Petronela Bencová
Dynamika času
Štvrtok 22.10.2020
Experiment vykonávam v uzatvorenom priestore, v mestskom prostredí, uprostred týždňa, uprostred každodenností. Sama. Neriadim sa meraním času. Zakrývam ho, poprípade posúvam. Prežívam každodenné okamihy, sledy udalostí, činností. Usilujem sa priebeh dňa zaznamenávať. Vizualizujem štvrtkový pochod dňa.
Takmer celý deň trávim v spoločnosti predmetov, ktoré využívam pri bežných aktivitách, aj tých nehybných, mlčiacich. Z času sa mi vymaniť nedarí, avšak pohlcuje ma priestor. Zaznamenávam aj tie najobyčajnejšie činností. Umývam riad.
V zrkadle som sa videla nespočetne mnohokrát. Aj po priložení papiera naň, vidím svoj odraz.
Obsesne sledujem a odomykám telefón, s úmyslom pozrieť sa na hodiny. Po minimálne desiatom raze si uvedomujem túto nezmyselnú závislosť kontroly. Skúšam odhadnúť, koľko je hodín. Aj napriek tomu, že v tento deň žiaden časový harmonogram nemám.
Myslela som si, že sa budem riadiť len svojím telom, biologickými hodinami. Opakovanie, rituály a rutina, mechanizované konanie sú však hlboko zakorenené. Nezáleží na číslovke, označujúcej meranie času, svietiacej na obrazovkách technológii, či v analógovom pojímaní na ručičkových hodinách. Vypnutím všetkých mechanických ukazovateľov času nezmiernim úzkosť zapríčinenú plynutím. Stále sa veziem prúdom ako loď, papierová.
Piatok 30.10.2020 15:09 – 16:09
Odchádzam na vlakovú stanicu Ostrava-Svinov pozorovať pominuteľnosť jednej hodiny. Ponáram sa medzi ostatných čakajúcich. Čakám na uzatvorenie kruhu, ktorý opisuje minútová ručička. Jej pohyb ma každých 60 sekúnd vytrháva. Skúšam počítať a natrafiť na ten správny okamih, kedy sa pohne. Väčšinou to nestíham. Spočiatku sa mi zmena jej pozície na ciferníku javí prirýchla. Sedím na lavičke s pohľadom upretým na hodiny, na prázdnom nástupišti, uprostred. Okolie sa mi zlieva. Pohyby ľudí, áut, príchody a odchody vlakov vnímam len periférne. Ako línie v pohybe s rozdielnou rýchlosťou, farebnosťou, smerom. Nerozrušujú ma tak, ako som si pôvodne myslela, že budú. Akoby som sa nachádzala uprostred stabilného štvorca. Núti ma to rozmýšľať nad minulosťou a budúcnosťou. Blízkou či ďalekou. Pomer úseku minút nasledujúcich voči úseku predošlých sa deformuje. Pociťujem chlad. Stmieva sa. S narastajúcim diskomfortom sústredenie klesá. Mení sa aj vnímanie času. Spomalil sa. V posledných minútach rozmýšľam nad aktivitami, ktoré vykonám až sa kruh uzavrie. Eufória poslednej minúty sa podobá minúte, ktorá uzatvára kalendárny rok.
Pondelok 2.11.2020 9:37 – 10:37
Doma. Štrbina na časovej linke pondelkového dopoludnia. Tento experiment vykonávam na rovnakom mieste ako prvý. Skľúčenosť vychádzajúca zo správneho usporiadania časového harmonogramu sa prelína z nedeľného večera do nasledujúceho rána. Prehadzujem knihy, zápisníky, klikám. Nezmyselne. Prerušujem túto narativitu. Sedím za stolom. Každý predmet, ktorý ma obkolesuje zanechávam v pôvodnej polohe. Všetky deje sa zastavili. Obmieňajú sa len veľké digitálne číslovky presného času na obrazovke. Sprevádzajú ma pocity márnosti, tentokrát pochopiteľne znásobené. Uvedomujem si, aké môže byť útrpné znášať plynutie času. Asi v 50. minúte sa sústredím už len na rytmus ubiehajúcich sekúnd. Podrobujem sa mu. Vytrhnúť sa uprostred povinností ma vo výsledku upokojuje. Poznám dĺžku hodiny.
46 m²
Zoznámenie sa s miestom, kde trávim väčšinovú časť dňa. 3. mesiac po presťahovaní sa, november 2020
Jedna izba.
Veci sa sťahujú spolu so mnou.
Obývame priestor spoločne.
Delíme sa oň.
Hľadám správne usporiadanie.
Seba aj predmetov.
Miesto kam sa nevraciam, ale zotrvávam v ňom.
Dní celé, aj týždne.
Ako väčšina obyvateľstva.
Cestujem po mape tohto nového obydlia.
Nového domova.
Obsahuje viacero svetov.
Skúmam vzdialenosť a blízkosť, bezprostrednosť miesta, času, vzťahov. Zmeny nadobúdajú svoj raz v priebehu mimoriadnych udalostí. Takmer všetci sa nachádzame uprostred diery v plote. V takzvanej karanténe. Tento výraz sa stal jedným z najpoužívanejších výrazov dnešných dní. Kričí aj na asfalte, napísaný kriedou, ktorý tam včera nechali deti pri hre s názvom šibenica.