Infokniha - Chorvátsko - Istria

Chorvátsko Istria

Vážení klienti,

dovoľte nám, aby sme Vás s priateľským pozdravom „Dobro Došli“ privítali v tomto očarujúcom chorvátskom letovisku, obľúbenom mieste domácich i zahraničných návštevníkov.

Čakajú Vás slnkom prehriate pláže, šum morských vĺn, palmové promenády, či vône letných nocí.

Chorvátsko, to je chuť olív, darov mora, lahodných chorvátskych vín alebo rakije. Kde inde by mohol byť raj, ak nie tu, kde je príroda čistá a nedotknutá ako v deň stvorenia? Tam, kam len oko dovidí, sú krásne hory, jazerá, rieky, termálne pramene, národné parky a pre milovníkov histórie stredoveké mestá s povestnou kultúrnou minulosťou. Zabudnite na starosti, ktoré ste nechali doma, uvoľnite sa a užite si zaslúženú dovolenku.

Dovoľte nám, milí klienti, popriať Vám v mene našich cestovných kancelárií veľa slnka, oddychu, krásnych dojmov a čo najpríjemnejšie strávenie Vášho pobytu. My vynaložíme maximálne úsilie na to, aby ste boli spokojní so službami, ktoré tu naše CK poskytujú.

Váš delegát & tím CK

Chorvátsko infoservis

Predkladáme Vám túto informačnú knihu, ktorú sme vypracovali v snahe uľahčiť a spríjemniť Vám

Váš pobyt v tejto krajine.

Počas vyhradených konzultačných hodín Vám delegát CK rád pomôže pri výbere fakultatívnych výletov, poskytne Vám informácie o bližšom i vzdialenejšom okolí. Sme presvedčení, že v prípade akéhokoľvek problému sa nám ho spoločne podarí vyriešiť k Vašej i našej spokojnosti. Radi prijmeme aj Vaše podnety, návrhy a pripomienky.

Delegáta CK okrem návštevných hodín priamo v hoteli zastihnete aj na mobilnom telefónnom čísle, ktoré ste obdržali od CK po príchode do Vášho hotela, resp. ktoré je uvedené v Pokynoch na cestu.

Chorvátsko

„Nenapĺňajte svoj život dňaminaplňte svoje dni životom!“

Chorvátska republika /Republika Hrvatska/ sa rozkladá na ploche 56 538 km2. Keď sa pozrieme na mapu, zistíme, že má neobvyklú polohu. Rozkladá sa južne od Maďarska, od rieky Drávy smerom na západ až po Istriu, na východe tvorí hranicu so Srbskom čiastočne rieka Dunaj. Ku Chorvátsku patrí, s výnimkou úplného juhu a severu takmer celé pobrežie Jadranského mora.

Chorvátsko hraničí na severozápade so Slovinskom, na severe s Maďarskom, na východe so Srbskom, Bosnou a Hercegovinou a od Talianska je oddelené Jadranským morom. Najdôležitejším prístavom krajiny je Rijeka. Hlavným mestom je Záhreb ležiaci vo vnútrozemí. Má približne 1,2 mil. obyvateľov. Hustota obyvateľstva je 84,2 na km2. Jadranské more je dlhé takmer 800 km, široké 90km až 220 km, s plochou 132 tisíc km2. Ako súčasť Stredozemného mora vybieha na sever vo forme dlhého zálivu medzi

Apeninským a Balkánskym polostrovom. Jeho názov je odvodený od starého pomenovania

Adria, ktoré pochádza zo starovekého označenia

Mare Adriticum. Na juhu je Jadran prepojený s Iónskym morom Otrantským prielivom. Z troch strán je uzavretý pevninou: na severe a severozápade širokým pásmom Pádskej nížiny, na severovýchode Julskými Alpami, ďalej na východe

Dinárskou horskou sústavou s úzkym pásom pobrežnej nížiny. Niektoré časti nížinného pobrežia majú charakter rovín a plytkých širokých zníženín lagúnového pôvodu. V týchto častiach morského pobrežia prevláda mohutná akumulácia riečnych naplavenín, ktoré sa ukladajú v deltovitých ústiach rieky Pád. Dávne prístavy sú dnes vzdialené od mora a stali sa vnútrozemskými sídlami. Oproti málo členitému a prevažne nížinnému východnému pobrežiu Apeninského polostrova je hornaté západné pobrežie Balkánskeho polostrova členitejšie a skalnatejšie. é podmienky pre chránené prístavy. Je to tzv.

Tvorí tak tzv. dalmátsky typ riasového pobrežia. V jeho blízkosti leží veľké množstvo ostrovov a malých ostrovčekov. Vznikli následkom poklesnutia časti Dinárskych vrchov. Zníženiny a doliny zostali pod morskou hladinou a vyčnievajú z nej len najvyššie časti horských chrbtov. Najväčšie ostrovy sú: Cres, Krk, Rab, Lošinj, Pag, Brač, Hvar a Korčula. Väčšími zálivmi sú Terstský a Benátsky záliv v severnej časti, ako aj Manfredónsky záliv v juhozápadnej časti Jadranského mora. Nádhernou horskou obrubou vyniká zátoka Boky Kotorskej. V severnej časti je more pomerne plytké, hlboké iba 25-60m. V strednej časti Jadranu prevláda hĺbka 100200m a v juhovýchodnej časti sa šíri hlbinná panva elipsovitého pôdorysu s hĺbkou 500 až 1589m. Hoci

podnebie Jadranského mora má vcelku stredomorský ráz, predsa sa pod vplyvom pobrežných pohorí odlišuje od klímy Stredozemného mora. Priemerná teplota vzduchu vo februári je na severe 5°C, v auguste 26°C Celzia. Vzhľadom k tomu, že v letnom období prevláda teplé počasie s množstvom slnečného svitu a s miernymi vánkami, je oblasť Jadranu veľmi atraktívna z rekreačného a liečebného hľadiska. K najväčším riekam ústiacim do Jadranu patria Pád, Adiža, Krka, Drin a Vjoso. Slanosť vody v severnej časti Jadranu je 30-35 stupňov, dvíhanie morskej hladiny je pomerne malé, takže prílivy v severnej časti Jadranu dosahujú iba 1,2m. Medzi najdôležitejšie chorvátske prístavy patria Pula, Rijeka, Zadar, Šibenik, Split, Ploče a Drač.

základné informácie

Oficiálny názov: Chorvátska republika / Republika Hrvatska; vznik 25.6.1991

Hlavné mesto Chorvátska: Záhreb / Zagreb Štátne zriadenie: parlamentná republika, od roku 1992 sa delí na 21 žúp a tie sa delia na opčiny; vstup do NATO 1.4.2009; vstup do EÚ 1.7.2013

Počet obyvateľov: 3 888 529 (sčítanie z r. 2021)

Rozloha: 56 594 km2

Mena: euro (od 01.01.2023)

Národnosti: 78% Chorváti, 12% Srbi, 2% sa považujú

za Juhoslovanov a 8% iné (v roku 1992 tu žilo okolo 700 000 utečencov, najmä z Bosny a Hercegoviny)

Náboženstvo: 77 % rímsko-katolícke, 11 % ortodoxné, 1% moslimovia.

Úradný jazyk: chorvátština, dohovoríte sa aj anglicky a nemecky

Čas: Chorvátsko sa nachádza v rovnakom časovom pásme ako Slovensko

Klimatické podmienky: Pre oblasť Jadranu je typické stredomorské podnebie. To je charakteristické daždivou zimou s teplotami nad bodom mrazu, sneh - ak tu niekedy napadne, vydrží len pár hodín. Priemerné teploty v zime sú okolo 8°C, v lete prevláda suché a teplé počasie s priemernými teplotami okolo 25°C. Jadranské more je typické vysokým obsahom soli (40 g/ liter vody), pre porovnanie Baltické more má slanosť okolo 9 g/ liter vody.

Istria

Rabac

Pula Krk

Zagreb

Crikvenica

Selce

Novi Vinodolski

rozloha 56 594 km2 počet obyvateľov 4 888 529 hlavné mesto Záhreb mena euro

tunajšia príroda

Prvým zástupcom živočíšnej ríše, ktorého po príchode k moru uvidíte, bude pravdepodobne jašterica, ktorá je všade. Z ostatných živočíchov sú to ovce, kozy, rôzne druhy vtákov, bažanty, zajace, husi, kačice a hady. Z hadov je jedovatá iba zmija. Samozrejme, že zo živočíšnej ríše sú tu najviac zastúpené ryby a iné morské živočíchy, ako sú chobotnice, raky, ježkovia, koraly a pod. Antický človek určite nepoznal pojem, s ktorým sa dnes stretávame prakticky každý deň. Áno, je to ohrozovanie či devastovanie životného prostredia. A predsa sa ho dopúšťal, a spolu s ním neskôr tiež človek renesancie. Istria bola už od dávnych dôb antického sveta zásobárňou dreva, ktoré bolo jednak základom každej stavebnej činnosti, a z ktorého sa stavali tiež rímske galéry a benátske plachetnice. Neuvážené výruby istrijského polostrova spôsobili, že Istria je dnes prakticky bez lesov. Na krasovitom a vápencovom povrchu polostrova dnes nájdete lesy len zriedka. Stromy boli totiž v priebehu storočí vyrúbané a na ich mieste vyrástol typický mediteránsky porast –macchie.

Macchia je typ krajiny, pre ktorý je charakteristický porast z kríkov, popínavých rastlín, jalovca, voňavých tráv /myrta, levanduľa../ a čiastočne zo stromov.

Husté lesy ako u nás prakticky v severnej časti Jadranu neexistujú. Z listnatých stromov, ktoré na Jadrane rastú sú buky, duby a lipy. Z ihličnatých sú to najmä borovice. Ďalej tu nájdeme palmy, ktoré ale patria k rastlinám privezeným. Z okrasných rastlín, ktoré zdobia mestečká a dedinky spomenieme agavu, oleandre, tamarišky, bugenvílie, figovníky, akácie, pomarančovníky a citrónovníky. Väčšina z týchto rastlín nie je pôvodných a privážali ich sem kapitáni a posádky lodí. Mierne subtropická klíma spôsobila, že sa tu dobre ujali.

Veľa exotických rastlín sem bolo privezených koncom 19. storočia, kedy si tu stavali letné sídla príslušníci vyšších vrstiev Rakúsko – Uhorska. K vile totiž patrila záhrada, kde sa pestovali rôzne okrasné rastliny. Na Jadrane sa darí tymiánu, rozmarínu, šalvii, levandule či jalovcu. Niektoré si našli miesto i v našej kuchyni. A samozrejme nesmieme zabudnúť na olivovník, ktorý tu rastie takmer dve tisíc rokov. Olivy a olivový olej bol jedným z hlavných exportných artiklov Istrie v dobe antiky. Vyvážali sa nielen do Ríma, ale i do vzdialenejších oblastí starovekého sveta.

história

Pôvodnými domácimi obyvateľmi boli Ilýri, ktorých si asi v 2. storočí n.l. podrobili Rimania.

Roku 650 pred n.l. k Jadranskému moru prichádzajú Gréci a na Balkánsky polostrov Kelti. Rannokresťanské obdobie a sťahovanie národov prinieslo zásadné premeny, najmä usídlenie slovanských kmeňov na chorvátskom území.

Pamiatky z tohto obdobia nájdeme vo vykopávkach v Soline pri Splite, kde najcennejšia je Eufrasova bazilika zo 6. stor. n.l. v Istrijskom Poreči s krásnymi, rovnako starými mozaikami. Najstaršie umelecké predmety, ktoré sa našli na chorvátskej pôde, patria ku kultúre mladšej doby kamennej. Grécke prenikanie v 5. stor. pred. n.l. zanechalo krásne ukážky gréckeho archaického umeleckého remesla, zlatých a bronzových predmetov. Chorvátsky vladár Tomislav v X. storočí porazil Maďarov a pápež ho menuje kráľom. Roku 1100 vznikla Baščanská ploča – chorvátskym jazykom a hlaholským písmom napísané legendy. Uhorský kráľ Arpád v roku 1102 Chorvátske kráľovstvo priraďuje k Uhorskému, čo pretrvalo do roku 1526. V roku 1177 pápež Alexander III. navštívil Zadar, kde ho vítali piesňami v chorvátskom jazyku.

Slovania prišli na územie dnešného Chorvátska v 6. a 7. storočí, kedy vzniklo Korutánske a Chorvátske kniežatstvo. Najstaršie umelecké predmety patria ku kultúre mladšej doby kamennej. Od začiatku nášho letopočtu patrila takmer celá bývalá Juhoslávia k Rímskej ríši. Najcennejšie rímske pamiatky sú sústredené v Pule /chrám, divadlo, mestské brány, amfiteáter/, v Splite /Diokleciánov palác/, v Zadare /zvyšky rímskeho fóra, sarkofágy/. Sochy a drobnejšie predmety sú uložené v múzeách v Pule, Zadare, Splite a Záhrebe.

Prvé gymnázium v Chorvátsku bolo založené roku 1503. Už vtedy sa Marin Držič stáva najväčším chorvátskym spisovateľom v Dubrovníku, jeden z najväčších tvorcov komédií a pastierskych veršovaných drám. Autorom prvého veršovaného chorvátskeho románu je Petar Zoranič, básnik zo Zadaru. Na Hvare roku 1612 zakladajú chorvátske divadlo. Roku 1860 cisár František Jozef zrušil absolutizmus a vtedy bán Šokčecic zvolal básnickú konferenciu, na ktorej sa stretlo 55 ľudí z Chorvátska a Slavónska. Na konferencii požiadal o pripojenie Dalmácie, Istrie i ostrovov k Chorvátsku a tiež uvedenie chorvátskeho jazyka do škôl. Roku 1914 v Sarajeve bol zavraždený následník trónu Ferdinand, začína sa 1. svetová vojna, ktorej následkom bol aj rozpad Rakúsko – Uhorska. Roku 1920 v niektorých okresoch v Chorvátsku vznikla sedliacka vzbura, ktorá bola krvavo potlačená. Roku 1929 kráľ Alexander zaviedol diktatúru, odstránil Vidovdanskú ústavu, rozpustil Národný parlament a zakázal činnosť mnohým politickým stranám. Štáty premenil na Juhoslovanské kráľovstvo (1929-1939), ktoré rozdelil do 9 bánovín a takto rozbil jednotlivé národné územia. Bolo to mnohonárodné konštitučné kráľovstvo s hlavným mestom Belehrad. Kráľa Alexandra zavraždili v Marseille v roku 1934. Po skončení II. svetovej vojny vzniká Federálna Národná Republika Juhoslávia na

čele s prezidentom a partizánskym vodcom J.B.Titom. Roku 1967 je vydaná deklarácia o názve a postavení chorvátskeho jazyka, ktorú pripravila Matica chorvátska, Spolok spisovateľov a 16 ďalších chorvátskych kultúrnych, vedeckých a umeleckých ustanovizní. Chorvátski študenti v roku 1971 štrajkujú, dožadujú sa samostatnosti Chorvátska. V roku 1978 bol v Paríži zavraždený chorvátsky spisovateľ, politik a vedúca osobnosť boja za nezávislosť Chorvátska, Bruno Bušić.

Po smrti Josipa Broza Tita roku 1980 sa začína hospodárska a medzinárodná kríza. V Chorvátsku roku 1989 zakladajú prvé politické hnutia a strany. Medzi nimi je najvýznamnejšia Chorvátska demokratická spoločnosť, vedená dr. Franjom Tudjmanom. Vo svojom programe spomína samostatný demokratický a suverénny štát, slobodu podnikania, pluralitu politických strán, rovnoprávnosť a zmierenie všetkých občanov Chorvátska, razantnejšie a silnejšie včlenenie Chorvátska do západoeurópskych štruktúr.

Chorvátska republika - Štát a politika

Aby sme pochopili smutné a tragické udalosti, ktoré sa odohrali na území bývalej Juhoslávie, budeme sa musieť vrátiť minimálne do obdobia tzv. Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré bolo vyhlásené v roku 1918. Hlbšie korene však môžeme hľadať v historickom vývoji balkánskych národov. Spojenie troch južných slovanských národov nesplnilo očakávania Slovincov a Chorvátov. Politická moc sa sústredila v Belehrade a snahy Slovincov a Chorvátov boli neúspešné. Zvlášť po tom, čo bol v roku 1928 zastrelený v parlamente vodca najsilnejšej politickej strany Radič, nastal medzi Chorvátmi a Srbmi rozkol. Tento sa časom ďalej prehlboval a zhoršil sa, keď kráľ Alexander vyhlásil v roku 1929 diktatúru a kráľovským dekrétom zmenil názov krajiny na Juhoslovanské kráľovstvo. Týmto činom však dosiahol pravý opak toho, čo chcel. Používanie slov srbský, chorvátsky, slovinský bolo pod prísnym trestom zakázané. Z jednotlivých národov sa cez noc mali stať Juhoslovania. Dekrétom sa však z niekoľkých národov jeden spraviť nedá. Experiment sa nevydaril. Odpoveďou Chorvátov, lepšie povedané fašistického hnutia ustašovcov, ktoré sa v Chorvátsku rozšírilo, bol úspešný atentát na kráľa Alexandra v Marseille v roku 1934. Potom prišiel rok 1941 a nemecká invázia urobila za kráľovstvom bodku. Zem bola rozdelená medzi Nemecko, Taliansko, Bulharsko a Maďarsko.

V Chorvátsku bol 10.04.1941 vyhlásený nezávislý štát. Musíme ale povedať, že nezávislý bol len dovtedy, pokiaľ to dovolili Hitler s Mussolinim. Srbi, ktorí žili na území Chorvátska boli v tomto období prenasledovaní. Naopak, po víťazstve komunistických partizánov /boli to najmä Srbi/ nastal hon na Chorvátov, ustašovcov. Aby sme pochopili nenávisť Srbov a Chorvátov, ktorej svedkami sme i dnes, je treba dodať, že ustašovcom bol každý Chorvát. V povojnovom období, keď krajine oficiálne vládol Tito sa síce oficiálne tvrdilo, že národnostný problém je vyriešený, avšak nebol. Lavína, ktorá viedla k rozpadu štátu sa dala do pohybu v roku 1990. Do čela republiky si srbskí voliči zvolili Slobodana Miloševiča, bývalého komunistu, člena Socialistickej strany, ako sa nazývala bývalá Liga komunistov. V rovnakom roku sa 95 % obyvateľov Slovinska vyslovilo v referende za nezávislosť republiky. V Chorvátsku bol zase do ústavy prijatý článok o práve vystúpiť z federácie. Návrh na pokojné a mierové rozdelenie krajiny, ktoré predložil prezident Slovinska Milan Kučan, Srbi odmietli. Začiatkom roka 1991 sa v Chorvátsku a Slovinsku začali formovať polovojenské milície. Politická kríza začala naberať na obrátkach, zvlášť v oblastiach Chorvátska. Začalo dochádzať k prvým zrážkam. 25.06.1991 vyhlásilo Slovinsko a Chorvátsko nezávislosť.

Slovinsko okamžite vyslalo na ochranu hranice vlastné vojenské jednotky a vojenský konflikt bol na svete. Po politických jednaniach na ostrove Brioni sa desaťdňová vojna skončila. Federálna armáda sa stiahla do Chorvátska. Tu bola však situácia zložitejšia, ale po tlaku medzinárodného spoločenstva, uznania Chorvátska Nemeckom, bol Miloševič nútený stiahnúť federálnu armádu. Boje medzi Srbmi a Chorvátmi však pokračovali ďalej. Vojna zasiahla prakticky každý štát Juhoslávie. Najpostihnutejšou sa stala Bosna a Hercegovina, po nej Chorvátsko a Srbsko. Vojna sa postarala o zánik Juhoslávie. Ako politicky porazené z nej vyšlo Srbsko. A na záver veta, ktorá vystihuje situáciu v regióne.

„ Môj dedo slúžil v rakúsko-uhorskej armáde, otec v talianskej, ja som slúžil v juhoslovanskej a môj

Kultúra

Kultúra Chorvátska má korene vo svojej dlhej a bohatej histórii. Územie Chorvátska je Chorvátmi obývané už 14 storočí, ale v ich kultúre sú významne zachované pozostatky dávnejšej histórie, a to najmä v Dalmácii. Vďaka svojej geografickej polohe sa tu prelínajú štyri rôzne kultúrne okruhy - západorímsky a byzantský, stredoeurópsky a stredomorský. Illýrske hnutie bolo najvýznamnejším obdobím národných kultúrnych dejín a obdobím emancipácie a národného uvedomenia Chorvátov. Prebiehalo v 19. storočí a prejavilo sa nevídaným rozvojom všetkých oblastí umenia a kultúry

Najstaršie zachované architektonické pamiatky v Chorvátsku sú kostoly z 9. storočia. Najväčší a najreprezentatívnejší z nich sú Kostol sv. Donata v Zadare a Kostol Svätej Trojice v Splite, oba v predrománskom slohu. Románsky sloh najviac ovplyvnil oblasť Dalmácie, kde bola v období stredoveku čulá stavebná činnosť. Obdivovať môžme dokonale zachované pamiatky v Trogire, na Rabe a Krku. Pozdĺž pobrežia je architektúra výrazne poznačená renesanciou (Pag, Šibenik, Hvar, Dubrovník). Na severe môžme badať vplyv Rakúsko-Uhorska v barokovej architektúre (Varaždin, Karlovac, Záhreb) a v prítomnosti

veľkých upravených parkov a promenád (Opatija). Mestá Split a Dubrovník sú zaradené do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dubrovník so svojimi renesančnými hradbami a vežami, nespočetnými verejnými i sakrálnymi budovami sa môže porovnávať aj s Benátkami či Amsterdamom. Súčasné chorvátske umenie celosvetovo reprezentujú mnohí architekti, sochári a maliari, ale aj Záhrebská škola animovaného filmu a vynikajúci majstri naivného maliarstva. Chorvátsko dalo svetu tiež významných spisovateľov, divadelných a hudobných umelcov i špičkových vedcov.

malý slovník

Oficiálnym jazykom Chorvátska je chorvátčina, ale dohovoríte sa i anglicky, nemecky prípadne rusky. Mnoho slovíčok je dokonca podobných nášmu jazyku. Chorváti sú veľmi vďační za to, ak sa turisti pokúšajú komunikovať v chorvátčine. Aj vy to môžete skúsiť a preto Vám prinášame zopár slov základnej komunikácie.

Pravidla výslovnosti:

H čítame ako ch /Hrvatska sa číta Chrvatska/ Di ti ni li čítame ako dy ty ny ly

Najfrekventovanejšie slovíčka:

» Dobré ráno - dobro jutro

» Dobrý deň - dobar dan

» Dobrý večer - dobra večer

» Dobrú noc - laku noč

» Dovidenia - dovidjenja

» Ahoj, nazdar! - Bok!

» Koľko je hodín? - koliko je sati?

» Volám sa - zovem se

» Vitajte! - dobro došli!

» Ako sa máte? - kako ste? (kako si?)

» Ano - da

» Nie - ne

» Ďakujem - hvala (puno hvala, hvala lijepo)

» Prosím - molim

» Nie je začo - nema na čemu

» Pán /pani - gospodine / gospodjo

» Dovolíte - dozvolite

» Prepáčte - oprostite

» Dajte mi prosím... - deljte mi ... , molim

» Čo je to? - šta je ovo?

» Koľko to stojí? - koliko to košta?

» Účet prosím - molim vas račun

» Drahé - skupo

» Lacné - jeftino

» Káva prekvapkávaná - expresso

» turecká - turska kava

» Raňajky - doručak

Nj čítame ako ň /Lošinj – Lošiň/ Dj čítame približne ako dž

» Obed - ručak

» Večera - večera

» Polievka - juha

» Kúsok - komad

» Colnica - carina

» Fľaša - boca

» Cestovná kancelária - putnička agencija

» Autobusová zástavka - autobusno

» Lístok - karta

» Lekár - liječnik, doktor

» Lekáreň - apoteka, ljekarna

» Nemocnica - bolnica

» Nehoda - nezgoda

» Peniaze - novci

» Pohľadnica - razglednica

» Počasie - vrijeme

» Pohár - čaša

» Poistenie - osiguranje

» Posteľ - krevet

» Slnečník a ležadlo - suncobran i ležaljka

» Tanier - tanjur, pijat

» Trh - tržnica

» Uterák - ručnik

» Účet - račun

» Výlet - izlet

» Zmrzlina - sladoled

zaujímavosti a atrakcie

Plitvice - najstarší národný park pozostávajúci zo 16 jazier pospájaných vodopádmi

Pula - nádherný rímsky amfiteáter z 1.storočia n.l.

Šibenik - katedrála Sv. Jakuba, známa levím portálom od majstra Jurija Dalmatínca

Vodopády Krka - národný park s množstvom vodopádov, jazier a perejí, k najnavštevovanejším miestam patrí Skradinski buk a Roški Slap.

Dubrovnik - „Perla Dalmácie“ od r. 1979 zapísaný na zoznamoch UNESCO, so svojimi unikátnymi hradbami z 15. storočia obkolesujúcimi jadro starého mesta.

Najznámejšie strediská Chorvátska

» Rovinj – v pôvodnej časti mesta nájdete pozostatky rímskej, byzantskej i franskej nadvlády, na najvyššom mieste starého mesta sa vypína najväčší barokový kostol celej Istrije, kostol sv. Eufémie, ochrankyne ostrova.

» Crikvenica – k najpríťažlivejším charakteristikám mestečka patria dlhé štrkové pláže, dobre vybudovaná turistická infraštruktúra a veľmi príjemné podnebie, letovisko známe aj ako klimatické kúpele

» Opatija – „Prvá dáma“ chorvátskeho cestovného ruchu, opatijské parky s exotickou zeleňou a kvetenou (palmy, kamélie, sekvoje, oleandre...) sú známe na celom svete

» Vodice – domáci mu nie nadarmo s pýchou hovoria chorvátske St. Tropez, sú veselé, hlučné a vrúcne pri zábave, na druhej strane tiché, milé a očarujúce pri západe slnka a kráse zvukov nočnej hudby

» Zadar – najvýznamnejšou pamiatkou je monumentálna rotunda sv. Donata v predrománskom štýle z prvej polovice 9.storočia, postavená na zvyškoch rímskeho fóra

» Podgora - jedno zo stredísk v najkrajšej rekreačnej oblasti na chorvátskom Jadrane - Makarskej riviére. Leží pod masívom Biokova, 9 km juhovýchodne od mesta Makarska.

mesto Zadar

kuchyňa

Na rozdiel od našej kuchyne by sme mohli charakterizovať chorvátsku ako kuchyňu, ktorá používa viac zeleniny. Je viac korenená, ku každému jedlu sa podáva šalát. Ako hlavné jedlo sa podáva mäso alebo ryba s prílohou, k tomu šalát a nakoniec nasleduje ovocie alebo dezert.

Kuchyňa na pobreží bola ovplyvňovaná po stáročia rôznymi vplyvmi, predovšetkým tureckými a talianskymi, a samozrejme kuchyňami juhoslovanských národov, no prenikali sem i vplyvy rakúske a maďarské. Pre Jadranskú oblasť sú charakteristické najmä „plody mora“, teda ryby, hlavonožci, raky, langusty a rôzne mušle. Ryby sa pripravujú buď varené /lešo-s pridaním niektorých druhov zeleniny do vývaru/, alebo dusené / brodetto/, prípadne na rošte. Pomerne lacné sú tzv. modré ryby, drahšie sú biele ryby. Výborné sú langusty a mušle, ktoré sa varia v cesnakovo-petržlenovom náleve, ale vzhľadom na svoju veľkosť sú len pochúťkou. Ak máte radi zvláštnosti, môžete ochutnať niektoré hlavonožce, predovšetkým olihne, ktoré sa v reštaurácii pripravujú nakrájané na malé prúžky a smažia sa v oleji.

Z mäsitých jedál je obľúbená na prvom mieste zmes na rošte, pôvodne srbská špecialita, ktorá sa podáva s párom čevabčiči, pljeskavicou a plátkom mäsa. Táto zmes sa podáva s nakrájanou cibuľkou a chlebom.

Typické jedlá

maneštra - hustá zeleninová polievka fuži sa telečim žvacetom - kosoštvorcové cestoviny s teľacím ragú njoki sa žvacetom - halušky s mäsovým ragú pasutice sa slanom sardelom - cestoviny so slanými sardelami krafi na labinski načim - taštičky plnené zmesou zo syra, vajíčok, hrozienok a vanilkového cukru krumpir na istarsku - smažené zemiaky s cesnakom a vegetou.

tradičné jedlo

A nesmieme

zabudnúť na domáci ovčí a kozí syr, ktorý sa je ako predjedlo.

pivo – obyčajne dostanete Amstel, Heineken a chorvátske pivo Karlovačko a Ožujsko, ktoré chutia rovnako dobre víno - k jedlu sa pije väčšinou víno, ktoré sa môže riediť i vodou. Strik, chorvátsky spricer alebo gemišt, je obľúbeným a osviežujúcim nápojom počas horúcich letných dní. Medzi najznámejšie vinárske oblasti patrí Poreč – vína Malvazija, Burgundac a Graševina. Vynikajúce biele víno, ktoré síce nie je z Istrie, ale je známe na Istrii, ale tiež v zahraničí je Žilavka z Mostaru. Z istrijských červených vín sú svojou kvalitou známe Borgonja a Merlot. Z ďaľších chorvátskych červených vín doporučujeme Plavac, Kaštelet, Modri Burgundac a trochu drahší Dingač z Dalmácie. Zo sladkých dezertných vín môžete ochutnať Prošek alebo červené víno Refošk. V každej reštaurácii dostanete jednak rozlievané vína /otvoreno vino alebo bijela/crna vina u bocama/, ktoré sú lacnejšie a potom drahšie vína vo fľašiach.

Istrijská maneštra-polievka nápoje

Maneštra je hustá a sýta polievka, ktorá sa konzumuje ako hlavné jedlo. K jej príprave potrebujeme: fazuľu, údené mäso, zemiaky, rajčiny, cibuľu, bobkový list, korenie a soľ. Krátko povaríme fazuľu, vyberieme ju z vody a opláchneme. Predvarenú fazuľu dáme do hrnca s vriacou vodou, pridáme údené mäso, nadrobno nasekanú cibuľku a bobkový list. Všetko osolíme, okoreníme a pridáme plnku zo slaniny, cesnaku a petržlenu. Varíme tak dlho, až je fazuľa a mäso mäkké. Vyberieme mäso z hrnca, nakrájame ho na drobné kúsky a vrátime späť. Pridáme na kocky nakrájané zemiaky a niekoľko plátkov rajčín.

Žvacet

Žvacet je mäsové ragú, ktoré sa dá pripraviť nielen z bravčového, hovädzieho a teľacieho mäsa, ale aj z kuraťa a králika. Ako príloha sa podávajú cestovinové fuži. K príprave žvacetu potrebujeme: mäso, rajčiny, cibuľu, cesnak, zelerovú vnať, soľ, korenie, olej, bazalku, majoránku, hladkú múku a biele víno. Mäso nakrájané na kúsky krátko osmažíme na oleji. Pridáme na drobno nakrájanú cibuľu a cesnak, na plátky nakrájané rajčiny a ochutíme zelerovou vňaťou, soľou, korením, cibuľou a cesnakom. Túto zmes posmažíme, prilejeme vodu a dusíme, až je mäso mäkké a voda sa vyvarí. Na záver zahustíme múkou, pridáme pohár vína a vodu tak, aby mäso plávalo v omáčke. Podávame s cestovinou fuži.

suveníry

V sezóne na promenádach nájdete množstvo stánkov s najrôznejšími suvenírmi. K tradičným nákupom patrí likér Maraska, miestne značkové vína a koňak Cesar, domáci olivový olej a mydlá, levanduľa, koreniny, bylinky. Obľúbené sú i výrobky zo zlata.

Koreniny, bylinky, levanduľa, čaje, olivový olej, olivové mydlá

Gazdinky sa určite potešia voňavej levanduli, záplave korenín v nápaditých baleniach, ktoré lahodia nielen chuťovým bunkám (samozrejme, ak sa použijú na prípravu jedla), ale aj očiam. Pekný, praktický a vhodný darček pre mamku, babku, svokru, susedku, či kolegyňu. Nesmiete zabudnúť na olivový olej. Pribaľte si pri odchode nerozbitnú fľašu alebo plechovku tejto výnimočnej pochutiny. Extrakty z olív sa pridávajú aj do kozmetických prípravkov. Populárne sú kvalitné olivové mydielka, vhodné na umývanie pokožky tváre a tela, ako aj na vlasy.

Keramika, vyšívané dečky a obrusy, sochy, sklo, drevo

Krásnym suvenírom sú aj keramické predmety, ktoré sú cenovo najprijateľnejšie na miestach kde sa priamo vyrábajú - v keramických dielňach. Ak máte priateľa alebo príbuzného, ktorému imponuje šach, nájdete tu krásne kvalitné mramorové figúrky a šachovnice všetkých farieb a veľkostí s nápaditými motívmi. Obľúbeným darčekom sú i tradičné vyšívané dečky a obrusy rôznych veľkostí a chorvátskych motívov.

Víno, Rakija, Cesar, Travarica

Bez fľaše chorvátskeho vína (bližší popis vín nájdete v časti „Kuchyňa“), alebo koňaku Cesar sa z Chorvátska nevracia. Národné nápoje raki i rôzne likéry dostanete kúpiť v klasických, aj veľmi zaujímavo dekorovaných fľašiach rôzneho objemu.

Šperky a ozdoby

Pri prechádzkach po večernom letovisku sa určite viackrát zastavíte pri vysvietených výkladoch zlatníctiev s množstvom blýskavého tovaru, až sa zastavuje dych. „Kto to všetko kupuje?“ – kladiete si otázku a vzápätí sa nechávate pohltiť majstrovsky vypracovanou krásou kovu. Prstene, prstienky, náušnice, retiazky, zlaté, platinové, s briliantmi, s drahými kameňmi všetkých farieb alebo bez nich. Každému podľa gusta a hrúbky peňaženky.

Morské špongie, koraly, mušle

Čo vhodnejšie by ste našli ako suvenír od mora! Morské špongie sa výborne hodia v skrášľovacích procesoch nežnej polovice ľudstva. Dajú sa použiť jednoducho ako špongia na umývanie tela a tváre a jemnú masáž a majú aj proticelulitídny účinok.

strediská

Opatija

„Prvá dáma“ chorvátskeho cestovného ruchu, Opatija, sa nachádza na východných brehoch Istrijského polostrova. V polovici 19. storočia tu bohatý rijecký veľkoobchodník Scarpa postavil prepychovú vilu Angiolinu s rozľahlým subtropickým a prímorským parkom. Vila sa veľmi skoro stala obľúbeným spoločenským strediskom urodzených hostí z celej Európy, predovšetkým však z Rakúska. Postupne sa tu začali stavať luxusné hotely, sanatóriá a súkromné vily a letohrádky vysokej rakúskej šľachty, vrátane členov rakúskeho cisárskeho dvora, zriaďovali sa tu záhrady a parky, stavali sa spoločenské zariadenia. Opatija získala v roku 1899 status klimatických kúpeľov a stala sa obľúbeným miestom predovšetkým pre zimné pobyty európskej spoločenskej smotánky. Po pripojení Istrie a Kvarneru k Taliansku po prvej svetovej vojne pohasla sláva Opatije, počet aj spoločenská úroveň návštevníkov sa podstatne znížili. Ani po druhej svetovej vojne sa Opatiji ešte veľmi nedarilo. Až v 60. rokoch minulého storočia opäť prišla nová vlna záujmu o Opatiju. Začali sa obnovovať a modernizovať hotely, postavilo sa aj niekoľko nových hotelov, obnovila sa infraštruktúra a aj celkový tvar kúpeľov. Toto mondénne prázdninové centrum si vďaka pompéznej architektúre kaviarní, hotelov a rezidencií európskej prominencie doposiaľ zachováva noblesu z čias dávno minulých. Opatija ponúka svojím návštevníkom typické mediteránske podnebie a vďaka nemu sa stali opatijské parky s exotickou zeleňou a kvetenou (palmy, kamélie, sekvoje, oleandre...) známe na celom svete.

Nájdete tu rôzne typy upravených pláží, nechýba tu ani vzácny piesok, drobné kamienky, skalnaté útesy na slnenie alebo vybetónované morské bazény s piesočnatým dnom. Opatija so svojimi elegantnými hotelmi, elitnými reštauráciami, početnými tanečnými terasami a diskotékami ponúka zároveň široké možnosti večernej zábavy pre všetky vekové kategórie. Čaro Opatije je rovnaké dnes ako pred sto rokmi a jej príťažlivosť a krása získava každým dňom nových priaznivcov.

Crikvenica

Toto malé mesto v severnej časti Kvarnerského zálivu, asi 40 km južne od Rijeky, patrí k najvýznamnejším strediskám cestovného ruchu na pobreží Dalmácie. K najpríťažlivejším charakteristikám mesta patria dlhé štrkové pláže, dobre vybudovaná turistická infraštruktúra a veľmi príjemné podnebie s miernymi zimami a teplými, suchými letami. Crikvenicu vyhľadávajú hostia aj v zime ako klimatické kúpele. V rozličných kúpeľných zariadeniach sa liečia najmä astmatické ochorenia, bronchitída, reuma a poškodenia chrbtice. Na mieste kde dnes stojí Crikvenica, bola už v rímskych časoch vojenská stanica Ad Turres. Názov Crikvenica dostala táto lokalita podľa kostola /crikvi/, ktorý stál koncom 14 st. pri ústí riečky Dubračina. Chorvátsky šľachtický rod Frankopanovcov si vedľa tohto kostola v 15 st. postavil kaštiel. Crikvenica bola dlho len rybárskou dedinou, pokiaľ v r. 1873 nepostavili južnú železničnú trať z Viedne do Terstu a jej odbočku neďaleko Rijeky.

O štyri roky neskôr v Crikvenici zmodernizovali prístav, v r.1888 tu zriadili kúpalisko a v r.1891 postavili prvý hotel. V tom istom roku vyšiel v rakúskom Grazi prvý turistický sprievodca o Crikvenici Curort und Seebad Crikvenica. Na prelome storočí hostí očakávali hotely –Therapia, Crikvenica, Miramare a Bellevue. Crikvenica nemá veľa pamätihodností ani staré mesto s úzkymi uličkami a malebnými zákutiami. Väčšina hotelov, reštaurácií a kaviarní je na nábrežnej promenáde. Táto pekná a zväčša v tieni ležiaca promenáda sa začína pri prístave. Spája Crikvenicu s inými letoviskami na Crikvenickej riviére, ležiacimi medzi polostrovom Kačjak na severe a Selcami na juhu.

Selce

Vzdialené 3 km juhovýchodne od Crikvenice a tiež situované na pobrežnej magistrále, sú ďalším obľúbeným letoviskom v oblasti Vinodolu. V histórií sa spomínajú ako prístav Bribira, patrili zrejme k rímskemu táboru Ad Turres. V stredoveku patril tento prístav k opevnenému mestu Bribir, ku ktorému priliehali statky feudálneho rodu Zrinskych. Aj tu sa podľa vzoru miest Opatija, Crikvenica a Novi Vinodolski rozvinul

cestovný ruch už koncom minulého storočia. V roku 1894 tu založili Spolok prímorských letovísk a postavili prvé verejné kúpalisko s 10 kabínkami. V roku 1903 vytlačili prvé pohľadnice a v roku 1911 postavili prvý hotel Rokan. Dnes sú Selce známe svojimi detskými zotavovňami. Pozoruhodný je malý farský Kostol sv. Kataríny z 15 st. Zachovaný lis a mlyn na olivy vyhlásil za kultúrnu pamiatku, v ktorej je dnes galéria.

tiptravel.sk tatratour.sk koala.sk

Novi Vinodolski

Novi Vinodolski je atraktívne turistické mesto a letovisko, v Kvarnerskom regióne. Toto malebné mestečko, z ktorého sú vidieť brehy protiľahlého ostrova Krk, ponúka priehrštie zábavy a krásnych okruhliakových pláží. V 14. storočí tu postavili príslušníci šľachtického rodu Frankopanovcov nad pobrežím hrad, ktorý sa stal jadrom stredovekého mesta a života. Hrad sa preslávil predovšetkým v súvislosti so zostavením tzv. Vinodolského zákonníka z r. 1228, prvého písomného súboru chorvátskeho zvykového práva, ktorý upravoval miestne feudálne vzťahy a stanovil záväzné právne predpisy. Podľa tohto zákonníka sa súdilo až do polovice 19. storočia. Mesto bolo v priebehu storočí ničené a vypaľované Turkami, Benátčanmi a nakoniec aj Rakúšanmi. Pýchou mesta Novi Vinodolski je jeho prastaré jadro, zvyšky kláštora Paulini, už spomínaný frankopanský zámok s vežami, dom bratov Mažuraničovcov, pomník na hlavnom námestí pripomínajúci spísanie Vinodolského zákonníka a mnohé ďalšie. Začiatkom tradície letoviska Novi Vinodolski bolo vybudovanie mestského kúpaliska a hotela Lišanj, ktorý po úpravách funguje dodnes. Ak sa tu ocitnete, určite nevynechajte Ružicu Vinodola, tradičnú ľudovú slávnosť, ktorá vznikla na základe zápisov a legiend o zvykoch Vinodolčanov počas oberačiek, kedy sa po oberačke volila najkrajšia a najusilovnejšia dievčina Ružica. Táto potom ovenčená vínnou révou odchádza na čele slávnostného sprievodu do mesta.

Ak si chcete vychutnať panoramatickú scenériu, stačí ak sa prejdete po niekoľkých vyhliadkach vo „vinodolskom záhorí“, ponúkajúcich veľkolepý pohľad na okolité more a pohoria. 2,5 km dlhá riviéra Novi Vinodolski zahŕňa aj prekrásne osady ležiace neďaleko pobrežia: Povile, Klenovicu, Smokvicu a Sibinj. Pláže, more, prúdenie horského vzduchu a lesy v neďalekom „záhorí“, cyklistické chodníky a vychádzky robia z Nového Vinodolského skutočný raj pre všetkých návštevníkov.

Rabac

Na východnej strane Istrijského polostrova, v objatí úchvatných olivových hájov, našlo svoje miesto rybárske mestečko Rabac. Rabac, ktorý je známy predovšetkým čistým morom a typickou mediteránskou atmosférou, už v minulosti priťahoval bohatých obchodníkov z Terstu, ktorú si tu stavali svoje letné rezidencie. V 19. storočí tu nastal rozvoj cestovného ruchu a bol postavený prvý hotel s názvom Quarnero. V roku 1912 získal Rabac štatút letného a ozdravovacieho strediska, v tom istom roku sa vybudovala promenáda popri mori a takisto sa začali upravovať pláže pre verejnosť. V súčasnosti je Rabac často označovaný ako „perla“ Kvarnerského pobrežia a to vďaka čistému moru a prekrásnym štrkovým plážam s vysokým štandardom služieb, za ktoré si vyslúžilo ekologické ocenenie Modrá vlajka. Turistický život v Rabaci sa sústreďuje na promenáde Obala Tita, kde sa miešajú rôzne vône, chute a farby letnej dovolenky. Promenádu lemujú početné reštaurácie a hotely s letnými terasami, lákavé cukrárne a obchodíky s originálnymi chorvátskymi suvenírmi. Nad mestom sa vypínajú kopce s cyprusovými a dubovými hájmi.

Celé mestečko je vo svahu a ponúka príjemnú prechádzku pomedzi terasovité uličky s domčekmi domácich obyvateľov a zároveň úchvatný výhľad na celú zátoku Maslinica a blízky ostrov Cres. Pešou prechádzkou do kopca sa dá dostať až do blízkeho starobylého mestečka Labin, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Môžete sa tu poprechádzať po úzkých kamenných uličkách a historickom centre, ktoré si zachovalo stredoveký ráz.

Ostrov Krk

Ostrov Krk sa nachádza v Kvarnerskom zálive. Spolu so susedným ostrovom Cres, patria k najväčším ostrovom Chorvátska. Ako jeden z mála chorvátskych ostrovov je Krk s pevninou spojený mostom. Dva mostné oblúky prekleňujú vo výške 60 m nad morom vzdialenosť 1310 metrov medzi pevninou a ostrovom Krk. A hoci má Krk pozemné spojenie s pevninou, nestráca typickú jedinečnú atmosféru ostrova. Už v dávnej minulosti tento ostrov učaroval starým Rimanom – práve tí ho nazvali Zlatým ostrovom (Insula aurea). Pobrežie ostrova je členité, s mnohými lagúnami, zálivmi a krásnymi štrkovými i pieskovými plážami. Ostrov je chránený horami v Kvarnerskom zálive a je tu teda veľmi sucho. V júli na Krku nebývajú žiadne dažďové zrážky a tiež mesiace jún, august a september ich majú len minimálne. S počtom hodín slnečného svitu presahujúcim 2000 za rok patrí Krk k najslnečnejším miestam v Európe. Na Krku sa nachádzajú dve sladkovodné jazerá – Ponikve a Omiško jazero. Ostrov Krk bol pravdepodobne osídlený už v prehistorických dobách, prvými doloženými obyvateľmi sú však až Liburnovia. V dobách starovekého Ríma tu vznikla osada Curicum, známa vďaka námornej bitke medzi Caesarom a Pompejami v roku 49 pred n. l. Nasledovalo krátke obdobie byzantskej nadvlády a v období rokov 1000 až 1797 spadal Krk pod správu Benátok. V skutočnosti tu však vládol chorvátsky šľachtický rod Frankopanov. Po roku 1797 sa stal Krk súčasťou južných dŕžav habsburskej monarchie a v roku 1918 pripadol ostrov Taliansku, ale iba na 2 roky. Počas 2. svetovej vojny bol Krk obsadený talianskou a nemeckou armádou a po vojne pripadol Juhoslávii. Od roku 1991 je súčasťou nezávislého chorvátskeho štátu. Krk je ostrovom s najväčším počtom obývaných dedín, nájdete ich tu celkom 68. Najobľúbenejšie letoviská na krku sú Malinska s výnimočným prírodným morským bazénom, mestečko Punat v pokojnej zátoke s krásnymi okruhliakovými plážami a jachtárskym prístavom a Njivice bohatým kultúrnym programom.

Mestečko Vrbnik na severovýchodnom pobreží ostrova Krk má unikátnu polohu - nachádza sa totiž na skalnom útese. Jedná sa o miesto s bohatou históriou, siahajúcou až do doby osídlenia illyrskými kmeňmi.

V stredoveku bolo kolískou chorvátskeho písomníctva - centrom hlaholiky. Dodnes sú tu viditeľné nápisy písané hlaholikou na mnohých historických stavbách.

Dnes je Vrbnik známy predovšetkým vďaka vinárstvu.

V okolí Vrbniku sa na viniciach pestuje vynikajúca odroda bieleho vína zvaná Vrbnička Žlahtina. Je zaujímavá tým, že sa nikde inde nepestuje. Ak Vrbnik navštívite, v jeho uličkách narazíte na mnoho rôznych vinárstiev, kde môžete víno ochutnať a tiež nakúpiť. V okolí Vrbniku sa nachádza aj niekoľko prírodných pláží. Snáď najkrajšia je piesočnato-okruhliaková pláž Potovošće juhovýchodne od Vrbniku.

Vrbnik Njivice

Poľnohospodárska a rybárska dedinka Njivice sa nachádza 6 km južne od mestečka Omišalj, v zátoke Beli Kamik, na severozápadnom brehu ostrova. Z pôvodne malého rybárskeho sídliska sa za posledné roky stalo turisticky príťažlivé mestečko uprostred bujnej vegetácie. Okruhliakové a kamienkové pláže dopĺňajú betónové platne a miesta upravené na slnenie. Lesy miestami siahajú až k samotnému moru, kde možno nájsť malé skryté zátoky. Borovicový porast zároveň poskytuje blahodárny tieň uprostred horúcich letných dní. Njivice majú vynikajúce podmienky pre vodné športy, ale aj pre tenis, minigolf, paragliding či cyklistiku.

informácie od A po Z

A

C

Adresa

Počas dovolenky by ste mali mať vždy pri sebe adresu Vášho hotela alebo apartmánu s číslom izby a telefónnym číslom, príp. číslo na svojho delegáta.

Cestovanie / požičanie auta

Turistické centrá s okolitými mestami spája pravidelná autobusová a lodná doprava. Požičanie auta Vás vyjde na cca 50 EUR/deň. Čerpacie stanice sú vo väčšine turistických centier otvorené non-stop.

Maximálna povolená rýchlosť pre osobné autá do 3,5 t je na diaľniciach 130 km/h, mimo obce 90 km/h, v obci 50 km/h. Ak máte v pláne zapožičať si auto, potrebujete medzinárodný vodičský preukaz.

E

Elektrina

Zásuvky zodpovedajú európskej norme, elektrické napätie je 220V. Niektorým zásuvkám však chýba kolík pre tzv. nulový vodič, v tom prípade odporúčame použiť adaptér.

Informačná tabuľa

Nájdete ju na viditeľnom mieste v okolí recepcie (nie všetky hotely však umožňujú jej umiestnenie). Na tabuli sú zaznačené konzultačné hodiny delegátov a aktuálne informácie o výletoch a čase Vášho odchodu na Slovensko.

K N M O P

Kúpanie sa

Netreba sa obávať prílivu, odlivu, ani morských oblúd, či žralokov. Najnebezpečnejším tvorom v okolí môže byť medúza alebo morský jež, pevne prisatý ku skale na dne. Nepodceňujte však vlny, pretože plavčík nie je nevyhnutne na každej pláži.

Miestny čas

V Chorvátsku platí stredoeurópsky čas, preto nie je potrebné si meniť čas na hodinkách.

Nudizmus

Kúpať sa bez plaviek je možné na mnohých FKK plážach. V turistických centrách sa kúpanie hore bez toleruje aj mimo FKK pláží.

Obchody

Obchody sú zvyčajne otvorené od 8,00 do 20,00 hod. a v sobotu zvyčajne od 8,00 do 14,00 hod. Menšie obchody majú popoludní prestávku od 12,00 do 16,00 hod.

Oblečenie

Chorvátsko je prázdninová krajina a preto mnoho návštevníkov dáva prednosť ležérnemu oblečeniu. Turisti by však mali brať ohľad na miestne zvyky a obyčaje. Platí to napríklad pre návštevu kostolov a kláštorov. Krátke nohavice sú ako u mužov tak i u žien na týchto miestach nevhodné a ženy by mali mať, pokiaľ je to možné, prikryté ramená.

Pošta

Pošty sú označené nápismi HPT a okrem poštových služieb slúžia i ako zmenárne. Telefonovanie z pošty je podstatne lacnejšie ako z hotela. Pošty majú pracovnú dobu od 7,00 do 19,00 hodiny, v sobotu do 13,00 hod.

ZPitná voda

Voda z vodovodu je pitná, odporúčame však pre bežnú konzumáciu (najmä pre deti) zakúpiť si balenú vodu, ktorá je bežne v predaji.

Preventívny tip

Komáre dokážu v lete niekedy pekne potrápiť dovolenkárov. Prostriedky na ochranu proti komárom si môžete zakúpiť v každej lekárni a supermarketoch. Osvedčili sa tiež malé elektrické prístroje, ktoré sa zapájajú do zásuvky.

Zábava a nočný život

Diskotéky, bary a živá hudba môžu v rušnejších letoviskách trvať do neskorých nočných hodín.

Zdravotná starostlivosť

Lekárska starostlivosť v turistických oblastiach Chorvátska je dobrá. Je tu dostatok lekárov, nemocníc a lekární, v ktorých dostať bežné lieky. Odporúčame mať pri sebe aj preukaz poistenca vašej zdravotnej poisťovne.

Komplexné cestovné poistenie vrátane liečebných nákladov majú naši klienti zabezpečené v Európskej cestovnej poisťovni. V prípade úrazu alebo náhleho ochorenia počas trvania poistenia má poistený nárok, aby poistovňa za neho uhradila náklady za ambulantné ošetrenie vrátane predpísaných liekov, hospitalizáciu, prepravu do najbližšej nemocnice, spätnú prepravu pacienta do vlasti, prepravu telesných pozostatkov do vlasti v prípade úmrtia. Nakoľko sa v niektorých prípadoch za ošetrenie platí (napr. u súkromných lekárov, zubárov, za lieky v lekárňach,...) upozorňujeme Vás, aby ste si doklady o zaplatení u lekára bezpodmienečne odložili a po návrate zo zájazdu doručili do poisťovne, ktorá ich poistenému klientovi preplatí.

Dôležité telefónne čísla

Medzinárodná telefónna predvoľba do Chorvátska je + 385 alebo 00385

Prvá pomoc 194

Pomoc na ceste 1987 (z mobilu alebo zo zahraničia: +385 1 1987)

Polícia 192

Všeobecné informácie 18981

Požiarnici 193

Zastupiteľský úrad

Embassy of the Slovac republic:

Veľvyslanectvo SR

Prilaz Gjure Deželica 10, 10000 Zahreb

Tel.: 00385/1/4877070, 00385/1/4877071

Fax: 00385/1/4877078

E-mail: emb.zagreb@mzv.sk internet: www.mzv.sk/zahreb

KONZULÁT: Tel.: 00385/1/4877073

Mobil pohotovosť: 00385/98/278182 pre núdzové prípady v mimopracovnej dobe

Honorárny konzulát Slovenskej republiky so sídlom v Splite

Goran Morović - honorárny konzul

Mažuranićevo šetalište 1, 21 000 Split

Chorvátska republika

Telefón: 00385/21/362679

Fax: 00385/21/317717

E-mail: goran@marking.hr

tiptravel.sk tatratour.sk koala.sk

Tipy na výlety

Chorvátsko ponúka okrem krásneho mora, kvalitných hotelových služieb a príjemnej dovolenkovej atmosféry aj nespočetné množstvo prírodných krás a výnimočných kultúrnych a historických pamiatok. Radi by sme vám odporučili aspoň niektoré z nich, a to tie, ktoré podľa nás najviac vystihujú charakter tejto pozoruhodnej krajiny. Ak patríte medzi milovníkov prírody, nemali by ste vynechať návštevu národných parkov Krka, Kornati alebo Plitvice. Bohatú históriu a kultúru Chorvátska môžete obdivovať v mestách Split či Šibenik.

» o zaujímavých miestach a tipoch na výlet vám ochotne poradí váš pobytový delegát/delegátka, a to osobne alebo telefonicky.

národný park Plitvice

Čarovný svet Plitvických jazier tvorí 16 tyrkysovo sfarbených jazier s krištáľovo čistou vodou a viac než 100 vodopádmi a kaskádami. Panenská príroda, pôvodné pralesy a bujná vegetácia sa zrkadlia v hladinách priezračných jazier neuveriteľne krásnych farieb. Je to najstarší a najkrajší národný park v Chorvátsku, zapísaný v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Návštevníci si môžu vybrať medzi 4 značenými trasami, presúvať sa pešo, na loďkách či na turistickom vláčiku. Na návštevu parku doporučujeme vyhradiť si minimálne pol dňa, vziať si športovú obuv a oblečenie. Podrovnejšie informácie nájdete na stránke: www.np-plitvicka-jezera.hr.

lodný výlet na Krk

Obľúbený celodenný lodný výlet na atraktívny ostrov Krk do malebného mestečka Vrbnik. Vrbnik leží priamo uprostred vinárskej oblasti a môže se pochváliť výrobou veľmi kvalitných vín, které se dovážajú i na pevninu. Výlet je kombináciou plavby na lodi, prehliadkou romantických uličiek mesta s návštevou najužšej uličky na svete a nádhernými výhľadmi na pevninu. Je tu možnosť kvalitného obeda v miestnej konobe a kúpanie na piesočnej pláži v zátoke Sv. Marka.

fish piknik

Výlet loďou, spojený s piknikom na lodi odporúčame všetkým, ktorí sa túžia započúvať do čarovného šumu mora a pohojdávať sa v rytme vĺn. Plaviť sa môžete na niektorý z blízkych ostrovov alebo do malebných zátok. Plavbu Vám spríjemnia temperamentné melódie Jadranu, popri ktorých si môžete vychutnávať morské ryby pripravené kapitánom lode a tradičné chorvátske vínko. Plavba býva spojená s kúpaním v malebných zátokách, preto si nezabudnite pribaliť plavky.

Vaša spiatočná cesta

V deň Vášho odchodu autobusom späť na Slovensko (najneskôr do 12:00 hod), Vám delegát prostredníctvom sms (príp. zverejní na informačnej tabuli) oznámi čas odchodu z rovnakého miesta, kde Vás autobus v deň príchodu vyložil. Autobusy si ráno po príchode do letoviska musia splniť povinnú 9-hodinovú prestávku.

V prípade odchodu autobusu Vás prosíme o dochvíľnosť. Ideálne je byť na mieste 15 minút pred jeho plánovaným odchodom. Pokiaľ nebudete v určenom čase odchodu na mieste a nedáte vedieť dôvod Vášho zdržania delegátovi, nie je možné zdržiavať autobus. Pred nástupom do autobusu si prosím skontrolujte Vaše cestovné doklady.

Radi by sme Vás požiadali, aby ste uvoľnili izby na upratovanie podľa pokynov na informačnej tabuli, prípadne podľa pokynov recepcie. Pokiaľ nie je uvedené inak, izby sa uvoľňujú v deň odchodu do 10.00 hod. Batožinu si môžete uložiť v priestoroch recepcie hotela. V prípade, že by ste chceli zotrvať v izbe dlhšie, ako je stanovený limit, kontaktujte prosím delegáta CK, resp. pracovníka recepcie, ktorí Vám vedia povedat, či je to možné a oznámia Vám výšku poplatku. Nezabudnite vyprázdniť Váš hotelový trezor a kľúč, prosím, odovzdajte na recepcii.

Želáme

Vám

v mene našich cestovných

kancelárií štastnú cestu a bezproblémový návrat do Vašich domovov.

Čo dodať na záver

Veríme, že ste s našimi cestovnými kanceláriami strávili príjemnú dovolenku a už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie s Vami na niektorom z našich zájazdov. Sme presvedčení, že ste si dobre oddýchli a nabrali domov veľké množstvo príjemných a nezabudnuteľných zážitkov z tohoto prekrásneho miesta. Radi Vás privítame opäť o rok v našich radoch, a preto nie zbohom, ale…

dovidenia opäť v Chorvátsku

alebo

Dovidjenja Hrvatska...