie, ako je príprava spoločnej večere, pričom je zadelenie úloh také, že každý niečo urobí, niekto pomáha pri príprave samotnej večere, niekto umyje riady a podobne. Jej práca bola zameraná aj na motorické cvičenia s deťmi v združení. „Keď ide o nancovanie nášho združenia, prostriedky dostávame z obce. Na jar sme dostali 200-tisíc a teraz v novembri ešte dodatočných 230-tisíc. Tak si teraz nakupujeme materiál, s ktorým pracujeme, a tiež ďalšie potreby do združenia. Potom sme dostali ďalšie prostriedky od sponzora, ktorý nám aj vlani pomáhal a dal nám prostriedky pre každé dieťa. Vlani sme ich mali šesť a teraz ich v združení vianočným a novoročným sviatkom. V združení si organizujeme aj vítanie Nového roka, takže ak

Vianočné venčeky

Sviatočné svietniky

máme sedem. Tohto roku nám zasa pomáha, a tak nám k sviatkom kúpil televízny prijímač do miestností nášho združenia, čo je prekvapenie pre deti k to bude dovolené, aj teraz sa zídeme na Silvestra a budeme všetci členovia spolu oslavovať,“ dodala spolubesedníčka.

Objatie má dobrú spoluprácu so združením motorkárov z okolia Kulpína, ktorí na nich z roka na rok nezabúdajú, a tak aj tohto roku zahlásili, že im ku koncoročným sviatkom prinesú balíčky pre deti do združenia. Jarmila nám na záver povedala, že mnoho ľudí si aj teraz kupuje ozdoby vyrobené v Objatí, aby im skrášlili sviatky, ale aj preto, aby podporili združenie.

Foto: z archívu združenia

OBEC BÁČSKY PETROVEC Ambulancia v Marbo Producte v Maglići

Jaroslav Čiep

Spoločnosť Marbo Product, členka skupiny PepsiCo, v Maglići 23. novembra otvorila ambulanciu pre svojich zamestnancov v rámci svojej výrobnej jednotky v Maglići. Ambulancia bude fungovať ako pobočka Domu zdravia Báčsky Petrovec a bola spustená s cieľom zachovať zdravie viac ako 700 zamestnancov, ako aj s možnosťou organizovania preventívnych zdravotných prehliadok pre všetkých zamestnancov spoločnosti. Po rekonštrukcii a vybavení zariadenia modernou medicínskou technikou, ako aj angažovaní budúceho lekára a sestry, ambulancia začala fungovať a bude otvorená každý pracovný deň od 8. do 16. hodiny. „Starostlivosť o zdravie našich zamestnancov bola vždy prioritou našej stratégie, o čom svedčia významné iniciatívy zamerané na jednej strane na zabezpečenie bezpečného pracovného miesta a na druhej strane na prevenciu. Otvorenie ambulancie v našom závode v Maglići je korunou nášho dlhoročného úsilia o zlepšenie zdravia a pohody našich zamestnancov. PepsiCo má rôzne bene čné programy, od rôznych foriem zdravotného poistenia, cez preventívne prehliadky, programy psychologickej podpory, až po vzdelávacie workshopy a semináre na všetky relevantné témy v oblasti zdravia. Sme si istí, že otvorenie ambulancie ako kompletného priameho prístupu k zdravotnej starostlivosti bude pre našich zamestnancov významným stimulom nielen pri riešení akútnych zdravotných problémov, ale aj pri prevencii budúcich ochorení,“ povedala

Z prestrihnutia pásky pri otvorení továrenskej ambulancie

Tijana Tadićová, vyššia HR manažérka PepsiCo pre trhy južnej a strednej Európy, pobaltské krajiny a podnikanie v strednej Európe.

Moderne vybavená ambulancia spĺňa všetky epidemiologické štandardy a všetky požiadavky na prácu primárnej zdravotnej starostlivosti a vybraných lekárov. Ambulancia disponuje čakárňou, ordináciou lekára a miestnosťou na menšie chirurgické zákroky a v prípade potreby asistencie počas pracovného procesu zamestnanci sa budú môcť po novom tuná hlásiť. Zamestnancom sa tiež ponúka možnosť presunúť svoje zdravotné záznamy do ambulancie Marbo a mať tam svoj tím vybraného lekára a sestier.

Foto: z archívu Marbo productu

ZBIERANIE PLASTOVÝCH OBALOV V STAROPAZOVSKEJ OBCI Žiaci zozbierali vyše tony

Anna Lešťanová

V rámci spoločensko-zodpovedného projektu Baci PET za reciklažu, v ktorom sa zúčastnilo päť základných škôl z územia Staropazovskej obce, zozbieraných je vyše tony plastového obalu. Projekt organizovali spoločnosti Sekopak a Delhaize Srbsko za podpory Lokálnej nadácie Stará Pazova, s cieľom spoločne motivovať najmladších, aby pri vyhadzovaní odpadu hneď z neho vyraďovali plastové obaly a tým spôsobom ich pripravili na recykláciu.

V projekte súťažili školy – žiaci, ich rodičia a zamestnanci v zbieraní plastového obalu a na základe jeho vyhodnotenia staropazovská ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zvíťazila a zozbierala najviac kilogramov plastového obalu na žiaka. Za odmenu dostali projektor s plátnom a ostatné základné školy – Boška

Palkovljevića-Pinkiho a Simeona Aranického v Starej Pazove, Rastka Nemanjića – sv. Sávu v Novej Pazove a Slobodana Savkovića v Starých Bánovciach – volejbalové lopty. Udelenie ďakovných listín a odmien sa konalo v piatok 10. decembra v miestnostiach Inovačného Start up strediska v Starej Pazove, kde si organizátori a riaditelia škôl vymenili skúsenosti získané Skupina usilovných žiakov Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v akcii zbierania plastových obalov v tomto projekte. V mene najúspešnejšej základnej školy – hrdinu Janka Čmelíka slávnosti udelenia cien sa zúčastnili riaditeľ školy Janko Havran a profesorka biológie Marta Majorská.

Lokálna nadácia Stará Pazova podporila početné akcie v tomto prostredí, ktoré sa usporiadali so zámerom zveľaďovania životného prostredia. Preto sa ihneď zapojila i do tohto projektu, lebo bol v súlade s ich misiou nadväzovania vzťahov spoločensko-zodpovedných spoločností s realizáciou spoločensky užitočných akcií samotných občanov.

Podľa slov riaditeľov základných škôl žiaci sa radi zapojili do projektu a na tieto účely bol vytlačený i edukačný materiál. Plastové obaly žiaci zbierali aj doma a učiteľský káder im v tom dával veľkú podporu, aby ako najmladší občania nadobudli ekologické povedomie a získali čím lepšie výsledky v projekte.

Foto: z archívu Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka

Pohlavne prenosné choroby

Foto: freepik

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

Pojem pohlavne prenosná choroba (STD) sa používa na označenie stavu, ktorý sa prenáša z jednej osoby na druhú prostredníctvom pohlavného styku. Osoba môže dostať pohlavne prenosnú chorobu, ak má nechránený vaginálny, análny alebo orálny pohlavný styk s niekým, kto má pohlavne prenosnú chorobu. Iné názvy pre tento typ infekcie sú pohlavne prenosné infekcie alebo pohlavne prenosné choroby. Táto terminológia nám hovorí, že tento typ infekcie je možné získať iba pohlavne. Nie je to však pravda, v závislosti od konkrétnej pohlavnej choroby infekcie sa môžu prenášať aj pomocou spoločných ihiel a dojčenia.

Je možné ochorieť a trpieť pohlavne prenosnou chorobou bez toho, aby sa prejavili akékoľvek príznaky. Väčšina pohlavne prenosných chorôb však preukazuje symptómy, pre ktoré by pacienti mali kontaktovať lekára.

Symptómy pohlavne prenosných chorôb u mužov najčastejšie zahŕňajú: – bolesť alebo nepohodlie počas pohlavného styku alebo močenia, – rany, hrčky alebo vyrážky na penise alebo okolo neho, semenníkov, konečníka, zadku, stehien, alebo okolo úst, – nezvyčajný výtok alebo krvácanie z penisu – boľavé alebo opuchnuté semenníky.

Špeci cké príznaky sa môžu líšiť v závislosti od pohlavne prenosných chorôb.

PRÍZNAKY POHLAVNE PRENOSNÝCH CHORÔB U ŽIEN

V mnohých prípadoch pohlavne prenosné choroby nespôsobujú viditeľné príznaky. Veľmi často však existujú: – bolesť alebo nepohodlie počas pohlavného styku alebo močenia, – rany, hrbolčeky alebo vyrážky na alebo okolo vagíny, konečníka, zadku, stehien, alebo úst, – nezvyčajný výtok alebo krvácanie z vagíny, – svrbenie vo vagíne alebo okolo nej.

Medzi tradičné pohlavne prenosné choroby patria choroby, ako sy lis a kvapavka, no medzi najčastejšie pohlavne prenosné choroby patria chlamýdie, genitálny herpes, HPV infekcia, trichomoniáza, HIV, hepatitída B a hepatitída C. Plesňová infekcia je podmienečne pohlavne prenosná choroba. Treba poznamenať, že ženy sú náchylnejšie na pohlavne prenosné choroby ako muži, ale že to nemá nič spoločné s promiskuitou. Ženy sú náchylnejšie na tieto infekcie ako muži pre anatomické bradavice. Pre muža je ľahšie preniesť infekciu na ženu, ako naopak. Pohlavne prenosné choroby sú tiež ťažšie odhaliteľné u žien. Pohlavné choroby sú liečiteľné, ale nie všetky. Vyliečiť sa dajú bakteriálne pohlavné choroby, ale aj chlamýdiová infekcia či trichomoniáza. Vírusové pohlavne prenosné choroby, ako herpes, hepatitída B, hepatitída C, HIV, sú nevyliečiteľné, ale dajú sa kontrolovať. Neliečené pohlavné choroby môžu mať vážne následky. Ženy trpia častejšími a vážnymi zdravotnými komplikáciami pohlavne prenosných chorôb ako muži. Pohlavne prenosné choroby môžu spôsobiť zápalové ochorenie panvy, rakovinu krčka maternice, ochorenie pečene a neplodnosť. Niektoré sa môžu preniesť z matky na dieťa pred, počas alebo po pôrode. Tehotné ženy s pohlavne prenosnými chorobami majú tiež vyššie riziko potratu a predčasného pôrodu. Ochranou pred pohlavne prenosnými infekciami je používanie kondómov. Kondómy však nie sú 100 % zárukou ochrany pred pohlavne prenosnými chorobami. Okrem abstinencie sú však kondómy najlepším a jediným spôsobom ochrany pred pohlavne prenosnými chorobami.

Preložila: Mária Domoniová

Luka Buzaš, tretiak, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Čo nevidieť zavítajú k nám Vianoce. Sviatky pokoja, radosti, šťastia Vianočné radosti sa rozhostia v rodinách. Keď už bude vo vašich príbytkoch vyzdobený stromček a pod stromčekom na vás budú čakať darčeky, vôkol vás rozvoniavať dobroty a vy sa budete tešiť, že je rodina spolu, zamyslite sa, aké máte vlastne šťastie, že si môžete užívať krásne vianočné sviatky v pohode. V takých vzácnych chvíľach si treba spomenúť aj na tých, ktorí nemajú všetko, čo by si priali. Preto netreba váhať a pomôcť, podarovať niekomu niečo, čo ho poteší, čo ho aspoň na chvíľu urobí šťastnejším, aby tak aj pre neho vianočné sviatky boli krajšie a lepšie. Lebo keď sa vieme podeliť o to, čo máme s inými, iba vtedy si vianočné sviatky môžeme užiť naplno. Milí kamaráti, aj my z Detského kútika vám prajeme

ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE!!!

Katuša

Adam Tárnoci, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica Ognjen Popov, tretiak, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Moje najkrajšie Vianoce

Vianoce sú môj najkrajší sviatok a rád si na ne spomínam. Som rád, keď si pripomeniem Vianoce, keď som mal šesť rokov. Bola veľká zima a šli sme do kostola. V kostole sme recitovali básne a spievali piesne. Keď sme sa vrátili z kostola, prišli k nám hostia. Spolu sme sa zabávali a jedli koláče. Od toho zabávania som sa unavil a zaspal. Mama ma zobudila a povedala, nech pozriem pod stromček. Uvidel som tam balíky. Veľmi som sa zaradoval, lebo som dostal moju obľúbenú hračku. Boli to lego kocky. Okrem nich boli tam aj čokolády, cukríky a grisiny. Potom sme vyšli von. Na ulici veľmi strieľali. Ja som bol ešte malý, a preto som sa naľakal. Ocko mi povedal, že sa nemám čo báť. Keď sme sa vrátili dnu, bol som veselý. Potom hostia šli domov. Na tie Vianoce nikdy nezabudnem. Aj keď mám veľa pekných zážitkov, tento mi je najkrajší.

Zlatko Supek, prvák, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Hana Cigániková, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Diana Zagorcová, 2. 1., ZŠ 15. októbra, Pivnica Janko Šterba, prvák, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Tea Šusterová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Som rád, keď si pripomeniem Vianoce, keď som mal šesť rokov. Bola veľká zima a šli sme do kostola. V kostole sme recitovali básne a spievali piesne. Keď sme sa vrátili z kostola, prišli k nám hostia. Spolu sme sa zabávali a jedli koláče. Od toho zabávania som sa unavil a zaspal. Mama ma zobudila a povedala, nech pozriem pod stromček. Uvidel som tam balíky. Veľmi som sa zaradoval, lebo som dostal moju obľúbenú hračku. Boli to lego kocky. Okrem nich boli tam aj čokolády, cukríky a grisiny. Potom sme vyšli von. Na ulici veľmi strieľali. Ja som bol ešte malý, a preto som sa naľakal. Ocko mi povedal, že sa nemám čo báť. Keď sme sa vrátili dnu, bol

Na tie Vianoce nikdy nezabudnem. Aj keď mám veľa pekných zážitkov, tento mi je najkrajší.

Filip Súšerský, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Juraj Staňo, prvák, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík Žiaci tretiaci, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Moje najkrajšie Vianoce

Vianoce sú moje obľúbené obdobie. Všetci sú dobrej nálady a milí.

Minulý rok, tri týždne pred Vianocami, ja, moja mama, moja sestra a sesternica sme ozdobovali jedličku. Počúvali sme vianočné piesne, spievali, tancovali a smiali sa. Keď sme ozdobili jedličku do zlato-bielej farby, mama nám priniesla koláčiky, keksíky, teplú čokoládu a sebe kávu. Pozerali sme vianočné lmy a pili teplú čokoládu. Potom sme sa dohodli, že ideme hrať spoločenskú hru Riziko. Ja a moja sestra sme hrali spolu a moja mama a sesternica samy. Ako aj vždy moja sesternica zvíťazila. Neskoršie prišli môj oco a brat, sesternicini rodičia, moja ujčiná a ujo a taktiež jej brat. Všetci sme spolu oslavovali Vianoce. Bolo nám veľmi pekne.

Rada oslavujem Vianoce, Nový rok, Silvestra, ale je najkrajšie oslavovať ich so svojou krásnou rodinou.

Petra Súšerská, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

PRIMÁTOR MESTA NOVÝ SAD

Miloš Vučević

Všetkým spoluobčanom, ktorí Vianoce oslavujú podľa gregoriánskeho kalendára, blahoželám k tomuto veľkému kresťanskému sviatku a prajem im, aby ho oslávili v radosti, duševnom pokoji v kruhu rodiny.

V čase nadchádzajúcich sviatkov máme si navzájom darovať pekné a teplé slová. Rodinné teplo a pokoj sú predpokladom nášho spravodlivého a čestného života. Nech vás v tom duchu vaša viera a najväčší kresťanský sviatok učinia vytrvalými vo vašich cieľoch a želaniach, smelými v boji o lepší život vašich blížnych a poctivými vo svojich dielach.

OBECKOVAČICA

Všetkým občanom Obce Kovačica prajem radostné sviatky Božieho narodenia s úprimným prianím, aby ho oslávili v pokoji, dobrom zdraví, blahobyte, radosti a harmónii, ale aj v kruhu svojich najmilších.

Jaroslav Hrubík predseda Obce Kovačica

Príjemné prežitie vianočných sviatkov v kruhu najbližších a do nového roku 2022 veľa zdravia, pokoja a rodinnej pohody všetkým občanom Báčskopetrovskej obce

želá predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Dr. Ján Jovankovič

Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle krásne vianočné sviatky v kruhu svojich najbližších a veľa zdravia, šťastia, osobných a pracovných úspechov v novom roku 2022 praje

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle prajeme požehnané vianočné sviatky a šťastný a úspešný nový rok 2022 Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu, ako i všetkým ľuďom dobrej vôle radostné a pokojné prežitie vianočných sviatkov a veľa šťastia, zdravia a úspechov v novom roku 2022 praje

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle krásne vianočné sviatky a v novom roku 2022 veľa zdravia, šťastia a rodinného pokoja želá

Miestne spoločenstvo BÁČSKY PETROVEC

a predseda Ján Lačok

Miestne spoločenstvo KULPÍN

a predseda Miroslav Čeman Miestne spoločenstvo HLOŽANY

a predseda Ondrej Fekete

Miestne spoločenstvo MAGLIĆ

a predseda Dušan Erak

VIANOČNÉ POSOLSTVO

Milostiplné a požehnané vianočné sviatky

Pripravil: Mgr. Igor Feldy, senior sriemsky

Bratia a sestry, vážení čitatelia, v týchto dňoch intenzívne sa pripravujeme na oslavovanie narodenia nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Aj pred tohtoročnými Vianocami snažili sme si pripraviť domy a kostoly na dôstojné užitie si najkrajšieho kresťanského sviatku. V domoch a kostoloch už sú ozdobené stromčeky a naše oltáre sú oblečené do azda najkrajšieho rúcha – alového.

Traduje sa, že ozdobovanie stromčeka je z nemeckej pohanskej tradície. Na niektorých miestach čítame, že aj reformátor Dr. Martin Luther ozdoboval stromček, a to ovocím, ako prekvapenie pre svoje deti. Vianočný stromček je symbolom strateného raja, ktorý nám narodený Spasiteľ darúva. Táto tradícia sa pomaly šírila po celom svete a medzi Slovákov postupne prišla až v tridsiatych rokoch 19. storočia.

Advent je časom očakávania. Môžeme povedať, že je to čas, v ktorom sa duchovne pripravujeme na slávny budúci druhý príchod Spasiteľa sveta. Ako hriešni ľudia tento čas by sme mali využiť nie iba na vonkajšie prípravy, ale aj na vnútorné očistenie sa. To sa deje v tichosti a v pokání. A preto tá alová farba na oltári symbolizuje práve to pokánie a duchovné pripravovanie sa. Prečo je to dôležité?

Pretože na sviatok Kristovho narodenia sa nebo spojilo so zemou. Boh zostúpil na zem k ľuďom, aby sa stal človekom. Tak sa Boží Syn stal Bohočlovekom. Preto i anjeli blahoželali bytostiam v oboch sférach: „Sláva na nebi – Pokoj na zemi!“ A práve tu máme vysvetlenie, prečo je dnes na svete toľko ľudskej zloby, zla a nenávisti. Pretože je málo viery v Boha, málo lásky k Nemu i k ostatným ľuďom. Zabúda sa na oslavu Boha, a preto je málo pokoja na zemi. A pritom pokoj je taký nádherný a po ňom všetci túžime.

Tento pokoj nám opisuje aj prorok Izaiáš: „Aké vzácne sú na horách nohy blahozvestcov, ktorí hlásajú pokoj“ (Iz 52, 7), alebo aj apoštol Pavel: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi“ (Židom 1, 1 – 2). Obdobie prorokov sa ukončilo, nadišla plnosť časov – obdobie ohlasovania Kristovho evanjelia. Dejiny ľudstva sa prelomili v tomto čase. A to až natoľko, že doteraz píšeme dejiny „pred a po Kristovi“. Dokonca ani ateisti sa v tomto nemohli vyhnúť v počítaní času, len zmenili názov „pred naším a nášho letopočtu“. Len nezdôvodnili, čo je príčinou tejto hranice letopočtu.

Vidíme, aký základný smer určil Ježiš vstupom do dejín ľudstva. Boh sa stal človekom. On, Boh – Slovo, bol od počiatku. Ale nadišla chvíľa, keď „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14). Ježiš sa narodil, prišiel medzi nás a prebýval medzi nami. „Prišiel do svojho vlastného, a Jeho vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí Ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1, 11 – 12).

Hoci sme časovo i miestne veľmi vzdialení od udalostí Ježišovho narodenia, aj my Ho často neprijímame. Je to vtedy, keď sa sprotivíme Božej vôli. Každý náš hriech je naše odmietnutie Ježiša. Tak ako vtedy, keď Jozef s Máriou hľadali v Betleheme prístrešok pre narodenie Ježiša, tak Ježiš aj v dnešnom modernom svete prechádza našimi mestami a dedinkami a prihovára sa, ponúka sa, kto chce byť Jeho priateľom.

Raz som čítal takýto príbeh, ktorým by som chcel priblížiť nám dôležitosť Vianoc:

Tam stojí skupinka mladých ľudí – chlapcov a dievčat. Ježiš pristúpi k nim a prihovorí sa: „Som Ježiš, váš brat. Pôjdem sa vami. Prijmete ma medzi seba?“ Oni udivene hľadia na seba a hovoria: „Ježiš? Takého nepoznáme. Nič sme o tebe nepočuli. Náš brat? Nikto nám nepovedal, že by sme mali takého brata.“ Vymenia si medzi sebou pohľady a bavia sa pokojne ďalej. Chce vstúpiť do jedného z bytov. Príde na tretie poschodie a zazvoní. Zdnuka počuť veselé hlasy. Otvorí domáca pani. „Som Ježiš Kristus a chcel by som navštíviť vašu rodinu,“ prihovorí sa Ježiš. Domáca pani prekvapene pozerá: „Prepáčte, pane, ale máme práve návštevu, deti sú pri počítači a ja som veľmi zaneprázdnená obsluhou. Možno nabudúce.“ Ježiš sa obráti a vyjde na ulicu, a tam niektorí stavajú dom. Pristúpi k nim a vraví: „Som Ježiš z Nazaretu, tesár. Chcel by som pracovať s vami. Prijmete ma?“ Mužovia sa rozpačito obzerajú a nakoniec sa predsa jeden osmelí a hovorí: „Vieš, Ježišu, my ťa poznáme, vieme o Tebe. Niekedy sem-tam prídeme za Tebou aj do kostola, aj Ti niečo povieme. Iste, ako tesár by si sa nám zišiel. Ale prijať Ťa medzi nás – to by nebolo pre Teba. Vieš, tu by si počul rôzne slová.“ Prejde na druhú stranu ulice. Tam sa vedú za ruky dvaja mladí. Ježiš sa pri nich zastaví: „Som Ježiš, váš Priateľ. Vidím, že sa máte radi. Pôjdem s vami, vaším životom a budem chrániť vašu lásku.“ Mladí na chvíľku zastanú, pozrú sa na seba a na to sa ona ozve: „Vieš, Ježišu, poznáme Ťa, no nemusíš ísť s nami. Veď my sa Ti prídeme ukázať do kostola na sobáš. Teraz by nám Tvoja prítomnosť nebola vhodná.“ Prichádza na okraj mesta. Menšie domčeky. Zaklope na dvere jedného z nich. V izbičke sedia dvaja starší ľudia, manželia, no ešte čerství dôchodcovia. Prihovorí sa im: „Som Ježiš a prichádzam vás potešiť vo vašej starobe.“ No stará pani prestrašene hovorí: „Neprišiel si k nám nejako zavčasu? Veď ešte nie sme na smrteľnej posteli.“ Ježiš zostáva veľmi smutný z neprijatia ľudí. Nikto Ho nepotrebuje. Nikto o Neho nemá záujem. Cesta z mesta vedie von. Po pravej strane ohradený priestor, v ňom niekoľko menších budov. Pri bráne tabuľka s nápisom: Detský domov. Ježiš vchádza dnu. Už ani nič nehovorí. Nepredstavuje sa. A odrazu deti, keď Ho zbadajú, kričia: „Veď to je Ježiško! Budeš sa s nami hrať? Budeš nám o sebe rozprávať?“ A Ježiš s prekvapením odpovedá: „Budem vám hovoriť o mojom i vašom Nebeskom Otcovi. On vás veľmi miluje a poslal ma k vám, aby som vám to povedal. Chcem tu zostať medzi vami. Vezmete ma medzi seba?“ A deti veselo kričia: „Áno, Ježiško, zostaň tu stále medzi nami.“ A tak Ježiš je napokon prijatý od detí, od tých, o ktorých povedal: „… takým patrí Božie kráľovstvo…“

A je len na nás, ako sa my rozhodneme. Ak prijmeme Ježiša do svojho života a do svojho srdca, potom máme právo na opravdivú vianočnú radosť a oslavu Jeho narodenia.

STARÁ PAZOVA

Vianočné a novoročné gratulačné lístky

Spevom zvestovali narodenie Spasiteľa

Anna Lešťanová

V súčasnej dobe najčastejšie, keď chceme rodine, priateľom alebo blízkym nám ľuďom popriať všetko dobré k Vianociam a novému roku, používame multimediálne zariadenia. Zasielame to prostredníctvom mailov, esemesiek... Predsa písanie vianočných a novoročných lístkov je osobnejšie, tým urobíme radosť niekomu a naša duša sa pookreje. Svedectvo o tom, ako si voľakedy ľudia gratulovali k sviatkom, veľkonočným, vianočným a k novému roku, máme v Ústrednom archíve Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku na Hurbanovskej fare v Starej Pazove. Zatiaľ je archívne spracovaných 216 dobových gratulačných lístkov a pedantne ich tam zoradila Katarína Verešová, cirkevná archivárka tohto ústredného archívu so spolupracovníkmi. Jeden z najstarších datuje do 1. januára 1900, na ktorom je výkres parku vo Windsore. Dostali ho Hurbanovci od Pazovčanky Angely Ribarićovej. Listujúc zbierku archívne zabalených gratulačných lístkov získavame dojem, že tí ľudia, ktorí zasielali gratulácie, si predtým a teda počas kúpi zvláštnym spôsobom vyberali najvhodnejší dizajnovaný obraz či fotogra u pre jednotlivé

Zatiaľ je archívne spracovaných 216 dobových gratulačných lístkov

osoby. K tomu svedčia fotogra e, kópie malieb či grafík s rozličnými znázornenými námetmi. Napr. mladší ľudia kamarátom posielali veselšie či žartovné obrazy, prípadne kominára alebo snehuliaka. Starší si hlavne volili krajinomaľby a panorámy zasnežených krajov. Kolegom, nadriadeným posielali motívy mŕtvej prírody: novoročné stromčeky s ojedinelými guľami a šampanským a zase farárom a veriacim posielali gratulácie, na ktorých bola znázornená náboženská tematika. Bývali aj rozličné formáty. Napr. najmenší 10 x 6 cm (takou veľkosťou je aj obálka) a najväčší 20 x 13 cm. V rokoch chudoby a vojen posielali jednoduchšie a skromnejšie pohľadnice, či lístky alebo vlastné kresby, neskôr gratulačné lístky vsúvali do lístkových obalov a v najnovšej dobe s dvojstranovými dizajnovými hárkami.

Samozrejme, na tých, na ktorých adresátom najviac záležalo, sami si robili aj originálne maľby na papieri alebo i primerané výšivky. Sú prípady, keď si na korešpondenčné lístky lepili vlastné fotogra e, najčastejšie zábery zo svojich zasnežených krajov. Nachádzame aj vizitky významnejších osobností s jemnou kreáciou sviatku. Čaro Vianoc a nového roku zvlášť

Ukážka vianočných a novoročných gratulačných lístkov

v osemdesiatych rokoch minulého storočia dodával jagajúci prach striebornej a zlatej farby. Zvláštne sú gratulačné lístky riem a zvlášť podporné gratulačné lístky UNICEF. Obsahovo náplň sa drasticky nemenila. Klišé: Šťastlivý Nový rok, Pekné Vianoce, Šťastné sviatky vianočné… dominovalo s prípadným osobným želaním dobrého zdravia a šťastia. Jasné, niektorým záležalo na veršovaní: „Hlboké prežitie radosti, / pokoja a plnosti Božej lásky / v tajomstve vianočných sviatkov, / Bohom požehnaný Nový rok pod ochranou Nebeskej Matky zo srdca praje Ignác.“ Gratulačné lístky roznášali poštári, ktorí pred sviatkami boli veľmi zaneprázdnení. Podľa ceny známok možno určiť, či prišli zo zahraničia alebo krajiny bývania. Niektoré gratulačné lístky prichádzali aj po dvoch týždňoch, najmä tie, ktoré leteli lietadlom, čo sa jasne vidí v obaloch aero otily.

Vianočné sviatky sú príležitosť vyjadriť rodine, blízkym či priateľom, ako ich máme radi. K tomu aj ukázať im, ako nám na nich záleží. Zaželajme pokojné Vianoce a úspešný nový rok i na gratulačných lístkoch. 

CHCETE SLOVO BOŽIE POČÚVAŤ?

Alena Kulíková

Čas svetielok, úsmevov, rodinnej pohody, radosti, výborného jedla, smiechu, lásky, darčekov... Je to tu! Vianoce nám klopú na dvere a vo vzduchu sa už cíti tá vianočná nálada. Krásne ozdoby, vianočné piesne v obchodoch spestrujú nám zimné chvíle. Detičky na detských besiedkach a cirkevné spevokoly tiež sa pripravujú na štedrovečerné vystúpenie. A všetko sa nejako točí okolo spevu. Akoby aj nie, keď spev vianočných piesní mal odjakživa svoju moc, ktorou vytváral to vianočné čaro. Pripomeňme si, ako vyzerali vianočné sviatky vo Vojlovici, a s pohľadom na minulosť môžeme si užívať tieto výnimočné okamihy. Spev má aj svoju tradíciu, ktorá je spätá s vianočnými sviatkami. Naši predkovia zanechali krásne zvyky a obyčaje na sviatky, ktoré sa už zabúdajú. Bohužiaľ, Vianoce pre nás tratia tú zmysluplnosť a hodnotu, ktorú majú. Už roky dozadu sú také komerčné. Žijeme v úplne inom svete, ale napriek tomu by si ľudia mali viac vychutnávať sviatky. Venovať sa rodine, deťom, príbuzným... Ľudia sa sústredia na ozdoby, darče-

ky, jedlo, a na minulosť, obyčaje a zvyky zabúdajú. Vojlovičania môžu byť ešte hrdí na to, že si zachovávajú určité tradície. Vo Vojlovici na Štedrý večer niekedy dávno ozývalo sa z jednej strany ozýval sa spev piesní: Tichá noc, svätá noc; Čas radosti, veselosti; Narodil sa Kristus Pán; Radujte sa, ó, kresťania. Spievala ich pod oknom celá rodina, alebo sa zoskupili priatelia a blížni a spoloč-

Dievčatá spievajú pod oknom: (zľava) sestry Helena a Anna Ivaničové, Ivana Topićová, Aňa Pániková, Alisa Oravcová a Ivana Ivaničová

dediny to betlehemské vystúpenie a klopanie na okno s prosbou: Prijmete betlehem? Túto tradíciu

aj dodnes zachovávajú. Na druhej strane po ukončení služieb Božích a slávnostnej rodinnej večere

ne šli spestriť sviatky niekomu. Najčastejšie spievali z Tranoscia. Domáci netrpezlivo očakávali spevárov a veľmi sa tešili, že ich ani toho roku nevynechajú. Neopísateľná to radosť, keď ti na sviatok zaklope niekto na okno a opýta sa: Chcete slovo Božie počúvať?, po ktorom zaznel spev nábožných piesní, ktoré zvestovali narodenie Ježiša. Keďže bola noc K spevárom sa zvyčajne pridali aj a nebolo elektrického hudobníci, ktorí spestrili tento krásny zvyk prúdu, domáci zapálili lampáš, ktorý položili do okna, aby spevári mohli vidieť text piesní. Z tejto príležitosti sa cez deň

Po speve domáci pripravili večeru pre spevárov a pri varenom vínku a speve pokračovala družba Domáci pri lampáši, celá rodina počúvala piesne, ktorými spevári zvestovali Božie narodenie

pripravovala aj chutná večera. Z pece sa šírila vôňa domáceho chleba a pečených krumplí na ťapši s domácou klobáskou, bravčovými karé, rebierkami. K tomu sa podávala kyslá kapusta. Domáci spevárom tiež ponúkal varené domáce vínko, aby sa zohriali. Bola to dobrá príležitosť pochváliť sa tohoročným vínkom. Aj keď spievali zo srdca, predsa na zime nebolo ľahko ani stáť, ani spievať. Zvyčajne sa k nim pridali aj hudobníci, ktorí spestrili tento krásny zvyk. Vojlovičania si spomínajú na báťa Ondriša Bašnára s klarinetom, Jána Bačíka na meškách, Tomáša Brezinu na husliach, bez ktorých nikdy nikde nešiel. Po speve a večeri sa kamarátili a zabávali u domácich, niekedy až do rána. Ale zväčša dbali na to, že sa načim aj vyspať, keďže sa ráno šlo do kostola na služby Božie. Štedrovečerný spev patril aj dievčatám, ktoré vyobliekané v zimnom kroji spievali pod oknom svojich domácich, starých rodičov, príbuzných. Stalo sa, že aj cez okno uvideli svojho milého, alebo chlapca, ktorý sa im páčil. To bol dôvod na to, aby ešte krajšie spievali. Aj napriek tomu, že také krásne sviatky rýchlo prešli, dlho sa na nich spomínalo... až dodnes. Tak prečo by sme si ten kúsok tradícií nezopakovali, nezachránili? Duchovné a magické. Také boli vianočné sviatky v domácnostiach našich predkov. Kým my dnes beháme po meste a nakupujeme darčeky, oni sa starali najmä o pokoj a vzťahy, aby rodinka bola spolu, priateľ s priateľom. Aby nikto nebol sám. Preto aj ten spev možno na chvíľku rozveselil

Spevári pod oknom spievali a spríjemňovali domácim sviatky

niekoho, na chvíľku zabudol na starosti a mal radosť z narodenia betlehemského dieťaťa. K tomu, aby sme na takéto krásne chvíle nikdy nezabudli, dopomohla nám aj všetkým dobre známa Vojlovičanka, teta Anna Kucháriková. Vďaka nej sme začreli do krabice našej minulosti.  Foto: z archívu RTV Pančevo (Fotogra e sú z úryvku vianočného dokumentárneho lmu Batôžik vianočných obyčají vo Vojlovici v produkcii RTV Pančevo a Slovenskej redakcie, relácie Dobrý deň, z roku 2011.)

ŠIKOVNÉ RUKY KVETOSLAVY ŠVECOVEJ-KOČONDOVEJ

Ozdoby, ktoré veľmi pekne vyniknú na vianočnom stromčeku

Andrea Rojková

Inšpiratívna milovníčka ručných prác Kvetoslava Švecová-Kočondová tvrdí, že háčkovanie je pre ňu ako terapia. Je profe-

Kvetoslava Švecová-Kočondová

sorkou triednej výučby v Základnej škole Jána Kollára v Selenči. Okrem práce venovanej deťom v škole s radosťou vo voľnom čase háčkuje, štrikuje, vyšíva rôzne ozdoby, dekoračné, ale i úžitkové. Ako nám sama povedala, od malička mala k tomu vzťah a tešila sa z toho, že vytvorí niečo nové. Veľmi ju to baví, robí to s chuťou a s láskou.

Na položenú otázku, kedy sa začala venovať ručným prácam, odpovedala: „Vyrastala som s tým v rodine. Mama robila všelijaké ručné práce, háčkovala, vyšívala, plietla. Môžem povedať, že som to do vienka dostala od svojej mamy a som jej vďačná, že ma tomu naučila. Ako desaťročná som sa začala tým zaoberať. Najprv to bol nejaký riadok, spočiatku sa mi to nedarilo. Ale mama mi vždy hovorila, že musím byť trpezlivá a zotrvať v tom. Neskoršie taktiež v škole, v nižších ročníkoch s učiteľkou na voľnej aktivite Ručné práce ako deti sme sa zoskupili a učili sme sa vyšívať, aj na krížiky, pliesť, háčkovať. V zimnom čase sme si robili priadky, urobili sme si pukance, doniesli si sladkosti, šťavu a šili bábikám šatôčky a robili všelijaké ručné práce.“ Naša spolubesedníčka skôr háčkovala obrusy, vankúšiky, taktiež záclonu, prikrývku na posteľ. V posledných rokoch sa venuje zhotoveniu predmetov, ktoré sú úžitkové, ktoré sa môžu využiť a potom aj ukázať. Napríklad pásy na šaty, brošne, čelenky, náhrdelníky, puzdrá pre telefóny, ozdoby pri príležitosti Vianoc a Veľkej noci.

Ako nám tiež povedala, na Vianoce vyrába ozdoby, ktoré veľmi pekne vyniknú na vianočnom stromčeku. Sú to háčkované anjeliky, hviezdičky a vločky, ktoré po zhotovení zmáča do cukrovej vody, rozloží a nechá vyschnúť. Tento proces dosť trvá, ale ozdoby po ukončení sú krajšie a tvrdšie, pekne ozdobujú vianočný stromček. Na kruhy z plexiskla, na ktorých sú dieročky, vyšívala na krížiky vianočné motívy a vianočné gule z polystyrénu obháčkovala. Najnovšie ozdoby, ktoré zhotovuje, sú sponky do vlasov s vianočnou ružou alebo nejakým iným vianočným

Vianočné pohľadnice

motívom. Materiál, ktorý používa, je hlavne pamuk, či hrubšie alebo tenšie nite, je to hekelgarn, tiež glicer, nite sú ligotavé a hodia sa hlavne na vianočné ozdoby. Na zhotovenie ozdôb používa aj vlnu, motúz, hlavne prírodné materiály. Ideu čerpá zo vzorov, ktoré nájde, ktoré sa jej páčia, z

Vianočné ozdoby

internetu, ale rada aj experimentuje a prispôsobuje veci hlavne tak, aby v nej vzbudili pocit spokojnosti a radosti. „Keď spoznám základné kroky, ako sa to robí, tak skúsim niečo nové, vymyslím si a z toho vznikne nejaká nová hviezdička alebo iná ozdoba,“ povedala Kvetoslava.

Väčšinou používa zemité farby, farby jesene, zelenú, oranžovú, hnedú. To sú farby, ktoré sú jej obľúbené, ale používa aj iné farby, podľa toho, o akú príležitostnú ozdobu ide. Výrobe sa venuje po vykonanej práci v škole

a po všetkých domácich prácach. Najlepšie sa jej pracuje vo večerných a nočných hodinách, keď má pokoj a ticho, vtedy sa môže tomu naplno venovať. Je to, ako povedala, oddych pre dušu. Je

to jej koníček. Najviac svoje výrobky venuje ako darčeky a niekedy urobí aj na objednávku, na predaj. Na povel kamarátok si urobila stránku na spoločenských sieťach Facebook a Instagram, aby zverejňovala svoje výrobky, ale najviac preto, aby si to zachovala, aby mala zbierku svojich prác. Predsa je to nateraz iba jej hobby, odôvodnila. Takáto činnosť jej dáva pocit užitočnosti a teší ju, ak urobí niekomu radosť. 

Foto: autorka a z archívu K. Švecovej-Kočondovej

NEOBVYKLÉ A NETRADIČNÉ STROMČEKY

Buďte tento rok kreatívni a inovatívni

Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

Ako je doba vyspelejšia, ako máme v ponuke bohatý a rôznorodý tovar, takpovediac na výber, tým viac času míňame a trávime na vyzdobovanie vianočných stromčekov a domu, priedomia či okolia vôbec. Pritom sa jednoduché a pekné veci skutočne dostávajú bokom. Niektorí v tom vedia doslova prehnať a z pekného urobia iba oku príťažlivú dekoráciu, a často aj nevkusnú. V minulosti bolo, zdá sa, jednoduchšie. Keď sa blížili sviatky Vianoc, každá rodina si zabezpečila jedľu a vyzdobila ju tým, čo mala k dispozícii a doma. Boli to hlavne orechy, jablká či cukríky. Bola to skutočne krásna a predovšetkým voňavá výzdoba a dekorácia domu. Vôňa ihličnatého stromu a čerstvých jabĺk rozvoniavala príbytok a všetci sa z toho jednoduchého stromčeka tešili. Tešili sa z toho, čo on symbolizuje a aký odkaz prináša, a nie z jeho výzdoby. Ak ešte pripomeniem, že po sviatkoch bola všetka dekorácia na zjedenie – skutočne sa z neho tešil každý. Dnes však máme, dovolím si povedať, všetkého aj nad mieru. Skutočne viac než to daktorí potrebujeme. A potom vymýšľame, vytvárame, preháňame, kupujeme aj to, čo nám nie je potrebné, a pritom zabúdame na to podstatné – o čom vlastne tieto sviatky sú. O pokoji a láske. Avšak vytvárať niečo nové, nekaždodenné, a pritom kreatívne, je, samozrejme, pozitívna vec. Byť kreatívny a inovatívny bolo, je a bude navždy IN. Ponúkame vám v pokračovaní textu neobvyklé a netradičné vianočné stromčeky, t. j. niekoľko nápadov, ktoré môžete ľahko urobiť vlastnými rukami. Stačí len dobrá vôľa a môžete tohtoročné Vianoce privítať v inom rúchu než v predošlých rokoch. Môže to byť napríklad nezvyčajný vianočný stromček z darčekov. Môžete ho urobiť veľmi jednoducho a predovšetkým rýchlo. Stačí poskladať darčekové škatule do tvaru vianočného stromčeka v blízkosti steny a namiesto hviezdy pripevniť veľký luk alebo mašľu. Okrem papierových môžete urobiť stenový vianočný stromček aj z drevených škatúľ alebo zásuviek zo starého stola. Do dutín krabíc poukladajte vianočné ozdoby a stromček je tu. Ďalšou možnosťou je urobiť nástenný vianočný stromček pomocou obyčajných konárov a elektrických svietidiel, pritom ho vyzdobiť tradičnou vianočnou dekoráciou. Tento druh stromčeka je v poslednom čase dosť populárny. Avšak ak si vezmete list preglejky, nechajte do neho vložiť nechty a vezmite si jasnú niť v náhodnom poradí – vyrobíte si tak najoriginálnejší drevený vianočný stromček nechtov a nití, tým navyše, že sú vzory nechtov a nití teraz veľmi moderné. Ďalšia nezvyčajná dekorácia jednej prázdnej steny vášho domu môže byť ozdobená takým originálnym vianočným stromčekom tak, že na obrys použijete girlandu pompónov, a ozdobiť ho môžete tradičnými vianočnými guľami, alebo si vlastnoručne vyrobiť dekoráciu z lepenky a srdiečkových príveskov vyrobených z gombíkov. Kreatívny vianočný stromček môže byť vyrobený aj z vianočných gulí, a to ich xovaním na stenu

alebo na dvere. Nakoľko máte malý priestor a chceli by ste mať stromček v okne, môžete ho mať, a to skutočne neobvyklým a originálnym spôsobom – namaľovaný vianočný stromček na okne alebo originálna fotka vianočného stromčeka v jeho originálnej výške bude opravdivým občerstvením vášho priestoru počas sviatkov. Skvelý nápad, ako ušetriť miesto v malom byte, je, že zavesíte plagát s obrázkom vianočného stromčeka na stenu alebo do okna. Ďalší originálny vianočný stromček môže byť naskladaný z kníh. Stromček z konárov Poskladáte knihy do (Foto: Pinterest) tvaru stromčeka a namiesto hviezdy tam pripevníte mašľu. Ešte jeden nezvyčajný vianočný stromček môže byť vyrobený z plastových alebo papierových tvarov, v podobe hviezd, srdiečok, kruhov, a pripevnený na stenu, rovnako tak v tvare stromčeka. Toto sú však iba niektoré nápady na vyhotovenie netradičných vianočných stromčekov vhodných do každého domu. Je priam neuveriteľné, z čoho všetkého možno vytvoriť najkrajší symbol sviatkov.  Zdroj: sk.pan-yteplyai.com

Stromček z kníh (Foto: tojenapad.dobrenoviny.sk)