Foto:Grafik:Um – Peter Župník

VIZUÁLNA KULTÚRA CEZ HĽADÁČIK No. 04_2019 8 VÁŽENÍ PRIATELIA! ŠŤASTNÝM RIADENÍM OSUDU MÁM TÚ ČESŤ JA, VLADIMIR YURKOVIC, PREDSTAVIŤ VÁM POSTUPNE 12 PROFESIONÁLOV VO SVOJOM ODBORE. AKO UŽ Z NÁZVU VYPLÝVA, PÔJDE O FOTOGRAFOV, KTORÝCH SPÁJA NAJMÄ TO, ŽE MAJÚ CELÝ SVOJ PROFESNÝ ŽIVOT SPOJENÝ PRIMÁRNE S FOTENÍM A ROBIA TO NADMIERU ÚSPEŠNE. IDE O ĽUDÍ Z OBOCH BREHOV RIEKY MORAVY, KTORÝCH SOM MAL TÚ ČESŤ SPOZNAŤ POČAS SVOJEJ KARIÉRY A KTORÝCH PRÁCU REŠPEKTUJEM. ZA POMOC PRI SPOVEDANÍ TÝCHTO MAJSTROV SVOJHO REMESLA ĎAKUJEM VLADOVI SLIVKOVI. TEŠÍ MA, ŽE SOM VĎAKA JEHO ROZHOVOROM MOHOL BYŤ NA CHVÍĽU S NIMI A DOZVEDEL SA O NICH NIEČO NOVÉ. PRAJEM VÁM PRÍJEMNÝ VIZUÁLNY AJ ČITATEĽSKÝ ZÁŽITOK! PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia (júl - august 2019) PETER ŽUPNÍK

Peter je ďalší z autorov slávnej „novej vlny“ absolventov z FAMU. Niekde som zachytil, že Peter je považovaný za najpoetickejšieho autora z tejto skupiny. Neinscenuje, zjednodušuje a zobrazuje obyčajnú realitu každodenného života aj neživých vecí. Jeho námety a spôsob práce je podobný snu každého autora: len si tak plynúť životom, sledovať pozorne svet okolo seba a každý deň niečo nafotiť a byť kvôli tomu ešte aj slávny... Nie je to však také jednoduché a táto manna je dopriata len vyvoleným. Nie je to jednoduché aj z dôvodu, že nafotením sa jeho autorská extáza nekončí. Následuje domaľba a fyzické zásahy do fotky. V jeho prípade nič trendy, teda Handmade with love! Pozrite si, kedy s tým začal...

Myslím si, že zásadné pre jeho diela je, že aj vo chvíli, kedy sa chystá manuálne zasiahnuť do zväčšeniny, ešte nevie, čo z nej vznikne. Tuší, cíti a tvorí. Počúva svoj hlas. Vladimir Y.

S láskavou podporou spoločnosti

AK SI UVEDOMÍTE, ŽE NEMUSÍTE BYŤ VŽDY PRVÍ, JE TROJKA

SPRÁVNOU VOĽBOU. ASPOŇ MÁTE ČAS SI TO UŽIŤ.

CESTU, NIE CIEĽ. Z DVOCH MOŽNOSTÍ JE NAJLEPŠIA

TÁ TRETIA. SVÄTÁ TROJICA.

TRIPTYCH, TRI DETI. TROJKA JE VLASTNE KLASICKY KRÁSNA. PODOBNÁ NA OSMIČKU A TÁ NA NEKONEČNO...

Peter Župník: Nekonečno (2003 –2007)

MOJA VOĽBA:

Veľmi stručná ilustrácia poetiky Petrových fotiek. Jedna za všetky. Krivku, čo vytvára Möbiova páska jednoducho môžem na všetky spôsoby. Aj infinity, nielen na objektíve. Podstatou Möbiovej pásky je, že ak sa vydáte ktorýmkoľvek smerom, vždy skončíte v bode, kde ste začali. Chlieb náš každodenný je tiež o rituáloch a návratoch ku prapodstate. Takpovediac ku tej večeri, kde ho rozdávali s vínom. Čohokoľvek sa človek môže prejesť, len nie tohto.

PETER V KOCKE

Narodil sa v roku 1961 v Levoči. Študoval užitú fotografiu na Strednej škole umenia a remesiel v Košiciach a pokračoval na pražskej FAMU, ktorú absolvoval v roku 1986. Od roku 1987 pracuje ako voľný fotograf. Koncom 80. rokov sa stal členom výtvarnej skupiny Most a neskôr aj združenia Pražský dům fotografie. Od roku 1995 žije a tvorí v Paríži. Už počas pobytu v Prahe sa vyprofiloval ako jeden z najvýraznejších členov tzv. Slovenskej novej vlny. Po prvotných pokusoch na poli fotografickej reportáže začal ako jeden z prvých československých fotografov vstupovať do fotografie nenápadným maliarskym zásahom, ktorým ju vizuálne aj obsahovo posunul za hranice reality. O jeho diele bolo vydaných mnoho publikácií. Je autorom viacerých fotografických i obrazových publikácií. Jeho tvorba bola invenčným spôsobom spracovaná vo filmoch Mareka Šulíka: Cesta (2013) a Martina Štrbu: Vlna vs. breh (2014). Výtvarne spolupracoval so Stredoeurópskym fórom v Bratislave, s Projektom 500 i na publikácii Slovenské hrady objektívom. Známa je jeho fotografická spolupráca na mapovaní historických pamiatok i architektúry v českej Litomyšli a v Levoči. Jeho diela sa stali súčasťou stálych zbierok Európskeho domu fotografie v Paríži, nájdeme ich v centre Georges Pompidou, Elyzejskom múzeu v Lausanne, The Museum of Fine Arts v Houstone v USA, UMPRUM v Prahe, SNG v Bratislave, tiež v ďalších medzinárodných kultúrnych inštitúciách a v súkromných zbierkach na Slovensku, v Čechách, Európe, USA a Japonsku.

PETER ŽUPNÍK

ZAZNAMENÁVAM A PRETVÁRAM K OBRAZU MÔJMU

Q09 DEVÄŤ OTÁZOK

PETER ŽUPNÍK

Peter Župník | Q09 deväť otázok autorovi

1

PREDSTAVTE SA NÁM TROMA VETAMI...

Hľadám výtvarné, hudobné a iné tvorivé prejavy, ktoré ma osviežia, posunú ďalej, upokoja a zároveň dodajú energiu ďalej žiť, intenzívne prežívať a tvoriť. Hľadám zoskupenie vecí, javov, svetla, možno určitých nálad, ktoré mi pomáhajú vytvoriť pre mňa zaujímavý obraz. V mojom prípade fotografiu, ktorú ešte často dotváram malými maliar skymi zásahmi priamo do pozitívu v prípade klasickej čiernobielej fotografie alebo priamo do tlače.

2

ČO JE TO DOBRÁ FOTOGRAFIA?

Dobrá fotografia, to je súbeh viacerých dobrých momentov, ktoré sa podarilo skomprimovať do jednej plochy. Každý má ale iné cítenie a videnie, je iné, keď niekto komponuje fotografiu v ateliéri a iné, keď niekto „loví“ to, čo je práve okolo neho. Ja patrím viacej k tým lovcom a pozeračom, zaznamenávam a pretváram obraz k obrazu môjmu.

3

VAŠA RADA ZAČÍNAJÚCEMU FOTOGRAFOVI?

Otvoriť dušu, oči a fotiť.

V jednoduchosti je krása a táto rada pôsobí vskutku jednoducho. Bol to aj váš prípad? Pamätáte si aj ten okamih, kedy ste si povedali, že fotenie by pre vás nemuselo byť len „voľnočasovou aktivitou“?

To moje fotenie je vlastne stále voľnočasovou aktivitou, musím si na to urobiť čas a priestor, dostať sa do toho, či už ide o zákazku alebo to „moje“ voľné fotenie. Niekedy to ide samo, a niekedy sa nadriem ako vôl. Proces voľnej tvorby je na jednej strane veľmi jednoduchý, keď je spontánny a na druhej strane úplne neuchopiteľný a pre mňa samého záhadný. Isté je, že treba do toho ísť naplno a vtedy cítim, že niečo vzniká, na čom môžem potom ďalej pracovať, a z čoho môže časom niečo vzniknúť. Pri častom fotografovaní zrazu zistíte, že sa pohybujete v určitých cykloch a že sa fotografie doplňujú alebo vznikajú určité série.

4

MÁTE SVOJE RITUÁLY PRI FOTENÍ?

Nemám, ale mám rád, keď si idem vyložene fotiť len tak, alebo keď niečo uvidím a môžem s tým niečo urobiť, zaznamenať surovinu na ďalšie spracovanie…

5

NAJBIZARNEJŠIA ZÁKAZKA?

Nemal som to šťastie.

Ani bizarná v opačnom garde? Nejaká, ktorú ste trebárs odmietli, lebo ste sa s ňou nevedeli stotožniť? Takých, s ktorými som sa nevedel stotožniť, bolo pár, ale bral som to ako zákazku, ktorú treba urobiť čo najlepšie. Niekedy sa však stalo, že som išiel trocha ďalej, než som musel, a objednávateľ to nechápal, čomu už dnes rozumiem. Ale asi naj zákazka - nezákazka, lebo to nebola zákazka, ale môj sen, bol majster Pavol z Levoče. Bol to extrém po všetkých stránkach a som veľmi rád, že som do toho vletel. Myslím, že ešte stále môžem z materiálu, ktorý vtedy v roku 2014 vznikol, niečo ďalej robiť a otvárať ďalšie dvere a brány...

6

VAŠA SRDCOVÁ FOTOGRAFIA?

Je ich viacej, ale napríklad Koudelkov čierny pes v snehu (bola na obálke jedného z vydaní Exils), Luskačovej Pútnici, Muzikanti Antona Corbijna, Carl de Keyzer, Tonda Kratochvíl, Drtikol, stará škola…

Máte srdcovú fotografiu medzi tými vašimi? Asi v každej dekáde by som niečo na šiel, napr. pocta Tarkovskému, Mačka, ktorá chcela byť tigrom, Bezmocnosť, Moja krajina a potom z obdobia malých - veľkých vecí, To nie je slon, Mesiačik, Chýbaš mi atď. Z novších ide o rôzne kompozície, kde sa mi to možno podarilo dať do nejakej rovnováhy s napätím; z majstra Pavla napr. Tajomný úsmev…

7

FOTOGRAF, KTORÉHO VY OBDIVUJETE?

Je ich viacej. Nedajú sa vymenovať všetci, pár obľúbencov som tu už spomínal. Obdivujem fotografov, ktorí majú jasnú víziu, ako má vyzerať ich fotografia a sú schopní vytvárať tématické cykly, kde sa dobré fotky navzájom posilujú. Jedna dobrá foto grafia nerobí dobrého fotografa!

Sľub (1999–2005)

Mačka, ktorá chcela byť tigrom (1985 –1990)

Ty moja malá, milá jašterička (1987 –1988)

Ornament pána Eiffela (1990–1993)

Mesiačik (1995 –2001

Parížske nábrežie (2003 –2012)

JE NEJAKÁ VYSNÍVANÁ FOTOGRAFIA, KTORÚ STE EŠTE NENAFOTILI?

Hľadanie vysnívanej fotografie, ktorú sa snažím urobiť, to je asi ten motor, ktorý každého tvorcu poháňa a skúša to ďalej. Intenzita hľadania v priebehu rokov prirodzene kolíše, ale stále to tam je! Vlastne ma to drží už pekných pár rokov v hľadačskom napätí.

NAJBLIŽŠIA VÝZVA?

Spracovať staršie veci z analógového archívu, spracovať majstra Pavla, pustiť sa viacej do abstraktných záležitostí…, pokračovať s tlačami na drevo a s následnou domaľbou.

PRÍBEH FOTOGRAFIE

Takže rok 1987, bol som na vojne a bránil som na západnej hranici ČSSR socializmus… Raz sa mi podarilo do kasární dostať fotoaparát za veľmi

Koráb snov II. (2018)

kurióznych okolností. Jeden voľnejší víkend, kedy nič nehrozilo, som foťák vytiahol, ale nedokázal som nič nor málneho nájsť a cvaknúť. Vzniklo pár tuctových záberov, samozrejme, na film. Spal som v spacáku zašitý na ošetrovni a ráno ma zobudil pocit, že mi niečo lezie po nohe. Vyliezol som a rukou som hľadal, čo to je. Vtom ma to uhry zlo do prsta ľavej ruky. Ale bolo to také milé uhryznutie. S úžasom vyťahujem ruku a na prste mi visí zahryznutá jašterica. Bol som prekvapený, akú má silu a odhodlanie, stále sa držala. Okamžite som siahol po foťáku (Nikon FM2 s 28mm, nabitý filmárskou metrá žou orwo NP7, 27din) a urobil pár záberov. V podstate mi stále visela z prsta, akurát som prišiel bližšie k malému oknu, odkiaľ dopadalo denné svetlo a tá čierna, to je v podstate špinavá biela stena vedľa okna, ktorú som použil ako pozadie. Mám pocit, že som ešte niečo chcel cvaknúť inak, ale jašterica sa pustila. Až asi za pol roka som vyvolal v civilnej Prahe film a zrazu som objavil jaštericu na negatíve. Až koncom roku 1988 som urobil prvú zväčšeninu. Chcel som urobiť prehistorické ho jaštera… a spomenul som si, že stretnutie s jaštericou bolo veľmi milé a bolestivo reálne. Vytrhlo ma to vtedy aspoň na chvíľu z toho neveľmi dobrého vojenského obdobia. Preto som ju nakoniec aj tak pomenoval. S domaľbou som sa dosť natrápil, bol som ešte v začiatkoch experimentovania s mastnými pastelmi (s ktorými maľujem dodnes). Dokončil som to napokon s farbičkami na letecké modely. Absurdné prostredie vojenských kasární, stretnutie s jašteričkou, blízkosť fotoaparátu a chuť urobiť fotografiu po svojom. To je všetko. Myslím si, že to vyšlo.

techQ

ZNAČKA FOTOAPARÁTU PREFERUJE PRÁCU NA FILM. NIKON FM3, PANORAMA XPAN HASSELBLAD/FUJI. AK DIGITÁL, TAK LEN JPEG Z NIKON D600 A COOLPIX 7700 STUDIO ŠTÚDIO A ATELIÉR JE VŠETKO, ČO JE OKOLO MŇA, LAMPOU JE SLNKO, OBČAS MESIAC POSTPRODUKCIA TMAVÁ KOMORA, PAIERE FOMA, FILMY ILFORD, I PHOTO, PHOTOSHOP, DOMAĽBA – OLEJOVÉ PASTELY, AKVARELOVÉ PASTELKY, CERUZKY, HANDRIČKY, ŠMIRGLE, KOROK, ŠPECIÁLNE POSTUPY PRI DOMAĽBE