Požehnanie viníc na Deň sv. Vincenta

J Lius Juh Sz

|SK| Rytieri vínneho rádu z nášho regiónu oživili pred pár rokmi pekný starý zvyk. Požehnaním viníc na Deň sv. Vincenta sa miestni vinári pokúšajú pripomenúť si a uchovať dávnu atmosféru vinohradníckych honov, keď ešte vinárski gazdovia pravidelne chodili k pivniciam, aby tam spoločne oslavovali, radovali sa a tešiac sa družnej vzájomnosti prebrali všetky závažné otázky života.

„Ak svieti na Vincenta jasne slnce, naplníš toho roku vínom sudy, džbány a hrnce.“

Mučeník sv. Vincent je patrónom vinohradníkov a vinárov. Jeho kult sa rozšíril v 11. storočí. Dňom sv. Vincen­

„Keď sa na Vincenta vták na koľaji vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje.“

Tento dávny pekný ľudový zvyk pár rokov dozadu oživili kamenínski a po nich aj kamennomostskí vinári spolu s oblastnými rytiermi vína, pripomenúc si tradíciu, podľa ktorej vinohradnícki gazdovia aj s farárom vyšli na Vincenta do viníc, aby obišli hranice honu zo všetkých svetových strán. Farár viniču požehná a posvätí ho Trojkráľovou svätenou vodou a gazda zas vínom, sväteným na Deň sv. Jána, poleje vinohrad, v nádeji dobrej úrody. Medzitým odriekava tradičné slová, nabádajúce kríky k hojnosti. Potom odreže zopár prútov –hovorili im Vincove prúty – ktoré zoberie domov, aby z pučiacich očiek zistil bohatosť jesennej úrody.

„Na svätého Vincenta pohýna sa miazga v stromoch.“

Ezt a régi szép szokást elevenítették fel néhány éve a kéméndi, majd a kőhídgyarmati borászok a régiós borlovagokkal, felidézve azt a néphagyományt, miszerint a szőlősgazdák a pappal együtt kimennek a szőlőhegyre, hogy körüljárják annak négy égtáj szerinti széleit, sarkait. A pap megáldja és megszenteli a szőlőt a vízkeresztkor megszentelt vízzel, a gazda pedig a Szent János napkor megszentelt borral megöntözi a tőkéket a jó termés reményében. Eközben elmondja a szokásos mondókát: „Aranyos tőke terjedjél, sok jó szőlőt teremjél”, majd lemetsz néhány szőlővesszőt – ezt vincevesszőnek nevezik –, amit hazavisz, hogy a kifakadó rügyekből megállapítsa az őszi termés gazdagságát.

Idén január 21­ én a Polhammer László nagymester vezetésével felvonuló Vinum Ister­ Granum Regionis Borlovagrend tagjainak társaságában mindkét a borosgazdák még rendszeresen kijártak a pincékhez, hogy ott üljék meg ünnepeiket, vigadjanak, egymás társaságát élvezve vitassák meg az élet dolgait. Ezt a hangulatot fokozta az a népes lovascsoport, amely csatlakozott az idei pincejáráshoz. Így nemcsak (bor)lovagok, de lovasok is részesei voltak az öreghegyi pincejárásnak. És persze ne felejtsük el azt a fontos követelményt, miszerint ilyenkor a bő termés érdekében sok bort kell inni, hogy elmondhassuk: „A gazdának áldassék a neve. Poharunkba’ legyen a hegy leve.” ta je 22. január, ktorý je pre vinárov významným dňom. V tento deň gazdovia predpovedali kvalitu úrody hrozna, a rôznymi rýmovačkami, povedačkami „povzbudzovali“ vinič k bohatej úrode. V období po Vincentovi sa už chystá jar, zima je pomaly u konca. Podľa ľudových pranostík ovplyvňuje oberačky aj počasie na Deň sv. Vincenta, totiž keď sú v tento deň zrážky, bude veľa vína, a pokiaľ je sucho, pivnice ostanú prázdne. Je to prvý sviatok v roku, ktorý sa viaže k vínu.

Aj tohto roku 21. januára, v sprievode členov Vínneho rádu Ister­Granum Regionis, pod vedením Eques Lászlóa Polhammera, sa vinári oboch vinohradníckych obcí vybrali splniť regule, predpísané Dňom sv. Vincenta. Spolok vinárov Kamenného Mosta, v spoločnosti Otca Henricha, začal svoju púť po pivniciach pri kamennom kríži na úpätí vinohradov. Rytierka vína, Renáta Golánová, predsedníčka spolku, vo svojom príhovore povedala: „Vincent je svätcom raného kresťanstva... Ó, svätý Vincent, na tvoj sviatok ťa s pokorou v srdci prosíme, nech Božie požehnanie dá nám bohatú úrodu. Naše vinohrady a záhrady ochraňuj od škodcov, živlov a sľubujeme, že sa v svojich hriešnych dušiach polepšíme.“

„Keď sa Vincent slní, víno sudy plní.“

Vinohradníci, ktorí si ctia tradície, nachádzajú vzájomnú duševnú spriaznenosť, pripomínajúc si niekdajšiu atmosféru vinohradov. Tú atmosféru, keď vinárski gazdovia ešte pravidelne vychádzali do pivníc, aby tam spoločne oslavovali, radovali sa a tešiac sa družnej vzájomnosti prebrali všetky závažné otázky života. Atmosféru tentokrát vystupňovali jazdci na koňoch, ktorí sa k tohtoročnému putovaniu po pivniciach pridali a takto neboli účastníkmi iba rytieri vína, ale aj skutoční jazdci. A pravda nezabudnime ani na dôležitú požiadavku, podľa ktorej je v tento deň žiadúce v záujme dobrej úrody vypiť mnoho vína, aby sme mohli povedať: „Staré víno, mladá žena, to je žitia pravá cena!“ pr-f_