Som hobbista by Petronela Bencová

Som hobbista Petronela Bencová

Som hobbista Petronela Bencová 2022

Obsah textu tejto publikácie je totožný s diplomovou prácou Som hobbista.

Moje poďakovanie patrí predovšetkým ľuďom, ktorí ma podporujú na ceste, ktorou kráčam, sú mi trpezlivou oporou, aj keď stojím pred križovatkami. Ďakujem predovšetkým svojej rodine, vďaka ktorej som došla až do tohto bodu, Ivete Šafranovej a Janovi Davidovi, ktorí sa so mnou delia o nazeranie na svet svojou jedinečnou perspektívou, v neposlednej rade vedúcim práce Ivovi Sumcovi a Danielu Balabánovi, rovnako aj ostatným vyučujúcim, za sprevádzanie podstatným úsekom formovania osobnosti, za premietané informácie, skúsenosti, slová a obrazy.

ABSTRAKT Táto textová časť diplomovej práce, vrátane príloh, má za úlohu sprevádzať diváka, čitateľa myšlienkovými pochodmi jedinca nadobudnutých v uplynulých dvoch rokoch. Pozoruje svet, v ktorom žije. Spolu s ostatnými. Nachádza sám seba vo víre obrazov, ktoré ho obtáčajú. Spoluutvárajú ho. Objekt, ktorý držíte v ruke neslúži len ako doplnkový materiál k praktickému zhotoveniu práce. Je stavebným kameňom, východiskom. Kľúčové slová: jedinec, bytie, pamäť, chôdza, každodennosť, poetika, čas, domov, vnímanie.

ABSTRACT This text part of the master’s thesis, including appendixs, has the task of accompanying the viewer/reader through the individual’s mental processes collected during the last two years. She observes the cosmos around her. Together with others. She finds herself in the faith of the surrounding images. It has been created her. This object You are holding in Your hands does not only represents supplementary material to the practical part of the thesis. It is a cornerstone, a starting point. Keywords: individual, being, memory, walking, everyday life, poetics, time, home, perception.

ÚVOD

SOM HOBBISTA

Pandémia

Bývam. Tvorím ako hobbista. Som spoločenská a kultúrna bytosť. Pobývam vo svojej každodennti.

Ako som vyšla von a kuklu nechala na vešiaku

Vertikály miest

119

Vlnité línie riek a pohorí

162 ZÁVER 170 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 177

Internetové zdroje

178 ZOZNAM POUŽITÝCH OBRÁZKOV

Ako filatelista zbieram spomienky, minulé aj budúce. Prehodnocujem, triedim a segmentujem. Na základe aktuálnych udalostí neustále spochybňujem. Napokon aj to, čo sa mi zdá byť jasné a zreteľné. Zo všetkých strán ma obklopuje neistota. Podkopávam mne už známe a isté, opúšťam, následne sa vraciam s novými poznatkami, skúsenosťami. Zoradením obrazov „tu a teraz“ si skladám utopický model budúcnosti. Splietam sieť z drobných útržkov, uvedomení a úvah, ktoré som nadobudla za chôdze po zemi, pôde, v čase, v mysli. Aj v úplne všedný deň sa odohrávajú abnormality. Nedatujem. Osobné vlákno pretkávam kultúrnym a historickým kontextom, o úzky subjektívny prierez tematikou chôdze. Prevažná časť tejto práce vznikala na prejazde medzi dvomi bodmi na mape, vo vlaku. Vkladám rovnakú dôveru do slova i obrazu. Vysvetlivka: spomínané vlákno kultúrného a historického kontextu ma túto farbu.

SOM HOBBISTA

a person who pursues an activity in their spare time for pleasure Vocabulary.com [online]. Inc., a division of IXL Learning, 2020 [cit. 2022-04-20]. Dostupné z: https://www.vocabulary.com/dictionary/hobbyist.

Stojím na pozícii budúcej absolventky vysokej umeleckej školy a pýtam sa sama seba, či umenie nezaradím do kolónky s označením „hobby“ činnosti. Je tu snáď nekonečno možností a kombinácii materiálov. Pri budovaní vzdušných zámkov mám úplnú slobodu. Som „Kochanka systemu“.2 Na tento nápis sa pozerám každý deň. Doniesla som si ho ako suvenír z podujatia Warsaw Gallery Weekend. Z vysokej veže na zelenom kopci mám nadhľad. Je ale vybudovaný z piesku. Naivne dúfam, že sa nerozsype. Som hodená ako ryba na zamrznutý rybník, do sveta možností. Hlasne šepkám. V rámci celej spoločností zdá sa byť táto tematika drobná a nepodstatná. Častejšie vyhľadávame návod ako spracovať sladký zemiak. Nápis „Welcome to UTOPIA“ 3 visí na chladničke. Pri retrospektívnom nahliadnutí na doterajšiu vlastnú tvorbou mi vytŕča pár opakujúcich sa východísk, a to pamäť, spomienky a s nimi spojené vnímanie času a priestoru, pozícia v ňom aj v sebe samej. Všetko pod zavŕšením snáď nikdy nemožno uzatvoriteľných rečníckych otázok bádajúcich po identite, jej tvorení, definovaní. Ak problematiku vyslovím nahlas, čo i len atramentom, tušom alebo farbou, dostáva podobizeň. Je čitateľná.

Katalógový list k inštalácii ROYAL BODIES, Jadwigy Sawickej v galérii BWA WARSZAWA v Poľsku, v rámci Warsaw Gallery Weekend 2021.

Suvenír z výstavy Höhenrausch- Wie im paradise, 2021, OÖ Kulturquartier Linz, OÖ Landes-Kultur GmbH.

Vyťahovala som fotografie z osobného archívu. Stávali sa námetom, ale len na pozadí. Fotografia niesla status nákresu, myšlienky či skice. Elementárne ostávalo ukryté medzi vláknami a nánosmi kdesi vzadu. Naučila som sa jazyk, akým rozpráva moje okolie. Je to prirodzené, čerpáme z okolia, prispôsobujeme sa mu a postupom času sme si podobní a podobné. Stretávame sa s ľuďmi s podobným vyznaním hodnôt. Vytvárame skupiny. Spolunažívame.

Mám nutkanie otočiť sa späť k pôvodu sebavyjadrenia, k akejsi osobnej pravde. Slovami Jean-François Lyotarda: „Pravda pro nás na konci cesty není taž jako na jejím začátku, spočívá právě v cestě.“ 4 Jadro, ku ktorému sa odkazujem, sa skúsenosťami sformovalo. Zbavujem sa ťažkých predstáv toho, ako by mala diplomová práca vyzerať. Zvykla som si hľadieť a nevidieť. Používať vecí bez návodu. Uvažovať samozrejme. Niečo púšťať. Nechávať si ujsť. Aktuálne odpovedám na banálne, asi sebecky. Verím, možno naivne, že malicherné otázky jedinca odpovedajú tým celospoločenským. Pokladám si mnoho otázok. Nenalieham nástojčivo na závery s bodkou na konci.

LYOTARD, Jean-François. Návrat a jiné eseje. První vyd., Praha: Herrmann, 2002, s.13. ISBN 80-239-0372-1.

Našla som sebadôveru vo formáte a spôsobe zobrazenia. Intuícia ma vedie k rozličným médiám. Obmedzil ma priestor. Obmedzila som sa sama. Obrovská túžba vymedzenia sa ma odviala do rôznych smerov. Z dňa na deň sa človek, ktorého pravidelnú dávku príjmu tvorila mäsitá či iná živočíšna zložka, rozhodne stáť vegánom, bez akýchkoľvek informácii ako plnohodnotne zložky nahradiť. Pred pár mesiacmi som prestala maľovať. Sťažený návrat do ateliéru, medzi ostatných, do spoločnosti hrá nemalú rolu.

Opúšťam veľké rámy, ktoré ani neunesiem. Rozmery plátna sa postupom času zväčšovali. Jeden z posledných mnou zhotovených obrazov presahoval dvadsať metrov na dĺžku a tri metre na výšku. Bublina praskla. Mám pocit, že neraz panuje presvedčenie dosiahnutia úspechu monumentálnosťou formátu, rýchlou produkciou, či šírkou naskladaných obrazov opretých o stenu. Tentokrát svoju pozornosť sústredím na tvorbu schovanú v šuplíkoch a priečinkoch, tých reálnych aj myšlienkových. Upínam sa na tiché vnútorné monológy. Zbieram 5, zhromažďujem a ukladám, zaplňujem prázdne stránky ako zberateľ známok. Pri spätnom pohľade si uvedomujem dôležitosť a úprimnosť prípravných materiálov k svojím doterajším maľbám. Vznikali prirodzene. Bez očakávania na kvalitu. I kvantitu. Pod zverákom požiadaviek, nárokov, slov a fráz, pohľadov a vzťahov, ktoré vzrastali oprávnene aj hyperbolizovane.

„Sbíráme, hromadíme a recyklujeme informace, zážitky, partnery, přátele, oblečení… Sbíráme nalezením, nakupováním, nastudováním, nafocením, a často ani nevnímáme, že sbíráme a co všechno sbíráme. Vzhledem k tomu, nakolik je hromadění předmětů vedle jejich výroby a spotřeby výrazným rysem naší společnosti, můžeme naši kulturu označit za kulturu sběračskou. Je zřejmé, že předmět, jenž je pro někoho hoden sbíraní, je pro jiného odpadkem a naopak.“ SLÁDKOVÁ, Hanka. O sběratelích a lidech: společnost věcí a příběhy předmětů. In: PACHMANOVÁ, Martina, ed. Mít a být: sběratelství jako kumulace, recyklace a obsese. První vyd. Praha: Vysoká škola uměleckoprůmyslová, 2008, s. 21-33. ISBN 978-80-86863-25-2.

Samotné fotografie, dlho zakorenené ako sekundárne obrazy, sa mi stávajú ústredným bodom, aj keď nie tým primárnym. Využívam ich ako obrazové znaky, jednoducho rozlúštiteľné. Nezväčšujem, netransformujem a nevytrhávam postavy ani dej. Ponechávam pôvodný obraz. Metaforu vytvárajú nové vzťahy. Všímam si to vedľajšie, mimo prúdu, aj keď stále na brehu, čo sa skrýva vzadu, za scénou, v zákulisí, mimo deja. Akú má farbu, štruktúru a povahu. Bez obalov a príkras. Vytváram knihu otázok. Cieľ netesám ani nevrstvím na plátno. Zväčšenina jednej známky nemá hodnotu celej zbierky zberateľa.

V 70. rokoch 20.storočia supluje priestor výstav a galérii kniha. Zatiaľ čo sa na západe stavia do pozície nezávislého média, inštiatucionálnej kritiky, na východe je nevyhnutnosťou, demokratizáciou v dobe normalizácie, kedy tlačoviny podliehali schváleniu. Konceptualisti redukovali vizuálne prostriedky. V 70. rokoch taktiež vzrastalo celosvetové ekologické uvedomovanie Edward Ruscha vydával knihy v obmedzených sériách., považuje sa za faktického autora prototypu autorskej knihy.6 Formát knihy umožňuje predávať osobné posolstvo. Rovnako aj dnes, v 20. rokoch 21. storočia, kedy sa uzatvárajú galérie, inštitúcie, verejný život, sa kniha stáva jedným z alternatívnych prostriedkov skrze ktoré je komunikácia s divákom/čitateľom uskutočniteľná.

Kniha je priestor aj čas. „Kniha umožňuje komunikovat „zde-nyní“, protože je „svazek prostoru“.“7 Má začiatok aj koniec, rámuje svet ako rám rámuje obraz.8 Je to útešné. Zarámovať si fragmenty nekonečnej skutočnosti, zatiaľ čo prechádzame bezhraničnou plochou virtuálnych miestnosti. Začať a ukončiť. Kniha ma usádza do prítomnosti. Má pevne základy. Rám je hranicou medzi dvoma svetmi.

Autorská kniha a mail art. s. 85-91. In: CYPRICH, Robert, Igor GAZDÍK, Daniel GRÚŇ, Vít HAVRÁNEK, Jindřich CHALUPECKÝ, Beata JABLONSKÁ, Ivo JANOUŠEK, Milan KNÍŽÁK, Denisa KUJELOVÁ, et al. ČS koncept 70. let. Druhé rozšířené vyd. Brno: Fait Gallery, 2021, 358 s. ISBN 978-80-2708957-4.

REZEK, Petr. Tělo, věc a skutečnost v umění šedesátých a sedmdesátých let. 2., rozš. vyd. Praha: Jan Placák – Ztichlá klika, 2010, s. 274. ISBN 978-80-903898-5-4.

„Kniha je hranicí, která rámuje, patří jak ke světu fyzickému, tak duchovnímu.“ Ibidem, s. 279.

„Když od knihy pozvednu nyní šíji, Vše vidím velké, cize divné nic. Venku je to, co já zde uvnitř žiji, a zde i tam je všecko bez hranic;“ 9

Úryvok z básne Ten, který čte. In: RILKE, Rainer Maria. Kniha obrazů. Praha: Mladá fronta, s.160. 1966. Bez ISBN.

V posledných dvoch rokoch, v dobe premiestnenia osobného, študijného a voľnočasového priestoru do virtuálneho prostredia obrazovky, ma to nútilo siahnuť po prostriedkoch situovaných v mojej bezprostrednej blízkosti. V počiatkoch pandémie a v priebehu prvej izolácie som v sérii s názvom XY zaznamenávala jednoduché kompozície predmetov pomocou magickej tabuľky GRAFO (1), ktorú si pamätáme z detských čias. Tabuľka neobsahuje žiadnu pamäť. Obraz krátkym zatrasením zmizne, zároveň chybu nejde zvrátiť späť, čo pominuteľnosť a krehkosť daného okamihu len podtrhuje.10

10 Projekt prezentovaný na výstave Země je placatá: umění, pravda, lež, GAFU, Ostrava, 2020. Katalóg k výstave: KAEHNE, MK, Tomáš KOUDELA a Ivo SUMEC. Die Erde ist eine Scheibe: Kunst, Wahrheit, Lüge = Země je placatá: umění, pravda, lež. Ostrava: University of Ostrava, 2020. ISBN 798-80-7599-215-4.

Súbežne vznikalo aj mnoho denných záznamov v denníkoch, ktoré následne divákovi odhaľujem pomocou videozáznamov. Tvorím ich sama pre seba. So sebou. Umožňujem divákovi nahliadnuť. Otáčanie strán korigujem sama. (2)

Pandémia

Už od počiatku tejto mimoriadnej udalosti hľadám záchytné body, ktorými by som vyplnila dieru v plote všedných dní. Skrývam sa pod množstvom jemných vrstiev rutiny. Každé ráno kráčam v najbližšom exteriéri v intervale tridsiatich minút. Väčšinou to bol jediný dôvod vykročiť spoza dverí. Merala som čas a priestor, sledovala som ako sa hýbe hodinová ručička uprostred 46 m², ako vnímam čas vypnutím jeho všetkých ukazovateľov v domácnosti, ako ubieha hodina vo vonkajšom verejnom prostredí. Experiment následne prezentujem v knižnom objekte s názvom Karanténa (3).

Hľadám poklad ako detektorista. Niekde sa nachádza. Neraz som ho prehliadla. Som vytrvalá, nie bez ambícii alebo slepo túžiaca. Pomyselná cesta a čas nadobudnutý hľadaním odpovedí má fascinuje omnoho viac, ako samotný výsledok. Počiatočným impulzom pri utváraní kontextu tejto práce mi bol následný dialóg:

„VERONICA Maybe you’re not an archaeologist. Maybe you’re a hobbyist. ANDY Can’t make any money from hobbies. That’s why they’re hobbies. VERONICA Maybe you’re not a money-maker either.“ 11 ... „ANDY I’ll be a full time hobbyist.“ 12

11 Detectorists, Season 3, Episode 4. TV, BBC Four, 29 November 2017. Dialóg 22min. 51s – 23min. 2 s. 12 Detectorists, Season 3, Episode 5. TV, BBC Four, 6 December 2017. 18.min. 2.s.

Rekapitulujem a zliepam. Uvažujem nad tým, ako nestratiť nadšenie, aké bliká v očiach detí, aspoň v jednom. Nevysyčalo by pri práci na plný úväzok? Nestratilo by to všetko kúzlo a nefalšovaná radosť, akú ma aj babička pri háčkovaní obrusu? Rovnaký ako mali aj zberači kovov v Británii, ktorí spolu celé dní a hodiny trávili na lúkach, kde sa bytostne a so zanietením oddávali hľadaniu tajomstiev hlboko pod zemou? Očko z konzervy z roku 1984 nemalo výrazne nižšiu cenu. Sú „snílci“.

Dozvedám sa, že otec vystavuje na poľovníckej prehliadke svoje trofeje, babka zas svoje háčkované obrusy na výstave s tematikou jari a Veľkej noci v klube dôchodcov. Chcela by som sa uistiť, že hobby nie je len vákuom nášho času, substrátom habitu, okrajovým svetom.

Bývam. Tvorím ako hobbista. Som spoločenská a kultúrna bytosť. Pobývam vo svojej každodennosti.

Každý ma jedinečnú zbierku vzoriek štruktúr, farieb, ornamentov, podláh, tráv, konárov a dlažieb ktorých sa pravidelne či občasne dotýka striedavým pokladaním chodidiel či len zrakom. Prehodnocujem a redukujem. Obhliadam sa. Na základe skúsenosti komponujem predstavu zajtrajška, pomocou slov a obrazov prítomnosti 13. Potrebujem si pamätať. Desia ma dní, na ktoré sa neviem rozpamätať, na včerajšok. Uvedomujem si, že tato márnosť môže pôsobiť úzkostlivo. Mám potrebu vytrhnúť detaily, drobné nepozornosti z kontextu a vytvoriť tak nový, možnože jasnejší obraz súčasnosti. Prítomnosti, ktorá sa nedá chytiť. Vidím ju v detaile, zamrznutom. Akoby sa komplikované príbehy v pamäti strácali. Otáčaním strán kráčam s divákom.

13 „Pokud dokážeme vidět přítomnost dostatečně jasně, pak můžeme klást správné otázky týkající se minulosti.“ BERGER, John. Způsoby vidění. V Praze: Labyrint, 2016. Labyrint fresh eye, s. 12. ISBN 978-80-87260-78-4.

Do svojho introspektívneho sveta svojich osobných zážitkov, problematík, skúsenosti či len drobných impresii nám umožňuje nahliadnuť množstvo autorov vizuálneho či literárneho, hudobného, dramatického umenia. Tracey Emin je dobre známa búraním hraníc medzi súkromným a verejným. V Exploration of the Soul 14 poeticky líči o významných prvých okamihoch svojho detstva až do trinásteho roku života (4). Postupným definovaním, rozpamätávaním, zhmotnením, objektivizovaním osobných tráum a ich následným množením získava odstup. Odhaľovaním kráča po vnútornej ceste. Ian Breakwell si viedol nepretržitý denník dvadsať rokov, poznamenával to, čo videl (5). Mary Kelly ako matka dokumentovala vzťah so svojím synom (6). Hamish Fulton15 zaznamenáva chôdzu do denníka svojich prechádzok. Mona Hatoum sprostredkovávala emócie nadobudnuté odlúčením od rodiny v dokumente Measures of Distance. Blanka Kichner16 spolu s ďalšími štyrmi ženami písala jednu vetu každý deň v priebehu šiestich mesiacov. František Skála putoval z Prahy cez Šumavu do Benátok, zažité vnemy popisoval a ilustroval (7).17 Príbehy vnútra sú príťažlivé. Sú ľudské.

14 MANCHESTER, Elizabeth. Tracey Emin: Exploration of the Soul [online]. November 2004 [cit. 2022-01-30]. Dostupné z: https://www.tate.org.uk/ art/artworks/emin-exploration-of-the-soul-t11887. 15 Ukážku Fultnovej práce, jeho metódy, a proces tvorby je možné vzhliadnuť aj na jeho instagramovom profile: FULTON, Hamish. A.walking.artist. In: Intagram [online]. [cit. 2022-04-23]. Dostupné z: https://www.instagram.com/a.walking.artist/?hl=cs. 16 KIRCHNER, Blanka, Ema KONEČNÁ, Margareta TURČINOVÁ, Karolina KONEČNÁ a Martina CIBIKOVÁ. Pět žen. Jedna věta denně [online]. Praha: Galerie Nevan Contempo, 2018 [cit. 2022-04-23]. Dostupné z: https://issuu.com/blanka.kirchner/docs/5zen_issuu. 17 SKÁLA, František. Praha-Venezia cestovní denníky. 2.vyd. Praha: Arbor vitae, 2011, 72 s. ISBN 978-80-86300-63-4.

Ako som vyšla von a kuklu nechala na vešiaku

Kukla ako metafora ochranného obalu tela, či už fyzického alebo psychického mi denne pomáhala prekračovať prah. Problematikou vzťahu medzi jedincom a spoločnosťou, medzi vnútorným a vonkajším, súkromným a verejným, som sa bližšie zaoberala vo svojej bakalárskej práci Ako som vyšla von vo vzorovanej kukle a stratila sa.18 Ochranný obal odievam už len príležitostne. Pocit ohrozenia mnohonásobne klesá, aj keď neraz by som si priala pozorovať svet v skrytosti spopod neviditeľného plášťa Ignota Peverella, predka Harryho Pottera. Nezasahovať ale byť súčasťou. Putujem so sebou samou bez druhých, aj keď s nimi po boku.

18 BENCOVÁ, Petronela. Ako som vyšla von vo vzorovanej kukle a stratila sa. Ostrava, 2019. Bakalárska práca. Ostravská univerzita, Fakulta umění, Katedra malby. Vedoucí práce Prof. Daniel Balabán, akad. malíř.

Hľadám filter všedných dní, spôsob ako spomaliť sled monotónnych chvíľ, udalostí, činnosti. Chodím. Nikam. Cieľ mnohokrát nepoznám. Inokedy presne určenou trasou. Len tak. Prázdnymi ulicami, parkami a chodníkmi, poľami a lúkami. „Tyto chvíle samoty a meditace jsou z celého dne jediné, kdy jsem úplně sebou a svým, bez roztěkávání, bez překážky, a kdy mohu skutečně říci, že jsem tím, co chtěla příroda.“ 19 Rytmus v mozgu znie vždycky odlišne. Počujem aj tie včerajšie rýmy s nízkou frekvenciou, ktoré som s prekríženými nohami pod stolom nedokázala zachytiť. Za chôdze chytám nemé vnemy. Rýchlosť, povaha dňa, nálady a stretnutia podfarbujú obrazy okolia, ktorým prechádzam. Sú šedé a s vráskou na čele si odpočítavam posledné metre do cieľa, do bodu východu. Iné sú oranžové a každý jeden pohyb zdá sa byť zaznamenateľný a fascinujúci. Obchádzam dva parky. Trvá to približne tridsať minút. Spočiatku takmer každý deň. Východzí bod A ani cieľový bod B nehrajú v ranných medzerách rolu. Trajektória je zakaždým iná. Pôda pod nohami v jari mäkne. Zajtra bude snežiť. Čas plynie na priamke a ja sa hýbem v kruhoch. Opisujem kružnice dnešných trás. Miesto príchodu a odchodu je identické. Predsa tie kružnice nedržia svoj tvar, sú vždy niečím ohýbané. To, čo vidím dnes, zajtra nezahliadnem ani z diaľky. Bezmocne sa prizerám na transformácie, kolobehy, na neovplyvniteľné, ktorého som súčasťou. Všetko plynie, nepretržite prichádza a odchádza 20.

19 ESPEDAL, Tomas a Jarka VRBOVÁ. JÍT.: (Aneb umění nespoutaného a poetického života). Praha: Havran, 2010, s.24. ISBN 978-80-86515-99-1. 20 Fráza „všetko plynie“ (grécky panta rhei) je pripisovaná starovekému gréckemu filozofovi Herakleitovi, čo vyjadruje že všetko na svete sa mení.

Dvere Schodište Zábradlie Prechody Podchody Mosty Lávky Arkády Chodby Ulice Terasy Predsiene Výklenky Parky Balkóny

Hotely, penzióny, stany, apartmány, ubytovacie miesta uskladňujú tóny príbehov. Uniformita sa osobnými predmetmi narušuje. Aj napriek tomu, že sú tieto miesta odpočinku permanentnými priestormi, zvykneme ich v dobe pobytu nazývať domovom. Aký pocit bezpečia dodáva plachta nad hlavou pod holým nebom. Môžem sa stočiť do klbka. Pevné hodnoty vybudované v základoch prikrývam škridlou. Nezmoknú. Prázdno plním a rámujem. Nezabúdam ale na okná a dvere. Aj nízkoenergetický dom potrebuje dýchať.

Vyšľapávame si cestičky a zvyky pomedzi všetky tie vecí, ktoré zhromažďujeme, ktoré máme radi, ktoré nás definujú. Raz za čas sa zlievajú, odriekam si, aby mi znovu mohli byť potešením. Verné vzorce šumia. Padá opona nostalgie. Melódie súvislosti strieda lomoz chaosu. Zatváram viečka, otáčam stranu, vyťahujem strieborné vlákno.

Bufety Žobrajúci Čakajúci Spiaci Postávajúci Sediaci Ležiaci Hmatateľná únava Prestupné stanice Študenti Za prácou Do neznáma Domov Fajčiari pred značkou zákazu fajčenia Z miesta na miesto Intenzita ponáhľajúcich ľudí sa premieňa

Nachádzam sa v kníhkupectve. Lietajú vôkol mňa tituly: Budoucnost je skrytá v přítomnosti, odpočinek neklidu, Zítra bude hůř,... Lietať z krajiny do krajiny je jednoduchšie ako ostať a stáť, zakoreniť a pobývať. Miesta sú mlčiaci svedkovia. Uchovávajú zapuzdrené spomienky. Usilujem sa načúvať vnútorné prúdenie, k niečomu ma tiahne a po nejakom čase od tejto veci odťahuje, rovnako ako Meciac ťahá príliv a odliv. Prirodzenosť ubieha a pláva, neskáče, prelína sa, doplňuje a ovplyvňuje. Zakopávam. Toľko paradoxov. Zmena je oheň. Skala útočisko. Pozeráme sa na seba veľkými zrkadlami. Hojdáme sa.

Stretnutia Opustenia Odchody a návraty Očakávané i nútené

Samotná chôdza sa mi stáva východiskom, pri tvorbe, myslení, sebaurčení, bádaní po odpovediach nezodpovedaných otázok, aj pri tvorbe otázok samotných. „Za chůze můžeme představu vrátit do času, neboť chůze je analogii plynutí, postupně si uvědomujeme, že myšlenka, s níž jsem vyšel, vůbec není tak pevná, že se během cesty rozvinula, měnila, plynula a spolu s mou chůzí tvoří další pramen, jímž se dotýkám země.“21 Prirodzene a vzpriamene 22 putujeme naším svetom. Striedavo pokladáme jednu nohu na nekonečnú škálu povrchov, zatiaľ čo ta druhá pláva vzduchom. Balansujeme. Samozrejmé kroky nás nespočetnekrát vedú automaticky. Stopy vzápätí miznú. Zhovárame sa so svetom. Je plný znakov, obsahov, dôsledkov.23 Žité obrazy na nás vyskakujú v čoraz väčšej intenzite. Opätovne ich vidíme inak. Hľadám anomálie v meniacom sa svete okolo nás. Zložitý svet radím do políčok. Zastavujem nekonečný filmový pás. Instantné informácie zhmotňujem. Ornamenty domovov sa mi vtlačili do kože ako slepotlač na papier. Miesta zviazané s detstvom ťaháme šnúrkou za sebou. Denné poznám. Pozadie, na ktorom sa odohráva deň nijak výnimočný, má dnes iný kolorit ako ten včerajší. A čo ten zajtrajší? Dnešok je šedý s kvapkou modrej. More na fotkách spred pár rokov zamrzlo na fotografii, nájdem ho tam. Zdá sa, že prostredie, ktoré navštívim len raz, podlieha korózii času pomalšie.

HRDLIČKA, Josef, 2012. Uvnitř světa. 1.vyd. Zblov: Opus, 2012, s.15. ISBN 978-80-87048-31-3.

„Vzpřímená chůze je jedním z faktoru, které nás odlišují od nonhumánních primátů, a považuje se za jednu z hlavních evolučních sil, která vedla k rozvoji druhu Homo sapiens.“ EARLS, James. Zrozeni k chůzi: proč a jak chodíme po dvou: myofascinální výkonnost a tělo v pohybu. Přeložil René SOUČEK. Praha: Grada Publishing, 2021, s.24. ISBN 978-80-271-1749-9.

23 ČIHÁK, Jan, ed. Alena Kotzmannová: pokus o znovunalezení skutečnosti. Hradec Králové: Galerie moderního umění v Hradci Králové, 2021, 296 s. ISBN 978-80-87605-45-5. Táto publikácia mi bola inšpiráciou Juxtapozície fotografii z archívov a novovzniknutých obrazov sú kladené do nových kontextov spolu s individuálnym pojatím textu rôznych autorov viazaných ku každej kapitole. Papier je mierne transparentný..

Kulisy, ktorými prechádzam všedný deň, naopak. Identita prostredia spoluutvára tu moju. Hľadám záchytné body v monotónnosti. Sú transparentné. Lov sa plánuje obťažne. „Jsme všichni smeteni prouděním věcí tak známých, že už nevrhají stín; nečiníme srovnaní; sotva kdy myslíme na sebe či tebe; a v tomto nevědomí se dokonale osvobozujeme od tření a rozhrnujem plevel, jímž zarůstá kanálek u dna.“ 24

24 WOOLF, Virginia. Vlny. V tomto překladu vydání třetí, revidované. Přeložil Martin POKORNÝ. Praha: Odeon, 2019 Knihovna klasiků (Odeon), s. 203. ISBN 978-80-207-1867-9.

V očiach mi blikajú lustre domovov. Pozorujem ich v odraze okien električky.

Chôdza sa stáva médiom, materiálom pre radu akčných a konceptuálnych umelcov v 60./70. rokoch 20. storočia, čo súviselo s novou vlnou záujmu o fenomén telesnosti a vzťah človeka k prírode a krajine. Popri Land arte vzniká nová kategória Walking art. Stáva sa nástrojom k spochybneniu predstáv kultúrneho pokroku ako nadvlády prírody, nástrojom naratívnej rozpravy, reflexie, mapovania verejného priestoru, pozorovania, bezprostredným zážitkom,... Pre Hamisha Fultna samotná chôdza zaujíma postoj efemérneho umeleckého diela. Výpravy, prechádzky, poznatky z ciest prezentuje vo forme jednoduchých fotografii, textového popisu, skíc (8). Umenie viac žije ako predmetne vytvára. Spoločensko-kritický environmentálny záväzok výstražne bliká. Richard Long si na svojich cestách stanovuje rôzne ciele, tvorí jednoduché úkony, značí, vytvára stopy, využíva suroviny spopod podrážok svojich topánok, z krajín ktorými prechádza (9). Bruce Nauman chôdzou opisuje obvod štvorca, ktorý si sám vyznačil na podlahe svojho ateliéru (10). Sebastián Díaz Morales putuje krajinou, ktorá sa zmenila, prechádza zhustenými miestami, vchádza z dverí do dverí (11).

12 80

Za dlhou púťou sa skrýva premena, túžba po sebe presahu. Hviezdy sú bližšie.

Milan Maur podniká pešiu cestu za slnkom, od úsvitu až do súmraku (12). Martin Zet prechádza Himaláje, cestu transformácie značí do textov a kresieb. Jan Hostettler realizuje 8-mesačnú cestu, zbiera vnemy, predmety, archivuje. Dodatočne, nájdené pretvára na svetlostále pigmenty oxidu železa (13). Lucie Králíková otlačok údivu, spirituality, pokory; nadobudnutého počas týždňového putovania z Brna do Ostravy; prezentuje v galérii Dukla v Ostrave-Porube (14). Virtuálne prechádzam jednou z najnovších výstav, zaoberajúcou sa základným ľudským pohybom, Walk!, prebiehajúcou v Kunsthalle vo Frankfurte. Umelci sa vnárajú do role pútnikov, občasných chodcov, reagujú na spoločenské, globálne, ekologické, geopolitické, ekonomické,...zmeny.25

25 WALK!: THE SCHIRN KUNSTHALLE FRANKFURT IS DEDICATING A MAJOR SURVEY EXHIBITION TO WALKING IN CONTEMPORARY ART PRODUCTION. In: THE SCHIRN KUNSTHALLE FRANKFURT: SCHIRN MAGAZIN [online]. Frankuft: Henne/Ordnung - Digital Creative Studio, 26.1.2022 [cit. 2022-04-21]. Dostupné z: https://www.schirn.de/fileadmin/SCHIRN/Presse/Texte_englisch_2022/Schirn_Presse_WALK_en.pdf.

Predstavujem si časovú priamku v tvare horizontu domovskej krajiny. Prebieha na nej dej bez narativu. Príbehy sa pravdepodobne odohrávajú na inom mieste. A tie kopce stále pevne stoja na svojej pozícii. Budú tam aj o rok. Sú istotou. Znovu nás vťahujú. Neopísateľne prekvapia a prepadnú. Možno nie sú ničím výnimočné. Väčšina obyvateľov, žijúcich priamo v ich tieni, spozoruje ich existenciu až po odlúčení. Taktiež som ich spozorovala, až keď som odišla. Som späť. Videla som viac. Aj zažila. Úžas je zakaždým intenzívnejší.

Najradšej by som odviala

spolu s ním s prúdom vzduchu

inokedy stojíme inokedy sme si vzájomnou súčasťou tempo máme rovnaké latentne plynieme horizonty sa zbiehajú mizneme vo výške v diaľke nízko i blízko narážame do tiel ostatných.

Výhľad je totožný. Predsa vždy inakší.

Línie pohorí, riek, údolí ma upokojujú. Poznávam to až v meste uprostred tvrdých vertikál a horizontál. Aj mlčanie je spôsob rečí. Ticho a opatrne vypovedám. Každý jeden pohyb na knihe je podstatnou súčasťou, pomlčkou, nádychom. Prázdne miesta prenechávam divákovi, čitateľovi. Žijeme aj prázdnotu medzi udalosťami26. Pokojné momenty striedajú dynamické. Zamlčané pravdy sú dedičstvom. Niektoré tradície si pýtajú reformu. Cudzie môže byť blízke, domáce vzdialené. Skôr pridržiavam ako znovu zobrazujem bezprostrednú minulosť. Predlžujem životnosť momentu. Neutekám od skutočnosti? Lúče svetla taktiež nedokážem zakonzervovať a sterilizovať.

26 „Aktualita, okamžik přítomnosti, je momentem, ve kterém mezi jednotlivými záblesky zhasne maják, je chvilkou mezi tiky hodinových ručiček; je to prázdny interval, který nám v toku času neustále uniká mezi prsty, roztržka mezi minulosti a budoucností, otvor na pólech otáčejícího se magnetického pole, nekonečě malý, ale nanejvýš reálny. Je odmlčením se v mezičasí, když se nic neděje.“ KUBLER, George. Tvar času: poznámky k dějinám věcí. Přeložil Rostislav ŠVÁCHA, Tereza PÁLKOVÁ. Praha: PositiF, 2018, s. 55. ISBN 9788087407257.

kôpka oblečenia

hora stálosti

Vertikály miest

Vo verejnom priestore sledujem množstvo zákulisí. Mestá sa rozširujú, obyvatelia izolujú, stanice a zastávky plnia. Rysujeme chodníky vedľa chodníkov. Denne mihotáme po vychodených cestičkách medzi jasne vymedzenými a naplánovanými bodmi, vedľa ohromnej záplavy neznámych chodcov.

Čoraz väčšie množstvo ľudí denne vykračuje spoza dverí domu. Na cestu. S jasným zámerom, či matnou predstavou návratu. Vo svojich domovoch zhromažďujeme veci, ktoré máme radi. Hľadáme spôsob ako vybočiť. „Chůze a klid spolu souvisejí. Klid je abstraktní, chůze konkrétní.“ 27 Akt chôdze sa v zhluku dnešných dní stáva fenoménom, terapiou, formou eskapismu.

27 KAGGE, Erling. Radost z chůze: krok za krokem ke své duši. Přeložila Eva DOHNÁLKOVÁ. První vyd. Praha: Alferia, 2020, s. 15. ISBN 978-80-2712081-9.

Chodím, aby som sa vyhla.

100

101

Ako flanér 28 kráčam mestom. Bezcieľne blúdim. Spomaľujem nohy aj myseľ. Potulujem sa medzi vrstvami. Dokážem vnímať i to rozmazané. Zachytávam letiace obrazy. Všímam si zmeny svetla a s nimi nálady dopadajúce na obyvateľov. Niektorí sa nalepili na žuvačky. Čítam obrazy mestá. Funguje to aj naopak. Každý uhol pohľadu zrkadlí skutočnosť v iných vzťahoch. Môže sa žena v meste prechádzať sama v noci?

28 Z francúzského flâner – ponevierať sa , stal sa základom pre vlastný literárny žáner Baudelaira.

102

103

Kubra Khademi, afganská umelkyňa, sa odieva do oceľového, na zákazku vyrobeného, brnenia. Krehké a zraniteľné pokrýva ťažkým kostýmom vojny, obrany. Prechádza rušnými hlučnými ulicami. Týmto gestom poukazuje na sexuálne a verbálne obťažovanie žien na verejných priestranstvách. (15)

104

105

Pohybujeme sa po známych i neznámych cestách vedľa architektúry, ktorá vplýva na naše emocionálne správanie.

Situacionistická internacionála na čele s Guyom Debortom, usilovala o transformáciu mestského priestoru, pretvorením každodenného života, čo by následne malo viesť k celkovej premene spoločnosti. Ponevierajú sa ulicami bez plánu a cieľa, vytvárajú „psychogeografické“ mapy mesta. Menia ulice, cestovné poriadky. Prostredníctvom situácii détourmement – vychýlenia včleňujú umeleckú produkciu do celkovej konštrukcie mesta.29

29 FOSTER, Hal, Rosalind E. KRAUSS, Yve-Alain BOIS, B. H. D. BUCHLOH a David JOSELIT. Umění po roce 1900: modernismus, antimodernismus, postmodernismus. Druhé, rozšířené vydání. Přeložil Josef HRDLIČKA, Irena ELLIS, Jitka SEDLÁČKOVÁ, Jana HLÁVKOVÁ. Praha: Slovart, 2015, s. 429-433. ISBN 978-80-7391-975-7.

106

107

Neraz ma prepadá úzkostlivá predstava plynutia času. „Prahneme po bezčasí, útrpně znášíme plynutí času: trpíme časem. Čas je utrpení.“30 Toľko vecí plynie rýchlym tempom. Paralyzovane prihliadam. Potláčam všetky vnemy, prehliadam, nedokážem vnímať všetko dianie. Vnútorné ticho skôr či neskôr naruší vonkajší nepokoj. Brázdim medzi riadkami. Markantné body kamsi zmizli. Mám potrebu bežať spolu s davom, s vetrom, s prostredím. Melanchólia je mi spoločníkom. Inokedy sled krokov rušia nečakané odmlky. Padám do nekonečnej diery vnemov, obrazov, zvukov a vôní. Priestor plní nostalgia. Žmurkám. Vidím vďaka krátkej pauze, ktorá pozastavuje dej. Na nepostrehnuteľnú chvíľu. Prítomnosť nachádzam pod nohami aj v hmlistých predstavách budúcnosti. Banálne sekundy každodennosti 31 tvoria celok. Pravidelnosti nie sú symetrické. Vzďaľujem sa. Predieram sa vzduchom. Zakopávam o drobné nuancie. „Keď kráčame, stávame sa slobodní, lebo nie sme nikým: kráčajúce telo nemá dejiny, je to vír v prúde nepamätného života.“32 Prechádzam transparentnými vrstvami. Občas sa pretrhnú.

30 ROVELLI, Carlo. Řád času. Jiří PODOLSKÝ. Praha: Dokořán, 2020. Aliter (Argo: Dokořán): Dokořán), s. 113. ISBN 978-80-7363-951-8. 31 „Pruměrnou každodennost pobytu však nesíme považovat za pohý „aspekt“.I vní, a dokonce v modu neautenticity, je a priori obsažena struktura existenciality.“ HEIDEGGER, Martin. Bytí a čas. Druhé, opravené vydání. Přeložil Ivan CHVATÍK, Pavel KOUBA, Miroslav PETŘÍČEK, Jiří NĚMEC. Praha: OIKOYMENH, 2008. Knihovna novověké tradice a současnosti, s. 63. ISBN 978-80-7298-244-8. 32 GROS, Frédéric. Filozofia chôdze. 1. slovenské vyd. Preložil Pavol SUCHAREK. Bratislava: Občianske združenie HRONKA, 2018, s. 16. ISBN 978-8089875-09-2.

108

109

Čistota

ľahkosť

Plynulosť pohybu

prirodzenosť

kmitanie a kolísanie

Reč tiel Pohyb hladiny Vetvy Pohľad späť dvíha kútiky úst Vetva veje

Toľko miest Ulíc Chodcov Nevidím protiidúceho Chodníky

fontány výkriky a zvolania do prázdna

a vietor

110

111

Ľahkosť so záťažou

Postoj bez rovnováhy Postoj bez rovnováhy na dlažobnej kocke piatej zľava tridsiatej šiestej zdola šestnástej zhora pod oknami Za rohom Za oknami Si.

112

113

Dnes vidím mikrosvet. Ako malé dieťa. Dokázali ma zastaviť čiary na chodníku a nie len raz. Stojím uprostred, všetci vôkol mňa prúdia. Udivene a s nechápavým pohľadom na mne zastavujú svoj zrak. Drobné čiarky na trávniku a ich rozkolísaný smer, guľôčky kvapiek na nohách a chlpaté listy fialky na parapete si získali môj údiv, dnes ten najväčší, minimálne rovnaký ako zrnka bieleho piesku pod nohami na druhej polovici planéty. Zastaviť sa je neraz tou najradikálnejšou vecou, ktorú môžeš v ten deň vykonať.

114 16

115

Kim Sooja, kórejská umelkyňa, nehybne stojí uprostred preplnených ulíc v centrách metropol ako Tokio, New York, Londýn, Dillí,... Pozoruje okolie. Dav ľudí sa náhli, zahaľuje ju. O pár minút sa rozplynie, autorka stále stojí na pevnom bode. Performance nazýva A Needle Woman (16). Kim Sooja, metaforicky ako ihla, splieta sieť spolu s ostatnými okoloidúcimi. V roku 1999 leží nehybne na skale, čas plynie, mraky sa hýbu (17). Tento obraz kladie do kontrastu s excesmi mestských ulíc. Jíři Kovanda nehybne stojí s rozpaženými rukami na pomerne frekventovanom chodníku, otvorenou náručou prekáža chodcom (18). Francis Alÿs postáva na námestí a sleduje oblohu pokiaľ sa v jeho blízkosti nevytvorí dav, ak sa tak stane, stiahne sa (19).

116

117

Ležím na koberci. Na strope stabilizujem nadmieru vnemov nadobudnutých počas dňa. Premietam si úsek celoživotného filmu do chvíle, kým pred sebou nevidím opäť čistú plochu steny. Netuším, kde kúpiť predplatné väčšieho úložiska.

118

119

Vlnité línie riek a pohorí

120

121

„Jsme rádi ve volné přírodě, protože o nás nemá žádné mínění.“ 33 Telo nasáva krajinu.34 Je zraniteľné. Krehkosť je každodennou záležitosťou. Vrhám jedinečný pohľad. Krokom meriam zem, dĺžku dňa, žitú vzdialenosť, miesta na mape, priestory obývané, okolie pred nami aj za nami. Na neoznačenej ceste inštinktívne rozlišujem strany a základné smery. Cesty včerajšie, línie chodníkov dneška a zajtrajška utvárajú domnievam sa, nerozmotateľnú skrumáž. Z času na čas z nich sama splietam vrkoče. Pozná niekto pravidlá hry? Snažím sa zorientovať v zmäti udalostí. Značiek je tu však mnoho. Aj naplánovaná cesta má nečakané križovatky, odbočky, uzly, prerušenia, prekážky, zatáčky, okľuky35 k cieľu. Je menný, hoci predstavy sa zbiehajú do úbežníka. Merítko hodnôt sa cestou transformuje. „Počas toho ako si vykračujme po širokej ceste, nám v mysli skrsnú stovky odbočiek. Srdcom si vyberieme jednu z nich, vzdáme sa druhej, a potom sa rozhodneme pre tretiu. Srdcom odchádzame, vraciame sa.“36Lokalizujem, identifikujem.

33 NIETZSCHE, Friedrich. Lidské, příliš lidské: kniha pro svobodné duchy. Vydání druhé, v jednom svazku první (1. vyd. 1. dílu 2010, 1. vyd. 2. dílu 2012). Přeložil Věra KOUBOVÁ. Praha: OIKOYMENH, 2018. Knihovna novověké tradice a současnosti, s. 239. ISBN 978-80-7298-336-0. 34 „Vnější prostor uchopujeme prostřednictvím situace našeho těla.“ MERLEAU-PONTY, Maurice. Proměna vnímání a zkušenost pravdy: podklady ke kandidatuře na Collège de France. Přeložil Jan HALÁK. Praha: OIKOYMENH, 2017, s.53. ISBN 978-80-7298-236-3. 35 „...oklikou k dosažení cíle, tedy výsostnou metodou, je prostředkem poznaní a sebepoznání a především je, pokud vede kolmo ke svahu, i okamžikem zatavení a regenerace, byť jen na chvíli.“ LIESSMANN, Konrad Paul. Universum věcí: k estetice každodennosti. Praha: Academia, 2012. XXI. století, s.99. ISBN 978-80-200-2060-4. 36 GROS, Frédéric. Filozofia chôdze. 1. slovenské vyd. Preložil Pavol SUCHAREK. Bratislava: Občianske združenie HRONKA, 2018, s. 81. ISBN 978-8089875-09-2.

122

123

Jeden cestuje ďaleko 10 kilometrov Druhý len štyristopäťdesiatšesť Dotyky neznáme Otlačky prstov

124

125

Pole očakávaní drieme pod jemnou pokrývkou rannej hmly. Ticho rátam, objasňujem pátram po živote, po jeho zmysle.37 „Chůze je v každém okamžiku složitým hledáním rovnovážného bodu v pohybu, který ale (právě proto, že je to pohyb v nějakém prostředí či terénu) čelí stále nové situaci, novým okolnostem, novým, často i nečekaným překážkám. Chůze je proces v procesu.“38 Kúpem sa v tieni listov stromov.39 Nestabilné telo blúdi. Krokom ustaľujem obrazy reálna. Nadväzujú na seba. Prítomnosť tuhne. Pravidelným rytmom sa misky váh mysli stabilizujú. Tlačí na mňa uvedomenie si toho medzi tým, čo cítim a vyjadrením podstaty slovami. Slová sa strácajú a dunenie utícha, chaotický monológ tiež.

37 V Japončine existuje príznačné slovo IKIGAI (odvodené zo slova ikiru- život a kai- mať hodnotu, využitie prínos,..), v preklade zmysel života, zmysluplný smer. JAZAWA, Jutaka, Martin KATUŠČÁK a František PAULOVIČ. Toto je Japonsko. Bratislava: IKAR, 2020, s. 61. ISBN 9788055170855. 38 PETŘÍČEK, Miroslav. Myšlení obrazem: průvodce současným filosofickým myšlením pro středně nepokročilé. Praha: Herrmann, 2009, s. 30. ISBN 978-80-87054-18-5. 39 Širinjoku (z japončiny) znamená doslova„lesné kúpanie“. Horská turistika ma v Japonsku bohatú tradíciu. JAZAWA, Jutaka, Martin KATUŠČÁK a František PAULOVIČ. Toto je Japonsko. Bratislava: IKAR, 2020, s. 131. ISBN 9788055170855.

126

127

Hľadám svoje miesto na ceste.

128

129

Večne sa snažím utiecť, aj keď nemám dôvod. Ani len tej najmenší. Bojujem sama so sebou pod tenkým povrchom kože. Bojujem s okolím. V pavučine spomienok sa upínam k miestam pobývania.40 Mám ich viacero. Balím sa často. Akoby flexibilita bola novou ustálenou normou. Sme zaťažený aj bez záťaže. Mám potrebu vytvárať predmety ľahko zbaliteľné a odnositeľné. Vnáram sa do archívu. Tuším. Nejasnosť sa môže nachádzať už v pôvodnom zdroji. Vedomosť, že predmety budú stáť takmer na rovnakom mieste ako včera vo mne vyvoláva pocit istoty. Mikrokozmos človeka je rozbitný.

40 „Systém vztahu, kterými jakožto lidská existence „pobyt“ jsem, je struktura zcela konkrétní a nelhostejná-, neb vždy moje (osobní), tedy nikoli universální, ale jedinečná.“ AJVAZ, Michal, Ivan M. HAVEL a Monika MITÁŠOVÁ, ed. Prostor a jeho člověk. Praha: Vesmír, 2004, s. 245. ISBN 80-85977-60-5.

130

131

Raňajkujem inak. Spím nohami smerom k miestu, kde by si iný položil hlavu. Určité percento ľudí pije horúci nápoj zo skleneného pohára. A vodu z kohútika z keramického hrnčeka. Mliečne výrobky v chladničke ukladám na hornú policu.

132

133

Vyrastajú hranice, na ktoré sme zabudli. Vznikajú aj nové. Uzatvárame ich, sociálne sa dištancujeme, sledujeme globálne zmeny uprostred pandémie. Donútilo ma to k úvahám o vzdialenostiach medzi miestom odkiaľ pochádzam a miestom súčasného pobývania. Merať to, čo je vzdialené ide rôrnymi spôsobmi. „Samota se neměří mílemi prostoru, kteří děli člověka od jeho bližních.“41 Pochybnosti mnohonásobne predlžujú trajektóriu.

THOREAU, Henry David. Walden, aneb, Život v lesích. Vyd. 6., V tomto překladu 2. Praha: Paseka, 2006, s.124. ISBN 80-7185-671-1.

134

135

Michal Kern, pochádzal z Močiar pri Liptovskom Mikuláši, odkiaľ pramení jeho hlboká existenčná potreba spojenia sa s prírodou a konkrétnym dôverným miestom. Ateliér nemá pevné steny. Zakotvil a pobýval. Skúmal univerzum. Objavoval vonkajšiu i vnútornú podobu sveta „tu a teraz“. (20)

Návratom sústavne hľadáme, hýbeme sa dopredu i späť, do vnútra i od seba. Miesto, s ktorým vzrastám je mi zázemím. Priťahuje ma. Ako archeológ, rýpem sa v základoch i hlboko po nimi, na vyhradenej ploche pod modrou.

136

137

Zmysel polohy mi vraví, že stojím na nesprávnej značke GPS súradnice však zodpovedajú

138

139

Nad stolom mi vyše roka visí mapa. Variant cesty mám niekoľko. Putovanie od domova k domovu, do minulosti ponechávam na listoch papiera. Aj tu zbieram suveníry a mementá. Prizývam si k sebe čitateľa a pozorovateľa. V prítomnosti presvitajú obrazy minulostí, formujú budúcnosť. Neistoty sú všadeprítomné. Aj na samotnom papieri. Rušia sa navzájom. Trvalý je horizont. Je vpitý. Na pár úsekoch rozpitý. Rozpína sa, odkrýva skryté a hlboké. Trávim čas sama so sebou.

140

141

Meriam deň počtom vypitých čajov. Od vstupných dverí bytu, v ktorom momentálne najčastejšie prebývam, k oknu oproti, v druhej miestnosti, je to štrnásť bežných krokov.

142

143

modrá

NEBO my

žltá

POLE

144

145

Sedím vo vlaku uprostred tvári ľudí, ktorí boli nútení opustiť miesta. Tie, ktoré sú nám ľudom tou najväčšou istotou: domovy, krajinu, oblohu nad ňou aj pôdu na ktorej stojí dom, miesto a úkryt, útočisko. Pani vo veku približne šesťdesiatich piatich rokov zviera v ruke preplnenú modrú igelitovú tašku. Zbalila si tri kvetináče. Akoby som sa ocitla uprostred deja filmu alebo sna. Praskli múry stien z tehál aj duše. V pozadí sa vlnia kulisy krajiny za oknami. Hora stojí. Na krátky okamih pritiahla takmer všetky mlčiace pohľady. Opúšťala som miesta nespočetne krát. Aj s neistým návratom. Vždy však len s vrtkavou dĺžkou časového intervalu odlúčenia. Vedela som, že ten dom tam stojí. Dom spomienok snov prehodnotení, spoznávania, objavovania. Plný kútov a šuplíkov, skrýši, prachu a radostí. Ako slovo domov môže byť v dnešnej dobe tak transparentným pojmom. Všetky pochybnosti a neistoty, ktoré má sužujú sa rázom zmenšujú na zrnko prachu.

146

147

Neustále začínam. Neustále putujem. Odchádzam a vraciam sa. V nížine ma obklopuje spoločnosť. Na úpätí hôr som vystavená sama sebe. Na chvíľu som. Chôdza je metaforou myšlienkového procesu42. Nemám potrebu oprostiť sa od minulosti, len som niekde cestou stratila kľúč. Uprostred tej hromady kľúčových slov. Navyše sú pokryté zvláštnym lakom. Matne sa lesknú. „Člověk, který se stává pozorovatelem, objektivizuje svět okolo sebe, ale stejně tak i sám sebe. Pozorovat předpokládá mít odstup, vystoupit z vlastního těla.“43 Narážam na hranice. Geografické, hranice seba, hranice obrazu, hranice rámu. Vôbec nie sú vybudované z betónu a tehál ako sa na prvý pohľad zdá. Nie sú tie tehly zo želé? Niektoré kladiem na seba ja sama. A aký majú expiračný dátum?

42 „Ostatně chůze jako duševní činnost nemusí být pevně vázána na fyzický pohyb – můžeme se pokusit přemístit pohyb do mysli a vidět svět pod uhlem chůze.“ HRDLIČKA, Josef, 2012. Uvnitř světa. 1.vyd. Zblov: Opus, 2012, s. 24. ISBN 978-80-87048-31-3 43 ASSMANN, Aleida. Prostory vzpomínání: podoby a proměny kulturní paměti. Přeložil Jakub FLANDERKA, Světlana ONDROUŠKOVÁ, Jiří SOUKUP. Praha: Univerzita Karlova, nakladatelství Karolinum, 2018. Limes (Karolinum), s. 107. ISBN 978-80-246-3433-3.

148

149

Potrebujem špeciálne dioptrie? Stopy budúcnosti hľadám ako slepec. Mali by byť pozorovateľné už v prítomnosti.

150 22

151

Vytváranie obťažných prekážok, ich prekonávanie, vystavovanie sa extrémnej záťaže si spôsobujeme sami.

Petr Štembera prenáša dva väčšie kamene zo Suchdola pri Prahe do Prahy-Dejvic (21). Milan Kozelka sa brodí riekou proti prúdu (22). Jan Mlčoch vystupuje v daždi a snehu na krkonošskú horu Kotel (23). Zápasí s horou i živlami. Simon Faithfull kráča vodným svetom na dne Jadranského mora v bielej košeli, nejde nikam (24). Marina Abramović prechádza Veľkým čínskym múrom, jedinou stavbou, ktorú je vidieť z vesmíru. Začína ako voda, ako žena, od mora. V protismere putuje Ulay ako oheň, od púšte. (25) Putujú aby sa rozišli.44

44 Autorkin audio komentár k performance The Great Wall Walk, 1988/2008, prezentovanej na výstave The Artist Is Present, 2012, MoMA. ABRAMOVIĆ, Marina. The Great Wall Walk. 1988/2008. In: MoMA.org [online]. New York: The Museum of Modern Art, 2010 [cit. 2022-04-24]. Dostupné z: https://www.moma.org/audio/playlist/243/3125.

152

153

V našich končinách zemetrasenia nebývajú. Napriek tomu sa krajina chveje, vnútorná, krajina tela. Príroda nás tiahne k nám aj od seba. Ostrý vietor mi násilím vyfúkal nahromadené neduhy. Čoraz ťažšie nohy nesú, čím ďalej tým ľahšiu hlavu. Rieka utícha, s ním aj roztekané chvíľkové myslenie. Biela papierová lodička plná podnetov môže pokojne plachtiť. Nesie sa interným i externým labyrintom. Z bludiska chodieb pod povrchom nečakane vykĺzne zabudnuté. Iné strasti na ceste ušliapané, po návrate sa znovu objavujú. Stojím na vysokých skalách a nechávam si byť do tváre ako pútnik Caspara Friedricha Davida, romanticky. V iný deň skala je mi útechou. Snažím sa čo najväčšiu plochu svojej figúry vtlačiť do plochého tieňa, posledného, ktorý bdie široko ďaleko na rozpálenom obzore. Formujem sa do dielika puzzle, toho jediného, ktorý ma pevne stanovenú pozíciu. Stotožňujem sa s okolím, so skalou, so sebou, s minulým aj s úsekmi chodníkov črtajúcich sa predo mnou. V snehu sa kráča namáhavejšie. I v jari.

154

155

Situácie tela priamo koexistujú s vonkajšími vplyvmi, s miestami prechádzanými, pohybu, stálosti. „Příroda a tělo mají stejnou podstatu. Kyslík, uhlík, dusík a vodík. Tudíž by nás nemělo překvapovat, že tělo a příroda se navzájem dynamicky ovlivňují a my zažíváme něco, co Maurice Merleau-Ponty nazýval „žitou perspektivou“.“45

45 KAGGE, Erling. Radost z chůze: krok za krokem ke své duši. Přeložila Eva DOHNÁLKOVÁ. První vyd. Praha: Alferia, 2020, s. 133. ISBN 978-80-2712081-9.

156

157

Miloš Šejn sa krajiny dotýka, akcentuje ju. Stúpa na vrcholy, stráca sa vo vysokej tráve na lúkach. Zapisuje prúd zvukov a slov vychádzajúce z miest. Osciluje medzi svetom skutočnosti a svetom duše. Vníma zázračnosť samej existencie, faktický poznáva. Študuje prírodné vedy, zbiera vzorky hornín Svoje telo prepožičiava prírodným silám, potlačuje vedomie, pokúša sa vystúpiť zo seba, stelesniť nehmotné. Niekedy si so sebou zabalí námaha spolu so strachom. Žasne nad svetom. Prežíva chôdzu, pohyb. Vníma pohyb priestorom a časom, vlastného tela, schopnosti síl a zraniteľnosti. V 60. rokoch natáča prvé krátke čiernobiele filmy, štúdie chôdze. Krajiny otláča na papier, na skaly, kamene, rastliny, pôdu,...46 (26)

46 BROSA, Bohuslav, Jan K. ČELIŠ, Věra JIROUSOVÁ, Ladislav KESNER, Milan KNÍŽÁK, Stanislav KOMÁREK, Simona MEHNERT, omáš POSPISZYL, Radka SCHMELZOVÁ, et al., CÍLEK, Václav, ed. ŠEIN [online]. Ebook. BohemiaeRosa Publishers, 2010 [cit. 2022-04-25]. Dostupné z: https://issuu. com/nvbes/docs/2003_sejn.

158

159

Prechádzať sa uprostred dažďa je kúzelné. Nechávať na seba padať body a línie kvapiek. Zmývajú. Je však potrebné zvoliť si vhodnú dobu. Je to individuálne. Dážď väčšinou odstraňuje spokojné výrazy z tvárí. Hádže masku zádumčivosti. Svoj pršiplášť som už vyhodila. Dierami presakovala voda z neba. Nebol kvalitný. Pár oblačných dní (rokov) predsa poslúžil. Minimálne k tvorbe tejto spomienky. Stojím pod zlomeným dáždnikom, už druhým. V sivej atmosfére akoby všetko v šedých odtieňoch vystúpilo. Nálady, ľudia.

160

161

Vonku sú trávnaté plochy posypané žltou, púpavami. Konštatujem za oknom, píšuc tento dokument. Škoda, že som na ňu alergická.

162

163

21. storočie

je to prílišná sebaľútosť?

164

165

Priznávam linka tohoto textu sa trochu kľukatí a kríži. Nemá jasný záver, napokon ani úvod. Protikladné prvky sa stretávajú. Som príliš v mysli? „Myšlenky jsou mraky.“47 Pojednávam prechod krátkym úsekom svojho bytia. Na kopci i v údoli. Toľkokrát si protirečím. Vedomí chodci sú nadšenci. Ako hobbisti. Tvoríme individuálne i kolektívne dejiny. Životom. Prítomnosť je súčasťou minulosti. Toto je subjektívna správa z dvadsiatych rokov dvadsať prvého storočia, z obdobia kedy vyčíňala pandémia, obdobia prázdnych chodníkov, zatvorených hraníc a nekonečnom chvíľ strávených sám so sebou, z obdobia kedy klimatická kríza bila na poplach čoraz hlasnejšie, obdobia vypuknutia vojny v našej blízkosti. Neistota zajtrajších dní striehne, stáva sa takmer novým zvykom. Tisícky ľudí vychádzajú do ulíc a pochodujú za vidinou zmeny, mieru a slobody. Krízy prinášajú alternatívne riešenia. Chôdzou zanechávame stopu minimálnu.

47 „Okraj mraku není přesně měřitelný, je to Mandelbrotův fraktálový okraj. Myšlenky se honí či táhnou proměnlivou rychlostí…Myšlenky neustále mění svou polohu vůči sobě navzájem.“ LYOTARD, Jean-François. Putování a jiné eseje. Přeložil Miroslav PETŘÍČEK. V Praze: Herrmann, 2001, s. 12-13. ISBN 9788023874723.

166

167

Myšlienky som vpísala a vkreslila do mapy, vizualizáciu prikladám do zadnej časti tejto zbierky. Otláčam jeden príbeh, vychodenými cestami do krajiny, písmenami a slovami na papier. Rozprávam skratkovitým jazkyom, rýchlym. Uživateľom sociálnych sieti som už viac ako polovicu života.

168

169

Spoluúčinkovali: Martin Heidegger, Arthur Rimbaud, Friedrich Nietzsche, Henry David Thoreau, Jean-Jacques Rousseau, Immanuel Kant, Aristoteles, Sokrates, William Wordsworth, Charles Baudelaire, Walt Whitman, Karel Hynek Mácha a mnoho dalších peších.

170

171

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY AJVAZ, Michal, Ivan M. HAVEL a Monika MITÁŠOVÁ, ed. Prostor a jeho člověk. Praha: Vesmír, 2004. ISBN 80-85977-60-5. ASSMANN, Aleida. Prostory vzpomínání: podoby a proměny kulturní paměti. Přeložil Jakub FLANDERKA, Světlana ONDROUŠKOVÁ, Jiří SOUKUP. Praha: Univerzita Karlova, nakladatelství Karolinum, 2018. Limes (Karolinum). ISBN 978-80-246-3433-3. BENCOVÁ, Petronela. Ako som vyšla von vo vzorovanej kukle a stratila sa. Ostrava, 2019. Bakalárska práca. Ostravská univerzita, Fakulta umění, Katedra malby. Vedoucí práce Prof. Daniel Balabán, akad. malíř. BERGER, John. Způsoby vidění. V Praze: Labyrint, 2016. Labyrint fresh eye. ISBN 978-80-87260-78-4. CYPRICH, Robert, Igor GAZDÍK, Daniel GRÚŇ, Vít HAVRÁNEK, Jindřich CHALUPECKÝ, Beata JABLONSKÁ, Ivo JANOUŠEK, Milan KNÍŽÁK, Denisa KUJELOVÁ, et al. ČS koncept 70. let. Druhé rozšířené vyd. Brno: Fait Gallery, 2021. ISBN 978-80-270-8957-4. ČIHÁK, Jan, ed. Alena Kotzmannová: pokus o znovunalezení skutečnosti. Hradec Králové: Galerie moderního umění v Hradci Králové, 2021. ISBN 978-80-87605-45-5. EARLS, James. Zrozeni k chůzi: proč a jak chodíme po dvou: myofascinální výkonnost a tělo v pohybu. Přeložil René SOUČEK. Praha: Grada Publishing, 2021. ISBN 978-80-271-1749-9. ESPEDAL, Tomas. JÍT: (Aneb umění nespoutaného a poetického života). Praha: Havran, 2010. ISBN 978-80-86515-99-1. FOSTER, Hal, Rosalind E. KRAUSS, Yve-Alain BOIS, B. H. D. BUCHLOH a David JOSELIT. Umění po roce 1900: modernismus, antimodernismus, postmodernismus. Druhé, rozšířené vydání. Přeložil Josef HRDLIČKA, Irena ELLIS, Jitka SEDLÁČKOVÁ, Jana HLÁVKOVÁ. Praha: Slovart, 2015, ISBN 978-80-7391-975-7.

172

173

GROS, Frédéric. Filozofia chôdze. 1. slovenské vyd. Preložil Pavol SUCHAREK. Bratislava: Občianske združenie HRONKA, 2018. ISBN 978-80-89875-09-2. HEIDEGGER, Martin. Bytí a čas. Druhé, opravené vydání. Přeložil Ivan CHVATÍK, Pavel KOUBA, Miroslav PETŘÍČEK, Jiří NĚMEC. Praha: OIKOYMENH, 2008. Knihovna novověké tradice a současnosti, s. 63. ISBN 978-80-7298-244-8. HRDLIČKA, Josef. Uvnitř světa. Zblov: Opus, 2012. ISBN 978-80-87048-31-3. JAZAWA, Jutaka. Toto je Japonsko. Bratislava: IKAR, 2020. ISBN 9788055170855. KAEHNE, MK, Tomáš KOUDELA a Ivo SUMEC. Die Erde ist eine Scheibe: Kunst, Wahrheit, Lüge = Země je placatá: umění, pravda, lež. Ostrava: University, 2020. ISBN 798-80-7599-215-4. KAGGE, Erling. Radost z chůze: krok za krokem ke své duši. Přeložila Eva DOHNÁLKOVÁ. Praha: Alferia, 2020. ISBN 978-80-271-2081-9. KUBLER, George. Tvar času: poznámky k dějinám věcí. Přeložil Rostislav ŠVÁCHA, Tereza PÁLKOVÁ. Praha: PositiF, 2018. ISBN 9788087407257. LIESSMANN, Konrad Paul. Universum věcí: k estetice každodennosti. Praha: Academia, 2012. XXI. století. ISBN 978-80-200-2060-4. LYOTARD, Jean-François. Návrat a jiné eseje. Praha: Herrmann, 2002. ISBN 80-239-0372-1. LYOTARD, Jean-François. Putování a jiné eseje. Přeložil Miroslav PETŘÍČEK. V Praze: Herrmann, 2001. ISBN 9788023874723. MERLEAU-PONTY, Maurice. Proměna vnímání a zkušenost pravdy: podklady ke kandidatuře na Collège de France. Přeložil Jan HALÁK. Praha: OIKOYMENH, 2017. ISBN 978-80-7298-236-3.

174

175

NIETZSCHE, Friedrich. Lidské, příliš lidské: kniha pro svobodné duchy. Vydání druhé, v jednom svazku první (1. vyd. 1. dílu 2010, 1. vyd. 2. dílu 2012). Přeložil Věra KOUBOVÁ. Praha: OIKOYMENH, 2018. Knihovna novověké tradice a současnosti. ISBN 978-80-7298336-0. PETŘÍČEK, Miroslav. Myšlení obrazem: průvodce současným filosofickým myšlením pro středně nepokročilé. Praha: Herrmann, 2009. ISBN 978-80-87054-18-5. REZEK, Petr. Tělo, věc a skutečnost v umění šedesátých a sedmdesátých let. 2., rozš. vyd. Praha: Jan Placák – Ztichlá klika, 2010. ISBN 978-80-903898-5-4. ROVELLI, Carlo. Řád času. Přeložil Jiří PODOLSKÝ. Praha: Dokořán, 2020. Aliter (Argo: Dokořán): Dokořán). ISBN 978-80-7363-951-8. RILKE, Rainer Maria. Kniha obrazů. Praha: Mladá fronta, 1966. Bez ISBN. SKÁLA, František. Praha-Venezia cestovní denníky. 2.vyd. Praha: Arbor vitae, 2011. ISBN 978-80-86300-63. SLÁDKOVÁ, Hanka. O sběratelích a lidech: společnost věcí a příběhy předmětů. In: PACHMANOVÁ, Martina, ed. Mít a být: sběratelství jako kumulace, recyklace a obsese. První vyd. Praha: Vysoká škola uměleckoprůmyslová, 2008. ISBN 978-80-86863-25-2. THOREAU, Henry David. Walden, aneb, Život v lesích. Vyd. 6., V tomto překladu 2. Praha: Paseka, 2006. ISBN 80-7185-671-1. WOOLF, Virginia. Vlny. V tomto překladu vydání třetí, revidované. Přeložil Martin POKORNÝ. Praha: Odeon, 2019. Knihovna klasiků (Odeon). ISBN 978-80-207-1867-9.

176

177

ABRAMOVIĆ, Marina. The Great Wall Walk. 1988/2008. In: MoMA.org [online]. New York: The Museum of Modern Art, 2010 [cit. 202204-24]. Dostupné z: https://www.moma.org/audio/playlist/243/3125.

BROSA, Bohuslav, Jan K. ČELIŠ, Věra JIROUSOVÁ, Ladislav KESNER, Milan KNÍŽÁK, Stanislav KOMÁREK, Simona MEHNERT, omáš POSPISZYL, Radka SCHMELZOVÁ, et al., CÍLEK, Václav, ed. ŠEIN [online]. Ebook. BohemiaeRosa Publishers, 2010 [cit. 2022-04-25]. Dostupné z: https://issuu.com/nvbes/docs/2003_sejn. Detectorists, Season 3, Episode 4. TV, BBC Four, 29 November 2017. Dialóg 22 min. 51 s. – 23 min. 2s. Detectorists, Season 3, Episode 5. TV, BBC Four, 6 December 2017. 18.min. 2.s. FULTON, Hamish. A.walking.artist. In: Intagram [online]. [cit. 2022-04-23]. Dostupné z: https://www.instagram.com/a.walking.artist/?hl=cs. KIRCHNER, Blanka, Ema KONEČNÁ, Margareta TURČINOVÁ, Karolina KONEČNÁ a Martina CIBIKOVÁ. Pět žen. Jedna věta denně [online]. Praha: Galerie Nevan Contempo, 2018 [cit. 2022-04-23]. Dostupné z: https://issuu.com/blanka.kirchner/docs/5zen_issuu. MANCHESTER, Elizabeth. Tracey Emin: Exploration of the Soul [online]. November 2004 [cit. 2022-01-30]. Dostupné z: https://www. tate.org.uk/art/artworks/emin-exploration-of-the-soul-t11887. Vocabulary.com [online]. Inc., a division of IXL Learning, 2020 [cit. 2022-04-20]. Dostupné z: https://www.vocabulary.com/dictionary/hobbyist. WALK!: THE SCHIRN KUNSTHALLE FRANKFURT IS DEDICATING A MAJOR SURVEY EXHIBITION TO WALKING IN NCONTEMPORARY ART PRODUCTION. In: THE SCHIRN KUNSTHALLE FRANKFURT: SCHIRN MAGAZIN [online]. Frankuft: Henne/Ordnung - Digital Creative Studio, 26.1.2022 [cit. 2022-04-21]. Dostupné z: https://www.schirn.de/fileadmin/SCHIRN/Presse/Texte_englisch_2022/ Schirn_Presse_WALK_en.pdf.

178

179

ZOZNAM POUŽITÝCH OBRÁZKOV

Číslované obrázky prislúchajú ku kultúrnemu a historickému kontextu.

Petronela Bencová, XY, séria fotografií kresieb na magickej tabuľke GRAFO, A4, 2020, foto: archív autora

Petronela Bencová, printscreen z videa zo série videí Pamäti miest, 02‘30 min 2020, foto: archív autora

Petronela Bencová, Karanténa, autorská kniha, 2020-21, foto: archív autora

Tracey Emin, Exploration of the Soul, 1994; atrament, grafit na 32 papieroch a 2 fotografiách, chromogénna tlač na papieri; stránky textu: 295 × 210 mm, fotografie: 300 × 210 mm, rám: 377 × 287 × 20 mm, Tate, foto: © Tracey Emin

Ian Breakwell, No title, zo série 10 Diary Pages 1968-82, 1983, sieťotlač na papieri, 302 x 210 mm, Tate, foto: © The estate of Ian Breakwell

Mary Kelly, Post- Partum Document, 1973-79, detail, pespex, sadra, bavlnená tkanina, 1 z 8 kusov, 280x 355 m, Zurich Museum, foto: © Mary Kelly

František Skála, Cestovní deník, autorská kniha, 1993, foto: artlist.cz

Hamish Fulton, Wind through the Pines, zo série Ten Toes toward the Rainbow; 1985, 1991; sieťotlač na papieri, 586 x 930 mm, Tate, foto: © Hamish Fulton

Richard Long, A Line Made by Walking, 1967, fotografia, želatínová strieborná tlač na papieri s grafitom na doske, 825 x 1125 mm, ARTIST ROOMS Tate and National Galleries of Scotland, foto: © Richard Long

10 Bruce Nauman, Walking in an Exaggerated Manner Around teh Perimeter of a Square, 1967-68, 10 min., 16 mm film prenesený

180

181

na video (čiernobiely, bez zvuku), MoMA, foto: © 2022 Bruce Nauman / Artists Rights Society (ARS), New York. 11 Sebastián Díaz Morales, Pasajes I, 2012, digitálne video, HD formát, 12‘30 min na 6 h slučke, Tallinn Art Hall, Estonia, foto: Marc Domage 12 Milan Maur, Cesta za sluncem, 9. května 1983 jsem šel od úsvitu do soumraku za sluncem, kombinovaná technika, 297 x 210 mm, foto: © Milan Maur 13 Jan Hostettler, Eisen II, 2021, maľba na bavlnenom plátne, oxid železa na základnom nátere, 260 X 190 cm, foto: ©Jan Hostettler 14 Lucie Králiková, Grande Misericordia, Galerie Dukla, kurátorka: Hana Vorlová, 2020, foto: Tomáš Knoflíček 15 Kubra Khademi, Armor in Kabul, 2015, performance, foto: Twitter 16 Kim Sooja, A Needle Woman (Mexico City), 1999–2001, videozáznam (bez zvuku) performance, 06‘33 min, foto: © 1983-2022 Kim Sooja 17 Kim Sooja, A Needle Woman- Kitakyushu, 1999, videozáznam (bez zvuku) performance, 06‘33 min, foto: © 1983-2022 Kim Sooja 18 Jiří Kovanda, 19.listopadu 1976, Praha, Václavské náměstí, 1976, čiernobiela fotografia, strojom písaný text na papieri, 330 x 240 mm, Kontakt. The Art Collection of Erste Group and ERSTE Foundation, foto: © Jiří Kovanda 19 Francis Alÿs, Looking Up, Mexico City, Mexico, 2001, videozáznam performance, 03‘33 min, foto: © Francis Alÿs 20 Michal Kern, Vytvoril som líniu, 1982, kombinovaná technika, 550 x 370 mm, Slovenská národná galéria, foto: webumenia.sk 21 Petr Štembera, Přenesení kamenů, 1971, kombinovaná technika,258 x 95 mm, Moravská galerie v Brně, foro: © Petr Štembera 22 Milan Kozelka, Chůze proti proudu řeky (Kontakt I), Šumava, 1980, fotozáznam z performance, archív Vladimíra Meistra, foto: gavu.cz 23 Jan Mlčoch, Výstup na horu Kotel, 1974, fotozáznam z performance, foto: archív umelca

182

183

24 Simon Faithfull, Going Nowhere 2, 2011, HD video (bez zvuku), 5 min, foto: © Simon Faithfull 25 Marina Abramović, The Great Wall Walk. 1988/2008, 16 mm film (farebný, bez zvuku) prenesený na dvojkanálové video, 16‘45 min., Marina Abramović a Sean Kelly Gallery/Artists Rights Society (ARS), New York, foto: © Marina Abramović 26 Miloš Šejn, Tři dny bloudění bažinami Dyje, 1969, fotozáznam z performance, foto: © 2008 sejn.cz

Zvyšné fotografie sú autorským počinom, dopĺňajú kontext celkovo.

184

185

188

189

190