Povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel
JUDIKATÚRA
Mgr. Barbora Magočová
Vzor citácie: Povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel - Judikatúra/ Magočová, B., Žilina: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., 2024, 524 s.
„Spravodlivosť je pevná a trvalá vôľa priznávať každému, čo mu právom patrí.“
Ulpianus Domitius
Povinné zmluvné poistenie motorových vozidielJudikatúra
Judikatúru zostavila: Mgr. Barbora Magočová
Žilina: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., august 2024. 524 s.
ISBN 978-80-8186-171-0
Predhovor
S niektorými oblasťami práva bežný človek za svoj život v zásade vôbec nepríde do kontaktu a majú pre neho nanajvýš akademický význam. To však rozhodne neplatí pre problematiku povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá sa pomerne úzko dotýka prakticky každého z nás. O čosi častejšie sa ňou z povahy veci musia zaoberať vlastníci či prevádzkovatelia motorových vozidiel. Nemenej dôležitá je však aj pre tých, ktorí v dôsledku dopravnej nehody či škodovej udalosti utrpeli ujmu na majetku alebo na zdraví.
Kniha, ktorú držíte v rukách, upozorňuje na časti právnej úpravy, ktoré v praxi vygenerovali najväčší počet súdnych konaní s poisťovňami. Dozviete sa z nej nielen to, ako sa k sporným otázkam postavili slovenské súdy, ale aj to, v ktorých sférach sa konsenzus zodpovedajúci potrebám praxe ešte len hľadá. Vďaka prehľadnému členeniu na špecificky zamerané obsahové celky môžete rýchlejšie vyhľadať judikatúru, ktorá sa týka vami riešeného problému. Okrem redakčne upravených judikátov s právnymi vetami nájdete v úvode jednotlivých spracovaných tematických oblastí tiež informatívne komentáre, ktoré poukazujú na trendy ovplyvňujúce aktuálne rozhodovanie súdov či na ich rozdielny výklad.
Z publikácie zistíte, ktoré poškodenia alebo ujmy musia poisťovne vykompenzovať a aký vplyv má opomenutie úhrady splátky poistného na trvanie poistnej zmluvy. V časti venovanej nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia sa dočítate, čo by ste rozhodne mali urobiť (a čoho by ste sa pre zmenu mali vyvarovať), ak chcete zamedziť tomu, aby od vás poisťovňa požadovala čiastku, ktorú namiesto vás vyplatila poškodenému.
Výber sumarizuje aj rozhodnutia, ktoré treba vziať do úvahy pri voľbe vhodnej stratégie súdneho uplatňovania nárokov z povinného zmluvného poistenia súvisiaceho s prevádzkou automobilov; v neposlednom rade pomôže tiež s posúdením prípadného premlčania uvedených nárokov.
autorka
O autorke
Mgr. Barbora Magočová
Vysokoškolské štúdium absolvovala na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od jeho ukončenia pôsobí v oblasti advokácie. Venuje sa najmä poskytovaniu služieb v rámci súkromnoprávnych odvetví; jej špecializáciou je občianske právo, obchodné právo, rodinné právo a súvisiaca zmluvná a súdna agenda. Popri vykonávaní právnej praxe rozvíja aj publikačnú činnosť; okrem odbornejších textov píše aj články vysvetľujúce právnu problematiku širšej verejnosti. V roku 2021 vyšla v knižnej podobe jej publikácia Trovy súdneho konania – Judikatúra.
Zoznam použitých skratiek
Zákon o PZP – zákon č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ObčZ – zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník
ObchZ – zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník
ZoCP – zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
PZP – povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
1 K NÁROKOM Z POVINNÉHO ZMLUVNÉHO POISTENIA
1.1 K náhrade škody na zdraví, nákladom pri usmrtení a náhrade
1 Krytie náhrady nemajetkovej ujmy blízkych osôb obetí usmrtených pri dopravných nehodách z povinného poistenia zodpovednosti
1.2 K náhrade škody vzniknutej poškodením, zničením,
4 K možnosti poisťovne namietať cenu jednotlivých náhradných dielov
5 Oprava staršieho vozidla novými náhradnými dielmi, otázka jeho zhodnotenia a výška
6 K možnosti poisťovne krátiť poistné plnenie v časti účtovanej odmeny autoservisu,
7 KS Bratislava: Aj pre účely PZP platí, že k vzniku škody pri dopravnej nehode dochádza už samotným poškodením vozidla, nie až zaplatením faktúry
8 K možnosti náhrady nákladov na odťah vlastného vozidla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ..................................................................................
9 KS Bratislava v. NS ČR: PZP nepokrýva škodu zodpovedajúcu nákladom na odstránenie vytečených prevádzkových kvapalín, resp. nákladom na odstránenie prekážky vytvorenej na ceste ..............................................
10 NS ČR v. KS Bratislava: PZP pokrýva škodu zodpovedajúcu nákladom na odstránenie vytečených prevádzkových kvapalín z vozovky
1.2.1 Vývoj a aktuálny stav judikatúry k nároku na náhradu nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla .................................... 63
11 KS Bratislava vs. KS Prešov, sp. zn. 3Cob/20/2020: Poisťovňa je povinná nahradiť náklady na prenájom náhradného vozidla vynaložené do zistenia, že oprava poškodeného vozidla je neekonomická ....................................... 65
12 KS Prešov vs. KS Bratislava, sp. zn. 3Cob/47/2019: Náklady na prenájom náhradného vozidla sú vynaložené účelne až do doby skutočnej náhrady škody 70
13 KS Prešov vs. KS Prešov, sp. zn. 3Cob/20/2020: náklady na nájom náhradného vozidla sú účelne vynaložené len do doby oznámenia, že nedôjde k oprave totálne poškodeného vozidla ...................................... 75
14 K podobe oznámenia poisťovne o výške poistného plnenia a k dôkaznému bremenu poisťovne ohľadom jeho doručenia v súvislosti s posudzovaním účelnosti nákladov vynaložených na obstaranie náhradného vozidla 80
15 ÚS ČR k účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla (protichodný názor k stanovisku väčšiny súdov v SR, že náklady na nájom náhradného vozidla sú učelné do oznámenia o tzv. totálnej škode) ................................ 88
16 ÚS SR: Zmena trendu v judikatúre - k ústavne neudržateľnému záveru, že v prípade totálnej škody sú náklady na nájom náhradného vozidla účelne vynaložené len do oznámenia o neúčelnosti opravy vozidla ............. 92
17 KS Žilina v. KS Bratislava, sp. zn. 3Cob/94/2023: K preplateniu nájomného za prenájom náhradného vozidla poisťovňou za dobu od opravy poškodeného vozidla do jeho vydania autoservisom .................................. 98
18 KS Bratislava v. KS Žilina, sp. zn. 7Co/187/2022: K preplateniu nájomného za prenájom náhradného vozidla poisťovňou za dobu od opravy poškodeného vozidla do jeho vydania autoservisom ................................ 102
19 KS Žilina v. KS Žilina, sp. zn. 7Co/187/2022: K preplateniu nájomného za prenájom náhradného vozidla poisťovňou za dobu od opravy poškodeného vozidla do jeho vydania autoservisom ................................ 109
20 K výške náhrady škody zodpovedajúcej nákladom na nájom náhradného vozidla ................................................................................ 120
21 K postúpeniu pohľadávky na náhradu škody z titulu nutnosti vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla na prenajímateľa vozidla ........ 125
22 K náhrade poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla z povinného zmluvného poistenia ............................................................................... 132
1.3 K náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov voči poisťovateľovi ................... 139
23 Účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením podľa zákona o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ................................................................................ 140
24 Skúmanie, či poškodený poisteného požiadal o potrebné údaje na uplatnenie nároku na náhradu škody a nárok poisteného na náhradu účelne vynaložených nákladov za právne zastupovanie .......... 144
1.4 K úrokom z omeškania z dôvodu nesplnenia povinností poisťovateľa .......................................................................
25 K okamihu vzniku nároku na úroky z omeškania, ak poisťovateľ vyplatí požadované plnenie až na základe rozhodnutia súdu ...............................
26 Nárok poisteného podnikateľa z povinného zmluvného poistenia a otázka určenia jeho príslušenstva podľa obchodnoprávnych predpisov ................ 157
1.5 K nárokom z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla všeobecne ...... 164
27 Vplyv doručenia rozsudku poisťovni na vyplatenie poistného
28 Právna povaha nároku poškodeného na plnenie voči poisťovateľovi
29 Nevyplatenie poistného plnenia s odkazom na nevykonanie odhlášky pôvodného držiteľa vozidla v príslušnej evidencii
2 K POVINNOSTI UZAVRIEŤ POVINNÉ ZMLUVNÉ
POISTENIE
A K TRVANIU A ZÁNIKU POISTENIA
30 Povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
31 Svojpomocné zničenie motorového vozidla a otázka zániku poistenia zodpovednosti za škodu; k možnosti dokázania zániku vozidla čestným prehlásením
179
183
32 Nemožnosť subsidiárneho použitia všeobecných predpisov pre zánik poistenia podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 192
33 K zániku poistenia pre nezaplatenie poistného, ak sa dohoda ohľadom jeho splatnosti líši od dohody spôsobu jeho platenia spočívajúceho v jednotlivých splátkach 196
34 K možnosti súdu moderovať nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia pod jeho hornú hranicu .............................................................. 203
35 K možnosti poisťovateľa znížiť plnenie z povinného zmluvného poistenia
36 Nárok poisťovne na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá 214
37 Nárok poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. ..................................................................................... 218
38 K podmienkam vzniku nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia z dôvodu použitia vozidla nespôsobilého na používanie v premávke na pozemných komunikáciách 221
39 Náhrada poistného plnenia kvôli nesplneniu oznamovacej povinnosti ohľadom vzniku škodovej udalosti poisťovateľovi, ak nesplnenie neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa ........................ 228
40 KS Nitra vs. KS Prešov, sp. zn. 17Co/32/2020: K náhrade poistného plnenia, ak k dopravnej nehode nie je privolaný policajt kvôli mylne odhadovanej nízkej výške škody .................................................................................. 233
41 KS Prešov vs. KS Nitra, sp. zn. 25Co/80/2021: K náhrade poistného plnenia, ak je v rozpore s pôvodným posúdením škody zistené, že nejde o škodovú udalosť, ale o dopravnú nehodu, ktorá sa mala hlásiť polícii .....
42 Nevyčkanie na mieste nehody za účelom podrobenia sa dychovej skúške treba z hľadiska vzniku nároku na náhradu poistného plnenia vykladať ako jej odmietnutie .................................................................................
43 K nároku poisťovateľa proti poistenému pri porušení zákazu viesť motorové vozidlo po dobu zadržania vodičského preukazu
44 Poskytnutie poistného plnenia poškodenému z titulu havarijného poistenia a vznik práva na poistné plnenie z garančného fondu, ak škodca nemal v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie 258
45 Zodpovednosť za škodu vodiča motorového vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a ktorý nie je jeho prevádzateľom .......................
46 KS Žilina vs. KS Trnava, sp. zn. 25Co/36/2021: K možnosti moderácie podľa § 450 Občianskeho zákonníka, ak je plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu .................................................................
47 KS Trnava vs. KS Žilina, sp. zn. 8Co/42/2020: K možnosti moderácie podľa § 450 Občianskeho zákonníka, ak je plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu
48 K možnosti poisťovne žiadať náhradu nákladov, ktoré poisťovňa refundovala zahraničnému partnerovi zabezpečujúcemu informácie k nehode spôsobenej v zahraničí vozidlom bez PZP z garančného poistného fondu ......................................................................................
49 Regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi a jeho rozsah a premlčanie ...........................................................................................
50 Premlčanie regresného práva Slovenskej kancelárie poisťovateľov na náhradu voči tomu, kto zodpovedá za škodu 317
51 K účinkom uplatnenia nároku poškodeného voči poisťovateľovi na premlčanie nároku voči škodcovi ........................................................ 320
52 Začiatok plynutia premlčacej doby nároku voči poisťovateľovi 327
53 K premlčaniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy hradenej z povinného zmluvného
54 Uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči škodcovi v trestnom konaní nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby aj voči poisťovateľovi
6 PROCESNOPRÁVNE ASPEKTY UPLATŇOVANIA NÁROKOV
55 K pasívnej legitimácii v spore o náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ................................................................................................... 345
56 Dôkazné bremeno k trvaniu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 348
57 Pasívna vecná legitimácia poisťovne v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd 353
58 K procesnému spoločenstvu poisťovne a škodcu v spore o náhradu škody spôsobenej dopravným prostriedkom a k postupu, ak podá odvolanie len 1
59 I. II. K aplikácii § 257 CSP v prípade späťvzatia žaloby na poistné plnenie pre čiastočné uspokojenie žalobcu III. K podaniu žaloby na skončenie vyšetrenia poistnej udalosti
60
61 K určeniu poistného na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel podľa určitých parametrov a kontrole jeho výpočtu aj voči poisťovniam, ktorých hlavné sídlo je v inom
62 K vylúčeniu/obmedzeniu práva poškodeného žiadať náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ak poškodený prispel k nehode .................................................. 390
63 K náhrade škody z povinného zmluvného poistenia v prospech spolujazdca, ak sa tento nechá odviezť vodičom, hoci vie, že riziko vzniku škody je vyššie ako obvykle .......................................................... 397
64 K náhrade škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel podľa miery, akou každé z vozidiel prispelo k jej vzniku, ak nemožno zavinenie zrážky pripísať žiadnemu z vodičov 404
65 K možnosti osobitného režimu odškodňovania nemajetkovej ujmy na zdraví v dôsledku ľahkých zranení ...................................................... 413
66 Povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode 422
67 Prevádzka vozidla zahŕňa akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s jeho obvyklou funkciou 432
68 K pasívnej legitimácii zástupcov poisťovní pôsobiacich v zahraničí s právomocami na vybavovanie a likvidáciu poistných udalostí ................. 442
69 K oprávneniu likvidačného zástupcu prijímať súdne písomnosti nevyhnutné na začatie konania o náhrade poistného plnenia pred súdom ..................... 451
70 K vytvoreniu orgánu, ktorý zaručí odškodnenie obetí dopravných nehôd, ak škodcovia boli poistení, ale poisťovateľ sa stal platobne neschopným 458
71 K neposkytnutiu poistného plnenia s odkazom na neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu nepravdivých vyhlásení poistníka o totožnosti vlastníka a zvyčajného vodiča vozidla ....................................................................
72 K poistnému krytiu škôd, ku ktorým došlo v teréne neuspôsobenom a bežne nepoužívanom na prevádzku motorových vozidiel ......................
73 K rozsahu zodpovednosti subjektu, ktorý má v danom štáte podobné postavenie ako Slovenská kancelária poisťovateľov
74 K možnosti vylúčenia odškodnenia poškodeného poisťovateľom, ak nehodu spôsobil nepoistený vodič a poškodený ako poistený dovolil nepoistenému vozidlo viesť ..........................................................
75 K možnosti obmedzenia či vylúčenia zodpovednosti poistených osôb za škodu, ak ani jednému z nich nemožno pripísať zavinenie vo vzťahu k vzniku ujmy
465
473
481
490
501
K NÁROKOM Z POVINNÉHO ZMLUVNÉHO
POISTENIA ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU
SPÔSOBENÚ PREVÁDZKOU MOTOROVÉHO VOZIDLA
1.1
K náhrade škody na zdraví, nákladom pri usmrtení a náhrade nemajetkovej ujmy
Pokiaľ ide o nároky podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP, slovenská judikatúra sa pomerne dlho nevedela uspokojivo vysporiadať hlavne s otázkou, či PZP pokrýva aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí dopravných nehôd. Odpoveď na uvedenú otázku bola pritom zásadná; náhrada nemajetkovej ujmy sa totiž v uvedených prípadoch priznáva v značných sumách. Ide teda o nárok, ktorý dokáže v primeranej dobe uspokojiť len máloktorý vinník dopravnej nehody. Svetlo do problematiky vniesol Súdny dvor Európskej únie, ktorý vo veci K. Haasová vs. R. Petrík a B. Holingová1) vyslovil stanovisko, že článok príslušnej európskej smernice dopadajúci na posúdenie danej otázky treba vykladať tak, že PZP má pokrývať aj „náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej“.
Napriek tomu, že Súdny dvor EÚ formuloval svoj názor k predmetnej otázke už v roku 2013, slovenské súdy naň okamžite nereflektovali. Ešte v roku 2016 bolo Najvyšším súdom SR vydané rozhodnutie, v ktorom rozhodol v prospech poisťovne a pozostalým tak uprel možnosť náhrady nemajetkovej ujmy z PZP2). Ústavný súd SR sa však vo svojej rozhodovacej činnosti už jednoznačne priklonil k názorovej línii, v zmysle ktorej má poisťovňa uspokojovať aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých3).
Aplikačná prax sa napokon pretavila aj do precíznejšej formulácie príslušných ustanovení zákona o PZP4), v ktorých sa novelou účinnou od 1. 8. 20245) výslovne doplnilo, že PZP pokrýva aj náhradu tzv. „inej ujmy“, ktorá by mala (v kontradikcii s tradičným vymedzením škody ako ujmy majetkovej) zahŕňať predovšetkým rôzne podoby nemajetkovej ujmy.
Už len pre úplnosť treba dodať, že výška náhrady nemajetkovej ujmy sa v prípade jej krytia z PZP nijako nelíši od výšky priznávanej v prípadoch, keď tento nárok vyplývajúci z práva na
1) Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 24. 10. 2013, Haasová, C-22/12, EU:C:2013:692.
2) Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 3. 2016, sp. zn. 3 Cdo 301/2012.
3) Napr. uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 17. 8. 2016, sp. zn. I. ÚS 474/2016 či uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 29. 4. 2015, sp. zn. I. ÚS 206/2015.
4) Ide o pomerne veľké množstvo ustanovení; napr. ustanovenie § 2 písm. g), písm. i), § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 5 ods. 1 písm. a), písm. d), písm. e), písm. g), ods. 2 písm. a), § 10 ods. 3 písm. a), písm. c), ods. 5, § 11 ods. 2, ods. 5, ods. 6, ods. 7, ods. 9, ods. 12 a ďalšie.
5) Zákon č. 177/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
ochranu osobnosti hradia iné subjekty než poisťovňa. Pri určení jej rozsahu sa hodnotia predovšetkým nasledujúce aspekty6):
1) na strane poškodených sa skúma intenzita vzťahu medzi pozostalým a zomrelým, ich vek či ich vzájomná hmotná závislosť, prípadne špeciálne životné okolnosti, ktoré spôsobenú citovú ujmu znásobili7),
2) na strane osoby povinnej kompenzovať ujmu sa skúma napríklad jej postoj k spôsobenému následku,
3) dôležité je tiež porovnanie priznanej ujmy so sumami priznávanými v podobných prípadoch riešených v súdnej praxi8),
4) zo súvisiacej judikatúry ďalej vyplýva, že určitú relevanciu je možné priznať aj tomu, akým konkrétnym spôsobom došlo k usmrteniu blízkej osoby (napr. či musela čeliť zvýšenej miere utrpenia a pod.)9).
6) Rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 30. 5. 2019, sp. zn. 3Co/140/2018.
7) Z rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa 28. 7. 2016, sp. zn. 10Co/33/2016 napr. vyplýva navýšenie nemajetkovej ujmy z dôvodu spôsobenia úmrtia v deň narodenín pozostalého.
8) Napr. rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 22. 4. 2022, sp. zn. 6Co/14/2022 či rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 1. 10. 2020, sp. zn. 8Co/31/2020.
9) Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. 9. 2012, sp. zn. 30Cdo/83/2011.
Krytie náhrady nemajetkovej ujmy blízkych osôb obetí usmrtených pri dopravných nehodách z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
I. V súvislosti s citovaným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie – uznesenie sp. zn. III. ÚS 646/2015 zo 16. decembra 2015, v ktorom v obdobnej veci konštatoval, že „hoci Súdny dvor viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13, pozn.) každého z týchto štátov umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V Slovenskej republike povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého má aj sťažovateľka ako poisťovateľ oprávnenie vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky.“.
II. Ústavný súd dodáva, že k uvedenému záveru dospel s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a súčasne zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, ako aj aplikujúc extenzívny výklad pojmu náhrada škody. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 206/2015 z 29. apríla 2015, ktorým bola obdobná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
Súvisiace právne predpisy ZZ SR: zákon č. 40/1964 Zb. - § 11 a § 13, zákon č. 381/2001 Z. z. - § 4 ods. 2 písm. a)
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. augusta 2016, spis. zn. I. ÚS 474/2016
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., Karadžičova 17, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., F. 19, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17 Co 243/2015 z 22. marca 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Odôvodnenie I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s. vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení žalovanej v 2. rade účastníkom súdneho konania o zaplatenie sumy 800 000 €, ktorú si návrhom doručeným Okresnému súdu Považská Bystrica uplatnili žalobcovia v 1. až 3. rade ako pozostalé blízke osoby po zomrelej obeti dopravnej nehody (ďalej len „žalobcovia“). Zaplatenia uvedenej sumy ako náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do osobnostných práv sa žalobcovia domáhali proti žalovanému v 1. rade ako vodičovi motorového vozidla (ďalej len „žalobca v 1. rade“) a sťažovateľke ako poisťovateľovi, u ktorej bolo motorové vozidlo žalobcu v 1. rade povinne zmluvne poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Žalovaný v 1. rade bol vodičom motorového vozidla a jeho zavinením v zmysle právoplatného rozsudku okresného súdu sp. zn. 2 T 252/2011 bol usmrtený syn žalobcov v 1. a 2. rade a brat žalobcu v 3. rade.
Okresný súd zaviazal sťažovateľku zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10 000 €, žalobkyni v 2. rade sumu 10 000 € a žalobcovi v 3. rade sumu 5 000 € a vo zvyšku žalobu zamietol.
Na základe odvolania sťažovateľky, ako aj žalobcov krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti sťažovateľky zaplatiť jednotlivým žalobcom stanovenú sumu a súčasne zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu tak, že zaviazal aj žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10 000 €, žalobkyni v 2. rade sumu 10 000 € a žalobcovi v 3. rade sumu 5 000 € s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého.
Sťažovateľka počas súdneho konania argumentovala, že náhrada škody na zdraví a nákladov pri usmrtení podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. nezahŕňajú nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv pozostalých blízkych osôb po obetiach dopravnej nehody. Oba konajúce všeobecné súdy dospeli podľa sťažovateľky k nesprávnemu právnemu záveru, keď poukazujúc na eurokonformný výklad konštatovali, že náhrada škody z dôvodu nemajetkovej ujmy je krytá povinným zmluvným poistením. Aplikácia § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka krajským súdom je podľa názoru sťažovateľky v danom právnom vzťahu neaplikovateľná. Podľa sťažovateľky „zo žiadneho ustanovenia slovenského právneho poriadku ale ani z právne záväzných aktov EÚ nevyplýva, že by sa z povinného zmluvného poistenia mala plniť v rámci náhrady škody na zdraví aj nemajetková ujma pri zásahu do osobnostných práv pozostalých blízkych osôb po obetiach dopravnej nehody“. Z uvedeného dôvodu sťažovateľka v súdnom konaní namietala, že nebola pasívne vecne legitimovanou, keďže žalobcami uplatnený nárok je možné úspešne žalovať jedine priamo vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako vodičovi motorového vozidla, ktorý smrť blízkej osoby zavinil. Platná právna úprava obsiahnutá v § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. nezahrňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ale len taxatívne vymedzené nároky. Na uvedenej konštatácii nič nemení ani odkaz konajúcich všeobecných súdov na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C - 22/12 účastníkov Kataríny Haasovej proti Rastislavovi Petríkovi a spol. Z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vyplýva, že náhrada škody na zdraví a nákladov pri usmrtení podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. nezahŕňajú nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv po obetiach dopravnej nehody (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 168/2009 z 20. apríla 2011 a sp. zn. 4 Cdo 139/2011 z 30. októbra 2012).
Podľa sťažovateľky o arbitrárnosti rozsudku krajského súdu svedčí aj ďalšia rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu (aj po vydaní rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Haasová, a to rozsudok sp. zn. 3 Cdo 301/2012 z 31. 3. 2016), v ktorom najvyšší súd v celom rozsahu zotrval na záveroch vyslovených vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 168/2009 z 20. apríla 2011.
II.
Podstatou argumentácie sťažovateľky je namietanie nesprávnych právnych záverov krajského súdu (aj okresného súdu) v otázke výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, a tým aj ustálenia pasívnej vecnej legitimácie sťažovateľky vo vzťahu k žalobcom uplatňovanému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa názoru sťažovateľky výklad a aplikácia práva krajským súdom sú za hranicou ústavne udržateľného výkladu, keďže ju zaväzujú na také plnenie, ktoré de lége lata nie je súčasťou krytia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; svojvoľne a v rozpore s významom a účelom relevantných zákonných ustanovení o ochrane osobnosti ju zaväzujú na plnenie náhrady nemajetkovej ujmy napriek tomu, že nie je pôvodcom zásahu do osobnostných práv a za tento nemôže zodpovedať ani podľa Občianskeho zákonníka a ani podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Ani krajským súdom aplikovaný eurokonformný výklad nemôže viesť k rozhodovaniu v priamom rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou.
Pre účely posúdenia argumentácie sťažovateľky sa ústavný súd oboznámil s odôvodnením rozsudku krajského súdu, ktorý v jeho relevantnej časti uviedol:
«Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie odporcu 2/ ako poistiteľa, ktorá je základným predmetom jeho odvolania, k tejto otázke zaujal Krajský súd v Trenčíne stanovisko v rozhodnutí zo dňa 21.5.2015, č. k. 4Co/658/2014-158, kde uviedol: „Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poistiteľa je rozhoduje vyriešenie otázky. čo treba rozumieť pod pojmom škoda použitým v zákone o povinnou: zmluvnom poistení, naj ma r ustanovení § 4 ods. 2 zákona, ktorý upravuje vecný rozsah poistného krytia v našom právnom prostredí, je potrebné vykladať pojem škoda eurokonformne. Rozhodujúci je v danej veci citovaný rozsudok ESD C-22/12 vo veci Haasová a odkaz na prijaté tri európske smernice týkajúce sa povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, neskôr, v roku 2009 konsolidovaných smernicou 2009/103. K námietke nepriameho účinku smerníc odvolací súd uvádza, že táto charakteristika smerníc nič nemení na potrebe uplatňovania princípu prednosti práva ES pred národným poriadkom za každých okolností. Aj v prípade, že nedochádza k priamej aplikácii konkrétnej právnej normy ES, to znamená, keď sa na určitý právny prípad aplikuje norma vnútroštátna, mala by byť interpretovaná a použitá v súlade správam ES (tzv. nepriamy účinok práva ES; pozri prípad Von Colson a Kamann – rozsudok ESD z 10.04.1984 vo veci 14/82, prípad Marleasing –rozsudok ESD z 13.11.1990 vo veci C-106/89). Z judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva, že členské štáty musia pri výkone svojich právomocí v tejto oblasti rešpektovať právo Únie a že vnútroštátne ustanovenia ktoré upravujú náhradu škody pri dopravných nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel, nemôžu odňať smernici jej potrebný účinok (rozsudok ESD z 9. júna 2011 vo veci C-409 2009). Z bodu 55 označeného rozsudku ESD vo veci Haasová taktiež vyplýva, že pojem škody treba vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov. V danom bode totiž ESD nehovorí o samostatnom, od pojmu škoda oddelenom pojme nemajetkovej ujmy, ale hovorí o „škode z dôvodu nemajetkovej ujmy“. Z tohto slovného spojenia je zrejmé, že aj v prípade nemajetkovej ujmy ide o škodu. Nasledujúce body rozsudku ESD vo veci Haasová odpovedajú na námietky
pojmovej a obsahovej odlišnosti práva na náhradu nemajetkovej ujmy a práva na náhradu škody (napr. systematike úpravy v Občianskom zákonníku a pod.) K takémuto poňatiu škody sa mimo iného hlásia aj princípy európskeho deliktuálneho práva, ktoré definujú škodu ako majetkovú, alebo majetkovú ujmu na zákonom chránených záujmoch. Vetu za čiarkou vo výroku rozsudku ESD vo veci Haasová, ktorá stanovuje podmienku, za ktorej je náhrada nemajetkovej ujmy predmetom krytia z povinného poistenia „... ak vnútroštátne právo uplatniteľné vo veci samej upravuje jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu,“ neznamená, že ustanovenia § 11 a 13 slovenského Občianskeho zákonníka podľa ktorých súd prvého stupňa správne vec posúdil, sú týmto požadovaným „vnútroštátnym právom uplatňovaným na základe zodpovednosti za škodu“, skonštatoval ESD v hode 56 rozsudku vo veci Haasová. Za rozhodujúci pre uvedené konštatovanie považoval podľa bodu 59 fakt, že zodpovednosť poisteného vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu. Vo svetle uvedeného (eurokonformného) výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení potom platí, že náhrada škody z dôvodu nemajetkovej ujmy spadá do rozsahu krytia povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, a preto je poistiteľ zodpovednosti za škodu pasívne vecne legitimovaným subjektom, ktorému na základe § 15 ods. 1 veta prvá zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení vznikla povinnosť uhradiť škodu navrhovateľovi.“
Krajský súd aj v tejto veci na uvedených záveroch zotrváva, pretože sú v podstatnej miere založené na neskoršom rozhodnutí ESD, ktoré v čase rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.4.2011 citovanom odporcom 2/ nebolo vydané. V takto hraničnej otázke, ktorá je, zdá sa, práve vo vrchole aplikačného pnutia, nemožno pre túto osobitosť vychádzať z rozhodnutia Ústavného súdu ČR, z roku 2014, ktoré cituje odporca 2/.»
Z obsahu napadnutého rozsudku sa ústavný súd presvedčil, že krajský súd poskytol sťažovateľke náležitú súdnu ochranu, jej odvolacími námietkami sa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti danej veci.
Ústavný súd zároveň uvádza, že pre účely posúdenia námietok sťažovateľky sa oboznámil s úplným znením rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-22/12 z 24. októbra 2013, ktorý rozhodol takto:
„Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.“
V súvislosti s citovaným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie – uznesenie sp. zn. III. ÚS 646/2015 zo 16. decembra 2015, v ktorom v obdobnej veci konštatoval, že „hoci Súdny dvor viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13, pozn.) každého z týchto štátov umožňuje
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V Slovenskej republike povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého má aj sťažovateľka ako poisťovateľ oprávnenie vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky.“.
Ústavný súd dodáva, že k uvedenému záveru dospel s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a súčasne zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, ako aj aplikujúc extenzívny výklad pojmu náhrada škody. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 206/2015 z 29. apríla 2015, ktorým bola obdobná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
Keďže v danej veci okresný súd po vykonaní dokazovania rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu žalobcov a každému z nich priznal náhradu nemajetkovej ujmy, čo krajský súd napadnutým rozsudkom v tejto časti potvrdil, zásah ústavného súdu do napadnutého rozhodnutia nebol potrebný.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
K náhrade nemajetkovej ujmy z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
Občiansky zákonník významovo s pojmom škoda nespája iba materiálnu škodu, čo v okolnostiach danej veci znamená, že z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku ani z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 381/2001 Z.z. nevyplýva nič, čo by bránilo takej interpretácii pojmu „škoda“, ktorý by v rámci svojho obsahu zahŕňal škodu majetkovú, ako aj škodu nemajetkovú. Pri výklade pojmu škoda pre účely zák. č. 381/2001 Z.z. treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve, pretože citovaný zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené toho času platnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. V zmysle uvedeného je teda zrejmé, že pojem škoda vykazuje aj nemateriálne znaky a aj nemajetkovú ujmu podľa § 13 Občianskeho zákonníka možno zahrnúť pod škodu na zdraví.
Súvisiace právne predpisy ZZ SR: zákon č. 381/2001 Z. z. - § 4 ods. 2 písm. a)
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 2020, spis. zn. 3Cdo/52/2019
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ V. S., bývajúcej v T., 2/ F. K., bývajúcej v T., 3/ J. S., bývajúceho v T., 4/ M. S., bývajúceho v T. a 5/ V. S., bývajúceho vo M., zastúpených JUDr. M. R., advokátom, so sídlom v K., Ž. č. 3, proti žalovaným 1/ K. C., bývajúcemu v T., zastúpenému Mgr. G. V., advokátom, so sídlom v N., ul. M. č. 282 a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 8C/27/2011, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. júna 2012 sp. zn. 7Co/403/2011, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. júna 2012 sp. zn. 7Co/403/2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Žalobcovia návrhom žiadali zaviazať žalovaných zaplatiť každému z nich 33.194 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Návrh odôvodnili tým, že žalovaný 1/ ako vodič motorového vozidla pri dopravnej nehode usmrtil manžela žalobkyne 1/, otca žalobcov 2/ až 5/ M. S., čím protiprávne zasiahol do ich práva na ochranu osobnosti - do práva na súkromie a na rodinný život, spôsobiac im neodstrániteľný následok v podobe náhlej a neočakávanej straty najbližšieho rodinného príslušníka. Zodpovednosť žalovanej 2/ za takto vzniknutú nemajetkovú ujmu vyvodzovali za použitia eurokonformného výkladu pojmu škoda z okolností, že motorové vozidlo, ktoré viedol žalovaný 1/, bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovanej 2/ zmluvou z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
2. Okresný súd Námestovo návrh žalobcov 1/ až 5/ voči žalovanej 2/ zamietol. Rozhodol tak po zistení, že žalovaný 1/ zapríčinil dňa U. dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k úmrtiu M. S., za čo bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia, čo bolo konštatované aj právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/136/2009. Zodpovednosť žalovaného 1/ za spôsobenú škodu ustálil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ako vodič motorového vozidla škodu spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalovaná 2/ na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným 1/, ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky, za poisteného zaplatila žalobcom náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, vrátane nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“). Žalobcovia sa v konaní domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že konaním žalovaného 1/ došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ich súkromný a rodinný život chránených § 11 Občianskeho zákonníka vzhľadom na charakter následku, ktorý je trvalý a neodstrániteľný. Podľa názoru súdu prvej inštancie pri riešení základnej otázky, či náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá má svoj právny základ v neoprávnenom zásahu do práva na ochranu osobnosti (§ 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je krytá povinným zmluvným poistením, treba vychádzať z obsahu samotnej poistnej zmluvy (resp. poistných podmienok ako jej súčasti) poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá vymedzuje dojednaný rozsah poistenia (záväzok vzniká ex contractu). Záväzok plniť za poisteného teda nevzniká zo zákona, nejde o zákonné poistenie zodpovednosti za škodu, kedy by bolo potrebné príslušný vnútroštátny právny predpis vykladať s použitím eurokonformného výkladu, ale sa jedná o povinné zmluvné poistenie charakteristické tým, že bez uzavretej poistnej zmluvy nemôže takýto záväzok poisťovne ani vzniknúť. Nesúhlasil s názorom žalobcov, že otázka náhrady nemajetkovej ujmy závisí od výkladu pojmu škoda v zmysle európskych smerníc upravujúcich povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla [v súčasnosti platná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 (ďalej len „smernica“)] ako akejkoľvek majetkovej či nemajetkovej ujmy, pretože nedostatok priameho účinku uvedených smerníc možno preklenúť eurokonformným výkladom iba v prípade potreby interpretácie vnútroštátneho právneho predpisu (čo nebol daný prípad) a nie výkladom obsahu pojmu škoda. Poukázal na to, že zo samotnej podstaty smerníc vyplýva, že vo vzťahu medzi jednotlivcami - súkromnoprávnymi subjektmi, smernica nikdy nemôže mať priamy horizontálny účinok (tento môže mať len vo vzťahu k členskému štátu prípadne k subjektu v jeho mene konajúcom), keď jeho pripustením, ako už uviedol Súdny dvor Európskych spoločenstiev (ďalej len „SD“), by sa priznala Európskej únii (ďalej len „únia“) právomoc prijímať smernice ako akty s automatickým priamym účinkom, ktorými sú v zmysle právomocí únie iba nariadenia alebo rozhodnutia. Založenie zodpovednosti poisťovateľa za vzniknutú nemajetkovú ujmu priamo na smernici, teda na základe smernice mu uložiť povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu ako súkromnoprávnemu subjektu vo vzťahu súkromnoprávnych subjektov, je v rozpore s podmienkami prípustnosti priameho horizontálneho účinku smerníc. Ak štát neprijal opatrenia na prebratie prvej až piatej smernice o povinnom zmluvnom poistení s takým výsledkom, aby zodpovedali cieľu a účelu smerníc, nemôžu žalobcovia zo samotných smerníc vyvodzovať zodpovednosť žalovanej 2/ za nemajetkovú ujmu. V prípade, ak výsledok predvídaný smernicou nemožno dosiahnuť prostredníctvom výkladu (ako v súdenej veci), právo spoločenstva ukladá členským štátom povinnosť nahradiť za splnenia určených podmienok škody, ktoré vznikli neprebratím smernice. Okresný súd ďalej poukázal na článok XII. všeobecných poistných podmienok (obsahujú výklad pojmov), ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ ako poisteným a žalovanou 2/ ako poisťovateľom, kde nie je definovaný obsah pojmu škoda, ktorý
všeobecné poistné podmienky používajú. Potom pri výklade tohto pojmu použitého v rámci písomného právneho úkonu treba postupovať v zmysle výkladového pravidla uvedeného v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V zmysle tohto ustanovenia potom pre vznik poistenia aj ohľadne náhrady nemajetkovej ujmy musela k tomu smerovať vôľa účastníkov zmluvy; vzhľadom na samotné jazykové vyjadrenie rozsahu poistenia v článku I. poistných podmienok je zrejmé, že predmetom poistenia bola iba škoda v ponímaní úbytku v majetkovej sfére poškodeného a nie aj náhrada nemajetkovej ujmy; ak by účastníci mali na mysli aj poistenie tejto náhrady, nesporne by ju do poistnej zmluvy zahrnuli.
3. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov 1/ až 5/ a žalovaného 1/ napadnutý (čiastočný) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, odvolanie žalovaného 1/ odmietol ako podané neoprávnenou osobou. Proti svojmu rozhodnutiu pripustil dovolanie, lebo podľa jeho názoru ide v danom prípade o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu v otázkach: 1/ či žalovaná 2/ je v spore pasívne legitimovaná na plnenie - náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do osobnostných práv žalobcov (práva na súkromný a rodinný život) spôsobený úmrtím ich blízkej osoby pri dopravnej nehode podľa § 4 ods. 2 písm. a/, § 15 ods. 1 veta druhá zákona č. 381/2001 Z.z., ak nárok žalobcov nie je možné priznať podľa zákona č. 381/2001 Z.z., 2/ či súd o uplatnenom nároku môže rozhodnúť podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR priamou aplikáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 v spojení s rozhodovacou činnosťou SD. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že pojem „škoda“ v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. nesubsumuje v sebe (rozsah náhrady škody vymedzený v § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona) aj náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a že táto náhrada nie je predmetom poisteného krytia v zmysle podmienok citovaného zákona. Pojmy vymedzené v § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. sú pojmami zhodnými, ktorých podmienky sú uvedené v § 442 až § 449a Občianskeho zákonníka. Podmienky vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako nároku, ku ktorému došlo zásahom do osobnostných práv fyzických osôb sú uvedené v Prvej časti, Druhej hlavy Občianskeho zákonníka, kým podmienky (a pojmy) nároku na náhradu škody sú upravené v Šiestej časti, Druhej hlavy Občianskeho zákonníka. Výkladom pojmov (logickým a gramatickým) uvedených v zákone č. 381/2001 Z.z. vo vzťahu k podmienkam uvedeným v § 1, § 4 ods. 2 písm. a/, § 15 ods. 1, ako aj ďalších ustanovení citovaného zákona, v porovnaní s pojmami nároku na náhradu škody a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vymedzenými v Občianskom zákonníku, dospel k záveru, že účelom zákonodarcu pri stanovení právnej úpravy rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona nebolo zaradiť aj nárok pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy, inak ktorého podmienky sú uvedené v § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak by aj pojmy používané v smernici (osobná ujma a škoda na majetku) používané tiež ako „ujma“ alebo „škoda“ sa považovali aj za ujmy v sfére pozostalých, ktoré podľa nášho právneho poriadku možno subsumovať pod nároky uvedené v § 11 a 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z obsahu zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že o takúto rozširujúcu transpozíciu smernice Európskej únie do nášho právneho poriadku (zákona č. 381/2001 Z.z.) sa nejedná. Takýto úmysel zákonodarcu pri schvaľovaní podmienok zákona č. 381/2001 Z.z. (a uvedených dôvodov nároku na náhradu škody) zrejme nebol, vychádzajúc napr. aj z toho, že doposiaľ nebolo novelizované napr. ustanovenie § 444 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu je potrebné vychádzať z toho, že zákon č. 381/2001 Z.z. je zákonom lex specialis, ktorým sa osobitne upravujú podmienky povinného zmluvného poistenia povinnosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva z 9. decembra 2007 uzavretá medzi žalovanou 2/ ako poisťovateľom a žalovaným 1/ ako poistníkom bola uzatvorená len na základe podmienok zákona č. 381/2001 Z.z. Pri výklade aplikácie zákona č. 381/2001 Z.z. nemožno vychádzať z účelu a zmyslu smernice Európskeho parlamentu a Rady
zmluvné poistenie
2009/103/ES zo 16. septembra 2009, ak by aj jej účelom bolo odškodnenie „akejkoľvek ujmy“, teda aj možnosti odškodnenia podľa smernice požadovanej (aj) náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých, ak zákonodarca pri schvaľovaní zákona č. 381/2001 Z.z. (jeho obsahových podmienok) na všetky podmienky smernice neprihliadal. Podľa názoru odvolacieho súdu priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako nároku „na náhradu škody“ v zmysle smernice, by bolo možné len vykonaním novely zákona č. 381/2001 Z.z. (v časti rozsahu poistenia zodpovednosti), prípadne novelou ustanovení Občianskeho zákonníka v častiach o náhrade škody. Zároveň uviedol, že žalobcovia podľa vnútroštátneho práva majú možnosť domáhať sa svojho práva na súde (podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR), ako nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, z dôvodov uplatnených v návrhu si môžu v občiansko-súdnom konaní uplatniť tento nárok na náhradu nemajetkovej ujmy proti tomu, kto do ich osobnostného práva (práva na súkromný a rodinný život) zasiahol.
4. Žalobcovia podali proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie spolu s návrhom na prerušenie dovolacieho konania, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zamietol rozsudkom z 31. marca 2012 sp. zn. 3 Cdo 301/2012.
4.1. Pokiaľ išlo o prvú dovolaciu otázku, dovolací súd poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR z 20. apríla 2011 sp. zn. 4 Cdo 168/2009, v ktorom dovolací súd podal výklad ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého vyplýva, že predmetné zmluvné poistenie kryje nároky explicitne uvedené v citovanom ustanovení § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie však iné prípadné nároky vzniknuté z iného titulu. Posudzoval otázku pasívnej legitimácie žalovanej poisťovne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obeti dopravnej nehody v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. so záverom, že pasívna legitimácia poisťovne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 381/2001 Z.z. nie je daná. Dovolací súd nevzhľadal dôvod na odlišný výklad § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. ani po rozhodnutí SD rozsudkom C-22/12 vo veci Katarína Hassová proti Rastislavovi Petríkovi a Blanke Holingovej. Uviedol, že keďže slovenské právo neupravuje takúto náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej obetiam usmrteným pri dopravných nehodách v rámci úpravy zodpovednosti poisteného za škodu, nie je potrebné, aby tento nárok bol v zmysle rozsudku zahrnutý v poistnom krytí z povinného zmluvného poistenia.
4.2. Následne k druhej dovolacej otázke uviedol, že súdy v danej veci vychádzali z názoru, že smernice upravujúce povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - tzv. motorové smernice (v súčasnosti platná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/RS zo 16.09.2009) nemajú priamy účinok vo vzťahu medzi jednotlivcami - súkromnoprávnymi subjektmi, ktorý možno preklenúť eurokonformným výkladom iba v prípade potreby interpretácie vnútroštátneho právneho predpisu (čo však nebol daný prípad), pričom zo samotnej podstaty smerníc vyplýva, že nikdy nemôžu mať priamy horizontálny účinok medzi jednotlivcami (tento môže mať len vo vzťahu k členskému štátu, prípadne k subjektu konajúcom v jeho mene). Z čoho mal za zrejmé, že otázka zahrnutia práva pozostalých blízkych osôb po obetiach dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy do povinného zmluvného poistenia sa týka práv a povinností súkromných subjektov (poistníkov, poistených, poškodených a poisťovní) v právnom vzťahu povinného zmluvného poistenia. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že priamy účinok ( čl. l ods. l druhej smernice, resp. čl. 3 štvrtý pododsek) smernice č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, ktorá nahradila prvú smernicu, druhú smernicu a tretiu smernicu, je vylúčený.
5. Proti tomuto rozsudku najvyššieho súdu podali žalobcovia sťažnosť, na základe ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky predmetný rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5.1. K uvedenému predsedníčka najvyššieho súdu na výzvu ústavného súdu vo svojom prípise č. k. KP 3/2018-14 zo 17. apríla 2018 (doručenom ústavnému súdu 27. apríla 2018) nad rámec dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku najvyššieho súdu uviedla, že v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky došlo k odklonu od tohto názoru v tom zmysle, že pojem škoda vykazuje aj nemateriálne znaky a aj nemajetkovú ujmu podľa § 13 Občianskeho zákonníka možno zahrnúť pod škodu na zdraví. Najvyšší súd v rozsudku z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016 uviedol, že pri výklade pojmu škoda pre účely zák. č. 381/2001 Z.z. treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve, pretože citovaný zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené toho času platnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. K zhodným záverom dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach a to, v uznesení z 27. februára 2018 sp. zn. 6 Cdo 143/2017 a v uznesení z 27. februára 2018 sp. zn. 6 Cdo 2016/2017, kde súčasne vyslovil, že rozhodnutia ESD C-22/12 vo veci Haasová a Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 474/2016 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016, predstavujú ustálenú prax v riešení otázky pasívnej legitimácie poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
5.2. Ústavný súd vo svojom náleze uviedol, že najvyšší súd v reakcii na námietku sťažovateľov o povinnosti eurokonformného výkladu zákona č. 381/2001 Z.z. v zmysle záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora vo veci Haasová a ďalší argumentačne pracoval iba s právnou vetou vyjadrenou v označenom rozsudku Súdneho dvora, ktorú interpretoval bez zohľadnenia širšieho skutkového a právneho kontextu, ktorý bol pre Súdny dvor rozhodujúci pre jej formuláciu, pričom pojmy v nej obsiahnuté interpretoval iba s ohľadom na pojmové a systematické špecifiká vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Haasová a ďalší vyplýva, že Súdny dvor posudzoval jednak otázku, či náhrada nemajetkovej ujmy spadá do systému povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel regulovaného v označených smerniciach a jednak či rozsah tohto poistenia dopadá aj na nepriame obete dopravných nehôd. Súdny dvor na pozadí svojej ustálenej rozhodovacej činnosti a v súlade s požiadavkou jednotného uplatňovania úniového práva a zásady rovnosti autonómnym spôsobom vymedzil obsah pojmu „škoda na zdraví“ použitý v označených smerniciach. Tento pojem z hľadiska jeho vecného rozsahu konkretizoval tak, že pokrýva aj náhradu nemajetkovej ujmy v prípade, ak jej náhrada je podľa hmotného vnútroštátneho práva súčasťou občianskoprávnej zodpovednosti poisteného. Pokiaľ ide o personálny rozsah prvej smernice Súdny dvor konštatoval, že za poškodenú osobu je potrebné považovať akúkoľvek osobu vrátane nepriamej obete dopravnej nehody za predpokladu, že táto osoba je podľa vnútroštátneho práva upravujúceho občianskoprávnu zodpovednosť poisteného oprávnená na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
5.3. Uviedol, že s najvyšším súdom možno čiastočne súhlasiť iba v tom, že ani zákon č. 381/2001 Z.z. a ani Občiansky zákonník pojem škody nedefinujú, nemožno však s ním súhlasiť v tom, aké dôsledky z tejto skutočnosti vyvodil. Občiansky zákonník v § 442 pojem „škoda“ síce priamo nedefinuje, ale vymedzuje ju nepriamo, a to tým spôsobom, že ustanovuje rozsah jej náhrady (nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk), pričom na § 442 nadväzujú ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré ďalej konkretizujú povahu nárokov na náhradu škody a rozsah ich náhrady. V tejto súvislosti je predovšetkým relevantné znenie § 444 Občianskeho zákonníka, z obsahu ktorého vyplýva, že pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia, teda zjavne nároky svojou povahou nehmotného charakteru, čo signalizuje, že Občiansky zákonník vo všeobecnej rovine v súvislosti s používaním pojmu „škoda“ nerobí žiadny rozdiel medzi hmotnou (materiálnou)
a nehmotnou (imateriálnou) škodou. Keďže Občiansky zákonník nie je konzistentný pri používaní pojmov škoda a ujma, nemožno z tejto skutočnosti robiť ďalekosiahle závery v tom smere, že škodou je v zmysle občianskoprávnej úpravy len hmotná (materiálna) ujma. Z uvedeného, a to v rozpore so záverom najvyššieho súdu, potom vyplýva, že Občiansky zákonník významovo s pojmom škoda nespája iba materiálnu škodu, čo v okolnostiach danej veci znamená, že z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku ani z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 381/2001 Z.z. nevyplýva nič, čo by bránilo takej interpretácii pojmu „škoda“, ktorý by v rámci svojho obsahu zahŕňal škodu majetkovú, ako aj škodu nemajetkovú.
5.4. Uvedené vo svojich dôsledkoch znamená, že pojem „škoda na zdraví“ použitý v § 444 Občianskeho zákonníka a v § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. je síce v zmysle záverov najvyššieho súdu používaný v rámci vnútroštátneho právneho poriadku v jednom význame, ale takýmto postupom dochádza zároveň k porušeniu ústavného princípu, podľa ktorého majú byť vnútroštátne právne predpisy interpretované súladne s princípmi európskej integrácie a spolupráce úniových orgánov a orgánov členského štátu, a v širších súvislostiach aj k porušeniu medzinárodných záväzkov, ktoré Slovenská republika na seba v súvislosti so svojím členstvom v Európskej únii prevzala. Takejto interpretácii pojmu „škoda na zdraví“ nielenže v okolnostiach danej veci chýba zmysluplné právne a teoreticky udržateľné zdôvodnenie, ale bez bližšej argumentácie narúša vnútornú koherenciu vnútroštátnej právnej úpravy s úniovou právnou úpravou, čím sa bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia dostáva do rozporu so systematickou interpretačnou zásadou eurokonformného výkladu a teleologickou interpretačnou zásadou zohľadnenia účelu (úniovej) právnej normy, teda v širšom význame s výkladovým princípom e ratione legis.
5.5. Nad rámec už uvedeného ústavný súd konštatoval, že rozsudok najvyššieho súdu z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016, na ktorý v rámci svojho vyjadrenia poukázala predsedníčka najvyššieho súdu, bol následne publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2008 (s. 12 až 18). Uvedená skutočnosť signalizuje, že právny názor v ňom vyjadrený na otázku pasívnej vecnej legitimácie poisťovne v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla prešiel na úrovni najvyššieho súdu kvalifikovaným diskurzom a predstavuje judikatórny smer, ktorý síce nie je formálne záväzný, ale nie je ani bez normatívneho významu pre ďalší vývoj rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vrátane najvyššieho súdu.
5.6. Ústavný súd mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu je v zmysle vyššie uvedeného za hranicou ústavnej udržateľnosti.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec opätovne predložená na rozhodnutie o dovolaní konštatuje, že jeho predchádzajúce rozhodnutie o dovolaní bolo ústavným súdom zrušené v celom rozsahu, v dôsledku čoho je potrebné znovu rozhodnúť o tomto dovolaní ako celku.
7. Najvyšší súd je viazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý vyslovil v náleze. Vzhľadom na túto viazanosť najvyšší súd konštatuje, že výhrady vyslovené v náleze vo vzťahu k rozsudku najvyššieho súdu z 31. marca 2016 sp. zn. 3 Cdo 301/2012, sa obsahovo (po skutkovej aj právnej stránke) v podstatnej časti týkajú aj rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. júna 2012 sp. zn. 7Co/403/2011.
8. Dovolací súd následne na základe vyššie uvedeného uvádza, že za významné pre rozhodnutie krajského súdu treba - v súlade so závermi ústavného súdu vyjadrenými v náleze - považovať to, že Občiansky zákonník významovo s pojmom škoda nespája iba materiálnu škodu, čo v okolnostiach danej veci znamená, že z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku ani z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 381/2001 Z.z. nevyplýva nič, čo by bránilo takej interpretácii pojmu „škoda“, ktorý by v rámci svojho obsahu zahŕňal škodu majetkovú, ako aj
škodu nemajetkovú. Pri výklade pojmu škoda pre účely zák. č. 381/2001 Z.z. treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve, pretože citovaný zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené toho času platnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. V zmysle uvedeného je teda zrejmé, že pojem škoda vykazuje aj nemateriálne znaky a aj nemajetkovú ujmu podľa § 13 Občianskeho zákonníka možno zahrnúť pod škodu na zdraví.
9. Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zároveň nerieši náležitým spôsobom ani právne významnú otázku, či žalovaná 2/ je v predmetnom spore pasívne vecne legitimovanou. K vyriešeniu danej problematiky dovolací súd poukazuje na odkaz ústavného súdu na rozsudok najvyššieho súdu z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016, na ktorý v rámci svojho vyjadrenia poukázala predsedníčka najvyššieho súdu, bol následne publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2008 (s. 12 až 18). Právny názor v ňom vyjadrený na otázku pasívnej vecnej legitimácie poisťovne v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla prešiel na úrovni najvyššieho súdu kvalifikovaným diskurzom a predstavuje judikatórny smer, ktorý síce nie je formálne záväzný, ale nie je ani bez normatívneho významu pre ďalší vývoj rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vrátane najvyššieho súdu.
10. Vyššie uvedené vedie najvyšší súd k záveru, že v danej procesnej situácii, ktorá nastala po rozhodnutí ústavného súdu, pre dosiahnutie zmyslu a podstaty nálezu prichádza v dovolacom konaní do úvahy len zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Interpretácia pojmu „škoda“ v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv
Ak by mal platiť výklad pojmu škoda vychádzajúci z textu PZP (gramatický výklad), resp. výklad vychádzajúci výlučne z ustanovení OZ o zodpovednosti za škodu, teda ak by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, prinášalo by to značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k ich bankrotu. Zároveň by to však mohlo znamenať aj neistotu pozostalých v tom smere, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že v prípadoch insolvencie (platobnej neschopnosti) zodpovedného subjektu táto nebude vymožiteľná. Neprijateľnosť týchto dôsledkov vyžaduje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre účely PZP tak, že doň patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a teda že aj táto náhrada je predmetom poistného krytia. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov totiž nemožno opomínať ich účel a zmysel, pričom platí, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho smie (a dokonca musí) odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť a pod.
Súvisiace právne predpisy ZZ SR: zákon č. 40/1964 Zb. – § 11 – § 13, zákon č. 381/2001
Z. z. - § 4 ods. 2 písm. a)
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2020, spis. zn. 1Cdo/214/2019
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ H.. A. A., 2/ J. A., 3/ H.. C.. V. A., všetci bývajúci v L. - G. Č.. XXX, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. S. T., s.r.o., so sídlom v Martine, Š. 472/10, IČO: xx xxx xxx, proti žalovaným 1/ J. Š., samostatne podnikajúca fyzická osoba, so sídlom v L., H. XXXX/XX, IČO: xx xxx xxx, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. J. M., s. r. o., so sídlom v Bratislave, Z. 4836/51, IČO: xx xxx xxx, a 2/ KOOPERATIVE poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, zastúpenej JUDr. B. M., advokátom so sídlom v Bratislave, V. 55, s adresou na doručovanie Bratislava, H. c. 7, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5 C 43/2017, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. januára 2019 sp. zn. 9 Co 246/2018, takto
rozhodol:
I. Dovolanie odmieta.
II. Žalobcovia 1/ až 3/ a žalovaný 1/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zaviazal žalovaných 1/ a 2/ k povinnosti zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 11.000 eur, žalobcovi 2/ sumu 7.000 eur a žalobcovi 3/ sumu 7.000 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého zo žalovaných. Svoje rozhodnutie
zdôvodnil s poukazom na ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 101 a nasl. OZ, resp. zákona č. 381/2001 Z.z., keď konštatoval, že nárok žalobcov je čiastočne opodstatnený a v súvislosti s úmrtím najbližšieho príbuzného rozhodol o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri čiastočnom priznaní nároku vychádzal zo všetkých okolností prípadu, preukázanými vrúcnymi vzťahmi v rodine, stratou možnosti viesť s nebohým osobný rodinný život, pričom výšku nemajetkovej ujmy ustálil s „odhadom na spravodlivý základ“.
2. Krajský súd v Žiline (ďalej tiež len „odvolací súd“) vychádzal zo skutkového stavu, ktorý stranami sporu spochybňovaný nebol, keď dňa 22. júla 2015 počas pracovnej cesty zamestnanec E. E. viedol nákladné motorové vozidlo v pravom jazdnom pruhu, pričom pri predchádzaní cyklistu J. A., jazdiaceho pri pravom okraji vozovky v rovnakom smere jazdy v dôsledku nezachovania dostatočného bočného odstupu tohto zachytil pravou bočnou stranou nákladného motorového vozidla, pričom došlo k pádu cyklistu a následne jeho prejdeniu zadnými kolesami nákladného motorového vozidla Tatra 815. Na následky utrpených zranení dňa XX. E. XXXX J. A. zomrel. Vodič motorového vozidla bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, keď inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. V dôsledku smrti J. A. došlo k neprimeranému zásahu do osobnostných práv žalobcov 1/ až 3/ ako manželky a synov, preto podanou žalobou sa domáhali v zmysle ustanovení § 11 a § 13 OZ náhrady nemajetkovej ujmy. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia s nebohým tvorili funkčnú rodinu, manželka žila v usporiadanom manželstve 27 rokov, synovia, hoci už dospelí, stále boli naviazaní na pôvodnú rodinu, bývali spolu s rodičmi, vlastné rodiny ešte založené nemali. Tragická udalosť zmenila podstatným spôsobom ich dovtedajšie životy, keďže sa jednalo o najbližšiu osobu, ktorej stratou boli postihnutí členovia rodiny, nakoľko následky spočívajúce v smrti manžela a otca sú neodstrániteľné, trvalé, na odstránenie (zmiernenie) následkov nepostačovalo morálne zadosťučinenie spočívajúce v ospravedlnení sa vodiča, resp. prevádzkovateľa motorového vozidla. Súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalobcom prináleží náhrada nemajetkovej ujmy, rozhodol o jej výške a zároveň správne rozhodol aj o tom, že v konaní je pasívne vecne legitimovaná žalovaná 2/, s ktorou mal žalovaný 1/ uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie riadnym spôsobom vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a dospel k správnemu právnemu záveru. Mal za nepochybné, že morálna satisfakcia nepostačuje, keď vzniknutá trauma je zo života žalobcov prakticky neodstrániteľná a samotná hmotná satisfakcia nemôže odčiniť dopad tragickej udalosti na rodinu. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie riadnym spôsobom zdôvodnil svoje úvahy, ako aj priznanú výšku nemajetkovej ujmy. K správnym záverom dospel súd prvej inštancie aj pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania, keď zodpovednosť posúdil podľa § 11 a § 13 OZ, kde je všeobecná premlčacia lehota 3 roky podľa § 101 OZ, a preto nárok tak, ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie, premlčaný nebol. Pokiaľ namietala žalovaná 2/, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaná, súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodnutia najmä Ústavného súdu SR III. ÚS 666/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 474/2016, kde bola prerokovaná sťažnosť obchodnej spoločnosti (Wüstenrot poisťovňa, a.s.), ktorá ako zjavne neopodstatnená bola odmietnutá.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Zastáva stanovisko, že konajúce súdy nesprávne právne posúdili vec a vo svojich rozsudkoch dospeli k neudržateľným právnym záverom, pokiaľ ide o posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/ ako poisťovateľa. Nie je možné stotožniť právo na náhradu škody a právo na náhradu nemajetkovej ujmy v prípade zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby (dotýkajúcej sa napr. zdravia) a obdobne nie je možné subsumovať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniknutý z dôvodu neoprávneného zásahu do tzv. osobnostných práv pod pojem
„škoda na zdraví“ uvedený v § 4 ods. 2 písmeno a/ Zákona o Povinnom zmluvnom poistení (ďalej len „PZP“). Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. apríla 2011 sp. zn. 4 Cdo 168/2009, ako aj zo dňa 31. marca 2016. sp. zn. 3 Cdo 301/2012, 8 Cdo 219/2016 zo dňa 15. mája 2017, ktoré vychádzajú z názoru, že nemajetková ujma nie je krytá povinným zmluvným poistením. Poukázal tiež na neprimerane vysokú priznanú výšku nemajetkovej ujmy, keď poisťovňa ako prípadne zodpovedný subjekt môže byť zodpovedná len cez samotného prevádzkovateľa vozidla/vodiča. Preto aj priznaná náhrada musí byť odzrkadlením rovnakého princípu a musí zodpovedať spoločenskému statusu vodiča/prevádzkovateľa vozidla, nemôže sa odvíjať od obchodného statusu žalovanej 2/, ktorá nijako nezasiahla do práv žalobcov a jej zodpovednosť prichádza do úvahy len cez ustanovenia PZP.
4. Žalobcovia a žalovaný 1/ navrhli dovolanie ako nedôvodné odmietnuť, resp. zamietnuť.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ dovolateľ argumentuje citovanými rozhodnutiami najvyššieho súdu z 20. apríla 2011 sp. zn. 4 Cdo 168/2009, ako aj z 31. marca 2016, sp. zn. 3 Cdo 301/2012, 8 Cdo 219/2016 z 15. mája 2017, ktoré vychádzajú z názoru, že nemajetková ujma nie je krytá povinným zmluvným poistením, tak je potrebné povedať to, že tieto boli následne prekonané a súdna prax dovolacieho súdu sa ustálila judikátom Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 61/2018, podľa ktorého škodou pre účely PZP je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Bližšie dôvody viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016.
7. Dovolací súd len zopakuje, že pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom škoda (použitým v PZP). Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým (po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život.
8. Ak by mal platiť výklad pojmu škoda vychádzajúci z textu PZP (gramatický výklad), resp. výklad vychádzajúci výlučne z ustanovení OZ o zodpovednosti za škodu, teda ak by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, prinášalo by to značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k ich bankrotu. Zároveň by to však mohlo znamenať aj neistotu pozostalých v tom smere, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že v prípadoch insolvencie (platobnej neschopnosti) zodpovedného subjektu táto nebude vymožiteľná. Neprijateľnosť týchto dôsledkov vyžaduje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre účely PZP tak, že doň patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a teda že aj táto náhrada je predmetom poistného krytia.
9. Pri výklade pojmu škoda pre účely PZP treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Zodpovednostný zákon bol totiž výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené t. č. platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu
považuje škodu majetkovú aj nemajetkovú (tu por. napr. rozsudok SD EÚ zo 6. mája 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz proti Clickair SA).
10. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ z dôvodu § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je procesne neprípustné podľa § 447 písm. c/ CSP, keď namietaná právna otázka pasívnej legitimácie žalovanej 2/ v spore o náhradu nemajetkovej ujmy nie je po prijatí záväzného stanoviska rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne.
K náhrade škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci
V otázkach posudzovania škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením či stratou veci, ktorú PZP pokrýva v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, sa doterajšia judikatúra ohľadom škody na vozidlách vyvíjala skôr v prospech poškodených. Pokiaľ ide o poškodenie motorového vozidla, vychádza sa z bežných trhových pomerov; poškodení v zásade nemusia zdôvodňovať, prečo neboli na opravu vozidla použité najlacnejšie dostupné alternatívy (napr. lacnejšie náhradné diely). Podstatné je preukázanie ceny opravy vyúčtovanej autoservisom10), a to aj takým, ktorý nie je tzv. zmluvným servisom poisťovne11)
Novela zákona o PZP účinná od 1. 8. 2024 však môže do budúcna priniesť určitý posun v prospech poisťovní, a to vzhľadom na doplnenie nového znenia ustanovenia § 4 ods. 7 zákona o PZP, podľa ktorého má poisťovateľ pri výpočte poistného plnenia na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci postupovať podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Dôvodová správa k novele uvádza, že účelom doplnenia je zabezpečiť jednotný postup poisťovateľov na slovenskom trhu.
Doplnené ustanovenie by mohlo mať vplyv napríklad na posudzovanie výšky poistného plnenia vyplácaného pri poškodení starších vozidiel, ktoré sa opravujú s využitím nových dielov. Poisťovne v takých prípadoch napríklad často argumentujú, že náklady na opravu prevyšujú hodnotu poškodeného vozidla (opravu teda vnímajú ako nerentabilnú), prípadne tvrdia, že použitím nových dielov nemusí dôjsť len k náprave škodlivého následku, ale v niektorých prípadoch až k navýšeniu hodnoty opraveného vozidla (v porovnaní so stavom pred vznikom škody).
Súdna prax sa doteraz v uvedenej súvislosti s vyššie uvedenými stanoviskami poisťovní nestotožnila. Zastávala názor, že škoda predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. Vykonanie opravy s použitím nových náhradných dielov podľa súdov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje12). Z predmetnej vyhlášky bolo podľa súdov dôvodné vychádzať napr. vtedy, ak by vykonaním opravy s použitím nových dielov došlo k nepomernému navýšeniu hodnoty opravovaného vozidla13) .
Zároveň treba upozorniť, že zatiaľ čo pri škodách na vozidlách boli súdy k poškodeným pomerne ústretové, ohľadom iných materiálnych škôd, ktoré prichádzajú pri nehodách do úvahy, je ich postoj skôr zdržanlivý. PZP sa tak podľa judikatúry nevzťahuje napr. na škodu spôsobenú nevyhnutnosťou vynaloženia nákladov na odťah vozidla vinníka nehody z miesta
10) Rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 17. 9. 2020, sp. zn. 6Cob/33/2020 (rozhodnutie bolo vydané vo veci havarijného poistenia, ale na vzťahy z PZP možno jeho závery aplikovať na základe analógie).
11) Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 27. 7. 2023, sp. zn. 3Cob/165/2022 (opäť ide o rozhodnutie vydané vo veci havarijného poistenia aplikovateľné aj na vzťahy z PZP).
12) Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 3. 2013, sp. zn. 2 Obdo 48/2012 či rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 28. 9. 2017, sp. zn. 3Co/307/2016.
13) Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 31. 7. 2019, sp. zn. 11Co/124/2019.
nehody14) (a to aj z toho dôvodu, že nejde o náklady, ktoré by znamenali ujmu v majetkovej sfére poškodeného).
Za otvorenú možno zatiaľ považovať otázku náhrady nákladov na odstránenie vytečených prevádzkových kvapalín z vozovky. Zatiaľ čo v Českej republike bol vyslovený názor, že tieto náklady majú byť kompenzované z PZP15), na Slovensku zaznelo stanovisko, v zmysle ktorého
PZP náhradu uvedených nákladov nepokrýva16). Vzhľadom na to, že si doteraz slovenské súdy (aj napriek ich predchádzajúcim rozdielnym náhľadom) zvyčajne napokon osvojili v oblasti PZP stanoviská českých súdov, je možné, že k tomu dôjde aj vo vzťahu k posúdeniu vyššie uvedenej ujmy.
14) Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. 1. 2009, sp. zn. 25 Cdo 307/2007 či rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31. 10. 2019, sp. zn. 25 Cdo 3662/2018.
15) Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15. 8. 2023, sp.zn. 25 Cdo 2961/2022.
16) Rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 26. 3. 2024, sp.zn. 2Cob/14/2022; v odôvodnení tohto rozhodnutia sa súd vysporiadava aj so závermi uvedenými v uznesení Krajského súdu Bratislava zo dňa 14. 4. 2021, sp. zn. 3Cob/69/2020, v ktorom súd podradenie nároku na náhradu nákladov za vyčistenie vozovky pod PZP úplne neodmietol. Vzhľadom na to, že obe rozhodnutia vydali rovnakí sudcovia (odlišný bol len jeden člen senátu), je do publikácie zaradené len neskoršie rozhodnutie, v ktorom bolo stanovisko spresnené.
K možnosti poisťovne namietať cenu jednotlivých náhradných dielov použitých na opravu vozidla
I. Servis pri oprave motorového vozidla nemôže robiť prieskum najlacnejších náhradných dielov a na opravu jedného vozidla objednávať diely od množstva ďalších dodávateľov, keď žalovaný pri výpočte poistného plnenia používa náhradné diely za najnižšie ceny od rôznych dodávateľov. Zároveň servis môže na opravu použiť aj náhradné diely od výrobcov/dodávateľov, ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze, a to nemôže byť v neprospech poisteného, resp. žalobcu. Taktiež je bezpredmetné, za akú cenu našiel náhradné diely žalovaný, pretože servis vystupuje ako podnikateľský subjekt a ceny, za ktoré nadobudne náhradné diely sa nemusia stotožňovať s cenou uvedenou na faktúre. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku (čo je aj v súlade s právom slobodne podnikať) a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov nájdených poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej skutočnej škode na motorovom vozidle.
II. Povinnosť servisu, resp. žalobcu, vydať poškodenému nadobúdacie doklady k náhradným dielom, nemá oporu v zákone. Ak by sa prijalo stanovisko žalovaného, potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od servisu, by servis mal ďalej žiadať doklady od svojho dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu, aby bolo možné zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla.
Súvisiace právne predpisy ZZ SR: zákon č. 40/1964 Zb. - § 779, zákon č. 381/2001 Z. z. - § 4 ods. 2 písm. b)
Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. septembra 2020, spis. zn. 6Cob/33/2020
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. M. K. a sudcov JUDr. A. I. a JUDr. A. R. v spore žalobcu: MKM Invest, spol. s r.o., so sídlom Kukučínová4730, 058 01 Poprad, IČO: xx xxx xxx, zastúpeného JUDr. K. P., advokátom, so sídlom Š. 98/70, xxx xx P., IČO: xxxxxxxx, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: xx xxx xxx, zastúpenému Mgr. D. T., advokátom, so sídlom K. 1, xxx xx K., IČO: xxxxxxxx, o zaplatenie 446,90 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/61/2016-98 z 5.11.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 16Cb/61/2016-129 z 31.3.2020, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku II. o uložení povinnosti žalovanému platiť žalobcovi a výroku IV. o náhrade trov konania.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho 8,05 % p.a. ako aj o zaplatenie úroku z omeškania 9,05 % p.a. zo sumy 446,90 eur od 18.9.2015 do 9.10.2015 zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 446,90 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla. Na vozidle, ktoré bolo predmetom poistenia vznikla škoda a právny predchodca žalobcu poistnú udalosť poisťovni riadne oznámil. Po vykonaní opravy autoservis vystavil faktúru č. XXX/XXXX na sumu 4.378,78 eur, ktorú poškodený s ostatnými dokladmi odoslal poisťovni k likvidácii.
Dňa 24.9.2015 poisťovňa zaslala právnemu predchodcovi žalobcu Oznámenie o poistnom plnení, že 23.9.2015 ukončili šetrenie poistnej udalosti a podľa obhliadky vozidla po oprave oprava nebola vykonaná technológiou podľa zápisu: predný nárazník vymenený za používaný diel, ľavý predný svetlomet opravovaný-starý diel. Z plnenia poistnej udalosti bolo odpočítané aj poškodenie laku predného nárazníka zaznamenané pri vstupe vozidla do poistenia zo dňa 20.11.2013. Poistné plnenie 3 179,73 eur žalovaný poukázal na účet žalobcu. Dňa 12.10.2015 uzavrel Z. J. R..K..S.. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky z titulu nároku na poistné plnenie za poškodenie motorového vozidla C. C., U.: J. XXXDA z havarijnej poistky vo výške 469,25 eur. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca odvodzoval aktívnu legitimáciu v tomto konaní.
3. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú žalobca odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.10.2015 medzi poškodeným spoločnosťou Z. J., R..K..S.. ako postupcom a spoločnosťou MKM Invest spol, s r.o. Súd túto zmluvu vyhodnotil ako platnú. Aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu je preto daná.
4. Žalovaný využil ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. VI. bod 16 Zmluvných dojednaní na krátenie poistného plnenia, pretože oprava vozidla nemala byť vykonaná technológiou podľa zápisu, kedy predný nárazník bol vymenený za používaný diel a ľavý predný svetlomet bol opravovaný - starý diel.
5. V konaní mal súd za preukázané, že daňový doklad predložený žalovanému od opravovne spĺňal predpoklady riadneho daňového dokladu. Krátenie poistného plnenia nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach, keď zo žiadneho ustanovenia zmluvných dojednaní nevyplývala povinnosť dokladovať originalitu použitých náhradných dielov a ani žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti prostredníctvom svojho likvidátora alebo prostredníctvom inej oprávnenej osoby nikdy nevyzval žalobcu, aby zdokladoval originalitu použitých náhradných dielov na túto opravu. Ani v Oznámení o poistnom plnení žalovaný neuvádzal, že v prípade predloženia nadobúdacích dokladov od kúpy originálnych dielov pristúpi k dolikvidácii. Žalobca riadne zdokladoval výšku škody a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov.
6. Žalovaný využil čl. VI. bod 16 Zmluvných dojednaní na krátenie poistného plnenia, pretože zo strany žalobcu neboli doložené doklady o použití originálnych náhradných dielov pri oprave motorového vozidla v servise. V zmluvných dojednaniach nie je nikde uvedená povinnosť žalobcu predkladať doklady o originalite použitých náhradných dielov na opravu motorového vozidla, pretože čl. VI. bod 16 ZD hovorí o tom, že majú byť doložené hodnoverné doklady za opravu, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla. Právny predchodca žalobcu si zmluvne zabezpečil opravu motorového vozidla v autoservise, ktorý nebol zmluvným autoservisom žalovaného a ktorý vykonanie opravy doložil fakturáciou spolu s kalkuláciou opravy, v ktorej boli špecifikované použité náhradné diely, lakovací materiál a cena za normohodinu pri jednotlivých prácach. Poisťovňa zaťažila poisteného povinnosťou,
ktorá nevyplývala zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, t.j. dokladovať originalitu použitých náhradných dielov. Ak však právny predchodca žalobcu riadne zdokladoval výšku škody doložením fakturácie od servisu a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov a poisťovňa nevyužila právo určiť opravovňu, v ktorej sa malo vozidlo opraviť, len poskytla zoznam zmluvných opravovaní, potom žalovaný nemohol krátiť poistné plnenie s odkazom na § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka s použitím čl. XI. bodu 16 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie žalovaného. Právny predchodca žalobcu zveril opravu motorového vozidla spoločnosti, ktorá vykonáva opravy motorových vozidiel, hoci nie je zmluvným autoservisom žalovaného. Žalobca predložil žalovanému spolu s faktúrou za vykonanú opravu a kalkuláciou opravy aj faktúru od spoločnosti C. R. V. R..K..S.. č. O. zo dňa 7.9.2015, v ktorej okrem iného bol žalovanému na opravu poškodeného motorového vozidla dodaný nárazník predný v cene 298,- eur s DPH a reflektor predný v cene 278,- eur. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 446,90 eur.
7. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 18 ods. 8 zákona č. 381/20001 Z.z. v nadväznosti na splnenie povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona, súd uviedol, že žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia právneho predchodcu žalobcu o škodovej udalosti splnil listom z 24.9.2015 podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. Žalovanému preto nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8. Žalovaný si povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. splnil a poskytol žalobcovi vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol resp. krátil časť poistného plnenia. Preto súd žalobu žalobcu na priznanie úrokov z omeškania zamietol.
8. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.
9. Žalovaný zotrval na námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Namietal, že dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je skutočnosť, že postupca pohľadávku vo výške 469,25 eur nikdy nemal. Postupca nemohol postúpiť zjavne neexistujúcu pohľadávku vo výške 469,25 eur.
10. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie o aplikácii § 799 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúceho krátenie poistného plnenia. Žalovaný poistné plnenie nekrátil. Žalovaný poskytol žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi poistné plnenie v celom rozsahu, na ktoré mu vznikol nárok v zmysle PZ, VPP a ZD. Žalovaný poskytol primerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 3.179,73 eur. Zo stanoviska príslušného likvidátora k špecifikácii nepriznanej sumy 446,90 eur vyplýva, že táto suma pozostáva z nepriznaných nákladov uplatnených za náhradné diely, a to predný nárazník v sume 220,- eur a ľavý predný svetlomet v sume 226,90 eur. Dôvodom tohto postupu žalovaného bola skutočnosť, že predný nárazník bol vymenený za používaný diel, pričom žalovaný priznal cenu používaného alternatívneho náhradného dielu. Druhý diel - ľavý predný svetlomet bol len opravený (nebol vymenený), čo vyplýva z predloženej fotodokumentácie, čo žalobca nepoprel, k čomu súd nezaujal žiadne stanovisko.
11. Faktúra č. O. zo dňa 7.9.2015 vystavená žalobcom nie je dôkazom toho, aké náhradné diely sa pri oprave použili. Z uvedenej faktúry za dodanie náhradných dielov vyplýva, že žalobca si predný nárazník mal zaobstarať vo výške 268,20 eur, pričom z jeho kalkulácie nákladov na opravu zo dňa 26.8.2015 vyplýva, že si za tento náhradný diel fakturoval sumu 298,- eur. Ľavý predný svetlomet mal žalobca nadobudnúť v sume 250,20 eur, pričom si fakturoval sumu 278,- eur. Žalobca nepreukázal dôvodnosť ním fakturovaných cien náhradných dielov. Žalovaný poskytol primerané náklady za predný nárazník v sume 78,- eur, ktorá reflektuje primeranú cenu za zánovný náhradný diel. Priznaná suma 51,10 eur za ľavý predný svetlomet zahŕňa všetky odôvodnené náklady spojené s opravou tohto náhradného dielu. Faktúra č. XXXXXXX vystavená servisom ako jednostranný právny úkon servisu, ktorý opravu vykonával, je vo vzťahu
k žalovanému bez právnej relevancie, nakoľko žalovaný nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so servisom.
12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
13. Zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za platnú a skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný, za irelevantné, nakoľko likvidátor je zamestnancom zmluvného partnera žalovaného, zároveň z fotiek, ktoré boli predložené nevyplýva, kedy boli vyhotovené, pričom tvrdenie, že svetlomet bol len opravený, je len tvrdenie žalovaného, ktoré nie je žiadnym spôsobom preukázané. Faktúra je daňový doklad, a teda ak je dostatočný pre finančnú správu, je potom dostatočný pre preukázanie výšky opravy, a teda je hodnoverným dokladom. Poukázal na čl. 12 ods. 5 VPP KAS-2 písm. c/, podľa ktorého za primerané náklady sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV. Z uvedeného je evidentné, že žalovaný sám nedodržiava svoje vlastné poistné podmienky.
14. Odvolací súd prejednal vec a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil.
16. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla. Na vozidle, ktoré bolo predmetom poistenia vznikla škoda a právny predchodca žalobcu poistnú udalosť poisťovni riadne oznámil. Po vykonaní opravy autoservis vystavil faktúru č. XX na sumu 4.378,78 eur, ktorú poškodený s ostatnými dokladmi odoslal poisťovni k likvidácii. Dňa 24.9.2015 poisťovňa zaslala právnemu predchodcovi žalobcu Oznámenie o poistnom plnení, že 23.9.2015 ukončili šetrenie poistnej udalosti s tým, že oprava nebola vykonaná technológiou podľa zápisu: predný nárazník vymenený za používaný diel, ľavý predný svetlomet opravovaný - starý diel. Z plnenia poistnej udalosti bolo odpočítané aj poškodenie laku predného nárazníka zaznamenané pri vstupe vozidla do poistenia zo dňa 20.11.2013. Poistné plnenie 3 179,73 eur žalovaný poukázal na účet žalobcu. Dňa 12.10.2015 uzavrel Z. J. R..K..S.. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky z titulu nároku na poistné plnenie za poškodenie motorového vozidla C. C., U.: J. XXXDA z havarijnej poistky vo výške 469,25 eur.
17. Podľa článku VI. bod 16. Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel, poistený je povinný, na požiadanie poisťovne, predložiť hodnoverné doklady za opravu MV. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
18. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.10.2015, ktorou žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku voči žalovanému je neplatná z dôvodu, že postupca predmetnú pohľadávku nikdy nemal, z dôvodu nesprávneho označenia obchodného mena dlžníka v Zmluve o postúpení pohľadávky, ako aj z dôvodu, že podpis na zmluve nie je pripojený k obchodnému menu spoločnosti.
19. Odvolací súd zistil z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou, že bola uzatvorená v písomnej forme. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, čo predstavovala postupovaná pohľadávka, že išlo o plnenie z poistnej zmluvy. Preto nie je pochybnosť o tom, aká suma, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto
pohľadávka vznikla. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka na vymáhanie predmetnej pohľadávky za dôvodnú.
20. Taktiež námietka žalovaného v odvolaní, že dlžník je nesprávne označený, keď je označený ako F. J., C..R.. Y., nie je dôvodná. Žalovaný je v Zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaný dostatočne, hoci obchodné meno žalovaného je uvedené nesprávne, keď správne mal byť označený ako KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ostatné identifikačné údaje žalovaného ako sídlo a IČO sú uvedené správne. Takýto nedostatok nemôže vyvolať žiadnu pochybnosť o identifikácii žalovaného (dlžníka) ako existujúceho subjektu a nemôže dôjsť ani k zámene za prípadne iný subjekt.
21. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože je vyhotovená v písomnej forme a nepochybne z nej vyplýva kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky.
22. Predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny 446,90 eur, predstavujúcej nepriznané poistné plnenie za náhradné diely použité pri oprave poškodeného motorového vozidla.
23. Žalovaný namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy 446,90 eur neprimerane účtovanej ceny náhradných dielov z dôvodu nepreukázania ich originality.
24. Žalobca preukázal rozsah opravy vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť titulom poistného plnenia. Žalovaný rozsah opravy nenamietal, namietal len cenu náhradných dielov z dôvodu nepreukázania ich originality bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočné náklady potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla.
25. Žalobca predložil doklady týkajúce sa opravy motorového vozidla. Zo všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel, ani zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel nevyplýva povinnosť poisteného (žalobcu) predkladať nadobúdacie doklady použitých náhradných dielov na opravu motorového vozidla, keďže článok VI bod 16. zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel hovorí o tom, že majú byť doložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla. Výsledky dokazovania preukázali, že poistený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Vo faktúre je uvedený rozpis prác, rozpis materiálu, jednotková cena, množstvo a výsledná cena. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je uvedený aj v článku VI bod 16. zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel, keďže postup v zmysle ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to zníženie poistného plnenia môže nastať, len ak by poistený vedome porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a 2 ust. § 799 Občianskeho zákonníka, k čomu však z jeho strany nedošlo.
26. Odvolací súd uvádza, že servis pri oprave motorového vozidla nemôže robiť prieskum najlacnejších náhradných dielov a na opravu jedného vozidla objednávať diely od množstva ďalších dodávateľov, keď žalovaný pri výpočte poistného plnenia používa náhradné diely za najnižšie ceny od rôznych dodávateľov. Zároveň servis môže na opravu použiť aj náhradné diely od výrobcov/dodávateľov, ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze, a to nemôže byť v neprospech poisteného, resp. žalobcu. Taktiež je bezpredmetné, za akú cenu našiel náhradné diely žalovaný, pretože servis vystupuje ako podnikateľský subjekt a ceny, za ktoré nadobudne náhradné diely sa nemusia stotožňovať s cenou uvedenou na faktúre. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku (čo je aj v súlade s právom slobodne podnikať)
a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov nájdených poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej skutočnej škode na motorovom vozidle.
27. Informácia pre klienta k postupu v prípade voľby nezmluvného neautorizovaného servisu nie je súčasťou poistných podmienok. Povinnosť servisu, resp. žalobcu, vydať poškodenému nadobúdacie doklady k náhradným dielom, nemá oporu v zákone. Ak by sa prijalo stanovisko žalovaného, potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od servisu, by servis mal ďalej žiadať doklady od svojho dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu, aby bolo možné zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla.
28. Použitie náhradných dielov bolo zadokumentované a predložené žalovanému, čím došlo k riadnemu preukázaniu a žalovaný nemal žiaden dôvod spochybňovať náhradné diely použité servisom. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodržal technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia.
29. K námietke žalovaného, že faktúra za opravu vozidla v sume uplatnenej podanou žalobou nebola uhradená, odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci nebolo sporné, že podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže poškodenému aj z väčšej časti plnil, preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil. Je len samozrejmé, že vlastník vozidla nemusel uhradiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu.