Častovský informačník 2016 01

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

1/16

V Y DÁ VA O BE C ČA ST Á * SA MO ST A T N E N EPR E DA J NÉ www. ca sta. sk Ročník IX, číslo 1

Obsah čísla:

BUDEME KOLAUDOVAŤ NOVÚ ČISTIAREŇ ODPADOVÝCH VÔD

Voľby do NR SR v Častej, Daň za psa, Uznesenia OZ ... 2 Zabíjačka, Spoločenská kronika ............. 3 Triedenie odpadu .............. 4, 5 DHZ Častá .............................. 6

Swiss-Slovak Cooperation Programme Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce Vážení spoluobčania,

DHZ Častá, Krst knihy ............................... 7

po tohtoročnej zime, ktorá bola prevažne daždivá a blatová, nastal na našom projekte stavby Celoobecnej kanalizácie a ČOV pre obec Častá, ktorý je realizovaný z Programu švajčiarHubertov hrob ........................ 8 sko-slovenskej spolupráce, zasa čulý pracovný ruch. Na Novej ul. sa dokončuje rekonštrukcia chodníka, po zabudovaní splaškovej a dažďovej kanalizácie. Na uliciach Cintorínskej, Podhorskej Rozprávka .............................. 9 a Ružovej prebiehajú práce na spätných úpravách miestnych komunikácií po realizácii splaškovej kanalizácie. Z tohto dôvodu žiadame občanov na všetkých uliciach, kde sa realizovala splašková Rozprávka, kanalizácia, aby odpratali z verejného priestranstva popri miestnych komunikáciách všetko to, čo OZ Schatmansdorf, SNM - pozvánka .................. 10 tam nepatrí (drevo, stavebný materiál, nepojazdné autá, kamene, kríky, ktoré siahajú do cesty ap.), aby sme mohli dokončiť spätné úpravy miestnych komunikácií a verejného priestranstva. Taktiež OZ Schatmansdorf, Kaštieľ Budmerice .............. 11 Plazy v našom regióne ........ 12 Plazy v našom regióne, Silový trojboj ........................ 13 Silový trojboj ....................... 14 Portrét ............................ 15, 16 Portrét, OZ BTC Častá ......... 17 FC Slovan Častá .................. 18 FC Slovan Častá, Volejbal, Turisti - oznam ..................... 19

firma Combin postupne osádza kontrolné šachtičky k domovým kanalizačným prípojkám . foto: OÚ Na novej čistiarni odpadových vôd (ČOV) prebiehajú individuálne skúšky technológie, Satyr, Pozvánka ................... 20 po ukončení individuálnych skúšok budú prebiehať komplexné skúšky technológie ČOV a následne bude podaná žiadosť o kolaudáciu, kde príslušný úrad zvolá kolaudačné konanie (predpoklad mesiac apríl 2016 ).

Následne po kolaudácii ČOV vás budeme informovať spolu s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. o postupe pripájania nehnuteľností na verejnú kanalizáciu.

Uzávierka čísla 2/16 bude 12. júna 2016 M. Garajová, starostka obce

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

1

VOĽBY DO NR SR 2016 V OBCI ČASTÁ Okrsok

Počet zapísaných voličov

Účasť voličov v %

Počet odovzdaných obálok osobne

Podiel odovzdaných obálok osobne v %

Podiel platných hlasov spolu v %

1

940

69,14

647

99,53

97,69

2

963

66,77

642

99,84

98,28

Spolu

1 903

67,94

1 289

99,69

97,98

hlavného kontrolóra obce Častá na I. polrok 2016.

U Z N E S E N I E č. 5-I./OZ/2016 s c h v a ľ u j e všeobecne záväzné nariadenie Obce Častá č. 1/2016 Zásady hospodárenia s majetkom obce Častá, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 4/2003.

U Z N E S E N I E č. 6-I./OZ/2016 s c h v a ľ u j e PRENÁJOM POZEMKU PREDMET NÁJMU: pozemok, v katastrálnom území: Častá okres Pezinok, obec Častá, za futbalovým ihriskom na Sokolskej ul: parcela registra „C“ č. 523 (ostatné plochy) o výmere 1.583m2 zapísaná na Liste vlastníctva č. 875, vedeným Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor.

PRENAJÍMATEĽ: Ing. Michal Mičko Cintorínska č. 718/33 900 89 Častá NÁJOMCA: Obec Častá sídlo: Hlavná č. 168, 900 89 Častá, IČO: 00 304 701 DIČ: 2020662061 zastúpená: Ing. Mária Garajová, starostka Obce Častá bankové spojenie: VÚB, a. s., pobočka Pezinok číslo účtu: 4529-112/0200

VÝZVA PRE PODANIE všetkých občanov, ktorí doposiaľ nepriNÁJOMNÉ: 200 €/ročne/za celý predmet DAŇOVÉHO PRIZNANIA hlásili psa do daňového priznania, aby si nájmu splnili túto daňovú povinnosť a tak sa ZA PSA

vyhli prípadným sankciám.

Obecný úrad Častá ÚČEL NÁJMU: Nájomca je oprávnený Ak ste si zaobstarali psa, ste jeho užívať predmet nájmu na kultúrne, spolovlastníkom alebo držiteľom, máte povinčenské a športové účely a na organizáciu nosť odviesť za neho daň. Obec Častá, U Z N E S E N I A Z O Z Č A S T Á celoobecných podujatí. ako správca dane, podľa § 28 zákona č.

18. 2. 2016 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a DOBA NÁJMU: na dobu neurčitú miestnom poplatku upozorňuje chovateľov psov, že v zmysle uvedeného zákona Uznesenia 1 - 3 sú formálne uznesenia k U Z N E S E N I E č. 7-I./OZ/2016 vlastníkovi alebo chovateľovi psa staršie- chodu zasadania OZ. b e r i e n a v e d o m i e informáciu ho ako 6 mesiacov vznikla daňová povino postupe prác pri projekte Celoobecná nosť podať do 31. 01. 2016 daňové pri- U Z N E S E N I E č. 4-I./OZ/2016 kanalizácia v Obci Častá. znanie za psa. Touto cestou vyzývame s c h v a ľ u j e plán kontrolnej činnosti Strana 2

Ročník IX, číslo 1

VEREJNÁ ZABÍJAČKA A FAŠIANGOVÝ SPRIEVOD V sobotu dňa 6.2. 2016 sa na námestí v Častej uskutočnila verejná zabíjačka a popoludní aj fašiangový sprievod. Prinášame Vám pár fotiek z tejto milej akcie.

SPOLOČENSKÁ KRONIKA – I. štvrťrok 2016 Prišli na svet: Stela Dukátová Agáta Lennerová Richard Šlacer Peter Kadlec

01.12.2015 27.12.2015 05.01.2016 26.01.2016

Navždy nás opustili: Justína Gažiová Květa Nitschneiderová Ľudmila Schönová Jozef Cíferský Štefan Haršány Helena Agnerová

89r.

90r.

77r.

72r.

65r.

90r.

03.01.2016 06.01.2016 18.01.2016 26.01.2016 08.03.2016 15.03.2016

Zosobášili sa: Erik Kschill

Denisa Rýdza

Naši jubilanti:

85-roční Terézia Miková Božena Popovičová 80-roční Viera Juricová Viktor Peško Rozália Virgová 75-roční Mária Branišová Serafína Nékyová Jozefína Veverková 70-roční zdroj: web obce Častá spracoval: R. Setnický

Alojz Lapšanský Viera Mičková vypracovala: Mária Hornáčková /matrika, evidencia obyvateľstva/ Strana 3

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

1

PREČO JE POTREBNÉ TRIEDIŤ ODPAD ?

zbaviť bioodpadu je kompostovanie)  do zberných nádob nehádžeme horúci popol!

Separácia alebo triedenie odpadu sa stáva neodmysliteľnou a  nedávame kamene a zelinu zo záhrad. predovšetkým nevyhnutnou súčasťou nášho života. NezabúObec Častá spracovateľovi komunálneho odpadu – v dajme však, že iba správne vytriedený odpad na jednotlivé súčasnosti je to firma Marius Pedersen, uhrádza poplatky za zložky možno recyklovať!!! manipuláciu s každou smetnou nádobou a za tony vyvezeného odpadu na skládku Dubová. Čo je recyklácia?

Ide o proces opätovného využitia už použitých materiálov a produktov (napr. papier, farebné a ostatné kovy, sklo, Čo to v praxi znamená? Čím viac smetných nádob a čím viac ton vyvezeného plasty, pneumatiky ...). Zabraňuje plytvaniu primárnych zdrojov, znižuje spotrebu prírodných materiálov, prispieva k znižo- odpadu, tým viac obec zaplatí spracovateľovi. Zvýšenie poplatvaniu emisií skleníkových plynov redukovaním množstva spot- kov za spracovanie odpadov sa následne premietne do zvýšenia rebovanej energie a uskladnených odpadov. Štúdie dokázali, že poplatkov občanov. Tým, že sa do komunálneho odpadu dostárecykláciou materiálov dokážeme ušetriť 3 – 5 násobne viac vajú zložky, ktoré tam nepatria, vyhadzujeme svoje peniaze do koša! energie ako môžeme nadobudnúť spaľovaním. Čo robiť, aby sme neplytvali svojimi peniazmi? Je Prečo separovať?  Pri triedenom zbere sa zbytočné, vyhodené veci považujú potrebné odpad S E P A R O V AŤ !!! za druhotné suroviny (vhodné na ďalšie použitie) a už sa Správne separovanie odpadu umožňuje opätovne odneklasifikujú ako odpad. Separáciou redukujeme množstvo pad spracovať a vyrobiť nový výrobok. odpadu odkladaného na skládku, a tým znižujeme negatívne účinky na životné prostredie. Taktiež znižujeme náklaPAPIER dy na odvoz a uloženie netriedeného odpadu na skládku.  tvorí cca 20% odpadu  Vedeli ste že – vďaka separovaniu odpadu bolo v západnej  papier je možné recyklovať päť až sedemkrát Európe od roku 1994 ušetrených 10 miliónov ton ropy?  1 tona vytriedeného papiera = 17 ušetrených stromov  každý z nás ročne „vyprodukuje“ takmer 300 kg komunál-  vyhadzovaním papiera v SR zničíme ročne 3 000 ha lesa neho odpadu?  z recyklovaného papiera sa vyrábajú napr. puzzle  na triediacej linke sa odpad triedi na jednotlivé druhy podľa ich ďalšieho využitia a zároveň sa odstraňujú nežia- MODRÉ ZBERNÉ NÁDOBY A VRECIA duce prímesi, nečistoty a odpad, ktorý tam nepatrí?

Princíp správneho triedenia: krabice musia byť poskladané,  od roku 1994 bolo vďaka separovaniu odpadu v krajinách, alebo roztrhané! kde tak robia, vypustených do ovzdušia o 25 tisíc ton sklePATRIA SEM: níkových plynov menej?  papierové obaly, poskladané/roztrhané krabice a kartóny, A preto predchádzajme zneškodňovaniu spaľovaním a vynoviny, časopisy, kancelársky papier, zošity, reklamné letátváraním ďalších skládok!!! ky, telefónne zoznamy, atď. ďalej:  Označenie nachádzajúce sa na papierových obaloch  minimalizovaním odpadu  opakovaným používaním využiteľného odpadu  recyklovaním odpadu Ako správne separovať?

ZMESOVÝ KOMUNÁLNY ODPAD  pod pojmom komunálny odpad rozumieme odpad vyprodukovaný v domácnostiach, odpad podobného zloženia a vlastností, ktorého pôvodcom sú právnické alebo fyzické osoby – podnikatelia,  do zbernej nádoby na komunálny odpad patrí všetok odpad, ktorý nemožno vytriediť.

NEPATRIA SEM:  mokrý, mastný, znečistený, asfaltový, dechtový a voskový papier, použité plienky a hygienické potreby

SKLO  tvorí cca. 12 % odpadu  je dokonale hygienické, ekologicky významné a 100% recyklovateľné  z 5 vyseparovaných sklenených pohárov je možné vyrobiť NEPATRIA SEM: vázu na kvety  papier, plasty, sklo, nebezpečný odpad, elektrický a elektro-  sklenené obaly môžeme opätovne použiť 15 – 75krát, sú nický odpad, stavebný odpad, objemný odpad či bioodpad dlhodobo dobre recyklovateľné  biologicky rozložiteľný odpad – napr. pokosená tráva tvorí až 40% komunálneho odpadu (najlepším spôsobom ako sa Strana 4

pokračovanie na strane 5 →

Ročník IX, číslo 1 ZELENÉ ZBERNÉ NÁDOBY ČERVENÉ ZBERNÉ NÁDOBY Princíp správneho triedenia: fľaše a poháre musia byť vyprázd- Princíp správneho triedenia: kovové obaly musia byť vyprázdnené, zbavené plastových, či kovových krúžkov a vrchnákov. nené!!!

Zo sklenených obalov nie je potrebné odstraňovať etikety.

PATRIA SEM: PATRIA SEM:  kovové obaly, konzervy, kovové výrobky a súčiastky, alo nevratné obaly zo skla od nápojov biele aj farebné, sklenebal, nápojové plechovky, alobalové a hliníkové časti obané nádoby, tabuľové sklo, sklenené črepy lov: sťahovacie časti z jogurtov, termixov, šalátov a paštét,  Označenie nachádzajúce sa pri sklenených obaloch hliníkové nádobky z čajových sviečok NEPATRIA SEM:  kovové obaly kombinované s iným materiálom, obaly znečistené zvyškami potravín, voskom a pod.

NEPATRIA SEM: ZBERNÝ DVOR  keramika, porcelán, autosklo, zrkadlá, TV a počítačové obZberný dvor je určený výhradne pre fyzické osoby – razovky, sklenené obaly znečistené chemikáliami a olejmi, občanov obce Častá!!! žiarivky, sklo s obsahom kovov, sklobetón, varné sklo, drôtené sklo Podmienkou pre vývoz do zberného dvora je uhradený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odPLASTY pady tvoria cca. 7 % odpadu  na výrobu jedného koberca stačí 150 zozbieraných plastoOdoberané odpady: vých fliaš  veľkorozmerný odpad (nábytok- rozobraný, koberce, záclony, sedačky),  sú jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov a najviac zaťažujú naše životné prostredie  autobatérie, monočlánky, akumulátory– vyradené elektrické a elektronické zariadenia (biela a čierna technika),  ich rozklad v prírode trvá niekoľko desaťročí  polystyrén a drobné stavebné odpady z drobných stavebŽLTÉ ZBERNÉ NÁDOBY A VRECIA ných prác v domácnosti( napr. výmena umývadla, WC, ap.)

Princíp správneho triedenia: obaly musia byť vyprázdnené a stlačené!!!

Prosíme občanov, aby odpad do zberného dvora dovážali výhradne počas stanovených úradných hodín PATRIA SEM: Obecného úradu v Častej.  PET fľaše od nápojov, farebné aj biele (ich objem je potreb- Odpad uložený pri bráne zberného dvora je považovaný za né najskôr zmenšiť zošliapnutím, stlačením), čisté plastové vytváranie nepovolenej skládky a podľa zákona o odpadoch obaly zo saponátov, šampónov, tekutých mydiel a pod., č.409/2006 Z. z. § 18 odst.3 písm. a) sa takéto konanie trestá pokutou do výšky 166.- €. rastlinných olejov, potravín, destilovanej vody  Obaly sú označené v spodnej časti skratkami HD-PE, TERMÍNY SEPAROVANÉHO ZBERU PAPIERA PE-HD, PE, PP, PET A PLASTOV ROK 2016 NEPATRIA SEM: Plasty Papier  novodurové trubky, výrobky z PVC, obaly od nebezpečných látok ako napr. motorových olejov, chemikálie, plasty Január 7 20 s obsahom kovu, polystyrén, farby, linoleum, guma, moli- Február 4 tan Marec 3, 31 16 Apríl 27 KOVY Máj 26 12  tvoria cca. 5 % odpadu- recyklácia jednej hliníkovej plechovky ušetrí elektrickú energiu potrebnú na chod počítača Jún 23 alebo Júl 21 14  TV počas troch hodín August 18  zo 670 vyzbieraných hliníkových plechoviek môže byť jeSeptember 14 7 den bicykel Október 12  recykláciou hliníka sa ušetrí až 95 % energie potrebnej na November 16 9 jeho výrobu z hliníkovej rudy – bauxitu 15  medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia pat- December ria práve hlinikárne Obecný úrad Častá Strana 5

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

1

DHZ ČASTÁ Z činností DHZ Častá Dňa 16. 12. 2015 naši členovia v poobedňajších hodinách spolu so starostkou obce Ing. Máriou Garajovou na námestí v Senci prevzali povodňový príves, ktorý nášmu DHZ neoceniteľne pomôže pri zdolávaní povodní v našej obci. V ten istí deň vo večerných hodinách nám minister vnútra Robert Kaliňák odovzdal repasované vozidlo Tatra 148 CAS 32, toto vozidlo disponuje 6600 litrami vody, ktorá nám výrazne pomôže pri zdolávaní požiarov, hlavne v letnom období pri nedostatku vody.

vozidle Tatra CAS 32 v priestoroch OR HaZZ Pezinok, kde vymenili olej a filtre, premazali a skontrolovali celé vozidlo.

22. 2. 2016 Bol vykonaný súpis s fotodokumentáciou výzbrojného materiálu vo vozidlách CAS 25 Karosa a CAS 32 Tatra 148. Týmto súpisom sme zistili celkový stav výzbroje, ktorá bola porovnaná s novelizovanou vyhláškou 611/2006 Z.z. ktorá určuje materiálno-technické vybavenie DHZ. 25. 2. 2016 - brigáda v hasičskej zbrojnici.

2. 3. 2016 Bol spozorovaný požiar p. Nilášom pri židovskom cintoríne. Naša jednotka po príchode na miesto požiar zlikvidovala v krátkom čase.

4. 3. 2016 Naši členovia sa postarali o opravu brány na garáži v objekte PD, kde je dočasne uschovaná naša CAS 32 Tatra 148. Ľudovít Neshoda, veliteľ DHZ Častá foto: DHZ PO UZÁVIERKE Hasenie požiaru neobývaného RD v Častej na Kiperskej ulici č. 4

19. 12. 2015 Technický zásah: čistenie komunikácie od nánosov blata v lokalite Hydináreň Častá.

23.12.2015 Technický zásah: čistenie komunikácie od nánosov blata na Ulici Na Vŕšku.

28. 12. 2015 Školenie obsluhy vozidla CAS 32 Tatra 148 členom OR HaZZ Pezinok p. Hornáčkom, ktorý našim členom vysvetlil obsluhu a používanie novej techniky, ktorá bude slúžiť nášmu DHZ pri činnostiach so zdolávaním požiarov.

31. 12. 2015 Bol náš DHZ krajským operačným strediskom privolaná k požiaru prístavby rodinného domu v obci Dubová.

31. 12. 2015 Náš DHZ pripravila posedenie pri guláši pre našich členov a rodinných príslušníkov pri príležitosti nového roka.

8. 1. 2016 v čase 5:50 hod. bol náš DHZ Častá vyslaný krajským operačným strediskom k požiaru šopy u p. Doktoríkovej na ulici Poľná. Jednotka DHZ spolu s hasičmi z OR HaZZ v Pezinku požiar zlikvidovala.

11. 1. 2016 - sa konala brigáda, kde naši členovia postarali o areál zbrojnice ako aj pridelenú techniku.

17. 1. 2016 - brigádnická činnosť.

11. 2. 2016 Naši členovia vykonali údržbu na novopridelenom pokračovanie na strane 7 → Strana 6

Ročník IX, číslo 1

K RS T P U B LI K Á CI E „Č A S T Á ”

Aj napriek tomu, že bola veľkonočná nedeľa, boli príslušníci DHZ Častá na mieste zásahu včas. Profesionálny kolegovia z Pezinka dorazili na miesto požiaru cca 10 min. po nich. Aj tu sa ukazuje, aký potrebný a neoceniteľný význam má existencia takéhoto dobrovoľného hasičského zboru v obci pri záchrane majetku a zdravia občanov. Aj s prihliadnutím na skutočnosť, v akom sviatočnom čase sa tento zásah odohral mi nezostáva nič iné, len vysloviť všetkým členom DHZ Častá veľké „ďakujeme chlapci“. text: R. Setnický foto: R. Setnický, Z. Krasňanská

Dňa 3. 2.

2016 sa v podvečerných hodinách uskutočnila v priestoroch obecného úradu milá akcia, ojedinelá v histórii obce Častá – krst knihy mladého historika a rodáka z Častej, Michala Kovačika – “Častá – v kontexte zmien 1. polovice 20. storočia”.

Na akcii sa zúčastnili okrem starostky p.

Garajovej, p. prednostu Soldána a viacerých poslancov aj mnoho zaujímavých a spoločensky známych osobností, menujme aspoň p.

Jaroslava Hájička, riaditeľa múzea Červený Kameň, spisovateľa a scenáristu p. Mariána Minárika – Častovského, pamätníka obce p. Ivana Gážiho a mnohých ďalších. Krst knihy sa niesol vo veľmi priateľskom duchu, príhovory všetkých osobností zanechali v prítomných určite príjemný a povzbudivý dojem. zdroj: web obce Častá spracoval: R. Setnický

BEZ JA Z YK OVEJ KO REK T ÚR Y Strana 7

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

1

HUBERTOV HROB V OBORE MÁ 175 ROKOV Pálffym, grófka Antónia, V horách nad Častou, medzi Častianskou dolinou a vrchom Vápenné, na odľahlom a v súčasnosti oficiálne neprístupnom mieste za plotom obory stojí skromný liatinový kríž, ukotvený v kamennom podstavci. Domáci ho poznajú pod názvom Hubertov hrob, či jednoducho Hrob. Medzi ľuďmi koluje historka o horárovi či furmanovi, ktorý si po smrti prial byť pochovaný v horách na mieste, kde sa zastavia voly vezúce rakvu s jeho mŕtvym telom. Tento príbeh má svoje čaro, avšak skutočnosť, poodhalená na základe zachovaných archívnych materiálov, je odlišná. O tom, či je to skutočne hrob, aký je starý a kto v ňom je vlastne pochovaný, sa pritom až doteraz vedelo len málo.

Kronika obce Častá pri opise kaplniek, krížov a sôch v obci v roku 1933 opisuje tento kríž takto: Nad Cerinou v Mrazniciach pri mohutnom buku 1 m v priemeru je hrob so železným krížom. Na malej tabuľke je nápis: „Graf Rudolf Pálffyscher Oberjäger Paul Hubert gest. 1844. 20. III.“. Nápis na tabuľke postupne zanikol a keď sa v 2. polovici 20. storočia vyvrátil aj spomínaný mohutný buk, pôvodný železný kríž sa poškodil.

Z iniciatívy neznámych dobrovoľníkov bol však čoskoro do kamenného podstavca osadený iný, tiež starý, no už liatinový kríž s korpusom Krista.

Záznam o úmrtí Pavla Huberta sa podarilo dohľadať v matrike pochovaných farnosti Častá. Nebolo to v roku 1844, ako uvádza obecná kronika, ale v roku 1841. Nápis v čase písania obecnej kroniky už zanikal a kronikárovi sa ho nepodarilo správne prečítať. Pavol Hubert tu bol pochovaný 20. marca 1841. Mal iba 36 rokov a pracoval ako hlavný horár na Červenokamenskom panstve. Aj s rodinou býval v Častej. Ako dôvod úmrtia farár uviedol: z melanchólie, alebo z pomätenia mysle, alebo z neznámeho dôvodu sa nevrátil domov (ex Melancholia, aut consternatione Mentis easu, aut ex proposito ignoratur, in propria domus se trajecit). Ako miesto pochovania je uvedené: v lese na mieste zvanom Pod Vápenným (in sylvi loco sui dicto Pod Wapenom).

Dôvod jeho úmrtia teda nebol celkom jasný, alebo ho farár zapísal až príliš diskrétne. Nezdá sa pravdepodobné, že by sa dlhoročný horár stratil vo vlastnom revíri. Skôr prichádza do úvahy duševný stav, ktorý mohol viesť až k tomu, že si siahol na život. Na mieste, kde ho 20. marca našli, bol aj pochovaný.

Pavol Hubert pôsobil ako hlavný horár (superius venator, supremus venator) v revíroch tej časti Červenokamenského panstva, ktorá patrila dedičom grófa Rudolfa II. Pálffyho (17501802), príslušníkom červenokamenskej línie staršej vetvy rodu.

V čase, keď tu pracoval, viedla panstvo vdova po Rudolfovi Strana 8

rod. Kolowrat-Krakowská (1763-1842), ktorá je pochovaná na cintoríne v Častej.

Ako hlavný horár na Červenokamenskom panstve pracoval Pavol Hubert od polovice 20. rokov 19. storočia. Nepochádzal však z Častej. Narodil sa 18. januára 1802 v Gajaroch, ktoré patrili do Malackého panstva. Jeho otec, František Hubert, bol hlavným správcom Malackého panstva, ktoré bolo v tom čase v rukách Karola Pálffyho (1735-1816) z malackej línie staršej vetvy rodu. František Hubert bol váženým človekom, oslovovali ho perillustris dominus, teda osvietený pán. Jeho manželka a Pavlova matka Eva pochádzala zo šľachtickej rodiny Mattyok. Práve v rodinnom pozadí môžeme vidieť cestu k zaujímavej pozícii, ktorú Pavol ako mladý muž zastával na Červenokamenskom panstve.

V roku 1827 sa Pavol Hubert oženil. Za manželku si vzal Cecíliu, rod. Sethovú, vdovu po Jánovi Milanesovi, nobilitovanom vojenskom kapitánovi, inžinierovi a geometrovi na Bratislavskom a na Malackom panstve. S prvým manželom žila Cecília spočiatku v Budíne a po roku 1817 v Bratislave a v Malackách.

Mali spolu šesť detí, z ktorých tri sa nedožili ani veku desať rokov. Pavol Cecíliu akiste poznal ešte z čias, keď žil s rodičmi v Gajaroch a neskôr v Malackách. Bola od neho prinajmenšom o osem rokov staršia. Po sobáši, ktorý sa konal v Dóme sv.

Martina v Bratislave, žili v Častej. S Pavlom mala Cecília šesť detí, z ktorých však detský vek prežili len dve dcéry. Tragický pre rodinu bol najmä rok 1839, kedy v priebehu jedného mesiaca, od konca marca do konca apríla, až tri z ich detí vo 2, 4 a 6 rokov zomreli na osýpky a v jednom prípade na opuch s nimi spojený. Možno bola príčinou Pavlovej trudnomyseľnosti v druhej polovici marca 1841 práve táto spomienka na jarné mesiace spred dvoch rokov.

Po Pavlovej manželke a potomkoch, vlastných i nevlastných, sa nám neskôr stopa stráca. Celkom určite sa presťahovali do inej časti monarchie. V obci Častá však toto meno pretrvalo dodnes. Okrem Pavla tu už v prvej polovici 19. storočia figuruje aj istý Ferdinand Hubert. Boli rovesníkmi a pravdepodobne aj príbuznými, vzájomný vzťah ich rodičov sa však zatiaľ nepodarilo preveriť. Ferdinand Hubert pracoval v panskom medenom hámri na Píle. Jeho syn František bol zamestnancom papierne na Píle, dcéry sa vydali za miestnych remeselníkov. Ďalším Hubertom, ktorý v tomto období pôsobil v službách Pálffyovcov a žil v Častej, bol Peter Hubert, riaditeľ manufaktúry na súkno, ktorá tu fungovala v rokoch 1794 až 1802. S ním ani s jeho potomkami sa však v Častej po tomto roku nestretávame.

Od záhadného úmrtia pálffyovského hlavného horára v lesoch nad Častou v týchto dňoch uplynulo presne 175 rokov a je malým zázrakom, že sa jeho hrob na tomto neprístupnom mieste zachoval až do dnešných čias.

Jozef Tihányi

Ročník IX, číslo 1

ODVÁŽNY SRNEC V našom kostole sú neďaleko oltára dve rovnako veľké sochy svätých. Sú skoro v životnej veľkosti. Napravo od oltára je socha svätého Imricha patróna kostola. Meno Imrich je v kalendári piateho novembra a vtedy bývajú u nás hody. Ono to s tými hodmi nie je až také jednoduché, lebo hody musia byť v nedeľu. Ale piateho novembra padne na nedeľu len raz za sedem rokov. Preto, keď je piateho novembra v pondelok alebo v utorok, tak sú hody v nedeľu pred Imrichom, inakšie sú hody v nedeľu po Imrichovi, aby sa neprekrývali so Sviatkom všetkých svätých a sviatkom Dušičiek. Nedá mi, aby som nepripomenul, že to naši predkovia dobre vymysleli. Na Imricha už bývajú ukončené poľné práce, môžu byť vykŕmené husi a kačice a aj nové vínko je vykysnuté, takže sa môže hodovať nielen v nedeľu, ale aj niekoľko dní.

Naľavo od oltára je socha svätého Vincenta, patróna drevorubačov a lesných robotníkov. To že je patrónom drevorubačov vidno aj z toho, že drží v ruke nástroj pomocou ktorého sa vraj merala kubatúra veľkých drevených klátov a pri nohách mu plápolá ohník. Meno Vincent je v kalendári 21. januára, teda uprostred zimy. To nie je náhoda. V dávnych časoch väčšina drevorubačov bola drevorubačmi len v zime. V lete boli roľníkmi, murármi, alebo inými remeselníkmi, ktorí svoje remeslo v zime vykonávať nemohli. Napríklad murári robievali svoje remeslo od Jozefa do Kataríny, teda od devätnásteho marca do dvadsiateho piateho novembra. To, že socha sv. Vincenta je rovnako veľká ako socha sv. Imricha a že je umiestnená na rovnako významnom mieste pri oltári, tiež nie je náhoda.

Istotne to bol pre našich predkov dôležitý svätý. Skupina drevorubačov mala v obci určite významné postavenie. Treba si tiež uvedomiť, že v starých časoch bolo drevo v našej dedine jediným zdrojom tepla Práca drevorubačov bola nebezpečná a oveľa ťažšia ako dnes, lebo nebola mechanizácia. Na zrezávanie stromov sa používala ručná píla pre dvoch, na osekávanie haluzí ťažká sekera zvaná pantok a na kálanie metrových polien železné aj drevené kliny. Na metrové polená sa rezalo drevo určené na kúrenie. Pokálané metrové polená sa ukladali do výšky jedného metra a desať centimetrov medzi dva do zeme zatlčené koly. Tak sa dalo ľahko odmerať, koľko kubických metrov dreva dvojica drevorubačov spracovala. Podľa toho boli potom zaplatení. Zrezávanie stromov pomocou ručnej píly nebola práca jednoduchá. S pílou pracovali obvykle dvaja chlapi, iba výnimočne muž so ženou, ale museli byť dobre zohratí, aby sa pri ťahaní píly nehádali, čo sa pri tejto práci často stávalo. Dobre fungujúce dvojice sa hľadali niekedy aj dlhší čas, alebo dlhší čas trvalo kým si dvaja na seba pri píle zvykli, ako sa vraví - „kým si padli do nôty.“ Aby sa s pílou ľahšie pracovalo, musela byť dobre nabrúsená a musela mať správne nastavenú šírku rezu. Dobre nabrúsená a pripravená píla vydávala pri práci príjemné zvuky, len tak hrala, radosť bolo počúvať ju. Niektorí drevorubači mali k píle taký dobrý vzťah, že na nej vedeli aj pieseň zahrať.

V ten októbrový podvečer sme sa zišli pri šúpaní kukurice v tej istej stodole už druhý deň za sebou. Bolo nás o jedného menej ako minulý večer, ale strýko Bauer, rozprávač príbehov, nechýbal. Hádam aj hodinu trvalo, kým sme prebrali všetky

dedinské novoty toho dňa, keď ktosi pripomenul, že strýko Bauer sľúbil povedať rozprávku. Strýko sa nedal dlho prosiť a začal: „Nepoviem vám rozprávku, ale vám porozprávam skutočnú udalosť. Pred tromi rokmi bola tuhá zima, aj snehu bolo hodne, iste si to všetci dobre pamätáte. Chodili sme s partiou rúbať drevo pod Keltek do Remenárskych jarkov. Je to trochu za vetrom, aj lesná zver sa tam pred tuhou zimou schovávala. V tom roku som už druhú sezónu pílu ťahal s Jožom Slančíkom. Dobre sa nám spolu robilo, rozumeli sme si pri robote. Do hory sme nechodili spolu. Ja som chodil hore Dolinou a on hore Špíglom, lebo tadiaľ mu to vraj bolo šikovnejšie. Vždy sme sa stretli až na rúbanisku. Tam sme mali z haluzí urobenú takú búdu, v ktorej sme mali odložené náradie, aby sme ho nemuseli každý deň zo sebou nosiť. Pôvodne sme na tom mieste pracovali tri dvojice, ale v polovici januára nám horár oznámil, že pod Keltekom končíme a pôjdeme robiť na iné miesto. Keď naši kamaráti skončili robotu, my s Jožom sme mali na zemi zhodeného ešte jedného buka, a tak sme tam ostali na niekoľko dní sami. V ten deň, bolo to nejako pred Vincentom, som vstal ako obyčajne ešte za tmy a za tmy som odchádzal aj z domu. Mal som to tak vypočítané, že keď svitalo bol som na pol ceste v Doline pri horárni. Bolo studené ráno, sneh vŕzgal pod nohami, v korunách stromov zavýjala Meluzína, ale v Doline nefučalo tak veľmi. Neponáhľal som sa príliš, aby som sa nespotil, aby som nebodaj neprechladol a neochorel. Keď som prišiel na miesto, Jožo tam ešte nebol.

Povedal som si, kým príde, spravím oheň, aby sme sa mali kde ohriať. Urobil som oheň, vatra sa rozhorela a už prešla skoro hodina a Joža nikde. Žeby bol zaspal? Občas sa to stalo, ale v takom prípade meškal najviac ak pol hodiny. No nič, povedal som si, počkám ešte, však on iste príde. Vybral som z plecniaka chlieb a kúsok slaniny, sadol som si ku ohňu, že si zatiaľ trochu zajem. Keď som to zjedol, hádam, som aj zdriemol, zdalo sa mi, že iba na chvíľu. Keď tu zrazu počujem: „Chrum, chrum, chrum!“ To ma prebralo. Obzrel som sa vpravo a čo nevidím. Statný srnec mi fúzy obhrýzal. Strhol som sa, načisto ma to prebralo. Aj srnec sa naľakal a odbehol preč.

Ešte som si stačil všimnúť bledú lysinu medzi jeho parohmi.

Hneď som ho spoznal. To bol ten istý, ktorého som niekoľko ráz v zime pristihol, ako mi z povaly kradol seno. Chytiť sa mi ho však nepodarilo, vždy mi potvora ušiel.

Bol som celý skrehnutý. Oheň už dohorieval, kto vie ako dlho som pri tom ohni sedel a driemal. No a Jožo ešte stále neprišiel. Rozhodol som sa, že už ďalej čakať nebudem. Trochu som sa rozhýbal, zahasil som oheň, zobral som plecniak a pobral sa domov. Cestou som sa zastrájal na toho srnca, ako ho chytím a čo mu urobím aj za to seno, čo mi kradol z povaly. Po chvíli mi však svitlo. Veď ten srnec mi vlastne zachránil život. Keby ma nebol zobudil, mohol som tam zamrznúť. A tá trocha sena, čo mi zožral, nestojí ani za reč.“ Strýko dorozprával a v stodole zostalo ticho, len šušťanie šúpolia bolo počuť. Po chvíli, keď sa vrava rozprúdila, ktosi sa opýtal: „A ten Jožo Slančík, prečo do hory neprišiel? A s tým srncom ste to neprehnali?“ Strýko sa pousmial a povedal: „Prečo Jožo do hory neprišiel, veď to hádam aj viete. Žena ho skoro ráno namiesto do hory pre babicu poslala. V ten deň sa im chlapec, Vincentko narodil. Ani som sa na Joža za to, že neprišiel na rúbanisko, nemohol hnevať. Po troch dcérach mal pokračovanie na strane 10→ Strana 9

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

1

konečne syna, a to sme aj ako sa patrí v sobotu večer spolu oslávili. Čo sa týka toho srnca a mojich fúzov, to ma veru škrie po dnes deň. Ten pravý fúz, z ktorého mi srnec odhryzol, mi odvtedy nerastie. Veď sa pozrite, že ho mám kratší.“ Nedal sa strýko pri klamstve nachytať. Aj v tom bol majster, nielen v rozprávaní. V ten večer sme šúpanie kukurice dokončili. Pred odchodom domov sa mi ušli dve tvarohové buchty. Neboli také mäkučké ako v predošlý deň, ale boli dve!

Ivan Gáži

OZ SCHATMANSDORF Občianske združenie za hranicami svojich možností!

Rok 2015 bol pre nás rokom ohromných možností. Zorganizovali sme vlastný druhý ročník festivalu na hrade Červený Kameň, programom Stredovek a fantázia sme precestovali celé Slovensko, aby sme malým i veľkým sympatizantom histórie (a už aj nášho občianskeho združenia) priniesli originálny

Strana 10

stredoveký zážitok.

So schatmansdorfským stredovekým táborom mimochodom, ktorého inventár sa naozaj enormne rozrástol) obsahujúcom stredoveké remeslá (pisár, sviečkar, minciar, kožiar, výrobca topánok, hrnčiar, tokár či sústružník na drevenom sústruhu), rozvoniavajúcu stredovekú kuchyňu a dobové atrakcie sme sa zúčastnili mnohých, historicky zameraných akcií, a tak sme dotvárali impozantnú atmosféru stredoveku. Na hrade Červený Kameň sme už tradične v hradnej lisovni usporiadali stredoveké vianočné trhy a spolu s interaktívnymi hradnými prehliadkami, tematicky ladenými do Vianočnej koledy od Ch. Dickensa, sme spoločne oživili ducha (aj stredovekých) Vianoc. pokračovanie na strane 11→

Ročník IX, číslo 1

A v tomto roku ideme ďalej! No aby sme ľuďom mohli prinášať kvalitný stredoveký obsah, musíme sa v prvom rade dobre cítiť „u nás doma“ v Častej, v miestnosti za „horným obchodom“, kde sa nachádza sklad vecí a spoločenská miestnosť. Vo februári sme zorganizovali veľké upratovanie, inventúru a repasovanie poškodených vecí, urobili sme poriadok vonku s drevenými sudmi a korytami, vyupratovali sme a zútulnili vnútorné priestory združenia. Máme nové dvere a prietokový bojler na teplú vodu a v priebehu tohto roka plánujeme skrášliť aj vonkajší priestor pred združením – opraviť polámané lavičky, zasadiť kvietky.

Našou hlavnou prioritou v tomto roku je organizácia Festivalu zabudnutých remesiel 2016 na hrade Červený Kameň (2. – 3. júla), na ktorej intenzívne pracujeme už od januára tohto roka. Snažíme sa „vychytať všetky muchy“ z minulého ročníka, a tak zintenzívniť zážitok zo života na stredovekom trhovisku. Na festivale bude možnosť stretnúť a vidieť v akcii našich schatmansdorfských remeselníkov, ale i remeselníkov z rôznych kútov Slovenska či z Čiech. Aby festival nebol len o drine a ťažkej lopote, program spestria šermiarskodivadelné, tanečné či kaukliarske vystúpenia. Občerstviť sa bude dať v dobovej zóne, kde budú už tradične pripravené stredoveké špeciality a netradične špeciality z miestneho regiónu, alebo „hore“ na nedobovej lúke v cateringu u Martina Myslíka. Nezabúdajte, že obyvatelia mikroregiónu Červený Kameň budú mať zľavu na vstup na festival (po predložení platného občianskeho

preukazu)!

Uvidíte nás už čoskoro! Už 25. – 28. 3. sa na hrade Červený Kameň bude konať podujatie Soľ nad zlato a pôjde o divadelnú adaptáciu známej slovenskej ľudovej rozprávky o sile lásky. A my tam rozhodne nemôžeme chýbať, keďže nás spája jednak silné priateľské puto, a jednak láska k histórii.

Okrem toho nás budete môcť stretnúť napríklad na obľúbených častofských rínkoch či na rôznych historických podujatiach, ktoré organizujú nadšenci histórie po celom Slovensku.

Na stretnutie so známymi i novými tvárami sa už teraz tešíme!

Mgr. Zdenka Schwarzová OZ Schatmansdorf Častá

BUDMERICKÝ KAŠTIEĽ OTVÁRA BRÁNY VEREJNOSTI Slovenské národné múzeum-Múzeum Červený kameň pozýva širokú verejnosť na prehliadku časti prízemia znovuzariadeného interiéru kaštieľa v Budmericiach. Prvýkrát mhli návštevníci kaštieľ navštíviť počas posledného januárového víkendu v čase od 10.00 do 15.00 hod.

Budmerický kaštieľ dal postaviť v roku 1889 gróf Ján Pálfi (18571934) so svojou mladou manželkou Alžbetou Schlippenbachovou.

Autorom projektu bol viedenský architekt Franz von Neumann. Kaštieľ je obklopený anglickým parkom, ktorého vznik súvisí s budovaním kaštieľa: jeho úlohou bolo vytvoriť vhodnú kulisu budove a zároveň zabezpečiť súkromie grófskej rodiny.

Počas prehliadky si návštevníci môžu pozrieť niekoľko miestností zariadených predmetmi, ktoré boli predtým súčasťou Domova slovenských spisovateľov, ako aj zbierkovými predmetmi zo SNMMúzea Červený Kameň. V oboch prípadoch ide o exponáty, ktoré pochádzajú zo zvozov Národnej kultúrnej komisie z opustených a znárodnených šľachtických sídel po druhej svetovej vojne - žiaden z predmetov nepatrí k pôvodnému zariadeniu kaštieľa spred roka 1945.

Výstavné miestnosti budú sprístupnené pre návštevníkov vždy cez víkend od 10.00 do 15.00 hod. Komentovaná prehliadka so sprievodcom začína každú celú hodinu.

Srdečne vás pozývame. zdroj: web obce Častá spracoval: R. Setnický BEZ JAZYKOVEJ KOREKTÚRY Strana 11

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

1

UŽIT O ČN É HA DY A J AŠ T ERI CE Každoročne s prichádzajúcou jarou sa prebúdzajú aj hady a jašterice žijúce v našom okolí. Celú zimu spali a teraz počas teplejších dní sa bude často stávať, že sa s nimi stretnete na svojej záhrade. Tieto stretnutia často končia pre naše hady tragicky, keďže veľa ľudí má z nich aj dnes zbytočný strach.

V tomto článku by sme vám chceli vysvetliť prečo sa ich netreba báť ba naopak si ich treba vážiť. Široko-ďaleko v okolí našej dediny nežijú jedovaté hady. Náš jediný na Slovensku žijúci jedovatý had – vretenica severná, žije ako už z jej mena vyplýva len v severnej časti Slovenska. U nás sa s ňou v žiadnom prípade nemôžete stretnúť. V okolí dediny žijú len neškodné užovky, ktoré nedokážu ublížiť ani malému dieťaťu.

Z hadov žijúcich v okolí sa najčastejšie stretnete s užovkou stromovou. Na Slovensku je veľmi vzácna preto by sme si ju mali chrániť. Do našich záhrad chodí kvôli tomu aby lovila myši a potkany.

Užovka hladká

Žiaden z hadov žijúcich v okolí ale ani v Malých Karpatoch a Poddunajskej nížine nie je nebezpečný pre človeka a dokonca ani pre jeho domáce zvieratá. Preto ich prenasledovanie je bezdôvodné a je dôsledkom nezmyselných predsudkov.

V stredoveku naši predkovia slovania uctievali kult hada gazdu. Znamenalo to, že každý správny gazda mal v stodole alebo na povale hada (najčastejšie užovku stromovú). Pomáhala im v chytaní myší a potkanov, ktoré im ničili úrodu a prenášali choroby. Dokonca sú zaznamenané v kronikách prípade, kedy si ich navzájom susedia kradli.

Užovka stromová

V okolí vodných plôch sa môžete stretnúť s užovkou obojkovou. Typickým znakom je polmesiačik žltej farby na konci hlavy výrazne rozpoznateľný oproti sivozelenému telu. Živí sa žabami a výnimočne slabými alebo chorými rybami. Takže pôsobí doktor riek.

Slepúch lámavý

V okolí našej dediny môžete stretnúť 3 druhy jašteríc.

Slepúch lámavý je jašterica, ktorá vyzerá ako had. Nemá nohy Užovka obojková

Výnimočne môžete v dedine stretnúť aj užovku hladkú. Táto kresbou pripomína vretenicu a preto ju často ľudia prenasledujú. Vretenice tu ale nežijú takže sa nie je čoho báť. Táto naša najmenšia užovka je rovnako úplne neškodná. Loví malé myši, jašterice a sem tam aj malé hady.

Strana 12

a živý sa slizniakmi a iným vlhkomilným hmyzom škodiacim hlavne záhradkárom.

Jašterica zelená je naša najväčšia jašterica. Žije hlavne v okolí vinohradov. Živý sa hmyzom a dokonca výnimočne aj malými myšami. Ohrozuje ju hlavne nadmerné používanie pokračovanie na strane 13→

Ročník IX, číslo 1

VYHODNOTENIE SEZÓNY 2015 V SILOVOM TROJBOJI A ZÁKON O ŠPORTE

chemikálií vo vinohradoch.

Jašterica zelená

Jašterica krátkohlavá vyhľadáva skalky, kopy kameňov a konárov v našich záhradách. Často kladie vajíčka do odloženého piesku.

Rovnako sa živí hmyzom žijúcim v záhradách.

Jašterica krátkohlavá

Naše jašterice v dedine ohrozujú okrem chemikálií aj túlavé mačky a sliepky.

Všetky hady a jašterice sú prísne zákonom chránené a za ich zabitie alebo ublíženie je pokuta až do výšky 1840 EUR. Zákonná ochrana svedčí tom, že sú vzácne a treba ich rovnako ako iné zvieratá chrániť. Navyše prišli vám pomôcť zbaviť vás myší a hmyzu. Tak ako si vážime lastovičky lebo chytajú hmyz mali by sme si vážiť aj jašterice a hady ako našich pomocníkov. Ľudia cestujú do tropických krajín a platia nemalé peniaze aby takého exoticky vyzerajúce zvieratá videli. My ich tu máme tak si ich vážme a ochraňujme ich.

Ak by ste aj napriek tomu čo ste sa tu dozvedeli mali strach keď nájdete hada na svojej záhrade, zavolajte na 0903950572 a prídeme vám ho odchytiť a premiestniť ďalej od vášho domu.

Viac informácií nájdete na www.plazyunas.com

zdroj: web obce Častá spracoval: R. Setnický BEZ JAZYKOVEJ KOREKTÚRY

ŠK SPC Častá má za sebou opäť ťažkú a opäť úspešnú sezónu.

Sezóna 2015 bola veľmi náročná či po športovej stránke ale nakoľko pracujem aj vo vysokej športovej funkcií, aj po stránke diplomatickej. Celý rok 2015 sa niesol v znamení tvorby nového zákona o športe. Náš zväz SAKFST bol prostredníctvom svojich zástupcov priamo pri tvorbe zákona. Problém bol už klasický. Niektoré „veľké“ a známe športy si chceli vydupať čo najviac pre seba a nebol problém sa zbaviť čo najviac konkurentov. Nie každý šport to ustál a napriek tomu, že mnohé športy si prilepšia, je veľa takých, ktoré buď zaniknú, alebo budú prežívať na dobrovoľníckej báze. Pri presadzovaní kritérií pre financovanie zväzov sa „udieralo“ hlavne na masovosť športu. Toto socialistické kritérium podpory športu ale dostalo vážne trhliny. Tie športy, ktoré takto chceli vážne vyselektovať ostatné športy podľa tohto kritéria boli konfrontované so skutočnosťou, koľko ľudí je denne na futbalových ihriskách, klziskách, bežeckých tratiach a podobne, s tým koľko ľudí denne športuje v posilňovniach a fitnescentrách. Tieto socialistické argumenty boli teda navždy pochované a budem rád, keď sa o masovosti športov budeme seriózne baviť aj na obecných úrovniach. Som rád, že sa upravil aj štatút reprezentanta. Reprezentant je vrcholový športovec. Ale je rozdiel, či je to profesionál alebo amatér. Náš klub má športovcov, reprezentantov amatérov a ich podpora napríklad od obce, nie je podpora vrcholového športu ako takého, ale obyčajného „dedinského“ športu. Rozdiel medzi nimi a tými, ktorí nie sú úspešní v rámci svojho športu, je len ten, že viac a zodpovednejšie trénujú. Je teda na čase nerobiť rozdiel medzi športovcami na základe nezmyselných kritérií, ale tešiť sa z každého športovca a výnimočných výsledkov našich športovcov.

Haršány

Tých v silovom trojboji bolo v roku 2015 neúrekom. Spolu sme absolvovali 15 súťaží všetkých úrovní v celej Európe.

Veľmi ma teší, že náš pretekársky káder sa rozšíril na počet 40 pretekárov (to určite osloví aj chronických vyznávačov masovosti). Celkovo naši pretekári vybojovali 66 medailí (30 zlatých, 18 strieborných a 18 bronzových). Značku kvality, , samozrejme, zvýrazňuje pokračovanie na strane 14 → Strana 13

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

1

až 14 nových slovenských rekordov, ktoré naši pretekári ustanovili. Z celkového počtu 48 medailí získaných na majstrovských súťažiach bolo 22 titulov a po 13 strieborných a 13 bronzových medailí. Všetky naše výsledky ponúkame podrobne a chronologicky na našich internetových stránkach a taktiež na verejnej tabuli v strede obce. Píšem to preto, lebo ak by som chcel podrobne zhodnotiť sezónu 2015, potreboval by tento Informačník samostatnú prílohu. Spomedzi našich dorastencov najviac medailí priniesli Dávid Malovec, Andrej Nilaš, Adriana Nilašová, Andrej Mesík, Erik Sipos a ďalší skvelí borci. Medzi juniormi bol najlepší talentovaný Samuel Lederleitner, od ktorého očakávame veľa tento rok. Darilo sa aj našim ženám, ktoré bojovali o najvyššie domáce méty a rekordy.

Spomedzi všetkých sa najviac darilo Vladimíre Slimákovej najmä v tlaku na lavičke ziskom titulu absolútnej šampiónky Slovenska.

veľmi cenné bronzové medaily v mŕtvom ťahu v profišporte ako čistý amatér.

Novomeský

Nilaš

Momentálne najväčšia klenotnica nášho športu je v kategórií najvýznamnejšej, a to je v kategórií mužov. Tu tvorí náš tím najväčšiu silu na Slovensku. Medailistov a šampiónov máme vo všetkých hmotnostných kategóriách. Najlepšie výsledky dosiahli Peter Nemček v silovom trojboji a v tlaku na lavičke v kategórií do 74 kg ziskom titulov a aj rekordmi SR. V kategórií do 83 kg výborné výsledky dosiahol Ondrej Novomeský. Ďalšie tituly priniesol v kategórií do 93 kg Ján Schwarz. Titul nám vybojoval aj v kategórií do 105 kg Peter Moravčík. Titul svetovej úrovne dosiahol v kategórií do 120 kg Samuel Tomašovič a v kategórií na 120 kg Peter Zachar.

Silu nášho družstva predviedli naši najlepší pretekári v ďalšej úspešnej obhajobe titulu národného šampióna na Majstrovstvách SR družstiev. Tu doslova excelovali a za sebou zanechali dosť veľkú priepasť v porovnaní výkonnosti so zbytkom Slovenska. Výborne sa darilo našim dorastencom a juniorom na medzinárodných súťažiach v Čechách. Medaily vybojoval na medzinárodnej súťaži Dunajský pohár v rakúskych Alpách Peter Zachar s výborným výkonom 800 kg v trojboji. Dvojica našich najlepších pretekárov Samuel Tomašovič a Tomáš Haršány predviedla výkonnosť svetovej špičky. Samuel sa dostal do reprezentácie SR pre rok 2016 s výkonom 935 kg v trojboji (375 kg drep, 240 kg tlak na lavičke, 320 kg mŕtvy ťah). Absolutórium dosiahol ostrieľaný reprezentant SR Tomáš Haršány, keď v európskej a svetovej špičke vybojoval super umiestnenia medzi najlepšími, a ako už viete, získal aj Strana 14

V závere roka pri vyhodnotení úspešnosti klubov sme opäť obhájili prvenstvo v celoročnej súťaži Grand prix, spomedzi vyše 50 klubov Slovenska. Je úplne samozrejmé, že tieto naše fantastické úspechy vybojované veľmi tvrdou prácou a celoročným potom boli aj oficiálne potvrdené antidopingovou agentúrou ADA SR ako „čisté“. Rozdiel medzi úspešnými a neúspešným športovcom a športom je len v tom, ako rozumne a tvrdo trénuje. A to by malo byť jedným z kritérií podpory športu. Nový zákon o športe nadelil niektorým športom na úrovni reprezentácie veľa peňazí. Na úrovni športových klubov však zložité povinnosti. Všetkým odporúčam si ich naštudovať. Sú tam však aj povinnosti pre obce, čo bude zaujímavé z hľadiska odbornosti v oblasti športu.

Záverom mi prislúcha poďakovať sa všetkým našim členom, aj tým kondičným, za ich angažovanosť v oblasti tréningového procesu a organizáciu významných športových podujatí, ktoré v Častej robíme už 16 rokov. Ďakujem aj za podporu obecnému úradu a všetkým našim podporovateľom. Financovať šport je veľmi zložitá záležitosť, a preto si veľmi vážim, že naši športovci vedia, čo je to finančná spoluúčasť pri ťahaní ťažkej sezóny a teší ma to, že toho neľutujú. Odmenou pre nás sú ďalšie tituly, rekordy, medaily a reprezentácia obce a vlasti v zahraničí. Rok 2016 je pre ŠK SPC Častá významný ako 25. výročie silového trojboja v Častej a želám si, aby sme toto významné výročie dôstojne oslávili výbornými výsledkami.

Pavol Kovalčík prezident ŠK SPC Častá

Ročník IX, číslo 1

PORTRÉT

Ako sa ďalej vyvýjala Vaša práca?

JOZEF RYBÁRIK Rodený Časťan, profesionálny hasič, záchranár, aktívny športovec s medzinárodne získanými certifikátmi z bojových umení ako karate, judo, aikido a pod. V Častej ho pozná hádam každý. Nechýba pri žiadnej verejnej akcii a je pripravený okamžite pomôcť. Zachránil už nespočetne mnoho ľudských životov počas svojej adrenalínovej kariéry a zachraňuje stále. Už takmer 20 rokov je od založenia Khan Karate Klubu, ktorý vedie. Tu bolo odchovaných mnoho detí, z ktorých vyrástli úspešní športovci. Je členom dobrovoľného hasičského zboru v Častej. Pracoval v najvyšších záchranárskych pozíciách, jeho postupy a inovácie sú etalónom nielen na Slovensku ale i okolitých štátoch.

Po istej dobe som sa vr á t i l na Slovesko, a ďalej som študoval popri zamestnaní. Pracoval som v hasičskom záchrannom zbore. Bol som zamestnancom Ministerstva vnútra SR, kde som vykonával činnosť hasiča. Pracoval som na rôznych funkciách - pomerne dlho som pracoval ako vyšetrovateľ závažných tresných činov spojených s požiarmi i ako veliteľ špeciálnej záchrany. Po revolúcii som vykonával funkciu veliteľa záchranárskeho zboru.

Aké boli Vaše úlohy na tejto pozícii?

Bol som stale aktívny v teréne. Lietali sme s lietadlami aj vrtuľníkmi a v novovzniknutej Slovenskej republike sme vypracovávali metodiku postupu pri záchranárskych prácach v horách, v mestách, pri potopách, lesných požiaroch a pod.

Všetkým sme si museli prejsť, všetky postupy definovať, vyskúšať, overiť a vyučiť nové tímy. Musím uznať, že som mal skutočne dobrý tím.

Ako ste sa dostal k práci záchranára?

Po vyštudovaní odborného učilišťa v Nitre ma vietor zavial do Čiech, kde som sa dostal k policajnému zboru, a tu som sa zoznámil s bojovými umeniami. Začal som cvičiť judo a aj karate. Karate bola v bývalom Československu novinka v bojových športoch, kde som začal reprezentovať holešovický klub “Rudá hvězda”. Judo som po polroku prestal aktívne cvičiť, orientoval som sa iba na karate – rôzne štýly.

V modernom názvosloví ste teda mali naozaj adrenalínové zamestnanie.

To mi však nestačilo, získaval som oprávnenia na horolezecké záchranárske práce, lozilo sa najmä v Tatrách. Aby som mohol vykonávať leteckého záchranára, musel som mať všetky oprávnenia profesionálneho horolezca. Rovnako som absolvoval záchranárske kurzy ako potápač, kde sme sa potápali vo všetkých typoch vôd, v tečúcich vodách, pod ľadom, pri záplavách. Velil som najmä špeciálnej jednotke, ktorá mala oprávnenia pracovať pri všetkých typoch záchranárskych prác. Štandardne sme operovali na celom území SR. Určite ste sa dostal ako záchranár aj za hranice. Áno, v rámci medzinárodných dohôd sme boli cvičení na pomoc susedným krajinám. Chodili sme do okolitých štátov najmä na záchranárske konferencie a spoločné cvičenia, aby sme mali výmenu skúseností i spoločné postupy. Cvičil som v Rusku a v strednej Ázii. Cvičil som s leteckými záchranármi z Francúzska, Nemecka, Čiech, Poľska, USA a pod. Asi sklamem veľa ľudí, ale Slováci sú veľmi šikovní. pokračovanie na strane 16 → Strana 15

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

1

Ktoré z prípadov vám najviac utkveli v pamäti?

Za tie roky som bol pri obrovskom množstve akcií, na mnohé si už ani nespomínam, určite ale tie, ktoré vo mne zachovali najväčší dojem boli výbuch plynu v Gajaroch v roku 1982 a pri obrovskom lesnom požiari v okolí Malaciek, Lozorna a Perneku v roku 1992.

Práca s deťmi. Vaše výsledky sú dlhodobé a stále. Dlhodobo vediete Khan Klub Karate, ktorý ste založil v roku 1997 pri ZŠ Častá. Čo všetko sa deti učia?

Deti sa učia zmes japonského, okinawského a francúzskeho karate. Po tých rokoch už viem podľa pohybu súpera presne rozoznávať, o aký štýl karate ide. Od čias, keď som začínal ja s japonským karate sa štýl boja (kumite) výrazne zmenil. Neskôr som začal okinawský štýl, a naposledy francúzsky. Deti učíme v klube najnovšie štýly. Samorejmosťou je príprava, rozcvičnie, silové cviky. Deti musia byť ohybné a rýchle. Na tréningoch beháme a cvičíme rôzne bojové postoje, údery, obranné postoje.

Akých súťaží sa zúčastňujete?

Ste majstrom bojových umení. Ako sa táto skúsenosť prejavila vo vašej práci?

Nebyť bojových umení, hlavne karate, nikdy by zo mňa nebol letecký záchranár. Pri tréningoch a na zápasoch som získal odvahu a istotu, ktorá bola pri mojej práci veľmi dôležitá. V mladosti som nebol „supertalent“ v oblasti športu. Šport ma nejako moc neoslovoval. Až neskôr počas výkonu vojenskej a policajnej služby v profesijnej práci som sa venoval karate neskôr aj vrcholovo. Pravidelne som behával, aby som získal rýchlosť a vytrvalosť. Z bojových umení som cvičil aikido, box, judo a aj iné, menej známe systémy boja. Keďže aj môjho syna Mareka zaujímali bojové umenia, venujeme sa aj teraz rôznym špeciálnym postupom i rôznym druhom bojových športov.

Uvediete nám nejaký príklad?

No, v danej oblasti je nutné rozumieť problematike, bežne sa všetky pohyby, postoje a postupy nazývajú japonskými slovami. Pre zaujímavosť, existuje viacero variant tých istých postojov. Stretli sme sa s tým, že karatisti z Francúzska začali vyhrávať všetky zápasy. Až vďaka kamerám sa podarilo zistiť, ako si Francúzi upravili pohyby či postoje, a dokázali zrýchliť pohyb o pár milisekúnd, ktoré viedli pri súboji k víťazstvu.

Môžete byť v špičkovej forme, máte upravenú stravu, cvičíte hodiny denne a nemôžete pochopiť, ako je možné, že ste prehrali v súboji. Ako môže mať protivník rýchlejší zásah a vyťažiť z úderu viac energie? O tieto postupy je potom záujem aj v krajine, kde karate vzniklo – v Japonsku. A práve takýmto rôznym postupom sa s Marekom venujeme, keďže je z neho od jeho štyroch rokov, keď s karate začal, naozaj už profesionál. Spolupracujeme so svetovými špičkami. Ja som nositeľom štvrtého danu (4 čierne pásy) svetovej federácie karate WKF. Rád cvičím so zbraňami, ako katana nunchaku, tonfa a mnoho ďalších.

Strana 16

Zúčastňujeme sa v podstate rôznych tipov súťaží. Klubové súťaže, okresné súťaže, krajské súťaže, národné aj medzinárodné súťaže. Žiaľ, v súčasnosti už nechodíme až na toľko súťaží ako v minulosti, dôvodom je časová náročnosť, presúvanie sa na veľkú vzdialenosť. Ide aj o veľkú záťaž na rodičov. Nie je jednoduché byť každý víkend na inom mieste v republike, kde mnohokrát nemáte čas alebo priestor na tréningy. Pri týchto súťažiach hrá veľkú rolu aj duševná rovnováha účastníkov. Dieťa môže byť v perfektnej kondícii, ale po piatich hodinách v aute a na neznámom mieste je náročné byť aj 100% sústredený. Často sa chodilo na majstrovstvá Slovenska do Spišskej Novej Vsi, čo pre dieťa ani pre rodiča nie je v súčasnej dobe jednoduché. Máme ocenenia bronzové, strieborné, zlaté v podstate zo všetkých úrovní zápasov. Syn Marek je vicemajster karate SR v cvičeniach kata, neskôr presedlal na kumite. Je nositeľom 3. danu. Napríklad Erik Urge bol výborný v kumite, dodnes je aktívny, má 2. dan. Martina Nemcová taktiež 2. dan, spomeňme Pavla Orlického, Mikiho Ďurtu a pod. Všetci stále aktívne cvičia a zúčastňujú sa rôznych akcií. Aj v mladej generácii sú rôzne talenty, uvidíme, čo z nich ešte vyrastie. Momentálne cvičíme cca. 30 detí. Pravidelne máme aj nábory nových detí.

Na zápasoch sa nezúčastňujete iba ako aktér, tréner ale aj rozhodca. Je ovládanie japončiny nutnosť? pokračovanie na strane 17→

Ročník IX, číslo 1

Ako tréner a rozhodca musíte ovládať japončinu, bez nej sa nezaobídete. V podstate všetka komunikácia prebieha japonsky. Všetky názvy cvikov, pokriky, komunikácia je daná japonským pôvodom vzniku karate. V minulosti sa mi párkrát stalo, keďže pri rozhodovaní sa aj ukazujú rôzne gestá, že namiesto známeho gesta som automaticky ukázal medzinárodne dohodnutý znak zo záchranárskej praxe napríklad pri pristávaní vrtuľníka. Niektorí rozumeli, niektorí nie. Samozrejme, rýchlo som sa opravil ...

Ste členom aj Dobrovoľného hasičského zboru v Častej.

Prečo na dôchodku aj neoddychujete?

Keďže prakticky celý život som bol profesionálny hasič, som rád, že môžem pomôcť aj v rodnej obci. Som členom DHZ ako radový člen, mám na starosti práve zdravotníctvo, pretože sa zasahuje aj pri rôznych dopravných nehodách a s takýmito zásahmi mám naozaj dlhodobé skúsenosti. Funkcia záchranára v DHZ väčšinou nie je obsadená, ale v Častej áno. Niektorí si už zo mňa aj uťahujú, že stále musím niekoho ošetrovať. Minulý rok som len v Častej ošetroval štyroch či piatich ľudí, ktorí potrebovali urgentnú pomoc pri život ohrozujúcom zranení. S kolegami s DHZ sme prakticky na každej verejnej akcii v Častej alebo v okolí. Čo plánujete do budúcnosti?

Trochu ma mrzí na detskej populácii, že majú slabší fyzický fond ako v minulosti. Voľakedy na karate chodilo podstatne viac chlapcov. Tí, ktorí prišli a cvičili, zostali karate už verní.

V súčasnosti ale karate deti moc nezaujíma. Viac k nám chodia dievčatá, mnohé sú naozaj šikovné. Doba je iná, viacej sa venujeme sebaobranným technikám, ako vzájomnému športovému boju a súťažiam. So staršími žiakmi vieme nacvičovať aj špeciálne bojové cviky a postupy. Je dôležité, aby deti chodili pravidelne a karate sa venovali dlhšiu dobu. Sme naozaj zohraná partia trénerov, ktorá vie deti naučiť v podstate všetkým spôsobom športového i pouličného boja. Boli by sme radi, aby aj zo strany rodičov boli deti podporované, zúčastňovali sa našich akcií a venovali sa deťom. Doba je uponáhľaná, ale dieťa musí cítiť, že zo strany rodičov je záujem o ich výkony. Momentálne máme detskú základňu stálu, ale radi by sme ich mali viac. Deťom ukazujeme aj iný pohľad na svet, ako je v obrazovkách televízorov, mobilov a tabletov. Svet fyzicky ťažší, ale zábavnejší. Naše dvere sú otvorené. s Jozefom Rybárikom sa rozprával Andrej Dobrovič

OZ B T C ČA ST Á Občianske združenie, ktoré vytvorili nadšenci Behu, Tenisu a Cyklistiky V júli minulého roku, ako výsledok dlhoročného stretávania sa pri rôznych športových podujatiach, sme sa rozhodli inštitucionálne zastrešiť naše športové aktivity pod občianske združenie. Ako aj doposiaľ, ani po po vzniku BTC ČASTÁ sme v aktivitách nepoľavili, ba naopak, ešte viac sme zintenzívnili naše nadšenie pre šport, ktoré sme v roku 2015 pretavili do

rôznych podujatí. O našich pravidelných nedeľných cyklojazdách, brázdiac malokarpatský región, predpokladám, netreba Časťanom veľa hovoriť, veď nás určite nie jeden raz videli prefrčať okolo na našich dvojkolesových mašinách, či si s nami dali pivko.

Na bicykloch sme zvládli minuloročnú Častovskú 50, Doľanskú 40, cyklodovolenku v Boskoviciach a začiatkom septembra sme sa s OZ zúčastnili na cyklojazde v Gabčíkove. Roman Šulek a bratia Čechovci reprezentoval na bežkách občianske združenie na pretekoch Biela stopa. Okrem toho sme pod značnou BTC ČASTÁ a pod vedením Jozefa Myslíka usporiadali už tradičné tenisové turnaje na kurtoch v Častej. Niektorí členovia svoje nohy prevetrali na Častovskej 50 či pri silvestrovskom „trojvrcholovom“ bežeckom výstupe na kopce Geldek (častiansky i doliansky) a Kukla.

V roku 2016 okrem tradičných nedeľných výjazdov či zúčastňovaní sa na miestnych, ale i vzdialenejších, bežeckých či cyklistických podujatiach a organizovaní tenisových turnajov plánujeme taktiež pravidelnú cyklistickú dovolenku. Tentoraz, dúfame, že vo vlastných prezentačných dresoch, naše kolesá budú smerovať do Liptovského Jána.

Nakoniec by sme vám, všetkým aktívnym či menej aktívnym cyklistom a vašim ratolestiam dali do pozornosti podujatie s názvom „Častovský cyklookruh“. Cyklopodujatie bude za-

OZ BTC ČASTÁ merané na zvládnutie troch trás (odstupňovaných podľa náročnosti) v lesoch Malých Karpát. Dátum podujatia je stanovený na 11. 6. 2016. Bližšie informácie budú priebežne poskytnuté prostredníctvom propagačných plagátov.

Vopred srdečne všetkých pozývame! Ďakujeme všetkým členom a sympatizantom za doterajšiu priazeň a veríme, že sa v obci Častá stane naše združenie milým spestrením športového života Časťanov! Členovia OZ BTC ČASTÁ: Ing. Vladimír Schwarz, Jozef Myslík, Ivan Myslík ml., Dušan Slávik, Ing. Michal Čech, Ing. Matej Čech, Tomáš Kubek, Juraj Zelinka, Roman Šulek.

Ing. Vladimír Schwarz, predseda BTC ČASTÁ Strana 17

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

1

PRE D JA RNO U ČASŤO U Milí spoluobčania a fanúšikovia futbalu. Ešte kým začnem, chcel by som napraviť jednu chybu a vrátiť sa ešte kúsok späť. V predošlom čísle som ďakoval rôznym ľudom a firmám, ktoré sa podieľali pri prácach na našom štadióne, no na jedného človeka som zabudol. Tak moju chybu napravím a ďakujem pánovi V. Mlejovi za pomoc pri výkopových a zemných prácach, pri ktorých nám veľmi pomohol. Ešte raz veľké ospravedlnenie a zároveň veľká vďaka.

V minulom čísle Informačníka som zabudol tiež spomenúť, že v mesiaci november sme zorganizovali hodovú zábavu. Zábava dopadla nad naše očakávania, ohlasy boli veľmi pozitívne, za čo sme veľmi radi. Výťažok zo zábavy pôjde na našu mládež, čiže pre mužstvo žiakov a mužstvo prípravky.

dión a areál postupne zveľaďovať, no musíme sa riadiť hlavne financiami a tých nie je veľa, a preto to nejde rýchlo.

Už v minulom čísle som spomenul, že budeme pokračovať v prácach na štadióne. V mesiaci marec sme vykopali zápasové bránky, z ktorých sme následne odstránili starú farbu a natreli novou bielou farbou, nadvarili sme nové oblúky, ktoré slúžia na zachytenie siete. Bránky sme osadili späť. Hraciu plochu sme za pomoci geodeta nanovo presne vymerali. Ďalej sme odstránili zo zadného záchytného sita staré pletivo, konštrukciu sme obrúsili, následne natreli a zavesili novú sieť.

Milí spoluobčania, chcel by som vás upozorniť, že náš klub sme zaregistrovali na 2% z dane, tak vás aj touto cestou prosím, ak by ste mali záujem, prispejte do nášho občianskeho združenia FC Slovan Častá a pomôžte aj vy, aby sme zasa my mohli realizovať práce a činnosti vo futbalovom areáli a jeho okolí. Vopred vám ďakujem.

Naše mužstvá počas zimy poctivo trénovali, aj keď nie toľko, ako by som si predstavoval (to sa týka hlavne A-mužstva ).

Mužstvo prípravky absolvovalo tréningové jednotky v telocvični celú zimu, vždy vpiatok. Žiaci mali svoje tréningy vo štvr-

Tento nápad vznikol po vzájomnej dohode ľudí, ktorí zábavu organizovali. Prvú vec, ktorú sme kúpili, boli športové súpravy pre už spomínané mužstvá. Zvyšné peniaze chceme použiť na nové osvetlenie, kto-

ré plánujeme realizovať, keďže staré vypovedalo svoju službu. Peňazí nie je veľa, takže rátame s pomocou obecného úradu a možno prispejú aj niektorí miestni podnikatelia. Chceme futbalový štaStrana 18

tok tiež v telocvični. A-mužstvo striedalo svoje tréningy aj v telocvični a využívali aj miestne multifunkčné ihrisko s umelou trávou, no vo veľmi malom množstve tréningov! Aspoň že odohrali 4 prípravné zápasy, a to nasledovne: Jablonec - Častá 2:1, Svätý Jur B - Častá 2:0, Veľký Grob Častá 4:1, Dubová -Častá 3:1. Výsledky nie sú veľmi uspokojivé, ale dúfam, že súťaž bude vyzerať omnoho lepšie, nielen výsledkovo, ale že aj po hernej stránke to bude omnoho lepšie. V zime pribudli do kádra A-mužstva dvaja noví hráči, a to Andrej Polakovič a Tomáš Lalinský. Dúfajme, že zapadnú do mužstva a budú posilami. pokračovanie na strane 19 →

Ročník IX, číslo 1

Súťaže jednotlivých družstiev začínajú 3. 4.2016, žiaci odohrajú majstrovský zápas v Budmericiach o 10.00 hod., prípravkári odohrajú zápas doma s mužstvom Budmeríc tiež o 10.00 hod. a A-mužstvo má prvé kolo voľno, takže začína až 10. 4. 2016 domácim zápasom so Záhorskou Vsou, a to o 16.30 hod.

Vážení športoví priatelia, srdečne vás pozývam na odvetnú jarnú časť futbalovej ligy. Vylosovania všetkých našich mužstiev dostanete na prvom domácom zápase A-mužstva. Ešte raz veľká vďaka za vašu podporu.

Ivan Ružek prezident FC Slovan Častá

Organizátori privítali na turnaji štyri tímy Častá, Spišskí Borci /Dubová-Doľany-Častá/, Lajby Lajbavé /Pezinok-ModraČastá/ a Mix /Suchá nad Parnou/. Prvenstvo z minulého ročníka obhajovali volejbalové dorastenkyne z tímu Lajby Lajbavé.

Turnaj priniesol tieto výsledky v skupine: Spišskí Borci – Lajby 0:2 (21:25, 23:25); Mix – Častá 2:1 (21:25, 25:22, 15:12); Lajby – Mix 2:0 (25:12, 25:15); Častá – Spišskí Borci 1:2 (10:25, 25:16, 9:15); Lajby – Častá 2:0 (25:21, 25:16), Spišskí Borci – Mix 2:0 (25:20, 25:13).

Následne sa odohrali zápasy o celkové umiestnenie. Zápas o 3. miesto: Častá – Mix 2:0 (25:17, 25:13). Finále: Lajby – Spišskí Borci 2:0 (25:16, 25:16). Prvenstvo tak s prehľadom obhájili mladé volejbalistky z tímu Lajby Lajbavé.

VIANOČNÝ VOLEJBALOVÝ TURNAJ

S P RÍ S T U P N E N I E O B O R Y

Koncom roka 2015 sa do telocvične v Častej pravidelne schádzajú mix-volejbalové tímy, aby si navzájom zasúťažili

Vďaka aktivite Občianskeho združenia Priatelia Píly a osobného angažovania JUDr. Pavla Mičunka rozhodol Okresný úrad Pezinok o čiastočnom sprístupnení zvernice Biela skala.

Priatelia volejbalu v Častej foto: -ah-

Svojim rozhodnutím povoľuje vstup do oploteného priestoru samostatnej zvernice Biela skala I. a Biela skala II. Občianskemu združeniu za týchto podmienok :  vstup bude povolený od 1.3. do 31.8.2016 a to : v stredu, piatok a nedeľu v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod., v ostatné dni v čase od 10:00 hod. do 14:00 hod.  pohyb osôb bude povolený po lesných cestách L1 a L2 a zvážniciach T 3  bude zakázané vodenie psov Záverečná fotka po finálovom zápase

o víťazstvo na Vianočnom volejbalovom turnaji. Turnaj pravidelne organizuje miestne neformálne združenie Priatelia vo balu v Častej už 12 rokov.

 vstup bude možný len cez hlavné vstupné brány, preliezky, príp. iné technické zariadenia umožňujúce prechod do oploteného priestoru  povolenie sa nevzťahuje na organizovanie verejných hromadných podujatí  osoby vstupujúce na dotknuté pozemky sú povinné zapísať sa do evidencie osôb na mieste prechodu do oploteného priestoru Veríme, že je to prvý krok, po ktorom bude nasledovať zmiernenie podmienok a najmä rozšírenie časové pásma na využívanie voľného vstupu všeobecne pre verejnosť a to pešo, na invalidných vozíkoch, na lyžiach a na bicykloch K rozhodnutiu podali odvolanie ako Občianske združenie Priatelia Píly, tak aj poľovnícka spoločnosť.

Marián Porkert predseda Klubu slovenských turistov Častá

Priatelia volejbalu – z Častej, Dolian, Dubovej

PO UZÁVIERKE, NEP RE ŠLO JAZY KOVOU KORE KTÚ ROU Strana 19

VYDÁVA OBEC ČASTÁ*SAMOSTATNE NEPREDAJNÉ

zdroj: FB Satyr spracoval: R. Setnický

Vaše podnety, návrhy a príspevky nám môžete posielať na uvedené e-mailové adresy: Roman Setnický, e-mail: roman.setnicky@gmail.com, PaedDr. Adam Herceg, e-mail: adamherceg@gmail.com INFORMAČNÍK - občasník vydáva obec Častá. Redaktori: Roman Setnický, PaedDr. Adam Herceg Grafická úprava: Roman Setnický.

Jazyková korekcia: PaedDr. Adam Herceg.

Redakčná rada: uznesenie OZ č. 56/OZ/2007 zo dňa 26.4.2007. Adresa redakcie: Hlavná 65, 900 89 Častá, tel.: 033 6495 205 Tlač: EQUILIBRIA s.r.o., Poštová 13, Košice. Nevyžiadané rukopisy a fotografie redakcia nevracia.

Redakcia si vyhradzuje právo na krátenie príspevkov, neberie zodpovednosť za obsah príspevkov a kvalitu fotografií!

NEPREDAJNÉ! Reg. č.: RP 311/2007 www.casta.sk