H F-XC A N GE
H F-XC A N GE
N y bu
Vydáva obec
astá pre svoju vnútornú potrebu
R O
Í S L O
N Í K
2
2
M A R E C
k
to .d o
m
w
o
m o
.c
lic
Informa ník 2
lic C c u-tr a c k
w
w
.d o
w
w
w
C
k
to
bu
y
N
O W !
PD
O W !
PD
c u-tr a c k
2 0 0 8
www.obec-casta.sk
Slovo poslanca
Najdôle itej ie udalosti mesiaca
„Správne slovo mô e by ve mi ú inné, no nijaké slovo nie je také ú inné ako ml anie v pravej chvíli.“ •
Vá ení spoluob ania,
zberného dvora •
Upravili sme priestranstvo pred starou kolou
•
Za ala sa al ia etapa výstavby Náu ného chodníka
•
Ukon ilo sa výberové konanie na zhotovite a ÚPD k výstavbe novej OV a kanalizácie
•
Mark Twain
Pripravujeme zriadenie
Na internetovej stránke obce sú zverejnené etky aktuálne nájomné zmluvy
OBSAH
ÍSLA
Hviezdoslavov Kubín, aktuálne z
2
rokovania OZ Kauza uznesenie
3
o sa udialo
4
Spomienka na koniec vojny
5
riepky z histórie 6 port Spolo enská rubrika, EURO
7
8
prihováram sa k Vám v tomto pre etkých tak dlho o akávanom jarnom období, ke sa príroda pomaly prebúdza zo zimného odpo inku a celá fauna sa pripravuje na povinnosti, ktoré so sebou priná a stúpajúca ortu na teplomery a zvy ujúci sa po et slne ných dní. Tak ako pred v elami, ke sa musia postara o to, aby opelili o najviac kvietkov pre hojnú úrodu v jeseni, tak aj pred nami stojí ve a práce, aby po skon ení volebného obdobia bolo mo né pozitívne hodnoti na e úsilie. Mô e sa nám zda , e tie v ely mnohokrát poletujú chaoticky, bezú elne, neorganizovane, bez mo nosti, nám om, pochopi zmysel toho lietania. Tu mi dajú v etci v elári za pravdu, ak poviem, e vo etkej ich innosti a sna ení je naprostá harmónia a poriadok. Mo no si kladiete otázku, pre o takáto exkurzia do sveta ivo nej rí e? Nu preto, e i Vám, ob anom sa mnohokrát mô u zda na e kroky, sna enie, rozhodovanie a prijímanie kone ných verdiktov súvisiacich so ivotom obce chaotické, nepreh adné, ba mnohokrát a chybné. Ve ký rozdiel je v ak v tom, i sa na problematiku pozerám ako ob an, alebo i sa sna ím daný problém rie ako poslanec. V tomto momente mi prichádza na myse tá známa, no pravdivá fráza: „nech by si o robil, dy budú udia nespokojní“. Teraj ie obecné zastupite stvo má jeden ve ký handicap. A to ten, e sa sna í veci rie komplexne a nie iastkovo, ako sme tomu boli svedkami v minulosti. Poviete si, aký handicap, ve to je pozitívny prístup. Áno, pozitívne je na tom to, e poslanci skôr ako prijmú rozhodnutie, chcú by o danej problematike v as a o najviac informovaní, ma zo strany predkladate a jasné, zrozumite né a pravdivé podklady. Bohuia , nie v dy je tomu tak, a preto i na poh ad banálna zále itos sa do ká odlo enia do al ieho zastupite stva a ob an vníma celý proces, akoby obecné zastupite stvo nebolo schopné dohodnú sa na ni om. Pre lep ie vykreslenie sú asnej situácie v na ej obci si pomô em terminológiou takpovediac z re taurácie. Ak éfkuchárovi privezú objednané mäso, dá ho do mraziaceho boxu, aby sa do doby prípravy nepokazilo. Ak tak neurobí, mäso sa pokazí a nielen e nebude slú svojmu elu, ale okrem toho bude aj nepríjemne zapá-
cha . Mô e si síce zatvori o i a tvári sa, e to pokazené mäso nevidí, ale zápach bude oraz silnej í, a bude taký silný, e ho ucítia aj hostia v re taurácii a on pre zachovanie dobrého mena podniku bude nútený pristúpi k radikálnemu rie eniu—a to pokazené mäso vyhodí. o má mäso spolo né s obcou? Nu ve a. Aj v astej v minulosti éfkuchárovi priviezli mäso, ktoré i napriek tomu, e ho preplatil, nemalo bohvieakú farbu a vô u– u ke ho priviezli. Za to bol vystriedaný novým éfkuchárom, ktorý pris úbil, e ho dá do mraziaceho boxu, no akosi na pozabudol a momentálne za ína nepríjemne zapácha . Aby som nerozprával len v obrazoch, budem konkrétny. Tým najviac pokazeným mäsom v na ej „kuchyni“ je momentálne na e zdravotné stredisko. Nebudem rozobera v etky prí iny sú asného stavu, ale chcem v etkých ob anov ubezpe , e obecné zastupite stvo si uvedomuje vá nos danej situácie. Variantov a rie ení sa rtá viacero. Ktoré bude kone né, sa budete ma mo nos dozvedie v blízkej dobe. Nie menej dôle itou problematikou je rie enie kanalizácie a výstavba OV. Tu poslanci odsúhlasili a OÚ vypísal verejné obstarávanie na zhotovite a projektovej dokumentácie, potrebnej na vypracovanie a podanie projektu získania finan ných prostriedkov z fondov EÚ. Taktie rie ime a máme rozpracovanú problematiku teraz zverejnenej výzvy s názvom „Regenerácia sídiel“. Je to jedna z mála a posledných mo ností pre bratislavský kraj, v ktorom sa nachádza aj astá, získa prostriedky z fondov EU na takéto tematické ú ely. Aj ke som nespomenul v etko, toho, o treba rie a hlavne vyrie k spokojnosti Vás ob anov i nás poslancov, je ve a. Tie pomyselné okná, ktoré sme pootvorili, aby sme zápach „skazeného mäsa“ vyvetrali, bude treba otvori dokorán. Aby sa tak stalo, je potrebná tolerancia a trpezlivos z Va ej strany, rozvaha a múdros zna ej Lebo len tam kde je vzájomná dôvera sa mô e nie o dobré podari . A o to by nám malo ís v prvom rade.
poslanec OZ Roman Setnický
.c
H F-XC A N GE
H F-XC A N GE
N y bu to w
Okresná sú
„ Básnikom sa lovek nestáva, ale rodí.“ K najvä ím básnickým velikánom ur ite patrí P. O. Hviezdoslav. Na jeho poes sa na Slovensku u 54 rokov organizuje sú v recitovaní. Tento rok sa uskuto nil u 3. ro ník okresného kola sú e Hviezdoslavov Kubín na na ej kole. Vedenie koly, u itelia a niektoré ia ky sa pri inili o to, aby sú prebehla v príjemnej atmosfére. Sú iaci prichádzali zo v etkých kôl Pezinska v sprievode pedagógov, ktorí ich na túto sú pripravovali. Boli rozdelení do
Hviezdoslavov Kubín u nás
troch kategórií. V ka dej kategórii sa hodnotila poézia a próza osobitne. Ich výkony boli posudzované odbornou porotou. Rozhodnú o ví azovi nebolo ahké, nako ko výkony vä iny ú astníkov boli vynikajúce. Zrejme sa riadia pravidlom: U ÍME SA PRE SEBA, NIE PRE KOLU. Nakoniec porota rozhodla „in regula“ lep í vyhráva. Pri vyhodnotení a ude ovaní cien, by sa atmosféra na schodisku starej koly dala krája . Napätie postupne vrcholilo. V detských hlavi kách znela otázka. Vyhrám – nevyhrám? Na niektorých bolo badate ne vidie akési chvenie a tlkot srdie ka sa zrých oval, a chví ami mali pocit, e im vysko í z hrude. Nevysko ilo, a títo sú iaci hrdo vystúpili na stupe ví azov. Zaslú ene. Ich námaha nebola zbyto ná. Sú to talenty, ktoré treba rozvíja . Mo no sa riadia pravidlom, ktoré ve mi dávno v dnes u tvom jazyku, v latin ine zverejnil Cicero: „O, HOMO, SI SCIRES, QUANTUM DOCTRINA VALERET, NOCTE DIEQUE STUDERES“, o
Ako alej so zdravotným strediskom? Iste ve a obyvate ov obce zachytilo umy, ktoré sa nesú po dedine oh adne zdravotného strediska. Nejdeme v tomto lánku h ada pôvodcu, ale skúsime sa pozrie tro ku hlb ie do problému. Je to zasa jeden z príkladov, ako sa gazdovalo minulé roky, hlavne 1999 a 2002, ke sa nemalá suma vynalo ila na rekontrukciu starej budovy, pri om pôvodný rozpo et rekon trukcie bol pribli ne o 50% prekro ený. Aj v roku 2006 bola
Opravova ?
vynalo ená istá suma pe azí na kozmetickú úpravu fasády zdravotného strediska. Spolu u stredisko zhltlo dos pe azí z obecného rozpo tu a teraz nás zasa aká al ia rekon trukcia. Mnohí z Vás, ktorí nav tevujú lekárov, ste mali sami mo nos vidie a hlavne cíti v akom stave je zdravotné stredisko. Rie enie tohto pál ivého problému nie je jednoduché. Na nasledujúcom zasadnutí by sme mali prija zásadné stanovisko k
.d o
v preklade znamená LOVE E, KEBY SI VEDEL, KO KO Ú ITKU TI PRINESÚ VEDOMOSTI, U IL BY SI SA VO DNE V NOCI. Sú e sa zú astnilo 68 detí zo 16 kôl. Na u kolu reprezentovali: 1. kategória : Diana Morav íková, Petronela Guldanová 2. kategória : Al beta eborová, Terézia uláková – získala v ok. kole 2. miesto v prednese poézie 3. kategória : Denisa Schwarzová Autor prispevku: Mgr. Zlatka Blahutová Autor fotografií: Mgr. Katarína Brani ová
Stava nové ?
Preda ?
rie eniu odstránenia vlhkosti na stredisku. Chcem sa spýta na Vá názor, i je lep ie opravova starú vlhkú budovu, alebo stava nové zariadenie, alebo preda zdravotné stredisko a zachova v om nasledujúce roky zdravotnícku starostlivos ? Ak by ste chceli vyjadri svoj názor, budeme radi ak ho budete prezentova na zasadnutí OZ 24.apríla o 18-tej hodine. Ako vraví staré príslovie: „Viac hláv, viac rozumu.“
mh
A k t u á l n e z ro k o v a n i a O Z • • • • • • • • • • • •
Poslanci na svojom zasadnutí (27. marca 2008) prerokovali nasledovné: zobrali na vedomie správy hl. kontrolóra obce astá o kontrolnej innosti za rok 2007, záznam o kontrole uplat ovania majetkových práv obce a záznam o kontrole uzatvorených dohôd o vykonaní práce, akceptovali tematický plán rokovaní Obecného zastupite stva na rok 2008, zaoberali sa situáciou okolo zdravotného strediska a neprijali cenovú ponuku na odvlh enie budovy (viac na strane 3), rozhodli o nájme obecného priestoru na Hlavnej ulici (potraviny Jablonovská) - nepodpísané uznesenie (pozri vy ie), oboznámili sa s cenovou ponukou firmy ENEO, s. r. o. o mo nosti zriadenia zberného dvora v obci astá, schválili prenájom priestranstva pri zastávke na Fándlyho ulici za ú elom prevádzkovania podnikate skej innosti, starosta informoval o nezáujme spolo nosti Marco Hause o výmenu pozemku na Fándlyho ul., odsúhlasili spolo né zdie anie priestorov klubu turistov na tadióne turistami a rodinným centrom, súhlasili so zmenou územného plánu obce astá na funk né vyu itie pozemkov na Mraznickej ulici, oboznámili sa s prípravou projektov budovania plynofikácie na uliciach Podzámocká a Cintorínska, projektov elektrifikácie, budovania vodovodu na ulici Dru stevnej a poverili starostu rokovaním s majite mi uvedených sietí, oboznámili sa s finan ným vykrytím rozpo tu koly na tento rok a kon tatovali, e financovanie koly je plne zabezpe ené a vykryté, nasledujúce zasadnutie OZ sa bude kona 24. apríla o 18-tej hodine v zasada ke Obecného úradu. mh
m
2
o
.c
lic
k o
m
C
ST RÁN KA
c u-tr a c k
w
w
.d o
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O W !
PD
O W !
PD
c u-tr a c k
.c
H F-XC A N GE
H F-XC A N GE
c u-tr a c k
ÍSLO
2
N y bu to k
Aktuálne
S T R Á N K Aw 3 .d o
Pozastavené uznesenie Obecného zastupite stva
Obecné zastupite stvo obce astá si vytvorilo na základe zákona o obecnom zriadení komisie, ako svoje poradné orgány, ktoré by ku dôle itým veciam, vyplývajúcich z agendy obecného úradu a ivota v obci, mali prijíma odborné stanoviská. Sú as ou rozhodovania OZ je ur ovanie podmienok nájmu, medzi ktoré patria ú el nájmu, doba nájmu a finan né podmienky nájmu obecného majetku. Úlohou starostu obce a OZ je pod a zákona: „Majetok obce sa má zve ova a zhodnocova a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmen ený zachova “ (§ 8 ods. 3 zákona 369/1990 Z.z.). Obec má podpísané mnohé zmluvy o prenájme obecného majetku, ktoré sú pre obec zjavne nevýhodné, boli uzatvárané v minulosti na ve mi dlhé obdobie (cca 25 rokov) a povä ine neobsahujú mo nos postupného zvy ovania nájomného aspo o vý ku inflácie. Ke e jedna z týchto zmlúv kon ila v tomto roku, v materiáloch, ktoré poslanci dostali na decembrové rokovanie, bola aj iados p. Jablonovskej o pred enie nájmu pre prevádzku potravín. Ke e preva uje spokojnos obyvate ov s touto prevádzkou, poslanci odsúhlasili pred enie nájmu na nasledujúcich 5 rokov s tým, e podmienky nájmu upravia na nasledujúcom zasadnutí po prehodnotení vo finan nej komisii. „Uznesenie . 121/OZ/2007 – OZ schva uje iados p. Bo eny Jablonovskej, bytom astá, Hlavná . 279 o pred enie nájmu nebytových priestorov predajne Potravín na ul. Hlavnej . 169, ktoré sú vo vlastníctve obce. Podmienky nájmu ur í OZ na najbli om zasadnutí.“ Po tomto rokovaní zasadla finan ná komisia, ktorá na základe prepo tov inflácie za posledných pä rokov, ke e zmluva mala platnos 5 rokov, odporu ila zvý vý ku nájomného. Pôvodná suma bola 250 Sk/m2 na rok, zvý enie o infláciu predstavovalo 71 Sk e 321 Sk, a komisia navrhla zaokrúhlenú sumu 300 Sk/m2. Na nasledujúcom zasadnutí, 14. februára 2008, sa OZ oboznámilo s návrhom finan nej komisie a odsúhlasilo zvý enie sumy nájomného z 250 Sk/m2 na 300 Sk/m2. A v tomto momente sa vyskytli dve podstatné chyby: 1. chyba - návrh hovoril o zvý ení sumy z 250 na 300, no ne pecifikoval, za aké obdobie. Z logiky veci vyplýva, pri porovnaní zmluvnej iastky v predchádzajúcom období, e lo o ro nú vý ku nájomného za m2. 2. chyba - pri tvorbe zápisnice bolo v uznesení napísané: „Uznesenie .3 /OZ/2008 OZ schva uje : pred enie nájomnej zmluvy p. B. Jablonovskej, bytom astá, ul. Hlavná 279 , nebytové priestory obce – predaj a Potravín na ul. Hlavnej .169 na dobu 5. rokov za sumu 300 Sk za m2 mesa ne.“ Treba sa zamera na slovko mesa ne. Ak by toti to takéto uznesenie bolo platné a vykonate né, tak ro né nájomné by inilo iastku 3600 Sk/m2, o je v porovnaní s navrhovanou sumou 300 Sk/m2 ro ne 12krát viac. V absolútnom vyjadrení by to predstavovalo sumu 42.900 Sk mesa ne a 514.800 Sk ro ne, o je nelogické a diskriminovalo by prevádzku. Starosta toto uznesenie pozastavil a tým vznikla „kauza“ pozastavené uznesenie. Mo no Vám napadne otázka, i je takýto lapsus mo ný. Áno je, no existuje aj návod, ako sa dalo takémuto nie omu predís . Mo ností bolo viacero: 1. Komisia financií mala venova vä iu pozornos formulácii uznesenia a mala presne pecifikova vý ku nájomného a obdobie prenájmu. Sta ilo napísa 300 Sk/m2/ro ne a problém by nebol. 2. Zapisovate ka uznesenia pri jeho písaní mohla sama spozorova výraznú chybu vo výpo te nájomného a jedným telefonátom zisti od komisie, i sa jedná o sumu za rok
alebo za mesiac, poprípade z logiky veci vyplývalo, e ak ide o zvý enie z 250 Sk na 300 Sk, tak obdobie zostáva rovnaké 3. Overovatelia zápisnice mohli pri kontrole zápisnice prís na preklep alebo nesprávny údaj pri období výpo tu nájmu a upozorni zapisovate ku na jej chybu a opravi ju. iadna z týchto variant sa nestala a OZ, ba dokonca starosta, majú jednoduchý návod, ako sa podobným zbyto ným omylom a chybám vyhnú v budúcnosti. Iste Vás zaujíma, o to je. Je to uznesenie z 12.mája 2005, v ktorom sa pí e: „Uznesenie . 51/OZ/2005 - OZ schva uje, aby zapisovate vyhotovil zápisnicu a uznesenie priamo po as rokovania OZ, ktoré odovzdá poslancom po ukon ení rokovania. Zápisnicu z OZ podpí u zapisovate a zvolení overovatelia hne po ukon ení rokovania OZ. Starosta obce pod a § 12 ods. 6 Zákona . 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení nesk. predpisov podpisuje uznesenia OZ najneskôr do 10 dní od ich schválenia v OZ.“ Pod a informácií, od bývalých poslancov, bol dokonca po schválení tohto uznesenia zakúpený prenosný po íta (notebook), ktorý mal slú na písanie zápisnice v reálnom ase, priamo na rokovaní Obecného zastupite stva. Otázkou je, ke e dané uznesenie je stále v platnosti, pre o je permanentne poru ované a nedodr iavané, pre o sa pod a tohto uznesenia Obecný úrad neriadi. Ak by toto uznesenie bolo dodr ané, tak by daný—zbyto ný problém s nepodpísaním uznesenia—pravdepodobne nevznikol. Pri tomto probléme je zaujímavá e te jedna pasá —a to samotné pozastavenie uznesenia, resp. pou enie na konci. V om sa pí e: „Proti tomuto rozhodnutiu starostu o pozastavení výkonu uznesenia neprichádza do úvahy riadny opravný prostriedok...“ Nu len pre vysvetlenie. Obecné zastupite stvo rokuje a rozhoduje v zbore a v etci poslanci majú rovnakú váhu hlasu. Ve ká vä ina rozhodnutí sa prijíma jednoduchou vä inou prítomných poslancov, a na niektoré pecifické prípady, ke musí by 3/5 vä ina hlasujúca za návrh. Pod a § 13 ods. 6 zákona 369/1990 Z. z.: „Starosta mô e pozastavi výkon uznesenia obecného zastupite stva ak sa domnieva, e odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, e ho nepodpí e v lehote pod a § 12 ods. 6.“ Otázkou je, ím dané uznesenie odporovalo zákonu, poprípade, ím bolo pre OBEC zjavne nevýhodné. No to sú otázky pre p. starostu. Chcem sa vráti k predchádzajúcemu citátu, preto e pod a § 13 ods. 7 zákona 369/1990 Z. z.: „Ak bol výkon uznesenia obecného zastupite stva pod a odseku 6 pozastavený, mô e obecné zastupite stvo toto uznesenie trojpätinovou vä inou hlasov v etkých poslancov potvrdi ; ak obecné zastupite stvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnos . Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemô e pozastavi .“ ez toho vyplýva, e priamo v pou ení o pozastavení uznesenia nie je zo strany starostu napísaná korektná informácia, preto e orgánom, ktorý má v obci rozhodovacie právomoci, aj po vetovaní predchádzajúceho rozhodnutia, je Obecné zastupite stvo. Iste ste zvedaví, ako to dopadlo. Dané uznesenie sa opätovne neprehlasovalo, bolo potrebných 6 hlasov, taktie bola ponúknutá mo nos vypísania výberového konania na prenájom priestoru, no pre lo kompromisné rie enie, ktoré odsúhlasilo nájom za nezmenených podmienok do konca roka sú asnej nájomkyne, s tým, e v súvislosti s prechodom na
mh, rs
c u-tr a c k
m
2
lic
NÍ K
o
.
C
m
Rc O o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O W !
PD
O W !
PD
.c
H F-XC A N GE
H F-XC A N GE
N y bu
o sa udialo
11. 3. 2008 – Po iar lesného porastu pri jazierku v astej a 11. .3. .2008 bola jednotka DHZ astá okolo 12:10 hod. prostredníctvom opera ného strediska OR HaZZ v Pezinku vyslaná k po iaru lesného porastu asi na ploche 100 x 100 metrov. Po príjazde na miesto zásahu
bolo zistené, e sa pravdepodobne jedná o úmyselné podpálenie kríkov pri pri ahlom lese, do ktorého sa po iar tie roz íril. Po iar bol lokalizovaný a likvidovaný spolo ne s jednotkou OR HaZZ Pezinok.
15. 3. 2008 – Priate ský futbalový zápas a 15. 3. 2008 lenovia DHZ astá v rámci spolupráce s OR HaZZ Pezinok odohrali na mini ihrisku pri Z astá, priate ský futbalový zápas. Ten skon il ako inak, remízou. Po skon ení zápasu sme sa bavili a do podve erných hodín.
text a foto: DHZ astá
DOKON ENIE CHODNÍKA PRI STAREJ KOLE Tak ako poslanci rozhodli o úprave vchodu do budovy starej koly, tak stavebná firma Dalibora Nezhodu d a
a 7. marca 2008 sa uskuto nilo stretnutie starostu OÚ astá S. Jablonovského a poslancav OZ s pozvanými podnikate mi pôsobiacimi v astej. Stretnutie sa konalo v priestoroch kancelárie mikroregiónu K, kde bolo pripravené pre prítomných malé ob erstvenie, ktoré umocnilo dobrú atmosféru. Tá bola naplnená nekone nými diskusiami medzi prítomnými o tom, o trápi jednu aj druhú stranu. Kultúrnym spestrením ve era bolo vystúpenie divadla Na kolene s hrou Jáno ík, za ktorú boli obdarení srde ným potleskom. Nenápadným, o to v ak vä ím prekvapením pre prítomných bola prítomnos umelca svetového významu, majstra míma Milana Sládeka, ktorý pri svojej krátkej náv teve Slovenska zavítal v aka Marianovi Minárikovi aj do astej. Po skon ení predstavenia zotrval v divadelnej atni v debate s divadelníkmi o svojom ivote a pantomíme. Opä sa potvrdilo nepísané pravidlo, e ím vä ia osobnos , tým skromnej í lovek. text a
DOKEDY E TE?! V utorok 1. apríla 2008 sa na Novej ulici odohrala tragická dopravná nehoda. Na tom, e sa stala, má zásluhu viacero faktorov: mokrá vozovka, ojazdené pneumatiky a neprimera ná rýchl os . Hlavne ten posledný je zrejme najpodstatnej í. Hoci je pod a vyhlá ky v obci povolená 60 kilometrová
v sprievode starostu pre iel
JARNÁ ÚPRAVA PARKU
text a foto: rs
.d o
STRETNUTIE S PODNIKATE MI A VZÁCNY HOS
30. marca 2008 ukon ila stavebné práce na tejto úprave. Veríme, e sa tým zvý i bezpe nos detí idúcich do i zo koly. text a foto: rs
Ako po iné roky, tak i tento rok jarné slnie ko pritiahlo k úprave parku pri soche Juraja Fándlyho lenky Jednoty dôchodcov v astej—p. Slávikovú a p. Setnickú. Za toto pekné gesto im patrí na e po akovanie.
w
odstavujú svoje aha e Bude potrebné sa zamyslie a ako bude vo ná plocha na
rýchlos , neraz sme svedkami, ako niektorí vodi i jazdia 80 a viac kilometrovou rýchlos ou. Neuvedomujú si, e fyzika platí pre ka dého. Podvedome akosi cítime, e je v astej viacero úsekov, kde by bolo potrebné zní enie rýchlosti na 40 kilometrovú rýchlos . Nie je to tak dávno, o na u obec natívil dopravný in inier policajného zboru a na u obec nieko kokrát. Skon tatoval, e nie je potrebné zní enie rýchlosti. Preto sa pýtam, aká dopravná nehoda sa musí sta , aby zmenil názor? Ako v etci vieme, astú dennodenne kri ujú ké nákladné aha e, ktoré nám v ase obeda znepríjemnia prechod po námestí, lebo ako je vidno na foto gra fiá ch, pr á ve ta m. nad tým, komu námestí slú . text a foto: rs
m
4
lic
ST RÁN KA
o
.c
k
to
c u-tr a c k
C
m o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O W !
PD
O W !
PD
c u-tr a c k
.c
H F-XC A N GE
H F-XC A N GE
N y bu to
2
ÍSLO
2
Medzi nami
astovanmi
Spo mienka M. Minárika na koniec vojny v
ST RÁN KA
5w
.d o
astej
sa ku dve3. apríla 1945 som mal nie o málo cez pe nej ie. Nikto z chlapov nemal odvahu priblí es rokov. No ten de , nasledujúcu noc rám. - Atkrójte dveri! - ozval sa ostrý rozkaz v ru tine. a al í de som si vryl hlboko do pamäKtorýsi z chlapov usúdil, e bude predsa len lep ie poslúchnu ti... rozkaz. Pristúpil ku dverám, odhasproval ich a opatrne otvoril. U predtým, v jeden ve er boli u nás Vonku stáli traja ruskí vojaci so samopalmi, namierenými do dvaja postar í radoví nemeckí vojaci. dverí pivnice. - Jes z es emci? – spýtal sa jeden z nich opä ostrým voBoli smutní, so strachom o akávali priebeh nasledujúcich dní. Pamätám si krát- jenským hlasom. - Né, tu su neny ádný Nemci, len ludé z na éj ulyce! – ku vetu, ktorú jeden z nich povedal. Ani odpovedal chytro chlap, o otvoril dvere. neviem ako, ale tej vete som rozumel. Ruský vojak vytiahol silnú baterku a opatrne s ou preveril - Hitler kaput! Bolo to jasné, blí il sa prechod frontu. Otec najprv vymyslel, priestor pivnice. Bola to neve ká pivnica, ahko zistil, e sú tam e ho pre káme v prednej izbe, pohodlne usadení v parádnom vä inou eny a deti. V etci chlapi museli vyjs von. Spolu trojkresle v rohu miestnosti. No nakoniec uznal, e bude lep ie s mojimi dvomi bratmi ich tam nebolo viac ako devä . Vojaci ich vonku prezreli, i nemajú pri sebe nejaké zbrane. Potom e te skry sa u Herchlov v pivnici. Príchod frontu sa o akával od východu a dom i s pivnicou bol raz prezreli poriadne pivnicu, i sa tam predsa len nejaký Nemec od východu z asti krytý ve kou sýpkou, v ktorej mali Nemci neskrýva. Ke zistili, e je v etko v poriadku, priate skej ím iadnu stre bu, sklad nevojenského charakteru. Teplo sme sa poobliekali, zobrali tónom povedali, e ke hodinu nebudeme po sme teplé deky a e te za svetla sme sa tam ods ahovali. Miesto mô eme pokojne odís do svojich domov. Stre bu sme nepo uli, tak sme sa vybrali aj s na imi dekami sa nám u lo uprostred pivnice oproti vchodovým dverám. Na zemi bola u pripravená slama a na nej sme si upravili miesto a perinami domov. To u svietilo krásne jarné slnko. Za ínal pre m a, pre mamu a pre otca. Dvaja star í bratia ostali doma, Ve kono ný pondelok, 4.apríl roku 1945. Doma nás akalo prekvapenie. Ani neviem poveda , i radostaby nás náhodou niekto nevykradol. V pivnici bola tma, sem tam si niekto zapálil svie ku. Po chví- né alebo smutné. Mo no, e viac radostné. Roh na ej izby, kde li sme si privykli na blikotavé svetelné f aky na okrúhlej klenbe sme mali pre ka prechod frontu, bol odstrelený aj s trojkreslom, z tehál a kamenia. eny sa za ali nahlas modli , Chlapi postávali na ktorom sme mali v etci sedie . Na dvore sme zistili, e mína vonku pred pivnicou a tam si pofaj ievali vlastnoru ne u ané prederavila ná chliev, v ktorom – na astie – nebola iadna cigaretle. Ob as pri li bratia, aby hlásili, e doma je v etko koza ani prasiatko. Rovnako prederavila chliev al ím susedom. v poriadku a zasa odi li. Ktosi pri iel so správou z Meste ka, e Explodovala a u al ích susedov. Tam mali kozi ku a – bolo v astej u niet iadneho Nemca. V etky správy boli optimistic- po nej. Na Pa ici pri lo k tragédii. Jeden nemecký vojak neodi iel so ké. Pokojné monotónne modlenie ma uspávalo. Le al som medzi mamou a otcom. Cítil som sa bezpe ne. Nakoniec stíchlo svojou jednotkou. Urobil si strelecké hniezdo pri moste a odtia ostre oval tri ulice. Rusi sa k nemu nemohli dosta . Podarilo sa i modlenie a nastalo relatívne ticho. mu ich nieko kých zastreli . Nakoniec v ak spotreboval v etky No bolo to ticho pred búrkou... Inferno nastalo krátko pred brie dením. Ruskí delostrelci sa náboje a potom mu u nebolo pomoci. Rusi ho dlho vypo úvali. zamerali na sýpku, o ktorej zrejme vedeli, e ju Nemci pou ívali Neviem, o sa od neho dozvedeli. Krátko po tom, ako sme sa ako slad. Mali sme astie, e to nebol muni ný sklad. Hned vrátili do ná ho rozstrie aného domu, videl som, ako traja vojaci prvé mohutné detonácie nenechali nikoho pokojne spa . To u aj viedli toho Nemca dolu na ou ulicou. Hlavu mal ofa ovanú, cez moji bratia sa pri li skry za nami do pivnice. Mu i sa dr ali, no gázu mu presakovala krv. Bývali sme na konci ulice, cesta alej viedla do polí. iel som eny vykrikovali, plakali, modlili sa. Ja som to vnímal ako osi nové, o som e te nikdy neza il a nikdy som o nie om takom ani za nimi, bol som zvedavý, kam nemeckého vojaka vedú. Jeho cesta nebola dlhá. Ne aleko cez cestu bola vykopaná nepo ul. Myslím, e ani dospelí si to nevedeli predstavi . Jeden zásah dostal aj dom, pod ktorým sme v pivnici h adali tanková preká ka. Bola to asi tri metre hlboká a tri metre iroká ochranu. Zachvel sa v základoch a z okrúhleho stropu sa sypal priekopa, v tom ase plná jarnej vody. Tam ho vojaci postavili na nás prach. Na astie len prach a nie tehly a kamene. Niektorí na okraj priekopy. Bez dlhého uva ovania jeden z nich od chrbta z mu ov sa li presved , i náhodou dom nezachvátil po iar. pristúpil k nemeckému vojakovi, vytiahol pi to a strelil mu sa v stoje Vrátili sa v ak so správou, e v etko je v poriadku, iba v prie elí odzadu do hlavy. Jeho telo stratilo schopnos udr a zosunulo sa do chladnej vody. Vojaci ani nepo kali, kým sa domu je asi metrová diera. Delostrelecká príprava bola krátka. Ke Rusi nezaznamenali telo ponorí. Ani chví u sa nezamysleli nad jeho smutným koniadnu odozvu, zrejme pochopili, e Nemci sú u niekde za ho- com. Zrejme skôr mysleli na svojich druhov, ktorých Nemec rami. To u riadne svitalo a chlapi-prieskumníci zvestovali, e zastrelil. Vojaci odi li, ja som chví u stál nad kalnou vodou. M tve telo od Borovej, krí om cez polia k astej sa rúti mrákava jazdcov na ko och, nieko ko tankov a za nimi pe iaci. O chví u sa okolo sa strácalo v hlbine. Trocha krvi z jeho rany sfarbilo vodu. Pre o nás za ala ozýva stre ba zo samopalov a pu iek. Gu ky svi ali neodi iel so svojimi druhmi e te v as pred príchodom Rusov? aj ponad mlyn, pod ktorým sme sa skrývali. Chlapi sa rad ej tie Strie al do poslednej rany. Neviem ko kých Rusov zastrelil. Musel vedie , aký bude jeho osud. Napadlo mi vtedy iba jedno – ukryli v pivnici, dvere riadne zahasprovali zvnútra. Po chvíli stre ba stíchla. No odvahu vyjs von nemal nikto. bola to samovra da. Odvtedy celý môj ivot – dnes je to práve 62 rokov - myslím o ak sa tam okolo pohybujú vojaci. Najmen í podozrivý pohyb íta a písa , vravel som by mohol zmias vojaka so samopalom, o by mohlo zasa zaprí- na toho loveka. Ke som sa za al u ini zbyto nú tragédiu. V pivnici bolo ticho ako v hrobe. Deti si, e raz o om napí em poviedku. Tým som nemyslel na túto neplakali, eny sa modlili iba v duchu, chlapi nemali odvahu moju spomienku. Mal som na mysli varianty príbehu, ktoré by zapáli si cigaretu Do ticha sa ozvalo z vonku mocné zabúchanie bolo mo né bra do úvahy ako motiváciu jeho konania. Neviete na dvere. Hoci sa mi kri nechcelo, mama ma privinula k sebe si predstavi , ko ko tých mo ností mi za tie roky napadlo... a rukou mi dr ala ústa. Nebránil som sa, ba cítil som sa tak bezMarián Minárik- astovský
m
NÍ K
o
.
lic
k
c u-tr a c k
C
m
Rc O o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O W !
PD
O W !
PD
c u-tr a c k
.c
H F-XC A N GE
H F-XC A N GE
N y bu to
6
Vznik Trnavskej arcidiecézy
w
.d o
m
ST RÁN KA
o
.c
lic
k
c u-tr a c k
C
m o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O W !
PD
O W !
PD
c u-tr a c k
V kontexte aktuálnych udalostí Vám priná am stru né zhr- Výraznej ím úspechom bolo povolenie innosti gréckokatolíckej nutie vývoja Slovenskej provincie a vzniku Trnavskej Arci- cirkvi a odvolanie vládnych zmocnencov z biskupských úradov. V roku 1972 sa v etky biskupské stolce na Slovensku stali vakantné. diecézy v minulom storo í Po mnohoro nom sú ití slovenského národa v RakúskoUhorsku spolu s inými národmi, sa po prvej svetovej vojne (19141918) Slovensko vymanilo z podru ia Uhorska a rozhodlo sa vytvori spolo ný tát echov a Slovákov. V tejto etape—v na ej novej republike, vládli eské politické a intelektuálne kruhy, ktoré po predchádzajúcom prepojení medzi katolíckou hierarchiou a rakúskym tátom, pova ovali cirkev za národného a svetonázorového nepriatea eského národa a nový tát koncipovali na rozluke cirkvi a tátu. Hoci sa v etky vlády—a do polovice 20-tych rokov programovo hlásili k rozluke, realistickí politici si uvedomili, hlavne s oh adom na katolícke Slovensko, e to nie je ahký proces. Medzi najdôle itej ie otázky patrila delimitácia diecéz v súlade so tátnymi hranicami a vymenovanie nových cirkevných hodnostárov lojálnych k vláde. Takýto pragmatizmus sa prejavil aj vo vz ahu ku Svätej stolici, o malo negatívny vplyv na uskuto nenie fundamentálneho záujmu slovenského katolicizmu – jeho cirkevnosprávne osamostatnenie. U na prvom stretnutí K azskej rady v novembri 1918, postavili slovenskí k azi túto po iadavku ako najdôle itej iu. V roku 1922 dostal Pavol Jantausch menovací dekrét na miesto apo tolského administrátora Trnavského, pri om hne po návrate domov, oznámil túto správu slovenským biskupom a ostrihomskému arcibiskupovi a prevzal diecézu. Po mnohých rokovaniach a stretnutiach predstavite ov tátu a Vatikánu pri lo neskôr v roku 1927 k podpisu tzv. Modu Vivendy, kde najdôle itej ím lánkom bol prvý, kde sa Svätá stolica zaviazala, e iadne územie republiky nebude jurisdik ne podlieha biskupom so sídlom v zahrani í, ke e takmer tretina územia Slovenska patrila pod správu Ostrihomského biskupa. Tento lánok znamenal faktické osamostatnenie cirkevnej správy na Slovensku. O vzniku samostatnej cirkevnej provincii sa nehovorilo ni , no kanonici sa zhodli v tom, e ustanovenie novej provincie bude logickým kone ným krokom. V roku 1939, po vyhlásení Slovenskej republiky, bol Vatikán tvrtým tátom, ktorý uznal nový tátny útvar. V júli 1939 vydal pápe Pius XII. bulu Diocesium fines, ktorou ustanovil, e asti Trnavskej apo tolskej administratúry, ktoré po arbitrá i pripadli Maarsku, sa cirkevnoprávne pri lenili k Ostrihomskej arcidiecéze, a podobne aj územia ko ickej, ro avskej a satmárskej diecézy boli pripojené k Jágerskému biskupstvu. Po as vojnových rokov sa slovenskí diplomati sna ili o konkordát so Svätou stolicou, ktorého návrh bol daný Vatikánu na posúdenie (1943) a ktorý rie il celý rad otázok: zabezpe oval slobodu a nezávislos Katolíckej cirkvi, spôsob menovania biskupov, otázky pastorácie v armáde, sviato né dni, otázky majetku a podobne. Taktie vo svojom piatom lánku predpokladal súlad tátnych hraníc s hranicami diecéz a vytvorenie slovenského arcibiskupstva, ktorému by sufragánne podliehali ostatné diecézy, lo teda o vytvorenie slovenskej cirkevnej provincie. Svätá stolica sa do konca vojny k tomuto návrhu konkordátu nevyjadrila. Obnovením eskoslovenského tátu v roku 1945 vychádzala rozhodujúca as novej vlády z tézy o skompromitovanosti slovenského katolicizmu v období vojny, nútili slovenských katolíkov k lojalite k SR a podnikali kroky na odstránenie niektorých biskupov z úradov. Situácia v cirkvi sa rapídne zhor ila. Po tátnené boli v etky cirkevné koly a internáty, zakázaná ve ká as spolkov, aktivisti z radov k azstva a laikov boli prenasledovaní bezpe nos ou. Po februári 1948, po úplnom prevzatí moci v táte komunistickou stranou, sa situácia a postavenie Katolíckej cirkvi rýchlo zhor ovalo. azi, biskupi a reho níci boli perzekvovaní, trestaní a väznení, klá tory sa zatvárali a ru ili, veriaci sa za otvorený prejav viery vyhadzovali z práce. Bol to as tvrdého a nekompromisného útlaku, ktorého cie om bola ateizácia Slovenska a jeho odklon od Vatikánu. V roku 1968—po iasto nom uvo není pomerov a politického odmäku, trvajúcom 6 mesiacov, nesta il na vytvorenie základov nábo enskej slobody a obnovu cirkvi v koncilovom duchu.
Túto háklivú situáciu rie ili série rokovaní delegácií Svätej stolice a S vlády. Po dlhých a kých rokovaniach dostalo Slovensko troch nových biskupov – Pásztora, Gábri a a Feranca, ich vysviacka bola v Nitre v roku 1973. V roku 1978 vrcholila normalizácia a neve ká komunita sústredená v trnavskom Univerzitnom kostole, 6.júla si z úst pra ského kardinála Franti ka Tomá ka vypo ula text búl pápe a Pavla VI. QUI DIVINO CONSILIO a PRAESCRIPTIONUM SACROSANCTI, ktoré mali pre Slovensko obrovský význam a ur ovali hranice provincie v súlade so tátnymi hranicami a zárove pový ili trnavskú apo tolskú administratúru na arcibiskupstvo. Bula QUI DIVINO CONSILIO z 30. 12. 1977 uvádza ako prí inu, e slovenskí biskupi spolu s k azmi a svojimi veriacimi iadali od Svätej stolice, aby sa niektoré cirkevné hranice vhodnej ie stanovili pre dobro udí, a preto pový ili trnavskú apo tolskú administratúru na arcidiecézu, dala jej hodnos metropolitného sídla so zvy ajnými privilégiami a zárove jej ako sufragánne diecézy pridelila diecézu Nitriansku, Banskobystrickú, Spi skú, Ko ickú a Ro avskú. Ordinár pre ovskej eparchie, podliehajúci priamo Vatikánu, sa má zú ast ova na pastora ných prácach Trnavskej provincie. PRAESCRIPTIONUM SACROSANCTI, druhá bula z toho istého d a, sa odvoláva na predpisy druhého vatikánskeho eobecného snemu, ktorý odporú a usporiada hranice diecéz v súvise so tátnymi hranicami a prihliada pri tom na osobitné okolnosti osôb a miest. Pod a tohto rozhodnutia sa územie trnavskej apo tolskej administratúry oddelilo od územia ostrihomského arcibiskupstva a utvorila sa arcidiecéza. Tri farnosti rábskej, dve farnosti patriace Opátstvu sv. Martina—le iace na území Slovenska, sa nady pripojili k trnavskej arcidiecéze. Ku ko ickej diecéze sa pripojilo trinás farností zo satmárskej diecézy. Ko ická a ro avská diecéza boli oddelené od jágerskej cirkevnej provincie a pripojili sa k trnavskej arcidiecéze. Týmto aktom slovenské cirkevná provincia definitívne pretrhla formálne zväzky, ktoré spájali slovenské územie s ostrihomským a jágerským arcibiskupstvom. No aj táto skuto nos , ktorou bolo zriadenie provincie, nemalo praktický dosah na nábo enský ivot. Nábo enský útlak sa po vytvorení provincie nezmiernil. Naopak, zriadenie provincie propaga ne vyu ili komunistickí initelia a funkcionári Zdru enia katolíckeho duchovenstva Pacem in Terris, ktorí vyhlasovali celý akt za úspech svojich aktivít. Trnavský apo tolský administrátor—biskup Július Gábri , nebol vymenovaný za arcibiskupa-metropolitu novozriadenej provincie, preto e sa stal pre svoje postoje neprijate ným pre tátnu správu. Táto otázka sa vyrie ila a po dlhých a kých rokovaniach, ke 26. júla 1989 pápe Ján Pavol II. vymenoval za arcibiskupa a metropolitu Slovenska Msgr. Jána Sokola, ktorý bol do tejto funkcie slávnostne uvedený d a 10. septembra 1989 v Trnave.
O tom, e zriadenie samostatnej cirkevnej provincie na Slovensku malo ve ký význam, hovorí aj známy slovenský tátovedec, ústavný právnik J. Chovanec: „Zriadením samostatnej slovenskej cirkevnej provincie sa zosúladili hranice cirkevnej provincie s hranicami Slovenskej republiky, o má ve ký tátoprávny a územnoprávny význam. Osobitne v ak chcem zdôrazni , e zriadenie samostatnej slovenskej cirkevnej provincie malo nezastupite ný a motiva ný význam i pre rozvoj a upev ovanie národného povedomia slovenského národa, o nakoniec významným spôsobom prispelo aj k rozvoju na ich národno-emancipa ných snáh. A v kone nom dôsledku ho mô eme zaradi medzi rozhodujúce kroky, ktoré viedli k vzniku samostatnej Slovenskej republiky.“ Ako zaujímavos uvádzam, e tieto dva dokumenty (QUI DIVINO a PRAESCRIPTIONUM SACROSANCTI) boli prvý raz celoslovensky slávnostne pre ítané na De zmierenia v tínskej bazilike 1.novembra 1990. mh
.c
H F-XC A N GE
H F-XC A N GE
N y bu to
2
ÍSLO
2
Aktuality zo portu
Trápi Vás jarná únava? Ste unavení, ni Vás nebaví. Mo ností je ve a, ale asu málo a lenivos k tomu ... Jednu z mo ností máme rovno doma pod nosom - o tak DYCHOVÉ CVI ENIE, pri ktorom uvo níme napätie v tele, „vyprázdnime hlavu“ – odporú am na ahovacie a uvo ujúce cvi enie. Ka dý pondelok patrí mami kám na materskej dovolenke a ich bábätkám, cvi eniu, kde sa mami ky venujú svojím ratolestiam a formou hry ich ia návykom správneho dýchania, uvo nenia. Odplata mami kám za námahu a trpezlivos so svojimi ratoles ami je spokojnos a rados v detských o kách, za chví ku sústredenia
a pozornosti, ktorej sa sna ia napodobni svoje maminy. Iná práca je s deti kami 5 – 10 ro nými, tie u doká u pekne na sebe pracova , vníma svoje pocity, uvedomova si samých seba a hovori spontánne o pocitoch, ktoré práve za ívajú. Pri dýchaní sa s na ia z osú la di dyc h s pohybom, vyhodi z hlavy „ve ké problémy“, ktoré trápia ich malú hlavi ku a to te - kde sú ich „malé kolské povinnosti“? Deti sú ve mi citlivé a vnímavé. Dýchaním si zvy ujú pozornos a sústredenos , u ia sa správne dr telo – predchádza skolióze chrbtice, odstráni napätie a stres, zharmonizova innos v etkých vnútorných orgánov. Na záver—sú tu dospelí, ktorí na rozdiel od detí vä inou u vedia, o chcú a aké majú
akávania, kým deti u íme a ukazujeme im spôsoby a cesty, ako zvládnu dne ný uponáh aný kolobeh ivota svojich rodi ov. Dospelí etci eny, mu i, diev atá i mládenci majú ancu nie o zmeni na svojom spôsobe ivota, ktorý im práve nevyhovuje a kritizujú iných, e sa im nedarí a v etko sa na nich valí z ka dej strany. Mô u pracova na svojom telesnom a du evnom raste, nau sa by vyrovnaní, sústredení, by nad vecou, nau sa „vyhodi z hlavy“ zbyto nosti a ve a my lienok. ktoré víria v ich hlave. Dychové a relaxa né cvi enia sú v priestoroch materskej koly : pondelok o • 17:00 hod.- Mami ky na materskej dovolenke, • 18:30 hod.- pokro ilí, • 19:30 hod. - za iato níci, • tvrtok o 18:30 hod. pokro ilí o doda na záver? Prajem Vám pevnú vô u a zdravie! Do jari vykro me rázne, ale pomaly, lebo na e svaly sú po zime unavené, a preto ich za ujme postupne! V apríli je najviac za ená pe , je vhodné pi bylinkové aje horkej chuti (napr. púpava).
S T R Á N K Aw 7 .d o
OCE OVANIE PORTOVCOV OBCE a 8. 2. 2008 sa v na ej obci uskuto nil tretý ro ník slávnostného vyhlásenia najúspe nej ích portovcov, trénerov a funkcionárov v oblasti portu za rok 2007. Toto ocenenie je po akovaním za dlhoro nú prácu v oblasti portu, za reprezentáciu a zvidite nenie na ej obce. Najmä porty— ako je silový trojboj a karate— nám robia dobré meno na celoslovenských pretekoch, ako aj na pretekoch v zahrani í. Bolo ké vybra jednotlivca, hlavne z kolektívnych portoch, no nakoniec kluby nominovali týchto ocenených: Marian Porkert, Roman Stojkovi , Anton Tesár, Jozef Jaku , Lenka Krátka. Po slávnostnom uvítaní, ktoré odmoderoval poslanec Peter Tatranský, predniesli slávnostné príhovory predseda pre port a mláde Peter Marte ík a starosta obce Stanislav Jablonovský, ktorí následne odovzdali oceneným finan né dary a po akovali im za ich aktivitu v oblasti portu. Toto slávnostné vyhlásenie spestrili iaci zo speváckeho zboru K ik, ktorý pôsobí pri s M v astej. Vo vo nej debate v etci prítomní ocenili, e takéto akcie by sa mali kona aj v budúcnosti a nemalo by sa zabúda na udí, ktorí dokázali nie o urobi pre obec . port—toto slovo je ve mi krátke nato, aby vystihlo v etko, o sa za ním skrýva—vynalo ené úsilie, pravidelné a náro né tréningy, pot a niekedy mo no aj slzy; Výhry a prehry, prvenstvá aj porá ky. Ale v kone nom dôsledku to stojí v dy zato. V porte je vlastne ví azom ka dý, lebo robí nie o pre svoje zdravie, reprezentuje na u obec a teda íri dobré meno portového ducha medzi ostatnýPeter Marte ík, poslanec OZ mi. predseda komisie portu a mláde e
Futbalová jar 08 - vylosovanie a výsledky „A
mu stvo“
16.3. astá - Baník Pezinok 0 : 1 - dohrávka 23.3. astá - Modra 2 : 2 30.3. Láb - astá 1 : 1 6.4. astá - Plavecké Podhradie 2 : 1 13.4. Igram - astá 3 : 0 20.4. astá - Do any 27.4. Ivanka pri Dunaji - astá 4.5. astá - enkvice 11.5. astá - Plavecký Mikulá 18.5. Hrubý úr - astá 25.5. astá - Závod 1.6 Nová Dedinka - astá 8.6 astá - Budmerice 15.6. Baník Pezinok - astá mh Fanú ikovia futbalového tímu astej v plnej kráse
Vyu ime pre seba to, o nám príroda pre na e zdravie ponúka . Bo ka Kurkinova kvalifikovaná masérka a lektorka
Foto: J.Grajciar
c u-tr a c k
m
NÍ K
o
.
lic
k
c u-tr a c k
C
m
Rc O o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O W !
PD
O W !
PD
.c
H F-XC A N GE
H F-XC A N GE
N k
to
bu
y .d o
Február - Marec 2008 Narodil sa:
Samuel Terray
Zosobá ili sa: Roman Setnický a ubica Prutkayová
Nav dy nás opustili:
udovít Mi ko Alojzia Pe ková Anna Pe ková
Vá ení ob ania, ako isto dobre viete, Slovensko je na dobrej ceste k prijatiu EURO od 1. januára 2009. Po ínajúc aktuálnym íslom, Vám budeme priná v Informa níku v etky dôle ité podrobnosti súvisiace s prechodom na novú menu. Ni ie Vám predstavíme dôle ité dátumy z histórie Európskej únie a eura. mh Máj 1950 — plán vytvorenia Európskeho spolo enstva uhlia a ocele (ESUO). Tento plán staval na my lienke Jeana Monneta vybudova jednotnú Európu. Základ tvorilo 6 tátov: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko. Marec 1957 – Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko podpisujú Rímsku dohodu o zalo ení Európskeho hospodárskeho spolo enstva (EHS). August 1968 — za ala fungova colná únia. Január 1973 — EHS sa roz írilo o al ích lenov: Dánsko, Írsko a Ve ká Británia. Január 1981 – k EHS sa pridru uje Grécko ako 10. len. Rok 1986 – do EHS vstupujú panielsko a Portugalsko. Vlády lenských tátov podpísali Jednotný európsky akt. V tejto zmluve sa 12 lenských tátov zaväzuje do 31. decembra 1992 vytvori spolo ný trh s bezhrani ným pohybom osôb, tovaru a kapitálu. Jún 1990 – Schengenská dohoda o odstránení colných a pasových kontrol na vzájomných hraniciach a o vo nom pohybe ob anov týchto tátov na ich území. December 1991 – zasadanie Európskej rady v Maastrichte s cie om zalo enia Európskej únie. Február 1992 – podpísaná Maastrichtská zmluva o Európskej únii. Európsky parlament získal al ie právomoci, najmä v legislatívnej oblasti.
November 1993 — vstupuje do platnosti Zmluva o Európskej únii po ratifikácii v lenských tátoch. Január 1995 — k EÚ pristupuje Fínsko, Rakúsko a védsko. Marec 1995 — vstupuje do platnosti dohoda zo Schengenu, ku ktorej pristúpilo v apríli 1995 aj Rakúsko. Október 1997 — podpísaná Amsterdamská zmluva. Po jej ratifikácii v etkými 15 lenskými tátmi nadobudla platnos 1. mája 1999. Rok 1998 – Zalo enie Európskej centrálnej banky. December 1999 – prvé zasadnutie Konventu o budúcnosti EÚ. Február 2000 – prvé vstupné rozhovory medzi EÚ a Bulharskom, Litvou, Loty skom, Maltou, Rumunskom a Slovenskom. Referendum o prijatí eura. Rok 2001 – 12 lenských tátov EÚ sa pripravuje na prijatie eura ako jedinej meny. Január 2002 – Zavedenie eurobankoviek a mincí do obehu v 12-tich lenských tátoch Európskej únie. Máj 2004 – vstup Slovenskej republiky a al ích deviatich krajín do EÚ. 25. 11. 2005 – vstup Slovenska do ERM II. Rok 2007 – splnenie Maastrichtských kritérií.
1.1.2009 – zavedenie eura na Slovensku Zdroj: http://www.euro.gov.sk/index.php?ID=1041
Redakcia Informa níka týmto oznamuje, e rubrika— Oznamy a dôle ité informácie—aktuálnym íslom kon í; v prípade Vá ho záujmu si ni uvedené informácie a telefónne ísla vystrihnite a odlo te. Pohrebná slu ba Cífer - Eva Greschnerová ulenova 4, 919 04 Cífer 033/55 99 604, 0905 75 63 51, 0902 21 62 65 Pohrebná slu ba Modra - Ivan D ubina 1.mája 12, 900 01 Modra 033/64 73 370, 0903 72 33 99, 0903 31 78 11 Pohrebníctvo Dubová - Marek Pol ic Hlavná 84, 900 90 Dubová 033/64 29 455, 0903 254 879, 0904 142 090
Bratislavská vodárenská spolo nos pohotovostná 24-hodinová slu ba – 0800121333
Veterinárna slu ba pre na u oblas : MVDr. Zuzana Tká ová Svätoplukova 50, 903 01 Senec 02/459 26 213, 459 26 212
Západoslovenská energetika poruchová linka – 0800 111 567 (nonstop bezplatné íslo) 0850 111 555 (od 7.00 do 19.00 - spoplatnená)
Slovenský plynárenský priemysel 24-hodinová poruchová slu ba – 0903888513, 0915742486
Va e podnety, návrhy a príspevky nám mô ete posiela na uvedené po tové a e-mailové adresy: Roman Setnický, Kiperská 22, astá, e-mail: setnický@obec-casta.sk, Ing. Milo Hajdin, Po ná 15, astá, e-mail: hajdin@obec-casta.sk Uzávierka nasledujúceho ísla bude 30. mája 2008 INFORMA NÍK - mesa ník vydáva obec astá. Redaktori a graf. úprava: Ing. Milo Hajdin, Roman Setnický, Mgr. Adam Herceg, Bc. ubica Cíferská, jazyková korekcia: Mgr. Agnesa Mokrá ová. Redak ná rada: uznesenie OZ . 56/OZ/2007 zo d a 26.4.2007. Adresa redakcie: Hlavná 65, 900 89 astá, tel.: 033 6495 205 e-mail: informacnik@obec-casta.sk Tla : R. Beno - JUNIORPRESS, astá. Nevy iadané rukopisy a fotografie redakcia nevracia. Redakcia si vyhradzuje právo na krátenie príspevkov! Uzávierka ísla: 14. 4. 2008. NEPREDAJNÉ! Reg. .: RP 311/2007 www.obec-casta.sk
Redak ná rada neberie zodpovednos za kvalitu dodaných fotografií a obsah príspevkov, ktoré sú vyjadrením názoru ich autorov!
ie
m
w
o
m o
.c
lic
k
to
Spolo enská rubrika
lic C c u-tr a c k
w
w
.d o
w
w
w
C
bu
y
N
O W !
PD
O W !
PD
c u-tr a c k
.c