8 minute read
Foto:Grafik:Um – Evelyn Bečičová
PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia (november–december 2019)
VIZUÁLNA KULTÚRA CEZ HĽADÁČIK
Advertisement
No. 06_2019
BEZ ZAČIATKU A KONCA, NEJASNÉ, VEČNÉ, NEKONEČNÉ. NIEČO,
ČO SI PREDSTAVUJEME,
NO NIKDY ÚPLNE NESPOZNÁME. NIEČO,
ČO NÁS PRESAHUJE,
POHLCUJE. NIEČO, ČO NÁS FASCINUJE AJ DESÍ ZÁROVEŇ.
S láskavou podporou spoločnosti
VÁŽENÍ PRIATELIA! ŠŤASTNÝM RIADENÍM OSUDU MÁM TÚ ČESŤ JA, VLADIMIR YURKOVIC, PREDSTAVIŤ VÁM POSTUPNE PROFESIONÁLOV VO SVOJOM ODBORE. AKO UŽ Z NÁZVU VYPLÝVA, PÔJDE O FOTOGRAFOV, KTORÝCH SPÁJA NAJMÄ TO, ŽE MAJÚ CELÝ SVOJ PROFESNÝ ŽIVOT SPOJENÝ PRIMÁRNE S FOTENÍM A ROBIA TO NADMIERU ÚSPEŠNE. IDE O ĽUDÍ Z OBOCH BREHOV RIEKY MORAVY, KTORÝCH SOM MAL TÚ ČESŤ SPOZNAŤ POČAS SVOJEJ KARIÉRY A KTORÝCH PRÁCU REŠPEKTUJEM. ZA POMOC PRI SPOVEDANÍ TÝCHTO MAJSTROV SVOJHO REMESLA ĎAKUJEM VLADOVI SLIVKOVI. TEŠÍ MA, ŽE SOM VĎAKA JEHO ROZHOVOROM MOHOL BYŤ NA CHVÍĽU S NIMI A DOZVEDEL SA O NICH NIEČO NOVÉ. PRAJEM VÁM PRÍJEMNÝ VIZUÁLNY AJ ČITATEĽSKÝ ZÁŽITOK!
MOJA VOĽBA:
Vybral som si dva zábery. Oba v podstate podobné a pre Evelyn nie celkom typické... Zvíťazila však Alica, pred zrkadlom. Mám to šťastie a mohol som so svojimi deťmi nedávno sledovať druhý diel Alice v krajine zázrakov. Volal sa priznačne: Za zrkadlom.
Evelyn Benčičová: Alica
EVELYN BENČIČOVÁ
Ak sa hovorí, že skutočný umelec zažije alebo dokáže do svojej tridsiatky to, čo mnohí nedajú za celý život, tak tu sme asi doma. Na prahu magickej tridsiatky Evelyn tvrdí, že už nefotí, akoby už vyčerpala možnosti zobrazovania objektívom, ale siaha po nových postupoch. Pretože to, čo v skutočnosti je obrazom, sa veľmi rýchle mení. Evelyn sa rozhodla skúsiť, kam až sa dá v tomto smere zájsť. Klobúk dolu, dáme s klobúkom! Vladimir Y.
EVELYN V KOCKE
Evelyn Benčičová sa narodila v Bratislave v roku 1992. Je vizuálnou umelkyňou špecializujúcou sa na fotografiu a art-direction. Študuje na Univerzite úžitkového umenia vo Viedni. Jej fotografie zobrazujú precízne kontrolované kompozície charakterizované estetickou sterilitou, zafarbené poetickými podtón mi nadčasovosti. Vytvára presvedčivé naratívne scenáre, ktoré stierajú hranice medzi realitou, pamäťou a fantáziou - „fikcie založené na pravde“. Repertoár jej klientov tvoria módne a luxusné značky ako Gucci, Cartier a Nehera, ako aj kultúrne inštitúcie Frieze, Berghain, Kunsthalle Basel, Royal Opera House, Slovenské národné divadlo a balet v Bratislave, ako aj múzeá Quartier vo Viedni. V roku 2018 bola oslovená, aby vytvorila vizuály pre Ústav molekulárnej biológie v Rakúsku. Jej projekty boli publikované v periodi kách Vogue Portugal, Vogue Československo, Vogue Španielsko, v časopisoch ZEIT, ELLE, Dazed & Confused, GUP, HANT, Frieze a Metal Magazine. Jej tvorba bola taktiež publikovaná v prestížnych medzinárodných fotografických knihách a na niekoľkých online platformách (Juxtapoz, iGNANT.com, Fubiz media). Participovala a svoje fotografie prezentovala na výstavách napríklad v Štokholme, Londýne, Tokiu, Paríži, Berlíne, Viedni, Miláne, Amsterdame, Bruseli, Prahe a Ríme. V roku 2016 získala prestížne ocenenia Hasselblad Masters a Broncolor GenNext. Získala aj nominácie a ceny na Taylor Wessing za fotografiu portrétu, LensCulture, Independent Photographer, Gomma Grant, Life Framer, Foto IS: RAEL, Tokyo International Photo, Photo Vogue a OFF Festival. Evelyn bola označená platformou Artpil za “30 fotografiek pod 30 rokov” na rok 2019.
Q09 DEVÄŤ OTÁZOK
EVELYN BENČIČOVÁ
Evelyn Benčičová | Q09 deväť otázok autorovi
1
PREDSTAV SA NÁM TROMA VETAMI...
Popísala by som sa tým, že nie som popísateľná, jasne definovateľná. Som otvorená neustálemu vývoju a zmene, nekončiacemu procesu. Som fascinovaná svetom, životom a myš lienkami, ktoré prinášajú to, že sme každým novým dňom niekto trochu iný, pokiaľ sa tomu chodu poddáme.
2
ČO JE TO DOBRÁ FOTOGRAFIA?
Pre mňa je dobrá fotografia tá, ktorá ma prinúti pozastaviť sa a rozmýšľať, zaznamenať niečo hlbšie ako to, čo vidím očami, cítiť čosi, čo uvedie moje vnútro do pohybu, ktorého smer a cieľ často nepoznám.
Estetika je povrch, ktorý je veľmi dôležitý, mal by však vychádzať z toho, čo sa nachádza pod ním. Samotný význam, teda to čo fotografia ukrýva, o čom vypovedá, a prečo vznikla, pok ladám za najdôležitejšie, keďže určuje prostriedky, ktoré sa rozhodneme pre jej vytvorenie použiť.
3
TVOJA RADA ZAČÍNAJÚCEMU FOTOGRAFOVI?
Moja rada ostatným v pozícii stále začínajúcej fotografky je nebáť sa objavovať vonkajší i vnútorný svet. Nenechať sa odradiť reakciami okolia, lebo skutočný zmysel toho, čo robíme, cítime v samom sebe. Je to to, na čom nám záleží, to čo chceme spoznať, o čom chceme prehovoriť a zdieľať to.
Mať schopnosť vytvoriť niečo, čím sa človek dokáže vyjadriť a zároveň získať pochopenie okolia, pre mnohých nie je ľahké a čím hlbšie ideme, tým viac času to vyžaduje. Moja rada je, že hĺbka je dôležitejšia ako výška aj rýchlosť. Nie je to však nutne rada na úspech. :)
Preto je predtým, ako si vypoču jeme alebo odovzdáme rady, dôležité uvedomiť si, aké sú vlastne naše ciele a zámery!
4
MÁŠ SVOJE RITUÁLY PRI FOTENÍ?
Čo sa týka môjho profesionálneho alebo cestovateľského života, scenéria a situácia sa neustále mení, príde mi teda zvláštne fixovať sa na rutinu. Dokonca sa pri projektoch vyslovene vyhýbam skĺznuť do toho, “čo šlo naposledy” alebo v čom som si istá. Rada skúmam nové, neprebádané cesty, na ktorých vždy človek musí hľadať iné riešenia. Často z fotenia zátišia prechádzam na portrét, odtiaľ do architektúry a ukončím to aktom. Vlastne mi na zmene žánru nezále ží. Vždy skúmam svoje myšlienky, rada ale (a čo najviac) mením uhly pohľadu a dostávam sa do pozícií, ktoré, dalo by sa povedať, spočiatku nezvládam.
5
NAJBIZARNEJŠIA ZÁKAZKA?
Vždy ma udivuje to, že za “bizarné” pokladám niečo úplne iné, ako to, čo by spadalo do bežnej definície. Bizarné je pre mňa nákupné centrum, turisti obsesívne fotografujúci pamiatky a magazíny o živote celebrít. :-)
Všetko sú to celkom “fotogenické miesta”, pokiaľ ale ide o moje zákazky, snažím sa pracovať na projektoch, ktoré pre mňa majú zmysel a zároveň priestor na vyjadrenie. Nafotila som toľko vecí, ktoré by sa dali pokladať za bizarné, že mi po tom všetkom príde najzvláštnejšie fotiť drsne sa tváriacu modelku, ktorá hryzie hodinky, pričom nikto vôbec nechápe “what‘s the point”. :)
Ako bizarné často hodnotíme to, čomu nerozumieme, čoho význam je pre nás skrytý. Dôvodom môže byť často naša neinformovanosť, neznalosť symbolov a súvislostí, ktoré sú použité. V tých horších prípadoch je to však o tom, že daná vec žiaden význam nemá. Najviac ma asi desí to, čo je prázdne.
6
TVOJA SRDCOVÁ FOTOGRAFIA?
Musím sa priznať, že len zopárkrát v živote som cítila úplnú satisfakciu z vytvoreného diela, a aj tá vždy časom pominula. Ale stále si pamätám ten pocit! Ten pocit, keď sa pred našimi očami deje niečo takmer neuveriteľné, takmer neskutočné, a zároveň také skutočné! A vy máte možnosť vidieť to, zažiť to a zachytiť to, dokonca to smerovať a ovplyvniť. Akoby sa na pár sekúnd niečo v mysli človeka otvorilo a zaplnilo celý priestor tak, že to každý cíti a rozumie tomu. Považujem to za zriedkavý, a preto aj magický pocit. Vždy sa bojím, že zostane tam, na mieste diania a neprenesie sa na fotografiu. Výnimočné veci sa nie vždy dajú zachytiť. :)
7
FOTOGRAF, KTORÉHO TY OBDIVUJEŠ?
Vybrala by som 3 režisérov:
Andrzej Zulawski - pretože film Possesion môžem pozerať nekonečne veľakrát a stále v ňom objavovať nové
artificial tears
asymptote
asymptote
asymptote
(an)organic
asymptote | plynové masky
významy. Je to pre mňa dielo, ktoré rastie spolu so mnou a ja s ním.
Roy Anderson - pre dokonalé skĺbenie vizuálu a myšlienky. Scény také čisté, dokonalé a predsa komplikované, dokonale odrážajúce svet, v ktorom žijeme.
Michael Glawogger - pre spojenie krásneho a bolestivého, výnimočného a každodenného v záberoch, ktoré sú také skutočné, až sú neskutočné.
JE NEJAKÁ VYSNÍVANÁ FOTOGRAFIA, KTORÚ SI EŠTE NENAFOTILA?
Vždy je to, predpokladám, môj ďalší projekt. Snívam o možnosti ponoriť sa hlbšie do toho, čo ma v danom momente zaujíma. Fotografie a projekty odrážajú moje myšlienkové pochody a východiská, no neviem s istotou predpokladať, ako sa vyvinú.
Témy, ktoré ma zaujímajú, sú naprí klad: ženstvo, sila a krehkosť, spoločenské konštrukty a ich vyvracanie, mentálne zdravie, spoločnosť a človek, ktorý sa prispôsobuje verzus človek, ktorý sa vymyká a protestuje. Tieto problematiky riešim nielen v konkrét nych sériách, ale počas rokov sa k nim kontinuálne vraciam a rozvíjam ich ďalej v rôznych podobách a kontextoch.
NAJBLIŽŠIA VÝZVA?
Najbližšia konkrétna výzva je dokončenie môjho štúdia. Už 6 rokov študujem na Universität fur Angewandte Kunst vo Viedni a ďalší semester by mal byť posledným a zároveň zhrnutím všetkého, čo mi štúdium odovzdalo. Napriek tomu, že sa s obľubou vzdelávam a vždy vyhľadávam nové informácie, je zložité pretaviť všetko do jednej, rozhodujúcej práce. Počas štúdia som sa aktívne venovala mnohým projektom, prevažne tým mimo univerzity, ktorú som pova žovala skôr za základ teoretických vedomostí. Tie sa teraz pokúšam zhrnúť a pretlmočiť do konzistentnej podoby. Keďže študentský svet popri práci nikdy nebol ten jediný vesmír, v ktorom sa nachádzam, uvedomujem si, že nejde o život a netreba na seba vyvíjať priveľký tlak. Na druhej strane, popri spoluprácach a “commisioned projects” mám málokedy príležitosť vytvoriť koncept, v ktorom ide len o moju víziu a interpretáciu, teda čisto umelecký projekt. Určitý tlak, prevažne z mojej strany, tam teda určite je:)
PRÍBEH FOTOGRAFIE:
Táto fotografia pochádza z projektu Asymptota, ktorý sme realizovali v roku 2015/2016 spolu s Adamom Csoka Keller (video) a Arielle Esther (zvuk).
Som narodená v decembri 1992, nikdy som teda nezažila socializmus na vlastnej koži. Napriek tomu som o ňom, podobne ako všetci ľudia z mojej generácie, veľa počula. Taktiež som ho mohla vidieť, presnejšie pove dané jeho pozostatky v architektúre, literatúre či umení. Napriek tomu sme však spolu s Adamom, ktorý je tiež pôvodom z Bratislavy, aj keď vyrastal v zahraničí, pociťovali zvedavosť a potrebu dozvedieť sa o tejto téme viac z priameho dialógu s ľuďmi z rôznych spoločenských pozícií. Asymptota začala vznikať formou rozhovorov s redaktormi, spisovateľmi, úradníkmi, učiteľmi, vedcami, ale aj bežnými pracovníkmi, ktorí boli ochotní zdieľať s nami svoje príbehy a názory. Naším cieľom bolo pochopiť, čo z týchto príbehov odráža celkovú situáciu a vplyv týchto sku točností na súčasný stav spoločnosti. Nešlo o dokumentárny projekt, ale o naše pozorovanie a interpretáciu tejto témy očami mladej generácie, ktorá má možnosť čerpať len zo zdedených spomienok a verejných informácií bez vlastnej skúsenosti.
Táto fotografia vznikla trochu netradičným spôsobom. Síce sme mali v pláne fotiť v škole, ale konkrétna vízia o použití plynových masiek vyplynula až z rozhovoru s pani učiteľkou, ktorá na škole pôsobí od čias socializmu. Popri interview podotkla, že stále majú v škole v pivnici izbu, v ktorej skladujú stovky plynových masiek, kedysi pou žívaných na branné cvičenia. Napriek tomu, že sa tieto cvičenia dnes už nevykonávajú, objekty, ktoré boli na ne určené, stále zostali súčasťou školskej výbavy. Zamknuté a takmer zabudnu té, ale stále prítomné. Pri tvorení tejto fotografie sme sa zamýšľali nad tým, koľko času vyžaduje zmena niečoho, čo je zakotvené v hĺbke spoločnosti. V reálnych priestoroch, vo zvykoch, ale aj v myslení a správaní ľudí. Plyno vé masky tu teda slúžia ako symbol niečoho hlbšieho - strachu z nepriateľa, nedôvery a následnej uzatvorenosti, ktorej je, myslím si, v našej kultúre a krajine stále veľmi veľa. techQ
ZNAČKA FOTOAPARÁTU HASSELBLAD H5D-50C (VÝHRA V HASSELBLAD MASTERS 2016), OBJEKTIVY: HC 2.8/80, HC 3,5/35
POSTPRODUKCIA PHOCUS, PHOTOSHOP
