Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike - 2011 by Richard

VĂ˝voj obyvateÄžstva v Slovenskej republike

2011

Štatistický úrad Slovenskej republiky Číslo: 900-0137/2012

Kód: 020812 Okruh: Demografická štatistika Dátum: December 2012

Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike

Sekcia sociálnych štatistík a demografie Generálny riaditeľ sekcie: Ľudmila Ivančíková Odbor štatistiky obyvateľstva Kontaktná osoba: Zuzana Podmanická, tel. 02/50236 770

2011

Autor/autori publikácie: Zuzana Podmanická (editor) Monika Prochádzková Neonila Foltánová Andrea Galvánková Pavol Škápik Zuzana Štukovská

Cena výtlačku :

7,20 EUR

Objednávky zasielajte na adresu: Štatistický úrad Slovenskej republiky Informačný servis Miletičova 3 824 67 Bratislava Fax: 02/55561 361 Tel: 02/50236 335 ________________________________________________________________________________ Rozmnožovanie obsahu tejto publikácie, ako aj jednotlivých častí, v pôvodnej alebo upravenej podobe pre komerčné účely, je možné len s písomným súhlasom Štatistického úradu SR. Údaje, ktoré sú obsahom tejto publikácie, je možné použiť len s uvedením zdroja.

ISBN 978-80-8121-130-0

Obsah ÚVOD ......................................................................................................................... 3 1. DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ .................................................................................... 4 2. ŠTRUKTÚRY OBYVATEĽSTVA ............................................................................ 5 2.1

Štruktúra podľa pohlavia ................................................................................... 5

2.2

Štruktúra podľa veku......................................................................................... 6

2.3

Štruktúra podľa rodinného stavu ......................................................................11

2.4

Štruktúra podľa národnosti ..............................................................................13

3. DEMOGRAFICKÉ PROCESY ...............................................................................15 3.1

Sobášnosť .......................................................................................................15

3.2

Rozvodovosť....................................................................................................20

3.3

Pôrodnosť a plodnosť ......................................................................................24

3.4

Potratovosť ......................................................................................................28

3.5

Úmrtnosť ..........................................................................................................32

3.6

Sťahovanie obyvateľov ....................................................................................37

4. POČET OBYVATEĽOV A PRÍRASTKY...............................................................41 5. REGIONÁLNE POROVNANIE ..............................................................................43 6. MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE .........................................................................58 7. PROGNÓZA OBYVATEĽSTVA SR DO ROKU 2060 ............................................61 ZÁVER ......................................................................................................................63 LITERATÚRA ............................................................................................................64 PRÍLOHY ...................................................................................................................65

ÚVOD Predkladaná publikácia charakterizuje demografický pohyb v Slovenskej republike v roku 2011 v kontexte jeho vývoja od roku 2001. Rovnako tabuľky uvádzané v texte obsahujú údaje od roku 2001, čím údajovo dokumentujú celé posledné medzicenzové obdobie. Grafické znázornenie populačných procesov pokrýva obdobie rokov 1950 – 2011. Publikácia je okrem úvodu a záveru rozdelená do siedmich kapitol. V prvej kapitole sú analyzované základné zmeny vo vývoji obyvateľstva. Druhá kapitola rozoberá štruktúry obyvateľov podľa pohlavia, veku, rodinného stavu a národnosti. Tretia kapitola publikácie je zameraná na hodnotenie jednotlivých demografických procesov, a to sobášnosti a rozvodovosti, pôrodnosti a potratovosti, ďalej úmrtnosti a migračného pohybu. Štvrtá kapitola prináša prehľad o počte obyvateľov a jeho prírastkoch. Ďalšie kapitoly sú venované regionálnemu a medzinárodnému porovnaniu a základným výsledkom Eurostatom spracovanej projekcie obyvateľstva EUROPOP 2010. Prílohová charakteristík.

časť

obsahuje

tematické

mapy

vybraných

demografických

Údaje uvedené v publikácii boli získané zo spracovania štátnych štatistických hlásení radu OBYV1-5/12 v rámci Programu štátnych štatistických zisťovaní. Údaje o potratoch boli prevzaté z rezortného výkazníctva Ministerstva zdravotníctva SR zabezpečovaného Národným centrom zdravotníckych informácií v Bratislave a následne spracované Štatistickým úradom SR. Údaje pre medzinárodné porovnanie boli prevzaté z databáz Eurostatu. Stavové údaje roku 2011 zohľadňujú výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011.

1. DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ V roku 2011 dosiahla koncom októbra populácia Zeme početnosť 7 miliárd. 1 Z hľadiska rastového trendu prvú miliardu dosiahol svet na začiatku 19. storočia (1804), druhú v roku 1927, tretiu o 33 rokov neskôr (v roku 1960). Potom začal výrazný populačný rast a početnosť svetovej populácie sa zvyšovala o ďalšiu miliardu obyvateľov každých 12 – 13 rokov. V Európskej únii bol rok 2011 rokom sčítaní obyvateľstva. Cenzus prebehol v každom členskom štáte, čím sa aktualizovali údaje o stavoch, štruktúrach a ďalších charakteristikách obyvateľstva v EÚ. Podľa predbežných odhadov mala v roku 2011 Európska únia 504 miliónov obyvateľov, tí tak tvorili 7 % svetovej populácie. V Slovenskej republike sa sčítalo k 21. 5. 2011, t. j. k rozhodujúcemu okamihu ostatného sčítania, 5 397 036 obyvateľov s trvalým pobytom. V roku 1869, ktorý bol rokom prvého moderného sčítania ľudu, žilo na území Slovenska 2 482 tisíc obyvateľov. Z hľadiska vývoja na zdvojnásobenie tohto počtu potrebovala slovenská populácia vyše 110 rokov, 5 miliónov bolo dosiahnutých v roku 1981. Najvyššie tempo prírastku malo Slovensko v obdobiach po prvej svetovej vojne, v 50-tych a 70-tych rokoch dvadsiateho storočia. T 1 Vývoj početnosti slovenskej populácie podľa moderných sčítaní, 1869 – 2011 Dátum sčítania Ukazovateľ Počet obyvateľov (tis.) Tempo prírastku (%)

31.12. 1869

31.12. 1880

31.12. 1890

31.12. 1900

31.12. 1910

15. 2. 1921

1.12. 1930

4.10. 1946

1. 3. 1950

1. 3. 1961

1.12. 1970

1.11. 1980

3. 3. 1991

26.5. 2001

21.5. 2011

2 482

2 478

2 595

2 783

2 917

2 994

3 324

3 328

3 442

4 174

4 537

4 991

5 274

5 379

5 397

-0,2

4,7

7,2

4,8

2,6

11,0

0,1

3,4

21,3

8,7

10,0

5,7

2,0

0,3

Vzhľadom na to, že sa systém demografickej štatistiky v Slovenskej republike odvíja od výsledkov jednotlivých sčítaní obyvateľov, aj v roku 2011 boli do spracovania údajov demografickej štatistiky implementované údaje zistené pri sčítaní v máji 2011, tzn. údaje zo sčítania boli rebilancované spätne k 1. januáru 2011 a následne bilancované na základe demografického pohybu obyvateľstva v roku 2011 získaného zo štandardného demografického zisťovania (hlásenia o narodení, úmrtí, sťahovaní). K 31. decembru 2011 mala tak Slovenská republika 5 404 322 obyvateľov. Narodilo sa 60 813 živých detí (o 403 viac ako v roku 2010) a zomrelo 51 903 osôb (o 1 542 menej ako v roku 2010). Tento pozitívny vývoj spôsobil, že živorodenosť sa medziročne zvýšila na 11,3 promile (o 0,2 bodu) a úmrtnosť klesla na 9,6 promile (o 0,2 bodu). Uzavretých bolo 25 621 manželstiev a rozviedlo sa 11 102 manželských dvojíc. V porovnaní s rokom 2010 bol počet sobášov vyšší o 206. Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 43 rozvodov (47 v roku 2010).

Trend zvyšovania prirodzeného prírastku obyvateľstva, ktorý sa v roku 2010 pozastavil, opäť pokračuje. Dosiahol hodnotu 8 910 a bol o 1 945 osôb vyšší než v roku 2010. Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 2 966 osôb, o 417 osôb menej v porovnaní s rokom 2010. Trend poklesu sa udržiava od roku 2009 (prisťahovalo sa 4 829, vysťahovalo 1 863 osôb). Celkový prírastok obyvateľstva dosiahol 11 876 osôb (o 1 528 viac ako v roku 2010). V demografickom vývoji v roku 2011 je pozitívnym prvkom pokračujúci pokles rozvodovosti, udržanie úrovne plodnosti a pokračujúce zvyšovanie strednej dĺžky života. Hlavným demografickým vývojovým trendom zostáva starnutie slovenskej populácie. Príčinou je predovšetkým zásadná zmena reprodukčného správania, ktorá viedla k tomu, že plodnosť populácie Slovenska sa dostala pod úroveň jednoduchej reprodukcie a následne sa začala transformácia vekovej štruktúry vedúca k populačnému starnutiu.

2. ŠTRUKTÚRY OBYVATEĽSTVA Štruktúry obyvateľstva sú základnými faktami pre podporu rozhodovania v súvislosti s rozvojom ľudskej spoločnosti. Demografickou štruktúrou sa vo všeobecnosti rozumie podiel mužov a žien v danej populácii vymedzených tiež pomocou ďalších znakov, ktoré sa nejakým spôsobom vzťahujú k reprodukcii obyvateľstva; napríklad vek, rodinný stav, národnosť atď.

2.1

Štruktúra podľa pohlavia

Štruktúra podľa pohlavia je jedným z najvýznamnejších znakov ľudskej spoločnosti. Nielen jej interakcie s demografickými procesmi majú vysokú dôležitosť. Vplyv prekračuje hranice demografie a zasahuje mnohé oblasti spoločenského života (trh práce, gender politiky atď.). Pomer pohlavia žijúceho na danom území vzniká v procesoch prirodzenej (narodenie, úmrtie) a mechanickej (sťahovanie) reprodukcie a tiež vplyvom vonkajších udalostí (vojny, epidémie). V súčasnosti vo väčšine krajín sveta prevládajú početne ženy nad mužmi (55 %), v necelej tretine krajín prevládajú muži nad ženami (ide predovšetkým o rozvojové krajiny), ostatné krajiny majú pomer vyrovnaný. Zastúpenie pohlaví v populácii sa v priebehu života jednotlivých generácií mení. V sledovanom období (2001 – 2011) pripadalo na Slovensku 1 023 až 1 071 narodených chlapcov na 1 000 narodených dievčat (maskulinita narodených). 5

T 2 Sekundárny index maskulinity obyvateľstva SR, 2001 – 2011 Rok

Ukazovateľ

2001

Počet narodených chlapcov na 1000 narodených dievčat

2002

1 071

2003 1 055

1 048

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

1 059

1 058

1 056

1 052

1 048

1 066

1 023

1 048

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje štruktúru obyvateľstva podľa pohlavia, je rozdielna úmrtnosť mužov a žien. V našich podmienkach je typická mužská nadúmrtnosť (maskulinita zomretých). V roku 2011 pripadlo na 1 000 zomretých žien 1 067 zomretých mužov. Tento faktor sa vo všeobecnosti prejavuje vyšším podielom žien v celkovej populácii. T 3 Obyvateľstvo SR podľa pohlavia, 2001 – 2011 Ukazovateľ

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Podiel žien v %

51,44

51,46

51,47

51,46

51,43

51,41

51,39

2011 51,30

Počet žien na 1 000 mužov

1 059

1 060

1 059

1 058

1 057

1 054

Stav pohlavnej rovnováhy sa v slovenskej populácii dosahuje okolo 45-teho roku života generácií. V ekonomických vekových skupinách majú prevahu muži v predproduktívnej zložke. Na 1 000 dievčat pripadá 1 054 chlapcov a chlapci tak tvoria 51,3 %. V produktívnej zložke je pomer pohlaví vyrovnaný (1:1) a v poproduktívnej (65+) majú relatívne výraznú prevahu ženy (62,3 %), na 1 000 žien pripadá 604 mužov. G1 Index maskulinity obyvateľstva SR, 1950 – 2011

počet mužov na 1 000 žien

980 970 960 950 940 930 1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980

1985

1990

1995

2000

2005

2010

2015

rok

2.2

Štruktúra podľa veku

Veková štruktúra obyvateľstva patrí medzi základné demografické charakteristiky každej populácie. Je obrazom demografických procesov z minulosti i obrazom budúceho demografického vývoja. 6

Pre vekovú štruktúru obyvateľstva SR sú typické dva základné rysy, a to nerovnomernosť a starnutie. Nerovnomernosť je spôsobená predovšetkým zmenami vo vývoji intenzity pôrodnosti v priebehu ostatných 100 rokov (vojny, babyboom, 2. demografický prechod). Pod starnutie sa podpisuje zvyšovanie strednej dĺžky života a nízka súčasná plodnosť. Prvé príznaky starnutia populácie možno v slovenskej populácii pozorovať od polovice 60-tych rokov. K výraznejšiemu zrýchleniu tohto procesu dochádza práve v súčasnosti, keď jednak silné povojnové ročníky dosahujú dôchodkový vek a na druhej strane sú vo veku najvyššej fekundity (fyziologickej plodnosti) málo početné vekové skupiny narodené v prvej polovici 90-tych rokov. G2 Veková štruktúra obyvateľstva SR v porovnaní rokov 2001 a 2011 (stav k 31.12.) 100+

vek

50 000

40 000

30 000

20 000

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

počet obyvateľov

ženy 2011

muži 2011

ženy 2001

muži 2001

Pri pohľade na vývoj vekovej skupiny detí a mládeže je evidentný trend poklesu. Od roku 2001 klesol počet 0 – 18 ročných o takmer 20 %, čo predstavuje úbytok o 270 tisíc osôb. Vývoj v tejto vekovej skupine však nie je vnútorne konzistentný. Kým vekové 7

skupiny 6- – 14-ročných a 15- – 18-ročných zaznamenávajú počas celého sledovaného obdobia pokles, u mladších vekových skupín dochádza v roku 2007 k obráteniu trendu. Tento rast je však nepostačujúci na to, aby kompenzoval straty v skupinách starších detí a mládeže. T 4 Veková štruktúra detí a mládeže v SR, 2001 – 2011 Rok

Veková skupina

2001

2002

2003

2004

2005

0–2

160 417

155 243

152 647

155 264

158 849

3–5

174 198

169 888

165 959

160 359

6 – 14

672 355

649 860

625 850

603 292

352 699

345 741

338 922

329 314

2006

2008

2009

2010

2011

161 106

161 929

165 020

172 379

178 305

178 032

110,98

155 230

152 669

155 257

158 942

161 220

162 082

165 524

95,02

580 229

556 847

533 858

512 107

497 721

490 070

489 016

72,73

322 130

317 086

309 062

302 266

289 275

272 995

258 484

73,29

1 359 669 1 320 732 1 283 378 1 248 229 1 216 438 1 187 708 1 160 106 1 138 335 1 120 595 1 103 452 1 091 056

80,24

počet osôb

15 – 18 Spolu

Index 2011/2001

2007

(%)

podiel z úhrnu obyvateľstva (%) 0–2

2,98

2,89

2,84

2,88

2,95

2,99

3,00

3,05

3,18

3,28

3,29

3–5

3,24

3,16

3,08

2,98

2,88

2,83

2,87

2,94

2,97

2,98

3,06

6 – 14

12,50

12,08

11,63

11,20

10,77

10,32

9,88

9,46

9,17

9,02

9,05

15 – 18

6,56

6,43

6,30

6,12

5,98

5,88

5,72

5,58

5,33

5,02

4,78

Spolu

22,30

24,55

23,85

23,18

22,57

22,02

21,48

21,03

20,66

20,30

20,19

V rámci ekonomických vekových skupín zostáva podiel predproduktívnej zložky na úrovni 15 %, o 0,5 bodu klesla produktívna zložka a o 0,4 bodu sa zvýšila poproduktívna. V porovnaní s rokom 2001 je evidentný pokles počtu 0- – 14-ročných (o 17 %) a nárast 65-ročných a starších (o 13 %). T 5 Veková štruktúra obyvateľov podľa ekonomických vekových skupín v SR, 2001 – 2011 Veková skupina

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

počet osôb 0 – 14 15 – 64 65+ Spolu

Index 2011/2001 (%)

832 572

82,68

3 759 296 3 787 945 3 815 286 3 839 958 3 862 234 3 883 376 3 903 172 3 921 880 3 928 471 3 932 092 3 881 088

103,24

1 006 970

974 991

944 456

918 915

894 308

870 622

851 044

836 069

831 320

830 457

690 662

112,73

5 378 951 5 379 161 5 380 053 5 384 822 5 389 180 5 393 637 5 400 998 5 412 254 5 424 925 5 435 273 5 404 322

100,47

612 685

616 225

620 311

625 949

632 638

639 639

646 782

654 305

665 134

672 724

štruktúra ( %) 0 – 14

18,72

18,13

17,55

17,06

16,59

16,14

15,76

15,45

15,32

15,28

15,41

15 – 64

69,89

70,42

70,92

71,31

71,67

72,00

72,27

72,46

72,42

72,34

71,81

65+

11,39

11,46

11,53

11,62

11,74

11,86

11,98

12,09

12,26

12,38

12,78

Typológia vekovej štruktúry obyvateľstva podľa G. Sundbärga založená na princípe porovnávania troch biologických vekových kategórií obyvateľstva, predreprodukčnej (0 – 14), reprodukčnej (15 – 49) a postreprodukčnej (50+), určuje zákonitosti, na základe ktorých tvorí reprodukčná skupina obyvateľstva v každej populácií polovicu obyvateľstva a podľa podielu dvoch ostatných zložiek možno určiť tri základné typy vekových štruktúr. V stacionárnej vekovej štruktúre sú obidve zložky približne vyrovnané, v progresívnej vekovej štruktúre má prevahu predreprodukčná zložka nad postreprodukčnou a v regresívnom type postreprodukčná nad predreprodukčnou. 8

Podľa tejto typológie má Slovenská republika regresívny typ populácie. K zmene zo stacionárneho na regresívny typ došlo začiatkom 90-tych rokov 20. storočia. G3

Zastúpenie detskej, reprodukčnej a postreprodukčnej zložky v populácii SR, 1950 – 2011

40 30 20 10 1945

1950

1955

1960

1965

1970

vek 0 – 14

1975

1980 rok

1985

vek 15 – 49

1990

1995

2000

2005

2010

2015

vek 50+

Priemerný vek sa medziročne zvýšil o 0,3 roka u oboch pohlaví, oproti roku 2001 o takmer 3 roky a v roku 2011 dosiahol u mužov 37,4 roka a u žien je už tretí rok nad 40 rokov (40,6). Medián veku sa tiež zvyšuje a v roku 2011 bola polovica mužskej populácie staršia (resp. mladšia) ako 36 rokov a polovica ženskej populácie staršia (resp. mladšia) ako 39 rokov. Pomer generácie prarodičov a generácie detí (index starnutia, Sauvyho index) sa medziročne zvýšil z 81 na 83, čo znamená, že v súčasnosti pripadá na 100 detí (0 – 14) 83 obyvateľov vo veku 65 rokov a starších. V tomto indexe sú ale výrazné rozdiely medzi mužskou a ženskou zložkou populácie. Pri pohľade na populáciu ako celok i v jej mužskej časti stále prevláda detská zložka. V ženskej časti populácie je situácia opačná. Na 100 dievčat pripadá 106 žien vo veku 65+. K zmene pomeru došlo v roku 2008. Index hospodárskej závislosti (resp. index ekonomického zaťaženia) je charakteristikou miery hospodárskeho zaťaženia práceschopného obyvateľstva závislými osobami. Dlhodobo, od začiatku 80-tych rokov, tento index klesal. Vplyvom reprodukčných zmien vedúcich k starnutiu populácie došlo však v roku 2009 k otočeniu trendu. V roku 2010 podľa indexu hospodárskej závislosti pripadlo na 100 obyvateľov vo veku 15 – 64 rokov 39 závislých osôb.

T 6 Priemerný vek, mediánový vek, index starnutia a index ekonomického zaťaženia v SR, 2001 – 2011 Ukazovateľ

priemerný vek

mediánový vek

Pohlavie

2008

2009

2010

2011

muži

34,60

34,90

35,20

35,50

35,80

36,06 36,34

36,60

36,84

37,09

37,41

ženy

37,70

38,00

38,40

38,70

39,00

39,25 39,54

39,80

40,05

40,28

40,61

spolu

36,20

36,50

36,80

37,10

37,40

37,71 37,99

38,25

38,49

38,73

39,05

index ekonomického zaťaženia **

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

muži

36,26

ženy

39,37

spolu index starnutia *

Rok

37,74

56,90

58,23

59,00

60,89

muži

44,90

46,50

48,10

49,70

51,60

53,48 55,25

ženy

77,50

80,80

84,20

87,50

90,80

94,47 97,83 100,67 102,94 104,07 106,20

spolu

60,80

63,20

65,70

68,10

70,70

73,47 76,00

78,25

80,01

81,01

82,96

muži

35,30

ženy

43,20

38,00

38,09

38,23

39,25

spolu

43,08

42,01

41,01

40,23

39,54

38,89 38,37

* počet osôb vo veku 65 rokov a viac na 100 detí vo veku 0 – 14 rokov ** počet detí vo veku 0 - 14 rokov a osôb vo veku 65 rokov a viac na 100 osôb vo veku 15 – 64 rokov

Starnutie populácie je už všadeprítomný globálny fenomén a zasahuje každého člena spoločnosti i spoločnosť ako celok. Krajiny sveta sú v rôznych fázach tohto procesu a výrazne sa líšia aj tempom starnutia. Všetky relevantné štatistické ukazovatele dokazujú zrýchľujúci sa proces starnutia slovenskej populácie. Všeobecne platí, že krajiny, kde sa začal proces starnutia neskôr, budú mať menej času na prispôsobenie. Medzi tieto krajiny patrí i Slovenská republika. Starnutie populácie teda predstavuje výzvu pre tvorcov politík. Štatistické dáta by mali byť dôsledne využívané pri identifikácii a meraní možných následkov tohto procesu, aby bolo možné ich zmiernenie. Ak sa totiž spoločnosť na túto skutočnosť dôsledne nepripraví, potom podobne ako dramaticky tento proces prebieha, bude sa dramaticky meniť spôsob organizácie a fungovania spoločnosti. Nastanú závažné zmeny v ekonomike, na trhu práce, v dôchodkovom veku, v personálnom obsadzovaní pracovných miest, v zdravotných systémoch, v dôchodkových systémoch atď. Ak sa však spoločnosť postaví k procesu starnutia včas a proaktívne, má šancu zabrániť vzniku problémov a dokonca i využiť sociálny kapitál starších. Starší ľudia sú predsa úžasne cenní pre ich rodiny, pre komunity. Sú úložisko vedomostí, ich skúsenosti môžu zabrániť opakovaniu chýb. Spoločnosti, ktoré sa prispôsobia tejto demografickej zmene, môžu teda na dlhovekosti svojich členov i získať. Ale nebude to ľahké, pretože sa zdá, že okrem ekonomických úprav je potrebná i zmena myslenia (kto je vlastne starý) a zmena stereotypov. Ak sú starší ľudia schopní a ochotní zostať aktívni, v spoločnosti je na to potrebné vytvoriť podmienky. Navyše, zapojenie starších do spoločenského života zabraňuje izolácii, osamelosti a môže prispieť aj k zlepšeniu ich finančného zabezpečenia.

2.3

Štruktúra podľa rodinného stavu

V priebehu dejín prechádza inštitúcia rodiny mnohými premenami. Pre súčasnosť sú typické premeny predovšetkým v rolách členov rodiny (ustupuje dominantné postavenie otca, matky sa viac venujú profesijnej kariére), vo funkciách (socializačno-výchovnú čiastočne preberajú školy a ďalšie inštitúcie), vo veľkosti (menej detí, ústup viacgeneračných domácností). Napriek týmto zmenám je rodina naďalej stabilizujúcom prvkom spoločnosti. Aby jej táto funkcia zostala, prípadne, aby bola posilňovaná, je potrebné brať do úvahy aktuálnu situáciu. Aktuálne štatistické dáta sú základným východiskom pre tvorbu politík v tejto oblasti. Štruktúra obyvateľstva podľa rodinného stavu má sociálno-právny charakter. V Slovenskej republike sú základnými skupinami obyvateľstva podľa rodinného stavu: slobodní, ženatí/vydaté, rozvedení a ovdovení. T 7 Obyvateľstvo SR podľa pohlavia a rodinného stavu, 2001 – 2011 Rodinný stav

Rok 2001

2002

2003

2004

Muži

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

počet osôb (v tis.)

slobodní

1 238,4

1 239,3

1 240,2

1 240,3

1 243,0

1 246,2

1 249,7

1 253,8

1 260,5

1 266,5

1 255,9

ženatí

1 215,8

1 211,3

1 207,6

1 207,0

1 203,5

1 198,5

1 196,5

1 194,9

1 191,0

1 186,6

1 126,4

rozvedení

99,7

105,1

110,2

115,8

121,7

128,4

134,3

140,9

147,7

154,0

188,7

ovdovení

58,0

55,6

53,1

50,3

47,7

45,3

42,6

40,2

37,8

35,2

60,7

2 611,9

2 611,3

2 611,1

2 613,5

2 615,9

2 618,3

2 623,1

2 629,8

2 636,9

2 642,2

2 631,8

slobodní

47,4

47,5

47,6

47,7

47,8

47,9

47,7

ženatí

46,6

46,4

46,3

46,2

46,0

45,8

45,6

45,4

45,2

44,9

42,8

spolu Muži

štruktúra (v %)

rozvedení

3,8

4,0

4,2

4,4

4,7

4,9

5,1

5,4

5,6

5,8

7,2

ovdovení

2,2

2,1

2,0

1,9

1,8

1,7

1,6

1,5

1,4

1,3

2,3

Ženy

počet osôb (v tis.)

slobodné

1 063,8

1 064,6

1 065,1

1 064,5

1 066,4

1 068,7

1 070,4

1 072,9

1 078,4

1 084,7

1 070,8

vydaté

1 228,5

1 223,5

1 219,4

1 218,0

1 213,5

1 207,5

1 203,9

1 200,6

1 195,9

1 190,7

1 137,8

141,7

148,7

155,4

162,2

169,5

177,8

185,2

193,2

201,5

209,2

236,2

rozvedené ovdovené spolu

332,9

331,1

329,1

326,6

323,9

321,4

318,4

315,7

312,3

308,5

327,7

2 767,0

2 767,9

2 768,9

2 771,3

2 773,3

2 775,4

2 777,9

2 782,5

2 788,0

2 793,0

2 772,6

Ženy

štruktúra (v %)

slobodné

38,5

38,4

38,5

38,6

38,7

38,8

38,6

vydaté

44,4

44,2

44,0

43,8

43,5

43,3

43,2

42,9

42,6

41,0

rozvedené

5,1

5,4

5,6

5,9

6,1

6,4

6,7

6,9

7,2

7,5

8,5

ovdovené

12,0

11,9

11,8

11,7

11,6

11,5

11,3

11,2

11,0

11,8

V sledovanom období je hlavným vývojovým trendom zvyšovanie počtu i podielu rozvedených. Za týmto zvyšovaním treba vidieť najmä stúpajúci počet rozvodových konaní, ktoré končia rozvodom (z hľadiska podielu až 95 %) a tiež zvyšujúcu sa rozvodovosť vo vyšších vekových kategóriách. Z hľadiska pohlavia a veku bol v sledovanom období podstatným faktom vysoký nárast slobodných vo vekových skupinách 30- – 34-ročných a 35- – 39-ročných mužov i žien. Ide o vekové skupiny silných populačných ročníkov 11

70-tych rokov dvadsiateho storočia, do ktorých životného štýlu sa už zrejme premietli zmeny maritálneho správania (pokles sobášnosti, nárast rozvodovosti, zvyšovanie počtu kohabitácií, rast podielu detí narodených mimo manželstva) i ideové zmeny v spoločnosti (individualizmus, feminizmus, postmoderna). G4 Štruktúra obyvateľstva SR podľa rodinného stavu a veku, 2011 85+ 80-8 4 75-7 9 70-7 4 65-6 9 60-6 4 55-5 9

vek

50-5 4 45-4 9 40-4 4 35-3 9 30-3 4 25-2 9 20-2 4 15-1 9 10-1 4 5-9 0-4 250

200

150

100

150

200

250

počet (v tis.)

slobodný

ženatý

rozvedený

ovdovený

slobodná

vydatá

rozvedená

ovdovená

Medzi ženatými mužmi a vydatými ženami bol zaznamenaný pokles až do veku 54 rokov vo všetkých vekových skupinách, najvýznamnejší v skupinách 40- – 44-ročných a 45- – 49-ročných (okolo 20 %). Ide o dôsledok procesu znižovania sobášnosti, ktorý sa výrazne prejavuje od začiatku 90-tych rokov. Rozvedení za obdobie 2001 – 2011 početne vzrástli vo všetkých vekových skupinách od 30 rokov u mužov i u žien. Najvýznamnejší bol tento nárast vo vekových skupinách 55 – 59 rokov a 60 – 64 rokov, u mužov sa tento počet strojnásobil, u žien sa počet zvýšil 2,5-násobne. V tomto prípade ide ročníky populačnej vlny 50-tych rokov minulého storočia, u ktorých bola sobášnosť ešte vysoká, ale zmena spoločenských podmienok i zmeny v hodnotových systémoch zrejme oslabili stabilitu inštitúcie manželstva. Počet ovdovených sa zvýšil v najvyšších vekových skupinách a súvisí aj s predlžovaním strednej dĺžky života. V súvislosti s rodinným správaním populácie na Slovensku je potrebné vidieť i možné dôsledky zmien v tejto štruktúre, predovšetkým vo vzťahu k starnutiu populácie. 12

Zmenšujúca sa veľkosť rodiny znamená menší potenciál podpory starším príbuzným. Posun uzatvárania manželstiev do vyššieho veku snúbencov sa spája so zvyšovaním veku rodičov pri narodení dieťaťa. Generácia rodičov však starne a u strednej generácie môže vznikať dilema, či v rodinných aktivitách uprednostniť deti alebo starnúcich rodičov. Vysoká rozvodovosť znižuje potenciál poskytovania potrebnej pomoci starnúcim rodičom a okrem toho rozvedení partneri si navyše často zakladajú nové rodiny a tak rozširujú i starnúce príbuzenstvo. Novodobý fenomén, zvyšovanie počtu rodín jednotlivcov, povedie k nárastu počtu ľudí bez príbuzných.

2.4

Štruktúra podľa národnosti

Podľa definície OSN je národnosťou skupina obyvateľov štátu tvoriaca menšinu v nedominantnej pozícii vo vnútri štátu, disponujúca etnickými, náboženskými alebo jazykovými charakteristikami, ktoré sú odlišné od charakteristík väčšiny obyvateľov, majúca povedomie vzájomnej solidarity motivovanej hoci len implicitne kolektívnou vôľou prežiť a ktorej cieľom je dosiahnuť rovnosť s väčšinou v skutočnosti i podľa zákona. 2 Národnosť sa v Slovenskej republike zisťuje pri sčítaniach obyvateľov. Obyvatelia uvádzajú národnosť podľa vlastného presvedčenia. Demografická štatistika aktualizuje tieto dáta na základe bilancovania pohybu obyvateľstva podľa štatistických hlásení o narodení, úmrtí a sťahovaní. T 8 Zloženie obyvateľov SR podľa národnosti, 2001 – 2011 Národnosť

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

počet osôb (v tis.) slovenská

4613,7

4612,7

4612,3

4613,8

4614,0

4613,7

4613,9

4 617,0

4 624,1

4 630,4

4 357,3

maďarská

519,8

518,5

517,2

516,3

515,2

514,2

513,7

513,6

513,8

513,1

458,4

rómska

90,9

92,7

94,5

96,3

98,2

100,1

102,0

104,0

105,7

107,2

106,6

česká, moravská, sliezska

47,1

47,2

47,3

47,8

48,4

49,1

49,8

50,7

51,6

52,3

34,0

rusínska

24,2

24,1

24,0

33,4

ukrajinská

10,8

10,9

11,1

11,2

11,4

11,6

11,7

11,8

11,9

7,5

nemecká

5,4

5,6

6,1

6,6

7,0

7,7

7,8

7,9

4,8

poľská

2,6

2,7

2,9

3,2

3,8

4,2

4,6

5,0

5,2

3,2

iná a nezistená spolu

64,4

65,0

65,6

66,9

68,8

70,7

74,9

78,9

81,3

83,3

399,1

5 378,9

5 379,2

5 380,0

5 384,8

5 389,2

5393,6

5401,0

5 412,3

5 424,9

5 435,3

5 404,3

štruktúra (v %) slovenská

85,8

85,7

85,6

85,5

85,4

85,3

85,2

80,6

maďarská

9,7

9,6

9,5

9,4

8,5

rómska

1,7

1,8

1,9

2,0

česká, moravská, sliezska

0,9

1,0

0,6

rusínska

0,5

0,4

0,6

ukrajinská

0,2

0,1

nemecká

0,1

poľská

0,1

iná a nezistená

1,2

1,3

1,4

1,5

7,4

V roku 2011 tvorila slovenská národnosť 80,6 % a maďarská 8,5 %. Ide o najpočetnejšie národnosti a pri týchto národnostiach došlo k relatívne výraznému medziročnému štatistickému poklesu. Tento pokles je spôsobený realizáciu sčítania v danom referenčnom roku, keď sa výrazne zvýšil počet i podiel osôb, ktoré sa neprihlásili k žiadnej národnosti. Vzhľadom na počty iných národností išlo predovšetkým o obyvateľov z radov slovenskej a maďarskej národnosti. Počet i podiel rómskej národnosti je relatívne stabilný, tvorí 2 %. Ostatné národnosti sú zastúpené podielmi nižšími ako 1 %. Jediná národnosť, ktorá zaznamenala medziročné zvýšenie vzhľadom na jej početnosť výrazné (o 40 %), je rusínska národnosť. Z hľadiska veku, porovnaním majoritnej národnosti s ďalšími dvomi najpočetnejšími národnosťami, možno konštatovať, že v maďarskej národnosti sú oproti slovenskej národnosti vyššie podiely ľudí vo všetkých vekových ročníkoch skupiny starších ako 50 rokov. V rómskej národnosti, naopak, sú vyššie podiely obyvateľov vo vekových ročníkoch do 35 rokov. Z územného hľadiska je najvyšší podiel obyvateľov slovenskej národnosti v západnej, severozápadnej a strednej časti Slovenska. Vyšší podiel obyvateľov maďarskej národnosti žije v pásme pozdĺž celej hranice s Maďarskom, rómska populácia je silnejšie zastúpená vo východnej časti územia Slovenska.

3. DEMOGRAFICKÉ PROCESY 3.1

Sobášnosť

Populačný vývoj a rodina sú úzko prepojené. V rodinnom správaní sa v konečnom dôsledku prejavujú všetky zmeny, ktoré nastali v demografickom vývoji a boli podmienené spoločenskou situáciou v krajine. K demografickým procesom týkajúcim sa rodiny patrí sobášnosť, pôrodnosť, rozvodovosť a úmrtnosť. Štatistika sobášnosti v Slovenskej republike sa zaoberá početnosťou vzniku manželstiev na základe zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. a analýzou charakteristík osôb, ktoré vstupujú do manželstva. V priebehu roka 2011 vstúpilo do manželstva 25 621 párov. Oproti roku 2001 stúpol počet uzavretých manželstiev o 1 826. Po poklese počtu sobášov od roku 2009 došlo v roku 2011 opäť k ich miernemu zvýšeniu (medziročne o 206 sobášov), ale hrubá miera sobášnosti ostáva už tretí rok pod 5 ‰, medziročne sa udržala na rovnakej hodnote (4,7 ‰) a na úrovni roku 2002. T 9 Charakteristiky sobášnosti obyvateľstva SR, 2001 – 2011 Rok

Ukazovateľ

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

23 795

25 062

26 002

27 885

26 149

25 939

27 437

28 293

26 356

25 415

25 621

4,4

4,7

4,8

5,2

4,9

4,8

5,1

5,2

4,9

4,7

muži

28,6

29,1

29,5

29,6

30,5

31,0

31,2

31,4

31,7

31,9

32,4

ženy

25,6

26,1

26,5

26,7

27,4

27,9

28,2

28,4

28,6

28,8

29,4

muži

26,3

26,8

27,2

27,6

28,2

28,5

28,6

28,9

29,2

29,5

29,9

ženy

23,8

24,2

24,6

25,0

25,6

25,8

26,1

26,3

26,6

26,9

27,2

Počet sobášov Počet sobášov na 1 000 obyvateľov Priemerný vek pri sobáši:

Priemerný vek vzájomne slobodných:

Trend zvyšovania priemerného veku pri uzavretí manželstva pokračoval v roku 2011 rovnako u mužov, ako aj u žien. Priemerný vek mužov pri sobáši dosiahol 32,4 roka a u žien 29,4 roka. Medziročný nárast priemerného veku pri sobáši bol 0,5 roka u mužov a 0,6 roka u žien. G5 Hrubá miera sobášnosti v SR, 1950 – 2011 počet sobášov na 1 000 obyvateľov

12 11 10 9 8 7 6 5 4

1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980 rok

1985

1990

1995

2000

2005

2010

2015

Odklad manželstva do vyššieho veku ako prejav určitej zmeny postoja mladej generácie k manželstvu spôsobuje stále intenzívnejší nárast priemerného veku pri prvom sobáši. Medziročný nárast bol 0,4 roka u mužov a 0,3 roka u žien, oproti roku 2001 sa priemerný vek zvýšil u oboch pohlaví o vyše 3 roky. Najvyššia sobášna aktivita bola vo vekových skupinách 25- – 29-ročných, a to u oboch pohlaví. Miera sobášnosti u mužov dosiahla v tejto vekovej skupine 38,8 ‰, u žien 47,6 ‰. Najvýraznejšie rozdiely sú vo veku do 19 rokov, kde je počet neviest takmer trojnásobne vyšší než počet ženíchov a v kategórii 20- – 24-ročných, kde je počet neviest dvojnásobný v porovnaní s počtom ženíchov. Vo vyšších vekových skupinách je podiel ženíchov vyšší než podiel neviest. T 10 Sobáše podľa veku snúbencov v SR, 2001 – 2011 Ženísi Rok

v tom vo veku

Spolu -19

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

23 795 25 062 26 002 27 885 26 149 25 939 27 437 28 293 26 356 25 415 25 621

614 565 499 724 520 483 504 435 455 438 437

20 – 24 7 949 7 258 6 706 6 772 5 055 4 232 4 247 4 019 3 419 3 021 2 688

25 – 29 9 078 10 020 10 659 11 309 10 582 10 303 10 569 10 685 9 642 8 942 8 671

30 – 34 2 950 3 510 4 065 4 811 5 239 5 814 6 515 7 266 7 106 7 239 7 447

35 – 39 1 282 1 521 1 677 1 789 1 971 2 161 2 395 2 590 2 627 2 754 3 008

40 – 44 668 783 885 891 1025 1 134 1 202 1 218 1 136 1 149 1 272

45 – 49 469 559 531 583 675 675 734 770 721 709 755

50+

v tom vo veku 30 – 34 35 – 39 1 545 666 1 872 759 2 227 844 2 650 966 3 294 998 3 629 1 148 4 296 1 308 4 690 1 475 4 643 1 534 4 736 1 640 5 082 1 789

40 – 44 438 472 486 511 515 598 653 688 625 632 733

45 – 49 368 381 367 384 401 422 462 486 421 379 444

50+

785 846 980 1 006 1 082 1 137 1 271 1 310 1 250 1 163 1 343

Nevesty Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Spolu 23 795 25 062 26 002 27 885 26 149 25 939 27 437 28 293 26 356 25 415 25 621

-19 2 830 2 606 2 146 2 355 1 752 1 649 1 597 1 465 1 399 1 300 1 191

20 – 24 11 251 10 975 10 911 10 876 9 027 8 001 8 101 8 054 6 768 5 866 5 439

25 – 29 6 331 7 577 8 533 9 584 9 586 9 858 10 336 10 714 10 282 10 207 10 147

366 420 488 559 576 634 684 721 684 655 796

Početne sa najviac manželstiev uzatvára vo vekovej kategórii 25 – 29 rokov. Podiel mužov tejto vekovej skupiny predstavoval 34 % a podiel žien 40 % z celkového počtu uzavretých sobášov. V skupine 25- – 29-ročných mužov bol zaznamenaný najvyšší počet i podiel uzavretých manželstiev počas celého sledovaného obdobia. Od roku 2001 do roku 2004 sa najviac sobášili ženy vo veku 20 – 24 rokov. Od roku 2005 je na Slovensku najvyšší podiel neviest v už spomínanej vekovej kategórii 25 – 29 rokov. Kým počty 25- – 29-ročných ženíchov i neviest sa v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 mierne znížili (o 271 mužov a o 60 u žien), v starších vekových skupinách došlo k miernemu zvýšeniu početností i podielov uzavretých manželstiev. 16

G6 Sobášnosť žien podľa veku v SR, 2001 – 2011

počet sobášov na 1000 žien

počet sobášov na 1000 mužov

Sobášnosť mužov podľa veku v SR, 2001 – 2011

2001

2003

15-19 30 – 34 45 – 49

2005

2007 20 – 24 35 – 39 50+

2009

2011 25 – 29 40 – 44

2001

2003

2005

2007

2009

2011

15-19

20 – 24

25 – 29

30 – 34

35 – 39

40 – 44

45 – 49

50+

Z hľadiska rodinného stavu snúbencov sa prvosobášnosť v Slovenskej republike dlhodobo pohybovala okolo 90 %. Od roku 1991 je u mužov a od roku 1997 aj u žien pod hranicou 90 %. V roku 2011 predstavoval podiel vzájomne slobodných 80 % z celkového počtu sobášov (20 531). 85,9 % bolo prvosobášiacich sa mužov a 87,4 % tvorili prvosobášiace sa ženy. Medziročne sa úhrnná prvosobášnosť výrazne nezmenila a pravdepodobnosť, že by jeden muž/jedna žena vo veku do 50 rokov pri súčasnej úrovni sobášnosti a nulovej úmrtnosti uzavrel/a prvé manželstvo bola 0,5, tzn., že približne polovica mužov a žien by nikdy sobáš neuzavrela. Možno predpokladať, že hodnoty sú v skutočnosti vyššie, keďže trendom je zámerné odkladanie vstupu do manželstva. 17

Ukazovateľ úhrnnej sobášnosti z hľadiska dlhodobého vývoja potvrdzuje zmenu sobášneho správania. Na začiatku 60-tych rokov sa úhrnná prvosobášnosť pohybovala okolo hodnoty 1, čo vyjadrovalo, že do manželstva vstupujú všetci muži i ženy, do konca 70-tych rokov boli hodnoty 0,9 a začiatkom 90-tych rokov sa znižovanie výrazne zrýchlilo. Priemerný vek ženícha pri prvom sobáši je 30 rokov, nevesty 28 rokov. G7

Podiel rozvedených žien vstupujúcich do manželstva bol 12 %, rozvedených mužov 13 % z celkového počtu sobášov. U oboch pohlaví v porovnaní s minulým rokom ide o mierny nárast (o 0,2 bodu u mužov a 0,5 bodu u žien). Podiel sobášov, v ktorých snúbenci mali rovnaký dosiahnutý stupeň vzdelania, tvoril 63 %. 77 % neviest a 65 % ženíchov so základným vzdelaním si vybralo manželského partnera s rovnakým vzdelaním. S vysokoškolsky vzdelanými nevestami sa zosobášilo 76 % vysokoškolsky vzdelaných ženíchov, 56 % neviest vstúpilo do manželstva s vysokoškolsky vzdelanými ženíchmi. V porovnaní s rokom 2010 zostáva počet sobášov, v ktorých boli obaja snúbenci vysokoškolsky vzdelaní, na úrovni 19 %. V porovnaní so začiatkom sledovaného obdobia ide o nárast o takmer 11 bodov. Vysokoškolsky vzdelané nevesty sa vlani podieľali 35 % a vysokoškolsky vzdelaní ženísi 26 % na celkovom počte sobášov. V štruktúre sobášov podľa štátneho občianstva tvoria najvyšší podiel sobáše snúbencov, ktorí obaja majú slovenské štátne občianstvo (84 %). Sobáše neviest so slovenským občianstvom s cudzincami (3 tisíc) tvorí druhú najpočetnejšiu skupinu. Manželstvo s cudzinkami uzavrelo 856 ženíchov so slovenským občianstvom. Medzi cudzincami dominujú ženísi (897) a nevesty (319) s českým štátnym občianstvom. Za nimi nasledujú ženísi s britským (262) 18

a nemeckým (258) občianstvom, medzi cudzinkami prevládajú nevesty s poľským (85) a ukrajinským občianstvom (104). T 11 Počet uzavretých manželstiev podľa rodinného stavu snúbencov v SR, 2001 – 2011 Rok

Ženísi slobodní

Uzavreté manželstvá spolu

Nevesty

rozvedení

ovdovení

slobodné

rozvedené

ovdovené

absolútne údaje 2001

20 747

2 836

212

21 198

2 384

213

23 795

2002

21 708

3 094

260

22 238

2 618

206

25 062

2003

22 477

3 271

254

23 118

2 681

203

26 002

2004

24 683

2 948

254

25 087

2 627

171

27 885

2005

22 690

3 245

214

23 148

2 840

161

26 149

2006

22 106

3 634

199

22 694

3 099

146

25 939

2007

23 240

3 951

246

23 859

3 399

179

27 437

2008

24 131

3 931

231

24 676

3 446

171

28 293

2009

22 634

3 542

180

23 088

3 126

142

26 356

2010

21 868

3 359

188

22 355

2 917

143

25 415

2011

22 003

3 435

183

22 387

3 067

167

25 621

podiel z celkového počtu sobášov (v %) 2001

87,2

11,9

0,9

89,1

10,0

0,9

100

2002

86,6

12,4

1,0

88,7

10,5

0,8

100

2003

86,4

12,6

1,0

88,9

10,3

0,8

100

2004

88,5

10,6

0,9

90,0

9,4

0,6

100

2005

86,8

12,4

0,8

88,5

10,9

0,6

100

2006

85,2

14,0

0,8

87,5

11,9

0,6

100

2007

84,7

14,4

0,9

87,0

12,4

0,6

100

2008

85,3

13,9

0,8

87,2

12,2

0,6

100

2009

85,9

13,4

0,7

87,6

11,9

0,5

100

2010

86,0

13,2

0,7

88,0

11,5

0,6

100

2011

85,9

13,4

0,7

87,4

12,0

0,7

100

3.2

Rozvodovosť

Rozvod manželstva a následný rozpad rodiny predstavujú vážny spoločenský problém, ktorý je už dlhé roky predmetom diskusií na rôznych úrovniach. Zákon č. 36/2005 o rodine zakotvuje možnosť ukončenia manželstva rozvodom iba v odôvodnených prípadoch na základe rozhodnutia súdu. Konanie o rozvode manželstva možno začať len na základe návrhu na rozvod manželstva niektorého z manželov. Po jeho podaní na príslušný súd sa začne súdne konanie o rozvode manželstva. Súd nariadi hlavné pojednávanie, na ktorom preskúma príčiny rozvratu manželstva. Z demografického hľadiska sa rozvodom rozumie vždy úplné právne ukončenie manželstva. V roku 2011 bolo ukončených konaní o 964 menej než v roku 2010. Rozvedených bolo 11 102 manželstiev, o 913 menej ako v roku 2010. Index rozvodovosti je približne na úrovni roku 2002 a dosiahol hodnotu 43,3 %, medziročne klesol o 4 body a oproti roku 2006, keď bol najvyšší, až o 5,7 bodu. T 12 Vybrané charakteristiky rozvodovosti v SR, 2001 – 2011 Ukazovateľ

Rok

Počet ukončených konaní

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

12 443

13 752

13 606

13 857

14 346

14 007

13 048

2008 2009 2010 2011 13 412 13 415 12 731 11 767 12 675 12 671 12 015 11 102

Rozvody absolútny počet na 1 000 obyvateľov na 100 uzavretých manželstiev

9 817

10 960

10 716

10 889

11 553

12 716

12 174

1,8

2,0

2,1

2,4

2,3

2,2

2,1

41,3

43,7

41,2

39,0

44,2

49,0

44,4

44,8

48,1

47,3

43,3

Priemerný vek pri rozvode muži

38,6

38,5

38,9

39,3

39,6

40,0

40,2

40,4

40,6

41,1

41,5

ženy

36,1

36,0

36,3

36,7

37,0

37,4

37,5

37,7

37,9

38,4

38,7

Hrubá miera rozvodovosti sa dostala na úroveň roku 2005. G8 Hrubá miera rozvodovosti v SR, 1950 – 2011 počet rozvodov na 1 000 obyvateľov

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0 1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980 rok

1985

1990

1995

2000

2005

2010

2015

Ukazovateľom intenzity rozvodovosti je úhrnná rozvodovosť, ktorá vyjadruje, aký podiel pôvodne uzavretých manželstiev sa rozvedie. Hodnota úhrnnej rozvodovosti sa v prvej polovici 90-tych rokov 20. storočia pohybovala na úrovni 23 – 24 rozvodov zo 100 sobášov, v rokoch 2005 a 2011 sa pohybovala okolo hodnoty 40 a v roku 2011 bolo podľa miery úhrnnej rozvodovosti rozvodom ukončených približne 37 % uzavretých manželstiev. V roku 2011 pokračoval trend zvyšovania priemerného veku pri rozvode, a to u oboch pohlaví, u mužov dosiahol 41,5 roka a u žien 38,7 roka. Priemerná dĺžka trvania rozvedeného manželstva sa v porovnaní s minulým rokom opäť zvýšila, dosiahla 14,7 roka. Z hľadiska veku je tradične najvyššia miera rozvodovosti vo veku od 30 – 49 rokov u mužov a 30 – 44 rokov u žien. V mladších vekových skupinách sledujeme znižovanie miery rozvodovosti, čo je pravdepodobne spôsobené nízkou sobášnosťou. G9 Rozvodové konania v SR podľa výsledku, 2001 – 2011 100 95

90 85 80 75 70

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

rok manželstvo rozvedené

návrh zamietnutý

návrh vzatý späť

iné rozhodnutie

manželstvo vyhlásené za neplatné

Podiel návrhov končiacich rozvodom manželstva bol do konca 90-tych rokov pod úrovňou 70 %. V roku 2006 sa však podiel konaní ukončených rozvodom dostal nad 90 %. Tento stav pretrvával aj v roku 2011. Z podaných návrhov na rozvod bolo rozvedených 94 % manželstiev. Zvýšený podiel konaní ukončených rozvodom je na úkor výsledkov konaní „návrh vzatý späť“. V roku 2011 počet návrhov, ktoré navrhovatelia stiahli, dosiahol len 5 %. Rozvody iniciujú viac ženy než muži, v roku 2011 podali dve tretiny všetkých návrhov na rozvod.

Početne najviac rozvodov bolo z dôvodu rozdielnosti pováh, názorov a záujmov (6 758). Túto príčinu uvádzali muži i ženy najčastejšie (61 %). Na strane žien nasledujú „ostatné príčiny“ (14 %), „súd nezistil zavinenie“ (13 %), „nevera“ (7 %). Na strane mužov je to „nevera“ (11 %), „ostatné príčiny“ (9 %) a „alkoholizmus“ (9 %). T 13 Rozvody podľa príčin rozvratu manželstva v SR, 2001 – 2011 Rok

Príčina rozvratu manželstva

2001

2002

Neuvážené uzavretie manželstva Alkoholizmus Nevera Nezáujem o rodinu Zlé zaobchádzanie, odsúdenie pre trestný čin Rozdielnosť pováh, názorov a záujmov Zdravotné dôvody, vrátane neplodnosti Sexuálne nezhody Ostatné príčiny Súd nezistil zavinenie

296 1 043 998 865 154 5 586 49 68 472 286

367 1 159 1 125 884 170 6 235 40 81 581 318

296 82 531 369 4 5 586 50 68 735 2 096

367 86 604 369 14 6 235 51 81 859 2 294

2003 2004 2005 na strane manžela 375 267 245 1 117 1 168 1 200 1 118 1 251 1 373 708 617 628 191 202 194 6 187 6 334 6 844 24 40 28 62 63 71 647 647 696 287 300 274 na strane manželky 375 267 245 112 104 128 660 747 720 278 235 251 20 16 24 6 187 6 334 6 844 46 42 46 62 63 71 1 095 1 149 1 218 1 881 1 932 2 006

2006

2007

2008

2009

2010

2011

281 1 255 1 292 653 225 7 796 19 57 833 305

232 1 064 1 341 532 198 7 519 36 47 883 322

202 1 044 1 396 555 208 7 759 28 31 1 083 369

177 1 064 1 370 531 203 7 743 31 41 1 163 348

170 1 067 1 320 508 163 7 171 25 34 1 220 337

174 944 1 231 433 142 6 758 27 42 1 030 321

281 149 767 268 19 7 796 38 57 1 391 1 950

232 125 781 249 19 7 519 50 47 1 344 1 808

202 105 817 247 19 7 759 36 31 1 598 1 861

177 126 810 246 16 7 743 31 41 1 621 1 860

170 112 806 245 9 7 171 45 34 1 716 1 707

174 94 765 214 2 6 758 29 42 1 534 1 490

Intenzita rozvodovosti je rozdielna v závislosti od dĺžky trvania rozvádzajúceho sa manželstva. Výsledkom zmien je aj postupné predlžovanie priemernej dĺžky trvania manželstva. V roku 2011 tvoril podiel rozvedených manželstiev s dĺžkou trvania 10 a viac rokov 65 %. Rozviedlo sa vyše 1 700 párov, ktorých manželstvo trvalo 25 rokov a viac. T 14 Rozvody podľa dĺžky trvania manželstva v SR, 2001 – 2011 Dĺžka trvania rozvedeného manželstva (v rokoch) Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Rozvody spolu 9 817 10 960 10 716 10 889 11 553 12 716 12 174 12 675 12 671 12 015 11 102

134 332 323 310 332 311 318

450 455 382 390 391 454 428

526 528 496 459 448 502 539

465 584 494 504 534 548 524

515 549 549 597 546 538 502

457 511 498 518 506 559 480

459 500 512 514 521 610 534

478 467 452 446 488 573 505

378 401 377 327

435 439 506 408

543 497 481 466

576 562 526 443

592 579 512 450

503 503 479 488

507 498 432 489

492 505 428 436

6 333 7 034 7 010 7 151 7 787 8 621 8 344 8 649 8 687 8 274 7 595

Priemerná dĺžka trvania rozvedeného manželstva 13,1 13,1 13,3 13,6 13,9 14,2 14,2 14,2 14,4 14,6 14,7

Jedným z dôsledkov procesu rozvodovosti je rozpad rodiny. Situácia je zložitejšia, ak ide o rozvody manželstiev s maloletými deťmi. V roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 ostal podiel rozvodov manželstiev s maloletými deťmi na úrovni 63 %. Vývojové trendy tohto ukazovateľa môžeme charakterizovať ako zvyšovanie od 50-tych rokov (okolo 50 %) po 90-te roky 20. storočia (75 %). Od polovice 90-tych rokov nastupuje trend pozvoľného klesania. Medziročný pokles bol 0,3 bodu. Predpokladáme, že mnohé manželstvá postihnuté rozvratom odkladajú rozvod do obdobia, keď sa deti stávajú nezávislými. T 15 Rozvody s maloletými deťmi v SR, 2001 – 2011 Rok

Z rozvedených manželstiev, manželstvá s maloletými deťmi

Spolu jedno

dve

tri a viac

Priemerný počet detí %

2001

6 880

3 965

57,6

2 375

34,5

540

7,9

2002

7 691

4 464

58,0

2 618

34,1

609

7,9

1,5

2003

7 470

4 391

58,8

2 543

34,0

536

7,2

1,5

2004

7 329

4 297

58,6

2 536

34,6

496

6,8

1,5

2005

7 609

4 469

58,7

2 651

34,9

489

6,4

1,5

2006

8 474

4 968

58,6

2 945

34,8

561

6,6

1,5

2007

7 994

4 684

58,6

2 738

34,2

572

7,2

1,5

2008

8 281

4 857

58,7

2 902

35,0

522

6,3

1,5

2009

8 155

4 775

58,6

2 826

34,7

554

6,8

1,5

2010

7 627

4 456

58,4

2 578

33,8

593

7,8

1,5

2011

7 012

4 154

59,2

2 384

34,0

474

6,8

1,5

T 16 Miery rozvodovosti podľa veku a pohlavia, 2001 – 2011 Veková skupina

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

rozvody na 1 000 mužov 15 – 19 20 – 24 25 – 29 30 – 34 35 – 39 40 – 44 45 – 49 50 – 54 55 – 59 60 – 64 65+

0,02 1,64 7,71 10,24 8,95 7,94 6,28 4,28 2,34 1,12 0,43

0,02 1,69 8,35 11,26 10,63 8,81 6,90 4,48 2,74 1,12 0,40

0,01 1,44 7,37 11,03 10,56 8,92 6,87 4,50 2,57 1,22 0,39

0,04 1,28 6,65 11,06 10,77 9,22 7,07 4,82 2,77 1,45 0,41

0,01 1,04 6,33 11,83 11,56 9,95 7,78 5,18 2,96 1,49 0,37

0,00 1,04 6,24 11,92 13,52 11,53 8,54 5,82 3,34 1,70 0,52

0,03 0,96 5,68 11,33 12,36 11,17 8,47 5,50 3,17 1,62 0,53

0,01 0,87 5,42 11,13 12,94 11,69 9,51 5,75 3,05 1,58

0,02 0,90 5,04 10,77 12,93 12,34 9,20 5,70 3,39 1,52

0,01 0,86 4,10 9,47 12,52 11,51 9,24 5,66 3,33 1,73

0,02 0,61 3,62 8,38 11,46 11,22 8,63 5,61 3,10 1,72

0,55

0,56

0,54

0,06 2,98 8,95 12,91 12,80 10,58 6,98 3,84 1,89 0,70

0,10 2,78 8,75 12,51 13,03 10,94 6,89 3,96 1,78 0,85

0,13 2,46 7,23 11,49 12,75 10,39 7,03 3,86 2,05 0,94

0,07 2,04 6,84 10,34 12,00 10,22 6,74 3,68 1,98 0,88

0,15

0,19

0,15

rozvody na 1 000 žien 15 – 19 20 – 24 25 – 29 30 – 34 35 – 39 40 – 44 45 – 49 50 – 54 55 – 59 60 – 64 65+

0,12 4,15 9,81 10,25 8,66 6,91 4,87 3,01 1,21 0,53 0,10

0,10 4,61 11,03 11,23 9,77 7,70 5,49 2,97 1,51 0,44 0,10

0,09 3,91 10,01 11,57 9,66 7,91 5,21 3,18 1,45 0,57 0,08

0,08 3,60 9,60 11,77 9,63 8,36 5,52 3,32 1,55 0,62 0,11

0,05 3,19 9,82 12,23 10,85 8,82 6,37 3,59 1,50 0,61 0,11

0,06 3,11 9,76 13,49 12,67 10,49 6,59 3,89 1,92 0,76 0,13

0,09 2,91 8,88 12,92 12,12 10,04 6,37 3,65 1,96 0,76 0,16

Rozvody v roku 2011, v ktorých bol aspoň jeden účastník konania cudzím štátnym príslušníkom, tvorili 1,8 %. 23

3.3

Pôrodnosť a plodnosť

Pôrodnosť patrí medzi kľúčové demografické procesy, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú populačný rast. Od vývoja pôrodnosti závisí budúcnosť spoločnosti, aj preto si tento ukazovateľ zaslúži zvýšenú pozornosť. V 70-tych rokoch 20. storočia sa začali v Európe formovať dva reprodukčné modely. Pre západné krajiny bol typický pokles úrovne plodnosti a zvyšovanie veku matky pri pôrode. Naopak, pre krajiny východného bloku bola charakteristická vysoká úroveň plodnosti a pôrody žien v nižšom veku. Na Slovensku sa začal pokles plodnosti a pôrodnosti začiatkom 80-tych rokov. V jednotlivých časových etapách pokračoval s rôznou intenzitou až do začiatku 21. storočia, čím došlo k výraznej zmene reprodukčných pomerov. Od 90-tych rokov úhrnná plodnosť postupne klesala až pod „kritickú hodnotu“ (1,5). V rokoch 2000 – 2007 klesla úhrnná plodnosť pod hranicu „veľmi nízkej plodnosti“ (1,3). V roku 2006 sa úhrnná plodnosť začala zvyšovať a v roku 2008 sa opäť dostala nad hranicu „veľmi nízkej plodnosti“. V súčasnosti sa úhrnná plodnosť pohybuje okolo hodnoty 1,4. Miery reprodukcie poukazujú na to, že od začiatku 90-tych rokov ženy nezabezpečujú za seba adekvátnu náhradu. Úroveň náhrady sa od roku 2009 pohybuje okolo 0,7 dievčaťa na 1 ženu (hrubá miera reprodukcie). Pri súčasnej úrovni plodnosti a úmrtnosti v priebehu jednej generácie ubudne 30 % potenciálnych matiek (čistá miera reprodukcie). T 17 Miery reprodukcie a plodnosti v SR, 2001 – 2011 Ukazovateľ

Rok 2008

2009

2010

2011

Hrubá miera reprodukcie

2001 0,578

2002 0,578

2003 0,583

2004 0,603

2005 0,609

2006 0,603

2007 0,612

0,644

0,683

0,691

0,707

Čistá miera reprodukcie

0,572

0,570

0,575

0,595

0,601

0,596

0,605

0,637

0,676

0,683

0,699

Úhrnná plodnosť žien

1,198

1,185

1,199

1,241

1,253

1,239

1,251

1,320

1,411

1,398

1,448

V roku 2011 sa na Slovensku narodilo 61 003 detí, z toho bolo 60 813 živonarodených. Podiel mŕtvonarodených detí na celkovom počte narodených predstavoval 0,3 % (190). Z celkového počtu narodených detí bolo 31 215 chlapcov a 29 788 dievčat. Podiel chlapcov sa v porovnaní s rokom 2010 zvýšil o 0,7 bodu na 51,3 %. Po znížení pôrodnosti v roku 2010 zaznamenávame v roku 2011 opäť zvýšenie absolútneho počtu narodených. Ich početnosť je porovnateľná s rokom 1995, keď prišlo na svet o 665 detí viac ako v roku 2010. Hrubá miera pôrodnosti stúpla v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 o 0,2 bodu na 11,3 ‰.

G 10

počet živonarodených na 1 000 obyvateľov

Hrubá miera živorodenosti v SR, 1950 – 2011 30 28 26 24 22 20 18 16 14 12 10 8 1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980

1985

1990

1995

2000

2005

2010

2015

rok

Počet mŕtvonarodených na 1 000 narodených predstavoval 3,1 ‰ a hodnota tohto ukazovateľa zostala v roku 2011 na úrovni roku 2010. T 18 Vybrané charakteristiky pôrodnosti v SR, 2001 – 2011 Ukazovateľ

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

51 343

51 035

51 930

53 958

54 625

54 122

54 631

57 586

61 445

60 599

61 003

51 136

50 841

51 713

53 747

54 430

53 904

54 424

57 360

61 217

60 410

60 813

207

194

217

211

195

218

207

226

228

189

190

Živonarodení na 1 000 obyvateľov

9,5

9,6

10,0

10,1

10,0

10,1

10,6

11,3

11,1

11,3

Mŕtvonarodení na 1 000 narodených

4,0

3,8

4,2

3,9

3,6

4,0

3,8

3,9

3,7

3,1

Narodení spolu v tom: živo mŕtvo

Priemerný vek živorodičky spolu

26,46

26,67

26,95

27,19

27,51

27,78

28,07

28,31

28,59

28,83

29,13

v 1. poradí

24,14

24,53

24,88

25,26

25,66

25,97

26,30

26,59

26,95

27,31

27,78

V roku 2011 bol priemerný vek žien pri pôrode 29 rokov. V porovnaní s rokom 2001 (so začiatkom sledovaného obdobia) sa zvýšil o 2,7 roka. Ešte výraznejší je nárast priemerného veku prvorodičiek (o 3,6 roka v porovnaní so začiatkom sledovaného obdobia). V súčasnosti ženy na Slovensku rodia svoje prvé dieťa v priemere ako 28-ročné. Zvyšovanie priemerného veku žien pri pôrode signalizuje znižovanie úrovne plodnosti, keď s pribúdajúcim vekom ženy klesá jej schopnosť otehotnieť a donosiť dieťa. Zo skúmania pôrodnosti podľa veku matky vyplýva, že najviac detí sa rodí matkám vo veku 30 – 34 rokov a 25- – 29-ročným. V sledovanom období predstavoval počet matiek v každej z týchto vekových kategórií viac ako 19 tisíc. Vo všetkých starších vekových kategóriách (nad 30 rokov) sa počet matiek zvyšoval počas celého sledovaného obdobia. Počet narodených detí v roku 2011 bol oproti roku 2001 viac ako dvojnásobný. 25

T 19 Živonarodení podľa veku matky v SR, 2001 – 2011 Rok

Vek matky

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

počet živonarodených detí vo veku matky 42

15 – 19

-14

4 600

4 543

4 331

4 194

4 080

3 986

3 979

4 059

3 987

4 017

3 653

20 – 24

16 895

15 619

14 634

14 455

13 397

12 332

11 628

11 606

11 728

10 861

10 265

25 – 29

18 216

18 557

19 365

20 099

20 354

19 473

19 047

19 444

20 372

19 252

19 067

30 – 34

7 823

8 434

9 567

10 853

12 151

13 394

14 525

16 237

17 941

18 411

19 153

35 – 39

2 942

3 050

3 158

3 384

3 688

3 954

4 398

5 116

6 132

6 748

7 445

40 – 44

594

577

598

708

691

694

772

811

978

1025

1116

45 – 49

50+ Spolu 15 - 49

51 094

50 804

51 678

53 711

54 395

53 866

54 385

57 321

61 183

60 363

60 767

živonarodení na 1 000 žien vo veku 15 – 19

21,1

20,5

20,2

20,6

21,5

21,8

22,9

22,0

20 – 24

73,2

68,3

64,7

65,0

61,0

56,6

54,0

54,8

56,4

53,5

52,3

25 – 29

84,3

83,3

85,2

87,2

88,0

84,6

83,4

86,0

91,4

87,3

89,4

30 – 34

43,4

46,0

50,3

54,6

58,6

62,1

65,3

71,5

77,9

79,6

85,7

35 – 39

15,4

16,2

17,0

18,6

20,5

22,0

24,0

26,9

30,9

32,6

35,4

40 – 44

3,0

3,1

3,7

3,6

4,1

4,4

5,4

5,7

6,3

45 – 49

0,1

0,2

0,3

0,2

0,3

0,4

Spolu 15 – 49

35,3

35,2

35,8

37,3

37,9

37,7

38,2

40,4

43,2

42,9

44,2

G 11 Miery plodnosti žien podľa veku v SR, 1993, 2001, 2011 počet živonarodených detí na 1 000 žien

180 160 140 120 100 80 60 40 20 0 15

vek matky

1993

2001

2011

Z hľadiska poradia živonarodených detí sa v súčasnosti viac ako polovica z nich rodí v prvom poradí.

T 20 Živonarodení podľa poradia v SR, 2001 – 2011 Rok

Živonarodení spolu

v tom v poradí 1

Živonarodení mimo manželstva

2001

51 136

22 751

16 621

6 167

2 582

3 015

10 105

2002

50 841

23 131

16 331

6 098

2 414

2 867

10 984

2003

51 713

23 622

16 577

6 036

2 456

3 022

12 073

2004

53 747

25 156

16 769

6 239

2 452

3 131

13 319

2005

54 430

25 250

17 336

6 220

2 484

3 140

14 136

2006

53 904

25 239

17 160

6 111

2 396

2 998

14 820

2007

54 424

25 697

17 435

6 139

2 195

2 958

15 666

2008

57 360

27 857

17 958

6 289

2 318

2 938

17 287

2009

61 217

29 444

19 565

6 872

2 353

2 983

19 324

2010

60 410

29 537

18 897

6 756

2 284

2 936

19 912

2011

60 813

30 463

18 749

6 495

2 195

2 911

20 703

štruktúra (v %) 2001

100,0

44,5

32,5

12,1

5,0

5,9

19,8

2002

100,0

45,5

32,1

12,0

4,8

5,6

21,6

2003

100,0

45,7

32,1

11,7

4,7

5,8

23,3

2004

100,0

46,8

31,2

11,6

4,6

5,8

24,8

2005

100,0

46,4

31,9

11,4

4,5

5,8

26,0

2006

100,0

46,8

31,8

11,3

4,5

5,6

27,5

2007

100,0

47,2

32,0

11,3

4,0

5,5

28,8

2008

100,0

48,6

31,3

11,0

4,0

5,1

30,1

2009

100,0

48,1

32,0

11,2

3,8

4,9

31,6

2010

100,0

48,9

31,3

11,2

3,8

4,9

33,0

2011

100,0

50,1

30,8

10,7

3,6

4,8

34,0

Počet živonarodených detí prvého poradia sa v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 zvýšil (o 926), počet živonarodených detí vo vyššom poradí sa v rovnakom období znížil. Najväčší rozdiel bol zaznamenaný pri živonarodených deťoch v treťom poradí, ktorých sa v roku 2011 narodilo o 261 menej ako v roku 2010. V porovnaní s rokom 2001 došlo k najvýraznejším zmenám v skupine živonarodených detí v prvom poradí. Ich podiel sa v roku 2011 zvýšil o 5,6 bodu. Pri živonarodených deťoch vo všetkých ďalších poradiach došlo k zníženiu ich podielu. Najvýraznejšie v porovnaní s rokom 2001 poklesol tento podiel v skupine živonarodených detí druhého poradia (o 1,7 bodu). Počet živonarodených detí mimo manželstva vzrástol oproti roku 2010 o 1 bod (početne o 791) avšak z hľadiska legitimity narodených možno konštatovať, že v slovenskej populácii sa stále zachováva zákonitosť vyššej manželskej plodnosti. Manželská plodnosť má významne vyššie hodnoty v mladších vekových skupinách. So zvyšujúcim sa vekom žien sa hodnoty manželskej a mimomanželskej plodnosti približujú a okolo veku 40 rokov sú už takmer rovnaké. Počet detí narodených v manželstve, ale počatých pred jeho uzavretím (deti narodené v prvom poradí do 8 mesiacov po sobáši), v sledovanom období klesal. Kým v roku 2001 bola až polovica detí narodených v prvom poradí počatá pred sobášom, v roku 2011 ich bolo 30 % (medziročný pokles o 1,5 bodu). Toto znižovanie podielu detí narodených v manželstve, ale počatých pred jeho uzavretím 27

možno pripísať predovšetkým zvyšovaniu spoločenskej akceptovateľnosti partnerského spolužitia, takže časť párov pokračuje vo vzťahu bez manželského zväzku i v prípade očakávania, resp. narodenia dieťaťa. G 12 Miery manželskej a mimomanželskej plodnosti žien podľa veku v SR, 2011

počet živonarodených detí na 1000 žien

600 500 400 300 200 100 0 18

vek m atky miery manželskej plodnosti

miery mimomanželskej plodnosti

Na pôrodnosť má vplyv aj zvyšovanie kvalifikácie obyvateľstva v dôsledku meniacich sa nárokov trhu práce. Rastie podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí, čím sa predlžuje fáza vzdelávania a udalosti súvisiace s reprodukciou sa odkladajú do vyššieho veku. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim pôrodnosť je nárast vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov, ktorý je reakciou na nutnosť zvýšenia kvalifikácie v dôsledku meniacich sa nárokov na trhu práce. Predlžuje sa tak fáza vzdelávania, a to implicitne posúva udalosti súvisiace s reprodukciou do vyššieho veku. V roku 2011 v porovnaní so začiatkom sledovaného obdobia stúpol podiel vysokoškolsky vzdelaných matiek z 11 % na 30 %. Najvyšší počet i podiel detí sa rodí matkám so stredoškolským vzdelaním s maturitou (38 %). Najmenej detí majú matky so stredoškolským vzdelaním bez maturity (14 %). Z hľadiska budúceho vývoja našej spoločnosti je kľúčové pripravovať a realizovať propopulačné politiky, a to nielen z dôvodu starnutia slovenskej populácie, ale aj preto, že „...deti sú najdrahším klenotom, najcennejším darom, najnádejnejším prísľubom a hlavne najväčším bohatstvom, ktoré ľudské spoločenstvo má.“ (J. A. Komenský)3

3.4

Potratovosť

Potratovosť ako demografický jav sa viaže k dvom základným demografickým procesom, k pôrodnosti a k úmrtnosti. Je to jav, ktorý sekundárne negatívne ovplyvňuje reprodukciu obyvateľstva, pretože znižuje intenzitu plodnosti a zároveň je svojou podstatou blízky úmrtnosti. Potrat je jedným zo spôsobov ukončenia tehotenstva.

Štatistiku potratov na Slovensku vedie Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré údaje o potratoch poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky. Rozlišujú sa potraty: spontánne, legálne umelé prerušenia tehotenstva (ďalej len UPT), nelegálne UPT, mimomaternicové tehotenstvá a iné (napr. mola hydatidosa, missed abortion). V dlhodobých časových radoch publikuje Štatistický úrad SR údaje o potratoch v tomto členení: spontánne a umelé (zahrnuté sú všetky UPT, mimomaternicové tehotenstvá aj iné). Pokiaľ nie je uvedené inak, v štatistických analýzach sú potraty interpretované len v spomínanom členení. Úroveň potratovosti ovplyvňujú rôzne faktory. Ide najmä o reprodukčné zdravie populácie, morálne hodnoty, legislatívne ustanovenia, ekonomickú úroveň, používané metódy antikoncepcie, religiozitu, rodinný stav, populačnú klímu, životný štýl, verejnú mienku atď. T 21 Vybrané charakteristiky potratovosti v SR, 2001 – 2011 Ukazovateľ Potraty spolu v tom: umelé* % spontánne % Potraty na 1 000 obyvateľov

2001 22 792

2002 22 141

2003 21 159

2004 20 075

2005 19 332

Rok 2006 19 054

2007 18 318

2008 18 452

2009 17 935

2010 17 218

2011 16 872

18 026 79,1 4 766 20,9 4,2

17 382 78,5 4 759 21,5 4,1

16 222 76,7 4 937 23,3 3,9

15 307 76,2 4 768 23,8 3,7

14 427 74,6 4 905 25,4 3,6

14 243 74,8 4 811 25,2 3,5

13 424 73,3 4 894 26,7 3,4

13 394 72,6 5 058 27,4 3,4

13 240 73,8 4 695 26,2 3,3

12 582 73,1 4 636 26,9 3,2

11 789 69,9 5 083 30,1 3,1

44,4

43,4

40,7

37,2

35,4

35,2

33,5

32,0

29,2

28,4

27,7

Potraty na 100 narodených * UPT, mimomaternicové tehotenstvá, iné

Hrubá miera potratovosti v roku 2011 medziročne mierne klesla (o 0,1 bodu) a dosiahla hodnotu 3,1 promile, oproti roku 2001 je o 1,1 bodu nižšia. Hrubá miera umelej potratovosti v porovnaní s minulým rokom klesla o 0,14 bodu. Potratom bolo ukončených 16 872 tehotenstiev, čiže o 346 menej ako vlani. V porovnaní so začiatkom sledovaného obdobia (2001) je to o 5, 9 tisíc potratov menej. Z hľadiska štruktúry podiel spontánnych potratov medziročne stúpol o 3,2 bodu, podiel UPT klesol pod 70 percent. Index potratovosti v porovnaní s rokom 2010 klesol o 0,7 bodu. Na 100 narodených pripadlo 28 potratov, z toho 19 UPT. Index samovoľnej potratovosti stúpol oproti dvom posledným rokom o 0,7 bodu. Úhrnná potratovosť v roku 2011, čiže priemerný počet potratov pripadajúcich na jednu ženu počas jej reprodukčného obdobia za predpokladu nezmenenej úrovne plodnosti, potratovosti a nulovej úmrtnosti, bola 0,4, priemerný počet UPT bol na úrovni 0,3. Na 1 000 žien vo fertilnom veku (15 – 49 rokov) pripadlo vlani 12 potratov.

G 13 Hrubá miera potratovosti v SR, 1953 – 2011 12

počet potratov na 1 000 narodených

11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980

1985

1990

1995

2000

2005

2010

2015

rok

V roku 2011 bolo ukončených 77 875 tehotenstiev, 78 % pôrodom, 15 % umelým ukončením tehotenstva a necelých 7 % spontánnym potratom. T 22 Ukončené tehotenstvá v SR, 2001 – 2011 Rok

Ukončené tehotenstvá* narodením

potratom

Zo 100 tehotenstiev bolo ukončených spolu

2001 51 343 22 792 74 135 2002 51 035 22 141 73 176 2003 51 930 21 159 73 089 2004 53 958 20 075 74 033 2005 54 625 19 332 73 957 2006 54 122 19 054 73 176 2007 54 631 18 318 72 949 2008 57 586 18 452 76 038 2009 61 445 17 935 79 380 2010 60 599 17 218 77 817 2011 61 003 16 872 77 875 * ukončené tehotenstvá sú definované ako súčet počtu živo a mŕtvonarodených detí a potratov

narodením

potratom 69,3 69,7 71,1 72,9 73,6 74,0 74,9 75,7 77,4 77,9 78,3

30,7 30,3 28,9 27,1 26,4 26,0 25,1 24,3 22,6 22,1 21,7

Najvyššia intenzita procesu potratovosti v štruktúre potratov podľa veku je vo vekových skupinách 30- – 34-ročných a 25- – 29-ročných žien. Keďže ide o skupiny žien, ktoré majú aj najvyššiu intenzitu pôrodnosti, index potratovosti je v týchto skupinách najnižší. Vo vekovej skupine 25- – 29-ročných pripadlo na 100 narodených 21 potratov a vo vekovej skupine 30- – 34-ročných 23 potratov. Vo vyšších vekových skupinách sa hodnoty indexu potratovosti zvyšujú, u 40- – 44- a 45- – 49-ročných žien je pomer tehotenstiev ukončených pôrodom a tehotenstiev ukončených potratom približne rovnaký. Z tehotných slobodných bezdetných žien sa 55 % rozhodlo pre umelý potrat. Inak sa správali vydaté a rozvedené ženy. Z tehotných žien, ktoré už mali jedno alebo dve deti, podstúpilo UPT 66 % vydatých a 77 % rozvedených žien. Najvyšší absolútny počet UPT bol zaznamenaný vo vekovej skupine 20- – 24-ročných slobodných bezdetných žien. 30

T 23 Potraty a potratovosť podľa veku žien v SR, 2001 – 2011 Rok

Vek matky

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

potraty vo veku žien – 14 15 – 19 20 – 24 25 – 29 30 – 34 35 – 39 40 – 44 45 – 49 50+ Spolu

23 2 172 5 254 6 037 4 511 3 242 1 431 121 1 22 792

13 2 040 4 924 5 970 4 446 3 262 1 362 118 6 22 141

16 1 905 4 488 5 625 4 541 3 122 1 339 120 3 21 159

23 1 751 4 118 5 253 4 537 2 983 1 289 119 2 20 075

20 1 624 3 766 5 003 4 542 2 944 1 314 116 3 19 332

18 1 530 3 635 4 842 4 744 2 967 1 228 86 4 19 054

15 – 19 20 – 24 25 – 29 30 – 34 35 – 39 40 – 44 45 – 49 Spolu 15 – 49

10 22,8 27,9 25 17 7,2 0,6

9,5 21,5 26,8 24,3 17,3 7 0,6

9,1 20 24,5 23,4 17 7 0,6

8,5 18,5 22,8 22,8 16,4 6,7 0,6

8 17,1 21,6 21,9 16,4 6,9 0,6

7,7 16,7 21 22 16,5 6,5 0,4

15,8

15,3

14,7

13,9

13,5

13,3

20 1 483 3 437 4 414 4 734 2 858 1 251 119 2 18 318

20 1 523 3 366 4 392 4 660 3 105 1 258 126 2 18 452

21 1 439 3 119 4 302 4 594 3 155 1 175 123 7 17 935

20 1 358 2 878 4 016 4 508 3 133 1 201 103 1 17 218

26 1 279 2 733 3 933 4 326 3 255 1 209 108 3 16 872

7,7 16 19,3 21,3 15,6 6,7 0,6

8,1 15,9 19,4 20,5 16,3 6,8 0,7

7,9 15 19,3 20 15,9 6,5 0,6

7,7 14,2 18,2 19,5 15,1 6,7 0,5

7,7 13,9 18,4 19,4 15,5 6,8 0,6

12,9

13,0

12,7

12,2

12,3

potraty na 1 000 žien vo veku

Priemerný vek žien, ktoré podstúpili UPT, bol u vydatých 33 rokov, u slobodných 26 rokov a u rozvedených 36 rokov. V mestách aj na vidieku je priemerný vek žien pri UPT 30 rokov. G 14 Miery potratovosti podľa veku ženy a druhu potratu v SR, 2001 24 22 20 18 počet potratov na 1 000 žien

16 14 12 10 8 6 4 2 0 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 vek ženy

spontánne potraty - 2001

spontánne potraty - 2011

UPT - 2001

UPT - 2011

V porovnaní s minulým rokom tvorili umelé potraty prvého poradia 74 %, medziročné zvýšenie predstavuje 1 bod. Z hľadiska vzdelania podstúpilo interrupciu najviac žien so stredoškolským vzdelaním s maturitou (41 %).

3.5

Úmrtnosť

Úmrtnostné pomery ovplyvňuje úroveň zdravotnej starostlivosti, životný štýl vrátane výživy a fyzického pohybu, kvalita životného prostredia, intenzita psychickej, sociálnej a ekonomickej záťaže populácie. Významnými činiteľmi sú aj vzdelanie, rodinný stav, vek, pohlavie a genetické dispozície. Lepšia dostupnosť zahraničných liekov a zdravotníckej techniky po roku 1989 prispieva k poklesu úmrtnosti. V sledovanom období zomieralo v Slovenskej republike každoročne okolo 52 – 54 tisíc ľudí, pričom zomretých mužov je o 1,7 – 3,4 tisíca viac ako zomretých žien. Hrubá miera úmrtnosti naďalej pokračuje v priaznivom trende zo začiatku 90. rokov (1992), odkedy sa stabilne udržuje pod úrovňou 10 úmrtí na 1 000 obyvateľov (v roku 2011 to bolo 9,6 ‰; na každých 1 000 mužov pripadlo 10 úmrtí a na každých 1 000 žien 9 úmrtí). V roku 2011 zomrelo 51,9 tisíca osôb, v tom 26, 8 tisíca mužov (51,6 %) a 25,1 tisíca žien (48,4 %). Počet úmrtí sa znížil nielen v porovnaní s predchádzajúcim rokom (o 1,5 tis.), ale aj v porovnaní s rokom 2001 (o 77). Z hľadiska základných ekonomických vekových skupín predstavoval v roku 2011 podiel úmrtí osôb v poproduktívnom veku 71,3 %, v produktívnom veku 27,8 % a v predproduktívnom veku 0,9 %. T 24 Vybrané charakteristiky úmrtnosti v SR, 2001 – 2011 Ukazovateľ

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

Počet zomretých spolu

51 980 51 532 52 230 51 852 53 475 53 301 53 856 53 164 52 913 53 445 51 903

v tom: muži

27 705 27 415 27 702 27 304 28 151 28 091 28 226 27 994 27 446 27 645 26 797

ženy

24 275 24 117 24 528 24 548 25 324 25 210 25 630 25 170 25 467 25 800 25 106

Počet zomretých na 1000 obyvateľov

9,7

9,6

9,7

9,6

9,9

10,0

9,8

9,6

muži

69,51

69,77

70,29

70,11

70,40

70,51

70,85

ženy

77,54

77,57

77,62

77,80

77,90

78,20

78,08

78,73

71,27

71,62

72,17

78,74

78,84

8,03

7,80

7,85

7,51

7,79

7,80

7,57

7,88

7,47

79,35

7,22

7,18

Stredná dĺžka života pri narodení (v rokoch)

rozdiel

Z hľadiska pohlavia je pre Slovenskú republiku podobne ako pre väčšinu vyspelých štátov typická nadúmrtnosť mužov. V roku 2011 tvorili muži 52 % všetkých zomretých. Na 1 000 zomretých žien pripadlo 1 067 zomretých mužov, o 74 zomretých mužov menej ako v roku 2001. Nerovnomerná miera úmrtnosti medzi mužmi a ženami je zrejmá predovšetkým v produktívnom veku. Najväčšie rozdiely sú v úmrtnosti mužov a žien v mladšom veku (20 – 34 rokov), kde muži tvoria 70 – 80 % zomretých (ide o predčasnú úmrtnosť mužov najmä v dôsledku nehôd, napadnutí a samovrážd). 32

V roku 2011 bola najvyššia nadúmrtnosť mužov vo vekovej kategórii 25 – 29 rokov (77 % úmrtí mužov a 23 % úmrtí žien). V strednom veku (35 – 54 rokov) tvoria zomretí muži okolo 73 %. Vysoký podiel mužov na úmrtnosti sa udržuje až po generáciu 60-ročných. G 15

počet zomretých na 1000 obyvateľov

Hrubá miera úmrtnosti v SR, 1950 - 2011 12 11 10 9 8 7 1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980

1985 rok

1990

1995

2000

2005

2010

2015

Nadúmrtnosť mužov pretrváva do 75 rokov života; od tohto veku nastáva nadúmrtnosť žien v dôsledku ich výrazne vyššieho počtu. V roku 2011 predstavovali úmrtia žien nad 85 rokov 70 % všetkých úmrtí. G 16

Podiel zomretých podľa pohlavia a veku v SR, 2011

podiel zomretých (%)

70 60 50 40 30 20 10

muži

ženy

0 vekové kategórie

Z hľadiska vývoja úmrtnosti populácie je významná dojčenská úmrtnosť. Ovplyvňuje ju veková štruktúra matiek, ich národnosť, vzdelanostná úroveň, prístup k informáciám, výskyt rizikového správania (fajčenie, pitie alkoholu atď.). Dôležitú úlohu zohráva aj dostupnosť zdravotníckych služieb (na vidieku môže byť problematickejšia ako v mestách). Slovensko mávalo v minulosti nepriaznivú úroveň dojčenskej úmrtnosti. Dojčenská úmrtnosť (ako i úmrtnosť starších detí) začala klesať až v povojnovom období predovšetkým v dôsledku zlepšenia zdravotnej starostlivosti, väčšej 33

sústredenosti pôrodov do ústavov a zavedenia povinného očkovania. Z hľadiska aktuálneho vývoja miery dojčenskej (do 1 roka po narodení) a novorodeneckej (0 – 27 dní po narodení) úmrtnosti klesajú. Dojčenská úmrtnosť zostáva už štvrtý rok po sebe pod 6 ‰ (medziročne klesla o 0,8 bodu na 4,9 ‰). Novorodenecká úmrtnosť je šiesty rok po sebe pod 4 ‰ (medziročne klesla o 0,7 bodu na 2,9 ‰). V absolútnych číslach zomrelo v roku 2011 vo veku do 1 roka 172 chlapcov a 128 dievčat, čo je o 44 detí menej ako v predchádzajúcom roku. Do 28 dní po pôrode zomrelo 177 novorodencov, z toho 103 chlapcov a 74 dievčat (o 40 detí menej než v roku 2010). T 25 Dojčenská a novorodenecká úmrtnosť v SR, 2001 – 2011 Ukazovateľ

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008 2009 2010 2011

Zomretí do roka: absolútny počet

319

388

406

365

392

355

334

336

346

344

300

6,2

7,6

7,8

6,8

7,2

6,6

6,1

5,9

5,7

4,9

absolútny počet

211

238

234

211

225

190

183

197

188

217

177

na 1 000 živonarodených

4,1

4,7

4,5

3,9

4,1

3,5

3,4

3,1

3,6

2,9

na 1 000 živonarodených Zomretí do 28 dní:

Úmrtnostné pomery v krajine najlepšie vystihuje stredná dĺžka života (nádej na dožitie). Stredná dĺžka života v určitom veku poskytuje informáciu o tom, ako dlho bude v priemere žiť osoba v príslušnom veku za predpokladu, že sa počas celého jej života úmrtnostné pomery nezmenia. V Slovenskej republike sa stredná dĺžka života dlhodobo zvyšuje i keď relatívne pomaly; ešte stále nedosiahla priemer Európskej únie. V roku 2011 nádej na dožitie pri narodení presiahla u mužov prvýkrát hranicu 72 rokov (v roku 2004 presiahla 70 rokov) a u žien 79 rokov (v roku 2006 presiahla 78 rokov). Oproti roku 2001 sa stredná dĺžka života zvýšila u mužov o 2,7 roka a u žien o 1,8 roka. V dlhodobom porovnaní od roku 1960 sa stredná dĺžka života pri narodení zvýšila u žien o 6,9 roka a u mužov o 4,5 roka. Aktuálnym trendom je približovanie hodnôt strednej dĺžky života mužov a žien. Kým v 50-tych rokoch 20. storočia rozdiel predstavoval okolo 4 roky, v ďalšom období sa prehlboval a maximum (takmer 9 rokov) dosiahol začiatkom 90-tych rokov. V súčasnosti sa hodnoty strednej dĺžky života mužov a žien opäť približujú, v roku 2011 bol rozdiel 7,2 roka. S pribúdajúcim vekom sa tento rozdiel zmenšuje a vo veku nad 85 rokov je stredná dĺžka života mužov vyššia ako stredná dĺžka života žien, aj keď minimálne (do pol roka).

T 26 Stredná dĺžka života pri narodení a vo veku 15 a 60 rokov v SR, 2001 – 2011 Rok

0 roční muži

15 roční ženy

muži

60 roční ženy

muži

ženy

2001

69,51

77,54

55,31

63,13

15,97

20,67

2002

69,77

77,57

55,51

63,42

16,27

20,87

2003

69,77

77,62

55,63

63,41

16,29

20,86

2004

70,29

77,83

56,08

63,59

16,46

21,02

2005

70,11

77,90

55,92

63,58

16,34

21,01

2006

70,40

78,20

56,20

63,80

16,50

21,20

2007

70,51

78,08

56,20

63,75

16,56

21,23

2008

70,85

78,73

56,55

64,17

17,00

21,60

2009

71,27

78,74

56,99

64,33

17,04

21,67

2010

71,62

78,84

57,26

64,44

17,07

21,62

2011

72,17

79,35

57,80

64,88

17,59

22,14

Muži zomierajú skôr a vo vyššom počte, čo svedčí o ich horšom zdravotnom stave. Menej sa venujú prevencii a častejšie majú horšiu životosprávu (fajčenie, požívanie alkoholických nápojov). Významnú úlohu zohráva aj predčasná úmrtnosť mužov v dôsledku vonkajších príčin (autonehody, pracovné úrazy atď.). Osobitnú pozornosť venuje štatistika príčinám smrti. Od roku 1994 sa v Slovenskej republike na kategorizáciu príčin smrti používa 10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10). Najčastejšími príčinami smrti obyvateľov Slovenskej republiky (93 – 94 % ročne) sú choroby obehovej sústavy, nádory, vonkajšie príčiny, choroby dýchacej sústavy a choroby tráviacej sústavy. Oproti roku 2001 sa u oboch pohlaví znížila úmrtnosť na choroby obehovej sústavy a u mužov mierne klesla aj úmrtnosť na vonkajšie príčiny smrti. Dlhodobo najviac mužov (46 – 48 %) a najviac žien (60 – 63 %) zomiera na choroby obehovej sústavy. Najzávažnejšie sú ischemické choroby srdca a cievne choroby mozgu. V posledných rokoch úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia klesá u oboch pohlaví, ale v porovnaní s inými krajinami EÚ je na Slovensku stále výrazne vyššia. Na druhom mieste v príčinách smrti u oboch pohlaví sú nádory. Každoročne na túto diagnózu zomrie okolo 7 tisíc (25 %) mužov a 5 tisíc (20 %) žien. V posledných rokoch sa počet nádorových ochorení zvýšil. Dominuje zhubný nádor priedušiek, pľúc, hrubého čreva, žalúdka, u mužov aj zhubný nádor prostaty a u žien zhubný nádor prsníka. Tretie miesto v rebríčku najčastejších príčin smrti patrí tzv. vonkajším príčinám, teda nehodám, náhodným poraneniam, ale aj úmyselnému sebapoškodzovaniu. Na vonkajšie príčiny zomierajú častejšie muži ako ženy. Kým vonkajšie príčiny sa každoročne v sledovanom období podpísali pod smrť približne 8 – 9 % všetkých zomretých mužov, v skupine žien zomrelo každoročne na vonkajšie príčiny okolo 2,5 % všetkých zomretých žien. V roku 2011 spôsobili vonkajšie príčiny smrť 2,1 tisíca mužov a 700 žien. Vyše 3 tisíc ľudí ročne zomiera na choroby dýchacej sústavy. V roku 2011 to bolo 5,6 % žien a 7 % mužov. Úmrtnosť na choroby tráviacej sústavy sa pohybuje pod 3 tisíc zomretých ročne, vyššia je opäť u mužov (okolo 6,3 %). 35

Počet pitiev, ktoré zásadne zvyšujú kvalitu štatistických údajov o príčinách smrti, má v Slovenskej republike klesajúci trend. Na Slovensku sa v roku 2011 celkový počet pitiev (6 471, t. j. 12,5 %) v porovnaní s počtom pitiev v roku 2010 (6 757, t. j. 13,3 %) znížil o 0,8 bodu. T 27 Úmrtnosť mužov podľa vybraných príčin smrti v SR, 2001 – 2011 Rok

Choroby obehovej sústavy IX

Nádory

Vonkajšie príčiny XX=(XIX)

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

13 424 13 181 13 145 13 072 13 468 13 538 13 505 13 141 12 845 12 859 12 289

7 025 6 768 6 822 6 812 6 944 6 815 6 881 6 877 6 782 7 064 7 027

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

48,4 48,1 47,5 47,9 47,9 48,2 47,9 46,9 46,8 46,5 45,9

25,4 24,7 24,6 24,9 24,7 24,3 24,4 24,6 24,7 25,6 26,2

Príčiny smrti Choroby dýchacej sústavy

Choroby tráviacej sústavy X XI

muži (absolútne údaje) 2 431 1 548 2 427 1 622 2 459 1 757 2 388 1 703 2 456 1 786 2 454 1 678 2 346 1 838 2 570 1 697 2 325 1 846 2 281 1 840 2 133 1 869 8,8 8,8 8,9 8,8 8,7 8,7 8,3 9,2 8,5 8,3 8,0

štruktúra (%) 5,6 5,9 6,3 6,2 6,3 6,0 6,5 6,1 6,7 6,7 7,0

Ostatné

Spolu

1 666 1 751 1 690 1 591 1 668 1 802 1 844 1 865 1 793 1 795 1 725

1 611 1 666 1 829 1 738 1 829 1 804 1 812 1 844 1 855 1 806 1 754

27 705 27 415 27 702 27 304 28 151 28 091 28 226 27 994 27 446 27 645 26 797

6,0 6,4 6,1 5,8 5,9 6,4 6,5 6,7 6,5 6,5 6,4

5,8 6,1 6,6 6,4 6,5 6,4 6,4 6,6 6,8 6,5 6,5

100 100 100 100 100 100 100 100 100 100 100

T 28 Úmrtnosť žien podľa vybraných príčin smrti v SR, 2001 – 2011 Rok

Choroby obehovej sústavy

Nádory

Vonkajšie príčiny

XX=(XIX)

Príčiny smrti Choroby dýchacej sústavy X

Choroby tráviacej sústavy XI

Ostatné

Spolu

ženy (absolútne údaje) 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

15 269 14 887 15 065 15 056 15 663 15 759 15 784 15 361 15 420 15 682 15 017

4 845 4 736 4 794 4 864 4 930 4 917 5 085 5 115 5 184 5 121 5 044

608 595 624 674 676 608 622 604 632 666 688

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

62,9 61,7 61,4 61,3 61,9 62,5 61,6 61,0 60,6 60,8 59,8

20,0 19,6 19,6 19,8 19,4 19,5 19,8 20,3 20,4 19,8 20,1

2,5 2,5 2,5 2,8 2,7 2,4 2,4 2,4 2,5 2,6 2,7

1 178 1 291 1 367 1 255 1 328 1 283 1 320 1 284 1 333 1 471 1 400

936 1 040 1 002 1 069 1 117 1 067 1 141 1 165 1 158 1 050 1 145

1 439 1 568 1 676 1 630 1 610 1 576 1 678 1 641 1 740 1 810 1 812

24 275 24 117 24 528 24 548 25 324 25 210 25 630 25 170 25 467 25 800 25 106

3,9 4,3 4,1 4,4 4,4 4,2 4,5 4,6 4,6 4,1 4,6

5,9 6,5 6,8 6,6 6,4 6,3 6,5 6,5 6,8 7,0 7,2

100 100 100 100 100 100 100 100 100 100 100

štruktúra (%)

3.6

4,8 5,4 5,6 5,1 5,2 5,1 5,2 5,1 5,2 5,7 5,6

Sťahovanie obyvateľov

Migrácia je zreteľným spoločenským javom a v súčasnom globalizovanom svete sa týka každej krajiny, či už ako migrácia vnútorná alebo zahraničná. Jej sledovanie je podstatné pre lepšie poznanie spoločenských zákonitostí, ktoré sa na území danej krajiny vytvorili, resp. vytvárajú. Napriek tomu, že Slovenská republika je od roku 1993 migračne ziskovou krajinou, od roku 2009 sa počet prisťahovaných znižuje. V roku 2011 sa zo zahraničia prisťahovalo 4,8 tisíca osôb, do zahraničia sa vysťahovalo takmer 1,9 tisíca osôb. Zahraničným sťahovaním tak získala Slovenská republika 3 tisíc osôb, z ktorých viac ako tri štvrtiny tvorili muži (76,3 %). V porovnaní s rokom maxima (rok 2008) v sledovanom období bolo v roku 2011 saldo zahraničného sťahovania 2,4-násobne nižšie. Možno predpokladať, že kríza na finančných trhoch, ktorá zasiahla svetovú ekonomiku v polovici roku 2008, má značný vplyv aj na zahraničnú migráciu. Podobne ako saldo zahraničného sťahovania klesá od roku 2009 aj objem zahraničného sťahovania. V roku 2011 dosiahol objem zahraničného sťahovania hodnotu 6,7 tisíca a napriek jeho znižovaniu bol dvojnásobne vyšší ako boli objemy zahraničného sťahovania v rokoch na začiatku sledovaného obdobia. 37

T 29 Zahraničné sťahovanie obyvateľov SR, 2001 – 2011 Rok

Ukazovateľ 2001 Objem sťahovania

2002

2007

2008

3 797

6 046

7 149

7 324

10 455

10 470

8 325

2 312

2 603

4 460

5 276

5 589

8 624

8 765

6 346

5 272

4 829

1 411

1 194

1 586

1 873

1 735

1 831

1 705

1 979

1 889

1 863

901

1 409

2 874

3 403

3 854

6 793

7 060

4 367

3 383

2 966

3 034

3 723

Prisťahovaní

2 023

Vysťahovaní

1 011

Saldo sťahovania

1 012

2003

2004

2005

2006

2009

2010 7 161

2011 6 692

V rámci imigrácie sa na Slovensko prisťahovalo najviac osôb z Európy, v roku 2011 tvorili 88,9 % imigrantov (medziročný pokles takmer 1,3 bodu). Potom nasledovala Ázia (5,4 %) a Amerika (4,2 %). Z hľadiska pohlavia prevládali muži (62,4 %). Najviac prisťahovaných bolo z Českej republiky (989), z Maďarska (691), z Rumunska (465), z Nemecka (288), zo Spojeného kráľovstva (224), z Talianska (212) a z Bulharska (210). Medziročne sa zmenilo zastúpenie krajín podľa poradia v početnosti. Početnosť imigrantov zo Spojeného kráľovstva a Bulharska prevýšila početnosť imigrantov zo susedného Poľska a Rakúska. Počet prisťahovalcov z ostaných krajín bola nižší ako 200 osôb. Pre takmer 90 % emigrantov zo Slovenska boli hlavnými cieľovými krajinami iné európske krajiny. V roku 2011 sa najviac obyvateľov Slovenskej republiky vysťahovalo do Českej republiky (637), Rakúska (391), Nemecka (176) a Spojeného kráľovstva (125). Počty vysťahovaných do ostatných krajín sú nižšie ako 100 osôb. Medzi emigrantmi prevažovali ženy s podielom 59,7 %. Z hľadiska veku sa do migračných pohybov zapájajú najmä osoby vo veku 15 – 44 rokov. Tak u imigrantov, ako aj u emigrantov tvorili osoby tejto vekovej skupiny nadpolovičný podiel, (takmer 68 %). Pri migračnom salde dosiahla veková skupina 15- – 44-ročných rovnaký podiel. Za pozornosť stojí fakt, že zo Slovenska sa vysťahovalo viac 0- – 14-ročných osôb a prisťahovalo sa viac osôb starších ako 45 rokov. V roku 2011 to predstavovalo pre Slovenskú republiku „stratu“ 5,4 bodu pri osobách vo veku 0 – 14 rokov a „zisk“ 5,2 bodu pri osobách starších ako 45 rokov. V štruktúre podľa vzdelania u imigrantov (starších ako 15 rokov) naďalej prevládajú osoby so stredoškolským vzdelaním s maturitou, v roku 2011 tvorili 42,7 %. Za nimi nasledovala skupina vysokoškolsky vzdelaných (26,5 %) a stredoškolsky vzdelaných bez maturity (21,9 %). Identické poradie zastúpenia osôb podľa vzdelania sa prejavuje aj u emigrantov, kde najpočetnejšia skupina so stredoškolským vzdelaním s maturitou tvorí nadpolovičnú väčšinu zo všetkých emigrantov starších ako 15 rokov (53,7 %). Podiel vysokoškolsky vzdelaných (21,6 %) a stredoškolsky vzdelaných bez maturity (17,8 %) bol o viac ako 4 body nižší ako u imigrantov. Pri pohľade na štruktúru migračného salda podľa dôvodu sťahovania jednoznačne prevláda kategória „iné dôvody“, ktorú v roku 2011 uviedlo takmer 71 % mužov a 69 % žien. Z konkrétnych dôvodov muži najčastejšie uvádzali sťahovanie z dôvodu priblíženia k pracovisku (10,7%), nasledovanie rodinného príslušníka (9 %), sobáš (3,1 %) a bytový dôvod (2,8 %). Slovenská republika bola migračne ziskovou krajinou pri každom z dôvodov sťahovania mužov. U žien, kde bolo Slovensko ziskovou 38

krajinou, prevládalo sťahovanie z dôvodu nasledovania rodinného príslušníka (24,1 %), priblíženia k pracovisku (8,9 %), štúdia (3,7 %) a z bytového dôvodu (2,7 %). Migračné straty v ženskej časti populácie vznikli pre Slovenskú republiku v roku 2011 sťahovaním z dôvodu sobáša (-9,1 %) a zmeny pracoviska (-1,7 %). Z hľadiska sezónnosti najväčší podiel objemu zahraničného sťahovania v roku 2011 pripadol na tretí štvrťrok (29,4 %). Najvyššie objemy boli zaznamenané v mesiacoch august (10,7 %) a september (10,2 %), najnižšie v mesiacoch december (5,7 %) a november (6,4 %). Vnútorným sťahovaním sa v štatistike sťahovania rozumie sledovanie zmien obce trvalého pobytu osôb (vrátane cudzincov, ak sú prihlásení na trvalý pobyt) v rámci územia Slovenskej republiky. Vnútorné sťahovanie z obce do obce v okrese zahŕňa aj sťahovanie medzi mestskými časťami Bratislavy a Košíc. Vnútorné sťahovanie medzi jednotlivými územnými jednotkami je jedným z faktorov podieľajúcim sa na vytváraní štruktúry osídlenia krajiny. V roku 2011 sa objem vnútorného sťahovania v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížil len nepatrne, o 2,5 tisíca, čo predstavuje zníženie o menej ako 3 %. V štruktúre podľa pohlavia aj naďalej prevládajú ženy. Od roku 2001 sa do vnútorného sťahovania zapája v priemere o 7 % viac žien ako mužov. Z pohľadu rodinného stavu prevládajú medzi migrantmi slobodní s takmer polovičným podielom (50,1 %). Nasledujú ženatí/vydaté (36,6 %). T 30 Vnútorné sťahovanie obyvateľov SR, 2001 – 2011 Počet sťahujúcich sa vo vnútri územia SR Rok

v tom spolu

muži abs. počet

2001

79 881

2002 2003 2004

na 1 000 obyvateľov spolu

ženy %

abs. počet

37 456

46,9

42 425

53,1

14,8

89 606

42 190

47,1

47 416

52,9

16,7

84 215

39 236

46,6

44 979

53,4

15,7

85 020

39 483

46,4

45 537

53,6

15,8

2005

87 170

40 535

46,5

46 635

53,5

16,2

2006

91 504

42 485

46,4

49 019

53,6

17,0

2007

89 718

41 452

46,2

48 266

53,8

16,6

2008

89 097

41 134

46,2

47 963

53,8

16,5

2009

80 474

37 412

46,5

43 062

53,5

14,8

2010

87 877

41 002

46,7

46 875

53,3

16,2

2011

85 347

39 187

45,9

46 160

54,1

15,8

V štruktúre migrantov podľa veku tvorili osoby v produktívnom veku takmer 74 %, predproduktívnom veku 21,5 % a poproduktívnom 4,5 %. Najintenzívnejšie sa do migračných pohybov zapojili osoby vo veku 0 – 4 a 20 – 39 rokov (60 %), z čoho možno predpokladať vyššiu intenzitu migračných pohybov rodín s maloletými deťmi.

T 31 Vnútorné sťahovanie podľa typov v SR, 2001 – 2011 Celkový počet sťahujúcich sa osôb Rok

z obce do obce v okrese muži

ženy

z okresu do okresu v kraji

spolu

muži

ženy

z kraja do kraja

spolu

muži

ženy

spolu

absolútne údaje 2001

17 397

19 360

36 757

11 709

13 286

24 995

8 350

9 779

2002

20 008

21 809

41 817

12 816

14 698

27 514

9 366

10 909

18 129 20 275

2003

18 491

20 569

39 060

11 566

13 414

24 980

9 179

10 996

20 175

2004

18 803

21 112

39 915

11 387

13 315

24 702

9 293

11 110

20 403

2005

19 252

21 512

40 764

12 009

14 016

26 025

9 274

11 107

20 381

2006

20 017

22 409

42 426

12 556

14 785

27 341

9 912

11 825

21 737

2007

19 440

22 332

41 772

12 190

14 095

26 285

9 822

11 839

21 661

2008

18 973

21 852

40 825

12 068

14 075

26 143

10 093

12 036

22 129

2009

17 199

19 451

36 650

11 016

12 739

23 755

9 197

10 872

20 069

2010

18 999

21 249

40 248

12 235

13 871

26 106

9 768

11 755

21 523

2011

18 336

21 065

39 401

11 527

13 665

25 192

9 324

11 430

20 754

2001

6,6

7,0

6,8

4,5

4,8

4,6

3,2

3,5

3,4

2002

7,7

7,9

7,8

4,9

5,3

5,1

3,6

3,9

3,8

2003

7,1

7,4

7,3

4,4

4,9

4,6

3,5

4,0

3,8

2004

7,2

7,6

7,4

4,4

4,8

4,6

3,6

4,0

3,8

2005

7,4

7,8

7,6

4,6

5,1

4,8

3,6

4,0

3,8

sťahujúci sa na 1 000 obyvateľov

2006

7,6

8,1

7,9

4,8

5,3

5,1

3,8

4,3

4,0

2007

7,4

8,0

7,7

4,7

5,1

4,9

3,7

4,3

4,0

2008

7,2

7,9

7,6

4,6

5,1

4,8

3,8

4,3

4,1

2009

6,5

7,0

6,8

4,2

4,6

4,4

3,5

3,9

3,7

2010

7,2

7,6

7,4

4,6

5,0

4,8

3,7

4,2

4,0

2011

7,0

7,6

7,3

4,4

4,9

4,7

3,5

4,1

3,8

V roku 2011 boli naďalej najčastejšími dôvodmi vnútorného sťahovania „bytové dôvody“ s podielom 36,4 %, „nasledovanie rodinného príslušníka“ (26 %) a „iné“(24,4 %). Podiely sú takmer identické s podielmi zistenými v minulom roku. Podiel sťahujúcich sa z dôvodu sobáša tvoril vyše 6,2 %. Ako naznačuje obrat vnútorného sťahovania v roku 2001, hranice kraja neopustilo viac ako tri štvrtiny sťahujúcich sa (75,7 %). Vyše polovica z nich dokonca neprekročila sťahovaním ani hranice okresu (61 %). Hrubá miera obratu vnútorného sťahovania poukazuje na aktívnejšie zapájanie sa žien do procesu sťahovania počas obdobia rokov 2001 – 2011. Každoročne v priemere 17 z 1 000 žien stredného stavu (16,7 ‰) zmenilo obec trvalého bydliska. U mužov táto hodnota predstavuje 15,3 ‰. V roku 2011 bol zaznamenaný najväčší objem vnútorného sťahovania na rozdiel od zahraničného sťahovania v prvom štvrťroku (28,3 %). Maximum bolo dosiahnuté v mesiaci január (11,6 %), minimum v apríli (6,5 %).

4. POČET OBYVATEĽOV A PRÍRASTKY Početnosť populácie a prírastky, resp. úbytky obyvateľstva sú určované hlavnými populačnými procesmi, ktoré súvisia s rodením a zomieraním obyvateľstva a zahraničnou migráciou. Celkový pohyb obyvateľstva je výsledkom prirodzeného a migračného pohybu. Prejavuje sa ako prírastok alebo úbytok obyvateľstva. V Slovenskej republike sa počet a pohyb obyvateľov štatisticky spracováva na základe trvalého pobytu, ktorý je registrovaný. K 31. 12. 2011 mala Slovenská republika 5 404 322 obyvateľov, z toho bolo 51,3 % žien. V porovnaní s východiskovým rokom sledovaného obdobia 2001 počet obyvateľov Slovenska stúpol o 25, 4 tisíca osôb. Z hľadiska porovnania vývoja prírastkov v rokoch 2001 až 2003 Slovensko zaznamenalo prirodzený úbytok obyvateľstva. Naposledy došlo k prirodzenému úbytku v rokoch 1916 – 1918 (obdobie 1. svetovej vojny). Napriek prirodzenému úbytku obyvateľov bol v spomínaných rokoch zaznamenaný kladný celkový prírastok obyvateľstva, pretože prírastky sťahovaním dokázali vykompenzovať prirodzené úbytky. T 32 Vybrané charakteristiky prírastkov v SR, 2001 – 2011 Ukazovateľ Prirodzený prírastok: absolútny počet na 1 000 obyvateľov Saldo sťahovania: absolútny počet na 1 000 obyvateľov Celkový prírastok: absolútny počet na 1 000 obyvateľov

2001

2002

2003

2004

2005

Rok 2006 2007

2008

2009

2010

2011

-844 -0,2

-691 -0,1

-517 -0,1

1 895 0,4

955 0,2

603 0,1

568 0,1

4 196 0,8

8 304 1,5

6 965 1,3

8 910 1,7

1 012 0,2

901 0,2

1 409 0,3

2 874 0,5

3 403 0,6

3 854 0,7

6793 1,3

7 060 1,3

4 367 0,8

3 383 0,6

2 966 0,5

168 0,0

210 0,1

892 0,2

4 769 0,9

4 358 0,8

4 457 0,8

7 361 1,4

11 256 2,1

12 671 2,3

10 348 1,9

11 876 2,2

Od roku 2004 je počas celého sledovaného obdobia kladný prirodzený prírastok i prírastok sťahovaním. Migračné saldo je však vyššie než prirodzený prírastok, takže celkový prírastok je zväčša tvorený práve prírastkom sťahovaním. Prírastok sťahovaním dosiahol maximálny podiel roku 2007, keď tvoril 92 % celkového prírastku. V roku 2009 hodnoty prirodzeného prírastku prevyšujú hodnoty migračného salda, v roku 2011 sme zaznamenali najvyšší prirodzený prírastok v celom sledovanom období (1,7 ‰). Celkový prírastok obyvateľstva Slovenska bol v roku 2011 tvorený 75 % prirodzeným prírastkom.

G 17 110

5 400

100

5 200

5 000

4 800

4 600

4 400

4 200

4 000

3 800

3 600

3 400

3 200

-10

3 000

-20

2 800

-30

počet obyvateľov

narodení

zomretí

narodení/zomrelí/migračný prírastok (tis.)

počet obyvateľov (tis.)

Charakteristiky vývoja počtu obyvateľstva SR, 1950 – 2011 5 600

migračný prírastok

Od začiatku roka 2011 sa Slovensko územne členilo na 2 927 obcí (vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc), z toho bolo 138 miest a 3 vojenské obvody. Podiel obyvateľov žijúcich v mestách Slovenskej republiky mierne klesol na hodnotu 54,4 %, vo vidieckych sídlach sa podiel obyvateľov zvýšil na 45,6 %. Z hľadiska hustoty osídlenia pripadalo v roku 2011 na 1 km2 územia 110 obyvateľov. T 33 Počet a hustota obyvateľov SR, 2001 – 2011 Počet obyvateľov Rok

Stav k 1. 7. spolu z toho ženy

Počet obyvateľov na 1 km2 (prepočet na stredný stav)

Stav k 31. 12. spolu z toho ženy

2001

5 379 780

2 767 096

5 378 951

2 767 030

109,7

2002

5 378 809

2 767 357

5 379 161

2 767 855

109,7

2003

5 378 950

2 768 078

5 380 053

2 768 929

109,7

2004

5 382 574

2 770 261

5 384 822

2 771 332

109,8

2005

5 387 285

2 772 373

5 389 180

2 773 308

109,9

2006

5 391 184

2 774 260

5 393 637

2 775 353

109,9

2007

5 397 766

2 776 671

5 400 998

2 777 871

110,1

2008

5 406 972

2 780 077

5 412 254

2 782 450

110,3

2009

5 418 374

2 784 946

5 424 925

2 787 987

110,5

2010

5 431 024

2 791 128

5 435 273

2 793 033

110,8

2011

5 398 384

2 769 922

5 404 322

2 772 570

110,1

5. REGIONÁLNE POROVNANIE Na zber, zostavovanie a šírenie harmonizovaných regionálnych štatistík zaviedla EÚ nomenklatúru NUTS (Nomenclature des Unitées Territoriales Statistiques). Pre lokálnu úroveň je odporúčaná nomenklatúra LAU (Local Administrative Units). V Slovenskej republike sú určené úrovne NUTS (ako štatistické územné jednotky) na základe opatrenia Štatistického úradu SR nasledovne: NUTS1 – Slovenská republika, NUTS2 (Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko), NUTS3 (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky kraj, Žilinský Banskobystrický kraj, Prešovský, Košický kraj). Na lokálnej úrovni sú dva hierarchické stupne územného členenia, a to LAU1 (79 okresov) a LAU2 (2 927 obcí) Regionálne porovnanie základných demografických ukazovateľov Slovenska je spracované v tejto kapitole na úrovni NUTS3, t. j. krajov. Demografický vývoj Slovenska už dlhodobo poukazuje na starnutie populácie. Priemerný vek obyvateľov Slovenska je 39,1 roka. V porovnaní s minulým rokom stúpol priemerný vek obyvateľstva vo všetkých krajoch. Z pohľadu regiónov najvyšší priemerný vek má Bratislavský (40,6), Nitriansky (40,5) a Trenčiansky kraj (40,4). Medzi Bratislavským a Prešovským krajom (36,7, v ktorom je priemerný vek najnižší, je rozdiel priemerných vekov takmer 4 roky v prospech Prešovského kraja. Proces starnutia obyvateľov Slovenska neprebieha vo všetkých krajoch rovnako. Najvyššia hodnota indexu starnutia je v Trenčianskom (104,3 %), Nitrianskom (103,7 %) a Bratislavskom kraji (99,8 %). V rámci Slovenska je najvyšší index starnutia (135,5 %) u žien v Nitrianskom kraji. Rozdiel medzi Trenčianskym a Prešovským krajom, ktorý má najnižší index starnutia je 44,4 bodu. Veková štruktúra je stále najpriaznivejšia vo východnej časti krajiny, kde je najvyšší podiel detskej zložky (0 – 14 roční) v rámci celého Slovenska (Prešovský kraj 18,4 %, Košický kraj 17,6 %). Rozdiel medzi krajmi s najvyšším a najnižším (Trenčiansky kraj 13,4 %) podielom detskej zložky je 5,1 bodu. Veková skupina osôb v produktívnom veku 15 – 64 rokov tvorila 71,8 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska. Päť krajov presiahlo hodnotu 72 %, najvyššie percento v tejto vekovej skupine mal Trnavský (72,97 %) a najnižšie Prešovský kraj so 70,5 %. K zvýšeniu podielu poproduktívnej zložky došlo oproti vlaňajšku s výnimkou Trenčianskeho kraja vo všetkých krajoch. Najvyšší podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku je v Nitrianskom kraji (14,1 %); v porovnaní s minulým rokom ide o zvýšenie 0,5 bodu. Najnižší podiel poproduktívnej zložky je v Prešovskom kraji (11,1 %); rozdiel medzi ekonomickými vekovými skupinami (predproduktívnou a poproduktívnou) je v tomto kraji 7,4 bodu v prospech vekovej skupiny 0 – 14-ročných. Podiely predproduktívnej a poproduktívnej vekovej skupiny sú takmer zhodné v Bratislavskom a Nitrianskom kraji, v Trenčianskom kraji už došlo k obráteniu hodnôt, tzn. poproduktívna veková skupina je početnejšia než predproduktívna.

Z porovnania základných demografických štruktúr, t.j. podľa pohlavia a veku, vyplýva, že vo všetkých krajoch je podiel žien vyšší ako podiel mužov. Najvyšší je v Bratislavskom (52,6 %), Banskobystrickom (51,6 %) a Nitrianskom kraji (51,5 %). Najviac žien v prepočte na 1 000 mužov pripadá v Bratislavskom kraji (1 111) a najmenej v Prešovskom kraji (1027). T 34 Veková štruktúra obyvateľov podľa ekonomických vekových skupín v krajoch SR, 2011 Veková skupina

Bratislavský kraj

Trnavský kraj

Trenčiansky kraj

0 – 14

832 572

84 611

77 150

79 543

15 – 64

3 881 088

437 510

405 353

65+

690 662

84 416

73 006

Spolu

5 404 322

606 537

555 509

Nitriansky kraj

Žilinský kraj

Banskobystrický kraj

Prešovský kraj

Košický kraj

93 474

109 865

97 988

150 459

139 482

431 673

499 129

496 576

474 597

575 164

561 086

82 970

96 961

83 160

87 543

90 183

92 423

594 186

689 564

689 601

660 128

815 806

792 991

počet osôb

% 0 – 14

15,41

13,95

13,89

13,39

13,56

15,93

14,84

18,44

17,59

15 – 64

71,81

72,13

72,97

72,65

72,38

72,01

71,89

70,50

70,76

65+

12,78

13,92

13,14

13,96

14,06

12,06

13,26

11,05

11,65

Priemerný vek (roky) muži

37,41

38,78

38,31

38,86

38,63

36,81

37,87

35,21

36,06

ženy

40,61

42,18

41,35

41,79

42,24

39,84

41,26

38,08

39,23

spolu

39,05

40,57

39,86

40,35

40,49

38,35

39,62

36,66

37,69

Mediánový vek (roky) muži

36,26

37,38

37,32

37,75

37,72

35,61

36,89

33,52

34,87

ženy

39,37

41,12

40,29

41,00

41,61

38,36

40,36

36,18

37,82

spolu

37,74

39,13

38,68

39,28

39,53

36,93

38,51

34,79

36,31

muži

60,9

74,7

70,4

79,8

74,0

55,4

64,0

44,2

47,9

ženy

106,2

126,3

120,2

130,0

135,5

97,0

115,8

76,6

85,6

spolu

83,0

99,8

94,6

104,3

103,7

75,7

89,3

59,9

66,3

muži

35,3

35,9

33,1

33,5

34,9

34,6

38,3

37,7

ženy

43,2

41,2

41,0

41,9

42,8

43,0

43,6

45,5

45,0

spolu

39,3

38,6

37,0

37,7

38,2

38,9

39,1

41,8

41,3

Index starnutia (počet osôb 65+ na 100 detí 0 – 14)

Index ekonomického zaťaženia (počet osôb 65+ na 100 osôb 15 – 64)

Sobášnosť Najvyšší počet sobášov (4 551) v rámci Slovenskej republiky bolo uzavretých v Prešovskom kraji. Predpokladáme, že je to dôsledok hodnotovej orientácie tamojších obyvateľov založenej na tradičnej rodine. V prepočte na 1 000 obyvateľov stredného stavu dosiahol rovnakú hodnotu aj Bratislavský kraj (5,6 ‰), kde pravdepodobne vysokú hrubú mieru sobášnosti spôsobuje vyššia koncentrácia prisťahovaných osôb v sobášnom veku. Z hľadiska časového vývoja v týchto krajoch ide o stabilný trend, ktorý už dlhodobo prekračuje celoslovenský priemer.

T35 Vývoj sobášnosti v krajoch SR, 2001 – 2011 Rok

Územie

2001

2002

2003

2004

2005

2006

Bratislavský kraj

2 782

3 035

3 373

3 376

3 312

3 334

Trnavský kraj

2 464

2 527

2 680

2 710

2 657

Trenčiansky kraj

2 513

2 740

2 845

2 956

2 868

Nitriansky kraj

3 056

3 057

3 048

3 290

Žilinský kraj

3 195

3 322

3 418

3 574

Banskobystrický kraj

2 593

2 819

2 759

Prešovský kraj

3 872

4 084

4 150

2007

2008

2009

2010

2011

3 576

3 523

3 419

3 345

3 375

2 613

2 715

2 839

2 568

2 443

2 500

2 825

2 994

2 997

2 875

2 770

2 671

3 147

3 057

3 272

3 351

3 086

2 888

2 917

3 370

3 430

3 546

3 806

3 517

3 305

3 356

3 049

2 757

2 690

2 885

2 968

2 648

2 681

2 677

4 924

4 411

4 300

4 480

4 715

4 526

4 500

4 551

absolútny počet sobášov

Košický kraj

3 320

3 478

3 729

4 006

3 627

3 690

3 969

4 094

3 717

3 483

3 574

23 795

25 062

26 002

27 885

26 149

25 939

27 437

28 293

26 356

25 415

25 621

Bratislavský kraj

4,64

5,07

5,62

5,50

5,51

5,87

5,74

5,52

5,34

5,59

Trnavský kraj

4,47

4,59

4,86

4,90

4,80

4,71

4,89

5,08

4,58

4,34

4,51

Trenčiansky kraj

4,15

4,53

4,72

4,91

4,77

4,71

4,99

5,00

4,80

4,62

4,49

Nitriansky kraj

4,28

4,30

4,29

4,64

4,44

4,32

4,63

4,74

4,37

4,10

4,23

Žilinský kraj

4,61

4,80

4,93

5,15

4,85

4,94

5,10

5,47

5,05

4,73

4,87

Banskobystrický kraj

3,92

4,27

4,18

4,63

4,19

4,10

4,41

4,54

4,05

4,11

4,05

Prešovský kraj

4,90

5,15

5,23

6,19

5,53

5,38

5,59

5,87

5,62

5,57

5,59

Košický kraj

4,33

4,53

4,85

5,20

4,70

4,78

5,13

5,28

4,79

4,47

4,51

Slovenská republika

4,42

4,66

4,83

5,18

4,85

4,81

5,09

5,23

4,86

4,68

4,75

Slovenská republika

na 1 000 obyvateľov

V rámci Slovenska bol zaznamenaný najvyšší priemerný vek pri prvom sobáši u obyvateľov v Bratislavskom kraji. U ženíchov dosiahol hodnotu 31,7 roka a u neviest 29,5 roka. Najvyšší počet uzavretých sobášov je vo vekovej kategórii 25–29-ročných v Prešovskom kraji, kde v tejto vekovej skupine uzavrelo manželstvo 1 657 ženíchov a 1 757 neviest. G 18 Hrubá miera sobášnosti v krajoch SR, 2011

počet sobášov na 1 000 obyvateľov

6,0 5,5 5,0

SR: 4,7

4,5 5,6

5,6

4,0 4,5 3,5

4,5

4,9 4,2

4,5 4,1

3,0

kraj

Rozvodovosť Nepriaznivý vývoj charakterizovaný zvyšovaním rozvodovosti sa dlhodobo prejavuje vo všetkých krajoch. Z regionálneho pohľadu sme najvyššiu hrubú mieru rozvodovosti zaznamenali v Bratislavskom kraji (2,5 ‰), Trnavskom kraji (2,3 ‰) a Nitrianskom kraji (2,2 ‰). Najvyšší index rozvodovosti mali Nitriansky a Banskobystrický kraj, kde pripadlo na 100 sobášov 52 rozvodov a Trnavský kraj kde na 100 sobášov pripadlo 51 rozvodov. G 19 Hrubá miera rozvodovosti v krajoch SR, 2011

počet rozvodov na 1 000 obyvateľov

3,0

2,5

SR: 2,1 2,0 2,5 1,5

2,3

2,2

2,1

1,9

2,1

2,0 1,6

1,0

kraj

Najvyšší počet rozvodov manželstiev s maloletými deťmi bol zistený v Košickom (989) a Nitrianskom kraji (944). Najviac rozvodov vo všetkých krajoch sa týkalo rodín s jedným maloletým dieťaťom (4 154). Priemerná dĺžka rozvedeného manželstva bola najnižšia 14,9 roka v Bratislavskom a Nitrianskom kraji. Najvyššie percento z podaných návrhov na rozvod manželstva sa skončilo rozvodom v Bratislavskom a Nitrianskom kraji (97 %). Vo všetkých krajoch žiadajú o rozvod častejšie ženy ako muži. T 36 Vývoj rozvodovosti v krajoch SR, 2001 – 2011 Územie

2001

2002

2003

2004

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

1 435 993 1 160 1 418 1 065 1 508 889 1 349 9 817

1 556 1 099 1 103 1 688 1 186 1 671 1 052 1 605 10 960

1 571 1 095 1 197 1 679 1 186 1 503 1 056 1 429 10 716

1 569 1 133 1 289 1 682 1 286 1 557 954 1 419 10 889

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

2,40 1,80 1,92 1,99 1,54 2,28 1,12 1,76 1,82

2,60 1,99 1,83 2,37 1,71 2,53 1,33 2,09 2,04

2,62 1,99 1,99 2,36 1,71 2,28 1,33 1,86 1,99

2,61 2,05 2,14 2,37 1,85 2,36 1,20 1,84 2,02

Rok 2005 2006 2007 počet rozvodov 1 682 1 917 1 736 1 293 1 548 1 369 1 389 1 485 1 435 1 651 1 730 1 702 1 271 1 371 1 339 1 607 1 725 1 628 1 077 1 156 1 227 1 583 1 784 1 738 11 553 12 716 12 174 na 1 000 obyvateľov 2,79 3,17 2,85 2,33 2,79 2,46 2,31 2,47 2,39 2,33 2,44 2,41 1,83 1,97 1,93 2,44 2,63 2,49 1,35 1,45 1,53 2,05 2,31 2,25 2,14 2,36 2,26

2008

2009

2010

2011

1 775 1 490 1 366 1 778 1 493 1 629 1 323 1 821 12 675

1 713 1 536 1 542 1 796 1 486 1 521 1 408 1 669 12 671

1 686 1 342 1 386 1 625 1 429 1 471 1 371 1 705 12 015

1 515 1 277 1 245 1 525 1 307 1 386 1 286 1 561 11 102

2,89 2,67 2,28 2,52 2,15 2,49 1,65 2,35 2,34

2,76 2,74 2,57 2,54 2,13 2,33 1,75 2,15 2,34

2,69 2,39 2,31 2,30 2,05 2,25 1,70 2,19 2,21

2,51 2,30 2,09 2,21 1,90 2,10 1,58 1,97 2,06

G 20 Index rozvodovosti v krajoch SR, 2011

počet rozvodov na 100 sobášov

55 50

SR: 43

45 40 52

kraj

Pôrodnosť a plodnosť Najviac živonarodených detí 10 368 sa narodilo v Prešovskom kraji. Najvyššia hrubá miera pôrodnosti (počet živonarodených detí prepočítaný na 1 000 obyvateľov stredného stavu) je v Bratislavskom kraji (12,9 ‰), kde sa narodilo 7 787 živých detí. Nasleduje Prešovský kraj (12,7 ‰) a Košický kraj (12,6 ‰) s počtom živonarodených detí 10 019. Z hľadiska medziročného porovnania hrubej miery živorodenosti, k jej k miernemu zníženiu došlo v roku 2011 v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Najvyšší nárast tohto ukazovateľa od začiatku sledovaného obdobia zaznamenávame v Bratislavskom kraji (o 5,2 bodu), kde sa v narodilo o 3 173, (69 %) živých detí viac než v roku 2001.

počet živonarodených na 1 000 obyvateľov

G 21

Hrubá miera pôrodnosti v krajoch SR, 2011

13 12

SR: 11,3 11 12,9

12,7

10 11,3 9

10,0

9,9

10,1

9,7

kraj

12,7

Hodnoty ukazovateľa úhrnnej plodnosti sa mierne zvýšili takmer vo všetkých krajoch. K miernemu zníženiu úhrnnej plodnosti došlo v Prešovskom kraji, v Banskobystrickom kraji sa miera úhrnnej plodnosti udržala na vlaňajšej úrovni. T 37 Vývoj pôrodnosti v krajoch SR, 2001 – 2011 Územie

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

Bratislavský kraj

4 614

4 559

5 101

5 436

5 872

5 921

Trnavský kraj

4 578

4 521

4 659

4 951

4 954

Trenčiansky kraj

4 911

4 792

4 746

5 053

5 093

Nitriansky kraj

5 780

5 793

5 856

5 906

Žilinský kraj

7 072

7 062

7 014

7 197

Banskobystrický kraj

5 986

5 982

6 065

Prešovský kraj

9 693

9 479

9 421

2007

2008

2009

2010

2011

6 325

6 840

7 427

7 567

7 787

5 059

4 904

5 358

5 549

5 574

5 567

5 075

5 214

5 420

5 788

5 940

5 907

6 110

6 024

6 067

6 508

6 792

6 539

6 667

7 118

6 980

7 021

7 407

7 741

7 619

7 801

6 399

6 418

6 215

6 323

6 381

6 908

6 729

6 697

9 704

9 770

9 576

9 489

10 022

10 852

10 567

10 368

počet živonarodených

Košický kraj

8 502

8 653

8 851

9 101

9 095

9 054

9 081

9 424

10 160

9 875

10 019

51 136

50 841

51 713

53 747

54 430

53 904

54 424

57 360

61 217

60 410

60 813

Bratislavský kraj

7,70

7,61

8,50

9,06

9,75

9,79

10,38

11,14

11,99

12,09

12,91

Trnavský kraj

8,31

8,21

8,45

8,96

8,95

9,12

8,82

9,59

9,90

9,91

10,03

Trenčiansky kraj

8,11

7,93

7,88

8,40

8,48

8,46

8,69

9,03

9,65

9,92

9,94

Slovenská republika

na 1 000 obyvateľov

Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj

8,10

8,14

8,25

8,33

8,62

8,51

8,58

9,21

9,62

9,27

9,66

10,21

10,19

10,12

10,37

10,25

10,04

10,09

10,64

11,11

10,92

11,32

9,04

9,05

9,20

9,71

9,76

9,47

9,65

9,76

10,57

10,31

10,14

Prešovský kraj

12,26

11,96

11,87

12,19

12,25

11,98

11,84

12,48

13,47

13,07

12,73

Košický kraj

11,10

11,28

11,52

11,82

11,79

11,72

11,74

12,16

13,08

12,67

12,65

9,51

9,45

9,61

9,99

10,10

10,00

10,08

10,61

11,30

11,12

11,27

Slovenská republika

Hodnoty úhrnnej plodnosti majú priaznivejší vývojový trend, ale ešte stále zostávajú pod kritickou hodnotou 1,5 dieťaťa na 1 ženu, čo poukazuje na fakt, že ženy nezabezpečujú za seba adekvátnu náhradu, a to takmer vo všetkých krajoch. G 22

Úhrnná plodnosť v krajoch SR, 2001 ‐ 2011 1,6

SR 1,4

1,2

1,0

0,8 2001

2002 2003 Bratislavský kraj Nitriansky kraj Prešovský kraj

2004

2005 2006 Trnavský kraj Žilinský kraj Košický kraj

2007

2008

2009 2010 Trenčiansky kraj Banskobystrický kraj SR

2011

Výnimkou je dlhodobo Prešovský a Košický kraj, kde sú hodnoty ukazovateľa úhrnnej plodnosti najvyššie počas celého sledovaného obdobia a pohybujú sa nad celoslovenským priemerom, na 1 ženu vo fertilnom veku tam pripadlo viac ako 1,6 dieťaťa. Hodnoty tohto ukazovateľa sú nízke z dôvodu odkladania materstva viacerými generáciami. Fakt, že nejde o odmietanie, ale skutočne o odkladanie materstva spôsobené spoločensko-ekonomickými zmenami naznačuje postupné zvyšovanie hodnôt tohto ukazovateľa. Najnižšia miera úhrnnej plodnosti bola v roku 2011 v Trnavskom, v Nitrianskom a Trenčianskom kraji. T 38 Úhrnná plodnosť v krajoch SR, 2001 – 2011 Rok Územie

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

0,98

0,95

1,04

1,09

úhrnná plodnosť 1,15 1,14 1,18

1,26

1,35

1,36

1,48

Trnavský kraj

1,02

1,00

1,03

1,09

1,08

1,10

1,07

1,16

1,20

1,22

1,26

Trenčiansky kraj

1,03

1,00

0,99

1,05

1,06

1,05

1,08

1,13

1,21

1,25

1,28

Nitriansky kraj

1,03

1,04

1,05

1,08

1,07

1,08

1,17

1,23

1,19

1,27

Žilinský kraj

1,29

1,28

1,27

1,29

1,27

1,24

1,25

1,32

1,38

1,37

1,45

Banskobystrický kraj

1,15

1,14

1,16

1,22

1,23

1,20

1,23

1,24

1,36

1,33

Prešovský kraj

1,54

1,50

1,48

1,52

1,49

1,47

1,56

1,68

1,64

1,63

Košický kraj

1,38

1,41

1,43

1,47

1,46

1,47

1,53

1,66

1,62

1,65

Slovenská republika

1,20

1,19

1,20

1,24

1,25

1,24

1,25

1,32

1,41

1,40

1,45

Bratislavský kraj

Potratovosť Z hľadiska regionálneho porovnania hodnoty ukazovateľa hrubej miery potratovosti medziročne klesli vo väčšine krajov s výnimkou Trenčianskeho, Nitrianskeho a Prešovského kraja, kde sa hrubá miera potratovosti medziročne veľmi mierne zvýšila. Najvyšší počet potratov prepočítaných na 1 000 obyvateľov stredného stavu bol v Nitrianskom kraji, kde hodnota tohto ukazovateľa stúpla v porovnaní s minulým rokom o 0,2 bodu. Najvyšší absolútny počet všetkých druhov potratov bol v Košickom kraji (2 717). V tomto kraji hrubá miera potratovosti dosiahla hodnotu 3,4 ‰. Najnižšiu hrubú mieru potratovosti mal Trenčiansky, Žilinský, Prešovský (2,8 ‰) a Bratislavský kraj (necelé 3 ‰). Najmenej potratov na 100 narodených (index potratovosti) bolo zistených v Prešovskom kraji (22 %). Index potratovosti s hodnotou pod celoslovenským priemerom dosahuje aj populácia Bratislavského (23 %), Žilinského (25 %) a Košického kraja (27 ‰). Index potratovosti nad celoslovenským priemerom je v Nitrianskom (37 %), v Trnavskom (32 %) a v Banskobystrickom kraji (33 %).

T 39 Vývoj potratovosti v krajoch SR, 2001 – 2011 Územie

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

Bratislavský kraj

2 618

2 619

2 358

2 356

2 185

2 234

Trnavský kraj

2 243

2 129

1 984

1 985

1 961

Trenčiansky kraj

2 245

2 132

2 062

1 980

1 809

Nitriansky kraj

3 110

2 952

2 848

2 721

Žilinský kraj

2 515

2 459

2 367

2 346

Banskobystrický kraj

3 380

3 265

3 124

Prešovský kraj

2 640

2 737

2 696

2007

2008

2009

2010

2011

2 191

2 022

2 024

1 917

1 796

1 861

1 894

1 991

1 954

1 904

1 798

1 866

1 878

1 800

1 727

1 604

1 632

2 536

2 413

2 444

2 425

2 387

2 363

2 461

2 221

2 163

2 072

2 217

2 118

2 012

1 933

2 899

2 793

2 584

2 201

2 304

2 211

2 282

2 243

2 443

2 382

2 495

2 382

2 364

2 388

2 267

2 292

počet potratov

Košický kraj

4 041

3 848

3 720

3 345

3 445

3 438

3 256

3 329

3 126

2 869

2 717

22 792

22 141

21 159

20 075

19 332

19 054

18 318

18 452

17 935

17 218

16 872

Bratislavský kraj

56,57

57,25

46,05

43,15

37,11

37,66

34,55

29,46

27,20

25,30

23,01

Trnavský kraj

48,82

46,93

42,45

40,00

39,47

36,70

38,56

37,02

35,13

34,04

32,21

Trenčiansky kraj

45,57

44,37

43,36

39,12

35,46

36,65

35,89

33,12

29,77

26,93

27,56

Nitriansky kraj

53,60

50,86

48,48

45,89

41,36

39,89

40,11

37,10

35,01

35,99

36,82

Žilinský kraj

35,46

34,72

33,62

32,54

31,10

30,86

29,45

29,83

27,30

26,33

24,72

Banskobystrický kraj

56,21

54,37

51,28

45,13

43,36

41,44

34,66

35,97

31,83

33,78

33,42

Prešovský kraj

27,14

28,74

28,47

25,04

24,27

25,91

24,96

23,49

21,92

21,39

22,01

Košický kraj

47,21

44,21

41,77

36,53

37,70

37,76

35,69

35,14

30,58

28,94

26,98

Slovenská republika

44,39

43,38

50,01

37,20

35,39

35,21

33,53

32,04

29,19

28,41

27,66

4,37

3,93

3,92

3,63

3,69

3,60

3,29

3,27

3,06

2,98

Trnavský kraj

4,07

3,86

3,60

3,59

3,54

3,36

3,41

3,56

3,49

3,39

3,24

Trenčiansky kraj

3,71

3,53

3,42

3,29

3,01

3,11

3,13

3,00

2,88

2,68

2,75

Nitriansky kraj

4,36

4,15

4,01

3,84

3,58

3,41

3,46

3,43

3,38

3,35

3,57

Žilinský kraj

3,63

3,55

3,41

3,38

3,20

3,11

2,98

3,19

3,04

2,88

2,81

Banskobystrický kraj

5,10

4,94

4,74

4,40

4,25

3,94

3,36

3,52

3,38

3,50

3,40

Prešovský kraj

3,34

3,45

3,40

3,07

2,99

3,12

2,97

2,94

2,96

2,80

2,81

Košický kraj

5,27

5,02

4,84

4,34

4,47

4,45

4,21

4,30

4,02

3,68

3,43

Slovenská republika

4,24

4,12

3,93

3,73

3,59

3,53

3,39

3,41

3,31

3,17

3,13

Slovenská republika

na 100 narodených (index potratovosti)

na 1000 obyvateľov (hrubá miera potratovosti) Bratislavský kraj

Pomer spontánnych a umelých potratov je v jednotlivých krajoch rozdielny. V porovnaní s minulým rokom sa mierne zvýšil počet spontánnych potratov v Prešovskom (o 82 na 903), v Košickom (o 25 na 757) a v Žilinskom kraji (o 19 na 688). V týchto krajoch je zároveň absolútny počet spontánnych potratov najvyšší z celej SR. Najvyšší počet umelých potratov (UPT, mimomaternicové tehotenstvá, iné) bol v Košickom (1960), v Nitrianskom kraji (1858) a v Banskobystrickom kraji (1657). Umelé potraty v Košickom kraji bez ohľadu na rodinný stav predstavovali 72,1 % všetkých potratov, v Nitrianskom kraji až 75,5 %. Najnižšia hrubá miera umelej potratovosti bola v Prešovskom (1,7 ‰) a v Žilinskom kraji (1,8 ‰), najvyššia v Nitrianskom (2,7 ‰), v Banskobystrickom a v Košickom kraji (2,5 ‰). V týchto krajoch bola tiež najvyššia hrubá miera celkovej potratovosti, aj keď v porovnaní s minulým rokom jej hodnoty, s výnimkou Nitrianskeho kraja klesli.

G 23 Hrubá miera potratovosti v krajoch, 2011

počet potratov na 1000 obyvateľov

3,5

SR: 3,1

3,6

3,0

3,4

3,2 3,0

2,8

2,7 2,5

kraj

G 24

počet potratov na 100 narodených

Index potratovosti v krajoch SR, 2011

SR: 27,7

37 33

kraj

Úmrtnosť Z regionálneho pohľadu bolo najviac úmrtí v Nitrianskom kraji (7 574), kde hrubá miera úmrtnosti dosiahla 11 ‰. Nasledoval Košický kraj so 7 372 úmrtiami a s hrubou mierou úmrtnosti 9,3 ‰, tretím krajom s najvyšším absolútnym počtom úmrtí bol Banskobystrický kraj, kde v prepočte na 1 000 obyvateľov stredného stavu pripadlo 10 zomretých.

T40 Vývoj úmrtnosti v krajoch SR, 2001 – 2011 Územie

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

počet zomretých Bratislavský kraj

5 553

5 524

5 700

5 663

5 920

5 853

5 771

5 792

5 743

5 957

5 718

Trnavský kraj

5 426

5 480

5 425

5 537

5 460

5 604

5 635

5 468

5 511

5 608

5 512

Trenčiansky kraj

5 566

5 689

5 859

5 716

6 044

5 875

6 074

5 880

6 003

5 833

5 751

Nitriansky kraj

7 978

7 757

7 834

7 577

7 941

7 992

8 059

8 062

7 898

7 840

7 574

Žilinský kraj

6 441

6 247

6 318

6 399

6 628

6 623

6 666

6 800

6 650

6 585

6 345

Banskobystrický kraj

7 216

7 060

7 046

7 064

7 300

7 158

7 230

7 019

6 987

7 206

6 884

Prešovský kraj

6 626

6 488

6 666

6 481

6 795

6 813

6 884

6 760

6 730

6 894

6 747

7 383

7 391

7 522

7 372

Košický kraj Slovenská republika

7 174

7 287

7 382

7 415

7 387

7 383

7 537

51 980

51 532

52 230

51 852

53 475

53 301

53 856

9,27

9,22

9,50

9,43

53 164 52 913 53 445 51 903

na 1 000 obyvateľov Bratislavský kraj

9,83

9,68

9,48

9,44

9,27

9,52

9,48

Trnavský kraj

9,85

9,95

9,84

10,02

9,86

10,10

10,14

9,79

9,83

9,97

9,94

Trenčiansky kraj

9,19

9,42

9,72

9,50

10,06

9,79

10,12

9,80

10,01

9,74

9,68

11,19

10,90

11,03

10,68

11,20

11,29

11,40

11,41

11,19

11,12

10,98

9,30

9,02

9,11

9,22

9,54

9,53

9,59

9,77

9,54

9,43

9,21

10,90

10,69

10,72

11,10

10,90

11,04

10,73

10,69

11,04

10,42

8,38

8,19

8,40

8,14

8,52

8,59

8,42

8,36

8,53

8,28

Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj

9,36

9,50

9,61

9,63

9,58

9,56

9,75

9,53

9,52

9,65

9,31

Slovenská republika

9,66

9,58

9,71

9,63

9,93

9,89

9,98

9,83

9,77

9,84

9,61

G 25

počet úmrtí na 1 000 obyvateľov

Hrubá miera úmrtnosti v krajoch SR, 2011

11,0

SR: 9,6 9,0

11,0 9,5

9,9

9,7

10,4 9,3

9,2 8,3

7,0

kraj

Stredná dĺžka života, ukazovateľ nezávislý od vekovej štruktúry sa u oboch pohlaví vo všetkých krajoch v sledovanom období zvyšuje. Oproti roku 2001 sa stredná dĺžka života pri narodení najviac zvýšila v Banskobystrickom kraji u mužov (takmer o 3 roky). U žien sa stredná dĺžka života najviac zvýšila v Trnavskom kraji (o 2,3 roka). Najvyššia hodnota strednej dĺžky života mužov pri narodení, ktorá je celé sledované obdobie nad celoslovenským priemerom, bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji (73,9); rozdiel v roku 2011 52

predstavoval 1,7 roka. T 41 Stredná dĺžka života pri narodení v krajoch SR, 2001 – 2011 Územie

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

71,48

71,70

72,03

72,05

72,04

Trnavský kraj

69,49

69,69

69,81

69,99

Trenčiansky kraj

70,59

70,91

70,89

71,11

Nitriansky kraj

68,79

69,17

69,28

Žilinský kraj

68,89

69,26

69,65

Banskobystrický kraj

67,99

68,25

Prešovský kraj

69,68

69,86

Košický kraj

68,34

Slovenská republika

69,51

Bratislavský kraj

2006

2007

2008

2009

2010

2011

72,12

72,47

72,96

73,37

73,55

73,86

70,37

70,59

70,77

70,96

71,38

71,74

72,05

71,08

71,50

71,42

71,78

71,85

72,36

72,80

69,63

69,83

70,00

70,06

70,41

70,76

71,30

70,00

70,09

70,06

70,12

70,38

70,76

71,43

68,46

68,80

68,90

69,25

69,41

69,76

70,03

70,41

70,95

70,08

70,38

70,48

70,61

70,65

70,74

71,14

71,43

72,14

68,51

68,73

68,87

69,07

69,22

69,35

69,67

70,11

70,54

70,83

69,77

70,29

70,11

70,40

70,51

70,85

71,27

71,62

72,17

78,27

78,52

78,59

78,72

78,93

79,24

79,63

79,96

80,10

80,48

Trnavský kraj

77,13

77,37

77,70

77,74

77,95

78,06

78,32

78,62

78,92

79,22

79,42

Trenčiansky kraj

78,58

78,62

78,70

78,80

78,88

79,09

79,10

79,39

79,61

79,94

80,29

Nitriansky kraj

77,25

77,49

77,65

77,82

77,85

77,96

77,95

78,28

78,46

78,83

79,05

Žilinský kraj

78,33

78,34

78,26

78,17

78,33

78,51

78,64

78,82

78,90

79,25

79,66

Banskobystrický kraj

77,26

77,34

77,40

77,47

77,55

77,63

77,72

78,07

78,43

78,66

78,86

Prešovský kraj

77,62

77,85

77,98

78,15

78,16

78,48

78,54

79,00

79,27

79,64

79,71

Košický kraj

76,94

77,05

76,89

76,84

77,00

77,39

77,66

77,82

77,92

78,05

78,35

Slovenská republika

77,54

77,57

77,62

77,83

77,90

78,20

78,08

78,73

78,74

78,84

79,35

muži Bratislavský kraj

ženy

Nadpriemerné hodnoty strednej dĺžky života dosahujú aj muži v Trenčianskom kraji (72,8). Najnižšiu nádej na dožitie majú muži Košického kraja (70,8). Hodnoty, ktoré sú pod celoslovenským priemerom, majú aj muži z Banskobystrického, Žilinského a Nitrianskeho kraja (71). Rozdiely medzi jednotlivými krajmi v strednej dĺžke života pri narodení mužov sú viac ako 3 roky. Najvyššia hodnota strednej dĺžky života žien pri narodení, ktorá dlhodobo prevyšuje celoslovenský priemer, je tiež v Bratislavskom kraji (80,5). Nadpriemerné hodnoty si udržiavajú aj ženy z Trenčianskeho (80,3 roka), Prešovského kraja (79,7 roka), Žilinského (79,7 roka) a Trnavského kraja (79,4 roka). Najnižšiu strednú dĺžku života majú ženy v Košickom kraji (78,3 roka). Rozdiel medzi krajmi v strednej dĺžke života žien pri narodení je viac ako 2 roky. Počet obyvateľov a prírastky Podľa vývoja prirodzeného prírastku môžeme regióny Slovenska rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej patria regióny, ktoré každoročne počas celého sledovaného obdobia vykazujú prirodzený úbytok obyvateľov (Nitriansky kraj (907), ktorý mal prirodzený úbytok v prepočte na 1 000 obyvateľov stredného stavu 1,3 ‰, Banskobystrický kraj (187) s 0,3 ‰). Druhou skupinou sú kraje, kde zaznamenávame počas celého sledovaného obdobia prirodzený prírastok obyvateľstva. Do tejto skupiny patrí Prešovský kraj (3 621), kde hrubá miera prirodzeného prírastku bola 4,4 ‰ a Košický kraj (2 647) s hrubou mierou 53

prirodzeného prírastku 3,3 ‰. Bratislavský kraj, ktorý zaznamenáva nepretržite prirodzený prírastok až od roku 2006, dosiahol v roku 2011 jeho druhú najvyššiu hodnotu na Slovensku (3,4 ‰, t. j. zvýšenie o 5 bodov od začiatku sledovaného obdobia). Migrácia obyvateľstva zahŕňa v sebe niekoľko zložiek: slobodný pohyb a usadenie sa v rámci voľného pohybu osôb v Európskom hospodárskom priestore, migráciu za prácou, štúdiom, za účelom zjednotenia a zlúčenia rodiny atď. V prírastkoch a úbytkoch sťahovaním sú započítaní obyvatelia prisťahovaní, resp. vysťahovaní z iných krajov a tiež zo zahraničia. Z regionálneho pohľadu mal najvyšší prírastok sťahovaním Bratislavský kraj, kde v prepočte na 1 000 obyvateľov stredného stavu dosiahol hodnotu 7,5 ‰. Nasleduje Trnavský kraj s prírastkom 2,6 ‰ a Nitriansky kraj s prírastkom sťahovaním 0,2 ‰. Ostatné kraje vykazovali úbytok sťahovaním. Úbytok obyvateľstva sťahovaním bol najvýraznejší v Prešovskom kraji (1 421), kde v prepočte na 1 000 obyvateľov stredného stavu predstavoval hodnotu 1,7 %. V Prešovskom kraji sa tak napriek dosiahnutému najvyššiemu prirodzenému prírastku obyvateľov na Slovensku celkový prírastok obyvateľov znížil. T 42 Prirodzený prírastok (úbytok) obyvateľov v krajoch SR, 2001 – 2011 Územie

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

prirodzený prírastok (úbytok) Bratislavský kraj

-939

-965

-599

-227

-48

554

1 048

1 684

1 610

2 069

Trnavský kraj

-848

-959

-766

-586

-506

-545

-731

-110

-34

-655

-897

-1 113

-663

-951

-800

-860

-460

-215

107

156

-2 198

-1 964

-1 978

-1 671

-1 831

-1 968

-1 992

-1 554

-1 106

-1 301

-907

Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj

631

815

696

798

490

357

355

607

1 091

1 034

1 456

-1 230

-1 078

-981

-665

-882

-943

-907

-638

-79

-477

-187

Prešovský kraj

3 067

2 991

2 755

3 223

2 975

2 763

2 605

3 262

4 122

3 673

3 621

Košický kraj

1 328

1 366

1 469

1 686

1 708

1 671

1 544

2 041

2 769

2 353

2 647

Slovenská republika

-844

-691

-517

1 895

955

603

568

4 196

8 304

6 965

8 910

Banskobystrický kraj

na 1 000 obyvateľov Bratislavský kraj

-1,57

-1,61

-1,00

-0,38

-0,08

0,11

0,91

1,71

2,72

2,57

3,43

Trnavský kraj

-1,54

-1,74

-1,39

-1,06

-0,91

-0,98

-1,32

-0,20

0,07

-0,06

0,10

Trenčiansky kraj

-1,08

-1,48

-1,85

-1,10

-1,58

-1,33

-1,43

-0,77

-0,36

0,18

0,26

Nitriansky kraj

-3,08

-2,76

-2,79

-2,36

-2,58

-2,78

-2,82

-2,20

-1,57

-1,84

-1,31

Žilinský kraj

0,91

1,18

1,00

1,15

0,71

0,51

0,87

1,57

1,48

2,11

Banskobystrický kraj

-1,86

-1,63

-1,49

-1,01

-1,34

-1,44

-1,39

-0,98

-0,12

-0,73

-0,28

Prešovský kraj

3,88

3,77

3,47

4,05

3,73

3,46

3,25

4,06

5,12

4,54

4,44

Košický kraj

1,73

1,78

1,91

2,19

2,21

2,16

2,00

2,63

3,57

3,02

3,34

Slovenská republika

-0,16

-0,13

-0,10

0,35

0,18

0,11

0,78

1,53

1,28

1,65

G 26 Prirodzený prírastok (úbytok) obyvateľov v krajoch SR, 2011 prírastok (úbytok) na 1 000 obyvateľov

4,5 4,44 3,0

3,43

3,34

SR: 1,65

2,11 1,5

0,0

0,10

0,26 -0,28 -1,31

-1,5

kraj

T43 Prírastok (úbytok) sťahovaním v krajoch SR, 2001 – 2011 Územie

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

1 200

1 659

650

1 572

2 615

2 986

3 543

765

952

1 869

1 770

1 480

1 448

-392

-526

-215

-111

-55

261

2008

2009

2010

2011

4 680

4 444

4 370

4 537

2 807

2 893

1 553

1 590

1 433

844

488

-430

-502

-424

prírastok (úbytok) sťahovaním Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

456

654

728

1 269

979

775

1 445

1 171

392

160

-336

-208

-238

-168

144

206

-262

-150

-155

-176

-367

-414

-187

-333

-432

-491

-676

-626

-1 144

-1 123

-1 292

-1 124

-876

-1 149

-1 246

-1 066

-1 241

-1 421

-88

-331

-86

-246

-269

-532

-527

-635

-158

-473

-493

1 012

901

1 409

2 874

3 403

3 854

6 793

7 060

4 367

3 383

2 966

na 1 000 obyvateľov Bratislavský kraj

2,00

2,77

1,08

2,62

4,34

4,94

5,82

7,62

7,18

6,98

7,52

Trnavský kraj

1,39

1,73

3,39

3,20

2,67

2,61

5,05

5,18

2,77

2,83

2,58

-0,65

-0,87

-0,36

-0,18

-0,09

0,43

1,41

0,81

-0,72

-0,84

-0,71

0,64

0,92

1,03

1,79

1,38

1,09

2,04

1,66

0,56

0,23

Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj

-0,49

-0,30

-0,34

-0,24

0,21

0,30

0,02

0,06

0,09

-0,38

-0,22

0,05

-0,23

-0,27

0,12

-0,56

-0,63

-0,29

-0,51

-0,66

-0,75

-1,02

Prešovský kraj

-0,79

-1,44

-1,41

-1,62

-1,41

-1,10

-1,43

-1,55

-1,32

-1,53

-1,74

Košický kraj

-0,11

-0,43

-0,11

-0,32

-0,35

-0,69

-0,68

-0,82

-0,20

-0,61

-0,62

0,19

0,17

0,26

0,53

0,63

0,71

1,26

1,31

0,81

0,62

0,55

Banskobystrický kraj

Slovenská republika

G 27 Prírastok (úbytok) sťahovaním v krajoch SR, 2011

prírastok (úbytok) na 1 000 obyvateľov

8 7,52

6 4 2

2,58

SR: 0,55

0,23

0 -0,22

-0,71

-2

-1,02

-1,74

-0,62

kraj

Z regionálneho porovnania je zrejmé, že jednoznačne najintenzívnejší rast celkového prírastku, a to počas celého sledovaného obdobia, bol zaznamenaný v Bratislavskom kraji (11 ‰), kde rozdiel v porovnaní s celoslovenským priemerom predstavoval 8,8 bodu. Tento rast môže byť vo väčšej miere spôsobený migráciou obyvateľstva za prácou a štúdiom. Najvyšší celkový úbytok obyvateľov mal v roku 2011 Banskobystrický kraj. V porovnaní s rokom 2001 sa tam hrubá miera celkového úbytku obyvateľstva znížila o 0,5 bodu a dosiahla hodnotu 1,3 ‰. So zápornými hodnotami nasledoval Nitriansky (1,1 ‰) a Trenčiansky kraj (0,5 ‰). Kladný celkový prírastok obyvateľstva bol zistený v Košickom, Prešovskom, Trnavskom (2,7 ‰) a tiež v Žilinskom kraji (1,9 ‰). T44 Celkový prírastok (úbytok) v krajoch SR, 2001 – 2011 Územie

Rok 2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

celkový prírastok (úbytok) Bratislavský kraj

261

694

1 345

2 567

3 054

4 097

5 728

6 128

5 980

6 606

Trnavský kraj

-83

-7

1 103

1 184

974

903

2 076

2 783

1 591

1 556

1 488

Trenčiansky kraj

-1 047

-1 423

-1 328

-774

-1 006

-539

-16

-645

-395

-268

Nitriansky kraj

-1 742

-1 310

-1 250

-402

-852

-1 193

-547

-383

-714

-909

-747

Žilinský kraj Banskobystrický kraj

295

607

458

630

634

563

372

649

1 155

772

1 306

-1 197

-1 233

-1 157

-585

-1 249

-1 357

-1 094

-971

-511

-968

-863

Prešovský kraj

2 441

1 847

1 632

1 931

1 851

1 887

1 456

2 016

3 056

2 432

2 200

Košický kraj

1 240

1 035

1 383

1 440

1 439

1 139

1 017

1 406

2 611

1 880

2 154

168

210

892

4 769

4 358

4 457

7 361

11 256

12 671

10 348

11 876

Slovenská republika

na 1 000 obyvateľov Bratislavský kraj

0,44

1,16

0,09

2,24

4,26

5,05

6,73

9,33

9,89

9,56

10,95

-0,15

-0,01

2,00

2,14

1,76

1,63

3,74

4,98

2,84

2,77

2,68

Trenčiansky kraj

-1,73

-2,36

-2,20

-1,29

-1,67

-0,90

-0,03

0,05

-1,08

-0,66

-0,45

Nitriansky kraj

-2,44

-1,84

-1,76

-0,57

-1,20

-1,69

-0,77

-0,54

-1,01

-1,29

-1,08

Trnavský kraj

Žilinský kraj Banskobystrický kraj

0,43

0,88

0,66

0,91

0,81

0,54

0,93

1,66

1,11

1,90

-1,81

-1,87

-1,75

-0,89

-1,90

-2,07

-1,67

-1,48

-0,78

-1,48

-1,31

Prešovský kraj

3,09

2,33

2,06

2,43

2,32

2,36

1,82

2,51

3,80

3,01

2,70

Košický kraj

1,62

1,35

1,80

1,87

1,47

1,32

1,81

3,36

2,41

2,72

Slovenská republika

0,03

0,04

0,17

0,89

0,81

0,83

1,36

2,08

2,34

1,91

2,20

G 28 Celkový prírastok (úbytok) v krajoch SR, 2011

prírastok (úbytok) na 1 000 obyvateľov

10 8 6

10,95

SR: 2,20

2,68

2,70

2,72

Prešovský

Košický

1,90

0 -0,45

-1,08

-1,31

-2 Bratislavský

Trnavský

Trenčiansky

Nitriansky

kraj

Žilinský

Banskobystrický

V roku 2011 žilo na Slovensku na 1 km2 110 obyvateľov. Priestorová diferencovanosť v rámci územia je výrazná. Počtom obyvateľov radíme Bratislavský kraj medzi menšie kraje, ale hustotou zaľudnenia (295 obyvateľov na 1 km2) má tento kraj viac ako dva a pol-krát vyššiu hustotu obyvateľstva ako je celoslovenský priemer. Rozlohou územia najrozsiahlejším je Banskobystrický kraj, ktorý je zároveň najredšie osídleným krajom (hustota jeho osídlenia sa pohybuje hlboko pod celoslovenským priemerom, len 70 obyvateľov na 1 km2). Počtom obyvateľov je najväčším krajom Prešovský. Na celkovej populácii Slovenska sa podieľa 15,1 %, ale patrí tiež medzi riedko osídlené kraje. Najmenším počtom obyvateľov je Trnavský kraj (10,3 %). Charakterizuje ho však vysoká koncentrácia obyvateľstva (na 1 km2 pripadá v priemere takmer 134 obyvateľov). T 45 Rozloha, počet a hustota obyvateľov podľa krajov SR, 2011 Kraj, SR

Počet obcí Index maskulinity Rozloha* Obyvateľstvo Hustota obyvateľov 2 2 k 31. 12. 2011 (1/km ) (počet mužov k počtu žien, ‰) spolu z toho mestá (km )

Bratislavský

2 053

606 537

Trnavský

4 147

555 509

133,97

955

251

Trenčiansky

4 502

594 186

131,98

962

276

Nitriansky

6 344

689 564

108,70

942

354

Žilinský

6 809

689 601

101,28

964

315

Banskobystrický

9 454

660 128

69,82

938

516

Prešovský

8 974

815 806

90,91

974

665

Košický SR

295,49

900

6 754

792 991

117,40

952

440

49 036

5 404 322

110,21

949

2 890

138

* zdroj údajov: GKÚ

6. MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE Táto kapitola popisuje hlavné demografické trendy v Európskej únii. Na analýzu boli použité aktuálne dostupné údaje z databáz Eurostatu (Štatistického úradu Európskych spoločenstiev). Hlavné trendy v EÚ27: Pokračuje rast počtu obyvateľov. Prirodzený prírastok obyvateľstva sa zvyšuje pomaly. Obyvatelia sa menej sobášia a viac rozvádzajú. Miera plodnosti klesá. Rastie počet pôrodov mimo manželstva. Stredná dĺžka života je u mužov nižšia ako u žien. Demografické starnutie je evidentné. Podľa odhadov mala k 1. 1. 2011 Európska únia 502,5 milióna obyvateľov, o 1,4 milióna (0,3 %) viac ako v predchádzajúcom roku. Na zvýšení počtu obyvateľov EÚ sa podieľal prirodzený prírastok (0,5 milióna) a migračný prírastok (0,9 milióna). Počet obyvateľov sa zvýšil vo väčšine štátov. Trend populačného rastu pokračuje v EÚ27 bez prerušenia od roku 1960 (do roku 2011 sa počet obyvateľov v EÚ27 zvýšil o takmer 100 miliónov), ale od 80. rokov 20. storočia sa tempo populačného rastu spomaľuje. Ide o dôsledok prirodzeného úbytku obyvateľstva vo viacerých krajinách EÚ 27. Tento nepriaznivý vývoj sa v niektorých krajinách podarilo vyrovnať migračným saldom, vďaka ktorému sa celkový počet obyvateľov EÚ27 napriek klesajúcemu prirodzenému prírastku ďalej zvyšuje. Najľudnatejšími štátmi EÚ 27 sú Nemecko (82 mil. – 16, 3 % EÚ 27), Francúzsko (65 mil. – 12,9 % EÚ 27), Veľká Británia (63 mil. – 12, 4 % EÚ 27) a Taliansko (61 mil. – 12,1 %). Obyvateľstvo týchto krajín tvorilo v roku 2011 viac ako polovicu (53,7%) celkového počtu obyvateľstva EÚ27. Najmenej obyvateľov mala Malta (0,4 mil.) a Luxembursko (0,5 mil.). Obyvateľstvo Slovenskej republiky predstavovalo 1 % z celkového počtu obyvateľov EÚ 27. Hlavným determinantom populačného rastu v EÚ27 je aj naďalej migračný prírastok. Prirodzený prírastok obyvateľstva tvorí len jednu tretinu celkového prírastku obyvateľstva EÚ27. Migračný prírastok výrazne vzrástol od polovice 80-tych rokov 20. storočia, súčasne klesol počet živonarodených detí a stúpol počet úmrtí. Od roku 1992 je podiel migračného prírastku na celkovom prírastku obyvateľstva v krajinách EÚ27 vyšší ako podiel prirodzeného prírastku. Podiel migračného prírastku dosiahol maximum v roku 2003 (95 % z celkového prírastku) a odvtedy sa mierne znižoval. V roku 2011 predstavoval migračný prírastok 68 % celkového prírastku. Za predpokladu, že naďalej zostane relatívne nízka úroveň plodnosti a zvýši sa počet úmrtí obyvateľov narodených v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia (generácia tzv. baby-boomu), nemožno v budúcnosti vylúčiť prirodzený úbytok populácie EÚ, teda, že počet úmrtí prevýši počet živonarodených detí. Za týchto okolností by veľkosť úbytku alebo prírastku populácie pravdepodobne závisela od migračných ziskov. Členské štáty EÚ27 možno zatriediť do 8 skupín podľa toho, ako sa na ich celkovom prírastku/úbytku obyvateľstva podieľal prirodzený a migračný prírastok, resp. úbytok obyvateľstva. Celkový prírastok obyvateľstva bol spôsobený: 1. len prirodzeným prírastkom v Írsku, Poľsku a na Cypre, 2. z väčšej časti prirodzeným prírastkom v Estónsku, Španielsku, Francúzsku, 58

Holandsku, Slovinsku, Slovensku a Veľkej Británii, 3. z väčšej časti migračným prírastkom v Belgicku, Českej republike, Dánsku, Grécku, Luxembursku, Malte, Rakúsku, Fínsku, Švédsku, 4. len migračným prírastkom v Taliansku. Celkový úbytok obyvateľstva bol spôsobený: 5. len prirodzeným úbytkom v Nemecku , Maďarsku, Portugalsku, 6. väčšinou prirodzeným úbytkom v Bulharsku, Lotyšsku a Rumunsku, 7. väčšinou migračným úbytkom v Litve, 8. len migračným úbytkom – nezaznamenal žiaden členský štát. V štruktúre podľa pohlavia vo všetkých členských štátoch EÚ27 početne prevládajú ženy nad mužmi. V únii pripadá priemerne 104,8 žien na 100 mužov, v SR 105,4. Najvyššie hodnoty tohto indexu sú v pobaltských krajinách (Litva, Lotyšsko, Estónsko), kde na 100 mužov pripadá 117 – 119 žien a v Maďarsku, kde na 100 mužov pripadá 111 žien. V ostatných členských krajinách sa hodnoty indexu pohybujú pod 110. Najnižší index, teda 101 žien na 100 mužov je vo Švédsku, na Malte a v Luxembursku, 102 žien na 100 mužov pripadá v Dánsku, v Írsku, v Grécku, v Holandsku a v Slovinsku. Veková štruktúra obyvateľstva EÚ27 je veľmi diferencovaná. V únii ako celku žije 16 % obyvateľov v predproduktívnom veku (0 – 14 rokov) a viac ako 17 % v poproduktívnom veku (65-ročných a starších). Najvyššie podiely 0- – 14-ročných majú Írsko (21 %), Francúzsko (19 %), Dánsko, Luxembursko, Holandsko a Veľká Británia (necelých 18 % v každej krajine). Najnižšie podiely obyvateľov v predproduktívnom veku boli zaznamenané v Bulharsku a v Nemecku (pod 14 %). Slovensko je s hodnotou 15 % v strednej časti spektra. Obyvateľstvo v poproduktívnom veku má najsilnejšie zastúpenie v Nemecku a v Taliansku (viac ako 20 % vo veku 65+). Najnižšie podiely obyvateľov vo veku 65+ (pod 14 %) sú v Írsku (11,5 %), na Slovensku (12,6 %), na Cypre (12,7 %), v Poľsku (13,5 %) a v Luxembursku (13,9 %). Index ekonomickej závislosti vypovedá o úrovni podpory, ktorú poskytujú osoby v produktívnom veku ekonomicky závislým osobám (t. j. osobám v predproduktívnom a poproduktívnom veku). Tento index vyjadruje počet mladých (0- – 14-ročných) a starších (65- a viacročných) ľudí pripadajúcich na počet osôb v produktívnom veku (15- – 64-roční). V roku 2011 bol celkový index ekonomickej závislosti v EÚ27 49,6 %, čo znamená, že na každú ekonomicky závislú osobu pripadli približne dve osoby v produktívnom veku. Čím je index ekonomickej závislosti vyšší, tým menej produktívnych ľudí pripadá na jedného ekonomicky závislého človeka. Najnižší index ekonomickej závislosti bol zaznamenaný v Slovenskej republike (39 %) a najvyšší vo Francúzsku (55 %). Najvyššia sobášnosť bola v Litve, na Malte, v Poľsku (okolo 6 sobášov na 1000 obyvateľov) a na Cypre (okolo 8 sobášov na 1000 obyvateľov v roku 2009). Najnižšia sobášnosť (okolo 3 ‰) bola v Slovinsku a v Bulharsku. SR s hodnotou 5 ‰ patrí k štátom s vyššou intenzitou sobášnosti. Najnižšia rozvodovosť (okolo 1 ‰) bola v Írsku, v Taliansku a v niektorých ďalších južných členských štátoch (vrátane Slovinska, Grécka a najmä Malty). Najvyššiu rozvodovosť mala Litva, Belgicko a Česká republika, kde na 1 000 obyvateľov pripadli 3 rozvody. V Lotyšsku vzrástla v roku 2011 rozvodovosť na 4 ‰. Slovensko patrí ku krajinám s vyššou mierou rozvodovosti (vyše 2 ‰). 59

Štáty s najvyššou pôrodnosťou sú Írsko, ktoré je s hrubou mierou pôrodnosti viac ako 16 ‰ v r. 2011 výrazným extrémom v rámci EÚ. Potom nasledujú Francúzsko a Veľká Británia, kde pripadá na 1 000 obyvateľov takmer 13 narodených detí. Najnižšia pôrodnosť, pod 10 ‰, je v Nemecku (8 ‰), v Rakúsku, Portugalsku, Maďarsku, Rumunsku, Lotyšsku, Taliansku, Grécku (okolo 9 ‰) a v Bulharsku (9,6 ‰). Slovensko s hodnotou nad 11 ‰ patrí medzi krajiny s priaznivejšími hodnotami. Úhrnná plodnosť v krajinách, ktoré dnes tvoria EÚ27 klesala od polovice 60tych rokov, keď dosahovala hodnotu asi 2,5 živonarodeného dieťaťa na 1 ženu. Najnižšiu úhrnnú plodnosť (1,45) zaznamenala EÚ v roku 2002. V uplynulých rokoch však úhrnná plodnosť v krajinách EÚ27 mierne stúpla (v roku 2009 bol za EÚ27 priemer 1,59 živonarodeného dieťaťa na 1 ženu), čo sa dá pripísať procesu vyrovnávania, ktorý nasledoval za všeobecným trendom odkladania pôrodov do vyššieho veku. Vo všetkých štátoch EÚ27 je však úhrnná plodnosť aj naďalej pod záchovnou hodnotou. Najbližšie k záchovnej hodnote mali Írsko a Francúzsko, mierne nad 2. Za nimi nasledovala Veľká Británia a Švédsko (1,9). Najnižšia úhrnná plodnosť bola v r. 2011 v Portugalsku a Lotyšsku, a to tesne nad hranicou „veľmi nízkej plodnosti“ 1,3, ďalej v Poľsku (1,3) a v Maďarsku a Rumunsku, ktoré dokonca zaznamenali úhrnnú plodnosť pod kritickou hodnotou (len 1,2 v r. 2011). Slovensko s hodnotou 1,4 v roku 2011 patrí medzi štáty s nižšou úrovňou úhrnnej plodnosti. Priemerný vek žien pri pôrode sa v EÚ27 naďalej zvyšoval. Najvyšší, okolo 31 rokov, bol v Írsku, v Španielsku, v Luxembursku, v Holandsku a vo Švédsku. Naopak, najnižší priemerný vek pri pôrode mali matky v Bulharsku a v Rumunsku (27 rokov). Na Slovensku je priemerný vek ženy pri pôrode 29 rokov. Počet detí narodených mimo manželstva sa v posledných dvoch desaťročiach v EÚ27 vo všeobecnosti zvýšil, čo poukazuje na zmenu v tradičnom vzorci zakladania rodiny, kde rodičovstvo nasledovalo až po uzavretí manželstva. Najrýchlejší nárast počtu mimomanželských pôrodov bol vo Švédsku, ktoré však v posledných rokoch (s výnimkou roku 2011) zaznamenalo veľmi mierny pokles počtu detí narodených mimo manželstva. Podiely detí narodených mimo manželstva sa pohybovali od 8 % v Grécku po takmer 60 % v Estónsku. Za Gréckom nasledoval Cyprus (17 %). V ostatných krajinách boli už podiely v roku 2011 vyššie ako 20 %, z nich najnižšie boli v Poľsku (21 %), na Malte (23 %) a v Taliansku (26 %). Nad 50 % detí sa narodilo mimo manželstva v Estónsku, vo Švédsku, vo Francúzsku, v Slovinsku a v Bulharsku. Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s relatívne nižším podielom detí narodených mimo manželstva (štvrtý rok presahuje 30 %). Úmrtnosť je stabilná. Najvyššia úmrtnosť je v Bulharsku (do 15 ‰), nasleduje Lotyšsko, Litva a Maďarsko (nad 13 ‰). Najnižšia úmrtnosť bola v Luxembursku, na Cypre a v Írsku (okolo 7 ‰). Najvyššiu strednú dĺžku života pri narodení majú muži vo Švédsku (takmer 80 rokov), nasleduje Taliansko, Holandsko, Španielsko a Cyprus (okolo 79 rokov). Naopak, najnižšiu nádej na dožitie pri narodení majú muži v Litve a v Lotyšsku menej ako 70 rokov, ďalej muži v Estónsku, v Rumunsku, v Bulharsku a v Maďarsku (71 rokov). U žien sú najvyššie hodnoty strednej dĺžky života pri narodení (okolo 85 rokov) v Španielsku, vo Francúzsku a v Taliansku, najnižšie (menej ako 80 rokov) boli zaznamenané u žien v Bulharsku, v Rumunsku, v Maďarsku, v Lotyšsku, v Litve. Slovensko patrí v rámci EÚ27 medzi štáty s najnižšou strednou dĺžkou života.

V roku 2011 malo najvyššiu intenzitu migrácie Luxembursko a Cyprus s hrubou mierou prírastku sťahovaním 21 ‰. Práve Cyprus zaznamenal zo všetkých krajín EÚ 27 za posledné 2 roky najvyšší nárast tejto hodnoty, a to z 2,3 ‰ v r. 2009 na 21,3 ‰ v r. 2011. S veľkým rozdielom za nimi nasledovalo Švédsko s hodnotou 5 ‰, Taliansko a Rakúsko s hodnotami 4 ‰. Najväčší úbytok sťahovaním zaznamenali Litva (-13 ‰) a Lotyšsko (-11 ‰), nasledovali Írsko, Portugalsko, Grécko, Španielsko, Bulharsko, Malta, Poľsko a Rumunsko. Írsko a Španielsko zaznamenali výrazný medziročný pokles migračného prírastku už v rokoch 2008 a 2009. Na Slovensku v posledných 3 rokoch hrubá miera migračného prírastku klesá, pohybuje sa pod 1 ‰. Počet cudzincov v jednotlivých členských krajinách EÚ sa pohybuje od niekoľko tisíc po niekoľko miliónov. Najviac cudzincov žije v Nemecku (7,2 mil.), v Španielsku (5,7 mil.), vo Veľkej Británii (4,5 mil.), v Taliansku (4,6 mil.), vo Francúzsku (3,8 mil.) a v Belgicku (1,2 mil.). V ostatných členských krajinách je menej ako 1 milión cudzincov. Minimálne počty cudzincov vykazuje Malta (20 tis.), Bulharsko (39 tis.), Rumunsko (31 tis. v r. 2009) a Litva (34 tis.). Z hľadiska štruktúry má najvyšší podiel cudzincov Luxembursko (43 %), nad 10 % cudzincov udáva Lotyšsko, Estónsko, Cyprus, Španielsko, Rakúsko a Belgicko. Cudzinci tvorili menej ako 1 % obyvateľstva v Rumunsku, v Poľsku a v Bulharsku. Výsledkom predchádzajúceho demografického vývoja je starnutie populácie, ktoré sa v Európskej únii začalo pred niekoľkými desiatkami rokov. Prejavuje sa v rastúcom podiele starších osôb a klesajúcom podiele osôb v produktívnom veku na celkovej populácii. Kým v posledných dvoch desaťročiach sa v Európskej únii zvýšil podiel obyvateľov v produktívnom veku o 0,3 bodu, podiel staršej populácie vzrástol o 3,7 bodu. Na druhej strane, na väčšine územia EÚ boli zachované nízke úrovne plodnosti, čo spôsobuje znižovanie podielu mladých ľudí na celkovej populácii. Tento proces je známy ako starnutie populácie „zdola". Vplyv demografického starnutia bude mať zrejme zásadný význam pre Európsku úniu v najbližších desaťročiach. Možno očakávať, že trvalo nízke miery pôrodnosti a zvyšujúca sa stredná dĺžka života zmení vekovú pyramídu EÚ27. Pravdepodobne najdôležitejšou zmenou bude markantný prechod k oveľa staršej vekovej štruktúre obyvateľstva. Tento vývoj sa už dá pozorovať v niektorých členských štátoch únie. Podiel starších osôb na celkovej populácii sa významne zvýši v najbližších desaťročiach, keď väčšia časť povojnovej generácie dosiahne dôchodkový vek. Sociálne zabezpečenie starnúceho obyvateľstva sa premietne do zvýšeného zaťaženia osôb v produktívnom veku.

7. PROGNÓZA OBYVATEĽSTVA SR DO ROKU 2060 V nadväznosti na výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 bola v roku 2012 pripravená nová Prognóza vývoja obyvateľstva v SR. Bol zvolený strednodobý horizont a prognóza bola spracovaná do roku 2060. Prognózu spracoval INFOSTAT klasickou kohortne – komponentnou metódou. Táto metóda je vo vyspelých krajinách Európy najpoužívanejšou pre výpočet prognóz na národnej úrovni. Vstupné údaje týkajúce sa dynamiky aj štruktúry obyvateľstva sú oficiálnymi údajmi ŠÚ SR. Na príprave vstupných predpokladov sa podieľali v rámci širšej diskusie aj 61

odborníci z iných pracovísk, predovšetkým z Prírodovedeckej fakulty UK. Základný vstup predstavuje štruktúra podľa pohlavia a jednoročných vekových kategórií, na ktorú sú postupne aplikujú odhadnuté parametre budúcej fertility, mortality a migračného salda. T 46 Hlavné výsledky prognózy vývoja obyvateľstva SR (stredný variant) do roku 2060 Rok

Živonar.

Zomrelí

2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 2026 2027 2028 2029 2030 2031 2032 2033 2034 2035 2036 2037 2038 2039 2040 2041 2042 2043 2044 2045 2046 2047 2048 2049 2050 2051 2052 2053 2054 2055 2056 2057 2058 2059 2060

11,13 11,05 10,96 10,87 10,75 10,64 10,44 10,23 10,02 9,80 9,59 9,37 9,17 8,97 8,79 8,62 8,47 8,35 8,25 8,19 8,14 8,13 8,13 8,15 8,19 8,25 8,32 8,39 8,45 8,51 8,56 8,60 8,62 8,63 8,61 8,58 8,54 8,49 8,43 8,36 8,29 8,21 8,14 8,07 8,00 7,95 7,90 7,86 7,83

9,60 9,58 9,58 9,60 9,63 9,66 9,69 9,72 9,76 9,80 9,86 9,92 9,98 10,05 10,12 10,20 10,28 10,37 10,46 10,55 10,65 10,76 10,87 10,98 11,10 11,22 11,34 11,45 11,56 11,67 11,78 11,87 11,96 12,04 12,11 12,18 12,24 12,29 12,34 12,40 12,46 12,51 12,58 12,67 12,77 12,88 13,02 13,18 13,34

Prirodzený prírastok

Prírastok sťahovaním

na 1000 obyvateľov 1,53 1,48 1,38 1,26 1,13 0,98 0,75 0,50 0,26 0,00 -0,27 -0,54 -0,81 -1,08 -1,33 -1,58 -1,81 -2,02 -2,20 -2,37 -2,51 -2,63 -2,74 -2,83 -2,91 -2,96 -3,01 -3,06 -3,11 -3,16 -3,21 -3,27 -3,34 -3,42 -3,50 -3,60 -3,70 -3,80 -3,91 -4,04 -4,17 -4,30 -4,44 -4,60 -4,76 -4,94 -5,13 -5,32 -5,51

Celkový prírastok

Úhrnná plodnosť

Čistá miera reprodukcie

E0-M *

E0-Ž *

Index starnutia

Priemerný vek

2,09 2,03 1,99 2,00 2,04 2,08 2,03 1,96 1,90 1,81 1,63 1,45 1,27 1,09 0,92 0,76 0,53 0,32 0,14 -0,03 -0,17 -0,29 -0,39 -0,48 -0,56 -0,62 -0,67 -0,71 -0,76 -0,80 -0,86 -0,92 -0,98 -1,06 -1,14 -1,23 -1,33 -1,43 -1,54 -1,66 -1,79 -1,91 -2,04 -2,20 -2,36 -2,53 -2,71 -2,89 -3,07

1,456 1,466 1,477 1,490 1,502 1,514 1,518 1,519 1,523 1,525 1,528 1,531 1,534 1,537 1,540 1,542 1,546 1,549 1,552 1,555 1,558 1,561 1,564 1,567 1,571 1,574 1,577 1,580 1,583 1,586 1,589 1,593 1,596 1,599 1,602 1,605 1,608 1,611 1,614 1,617 1,620 1,623 1,626 1,629 1,632 1,635 1,639 1,642 1,645

0,703 0,708 0,713 0,719 0,725 0,731 0,733 0,734 0,736 0,737 0,739 0,740 0,742 0,743 0,744 0,746 0,748 0,749 0,751 0,752 0,754 0,755 0,757 0,759 0,760 0,762 0,764 0,765 0,767 0,768 0,770 0,771 0,773 0,775 0,776 0,778 0,779 0,781 0,782 0,784 0,785 0,787 0,788 0,790 0,791 0,793 0,794 0,796 0,797

72,34 72,50 72,68 72,87 73,08 73,27 73,49 73,70 73,91 74,12 74,35 74,56 74,79 75,02 75,25 75,47 75,72 75,96 76,21 76,46 76,71 76,98 77,24 77,52 77,78 78,05 78,33 78,59 78,86 79,11 79,37 79,62 79,85 80,09 80,31 80,53 80,74 80,95 81,13 81,30 81,47 81,64 81,80 81,95 82,08 82,21 82,33 82,45 82,55

79,49 79,62 79,75 79,89 80,04 80,18 80,33 80,49 80,65 80,81 80,97 81,14 81,31 81,48 81,66 81,84 82,03 82,22 82,42 82,62 82,81 83,00 83,20 83,39 83,57 83,75 83,92 84,08 84,24 84,41 84,57 84,72 84,88 85,02 85,16 85,30 85,43 85,56 85,71 85,82 85,96 86,08 86,20 86,30 86,40 86,50 86,59 86,68 86,77

70,09 72,32 74,56 77,24 80,10 82,99 85,78 88,37 91,07 93,88 96,79 99,59 102,11 104,82 107,86 111,08 114,42 118,31 122,01 125,56 128,90 132,21 135,82 139,51 143,30 147,37 151,75 156,40 160,81 165,18 169,34 173,29 177,10 180,25 183,11 185,84 188,47 191,05 193,65 195,99 198,18 200,43 202,59 204,92 207,29 209,46 211,68 213,31 214,52

39,29 39,53 39,77 40,01 40,25 40,50 40,74 40,99 41,25 41,51 41,77 42,04 42,31 42,59 42,87 43,14 43,42 43,70 43,98 44,25 44,52 44,79 45,04 45,29 45,53 45,76 45,97 46,18 46,37 46,56 46,73 46,90 47,06 47,21 47,35 47,50 47,63 47,77 47,91 48,04 48,18 48,31 48,44 48,58 48,70 48,83 48,95 49,07 49,18

0,55 0,55 0,61 0,73 0,92 1,10 1,28 1,46 1,64 1,81 1,90 1,99 2,07 2,17 2,25 2,34 2,34 2,34 2,34 2,34 2,34 2,34 2,34 2,34 2,34 2,35 2,35 2,35 2,35 2,35 2,35 2,36 2,36 2,36 2,36 2,37 2,37 2,37 2,38 2,38 2,39 2,39 2,39 2,40 2,41 2,41 2,42 2,43 2,43

* E0 – stredná dĺžka života pri narodení

ZÁVER Organizácia spojených národov upozorňuje na starnutie svetovej populácie od roku 1982, keď usporiadala vo Viedni prvé svetové zhromaždenie na túto tému a prijala pri tejto príležitosti medzinárodný akčný plán o starnutí. Plán poskytol základ pre formuláciu politík a programov v súvislosti so starnutím populácií. Obsahuje 62 odporúčaní pre opatrenia v oblasti výskumu, zberu dát, analýz a sektorových oblastí (zdravie, výživa, ochrana starších spotrebiteľov, bývanie a životné prostredie, rodina, sociálna starostlivosť, zabezpečenie príjmov, zamestnanosť, vzdelávanie atď.). Druhé svetové zhromaždenie o starnutí a starobe sa konalo v roku 2002 v Madride. Zúčastnené krajiny prijali dva základné dokumenty, a to Politickú deklaráciu a Madridský medzinárodný akčný plán pre problematiku starnutia 2002. Madridský medzinárodný akčný plán pre problematiku starnutia 2002 uviedol 117 odporúčaní rozčlenených do troch prioritných oblastí:  seniori a rozvoj (práca a starnúca pracovná sila, rozvoj v poľnohospodárskych oblastiach, migrácia a urbanizácia, prístup k vzdelávaniu, medzigeneračná solidarita, odstraňovanie chudoby, zaistenie príjmu, sociálna ochrana, sociálne poistenie)  podpora zdravia, telesnej i duševnej pohody až do staroby (univerzálny prístup k zdravotníckym službám, seniori a HIV/AIDS, výcvik poskytovateľov starostlivosti a zdravotníckeho personálu, potreby seniorov v oblasti duševného zdravia, seniori a zdravotné postihnutie)  zabezpečenie priaznivého a podporného prostredia (bývanie a jeho prostredie, podpora poskytovateľov starostlivosti, zneužívanie, násilie, predstavy o starnutí). 4 Európa čelí demografickej výzve starnutia jej populácií dlhodobo. V Európskej únii vzhľadom k starnutiu populácie dosiahol demografický vývoj bod zlomu v roku 2008. Od tohto roku a ďalších dvadsaťpäť rokov sa bude skupina obyvateľov vo veku 60 rokov a viac početne rozrastať v priemere o 2 milióny ročne. Obyvateľstvo v produktívnom veku začne klesať od roku 2014 (o 1 až 1,5 milióna ročne). Túto kľúčovú spoločenskú záležitosť chce Európska únia transformovať na príležitosť ponúkajúcu na jednej strane dlhší život a na strane druhej vyžadujúcu demografickú obnovu obyvateľstva Európy 5. V demografickom vývoji Slovenskej republiky v roku 2011 medziročné zmeny nespôsobili zásadné zvraty v nastúpených demografických trendoch a slovenská populácia naďalej starne zrýchľujúcim sa tempom, čo je základný a zásadný odkaz súčasnej demografickej reality.

LITERATÚRA 1 2010 Revision of the World Population Prospects 2 Jules Deschenes, “Proposal concerning a definition of the term minority”, UN Doc. E/CN.4/Sub.2/1985/31/Corr.1 (14 May 1985), para.181. 3 KOMENSKÝ, J. A. 1991a. Informatórium školy materskej. Bratislava: SPN. 160 s. ISBN 80-08-01568-3. 4 Political declaration and Madrid International Plan of Action on Ageing, United nations. New York, 2002. 5 Commission staff working document – Demography Report 2008: Meeting Social Needs in an Ageing Society [SEC(2008) 2911]. Zdroje dát Pohyb obyvateľstva v SR (2001-2011). Bratislava: Štatistický úrad SR. Stav a pohyb obyvateľstva v Slovenskej republike (2001 – 2011). Bratislava: Štatistický úrad SR. Úmrtnostné tabuľky za Slovenskú republiku (2001 – 2011). Bratislava: Štatistický úrad SR. Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky (2001 – 2011). Bratislava: Štatistický úrad SR. Databázy Eurostatu Databázy ŠÚ SR

PRÍLOHY Tematické mapy

Zoznam použitých značiek názvov okresov Okres Bratislava I Bratislava II Bratislava III Bratislava IV Bratislava V Malacky Pezinok Senec Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Bánovce nad Bebravou Ilava Myjava Nové Mesto nad Váhom Partizánske Považská Bystrica Prievidza Púchov Trenčín Komárno Levice Nitra Nové Zámky Šaľa Topoľčany Zlaté Moravce Bytča Čadca Dolný Kubín Kysucké Nové Mesto Liptovský Mikuláš Martin Námestovo Ružomberok Turčianske Teplice Tvrdošín Žilina

Značka B1 B2 B3 B4 B5 MA PK SC DS GA HC PN SE SI TT BN IL MY NM PE PB PD PU TN KN LV NR NZ SA TO ZM BY CA DK KM LM MT NO RK TR TS ZA

Okres Banská Bystrica Banská Štiavnica Brezno Detva Krupina Lučenec Poltár Revúca Rimavská Sobota Veľký Krtíš Zvolen Žarnovica Žiar nad Hronom Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Gelnica Košice I Košice II Košice III Košice IV Košice - okolie Michalovce Rožňava Sobrance Spišská Nová Ves Trebišov

Značka BB BS BR DT KA LC PT RA RS VK ZV ZC ZH BJ HE KK LE ML PP PO SB SV SL SP SK VT GL K1 K2 K3 K4 KS MI RV SO SN TV

Zoznam použitých značiek názvov štátov Štát Belgicko Bulharsko Česká republika Dánsko Nemecko Estónsko Írsko Grécko Španielsko

Značka BE BG CZ DK DE EE IE EL ES

Štát Francúzsko Taliansko Cyprus Lotyšsko Litva Luxembursko Maďarsko Malta Holandsko

Značka FR IT CY LV LT LU HU MT NL

Štát Rakúsko Poľsko Portugalsko Rumunsko Slovinsko Slovensko Fínsko Švédsko Veľká Británia

Značka AT PL PT RO SI SK FI SE UK

Vekové charakteristiky

Príloha 1

Priemerný vek obyvateľov v okresoch SR, rok 2011 CA

SE MA B4 B3 B1 B2 B5

NM PN

PK SC

BN TO

SA NZ KN

RA PT

GL KS

K1 K3 K4 K2

MI TV

SR: 39,1

32,7 - 36,9 (roky) 37,0 - 38,9

PE ZM

39,0 - 39,9

50 km

40,0 - 40,9 41,0 - 44,6

Index starnutia obyvateľov* v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1 B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

NZ KN

RA PT

GL KS

K1 K3 K4 K2

MI TV

* počet osôb vo veku 65 rokov a viac na 100 detí vo veku 0-14 rokov

80,0 - 94,9

50 km

SR: 83,0

33,9 - 65,9 (%) 66,0 - 79,9

PE ZM

IL BN

95,0 - 105,9

106,0 - 162,9

Index ekonomického zaťaženia* obyvateľov v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

NZ KN

MT TR

RA PT LC

GL KS

MI TV

24,5 - 34,9 (%) 37,0 - 38,9 39,0 - 41,9 42,0 - 48,5

ML HE

K1K3 K4 K2

35,0 - 36,9

50 km

PE ZM

IL BN

SR: 39,3

* počet detí vo veku 0-14 rokov a osôb vo veku 65 rokov a viac na 100 osôb vo veku 15-64 rokov

Národnosti

Príloha 2

Podiel obyvateľstva slovenskej národnosti v okresoch SR, rok 2011 CA

SE MA B4 B3 B1 B2 B5

NM PN

PK SC

BN TO

SA NZ KN

RA PT

SK SP

SB PO

PE ZM

GL KS

K1 K3 K4 K2

ML HE

SR: 80,63

19,78 - 59,99 (%) 60,00 - 79,99

80,00 - 89,99

50 km

90,00 - 92,99 93,00 - 97,29

Podiel obyvateľstva maďarskej národnosti v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1 B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

NZ KN

RA PT

SL LE

SK SP

SB PO

PE ZM

IL BN

GL KS

K1 K3 K4 K2

ML HE

SR: 8,48

0,02 - 0,99 (%) 1,00 - 8,99

9,00 - 24,99

25,00 - 34,99

50 km

35,00 - 74,74

Podiel obyvateľstva rómskej národnosti v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

NZ KN

MT TR

RA PT LC

GL KS

K1K3 K4 K2

ML HE

0,01 - 0,19 (%) 0,20 - 0,99

50 km

TS LM

PE ZM

IL BN

1,00 - 2,99 3,00 - 5,99 6,00 - 11,42

SR: 1,97

Sobášnosť a rozvodovosť

Príloha 3

Počet sobášov na 1 000 obyvateľov v okresoch SR, rok 2011 CA

SE MA B4 B3 B1 B2 B5

NM PN

PK SC

BN TO

SA NZ KN

SK SP

SB PO

PE ZM

GL KS

K1 K3 K4 K2

ML HE

SR: 4,7

3,3 - 3,9 (‰) 4,0 - 4,4

4,5 - 4,9 5,0 - 5,4

50 km

5,5 - 6,8

Počet rozvodov na 1 000 obyvateľov v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1 B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

NZ KN

SK SP

SB PO

PE ZM

IL BN

GL KS

K1 K3 K4 K2

ML HE

SR: 2,1

0,9 - 1,5 (‰) 1,6 - 1,8 1,9 - 2,1 2,2 - 2,4

50 km

2,5 - 2,7

Index rozvodovosti* v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

NZ KN

MT TR

RA PT LC

GL KS

K1K3 K4 K2

18,8 - 26,9 (%) 40,0 - 46,9 47,0 - 54,9 55,0 - 70,7

ML HE

MI TV

27,0 - 39,9

50 km

PE ZM

IL BN

SR: 43,3 * počet rozvodov na 100 sobášov

Pôrodnosť

Príloha 4 Počet živonarodených detí na 1 000 obyvateľov v okresoch SR, rok 2011 CA

SE MA B4 B3 B1 B2 B5

NM PN

PK SC

BN TO

SA NZ KN

RA PT

SK SP

SB PO

PE ZM

GL KS

K1 K3 K4 K2

ML SV

SR: 11,3

8,3 - 9,4 (‰) 9,5 - 9,9

10,0 - 10,9 11,0 - 13,9

50 km

14,0 - 18,4

Počet mŕtvorodených na 1 000 obyvateľov v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1 B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

NZ KN

RA PT

SK SP

SB PO

PE ZM

IL BN

GL KS

K1 K3 K4 K2

ML SV

SR: 0,04

0,00 - 0,01 (‰) 0,02 - 0,03

0,04 - 0,05 0,06 - 0,09

50 km

0,10 - 0,18

Priemerný vek matky pri narodení živého dieťaťa v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

NZ KN

MT TR

RA PT LC

SL LE

GL KS

K1K3 K4 K2

26,5 - 27,9 (roky) 29,0 - 29,9 30,0 - 30,9 31,0 - 32,7

ML HE

MI TV

28,0 - 28,9

50 km

PE ZM

IL BN

SR: 29,1

Potratovosť

Príloha 5

Počet potratov na 1 000 obyvateľov v okresoch SR, rok 2011 CA

SE MA B4 B3 B1 B2 B5

NM PN

PK SC

BN TO

SA NZ KN

RA PT

GL KS

PE ZM

K1 K3 K4 K2

SR: 3,1

1,1 - 2,0 (‰) 2,1 - 3,0

3,1 - 4,0 4,1 - 5,0

50 km

5,1 - 6,1

Počet umelých potratov na 100 narodených v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1 B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

NZ KN

RA PT

SK SP

SB PO

PE ZM

IL BN

GL KS

K1 K3 K4 K2

ML HE

MI TV

SR: 19,3

4,2 - 9,9 (%)

10,0 - 15,9

16,0 - 21,9 22,0 - 27,9

50 km

28,0 - 57,2

Počet spontánnych potratov na 100 narodených v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

NZ KN

MT TR

RA PT LC

GL KS

K1K3 K4 K2

1,5 - 3,9 (%) 6,0 - 7,9 8,0 - 9,9

10,0 - 19,5

ML HE

MI TV

4,0 - 5,9

50 km

PE ZM

IL BN

SR: 8,3

Úmrtnosť

Príloha 6

Počet zomretých na 1 000 obyvateľov v okresoch SR, rok 2011 CA

SE MA B4 B3 B1 B2 B5

NM PN

PK SC

BN TO

ZA MT TR

SA NZ KN

SK SP

SB PO

TS LM

PE ZM

GL KS

K1 K3 K4 K2

ML HE

SR: 9,6

6,6 - 7,9 (‰) 8,0 - 8,9

9,0 - 9,9

10,0 - 11,9

50 km

12,0 - 14,0

Stredná dĺžka života mužov pri narodení v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1 B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

ZA MT TR

NZ KN

SL LE

SK SP

SB PO

TS LM

PE ZM

IL BN

GL KS

K1 K3 K4 K2

ML HE

MI TV

SR: 72,2

67,9 - 68,9 (roky) 69,0 - 69,9 70,0 - 70,9 71,0 - 71,9

50 km

72,0 - 75,4

Stredná dĺžka života žien pri narodení v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

NZ KN

MT TR

RA PT LC

BJ SB

TS LM

PE ZM

IL BN

GL KS

K1K3 K4 K2

76,6 - 77,9 (roky) 79,0 - 79,9 80,0 - 80,9 81,0 - 81,4

ML HE

MI TV

78,0 - 78,9

50 km

SR: 79,4

Prírastky obyvateľov

Príloha 7

Prirodzený prírastok na 1 000 obyvateľov v okresoch SR, rok 2011 CA

SE MA B4 B3 B1 B2 B5

NM PN

PK SC

BN TO

SA NZ KN

RA PT

SK SP

SB PO

PE ZM

GL KS

K1 K3 K4 K2

ML HE

-4,0 - - 2,1 (‰)

SR: 1,7

-2,0 - - 0,6 -0,5 - 0,0

0,1 - 0,4

50 km

0,5 - 1,9

2,0 - 10,6

Prírastok sťahovaním na 1 000 obyvateľov v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1 B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

RA PT

SK SP

SB PO

PE ZM

IL BN

GL KS

K1 K3 K4 K2

ML HE

MI TV

SR: 0,5

-10,0 - - 2,1 (‰) - 2,0 - - 1,1 - 1,0 - 0,0

0,1 - 1,9

50 km

2,0 - 2,9 3,0 - 30,4

Celkový prírastok na 1 000 obyvateľov v okresoch SR, rok 2011 CA

SI SE MA B4 B3 B1B2 B5

TN MY

NM PN

PK SC

NZ KN

MT TR

RA PT LC

GL KS

K1K3 K4 K2

-7,4 - - 2,1 (‰) -1,0 - 0,0 0,1 - 0,9 1,0 - 3,9 4,0 - 36,3

ML HE

MI TV

-2,0 - - 1,1

50 km

PE ZM

IL BN

SR: 2,2

Príloha 8

Stredná dĺžka života mužov pri narodení v krajinách EÚ, rok 2010

68,0 - 74,9 (roky)

75,0 - 77,9

78,0 - 79,6 krajina mimo EÚ

CZ AT

SK HU

RO BG

IT ES GR

500 km

EÚ 27: 76,7

Príloha 9

Stredná dĺžka života žien pri narodení v krajinách EÚ, rok 2010

77,4 - 79,9 (roky)

80,0 - 82,9

83,0 - 85,3 krajina mimo EÚ

CZ AT

SK HU

RO BG

IT ES GR

500 km

EÚ 27: 82,6

Príloha 10

Úhrnná plodnosť * žien v krajinách EÚ, rok 2010

± 1,17 - 1,39

1,40 - 1,69

1,70 - 2,07 krajina mimo EÚ

CZ AT

SK HU

RO BG

IT ES GR

500 km

EÚ 27: 1,59 * priemerný počet živonarodených detí pripadajúcich na jednu ženu v reprodukčnom veku (15-49 rokov)

Príloha 11

Prirodzený prírastok na 1 000 obyvateľov v krajinách EÚ, rok 2011

-5,1 - - 2,1 (‰) -2,0 - 0,0

0,1 - 2,9

3,0 - 10,3 krajina mimo EÚ

CZ AT

SK HU

RO BG

IT ES GR

500 km

EÚ 27: 0,8

Príloha 12

Prírastok sťahovaním na 1 000 obyvateľov v krajinách EÚ, rok 2011

-11,8 - - 5,1 (‰) - 5,0 - 0,0

0,1 - 4,9

5,0 - 21,3 krajina mimo EÚ

CZ AT

SK HU

RO BG

IT ES GR

500 km

EÚ 27: 1,9

Príloha 13

Celkový prírastok na 1 000 obyvateľov v krajinách EÚ, rok 2011

-15,7 - - 7,1 (‰) - 7,0 - 0,0

0,1 - 6,9

7,0 - 26,2 krajina mimo EÚ

CZ AT

SK HU

RO BG

IT ES GR

500 km

EÚ 27: 2,7