Právne poradenstvo

Na otázky Radovana Kilárskeho, Head of Marketing and Business Development spoločnosti PURGINA spol. s r.o., odpovedal JUDr. Róbert Bános z Advokátskej kancelárie BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o.

AKO POSTUPOVAŤ PRI POISTENÍ TOVARU, KTORÝ SME VYROBILI A SPÔSOBIL ŠKODU NA FINÁLNOM TOVARE? NAPR. NESPRÁVNE VYTLAČENÁ INFORMÁCIA. JE MOŽNÉ TÚTO ŠKODU PRENIESŤ NA POISŤOVŇU? AKÝM SPÔSOBOM?

Ak by sme si vytvorili modelovú situáciu, že vinár je v danom vzťahu výrobcom, poškodený zákazník spotrebiteľom a výrobca etikiet zhotoviteľom, môžeme vychádzať z ustanovenia § 1 Zákona č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom „Výrobca zodpovedá za škodu spôsobenú vadným výrobkom na zdraví alebo na živote poškodeného alebo na veci inej, ako je vadný výrobok, ak je obvykle určená na osobné použitie alebo na osobnú spotrebu, ktorá poškodenému slúžila prevažne na tento účel, ak poškodený preukáže, že výrobok je vadný.“ V danom prípade, ak by zákazníkovi vznikla škoda v dôsledku nesprávneho označenia na etikete, za uvedenú škodu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zodpovedá vinár ako výrobca vína, hoci on sám etiketu nevyrobil. Výrobca vína však má možnosť žiadať náhradu škody od výrobcu etikiet ako zhotoviteľa. Škodu v takomto prípade je možné „preniesť“ na poisťovňu za predpokladu, že má výrobca etikiet uzatvorené poistenie zodpovednosti podnikateľov. Tento druh poistenia sa vzťahuje na škodu, za ktorú zodpovedá podnikateľ podľa platných právnych predpisov. Predmetom poistenia zodpovednosti podnikateľa bude v tomto prípade zodpovednosť za škody spôsobené vadným výrobkom. Pred uzatvorením zmluvy, je však vždy nutné si podrobne prečítať poistnú zmluvu ako aj príslušné všeobecné poistné podmienky, či sa poistenie vzťahuje na tie oblasti, ktoré sú pre podnikateľa prioritou v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti.

AKO SPRÁVNE NASTAVIŤ PODMIENKY S DODÁVATEĽOM ZA ŠKODU VZNIKNUTÚ PRI VÝROBE Z DÔVODU NEKVALITNEJ KOMODITY?

V prípade vzniku škody pri výrobe z dôvodu nekvalitného materiálu, je dodávateľ, ktorý takýto nekvalitný materiál predal, povinný nahradiť škodu druhej strane. Z uvedeného dôvodu preto nie je potrebné špeciálne upravovať podmienky s dodávateľom, pretože v zmysle § 373 Obchodného zákonníka „kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“ V zmysle § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka „za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.“ V zmysle Obchodného zákonníka sa v prípade vzniku škody nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

OCHRANA FIRMY VOČI NEETICKÉMU KONANIU PRACOVNÍKOV. AKO NASTAVIŤ PRACOVNÉ ZMLUVY, ABY FIRMA BOLA CHRÁNENÁ VOČI PRACOVNÍKOM, KTORÍ BUĎ MAJÚ PRÍJEM AJ OD KONKURENCIE ALEBO ZNEUŽÍVAJÚ FIREMNÉ „KNOW-HOW“ VO SVOJ PROSPECH VO SVOJOM PODNIKANÍ?

Za účelom ochrany firemného knowhow a informácií alebo znalostí, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu, upravuje Zákonník práce v § 83 a § 83a podmienky výkonu inej zárobkovej činnosti. Uvedený inštitút sa v praxi nazýva konkurenčná doložka, pričom § 83 Zákonníka práce upravuje konkurenčnú doložku počas trvania pracovného pomeru, a § 83a upravuje konkurenčnú doložku po skončení pracovného pomeru.

Podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce „Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.“ Podľa § 83 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyššie udelený písomný súhlas „z vážnych dôvodov písomne odvolať; v písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť tieto dôvody. Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom podľa prvej vety je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.“ Z vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce teda vyplýva, že zamestnanec nie je oprávnený vykonávať inú zárobkovú činnosť (s výnimkou vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti), ktorá má pre zamestnávateľa konkurenčný charakter, bez jeho písomného súhlasu. Tento zákaz konkurencie vyplýva zamestnancovi priamo zo zákona, nie je preto potrebné tento dojednávať v pracovnej zmluve.

§ 83a Zákonníka práce upravuje obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, pričom v zmysle ods. 1 „zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.“ Pre platnosť zákazu konkurencie po skončení pracovného pomeru je teda potrebné dohodnúť ho v rámci pracovnej zmluvy so zamestnancom. Podmienkou je ale skutočnosť, že zamestnávateľ má počas pracovného pomeru možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. Za zdržanie sa výkonu konkurenčnej činnosti patrí zamestnancovi peňažná náhrada, najmenej v sume 50 % jeho priemerného mesačného zárobku, a to za každý mesiac plnenia záväzku. Zamestnávateľ sa môže tiež so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť na peňažnej náhrade, ktorú bude musieť zaplatiť zamestnanec v prípade, ak svoj záväzok poruší. V takom prípade zaplatením peňažnej náhrady záväzok zamestnanca dodržiavať zákaz konkurencie zanikne.

Ochranu dôverných informácií zamestnávateľa možno zabezpečiť aj dojednaním v rámci pracovnej zmluvy, v ktorej sa zamestnanec zaviaže dodržiavať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvie v rámci pracovného pomeru, ako aj nevyužívať dôležité informácie, o ktorých sa dozvedel, alebo ktoré mu boli zverené v súvislosti s výkonom svojej pracovnej činnosti. V pracovnej zmluve možno vymedziť druh chránených informácií ako napr. informácie o majetkových pomeroch zamestnávateľa, obchodných a investičných plánoch, know-how, o výsledkoch prieskumu trhu, či jeho obchodných partneroch. Zamestnávateľ môže do pracovnej zmluvy zakotviť, že porušenie dôvernosti týchto informácií sa bude považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré môže byť so zamestnancom ukončený pracovný pomer okamžite.

Ak aj vy máte otázky, na ktoré hľadáte odpovede, napíšte nám na veldan@veldan.sk a my vám ich v spolupráci s advokátskou kanceláriou radi zodpovieme.