Častovský informačník 2016 03

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

3/16

V Y DÁ VA O BE C ČA ST Á * SA MO ST A T N E N EPR E DA J NÉ www. ca sta. sk Ročník IX, číslo 3

L E TO SA N ÁM VYDARILO Obsah čísla: OÚ informuje ...................... 2, 3

Pozitívny vzťah k obci, v ktorej bývame, je aj starostlivosť o okolie svojho domu, o upratanie si pred vlastným prahom. Chvályhodným príkladom je aktivita občanov na ul. Na Vŕšku. Nech sú nám inšpiráciou ako skultúrniť prostredie, v ktorom žijeme.

OÚ informuje , Spoločenská kronika ............. 4 Hospodárenie obce, Uznesenia OZ ......................... 5 Uznesenia OZ, DHZ Častá ..... 6 DHZ Častá .............................. 7 ZŠ s MŠ Častá ................... 8, 9 Slovo poslanca .................... 10 Slovo poslanca, Pažic a kríže ........................ 11 Portrét ............................ 12, 13 Poviedka .............................. 14 Poviedka, Oborový manuál .................. 15 Oborový manuál, OZ Schatmansdorf .............. 16 OZ Schatmansdorf, Karate .................................. 17 Kynológia, Volejbal .............. 18

text a foto: M. Garajová

Vážení spoluobčania,

tohtoročné leto nám doprialo naozaj veľa slnečných lúčov, školákom sa predĺžili prázdniny o jeden týždeň a dovolenkárom vyšlo letné počasie až do poloRC klub Častá ...................... 20 vice septembra.

Obec toto obdobie na projekte „Celoobecná kanalizácia a ČOV pre obec Častá“ využila v maximálnej miere. Dokončili sme proces kolaudácie novej čistiarne odpadových vôd (ČOV). Cez novú modernú ČOV pretekajú a čistia sa odpadové voUzávierka čísla 4/16 bude dy doteraz pripojených domácností na verejnú kanalizáciu. Pokračujeme v procese 4. decembra 2016 kolaudácie 1. etapy projektu kanalizačnej siete, ktorá je už zrealizovaná. V rámci 2. etapy projektu odkanalizovania obce bola cez letné mesiace vybudovaná stoka A4 - 2 časť ul. Hlavnej ( medzi ul. Fándlyho pokračovanie na strane 2 → FC Slovan Častá .................. 19

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

a Záhradníckou ). Na tejto stoke už boli zrealizované aj všetky domové prípojky a vykonané aj tlakové skúšky tesnosti potrubia. Zrekonštruovaná bola aj existujúca stoka A4 ( ul. Na Vŕšku a ul. Záhradnícka ) z dôvodu, že potrubie tejto stoky na ul. Na Vŕšku bolo v zlom stave (zanesené, poprebárané a neprietočné, bez kontrolných šácht). Na tejto ulici bola kanalizačná sieť vymenená komplet a boli na celej ulici vybudované kontrolné šachty a ku všetkým domom (ktoré doteraz neboli odkanalizované) boli dobudované domové kanalizačné prípojky s kontrolnými šachtičkami. Na ul. Záhradníckej bolo zmonitorované existujúce kanalizačné potrubie, ktoré je v dobrom stave a je prietočné. Na uvedenej ulici boli vybudované štyri nové kanalizačné kontrolné šachty, piata – špeciálna - ako spojnica s ul. Sokolskou. Na ulicach Záhradníckej, Sokolskej a Poľnej boli ku všetkým domom (ktoré doteraz neboli odkanalizované) dobudované domové kanalizačné prípojky s kontrolnými šachtičkami. Na ul. Na Vŕšku bolo uložené a zabetónované nové kanalizačné potrubie, boli vykonané tlakové skúšky, osadené boli dva zberače na prívalovú vodu ( pri kostole a odbočke na ul. Kiperskú) a bol položený nový asfaltový koberec.

Na ul. Poľnej sme zrealizovali odvodňovací kanál na prívalové dažde do Štefanovského potoka.

V súčasnosti sa realizuje stoka

3

asfaltovaním pomocou žľabov riešiť protipovodňové opatrenia.

Obec počas leta žila aj inými aktivitami. Detské ihrisko na ktoré sme získali príspevok z Bratislavského samosprávneho kraja vo výške 2.487 € dostalo novú tvár. Pribudla hojdačka na pružine, reťazová dvojhojdačka, lezecká stena a vonkajší fitness stroj Orbitrek. Spoločne s obcou Píla sme zrealizovali novú autobusovú zastávku v lokalite Píla - ráz- Červenokamenská púť cestie (Častá vykonala zemné práce a finančne prispela na materiál), ktorej vizuálne riešenie navrhol mladý umelec P R O T I P O V O D Ň O V É O P A T R E N I A Lukáš Jablonovský. V klube Jednoty dôchodcov sme zrekonštruovali sociálne Počas letného obdobia sme zariadenie, vymaľovali vstupnú chodbič- v obci vykonali viaceré protipovodňové ku, vymenili vchodové dvere a spoločne so seniormi upratali dvor . Kultúrne

Čistenie zberača na konci ul. Mraznickej Lezecká stena a nová dvojhojdačka na opatrenia.

Za pomoci zamestnancov, detskom ihrisku ktorí pracujú na údržbe verejnej zelene a

a spoločenské podujatia, ktoré sa uskutočnili počas leta – Festeátro, Častovský miniturnaj vo futbale, Air Gril Častá, kynologická súťaž, Častovský pivný festival, Častofský rínek, Červenokamenská

ktorých obec zamestnala na deväť mesia-

Kosenie odvodňovacieho kanála na ul.

Novej Výstavba kanalizácie za kúpaliskom

A4-6 za kúpaliskom a časť ul. Na Vŕšku, kde sa realizuje hlavné kanalizačné potrubie a zároveň sa realizujú na tejto stoke aj domové kanalizačné prípojky. Po ukončení týchto prác bude položený nový asfaltový koberec. Tu treba pripomenúť, že tak isto ako na ul. Kiperskej bude potrebné pred asfaltovaním miestnej komunikácie zabetónovať nad potrubím plynovodu, nakoľko táto časť miestnej komunikácie zostala po realizácii plynofikácie len zahrnutá zeminou. Taktiež budeme v lokalite za kúpaliskom ešte pred Strana 2

Červenokamenská púť

púť, Vatra SNP, bežecké preteky Mraznické chodníčky a ďalšie, zasa Častú zaradili medzi tie obce, v ktorých sa stále niečo deje. Takto o nás rozprávajú. Som rada za takéto hodnotenie a zároveň ďakujem všetkým, ktorí v tomto obci pomáhajú .

M. Garajová, starostka obce foto: OÚ, A. Krasňanská - púť

cov v spolupráci s Úradom práce a soc. vecí v Pezinku, a získala na ich mzdy na základe podaného projektu „Šanca na zamestnanie pre BSK“ 39.423,60 € sme

Nový zberač dažďovej vody pri kostole pokračovanie na strane 3 →

Ročník IX, číslo 3

Nový odvodňovací kanál na ul. Poľnej

objem 120 litrov, sú žltej farby a sú označené nál e p k o u „Zberný kontajner na použitý kuchynský olej.“ Olej sa do nádob vkladá v pevne uzatvorených plastových fľašiach.

Ak nám záleží na stave životného prostredia a chceme ho chrániť od záťaže, ktorú preň predstavujú použité kuchynské oleje vylievané denne do kanalizácie, stačí takýto olej zbierať do PET fľiaš. Ak kuchynský olej skončí vo výlevke, zanesie kanalizáciu a svojim zápachom pritiahne hlodavcov. Ak sa však separuje, môže ešte poslúžiť. Ďalším veľmi silným dôvodom pre separáciu všetkých druhov odpadov je cena. Ak nechceme navyšovať cenu za vývoz komunálnych odpadov je veľmi potrebné separovať všetky druhy odpadov. Náklady na vývoz komunálnych odpadov uhrádza občan prostredníctvom miestneho poplatku za vývoz komunálneho odpadu, vývoz separovaného odpadu (papier, plasty, kovy, sklo, jedlé oleje) uhrádzajú výrobcovia. obecný úrad

vyčistili v celej obci dažďové vpuste, za pomoci našich hasičov sme prepláchli neprietočné odvodňovacie kanále, vykosili sme časti odvodňovacích a melioračných kanálov, požiadali sme Bratislavský samosprávny kraj o vyčistenie rigola pri regionálnej ceste smerom do Modry. V obci sme zabudovali viaceré kan alizačn é dažďové zberače, ktoré z a ch yt á va j ú prívalovú vodu, aby sme predišli vytápaniu nehnuteľností na viacer ých kri ti ckých miestach. Touto cestou prosím všet- Vyčistený rigol pri regiokých občanov, nálnej ceste aby si po prívalových dažďoch, ktoré sú už v našej V I N O B R A N I E P E Z I N O K dobe samozrejmosťou, každý pred svo2016 jou nehnuteľnosťou vyčistil nános blata a kameňov, aby každý kto má potok ale- Častovania v alegorickom sprievode bo jarok pri svojom dome sa o ne staral a na Vinobraní v Pezinku 2016, kde aj aby si každý pri svojom dome urobil vlastné protipovodňové opatrenia. Voda pôjde vždy zhora dole, lebo Častá celá leží na úpätí Malých Karpát . text: M. Garajová foto: OÚ

ROZŠÍRILI SME SEPAROVANÝ ZBER ODPADOV V OBCI V zmysle nového platného VZN č.

3/2016 o odpadoch obce Častá boli v obci umiestnené kontajnery na zber jedlých kuchynských tukov a olejov.

Kontajnery sú umiestnené pri križovatke ulíc Hlavná a Mraznická, na ulici Fándlyho a na ulici Sokolská. Nádoby majú

tento rok obec Častú reprezentovali deti Zákla dnej š k o l y a občianske združenia , k t o r é podporuje obec.

M. G. Strana 3

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

3

OÚ INFORMUJE

SPOLOČENSKÁ KRONIKA – III. štvrťrok 2016 Prišli na svet:

Máme zvolenú riaditeľku Základnej školy s materskou školou v Častej

Nela Fialová Leonard Lenorák Matias Pišný Funkčné obdobie riaditeľky Základnej školy Kristián Podobek Podobek s MŠ v Častej – Mgr. Adriany Cíferskej uplynulo Martin Patrik Kschill

31. júla 2016. Zriaďovateľ školy, Obec Častá, vypísal 16. mája 2016 výberové konanie na uvedenú funkciu.

Prihlášky s požadovanými dokladmi bolo treba doručiť do 16. júna 2016 do 12-tej hodiny.

Oznam o výberovom konaní bol zverejnený na úradnej tabuli obce a školy, na web stránke obce, Školského úradu v Častej, Okresného úradu – odboru školstva v Bratislave a v Regionálnych novinách „Pezinsko“ č. 20 a č. 21.

Na uvedený oznam sa prihlásila jedna uchádzačka, ktorá spĺňala všetky predpísané náležitosti, a preto bola pozvaná na výberové konanie. Výberové konanie sa uskutočnilo 7. júla 2016. Uchádzačka sa prezentovala vlastnou koncepciou rozvoja školy a

Jozef Havlas Matilda Myslíková Helena Jakušová Mária Heldová Rozália Bošmanská Alexander Hrdlovič Ľudmila Citterová Jozef Pokorný

09.06.2016 11.06.2016 21.06.2016 07.07.2016 07.07.2016 23.07.2016 Navždy nás opustili: 81r.

68r.

69r.

80r.

80r.

46r.

80r.

77r.

07.07.2016 10.07.2016 12.07.2016 31.07.2016 08.08.2016 09.08.2016 01.09.2016 14.09.2016

Zosobášili sa: Jozef Rišian Mgr. Soňa Bojkovská Juan Jose Martin Prieto Vilar Dana Mičková Samuel Krútil Ľubica Cíferská Bc. Erik Trubač Bc. Miriam Jančovičová Martin Dojčan Marta Hruščová Michal Kmec Dominika Kašická PhDr. Michal Kovačik Mgr. Lenka Žitná Juraj Malovec Miroslava Budilová Šimon Krupa Hana Mináriková Jaroslav Dvořák Andrea Burská Naši jubilanti: 90-ročné Amália Mináriková Margita Benčíková 85-ročná Mária Cíferská 80-ročná Paula Rýdza

odpovedala na doplňujúce otázky od členov výberovej komisie. Po tajnom hlasovaní, podľa vopred stanovených kritérií a v súlade s príslušnými právnymi predpismi, bola výberovou komisiou zvolená Mgr. Adriana Cíferská.

Následne bola vymenovaná za riaditeľku Základnej školy s MŠ, Hlavná č. 293, 900 89 Častá na 5-ročné funkčné obdobie s účinnosťou od 1. augusta 2016.

75-roční Marta Citterová Peter Kyrinovič Michal Siegel

Matilda Citterová Mária Drozdová Anton Klokner Františka Kyrinovičová Eva Plavúchová Jozef Pudmarčík Ladislav Šebora Šikula Pri výkone tejto zodpovednej funkcie jej želáme Milan Roman Walner veľa úspechov!

Helena Zelinková Jarmila Žemberová Strana 4

70-roční

vypracovala: Mária Hornáčková /matrika, evidencia obyvateľstva/

Ročník IX, číslo 3 REKAPITULÁCIA PRÍJMOV HOSPODÁRENIE OBCE bežné príjmy ČASTÁ ZA ROK 2015 kapitálové príjmy Rekapitulácia príjmov a výdavkov v roku finančné operácie 2015: PRÍJMY CELKOM:

Rozpočet schválený 1 170 270,00 2 380 750,00 119 250,00

Rozpočet po úpravách 1 357 087,19 2 919 030,00 179 811,00

Skutočnosť k 31.12.2015 1 371 976,41 2 907 429,73 179 811,00

3 670 270,00

4 455 928,19

4 459 217,14

Po vylúčení nevyčerpaných financií školy (- 1 REKAPITULÁCIA VÝDAVKOV 230,00 €) a nevyčerpaných financií na kanalizábežné výdavky 1 085 210,00 1 270 244,19 1 285 886,48 ciu a ČOV (306 609,62 €) je výsledok rozpočtokapitálové výdavky 2 550 000,00 3 147 836,00 2 737 327,65 vého hospodárenia 91.954,61 €. finančné operácie 35 060,00 36 210,00 36 208,78 Podľa § 15 ods. 4. zákona č. 583/2004 Z. z.

VÝDAVKY CELKOM: 3 670 270,00 4 454 290,19 4 059 422,91 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení 0 1 638,00 399 794,23 neskorších predpisov obec a vyšší územný celok rozdiel vytvárajú rezervný fond vo výške určenej ich zastupiteľstvom, najmenej však 10% z prebytku rozpočtu zisteného podľa § 16 UZNES ENIA Z OZ ČAST Á ods. 6. Celý prebytok rozpočtu v sume 91.954,61 € navrhuje23. 6. 2016 me usporiadať a odviesť do rezervného fondu obce.

U Z N E S E N I E č. 3-IV./OZ/2016 OZ b e r i e n a v e d o m Najvýznamnejšie projekty a investície realizované v obci za i e kontrolu plnenia uznesení schválených na zasadnutí OZ dňa rok 2015: 21. 04. 2016 a na zasadnutí OZ dňa 10. 05. 2016.  Realizácia projektu Celoobecná kanalizácia a ČOV pre obec Častá“ bola v roku 2015 pre Obec Častá najvýznamnejšou investíciou . V rámci uvedeného projektu bolo na konci roku 2015 zrealizovaných 5,384 km gravitačného potrubia, 736 m výtlačného potrubia, 2 ks čerpacích staníc a osadených bolo 391 ks domových kanalizačných prípojok. Na ulici Novej bola zrealizovaná súbežne so splaškovou kanalizáciou aj dažďová kanalizácia od ,,Fuggerovho domu“ po ,,Transformátor“ v dĺžke 345 m na odvodnenie striech nehnuteľností a odvodnenie regionálnej cesty II/502 smerom na Doľany. Na Čistiarni odpadových vôd bola komplet zrealizovaná stavebná časť a boli začaté práce aj na technologickej časti. Na uvedenom projekte bolo preinvestovaných 2 735 589,65 € - priame výdavky a 79 851, 32 € nepriame výdavky  Zateplenie 10 bytovej jednotky na ulici Fándlyho - obecné nájomné byty v sume 25 417,09 €.  Výmena okien na 1. poschodí budovy obecného úradu  Základiny v sume 15 409 €.  Vydanie knižnej publikácie ,, Obec Častá v 1. polovici 20. storočia“ v počte 1000 ks - celkové výdavky 10 853 €.  Oplotenie areálu futbalového a detského ihriska v sume 1 398 €.  Zakúpenie Párty stanu na kultúrne podujatia v sume 1 123 €.  Dokončenie oplotenia areálu bývalého kúpaliska v sume 922 €.  Oprava strechy a vybudovanie prístrešku na budove pri Kameňolome, ktorú využíva OZ Klub priateľov prírody v sume 2 288 €.  Realizácia projektu na podporu regionálnej zamestnanosti za podpory 17 997,19 € Úradu práce v Pezinku a vytvorenie štyroch pracovných miest na verejnoprospešných prácach.

U Z N E S E N I E č. 4-IV./OZ/2016 OZ s c h v a ľ u j e lán kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce Častá na II. polrok 2016.

U Z N E S E N I E č. 5-IV./OZ/2016 OZ 1. k o n š t a t u j e, že hlavný kontrolór predložil Obecnému zastupiteľstvu v Častej v súlade s § 18f ods. 1. písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení n. p. stanovisko k záverečnému účtu Obce Častá za rok 2015 pred jeho prerokovaním a schválením v obecnom zastupiteľstve.

2. b e r i e n a v e d o m i e stanovisko hlavného kontrolóra obce k záverečnému účtu za rok 2015, ktorý 3. o d p o r ú č a s c h v á l i ť Obecnému zastupiteľstvu v Častej celoročné hospodárenie Obce Častá a záverečný účet obce za rok 2015 bez výhrad.

U Z N E S E N I E č. 6-IV./OZ/2016 OZ 1. s c h v a ľ u j e celoročné hospodárenie bez výhrad.

2. s c h v a ľ u j e a) tvorbu rezervného fondu vo výške 91.954,61 € a celý prebytok rozpočtu v sume 91.954,61 € bude usporiadaný a odvedený do rezervného fondu obce. b) vyhodnotenie programového rozpočtu.

U Z N E S E N I E č. 7-IV./OZ/2016 OZ s c h v a ľ u j e VZN obce Častá č. 3/2016 o odpadoch.

U Z N E S E N I E č. 8-IV./OZ/2016 OZ berie na vedomie informáciu o postupe prác pri projekte Celoobecná kanalizácia v obci Častá.

U Z N E S E N I E č. 9-IV./OZ/2016 OZ s c h v a ľ u j e pravidlá kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce Častá.

JUDr. Artúr Soldán U Z N E S E N I E č. 10-IV./OZ/2016 OZ n e s c h v a ľ u j e prednosta Obecného úradu v Častej návrh na rozdelenie dotácií pokračovanie na strane 6 → Strana 5

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

3

v r. 2016 nasledovne : Občianske združenie ČKP vo 18. 6. 2016 sa uskutočnila brigáda v hasičskej zbrojnici, kde výške 200,00 €. sme sa postarali o areál a pridelenú techniku.

19. 6. 2016 sa uskutočnilo školenie vodičov strojníkov U Z N E S E N I E č. 11-IV./OZ/201 OZ n e s c h v a ľ u j e a obsluhy na novopridelené vozidlo CAS 32 Tatra 148, kde si návrh na rozdelenie dotácií v r. 2016 nasledovne : Občianske všetci účastníci osobne vyskúšali obsluhu vozidla. združenie ČKP vo výške 300,00 €.

22. 6. 2016 bol vyhlásený požiarny poplach krajským operačným strediskom, kde sme boli povolaní na likvidáciu požiaru U Z N E S E N I E č. 12-IV./OZ/2016 OZ n e s c h v a ľ u j e na Strednú odbornú školu vinársko-ovocinársku v Modre. Naša návrh na rozdelenie dotácií v r. 2016 nasledovne : Občianske jednotka po príchode na miesto udalosti prieskumom zistila, že združenie ČKP vo výške 500,00 €. ide o previerkové cvičenie, ktoré bolo zamerané na pripravenosť jednotky a dopravu vody na veľké vzdialenosti U Z N E S E N I E č. 13-IV./OZ/2016 OZ s c h v a ľ u j e návrh z miestneho rybníka. Na tomto cvičení sme sa zúčastnili spolu na rozdelenie dotácií v r. 2016 nasledovne : Občianske s hasičmi z Pezinka a zbormi DHZ z okolitých obcí. Po ukonzdruženie ČKP vo výške 350,00 €. čení cvičenia sa uskutočnilo vyhodnotenie, kde nám za spoluprácu poďakoval veliteľ cvičenia p. Moťovský z OR HaZZ Pezinok. Po ukončení sa jednotka vrátila na základňu.

23. 6. 2016 sme ošetrovali techniku a výstrojný materiál UZNES ENIA Z OZ ČAST Á k potrebám mimoriadnej udalosti .

22. 9. 2016 27. 6. 2016 sa uskutočnila menšia brigáda v areáli hasičskej zbrojnice.

U Z N E S E N I E č. 3-V./OZ/2016 OZ b e r i e n a v e d o 28. 6. 2016 sa uskutočnilo v základnej škole branné cvičenie, m i e kontrolu plnenia uznesení schválených na zasadnutí OZ dňa 23. 06. 2016.

U Z N E S E N I E č. 4-V./OZ/2016 OZ s c h v a ľ u j e rozpočtové opatrenie č. II/2016 v nasledovnom znení: a) s c h v a ľ u j e - prekročenie rozpočtových výdavkov v jednotlivých programoch nasledovne: príjmy: - zvýšenie bežných príjmov v položke 111 výnos dane z príjmov poukázaný územnej samospráve. výdavky: - zvýšenie bežných výdavkov v programe 7. Vzdelávanie spolu o sumu: + 3.178 €,- v členení: a) podprogram 7. 4. OK pre ZŠ Častá z PD o sumu + 2.500,- € b) podprogram 7. 5. OK pre SZŠ Biela Skala z PD o sumu + 678,- €.

U Z N E S E N I E č. 5-V./OZ/2016 OZ s c h v a ľ u j e Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce Častá na kde sme ako každý rok vytvorili stanovisko v areáli požiarnej obdobie rokov 2014–2022. zbrojnice. Žiaci našej základnej školy zodpovedali na vybrané otázky z požiarnej oblasti a následne si zasúťažili v striekaní U Z N E S E N I E č. 6-V./OZ/2016 OZ s c h v a ľ u j e Kon- vodou na terče. cepciu rozvoja športu na podmienky obce Častá pre roky 2016 2. 7. 2016 sme asistovali na hrade Červený Kameň, kde sa – 2021.

U Z N E S E N I E č. 7-V./OZ/2016 OZ s c h v a ľ u j e Všeobecne záväzné nariadenie obce Častá č. 4/2016 ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie obce Častá č.

5/2012 o miestnej dani za ubytovanie.

U Z N E S E N I E č. 8-V./OZ/2016 OZ b e r i e n a v e d o m i e informáciu o postupe prác pri projekte Celoobecná kanalizácia v obci Častá.

DHZ Č A S T Á Z činnosti DHZ Častá Aj počas letných prázdnin sme mali v našej DHZ plné ruky uskutočnila kultúrna akcia Zabudnuté remeslá. V ten istí večer práce. Z činnosti vyberáme.

Strana 6

pokračovanie na strane 7 →

Ročník IX, číslo 3 sa našim regiónom prehnala výdatná búrková činnosť, čo malo za následok, že krajské operačné stredisko nás vyslalo k lokálnym záplavám do Modry, kde sme do neskorých nočných hodín čerpali vodu zo zatopených priestorov v Detskom domove v Modre.

3. 7. 2016 sme sa postarali o ošetrenie materiálu po nočnom zásahu a naši členovia sa odobrali opäť na hrad Červený Kameň na požiarnu asistenciu.

4. 7. 2016 údržba hasičských vozidiel CAS 25 Karosa, CAS 32 Tatra 148.

9. 7. 2016 sa uskutočnila brigáda v areáli hasičskej zbrojnice.

11. 7. a 12. 7. 2016 sme vykonávali požiarnu asistenciu pri

žatevných prácach v katastri obce Častá.

13. 7. 2016 údržba vozidla CAS 25 Karosa.

20. 7. 2016 sme opäť vykonávali požiarnu asistenciu pri žatevných prácach v katastri obce Častá.

21. 7. 2016 sa uskutočnila brigáda v areáli hasičskej zbrojnice.

23. 7. 2016 technický zásah - odstránenie spadnutého orecha na miestnu komunikáciu na ulici Na Vŕšku.

26. 7. 2016 údržba hasičských vozidiel CAS 25 Karosa, CAS 32 Tatra 148.

31. 7. 2016 technický zásah pri lokálnych záplavách, kde naši členovia odčerpávali vodu zo zaplavených priestorov a odpratávali naplaveniny z miestnych komunikácií. Lokálne záplavy vznikli na uliciach : Podhorská, Na Vŕšku, Zámocká a Nová.

1. 8. 2016 ošetrovanie techniky a materiálu po lokálnych záplavách.

4. 8. 2016 bol veľkým dňom pre našu požiarnu zbrojnicu. Po 103 rokoch sme sa konečne dočkali prípojky vodovodu

a odpadu do zbrojnice, kde si budeme môcť kon ečn e um yť r uk y a postaviť WC. 5. 8. 2016 brigádnická činnosť a terénne úpravy po výkopových prácach.

6. 8. 2016 požiarna asistencia pri kultúrnom podujatí Letecký deň, ktorý organizoval RC klub Častá.

14. 8. 2016 sa naši členovia zúčastnili cirkevnej akcie Červenokamenská púť.

18. 8. - 19. 8. 2016 brigáda - oprava spojky na vozidle CAS 25 Karosa.

26. 8. 2016 požiarna asistencia pri kultúrnom podujatí osláv SNP .

28. 8. 2016 požiarna asistencia na hrade Červený Kameň, koncert Jaromíra Nohavicu.

29. 8. 2016 údržba hasičského vozidla CAS 32 Tatra 148.

1. 9. 2016 dopravno-bezpečnostná služba pri organizovaní každoročných bežeckých pretekoch Mraznické chodníčky, kde sa naši členovia postarali o bezpečnosť účastníkov pretekov.

15. 9. 2016 požiar trávnatého porastu v záhradách pod lesom, v lokalite Pod Dubníkom. Naša jednotka sa musela dostať cez ťažko prístupný terén, nakoľko šlo o požiar, ktorý sa šíril do miestneho lesa.

16. 9. 2016 technický zásah - pretláčanie dažďovej kana-

lizácie od nánosov bahna v našej obci.

Všetkým zúčastneným členom DHZ Častá ďakujem za vynikajúcu prácu počas letného obdobia. Ľudovít Neshoda, veliteľ DHZ Častá Strana 7

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

3

ČO PONÚKA NAŠA ZŠ S MŠ V ŠKOLSKOM ROKU 2016/1 7

domosťami a prezentačnými schopnosťami v partnerskej škole v Koppangu v Nórsku, kde pocestujú učitelia aj niektorí žiaci, ktorí už absolvovali minulý rok sokoliarstvo a majú úspechy Máme veľké šťastie, že naša ZŠ a MŠ Častá sú zasadené do i v anglickom jazyku. Toto všetko sa bude diať na základe prekrásnej oblasti priamo na svahu Malých Karpát v strede úspešného donórskeho projektu, zameraného na cudzokrajnú dediny. V súčasnej dobe je MŠ umiestnená v jednej budove spoluprácu a špeciálne na tému chránené dravce. a ZŠ v druhej.

S anglickým jazykom sa naše deti oboznamujú už v MŠ ZŠ je plnoorganizovaná spádová škola s právnou subjektivia pokračujú hravou formou na 1. stupni a na 2. stupni ZŠ. Oktou, ktorá je zaradená v sieti škôl s 1. - 9. ročníkom ZŠ, počet rem troch vyučovacích hodín anglického jazyka týždenne sme žiakov bude v školskom roku 2016-2017 238 žiakov, z toho na tento rok zaviedli nový vyučovací predmet „Konverzácia 1. st. ZŠ 117, na 2.st. ZŠ 121. Školský klub detí bude navštevov anglickom jazyku“, ktorá sa uskutočňuje raz týždenne. Zdovať 86 detí. Našu školu navštevujú aj žiaci z iných obcí a miest. konaľovať sa môžu naše deti na krúžkoch anglického jazyka Z Dolian 31 žiakov, z Píly 18, 14 z iných miest a obcí a 4 žiaci v MŠ a v ZŠ a taktiež v letných jazykových táboroch. Nemecký nám študujú v zahraničí. Žiaci ZŠ budú zaradení do 12 tried, z jazyk sa vyučuje od 6. ročníka.

V rámci zmeny koncepcie vo toho v 1., 2, a v 7. ročníku sú paralelné triedy. Deti MŠ sme výchove a vzdelávaní budeme druhý cudzí jazyk ponúkať terajrozdelili do štyroch tried s celkovým počtom 87 podľa veku. ším šiestakom.

Tí si budú môcť vybrať medzi druhým cudzím Prijali sme a pasovali do našej školskej rodiny 33 nových prvájazykom a sokoliarstvom. čikov.

Svoje ovocie nám priniesol aj projekt Erazmus +, konkrétne K1 mobilita učiteľov, vďaka ktorému už cez letné prázdniNaša škola je zameraná ny v roku 2017 pocestujú takmer všetci jazykári do Cantebury enviromentálne, prírodovo Veľkej Británii na špeciálne metodicko-jazykové kurzy. vedne, jazykovo a inVeríme, že si odtiaľ prinesieme mnoho skvelých vedomostí, kluzívne. ktoré odovzdáme našim žiakom. V materskej škole po línii Od tohto školského roka tohto projektu pocestujú dve naše pani učiteľky z MŠ do Prahy, pedagogický kolektív aby sa mohli učiť metódam Montessori pedagogiky v jednej MŠ Častá vypracoval z pražských škôlok. nový Školský vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie pod názvom “Poď sa s nami hrať a svet spoznávať“, ktorý je v súlade s platným Štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. V školskom vzdelávacom programe si vymedzili vlastné ciele a také zameranie školy, ktoré je prispôsobené našim podmienkam a požiadavkám našich detí. Hlavnými cieľom výchovy a vzdelávania v materskej škole je hravou formou podporovať rozvoj detí a dosiahnuť optimálnu úroveň v oblasti sociálnoemocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, senzomotorickej, ako základ na školské vzdelávanie v ZŠ a na život v spoločnosti.

Nakoľko sa nachádzame v úpätí Malých Karpát, naša MŠ je zameraná na rozvíjanie environmentálnej výchovy prostredníctvom projektov „Enviráčik“, „Zdravá škola“. Pobyt detí v materskej škole sa snažíme spestriť rôznymi aktivitami a podujatiami pre rodičov, prostredníctvom nich sa deti prezentujú nadobudnutými vedomosťami a zručnosťami.

Už druhý rok sa u nás učí vyučovací predmet Sokoliarstvo, čím sme sa stali druhou školou na svete, ktorá má v školskom vzdelávacom programe tento predmet. Výstup z tohto predmetu si naši žiaci môžu pravidelne prakticky vyskúšať na krúžku sokoliarstva na Červenom Kameni. Už v októbri tohto školského roka sa budeme môcť pochváliť s našimi zručnosťami, veStrana 8

Inkluzívne vzdelávanie je inovatívny prístup v oblasti vzdelávania, ktorý predovšetkým zdôrazňuje právo každého dieťaťa na kvalitné vzdelávanie. Je to flexibilný proces s cieľom tvoriť prostredie, v ktorom je možné uspokojiť rôznorodé vzdelávacie potreby každého jedinca bez výnimky. Vďaka podpore žiakov so špecifickými potrebami a prostredníctvom ich plnohodnotnej účasti na vzdelávaní, inkluzívny prístup má predpoklad zvyšovať úspešnosť žiakov so špecifickými potrebami a predchádzať ich dištancovaniu sa od vzdelania. Naša škola má v súčasnej dobe 36 žiakov so špecifickými výchovno -vzdelávacími potrebami, z toho 20 integrovaných žiakov.

Je preto samozrejmé, že v našej škole potrebujeme a máme tím odborníkov, a to: špeciálneho pedagóga, sociálneho pedagóga, externého psychológa, logopéda, výchovného poradcu a asistenta učiteľa.

O výchovu a vzdelávanie a ďalší komfort sa postará 44 zamestnancov ZŠ s MŠ. Pedagogický zbor bude tvoriť riaditeľka, zástupca riaditeľky pre ZŠ, zástupkyňa riaditeľky pre MŠ, ostatní pedagógovia. V ZŠ pracuje 25 pedagógov (z toho 1 externý, 3 vychovávateľky ŠKD, 1 špeciálny pedagóg, 1 asistent učiteľa), v MŠ bude pracovať 8 učiteliek. Všetci spĺňajú požadovanú pokračovanie na strane 9 →

Ročník IX, číslo 3

kvalifikáciu - pedagogickú a odbornú spôsobilosť. Učitelia ZŠ majú vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. Všetky vychovávateľky sú kvalifikované. Traja učitelia 2. stupňa budú pracovať na skrátený úväzok. Desať učiteľov absolvovalo 1. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu v podobe rozšíreného kvalifikačného štúdia (informatika, anglický jazyk, slovenský jazyk a literatúra, tvorivá dramatika) a jeden 2. atestáciu. Učitelia pracujú vo vyučovacom procese s počítačmi a interaktívnymi tabuľami. Tento rok máme v ZŠ novinku, ktorou je elektronická triedna kniha. Učitelia zapisujú tematické výchovnovzdelávacie plány elektronicky. Naši žiaci budú pripravovaní elektronicky na testovanie piatakov a deviatakov.

Súčasťou budov ZŠ s MŠ je areál, ktorý slúži ako športové ihrisko, detské dopravné ihrisko i miesto na voľnočasové aktiv i t y a p o b y t d e t í v o n k u .

V súčasnej dobe zaznamenávame nárast žiakov školy o sedemnásť detí. Našou snahou je postupne prebudovať všetky triedy multifunkčne s výbavou IKT, čo je podmienkou pre moderné fungovanie vzdelávania podľa štátneho vzdelávacieho programu. Do konca kalendárneho roka bude dobudovaná novučičká dielňa, aby sa naši žiaci mohli opäť učiť techniku.

I v tomto školskom roku ponúkame: 

                 

Školské i tri okresné olympiády: V slovenskom jazyku, matematickú, biblickú, chemickú, anglickú, nemeckú, geografickú, pytagoriádu, fyzikálnu, dejepisnú, Hviezdoslavov Kubín, Na bicykli bezpečne Súťaže vedomostného charakteru Besedy so zaujímavými ľuďmi z nášho regiónu Projektové vyučovanie na prvom stupni: Kozmix Tematické exkurzie Výlety Plavecký výcvik Lyžiarsky výcvik Školu v prírode Športové súťaže – Súťaž v silovom trojboji, Cocacola cup, Midivoley, Malý futbal, Atletika, Hokejbal, Branný pretek, Mladý záchranár Spevácke súťaže Rozhlasové vysielania Divadelné a filmové predstavenia Tematické dni Otvorené vyučovanie Slávnostné akadémie Evalvačné testy Cenu riaditeľa školy Krúžky:

- Cvičenia zo SJL 9r.

- Cvičenia z MAT 9r.

- Divadelný 2 - 9 ročník - Varenie 1 - 4. ročník - Varenie 5 - 9. ročník - Muzika - Turistický - Karate - Spoločenský tanec - Cvičenia z matematiky 7. ročník - Sokoliarstvo - Cvičenia z matematiky 8. ročník - Anglický jazyk 2. - 4. ročník - Mladý chemik - Lentilky - pohybovo-tanečný - Tvorivý ateliér

Naša materská škola v školskom roku 2016/2017 ponúka: V tomto šk. roku pre deti a vás milí rodičia pripravujeme Šarkaniádu, Strašidelnú párty, Posedenie pre starých rodičov, Mikuláša, Vianočnú besiedku, Zimnú olympiádu, Deň snehuliakov, Fašiangový karneval, Škôlkársku šibačku, Rozprávkový týždeň, Deň matiek, MDD, Výstavu detských prác, Deň otcov, Výlet do Bratislavy, Otvorené hodiny, Rozlúčku s predškolákmi, exkurzie v rámci edukačných aktivít.

Okrem toho pri našej škole máme už druhý rok alternatívnu ZUŠ - Talentárium, kde z našich detí vyrastajú naši umelci.

Tešíme sa na jedinečnosť tohto školského roka, na spoluprácu s pani starostkou, s obecným úradom, obecným zastupiteľstvom, školským úradom, radou školy, radou rodičov, rôznymi inými organizáciami, jednotlivcami a hlavne na úspechy našich detí, aby sme spoločne mohli byť na nich hrdí.

Z riaditeľne ZŠ s MŠ Častá: Mgr. Adriana Cíferská foto: škola

názov krúžku - Volejbal - Hokejbal - Žurnalistika Strana 9

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

3

SLOVO POSLANCA Súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné, ale nie v Častej Vážení občania, kanalizácia je bezpochyby najväčšou investičnou akciou v histórií našej obce. Žiadna investičná akcia podobná tejto našej sa nezaobíde bez problémov rôzneho druhu. O jednom z nich by som vás chcel poinformovať.

Ide o lokalitu 26/o. Obyvatelia časti Hlavnej ulice (od Družstevnej po obchod s potravinami) majú dlhé záhrady, na konci ktorých by v budúcnosti podľa územného plánu obce mala byť nová ulica. Vďaka chybe bývalého starostu obce sa títo občania stali rukojemníkmi a dostali sa do patovej situácie. Obec svojimi chybnými rozhodnutiami v minulosti znemožnila dostať túto lokalitu do výstavby a obyvatelia už dlhé roky chodia na OÚ s prosbou o pomoc, ale obec sa im stavia chrbtom.

Všetky pozemky sú v súkromnom vlastníctve, ktoré je, podľa slov pani starostky, nedotknuteľné. Sporné sú iba prvé tri pozemky od Družstevnej ulice. Majiteľ prvého pozemku nemá problém udeliť súhlas prechodu cez jeho pozemok, dokonca je ochotný zriadiť na svoj pozemok, ktorý je pod budúcou komunikáciou, aj vecné bremeno.

Majitelia ďalších dvoch pozemkov pod budúcou komunikáciou, ale s prechodom nesúhlasia. A toto je jadro problému. Obec v čase, keď im vydávala stavebné povolenie, mala tento problém riešiť. Nestalo sa tak a obec svojim chybným konaním znemožnila výstavbu v tejto lokalite.

Na konci záhrad občanov Hlavnej ulice bola nedávno zakopaná kanalizačná stoka B-1 a výtlačné potrubie bez ich súhlasu. Niekde sa asi stala chyba, keď s týmito občanmi nebola dopredu podpísaná dohoda o zakopaní kanalizačnej stoky. Či pochybil projektant, alebo obec, to sa už asi nedozvieme. Faktom ostáva to, že stoka je zakopaná na konci ich záhrad bez ich súhlasu. Pri kolaudačnom konaní, ktorého účastníkmi boli všetci dotknutí občania, sa do zápisu dostala podmienka, že ku kolaudačnému rozhodnutiu je nevyhnutné doložiť súhlas s prechodom kanalizácie cez pozemky poškodených vlastníkov.

Obec požiadala občanov, aby podpísali dodatočný súhlas. Občania svoj súhlas podmienili vyriešením problému so vstupom na ich pozemky z Družstevnej ulice. Cítili jedinečnú príležitosť ako vyriešiť tento dlho sa ťahajúci problém. Je pravdou, že dané dve veci zo sebou na prvý pohľad nijako nesúvisia. Ale kedy by sa tento roky ťahajúci problém dal vyriešiť ak nie práve teraz? Obec mala jedinečnú možnosť, takpovediac, zabiť dve muchy jednou ranou. Vyriešiť problém s budúcou cestou v lokalite 26/o a zároveň získať povolenie prechodu už zakopanej stoky cez pozemky občanov. Ale prečo by sa veci mali riešiť jednoducho, keď sa dajú aj zložitejšie?

Občanom bolo ponúknuté odškodné, za ktoré obec chcela ich súhlas s prechodom kanalizácie cez ich pozemky. Občania sa vyjadrili, že odškodné venujú obci a nech zaň obec odkúpi sporné parcely od Družstevnej ulice a sprístupní tak lokalitu 26/o. Občania zároveň prisľúbili, že keď sa vyrieši problém vstupu, sú ochotní obci odpredať konce ich záhrad v požadovanej šírke na budúcu komunikáciu, za obcou stanovenú cenu 1EUR/m2. Týmto spôsobom by sa obec stala vlastníkom celej budúcej miestnej komunikácie a boli by všetci spokojní. Zároveň by nevznikol žiadny precedens do budúcna, lebo podobné problémy sú aj v iných lokalitách.

Prišlo však leto a obec, takpovediac, 4 mesiace s občanmi nekomunikovala. V jednom zápise z kontrolného dňa sa zrazu objavila veta, že ku vydaniu kolaudačného rozhodnutia na kanalizáciu treba doložiť už len jedno stanovisko regionálnych ciest. Občania sa teda 22. septembra 2016 zúčastnili rokovania obecného zastupiteľstva, kde sa pýtali, ako je teda vyriešený problém so zakopaním kanalizácie na ich pozemkoch? Nikomu žiadny súhlas nedali, tak boli zvedaví, ako sa to ide riešiť. Pani starostka nedokázala odpovedať na trikrát zopakovanú jasnú otázku. Namiesto toho hovorila iba polopravdy a snažila sa odviesť pozornosť niekde inde od jadra daného problému. Občania sú opäť na vedľajšej koľaji. Starostka nevedela, alebo skôr úmyselne Strana 10

nechcela jasne vysvetliť, ako chce kanalizáciu skolaudovať bez toho, aby mala súhlas dotknutých občanov.

Medzičasom vyplávali na povrch aj ďalšie súvislosti. Údajne v stavebnom povolení na kanalizáciu je nesúlad textovej časti s grafickou časťou. Realizátor stoky B-1 zrealizoval túto časť stavby na konci záhrad dotknutých vlastníkov presne podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Nie je predsa jeho úlohou kontrolovať, či textová časť stavebného povolenia je v súlade s grafickou časťou.

To je predsa zodpovednosť inštitúcie, ktorá stavebné povolenie vydáva. Realizátor zobral výkresy a kanalizáciu zakopal presne podľa nich.

Tá sa tak ocitla v záhradách vlastníkov bez ich súhlasu. Maslo majú na hlave teda viacerí. Projektant, lebo obec neupozornil, aby pred realizáciou podpísala dohody s občanmi, cez pozemky ktorých mala ísť kanalizácia, stavebný úrad, keď vydal stavebné povolenie, kde textová časť nie je v súlade s grafickou časťou. A občan je opäť rukojemníkom.

Z diskusie na zastupiteľstve (22. septembra 2016) a z neodpovedaných otázok pani starostky vyplýva zrejme spôsob, ako chce obecný úrad „vybabrať“ s poškodenými občanmi. Nesúlad textovej časti s grafickou časťou v stavebnom povolení zrejme šikovne využije pri kolaudácií v jeho prospech. Keď sa bude hodiť, bude platiť textová časť a keď sa bude hodiť iné, bude platiť grafická časť stavebného povolenia. Koho zaujíma, že obe časti môžu byť v nesúlade. Pri takomto postupe teda obec nepotrebuje súhlas vlastníkov pozemkov, lebo to dokáže takýmto šikovným spôsobom obísť.

Pani starostka spomenula, že dodatočne sa zistil aj posun v katastrálnej mape. A toto sa veľmi dobre hodí do mozaiky ako s občanmi „vybabrať“ pri kolaudácií. Aj keď je pravdou, že hrúbka čiary v pôvodnej katastrálnej mape môže v skutočnosti znamenať posun plus mínus cca. pol metra. Ale tu ide o posun 6 až 10 metrov.

V dnešnej modernej dobe, keď geodeti zameriavajú a používajú GPS systém niekoľkých satelitov, sa tento argument zdá absolútne smiešny.

Súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné, opakovane tvrdila pani starostka na niekoľkých rokovaniach OZ. K tomu môžeme povedať len toľko: áno je, ale, žiaľ, v Častej to neplatí.

Obec zakope na koniec záhrad občanov kanalizáciu bez ich súhlasu.

Okrem toho napriek písomnému zákazu vstupu na pozemky vlastníkov sa bez problémov po ich záhradách pohybuje realizátor a kosí trávu, vymieňa kanalizačné poklopy, resp. prečisťuje potrubie. Čo povedať na záver? Vlastníci dotknutých pozemkov sa otvorene vyjadrili, že im neprekáža skutočnosť, že cez ich pozemky ide kanalizácia a nechcú zámerne blokovať jej kolaudáciu, ale kým sa nevyrieši vstup do lokality R26/o, o ktorý sa roky snažia, nepodpíšu súhlas s prechodom stoky cez ich pozemky. Preto sa aktívne snažili komunikovať s obcou a riešiť tento problém od začiatku ako vznikol. Škoda len, že obec, žiaľ, nemá takúto snahu. Namiesto toho hľadá iné „nekalé“ spôsoby, ako sa z riešenia šikovne vyzuť, ale popritom skolaudovať bez súhlasu dotknutých občanov.

Ing. Peter Tatranský, PHD., poslanec OZ

STANOVISKO STAROSTKY K LOKALITE 26/O Viem že starosta obce musí strpieť väčšiu dávku kritiky ako ktokoľvek iný v obci, pretože je volený občanmi, ale prekáža mi keď poslanec obecného zastupiteľstva (OZ) nepravdivo a neúplne informuje občanov obce a zároveň nie je za nič zodpovedný.

K jeho článku „Súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné, ale nie v Častej“ treba doplniť nasledovné fakty . Lokalít kde v budúcnosti podľa Územného plánu obce Častá, budú nové ulice a nové stavebné pozemky je v obci viacej a nielen lokalita 26/o, kde končí aj dlhá záhrada za domom pána poslanca . Ku každému budúcemu novému stavebnému pozemku musí viesť prístupová cesta. Poslanec OZ si mylne myslí , že ak sa vlastníci všetkých pozemkov po ktorých má prístupová cesta viesť nevedia medzi sebou dohodnúť, že je povinpokračovanie na strane 11 →

Ročník IX, číslo 3

nosťou obce vyriešiť vzniknutú situáciu. Tu si musí uvedomiť, že osobné vlastníctvo je vyšší záujem a problém tohto charakteru si musia vyriešiť vlastníci pozemkov vo vlastnej réžii. Nijaký úrad nemôže vydať príkaz vlastníkovi priľahlého pozemku k existujúcej miestnej komunikácie, aby proti svojej vôli povolil prejazd cez svoj pozemok, alebo mu ho predal či prenajal.

A čo sa týka realizácie kanalizácie v obci , tu musím skonštatovať ,že obec si splnila všetky povinnosti pred vydaním stavebného povolenia . V čase keď sa realizovala poslancom spomínaná vetva kanalizácie v lokalite 26/o som ešte starostkou nebola. Bola som prednostkou obecného úradu a zároveň som administratívne zastupovala bývalého p. starostu počas dlhodobej PN. Keďže podľa harmonogramu projektu výstavba kanalizácie v obci už prebiehala, predošlé obecné zastupiteľstvo poverilo zúčastňovať sa kontrolných dní na stavbe poslanca OZ p. Turaya. Neviem z akého dôvodu sa kontrolných dní na stavbe v tomto období pred voľbami zúčastňoval aj poslanec OZ a zároveň aj kandidát na starostu obce p. Tatranský . Taktiež komunikoval so stavebným dozorom, so zhotoviteľom stavby a zároveň si vyžiadal od projektanta aj celú projektovú dokumentáciu. Nič by na tom nebolo čudné veď bol poslancom obecného zastupiteľstva len to, že presne už v tom čase ešte pred voľbami starostu obce vedel ako je v lokalite 26/o kanalizácia zrealizovaná, a mal to odkomunikované aj so stavebným dozorom . Po mojom zvolení za starostku si dokonca presadzoval aj neodborné zmeny v technológii výstavby kanalizácie a miestnych komunikácií, s ktorými som ja jednoznačne nesúhlasila.

Nie je pravda že obec s majiteľmi pozemkov nekomunikuje, dokonca boli vyrozumení aj písomnou formou. Obec od začiatku výstavby Celoobecnej kanalizácie a ČOV postupuje podľa platného stavebného povolenia. Ak si poslanec OZ myslí, že niekto počas výstavby urobil chybu, nech to s ním rieši a neosočuje starostku obce z nezákonnej činnosti.

M. Garajová, starostka obce Neprešlo jazykovou korektúrou

ZABUDNUTÉ KRÍŽE Z PAŽI CE V minulom čísle Informačníka ste si mohli prečítať článok p. Gážiho o Pažici a jej obyvateľoch v minulosti. Jeho spomienkové rozprávanie je možné doložiť údajmi z rôznych písomných prameňov. Niekedy sa v nich objavia aj informácie o objektoch, ktoré už dávno zanikli a na ktoré sa postupne zabudlo. Takými boli aj dva kríže, ktoré môžeme nazývať „pažickými“. Častá, ktorá v minulosti vystupovala ako mestečko (oppidum), mala už prinajmenšom od 17. storočia ďalšie „miestne časti“, ulice Hoštáky a Pažic (platea Hostakh a platea Pasith). V cirkevných matrikách farnosti Častá, ktoré sú dôležitým prameňom k dejinám obce, boli ich obyvatelia dôsledne odlišovaní od obyvateľov Častej, Pílanov, obyvateľov hradu Červený Kameň či od hunockárov žijúcich v okolitých horách a patriacich do farnosti.

Niekoľko zaujímavých informácií o Pažici prináša kanonická vizitácia z roku 1781, o ktorej sme písali už v jednom z predchádzajúcich čísel tohto časopisu (4/2015). Pri opise jednotlivých častí farnosti je táto časť obce opísaná takto: „pri dolnom konci mestečka za záhradami je ulica zvaná Pasith, má dva rady domov, je tu pivovar a panský majer.“ Na inom mieste kanonická vizitácia spomína tieto dva kríže: „na ulici zvanej Pasith je drevený kríž, postavený a opatrovaný obyvateľmi tejto ulice, k čomu sa títo aj písomne zaviazali. Pred dvomi rokmi sa zrútil, a len nedávno bol obnovený z kameňa. Mimo mestečka, na pažiti, je drevený kríž, ktorý dal postaviť pivovarník Juraj Škrovánek. Na jeho udržiavanie

venoval Matej Navratič, obyvateľ ulice Paschit, pätnásť zlatých, z ktorých je teraz hotovosť devätnásť zlatých, uložená u Štefana Augustoviča.“ Zachoval sa aj písomný záväzok, udržiavať prvý z menovaných krížov.

Záväzok bol napísaný v západoslovenskom nárečí, iba jeho nadpis je, podobne ako celá vizitácia, v latinčine. Z dokumentu vyplýva, že kríž postavili v roku 1739. Zaviazali sa udržiavať tento kríž „na večné veky, dokiaľ bude stáť naša ulica.“ Záväzok v mene všetkých susedov z celej ulice podpísali piati Pažičania.

Tento záväzok sa ich potomkom žiaľ dodržať nepodarilo. Ani jeden z krížov sa nezachoval. Z kontextu je zrejmé, že jeden z nich stál priamo na ulici, druhý v jej blízkosti. Na mape 2. vojenského mapovania z konca 30. rokov 19. storočia je zachytený len druhý z nich. Nachádzal sa severovýchodne od obce, v miestach medzi dnešnými ulicami Nová, Štefanovská a Slnečná. Spomína ho aj obecná kronika (r. 1933) pri zmienke o kríži z roku 1930, ktorý sa nachádzal na mieste transformátora. Tento kríž bol podľa kroniky postavený namiesto dreveného kríža, ktorý stál na ľavej strane Štefanovskej cesty asi 300 krokov od rázcestia, pri majeri, medzi dvoma lipami a bol počasím zničený.

Jozef Tihányi Copia Obligatorialium Plateae Pasit quo ad Conservationem Crucis ex Voto (Odpis záväzku Pažickej ulice ohľadom starostlivosti o kríž) My niže doloženy Wšecka a cela Ulica Pažicka znamo činime, že sme Roku 1739 Kdiž Buh Wšemohucy nas Ranu Morowu Nawštiwil, wšeczy Wespolek jednomislne zaslubily jeden Križ, anebožto Božy Umučeny Wprostred Ulicy našej, ke czty a chvale Umučeného Syna Božiho, za odwraceny metly takowej Wistawity, Ktery Slub naš sme po Ščastliwem odwraceny, a oslobodeny Rany takowej Wiplnily, a Križ ten y z Figuru Ukrižowaneho Krista Ježiše z Pobožnosty postavily, a Poswetit daly. Ponewadž ale Wšecy Wespolek tak sme zaslubily, že ne len na jeden, neb na Nektery Rok, ale Wečite dokud Ulica Naša staty a trwaty bude, tuto Figuru ctity, a W Opatrnosty mity chceme; tehdy aby Križ tento asnad nekdy Na Potupu zwaleny aneb polamany nestal, my Wšeczy Wespolek se obligujeme a se zawazujeme, ze chceme wždicky Kedy Kolwek za potreby bilo se usilowati Križ takowy ozdobowaty a poprawity wždicky dokud Nas, potomku Našich, a celu ulicu Našu Buh Wšemohuczy Wstawe bude zanechaty. Pročež aby tento slub a zawazek naš Wečity a staly setrval, y uwereny bil mi toto Wšecy Wespolek s Podpisem našim Potwrzujeme, a od seba Widawame. W Ulicy našej Pažickej W Mestečku Častowském Dne 1. Novembra Roku hore doloženeho.

Martin Juraček Matthias Navratics Joannes Augustovics Martin Galgóczy Andreas Gažy Y Wšeczy Susede Czelej uliczy

Strana 11

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

3

P RE D ST A V U J E M E O SO BN O ST I PETER GÁŽI Peter Gáži - statný chlapík, ktorý sa celý život pasoval s ťažkou prácou vinára, od mladosti sa staral o hektáre viníc v okolí Častej, vybudoval známe vinárstvo Pegas a popritom si našiel čas aj na svoj koníček historické autá, ktoré dodnes vzbudzujú obdiv na oslavách nielen v Častej a okolí, ale aj za hranicami Slovenska.

Pán Gáži, narodili ste sa v Častej, odkiaľ pochádza vaša rodina?

Naša rodina z otcovej strany je v Častej okolo 300 rokov. Celý čas sa zaoberá vinohradníctvom, ovocinárstvom, záhradníctvom. Náš prapredok prišiel ako záhradník, z dnešného Belgicka, na panstvo v Chtelnici. Mal dvoch synov, jeden bol záhradník- vinohradník, ten prišiel do Ćastej. Druhý bol lesákjáger, ako sa vravelo kedysi. Ten založil jágerskú-lesácku rodinu v Dechticiach. Rodina z maminej strany - Held - prišla do Častej v dobe Johana Fugera v XVI.storočí. Narodil som sa v Častej, s dobrým prospechom som vychodil častiansku školu. Ďalej som študoval v Modre na vinohradnícko-ovocinárskej škole, kde som v roku 1972 maturoval. Po skončení vojenskej služby som bol príslušníkom pohotovostných síl ministerstva vnútra. Neskôr som vyštudoval vojenskú školu ministerstva vnútra. Po skončení som mal vstúpiť do komunistickej strany, našťastie mi odpísali, že pochádzam z maloburžoáznej rodiny, otec nepriateľ socializmu. Tak som sa rôzne pretĺkal životom.

Bol som šesť rokov šofér vo Vojenských stavbách Praha, prebojoval som sa na vedúceho MTZ (materiálovo-technické zabezpečenie). V Čechách pre mňa neplatil zákaz pracovať v hospodárskej funkcii. Keďže som mal v Častej rozostavaný dom a aj vďaka manželke, vrátil som sa z Čiech na Slovensko.

Mohol som ale robiť jedine šoféra, alebo na družstve kŕmiť dobytok. Z politických dôvodov som bol stále označený ako KZO - kriminálne závadná osoba. 18 rokov a 64 dní som pracoval ako vodič, kurič, hasič a mnoho iných. Okrem kormidelníka na Mississipi som bol asi všetko. Keby som postupoval ako pán Budaj, mohol som byť v parlamente, ale o politiku som nemal záujem.

Je pravda, že ste podnikali ešte pred prevratom v roku 1989?

V r oku 1988 vyšlo vládne nariadenie č. 2 o poskytovaní služieb pre obyvateľstvo.

Vybavil som si povolenie na Strana 12

MNV v Častej, kde bola položka “príprava nápojov a pokrmov a ich predaj”.

Do tohto s om sa zmestil so svojim povolaním. Pripravoval som nápoj, ktorý sa volal “víno hroznové”. Naša rodina vlastnila aj za socializmu celkovo asi 1 ha vinohradov. Náklady boli malé, pracovná sila bola lacná. Sulikol stál 12 Kčs, Kuprikol 40 Kčs, cukor bol lacný, takže sa oplatilo vinohrady obrábať. V ´89 roku som nebol ani na námestí cingať kľúčami, vtedy som staval veľkú pivnicu, kde mi všetci vraveli, že ma za ňu zatvoria. Nemal som čas na cinkanie, iba kopec práce. Keď bola nežná revolúcia, ja som bol už takmer jeden a pol roka súkromník. Mal som aj jeden z prvých pojazdných bufetov, ktorý bol urobený zo skriňovej Škody 706. Mnohí Častovania si to určite pamätajú, keď som chodieval s autom a robil na rôznych oslavách cigánsku. Neskôr som auto predal a venoval sa iba vinárstvu.

Vybudoval som malý rodinný podnik. V roku 2004 som bol vážne chorý a vtedy moju živnosť prebrali moje deti a odvtedy vystupujem ako šedá eminencia a nádvorný robotník. Zvolili sme si teda ťažšiu cestu. Presne ako vo filme “Červené víno”, podľa rovnomennej knihy Františka Hečka, ktorého rodina pochádza z Častej. Presne ako v knihe si mnohí namýšľajú, že dostávame dotácie na vyklčovanie vinohradov a ich obnovu, ale nedostávame nič, preto je toľko vinohradov zanedbaných, rastú tam len šípky, černice a hular (baza). Politici sľubovali, ale nič sa nedialo. Národné dotácie nie sú, iba európske, ktoré sú asi 225 Euro na hektár. Vinohrady majú rovnaké dotácie ako lúky. Čiže výroba je nerentabilná. Vďaka tomu, že máme aj spracovanie hrozna a obchod s vínom, dokážeme dotovať aj našu produkciu hrozna. Musíme dotovať cca. 1000 Euro ročne na hektár vinohradov. Nie je možné sa uživiť len produkciou hrozna bez jeho vlastného spracovania. V minulosti sme si vinohrady aj prenajímali, ale v dnešnej dobe už nie. Vlastné vinohrady pokračovanie na strane 13→

Ročník IX, číslo 3

rekultivujeme a vysádzame nové. Veľa závisí aj od počasia.

Tento rok sa striedalo teplo/zima, čo vyhovovalo hubovým chorobám. Ľadovec na konci júla poškodil porasty na 20-30%.

Minulý rok bola dobrá úroda a ako hovoria starí ľudia: “Hody po hodoch nebývajú.”

Ako ste sa dostali k Vašej záľube - veteránom?

Veteránske hnutie existovalo už za socializmu pod záštitou z vä z a r m u .

Mal som starý GAZ a traktor Škoda 30. Po postaven í domu som traktor aj GAZ predal, lebo som potreboval peniaze, a zostal som bez veteránov. Pár rokov som sa tomu nevenoval a až počas podnikateľských začiatkov som si kúpil malý nemecký autobus ROBUR. Na ňom som vozil robotníkov do vinohradov. Kamaráti zo zväzarmu ma oslovili, aby som sa znova začal venovať veteránom aj s mojim autobusom. Na autobuse som vozil deti na výlety, dôchodcov na dovolenky. Času ale bolo málo. Keď prišla príležitosť, autobus som predal do Nemecka a dnes je vystavený v múzeu v Drážďanoch - náš častovský autobus. Ďalej som získal ďalšie vozidlá Wartburgy “gulaťáky”, UAZ, Ford A, Mustang, GAZ M20 Pabeda.

UAZ som predal, mali ich na každom stretnutí veteránov a doviezol som z Talianska Fiat Campagnola z roku 1955. To už na každom zraze svieti ako unikát. Keďže som chcel vlastniť aj historické vozidlo, podarilo sa mi kúpiť v Čechách auto Aero šport 30 kabrio z roku 1935.

Zrenovoval som ho do dnešnej podoby a chodím s ním na zrazy. Vozidlo GAZ M20 Pabeda je jedno z dvoch funkčných na Slovensku s pôvodnými dielami.

Bežne chodím na stretnutia do Maďarska, Česka, Poľska, Rakúska, plánujem ísť do Slovinska.

Všetci obdivujú vaše autá na retro oslavách 1. mája.

Bol som požiadaný o požičanie veteránov na túto akciu a bol som rád, že niečo také vzniklo. Akcia je z roka na rok úspeš-

nejšia, už nestačí ani nádvorie novej školy.

Ako sa darí Vášmu vinárstvu aj napriek ťažkej práci a veľkej konkurencii?

M á m e vlastné su d ov é vína, ktoré fľa šu j em e aj do litrových fliaš a predávame ich ako “krajové víno”, charakteristické pre danú oblasť. Máme sortiment akostných vín biele: ryzling vlašský a rýnsky, tramín červený, rulandské biele, rulandské šedé, muller thurgau, červené: modrý portugal, frankovka modrá, svätovavrinecké, a ružové: frankovka modrá - ružová. Ďalej ponúkame výberové vína: ryzlingy, veltlín, tramín červený, rulandské a pinot noir, fr a n k ovk á modrá ružová. Ale všetci chcú mať všetko pomenované francúzsky, anglicky a ani ľudia sami nevedia, čo to znamená, ale lepšie sa to predáva. Máme aj “novošľachtence” Dunaj, Hron a “starošľachtenca” Cabernet Sauvignon. Z mnohých vín robíme aj sýtené vína, najnovšie pod názvom “Pegaseco”. Ide o poctivé víno len s pridaním CO2.

Aké máte plány do budúcnosti?

Samozrejme pokračovať v produkcii vína, kvalitného vína.

Máme svoje značky, spracovanie na najnovších zakúpených technológiách, ale vyrábame tradičným spôsobom. Momentálne renovujeme starý dom vedľa vinárstva, ktorý bude slúžiť ako “koštovňa” vína.

Víno sa vždy koštovalo a nie degustovalo. V príjemnom prostredí bude možné koštovať naše produkty, bude niečo na zahryznutie, čo k vínku patrí. A nad koštovňou by malo vzniknúť aj ubytovanie pre pár hostí. Ďakujem za rozhovor. zhováral sa Ing. Andrej Dobrovič Strana 13

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

3

O PODVRŠ ČATI . . .

Bol jesenný podvečer. Uprostred rozľahlej kuchyne stál stôl a vôkol neho boli rozostavené stoličky. Bolo ich viac ako inokedy. Nad stolom visela petrolejová lampa, ktorá zatiaľ dávala len skromné svetlo, lebo knôt bol iba málo povytiahnutý, aby sa šetrilo petrolejom. Elektrina ešte v dedine zavedená nebola, preto ľudia svietili, tak ako oddávna, petrolejom, sviečkami a tí najchudobnejší iba lúčikmi. Lúčiky, to boli tenké, suché halúzky z ihličnatých stromov, oblepené živicou, ktoré keď horeli, vydávali jasné svetlo a málo čmudili. V kúte oproti kuchynským dverám bola pec na pečenie chleba a vedľa nej murovaný šporák. V peci sa kúrilo len raz za týždeň, zvyčajne v sobotu, keď sa piekol chlieb. Ale pec bola aj tak stále teplá od šporáka, v ktorom sa kúrilo celý týždeň. Teplá pec bola vhodným miestom pre deti. Tam spávali a kým nezaspali počúvali čo rozprávajú dospelí.

Gazdiná pripravovala kuchyňu na driapanie peria. Upratala stôl , dosucha ho vyutierala a na prostriedok vysypala kopec husieho peria. Dlážku pod stolom a okolo stola dôkladne vyzametala, lebo kostrnky z peria sa pri driapaní hádžu pod stôl, ale sa nevyhodia, aj z nich sa urobí poduška. Driapanie peria je šiplavá robota a vyžaduje trpezlivosť, ktorú dievčatá a mladšie ženy obvykle nemajú. Preto na driapanie prídu najmä staršie ženy z rodiny, ale aj od blízkych, či vzdialenejších susedov. Ženy pri driapaní peria presedia za večer štyri aj päť hodín, s dvomi alebo tromi krátkymi prestávkami na skromné občerstvenie, ktoré predstavuje jablko, koláč, pohárik vínka alebo iba cukrík. Tomu občerstveniu sa hovorilo „poslinok.“ Ženy–driapačky sa poschádzali za niekoľko chvíľ, lebo na začiatku driapania sa vopred dohodli. Posadali si okolo stola, gazdiná povytiahla knôt na petrolejke, aby bolo viac svetla a začali driapať pripravené perie, ale aj rozprávať, aby čas rýchlejšie ubiehal. Prišlo aj niekoľko chlapov, ktorí nedriapali perie, ale do rozhovoru sa zavše aj oni pridali. Najprv sa hovorilo o tom čo je nové v dedine, ktorý mládenec za ktorým dievčaťom chodí, kto zomrel, kto je chorý, čo dobré gazdinky doma navarili, alebo čo deti vyparatili a podobne. Keď pospomínali všetky novoty, čo im na rozum prišli, začali rozprávať príbehy zo starých čias. Niekedy to boli skutočné príhody, ktoré sa naozaj stali, inokedy príbehy, ktoré niekde počuli, alebo príbehy čiastočne skutočné a čiastočne vymyslené. Niektoré boli veselé, na ktorých sa dalo zasmiať, niektoré boli smutné pri ktorých si ženy aj poplakali, ale boli aj príbehy také strašidelné, že sa ženy báli ísť samé domov. Báli sa, keď bola vonku tma, ale keď svietil mesiac, báli sa ešte viac, lebo všetko vonku vrhalo strašidelné tiene. Ešteže boli na driapačkách aj chlapi, ktorí bojazlivé ženy a dievky odprevadili domov Aj ja som spával na peci, bolo tam dobre, teplučko. Všeličo som tam počas driapania peria počul a niečo mi v pamäti ostalo až doteraz. Jeden príbeh vám porozprávam. Starí ľudia hovoria, že za dávnych čias, keď nebola v dedine elektrina bývala v noci všade veľká tma a po dedine sa vraj ponevierali čerti, bosorky, raráškovia, škriatkovia a všelijaké strašidlá a robili ľuďom zle. Ľudia verili rôznym poverám. Keď krava prestala dojiť, verili, že to majú na svedomí bosorky. Poverčivá gazdiná preto nepredala mlieko tým zákazníkom, čo bývali za potokom. Ľudia tiež verili, že keď sa narodí dieťa, je treba Strana 14

dávať pozor, kedy sa mu prvýkrát kýchne a vtedy je mu treba povedať:„Pozdrav Pán Boh“. Keď mu to nemá kto povedať, môžu ho „zlí“ ukradnúť a namiesto neho podhodiť „podvršča“ a rodičia to ani nezbadajú.

To sa vraj stalo aj jednej žene, ktorej nedávno zomrel muž. Narodil sa jej chlapec, dobre sa oňho starala, ale bola na všetko sama a nie všetko ustriehla. Chlapec aj rástol, len akosi pomalšie. Už mal dva roky aj viac a skoro nič nerozprával, ani chodiť sa nenaučil, len na kolíske vylihoval, ale zjedol toľko čo dospelý. Žena všetko trpezlivo znášala, všade ho so sebou brávala. Nosila ho namiesto noše na chrbte v bielej plachietke. Iba v nedeľu do kostola ho nemohla zobrať, lebo sa tomu vzpieral. Čas ubiehal, už mal ten v kolíske hádam aj sedem rokov, keď sa začali diať čudné veci. Od istého času, keď sa žena vrátila v nedeľu z kostola našla v izbe všetko rozhádzané. Nevedela si to vysvetliť, veď chyža bola zamknutá. Aj toho v kolíske sa pýtala, nuž ale ten skoro nič nevedel povedať a tak sa nič nedozvedela. Keď sa to viac raz opakovalo, hanba sem, hanba tam, veru sa aj susedom požalovala, že nevie čo má robiť. Susedia ju vypočuli, hlavami múdro pokývali, ale nepomohli. Jedna susedka jej však poradila:„Choď ty len za babkou Krkoškovou, čo býva v domčeku na kraji lesa. Je to múdra a skúsená žena, iste ti dobre poradí.“ Nemala ženička iné východisko, zobrala chlapčiska na chrbát a pobrala sa za babkou Krkoškovou. Keď tam prišla, babka ju už čakala a takto jej vravela: „Viem ja dcéra moja po čo si prišla, viem ja, čo ťa trápi, nájde sa liek, nájde. Teraz sa však vráť domov a príď ešte raz, sama. Ja si to dovtedy rozmyslím.

A chlapčiska nechaj doma! Nemusíš ho stále so sebou na tom chrbte vláčiť, veď ti je istotne ťažký.“ Žena urobila, ako je babka kázala a na druhý deň ku nej znovu zašla. Babka ju ku stolu posadila, bylinkovým čajom ju ponúkla a takto jej vravela: „Neviem, dcéra moja, čo to v tej kolíske chováš, ale oprobujeme sa to dozvedieť. Keď budeš robiť praženicu, rozbi dve vajíčka tak opatrne, aby polovice škrupín zostali celé.

V nedeľu, keď sa vychystáš do kostola, nalej do tých štyroch škrupín vodu, pridaj trochu soli a papriky, ako by si chcela variť polievku a postav to na šporák. Ostatné veci zo šporáku sprac. Keď to urobíš, zober modliacu knižku a choď, akože ideš do kostola. Ale od susedov sa potichu popod okná vráť domov a cez kľúčovú dierku pozeraj do izby, čo sa bude diať. Čo by si čo videla a počula, nedaj to na sebe znať, nech sa deje čo chce. A nikomu o tom nepovedz, ani muk! V pondelok príď sem, poradíme sa čo a ako!“ Žena sa vrátila domov a keď prišla nedeľa, urobila ako jej múdra babka poradila. Do štyroch škrupiniek od vajíčka dala na prostriedok šporáku akože polievku variť. Potom si prehodila cez plece vlniak vzala modlitebnú knižku, že ide do kostola. Od susedov sa potichu vrátila, aby cez kľúčovú dierku do izby pozerala. Po chvíli, na jej veľké prekvapenie, chlapčisko z kolísky vyskočil, začal tancovať po celej izbe, všetko rozhadzoval a akúsi čudnú melódiu si húdol. Keď sa ocitol pri šporáku, zastal, stíchol, ruky si dal vbok a škrekľavým hlasom povedal: „ Čo som, to som, skoro tisícročný starý čert som, ale v takých hrncoch veru variť nevidel som.“ A krútiac hlavou, odišiel si ľahnúť do kolísky. Ženička pri kľúčovej dierke skoro od strachu zamrela, od toho, čo sa práve dozvedela. Premohla sa, ani nemukla. V duchu si povedala, že keď jej doteraz nič zlé neurobil, že to tak hádam aj ostane a potichu odišla do kostola. pokračovanie na strane 15 →

Ročník IX, číslo 3

Keď sa vrátila z kostola, nič na sebe nedala znať, poupratovala čo bo rozhádzané, navarila a robila všetko tak ako inokedy.

V pondelok poobede zašla za babkou Krkoškovou a všetko jej dopodrobna vyrozprávala. Babka jej po chvíli rozmýšľania takto poradila: „Na budúcu nedeľu bude v susednej dedine púť ku svätému Leonardovi, zober chlapčiska a choď tam s ním.

Keď sa budeš vrúcne modliť, dajako už len bude. A choď popod vinohrady, tadiaľ to nie je ďaleko.“ Ženička celý týždeň na to myslela, veľkú nádej si ale nerobila.

Veď za tie roky, čo to trápenie mala, sa aj modlila. Na púť sa však chystala, aj plachietku vyprala, aby bola ako sa patrí čistá. V nedeľu ráno, keď už mali ísť chlapčisko sa začal vzpierať, že nepôjde, ale sľúbila mu, že mu tam kúpi nové galoty, pekné zelené. To sa mu zjavne zapáčilo a tak ustúpil.

Vyložila si ho v plachietke na chrbát a išli. Približne v polovici cesty medzi dedinami tečie malý potôčik, ktorý ešte aj dnes domáci nazývajú Čertov jarok a povyše cesty je na ňom malé jazierko. Keď naša ženička s chlapčiskom na chrbte prešla cez ten potôčik, z jazierka vyskočil rarášok a zavolal na toho na ženinom chrbte: „Hans, kam ideš, kam ťa nesú?“ A ten odpovedal: „Lenhardkovi na púť, kúpia mi nové galoty, pekné zelené, ako máš ty.“ A ten z toho jarku výstražne: „Nechoď tam, nechoď tam! Radšej poď sem!“ Zoskočil ten zo ženinho chrbta a bežal za raráškom do Čertovho jarku, len sa tak za nim prášilo. Kým sa žena z veľkého preľaknutia a prekvapenia spamätala, už ho nebolo a ani ho nikdy viac nevidela.

Po nejakom čase sa naša ženička opäť vydala, vraj bola ešte mladá a samej jej bolo smutno. Aj deti mala a keď sa narodili, veľký pozor dávala, kedy sa im prvý raz kýchne, aby im „Pozdrav Pán Boh“ povedala, lebo sa svojej chybe poučila.

Skúsení ľudia však vravia, že múdry človek sa nie na svojej chybe, ale na cudzích chybách učí.

Ing. Ivan Gáži

OBO ROVÝ MA N UÁL Obyvateľov Píly, Častej, Dolian, Dubovej, Modry, ale aj obcí záhorskej strany a turistov, dlhodobo sužuje zákaz vstupu na cca. 3 200 ha oplotených, prevažne štátnych pozemkov vo zvernici Biela skala I., II. Občianske združenie Priatelia Píly /OZ/, s podporou obcí malokarpatského regiónu a Klubu slovenských turistov, rokovalo s vedením Lesov š. p. o ich sprístupnení verejnosti, výsledkom čoho bol ich súhlas so vstupom verejnosti do zvernice pešo, na bicykloch, na lyžiach a invalidných vozíkoch, avšak za nevykonateľných podmienok. Na základe tohto súhlasu vydal Okresný úrad Pezinok rozhodnutie o povolení vstupu do zverníc Biela skala I., II., avšak len pre členov OZ. Proti rozhodnutiu sme podali odvolanie, ktorému Okresný úrad Bratislava vyhovel a prvostupňové rozhodnutie zrušil. V oddôvodnení rozhodnutia uviedol, že zákon o poľovníctve neobsahuje ustanovenie o zákaze vstupu do zvernice a pohyb občanov v poľovnom revíri / čo je aj zvernica/ nie je zakázaný. Obmedzenie vstupu do zvernice môže vydať príslušná obec na žiadosť nájomcu poľovného revíru, napr. v čase liahnutia mláďat, všeobecne záväzným nariadením.

Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa ods. 2 tohto článku Ústavy, môžu štátne orgány konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Z uvedeného vyplýva, že pohyb osôb vo zvernici nemôže na základe platnej právnej úpravy nikto zakázať, vstup verejnosti do zvernice je teda voľný. LESY SR š.p. sme požiadali o odstránenie zámkov na bránach a tabúľ so zákazom vstupu do zvernice, obrátili sme sa na predsedu NR SR, ktorý vec postúpil príslušnému výboru a prostredníctvom poslankyne NR SR bola podaná interpelácia na ministerku pôdohospodárstva. Na interpeláciu reagovala ministerka spôsobom obhajujúcim postup Lesov š.p. Preto opäť žiadame predsedu NR SR o vykonanie nápravy a opätovné prerokovanie veci vo výbore NR SR. Okrem toho sme dali stavebnému úradu oznámenie o podozrení, že vybudované oplotenie je čiernou stavbou, ktoré je v konaní.

Keďže v tomto území sa vyskytlo viacero incidentov medzi občanmi a osobami vydávajúcimi sa za oprávnené ich pohyb vo zverniciach kontrolovať, postavili sme si otázku, ako je vlastne právne regulovaný pohyb osôb v oplotených lesných pozemkoch, kto a ako má právo ich kontrolovať. Ústava SR, Listina základných práv a slobôd, lesný zákon, zákon o ochrane prírody zaručujú každému voľný vstup a pohyb v prírode a v lese pri rekreácii, turistike a obdobnom užívaní prírody, pričom je každý povinný nenarušovať lesné prostredie a rešpektovať záujmy vlastníka, správcu, v tomto prípade štátu a Lesov š.p.

Na druhej strane existujú aj isté zákonné obmedzenia ako napr. v § 31 ods. 1 písm. e/ zákona o lesoch, podľa ktorého je zakázané vstupovať do oplotených miest, pričom porušenie tohoto zákazu zakladá skutkovú podstatu priestupku podľa § 61 ods. 1 písm. c/ tohoto zákona. Toto ustanovenie sa však týka len oplotených škôlok.

Kto nás teda v oplotenom území zverníc môže legitimovať a za akých podmienok ?

Keďže ide o ustanovenia zákona o lesoch, tak predovšetkým lesná stráž, ale len z aspektu činností súvisiacich s hospodárením v lese, nie z hľadiska oprávnenosti pohybu osôb vo zvernici. Predtým ako vás legitimuje, je však povinná preukázať sa odznakom a preukazom lesnej stráže (číslo a meno si treba zapísať) a potom je povinná vyzvať osobu od protiprávneho konania upustiť. Lesná stráž je však povinná zachovať vlastnú dôstojnosť a vážnosť, ako aj osôb proti ktorým zasahuje. Inak povedané, správať sa k sebe navzájom slušne. Lesná stráž má tiež oprávnenie zhotovovať foto-video-audiodokumetáciu, z čoho apriori vyplýva, že obdobnú možnosť by mali mať aj osoby, ktoré sú kontrolované, nalepšie je celý priebeh nahrať na telefón. Účelné je v prípade vstupu do oploteného lesa byť v sprievode ďalšej osoby.

Podobné oprávnenia má aj stráž ochrany prírody, ktorá však má oprávnenia len pri kontrole dodržiavania povinností plynúpokračovanie na strane 16 → Strana 15

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

3

cich zo zákona o ochrane prírody, teda zjednodušene povedané v prípade podozrenia z poškodzovania chránených rastlín a živočíchov. Táto stráž musí mať rovnošatu stráže prírody, preukaz a odznak zelenej farby. Zákon o ochrane prírody ustanovuje, že každý má právo pri rekreácii, turistike a pod., na voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve, správe a nájme štátu, ale toto právo sa nevzťahuje na lesné škôlky, zvernice.... V danom prípade, sa však nejedná o zákaz, a ako je v Ústave SR uvedené, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Navyše na citované ustanovenie sa neviaže žiadna sankcia, teda jeho porušenie nie je nijako stíhateľné.

Poľovnícka stráž má vymedzené oprávnenia v § 29 zákona o poľovníctve. Táto vás môže kontrolovať len z aspektu dodržiavania zákona o poľovníctve, t. j. v prípadoch dôvodného podozrenia neoprávnenej držby zbrane alebo pytliactva a v takom prípade má obdobné oprávnenia ako lesná stráž, či stráž ochrany prírody. Nemá teda kompetenciu kontroly len z titulu, že sa nachádzate v oplotenom lese.

Okrem týchto stráží má kompetenciu kontroly ešte zamestnanec štátnej správy pri výkone štátnej správy v obvode svojej pôsobnosti a, samozrejme, orgány policajného zboru, ak ide o podozrenie z páchania trestnej činnosti.

Akékoľvek prekročenie právomocí členmi uvedených stráží by mohlo zakladať skutkovú podstatu deliktu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Takže, ak využívame rekreačné funkcie oploteného lesa tak, že sa v ňom pohybujeme po chodníkoch a cestách, správame sa ticho a nerušíme lesnú zver, nezakladáme ohne, nepoškodzujeme les a lesný majetok, neohrozujeme chránené rastliny a živočíchy, dodržiavame zákaz vjazdu motorovými vozidlami, nekradneme drevo a nepytlačíme, nemal by byť žiaden problém. Ak by bol, obráťte sa na našu advokátsku kanceláriu, kde poskytneme bezplatné právne poradenstvo.

Na záver citujem pápeža Jána Pavla II. : „Nebojte sa !“ Právo je na vašej strane, nech sa boja tí, čo ho porušujú.

JUDr. Pavel Mičunek advokát, predseda OZ Priatelia Píly

OZ SC HAT M ANS DO RF NA F ESTI V ALE ZABU DN UT ÝC H REM ESIEL 2016 Počujete ten cinkot kladiva o nákovu, vŕzganie dreva pri opracovávaní dreva či lana pri stáčaní? Cítite vône včelieho vosku a čerstvo na ohni pripravovaného nekvaseného stredovekého chleba? Áno, správne, ocitli ste sa na Festivale zabudnutých remesiel! Život stredovekého človeka – remeselníka sme na hrade Červený Kameň približovali už Strana 16

tretíkrát. Zišla sa nás vskutku pekná hŕba, toľko šikovných mladých ľudí, zapálených pre stredoveké remeslá, je rarita vidieť pokope. Prostredie pod hradom sa razom premenilo na rušné trhovisko, kde si remeselníci čo najpútavejšie rozložili svoje s stánky s náčiním, výrobkami, nabrúsili si jazyk a takto vyzbrojení bojovali o priazeň potenciálnych zákazníkov. Návštevníci hradu mali teda možnosť autenticky spoznať nielen proces výroby a spracovania materiálu á la stredovek, takpovediac sa mohli preniesť v čase do zaujímavého obdobia, ktoré veru nebolo jednoduché, no hýrilo všakovakými farbami a peknými hudobnými tónmi.

Koncept festivalu nebol jednotvárny, nebodaj statický.

Návštevníci sa voľne prechádzali po trhovisku a stredovekí trhovníci im čoto rozpovedali o výrobných postupoch či procesoch, ako vzniká konkrétny výrobok.

Stretla sa tu veselá chasa, remeslá boli jednoduchšieho, no i náročnejšieho charakteru na sily človečenstva. Pisárom sa prehýbal chrbát od sústredenia, mozole je možné zbadať na rukách sústruhára, popálený býva kováč celý od sadzí, ihla sa pod kožu zapichne majstrom krajčírom. Sviečkar máva zababraný celý stôl od vosku a hrnčiar sa len usmieva, lebo nie je zahlinený len on, ale i všetci diváci naokolo. Veru, veselo tam bolo. Priamo na stredovekom trhovisku sa nachádzalo centrum diania, kde hrala stredoveká hudba, ktorá ešte umocňovala celkovú atmosféru. Ak ste najrýchlejšie vypili pohár piva, zjedli misku hrachovej kaše či hodili najďalej brvno, mohli ste si odniesť zaujímavé ceny. pokračovanie na strane 17→

Ročník IX, číslo 3

Na veľkom pódiu sa konali pravidelné vystúpenia hist o r i c k o divadelných, šermiarskych, hudobných a tanečných skupín. Napríklad vtipnou scénkou sa predviedli rytieri Vir Fortis, pekne sa v stredovekých tónoch vyzvŕtali tanečníci z Festum Aeternum, stredoveké tóny vylúdilo a vtipnými hláškami dotvorilo známe stredoveké zoskupenie Huncfut, obohacujúca bola i módna prehliadka v podaní Kompánie trnavských žoldnierov. V sobotu program zavŕšila famózna scénická ohňová šou. Spolu so žonglérmi zo skupiny Nerthus sme sa ocitli v izbe krvavej grófky Báthoriovej. Celú scénu dotvárali hromy a blesky, ktoré sa po odchode návštevníkov zmenili na riadny lejak. Našťastie sa počasie umúdrilo, a tak sme na festivalovej lúke mohli návštevníkov privítať aj v nedeľu.

Veľkou novinkou bola autentická ukážka procesu stredovekej výroby strešných krytín, ukážka murárstva či pálenia a hasenia vápna od získavania materiálu, jeho spracovania až po finalizáciu na stanovišti zvanom remeselná huta. Chuťové poháriky sme pošteklili prípravou stredovekých špecialít – chutila najmä smažená mrkva s cibuľkou či netradičné jablká so slaninkou.

Už tradične si všetci stredovekuchtiví mohli vyskúšať i rôzne atrakcie, novinkou bola jazda na oslíkovi, či sa zúčastniť na lukostreleckom turnaju, ktorý mali pod palcom lukostrelci z Dvora Anjou.

O LY M P I J SK É K A RA T E Karate bolo definitívne schválené ako olympijský šport a jeho prvé vystúpenie je avizované na OH v Tokiu v r. 2020. A tak sme počas leta riešili celú radu športových porád, konferencií i stretnutí najmä na Slovensku. Je veľmi veľa noviniek, ktoré budú musieť naši členovia vedieť už i z pohľadu zákona o športe č.

440/2015 Z.z. Začnem len okrajovo - každý člen musí byť registrovaný v niektorom klube, samostatné členstvo ako také zaniká. Kluby nadväzne uzatvárajú zmluvy so Slovenským zväzom karate (SZK). Doručené nám boli od prezidenta SZK viaceré dôležité dokumenty i z najvyššieho orgánu t. j. Svetovej federácie karate (WKF). Tieto dokumenty budú musieť naši členovia akceptovať a postupne sa s nimi oboznámiť.

V súvislosti s uvedeným sme zvolali i mimoriadnu klubovú konferenciu, aby sme mohli včas informovať najmä dospelých členov o ťažiskových zmenách.

 Olympijské hry: Kľúč pretekárov v prvom roku štartu na OH bude veľmi prísny. Bude cca. 80 pretekárov, ktorí by mali štartovať v kumite a kata. V kumite dôjde k zníženiu váhových kategórií oproti pôvodnému na 3. V súborných cvičeniach kata by mali štartovať muži i ženy. Pravdepodobne v družstvách sa nebude štartovať v kumite ani v kata. MOV si vyhradil určité práva, ktoré bude musieť WKF rešpektovať i z pohľadu zrozumiteľnosti športového karate laickej verejnosti. Tu môže dochádzať k zmenám, ktoré ovplyvnia ďalší vývoj a výučbu karate vo svete. Boli sme upozornení na to, že už od teraz sa budú diať niektoré zmeny vzhľadom na krátky čas.

 Štyria naši členovia sa zúčastnili od 2. do 4. septembra i rokovania karate na „moravskej strane“ v súvislosti už s uvedeným. Okrem tohto sme mali možnosť vidieť tréningové procesy výberu reprezentácie ČR. Marek Rybárik absolvoval celý ich reprezentačný tréning so súčasnou majsterkou sveta Karate Goju ryu Veronikou Miškovou i ďalšími medailistami Alžbetou Ovečkovou, Michalom Toure, a pod. Z rôznych kata, ktoré seminár obsahoval boli pre nás lákavé najmä zostavy a ich sebaobranné techniky: Annan, Annan dai, Papuren, Shisochin, Seisan, Seipai, Suparinpei. ČR pripravovala svojich reprezentantov na nadchádzajúce majstrovstvá Európy štýlu Goju ryu, ktoré by sa mali onedlho uskutočniť v blízkom Rakúsku, ako i na významnú karate súťaž v Nemecku a následne v japonskej Okinawe, rodisku karate.

 Priniesli sme cenné dokumenty z oblasti kata, takže niektoré zostavy budeme upravovať v súvislosti so zmenami tak, aby sme boli kompatibilní s jestvujúcimi zmenami.

 Tréningové procesy :

Skrátka na Festivale zabudnutých remesiel 2016 to hýrilo stredovekom! A o to nám predovšetkým ide. Priniesť autentický stredoveký zážitok pre všetkých ľudí bez rozdielov. Ďakujeme za priazeň!

Mgr. Zdenka Schwarzová OZ Schatmansdorf Častá

- Budeme meniť v kumite i kata. Dôvodov je viac, najmä neustále novinky, ktoré túto oblasť zasahujú.

- Deti a mládež rozdelíme podľa výkonnosti, aby si každý jeden prišiel na svoje a vhodne si zacvičil.

- Viac aplikácií bude bývať vo dvojiciach i vzhľadom na to, že sme v uplynulej sezóne už počítali s týmto projektom a pripravovali si pretekárov práve na túto možnosť.

Myslíme si, že deti i mládež sa majú v ďalšej sezóne na čo tešiť. Určite si zlepšia pohybové, rýchlostné i silové parametre, ako aj svoj štýl sebaobrany.

Jozef Rybárik, predseda Strana 17

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

3

SÚŤAŽ KYNO LÓ GOV

Tradičnú súťaž vo výkonnosti a poslušnosti psov zorganizoval v sobotu 3. septembra 2016 Kynologický klub Častá. Na jej otvorení sa zúčastnila starostka obce Mária Garajová a poslanec obecného zastupiteľstva Stanislav Jablonovský. Víťazkou súťaže sa stala Saška Hurajtová s Airou pred Janou Šotovou s Royom a Mariánom Polakovičom s Jolly z nášho klubu. Súťaž na cvičisku v kameňolome sprevádzala tento rok aj doplnková súťaž o najrýchlejšieho psa pri zadržaní páchateľa. Prvé a druhé miesto obsadil Marián Polakovič s Ronym a Jolly. Tretie miesto obsadil Dušan Šípek s Longim, obaja z Kynologického klubu Častá.

Vynikajúca nálada, super počasie a perfektná atmosféra boli charakterizujúcimi črtami tohto vydareného tradičného ,,psíčkarského" podujatia. Klub sa v nasledujúcom období predstaví na prezentačných akciách obce Častá a opätovne sa bude registrovať ako subjekt na pobera-

nia príslušného percenta z dane právnických a fyzických osôb. Výcviky sa uskutočňujú každú nedeľu so začiatkom o 10.00 hodine na cvičisku v ar eáli býva l é ho kameňolomu v Častej. Viac informácií nájdete na novovytvorenej in t ern et ove j str án ke a facebookovom profile klubu :

www.casta.sk/kynologia/ www.facebook.com/Kynologický-klub-Častá

František Kašický, Kynologický klub Častá foto: Erik Myslík, Erik Stojkovič

H R Á Š V O L E J B A L ? P R Í Ď M E D Z I N ÁS Priatelia volejbalu Častá (baby a chalani od stredoškolákov cez vysokoškolákov až po zamestnaných) hrávajú už vyše 12 rokov raz do týždňa mixvolejbal v telocvični ZŠ Častá. Možno si o tom nevedel/-a... Pozývame preto medzi seba mierne pokročilé volejbalistky či volejbalistov. Ak sa nebojíš lopty, vieš čo je smeč, blok, nahrávka a máš tímového ducha a zmysel pre fair play, tak potom príď medzi nás v stredu od 19:00 hod. do telocvične. Skontaktovať s nami sa môžeš aj cez facebookovú stránku Volejbal v Častej.

Priatelia volejbalu Častá

Strana 18

Ročník IX, číslo 3

FC SLOVAN ČASTÁ - NOVÁ SEZÓNA 2016/2017 SA ZAČALA Pred novou sezónou s novinkami v našom klube.

vás

chceme

oboznámiť

V minulom čísle Informačníka sme Vás informovali o nedostatku detí v mládežníckych družstvách a rozmýšľali sme, ako tento problém vyriešiť. Navrhovali sme spojenie mládežníckych družstiev z Častej a Dolian a sme radi, že po vzájomnej dohode prišlo k danej spolupráci. Prišlo k spojeniu družstiev žiakov a prípravky a tieto družstvá hrávajú svoje zápasy v Častej, takže aj naši fanúšikovia sa môžu tešiť, že uvidia na ihrisku v Častej viac zápasov. Naopak zasa naši chlapci, ktorí už nemôžu hrať v kategórii žiakov, prešli do dorasteneckého družstva v Doľanoch a tam môžu ďalej futbalovo napredovať. Dúfame, že táto spolupráca bude pokračovať a že z nej budú v budúcnosti ťažiť oba kluby, keďže sme si vedomí, že bez mládežníckych družstiev futbal na dedinách asi fungovať nebude.

Začnime teda našimi najmenšími, teda družstvom prípravky. Do mužstva počas leta prišli mladí nádejní futbalisti z Dolian a družstvo sa teda trošku posilnilo. Čo nás však teší ešte oveľa viac je, že máme čoraz väčší záujem zo strany najmenších detí, aby sa zapojili do družstva prípravky. Dúfame, že novým chlapcom sa bude u nás futbalovo dariť, že budú futbalovo napredovať a že sa budú futbalom hlavne baviť, čo je pre deti to najdôležitejšie. Tiež sme radi, že sme umožnili aj deťom z Dolian hrať futbal už v tak skorom veku, nakoľko v Doľanoch doteraz družstvo prípravky nemali, preto sme radi, že aj takto im môžeme pomôcť. Budeme radi ak sa deťom bude u nás páčiť, bude sa im dariť, budú mať radosť z futbalu a pomôžu družstvu aj k lepším výsledkom. Domáce zápasy našej prípravky sú najviac navštevované, za čo patrí vďaka najmä rodičom a rodinným príslušníkom, ktorí na domácich zápasoch vytvárajú fantastickú atmosféru. No a táto atmosféra sa chlapcom viditeľne páči a pomáha im o čom svedčia aj výsledky na začiatku novej sezóny. Upozorňujeme, že je to iba ich druhá sezóna, takže sa stále iba učia, no podpora zo strany vedenia klubu bude stále väčšia a väčšia, pretože mládež je pre nás priorita číslo1.

Pri týchto malých deťoch sú veľmi dôležité tréningy, aby ich bavili a aj niečo im futbalovo dali a tu patrí obrovská vďaka trénerom, ktorí odvádzajú skvelú prácu. No nielen tréneri, ale aj rodičia, ktorí nám pomáhajú pri tréningoch - aj tým všetkým patrí obrovská vďaka. Je to dôležité hlavne pri tých najmenších, ktorí ešte nezasahujú do samotných zápasov, no začínajú trénovať, týmto sa treba oveľa viac venovať, a preto je vítaná každá pomoc.

Preto patrí rodičom veľké ĎAKUJEME. To čo sa udialo v družstve prípravky sa udialo aj v družstve žiakov. Tiež prišli noví chlapci a to čo sme doteraz spozorovali aj veľmi kvalitní futbalisti. Myslíme si, že družstvo nabralo na kvalite a že spojenie s družstvom Dolian bude prospešné pre obe strany. Samozrejme, chlapci sa ešte len zohrávajú, no mužstvo má silu a veľkú perspektívu, čo ukázalo v prvých kolách, keď vyhralo prvé dva zápasy a drží sa na

predných priečkach tabuľky. Veľká vďaka patrí trénerom a v neposlednom rade, samozrejme, rodičom, nakoľko bez ich podpory by to bolo veľmi ťažké.

Naše A- mužstvo vstupuje do novej sezóny zo skromnými cieľmi a opäť bez trénera, čo nás mrzí zo všetkého najviac. Cudzích trénerov je ťažko dostať do 6. ligy a z domácich trénerov nemá tiež nikto záujem.

Mužstvo opustil Tomáš Varga, čo je pre naše mužstvo veľmi veľká strata. No prišli noví hráči. Z hosťovania sa vrátil Dávid Havlas, do mužstva pribudol Martin Cíferský z Opoja a tesne pred sezónou sa dotiahol prestup Milana Šimkoviča z Veľkých Levár. Ďalej sme predĺžili hosťovania o rok Andrejovi Polakovičovi a Patrikovi Kirinovičovi. O návrat po zranení sa pokúša veľká opora mužstva Matej Achymský.

Mužstvo potrebuje kvalitných hráčov, takým je napríklad aj Michal Palúch, ale bez záujmu o tréningy a samotné zápasy sa nedokáže presadiť žiadny futbalista, dokonca v ani tak slabej súťaži ako je 6. liga. Veľmi nás to mrzí, a preto musíme zohnať hráčov z iných obcí. Takisto veríme, že po zranení sa pripojí k mužstvu aj Paľko Čaputa.

Veľa chlapcov robí na zmeny, čím sa zostava musí meniť každú nedeľu. Budeme dúfať, že chlapci sa dajú dokopy a budú bojovať a dobre reprezentovať našu obec tak, ako sa patrí. Reprezentácia obce by mala byť česť pre každého futbalistu, teda aspoň v minulosti to určite tak bolo.

Do pozornosti by sme tiež chceli dať, že každú stredu o 18:00 hod. sa hráva zápas, kde sa stretávajú bývalí aj súčasní hráči ale aj ľudia, ktorých futbal baví v akomkoľvek veku.

Snažíme sa trošku nadviazať na dlhoročnú tradíciu populárnych pondelkových zápasov tzv. Slobodní – Ženatí. My sme týmto naším zápasom dali názov Bago a zatiaľ sú celkom úspešné, aj keď sa ich odohralo zatiaľ len pár. V zápasoch ide v prvom rade o zábavu, popritom si trošku zašportujeme, zabavíme sa, pospomína sa na staré časy, ale hlavne chceme ukázať mladším hráčom a našej mládeži, že keď niekoho futbal baví, dá sa hrať v každom veku, a to by mal byť pre nich dobrým príkladom. Čo sa týka priorít do ďalšieho obdobia, chceli by sme vybudovať nové osvetlenie, nakoľko staré osvetlenie už vypovedalo svoju službu. Ďalším veľkým snom je umelé zavlažovanie, čo by nám veľmi pomohlo k skvalitneniu nášho trávnika. Terajšie polievanie s vozíkmi je dosť pracné a aj časovo náročné, tiež už aj vozíky na polievanie majú už svoje roky a veľmi časté poruchy na vozíkoch a ich opravy nás stoja nemalé finančné prostriedky, ktoré by sme inak mohli využiť oveľa lepšie a účelnejšie. Uvidíme, čo všetko nám umožnia financie, aby sme aj naďalej mohli zveľaďovať celý futbalový areál, nielen kvôli futbalistom, ale aj pre všetkých v našej obci.

Všetkým mužstvám prajeme, aby sa im v súťažiach darilo, aby sa im vyhýbali zranenia a aby hrali s chuťou, radosťou a hlavne srdcom. Prajeme im veľa úspechov, nech im futbal prináša hlavne radosť a potešenie. No a zároveň pozývame všetkých našich fanúšikov na naše zápasy.

Ivan Ružek, predseda FC Slovan Častá

Strana 19

VYDÁVA OBEC ČASTÁ*SAMOSTATNE NEPREDAJNÉ

NA DRUHÝ POKUS, ALE PREDSA Síce nás tohtoročné počasie vytrápilo, ale dňa 6. 8. 2016 sa uskutočnil na našom modelárskom letisku už piaty ročník modelárskeho leteckého dňa "AIR GRILL ČASTÁ 2016". Aj keď bol veterný deň a niektorí piloti kvôli tomu ani nevzlietli, neubralo to na dobrej nálade nám i návštevníkom.

Okrem stálych ťahúňov Ľ u b o m í r a Hornáčka, Jirka Komárka a Dana Diváci mali čo obdivovať Hydena - sa nám skvelou pilotážou predviedol Jojo Lukáč ml. z RC klubu Riňany, ktorý aj napriek tomu, že má 11 rokov, je už stálicou slovenského akrobatického neba. To potvrdil vo svojej ukážke s Extrou 330 špeciálom pre freestyle s rozpätím 3 m. V tandeme spolu s Marekom Plichtom lietal Kamil Mrázik, obaja s MK Mnichovo Hradiště. Návštevníci mali možnosť vidieť ukážku skvelej pilotáže v "akrobatickom balete" dvoch Extier 300 s rozpätím 2.6 m.

Jedným z prvých pilotov, ktorý sa so svojím strojom Piper J-3 celodrevenej konštrukcie s rozpätím 3,6 m odhodlal v už spomínanom veternom počasí vzlietnuť bol Jozef Paračka zo synom Jessym. Možno aj preto, že merali cestu k nám do Častej až zo Švajčiarska, kde pôsobia v klube Glovelier, Jozef Lukáč ml. s Extrou 330 zopakovali svoje vystúpenie ešte niekoľkokrát počas dňa. Odvaha vzlietnuť a predviesť sa nechýbala ani ešte len 7-ročnému Sebastianovi Fagovi, ktorý k nám prišiel spolu so svojim strýkom z Bohdanoviec nad Trnavou.

Pilotáž, napriek tomu, že lieta jeden rok, zvládol na jednotku a svoj EPP model akrobatického lietadla Mathias Dolderer RedBull na elekt rop oh on, s rozpätím 1,4 m bezpečne doviedol naspäť na štartovaciu a pristávaciu dráhu.

Nesmiem zabudnúť Jozef Paračka so synom Jessym a lietadlom ani na najstaršieho Piper J-3 účastníka Air Grillu, 79-ročného Olina Vitáska z MAT Holíč, ktorý nám predviedol svoju vlastnoručne vyrobenú polomaketu turistického lietadla Piper Cherokee 180 v mierke 1:3. Precíznu prácu bolo možné obdivovať na makete agrolietadla Z-37 "Čmelák" s rozpätím 3,5 m Jirka Komárka z RC klubu Veselé. Zástupcom prúdových strojov bol Milan Lalík z LMK Očová s lietadlom Avanti XXL s rozpätím

2,48 m. Bohužiaľ, pre rešpekt z počasia do vzduchu nevzlietol, ale ukázal divákom aspoň rolovanie po dráhe a nezameniteľný zvuk prúdového motora. Letovú časť Air Grillu ukončil ako inak pilot a šoumen Daniel Hayden so svojou a k r ob a t i c k o - p yr ot e c h n i c k ou ukážkou na teraz už multifunkčnom lietadle Ulii Eagle s rozpätím 3 m.

Prečo multifunkčnom? Nuž preto, že toto lietadlo okrem už spomenutej pyrotechniky vynáša do vzduchu aj vetroň, vypúšťa parašutistov a zhadzuje cukríky pre „Balet“ dvoch Extier 300 Kamideti, ktoré ich potom s radosťou la Mrázika a Mareka Plichtu zbierajú. V prestávke, keď bol vietor najsilnejší a piloti nelietali, to so šarkanom skúšala Monika Komárková a Ľubomír Hornáček. Ako sa im darilo už nie je podstatné. Hlavné je, že mali z toho šou a dobrú náladu samotní aktéri, ale i diváci. Počasie sa k večeru ustálilo a do vzduchu sa dostali aj tí, čo si v silnom vetre netrúfli.

Návštevníci Air Grillu určite neodchádzali sklamaní. Piloti mali o to viac času na vzájomné debaty a diváci si mohli spestriť pobyt vyhliadkovým letom ponad Častú a hrad Milan Lalík s prúdovým Avanti XXL Červený Kameň vrtuľníkom Robinson 44 od spoločnosti UtaAir. Minulý rok nás potrápilo tropické teplo, tento rok zasa vietor. No "chlapci" z RC klubu Častá urobili všetko pre to, aby sa piloti i diváci cítili u nás na letisku príjemne a o rok sa vrátili, za čo všetkým patrí poďakovanie.

Taktiež chcem poďakovať posádke DHZ Častá, že boli po celý deň pripravení zasiahnuť v prípade krízovej situácie, ktorá našťastie nenastala. Maketový Z-37 "Čmelák" Jirka Komárka Za materiálno-technickú pomoc OÚ Častá, Tenisovým kurtom Častá a v neposlednom rade všetkým sponzorom, podporovateľom a rodinám členov RC klubu Častá. Dovidenia o rok priatelia. za RC klub Častá Roman Setnický foto: Pavel Benčík, Ľubomír Hrabal

Vaše podnety, návrhy a príspevky nám môžete posielať na uvedené e-mailové adresy: Roman Setnický, e-mail: roman.setnicky@gmail.com, PaedDr. Adam Herceg, e-mail: adamherceg@gmail.com INFORMAČNÍK - občasník vydáva obec Častá. Redaktori: Roman Setnický, PaedDr. Adam Herceg Grafická úprava: Roman Setnický.

Jazyková korekcia: PaedDr. Adam Herceg.

Redakčná rada: uznesenie OZ č. 56/OZ/2007 zo dňa 26.4.2007. Adresa redakcie: Hlavná 65, 900 89 Častá, tel.: 033 6495 205 Tlač: EQUILIBRIA s.r.o., Poštová 13, Košice. Nevyžiadané rukopisy a fotografie redakcia nevracia.

Redakcia si vyhradzuje právo na krátenie príspevkov, neberie zodpovednosť za obsah príspevkov a kvalitu fotografií!

NEPREDAJNÉ! Reg. č.: RP 311/2007 www.casta.sk