Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike - 2008

Vývoj obyvateĞstva v Slovenskej republike

2008

Štatistický úrad Slovenskej republiky Číslo: 600-0090/2009

Kód: 020809 Okruh: Demografická štatistika Dátum: jún 2009

Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike

Sekcia sociálnej štatistiky a demografie Generálny riaditeľ sekcie: Ľudmila Ivančíková Odbor štatistiky obyvateľstva Kontaktná osoba: Zuzana Podmanická, tel. 02/50236 770

2008

Autor/autori publikácie: Zuzana Podmanická a kol.

Cena výtlačku :

5,97 EUR (180,-Sk)

Objednávky zasielajte na adresu: Štatistický úrad Slovenskej republiky Informačný servis Miletičova 3 824 67 Bratislava Fax: 02/55561 361 Tel: 02/50236 335 ___________________________________________________________________ Rozmnožovanie obsahu tejto publikácie, ako aj jej jednotlivých častí, v pôvodnej alebo upravenej podobe je možné len s písomným súhlasom Štatistického úradu SR. Údaje, ktoré sú obsahom tejto publikácie je možné použiť len s uvedením zdroja.

ISBN 978-80-89358-30-4

OBSAH ÚVOD

3

1. CHARAKTERISTIKA POPULAČNÉHO VÝVOJA

4

2. ŠTRUKTÚRY OBYVATEĽSTVA

5

2.1 Štruktúra podľa pohlavia 2.2 Štruktúra podľa veku 2.3 Štruktúra podľa rodinného stavu 2.4 Štruktúra podľa národnosti

5 6 10 12

3. DEMOGRAFICKÉ PROCESY

14

3.1 Sobášnosť 3.2 Rozvodovosť 3.3 Pôrodnosť a plodnosť 3.4 Potratovosť 3.5 Úmrtnosť 3.6 Sťahovanie obyvateľov

14 18 23 27 30 35

4. PRÍRASTKY A POČET OBYVATEĽOV

38

5. REGIONÁLNE POROVNANIE

40

6. MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE

50

7. PROGNÓZA OBYVATEĽSTVA SR DO ROKU 2025

54

ZÁVER

56

LITERATÚRA

57

PRÍLOHY

58

PRÍLOHY - Tematické mapy Príloha 1 - Vekové charakteristiky Príloha 2 - Národnosti Príloha 3 -Sobášnosť a rozvodovosť Príloha 4 - Pôrodnosť Príloha 5 - Potratovosť Príloha 6 - Úmrtnosť Príloha 7 - Prírastky

2

ÚVOD Predkladaná publikácia charakterizuje demografický pohyb v Slovenskej republike v roku 2008 v kontexte jeho vývoja od roku 2001. Rovnako tabuľky uvádzané v texte obsahujú údaje od roku 2001, ktorý bol rokom ostatného sčítania a ktorého výsledky sú základom pre bilancovanie počtov a štruktúr obyvateľstva v demografickej štatistike. Grafické znázornenie populačných procesov pokrýva obdobie rokov 1950 - 2008.

Práca je okrem úvodu a záveru rozdelená do siedmich kapitol. V prvej kapitole sú analyzované základné zmeny vo vývoji obyvateľstva. Druhá kapitola rozoberá štruktúry obyvateľov podľa pohlavia, veku, rodinného stavu a národnosti. Tretia kapitola publikácie je zameraná na hodnotenie jednotlivých demografických procesov, a to sobášnosti a rozvodovosti, pôrodnosti a potratovosti, ďalej úmrtnosti a migračného pohybu, štvrtá na prírastky a počet obyvateľov. Ďalšie kapitoly sú venované regionálnemu a medzinárodnému porovnaniu a základným výsledkom aktualizovanej prognózy vývoja obyvateľstva SR do roku 2025.

Prílohová časť obsahuje tematické mapy vybraných demografických charakteristík. Údaje uvedené v publikácii boli získané zo spracovania štátnych štatistických hlásení radu OBYV 1-5/12 v zmysle Programov štátnych štatistických zisťovaní. Údaje o potratoch boli prevzaté z rezortného výkazníctva Ministerstva zdravotníctva SR, zabezpečovaného Národným centrom zdravotníckych informácií v Bratislave a následne spracované Štatistickým úradom SR. Údaje pre medzinárodné porovnanie boli prevzaté z databáz Eurostatu.

3

1. CHARAKTERISTIKA POPULAČNÉHO VÝVOJA Vývoj obyvateľstva je z hľadiska spoločnosti podstatný a zasluhuje pozornosť z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska. Dôležité je teda nielen to, ako sa mení počet obyvateľstva, ale je nutné poznať i jednotlivé demografické javy v kontexte ich krátkodobého i dlhodobého vývinu a regionálnych rozdielov. Pretože demografický vývoj významne ovplyvňuje fungovanie celej spoločnosti, cieľom demografických výskumov je podať nielen obraz o dynamike demografických procesov populácie, ale i postihnúť všeobecné vzťahy a zákonitosti týchto procesov v súvislostiach so spoločenskou realitou.

Ostatnou zásadnou zmenou vo vývoji populácie Slovenskej republiky bol postupný prechod na nový model reprodukčného správania (od 80-tych rokov dvadsiateho storočia). Jeho typickými znakmi sú pokles sobášnosti, rast rozvodovosti, znižovanie pôrodnosti a plodnosti, rast strednej dĺžky života.

Táto zmena, označovaná tiež ako druhý demografický prechod, viedla až k tomu, že sa populácia Slovenskej republiky dostala pod úroveň jednoduchej reprodukcie, tzn. súčasná úroveň pôrodnosti nestačí populáciu obnovovať.

Medzi základné príčiny spôsobujúce uvedené zmeny v reprodukčnom správaní slovenskej populácie možno zaradiť na jednej strane ekonomický a sociálny rozvoj spoločnosti, na strane druhej zmeny v hodnotovej hierarchii jednotlivcov.

Demografickým dôsledkom zvyšovania úrovne ekonomických možností a sociálnych služieb je predovšetkým rast strednej dĺžky života. Demografickými dôsledkami zmien v hodnotovej oblasti jednotlivcov sú pokles pôrodnosti v kontraste s rastom počtu detí narodených mimo manželstva, zvyšovanie veku matiek pri pôrode.

Relatívne jednoduchý reprodukčný proces populácií je teda výrazne ovplyvňovaný faktormi aktuálne pôsobiacimi v ekonomickom, kultúrnom i geografickom prostredí jednotlivca.

V roku 2008 dosiahol počet obyvateľov Slovenskej republiky počet 5 412 254 (k 31.12.).

Narodilo sa 57 360 živých detí, čo bolo o 2 936 viac než v roku 2007, zomrelo 53 164 osôb (o 692 menej ako v roku 2007), prirodzený prírastok bol 4 196 osôb.

Zahraničným sťahovaním získala Slovenská republika 7 060 osôb (prisťahovalo sa 8 765 a vysťahovalo 1 705 osôb). Celkový prírastok obyvateľstva Slovenska bol tak medziročne vyšší o 3 895 osôb a dosiahol hodnotu 11 256. Uzavrelo sa 28 293 manželstiev, o 856 viac než v roku 2007. Rozviedlo sa 12 675 manželských dvojíc.

V demografickom vývoji v roku 2008 je najpozitívnejším prvkom relatívne výraznejšie zvýšenie počtu živo narodených detí, ktoré sa dostalo na úroveň z roku 1998. Či ide o výkyv alebo trend, ktorým pôjde budúci demografický vývoj je zatiaľ otázne.

4

2. ŠTRUKTÚRY OBYVATEĽSTVA 2.1 Štruktúra podľa pohlavia Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia sa zaraďuje medzi významné charakteristiky demografickej statiky. Údaje o štruktúre sú síce okamihové veličiny, ale pomáhajú vytvárať obraz o histórii a dynamike vývoja obyvateľstva.

V každej ľudskej populácii sa rodí viac chlapcov ako dievčat, čo ovplyvňuje hodnoty maskulinity v mladších vekových skupinách. Počet narodených chlapcov na 1 000 narodených dievčat (sekundárny index maskulinity) má mierne kolísavé hodnoty. Čím sú tieto diferencie spôsobené nie je vedecky zdôvodnené.

Tabuľka 1 Sekundárny index maskulinity v SR, 2001- 2008 Rok (stav k 31. 12.)

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Ukazovateľ Počet narodených chlapcov na 1 000 narodených dievčat

1 071 1 048 1 055 1 059 1 058 1 056 1 052 1 048

Vek pohlavnej rovnováhy je vek, kedy index maskulinity dosahuje hodnotu 1 (resp. 100 alebo 1000). Keďže pohlavná rovnováha je závislá na všeobecnej úrovni úmrtnosti a na úrovni mužskej nadúmrtnosti, potom, čím tieto dva faktory nadobúdajú vyššie hodnoty, tým je vek pohlavnej rovnováhy nižší a tým skôr dochádza k vyrovnaniu počtu mužov a žien v danej generácii.

Na Slovensku sa nachádza vek pohlavnej rovnováhy v prvej polovici piateho desaťročia života (medzi 42 až 46 rokom).

V ekonomických generáciách základných vekových skupín prevažujú muži v predproduktívnej (0-14 roční) a tvoria v danej skupine 51 %, produktívna zložka (15-64) má pomer pohlaví vyrovnaný (1:1), v poproduktívnej skupine (65+) je však výrazná prevaha žien (63 %).

Podiel žien na celkovom počte obyvateľstva je dlhodobo okolo 51,5 %.

Tabuľka 2 Obyvateľstvo SR podľa pohlavia, 2001- 2008 Rok (stav k 31. 12.)

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 51,44 51,46 51,47 51,47 51,46 51,46 51,43 51,41 1 059 1 060 1 060 1 060 1 060 1 060 1 059 1 058

Ukazovateľ Podiel žien v % Počet žien na 1 000 mužov

Graf 1

počet mužov na 1000 žien

Index maskulinity v SR, 1950 - 2008 985 980 975 970 965 960 955 950 945 940 935 1945

1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980 rok

5

1985

1990

1995

2000

2005

2010

2.2 Štruktúra podľa veku Veková štruktúra obyvateľstva je obrazom minulosti populácie a zároveň i obrazom jej budúcnosti. (Roubíček, 1997) Je výsledkom základných demografických (natalita, mortalita) a geodemografických (migrácia) procesov.

Pri pohľade na súčasnú vekovú pyramídu obyvateľstva Slovenskej republiky podľa jednotiek veku je možné sledovať v hrubých rysoch dôsledky demograficky významných udalostí, resp. javov v živote spoločnosti. Medzi najvýznamnejšie činitele, ktoré spôsobili negatívne nepravidelnosti vo vekovej štruktúre obyvateľstva Slovenskej republiky patrí 1. svetová vojna, hospodárska kríza v 30-tych rokoch, legalizácia umelého ukončenia tehotenstva (v r.1958), sklamanie zo spoločenského vývoja spoločnosti (začiatok normalizácie po roku 1968), zmeny v oblasti hodnotového systému, vrátane poklesu hodnoty rodičovstva a v oblasti štandardu konzumnej životnej úrovne (po roku 1989).

Graf 2 Veková štruktúra obyvateľstva SR v porovnaní rokov 2001 a 2008 (stav k 31.12.)

100+

90

80

70

vek

60

50

40

30

20

10

0 50 000

40 000

30 000

20 000

10 000

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

počet obyvateľov muži 2001

ženy 2001

muži 2008

ženy 2008

V roku 2008 pokračovalo znižovanie podielu detskej zložky (0-14 roční). Kým 6

pred 40 rokmi sa podiel tejto skupiny pohyboval okolo 30 %, do roku 2000 klesol na 20 %, od roku 2001 je pod 20 % a neustále klesá. V roku 2008 bol, podobne ako už v roku 2007, pod 16 % (15,4 % ).

Pri detailnejšom členení vekovej skupiny detí a mládeže je možné pozorovať vývoj početnosti jednotlivých generácií. Od roku 2001 rast zaznamenala len skupina 0-2 ročných, čo je dôsledkom zvýšenia pôrodnosti v roku 2008 a najväčší pokles skupina 6-14 ročných, tzn. detí narodených v období každoročného znižovania pôrodnosti (1994-2002).

Tabuľka 3 Veková štruktúra detí a mládeže v SR, 2001- 2008 Veková Rok skupina 2001 2002 2003 2004 2005 2006 počet osôb 160 417 155 243 152 647 155 264 158 849 161 106 0-2 174 198 169 888 165 959 160 359 155 230 152 669 3-5 672 355 649 860 625 850 603 292 580 229 556 847 6-14 352 699 345 741 338 922 329 314 322 130 317 086 15-18 Spolu 1 359 669 1 320 732 1 283 378 1 248 229 1 216 438 1 187 708 podiel z úhrnu obyvateľstva (v %) 2,98 2,89 2,84 2,88 2,95 2,99 0-2 3,24 3,16 3,08 2,98 2,88 2,83 3-5 12,50 12,08 11,63 11,20 10,77 10,32 6-14 6,56 6,43 6,30 6,12 5,98 5,88 15-18 25,28 24,55 23,85 23,18 22,57 22,02 Spolu

2007 161 929 155 257 533 858 309 062 1 160 106

3,00 2,87 9,88 5,72 21,48

Index 2008/2001 (%) 165 020 102,87 158 942 91,24 512 107 76,17 302 266 85,70 83,72 1 138 335 2008

3,05 2,94 9,46 5,58 21,03

. . . . .

Počet osôb v produktívnom veku (15-64 roční) sa zatiaľ zvyšuje, index rastu (rok 2008 oproti roku 2001) bol 104 %, tzn. počet obyvateľov tejto skupiny sa za uvedené obdobie zvýšil o 4 %. Ku koncu roku 2008 bolo 3,9 milióna osôb v produktívnom veku, ktoré tvorili 72 % obyvateľov Slovenska.

K zmenám dochádza i u obyvateľstva v poproduktívnom veku (65+). Ide o trend rastu, ktorý sa pri nezmenených úmrtnostných pomeroch bude zrýchľovať, pretože sa do tejto skupiny postupne začnú presúvať početne silné generácie 50-tych rokov. V roku 2008 prekročila táto veková skupina prvý krát 12 %.

Tabuľka 4 Veková štruktúra obyv. podľa ekonomických vekových skupín v SR, 2001- 2008 Rok Veková Index skupina 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2008/2001 počet osôb (%) 0-14 1 006 970 974 991 944 456 918 915 894 308 870 622 851 044 836 069 83,03 15-64 3 759 296 3 787 945 3 815 286 3 839 958 3 862 234 3 883 376 3 903 172 3 921 880 104,32 65+ 612 685 616 225 620 311 625 949 632 638 639 639 646 782 654 305 106,79 Spolu 5 378 951 5 379 161 5 380 053 5 384 822 5 389 180 5 393 637 5 400 998 5 412 254 100,62 štruktúra (v %) 18,72 18,13 17,55 17,06 16,59 16,14 15,76 15,45 .

0-14 69,89 70,42 70,92 71,31 71,67 72,00 72,27 72,46 .

15-64 11,39 11,46 11,53 11,62 11,74 11,86 11,98 12,09 .

65+

Zmeny vekovej štruktúry populácie Slovenska jednoznačne poukazujú na proces demografického starnutia obyvateľstva. Starnutie obyvateľstva, t. j. zvyšovanie podielu starších ľudí, je všeobecne predovšetkým výsledkom pokroku v hospodárskej a sociálnej oblasti a medicíne.

7

Starnutie populácie dokumentujú i syntetické ukazovatele veku. Miera starnutia (Billeterov index) je komplexným ukazovateľom zaťaženia obyvateľstva zohľadňujúcim, ktorá zaťažujúca biologická veková skupina prevláda. V roku 2008 pripadalo na 100 osôb v reprodukčnom veku takmer o 30 osôb v postreprodukčnom veku viac než osôb v detskom veku.

Graf 3 Zastúpenie detskej, reprodukčnej a postreprodukčnej zložky v populácii Slovenskej republiky, 1950 - 2008

60 50

%

40 30 20 10 0 1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980 rok 15-49

0-14

1985

1990

1995

2000

2005

2010

50+

Postreprodukčná zložka (50+) je od roku 1992 početnejšia než detská (0-14) a tento trend má stupňujúci sa charakter.

Priemerný vek obyvateľov Slovenskej republiky dosiahol 38,3, čo je doterajšie maximum. Oproti roku 2001 sa zvýšil o 2 roky. Priemerný vek mužskej časti populácie je 36,6 rokov a ženskej časti 39,8 rokov.

Index starnutia (Sauvyho index) priamo charakterizuje proces starnutia a nepriamo stupeň progresivity obyvateľstva. (Roubíček, 1997) Index starnutia, ako pomer poproduktívnej a detskej zložky, sa v Slovenskej republike dlhodobo zvyšuje. V roku 2008 pripadlo na 100 obyvateľov vo veku 0-14 rokov 78 osôb vo veku 65 rokov a viac.

Z pohľadu pohlaví najmä nadúmrtnosť mužov vo vyšších vekových kategóriách spôsobuje značné rozdiely v hodnotách indexu starnutia. Na 100 chlapcov pripadá v súčasnosti 57 postaktívnych mužov. Na 100 dievčat až 101 postaktívnych žien, pomer v prospech postaktívnych žien sa prvýkrát otočil v roku 2008.

Index ekonomického zaťaženia charakterizuje ľudský potenciál z hľadiska vekovej štruktúry obyvateľstva a jeho ekonomickej aktivity. Predpokladá sa, že čím je vyšší index ekonomického zaťaženia, tím je viac obyvateľov ekonomicky závislých, čo ovplyvňuje podmienky hospodárskeho rozvoja.

V Slovenskej republike index ekonomického zaťaženia ešte tento rok klesol, na 100 obyvateľov vo veku 15-64 rokov pripadlo 38 závislých osôb (0-14 plus 65+).

Nižšia výsledná hodnota tohto indexu znamená priaznivejší pomer medzi ekonomicky neaktívnou a aktívnou zložkou obyvateľstva s pohľadu vekovej štruktúry.

8

Súčasná úroveň ekonomického zaťaženia obyvateľstva v produktívnom veku neproduktívnou zložkou už ale nemá dlhodobú perspektívu, pretože narastá počet poproduktívneho obyvateľstva a zvyšovanie pôrodnosti trend ekonomického zaťaženia ešte posilňuje, pretože stúpa početnosť ekonomicky závislého obyvateľstva. Navyše z pohľadu sociálneho je potrebné brať do úvahy, že vždy bude časť osôb v produktívnom veku, ktorá bude nezamestnaná, resp. ekonomicky neaktívna.

Tabuľka 5 Priemerný vek, index starnutia a index ekonomického zaťaženia v SR, 2001- 2008 Rok Ukazovateľ Pohlavie 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

priemerný vek

muži ženy spolu

34,6 37,7 36,2

34,9 38,0 36,5

35,2 38,4 36,8

35,5 38,7 37,1

35,8 39,0 37,4

36,1 39,3 37,7

36,3 39,5 38,0

36,6 39,8 38,3

index starnutia *

muži ženy spolu

44,9 77,5 60,8

46,5 80,8 63,2

48,1 84,2 65,7

49,7 87,5 68,1

51,6 90,8 70,7

53,5 94,5 73,5

55,2 97,8 76,0

56,9 100,7 78,3

index ekonomického zaťaženia **

spolu

43,1

42,0

41,0

40,2

39,5

38,9

38,4

38,0

* počet osôb vo veku 65 rokov a viac na 100 detí vo veku 0-14 rokov ** počet detí vo veku 0-14 rokov a osôb vo veku 65 rokov a viac na 100 osôb vo veku 15-64 rokov

Starnutie predstavuje v našej novodobej spoločnosti niečo nové, zatiaľ ide relatívne o skúsenosť menšiny. To, čo dnes vyzerá len ako štatistické čísla, utvára našu budúcnosť.

Dôsledky sa premietnu do všetkých oblastí života spoločnosti.

Z demografického hľadiska nastane zásadná zmena v rodinných štruktúrach, pretože rodinné vzťahy nebudú tvorené horizontálne ale vertikálne, tzn. ľudia budú mať menší počet súrodencov, bratrancov, sesterníc a na druhej strane budú početnejšie súčasne žijúce rôzne generácie (až 5 generácií). Ďalším dôležitým demografickým faktom je, že veľa žien odsúva rodenie do vyššieho veku, avšak zatiaľ sa nepreukázalo, že by sa posúvalo i obdobie plodnosti, skôr naopak – sú indície, že sa dokonca skracuje.

Zo sociálno-ekonomického hľadiska klesne počet ľudí, ktoré by mali záujem o istý tovar a služby, ale tiež o vzdelanie, určitú kultúru, výraznejšie bude zaťažený a tým nákladnejší sociálny systém, zmenia sa medziľudské vzťahy vplyvom nedostatku príbuzných, predpokladá sa konflikt medzi bezdetnými a rodičmi.

9

2.3 Štruktúra podľa rodinného stavu Štruktúra podľa rodinného stavu je jednou z významných charakteristík každej populácie, dáva obraz o vzťahu členov spoločnosti k inštitúcii manželstva.

V Slovenskej republike je podpora inštitúcii manželstva zakotvená predovšetkým v zákone Národnej rady SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V Čl. I sú uvedené Základné zásady: Čl. 1 Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Čl. 2 Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Čl. 3 Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža.

Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. Čl. 4 Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Z demografického hľadiska je podstatné, že manželstvo je inštitúcia, cez ktorú sa spoločnosť usiluje organizovať rodenie a výchovu detí.

Zo spoločenského hľadiska je však manželstvo dôležité aj keď už svoju reprodukčnú funkciu splnilo, resp. z vážnych dôvodov splniť nemôže.

Manželstvo vytvára totiž optimálne podmienky pre vzájomné prijatie a ocenenie partnerov, uspokojovanie ich telesných i duševných potrieb, výchovu detí.

Má aj ekonomický prínos a vytvára priestor pre priateľstvo a družnosť.

(I. Podmanický, 2003) Štruktúra podľa rodinného stavu je priamo podmienená počtom osôb, ktoré môžu manželstvo uzavrieť, t. j. predchádzajúcim vývojom pôrodnosti, sobášnosti, rozvodovosti a úmrtnosti. V deväťdesiatych rokoch 20-teho storočia sa výrazne zmenil charakter týchto podmieňujúcich procesov, čo sa premietlo i do určitých zmien v štruktúre podľa rodinného stavu. V období od roku 2001 jednoznačne pokračuje nárast početnosti i podielu slobodných a rozvedených a pokles početnosti i podielu zosobášených a ovdovených.

Z hľadiska podielov jednotlivých skupín, slobodní muži tvoria 47,7 % mužskej populácie, tento podiel sa oproti roku 2001 zvýšil o 0,3 bodu. Podiel slobodných žien (38,6 %) má stabilnejší charakter, zvýšenie predstavuje len 0,1 bodu. Relatívna stabilnosť tejto kategórie, napriek tomu, že sobášnosť klesala, je spôsobená predovšetkým poklesom pôrodnosti, ktorý spôsobuje spomalenie nárastu podielu slobodných.

Nízka sobášnosť mladších vekových skupín, rast sobášneho veku a zvyšovanie intenzity rozvodovosti sa prejavuje v pomalom, ale plynulom znižovaní

10

počtu i podielu mužov a žien žijúcich v manželstvách. V roku 2008 tvorili ženatí muži 45,4 %, vydaté ženy 43,2 %.

Rozvodovosť je negatívny demografický jav nielen z hľadiska reprodukcie obyvateľstva ale i z hľadiska napĺňania ďalších funkcií rodiny (ekonomická, výchovná, psychologická,...). Nárast počtu rozvedených má v rámci kategórií rodinného stavu najväčšiu intenzitu. Oproti roku 2001 sa počet rozvedených mužov zvýšil o vyše 41 tisíc na 140,9 tisíc, rozvedených žien o 52 tisíc na 193,2 tisíc v roku 2008.

Z hľadiska podielu predstavovali v roku 2008 rozvedení muži 5,4 % zo všetkých mužov, rozvedené ženy 6,9 % zo všetkých žien.

Počet ovdovených mal v dôsledku zlepšovania úmrtnosti tendenciu mierneho poklesu, avšak absolútny počet ovdovených žien je takmer 8 krát vyšší ako počet ovdovených mužov. Príčinou tohto javu je vyššia úmrtnosť mužov v strednom a staršom veku a navyše i fakt, že v manželských dvojiciach je väčšinou starší muž než žena.

V roku 2008 tvoril podiel ovdovených mužov 1,5 % zo všetkých mužov a podiel ovdovených žien 11,3 % zo všetkých žien.

Tabuľka 6 Obyvateľstvo SR podľa pohlavia a rodinného stavu, 2001- 2008 Rok Rodinný stav 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Muži počet osôb (v tis.)

1 238,4 1 239,3 1 240,2 1 240,3 1 243,0 1 246,2 slobodní 1 215,8 1 211,3 1 207,6 1 207,0 1 203,5 1 198,5 ženatí 99,7 105,1 110,2 115,8 121,7 128,4 rozvedení 58,0 55,6 53,1 50,3 47,7 45,3 ovdovení spolu 2 611,9 2 611,3 2 611,1 2 613,5 2 615,9 2 618,3 Muži štruktúra (v %) 47,4 47,5 47,5 47,5 47,5 47,6 slobodní 46,6 46,4 46,3 46,2 46,0 45,8 ženatí 3,8 4,0 4,2 4,4 4,7 4,9 rozvedení 2,2 2,1 2,0 1,9 1,8 1,7 ovdovení Ženy počet osôb (v tis.)

1 063,8 1 064,6 1 065,1 1 064,5 1 066,4 1 068,7 slobodné 1 228,5 1 223,5 1 219,4 1 218,0 1 213,5 1 207,5 vydaté 141,7 148,7 155,4 162,2 169,5 177,8 rozvedené 332,9 331,1 329,1 326,6 323,9 321,4 ovdovené spolu 2 767,0 2 767,9 2 768,9 2 771,3 2 773,3 2 775,4 Ženy štruktúra (v %) 38,5 38,5 38,5 38,4 38,5 38,5 slobodné 44,4 44,2 44,0 44,0 43,8 43,5 vydaté 5,1 5,4 5,6 5,9 6,1 6,4 rozvedené 12,0 12,0 11,9 11,8 11,7 11,6 ovdovené

2007

2008

1 249,7 1 196,5 134,3 42,6 2 623,1

1 253,8 1 194,9 140,9 40,2 2 629,8

47,6 45,6 5,1 1,6

47,7 45,4 5,4 1,5

1 070,4 1 203,9 185,2 318,4 2 777,9

1 072,9 1 200,6 193,2 315,7 2 782,5

38,5 43,3 6,7 11,5

38,6 43,2 6,9 11,3

Vo vzťahu k veku je najvýraznejšou črtou vývoja od roku 2001 zmena pomeru slobodných a zosobášených vo vekových skupinách 25-29 a 30-34 rokov. V skupine 25-29 ročných došlo k zvýšeniu podielu slobodných a na druhej strane poklesu podielu zosobášených o 20 bodov, v skupine 30-35 o takmer 13 bodov. Ide o zjavný dôsledok tendencie odkladania sobášov do vyššieho veku.

11

Graf 4

Štruktúra obyvateľstva SR podľa rodinného stavu a veku, 2008 85 a viac 80-84 75-79 70-74 65-69 60-64 55-59

vek

50-54 45-49 40-44 35-39 30-34 25-29 20-24 15-19 10-14 5-9 0-4 250

200 slobodný

150 ženatý

100 rozvedený

50

0 počet (v tis.)

ovdovený

50

100

slobodná

vydatá

150 rozvedená

200

250

ovdovená

2.4 Štruktúra podľa národnosti Národnosť je spoločenstvo ľudí, ktoré spája predovšetkým spoločný pôvod, vlastný jazyk, spoločné hodnoty a kultúrne osobitosti. Národnosť nemusí byť štátotvorným subjektom, na podporu a zachovanie identity sú právne garancie zakotvené v medzinárodnom i vnútroštátnom práve.

V Ústave Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.) sú vo štvrtom oddieli definované práva národnostných menšín a etnických skupín: „Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku, právo používať ich jazyk v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín. Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.

Národnosť je v Slovenskej republike zisťovaná pri sčítaniach obyvateľov, ktoré 12

sa vykonávajú v 10-ročných intervaloch, na základe uvedenia národnosti podľa vlastného presvedčenia. Demografická štatistika aktualizuje tieto dáta na základe bilancovania pohybu obyvateľstva podľa štatistických hlásení o narodení, úmrtí a sťahovaní. Porovnateľnosť je ovplyvnená možnosťou voľby národnosti. Národnosť narodených detí je odvodzovaná od národnosti matky.

Slovenská národnosť tvorila v roku 2008 takmer 85,3 %, maďarská 9,5 % a rómska 1,9 %. Ostatné národnosti majú podiely nižšie ako 1 %.

Z hľadiska početnosti žilo k 31.12. 2008 na území Slovenskej republiky 4 616 970 obyvateľov slovenskej národnosti. Oproti minulému roku sa zvýšil tento počet o 3,1 tisíc osôb. Bol to od roku 2001 prvé výraznejší nárast, pretože za obdobie 2001-2007 pribudlo len 0,2 tisíc osôb.

Druhou najpočetnejšou zostáva maďarská národnosť (takmer 514 tisíc obyvateľov), vývoj jej početnosti má mierne klesajúci charakter. Oproti roku 2001 klesol počet obyvateľov tejto národnosti o 6,2 tisíc.

Naopak, rómska národnosť početne rastie. Oproti roku 2001 vzrástla o 13 tisíc osôb (na 104 tisíc).

Z ďalších národností sú najpočetnejšími česká národnosť (50 tisíc), rusínska (24 tisíc) a ukrajinská (12 tisíc).

Tabuľka 7 Obyvateľstvo SR podľa národnosti, 2001- 2008 Národnosť

slovenská maďarská rómska česká, moravská, sliezska rusínska ukrajinská nemecká poľská iná a nezistená spolu slovenská maďarská rómska česká, moravská, sliezska rusínska ukrajinská nemecká poľská iná a nezistená

2001

2002

4 613,7 4 612,7 519,8 518,5 90,9 92,7 47,1 47,2 24,2 24,2 10,8 10,9 5,4 5,4 2,6 2,6 64,4 65,0 5 378,9 5 379,2 85,8 9,7 1,7 0,9 0,5 0,2 0,1 0,1 1,2

85,8 9,6 1,7 0,9 0,5 0,2 0,1 0,1 1,2

Rok 2003 2004 2005 2006 2007 2008 počet osôb (v tis.)

4 612,3 4 613,8 4 614,0 4613,7 4613,9 4617,0 517,2 516,3 515,2 514,2 513,7 513,6 94,5 96,3 98,2 100,1 102,0 104,0 47,3 47,8 48,4 49,1 49,8 50,7 24,1 24,1 24,1 24,1 24,0 24,0 10,9 11,1 11,2 11,4 11,6 11,7 5,4 5,6 6,1 6,6 7,0 7,7 2,7 2,9 3,2 3,8 4,2 4,6 65,6 66,9 68,8 70,7 74,9 78,9 5 380,0 5 384,8 5 389,2 5393,6 5401,0 5412,3 štruktúra (v %) 85,7 85,7 85,6 85,5 85,4 85,3 9,6 9,6 9,6 9,5 9,5 9,5 1,8 1,8 1,8 1,9 1,9 1,9 0,9 0,9 0,9 0,9 0,9 0,9 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 0,4 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 1,2 1,3 1,3 1,3 1,4 1,5

Z územného hľadiska je najvyšší podiel obyvateľov slovenskej národnosti v západnej, severozápadnej a strednej časti Slovenska. Vyšší podiel obyvateľov maďarskej národnosti vytvára pásmo pozdĺž celej hranice s Maďarskou republikou, rómska populácia je silnejšie zastúpená v celej východnej časti územia Slovenska.

Rusínska a ukrajinská národnosť sa v najväčšej miere sústreďuje v severovýchodnej časti SR. 13

3. DEMOGRAFICKÉ PROCESY 3.1 Sobášnosť Sobáše sú obradom uzavretia manželstva. Podľa Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.): „Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo. Štátny občan Slovenskej republiky môže v cudzine uzavrieť manželstvo podľa tohto zákona pred orgánom Slovenskej republiky na to určeným“.

V demografickej štatistike sa sleduje uzavieranie manželstiev ako hromadný jav. V roku 2008 bolo uzavretých 28 293 manželstiev, čo je o 4,5 tisíc manželstiev viac než v roku 2001, ktorý bol rokom minima (v období od konca 30-tych rokov 20. storočia).

V sledovanom období vývoj sobášnosti nevykazuje jednoznačný štatistický trend, od roku 2006 stúpa, nie však výrazne. Medziročný nárast bol 856 uzavretých manželstiev, najvýraznejší vo vekovej skupine 30-34, čo sú silné populačné ročníky a zrejme len dochádza k realizácii odložených sobášov.

Tabuľka 8 Vybrané charakteristiky sobášnosti v SR, 2001- 2008 Rok Ukazovateľ 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 23 795 25 062 26 002 27 885 26 149 25 939 27 437 28 293 Počet sobášov Počet sobášov 4,4 4,7 4,8 5,2 4,9 4,8 5,1 5,2 na 1 000 obyvateľov Priemerný vek pri sobáši: 28,6 29,1 29,5 29,6 30,5 31,0 31,2 31,4 muži 25,6 26,1 26,5 26,7 27,4 27,9 28,2 28,4 ženy Priemerný vek vzájomne slobodných: 26,3 26,8 27,2 27,6 28,2 28,5 28,6 28,9 muži 23,8 24,2 24,6 25,0 25,6 25,8 26,1 26,3 ženy

Hrubá miera sobášnosti sa v období demografického prechodu pohybuje okolo 5 sobášov na 1 000 obyvateľov stredného stavu, s výnimkou roku 2001, kedy bola najnižšia (4,4 ‰). V roku 2008 dosiahla hodnotu 5,2 ‰, o 0,8 bodu vyššiu než v roku 2001.

Z hľadiska veku sú základnými trendmi poklesy sobášov v najmladších vekových kategóriách (15-19, 20-24) a vzostupy v ostatných. Do roku 2000 bol u mužov najvyšší počet sobášov vo vekovej kategórii 20-24 rokov, u žien v tejto vekovej kategórii do roku 2004. V súčasnosti sa najviac manželstiev u oboch pohlaví uzaviera vo vekovej kategórii 25-29 ročných. Oproti roku 2001 je počet sobášov v tejto skupine u mužov 2,5 násobný a u žien trojnásobný. .

14

Graf 5

počet sobášov na 1 000 obyvateľov

Hrubá miera sobášnosti v SR, 1950 - 2008 12 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0 1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980

1985

1990

1995

2000

2005

2010

rok

Tabuľka 9 Uzavreté manželstvá podľa veku ženícha v SR, 2001- 2008 v tom vo veku Rok Spolu -19 20 – 24 25 – 29 30 – 34 35 – 39 40 – 44 45 – 49 23 795 614 7 949 9 078 2 950 1 282 668 469 2001 25 062 565 7 258 10 020 3 510 1 521 783 559 2002 26 002 499 6 706 10 659 4 065 1 677 885 531 2003 27 885 724 6 772 11 309 4 811 1 789 891 583 2004 26 149 520 5 055 10 582 5 239 1 971 1025 675 2005 25 939 483 4 232 10 303 5 814 2 161 1 134 675 2006 504 4 247 10 569 6 515 2 395 1 202 734 27 437 2007 28 293 435 4 019 10 685 7 266 2 590 1 218 770 2008 Tabuľka 10 Uzavreté manželstvá podľa veku nevesty v SR, 2001- 2008 v tom vo veku Rok Spolu -19 20 – 24 25 – 29 30 – 34 35 – 39 40 – 44 45 – 49 23 795 2 830 11 251 6 331 1 545 666 438 368 2001 25 062 2 606 10 975 7 577 1 872 759 472 381 2002 26 002 2 146 10 911 8 533 2 227 844 486 367 2003 27 885 2 355 10 876 9 584 2 650 966 511 384 2004 26 149 1 752 9 027 9 586 3 294 998 515 401 2005 25 939 1 649 8 001 9 858 3 629 1 148 598 422 2006 1 597 8 101 10 336 4 296 1 308 653 462 27 437 2007 28 293 1 465 8 054 10 714 4 690 1 475 688 486 2008

50+ 785 846 980 1 006 1 082 1 137 1 271 1 310

50+ 366 420 488 559 576 634 684 721

Dôsledkom odkladania sobášov do vyššieho veku je i zvyšujúci sa priemerný vek pri sobáši. Medziročne stúpol u mužov i žien o 0,2 roku, od roku 2001 takmer o 3 roky. V roku 2008 tak bol priemerný vek pri sobáši u mužov 31,4 rokov, u žien 28,4 rokov.

Zvyšuje sa i priemerný vek vzájomne slobodných snúbencov.

15

Graf 6

Sobášnosť žien podľa veku v SR, 1993-2008

Sobášnosť mužov podľa veku v SR, 1993-2008 80

90

80

70

70 60

počet sobášov na 1000 žien

počet sobášov na 1000 mužov

60

50

40

30

50

40

30

20 20

10

10

0 1993

1998

2003

0 1993

2008

1998

2003

2008

15-19

20 – 24

25 – 29

15-19

20 – 24

25 – 29

30 – 34

35 – 39

40 – 44

30 – 34

35 – 39

40 – 44

45 – 49

50+

45 – 49

50+

Z hľadiska poradia sobášov má veľký význam sledovanie prvosobášnosti, tzn. sobášov slobodných ženíchov, resp. slobodných neviest. Prvosobášnosť sa z demografického hľadiska považuje za základ sformovania manželskej rodiny a manželskej plodnosti. Podiel prvých sobášov tvoril až do polovice 90-tych rokov 90-percentný podiel, ale potom nastúpila tendencia poklesu a v súčasnosti je podiel prvosobášnosti u mužov 85 % a u žien 87 %.

Klesá i podiel sobášov vzájomne slobodných ženíchov a neviest, približne rovnakým tempom ako prvosobášnosť. Podiely sobášov vzájomne slobodných ženíchov a neviest tvoria v súčasnosti 80 % zo všetkých uzavretých manželstiev.

V sobášoch vyššieho poradia dominuje druhé poradie uzavretých manželstiev rozvedených ženíchov (13 %), resp. rozvedených neviest (11 %).

16

Tabuľka 11 Uzavreté manželstvá podľa rodinného stavu snúbencov v SR, 2001- 2008 Uzavreté Ženísi Nevesty manželstvá Rok slobodní rozvedení ovdovení slobodné rozvedené ovdovené spolu absolútne údaje 2001 20 747 2 836 212 21 198 2 384 213 23 795 2002 21 708 3 094 260 22 238 2 618 206 25 062 2003 22 477 3 271 254 23 118 2 681 203 26 002 2004 24 683 2 948 254 25 087 2 627 171 27 885 2005 22 690 3 245 214 23 148 2 840 161 26 149 2006 22 106 3 634 199 22 694 3 099 146 25 939 2007 23 240 3 951 246 23 859 3 399 179 27 437 2008 24 131 3 931 231 24 676 3 446 171 28 293 podiel z celkového počtu sobášov (v %) 2001 87,2 11,9 0,9 89,1 10,0 0,9 100 2002 86,6 12,4 1,0 88,7 10,5 0,8 100 2003 86,4 12,6 1,0 88,9 10,3 0,8 100 2004 88,5 10,6 0,9 90,0 9,4 0,6 100 2005 86,8 12,4 0,8 88,5 10,9 0,6 100 2006 85,2 14,0 0,8 87,5 11,9 0,6 100 84,7 14,4 0,9 87,0 12,4 0,6 100 2007 2008 85,3 13,9 0,8 87,2 12,2 0,6 100

Obvykle je v uzatváraných manželstvách starší muž, tieto manželstvá tvoria 80 %. Najčastejší vekový rozdiel je 1-4 roky v prospech muža (40 %).

Zmeny vo vývoji sobášnosti v Slovenskej republike sú spôsobované viacerými faktormi, uvedieme aspoň niektoré: a) ekonomické, ktoré môžu byť jednak objektívnym faktom alebo súvisia so zmenenými materiálnymi nárokmi jednotlivca alebo páru, čo často smeruje ku konzumnému spôsobu života, kde inštitúcia manželstva nezohráva podstatnú pozíciu; b) sociálne, ktoré odrážajú zmeny statusu inštitúcie manželstva, vedúce k zníženiu jeho autority a prestíže, predovšetkým popularizáciou iných foriem spolužitia (kohabitácie, LAT- Living Apart Together ); c) hodnotové, preferujúce postmoderné hodnoty (relativizácia princípov a hodnôt podstatných pre manželstvo, rozširovanie individualizmu, ktorý je v podstate nezlučiteľný s fungujúcim rodinným spolužitím, atď.).

17

3.2 Rozvodovosť Rozvod je jednou z foriem zániku manželstva. V Slovenskej republike rozvodové konanie upravuje Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.), podľa ktorého: „K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí“.

Rozvod má teda celospoločenské dôsledky, pretože radikálne mení vzťahy členov rodiny, čím narúša predovšetkým harmonický vývoj osobnosti detí ale i dospelých členov rodiny, vplýva na ekonomické podmienky dotknutých členov, z demografického hľadiska mení štruktúry podľa rodinného stavu a znižuje manželskú plodnosť.

Vývoj rozvodovosti má vo všeobecnosti stále rastúci trend i keď sa vyskytujú občasné medziročné poklesy. V roku 2008 bol počet rozvodov 12,7 tisíc, čím sa ich počet dostal po minulom medziročnom poklese opäť na úroveň roku 2006, kedy bolo historické maximum rozvodovosti.

Tabuľka 12 Vybrané charakteristiky rozvodovosti v SR, 2001- 2008 Rok Ukazovateľ 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 12 443 13 752 13 606 13 857 14 346 14 007 13 048 13 412 Počet ukončených konaní Rozvody: 9 817 10 960 10 716 10 889 11 553 12 716 12 174 12 675 absolútny počet 1,8 2,0 2,0 2,0 2,1 2,4 2,3 2,3 na 1 000 obyvateľov 41,3 43,7 41,2 39,0 44,2 49,0 44,4 44,8 na 100 uzavretých manželstiev Priemerný vek pri rozvode: 38,6 38,5 38,9 39,3 39,6 40,0 40,2 40,4 muži 36,1 36,0 36,3 36,7 37,0 37,4 37,5 37,7 ženy

Vďaka vyššiemu počtu sobášov v roku 2008 index rozvodovosti ale nedosiahol úroveň roku 2006 a bol nižší o 4 body, takže na 100 manželstiev uzavretých v roku 2008 pripadlo 45 rozvodov.

Hrubá miera rozvodovosti sa oproti roku 2001 zvýšila o 0,5 bodu, zaznamenal sa aj jej mierny medziročný nárast.

18

Graf 7 Hrubá miera rozvodovosti v SR, 1950 - 2008 2,5

počet rozvodov na 1 000 obyvateľov

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0 1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980

1985

1990

1995

2000

2005

2010

rok

Novodobým trendom však je, že stúpa podiel návrhov, ktoré skončili rozvodom. Tento podiel bol v roku 2008 zatiaľ najvyšší (95 %). Kým do 90-tych rokov bol podiel návrhov končiacich rozvodom pod 70 %, v priebehu ďalších 15 rokov vzrástol na 80 %, za ostatné 3 roky sa zvýšil o 15 bodov.

Rastom podielu návrhov končiacich rozvodom klesá podiel návrhov vzatých späť. Takmer do polovice 90-tych rokov tak končilo okolo 20 % návrhov, v roku 2001 to bolo 14 % a v roku 2008 už len 4 %.

Graf 8 Rozvodové konania v SR podľa výsledku, 1993-2008 100 90 80 70

%

60 50 40 30 20 10 0 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 rok manželstvo rozvedené

návrh zamietnutý

návrh vzatý späť

iné rozhodnutie

manželstvo prehlásené za neplatné

Z celkového počtu ukončených konaní podali dve tretiny návrhov ženy. Vyššia rozvodová aktivita žien má dlhodobý charakter, pomer je relatívne stály.

19

Kvalitatívnym ukazovateľom rozvodovosti sú príčiny rozvratu manželstva.

Tieto sa sledujú osobitne zo strany muža a osobitne zo strany ženy. Najčastejšou príčinou rozvratu manželstva je dlhodobo a u oboch pohlaví „rozdielnosť pováh, názorov a záujmov“, podiel rozvodov z dôvodu tejto príčiny sa pohybuje okolo 60 %.

Na strane mužov sú ďalej najpočetnejšími príčinami „nevera“, ktorej podiel dlhodobo osciluje okolo 11 % a „alkoholizmus“ (8 %). Podiel alkoholizmu ako príčiny má klesajúci trend, oproti začiatku 90-tych rokov klesol na polovicu, oproti roku 2001 o 2,4 bodu.

U žien sú ďalšími najpočetnejšími príčinami „súd nezistil zavinenie“ (klesajúci trend, 15 % v roku 2008 ) a „ostatné príčiny“ (rastúci trend, 13 % v 2008).

Tabuľka 13 Rozvody podľa príčin rozvratu manželstva v SR, 2001- 2008 Rok Príčina rozvratu manželstva 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 muži 296 367 375 267 245 281 232 202 Neuvážené uzavretie manželstva Alkoholizmus Nevera Nezáujem o rodinu Zlé zaobchádzanie, odsúdenie pre trestný čin Rozdielnosť pováh, názorov a záujmov Zdravotné dôvody, vrátane neplodnosti Sexuálne nezhody Ostatné príčiny Súd nezistil zavinenie ženy Neuvážené uzavretie manželstva Alkoholizmus Nevera Nezáujem o rodinu Zlé zaobchádzanie, odsúdenie pre trestný čin Rozdielnosť pováh, názorov a záujmov Zdravotné dôvody, vrátane neplodnosti Sexuálne nezhody Ostatné príčiny Súd nezistil zavinenie

1 043 1 159 1 117 1 168 1 200 1 255 998 1 125 1 118 1 251 1 373 1 292 865 884 708 617 628 653

1 064 1 341 532

1 044 1 396 555

225

198

208

5 586 6 235 6 187 6 334 6 844 7 796

7 519

7 759

154

170

191

202

194

49

40

24

40

28

19

36

28

68 472 286

81 581 318

62 647 287

63 647 300

71 696 274

57 833 305

47 883 322

31 1 083 369

296 82 531 369

367 86 604 369

375 112 660 278

267 104 747 235

245 128 720 251

281 149 767 268

232 125 781 249

202 105 817 247

4

14

20

16

24

19

19

19

5 586 6 235 6 187 6 334 6 844 7 796

7 519

7 759

38

50

36

68 81 62 63 71 57 735 859 1 095 1 149 1 218 1 391 2 096 2 294 1 881 1 932 2 006 1 950

47 1 344 1 808

31 1 598 1 861

50

51

46

42

46

Priemerná dĺžka rozvedeného manželstva je v súčasnosti okolo 14 rokov. Od roku 2001 sa zvýšila o 1 rok. Dlhodobo je možné sledovať trend mierneho predlžovania priemernej dĺžky rozvedených manželstiev. Tento jav je dôsledkom nárastu počtu rozvodov po dlhšej dobe trvania manželstva. Napríklad počet rozvodov po 25 rokoch trvania manželstva sa od roku 2001 zvýšil o vyše 60 %, okolo 50-percentný nárast je i v skupinách rozvodov po 15-19 a 20-24 rokov trvania.

20

Tabuľka 14 Rozvody podľa dĺžky trvania manželstva v SR, 2001- 2008 Dĺžka trvania rozvedeného manželstva (v rokoch) Rozvody Rok spolu -1 2 3 4 5 6 7 8 9+ 2001 9 817 134 450 526 465 515 457 459 478 6 333 2002 10 960 332 455 528 584 549 511 500 467 7 034 2003 10 716 323 382 496 494 549 498 512 452 7 010 2004 10 889 310 390 459 504 597 518 514 446 7 151 2005 11 553 332 391 448 534 546 506 521 488 7 787 2006 12 716 311 454 502 548 538 559 610 573 8 621 2007 12 174 318 428 539 524 502 480 534 505 8 344 12 675 378 435 543 576 592 503 507 492 8 649 2008

Priemerná dĺžka trvania rozvedeného manželstva 13,1 13,1 13,3 13,6 13,9 14,2 14,2 14,2

Z hľadiska poradia tvoria rozvody prvého poradia okolo 90 % u žien aj u mužov.

V Dohovore o právach dieťaťa (č. 104/1991 Zb.) je v článku 18 definovaná rodičovská zodpovednosť: „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa“.

Rozvod prinajmenšom napĺňanie tejto povinnosti sťažuje. Rozvedené manželstvá s maloletými deťmi tvoria 65-70 % rozvodov. Prevládajú rozvedené manželstvá s jedným dieťaťom, v rámci rozvodov s maloletými deťmi tvoria takmer 60 %. Priemerný počet detí v rozvádzaných manželstvách je 1,5.

Tabuľka 15 Rozvody s maloletými deťmi v SR, 2001- 2008 Z rozvedených manželstiev, manželstvá s maloletými deťmi Rok Spolu jedno % dve % tri a viac % 6 880 3 965 57,6 2 375 34,5 540 7,9 2001 7 691 4 464 58,0 2 618 34,1 609 7,9 2002 7 470 4 391 58,8 2 543 34,0 536 7,2 2003 7 329 4 297 58,6 2 536 34,6 496 6,8 2004 7 609 4 469 58,7 2 651 34,9 489 6,4 2005 8 474 4 968 58,6 2 945 34,8 561 6,6 2006 7 994 4 684 58,6 2 738 34,2 572 7,2 2007 8 281 4 857 58,7 2 902 35,0 522 6,3 2008

Priemerný počet detí 1,5 1,5 1,5 1,5 1,5 1,5 1,5 1,5

Rozvodovosť súvisí z hľadiska demografických procesov i so sobášnosťou.

Na jednej strane vo vývoji týchto procesov dochádza v slovenskej populácii k „rozporu“, pretože hoci sobášnosť dlhodobo klesala počet rozvodov stúpal. Avšak ako sa zvyšuje priemerný vek pri sobáši, zvyšuje sa i priemerný vek pri rozvode, ktorého zvyšovanie je podporené i rozvodmi manželstiev po dlhšej dobe trvania manželstva. V roku 2008 bol priemerný vek muža pri rozvode 40,4 rokov a u žien 37,7. Oproti roku 2001 sa zvýšil u mužov o 1,8 a u žien o 1,6 rokov.

Z hľadiska veku je viditeľný trend rastu rozvodovosti vo vyšších vekových skupinách, najintenzívnejšie v kategóriách 35-39, 40-44 ročných, kde od roku 2001 došlo k zvýšeniu o 4 body. Pokles, i keď menej výrazný, je v mladších vekových kategóriách a súvisí s ich nižšou sobášnou aktivitou.

21

Tabuľka 16 Miery rozvodovosti podľa veku a pohlavia, 2001- 2008 Rok Veková skupina 2001 2002 2003 2004 2005 2006 rozvody na 1 000 mužov 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 15 – 19 1,6 1,7 1,4 1,3 1,0 1,0 20 – 24 7,7 8,3 7,4 6,6 6,3 6,2 25 – 29 10,2 11,3 11,0 11,1 11,8 11,9 30 – 34 9,0 10,6 10,6 10,8 11,6 13,5 35 – 39 7,9 8,8 8,9 9,2 10,0 11,5 40 – 44 6,3 6,9 6,9 7,1 7,8 8,5 45 – 49 4,3 4,5 4,5 4,8 5,2 5,8 50 – 54 2,3 2,7 2,6 2,8 3,0 3,3 55 – 59 1,1 1,1 1,2 1,5 1,5 1,7 60 – 64 0,4 0,4 0,4 0,4 0,4 0,5 65+ rozvody na 1 000 žien 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 15 – 19 4,2 4,6 3,9 3,6 3,2 3,1 20 – 24 9,8 11,0 10,0 9,6 9,8 9,8 25 – 29 10,2 11,2 11,6 11,8 12,2 13,5 30 – 34 8,7 9,8 9,7 9,6 10,9 12,7 35 – 39 6,9 7,7 7,9 8,4 8,8 10,5 40 – 44 4,9 5,5 5,2 5,5 6,4 6,6 45 – 49 3,0 3,0 3,2 3,3 3,6 3,9 50 – 54 1,2 1,5 1,4 1,5 1,5 1,9 55 – 59 0,5 0,4 0,6 0,6 0,6 0,8 60 – 64 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 65+

2007

2008

0,0 1,0 5,7 11,3 12,4 11,2 8,5 5,5 3,2 1,6 0,5

0,0 0,9 5,4 11,2 13,2 11,6 9,5 5,7 3,1 1,6 0,6

0,1 2,9 8,9 12,9 12,1 10,0 6,4 3,7 2,0 0,8 0,2

0,1 3,0 8,9 13,0 13,1 10,5 7,0 3,8 1,9 0,7 0,1

Trend neustáleho zvyšovania rozvodovosti v Slovenskej republike je spôsobovaný viacerými faktormi, najpodstatnejšími sa vo vzťahu k tomuto demografickému javu javia: a) relativizácia tradičných hodnôt, medzi ktoré sa v minulosti radila aj nerozlučiteľnosť manželstva; b) popularizácia rozvodu ako forma riešenia manželskej krízy; c) rast spoločenskej akceptovateľnosti kohabitácií ; d) zmeny v súdnej praxi.

22

3.3 Pôrodnosť a plodnosť Pôrodnosť a plodnosť zohrávajú zásadnú úlohu v reprodukčnom procese každej populácie.

Všeobecná pôrodnosť a v mladom veku, typická pre slovenskú populáciu do 80-tych rokov minulého storočia, prešla v 90-tych rokoch zásadnou zmenou.

Transformovala sa do pôrodnosti, ktorej hlavnými znakmi sú posun pôrodov do vyššieho veku i zvyšovanie podielu bezdetných. Dôsledkom tejto transformácie bolo zníženie realizovanej plodnosti. Úhrnná plodnosť, ako ukazovateľ intenzity tohto procesu, klesla pod záchovnú hodnotu (2,1 živo narodených detí pripadajúcich na 1 ženu) na prelome 80-tych a 90-tych rokov 20. storočia a jej pokles pokračoval až do roku 2002. Od tohoto roku má úhrnná plodnosť tendenciu mierne sa zvyšovať.

Kritickou hodnotou úhrnnej plodnosti je 1,5 detí na 1 ženu. Pod touto kritickou hodnotou je však úhrnná plodnosť v Slovenskej republike už 13 rokov. Pri úhrnnej plodnosti 1,3 sa populácia považuje za populáciu s veľmi nízkou plodnosťou.

Slovenská populácia bola populáciou s veľmi nízkou plodnosťou od roku 2000 do roku 2007, v roku 2008 sa dostala tesne nad túto hranicu a dosiahla hodnotu 1,32. Ďalšími syntetickými ukazovateľmi plodnosti sú hrubá a čistá miera reprodukcie. Z hodnôt hrubej miery reprodukcie vyplýva, že od začiatku 90-tych rokov ženy nezabezpečujú za seba náhradu. V tomto storočí sa úroveň náhrady pohybuje okolo 0,6 dievčaťa za ženu.

Hodnoty čistej miery reprodukcie poukazujú na to, že pri zachovaní úrovne plodnosti a úmrtnosti žien z roku 2008 nebude v budúcich generáciách zachovaný rovnaký počet matiek – ich počet bude takmer o 40 % nižší.

Tabuľka 17 Miery reprodukcie a plodnosti v SR, 2001- 2008 Ukazovateľ Hrubá miera reprodukcie

Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 0,578 0,578 0,583 0,603 0,609 0,603 0,612 0,644

Čistá miera reprodukcie

0,572

0,570

0,575

0,595

0,601

0,596

0,605

0,637

Úhrnná plodnosť

1,198

1,185

1,199

1,241

1,253

1,239

1,251

1,320

V roku 2008 sa narodilo 57 360 živých detí, v tom 29 354 chlapcov a 28 006 dievčat. Podiel chlapcov predstavoval 51,2 %. Mŕtvonarodených detí bolo 226, v sledovanom období tvoria 0,4 % všetkých narodených, takže na 1000 živonarodených pripadajú 4 mŕtvonarodené deti.

Minimum pôrodov v sledovanom období bolo v roku 2002, hrubá miera pôrodnosti klesla v období od 2001-2003 pod 10 ‰, čo nemá obdobu v doterajšej demografickej histórii pôrodnosti Slovenska. Od roku 2004 je už pôrodnosť opäť nad hranicou 10 ‰, výraznejší vzostup však nastal práve v minulom roku, kedy bol medziročný rast počtu živonarodených 2,9 tisíc a hrubá miera pôrodnosti stúpla o 0,5 bodu.

23

Tabuľka 18 Vybrané charakteristiky pôrodnosti v SR, 2001- 2008 Rok Ukazovateľ 2001 2002 2003 2004 2005 Narodení spolu 51 343 51 035 51 930 53 958 54 625 v tom: živo 51 136 50 841 51 713 53 747 54 430 mŕtvo 207 194 217 211 195 Živonarodení 9,5 9,5 9,6 10,0 10,1 na 1 000 obyvateľov Mŕtvonarodení 4,0 3,8 4,2 3,9 3,6 na 1 000 narodených Priemerný vek živorodičky: 26,46 26,67 26,95 27,19 27,51 spolu v 1. poradí 24,14 24,53 24,88 25,26 25,66

2006 54 122

2007 54 631

2008 57 586

53 904 218

54 424 207

57 360 226

10,0

10,1

10,6

4,0

3,8

3,9

27,78 25,97

28,07 26,30

28,31 26,59 Graf 9

2010

2005

2000

1995

1990

1985

1980

1975

1970

1965

1960

1955

30,0 28,0 26,0 24,0 22,0 20,0 18,0 16,0 14,0 12,0 10,0 8,0 6,0 4,0 2,0 0,0 1950

počet živonarodených na 1000 obyvateľov

Hrubá miera živorodenosti v Slovenskej republike, 1950-2008

rok

Trend posúvania pôrodov do vyššieho veku žien zostal zachovaný.

V absolútnych číslach sa síce najviac detí rodí od roku 2001 vo vekovej skupine 25-29 ročných, ale táto skupina zaznamenala medziročný nárast len o 2 %, kým vo vekovej skupine 30-34 ročných došlo k zvýšeniu o 12 % a u 35-39 ročných až o 16 %. V porovnaní s rokom 2001 došlo ešte k výraznejším diferenciáciám počtu pôrodov v jednotlivých vekových kategóriách. Ide o pokles v mladších vekových skupinách, napr. pôrody 20-24 ročných klesli takmer o tretinu a vzostup u starších, napr. v skupine 30-34 sa počet pôrodov viac ako zdvojnásobil, u 35-39 stúpol o 74 %.

Počet pôrodov úzko súvisí i s počtom možných rodičiek, ale i v prepočte počtu živonarodených na 1000 žien jednotlivých vekových kategórií sa potvrdzuje výrazný vzostup pôrodnosti predovšetkým u 30-35 ročných žien, a to medziročne o 3,3 bodu a oproti roku 2001 o 25 bodov.

To naznačuje, že skutočne ide o odklady materstva do vyššieho veku a nie 24

o zanikajúcu túžbu po dieťati. Že dochádza k odkladom materstva je výsledkom i sociálneho tlaku súčasnej postmodernej spoločnosti, pretože neustále ponúka vyššie a vyššie sociálne, ekonomické, kultúrne, vzdelanostné a ďalšie štandardy, v dosahovaní ktorých je dieťa často obmedzením.

Graf 10 Miery plodnosti žien podľa veku v SR, 1993, 2001, 2008 200 180

počet živonarodených na 1000 žien

160 140 120 100 80 60 40 20 0 15

17

19

21 1993

23

25

27

29 31 vek matky 2001

33

35

37

39

41

43

2008

Z hľadiska počtu živonarodených detí podľa poradia dominujú dlhodobo deti prvého poradia a ide o tendenciu postupného zvyšovania ich podielu, a to na úkor všetkých ostatných poradí. V roku 2008 sa narodila takmer polovica detí v prvom poradí.

Rovnako rastúca tendencia je v počte i podiele detí narodených mimo manželstva. V roku 2008 sa mimo manželstva narodilo 30 % detí, oproti roku 2001 sa tento podiel zvýšil o 10 bodov. Na zvýšení sa podieľajú predovšetkým mladšie ženy, u žien 20-24 ročných sa narodilo mimo manželstva 44 % živých detí, u 25-39 ročných 23 %, ale u 30-34 ročných „len“ 19 %, hoci v tejto kategórii pôrodnosť výrazne stúpa.

Tento trend už je zrejme dôsledkom zmien hodnotových systémov vedúcich v súvislosti s rodinným životom k nedoceňovaniu významu tradičnej rodiny a následne k zvyšovaniu podielu detí, ktoré sú vychovávané len matkami, resp. len jedným rodičom.

25

Tabuľka 19 Živonarodení podľa poradia v SR, 2001- 2008 Rok

Živonarodení

v tom v poradí

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

spolu 51 136 50 841 51 713 53 747 54 430 53 904 54 424 57 360

1 22 751 23 131 23 622 25 156 25 250 25 239 25 697 27 857

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

44,5 45,5 45,7 46,8 46,4 46,8 47,2 48,6

2 3 4 16 621 6 167 2 582 16 331 6 098 2 414 16 577 6 036 2 456 16 769 6 239 2 452 17 336 6 220 2 484 17 160 6 111 2 396 17 435 6 139 2 195 17 958 6 289 2 318 štruktúra (v %) 32,5 12,1 5,0 32,1 12,0 4,8 32,1 11,7 4,7 31,2 11,6 4,6 31,9 11,4 4,5 31,8 11,3 4,5 32,0 11,3 4,0 31,3 11,0 4,0

26

5+ 3 015 2 867 3 022 3 131 3 140 2 998 2 958 2 938 5,9 5,6 5,8 5,8 5,8 5,6 5,5 5,1

Živonarodení mimo manželstva 10 105 10 984 12 073 13 319 14 136 14 820 15 666 17 287 19,8 21,6 23,3 24,8 26,0 27,5 28,8 30,1

3.4 Potratovosť Potratovosť je demografický jav, ktorý sekundárne ovplyvňuje demografické výsledky prirodzenej reprodukcie, pretože znižuje pôrodnosť a zároveň je svojim obsahom blízky úmrtnosti.

Potrat je predčasne ukončené tehotenstvo a v národnej legislatíve je definované vo Vyhláške Ministerstva zdravotníctva SSR č. 22/1988 Zb. o povinných hláseniach súvisiacich s ukončením tehotenstva, podľa ktorej ide o potrat ak: „a) plod neprejavuje znaky života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 1000 g a ak hmotnosť nemožno zistiť a ide o tehotenstvo kratšie ako 28 týždňov, b) plod prejavuje niektorý znak života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 500 g, ale neprežije 24 hodín po pôrode, c) z maternice bolo vyňaté plodové vajce bez plodu alebo tehotenská sliznica. Potratom je taktiež ukončenie mimomaternicového tehotenstva alebo umelé prerušenie tehotenstva urobené podľa osobitných predpisov“. V tomto kontexte je realizované aj štatistické spracovanie potratovosti ako hromadného javu.

Vývoj celkovej potratovosti je v Slovenskej republike výrazne ovplyvňovaný vývojom umelej potratovosti. Umelé potraty boli legalizované zákonom Národného zhromaždenia ČSR č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti. V súčasnosti je v platnosti zákon SNR č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: „Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.“ V roku 2008 bolo potratom ukončených 18 452 tehotenstiev, čím došlo k medziročnému zvýšeniu, prvýkrát od roku 1988, kedy bolo evidovaných maximum potratov. Na medziročnom zvýšení sa priamo podieľajú samovoľné potraty, ktoré zaznamenávajú v početnosti rastúci trend a sekundárne i umelé, pretože ich pokles má výrazne spomaľujúce sa tempo (napr. v roku 2008 bol medziročný pokles o 30 umelých potratov).

Index potratovosti má dlhodobo klesajúcu tendenciu a od svojho maxima v roku 1988 (71 potratov na 100 narodených) klesol do roku 2008 o 39 bodov.

Medziročný pokles je, napriek zvýšeniu počtu potratov, spôsobený vyššou pôrodnosťou v roku 2008. Znižovanie sa indexu potratovosti je spôsobené klesaním indexu indukovanej potratovosti, ktorý sa z hodnoty 61 (v roku 1988) dostal na úroveň 23 umelých potratov na 100 narodených v roku 2008. Index spontánnej potratovosti má charakter stability, jeho hodnoty sa pohybujú v rozmedzí 9-10. Ďalším dlhodobým trendom je, že sa z hľadiska vzájomného pomeru spontánnych a indukovaných potratov zvyšuje podiel spontánnych potratov, ich podiel sa od roku 2001 zvýšil o 6,5 bodu a v súčasnosti tvoria vyše 27 % všetkých potratov (v roku 1988 tvorili 14 %).

Hrubá miera potratovosti sa oproti roku 2001 znížila o 0,8 bodu. Mierne zvýšenie počtu potratov však spôsobilo, že jej pokles sa v roku 2008 zastavil a k medziročnému zníženiu nedošlo.

27

Tabuľka 20 Vybrané charakteristiky potratovosti v SR, 2001- 2008 Rok Ukazovateľ 2001 2002 2003 2004 2005 22 792 22 141 21 159 20 075 19 332 Potraty spolu v tom: 18 026 17 382 16 222 15 307 14 427 umelé* 79,1 78,5 76,7 76,2 74,6 % 4 766 4 759 4 937 4 768 4 905 samovoľné 20,9 21,5 23,3 23,8 25,4 % Potraty 4,2 4,1 3,9 3,7 3,6 na 1 000 obyvateľov Potraty 44,4 43,4 40,7 37,2 35,4 na 100 narodených

2006 19 054

2007 2008 18 318 18 452

14 243 74,8 4 811 25,2

13 424 13 394 73,3 72,6 4 894 5 058 26,7 27,4

3,5

3,4

3,4

35,2

33,5

32,0

* vrátane mimo maternicového tehotenstva

Graf 11

Hrubá miera potratovosti v SR, 1953-2008 12,0 11,0 počet potratov na 1000 obyvateľov

10,0 9,0 8,0 7,0 6,0 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0 1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980

1985

1990

1995

2000

2005

2010

rok

V štruktúre tehotenstiev je jednoznačný trend znižovania podielu potratov a zvyšovanie podielu tehotenstiev ukončených pôrodom. V roku 2008 skončilo narodením dieťaťa 76 zo 100 ukončených tehotenstiev, o 6 viac ako v roku 2001.

Tabuľka 21 Ukončené tehotenstvá v SR, 2001- 2008 Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Narodení 51 343 51 035 51 930 53 958 54 625 54 122 54 631 57 586

Potraty 22 792 22 141 21 159 20 075 19 332 19 054 18 318 18 452

Ukončené tehotenstvá spolu* 74 135 73 176 73 089 74 033 73 957 73 176 72 949 76 038

Zo 100 tehotenstiev bolo ukončených narodením potratom 69,3 30,7 69,7 30,3 71,1 28,9 72,9 27,1 73,6 26,4 74,0 26,0 74,9 25,1 75,7 24,3

*ukončené tehotenstvá sú definované ako súčet počtu živo a mŕtvo narodených detí a potratov

28

Potraty vo vzťahu k rodivému kontingentu charakterizuje všeobecná miera potratovosti. V súčasnosti pripadá na 1 000 žien vo fertilnom veku (15-49 rokov) 13 potratov.

Podľa úhrnnej potratovosti pripadá v sledovanom období (2001-2008) priemerne 0,5 potratu na jednu ženu v reprodukčnom veku. Úhrnná umelá potratovosť mierne klesá, v ostatných 4 rokoch pripadá na 1 ženu vo fertilnom veku 0,3 interrupcie. Ide o štvornásobný pokles oproti maximu v roku 1988.

Tabuľka 22 Potraty a potratovosť podľa veku žien v SR, 2001- 2008 Rok Vek matky 2001 2002 2003 2004 2005 2006 potraty vo veku žien 23 13 16 23 20 18 – 14 2 172 2 040 1 905 1 751 1 624 1 530 15 – 19 5 254 4 924 4 488 4 118 3 766 3 635 20 – 24 6 037 5 970 5 625 5 253 5 003 4 842 25 – 29 4 511 4 446 4 541 4 537 4 542 4 744 30 – 34 3 242 3 262 3 122 2 983 2 944 2 967 35 – 39 1 431 1 362 1 339 1 289 1 314 1 228 40 – 44 121 118 120 119 116 86 45 – 49 1 6 3 2 3 4 50+ Spolu 22 792 22 141 21 159 20 075 19 332 19 054 potraty na 1 000 žien vo veku 10,0 9,5 9,1 8,5 8,0 7,7 15 – 19 22,8 21,5 20,0 18,5 17,1 16,7 20 – 24 27,9 26,8 24,5 22,8 21,6 21,0 25 – 29 25,0 24,3 23,4 22,8 21,9 22,0 30 – 34 17,0 17,3 17,0 16,4 16,4 16,5 35 – 39 7,2 7,0 7,0 6,7 6,9 6,5 40 – 44 0,6 0,6 0,6 0,6 0,6 0,4 45 – 49 Spolu 15 – 49 15,8 15,3 14,7 13,9 13,5 13,3

2007

2008

20 1 483 3 437 4 414 4 734 2 858 1 251 119 2 18 318

20 1 523 3 366 4 392 4 660 3 105 1 258 126 2 18 452

7,7 16,0 19,3 21,3 15,6 6,7 0,6 12,9

8,1 15,9 19,4 20,5 16,3 6,8 0,7 13,0

Z hľadiska poradia 75 % potratov boli v roku 2008 potraty prvého poradia, u indukovaných potratov tvoria potraty prvého poradia 71 %.

Vo vzťahu rodinný stav a umelá potratovosť je zaujímavé, že pomer vydatých a nevydatých žien, ktoré podstúpili umelé ukončenie tehotenstva je 1:1.

Podľa počtu živonarodených detí najvyššie podiely tvoria potraty bezdetných žien a žien s 2 deťmi, takmer zhodne, a to 30 %. Tento stav potvrdzuje súčasné trendy, t.j. odklad materstva do vyššieho veku a stále pretrvávajúci model dvojdetnej rodiny. Spomínaný trend dokumentuje i to, že najvyšší podiel interrupcií, takmer 40 %, sa u slobodných žien realizuje v najmladších vekových skupinách fertilného veku (15-19, 20-24) bez detí a u vydatých v starších vekových skupinách (25-29, 30-34, 35-40) s dvoma deťmi, takmer 35 %.

29

3.5 Úmrtnosť Úmrtnosť je jedna z dvoch základných zložiek prirodzeného pohybu obyvateľstva. Jej úroveň spôsobuje zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva, ak prevyšuje pôrodnosť má za následok úbytok danej populácie.

Z demografického hľadiska je ovplyvňovaná predovšetkým pohlavím, vekom a rodinným stavom. Ďalšími podstatnými faktormi sú geografická poloha územia, na ktorom populácia žije, stav životného prostredia, úroveň zdravotnej starostlivosti, vzdelanie a povolanie jednotlivca, ekonomická situácia spoločnosti i jednotlivca, kriminalita, nehodovosť, vojenské operácie, atď.

Tabuľka 23 Vybrané charakteristiky úmrtnosti v SR, 2001- 2008 Rok Ukazovateľ 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 Počet zomretých spolu 51 980 51 532 52 230 51 852 53 475 53 301 53 856 53 164 v tom: muži 27 705 27 415 27 702 27 304 28 151 28 091 28 226 27 994 24 275 24 117 24 528 24 548 25 324 25 210 25 630 25 170 ženy Počet zomretých 9,7 9,6 9,7 9,6 9,9 9,9 10,0 9,8 na 1 000 obyvateľov

V sledovanom období je počet úmrtí v Slovenskej republike v intervale medzi 51 - 54 tisíc. Hoci populácia starne hrubá miera úmrtnosti sa medziročne znížila o 0,2 bodu, takže v roku 2008 pripadlo na 1000 obyvateľov 9,8 zomretých.

Graf 12 Hrubá miera úmrtnosti v SR, 1950-2008 12

počet zomretých na 1000 obyvateľov

11 10 9 8 7 6 5 1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980

1985

1990

1995

2000

2005

2010

rok

V dôsledku mužskej nadúmrtnosti tvoril podiel zomretých mužov 53 %, zomreté ženy 47 %. Na 1000 zomretých žien tak pripadlo 1 112 zomretých mužov.

Mužská nadúmrtnosť je typická pre slovenskú populáciu od narodenia až približne do polovice 70-tich rokov ľudského života. Najvýraznejšie rozdiely v úmrtnosti medzi mužmi a ženami sú vo vekových skupinách 20-24 a 25-29 ročných, kde zomretí muži tvoria vyše 80 %, v týchto vekových skupinách je to však spôsobené predovšetkým úmrtiami mužov na vonkajšie príčiny.

30

Graf 13 Podiel zomretých podľa pohlavia a veku v SR, 2008 podiel zomretých (%)

90 80 70 60 50 40 30 20 10 85+

80–84

75–79

70–74

65–69

60–64

55–59

50–54

45–49

40–44

35–39

30–34

25–29

20–24

15–19

10–14

5–9

1–4

0

0

vekové kategórie

muži

ženy

Vo vekových skupinách nad 35 rokov k mužskej nadúmrtnosti prispievajú predovšetkým choroby obehovej sústavy.

Tabuľka 24 Zomretí podľa pohlavia a vybraných vekových skupín na 100 000 obyvateľov SR, 2001- 2008 Veková skupina Rok 35 - 39 40 - 44 45 - 49 50 - 54 muži ženy muži ženy muži ženy muži ženy 245 82 424 155 711 266 1 136 401 2001 240 75 434 145 727 249 1 160 375 2002 246 90 433 140 729 247 1 131 382 2003 230 73 396 146 651 260 1 091 381 2004 231 86 373 142 710 260 1 104 387 2005 232 80 374 136 687 237 1 081 407 2006 222 89 387 157 679 268 1 067 363 2007 221 65 374 144 651 227 1 083 365 2008

Podstatnou kvalitatívnou kategóriou úmrtnosti sú príčiny smrti. V Slovenskej republike sa od roku 1994 pri určovaní príčin smrti používa kategorizácia podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10). Z 19 kapitol MKCH sa v piatich (Choroby obehovej sústavy, Nádory, Vonkajšie príčiny, Choroby dýchacej sústavy, Choroby tráviacej sústavy) sústreďuje 93 % úmrtí mužov i žien.

Rozdiely medzi mužmi a ženami sú v intenzite úmrtnosti na dané príčiny.

Najvyšší počet i podiel úmrtí pripadá na choroby obehovej sústavy, ročne zomiera okolo 13 tisíc mužov a 15-16 tisíc žien. Pri tomto type ochorení sú najzávažnejšími ischemické choroby srdca a cievne choroby mozgu.

Druhou najčastejšou príčinou sú nádory, úmrtia z dôvodu tejto príčiny tvoria u mužov 25 % a u žien 20 % všetkých úmrtí. Najvyššiu úmrtnosť zaznamenávame pri nádorových ochoreniach dýchacích orgánov a orgánov tráviacej sústavy.

V mužskej časti populácie je vysoká úmrtnosť i na nádorové ochorenia prostaty, u žien je stále najzávažnejším problémom nádor prsníka.

31

Tabuľka 25 Úmrtnosť mužov podľa vybraných príčin smrti v SR, 2001- 2008 Príčiny smrti Choroby Choroby Choroby Vonkajšie Rok obehovej Nádory dýchacej tráviacej Ostatné príčiny sústavy sústavy sústavy IX II XX=(XIX) X XI muži - absolútne údaje 13 424 7 025 2 431 1 548 1 666 1 611 2001 13 181 6 768 2 427 1 622 1 751 1 666 2002 13 145 6 822 2 459 1 757 1 690 1 829 2003 13 072 6 812 2 388 1 703 1 591 1 738 2004 13 468 6 944 2 456 1 786 1 668 1 829 2005 13 538 6 815 2 454 1 678 1 802 1 804 2006 13 505 6 881 2 346 1 838 1 844 1 812 2007 13 141 6 877 2 570 1 697 1 865 1 844 2008 štruktúra (v %) 48,4 25,4 8,8 5,6 6,0 5,8 2001 48,1 24,7 8,8 5,9 6,4 6,1 2002 47,5 24,6 8,9 6,3 6,1 6,6 2003 47,9 24,9 8,8 6,2 5,8 6,4 2004 47,9 24,7 8,7 6,3 5,9 6,5 2005 48,2 24,3 8,7 6,0 6,4 6,4 2006 47,9 24,4 8,3 6,5 6,5 6,4 2007 46,9 24,6 9,2 6,1 6,7 6,6 2008 Tabuľka 26 Úmrtnosť žien podľa vybraných príčin smrti v SR, 2001- 2008 Príčiny smrti Choroby Choroby Choroby Vonkajšie Rok obehovej dýchacej tráviacej Nádory príčiny sústavy sústavy sústavy IX II XX=(XIX) X XI ženy - absolútne údaje 15 269 4 845 608 1 178 936 2001 14 887 4 736 595 1 291 1 040 2002 15 065 4 794 624 1 367 1 002 2003 15 056 4 864 674 1 255 1 069 2004 15 663 4 930 676 1 328 1 117 2005 15 759 4 917 608 1 283 1 067 2006 15 784 5 085 622 1 320 1 141 2007 15 361 5 115 604 1 284 1 165 2008 štruktúra (v %) 62,9 20,0 2,5 4,8 3,9 2001 61,7 19,6 2,5 5,4 4,3 2002 61,4 19,6 2,5 5,6 4,1 2003 61,3 19,8 2,8 5,1 4,4 2004 61,9 19,4 2,7 5,2 4,4 2005 62,5 19,5 2,4 5,1 4,2 2006 61,6 19,8 2,4 5,2 4,5 2007 61,0 20,3 2,4 5,1 4,6 2008

Spolu

27 705 27 415 27 702 27 304 28 151 28 091 28 226 27 994 100 100 100 100 100 100 100 100

Ostatné

Spolu

1 439 1 568 1 676 1 630 1 610 1 576 1 678 1 641

24 275 24 117 24 528 24 548 25 324 25 210 25 630 25 170

5,9 6,5 6,8 6,6 6,4 6,3 6,5 6,5

100 100 100 100 100 100 100 100

Treťou najčastejšou príčinou úmrtia u mužov sú vonkajšie príčiny, na následky ktorých v roku 2008 zomrelo 2,6 tisíc mužov (9,2 % zo všetkých úmrtí mužov).

K hlavným faktorom úmrtnosti v tejto kategórii patria dopravné nehody (jedna

32

štvrtina), náhodné poranenia a úmyselné sebapoškodenie.

U žien sú vonkajšie príčiny piatou najčastejšou príčinou smrti. V porovnaní s mužmi zomrelo v roku 2008 v tejto kategórii vyše 4 krát menej žien (604, t.j. 2,4 % zo všetkých úmrtí žien).

Okolo 3 tisíc úmrtí je spôsobené ochoreniami dýchacej sústavy. V roku 2008 tvorili úmrtia na ochorenia dýchacích orgánov 6,1 % u mužov a 5,1 % u žien. Úmrtnosť na ochorenia tráviacej sústavy sa pohybuje pod 3 tisíc obyvateľov ročne, vyššiu intenzitu má u mužov, približne o dva body.

Detská a dojčenská úmrtnosť je jedným z najvýznamnejších ukazovateľov socio-ekonomického a kultúrneho stavu krajiny.

V Slovenskej republike majú ukazovatele úmrtnosti na začiatku života jednotlivca pozitívny vývoj. Miera dojčenskej úmrtnosti klesla od roku 2001 o 0,3 bodu a miera detskej úmrtnosti má stabilný charakter, tzn. v súčasnosti zomiera vo veku 1- 4 roky okolo 30 detí zo 100 000.

Tabuľka 27 Detská a dojčenská úmrtnosť v SR, 2001- 2008 Ukazovateľ

Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Mŕtvonarodení a zomretí do 7 dní (perinatálna úmrtnosť) absolútny počet na 1 000 živonarodených Zomretí do 28 dní (novorodenecká úmrtnosť) absolútny počet na 1 000 živonarodených Zomretí do 1 roka (dojčenská úmrtnosť) absolútny počet na 1 000 živonarodených Zomretí od 1 do 4 rokov (detská úmrtnosť) absolútny počet na 1 000 detí vo veku 1- 4 roky

370

364

396

361

348

349

333

361

7,2

7,1

7,6

6,7

6,4

6,4

6,1

6,3

211 4,1

238 4,7

234 4,5

211 3,9

225 4,1

190 3,5

183 3,4

197 3,4

319 6,2

388 7,6

406 7,8

365 6,8

392 7,2

355 6,6

334 6,1

336 5,9

98 0,4

74 0,3

95 0,4

96 0,5

73 0,4

72 0,3

75 0,4

66 0,3

Úmrtnostné pomery jednotlivých generácií najpresnejšie vystihujú úmrtnostné tabuľky. Údaj stredná dĺžka života (nádej na dožitie) udáva, ako dlho bude ešte v priemere žiť osoba v určitom veku za predpokladu, že by po celú dobu jej života platili tie isté úmrtnostné pomery ako v roku konštrukcie úmrtnostných tabuliek.

Stredná dĺžka života mužov v Slovenskej republike je trvalo nižšia než stredná dĺžka života žien, pri narodení je v súčasnosti rozdiel takmer 8 rokov. S pribúdajúcim vekom sa tento rozdiel postupne znižuje a vo vekových skupinách nad 85 rokov sa dokonca mení v prospech mužov, ale dosahuje hodnoty rozdielu maximálne do pol roka.

U mužov stredná dĺžka života pri narodení prekročila hranicu 70 rokov v roku 2004, u žien sa prekonala hranica 78 rokov v roku 2006. Od roku 2001 sa zvýšila u mužov o 1,3 roka a u žien o 1,2 roka.

33

Graf 14 Stredná dĺžka života podľa jednotiek veku v SR, 2008

101 99 97 95 93 91

roky

89 87 85 83 81 79 77 75 73 71 69 0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

nádej na dožitie - muži

50 55 vek

60

65

70

75

80

85

90

95 100+

nádej na dožitie - ženy

Tabuľka 28 Stredná dĺžka života obyvateľov pri narodení a vo veku 15 a 60 rokov v SR, 2001- 2008 0 roční 15 roční 60 roční Rok muži ženy muži ženy muži ženy 69,51 77,54 55,31 63,13 15,97 20,67 2001 69,77 77,57 55,51 63,42 16,27 20,87 2002 69,77 77,62 55,63 63,41 16,29 20,86 2003 70,29 77,83 56,08 63,59 16,46 21,02 2004 70,11 77,90 55,92 63,58 16,34 21,01 2005 70,40 78,20 56,20 63,80 16,50 21,20 2006 70,51 78,08 56,20 63,75 16,56 21,23 2007 70,85 78,73 56,55 64,17 17,00 21,60 2008

34

3.6 Sťahovanie obyvateľov Postavenie a vplyv migrácie v procese populačného vývoja Slovenska sa v posledných rokoch významne mení.

Sťahovanie obyvateľov sa štatisticky sleduje na úrovni vnútorného a zahraničného sťahovania.

V súčasnosti je vnútorné sťahovanie ovplyvňované predovšetkým možnosťami zamestnania, bývania, vzdelávania, atď. a jeho hlavným dôsledkom je redistribúcia obyvateľstva, spôsobujúca zmeny na úrovni regiónov, predovšetkým v oblasti početnosti a štruktúr obyvateľstva (napr. vekovej, podľa vzdelania).

V zahraničnej migrácii majú podstatný vplyv na úroveň tohto demografického procesu nové legislatívne rámce pre pohyb osôb cez hranice, rôzne medzištátne dohody, ale i dôslednejšie uplatňovanie existujúcej legislatívy. Pre Slovensko a jeho zahraničné migračné saldo mala v ostatných rokov najväčší vplyv Schengenská dohoda, ku ktorej Slovenská republika pristúpila 1. mája 2004 a hranice pre Schengenský priestor otvorila 21. decembra 2007.

Vnútorného sťahovanie v Slovenskej republike je založené na evidencii zmeny trvalého pobytu osôb, vrátane cudzincov prihlásených na trvalý pobyt v Slovenskej republike. V roku 2008 zmenilo svoj trvalý pobyt vyše 89 tisíc obyvateľov Slovenska, 54 % tohto objemu sťahovania pripadlo na ženy. V sledovanom období nedochádza na úrovni republiky k zásadným zmenám tohto javu.

Tabuľka 29 Vnútorné sťahovanie obyvateľov SR, 2001- 2008 Počet sťahujúcich sa vo vnútri územia SR v tom Rok muži ženy na 1 000 obyvateľov spolu spolu abs. počet v% abs. počet v% 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

79 881 89 606 84 215 85 020 87 170 91 504 89 718 89 097

37 456 42 190 39 236 39 483 40 535 42 485 41 452 41 134

46,9 47,1 46,6 46,4 46,5 46,4 46,2 46,2

42 425 47 416 44 979 45 537 46 635 49 019 48 266 47 963

53,1 52,9 53,4 53,6 53,5 53,6 53,8 53,8

14,8 16,7 15,7 15,8 16,2 17,0 16,6 16,5

Prevládajúcim typom vnútornej migrácie je lokálna migrácia z obce do obce v rámci okresu, v roku 2008 zmenilo obec svojho trvalého bydliska 40,8 tisíc osôb, čo je 46 % z celkového objemu vnútorného sťahovania. Z okresu do okresu sa v rámci kraja sťahuje 29 % a z kraja do kraja 25 %. Tieto podiely sú dlhodobo relatívne stabilné, medziročne dochádza k minimálnym odchýlkam.

Najčastejšími dôvodmi vnútornej migrácie, ktoré migranti uvádzajú, sú bytové dôvody (37 % prípadov v roku 2008) a nasledovanie rodinného príslušníka (27 % prípadov v roku 2008). Z dôvodu sobáša zmenilo trvalý pobyt 7 % osôb.

35

Tabuľka 30 Vnútorné sťahovanie podľa typov v SR, 2001- 2008 Celkový počet sťahujúcich sa osôb Rok z obce do obce v okrese z okresu do okresu v kraji z kraja do kraja muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy spolu absolútne údaje 17 397 19 360 36 757 11 709 13 286 24 995 8 350 9 779 18 129 2001 20 008 21 809 41 817 12 816 14 698 27 514 9 366 10 909 20 275 2002 18 491 20 569 39 060 11 566 13 414 24 980 9 179 10 996 20 175 2003 18 803 21 112 39 915 11 387 13 315 24 702 9 293 11 110 20 403 2004 19 252 21 512 40 764 12 009 14 016 26 025 9 274 11 107 20 381 2005 20 017 22 409 42 426 12 556 14 785 27 341 9 912 11 825 21 737 2006 19 440 22 332 41 772 12 190 14 095 26 285 9 822 11 839 21 661 2007 18 973 21 852 40 825 12 068 14 075 26 143 10 093 12 036 22 129 2008 sťahujúci sa na 1 000 obyvateľov 6,6 7,0 6,8 4,5 4,8 4,6 3,2 3,5 3,4 2001 7,7 7,9 7,8 4,9 5,3 5,1 3,6 3,9 3,8 2002 7,1 7,4 7,3 4,4 4,9 4,6 3,5 4,0 3,8 2003 7,2 7,6 7,4 4,4 4,8 4,6 3,6 4,0 3,8 2004 7,4 7,8 7,6 4,6 5,1 4,8 3,6 4,0 3,8 2005 7,6 8,1 7,9 4,8 5,3 5,1 3,8 4,3 4,0 2006 7,4 8,0 7,7 4,7 5,1 4,9 3,7 4,3 4,0 2007 7,2 7,9 7,6 4,6 5,1 4,8 3,8 4,3 4,1 2008

Podľa rodinného stavu najväčší objem tvoria slobodní sťahujúci sa (46 %), podľa vzdelania stredoškolsky vzdelaní obyvatelia (50 %), podľa národnosti obyvatelia slovenskej národnosti (91 %).

V zahraničnej migrácii došlo k najvýraznejšiemu zväčšeniu objemu sťahovania v roku 2007 (medziročne o 43 %), ktoré bolo spôsobené rozšírením Európskej únie.

V roku 2008 rast objemu sťahovania nepokračoval, mierne sa zmenil pomer vysťahovaných a prisťahovaných, čo spôsobilo zvýšenie migračného salda.

Tabuľka 31 Zahraničné sťahovanie obyvateľov SR, 2001- 2008 Rok Ukazovateľ 2001 2002 2003 2004 2005 3 034 3 723 3 797 6 046 7 149 Objem sťahovania 2 023 2 312 2 603 4 460 5 276 Prisťahovaní 1 011 1 411 1 194 1 586 1 873 Vysťahovaní 1 012 901 1 409 2 874 3 403 Saldo sťahovania

2006 7 324 5 589 1 735 3 854

2007 10 455 8 624 1 831 6 793

2008 10 470 8 765 1 705 7 060

Najviac migrantov sa sťahuje na Slovensko z európskych krajín, ich podiel je 93 % z celkového počtu, po 3 % pripadá potom na Ameriku a Áziu.

Do roku 2006 sa najviac osôb prisťahovávalo z Českej republiky, z Nemecka a z Poľska. Ďalšie rozšírenie Európskej únie v januári 2007 spôsobilo, že od roku 2007 sa prisťahováva najviac osôb z Rumunska (2 133 osôb v roku 2008), potom z Česka (1 405 osôb), Maďarska (924) a Nemecka (902 osôb).

V roku 2008 tvorili muži 70 % všetkých prisťahovaných. Z hľadiska veku bolo 90 % prisťahovaných v produktívnom veku (15-64), 7 % v predproduktívnom.

Vysokoškolsky vzdelaní migranti tvorili 18 %, k medziročnej zmene nedošlo, ale

36

oproti roku 2006 sa ich podiel znížil o 5 bodov.

V emigrácii zo Slovenskej republiky dlhodobo prevládajú ako cieľové krajiny sťahujúcich sa európske štáty, v roku 2008 tam smerovalo až 88 % z nich. Druhou významnejšou oblasťou emigrácie je Amerika (7 %), avšak takmer výlučne USA a Kanada. Ostatné kontinenty nepredstavujú významnejšie migračné ciele pre obyvateľov Slovenska.

Najvyššia intenzita emigrácie do konkrétnych krajín, spojená so zmenou trvalého pobytu, je s Českou republikou, nasleduje Nemecko (218 vysťahovaných) a Rakúsko (196 vysťahovaných).

Tabuľka 32 Sťahovanie medzi SR a ČR, 2001- 2008

Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Vysťahovaní do ČR muži ženy spolu 162 236 398 212 237 449 210 238 448 305 357 662 331 403 734 300 406 706 340 287

435 351

775 638

Prisťahovaní z ČR Migračné saldo spolu muži ženy spolu 480 510 990 592 393 356 749 300 322 328 650 202 552 435 987 325 645 499 1 144 410 646 518 1 164 458 1 178 662 516 403 777

Na rozdiel od prisťahovaných vysťahovaných, a to len 40 %.

tvoria

628

muži

1 405

menší

767

podiel

v štruktúre

Z celkového objemu zahraničného sťahovania najväčší podiel tvoria osoby, ktoré uvádzajú ako dôvod sťahovania „iné dôvody“ (72 % v roku 2008). Z konkrétne uvedených dôvodov prevláda sťahovanie z dôvodu nasledovania rodinného príslušníka (13 % v roku 2008), avšak tu ide o pokles, napr. na prelome storočí tento dôvod uvádzalo okolo 25 % sťahujúcich sa. Ďalšími v poradí sú dôvody priblíženia sa pracovisku (4,5 %) a sobáša (3,8 %).

37

4. PRÍRASTKY A POČET OBYVATEĽOV Početnosť každej populácie závisí od úrovne prírastkov, resp. úbytkov jednak prirodzenou obmenou (živonarodení a zomretí) a jednak zahraničnou migráciou.

Obdobie 2001- 2008 možno v kontexte vývoja počtu obyvateľstva a jeho prírastkov rozdeliť do dvoch etáp.

Prvú tvoria roky 2001-2003 kedy zaznamenávalo Slovensko prirodzený úbytok obyvateľstva. K prirodzenému úbytku došlo naposledy v období prvej svetovej vojny (roky 1916-1918). Pre túto etapu je ale typické tiež to, že nedošlo k celkovému úbytku obyvateľstva, pretože prírastky sťahovaním dokázali vykompenzovať prirodzené úbytky.

Druhá etapa začala od roku 2004 a je pre ňu typický prirodzený prírastok i prírastok sťahovaním, avšak po celé obdobie je migračné saldo vyššie než prirodzený prírastok, takže celkový prírastok je z väčšej časti tvorený prírastkom sťahovaním.

Tabuľka 33 Vybrané charakteristiky prírastkov v SR, 2001- 2008 Rok Ukazovateľ 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 Prirodzený prírastok: 568 4 196 -844 -691 -517 1 895 955 603 absolútny počet -0,2 -0,1 -0,1 0,4 0,2 0,1 0,1 0,8 na 1 000 obyvateľov Saldo sťahovania: 1 012 901 1 409 2 874 3 403 3 854 6793 7 060 absolútny počet 0,2 0,2 0,3 0,5 0,6 0,7 1,3 1,3 na 1 000 obyvateľov Celkový prírastok: 168 210 892 4 769 4 358 4 457 7 361 11 256 absolútny počet 0,0 0,1 0,2 0,9 0,8 0,8 1,4 2,1 na 1 000 obyvateľov

Celkový vývoj početnosti populácie Slovenskej republiky v sledovanom období je typický tým, že každoročne bol zaznamenaný, i keď minimálny, celkový prírastok.

Keďže však zmeny v početnosti populácie neboli veľmi výrazné, hustota obyvateľstva zostáva na úrovni 110 obyvateľov na 1 kilometer štvorcový.

Tabuľka 34 Počet a hustota obyvateľov SR, 2001- 2008 Počet obyvateľov Stav k 1.

7.

Stav k 31. 12.

Rok spolu 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

5 379 780 5 378 809 5 378 950 5 382 574 5 387 285 5 391 184 5 397 766 5 406 972

z toho ženy 2 767 096 2 767 357 2 768 078 2 770 261 2 772 373 2 774 260 2 776 671 2 780 077

spolu 5 378 951 5 379 161 5 380 053 5 384 822 5 389 180 5 393 637 5 400 998 5 412 254

38

Počet obyvateľov na 1 km2 (prepočet na stredný z toho ženy stav) 2 767 030 109,7 2 767 855 109,7 2 768 929 109,7 2 771 332 109,8 2 773 308 109,9 2 775 353 109,9 2 777 871 110,1 2 782 450 110,2

Graf 15 Charakteristiky vývoja počtu obyvateľstva SR, 1950 - 2008 110 5 400

počet obyvateľov (tis.)

90

5 000

80

4 800

70

4 600

60

4 400

50 40

4 200

30

4 000

20 3 800 10 3 600

0

3 400

narodení/zomrelí/migračný prírastok (tis.)

100 5 200

-10

počet obyvateľov

narodení

zomretí

2008

2006

2004

2002

2000

1998

1996

1994

1992

1990

1988

1986

1984

1982

1980

1978

1976

1974

1972

1970

1968

1966

1964

1962

1960

1958

1956

-30

1954

3 000

1952

-20 1950

3 200

migračný prírastok

Počet obcí sa nezmenil od roku 2002. Ku koncu roku 2008 existovalo na Slovensku 2 891 obcí, z toho bolo 138 miest a 4 vojenské obvody.

V mestách žije 55 % a vo vidieckych sídlach 45 % obyvateľov Slovenskej republiky.

39

5. REGIONÁLNE POROVNANIE Na základe zákona č.503/2001 o podpore regionálneho rozvoja sa regiónom rozumie „územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stupňa alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek“.

Regionálne porovnanie základných demografických ukazovateľov Slovenska v tejto analýze vychádza z administratívnej územnej regionalizácie, podľa ktorej je Slovenská republika od roku 1996 členená na osem krajov (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský a Košický), čo zodpovedá tretiemu stupňu klasifikácie.

Z hľadiska základných demografických štruktúr, t. j. podľa pohlavia a veku, možno konštatovať, že ženy početne prevládajú vo všetkých krajoch SR, najvyšší podiel však má kraj Bratislavský (52,5 %), potom Banskobystrický (51,8 %) a Nitriansky (51,6 %). Najnižšie podiely žien sú v Prešovskom a Žilinskom kraji, pod 51 %. V Bratislavskom kraji tak pripadá na 1 106 žien, v Prešovskom 1034. Dôvodmi týchto rozdielov sú všeobecné charakteristiky pôrodnosti (medzi narodenými je viac chlapcov) a úmrtnosti (všeobecný jav mužskej nadúmrtnosti).

Veková štruktúra je priaznivejšia vo východnej časti územia a na krajnom severe stredného Slovenska. Proces starnutia už typický pre slovenskú populáciu teda neprebieha vo všetkých krajoch s rovnakou intenzitou. Najintenzívnejšie starnutie je v Bratislavskom a potom Trenčianskom a Nitrianskom kraji, v ktorých sú podiely predproduktívnej a poproduktívnej vekovej skupiny už takmer zhodné, v krátkom období dôjde obráteniu hodnôt, tzn. početnejšia bude poproduktívna zložka než predproduktívna. Tieto kraje majú aj najvyšší priemerný vek, už takmer 40 rokov. Proces starnutia je zatiaľ najpomalší v Prešovskom kraji, tam je rozdiel medzi podielom predproduktívnej a poproduktívnej zložky vyše 8 bodov v prospech mladých. Priemerný vek v Prešovskom kraji je 36 rokov.

Tabuľka 35 Veková štruktúra obyvateľov podľa ekonomických vekových skupín v krajoch SR, 2008 Veková skupina 0-14 15-64

SR

836 069 3 921 880

Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky kraj kraj kraj kraj

Žilinský Banskobystr. Prešovský kraj kraj kraj

Košický kraj

79 441 459 545

78 816 412 670

počet osôb 81 691 97 612 114 134 439 622 514 531 502 379

97 651 473 241

150 815 135 909 567 334 552 558

68 448 559 934

78 546 599 859

82 805 653 697

85 806 87 042 803 955 775 509

65+ Spolu

5 412 254

77 592 616 578

0-14 15-64

15,45 72,46

12,88 74,53

14,08 73,70

13,62 73,29

13,82 72,84

16,39 72,14

14,94 72,39

18,76 70,57

17,53 71,25

12,09

12,58

12,22

13,09

13,34

11,46

12,67

10,67

11,22

35,93 38,94 37,46

37,08 40,50 38,85

34,46 37,39 35,95

35,32 38,62 37,02

60,32 110,45 84,80

41,46 73,16 56,89

45,82 83,26 64,04

+

65 Priemerný vek muži ženy spolu Index starnutia muži ženy spolu

654 305

94 232 79 834 706 375 696 347 %

roky 36,61 39,81 38,25

38,14 41,42 39,86

37,37 40,37 38,90

37,89 40,82 39,38

37,72 41,32 39,58

počet osôb 65+ na 100 detí 0-14 56,93 100,67 78,26

72,41 124,08 97,67

64,16 110,64 86,85

72,77 120,72 96,15

40

68,39 126,25 96,54

50,86 89,92 69,95

Vývoj populačných procesov potvrdzuje relatívne rozdielne demografické správanie sa obyvateľstva v jednotlivých regiónoch Slovenska.

V roku 2008 bol najvyšší počet sobášov v Prešovskom kraji (4 715), v prepočte na 1 000 obyvateľov stredného stavu sa najviac manželstiev uzaviera v Prešovskom a v Bratislavskom kraji, tento regionálny trend sa udržuje celé sledované obdobie. U obyvateľov Prešovského kraja relatívne vysokú sobášnosť zrejme determinuje pretrvávajúca hodnotová orientácia zameraná na tradičnú rodinu, t. j. rodinu založenú manželstvom. Silnú podporu týchto hodnôt dokumentuje i nízka úroveň rozvodovosti a indukovanej potratovosti. V Bratislavskom kraji je vyššia hrubá miera sobášnosti spôsobená pravdepobobne tým, že sa v kraji koncentruje vysoký počet prisťahovaných osôb v sobášnom veku.

Tabuľka 36 Sobášnosť v krajoch SR, 2001- 2008 Územie

2001

2002

2 782 3 035 2 464 2 527 2 513 2 740 3 056 3 057 3 195 3 322 2 593 2 819 3 872 4 084 3 320 3 478 23 795 25 062

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

4,64 4,47 4,15 4,28 4,61 3,92 4,90 4,33 4,42

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

5,07 4,59 4,53 4,30 4,80 4,27 5,15 4,53 4,66

Rok 2004 2005 2006 2007 2008 počet sobášov 3 373 3 376 3 312 3 334 3 576 3 523 2 680 2 710 2 657 2 613 2 715 2 839 2 845 2 956 2 868 2 825 2 994 2 997 3 048 3 290 3 147 3 057 3 272 3 351 3 418 3 574 3 370 3 430 3 546 3 806 2 759 3 049 2 757 2 690 2 885 2 968 4 150 4 924 4 411 4 300 4 480 4 715 3 729 4 006 3 627 3 690 3 969 4 094 26 002 27 885 26 149 25 939 27 437 28 293 na 1 000 obyvateľov 5,62 5,62 5,50 5,51 5,87 5,74 4,86 4,90 4,80 4,71 4,89 5,08 4,72 4,91 4,77 4,71 4,99 5,00 4,29 4,64 4,44 4,32 4,63 4,74 4,93 5,15 4,85 4,94 5,10 5,47 4,18 4,63 4,19 4,10 4,41 4,54 5,23 6,19 5,53 5,38 5,59 5,87 4,85 5,20 4,70 4,78 5,13 5,28 4,83 5,18 4,85 4,81 5,09 5,23 Graf 16 2003

5,9

kraj

41

Košický

Prešovský

Nitriansky

5,3

4,5

Banskobystrický

4,7

Žilinský

5,0

Trenčiansky

5,5

5,1

Trnavský

5,7

Bratislavský

počet sobášov na 1000 obyvateľov

Hrubá miera sobášnosti v krajoch SR, 2008 6,5 6,0 5,5 5,0 4,5 4,0 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0

Trend zvyšovania rozvodovosti sa prejavil vo všetkých krajoch, avšak v intenzite tohto demografického procesu sú regionálne rozdiely. Najvyšší počet rozvodov sa vykazuje v Bratislavskom, Košickom a Nitrianskom kraji (okolo 1 800 v roku 2008). Najvyššia hrubá miera rozvodovosti sa zaznamenala v Bratislavskom kraji, kde na 1 000 obyvateľov pripadli takmer 3 rozvody, najnižšia je v Prešovskom kraji (pod 2 ‰).

Tabuľka 37 Rozvodovosť v krajoch SR, 2001- 2008 Územie

2001

2002

1 435 1 556 993 1 099 1 160 1 103 1 418 1 688 1 065 1 186 1 508 1 671 889 1 052 1 349 1 605 9 817 10 960

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

2,40 1,80 1,92 1,99 1,54 2,28 1,12 1,76 1,82

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

Rok 2004 2005 2006 2007 počet rozvodov 1 571 1 569 1 682 1 917 1 736 1 095 1 133 1 293 1 548 1 369 1 197 1 289 1 389 1 485 1 435 1 679 1 682 1 651 1 730 1 702 1 186 1 286 1 271 1 371 1 339 1 503 1 557 1 607 1 725 1 628 1 056 954 1 077 1 156 1 227 1 429 1 419 1 583 1 784 1 738 10 716 10 889 11 553 12 716 12 174 na 1 000 obyvateľov 2,62 2,61 2,79 3,17 2,85 1,99 2,05 2,33 2,79 2,46 1,99 2,14 2,31 2,47 2,39 2,36 2,37 2,33 2,44 2,41 1,71 1,85 1,83 1,97 1,93 2,28 2,36 2,44 2,63 2,49 1,33 1,20 1,35 1,45 1,53 1,86 1,84 2,05 2,31 2,25 1,99 2,02 2,14 2,36 2,26 2003

2,60 1,99 1,83 2,37 1,71 2,53 1,33 2,09 2,04

2008 1 775 1 490 1 366 1 778 1 493 1 629 1 323 1 821 12 675 2,89 2,67 2,28 2,52 2,15 2,49 1,65 2,35 2,34 Graf 17

50

52

46

55

53

44

39

kraj

Košický

Prešovský

Banskobystrický

Žilinský

Nitriansky

Trenčiansky

28

Trnavský

60 55 50 45 40 35 30 25 20 15 10 5 0

Bratislavský

počet rozvodov na 100 sobášov

Index rozvodovosti v krajoch SR, 2008

Územnú diferenciáciu pôrodnosti, ako jedného z kľúčových procesov reprodukcie populácií ovplyvňujú mnohé faktory. Biologickým faktorom je plodivosť (schopnosť plodiť deti), nebiologickými činiteľmi sú v prvom rade hodnotové systémy 42

jedincov, resp. párov (deti prestávajú byť u určitých skupín stredobodom rodiny), potom populačná a rodinná politika štátu, ekonomické podmienky, tiež etnicita a religiozita, resp. sekularizácia, atď.

Z regionálneho pohľadu dlhodobo najvyššiu pôrodnosť vykazuje Prešovský, Košický a Žilinský kraj, kde hrubá miera pôrodnosti ešte neklesla pod 10 ‰.

Najnižšie hodnoty sú v Trenčianskom a Nitrianskom kraji, okolo 9 ‰. Pôrodnosť sa v sledovanom období v krajoch Slovenskej republiky vyvíjala tak, že v krajoch s najvyššími hodnotami pôrodnosti dochádzalo k ich minimálnemu rastu a naopak kraje s najnižšími hodnotami zaznamenali najvyšší vzostup (Bratislavský o 3,5 bodu).

Tabuľka 38 Pôrodnosť v krajoch SR, 2001- 2008 Územie

2001

2002

4 628 4 575 4 594 4 537 4 926 4 805 5 802 5 804 7 092 7 083 6 013 6 005 9 729 9 522 8 559 8 704 51 343 51 035

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

7,73 8,34 8,14 8,13 10,24 9,08 12,31 11,17 9,54

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

7,64 8,24 7,95 8,16 10,22 9,09 12,02 11,35 9,49

Rok 2004 2005 2006 2007 2008 počet narodených 5 121 5 460 5 888 5 932 6 342 6 864 4 674 4 962 4 968 5 071 4 912 5 378 4 755 5 061 5 102 5 091 5 232 5 434 5 874 5 930 6 131 6 049 6 093 6 537 7 040 7 210 7 142 7 010 7 035 7 432 6 092 6 424 6 442 6 236 6 351 6 406 9 469 9 755 9 815 9 629 9 543 10 062 8 905 9 156 9 137 9 104 9 123 9 473 51 930 53 958 54 625 54 122 54 631 57 586 na 1 000 obyvateľov 8,54 9,10 9,77 9,81 10,42 11,18 8,48 8,98 8,97 9,14 8,84 9,62 7,89 8,41 8,49 8,48 8,72 9,06 8,27 8,36 8,65 8,55 8,62 9,25 10,16 10,39 10,28 10,09 10,12 10,68 9,24 9,75 9,79 9,50 9,70 9,79 11,93 12,26 12,30 12,04 11,91 12,53 11,59 11,89 11,85 11,78 11,80 12,23 9,65 10,02 10,14 10,04 10,12 10,65

2003

Graf 18

43

Košický

Nitriansky

kraj

12,2

Prešovský

9,3

12,5 9,8

Banskobystrický

9,1

10,7

Žilinský

9,6

Trenčiansky

11,2

Trnavský

14 13 12 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0

Bratislavský

počet živo narodených na 1000 obyvateľov

Hrubá miera pôrodnosti v krajoch SR, 2008

Vývoj úhrnnej plodnosti od roku 2001 jednoznačne ukazuje, že ani jeden kraj nedosahuje hodnoty jednoduchej reprodukcie (2,1 dieťaťa na 1 ženu), pod kritickou hodnotou (1,5) sú takmer celé sledované obdobie všetky kraje Slovenska, v kraji Prešovskom bola situácia najlepšia, pretože hodnoty úhrnnej plodnosti oscilovali okolo 1,5 celé sledované obdobie. V roku 2008 prekročil hodnotu 1,5 i Košický kraj.

Tabuľka 39 Úhrnná plodnosť v krajoch SR, 2001- 2008 Územie

2001

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

0,98 1,02 1,03 1,03 1,29 1,15 1,54 1,38 1,20

2002

Rok 2004 2005 2006 2007 2008 úhrnná plodnosť 1,04 1,09 1,15 1,14 1,18 1,26 1,03 1,09 1,08 1,10 1,07 1,16 0,99 1,05 1,06 1,05 1,08 1,13 1,04 1,05 1,08 1,07 1,08 1,17 1,27 1,29 1,27 1,24 1,25 1,32 1,16 1,22 1,23 1,20 1,23 1,24 1,48 1,52 1,52 1,49 1,47 1,56 1,43 1,47 1,47 1,46 1,47 1,53 1,20 1,24 1,25 1,24 1,25 1,32

2003

0,95 1,00 1,00 1,03 1,28 1,14 1,50 1,41 1,19

K pôrodnosti sa úzko viaže proces potratovosti, ktorého úroveň ovplyvňujú najmä reprodukčné zdravie populácií, postoje k nenarodenému dieťaťu, používané metódy antikoncepcie, zo strany spoločnosti legislatívne ustanovenia. Všeobecne, miery potratovosti klesajú vo všetkých krajoch, ale intenzitou tohto procesu sa kraje jasne odlišujú. Najnižšou mierou potratovosti, ktorá je hlboko pod celoslovenským priemerom sa vyznačuje populácia Prešovského kraja, v ktorom pripadá podľa indexu potratovosti 23 potratov na 100 narodených. Vyššie, ale tiež podpriemerné hodnoty indexu potratovosti dosahujú obyvatelia Žilinského kraja (okolo 30 %).

Nadpriemerný index je v Nitrianskom a Trnavskom kraji, 37 %.

Tabuľka 40 Potratovosť v krajoch SR, 2001- 2008 Územie

2001

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

2 618 2 243 2 245 3 110 2 515 3 380 2 640 4 041 22 792

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

56,57 48,82 45,57 53,60 35,46 56,21 27,14 47,21 44,39

Rok 2004 2005 2006 2007 počet potratov 2 619 2 358 2 356 2 185 2 234 2 191 2 129 1 984 1 985 1 961 1 861 1 894 2 132 2 062 1 980 1 809 1 866 1 878 2 952 2 848 2 721 2 536 2 413 2 444 2 459 2 367 2 346 2 221 2 163 2 072 3 265 3 124 2 899 2 793 2 584 2 201 2 737 2 696 2 443 2 382 2 495 2 382 3 848 3 720 3 345 3 445 3 438 3 256 22 141 21 159 20 075 19 332 19 054 18 318 na 100 narodených (index potratovosti) 57,25 46,05 43,15 37,11 37,66 34,55 46,93 42,45 40,00 39,47 36,70 38,56 44,37 43,36 39,12 35,46 36,65 35,89 50,86 48,48 45,89 41,36 39,89 40,11 34,72 33,62 32,54 31,10 30,86 29,45 54,37 51,28 45,13 43,36 41,44 34,66 28,74 28,47 25,04 24,27 25,91 24,96 44,21 41,77 36,53 37,70 37,76 35,69 43,38 50,01 37,20 35,39 35,21 33,53

2002

2003

44

2008 2 022 1 991 1 800 2 425 2 217 2 304 2 364 3 329 18 452 29,46 37,02 33,12 37,10 29,83 35,97 23,49 35,14 32,04

Graf 19

počet potratov na 100 narodených

Index potratovosti v krajoch SR, 2008 45 40

SR

35 30 25 20 15

37 29

37

33

36

35

30 23

10 5

Košický

Prešovský

Banskobystrický

Žilinský

Nitriansky

Trenčiansky

Trnavský

Bratislavský

0

kraj

Medzi krajmi sú i rozdiely v pomere spontánnych potratov a umelých prerušení tehotenstva. Vo väčšine krajov tvoria umelé potraty približne tri štvrtiny všetkých potratov, v Prešovskom a Žilinskom kraji okolo 65 %.

Počet úmrtí je v jednotlivých krajoch dlhodobo stabilný. V prepočte počtu úmrtí na 1 000 obyvateľov stredného stavu daného kraja sú vyššie hodnoty úmrtnosti (okolo 11 ‰) v krajoch so staršou populáciou a nízkou pôrodnosťou. K týmto krajom patrí Nitriansky a Banskobystrický kraj .

Najnižšie hodnoty hrubej miery úmrtnosti sú v Prešovskom kraji (pod 9 ‰).

Tabuľka 41 Úmrtnosť v krajoch SR, 2001- 2008 Územie Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

2001

2002

5 553 5 524 5 426 5 480 5 566 5 689 7 978 7 757 6 441 6 247 7 216 7 060 6 626 6 488 7 174 7 287 51 980 51 532 9,27 9,85 9,19 11,19 9,30 10,90 8,38 9,36 9,66

9,22 9,95 9,42 10,90 9,02 10,69 8,19 9,50 9,58

Rok 2004 2005 2006 2007 2008 počet zomretých 5 700 5 663 5 920 5 853 5 771 5 792 5 425 5 537 5 460 5 604 5 635 5 468 5 859 5 716 6 044 5 875 6 074 5 880 7 834 7 577 7 941 7 992 8 059 8 062 6 318 6 399 6 628 6 623 6 666 6 800 7 046 7 064 7 300 7 158 7 230 7 019 6 666 6 481 6 795 6 813 6 884 6 760 7 382 7 415 7 387 7 383 7 537 7 383 52 230 51 852 53 475 53 301 53 856 53 164 na 1 000 obyvateľov 9,50 9,43 9,83 9,68 9,48 9,44 9,84 10,02 9,86 10,10 10,14 9,79 9,72 9,50 10,06 9,79 10,12 9,80 11,03 10,68 11,20 11,29 11,40 11,41 9,11 9,22 9,54 9,53 9,59 9,77 10,69 10,72 11,10 10,90 11,04 10,73 8,40 8,14 8,52 8,52 8,59 8,42 9,61 9,63 9,58 9,56 9,75 9,53 9,71 9,63 9,93 9,89 9,98 9,83

2003

45

Graf 20 Hrubá miera úmrtnosti v krajoch SR, 2008 11 10 9 8 7 6

11,41 9,44

9,79

Trnavský

5

Bratislavský

9,80

9,77

10,73 8,42

4

9,53

3 2

kraj

Košický

Prešovský

Banskobystrický

Žilinský

0

Nitriansky

1 Trenčiansky

počet úmrtí na 1000 obyvateľov

12

Celkový počet zomretých i hrubá miera úmrtnosti sú ovplyvnené vekovou štruktúrou danej populácie a neodrážajú skutočnú intenzitu zmien vo vývoji úmrtnosti. Nádej na dožitie, resp. stredná dĺžka života v jednotlivých vekových kategóriách je ukazovateľ nezávislý na vekovej štruktúre a poskytuje presnejší obraz o rozdieloch v úmrtnosti a kvalite života v jednotlivých regiónoch.

Najdlhšiu strednú dĺžku života pri narodení majú muži z Bratislavského kraja (73 rokov) a je o 2 roky vyššia než celoslovenský priemer (71). Najnižšiu strednú dĺžku života pri narodení majú muži Košického a Prešovského kraja, pod 70 rokov. .

Tabuľka 42 Stredná dĺžka života pri narodení v krajoch SR, 2001- 2008 Rok Územie 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 stredná dĺžka života pri narodení (v rokoch) - muži 71,48 71,70 72,03 72,05 72,04 72,12 Bratislavský kraj 72,47 69,49 69,69 69,81 69,99 70,37 70,59 Trnavský kraj 70,77 70,59 70,91 70,89 71,11 71,08 71,50 Trenčiansky kraj 71,42 68,79 69,17 69,28 69,63 69,83 70,00 Nitriansky kraj 70,06 68,89 69,26 69,65 70,00 70,00 70,09 Žilinský kraj 70,06 67,99 68,25 68,46 68,80 68,90 69,25 Banskobystrický kraj 69,41 69,68 69,86 70,08 70,38 70,48 70,61 Prešovský kraj 70,65 68,34 68,51 68,73 68,87 69,07 69,22 Košický kraj 69,35 69,51 69,77 69,77 70,29 70,11 70,40 Slovenská republika 70,51 stredná dĺžka života pri narodení (v rokoch) - ženy 78,27 78,52 78,59 78,72 78,72 78,93 79,24 Bratislavský kraj 77,13 77,37 77,70 77,74 77,95 78,06 78,32 Trnavský kraj 78,58 78,62 78,70 78,80 78,88 79,09 79,10 Trenčiansky kraj 77,25 77,49 77,65 77,82 77,85 77,96 77,95 Nitriansky kraj 78,33 78,34 78,26 78,17 78,33 78,51 78,64 Žilinský kraj 77,26 77,34 77,40 77,47 77,55 77,63 77,72 Banskobystrický kraj 77,62 77,85 77,98 78,15 78,16 78,48 78,54 Prešovský kraj 76,94 77,05 76,89 76,84 77,00 77,39 77,66 Košický kraj 77,54 77,57 77,62 77,83 77,90 78,20 Slovenská republika 78,08

46

2008 72,96 70,96 71,78 70,06 70,12 69,76 70,74 69,67 70,85 79,63 78,62 79,39 78,28 78,82 78,07 79,00 77,82 78,73

Rozdiely, ktoré prevládajú medzi jednotlivými regiónmi pri strednej dĺžke života pri narodení u mužov, sú výraznejšie ako v ženskej časti populácie. Rozdiely v jednotlivých krajoch v strednej dĺžke života pri narodení mužov dosahujú až 3 roky.

U žien bol maximálny rozdiel necelé 2 roky.

V súčasnosti možno jednotlivé kraje Slovenska rozdeliť podľa vývoja prirodzeného pohybu na 3 základné typy.

Prvý typ tvoria kraje s kontinuálnym prirodzeným prírastkom: Prešovský (4 ‰ v roku 2008), Košický (2,6 ‰), Žilinský kraj (0,9 ‰).

V druhom type sú kraje, ktoré zaznamenávajú v celom sledovanom období prirodzený úbytok obyvateľstva: Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Banskobystrický.

Bratislavský kraj tvorí tretí typ, od roku 2002 mali hodnoty prirodzeného úbytku klesajúci trend a od roku 2006 sa zaznamenáva opäť prirodzený prírastok.

Tabuľka 43 Prirodzený prírastok (úbytok) v krajoch SR, 2001- 2008 Rok Územie 2001 2002 2003 2004 2005 2006 prirodzený prírastok (úbytok) -939 -965 -599 -227 -48 68 Bratislavský kraj -848 -959 -766 -586 -506 -545 Trnavský kraj -655 -897 -1 113 -663 -951 -800 Trenčiansky kraj -2 198 -1 964 -1 978 -1 671 -1 831 -1 968 Nitriansky kraj 631 815 696 798 490 357 Žilinský kraj -1 230 -1 078 -981 -665 -882 -943 Banskobystrický kraj 3 067 2 991 2 755 3 223 2 975 2 763 Prešovský kraj 1 328 1 366 1 469 1 686 1 708 1 671 Košický kraj -844 -691 -517 1 895 955 603 Slovenská republika na 1 000 obyvateľov -1,57 -1,61 -1,00 -0,38 -0,08 0,11 Bratislavský kraj -1,54 -1,74 -1,39 -1,06 -0,91 -0,98 Trnavský kraj -1,08 -1,48 -1,85 -1,10 -1,58 -1,33 Trenčiansky kraj -3,08 -2,76 -2,79 -2,36 -2,58 -2,78 Nitriansky kraj 0,91 1,18 1,00 1,15 0,71 0,51 Žilinský kraj -1,86 -1,63 -1,49 -1,01 -1,34 -1,44 Banskobystrický kraj 3,88 3,77 3,47 4,05 3,73 3,46 Prešovský kraj 1,73 1,78 1,91 2,19 2,21 2,16 Košický kraj -0,16 -0,13 -0,10 0,35 0,18 0,11 Slovenská republika

2007

2008

554 1 048 -731 -110 -860 -460 -1 992 -1 554 355 607 -907 -638 2 605 3 262 1 544 2 041 568 4 196 0,91 -1,32 -1,43 -2,82 0,51 -1,39 3,25 2,00 0,11

1,71 -0,20 -0,77 -2,20 0,87 -0,98 4,06 2,63 0,78

Sťahovanie obyvateľov je sledované ako zmena trvalého pobytu osoby cez hranice administratívnej jednotky. V prírastkoch (úbytkoch) sťahovaním sú v údajoch za kraje zahrnutí obyvatelia prisťahovaní, resp. vysťahovaní z iných krajov a tiež zo zahraničia. Najziskovejšími krajmi zo sťahovania obyvateľstva sú Bratislavský a Trnavský kraj. Ide o kraje, v ktorých sa napriek prirodzenému úbytku zvyšoval počet obyvateľov, majú výrazné kladné saldo sťahovania, v roku 2008 sa k tejto skupine pričlenil aj Trenčiansky kraj. Nitriansky kraj dosahuje tiež kladné saldo sťahovania, ale jeho výška nedokáže kompenzovať straty z prirodzeného úbytku. Žilinský kraj má prírastky z prirodzeného pohybu a už i zo sťahovania. Naopak, Banskobystrický kraj má straty z obidvoch druhov pohybu obyvateľstva. V Košickom a Prešovskom kraji prirodzený prírastok kompenzuje straty spôsobované vysťahovávaním.

47

Tabuľka 44 Prírastok (úbytok) sťahovaním v krajoch SR, 2001- 2008 Rok Územie 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 prírastok (úbytok) sťahovaním 1 200 1 659 650 1 572 2 615 2 986 3 543 Bratislavský kraj 765 952 1 869 1 770 1 480 1 448 2 807 Trnavský kraj -392 -526 -215 -111 -55 261 844 Trenčiansky kraj 456 654 728 1 269 979 775 1 445 Nitriansky kraj -336 -208 -238 -168 144 206 17 Žilinský kraj 33 -155 -176 80 -367 -414 -187 Banskobystrický kraj -626 -1 144 -1 123 -1 292 -1 124 -876 -1 149 Prešovský kraj -88 -331 -86 -246 -269 -532 -527 Košický kraj 1 012 901 1 409 2 874 3 403 3 854 6 793 Slovenská republika na 1 000 obyvateľov 2,00 2,77 1,08 2,62 4,34 4,94 5,82 Bratislavský kraj 1,39 1,73 3,39 3,20 2,67 2,61 5,05 Trnavský kraj -0,65 -0,87 -0,36 -0,18 -0,09 0,43 1,41 Trenčiansky kraj 0,64 0,92 1,03 1,79 1,38 1,09 2,04 Nitriansky kraj -0,49 -0,30 -0,34 -0,24 0,21 0,30 0,02 Žilinský kraj 0,05 -0,23 -0,27 0,12 -0,56 -0,63 -0,29 Banskobystrický kraj -0,79 -1,44 -1,41 -1,62 -1,41 -1,10 -1,43 Prešovský kraj -0,11 -0,43 -0,11 -0,32 -0,35 -0,69 -0,68 Košický kraj 0,19 0,17 0,26 0,53 0,63 0,71 1,26 Slovenská republika

2008 4 680 2 893 488 1 171 42 -333 -1 246 -635 7 060 7,62 5,18 0,81 1,66 0,06 -0,51 -1,55 -0,82 1,31

Tabuľka 45 Celkový prírastok (úbytok) v krajoch SR, 2001- 2008 Rok Územie 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 celkový prírastok (úbytok) 261 694 51 1 345 2 567 3 054 4 097 5 728 Bratislavský kraj -83 -7 1 103 1 184 974 903 2 076 2 783 Trnavský kraj -1 047 -1 423 -1 328 -774 -1 006 -539 -16 28 Trenčiansky kraj -1 742 -1 310 -1 250 -402 -852 -1 193 -547 -383 Nitriansky kraj 295 607 458 630 634 563 372 649 Žilinský kraj -1 197 -1 233 -1 157 -585 -1 249 -1 357 -1 094 -971 Banskobystrický kraj 2 441 1 847 1 632 1 931 1 851 1 887 1 456 2 016 Prešovský kraj 1 240 1 035 1 383 1 440 1 439 1 139 1 017 1 406 Košický kraj 168 210 892 4 769 4 358 4 457 7 361 11 256 Slovenská republika na 1 000 obyvateľov 0,44 1,16 0,09 2,24 4,26 5,05 6,73 Bratislavský kraj 9,33 -0,15 -0,01 2,00 2,14 1,76 1,63 3,74 Trnavský kraj 4,98 -1,73 -2,36 -2,20 -1,29 -1,67 -0,90 -0,03 Trenčiansky kraj 0,05 -2,44 -1,84 -1,76 -0,57 -1,20 -1,69 -0,77 Nitriansky kraj -0,54 0,43 0,88 0,66 0,91 0,91 0,81 0,54 Žilinský kraj 0,93 -1,81 -1,87 -1,75 -0,89 -1,90 -2,07 -1,67 Banskobystrický kraj -1,48 3,09 2,33 2,06 2,43 2,32 2,36 1,82 Prešovský kraj 2,51 1,62 1,35 1,80 1,87 1,87 1,47 1,32 Košický kraj 1,81 0,03 0,04 0,17 0,89 0,81 0,83 1,36 Slovenská republika 2,08

Medziročne zaznamenalo teda 6 krajov rast počtu obyvateľstva, najvýraznejšie Bratislavský, takmer o 1 %, v Banskobystrickom a Nitrianskom došlo k úbytku. Najhustejšie osídleným krajom je Bratislavský a hodnotou hustoty je mimo zhluku ostatných.

48

Tabuľka 46 Rozloha, počet a hustota obyvateľov podľa krajov SR, 2008 Hustota Obyvateľstvo Rozloha* obyvateľov Kraj, SR 2 k 31. 12. 2008 (km ) (1/km2) Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj SR spolu

2 053 4 147 4 502 6 343 6 808 9 455 8 974 6 752

616 578 559 934 599 859 706 375 696 347 653 697 803 955 775 509

300 135 133 111 102 69 90 115

49 034

5 412 254

110

49

Počet obcí z toho spolu mestá 73 7 251 16 276 18 354 15 315 18 516 24 666 23 440 17 2 891

138

6. MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE Demografický vývoj populácií vždy nesie spoločné črty, ale ich výskyt má rôznu temporalitu, a vždy i osobitosti, typické pre jednotlivé populácie, resp. skupiny populácií.

Komparácia demografických javov, hľadanie spoločných čŕt a vzájomných odlišností umožňuje zistiť, v ktorom vývojom stupni sa daná populácia nachádza a tým dáva možnosť politikám jednotlivých štátov využiť už získané skúsenosti iných, optimálne v súčinnosti s rešpektovaním národných špecifík.

Keďže Slovenská republika je súčasťou Európskej únie a jej politiky sa tvoria predovšetkým v súlade s týmto politicko-ekonomickým a kultúrno-spoločenským zoskupením zamierame sa na porovnanie demografických javov v ňom.

K 31.12.2008 mala Európska únia podľa prvých odborných odhadov Eurostatu 499,7 miliónov obyvateľov. Najpočetnejšími populáciami sú populácie v Nemecku (82 mil.), Francúzsku (64 mil.), Veľkej Británii (62 mil.) a Taliansku (60 mil.).

Najmenej početnými sú populácie Malty a Luxemburska, pod pol milióna. Obyvatelia Slovenska tvoria 1,1 % obyvateľstva EÚ, rovnako ako obyvatelia Fínska a Dánska.

Podľa pohlavia prevládajú v EÚ ženy v každej členskej krajine a tvoria 51 %.

Na 1 000 mužov pripadá 1050 žien, tento index je v Slovenskej republike vyšší (1 058). V rámci Európskeho hospodárskeho priestoru je vyšší počet mužov než žien len na Islande (960 žien na 1000 mužov).

Starnutie obyvateľstva je fenomén, ktorý sa týka celej Európy, rozdiely sú ale v obdobiach, kedy sa tento proces v jednotlivých krajinách začal a tiež v tempe starnutia. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v krajinách (väčšinou ide o postkomunistické krajiny), kde proces starnutia začal neskôr, má rýchlejšie tempo.

Ak klesá podiel 0-14 ročných, ide o tzv. starnutie zdola. Najnižší podiel v tejto vekovej skupine, pod 14 %, majú Lotyšsko, Nemecko, Bulharsko a Slovinsko, najvyšší Írsko (nad 20 %), Francúzsko a Dánsko (takmer 19 %).

Ak rastie podiel vekovej skupiny 65 roční a starší, ide o starnutie zhora. Najvyššie podiely starých ľudí, nad 20 %, má Nemecko a Taliansko. Najnižšie podiely tejto vekovej skupiny sú v Írsku, na Slovensku a Cypre (pod 13 %).

Index ekonomického zaťaženia, ako ukazovateľ pomeru závislých ľudí (0-14, 65+) voči ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu, je najvyšší vo Francúzsku (53), Švédsku a Talianku (52). Zatiaľ najnižšie hodnoty tohto indexu má v rámci EÚ Slovenská republika (pod 40) a potom Česko a Poľsko (pod 41).

Priemerný vek v EÚ je asi o 3 roky vyšší než v Slovenskej republike.

Vývoj obyvateľstva EÚ v roku 2008 pokračoval v naznačených trendoch z minulých rokov. Narodilo sa takmer 5,4 milióna detí, čiže opäť došlo k miernemu medziročnému rastu (o 0,2 mil.). Hrubá miera pôrodnosti bola 10,8 ‰, o 0,2 bodu vyššia než v Slovenskej republike.

Najvyššia pôrodnosť je v Írsku (18,1 ‰), Veľkej Británii a Francúzsku (13 ‰), najnižšia v Nemecku (8,3 ‰), Malte a Rakúsku (9,2 ‰). Slovensko je okolo 16. miesta spolu s Rumunskom a Cyprom.

50

V roku 2008 zomrelo vyše 4,8 milióna obyvateľov EÚ, na 1000 obyvateľov tak pripadlo takmer 9,7 zomretých osôb. K medziročnej zmene nedošlo, tento demografický proces má znaky stability.

Oproti hodnotám za celú Európsku úniu je na Slovensku hrubá miera úmrtnosti vyššia o 0,1 bodu .

Najvyššia úmrtnosť je v Bulharsku a Lotyšsku (14 ‰), najnižšia v Írsku, na Cypre a v Luxembursku (pod 7 ‰). Slovensko je okolo 16. miesta spolu s Talianskom.

Prirodzený prírastok bol tak v roku 2008 v EÚ kladný a tvoril 0,56 mil. osôb.

Sťahovaním pribudlo takmer 1,7 mil., takže celkový prírastok bol 2,2 mil. osôb.

Prírastok sťahovaním tvorí 75 % celkového prírastku, táto hodnota je o 5 bodov nižšia ako minulý rok.

Krajiny EÚ je možné na základe prírastkov rozdeliť do dvoch základných skupín: krajiny s prírastkom obyvateľstva a krajiny s úbytkom obyvateľstva (Tabuľka 47). Ďalšie, detailnejšie členenie je možné urobiť na základe typu prírastku, resp. úbytku: - krajiny s kladným prirodzeným i migračným prírastkom: Írsko, Francúzsko, Luxembursko, Cyprus, Veľká Británia, Holandsko, Belgicko, Španielsko, Švédsko, Dánsko, Fínsko, Malta, Česko, Slovinsko, Grécko, Slovensko, Rakúsko, Portugalsko; - krajiny so záporným prirodzeným i migračným prírastkom: Litva, Lotyšsko, Bulharsko; - krajiny so záporným prirodzeným a kladným migračným prírastkom, ale kladným celkovým prírastkom: Taliansko; - krajiny so záporným prirodzeným a kladným migračným prírastkom, ale záporným celkovým prírastkom: Maďarsko, Estónsko, Rumunsko, Nemecko; - krajiny s kladným prirodzeným a záporným migračným prírastkom, ale kladným celkovým prírastkom: Poľsko; - krajiny s kladným prirodzeným a záporným migračným prírastkom, ale záporným celkovým prírastkom: žiadna.

Zatiaľ čo v roku 2007 bola Slovenská republika na poslednom mieste medzi krajinami s kladným celkovým prírastkom, v roku 2008 sa za ňu dostali Portugalsko a Poľsko.

Od roku 2001 ubudlo najviac obyvateľstva v Nemecku (378 tis.) a Rumunsku (337 tis.). Ďalšími krajinami, kde došlo k úbytku za uvedené obdobie sú: Bulharsko, Maďarsko, Litva, Poľsko, Lotyšsko a Estónsko.

Ostatné krajiny EÚ zaznamenali prírastky. Najviac obyvateľstva pribudlo od roku 2001 v: Španielsku (4,9 mil.), Taliansku (3,1 mil.), Francúzsku (2,7mil.).

51

Tabuľka 47 Počet obyvateľov EÚ, EZVO a ich členských/kandidátskych krajín, 2001- 2008 (k 31. 12.)

Zoskupenie, štát EÚ 27 Belgicko

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008 (s)

484 613 561 486 617 424

488 756 726 491 023 535 492 975 207

495 090 294

497 455 033 499 673 325 (s)

10 309 725

10 355 844

10 396 421

10 445 852

10 511 382

10 584 534

10 666 866

10 741 048

7 891 095

7 845 841

7 801 273

7 761 049

7 718 750

7 679 290

7 640 238

7 602 116

10 206 436

10 203 269

10 211 455

10 220 577

10 251 079

10 287 189

10 381 130

10 474 607

5 368 354

5 383 507

5 397 640

5 411 405

5 427 459

5 447 084

5 475 791

5 519 259

Nemecko

82 440 309

82 536 680

82 531 671

82 500 849

82 437 995

82 314 906

82 217 837

82 062 249

Estónsko

1 361 242

1 356 045

1 351 069

1 347 510

1 344 684

1 342 409

1 340 935

1 340 341

Írsko

3 899 876

3 963 665

4 027 732

4 109 173

4 209 019

4 312 526

4 401 335

4 517 758

Grécko

10 968 708

11 006 377

11 040 650

11 082 751

11 125 179

11 171 740

11 213 785

11 262 539

Španielsko

40 964 244

41 663 702

42 345 342

43 038 035

43 758 250

44 474 631

45 283 259

45 853 045

Francúzsko

61 399 344

61 831 779

62 251 817

62 637 596

62 998 773

63 392 140

63 753 140

64 105 125

Taliansko

56 993 742

57 321 070

57 888 245

58 462 375

58 751 711

59 131 287

59 619 290

60 090 430

705 539

715 137

730 367

749 175

766 414

778 684

789 258

801 622

Lotyšsko

2 345 768

2 331 480

2 319 203

2 306 434

2 294 590

2 281 305

2 270 894

2 261 132

Litva

3 475 586

3 462 553

3 445 857

3 425 324

3 403 284

3 384 879

3 366 357

3 350 385

444 050

448 300

454 960

461 230

469 086

476 187

483 799

491 702

10 174 853

10 142 362

10 116 742

10 097 549

10 076 581

10 066 158

10 045 401

10 029 873

394 641

397 296

399 867

402 668

405 006

407 810

410 290

412 614

16 105 285

16 192 572

16 258 032

16 305 526

16 334 210

16 357 992

16 405 399

16 481 139

8 065 146

8 102 175

8 140 122

8 206 524

8 265 925

8 298 923

8 331 930

8 356 707

Poľsko

38 242 197

38 218 531

38 190 608

38 173 835

38 157 055

38 125 479

38 115 641

38 130 302

Portugalsko

10 329 340

10 407 465

10 474 685

10 529 255

10 569 592

10 599 095

10 617 575

10 631 800

Rumunsko

21 833 483

21 772 774

21 711 252

21 658 528

21 610 213

21 565 119

21 528 627

21 496 664

Slovinsko

1 994 026

1 995 033

1 996 433

1 997 590

2 003 358

2 010 377

2 025 866

2 053 393

Slovensko

5 378 951

5 379 161

5 380 053

5 384 822

5 389 180

5 393 637

5 400 998

5 411 062

Fínsko

5 194 901

5 206 295

5 219 732

5 236 611

5 255 580

5 276 955

5 300 484

5 325 115

Švédsko

8 909 128

8 940 788

8 975 670

9 011 392

9 047 752

9 113 257

9 182 927

9 259 044

59 217 592

59 437 723

59 699 828

60 059 900

60 393 100

Chorvátsko

4 444 608

4 442 744

4 441 733

4 443 901

4 442 884

4 441 238

4 436 401

4 431 977

Macedónsko

2 038 651

2 023 654

2 029 892

2 035 196

2 038 514

2 041 941

2 045 177

2 048 949

68 838 069

69 770 026

70 692 009

71 610 009

70 586 256

70 586 256

286 575

288 471

290 570

293 577

299 891

307 672

313 376

320 543

33 525

33 863

34 294

34 600

34 905

35 168

35 356

35 689

Nórsko

4 524 066

4 552 252

4 577 457

4 606 363

4 640 219

4 681 134

4 737 171

4 801 376

Švajčiarsko

7 255 653

7 313 853

7 364 148

7 415 102

7 459 128

7 508 739

7 593 494

7 667 715

EZVO (CH, IS, LI, 12 099 819 12 188 439 12 266 469 12 349 642 12 434 143 NO) (s) odhad Eurostatu, (p) predbežné údaje, (b) prerušenie porovnateľnosti časového radu

12 532 713

12 679 397

12 825 323

Bulharsko Česko Dánsko

Cyprus

Luxembursko Maďarsko Malta Holandsko Rakúsko

Veľká Británia

Turecko Island Lichtenštajnsko

(s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s) (s)

60 816 701 61 185 981(p)

61 612 255 (s) (s) (s)

72 519 974 69 689 256 (b)

(s) (s) (s) (s) (s)

EÚ - Európska únia, EZVO - Európske združenie voľného obchodu, CH - Švajčiarsko, IS – Island, LI – Lichtenštajnsko, NO - Nórsko

52

Tabuľka 48 Vybrané demografické charakteristiky obyvateľstva členských/kandidátskych krajín EÚ a EZVO podľa prvých odhadov Eurostatu, 2008 Zoskupenie, štát

Počet obyv. k 1.1.2008

Živo narod.

Zomretí

PP1)

PS2)

CP3)

Počet obyv. k 31.12.2008

Živo narod.

počet (v tisícoch)

Zomretí

PP1)

PS2)

CP3)

na 1000 obyvateľov

EÚ

497 455,0

5 384,2

4 828,4

555,8

1 662,5

2 218,3

499 673,3

10,8

9,7

1,1

3,3

EHP

502 540,9

5 449,2

4 871,9

577,3

1 712,7

2 290,0

504 830,9

10,8

9,7

1,1

3,4

4,5

EZVO

12 679,4

141,3

104,6

36,8

109,2

145,9

12 825,3

11,1

8,2

2,9

8,6

11,4

EÚ Belgicko

10 666,9

123,3

102,1

21,2

53,0

74,2

10 741,0

11,5

8,2

2,9

5,0

6,9

Bulharsko

7 640,2

71,4

108,2

-36,7

-1,4

-38,1

7 602,1

9,4

14,2

-4,8

-0,2

-5,0

Česko

10 381,1

118,2

105,5

12,7

80,8

93,5

10 474,6

11,3

10,1

1,2

7,7

9,0

Dánsko

5 475,8

65,0

54,3

10,7

32,7

43,5

5 519,3

11,8

9,9

2,0

6,0

7,9

Nemecko

82 217,8

681,7

842,1

-160,3

4,8

-155,6

82 062,2

8,3

10,3

-2,0

0,1

-1,9

Estónsko

1 340,9

16,3

17,1

-0,8

0,2

-0,6

1 340,3

12,2

12,8

-0,6

0,1

-0,4

Írsko

4 401,3

80,7

27,3

53,4

63,1

116,4

4 517,8

18,1

6,1

12,0

14,1

26,1

Grécko

11 213,8

110,6

104,1

6,5

42,2

48,8

11 262,5

9,8

9,3

0,6

3,8

4,3

Španielsko

45 283,3

501,1

395,6

105,5

464,3

569,8

45 853,0

11

8,7

2,3

10,2

12,5

Francúzsko

63 753,1

824,0

534,3

289,7

62,3

352,0

64 105,1

12,9

8,4

4,5

1,0

5,5

Taliansko

59 619,3

573,4

586,7

-13,3

484,5

471,1

60 090,4

9,6

9,8

-0,2

8,1

7,9

789,3

8,3

5,2

3,1

9,3

12,4

801,6

10,4

6,6

3,9

11,7

15,5

Lotyšsko

2 270,9

24,4

31,6

-7,2

-2,5

-9,8

2 261,1

10,8

14,0

-3,2

-1,1

-4,3

Litva

3 366,4

35,3

44,2

-8,9

-7,1

-16,0

3 350,4

10,5

13,2

-2,6

-2,1

-4,8

483,8

5,5

3,4

2,1

5,8

7,9

491,7

11,2

6,9

4,3

11,9

16,2

10 045,4

99,3

130,0

-30,8

15,2

-15,5

10 029,9

9,9

13,0

-3,1

1,5

-1,5

410,3

3,8

3,2

0,6

1,7

2,3

412,6

9,2

7,7

1,5

4,2

5,6

16 405,4

185,6

134,5

51,1

24,7

75,7

16 481,1

11,3

8,2

3,1

1,5

4,6

8 331,9

76,5

73,1

3,5

21,3

24,8

8 356,7

9,2

8,8

0,4

2,6

3,0

Poľsko

38 115,6

413,0

382,0

31,0

-16,4

14,7

38 130,3

10,8

10,0

0,8

-0,4

0,4

Portugalsko

10 617,6

102,2

102,6

-0,5

14,7

14,2

10 631,8

9,6

9,7

0,0

1,4

1,3

Rumunsko

21 528,6

222,8

255,9

-33,1

1,2

-32,0

21 496,7

10,4

11,9

-1,5

0,1

-1,5

Slovinsko

2 025,9

20,5

18,6

1,9

25,6

27,5

2 053,4

10,0

9,1

0,9

12,6

13,5

Slovensko

5 401,0

56,4

52,9

3,5

6,6

10,1

5 411,1

10,4

9,8

0,6

1,2

1,9

Fínsko

5 300,5

59,3

49,0

10,3

14,3

24,6

5 325,1

11,2

9,2

1,9

2,7

4,6

Cyprus

Luxembursko Maďarsko Malta Holandsko Rakúsko

Švédsko

4,4

9 182,9

109,6

91,3

18,3

57,8

76,1

9 259,0

11,9

9,9

2,0

6,3

8,3

61 186,0

796,1

573,7

222,4

203,9

426,3

61 612,3

13,0

9,3

3,6

3,3

6,9

EÚ - kandidát.. krajiny Chorvátsko

4 436,4

42,5

52,8

-10,2

5,8

-4,4

4 432,0

9,6

11,9

-2,3

1,3

-1,0

Macedónsko

2 045,2

22,5

18,9

3,6

0,1

3,8

2 048,9

11,0

9,2

1,8

0,1

1,8

70 586,3

:

:

:

:

:

::

:

:

:

:

313,4

4,6

1,8

2,7

4,4

7,2

320,5

14,5

5,8

8,7

13,9

35,4

0,3

0,2

0,1

0,2

0,3

35,7

9,6

5,9

3,8

5,6

9,4

Nórsko

4 737,2

60,1

41,5

18,6

45,6

64,2

4 801,4

12,6

8,7

3,9

9,6

13,5

Švajčiarsko

7 593,5

76,3

61,0

15,3

58,9

74,2

7 667,7

10,0

8,0

2,0

7,7

9,7

Veľká Británia

Turecko EZVO Island Lichtenštajnsko

EÚ - Európska únia, EZVO - Európske združenie voľného obchodu,

: údaje sú nedostupné 1)

PP - prirodzený prírastok

2)

PS - prírastok sťahovaním

3)

CP - celkový prírastok

53

22,6

7. PROGNÓZA OBYVATEĽSTVA SR DO ROKU 2025 V roku 2002 Štatistický úrad Slovenskej republiky vydal Prognózu vývoja obyvateľstva v SR do roku 2025. Počiatočným bodom prognózy bol koniec roku 2001, východiskovou bola veková štruktúra k 31. decembru 2001. Počas piatich rokov po oficiálnom publikovaní tejto prognózy nastali okolnosti podmieňujúce jej aktualizáciu. Za najviac pravdepodobný sa považuje stredný scenár prognózy, preto sa stal predmetom aktualizácie. Aktualizovaná prognóza vychádza z vekovej štruktúry k 31. decembru 2001. Následný vývoj do roku 2006 predstavujú reálne údaje zo štatistiky pohybu obyvateľstva. Aktualizovaná prognóza bola spracovaná Infostatom v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK, bola použitá klasická kohortne - komponentná metóda. Vstupné údaje týkajúce sa dynamiky a štruktúr obyvateľstva sú oficiálnymi údajmi ŠÚ SR. Na základe výsledkov možno prognózované obdobie rozdeliť na dve časti.

V prvom období, približne do roku 2015, sa bude celkový prírastok obyvateľstva zvyšovať, a to hlavne zásluhou migračného salda. V tom istom období bude prirodzený prírastok stagnovať na hodnotách pod hranicou 5 tisíc osôb ročne.

V druhej časovej etape, po roku 2015, začne prudký pokles hodnôt prirodzeného prírastku a jeho postupná zmena na prirodzený úbytok (zhruba od roku 2020) zásadne ovplyvní aj hodnoty celkového prírastku. Zisk z migrácie pravdepodobne nedokáže kompenzovať úbytok z prirodzeného pohybu. Od roku 2015 sa preto začne aj celkový prírastok obyvateľstva znižovať.

Základným výstupom prognózy je počet obyvateľov. Do roku 2025 sa počet obyvateľov Slovenskej republiky zásadne nezmení. Počet obyvateľov sa zvýši približne o 120 tisíc osôb (2,25 %), pričom v prvých dvoch tretinách prognózovaného obdobia bude nárast rýchlejší. Najvyššiu hodnotu by mal počet obyvateľov dosiahnuť tesne pred koncom prognózovaného obdobia. Zhruba od roku 2025 by sa mal začať počet obyvateľov SR znižovať, tzn. horizont prognózy je zároveň predpokladaným začiatkom obdobia poklesu počtu obyvateľov Slovenska.

Tabuľka 49 Hlavné výsledky prognózy vývoja obyvateľstva SR, 2008-2025 Rok 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025

Živo narodení 55 423 56 117 57 074 57 376 58 190 58 714 58 648 59 032 58 472 57 935 56 985 56 397 55 616 54 491 53 337 52 189 51 068 50 007

Zomretí 51 839 52 150 52 546 52 969 53 412 53 857 54 271 54 672 55 057 55 422 55 779 56 142 56 493 56 863 57 256 57 670 58 129 58 626

Prirodzený prírastok

Migračné saldo

3 584 3 967 4 528 4 407 4 778 4 857 4 377 4 360 3 415 2 513 1 206 255 -877 -2 372 -3 919 -5 481 -7 061 -8 619

3 649 3 925 4 203 4 485 4 760 5 029 5 308 5 589 5 850 6 142 6 412 6 680 6 976 7 241 7 520 7 792 8 068 8 351

54

Celkový prírastok 7 233 7 892 8 731 8 892 9 538 9 886 9 685 9 949 9 265 8 655 7 618 6 935 6 099 4 869 3 601 2 311 1 007 -268

Počet obyvateľov 5 407 080 5 414 972 5 423 703 5 432 595 5 442 133 5 452 019 5 461 704 5 471 653 5 480 918 5 489 573 5 497 191 5 504 126 5 510 225 5 515 094 5 518 695 5 521 006 5 522 013 5 521 745

Priemerný vek 38,29 38,57 38,84 39,10 39,36 39,61 39,85 40,09 40,33 40,57 40,81 41,05 41,30 41,55 41,81 42,07 42,33 42,00

Porovnanie reálnych údajov za rok 2008 a prognózovaných dát ukazuje, že sa narodilo takmer o dve tisíc detí viac ako bolo prognózované, ale aj viac obyvateľov zomrelo, takže prirodzený prírastok bol prognózovaný relatívne presne. Prognóza podhodnotila migračné saldo, i keď počíta s jeho rastom už v roku 2008. V roku 2008 sa hodnota migračného salda dostala na hodnotu prognózovanú pre rok 2020.

Proces starnutia zachytáva prognóza dobre, priemerný vek populácie Slovenska, reálny i prognózovaný, sú zhodné.

55

ZÁVER Súčasný populačný vývoj spôsobuje zmeny vo viacerých oblastiach spoločnosti.

Predovšetkým k zásadnej zmene došlo v oblasti postojov k zakladaniu rodiny, pretože spoločenské povedomie zdôrazňuje sebarealizáciu jednotlivca a osobnú slobodu a tým odsúva, resp. znižuje záujem o tradičné hodnoty, ktoré sa spájajú s pojmom rodina a materstvo. Hlavným demografickým prejavov tejto zmeny je nízky počet sobášov, napriek tomu, že v sobášnom veku sú silné populačné ročníky. V kontraste s týmto javom stúpa počet rozvodov.

Pôrodnosť sa znížila tak dramaticky, že v najbližších rokoch nemožno očakávať, že by dosiahla aspoň záchovnú úroveň.

V súvislosti s pôrodnosťou sa navyše zvyšuje podiel detí narodených mimo manželstva. Ďalšou charakteristickou črtou súčasného demografického vývoja je starnutie populácie. Slovenská populácia starne zdola (nízkou pôrodnosťou) i zhora (predlžovaním strednej dĺžky života).

Oproti mnohým štátom Európskej únie je tento proces pomalší, pretože Slovensko ešte stále patrí medzi krajiny EÚ, kde má predproduktívna zložka obyvateľstva (0-14) väčší podiel než poproduktívna (65+). V pätnástich krajinách Európskej únie je vyšší podiel 65 ročných a starších, než 0-14 ročných. Vyšší podiel detí je ešte v Rumunsku, Poľsku, Fínsku, Írsku, vo Francúzsku, Holandsku, Dánsku, Luxembursku, Veľkej Británii a na Cypre, Malte a Slovensku.

Za väčšinu otázok v rámci demografickej problematiky sú zodpovedné samotné členské štáty, ale demografický vývoj a riešenie jeho problematiky sa týkajú i Európskej únie ako celku. Preto Európska únia, v kontexte svojej sociálnej agendy, prehlbuje diskusiu o populačnej problematike. Medzi zásadné aktivity únie v tejto oblasti doteraz patria: - Zelená kniha „Ako čeliť demografickým zmenám, nová solidarita medzi generáciami“ (Oznámenie Komisie, 2005); - Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť (Oznámenie Komisie, 2006); - Európske demografické fórum (jeho cieľom je identifikovať a vymieňať si postupy v súvislosti s politikami starnutia). Členským štátom sú tak poskytované nové nápady pre stratégie riešenia demografickej budúcnosti. Podľa spomínaných stratégií by teda pri čelení demografickým zmenám mala Európa sledovať tri hlavné priority: - objaviť cestu demografického rastu; - dbať na rovnováhu medzi generáciami; - vytvoriť nový prechod medzi vekmi.

56

LITERATÚRA Bleha,B.- Vaňo,B.: Prognóza vývoja obyvateľstva SR do roku 2025 (aktualizácia).

Bratislava: INFOSTAT, 2007.

Brezák, J.: Úvod do štúdia demografie. Bratislava: LÚČ, 2005.

Jurčová, D.: Slovník demografických pojmov. Bratislava: INFOSTAT, 2005.

Kohler, H. P., F. C. Billari, J. A. Ortega. 2002. The emergence of lowest-low fertility in Europe during the 1990s. In: Population and Development Review 28 (4): 641– 680.

Podmanický, I.: Východiská výchovy v rodinnom prostredí. In: Zborník prednášok a metodických postupov – tretia časť. Bratislava: MPC. 2003.

Roubíček., V.: Úvod do demografie. Praha: CODEX Bohemia, 1997.

Demografická příručka. Praha: Český štatistický úrad, 1996.

Pohyb obyvateľstva v SR (2001-2008). Bratislava: Štatistický úrad SR / Infostat.

Stav a pohyb obyvateľstva v Slovenskej republike (2001-2008). Bratislava: Štatistický úrad SR. Úmrtnostné tabuľky za Slovenskú republiku (2001-2008). Bratislava: Štatistický úrad SR. Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky (2001-2008). Bratislava: Štatistický úrad SR. World Population Prospects: The 2008 Revision. Highlights. New York: United Nations.

OZNÁMENIE KOMISIE Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť. Brusel 12. 10. 2006, KOM(2006) 571, konečné znenie.

OZNÁMENIE KOMISIE Zelená kniha „Ako čeliť demografickým zmenám, nová solidarita medzi generáciami". Brusel, 16.3.2005, KOM(2005) 94 v konečnom znení. Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.).

Zákon o rodine (36/2005 Zb.). http://esa.un.org/unpp/ http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/population/data/database

57

PRÍLOHY

Tematické mapy

58