Častovský informačník 2016 04

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

4/16

V Y DÁ VA O BE C ČA ST Á * SA MO ST A T N E N EPR E DA J NÉ www. ca sta. sk Ročník IX, číslo 4

Obsah čísla:

O D K A N A L I Z OVA N I E Č A S T E J P O D P O R I L A Š VA JČ I A R S K A KO N F E D E R Á C I A

Dňa 23. novembra 2016 sa v obci Častá uskutočnilo slávnostné ukončenie investičnej akcie – stavby pod názvom „Celoobecná kanalizácia a ČOV pre obec Častá“.

Po takmer dva a pol roku od poklepania základného kameňa sa v areáli novovybudovanej čistiarne odpadových vôd na Štefanovskej ulici za účasti verejnosti a pozvaných hostí realizoval DHZ Častá, akt slávnostného prestrihávania pásky, čím sa symbolicky ukončila táto náročná investičná akcia.

Spoločenská kronika ............. 3 Program pokračoval v reprezentatívnych priestoroch Fuggerovho domu, kde v úvode vystúpili žiaci Základnej školy v Častej, ktorí koncertujú pod názvom „sláčikové trio PETRÁŠOVCI“ ZŠ s MŠ Častá ................... 4, 5 s hudobnou vsuvkou, ktorá navodila príjemnú atmosféru v majestátnych priestoroch vínnej pivnice.

Nová ČOV Častá, Hasiči radia ............................ 2

Báseň, Poviedka .................... 6 Poviedka, Staré mapy Častej ................. 7 Staré mapy Častej, ................ 8 JDS Častá ............................... 9 JDS Častá, DNK Častá ........ 10 OZ Schatmansdorf, Satyr ..................................... 11 Karate .................................. 12 OZ BTC Častá ....................... 13 Kynológia, Trojboj ................ 14 Trojboj, FC Slovan Častá ..... 15 FC Slovan Častá .................. 16 FC Slovan Častá, Veterány ............................... 17 Veterány, RC klub Častá ..... 18 Slávnostné strihanie pásky novej ČOV Po ich vystúpení vystúpila so slávnostným príhovorom sta-

rostka obce Ing. Mária Garajová, ktorá uviedla, že celkový rozpočet projektu bol vo výške

RC klub Častá, Nekrológ ..... 19 6.140.819,- €, na základe zmluvy o realizácii projektu boli obci celkovo poskytnuté finančné pro-

striedky vo výške 5.659.882,- €, a obec použila na projekt tiež aj vlastné finančné prostriedky vo výške 480.973,- €. Dĺžka novej verejnej kanalizácie predstavuje 7,7 km a obec pri tomto projekte zrealizovala 470 nových domových kanalizačných prípojok a vybudovaných bolo 4,2 km verejných kanalizačných odbočiek. Zrekonštruovaná bola stará kanalizačná sieť na ul. Na vŕšku Uzávierka čísla 1/17 bude a Záhradníckej v dĺžke 272 m, taktiež bola zrekonštruovaná aj dažďová kanalizácia na ul. Novej v dĺžke 350 m a upravené boli povrchy miestnych komunikácii v dĺžke 3,2 km na deviatich dotk12. marca 2017 nutých uliciach v obci, kde sa realizovala kanalizácia.

Nekrológ ............................... 20

pokračovanie na strane 2 →

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

V rámci projektu bola postavená nová moderná mechanicko-biologická ČOV s kapacitou na napojenie a čistenie odpadových vôd od 2500 ekvivalentných obyvateľov s dennou kapacitou vypúšťaných komunálnych odpadových vôd 400 m3. Nová čistiareň odpadových vôd je už v súčasnosti skolaudovaná a pracuje

Žiaci ZŠ Častá v novej ČOV

v skúšobnej prevádzke od 15. 06. 2016, v mesiaci november obec požiadala o jej uvedenie do trvalej prevádzky. Na túto čistiareň už v budúcom roku môže byť pripojených 90 % všetkých domácností v Častej, ku ktorým je privedená kanalizačná sieť a sú tiež vyvedené odbočky na domové kanalizačné prípojky.

Ako zdôraznila starostka obce, odkanalizovanie obce môžeme považova ť za h istor ick ý p okr ok v dejinách obce, tak asi ako bolo zavedenie elektriny či plynu v minulom storočí.

Za tento úspech pani starostka úprimne poďakovala všetkým prítomným a to konkrétne: prostredníctvom jeho excelencie pána Alexandra Wittwera poďakovala Švajčiarskej konfederácii za štedrý nenávratný finančný príspevok, vedeniu a všetkým zamestnancom Úradu vlády SR a Ministerstva životného prostredia SR, ktorí sa podieľali na realizácii tohto projektu, vedeniu a všetkým zamestnancom firmy COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s.r.o. a spoločnosti IZOTECH Group, spol. s r.o., ako zhotoviteľom stavby, ich zamestnancom, ktorí strávili v Častej viac ako 2 roky, Firme HYDROCOOP, spol. s r.o. za autorský dozor a projektovú dokumentáciu, Ing. Sviržovskému za stavebný dozor a inžiniering, Ing. Šúlekovej a Mg. Kakašovi za práce spojené s verejným obstarávaním, vedeniu a zamestnancom BVS, a. s., ktorí sa zúčastňovali kontrolných dní na stavbe a boli nápomocní pri r ealizácii pr ojektu, veden iu a zamestnancom odboru životného prostredia Okresného úradu v Pezinku za odborné rady. Starostka taktiež poďakoStrana 2

4

vala všetkým poslancom obecného zastupiteľstva v Častej, za podporu projektu a tiež všetkým zamestnancom Obecného úradu Častá, ktorí denne na projekte aktívne participovali. Nasledovalo tiež poďakovanie všetkým starostom susedných obcí, ktorí obci Častá fandili a morálne obec podporovali. Osobitne starostka v závere poďakovala bývalému starostovi obce pánovi Stanislavovi Jablonovskému, s ktorým od roku 2009, teda od začiatku celý projekt spoločne realizovali.

Následne vystúpil s krátkym príhovorom Alexander Wittwer, veľvyslanec Švajčiarskej konfederácie v Slovenskej republike, ktorý poďakoval všetkým prítomným, ktorí sa aktívne podieľali na projekte celoobecnej kanalizácie v obci Častá a zdôraznil, že Švajčiarska konfederácia všestranne podporuje ochranu životného prostredia a spodných vôd vo svojej domovine a prispieva tiež finančne na budovanie splaškových a dažďových kanalizačných sietí v krajinách východnej Európy a aj v Slovenskej republike. Jedným z príspevkov je aj nenávratná dotácia, ktorou bol finančne podporený projekt

1. Ak je to možné uhaste požiar vlastnými silami. Ak to nie je vo vašich silách, telefonicky volajte hasičov na tiesňovú linku 150 alebo 112! (158 – Polícia, 155 - Zdravotná záchranná služba).

2. Opustite priestor a budovu ohrozenú požiarom a dymom po únikových cestách. Nevstupujete do zadymených priestorov, na zadymené schodisko. Ostaňte v priestore, ktorý je nezadymený.

3. Keď sa vám nepodarí evakuovať, uzavrite sa v miestnosti čo najďalej od ohniska požiaru.

4. Zachovajte pokoj. Skúste opatrne kľučku na dverách miestnosti, v ktorej predpokladáte požiar. Pokiaľ je horúca, dvere neotvárajte. Pred prienikom dymu ich utesnite najlepšie namočeným uterákom, závesom a pod. Ak sa dá oblepte ich lepiacou páskou.

5. Upozornite na seba - najlepšie volaním či mávaním z okna, ale aj vyvesením plachty alebo časti odevu z okna. Upozorníte tak na seba hasičov i v prípade, že stratíte hlas alebo vedomie.

6. Pri pohybe v zadymenej miestnosti sa držte pri zemi, pretože dym stúpa hore.

7. Dýchajte cez improvizované rúško (napr. namočená vreckovka) .

Vystúpenie tria „Petrášovci“

celoobecnej kanalizácie a ČOV v obci Častá. V závere pán veľvyslanec Wittwer uviedol, že je osobne veľmi spokojný s vybudovaným dielom, ktoré si aj osobne prezrel a je rád, že túto investíciu mohla Švajčiarska konfederácia finančne podporiť.

OÚ Častá

ČO ROBIŤ V PRÍPADE POŽIARU? Všetko závisí od okolností. Ak požiar vypukol v byte a nie je možné ho uhasiť, tak odtiaľ treba rýchlo ujsť, no nie zase bezhlavo. Urobte pri opúšťaní bytu ohňu prekážky. Pozatvárajte za sebou pri odchode dvere, i vchodové, ale nechajte v nich kľúč. Pomôžete hasičom - nemusia ich násilne vylomiť - zničiť.

8. V prípade silného zadymenia si ľahnite na zem a kryte si ústa rúškom, pričom sa snažte pokojne dýchať. Nadýchanie splodín horenia je životu nebezpečné. Po troch až štyroch vdychoch človek upadá do bezvedomia.

9. V žiadnom prípade sa neschovávajte pod skriňu alebo pod posteľ.

10. Hasiči vždy dorazia k požiaru o pár minút, takže nezúfajte, pomoc príde čo najskôr.

Požiare v bytoch a bytových domoch tvoria rozsiahlu časť štatisticky evidovaných požiarov.

Väčšina nebezpečných udalostí vzniká z nedbanlivosti a neopatrnosti občanov a nedodržiavaním základných zásad protipožiarnej bezpečnosti, pričom škody na životoch a majetku občanov stále rastú.

Prajeme vám, aby ste tieto informácie nikdy v živote nepotrebovali a prispejú k spokojnému bývaniu v domoch, bytoch a bytových domoch bez požiarov. plk. Ing. Emil Moťovský, riaditeľ OR HaZZ v Pezinku

Ročník IX, číslo 4

Z ČINNOSTI DHZ ČASTÁ

SPOLOČENSKÁ KRONIKA – IV. štvrťrok 2016

Dobrovoľný hasičský zbor aj počas jesenných mesiacov vykonával svoju činnosť. Z činnosti vyberáme:

Prišli na svet:

20. 9. 2016 sa konala v našej hasičskej zbrojnici brigáda, počas ktorej sa preorganizovali vnútorné priestory garáže na výstavbu WC. 20. 9. 2016 hasičská jednotka vykonala výjazd na základe hlásenia z Krajského operačného strediska o pomoc pri požiari zanedbaných vinohradov v obci Kráľová pri Modre, kde bola použitá Tatra CAS 32 148.

21. 9. 2016 - 4. 10. 2016 sme brigádnickou činnosťou vybudovali v priestoroch HZ toaletu s umyvárňou.

4. 10. 2016 ošetrovanie pridelenej techniky CAS 32 Tatra 148, naši členovia sa postarali o pravidelnú údržbu vozidla.

8. 10. 2016 brigádnická činnosť v areáli hasičskej zbrojnice išlo sa o čistenie rín od ihličia, vyhrabanie parku a čistotu budovy.

19. 10. 2016 sa členovia DHZ postarali o opravu výfukového potrubia a celkovú údržbu vozidla CAS 25 101K v hasičskej zbrojnici v Pezinku.

21. 10. 2016 údržba povodňového vozíka - išlo o preštartovanie agregátov a celkovú údržbu.

22. 10. 2016 sme sa zúčastnili odborno-metodického zamestnania v Pezinku, na ktorom sme si spolu s okolitými DHZ precvičili tvorbu povodňových hradení, zdravotnú prípravu, vyhľadávanie osôb v zadymenom priestore a druhy požiarnych útokov.

V tento deň sme sa dozvedeli veľmi veľa vecí, ktoré nám budú užitočné v prípade mimoriadnych udalostí.

5. 11. 2016 bolo zazimované hasičské vozidlo CAS 32 T 148 z dôvodu, že vozidlo nie je zaparkované vo vykurovanej garáži, preto z neho bola vypustená všetka voda, aby pri zimných mrazoch neprišlo k poškodeniu čerpadla a mechanických častí vozidla. Z tohto dôvodu obec Častá podala žiadosť na farský úrad o prenájom časti pozemku za požiarnou zbrojnicou, kde by sme veľmi radi dobudovali svojpomocne garáž pre toto vozidlo aby bolo pripravené počas celého roka na mimoriadne udalosti.

3. 12. 2016 bola DHZ Častá privolaná k požiaru veľkokapacitného kont a jn era, ktorý je umiestnený nad kaplnkou časť Rárompajdle.

Ha si čská j e d n ot k a po príchode na miesto udalosti ihneď začala s likvidáciou požiaru, aby neprišlo k rozšíreniu do časti lesa. Po ukončení sa jednotka vrátila naspäť na základňu.

Keďže sa nám blíži koniec roka, chcem všetkým členom a ich rodinám Dobrovoľného hasičského zboru obce Častá popriať šťastné a veselé Vianoce a všetko dobré v novom roku 2017. Ľudovít Neshoda, veliteľ DHZ Častá

Izabel Filová Isabelle Horáková Matej Nezhoda Hana Tatranská Samuel Krútil

09.09.2016 18.10.2016 12.11.2016 18.11.2016 21.11.2016

Navždy nás opustili: Anna Šeborová Jozef Čambál Mária Holkovičová

87r.

49r.

93r.

30.09.2016 07.11.2016 13.11.2016

Zosobášili sa: Vladimír Jurík Ing. Eduard Gerek Peter Filo

Eva Myslíková Barbora Užovičová Mária Jakubčíková

Naši jubilanti: 80-roční František Mičko Pavol Púry

75-roční Marta Citterová Peter Kyrinovič Michal Siegel

70-ročné Elena Mosoriaková Mária Cíferská vypracovala: Mária Hornáčková /matrika, evidencia obyvateľstva/ Strana 3

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

4

ZŠ S MŠ ČASTÁ INFORMUJE O NIEKOĽKÝCH VYBRANÝCH AKCIÁCH, KTORÉ STÁLI ZA TO! ZŠ s MŠ nezaháľa ani v tomto školskom roku 2016/2017. Svedčí o tom nespočetné množstvo akcií, ktoré si opäť pripravili naše zanietené pani učiteľky s láskou a s nadšením nielen pre deti, ale aj pre ich rodinných príslušníkov.

MATERSKÁ ŠKOLA Tento školský rok sme odštartovali našou každoročnou Šarkaniádou, ktorú sprevádzalo množstvo rôznych súťaží, či už lepenie mašličiek na šarkaní chvost, kŕmenie šarkanov gaštanmi, tradičnými pretekmi a získavaním cukríkovošarkaníkových medailí.

V októbri - v mesiaci úcty k starším sme si spoločne s deťmi uctili naše babičky a našich deduškov milým posedením pri čajíku a koláčiku a s krátkym vystúpením ich vnúčatiek. Verte, či neverte, ani jedno oko neostalo suché.

Október v našej škôlke bol významný aj vďaka nášmu úspešnému projektu na Revitalizáciu školského dvora. Pomocou výbornej spolupráce s našimi zanietenými rodičmi sme mohli zorganizovať brigádu, vďaka ktorej sa môžu naše deti tešiť z nového zmyslového chodníka, vyvýšených záhonov, oddychovej zóny a drevených zvieratiek na rozvoj jemnej motoriky. Touto cestou im chceme ešte raz veľmi pekne poďakovať za pomoc, za ich šikovnosť, chtivosť a nápaditosť.

Môžeme sa pochváliť aj veľmi vydarenou akciou Bu-bu Mecheche, na ktorej sa zúčastnili rôzne ježibabky, duchovia, tekvičky a iné originálne strašidielka, ktoré dodávali tejto akcii to pravé „strašidelné čaro.“ Pred nami je azda jedno z najkrajších období v roku a zároveň aj jedna z najkrajších Materská škola akcií našej škôlky a tou je Vianočná hviezdička.

ZÁKLADNÁ ŠKOLA Jeseň je krásna, farebná a bohatá na mnoho prírodného materiálu. K tradíciám jesene patria aj vyrezávané tekvice. Preto dňa 21.10.2016 prišli deti spolu s rodičmi do ŠKD ukázať, aké majú šikovné ruky. Najkrajšie tekvice, za ktoré hlasovali súťažiaci, boli ocenené. Samozrejme, nechýbalo ani sladké občerstvenie. Naše jesenné tvorivé dielne sme ukončili lampiónovým sprievodom po obci.

V dňoch 24. 10. – 28. 10. 2016 sa niektorí žiaci 4. ročníka a 8. ročníka i učitelia spolu s pani riaditeľkou ZŠ s MŠ Častá, Adrianou Cíferskou, zúčastnili Nórsko Strana 4

zahraničnej študijnej cesty v Nórsku v meste Koppang.

Táto cesta sa uskutočnila v rámci B program SK02 Prispôsobenie sa zmene klímy a bola financovaná z grantov EurópskeNórsko ho hospodárskeho priestoru a Nórska. Hlavným účelom cesty bolo zvýšiť povedomie slovenskej verejnosti, žiakov našej školy a nórskej školy v Koppangu o význame vyučovania sokoliarstva v ZŠ Častá a jeho aplikovania na prispôsobenie sa zmene klímy. Oboznámenie sa so zmenou klímy v Nórsku a vplyvom tejto zmeny na voľne žijúce zvieratá, hlavne na predátorov. Podpora bilaterálnej spolupráce medzi Slovenskom a Nórskom.

Veľké poďakovanie patrí všetkým participantom. Taktiež sa chceme poďakovať veľvyslancovi Slovenskej republiky v Nórsku, Františkovi Kašickému a sponzorom: Nórsko Vinárstvu Mikuš, Barborke Šulákovej, rodine Zajíčkovej a ďalším.

Výsledky projektu:  bližšie spoznanie krajiny,  oboznámenie sa o zmene klímy v Nórsku a vplyve na zvieratá a hlavne predátorov,  oboznámenie sa so vzdelávacím systémom Nórska,  zvýšenie jazykových a prezentačných schopností našich žiakov a učiteľov pri prezentácii vyučovania sokoliarstva v našej škole,  nadviazanie budúceho partnerstva so školou v Koppangu,  zvýšenie atraktívnosti školy z titulu spolupráce so školou v Nórsku,  motivácia k prenosu pozitívnych vzorcov správania na základe poznania inej kultúry,  získanie vnútornej motivácie k učeniu sa cudzieho jazyka,  upevnenie vzťahov v tíme, ktorý sa skladá z pedagógov a žiakov.

Pripravili a zorganizovali sme školské aj okresné kolo 9. ročníka Olympiády zo slovenského jazyka a literatúry. V školskom kole sa zúčastnili žiaci ôsmeho a deviateho ročníka, štyria z nich boli úspešnými riešiteľmi. Najlepšou v našom školskom kole bola žiačka ôsmeho ročníka, Klára Beňová, ktorá 15. novembra 2016 reprezentovala našu školu v okresnom kole, ktoré sa tiež konalo v našej škole. Organizovala ho naša šikovná pani učiteľka Andrea Slaninková. Prišlo desať najúspešnejších olympionikov z celého okresu Pezinok. Všetci naši pokračovanie na strane 5 →

Ročník IX, číslo 4 hostia boli nadšení z privítania a občerstvenia, ktoré sme im pripravili. Za to, ako sa nám to podarilo, sa však musíme poďakovať veľmi ochotnej pani Vadovičovej, ktorá nám sponzorsky pomohla vyriešiť občerstvenie na najvyššej úrovni. Pochutili sme si na krehkých časťanských šiškách i teplých pagáčikoch, ktoré nám osobne priviezla a vyložila dvakrát za sebou, aby boli čerstvé a chutné. V dobrej a sladkej nálade sa nám skvele pracovalo a naša Klára obsadila 1. miesto v okresnej súťaži.

Tešíme sa, že nás bude reprezentovať v krajskom kole.

Začali sme aj s realizáciou projektových dní s cieľom spoz návať náš región.

Všetci žiaci, veľkí i malí, si prostredníctvom zástupcov školského parlamentu vyžrebovali, ktorú časť regiónu Regionálne dni budú spoznávať.

TÉMY: 1. rastliny nášho regiónu gaštan, dub – žaluď, jarabina, hrozno, šípky, orech; 2. zvieratá nášho regiónu divé – sviňa divá, srna, jeleň, ďateľ, vrabec, sýkorka... ; 3. domáce zvieratá v našom regióne – prasatá, králiky, sliepky... ; 4. cirkevné pamiatky nášho regiónu kostol, kaplnka ... ; 5. pomníky a pamätníky nášho regiónu, Fándly, 1. sv. vojna... ; 6. služby v našom regióne – kaderníctvo, kozmetika, kvetinárstvo; 7. reštauračné zariadenia nášho regiónu – pizza, štadión... ; 8. vinárstvo a tradícia v našom regióne, PEGAS, MIKOVINI, SOLDÁN... ; 9. školstvo v našom regióne, škola, škôlka... ; 10. možnosti kultúry v našom Regionálne dni regióne, divadlo, akcie... ; 11. zdravotníctvo v našom regióne – detská lekárka, obvodný lekár, lekáreň ; 12. historické pamiatky nášho regiónu – Červený Kameň, kaplnka... ; 13. podnikatelia v našom regióne – pekáreň, stolárstvo, drotárstvo...

Zistili sme veľa nových a zaujímavých vecí o svojom okolí.

Kto by veril, že keď sa človek viac zaujíma a viac pýta, stretne viac zaujímavých ľudí, ktorí vedia viac fascinujúcich informácií o úplne obyčajných záležitostiach. Pomohli nám ľudia, ktorých sme za týmto účelom oslovili. Hovorili sme s pani R. Vadovičovou v pekárni, s pánom Gážim vo vinárstve, s pani Schwarzovou v reštaurácii, s pánom Kováčikom z Červeného Kameňa, s rodinou Myslíkovou v ich vinárstve, s pánom Š.

Vadovičom, s pani A. Užovičovou, s pani Zajíčkovou z lekárne, s pani Herákovou z Kovapletu, pomohol nám aj pán farár, ktorý sa na túto funkciu opäť skvele pripravil. Videli sme toľko zaujímavostí v obyčajných hospodárskych dvoroch, spoznali sme veľa rastliniek, zvieratiek, stromov. Ochutnávali sme toľko zvláštností, o ktorých sme dosiaľ ani netušili. A to všetko vo vlastnom okolí. Spoznávali sme náš región a tešili sa z toho.

Dňa 26. 11. 2016 sa v obci Častá uskutočnili Vianočné tr-

hy. Pri tejto príležitosti si žiaci základnej školy pripravili malý vianočný program. Vystúpili žiaci Divadelného krúžku, pod vedením pani Užovičovej a pani Roedolf a žiačky speváckeho krúžku Muzika, pod vedením pani učiteľky Gríkovej. Predstavili sa malou divadelnou scénkou a zaspievali pesničky v sprievode akordeónu.

V dňoch 30. 11. a 1. 12. sa v našej škole, ako už každoročne, uskutočnilo otvorené vyučovanie na 1. stupni ZŠ pre verejnosť, kde si rodičia našich detí môžu prísť pozrieť, ako ich dieťa pracuje na vyučovaní. Otvorené vyučovanie realizujeme dvakrát ročne.

Na základe zmeny koncepcie zo štátneho vzdelávacieho programu, kde sa opäť objavila technická výchova, sú školy povinné mať dielňu na výučbu tohto predmetu. Pustili sme sa do práce a do budovania technickej dielne v priestoroch bývalej kotolne. Výsledok stojí zato. Dúfame, že naši žiaci opäť objavia čaro práce a konštruovania.

Starnutie je prirodzený proces, ktorý sa týka nielen ľudí, ale aj našich počítačov, ktoré nám koncom minulého školského roka už vypovedali svoju službu. Keďže Bratislavský kraj je st á l e v yl ú č en ý z europrojektov, nemohli sme sa na obnove počítačovej učebne zapojiť cez projekt. Pomocnú ruku nám podala naša Rada rodičov Počítačová učebňa pri ZŠ Častá a prispela finančným darom na 18 počítačov v hodnote 5224 Eur. Chceme vyjadriť veľkú vďaku za tento ich dobrý skutok. Hlboko si to vážime.

18. decembra vás srdečne pozývame na vianočné trhy o 14.00 hod. a vianočnú akadémiu o 14.30 hod. Výrobky i program si pre vás pripravili vaše deti. Budeme sa tešiť, že nás prídete podporiť.

Je čas, aby sme v mene celej našej školskej rodiny úprimne poďakovali všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom, či už priamo alebo nepriamo nezištne pomohli.

Vážime si akúkoľvek pomoc, či dobré slovo, spätnú väzbu, milý úsmev.

Prajeme Vám všetkým krásne prežitie vianočnýc h sviatk ov v kruhu svojich najbližších a úspešný vstup do Vianočné trhy nového roku. Nezabúdajte, že veľké tajomstvo a najväčšie bohatstvo toho najkrajšieho darčeka, je v milom úsmeve, vo vľúdnom slove, v úprimnom stisnutí rúk a v teplých pohladeniach.

Vianoce biele, pokojné, v žiari sviečok čarovné.

Hojnosť lásky, pochopenia,

ale hlavne odpúšťania.

V Novom roku zdravia, šťastia Naša školička celá.

zo srdca želá Strana 5

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

ŽIVOT Spomaľte rôčky, kam sa ženiete, veď je nám spolu krásne žiť.

A každé ráno s vďakou privítať a každý večer s vďakou ukončiť.

Priateľov stretať, potešiť sa s nimi a zo spomienok ďalej šťastne žiť.

Nech každý deň nám vleje novej sily, tešiť sa z detí, s vnukmi často byť.

S múdrosťou treba prijať každú zmenu, čo život denne prináša.

Veď staroba je darom z neba a požehnanie od Pána.

Na tvári vrásky, vlasy rokmi biele, je treba prijať s úctou, pohodou.

Vedieť sa tešiť z každej chvíle a všetko prijať s pokorou.

Ruženec v dlani spínam, k Tebe Pane a prosím, daj mám svoje požehnanie.

Za každý deň, čo ešte prežijeme, Ti v modlitbách dnes ďakujeme.

Blanka Gážiová

VYZVONENÁ ANČA To, čo vám rozpoviem, sa naozaj stalo.

A možno aj nestalo. Ale keď sa to stalo, tak to bolo veľmi dávno, ešte vtedy, keď môj pradedo bol za paholka u pána dekana v našej dedine, vlastne v našom mestečku. A možno sa to stalo ešte oveľa skôr. Isté je však to, že tento príbeh rozprával môj pradedo svojej vnučke, teda mojej mame, keď bola ešte malá a tá ho porozprávala mne. Ja si toho pradeda tiež pamätám, ale v tom čase bol už starý.

Narodil sa v druhej polovici devätnásteho storočia. Vtedy boli namiesto korún zlatky a namiesto halierov groše. Dnes už ani koruny a haliere neplatia, nedávno sme ich zamenili za eurá a centy.

Pradedo zomrel krátko po druhej svetovej vojne.

Ja som mal vtedy osem rokov. Často rozprával o tom aká bieda bola, keď bol on malý chlapec. Jeho rodičia vraj za deň zarobili iba štyri groše a len na denný chlieb potrebovali dva groše... Inokedy si zasa vzdychol: „Ach jaj, staré zlaté časy.“ Rád som ho počúval, ale nijako mi nešlo do hlavy, aké to boli zlaté časy, keď bola taká bieda. Dnes, keď som aj ja starý, je mi to úplne jasné: „Staré zlaté časy boli vtedy, keď sme boli mladí a nie je dôležiStrana 6

4

té či vtedy bola bieda, alebo blahobyt.“ Ako som už spomenul, keď bol môj pradedo mladý, bol u pána dekana v našej dedine za paholka. Naša dedina bola vlastne mestečko, lebo v nej bolo veľa obchodov a veľa rôznych remeselníkov: murárov, tesárov, stolárov, kolárov, kováčov, krajčírov, obuvníkov, vidlárov a všelijakých iných remeselníkov. Muselo to byť mestečko, lebo ešte aj dnes, keď ideme do kostola alebo do obchodu, ktorý je v blízkosti kostola, hovoríme, že ideme do mestečka. Tak je to od nepamäti zaužívané. Naše mestečko má malý chotár, a preto v ňom bolo málo gazdov. Pán dekan však v tých časoch patril medzi gazdov. Mal vinohrady, polia i lúky. Pri fare boli gazdovské stavby: maštale, chlievy a stodola. Dnes sú na tých miestach obchody, reštaurácia, pošta a bytovky. Pán dekan na svojom gazdovstve choval kone, kravy, svine, ovce a hydinu. Lenže pán dekan bol duchovná osoba, a preto na gazdovstve pracovať nemohol. Nepatrilo sa, aby duchovná osoba manuálne pracovala. A tak na jeho gazdovstve pracovali mládenci, ktorých volali paholkami a mladé dievčatá nazývané slúžkami. Medzi povinnosti paholka okrem každodenných prác v maštali, na poli, alebo vo vinohrade, patrila aj významná úloha, byť kočišom. To bolo vtedy, keď pán dekan mali ísť k pánovi biskupovi alebo keď mali navštíviť niektorého susedného farára. Mal som napísať „keď pán dekan mal ísť“. Lenže v tom čase sa „onikalo“, a to nielen pánom, ale aj vlastným rodičom. A vôbec, mravy boli vtedy inakšie. Napríklad, keď tatenko dali svojmu synovi za neposlušnosť pár poza uši, ten si musel pred tatenka kľaknúť a pobozkať ruku, ktorá ho potrestala. Ale aby som neodbočoval.

Keď pán dekan mali ísť na vizitu k pánovi biskupovi, paholok obriadil kone, aby boli čisté, obliekol si sviatočné nohavice a čistú košeľu a zapriahol do koča. Pomohol pánovi dekanovi do koča, ak bolo treba, prikryl mu nohy dekou, vyskočil na kozlík a hió! Celé mestečko sa pozeralo, ako sa vezú a vraveli si: „Zaiste idú k pánovi biskupovi.“ Autá vtedy ešte neboli a koč nemal len tak hocikto. A tie koče boli všelijaké. Čím väčší pán bol, tým mal honosnejší koč.

Presne tak ako dnes autá. Taký pán gróf, ktorý býval v zámku nad dedinou, sa vozil v koči, ktorý hintovom nazývali.

V hintove to ani po zlej ceste nedrgáňalo,

len sa to tak hojdalo, až to uspávalo. Hintov ťahali niekedy dva alebo aj tri páry koní, najmä vtedy, keď mal pán gróf naponáhlo, alebo keď sa chcel pred niekým ukázať.

Mladé dievčatá súce na vydaj, ale najmä parádnice z bohatších rodín snívali len o tom, aby pytači pre ne prišli na koči a aby ten koč bol čo najparádnejší.

Aj ženích mal byť čo najkrajší a čo najbohatší. Niektoré dievčatá si aj preberali.

Keď sa im ženích pre to, alebo onô nepáčil, odmietli ho. Taká bola aj Anička z bohatého domu neďaleko kostola. Tiež si preberala. Keď mala sedemnásť, osemnásť a devätnásť rokov, ani jeden ženích, pre ktorého ju prišli pýtať, nebol pre ňu dosť pekný, alebo dosť bohatý, alebo dosť mladý, alebo sa jej pre niečo iné nepáčil. A tak pytači prichádzali a odchádzali naprázdno. Lenže Aničke roky pribúdali a pytačov ubúdalo. Po čase už ani nijakí pytači nechodili a doma ju už iba Ančou volali. Ba už jej ani roky nepribúdali, lebo už dlhší čas vravela, že má iba dvadsaťdva rokov. Veru, všetko nasvedčovalo tomu, že ostane starou dievkou. Keď tu, v jedno jesenné predpoludnie pred ich domom zastal parádny koč. Koč bol ťahaný dvomi pármi ako uhoľ čiernych koní. Driečny pán vošiel do domu, predstavil sa rodičom, o svojom majetku porozprával a Aničku za ženu pýtal. Tá bez váhania súhlasila a ani rodičia nemali námietky. Aj keď im bolo čudné, že prišiel len sám. Aničkina mama to aj spomenula, ale sa to dajako zahovorilo. Otec vravel, že pôjde za pánom farárom, aby zariadil ohlášky, ktoré mali zaznieť po tri nedele v kostole z kazateľnice a o štyri týždne môže byť svadba. Za ten čas si dá Anička ušiť svadobné šaty, pripravia Aničkinu výbavu a veno a prihotovia všetko, aby mohla byť svadba, ako sa patrí. Ale ženích nesúhlasil. Vravel, že on si chce Aničku hneď odviesť a svadbu vystrojiť na svojom gazdovstve. Vraj má veľkú rodinu a veľa známych a ako by to vyzeralo, keby on, taký zámožný pán, nemal svadbu vo svojej usadlosti. Skrátka sľúbil, že všetko zariadi, ako má byť. Svadobné šaty pre Aničku dá ušiť svojmu krajčírovi a výbavu a veno môžu priviezť rodičia, keď prídu na svadbu. Rodičom sa to nepáčilo, namietali, že by sa patrilo, aby ich dcéra mala svadbu doma. Veď, čo na to povedia ľudia v dedine, keď jej doma parádnu svadbu nevystroja. On ich však pokračovanie na strane 7 →

Ročník IX, číslo 4 toľko všelijako prehováral a všetko možné sľuboval, že nakoniec súhlasili. Sľúbil im tiež, že pred svadbou pošle pre Aničkiných rodičov a najbližších príbuzných povozy, ktoré ich privezú na jeho usadlosť. Keď bolo všetko dohodnuté, bolo už pred poludním. Anička si obliekla sviatočné šaty, do batôžka si zabalila najnutnejšiu výbavu, so slzami v očiach sa rozlúčila so svojimi rodičmi a nasadla do koča. Ženích vysadol na kozlík, praskol bičom do koní a tie sa rozbehli tak prudko, že za kočom zostal len kúdol zvíreného prachu. Anička spokojne sedela, keď si zrazu uvedomila, že kolesá na koči nehrkocú. Pozrela von z koča a s hrôzou zistila, že letia vzduchom. Našťastie, ešte neboli ďaleko od dediny, lebo začula zvoniť zvony ich kostola. To napoludnie zvonili na „Anjel Pána“. Anička bola dobre po kresťansky vychovaná, a preto sa prežehnala a vzdychla si: „Pán Boh s nami a zlé preč!“ A začala sa modliť „Anjel Pána“ tak, ako ju to doma naučili.

Vtedy, z ničoho nič, zmizol koč, kone aj ženích a ona sa ocitla vo vinohradoch za hájom neďaleko dediny. Mala veľké šťastie, že nezabudla na dobré kresťanské vychovanie. To ju zachránilo od „zlého“.

Ten ženích by ju bol nebodaj do samého pekla zaviezol. Keď sa zo všetkého spamätala, vrátila sa skormútená domov k rodičom.

V dedine je to tak, že všetci ľudia všetko vedia. Ani Aničkina príhoda nezostala utajená, a preto ju volali „vyzvonená Anča“, ale len keď to ona a jej rodičia nepočuli. Ale posmechu sa aj tak nevyhla, lebo ľudia sa radi zabávajú na cudzí účet. Pravda je však taká: keby poludňajšie zvony neboli zvonili na „Anjel Pána“ a keby Anička nebola dobre po kresťansky vychovaná, ktohovie ako by bola pochodila.

Nakoniec všetko nad očakávanie dobre dopadlo. Anička už nebola taká hrdá. Sama sa presvedčila, že: „Pýcha peklom dýcha.“ A keď ju po nejakom čase prišiel pýtať pomerne mladý vdovec, vydala sa zaňho. Nebol bohatý, ale bol pracovitý, aj dosť pekný. Aspoň Aničke sa celkom páčil. Veď múdri a skúsení ľudia vravia: „Keď je chlap krajší od čerta, už je pekný dosť.“ Asi to bude pravda!

Anička dobre nažívala so svojim mužom, mali kopu detí a boli spokojní až do smrti. Na tú príhodu sa časom zabudlo, ale nie celkom. Ani ja som si nie celkom

istý, či by bolo dobré, keby sa na to úplne v plnom rozsahu, z čoho sa dá usudzovať, zabudlo, a tak som to pre istotu napísal. že v čase mapovania už boli sochy na Ing. Ivan Gáži svojich miestach. V Mape je zaznačených sedem krížov, ktoré smerujú z hradu do priľahlých lesov. Jeden kríž patril KalváČASTÁ NA STARÝCH MAPÁCH rii, jeden kríž patril Kaplnke Panne Márii Snežnej a ďalších päť krížov patrí zastaV druhej polovici 18. storočia veniam krížovej cesty. Z toho sa dá usuvyvstala, pre potreby armády Habsbur- dzovať približné rozpätie mapovania Časskej monarchie, nutnosť vytvoriť dôklad- tej a s určitosťou určiť, že sa tak stalo až né mapové zobrazenie, ktoré by spĺňalo po roku 1780. kritériá pre moderný spôsob boja habPrvé vojenské mapovanie posburského vojska. Staré mapy totiž pre zostáva z viac ako 900 mapových listov, potreby armády, najmä z hľadiska jej z ktorých približne 270 zachytáva územie presunov a manévrov, boli absolútne ne- dnešného Slovenska. Približná mierka postačujúce. Po skončení Sedemročnej týchto máp je 1 : 28 800. Vytvárali sa, vojny (1756 – 1763) sa napokon začalo takpovediac, „od oka“, keďže vojenskí s prvým komplexným mapovaním Hab- ka r t ogr a fi pr ech á dz a l i kr a ji n u

sburskej monarchie. Toto mapovanie je známe ako Prvé vojenské mapovanie alebo tiež Jozefínske, keďže jedným z jeho iniciátorov bol Jozef II. Vytvorenie komplexných máp, ktoré by zachycovali všetky sídla alebo prírodné danosti terénu, trvalo 23 rokov (1763 – 1785). Mapovanie územia Slovenska prebiehalo v 70.

– 80. rokoch 18. storočia. Mapové listy, na ktorých je zachytená Častá, možno datovať do posledných fáz prvého vojenského mapovania, teda do obdobia 1783 – 1785. Vidno to z toho, ako je rozvinutá Krížová cesta pri Červenom Kameni.

Pôvod samotnej Kalvárie na kopci za pohrebnou kaplnkou siaha do 50. rokov 18. storočia, no zastavenia krížovej cesty sú o čosi mladšie. Datovanie týchto sôch siaha práve do obdobia prebiehajúceho vojenského mapovania. Krížová cesta v anglickom parku hradu je tu zaznačená

a informácie prenášali do mapy na základe toho, ako ich videli v skutočnosti. Napriek tomu, že mapa obsahuje mnohé nepresnosti (v prípade Častej je napr. kostol posunutý hlbšie do Častianskej doliny oproti skutočnému stavu), ide o prvé presnejšie zaznamenanie máp aj tých najodľahlejších sídel.

Prvé vojenské mapovanie upustilo od zobrazovania reliéfnych nerovností terénu prostredníctvom kreslenia kopcov (opačné V = ˄), namiesto toho sa na mapách objavuje tzv. lavírovanie.

V mapách sa ich tvorcovia snažili projektovať základné determinanty terénu. Išlo o čo najpraktickejšie využitie pre potreby vojenských dôstojníkov, ktorým zväčša stačila základná informácia o danostiach terénu (kde sa nachádza kopec, nížina, pohorie a pod.). pokračovanie na strane 7 → Strana 7

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

4

Pre vojenského dôstojníka mali väčší význam informácie, ako tieto terénne nerovnosti prekonať. Mapy preto obsahujú pomerne detailné informácie o cestnej sieti. Zakreslené boli nielen hlavné cesty (tzv. hradské), ale tiež rôzne poľné cesty, ktoré spájali jednotlivé sídla.

Na širšom výreze okolia Častej vidno, že

Na mapu sa tiež nanášali kamenné sídla (červenou farbou), ako aj ostatné budovy postavené z iných materiálov (čiernou farbou). Špeciálne sa vyznačovali sakrálne budovy (kostol, kaplnka, socha, prícestné zastavenie), ktoré boli označené krížom. V centre Častej je jasne rozoznateľný kostol. Na

menej budov mala Štefanová (43), Píla (45) a napokon Borová (47). Štefanová a Borová mali hustejšiu zástavbu, než tomu bolo v obci Píla. Tam sa domy ťahali pozdĺž celej doliny, rovnako ako je tomu dnes, pričom rozdiely medzi susedmi pripomínali skôr kopaničiarsku rozptýlenú zástavbu. Susedná obec Dubová

okolité dediny boli doslova pretkané cestami. Tie sa zaznamenávali hnedou farbou, ak išlo o cesty nižšieho významu a červenou farbou, ak išlo o cesty, ktoré spájali jednotlivé regióny navzájom.

Už menej detailne sú zaznačené vodné toky, ktoré boli zakresľované, pochopiteľne, modrou farbou. Iba v prípade tých podstatnejších sa objavujú aj názvy. V prípade Častej sú zaznačené oba potoky, ktoré obcou pretekajú.

V okolí Častej sa v tom čase nachádzal iba jeden rybník, a to pri Štefanovej. Pomenovaný je iba potok Gidra („Gidra Bach“).

Názvy jednotlivých sídel sú trojjazyčné. Ako prvý býva zväčša uvedený nemecký ekvivalent, no nebolo to pravidlo. Nasledoval miestny, v tomto prípade slovenský ekvivalent a prípadne aj maďarský názov sídla. Červený Kameň je v mape zaznačený ako „Schloss Bibersburg“ a následne slovenský (Czerweni Kamen) a maďarský (Vöröskő) názov.

Pri Častej sa nachádzajú iba dva ekvivalenty – nemecký a slovenský – Schattmansdorf / Czasta, keďže pomaďarčenie názvu našej obce je mladšieho dáta. Napokon pomaďarčený názov vychádza v našom prípade z pôvodného názvu obce Častá.

jednom konci (pri cintoríne) i na druhom konci (križovatka dnešnej ulice Hlavnej a Zámockej) sa nachádzajú prícestné zastavenia. Kaplnka sa už nachádzala aj v lese po ceste na hrad na dnešnej Zámockej ulici. Ďalej za Častou je naznačená ešte Kaplnka sv. Rozálie. Na mape je veľmi dobre vidno, že Častá končila pri dnešnom tzv. hornom obchode a pri tzv.

Fuggerovom dome. Pôvodná cesta do Dolian viedla cez dnešnú Cintorínsku ulicu a ďalej pod úpätím Malých Karpát (približne súčasná vedľajšia cesta nazývaná aj Pod jazierkami). Častá bola v tom čase dedinou s pomerne hustou zástavbou. Mala približne 109 kamenných budov (medzi ne sú započítané obytné i hospodárske budovy). Len pre porovnanie, z okolitých dedín boli v tom čase väčšie iba Budmerice a Horné Orešany, ktoré mali nad 120 kamenných budov. O čosi menšie od Častej boli napríklad Suchá na Parnou (83 kamenných budov), Dolné Orešany (80) a susedné Doľany (74 budov). Ostatné okolité obce nedosahovali ani 50 kamenných budov. Štefanová a Píla boli pomerne rovnako veľké usadlosti ako Borová, to znamená do 50 kamenných budov. V žiadnej z týchto troch dedín však počet budov neklesol pod 40. Naj-

sa vyznačovala takisto pomerne hustou zástavbou, avšak v tom čase bola suverénne najmenšou dedinou s 36 budovami.

Z hľadiska pôdorysu sídla bola väčšina okolitých sídel (Častú nevynímajúc) veľmi podobná. Išlo o radovú zástavbu popri hradskej ceste alebo lokálnej ulici, ktorá mala podstatnejší význam aspoň pre samotné sídlo. Na mape Častej z prvej polovice 80. rokov 18. storočia vidno už aj formujúcu sa tzv. „Pažic“ (dnešná ulica Sokolská), ktorá bola v tom čase akýmsi autonómnym celkom v rámci Častej. Pažic sa formovala ako samostatná radová zástavba za záhradami ostatných domov okolo miestnej cesty, ktorá bola v tom čase ešte slepou ulicou – končila sa pri potoku.

Vojenské mapovania mali v čase svojho vzniku význam hlavne pre potreby habsburskej armády, no z hľadiska súčasných dejín sú náramne cenným zdrojom informácií o všetkých sídlach bývalej monarchie. Stačí sa len pozrieť na týchto zopár príkladov, ktoré nám prezradili mnohé o dejinách našej obce.

Strana 8

Michal Kovačik Zdroj: arcanum.hu

Ročník IX, číslo 4

Z O ŽI VO T A J E DN O T Y DÔ C HO DC O V V Č A ST E J V RO K U 2016 Spolupatričnosť a rovnaké postavenie tvoria základ pre združovanie dôchodcov v našej spoločnosti.

V našej obci tvoria členskú základňu tzv. starodôchodcovia a pribúdajú k nim noví čerství seniori. Cieľom našej klubovej činnosti je vytvárať priaznivé podmienky pre záujmové a pracovné aktivity tak, aby sa naši členovia

medzi sebou dobre cítili a pritom sa obohacovali o nové zážitky, kultúrne podujatia a spoločenské udalosti . V tomto roku bol náš klub kvôli rekonštrukcii niekoľko mesiacov zatvorený, preto mnohé aktivity boli obmedzené alebo organizované mimo obce Častá.

Tradične na začiatku jarných prác organizujeme autobusový zájazd na záhradkársku výstavu. V tomto roku sme navštívili výstavu Gardénia na výstavisku Agrokomplex v Nitre, kde si naši členovia prezreli nové kvetinové aranžmány a poučili sa v tvorivých dielňach o výsadbe a reze ovocných stro-

mov.

Mesiac máj je v rámci nášho okresu venovaný športovým hrám seniorov. Za našu obec nás reprezentovalo osem členov, ktorí domov priniesli zlaté, strieborné aj bronzové medaily a dokonca jedna naša členka postúpila z prvého miesta na krajské športové hry.

Samozrejme, myslíme aj na kultúru. Navštívili sme divadelné predstavenie v Mestskom divadle POH v Bratislave s názvom Zdravýnemocný, veľmi obľúbená je aj

Poznávací zájaz Košice

šlágerparáda, kde nám vyhrávali Kollárovci a na záver roka navštívime divadelné predstavenia Radošinského naivného divadla s názvom Lá-ska-nie.

Spoločnú dovolenku sme tento rok strávili v kúpeľoch Lúčky, aby

procedúry pre zlepšenie fyzického a duševného zdravia. Okrem toho nám okresná organizácia pridelila 6 kúpeľných poukazov so štátnou účelovou dotáciou.

Poznávacie zájazdy sme v tom roku organizovali dva. Jeden bol dvojdňový na východ našej krajiny do Košíc, kam sme cestovali spoločne vlakom a s výkladom turistického sprievodcu sme si pozreli mesto Košice, jeho históriu a pamiatky. Druhý poznávací zájazd bol autobusový so zameraním na vodné plochy. Prezreli sme si vodný areál Divoká voda v Čunove, kde sme mali možnosť sledovať tréning našej reprezent ácie a dokonca sa nám podarilo porozprávať a zagratulovať k úspechu našim zlatým medailistom z OH v Riu bratrancom Škantárovcom.

Z Čunova sme pokračovali na prehliadku vodného diela Gabčíkovo, kde sme sa na lodi Morava plavili cez plavebné komory.

V klube sme po ukončení stavebných prác organizovali pracovné brigády, aby sme pokračovali v skrášľovaní ďalších priestorov.

Stavebné a maliarske práce vykonali hlavne bratia Nezhodoví, ktorým aj touto cestou srdečne ďakujeme. Spoločným úsilím bola od-

Brigáda po odstránení starej šopy

Areál v Čuňove

sme využili liečebné

stránená drevená šopa na dvore, ktorá už ohrozovala bezpečnosť.

Hrdí sme aj na to, že sa nám podarilo znova obnoviť kaplnku a umiestniť v nej sochu Panny pokračovanie na strane 10 → Strana 9

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

4

ktorú nám prišiel posvätiť pán farár.

V rámci mesiaca úcty k starším bolo slávnostné posedenie organ i z o v a n é v spolupráci Bratia Nezhodoví pri pokládke koberca s obecným úradom pre všetkých seniorov obce Častá. V slávnostnej atmosfére vystúpil so svojím programom sólista opery SND Ivan Ožvát. Jubilantom sme zaželali pevné zdravie a odmenili sme ich malými darčekmi.

V roku 2016 oslávilo svoje okrúhle narodeniny 24 našich členov.

Stáva sa už tradíciou, že dňa 11.11. o 11:11 hod. sa rozozvučia zvony a pri pamätníku padlých pred kostolom si spoločne s vedením Pamiatka padlým - Vlčie maky obce za účasti žiakov Základnej školy v Častej zaspomíname na chlapcov a mužov, ktorí odchádzali z rodnej Častej do vojny a domov sa už nevrátili. Týmto slávnostným aktom sme sa pripojili k účastníkom spomienkovej akcie na padlých a obete vojenských konfliktov vo svete.

Záver roka chceme osláviť silvestrovským posedením pri kapustnici.

JDS Častá

ČI N N O S Ť DI V A D L A N A K O L E N E

V roku 2016 sme sa venovali predovšetkým reprízovaniu už naštudovanej hry Panoptikum, ktorú pre nás autorsky napísal a tiež režíroval Stanislav Šubík. Predstavenia sme odohrali v Dunajskej Lužnej, v Bratislave-Rači - v Nemeckom kultúrnom dome, kde sme už známi a máme tam takmer domáce prostredie. Ďalšie domáce prostredie nás privítalo v Dubovej, kde už tradične hrávame k Medzinárodnému dňu žien. Ďalej sme hrali v Dolnej Krupej, v Zohore a v Častej na divadelnom Festeátre.

Naše divadlo sa, samozrejme, zúčastňuje takmer všetkých obecných aktivít. Hneď zo začiatku roka sú to zabíjačky, kde chodíme ako maškary, pochovávame basu a tento rok sme prekvapili našich Festeátro priaznivcov aj paródiou na Labutie jazero. Ďalej spoluorganizujeme recesistický 1.máj. Zúčastnili sme sa obecnej súťaže vo varení gulášu, kde sme získali cenu hlasujúcich – tzv. Hlas ľudu. Ďalej sme obec reprezentovali tiež vo varení gulášu na mikroregionálnej súťaži v Budmericiach. Zúčastnili sme sa, ako každý rok, tradičného sprievodu na vinobraní v Pezinku.

Od začiatku roka sa priebežne robili prípravy na naše tradičné Festeátro, ktoré sme tento rok usporiadali po trinásty raz. Asi nešťastná číslovka zaúradovala, pretože so smútkom musíme skonštatovať, že hoci sme vyberali predstavenia, ktoré by mohli zarezonovať, zúčastnilo sa na ňom naozaj veľmi málo domácich divákov. Boli tu súbory z Dolnej Krupej, Chtelnice, Hriňovej, Modranské kráľovské divadlo, naši mladí nás prekvapili výborne zvládnutým návratom k Historkám spod častovskej veže od Mariána Minárika-Častovského. Hriňovské divadlo zahralo okrem Štepkovho Jánošíka aj rozprávku pre deti.

Festeátro nás stojí nemalé finančné prostriedky, ktoré si musíme zarobiť hraním a tiež nemalú osobnú námahu od každého zúčastneného, preto nás dvojnásobne mrzí fakt, že festival bol predčasne ukončený políciou. Naozaj sme tak netolerantní voči sebe, že nemôžeme vydržať trošku hluku, keď povolenie sme mali do 1:00 hod. po polnoci? A mrzí nás, že o vystúpenie prišli mladí ľudia, ktorým sme dali priestor, pretože zastávame zásadu, že je lepšie, ak produkujú nejakú umeleckú činnosť, než by sa mali bez záujmu potĺkať po obci. Ich sklamanie a sklamanie ich r o d i č o v a kamarátov bolo úplne hmatateľné.

A my si za svoju námahu tiež nezaslúžime takýto koV letných mesiacoch obec zrekonštruovala WC v budove klubu niec.

Jednoty dôchodcov Častá, nakoľko tie z čias materskej škôlky boli už za svojou životnosťou a nevyhovovali po technickej ani hygienickej stránke.

RED Súťaž vo varení gulášu Strana 10

Ľubica Bošmanská DNK Častá

Ročník IX, číslo 4

SRDEČNÉ PRIHOVORENIE SA “NA ZÁVER”...

Rok sa pomaly ale isto blíži ku koncu a občianske združenie Schatmansdorf otvára už siedmy rok svojho pôsobenia. V roku

2016 sme sa zúčastnili celkovo 28 podujatí na Slovensku i v zahraničí, z čoho sme štyri priamo organizovali. Stredoveké remeslá sme celkovo predvádzali neuveriteľných 542 hodín a najazdili sme 13500 km. A aby toho nebolo málo, tento rok si na konto pripisujeme ešte jedno podujatie na hrade Červený Kameň, kde vás veľmi radi uvidíme, veď je to čo by Časťan kameňom dohodil. 27. - 30. decembra budeme našu poctivú remeselnú prácu prezentovať v hradnej lisovni.

Pri príležitosti ukončenia roka je na mieste poďakovať všetkým, ktorí nás podporujú. Prioritne by sme radi vyjadrili vďaku celému personálu Obecného úradu v Častej, ktorí sú nám vždy ochotní pomôcť a poskytujú nám priestory na skladovanie vecí pri obecnom úrade. Taktiež aj miestnym fanúšikom, ktorí nás podporujú či už účasťou na podujatiach, alebo aj priamo zapožičaním rôznych vecí, či priamej výpomoci s prípravami Festivalu zabudnutých remesiel, ktorý sa každoročne realizuje na hrade Červený Kameň. Podporovateľov máme aj mimo obce a úspešne sa nám podarilo získať aj granty od Bratislavského kraja a Fondu na podporu umenia, vďaka čomu sme ešte viac zdokonalili naše stredoveké remeslá. Je toho naozaj veľa, čo sme tento rok zažili! Ak by vám učarilo obdobie stredoveku tak ako nám, neváhajte a pridajte sa k nám! Kontaktovať nás môžete cez našu web stránkuwww.schatmansdorf.sk.

Vstúpte spolu s nami do nového roka 2017 plní očakávaní z nových a nepoznaných výziev! Tešíme sa na stretnutie s novými ľuďmi, ale i so starými známymi, a verme, že to budú srdečné stretnutia. v mene celého tímu OZ Schatmansdorf Mgr. Vladimír Heger a Mgr. Zdenka Schwarzová

OZ SATYR Tento rok sme usporiadali už šiesty ročník Vianočných trhov Častofských. Vianočný stromček sme dostali od pani Soldánovej.

Chcem poďakovat pani Anne Budinskej a papiernictvu Karpaty, s.r.o. Modra za farebné baliace papiere, z ktorých deti ZŠ v Častej vyrobili veľmi pekné balíky. Musím poďakovať pani Tónke Geršičovej za jej neúnavnú, každoročnú výrobu vianočných ozdôb, bez ktorých by vianočný stromček proste nebol vianočným. Moje poďakovania patrí Standovi Kadlecovi za spílenie a transport vianočného stromu, tak isto pracovníkom OÚ Častá. V neposlednom rade pánovi Milanovi Važanovi, bez ktorého by výzdoba stromčeka nebola možná a za asistenciu Kubkovi Šulákovi, Erikovi Dobšovičovi a Láďovi Heldovi.

Samotné Vianočné trhy Častofské prebehli aj vďaka veľmi peknému počasiu v prijemnej, pohodovej atmosfére. Dostatok predajcov so zaujímavými ručne robenými výrobkami pritiahol tento rok nielen domácich návštevníkov, ale aj návštevníkov z Rakúska, Čiech a Poľska, čo nás ako organizátorov veľmi teší. Za spoluprácu na programe patrí veľká vďaka folklórnemu súboru LIPKA, deťom zo ZŠ Častá, FOR Bratislava a za dlhodobú spoluprácu, členom Divadla na kolene Častá. Moje veľmi veľké poďakovanie patrí všetkým členom OZ SATYR Častá, ktorí sa zúčastnili príprav a samotnej realizácie tohto už tradičného podujatia. Určite ho chceme robiť aj naďalej. Chceme toto podujatie robiť ešte lepším a zaujímavejším, hlavne čo sa týka prísneho výberu predajcov a tovarov, ktoré sa búdu aj v budúcnosti na Vianočných trhoch Častofských predávať. Ide nám o domácu výrobu, hlavne ručnú, remeselnú a tradičnú. Tak isto chceme zatraktívniť aj program, aby bol naozaj pre všetky vekové kategórie. za OZ SATYR predseda Marián Turay foto: Roman Setnický Strana 11

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

4

K A RA T E Začiatkom novembra 2016 sme v telocvični privítali delegáciu majstrov karate, ktorú viedol p. Roman Rebro. Vrátili sa z majstrovstiev sveta v karate WKF, ktoré sa konali v Rakúskom meste Linz. Priniesli i najčerstvejšie informácie z tohto prestížneho turnaja. Jeho návšteva mala i iný zmysel - chcel sa pozrieť na cvičenie detí, ako pokročili odo dňa, kedy ich videl naposledy. V rozhovore nezabudol oceniť ich zanietenosť pre tento šport i pomerne slušnú úroveň častianskeho karate.

Majstrovské skúšky karate Po dohode s Bratislavskou úniou karate (BUK) sa v Trnave uskutočnili 19. 11. 2016 skúšky karate na druhý DAN. Častá mala želiezko v ohni v podobe športovcov p. Zatlukala a Tesára, ktorí sa už dlhodobejšie pripravovali na tieto náročné skúšky. BUK vyslala o i. svojho komisára majstra karate a rozhodcu p. Vojtecha Jankó (4 DAN). Adepti potvrdili, že skúšky boli veľmi náročné a museli si siahnuť až na dno svojich síl, aby vydržali vysoké športové tempo. Potešením bolo, že skúšky zvládli na výbornú, a tak im, samozrejme, i touto cestou blahoželáme k získaniu druhého DAN-u.

Skúšky karate na STV – KYU Skúšky sa konali v Častej 7. 12. 2016, kedy sa telocvičňa premenila na domov asi 40–tky karatistov – majstrov i adeptov.

Nechýbali i rodičia, či nadšenci tohto športu. Adepti na skúškach museli správne zacvičiť náročné techniky. Skúškam predsedal Marek Rybárik (3 DAN) a zúčastnilo sa ich 26 detí a mládeže. Pásy v karate získali : 9 kyu : Novomeský, Foldeš, Púčik, Cíferská, Roedolf 8 kyu : Remža, Lakoštíková, Setnická 7 kyu : Svinčák, Garajová, Rášová, Roedolf 6 kyu : Palla, Adamkovič, Jašek 5 kyu : Jarošová, Zubajová, Moravčíková, Sláviková 3 kyu : Polakovičová Niektoré z detí nemohli byť skúšané vzhľadom na predpisy a lehoty, ktoré musíme rešpektovať.

Súťaž Mikuláš 2016 Deti sme rozdelili do vekových kategórií tak, aby si mohli zasúťažiť vzhľadom na ich vek i fyzické dispozície. Súťaž bola technicky náročná, nakoľko deti museli predviesť správnu aplikáciu úderových, obranných alebo kopacích techník. Tu sa bojovalo už o medaile. Súťaže sa zúčastnilo 28 detí. RozhodoStrana 12

vanie bolo pod taktovkou p. Romana Rebra, medzinárodného rozhodcu Európskej federácie karate (EKF). K tejto súťaži sa v ďalšom čísle informačníka ešte vrátime.

Mikulášske posedenie sa konalo 9.12.2016 za účasti športovcov (detí i mládeže), rodičov, trénerov, rozhodcov i hostí.

Pripravené boli prekvapenia v podobe odovzdávania diplomov, medailí a, samozrejme, chutnej večere. Deťom radosť spravila najmä torta a zákusky. Odovzdávanie cien sme už tradične ponechali na p. starostku Ing. Garajovú a zástupcu školy delegovaného p. riaditeľkou.

Blížia sa Vianoce i Nový rok, a tak mi dovoľte , aby som sa všetkých poďakoval za pomoc i podporu karate. Osobitne sa chcem poďakovať všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomáhajú. Je nesporné, že bez tejto pomoci by sme nemohli jestvovať. Výbor karate praje všetkým šťastné a pokojné vian očn é sviatky a veľa zdravia do nov é h o roku.

Výkonný výbor

Ročník IX, číslo 4

OZ BTC ČASTÁ Členovia, sympatizanti, podporovatelia, „BeTeťáCi“!

Je to neuveriteľné, ale zasa sme o jeden rok starší. A nielen my, ale spolu s nami aj BTC ČASTÁ, občianske združenie, ktoré je podľa slov Časťanov veľmi prí- Častovský cyklookruh 2016 jemným spestrením športového života v Častej.

A tak je čas zaspomínať na športové chvíle, ktoré sa zapíšu do kroník OZ BTC. Keď sme v polovici júna 2015 zakladali občianske združenie, ani nám nenapadlo, že sa naši členovia stanú súčasťou rôzOrganizátori nych podujatí, na ktorých nebudú reprezentovať len BTC, ale zároveň našu obec. V behu je treba spomenúť účasť na behoch Devín – Bratislava, na lyžiarskom behu Biela stopa a taktiež účasť na miestnych turistických podujatiach: Častovská 50. a Turistika pre všetkých v Doľanoch.

Veľká vďaka patrí aj majiteľom Kurty Častá, zvlášť J. Myslíkovi, ktorí neúnavne organizujú tenisové turnaje pre priaznivcov tohto športu.

Najsilnejším článkom OZ BTC je, ako ste mali možnosť si všimnúť, cyklistika. Pravidelné výjazdy a tréningy do lesov Malých Karpát na horských bicykloch či po malokarpatskom okolí na cestných bicykloch vyburcovali niektorých z nás zúčastňovať sa aj pretekárskych aktivít.

Medzi naše priority patrí tiež čas strávený spolu, napr. na pravidelnej cyk- Cyklomaratón BA - Jasná lodovolenke, či s našimi najbližšími – spolu sme sa povozili okolo Neziderského jazera (Neusiedler See).

Najviac nás teší, že sa nám podarilo zorganizovať naše c yk l o - t ur i st i c k é podujatie pod názvom ČASTOVSKÝ CYKLOOKRUH. 170 zaregistrovaných cyklistov, ktorí sa popaSme hore BA - Jasná sovali v troch cyklistických okruhoch,

bolo veru milým prekvapením. Okrem spokojných účastníkov sa akcia páčila aj zástupcom OÚ Častá, a tak sa do budúcnosti črtá perspektívna spolupráca.

Hoci sa zdá, že máRalúsko -odchod me našich dvojkolesových tátošoch dobre zazimovaných, nie je to celkom tak. Kolesá sa točia stále, a to hlavne tie organizačné.

Už teraz myslíme na ozajstný prvý ročník Častovského cykl ookruhu, o ktorom už teraz vieme, že sa bude Rakúsko - spoločná konať 10. 6. 2017. Znova sme „oprášili“ myšlienku bicyklami vstúpiť na územie „za plotom“, do obory. Preto sme v spolupráci s OÚ Častá odoslali žiadosti príslušným inštitúciám a kompetentným osobám o sprístupnenie lesných ciest v obor e p r e n a š e p o d u j a t i e . Zoška - časovka do vrchu Priatelia cykloturistiky z Častej a širokého okolia, držte nám palce, nech sa náš zámer vydarí. Sledujte aj naďalej našu facebookovskú stránku, kde sa postupne dozviete ďalšie podrobnosti.

Na záver nám, milí priaznivci športu, dovoľte zaželať vám požehnané vianočné sviatky a šťastný nový rok 2017.

Súťažná aktivita

Členovia OZ BTC Častá Foto: BTC

Strana 13

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

4

KYNOLÓGOVI A Z ČASTEJ

JUBILEJNÁ SEZÓNA 2016

Rok 2016 bol pre Kynologický klub Častá už tradične veľmi aktívny. Klub pokračoval vo svojej dlhoročnej činnosti zameranej na výcvik psov a zdokonaľovanie zručností psovodov. Pravidelné výcviky v kameňolome patria už ku koloritu nedeľných dopoludní v Častej.

Klub sa rozširuje o nových členov, ako aj plemená psov. Členovia klubu zorganizovali každoročnú kynologickú súťaž a reprezentovali obec na pezinskom vinobraní a ďalších podujatiach.

V rámci starostlivosti o výcvikový areál pripravili niekoľko brigád. Klub, ktorý pôsobí ako občianske združenie, splnil podmienky a je opätovne zaregistrovaný ako poberateľ 2 percent dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2016.

Ak máte záujem podporiť činn osť nášho klubu a pr á c u s deťmi, prostredníctvom tlačiva Vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2 percent zaplatenej dane nám ich môžete nasledujúcom roku 2017 poukázať. Naše údaje - Názov: Kynologický klub Častá, Právna for ma: obči anske z druž eni e, IČO: 42255368, SID:NULL, Sídlo: Hlavná 43/157,900 89 Častá. Za prejavenú podporu vopred ďakujeme.

Po jarnej časti sezóny, kedy naši pretekári prepisovali históriu silového trojboja na Slovensku, sme veľmi úspešne ukončili aj jesennú časť a vlastne aj sezónu celú. Bol to pre nás jubilejný rok. V októbri uplynulo od vzniku klubu celých 25 rokov. Zažili sme množstvo hocičoho. Ťažké začiatky, keď sme neúspešne bojovali o obecné priestory, o priazeň samosprávy a kadejakých úradov. Dnes tu stojíme nezávislí a bohatí (zasypaný zlatom, striebrom a bronzom). Silový trojboj rozvíja morálne schopnosti a disciplínu. Odolali sme všetkému, čo sa na nás valilo a stále valí. Vieme zabezpečiť sezónu tak, aby sme prinášali z celého Slovenska, ale aj Európy a sveta cenné poklady v podobe medailí.

Receptom na úspech je s k r om n os ť a tvrdá práca.

Nikdy n em ôž et e čakať na to, čo vám kto dá, musíte ukázať svoju životaschopnosť. Náš klub poskytuje služby verejnosti a zároveň aj úspešne reprezentujeme obec a Slovensko na rôznych súťažiach počas celého roka. Aby som bol stručný, tak len štatisticky. Doteraz sme mali 1240 členov a nerátam množstvo ľudí, čo si k nám len prídu zacvičiť v rámci služieb verejnosti. Zúčastnili sme sa na 266 súťažiach od pohároviek až po Majstrovstvá sveta a paralympiádu. Organizovali sme v Častej 40 súťaží významného charakteru. Spolu naši pretekári vybojovali 1033 medailí (436 zlatých, 336 strieborných a 261 bronzových). Ďalej za zmienku stojí 296 titulov z majstrovských súťaží všetkých úrovní. Z medzinárodných súťaží sme priniesli 151 medailí z toho 41 medailí z Majstrovstiev Európy a Majstrovstiev sveta (24 z ME a 17 z MS). Toto všetko zvládlo 151 pretekárov nášho klubu, z ktorých bolo až 25 reprezentantov SR. Tieto mimoriadne úspechy ozdobuje 333 zapísaných slovenských rekordov. Toto je veľmi stručný výpočet tvrdej práce, ktorú sme vykonali ako športovci. Nemenej tvrdá práca bola aj v iných oblastiach, ako sú zabezpečenie tréningových podmienok pre našich športovcov, nekonečnej diplomacie na zabezpečenie súťažných ambícií a získanie si dôvery u prípadných sponzorov a darcov. Tu patrí nesmierna vďaka každému, ktorýi len trochou dokázal a dokáže podporiť naše aktivity.

Takže, ako sme ukončili Kynologický klub Častá praje svojim členom a ich túto jubilejrodinám, ako aj všetkým spolupracovníkom nú sezónu? a podporovateľom príjemné prežitie vianočných sviatkov, Prvou súťaveľa šťastia, zdravia a úspechov v novom roku! žou jesennej František Kašický, predseda klubu časti boli foto: archív klubu Majstrovstvá sveta Strana 14

pokračovanie na strane 15 →

Ročník IX, číslo 4

v silovom trojboji dorastencov a juniorov v Poľsku. Náš pretekár v superťažkej kategórií nad 120 kg Erik Sipos dosiahol megaúspech ziskom 3 bronzových medailí (v drepe, v tlaku a v trojboji). Ďalším úspechom boli výborné výsledky našich mladých tr ojbojár ov v rámci medzinárodnej s ú ť a ž e v silovom trojboji.

Grand prix Slovakia, ktoré pravidelne organiz u j e m e v Častej. Cenné kovy a víťazstvá vybojovali na tomto skvelom podujatí Adriana Nilašová, Andrej Nilaš, Andrej Mesík a ďalší výborný borci. Náš najlepší juniorský výkon dosiahol talentovaný Samo Lederleitner, ktorý prekonal famóznu hranicu 800 kg v trojboji v hmotnostnej kategórií do 120 kg. Súťažnú jeseň sme uzatvorili Majstrovstvami Slovenska družstiev v silovom trojboji siedmou obhajobou titulu. Naše družstvo v zložení Ondrej Novomeský, Ján Schwarz, Peter Moravčík a Peter Zachar doslova prevalcovali súperov a jasne zvíťazili. Medailové umiestnenia brali aj v súťaži jednotlivcov v rámci tohto šampionátu v Sabinove. Po týchto úspechoch sme v bodovacej súťaži klubov Slovenska v našom športovom zväze SAKFST opäť jasne obhájili ďalšie víťazstvo.

Poslednou výzvou sezóny boli voľby do Výkonného výboru Slovenskej asociácie kulturistiky, fitness a silového trojboja.

Na volebnej konferencií v Trenčíne za účasti ministra školstva Petra Plavčana som bol po štvrtýkrát zvolený do funkcie viceprezidenta SAKFST pre silový trojboj a tlak na lavičke. Teraz nasledujú rôzne spoločenské akcie a som rád, že naše 25 výročie oslávime v kruhu našich najbližších.

Pavol Kovalčík, tréner ŠK SPC Častá

ŠK SLOVA N ČA STÁ Milí občania a fanúšikovia futbalu, dovoľte, aby som vás informoval o výsledkom našich družstiev v jesennej časti ročníka 2016 / 2017. Oproti minulému roku naše družstvá trochu ustúpili zo svojich pozícií, najväčším sklamaním však sú výkony a výsledky nášho A-družstva.

Družstvo prípravky od leta čakala menšia zmena, nakoľko sme sa rozhodli, že od tejto jesene spojíme mládežnícke družstvá žiakov a prípravky so susednou obcou Doľany. Spoluprácu si zatiaľ všetci pochvaľujú a veríme, že v takejto spolupráci sa bude pokračovať aj naďalej. Preto cez leto mali tréneri prípravky plné ruky práce, aby dali dokopy deti

z oboch obcí a vyriešili aj všetky organizačné veci, ktoré súviseli s tréningami. Sme radi, že do družstva prípravky prichádzajú stále nové detičky, že ich futbal baví a že sa tento projekt tak krásne rozbehol.

Prípravka mala počas jesene suverénne najťažší program, keďže musela odohrať behom dva a pol mesiaca až 15 majstrovských zápasov, teda v priemere dva zápasy za týždeň, čo bolo pre deti niekedy veľmi náročné. Sme radi, že družstvo podávalo počas celej jesene oveľa vyrovnanejšie výkony ako minulú premiérovú sezónu. Škoda len, že pár zápasov sme prehrali o gól, tieto bodové straty stáli prípravku trošku lepšie umiestnenie v tabuľke po jeseni. Veríme ale, že na jar to prípravka dobehne, zápasov majú na to veľa a veríme, že aj postavenie v tabuľke sa zlepší. Inak prípravka super reprezentuje obec, tréningový proces je ukážkový, detí je niekedy na tréningoch aj 30, čo je dosť veľa. Preto obrovská vďaka patrí trénerom M. Cíferskému, E. Krchnákovi a P. Minárikovi, ktorí sa najviac venujú týmto deťom a organizujú aj celý chod družstva prípravky. Takisto obrovská vďaka patrí všetkým rodičom a rodinným príslušníkom, ktorí pomáhajú či už pri tréningoch, alebo pri vození detí na zápasy a tréningy. Tiež sa chceme poďakovať aj ostatným ľuďom, ktorí prichádzajú povzbudzovať prípravku na zápasy, keďže atmosféra na zápasoch býva fantastická. Dúfame, že cez zimu chlapci a dievčatá potrénujú a že sa im na jar bude ešte viac dariť.

Ako už tradične posledné roky, tak najväčšiu radosť nám robilo družstvo žiakov. To prešlo cez leto veľkými zmenami, čo sa týka súpisky, nakoľko po minulej sezóne až 6 chlapcov prešlo z kategórie žiaci do dorastu a bolo treba behom dvoch mesiacov vybudovať takmer nové mužstvo. Veľmi tu pomohla už spomínaná spolupráca s Doľanmi, kde tiež mali málo chlapcov, aby sami dokázali zložiť žiacke družstvo, a preto bola a je táto spolupráca prospešná pre obe obce. Naviac súťaž žiakov od tohto ročníka spojila do súťaže družstvá z okresov Pezinok a Malacky, čo bolo dosť náročné na cestovanie. Naši žiaci cestovali na jeseň až päťkrát na Záhorie, kde ich čakali úplne noví súperi, ktorých nepoznali z predchádzajúcich ročníkov a pri pohľade na tabuľku aj súperi oveľa kvalitnejší. Síce žiaci skončili po jeseni až na 7. mieste, ale spomedzi družstiev z pezinského okresu sú v súťaži v tabuľke najvyššie. Škoda remízy v Dubovej a v poslednom kole doma pokračovanie na strane 16 → Strana 15

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

4

s Modrou, mohlo byť bodov trošku viac. Takisto počas jesene vypadli dlhodobo kvôli zraneniam opory Juráček a Križanovič, veľa zápasov chýbal aj Vittek, čo bolo veľmi vidieť pri vyrovnaných zápasoch, kde nakoniec naši chalani o gól, či dva prehrali. Nikde však neurobili hanbu, výsledkovo sklamali len v zápase v Malackách, kde však chýbali opory mužstva. Naopak výborné výkony podali v ostatných zápasoch, kde trápili aj lídrov tabuľky a keď už aj prehrali, tak o gól. No a s mužstvami z pezinského okresu len vyhrávali alebo remizovali. Mužstvo má veľký potenciál napredovať. Na jar, keď chlapci dobre potrénujú a budú všetci zdraví, určite môžu ísť v tabuľke ešte vyššie a získať určite viac bodov ako na jeseň.

Preto im želáme veľa úspechov, chuti do tréningov a zimnej prípravy a aby boli inšpiráciou pre ostatné družstvá v klube, ktorým to teraz až tak ako žiakom nejde. Veľká vďaka opäť patrí trénerom a tímu okolo nich, p. Drozdovi, p. Prutkayovi, p.

Vrbinkovičovi a p. Križanovičovi, ktorí sa o žiacke družstvo starajú. No a, samozrejme, netreba tiež zabudnúť na rodičov, ktorí pomáhajú nielen povzbudzovaním na zápasoch, ale obrovská vďaka im patrí najmä za vozenie chlapcov na zápasy, najmä na Záhorie, kde niekedy naozaj treba obetovať celý deň, aby chlapci mohli odohrať jeden zápas.

No a posledné zhodnotím naše A–mužstvo, pri ktorého hodnotení veľmi nie je čo hodnotiť. Nebudem tu teraz menovať jednotlivcov a prečo je mužstvo v tabuľke tak, ako je.

Jednoducho je to tímová robota a ako tím na jeseň na plnej čiare zlyhali. Či už prístupom, tréningami, bojovnosťou v zápasoch a celkovo zodpovednosťou za hru a výsledky - ako tím sklamali. Máme tu veľa šikovných futbalistov, no ich prístup sa musí rýchlo zmeniť. Aj vedenie, ale hlavne obec, vynakladá nemalé úsilie, aby tu futbal fungoval a reprezentoval, čo sa nám pri A-mužstve zatiaľ nedarí. Skúšali sme už veľa vecí, ako napr. cudzí kvalitný tréner, doplnenie kádra, keďže sme prešli aj obdobím zranení niekoľkých hráčov, návrat k trénerovi, ktorí tu už viackrát pomohol pri futbale. Tiež sme išli aj cestou omladenia kádra, ale zatiaľ nič nepomáha. Pre terajšie vedenie je to počas zimy úloha asi najťažšia, a to aby sa prístup, hra a výsledky mužov zlepšili. Myslíme si, že podmienky na tréningový proces a futbalový rast tu majú chalani výborné, už treba len začať počas zimy tvrdo pracovať a trénovať, treba aby starší a skúsenejší hráči boli príkladom a mladší, aby sa tréningami a výkonmi snažili k nim priblížiť.

Všetko je ale o tíme, jeden sám nič nezmení, ale každý musí najprv začať sám od seba, len poctivým prístupom, tréningom a tímovou spoluprácou sa dajú dosiahnuť nejaké výsledky.

A toto platí aj pre obyčajnú 6. ligu. Takže dúfam, že chalani si tieto slová zoberú k srdcu, teraz si od futbalu na dva mesiace oddýchnu a cca. od februára začnú s prípravou na jarnú sezónu.

Chceli by sme káder cez zimu ešte doplniť o našich dorastencov, ktorí hrávajú v obciach po okolí, tam však bude dôležitý aj súhlas rodičov detí, aby im dovolili hrávať za družstvo mužov.

No a dúfame, že sa do prípravy zapoja aj chalani, ktorí dlhšie nehrávali ako P. Čaputa a ďalší a že dobre potrénuje a hlavne odohrá viac zápasov P. Kyrinovič, ktorý nestihol začiatok jesene, lebo ešte pracoval v USA. Dúfame tiež v skorý návrat po operácii kolena M. Achymského a tiež dúfame, že viac sa na tréningoch ukážu aj chlapci mimo Častej, kde tiež až na pár výnimiek nie sme spokojní s prístupom k ich povinnostiam v klube.

Strana 16

Na záver chcem poďakovať najmä p. starostke a obecnému zastupiteľstvu, ktorý nás najviac finančne podporujú, my sa zasa na oplátku snažíme stále zveľaďovať areál ihriska. Dúfame, že táto spolupráca bude pokračovať aj v budúcom roku aspoň tak ako doteraz. Tiež sa chcem poďakovať aj ostatným členom výboru za ich prácu pre klub, bez nich by klub nefungoval. Ďalej ďakujem aj všetkým ostatným členom OZ FC Slovan Častá, ktorí nám pomáhajú pri futbale a správe futbalového areálu. A tiež všetkým väčším, ale aj menším sponzorom, ktorí nám počas roka pomáhali. Veľké ĎAKUJEM !

No a v novom roku 2017 veľa zdravia, šťastia a úspechov, aby ste chodili s radosťou na naše zápasy, cítili sa na našom štadióne príjemne a nech sa vám splnia všetky vaše sny a priania.

Ivan Ružek, predseda FC Slovan Častá Zápasy FC Slovan Častá seniori – jeseň 2016 1. kolo 2. kolo 3. kolo 4. kolo 5. kolo 6. kolo 7. kolo 8. kolo 9. kolo 10. kolo 11. kolo

Častá – voľný žreb Častá : Pernek 0:2 Láb : Častá 4:0 Suchohrad : Častá 2:5 góly: 2x Mat. Cíferský, Hnátek, Šim kovič, Martešík Častá : Malacky „B“ 1:7 gól: Šimkovič Studienka : Častá 3:0 kont. Častá : Vysoká pri Morave 2:4 góly: Cíferský, Sprušanský Rohožník „B“ : Častá 6:2 góly: Hnátek, Šikovič Častá : Doľany 0:3 Malé Leváre : Častá 8:1 gól: Cíferský Častá : Vinosady 1:2 gól: Duffala

Tabuľka VI. liga seniori – po jeseni 2016 1

FC Malacky B

10 8

2

0

51:8

26

2

ŠK Láb

10 8

2

0

40:6

26

3

FK CINEMAX Doľany

10 7

2

1

49:14

23

4

FK Studienka

10 6

1

3

37:9

19

5

OFK Vysoká pri Morave

10 6

0

4

28:36

18

6

FK Malé Leváre

10 5

0

5

29:23

15

7

TJ NV Pernek

10 5

0

5

28:23

15

8

FC Rohožník B

10 3

1

6

29:27

10

9

Obec. fut. klub OFC 014 Vinosady 10 2

0

8

9:42

6

10

FC SLOVAN Častá

10 1

0

9

12:41

3

11

FC Suchohrad

10 0

0

10

5:88

0

Zápasy FC Slovan Častá žiaci – jeseň 2016 1. kolo Rohožník : Častá 0:3 góly: Križanovič, Drozda, Plančík 2. kolo Častá : Budmerice 6:1 góly: 2x Juráček, Križanovič, Droz da,Vittek, Mat. Vrbinkovič 3. kolo Láb : Častá 1:1 gól: Križanovič 4. kolo Dubová : Častá 2:2 góly: Kičin, Mat. Vrbinkovič 5. kolo Častá : Záhorská Ves 5:6 góly: 2x Križanovič, 2x Vittek, Mat. Vrbinkovič 6. kolo Studienka : Častá 4:2 góly: 2x Vittek 7. kolo Častá : Báhoň 10:0 góly: 4x Vittek, 3x Malovec, 2x Tereš, Mat. Vrbinkovič

pokračovanie na strane 17→

Ročník IX, číslo 4

8. kolo Žolík Malacky : Častá 13:0 9. kolo Častá : Veľké Leváre 3:1 góly: Drozda, Kičin, Tereš 10. kolo Lozorno : Častá 1:0 11. kolo Častá : Modra 2:2 góly: Vrbinkovič, Tereš

Tabuľka prípravky po jeseni 2016

Tabuľka starších žiakov po jeseni 2016

1

FK Záhorská Ves

11

10

0

1

62:15

30

2

ŠK Žolík Malacky B

11

9

0

2

105:9

27

3

ŠK Láb

10

7

2

1

45:8

23

4

ŠK Lozorno, FO

11

6

2

3

42:24

20

5

TJ Veľké Leváre

11

6

2

3

33:23

20

6

FK Studienka

10

5

1

4

29:22

16

7

FC SLOVAN Častá

11

4

3

4

34:31

15

8

TJ Dubová

10

3

2

5

19:22

11

9

FC Rohožník

10

3

1

6

24:37

10

10

FC Družstevník Budmerice

11

3

0

8

19:62

9

11

FC Slovan Modra

11

1

1

9

14:63

4

12

ŠK Báhoň

11

0

0

11 2:112

0

Zápasy FC Slovan Častá prípravka – jeseň 2016 1. kolo 2. kolo 3. kolo 4. kolo 5. kolo 6. kolo 7. kolo 8. kolo 9. kolo 10. kolo 11. kolo 12. kolo 13. kolo 14. kolo 15. kolo

Modra : Častá 9:0 Častá : Limbach 5:5 góly: 3x Zajíček, 2x Krchnák Cajla : Častá 7:2 góly: Krchnák, Hajdin Častá : Viničné 0:1 Budmerice : Častá 6:3 góly: 2x Zajíček, Krchnák Častá : Vištuk 0:5 Báhoň : Častá 1:4 góly: 2x Tkáč, Zajíček, Krchnák Svätý Jur : Častá 7:2 góly: Zajíček, Hajdin Častá : voľno Šenkvice : Častá 2:0 Častá : PŠC Peinok 1:5 gól: Nagy - vlastný Jablonec : Častá 3:2 góly: Zajíček, Thanh Nguyen Tien Častá : Grinava 2:7 góly: Zajíček, Krchnák Slovenský Gob : Častá 7:0 Častá : Vinosady 4:3 góly: Zajíček, Krchnák, Tkáč, Ková Čik

1

CFK Pezinok - Cajla

14

13 1

0 137:11 40

2

ŠK Svätý Jur

14

12 0

2 92:32

36

3

FC Slovan Modra

14

11 2

1 68:12

35

4

OŠK Slovenský Grob

14

11 0

3 76:19

33

5

PŠC Pezinok

14

10 0

4 80:28

30

6

TJ Slovan Vištuk

14

9 0

5 75:37

27

7

ŠK Šenkvice

14

8 1

5 51:32

25

8

TJ Slovan Viničné

14

5 1

8 36:74

16

9

FC Družstevník Budmerice

14

5 0

9 31:61

15

10

Grinavský futbalový klub 1923 14

5 0

9 32:83

15

11

FK Karpaty Limbach

14

4 1

9 27:57

13

12

ŠFK Prenaks Jablonec

14

4 1

9 16:52

13

13

FC SLOVAN Častá

14

2 1

11 25:68

7

14

ŠK Báhoň

14

2 0

12 19:111

6

15

OFC 014 Vinosady

14

0 0

14 11:99

0

Jednu krásnu jesennú, slnkom zaliatu sobotu 22. októbra 2016 sa cez Častú doslova „liala“ kolóna asi osemdesiatich vozidiel veteránov a niekoľkých motocyklov na svojej spanilej jazde malokarpatským regiónom. Podujatie organizoval Veterán Tatra Club Šenkvice. Tu je niekoľko záberov z prejazdu Častou.

Viac foto nájdete na: https://www.facebook.com/roman.setnicky/media_set? set=a.1545361415490437.1073741977.100000497791013&ty pe=3&pnref=story

VETERÁNY V ČASTEJ

foto: Roman Setnický .

pokračovanie na strane 18 → Strana 17

ČASTOVSKÝ INFORMAČNÍK

4

ROZLÚČKA SO SEZÓNOU Tak ako sa modelárska sezóna začína, tak sa aj musí skončiť, a preto aj náš klub dňa 15. 10. 2016 oficiálne ukončil modelársku sezónu a zatvoril nebo nad našim RC letiskom v Častej.

Dialo sa tak za účasti členov RC klubu Častá, ale aj, ako býva už dobrým pravidlom, za prítomnosti kamarátov pilotov a ich Dušan Voda pri príprave elektrovetroňa rodinných príslušníkov z iných RC klubov. Atmosféra bola priam rodinná a nálada výborná, umocnená oslavou narodenín nášho kamaráta pilota Jirku Komárka z RC klubu Veselé. Teploty boli síce jesenné, no lietanie si piloti vychutnávali v záplave slnečných lúčov. Medzi tým, ako sa pilotom dobíjali batérie na ďalší let, mali možKamaráti z RC klubu Pezinok v akcii nosť občerstviť sa grilovanou klobásou, teplým čajom a tí čo nešoférovali, aj niečím ostrejším. Keďže opäť trochu pofukoval vietor, do vzduchu sa dostali okrem lietadiel aj šarkany.

Takéto podujatia nie sú len o lietaní, ale hlavne o kamarátstve a spol upatričn osti.

Preto záver podujatia zastihol všetkých v družnej debate a nikto z nás Y ak 5 4 D u š an a M i ť u c h a v o v z d u c hu nepostrehol, ako ten čas ubehol.

Nebo je síce oficiálne uzatvorené, no veríme, že sa ešte tento rok stretneme, ak počasie dovolí pri tradičnom Silvestr ovskom polietaní a kapustnici.

Veselá nálada vládla až do konca pokračovanie na strane 19 → Strana 18

Ročník IX, číslo 4

LETISKO TO NIE JE LEN LIETANIE Mohlo by sa zdať, že náplňou členov RC klubu Častá je len lietanie s modelmi, no opak je pravdou. Na to, aby mohli modely lietadiel bezpečne vzlietnuť a pristáť, je potrebné pravidelné týždenné koKosenie letiska senie trávnatej plochy o výmere cca. 2,5 ha. Po veterných dňoch treba vyzbierať polámané a popadané konáre zo stromov, vyhrabať lístie a prevádzať údržbu mobiliáru areálu. To všetko zabezpečujú členovia RC klubu osobne na brigádach.

Valcovanie letiska No mnohé práce, napríklad valcovanie letiskovej plochy alebo dosev trávy by nemohli byť uskutočnené, nebyť podpory sponzorov, ktorým touto cestou ešte raz srdečne ďakujeme.

Dosev trávy

Za RC klub Častá Roman Setnický foto: R. Setnický, a archív Pavla Benčíka Po víchrici 2. 12. 2016 nás čaká oprava vstupnej brány

BLÍŽIA SA SVIATKY POKOJA A MIERU, PRETO SI RC KLUB ČASTÁ DOVOĽUJE ZAŽELAŤ VÁM, ABY STE TOHTOROČNÉ VIANOCE PREŽILI V POKOJNEJ NO RADOSTNEJ ATMOSFÉRE V KRUHU SVOJICH RODÍN A DO NOVÉHO ROKU 2017 VEĽA ZDRAVIA, POHODY V RODINNOM A ÚSPECHOV V PRACOVNOM ŽIVOTE.

ZA PROF. MUDR. KAROLOM BOŠMANSKÝM, SVD DRSC. nekrológ V Misijnom dome v Nitre na Kalvárii dňa 27. novembra 2016 zomrel prof.

MUDr. Karol Bošmanský, SVD DrSc., emeritný profesor R í msk ok a t ol í c k e j cyrilometodskej bohosloveckej fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

Navždy nás tak opustila významná osobnosť obce Častá. Rodina, spolubratia a známi sa s pánom Karolom Bošmanským rozlúčili počas zádušnej svätej omše vo štvrtok 1. decembra 2016 v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Nitre na Kalvárii a na pohrebných obradoch na Cintoríne svätého Cyrila a Metoda na Cabajskej ceste v Nitre.

Karol Bošmanský sa narodil v Častej dňa 22. júla 1927. Počas štúdií na gymnáziu v Nitre vstúpil v roku 1942 do Spoločnosti Božieho Slova (verbisti) a prvé rehoľné sľuby zložil 28. augusta 1948. Na nitrianskom gymnáziu zmaturoval v r. 1949 a následne pokračoval v štúdiu filozofie a teológie.

Prežil barbarstvo komunistov Práve v Nitre v kláštore prežil mladý Karol Bošmanský barbarstvo komunistov. Tu ho zastihla tzv. barbarská noc, počas ktorej boli v Československu násilne rušené kláštory, a to na priamy príkaz vedenia Komunistickej strany Československa. „Ja som bol vtedy v Nitre. V noci z 3. na 4. mája 1950 o polnoci prišli, zaklopali. Rýchle sa zbaľte! A odviezli nás. Išli sme autobusmi, nevedeli sme kam, nikto nám nič nepovedal, všade bol ozbrojený policajt. A to nás odviezli až do Podolínca,“ spomínal pán K. Bošmanský na zásah komunistickej ŠtB a vyzbrojených milícií v rámci tzv. „Akcie K2“. Následne bol ako odporca komunistickej totality zaradený do pomocného technického práporu (PTP). Takto spomínal na nepokojné časy: „Ja som sa väzenia nikdy nebál, ale čoho som sa bál – vyšetrovania – aby som neprezradil iných, ktorým by som mohol poškodiť.“ Vysvätený za kňaza mohol byť až po páde komunizmu, a to dňa 23. júna 1990 v Krížovej Vsi a večné sľuby zložil 8. januára 1993 v Terchovej. Pôsobil aj v misiách na vedeckovýskumných cestách v Keni, Japonsku či v Brazílii. Posledný rok života prežil v Misijnom dome v Nitre na Kalvárii. pokračovanie na strane 20 → Strana 19

VYDÁVA OBEC ČASTÁ*SAMOSTATNE NEPREDAJNÉ

Uznávaný reumatológ a univerzitný profesor

nestará o svoje zdravie, hreší proti piatemu prikázaniu.“

Ani cestu za profesiou lekára nemal K. Bošmanský jednoduchú. Najprv ho kvôli štúdiu teológie neprijali na štúdium medicíny v Bratislave, no v roku 1956 ho prijali na Lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe, na ktorej svoje štúdiá ukončil promóciou 5. júla 1962 v odbore všeobecného lekárstva. V r. 1962 krátko pôsobil ako asistent na Katedre hygieny detí, školy a dorastu v Prahe, aby sa následne zamestnal vo Výskumnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch, kde sa neskôr stal vedúcim vedeckým pracovníkom. Vo vedeckej kariére pokračoval aj naďalej, keď v r. 1968 získal titul CSc., v r.

1987 získal titul doktora vied DrSc. Zavŕšením jeho vedeckej a pedagogickej práce bolo habilitovanie do akademick ej hodnosti docenta pre odbor teológia v r. 1995 a napokon aj získanie najvyššieho vedeckopedagogického titulu profesor v odbore medicíny v r. 1997.

Okrem domácej výskumnej činnosti absolvoval aj viacero zahraničných študijných ciest (Bad Nauheim, Nemecko 1971, Vilnius, Litva 1978, Bad Abbach, Nemecko 1981, Jena, Nemecko 1983 a Nemi, Taliansko 1991).

Po páde komunizmu sa vo s voj ej v ys ok oš k ol s k ej pedagogickej činnosti začal venovať pastorálnej medicíne a psychológii, keď od r. 1992 prednášal na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave a na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Ako univerzitný profesor bol oponentom v i a c e r ýc h d o c e n t s k ý c h a doktorských prác, školil ašpirantov vo vedeckej príprave a tiež bol konzultantom viacerých magisterských diplomových prác. Bol aj členom redakčnej rady časopisu Reumatológia.

Popri odbornej a vedeckej činnosti bol aj spoluautorom detskej knižky Boľavý kĺbik určenej pre deti s reumatickými chorobami a ich rodičov, ktorú vydala Liga proti reumatizmu na Slovensku. V knižke sa venoval životospráve a zásadám, ktoré majú deti dodržiavať pre zlepšenie svojho zdravotného stavu. Ako sám tvrdil: „O svoje zdravie treba dbať. Kto sa

V Karolovi Bošmanskom stratila Častá nielen uznávaného lekára, pedagóga, kňaza, ale aj pobožného veriaceho, ktorý za svoju vieru počas komunizmu trpel, múdreho lekára a skromného i pokorného rodáka. Neraz bol kazateľom aj v našej obci, či už vo farskom kostole alebo na Červenokamenskej púti. Mnohí v Častej ho oslovovali a poznali pod familiárnym a láskavým oslovením: „Karolko“. A práve ako na láskavého, skromného a múdreho človeka budú naňho aj spomínať.

Nech odpočíva v pokoji.

Vybrané publikácie Bošmanského:

K.

Reumatická horúčka (1985), Životospráva pri psoriatickej artritíde (1987), Streptokokové nákazy a ich následky (1987), Psoriatická artritída (1987), Diéta s obmedzením purínov (1988), Životospráva pri r eumat i ckých ch or obá ch (1992), Životospráva pri osteartróze (1994), Životospráva pri dne (1994), Osteartróza, jej prevencia a liečba (1996), Osteoporóza (1996), Mimokĺ bový reumatizmus (1996), Človek vo svetle pastorálnej medicíny a medicínskej etiky (1996), Reumatické choroby a ich vpl yv na poh ybové ústrojenstvo (1997), Vybrané kapitoly z pastorálnej medicíny (2004), Boľavý kĺbik (2006), Človek z pohľadu pastorálnej medicíny a bioetiky (2007) a i.

Okrem toho je autorom viac ako 430 časopis eck y publikovaných textov.

PaedDr. Adam Herceg foto: web UK, www.alzbetinky.sk Informácie boli čerpané z: webstránka dominikánov; časopis RHEUMATOLOGIA (11, 1997, č. 3, s. 183); Gerboc T.: Likvidácia kláštorov (misijných domov) Spoločnosti Božieho Slova v Nitre, Vidinej a Spišskom Štiavniku. In: Likvidácia reholí (ÚPN 2010); rozhovor s K. Bošmanským (22. 9. 2009).

Vaše podnety, návrhy a príspevky nám môžete posielať na uvedené e-mailové adresy: Roman Setnický, e-mail: roman.setnicky@gmail.com, PaedDr. Adam Herceg, e-mail: adamherceg@gmail.com INFORMAČNÍK - občasník vydáva obec Častá. Redaktori: Roman Setnický, PaedDr. Adam Herceg Grafická úprava: Roman Setnický.

Jazyková korekcia: PaedDr. Adam Herceg.

Redakčná rada: uznesenie OZ č. 56/OZ/2007 zo dňa 26.4.2007. Adresa redakcie: Hlavná 65, 900 89 Častá, tel.: 033 6495 205 Tlač: EQUILIBRIA s.r.o., Poštová 13, Košice. Nevyžiadané rukopisy a fotografie redakcia nevracia.

Redakcia si vyhradzuje právo na krátenie príspevkov, neberie zodpovednosť za obsah príspevkov a kvalitu fotografií!

NEPREDAJNÉ! Reg. č.: RP 311/2007 www.casta.sk