Hanka Kovačičová
maL'ované
dejiny
bratislavy Deti ilustrujú príbehy pavla dvořáka
Milí priatelia dejín Bratislavy, dostávame do rúk publikáciu, ktorá poteší mnohých čitateľov. Mladších i tých starších. Všetkých, ktorí radi poznávajú tvorivo spracované dejiny nášho mesta. Originálny nápad, ktorý vyšiel z dielne Múzea mesta Bratislavy – poznávanie dejín cez pútavé rozprávanie historika Pavla Dvořáka a výtvarné spracovanie nových poznatkov deťmi –, uzrel svetlo sveta v podobe krásnej a vzácnej knihy. Spolu s autormi projektu verím, že zaujímavý obsah a výnimočné ilustrácie pomôžu prebudiť záujem detí a mládeže o dejiny Bratislavy a lepšie ich pochopiť. Želám vám, aby čas strávený pri čítaní a prezeraní Maľovaných dejín Bratislavy bol pre vás zážitkom. Ivo Nesrovnal primátor Bratislavy Schádzali sme sa v priestoroch Múzea mesta Bratislavy takmer pol druha roka. Hneď na úvod sa zišlo veľa detí a záujem nepoľavoval. Spočiatku sme sa ledva pomestili, a tak pani Husová podelila deti vankúšikmi, ktoré si položili na dlážku, a na stoličkách sedeli rodičia a ostatní dospelí. Vankúšiky svedčili o tom, že detí neubúda, história ich baví a inšpiruje. Vankúšiky a obrázky detí dokazovali a dokazujú, že dejiny sú zaujímavé. Pravda, deti nemaľovali dejiny, ale súbežný svet, históriu zo svojej hlavy, históriu tak, ako ju pochopili a precítili. A to je veľmi cenný tovar. Aj preto si myslím, že čas, ktorý sme spolu strávili, nebol stratený. Pavel Dvořák historik a spisovateľ Milé deti, milí rodičia, starí rodičia, naše múzeum vzniklo v roku 1868 a čoskoro už takmer 150 rokov svojej nepretržitej existencie uchováva kultúrno-historické dedičstvo nášho mesta. Vždy slúžilo a aj dnes slúži verejnosti. Dôkazom toho je aj táto viacgeneračná knižka: vo výnimočných ilustráciách detí prináša vzrušujúce príbehy známeho historika. Kniha je vyvrcholením dvojročného projektu (2014 – 2015) Múzea mesta Bratislavy a Detského ateliéru Múzeum má budúcnosť. Chce zaujať aj pedagógov a ich zverencov v školských laviciach, pretože príbehy zaraďuje do priestoru a času. PhDr. Peter Hyros riaditeľ Múzea mesta Bratislavy Júlia Káčerová
mamuty
pravek
ly mohy
starovek 400
**
476
novovek
***
1526
stredovek
vel’ry by
*
15 mil
Ako plynie ˇcas * slovom, pätnást’ miliónov rokov ! ** rok 400 (ešte pred naším letopocˇtom) malý uzlík – narodil sa Ježiško a zacˇal sa náš letopocˇet *** od 400 pred naším letopocˇtom do 476 nášho letopocˇtu = 876 rokov
MAĽOVANÉ DEJINY PRAVEK
Bratislavská vel'ryba 8
Počúvajte, prihodilo sa mi čosi zaujímavé. Prišiel som na návštevu k priateľom a oni mi ukázali obrovskú kosť. Deti ju vraj našli v piesku na Devínskej Kobyle. Na prvý pohľad bolo vidieť, že je to stavec chrbtice, ale veľký ako trojdecový pohár. Neuveriteľné, veď také zviera u nás nežije! Lenže približne v tom istom čase našli geológovia vo Vysokých Tatrách stupaj dinosaura. Stupaj vyzerala ako stopa sliepky, ale obrovskej sliepky. Kto neverí, môže si ju pozrieť v Prírodovednom múzeu v Bratislave. Dinosaurus stopu odtlačil do blata a potom skamenela. Tiež malý zázrak. Nič podobné sa u nás dovtedy nenašlo a ani sa nájsť nemalo. Považovalo sa takmer za isté, že dinosaury u nás nikdy nežili, lebo územie dnešného Slovenska zalievalo more. Písal som v tom čase knihu o najstaršej minulosti Bratislavy, a tak som si pomyslel, že deti našli kosť z obrovského dinosaura a spolu sa zaslúžime o obrovskú senzáciu. Prvý dinosaurus! A tak som si kosť požičal a zaniesol som ju odborníkovi. Pozrel si ju a povedal: „Veľryba..." Nechcel som veriť vlastným ušiam: veľryba na Devínskej Kobyle...! Obyvateľ mora vysoko na kopci... Ako by sa tam dostal? Odborník vedel. Na území dnešnej Bratislavy sa pred miliónmi rokov rozlievalo more. Geológovia ho nazývajú more Thetys. Tam, kde je dnes Devínska Kobyla, bolo plytké teplé pobrežie, ktoré sa hmýrilo životom – žili tu ryby, veľryby, žraloky, kraby, lastúrniky, tulene, korytnačky, krokodíly. Keď niektoré zviera zahynulo, kleslo
na dno a more ho postupne zanášalo pieskom a všetkým možným, čo do mora nanosili rieky. Rieky, potoky a potôčiky unášali do mora aj zvyšky najrozličnejších živočíchov: slonov, mastodontov, nosorožcov, medveďov, antilop, opíc. To všetko u nás kedysi žilo. More Thetys jestvovalo milióny rokov a za celý čas sa na dne usadila vrstva usadenín, hrubá hádam aj kilometre. To bola obrovská ťarcha. Usadeniny sa pod tlakom menili na kameň a morské dno sa začalo vrásniť, miestami zdvíhať, miestami klesať. Z kameňa vyrástli Karpaty a za celý ten čas more ustupovalo, odtekalo, menilo sa na rieku, a tak vznikol dnešný Dunaj. V piesku i v kameni zostali na vzácnych miestach zvyšky niekdajšieho života. V piesku na Devínskej Kobyla zostala kosť, o ktorej som začal rozprávanie. Ale nielen kosť. Zájdite si k Dómu sv. Martina. Na pilieri z vonkajšej strany svätyne obrátenej do Rudnayho námestia si možno všimnete čosi zvláštne: z kameňa akoby trčal kus jeleňa. A nielen akoby: je to kus paroha obrovského jeleňa, ktorý v čase morí žil v okolí Bratislavy. Parohy boli široké tri metre a aj sa mu hovorí jeleň obrovský. Keď uhynul, klesol na morské dno a dno skamenelo aj s jeho parohom. Nuž, treba sa pozorne dívať a ten, kto bude mať velikánske šťastie, azda objaví ďalšiu veľrybu alebo jeleňa. A každý si ich môže namaľovať.
*
9
Samuel Kotian
Simonka Mikletičová
Kristián Švarda
Jakub Čír
MAĽOVANÉ DEJINY PRAVEK
Mamut na Korenicˇovej ulici 16
Mamut bol obor. Od čias dinosaurov, ale tie žili pred miliónmi rokov, najväčšie suchozemské zviera. Bol o meter vyšší ako dnešné indické slony. Niektoré samce merali vyše päť metrov, chobotom by bez problémov zložili kvetináč z okna na druhom poschodí. Nezriedka vážili aj šesť-sedem ton, toľko ako desať zubrov. Kly mali dlhé vyše dvoch metrov. Nik sa nedokázal proti nim postaviť. Iba ľudia... Kosti mamuta sa pred mnohými rokmi našli na Červenom kríži na Koreničovej ulici. Keď som si prečítal článok o objavenom mamutovi v starých novinách, nechápal som. Mamut je stepné zviera, lepšie povedané, tundrové zviera, pretože žil v ľadovej dobe. Zimy bývali tuhé a dlhé, ale snehu málo. Panovalo veľké sucho, ku ktorému sa pridával ľadový vietor. Riedke lesy rástli iba pri riekach, inde sa rozrastala tráva, mach. Mamut bol bylinožravec a spotreboval obrovské množstvo potravy. Preto celý deň kráčal, pásol sa a pomaly postupoval za ďalšou potravou. Čo ho viedlo k tomu, aby opustil nížinu pri Dunaji a vybral sa po príkrom svahu kdesi k hradnému vrchu? Až po rokoch sa mi záhada vyjasnila. Dva mamutie kly sa našli v Mlynskej doline. Spolu s nálezom z Koreničovej ulice akoby značili trasu cesty mamutov. Po dlhom putovaní po dunajských stepiach prišli na miesta, kde sa im do cesty postavili hory. A tak prešli cez zamrznutú rieku a popod hradný kopec vyšli na Červený kríž, prešli
horský hrebeň, spustili sa do Mlynskej doliny a tam bola cesta už zasa voľná až k ďalším horským priesmykom na severe. Čo ich však čakalo v Bratislave? Z iných prameňov vieme, že na takých miestach striehli lovci. Našlo sa viacero táborísk lovcov mamutov aj na Slovensku. V Bratislave predbežne nijaké, ale úzka cesta Mlynskou dolinou ponúkala ideálnu príležitosť postaviť sa do cesty mamutej čriede. Na objavených táboriskách lovcov sa našli celé sklady kostí z ulovených mamutov. Ako je možné, že malý človek sa dokázal postaviť proti obrovskému mamutovi? Odpoveď je v odvahe našich predkov. Na priaznivých miestach sa vrhli na čriedu, krikom ju splašili a rozohnali. Na obrovské samce neútočili. Usilovali sa odohnať mladé bezbranné kusy a menšie samice, ktoré potom zabíjali mohutnými oštepmi. Bolo to riskantné, počas lovu šlo stále o život, ale lovci mamutov boli skúsení a obratní. Ich odvaha však spôsobila prvú ekologickú katastrofu zapríčinenú človekom. Zabíjaním mladých mamutov a ich matiek brali mamutej čriede budúcnosť. Veľké kusy starli a nemal ich kto vystriedať. A tak mamuty napokon vyhynuli. Prispel k tomu aj koniec ľadovej doby a nástup teplej klímy. Neprežili však ani na Sibíri, kde dodnes panuje ľadová doba.
*
17
Oliver Sanderson
Ema Wolekovรก Cena poroty