un-sep-2007

Univerzitné noviny

Adolf Priesol

Narodil sa 20.9.1926 v Bystrej. Roku 1946 absolvoval Štátnu vyššiu lesnícku školu v Banskej Štiavnici. Študoval na Lesníckej fakulte Vysokej školy zemědelskej v Brne. V rokoch 1941 – 1942 pracoval ako lesný praktikant na Lesnej správe Štiavnička, v rokoch 1946 –1947 ako lesný elév Riaditeľstva Štátnych lesov Revúca, 1951 – 1952 ako lesný asistent Školského lesného závodu Vysokej školy zemědelskej v Brne. Od roku 1952 pracoval na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene, kde sa stal roku 1955 odborným asistentom. V rokoch 1960 – 1962 pracoval ako hlavný inžinier Školského lesného podniku vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. V rokoch 1960 – 1980 zastával funkciu vedúceho Katedry hospodárskej úpravy lesov, 1962 – 1964 a 1966 – 1971 dekana Lesníckej fakulty a ako rektor školy pôsobil v rokoch 1971 – 1990. Vo výskume sa orientoval na širší okruh problémov v oblasti biometrie a hospodárskej úpravy lesov. Vydal 10 knižných publikácií, 5 učebných textov, 10 projektov, 60 vedeckých prác a množstvo odborných článkov, referátov, prekladov a recenzií. Ako člen korešpondent ČSAV a akademik SAV sa podieľal na činnosti vedeckých kolégií a komisií predsedníctva SAV. Bol celoštátnym koordinátorom I. úlohy základného výskumu „Biometria lesných drevín a teoretické základy hospodárskej úpravy lesov“. Aktívne pracoval v medzinárodnej organizácii IUFRO ako predseda pracovnej skupiny pre hospodársku úpravu lesov. Medzinárodného uznania sa mu dostalo udelením čestného titulu „doctor honoris causa“ na Akadémii Rolniczej v Poznani roku 1989. Po odchode na dôchodok roku 1991 pracoval ďalej ako externista na Technickej univerzite vo Zvolene. Zomrel 5. mája 2005 v Bratislave.

Vypracovala. Ing. Mária Rošková, MSA – Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene

Adolf Priesol (fotografia z archívu TU vo Zvolene)

Univerzitné noviny Technickej univerzity vo Zvolene • Vydáva: Rektorát Technickej univerzity vo Zvolene • Vedúci redaktor: PhDr. Peter Gašperan • Redakčná rada: PhDr. Eva Fekiačová, Ing. Helena Gibasová, Ing. Magdaléna Klacková , Ing. Alena Macoszková, Ing. Jana Miškovská, Ing. Branislav Oláh, PhD., Ing. Viera Tallová, PhDr. Jana Tereňová • Redakcia a administrácia: Univerzitné noviny TU vo Zvolene, Ul. T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, telefón: 045/5206 696, fax: 045/5206 109, e-mail: gasperan@vsld.tuzvo.sk, un@vsld.tuzvo.sk • Grafická úprava: Ing. Rudolf Szabó • Tlač: Vydavateľstvo TU vo Zvolene • Uzávierka príspevkov vždy 20. v každom mesiaci.

September 2007

Myšlienka na tento mesiac:

200 rokov lesníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku a 55 rokov lesníckeho a drevárskeho vysokého školstva vo Zvolene Osobitné vydanie venované významným výročiam Technickej univerzity vo Zvolene

Historia est temporum, lux veritas, vita memoriae, magistra vitae, nuntia velustatis (História je svedectvom času, svetlom pravdy, život pamäti, učiteľka života, zvestovateľka dôb dávnych) Marcus Tullius Cicero

Pozdravný list jubilujúcej univerzite, jej zamestnancom a študentom a účastníkom akademickej slávnosti konanej 6. septembra 2007 poslal prezident Slovenskej republiky Číslo 6 / ročník XV. / osobitné vydanie

(fotografia z archívu MSA – Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene)

Univerzitné noviny

Narodil sa 25.3. 1912 v Budapešti. V rokoch 1926 – 1927 študoval na Českom menšinovom gymnáziu vo Viedni, 1927 – 1930 na Masarykovom československom štátnom reálnom gymnáziu v Bratislave. V roku 1934 ukončil Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1937 Lesnícky odbor Vysokej školy zemědelskej v Brne. Po ukončení štúdií pracoval na Ústrednom riaditeľstve štátnych lesov v Bratislave a na Riaditeľstve štátnych lesov a majetkov v Žarnovici. V rokoch 1948 – 1950 zastával funkciu oblastného riaditeľa Štátnych lesov na Slovensku. Pôsobil externe na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach ako externý profesor lesníckej ekonomiky. V rokoch 1950-1952 vykonával funkciu rektora na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach a v rokoch 1952 – 1955 na VŠLD vo Zvolene. V rokoch 1959-71 bol vedúcim odboru rajonizácie v Ústave pre hospodársku úpravu lesov vo Zvolene, neskôr pracoval vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene. V rokoch 196770 pôsobil ako expert FAO. Vo svojej vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na ekonomické aspekty hospodárskej úpravy lesa, všeužitočné funkcie lesa a vypracovaniu teoretických základov praktického uplatnenia funkčne integrovaného lesného hospodárstva. Bol vedúcim redaktorom časopisu Poľana, hlavným redaktorom Lesníckeho časopisu SAV, členom redakčnej rady časopisu Les. Je autorom prvých príručiek o lesníckej ekonomike a napísal knihu Lesné hospodárstvo v USA. Publikoval okolo 200 prác, prispieval aj do František Papánek zahraničných časopisov. Zomrel 25.9.1995 v Sliači.

1 Mesačník Technickej univerzity vo Zvolene

20 Číslo 6 / ročník XV. / osobitné vydanie František Papánek

Vážený pán rektor, vážení pedagógovia, vážení lesníci a drevári, milí študenti.

Dovoľte mi poslať Vám úprimný pozdrav a blahoželanie k významným výročiam. Lesnícke a drevárske štúdium na Slovensku má jednu z najstarších tradícií v Európe, na ktorú plne nadväzuje Vaša univerzita najmä tým, že sa usilujete poskytovať študentom naozaj kvalitné vzdelanie, zaručujúce prísun odborníkov pre naše lesy a drevospracujúci priemysel, ktorí les dokonale poznajú a dokážu ho nielen ekonomicky využiť, ale predovšetkým ochrániť a zveľadiť v súlade s jeho ekologickými funkciami. To je v dnešnej dobe viac ako potrebné, pretože sa musíme postarať o to, aby sa zachovalo bohatstvo našich lesov aj pre budúce generácie. Pokladám to za poslanie Vašej univerzity a ďakujem Vám, že ho dôsledne presadzujete pri výučbe i vo vedeckej činnosti. Želám Vám, vážení účastníci akademickej slávnosti, jej obsažný priebeh.

Vašej univerzite, všetkým jej pracovníkom a študentom prajem do budúcnosti všetko najlepšie, aby ste naďalej potvrdzovali prestížne postavenie Vašej vysokej školy. K tomu máte moju plnú podporu a verím, že sa Vám prácou a štúdiom podarí naplniť všetky Vaše predsavzatia.

S pozdravom

Ivan Gašparovič

Prezident Slovenskej republiky

Milí študenti, vážení partneri,

je pre mňa cťou zablahoželať vám k významným jubileám k 200. výročiu vzniku lesníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku a k 55 rokom lesníckeho a drevárskeho vysokoškolského štúdia vo Zvolene.

Som presvedčená o dôležitosti vzdelania pre budúcnosť tejto krajiny a aj preto som rada, že Slovenská sporiteľňa môže byť už štvrtý rok partnerom vašej univerzity. Verím, že pokračovanie našej vzájomnej spolupráce prispeje k ďalšiemu zlepšovaniu študijných podmienok a k dosahovaniu vynikajúcich výsledkov na vašej Alma mater.

Technickej univerzite Zvolen želám aj do ďalších rokov veľa nadšených pedagógov a úspešných absolventov, ktorí budú šíriť dobré meno univerzity a prispievať k zlepšovaniu kvality života na Slovensku.

S úctou Regina Ovesny-Straka Predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka Slovenskej sporiteľne

Historia – magistra vitae

Z OBSAHU: Historia – magistra vitae • Pozdrav prezidenta SR k jubileu • Blahoželanie pani Reginy Ovesny-Straka • Pozdrav ministra školstva SR • Pozdrav ministra pôdohospodárstva SR • Jubilujúca univerzita • Akademická slávnosť • Cena TU vo Zvolene • Pamätné a jubilejné medaily • Majster Michalica • Jubileá • Zvolenský začiatok • Richtárka • Košickí valetanti • Vale Alma mater • Pozývame • Osobnosti dejín lesníckeho a drevárskeho vysokoškolského štúdia

Ak chceme ovplyvniť svoju budúcnosť, musíme ju tvoriť. Každý človek, aj inštitúcia, či štát by sa teda mal snažiť uchopiť svoju budúcnosť. Môžeme tak urobiť intuitívne, bez osobitného rozjímania a premeriavania.

Môžeme to tiež urobiť na základe vyzretých úvah, vyplynuvších z poznania aktuálnych reálií a tiež znalosti udalostí a okolností rokov a dní minulých, ktorých nezadržateľný a nepretržitý tok bežne voláme história... Ona je svetlom pravdy, učiteľkou života a tiež fakľou poznania osvecujúcou horizonty budúcich dní. Nemôžeme predvídať a tvoriť našu budúcnosť, ak nepoznáme svoju minulosť, neučíme sa z nej a nerozumieme príčinám jej dejov. Míľniky, ktorých jubileá nachádzame tento rok v dejinách našej univerzity sú hlavne žriedlami motivácie vedúcej nás k tomu, aby sme neustali v našej práci a vytvorili prinajmenšom tak dôležitú, významnú a hodnotnú budúcnosť ako bola a je naša minulosť.

P. Gašperan

2

Univerzitné noviny

Číslo 6 / ročník XV. / osobitné vydanie

Pozdrav ministra školstva SR

Vyberáme z pozdravného listu prof. Ing. Jána Mikolaja, CSc., ktorý účastníkom prítomným na akademickej slávnosti 6. 9.

2007 z poverenia ministra pretlmočil vedúci služobného úradu Ministerstva školstva Slovenskej republiky prof. Ing. František Schlosser, CSc.: Vaša magnificencia, spektability, honorability, milí študenti, vážení hostia!

Nielen v živote ľudí, ale aj v pôsobení inštitúcií, ktoré si ľudia pre svoj rozvoj utvárajú, prichádzajú významné výročia, pri ktorých sa zvykne bilancovať, spomínať a oslavovať. Dnes taká chvíľa nastala pre Technickú univerzitu vo Zvolene. Vaša história siaha do tereziánskeho obdobia a roku 1807, kedy vznikol Lesnícky ústav v Banskej Štiavnici. Technická univerzita vo Zvolene, ktorá je historicky spätá s najstaršou technickou vysokou školou v Európe – Banskou akadémiou v Banskej Štiavnici – si svojím zameraním udržuje unikátne postavenie v systéme vysokoškolského vzdelávania na národnej úrovni na Slovensku. Má za sebou dôstojnú históriu naplnenú činorodou prácou a významnými výsledkami vo vzdelávaní i vedeckovýskumnej činnosti, ktoré sú zvýraznené praktickými aplikáciami na Slovensku i v zahraničí.

Vaša Technická univerzite – ako jediná v SR – poskytuje študijné programy založené na teoretickom a praktickom základe v oblasti les – drevo – životné prostredie, ale aj v ďalších študijných programoch zameraných na ekonomiku, hasičské služby a ochranu osôb a Prof. Ing. Ján Mikolaj, CSc. minister školstva SR majetku pred požiarom.

september 2007

19

Juraj Hronec Vaša univerzita ako prvá na Slovensku zriadila fakultu ekológie a vytvorila základ pre budovanie vzdelávania v oblasti ekológie.

Významnou mierou ste tým prispeli k intenzívnejšiemu záujmu o životné prostredie a jeho ochranu. Neoceniteľný je Váš prínos k vytvoreniu spoľahlivej koncepcie ďalšieho rozvoja techniky a technológie v lesnom hospodárstve a drevárskom priemysle.

Napriek tomu, že Vaša univerzita počtom študujúcich patrí medzi „malé“ školy, aktivity v oblasti vzdelávania, výskumu a vývoja Vás predurčujú k ďalšiemu rozvoju. Dnešné výročie je vhodnou príležitosťou na vyslovenie nových predsavzatí. Nemalo by medzi nimi chýbať upevňovanie najlepších tradícií Vašej univerzity v oblasti technického vzdelávania vo všetkých stupňoch, ako aj vernosť svojim tradíciám v oblasti výskumu a vývoja, ktoré možno chápať ako poslanie a službu našej krajine. Nech pričinením celej akademickej obce Technickej univerzity vo Zvolene rastie vzdelanosť nášho národa a ohlas verejnosti na Vašu prácu, nech Vám je povzbudením.

Jubileum vždy umožňuje hodnotiť doterajšiu činnosť, prijímať vízie a konkrétne kroky na ich naplnenie. Otvárajú sa vždy nové a nové diskusie na reformné či klasické kroky smerujúce k naplneniu prijatých cieľov.

Vážení pedagógovia Technickej univerzity vo Zvolene, želám Vám, aby aj ďalšie roky boli pre vašu univerzitu úspešné a aby ste rozvíjali nielen profesionálne aktivity, ale aj atmosféru hrejivej kolegiality, vzájomného ľudského porozumenia a dobroprajnej podpory Vašej dôležitej činnosti.

Vám, milí študenti, želám dobrých učiteľov, pevnú vôľu, vytrvalosť v prekonávaní prekážok spojených nielen so štúdiom na tejto univerzite, ale aj v osobnom živote.

Akademickým funkcionárom, na pleciach ktorých leží ťarcha udržania vysokého štandardu výučby i výskumu v súčasných podmienkach, ale i Vám – pedagógom, technickým, administratívnym zamestnancom a Vašim spolupracovníkom – želám veľa odhodlania, síl, pochopenia od najbližších doma aj na pracovisku a samozrejme veľa úspechov pri zveľaďovaní dobrého mena Technickej univerzity vo Zvolene.

Pozdrav ministra pôdohospodárstva SR

Minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Ing. Miroslav Jureňa vo svojom pozdrave akademickej obci našej univerzity a hosťom na akademickej slávnosti 6. 9. 2007 zdôraznil, že lesy sú bohatstvom našej krajiny s nenahraditeľnými funkciami a pripomenul postavenie a poslanie jubilujúcej TU vo Zvolene pri ich rozvoji. Vyslovil, pri príležitosti 200 rokov lesníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku, Technickej univerzite vo Zvolene i celej lesníckej akademickej obci, v mene Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, pozdrav a poďakovanie za výsledky dosiahnuté pri výchove mladej lesníckej generácie. Zároveň zaželal univerzite a jej zamestnancom veľa úspechov a invencie pri výchove odborníkov, zameraných na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov Slovenskej republiky.

Narodil sa 17. 5. 1881 v Gočove. Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval v rokoch 1902 – 1906 matematiku a fyziku na univerzite v Cluji (dnešné Rumunsko). Ako stredoškolský profesor vyučoval v rokoch 1906 – 1922 na gymnáziu v Kežmarku. Vzdelanie si dopĺňal študijnými pobytmi na viacerých zahraničných univerzitách (Gőtingene, Berlíne, Giessene, parížskej Sorbone, Karlovej univerzite v Prahe). V rokoch 1924 – 1938 prednášal na Českej vysokej škole technickej v Brne a v rokoch 1938 – 1950 na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Bol jej prvým rektorom.

Je nestorom slovenských matematikov a autorom vedeckých prác a vysokoškolských učebníc matematiky z odboru diferenciálnych rovníc. Vyššiu matematiku prednášal aj študentom lesníctva.

Ako prvý na Slovensku sa pokúsil formulovať pojem osobnosti učiteľa a žiaka. Vyvinul mimoriadne úsilie o dobudovanie slovenského vysokého školstva, najmä o vytvorenie SVŠT. Pričinil sa o zriadenie Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach roku 1946. Zaslúžil sa tiež o budovanie Slovenskej akadémie vied. Je autorom 24 samostatných vedeckých prác z matematiky, ktoré vychádzali v ústrety najmä budúcim inžinierom. V rokoch 1928 – 1929 bol dekanom Stavebnej fakulty ČVŠT v Brne, 1940 – 1942 dekanom Vysokej školy obchodnej, 1947 – 1948 dekanom Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Funkciu rektora SVŠT vykonával v rokoch 1938 – 1940 a tiež 1945 – 1946. Bol aj predsedom Matice slovenskej, Umeleckej a vedeckej rady, Rady Slovenského múzea v Bratislave. Bol tiež podpredsedom Matematicko-prírodovednej sekcie SAV a funkcionárom Jednoty československých Juraj Hronec matematikov a fyzikov. Roku 1927 bol vyznamenaný Štátnou cenou, roku 1948 Národnou cenou, roku (fotografia z archívu MSA – 1955 Radom práce a roku 1962 Medailou J.A. Komenského in memoriam. Zomrel 1. decembra 1959 Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene) v Bratislave, pochovaný je v Gočove.

Samuel Kriška

Narodil sa 8.7.1881 v Tisovci. Študoval na obchodnej škole v Kežmarku a na gymnáziu v Rimavskej Sobote. V rokoch 1902 - 1905 študoval lesníctvo na Baníckej a lesníckej akadémii, neskôr na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdia pracoval ako taxátor, v rokoch 1910 – 1914 ako vedúci stavebného oddelenia Štátneho lesného úradu Žarnovici. V rokoch 1909 – 1910 pôsobil na Ministerstve pôdohospodárstva v Budapešti. V rokoch 1921 - 1934 bol riaditeľom Štátnych lesov a majetkov v Žarnovici, v rokoch 1934 – 1936 v Solivare. Ako prednosta Ústavu pestovania lesov na lesníckom a poľnohospodárskom odbore SVŠT v Bratislave pôsobil v rokoch 1940 – 1946. Prednášal pestovanie lesov, dendrológiu, náuku o lesnom stanovišti, neskôr encyklopédiu lesníctva pre poslucháčov poľnohospo-dárskeho odboru. V rokoch 1946 – 1950 učil na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 bol na dôchodku, viedol biologickú výstavbu Botanickej záhrady SAV v Košiciach. Uplatňoval moderné obnovovacie metódy v dosahovaní vyšších prírastkov dreva a lepšieho zloženia porastov premenou monokultúr na zmiešané porasty. Bol zástancom maloplošnej prirodzenej obnovy lesa, tvorcom slovenskej klonoklinovej a klonopruhovej rúbane. Podporoval lesné staviteľstvo, budovanie šmykov, ciest, mostov, lesných železníc a piliarskych závodov. Zaslúžil sa o rozvoj lesníckej vysokoškolskej výučby najmä získaním rozsiahlych lesných a poľnohospodárskych majetkov pre školské potreby.

Publikoval v časopisoch Les a drevo, Poľana, Dřevo a i. V rokoch 1943 - 1944 bol dekanom Lesníckeho a poľnohospodárskeho odboru a roku 1945 rektorom SVŠT. V rokoch 1946 – 1947 pôsobil ako rektor Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach a súčasne ako dekan Samuel Kriška jej lesníckeho odboru. Za svoju prácu bol ocenený pamätnou medailou VŠLD vo Zvolene a Zlatým (fotografia z archívu MSA – Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene) diplomom Lesníckej a drevárskej univerzity v Soprone. Zomrel 3.11.1970 v Piešťanoch.

Robert Binder

Narodil sa 27.3.1897 v Stupave. Študoval na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici, v roku 1920 absolvoval odbor lesné inžinierstvo na ČVUT v Prahe. Po ukončení štúdií pôsobil na Lesnej správe v Ľubochni, na Riaditeľstve štátnych lesov v Banskej Bystrici a na Ministerstve poľnohospodárstva v Bratislave. Prednášal na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach, súčasne bol vládnym radcom na Povereníctve pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V rokoch 1952 – 63 prednášal na VŠLD vo Zvolene, bol vedúcim Katedry stavieb a zahrádzania bystrín. Externe spolupracoval na výskumných úlohách vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene a na VŠLD. V rokoch 1946 – 1948 bol dekanom Lesníckej fakulty a v rokoch 1949 – 1950 rektorom Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach. Bol organizátorom lesného hospodárstva, najmä na Horehroní a budovateľom lesníckeho vysokého školstva na Slovensku. Uznávaný odborník v lesníckom stavebníctve.

Je autorom mnohých publikácií, skrípt a štúdií. Zomrel 2.12.1980 v Modre.

Ing. Miroslav Jureňa, minister pôdohospodárstva SR

Robert Binder (fotografia z archívu MSA – Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene)

18

Číslo 6 / ročník XV. / osobitné vydanie

Univerzitné noviny

Karol Wagner

Narodil sa 8.10.1830 v Ocna Sugatag v Rumunsku. Po ukončení strednej školy v Satu Mare študoval najprv na baníckom, neskôr na lesníckom odbore Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Pôsobil ako taxátor erárneho lesného úradu v Banskej Bystrici a lesník v Čiernom Balogu – Dobroči. V rokoch 1859 – 1864 pôsobil ako adjunkt profesora lesníctva na banskoštiavnickej akadémii. V rokoch 1864 – 1866 bol zamestnancom komorských lesov v Marmarošskej župe a v rokoch 1866 – 1867 učil lesníctvo na poľnohospodárskom a lesníckom učilišti v Keszthely. Ako vedúci profesor lesníctva na banskoštiavnickej akadémii pôsobil v rokoch 1867 – 1871. V rokoch 1872 – 1879 bol vedúcim lesníckeho odboru na Ministerstve financií v Budapešti. Na Baníckej a lesníckej akadémii prednášal zariaďovanie a oceňovanie lesov, lesnícku geodéziu a dejiny lesníckej literatúry. Na Ministerstve financií pripravil vydanie prvého súborného lesného zákona roku 1879 a pričinil sa o ustanovenie prvých riaditeľstiev štátnych lesov nezávislých na banskej správe. Ako adjunkt prof. I. F. Schwarza na banskoštiavnickej akadémii sa vyznačoval hungarizačnou aktivitou, preto musel roku 1864 načas odísť z Banskej Štiavnice. Po roku 1867 profesorský zbor akadémie pod jeho vedením značne ovplyvnil rozvoj lesníckej vedy a výchovy. Je autorom, resp. spoluautorom lesníckych tabuliek, slovníka lesníckej terminológie, dvojjazyčného terminologického zborníka, smerníc na oceňovanie lesov. Vytvoril tzv. Wagnerovu priemerku na meranie stojacich stromov.

Roku 1862 s A. Divaldom založil a redigoval časopis Erdészeti Lapok v Banskej Štiavnici, neskôr ho vydával v Budapešti. Bol podpredsedom Krajinského lesníckeho spolku a roku 1871 bol hlavným lesným radcom.

Zomrel 21.12.1879 v Budapešti.

september 2007

3

Jubilujúca univerzita Prejav rektora Technickej univerzity vo Zvolene prof. Ing. Jána Tučeka, CSc. na akademickej slávnosti 6. septembra 2007

Karol Wagner (fotografia z archívu MSA – Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene)

Ľudovít Fekete

Narodil sa 18.6.1837 v Turde v Rumunsku. Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, roku 1862 absolvoval štátnu lesnícku skúšku v Cluji. Od roku 1859 bol praktikantom Banského a lesného riaditeľstva v Cluji. Od roku 1867 pôsobil na banskoštiavnickej akadémii, kde prednášal lesnícku zoológiu, entomológiu, pôdoznalectvo a ochranu lesov. V rokoch 1873-1891 bol vedúcim katedry botaniky a pestovania lesov, prednášal aj lesnícke zákonodarstvo a od r.1891 ako vedúci katedry zariaďovania lesov prednášal oceňovanie lesov, taxáciu, lesnícku štatistiku a dejiny lesníckeho písomníctva. Zameriaval sa najmä na obnovu a pestovanie lesných porastov na školskom polesí v Kysihýbli a v okolí Banskej Štiavnice zakladal pokusné plochy, na ktorých robil experimenty s prerezávkami a prebierkami. Do botanickej záhrady v Banskej Štiavnici introdukoval cudzokrajné dreviny. Skonštruoval stroj na vysievanie semena v lesných škôlkach. Je autorom knižných a časopiseckých prác z lesníctva, o. i. praktických pokynov pre lesotechnický pomocný personál, knižných prác o taxácii, oceňovaní, zariaďovaní, obnove, pestovaní, využívaní a ochrane lesov, o lesníckej entomológii a o pôdoznalectve. Je spoluautorom lesníckej botaniky a obsiahleho fytogeografického diela o rozšírení lesnícky dôležitých stromov a krov na území uhorského štátu. Od roku 1892 bol prorektorom banskoštiavnickej akadémie a súčasne prednosta jej lesníckeho odboru. Roku 1881 bol lesným radcom, r.1894 hlavným lesným radcom a r.1906 vládnym radcom. Pôsobil Ľudovít Fekete (fotografia tiež ako člen predsedníctva Krajinského lesníckeho spolku. Vyznamenaný cenou Alexandra Horvátha za z archívu MSA – Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene) literárnu činnosť a radom Rytier železnej koruny. Zomrel 29.6.1916 v Banskej Štiavnici.

Eugen Vlkolinský Vadas

Narodil sa 2.4.1857 vo Felső Hámor v Maďarsku. Študoval na stredných školách v Miškovci a v Banskej Štiavnici, v rokoch 1874 –1878 na lesníckom odbore Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Roku 1893 bol na študijnej ceste v Nemecku a vo Švajčiarsku, kde sa zaujímal hlavne o organizáciu lesníckeho výskumu. V rokoch 1878 – 1881 bol praktikantom lesného riaditeľstva v Marmorošskej Sihoti, neskôr pôsobil na ministerstve pôdohospodárstva v Budapešti. Ako lesník štátnych lesov pôsobil v Starej Vode a v Uisenteş, kde súčasne učil na tamojšej horárskej odbornej škole, na ktorej bol od roku 1886 riaditeľom. V rokoch 1891 – 1919 bol vedúcim katedry pestovania a ochrany lesov Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici a súčasne v rokoch 1898 –1914 bol správcom Ústrednej výskumnej stanice pri banskoštiavnickej akadémii. Ako spoluautor sa podieľal na koncepcii a organizácii lesníckeho výskumu na Slovensku. Spočiatku sa zameriaval na pestovanie a ochranu lesov, botaniku a zoológiu, neskôr na lesnícke zákonodarstvo. Roku 1893 sa zúčastnil na ustanovujúcom kongrese Medzinárodného zväzu lesníckych výskumných organizácií (IUFRO) vo Viedni, podieľal sa na budovaní tohto orgánu, v ktorom bol aj funkcionárom. Roku 1897 založil Ústrednú lesnícku výskumnú stanicu v Banskej Štiavnici a pokusné výskumné stanice pri horárskych školách. Spolupracoval i pri zakladaní Lesníckeho arboréta v Kysihýbli a pokusných plôch na skúmanie proveniencie lesných drevín a výchovných zásahov do porastov v rôznych oblastiach Slovenska. Sám robil pokusy s introdukciou cudzokrajných drevín.

Roku 1908 dal v Banskej Štiavnici postaviť budovu lesníckeho laboratória a roku 1914 budovu Ústrednej lesníckej výskumnej stanice. Je autorom dejín banskoštiavnickej lesníckej akadémie, monografie o agáte, učebníc lesníckej botaniky, pestovania lesov, zoológie a rybárstva. Napísal publikácie o školskom polesí a o botanických záhradách akadémie, o obnove tatranských lesov zničených víchricou, štúdie o pestovaní sadeníc duba, o aktivizácii a zameraní organizovaného lesníckeho výskumu. Prispieval do časopisu Erdészeti Lapok. V rokoch 1899 – 1918 bol redaktorom zborníka Erdészeti Ksérletek. V rokoch 1908 – 1910 bol rektorom a v rokoch 1910 – 1912 prorektorom Vysokej školy baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. Predsedom IUFRO Eugen Vlkolinský Vadas (fotografia z archívu MSA – bol v rokoch 1910 – 1914. Bol tiež členom Krajinského lesníckeho spolku, mestskej rady v Banskej Štiavnici a Lesníckeho a drevárskeho od roku 1910 ministerským radcom. Zomrel 21.7.1922 v Budapešti. múzea vo Zvolene)

Vážený pán minister, páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán štátny tajomník, páni poslanci krajského zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja, magnificencie, spektabiles, honorabiles, páni čestní doktori Technickej univerzity vo Zvolene, vážená akademická obec, vzácni hostia, dámy a páni!

Dovoľte mi aby som Vás na úvod privítal na pôde našej univerzity a pozdravil vás pri príležitosti osláv významných výročí, ktoré si dnes pripomíname. Chcem vám úprimne poďakovať za prijatie pozvania na našu dnešnú akademickú slávnosť. Vaša hojná účasť svedčí o dobrých vzťahoch našej univerzity s vašimi inštitúciami i osobnej priazni, ktorej sa jej od vás dostáva.

Vážení prítomní, koniec minulého a začiatok aktuálneho roka prežila naša univerzita na pozadí každoročných procesov a udalostí najmä v duchu bilancovania, hodnotení, ale aj plánovania a príprav rozpočtu.

Netradičnou, výnimočnou aj keď svojim rozsahom neveľkou udalosťou bolo vyhodnotenie verejnej súťaže o príležitostné logo venované 200 rokom lesníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku a 55 rokom vysokého lesníckeho a drevárskeho školstva vo Zvolene. Do súťaže bolo predložených spolu 16 návrhov od 7 autorov.

Hodnotiaca komisia z nich vybrala návrh pána Juliána Klepáča z Bratislavy a je to symbol, pod ktorým sa aj dnes schádzame. Výber loga však pomyselne otvoril jubilejný rok 2007, v ktorom sme všetky podujatia zaradené do bohatého kalendára činností univerzity a jej súčastí venovali týmto dvom významným výročiam.

Tak ako strom - symbol lesa, dreva a životného prostredia vyrastá z koreňa a košatí sa a prerastá do knihy - symbolu poznania, poznávania i vzdelávania otvorili sme týmto impulzom širokú paletu vedeckoodborných, odbornopropagačných, kultúrnych a spoločenských podujatí, ktoré vrcholia v súčasnom období.

V dnešnej dobe plnej hodnotení a porovnávaní sa niekedy preceňuje inokedy nedoceňuje, či dokonca odmieta význam histórie a tradície organizácií, firiem alebo inštitúcií. Hovorí sa tiež, že tradície sú jednou z mála vecí, ktoré sa nedajú kúpiť ani nahradiť. Iní naopak parafrázujú, že z tradície samotnej sa nedá vyžiť. Dovolím si povedať, že Technická univerzita bohatú históriu i tradície má, ale v žiadnom prípade nespolieha len na ne. Vo väzbe na tieto poznámky sa pokúsim v bohatej histórií našej univerzity zdôrazniť niekoľko aspektov a vyvodiť zovšeobecnenia, či poučenie.

Pohľad ku koreňom nám ukazuje, že dôležité udalosti v histórii lesníckeho vysokoškolského vzdelávania a našej univerzity sa väčšinou diali v období pohnutých politických

a spoločenských procesov. Tak ako aj v iných prípadoch, tieto podmienky prinášali podnety pre vznik a zakladanie nového alebo významné zmeny. V zložitých politických a národnostných podmienkach Rakúsko - Uhorska založil cisár František I. 30.augusta 1807 Lesnícky ústav pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Pri jeho zrode stáli predovšetkým nemeckí odborníci na čele s profesorom Wilckensom. Národnostné trenice, rakúskomaďarské vyrovnanie, prvá svetová vojna a vznik československej republiky nakoniec viedli k zániku Vysokej školy baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. Avšak fakt, skutočnosť, že ústav bol založený je mimoriadne významný. Spolu s ostatnými krajinami v Strednej Európe považujeme tento dátum za začiatok lesníckeho vysokoškolského štúdia na území Slovenska. Viac ako sto rokov existencie ústavu prinieslo svoje ovocie v rozvoji lesníctva i spracovania dreva, zdokonaľovaní študijných plánov ako aj praktických opatrení a ustanovení pre hospodárenie v lese. Na pohľad pokojné a vo všeobecnosti plodné obdobie prvej československej republiky naopak neprialo rozvoju lesníckych vysokoškolských štúdií.

Je poznačené bojom o vytvorenie vysokého technického školstva na Slovensku, pričom ani v Čechách vývoj nebol jednoduchý. Paradoxne obdobie hospodárskej a blížiacej sa politickej krízy uvádza veci do pohybu. Zákonom č. 170 z 25. júna 1937 bola založená Vysoká škola technická Milana Rastislava Štefánika v Košiciach. Bohužiaľ mala len tri študijné oddelenia zamerané na staviteľstvo a zememeračstvo. Časť slovenskej politickej reprezentácie ju dokonca odmietla „lebo z veľkého a dlhého usilovania sa Slovenska o vybudovanie plnej a slovenskej vysokej školy technickej vytvorilo sa len torzo techniky a nemohla niesť ani meno „Slovenská“. Viedenská arbitráž, vznik Slovenského štátu a druhá svetová vojna vedú k znovu založeniu tentoraz už Slovenskej vysokej školy technickej a zmene jej sídla cez Prešov a Martin do Bratislavy. Z hľadiska našej histórie je dôležité, že okrem už existujúcich stavebných odborov sa v zákone č.

188 z 25. júla 1939 uvádza ako v poradí tretí odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva s oddeleniami lesníckym a poľnohospodárskym spolu s odbormi chemicko-technologického, strojného a elektrotechnického a obchodného inžinierstva. Obdobie po druhej svetovej vojne, obnovenie Československej republiky a neskôr zmena politického zriadenia prinášajú vytvorenie Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach nariadením Slovenskej národnej rady č. 48 zo dňa 25. apríla 1946 a potom vytvorenie Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene v roku 1952 vládnym nariadením č. 30 zo dňa 8. júla. Dôležité je upozorniť na priamu právnu nadväznosť Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach na príslušný odbor Slovenskej vysokej školy technickej v

Bratislave a rovnako Vysokej školy lesníckej a drevárskej na Lesnícku fakultu Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, ktorá jednoznačne vyplýva z ustanovení príslušných zákonov. Možno je priam symbolické, že tým istým vládnym nariadením č.

30 nazvaným príznačne „O niektorých zmenách v organizácií vysokých škôl“ bola vytvorená Vysoká škola poľnohospodárska dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre – vtedy dokonca aj s veterinárskou fakultou, Vysoká škola technická dnes Technická univerzita v Košiciach, ale aj vysoké školy zemědelské v Prahe a v Brne. Konečne po spoločenských zmenách v roku 1989, zákonom č. 26 zo 17. decembra 1992 bola Vysoká škola lesnícka a drevárska premenovaná na Technickú univerzitu vo Zvolene. Vo všetkých týchto obdobiach, ktoré prinášali často veľmi vyhranené a protichodné národnostné, ideologické i odborné postoje naši predchodcovia vždy dokázali vhodne reagovať na potreby spoločnosti. Významná je tiež spätosť, spoločné korene a kus spoločnej histórie s viacerými slovenskými vysokými školami – súčasnou Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, Univerzitou veterinárskeho lekárstva v Košiciach a Technickou univerzitou v Košiciach. Ja som veľmi rád, že okrem tejto skutočnosti nás s uvedenými partnermi viaže aj v súčasnosti bohatá a všestranná spolupráca.

V tejto súvislosti si dovolím zdôrazniť, že v stredoeurópskom priestore sa na lesníctvo, drevárstvo aj environmentalistiku nazeralo a snáď ešte i nazerá najmä ako na inžiniersku činnosť, na cieľavedomé pôsobenie človeka – samozrejme so zameraním na prírode blízke a trvalo udržateľné princípy. Tento fakt v žiadnom prípade neznižuje dôležitosť biologických, či prírodovedných poznatkov v uvedených odboroch, či posunu ich chápania v priebehu vývoja. V nadväznosti na históriu by však mohol prispieť k upevneniu vhodnosti súčasného názvu univerzity, ktorý býva niekedy predmetom viac, či menej vážnych diskusií a pripomienok.

Problematiku vývoja výučby iste pripomenú vo svojich vystúpeniach na fakultných zhromaždeniach páni dekani. Ja len zdôrazním, že po pomerne dlhom období jednoodborových fakúlt sme pozitívne dokázali reagovať na požiadavky praxe zavádzaním nových odborov, resp. z niektorých odborov sa vyvinuli naše nové fakulty – súčasná Fakulta ekológie a environmentalistiky a Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky. Chcel by som zdôrazniť, že okrem využitia domáceho potenciálu sa tak dialo za výdatnej pomoci našich partnerských univerzít za čo im patrí osobitné poďakovanie.

Významné udalosti zvykneme zaznamenať, zvýrazniť pre budúce generácie pamätnými tabuľami či monumentmi. Kameň a kov sa zdajú byť odolné voči pôsobeniu vekov. V kontexte našich výročí si však dovolím upozorniť na, podľa

4

Číslo 6 / ročník XV. / osobitné vydanie

mňa, trvalejšie, hodnotnejšie a spoločensky významnejšie možnosti. Jednak sú to lesy a zdravá krajina Slovenska, ktoré nesú trvalú pečať uplatňovania zásad ich obhospodarovania, ktoré boli položené našimi predchodcami na Lesníckom ústave v Banskej Štiavnici a rozvíjané všetkými jeho následníckymi inštitúciami. Ale na pôde vzdelávacej a výskumnej inštitúcie je to najmä poklad poznania, vedomostí a vzdelávania, ktorý sa rozvíjal, menil a rozširoval až do súčasnej podoby.

Dovoľte mi, aby som poďakoval všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zaslúžili o vznik a rozvoj Technickej univerzity vo Zvolene. Vážime si úsilie a entuziazmus ľudí, ktorí naviazali na bohaté tradície lesníckeho vysokoškolského vzdelávania na Slovensku a položili základné kamene univerzity, budovali jej infraštruktúru, fakulty a ďalšie súčasti a vytvárali vysokoškolské tradície vo Zvolene. Skláňame sa pred výsledkami trpezlivej každodennej práce generácií pedagógov a výskumníkov, vďaka ktorej sa univerzita dostala na svoju dnešnú úroveň. Poďakovanie patrí všetkým profesorom, docentom a odborným asistentom, ale aj všetkým ostatným zamestnancom, ktorí svoj um, schopnosti a lásku k povolaniu vložili do výchovy vysokoškolských odborníkov v širokom spektre oblastí a nešetrili sily pre napredovanie vedy a výskumu. Vďaka a ocenenie patrí aj všetkým bývalým vedeniam univerzity a akademickým funkcionárom, lebo každá doba a situácia vyžaduje ľudí schopných viesť, vykonávať rozhodnutia, ale aj brať na seba ťarchu zodpovednosti a riziko neúspechu.

Poďakovanie patrí ešte raz aj partnerským univerzitám, podnikom a inštitúciám, bez spolupráce s ktorými by univerzita nebola vznikla a dosiahla súčasnú úroveň.

Vážené dámy a páni!

Slávnostná povaha dnešného zhromaždenia a krátkosť času, ktorý je k dispozícií mi nedovoľujú venovať sa bližšie jednotlivým oblastiam činnosti univerzity, výsledkom celého radu interných aj externých hodnotení, či porovnávaniu našich výsledkov s inými vysokými školami. Dovoľte mi preto len niekoľko poznámok k súčasnosti našej univerzity. Napriek všetkým ťažkostiam posledného obdobia a tvrdosti, najmä vonkajších vplyvov je Technická univerzita vo Zvolene v súčasnosti stabilizovaná výskumná a vzdelávacia inštitúcia s vyváženou deľbou

práce medzi fakultami a pracoviskami, s dobrou a ustálenou kvalifikačnou štruktúrou a pomerne širokým spektrom ponúkaných študijných programov v špecifickej oblasti lesníctva, drevárstva, ekológie a environmentu, s intenzívnou a úspešnou vedeckov ýskumnou činnosťou a bohatými medzinárodnými aktivitami. Za roky svojej existencie naša univerzita vychovala 14 260 absolventov, z toho 407 zo zahraničia.

V minulom akademickom roku študovalo na Technickej univerzite 4 712 študentov a štúdium ukončilo 642 absolventov. Činnosť zabezpečovalo 304 vedecko-pedagogických pracovníkov, z toho 45 profesorov, 79 docentov a 180 odborných asistentov. Štyri fakulty ponúkali vzdelávanie v 62 študijných programoch všetkých troch stupňov štúdia. Posledné roky v živote univerzity možno považovať vo viacerých ohľadoch za obdobie vytvárania predpokladov a východísk pre výraznejší budúci rozvoj.

Po dvoch rokoch vyznačujúcich sa radom systémových i operatívnych opatrení, niekedy aj nepríjemných a nepopulárnych, ale pritom nevyhnutných, boli dosiahnuté výsledky, ktoré sú dobrým predpokladom pre realizáciu rozvojových zámerov a zvyšovaniu celkovej efektívnosti činnosti univerzity a naplneniu úloh a cieľov „Dlhodobého zámeru rozvoja Technickej univerzity na roky 2003-2010.“ V pedagogickej činnosti s radosťou konštatujeme oživenie záujmu o štúdium na TUZVO a zvyšovanie počtu doktorandov. Úspešne sme zvládli proces akreditácie študijných programov začatý v roku 2003, ktorý pokračoval akreditáciou práv na uskutočňovanie habilitačných a inauguračných konaní vrátane plného zavedenia trojstupňového modelu štúdia a princípov ECTS. S pocitom uspokojenia môžeme konštatovať, že tento proces sme v máji tohto roku ukončili prípravou podkladov a odovzdaním žiadosti o komplexnú akreditáciu univerzity, ktorá sa v súčasnom období rozbieha. Napriek zmenám v legislatíve, ktoré medzitým nastali, považovalo vedenie univerzity za potrebné a logické takto uzavrieť túto náročnú etapu vývoja univerzity a prispieť tak k splneniu strategického cieľa nášho „Dlhodobého zámeru“ – teda stať sa výskumnou univerzitou. Aj keď v členení vysokých škôl došlo k zmene, jednoznačne deklarujeme záujem dostať sa do najvyššej kategórie.

Univerzita tradične dosahuje dobré výsledky vo vedecko-výskumnej činnosti. Na domácej pôde však dobre vieme, kde sú naše slabiny – že výkony nie sú vyvážené, že potrebujeme viac projektov v rámcových programoch Európskej únie, máme rezervy v produkcií kvalitných publikácií, atď. K pozitívnym výsledkom zaraďujeme posun v definovaní nosných smerov výskumu fakúlt, založenie internej grantovej agentúry predovšetkým pre podporu činnosti

Univerzitné noviny mladých pracovníkov, zlepšenie štruktúry zdrojov financovania výskumu zvýšením podielu projektov APVV, vytvorenie pozície projektového manažéra a pod. Opakovaným dosiahnutím kladných hospodárskych výsledkov v posledných rokoch naplnila univerzita základný cieľ v oblasti financovania, keď sme zvrátili doterajší negatívny vývoj a vysporiadali sa s podstatnou časťou straty pri tvorbe fondu reprodukcie. Treba však konštatovať, že ďalší rozvoj už nebude možný na základe hľadania úspor, ale jednoznačne je potrebné zvýšiť výkonnosť pracovísk v získavaní mimo dotačných zdrojov. Organizačné opatrenia ako aj prvé projekty na dosiahnutie takéhoto stavu máme pripravené. Zdôrazniť treba pravdepodobne aj zintenzívnenie investičnej činnosti, keď v tomto roku chceme prestavať takmer 52 miliónov Sk predovšetkým na rekonštrukcie a zateplenie budov, ktoré by sa mali prejaviť ďalšími úsporami v spotrebe energií v budúcnosti. Pozitívne je využitie značného podielu zdrojov Európskej únie v tomto procese. Investície smerujú aj do zariadení pre študentov, keď pokračujeme v rekonštrukcii študentského domova a budovaní študentského a kongresového centra. Pohli sme aj s viacerými veľkými a dlhodobo stagnujúcimi problémami z minulosti – v oblasti informatizácie univerzity, systemizácii pracovných miest všetkých súčastí univerzity, prístupoch k tvorbe rozpočtu a napĺňaniu fondov univerzity a pod.

Samozrejme, že sú však aj úlohy a zámery, ktoré zostali nesplnené – k nim patrí problém dokončenia viacúčelovej haly Lanice, získanie správy užívania lesného majetku štátu a ďalšie.

Dovoľte mi aby som aj pri tejto slávnostnej príležitosti poďakoval všetkým funkcionárom a pracovníkom univerzity za dosiahnuté výsledky a vynaložené úsilie, ktoré významne prispelo k udržaniu jej postavenia a šíreniu dobrého mena.

V nikdy nekončiacej špirále dosiahnutého, hodnoteného a plánovaného, dnes stojíme pred ďalšími náročnými úlohami a projektmi. Len nedávno bola schválená novela zákona o vysokých školách, ktorá od nás vyžaduje reakciu v podobe úpravy vnútorných predpisov univerzity, zváženia vecných i organizačných zmien vo výučbe, výskumných aktivitách ako i prípravu na využitie nových možností, ktoré novela otvára. Pred definitívnym schválením sú materiály a ustanovenia týkajúce sa operačných programov na obdobie rokov 2007 – 2013.

Doteraz pripravované projekty a aktivity bude treba finalizovať a pokúsiť sa získať z ich zdrojov maximum. Predpokladám, že budeme pripravení a úspešne zúročíme doterajšiu prípravu technologickej platformy les – drevo – výrobok, projektu centra excelencie lesníckeho, drevárskeho a ekologického výskumu vo Zvolene či projektu komplexu inovačných nástrojov v Stredoslovenskom regióne v spolupráci s mestom Zvolen a Banskobystrickým vyšším územným celkom. Pracujeme aj na finalizácií projektu pracoviska Univerzity spojených národov na Slovensku. S hrdosťou a určitým zadosťučinením bojujeme o lokalizáciu tohto pracoviska vo Zvolene tak, aby myšlienka, ktorá vznikla pred 4 rokmi v podmienkach našej univerzity a Národného lesníckeho centra a o reálnosti, ktorej mnohí pochybovali,

september 2007

17

Osobnosti dejín lesníckeho vysokoškolského štúdia V druhej polovici osemnásteho storočia stálo Slovensko, prostredníctvom banskoštiavnickej Baníckej akadémie, na vrchole európskeho technického vysokoškolského vzdelávania. Boli tu prírodné, technické i spoločenské podmienky vhodné pre napredovanie prírodných i technických vied a uvádzanie výsledkov ich rozvoja do praxe a to aj prostredníctvom vysokoškolského vzdelávania nových odborníkov. Tieto procesy sa nemohli zaobísť bez vynikajúcich osobností, talentovaných vedcov, pedagógov i organizátorov, ktorých dielo spájame so Slovenskom, lesníckou vedou a vysokoškolským vzdelávaním a aj s našou Technickou univerzitou vo Zvolene. Mierou významnou prispeli k vzniku a rozletu lesníckeho a potom i drevárskeho vysokého školstva u nás okrem iných aj H. D. Wilckens, R. Feistmantel, K Wagner, Ľ. Fekete, E. Vadas, J. Hronec, S. Kriška, R. Binder, F. Papánek a Adolf Priesol, ktorých chceme predstaviť našim čitateľom stručnými portrétmi.

Henrich Dávid Wilckens

Narodil sa 14.11.1763 vo Wolfenbütteli, kde študoval na gymnáziu. V rokoch 1784 – 1787 študoval na lekárskej fakulte v Helmstedte, v rokoch 1787 – 1788 na Baníckej akadémii vo Freibergu, v rokoch 1788 – 1789 na Matematicko-fyzikálnej fakulte univerzity v Göttingene. V rokoch 1793 –1795 súkromne študoval lesníctvo. V rokoch 1789 – 1791 bol asistentom na Matematicko-fyzikálnej fakulte univerzity v Göttingene, do roku 1793 pôsobil ako lekárnik v Saarbrückene, do roku 1799 bol učiteľom na Bechsteinovom lesníckom učilišti v Kemnote. V rokoch 1799 až 1808 bol súkromným vedeckým pracovníkom a od roku 1808 až do roku 1832 pôsobil ako vedúci Lesníckeho ústavu na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Bol priekopníkom vysokoškolskej lesníckej výučby a lesníckej vedy na Slovensku a prvým profesorom samostatnej lesníckej katedry na banskoštiavnickej Baníckej akadémii. Vo výskume sa spočiatku zameriaval na matematiku, fyziku, chémiu a ich dejinný vývoj, neskôr sa preorientoval na biologicko-lesnícke náuky a na výskum lesohospodárskych pomerov. Usiloval sa o aplikáciu poznatkov z prírodných vied v lesníctve, najmä pri obnove a hospodárskej úprave lesov. Vypracoval prvý učebný plán Lesníckeho ústavu banskoštiavnickej akadémie. Prednášal predmety s prírodovedným, lesnícko-biologickým a lesníckotechnickým zameraním. Pre akadémiu získal školské polesie v Sklených Tepliciach, na ktorom vykonal vzorovú hospodársku úpravu. Ako poradca hlavného komorského grófa v Banskej Štiavnici mal značný vplyv na hospodárenie v lesoch. Obmedzoval exploatačné snahy banskej komory, odmietal biologicky neodôvodnené zásahy do porastov. V pestovateľskej činnosti propagoval prirodzenú obnovu lesov systémom postupných clonových výrubov a vykonávanie prebierok. Zaoberal sa aj introdukciou cudzokrajných a rýchlorastúcich drevín, racionalizáciou výroby dreveného uhlia, spracovávaním trieslovej kôry, zlepšovaním piliarskej technológie a výrobou cukru z javorovej šťavy. Spolupracoval s banskobystrickým lesmajstrom Jozefom Dekrétom Matejovie a hlavným lesným inšpektorom F. Dušekom. V testamente časť svojej knižnice odkázal evanjelickému lýceu v Banskej Štiavnici. Je autorom publikácií o povinnostiach a práci chemika, o otázkach matematiky, fyziky a chémie, o recipročných hodnotách, o poľovníckej terminológii, o lesných stanovištiach, o umelom pestovaní drevín a o prirodzenej obnove lesov. Základy lesníckej náuky zhrnul v učebnici pre poslucháčov lesníctva, ktorá má päť zväzkov.

Pre baníckych poslucháčov osobitne spracoval encyklopédiu lesníctva. Zomrel 25.5.1832 v Banskej Štiavnici.

Rudolf Feistmantel

Narodil sa 22.7.1805 vo Viedni – Ottakringu. Študoval filozofiu na univerzite vo Viedni a v rokoch 1825 – 1827 na Lesníckom ústave v Mariabrunne. Od roku 1827 bol lesníkom, neskôr polesným na lesných správach vo Viedni, Hadersdorfe a Allande. Od roku 1834 pôsobil ako lesný inžinier riaditeľstva Viedenského lesa. V rokoch 1835 – 1847 bol vedúcim Lesníckeho ústavu a profesorom lesníctva na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Od roku 1847 bol vedúcim lesným hospodárom Dvorskej komory mincovníctva a baníctva, po roku 1848 Ministerstva pôdohospodárstva a baníctva. Od roku 1853 bol Ministrom financií vo Viedni, od roku 1868 na dôchodku.

Na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici prednášal všetky prírodovedné a odborné lesnícke náuky. Pre praktickú výučbu získal v roku 1836 školské polesie v Kysihýbli, kde založil dendrologickú záhradu, priamo v meste založil botanicko-dendrologickú záhradu. Roku 1846 sa pričinil o pretvorenie Baníckej akadémie na Banícku a lesnícku akadémiu. Významne ovplyvnil lesné hospodárstvo v monarchii, pripravil návrh rakúskeho lesného zákona č. 250/1852, ktorý platil na našom území do roku 1945. Predkladal dvoru návrhy na zlepšenie hospodárenia v lesoch, pričom zdôrazňoval všestranný význam lesov pre spoločnosť. Usiloval sa o rozširovanie štátneho vlastníctva lesov a štátny dozor nad všetkými lesmi. Vystupoval proti úsiliu rozpredávať štátne lesy veľkostatkárom a podnikateľom. Je autorom encyklopedického diela o dendrológii, lesnom hospodárstve a spravovaní lesov, výnosových tabuliek lesných drevín, ktoré mali stredoeurópsku platnosť a pre niektoré dreviny platia u nás ešte i dnes. V diele Die politische Oekonomie sa zaoberal národohospodárskymi otázkami z hľadiska potrieb lesníctva. Pôsobil ako člen kolégia hlavného komorského grófa v Banskej Štiavnici, udržiaval kontakty s J. Dekrétom Matejovie. Bol spoluzakladateľom a neskôr predsedom Rakúskeho lesníckeho spolku Rudolf Feistmantel a podpredsedom Rakúskeho poľnohospodárskeho spolku. Roku 1835 bol banským radcom a roku 1856 (fotografia z archívu MSA – ministerským radcom. Za svoju prácu bol roku 1864 vyznamenaný Leopoldovým radom a roku 1865 povýšený Lesníckeho a drevárskeho do dedičského rytierskeho stavu. Zomrel 7. 2. 1871 vo Viedni. múzea vo Zvolene)

16

Číslo 6 / ročník XV. / osobitné vydanie

Univerzitné noviny

Košickí valetanti a zvolenské začiatky

V poslednom akademickom roku 1951/1952 končilo na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach posledných 94 absolventov z lesníckeho a drevárskeho odboru. Presnejšie 83 lesníkov a 11 drevárov.

Boli to poslední absolventi VŠPLI. Mnohí z nich svoj osud a pracovnú kariéru spojili s novozaloženou Vysokou školou lesníckou a drevárskou vo Zvolene. Ako spomína profesor Ing. Jozef Sládek, CSc., sám jeden zo spomínaných Košických odídencov, až 11 z nich stálo pri začiatkoch budovania VŠLD. Niektorí z čerstvých inžinierov promovaných v Košiciach v roku 1952 dostali vtedajšiu takzvanú „umiestenku“ priamo na vysokú školu do Zvolena a niekoľkí na VŠLD prišli z Košíc už ako zamestnanci školy. Profesor J. Sládek vo svojich spomienkach uvádza v abecednom poradí nasledovné mená: Ing. Ondrej Baran – od roku 1952 do roku 1966 pôsobil na vtedajšej Katedre geodézie a fotogrametrie. Po dopravnej nehode s ťažkými následkami musel odísť do invalidného dôchodku. Zomrel v roku 1984.

viedol. V rokoch 1966 až 1972 bol prodekanom DF. Ing. Ferdinand Macko – od roku 1952 pôsobil na Katedre spoločenských vied a v roku 1969 prešiel na Katedru ekonomiky a riadenia LF, na ktorej pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1997. V rokoch 1986 až 1991 bol vedúcim katedry.

Ing. Jozef Matejka – v rokoch 1952 až 1957 pôsobil na Lesníckej fakulte, potom prešiel na Drevársku fakultu, kde pracoval na Katedre podnikového hospodárstva.

V rokoch 1975 až 1982 bol vedúcim Detašovaného pracoviska Výskumného a vývojového ústavu drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu. Zaslúžil sa o vznik Univerzity tretieho veku pri TU (1996) a jeho perokresby sú známe doma i v zahraničí.

Ing. Alexander Poláčik – zotrval na VŠLD praktický celý svoj život – od roku 1952 až do svojej smrti v roku 1992.

Pôsobil na Katedre mechanickej technológie dreva DF, ktorej bol aj vedúcim v rokoch 1974 - 1981. V rokoch 1969 – 1972 bol dekanom Drevárskej fakulty. Pracoval ako expert pre UNESCO a FAO v Afrike. Najdlhšie (1985 – 1990) pôsobil v Mozambiku.

Ing. Jozef Sládek – pôsobil na Katedre zoológie a ochrany lesa LF celých päťdesiat rokov – od roku 1952 až do roku 2002. Prispel k vzniku ŠVOČ na fakulte a bol dlhoročným členom VR Lesníckej fakulty.

Ing. Ladislav Šebík – pôsobil od roku 1952 až po rok 1990, keď odišiel do dôchodku, na Katedre hospodárskej úpravy lesov LF. V rokoch 1972 až 1990 vykonával funkciu prorektora VŠLD. Patril medzi zapálených organizátorov medzinárodného festivalu vysokoškolských folklórnych súborov Akademický Zvolen.

Ing. František Benčať – na VŠLD prišiel už ako zamestnanec (VŠPLI od 1951). Do roku 1954 pôsobil na Katedre botaniky, potom odišiel do Arboréta Mlyňany, kde prevzal funkciu riaditeľa. Na VŠLD habilitoval a získal hodnosť doktora vied (DrSc.). Pôsobil v Ústave dendrológie SAV a externe vyučoval na nitrianskych vysokých školách.

Ing. Klement Hubač – pôsobil na VŠLD od roku 1952 až do svojej smrti v roku 1989. Pracoval na Katedre hospodárskej úpravy lesov, v rokoch 1981 až 1989 ako jej vedúci. Bol aj prodekanom LF a zanieteným športovým funkcionárom.

Ing. Gustáv Klein – pôsobil ako pedagóg na Katedre spoločenských vied v rokoch 1952 až 1955. Potom sa vrátil naspäť do Košíc, kde pôsobil na tamojších vysokých školách i iných inštitúciách.

Ing. Július Klein – bol zamestnancom VŠPLI a VŠLD v rokoch 1951 až 1990.

Pôsobil na Katedre podnikového hospodárstva Drevárskej fakulty. Bol prodekanom DF a v rokoch 1969 až 1987 riaditeľom Vedeckovýskumného ústavu drevárskeho. Zomrel v roku 2002.

Ing. Jozef Lisičan – prešiel trojnásobnou transformáciou univerzity. V roku 1951 nastúpil na VŠPLI, v roku 1952 prešiel ako zamestnanec VŠLD do Zvolena a do dôchodku odchádzal z Technickej univerzity vo Zvolene v roku 1993.

Pôsobil na Katedre drevárskej výroby, ktorú v rokoch 1977 až 1992 Budova na Kováč-skej ulici v Košiciach, kde sídlila časť pracovísk VŠPLI

september 2007 priniesla okrem prestíže aj prepotrebné výsledky v rozvoji kontaktov s najvyspelejšími i rozvojovými krajinami sveta, výmeny učiteľov a mobilít doktorandov. Týmto konštatovaním vôbec neznižujem a nespochybňujem podiel ďalších spolupracujúcich inštitúcií a orgánov na výsledku. Naopak vyslovujem za ňu úprimné poďakovanie.

Začiatok onedlho otváraného akademického roka bude zaťažkávacou skúškou pre náš akademický informačný systém. Predpokladám, že po zvládnutí agendy prijímacieho pokračovania a čiastočného overenia študijných agend úspešne zvládneme aj nápor zápisov a rutinného fungovania. Rovnako je to s prevádzkou ekonomického informačného systému SOFIA. V oblasti informatizácie musíme do konca roka výrazne pokročiť v budovaní verejne dostupných terminálov pre študentov a prikročiť k integrácií jednotlivých súčastí informačných systémov. Na svoju realizáciu čaká aj množstvo ďalších čiastkových úloh. Namiesto ich detailnejšieho popisu dovoľte mi upozorniť na potrebu doplnenia, či korekcie koncepčných zámerov pre najbližšie obdobie. Už spomenuté ukončenie etapy transformácie vysokých škôl, schválenie novely zákona o vysokých školách, príprava nového plánovacieho obdobia ako aj výsledky prvej etapy inštitucionálneho hodnotenia vysokých škôl na Slovensku podľa metodiky Európskej asociácie univerzít evokujú potrebu takéhoto postupu. Definovať by sme mali menší počet prioritných, ťažiskových úloh a sústrediť sa na ich realizáciu. Po získaní akreditácií, oprávnení a ukončení prvého cyklu bakalárskych študijných programov potrebujeme vykonať ich kritické prehodnotenie, odstránenie nedostatkov a duplicít v predmetoch, s cieľom zníženia vysokého zaťaženia pedagógov priamou výučbou a rozšírenia projektového vyučovania.

Dôraz musíme ešte viac položiť na všetky aspekty tretieho, doktorandského stupňa štúdia.

Treba nám veľmi citlivo vyvažovať lokálne a európske aktivity. Veľmi jednoznačne musíme pokročiť v internacionalizácií univerzity a zvyšovaní jazykových kompetencií študentov aj pedagógov výučbou cudzích jazykov a v cudzích jazykoch aj využívaním krátkodobejších mobilít ako sú kurzy a letné školy. Dovolím si dodať, že už v tomto období sme pripravení otvoriť dve takéto aktivity. Na podnietenie iniciatívy jednotlivcov musíme vo väzbe na ukončovanú systemizáciu zaviesť efektívny systém stimulačných nástrojov.

V neposlednej miere musíme zaviesť do života kontrolné mechanizmy a systém riadenia kvality všetkých oblastí činnosti univerzity.

Vážení prítomní, vstup do nového už 55. akademického roka, ktorý si dovolím nasledujúcou poznámkou aspoň krátko pripomenúť, je pre našu univerzitu a jej súčasti každoročným sviatkom. Som presvedčený, že učitelia, vedeckí pracovníci a ostatní zamestnanci prejavia iniciatívu, osobnú angažovanosť a zanietenosť vyplývajúcu z pozitívneho vzťahu k práci. Verím, že aj študenti si uvedomia zvýšený podiel svojej zodpovednosti za štúdium, odbornú prípravu na budúce povolanie a tým aj za úspešnosť uplatnenia sa v živote.

Želám nám všetkým – zamestnancom, študentom, celej akademickej obci našej univer-

zity mnoho úspechov v novom akademickom roku 2007/2008 a spokojnosť z dobre vykonanej práce. O to viac, že je to rok jubilejný. Nech aj dnes oslavované výročia sú pre nás všetkých inšpiráciou, výzvou i poučením.

Vážené slávnostné zhromaždenie!

Dovoľte mi ukončiť môj príhovor krátkym pripomenutím podujatí a aktivít, ktoré sme na počesť jubileí pripravili. Jednou z ústredných súčastí osláv je udelenie cien Technickej univerzity za lesníctvo, drevárstvo a ekológiu, ktoré pri týchto príležitostiach odovzdávame významným odborníkom. Aj tento rok kuratórium navrhlo laureátov a pre nás všetkých bude iste nevšedným zážitkom zúčastniť sa aktu ich odovzdania. Začiatkom tohto týždňa, v ktorom sa okrem našej dnešnej akademickej slávnosti tieto uskutočnili resp. uskutočnia aj na zakladajúcich fakultách univerzity – lesníckej a drevárskej, sme otvorili dve výstavy. V priestoroch lesníckeho a drevárskeho múzea na Námestí SNP vo Zvolene je to expozícia Universitas Technica Veterosolii, pripravená v spolupráci s Múzeom vo Svätom Antone – Lesníckym a drevárskym múzeom vo Zvolene, ktorá dokumentuje síce zložitú ale úspešnú 200. ročnú históriu rozvoja lesníckych štúdií na Slovensku a 55. ročné pôsobenie Technickej univerzity vo Zvolene. Druhá, skromnejšia expozícia s názvom Technická univerzita vo Zvolene – súčasnosť a budúcnosť je pripravená v priestoroch študentského domova na Štúrovej ulici. V priebehu celého nasledujúceho mesiaca tak pozývame zamestnancov, študentov univerzity, ale najmä širokú verejnosť podrobnejšie sa zoznámiť tak s históriou ako i súčasnosťou našej univerzity. K sprievodným aktivitám podobných výročí takmer nerozlučne patrí vydanie kolekcie príležitostných tlačovín – ročenky, kalendára a ďalších informačných materiálov. Pre zaujímavosť sme k nim pridali personalizovanú známku, príležitostnú pohľadnicu a príležitostnú poštovú pečiatku. Aj touto formou upozorňujem na možnosť poslať takto ofrankovanú pohľadnicu Vami všetkými.

Možno sa raz stane zberateľskou raritou – celkom iste však bude jednou z drobností, ktoré nám v budúcnosti môžu pripomenúť tohoročné jubileá. A ešte jedna trochu symbolická

5

záležitosť. 16. júna tohto roku sa stretli na svojom absolventskom stretnutí po 55. rokoch vôbec prví absolventi vtedajšej Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Na stretnutí v srdečnej a pozitívnym vzťahom k našej Alma mater naplnenej atmosfére bola prítomnými s veľkým ohlasom prijatá myšlienka, aby na tomto stretnutí vznikol prípravný výbor Spolku absolventov Technickej univerzity, ktorý sa podujal spolu s vedením univerzity organizačne pripraviť formálne náležitosti spolku. Stalo sa. S radosťou si Vám dovoľujem oznámiť, že na našej webovej stránke sú zverejnené návrhy stanov Spolku, prvé nominácie do jeho orgánov a návrhy na fungovanie. Budeme veľmi radi ak sa do činnosti spolku zapojíte a svojimi pripomienkami a návrhmi prispejete k jeho sformovaniu. V súlade so sľubom, ktorý každý absolvent skladá do rúk rektora sa už teraz teším na spoluprácu s našimi absolventmi. Verím tiež, že nám budú nablízku v ťažkých chvíľach a pomôžu nám riešiť problémy, ktorým sa pravdepodobne nevyhneme.

Vážené slávnostné zhromaždenie, vzácni hostia, dámy a páni, 55 rokov existencie, ale najmä aktuálna vitalita a súčasné kvalitné výsledky dokazujú, že Technická univerzita vo Zvolene má svoje pevné miesto medzi vysokými školami na Slovensku, ale aj v rámci novo zjednotenej Európy. Univerzita ako celok, ale aj jej jednotlivé súčasti dokázali pružne reagovať na meniace sa podmienky, často aj nepriazeň a tvrdosť riešenia spoločenských a ekonomických problémov. Úspešne obstála v práve doznievajúcej reforme vysokého školstva na Slovensku a tiež integrácie do Európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru. Základom tohto úspechu vždy bola, je a bude poctivá a systematická práca učiteľov, výskumníkov a študentov. Želajme si preto spoločne, aby tento prameň iniciatívy a aktivity nikdy nevyschol a tradície a história slúžili na inšpiráciu a hľadanie adekvátnych riešení súčasných i budúcich podnetov.

6

Číslo 6 / ročník XV. / osobitné vydanie

Univerzitné noviny Vraj ste brigády?

AKADEMICKÁ SLÁVNOSŤ

Aula Technickej univerzity vo Zvolene sa vo štvrtok 6. septembra 2007 stala dejiskom akademickej slávnosti, ktorá bola venovaná významným tohoročným jubileám univerzity a bola pripomenutím ich významného odkazu i poctou jednotlivcom a inštitúciám, zaslúživším sa o rozvoj TU vo Zvolene. Okrem všetkých funkcionárov a predstaviteľov akademickej obce univerzity sa slávnosti zúčastnilo veľa vzácnych hostí reprezentujúcich domáce i zahraničné akademické kruhy, vedecké a výskumné inštitúcie, štátne orgány i regionálnu samosprávu, ktorých na slávnosti a pôde univerzity srdečne privítal prof. Ing. Ľubomír Scheer, CSc., ktorý moderoval celú akademickú slávnosť. Boli medzi nimi: Ing. Miroslav Jureňa - minister pôdohospodárstva SR, prof. RNDr. Ladislav Miklós, DrSc., Ing. Jozef Mikuš a PhDr. Ján Senko – poslanci Národnej rady SR, Dr. Marián Parkányi – riaditeľ sekretariátu prezidenta Slovenskej republiky, Ing. Jaroslav Jaduš – štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR, prof. Ing. František Schlosser, CSc. – vedúci služobného úradu Ministerstva školstva SR, Ing. Marián Ondrejčák – generálny riaditeľ sekcie lesníckej Ministerstva pôdohospodárstva SR, Mgr. Jozef Jurkovič – v zastúpení generálneho riaditeľa sekcie vysokých škôl Ministerstva školstva SR, Ing. Ján Gašperan – predseda Odborového zväzu pracovníkov

školstva a vedy na Slovensku, Ing. Miroslav Kusein – primátor mesta Zvolen, Mgr. Pavel Balžanka – primátor mesta Banská Štiavnica, Mgr. Miroslav Náhlik – prednosta Obvodného úradu vo Zvolene, Mgr. Nadežda Babiaková – prednostka Mestského úradu v Banskej Štiavnici, Mgr. Milan Krivda – biskup západného dištriktu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Predstavitelia zahraničných univerzít: prof. Ing. Jindřich Neruda, CSc.– prorektor Mendelovej zemědělskej a lesnickej univerzity v Brne, prof. Dr. Erika Staudacher – prorektorka Pôdohospodárskej univerzity vo Viedni, Drhc. prof. Dr. hab. Wlodzimierz Pradzinsky – v zastúpení rektora Akademie Rolniczej v Poznani, prof. Ing. Vilém Podrázsky, CSc. – dekan Fakulty lesníckej a drevárskej v zastúpení rektora Českej zemědělskej univerzity v Prahe, Drhc. prof. dr. Jurijs Hrols – z Lotyšského štátneho ústavu chémie dreva v Rige, Dr. Ing. Ulrike Kröppelin – z Technickej univerzity v Drážďanoch, prof. Dr. Veselin Brezina – prorektor Lesníckej univerzity v Sofii, prof. Dr. Drhc. Branislav Sloboda – z Georg-August Universität v Göttingene, prof. Ing. Petra Noskieviča, CSc. – prorektor Vysokej školy báňskej – Technickej univerzity v Ostrave, prof.

Dr. Péter Takács – prorektor Západomaďarskej univerzity v Šoproni, prof. Dr. Ioan Vasile Abrudana – v zastúpení rektora Transylvánskej

september 2007

univerzity v Brašove, Dr. sc. Darko Motik – prodekan Lesníckej fakulty Univerzity v Zagrebe, prof. Dr. Antonio Notario – dekan Lesníckej fakulty Polytechnickej univerzity v Madride, doc.

Ing. Roman Bobák, PhD. – prorektora Univerzity Tomáše Bati v Zlíne, doc. Ing. Tomáš Loučka, CSc. – prorektor Univerzity Jána Evangelistu Purkyně v Ústi nad Labem. Na slávnosti sa zúčastnili aj akademickí funkcionári slovenských univerzít a vysokých škôl: prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc. – rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a prezident Slovenskej rektorskej konferencie, doc. PhDr. Františka Gahéra, CSc. – rektor Univerzity Komenského v Bratislave, prof.

PhDr. Beáta Kosová, CSc. – rektorka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, doc. RNDr. René Matlovič, PhD. – rektor Prešovskej univerzity, prof. MUDr. Ladislav Mirossay, DrSc. – rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, doc. Ing. Martin Mišút, CSc. – rektor Trnavskej univerzity, prof. Ondrej Šulaj – rektor Vysokej školy múzických umení v Bratislave, prof. RNDr. Libor Vozár, CSc. – rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, doc. Ing. Alena Daňková, CSc. – rektorka Vysokej školy medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove, prof. MUDr. Branislav Lichardus, DrSc. – rektor Vysokej školy manažmentu v Bratislave, prof. Ing. Marián Dzimka, CSc. – prorektor Žilinskej univerzity, doc.

PhDr. Zuzana Martináková, CSc. – prorektorka Akadémie umení v Banskej Bystrici, prof. Ing. Jána Supuka, DrSc. – prorektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Drhc. prof.

Ing. Juraj Sinay, DrSc. – prorektor Technickej univerzity v Košiciach, doc. Ing. Ivan Brezina, PhD. – prorektor Ekonomickej univerzity v Bratislave, prof. Ing. Rozmarín Dubovská, DrSc. – prorektorka Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, prof. Ing. Vojtech Jurčák, CSc. – prorektor Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši, doc. Ing. Viera Sisáková, CSc. – prorektorka Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, prof.

RNDr. Tibor Kmeť, CSc. – prorektor Univerzity Jána Selyeho v Komárne.

Súčasťou akademickej slávnosti bolo aj odovzdanie cien Technickej univerzity vo Zvolene, pamätných a jubilejných medailí Technickej univerzity vo Zvolene.

Pozývame vás Pri príležitosti významných jubileí, ktoré pripadajú na rok 2007 boli verejnosti sprístupnené dve výstavy: „Technická univerzita vo Zvolene – súčasnosť a budúcnosť.“ Expozícia zobrazuje dnešnú tvár univerzity a zároveň naznačuje aj jej ďalšie perspektívy a trendy vývoja. Výstava je umiestnená v priestoroch Študentského domova Ľ. Štúra na Študentskej ulici 17 (starý internát) a verejnosti je prístupná v čase od 8:00 do 16:00 až do 5. októbra 2007. Výstava je inštalovaná v unikátnom výstavnom systéme, ktorého konštrukcia vychádza z dreva ako prírodného materiálu, typického pre univerzitu a umožňuje netradičnú prezentáciu plošného i trojrozmerného materiálu doplnenú multimediálnou projekciou. „Universitas Technica Veterosolii 1807 – 1952 – 200“.

Výstava pripravená v spolupráci s Múzeom vo Svätom Antone – Lesníckym a drevárskym múzeom vo Zvolene – mapujúca a dokumentujúca históriu lesníckeho i drevárskeho vysokoškolského štúdia na Slovensku ako aj dejiny TU vo Zvolene. Výstava je inštalovaná v priestoroch LDM na Námestí SNP a verejnosti prístupná denne, okrem pondelka, v čase od 9:00 do 17:00 do 27. septembra 2007. Ohláseným organizovaným návštevám z TU vo Zvolene múzeum poskytuje bezplatný vstup a osobitné lektorské služby.

organizovali

aj

študentské

Bolo treba každú ruku. Napríklad budova na Štúrovej rástla pomaly. Toľko týždňov prechádzalo a tam furt len jama. Bolo treba brigádnikov a študenti chodili. Dala som urobiť také medaily a aj som za nimi chodila na stavbu.

Rukou potriasla a medailu odovzdala. Aj sa medzi študentmi rozchýrilo – tam choď na brigádu, aj metál dostaneš... (smiech).

dnes?

Sledujete

život

univerzity

aj

Ale, pravdaže, akoby nie! Chcela som, aby sa Zvolen stal univerzitným mestom a to som aj dosiahla. Vysoká škola je mojou srdcovou záležitosťou a takou vždy zostane. Sledujem ako sa rozrastá, ako pribúdajú študenti a čo je nového. Vždy ma poteší každá nová dobrá správa. Takou nebola správa o tom, že budova na Štúrovej (tzv. starý rektorát) už nepatrí vysokej škole. Nerozumiem tomu, tá budova bola predsa vždy univerzity?!?

Ako sa Vám, ako bývalej richtárke, dnes žije v meste Zvolen?

Mesto mi tiež stále leží na srdci. Zvolen sa tiež rozrastá, obnovuje. To ako mesto vyzerá vždy záležalo a bude záležať od richtárov, teda od toho aký majú záujem a cieľ. Mrzelo ma to

sfušované námestie aj zelene by nezaškodilo viac. A keďže som už vo vyššom veku vnímam veci, ktoré by možno niekomu inému nenapadli, možno ani mne kedysi nie. Myslím, že pán primátor by sa mohol viac venovať podmienkam života starších občanov. Domovy dôchodcov nie sú na najlepšej úrovni, mali by byť krajšie a pohodlnejšie. Veď to sú tiež ľudia a občania.

Mestu rozhodne chýba nadštandardný penzión pre dôchodcov.

Pani Wágnerová, nám mladším nezostáva nič iné len obdivovať to množstvo práce, ktorú ste vykonala a pýtať sa na recept ako sa dá tak veľa úloh, tak úspešne zvládnuť?

Nuž, všetko je v našom prístupe. Ak niečo nerobíte so srdcom a láskou, nič, či len málo dosiahnete. Ale ak to robíte s láskou, srdcom a zanietením, dosiahnete všetko!

Milá pani Wágnerová, ďakujem srdečne za rozhovor. Veľmi pekne ďakujem za Vaše spomienky a inšpiratívne slová a tiež za to všetko, čo ste pre našu technickú univerzitu urobili.

Česť chvíľu sa rozprávať s jedinou zvolenskou richtárkou mal Peter Gašperan

Marta Benčaťová

Vale Alma mater Letný vetrík z hory veje, prináša k nám rokov chlad. Človeku do smiechu nie je, keď opúšťa čo mal rád.

Na oči nám sadá opar ako závoj z lesnej hmly, máme ešte túžob zopár, čo nám k srdcu prilipli.

Unavené srdce túži prežiť všetko ešte raz; Môžeš hľadať krásu v ruži, keď ju spálil času mráz?

Vystrieš ruku k milej hore, chveje sa sťa osika.

So slzou so pozrieš Hore, keď bôľ srdcom preniká.

Kde sú časy, keď hrial v duši hory spev a slnka jas?

Do radov nám osud vbúšil a vzal si už mnohých z nás.

Preto sme sa stretli tu dnes ako v hore na posed, pozdravíme spoločne les mnohí možno naposled...

Rozlúčme sa pri pohári s láskou v srdci stále, nech nám ešte nádej žiari pri poslednom „vale“.

Vale milá Alma mater naplnil sa žitia čas, v srdci zostal spomienok sen, sen mladosti plný krás.

Margita Wágnerová počas prijatia rektorom TU vo Zvolene

Jubilejná známka Osobitná poštová známka s personalizovaným kupónom vydaná pri príležitosti jubileí Technickej univerzity vo Zvolene.

S pozdravom Marta Benčaťová (Napísané pri príležitosti stretnutia posledných absolventov Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva – zameranie na lesníctvo a drevárstvo)

15

14

Univerzitné noviny

Číslo 6 / ročník XV. / osobitné vydanie

Richtárka

Viem, že aj Vy sama ste vzali na jej ozajstný vek a keďže jej pamäť byt dvoch študentov. očividne stále dobre slúži poprosil

Nuž a pravdaže. Chcela som pomôcť a som ju o krátky rozhovor. viete myslím si, že funkcionár má sám ísť vždy

Pani Wágnerová, ako si spomínate na tie roky usídľovania Technickej univerzity vo Zvolene?

Veľmi dobre, akoby to bol len nedávno. Boli to roky mojej mladosti a rada si na ne spomínam ako aj na tú prácu, ktorú som robila. Pamätám si, že ma navštívili predseda Krajského národného výboru v Banskej Bystrici aj s tajomníkom. Hneď som vedela, že nepôjde o ledajaké vec, keď merali cestu za mnou. Informovali ma, že sa hľadá mesto, kde bude sídlo novej vysokej školy pre lesníctvo a drevárstvo. Povedali mi tiež, že Banská Bystrica záujem nejaví a že či by sa teda Zvolen na to nepodujal. Mne sa tá myšlienka na prvý pohľad zapáčila, ale ja sama som pravdaže o tom rozhodnúť ani nemohla ani nechcela. Bolo teda zvolané mimoriadne zasadnutie Rady MNV, ktorá jednomyseľne súhlasila a návrh bol prerokovaný a odsúhlasený aj v pléne MNV a aj v komisiách. Orgány mesta rozhodli o tom, že Zvolen chce mať vysokú školu a ja som urobila všetko, aby sa tak aj stalo.

Aké predpoklady malo vtedy mesto Zvolen pre prijatie univerzity?

Joj, veľmi slabé. Bola som sa pozrieť v Košiciach a hneď som videla, že také podmienky vo Zvolene nebudú.

Čo všetko bolo teda treba urobiť, aby sa vysoká škola mohla do Zvolena „nasťahovať“?

Bolo treba vybrať a pripraviť vhodné priestory pre vyučovanie a aj pre ubytovanie. Pre školu najlepšie vyhovovala budova vtedajšieho reálneho gymnázia, ale ubytovanie pre profesorov aj pre študentov bol veľký problém.

Bytov nebolo. Bola bytová kríza a nemali sme ani také mož-nosti internátov ako to bolo v Košiciach. Naveľa sa mi podarilo zabezpečiť pekný byt pre pána rektora profesora Papánka a spolu s ďalšími členmi rady MNV sme obchádzali zvolenské rodiny a prosili ich, aby na privátoch ubytovali študentov, kým sa pre nich nevybudujú internáty. A ľudia boli veľmi, veľmi zlatí. Boli aj takí, čo odmietli, ale veľa rodín nám vyšlo v ústrety. Pamätám sa na jednu rodinu s deťmi v dvojizbovom byte - takí boli ochotní. Uskromnili sa a jednu izbu úplne uvoľnili pre študentov. Aj dnes som im veľmi vďačná.

7

Cena Technickej univerzity vo Zvolene

Margita Wágnerová

Kroniky kráľovského mesta Zvolen uvádzajú, že od roku 1395 – od kedy sú vedené, len raz na richtársky stolec zasadla žena. Bolo to v novodobej histórii mesta, v rokoch 1951 až 1953, keď bola za predsedníčku Mestského národného výboru vo Zvolene zvolená Margita Wágnerová. Mladá a ambiciózna žena, ktorá mala v deň nástupu do funkcie len 32 rokov. Ako sama hovorí – napriek veku vôbec nemala obavy, čo robiť, ako začať. Mala v sebe len za náprstok obáv a veľkú dávku zodpovednosti, aby nesklamala dôveru. Mala veľa chuti i energie nesklamať dôveru občanov. Chcela posunúť život vo Zvolene ďalej, chcela po sebe niečo zanechať...

Postu predsedníčky MNV sa ujala s ráznosťou a cieľavedomosťou, ktorou sa stala povestná. Stavala na dôvere v ľudí, ktorých viedla a s ktorými spolupracovala. Jej vnútorným hnacím motorom bola túžba budovať a zlepšovať. Tieto potreby v nej, aj po toľkých rokoch, rezonujú stále. Jej práca vždy smerovala k jedinému cieľu – aby Zvolen rástol a prosperoval, aby vždy mal svoju budúcnosť, aby bol centrom vzdelanosti a mestom, na ktoré sú jeho obyvatelia hrdí.

Pani Margita bola naším vzácnym hosťom aj na akademickej slávnosti 6. septembra 2007, na ktorej jej bola odovzdaná jubilejná medaila Universitas Technica Veterosolii 2007. Napriek svojmu dnešnému určite pozoruhodnému veku – osemdesiatosem rokov je stále živá, vnímavá, čulá a čiperná. Snáď nikto by tejto staršej dáme neuhádol

september 2007

príkladom.

Mesto sa potom postaralo aj o ďalšie objekty. Vraj Vám hovorievali aj richtárka v gumákoch?

Cena Technickej univerzity vo Zvolene sa udeľuje raz za päť rokov ako osobitný prejav uznania jednotlivcom alebo kolektívom z oblasti vedy, výskumu alebo praxe za významný prínos v rozvoji vedeckého poznania v lesníctve, drevárstve a ekológii, za významné zásluhy o rozvoj lesníckeho a drevárskeho vysokého školstva a ekologického vzdelávania, významné zásluhy o rozvoj výskumu v lesníctve, drevárske a ekológii a realizovanie výsledkov lesníckeho, drevárskeho a ekologického výskumu v praxi. Na základe rozhodnutia kuratória pre udeľovanie ceny, pri príležitosti 200. výročia lesníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku a 55. výročia vzniku Vysokej školy lesníckej a drevárskej, od roku 1992 Technickej univerzity vo Zvolene rektor Technickej univerzity vo Zvolene udelil:

No musela som hupnúť do tých gumákov, keď som šla na stavbu. Viete, koľko tam býva blata? A ja som chcela dohliadnuť na robotu, aby všetko išlo ako má byť. Vtedy bola akurát rozostavaná účelová budova pre Mestský národný výbor vo Zvolene na Štúrovej ulici. Boli to moje prvé stavbárske skúsenosti. Tam som sa dohnevala, pomaly to išlo. Aj sme museli vymeniť vedúceho stavby. Bolo aj dosť zlých rečí, pretože národný výbor sídlil vo veľmi zlých podmienkach a keď sme rozhodli, že budova pôjde škole, mnohí sa hnevali a sťažovali.

Chápala som ich a upokojovala, ale škola mala tú najväčšiu prednosť. Veľa vecí som chcela v tom čase urobiť. Vodovod, stavala sa nová železničná stanica, hotel Poľana. Ale vysoká škola bola pre mňa tou najťažšou, najvážnejšou a najväčšou vecou, ktorej som sa kedy venovala. A že bolo treba vybavovať toľko vecí... Na povereníctve školstva, na povereníctve vnútra, na krajských orgánoch, v podnikoch... Nikdy som neľutovala námahu.

Mala škola pri usídľovaní sa vo Zvolene a teda aj Vy neprajníkov a odporcov?

Jój pravda, a koľkých. Ale ja som sa nedala (smiech). Chvalabohu, ten najbližší tým na Mestskom národnom výbore a rada MNV sme boli dobrý kolektív a ťahali sme za jeden povraz.

Ale boli aj takí šomroši, nežičlivci. Vraveli, čo to?

Na čo to? A viete koľkým z nich deti a vnúčatá na škole študovali? Hádam všetkým. Aj sa im teraz zasmejem. Reku vidíš, nepáčilo sa ti, ale deti ti tu vyštudovali. Horšie však bolo, keď sa Bystrica spamätala a chcela školu k sebe stiahnuť. Musela som utekať, nikým nepozvaná, na krajský výbor strany. A tam sa už zápisnica o sťahovaní písala. Vravím, nechajte vy školu tam kde je. Tam kam prišla, nech aj zostane. Bystrica veľa škodila. Závidela. Keď sa stavali byty na Farkaške, zrazu len odvolali robotníkov. Hneď som utekala na „Pozemné stavby“ do Banskej Bystrice a vybavovala. Na druhý deň sa robilo ďalej.

Cenu TU vo Zvolene za lesníctvo :

– prof. Ing. Štefanovi Žíhlavníkovi, CSc. Cenu TU vo Zvolene za drevárstvo:

– Ing. Stanislavovi Luptákovi Cenu TU vo Zvolene za ekológiu :

– prof. RNDr. Alexandrovi Dudichovi, CSc.

Prof. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc.

- ako vysokoškolský učiteľ počas vyše 40-ročného pôsobenia na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene sa významne zaslúžil o rozvoj vedeckého poznania, výskumu a vzdelávania v oblasti lesníckej geodézie, fotogrametrie, mapovania a diaľkového prieskumu Zeme. Je gestorom špecializácie „Lesnícke mapovanie a kataster nehnuteľností“, garantom bakalárskeho študijného programu „lesníctvo“ a spolugarantom inžinierskeho študijného programu „geoinformačné a mapovacie technológie v lesníctve“.

Ovláda pedagogické majstrovstvo, prispieva k rozvoju tvorivých schopností študentov, je primerane náročný, nestranný a objektívny a prejavuje vysokú profesionalitu z hľadiska pracovného zaradenia vo funkcii profesora ako aj odborného zamerania.

Vo svojej pedagogickej práci vychádza aj z bohatej vedeckovýskumnej činnosti zameranej na riešenie problematiky lesníckeho mapovania v praktickom prepojení na hospodársku úpravu lesov a

ďalšie lesnícke disciplíny. Po spoločensko-ekonomických zmenách v r.1989, počas štrnástich rokov pôsobenia vo funkcii dekana Lesníckej fakulty TU vo Zvolene sa svojim profesionálnym konaním zaslúžil o stabilitu a ďalší rozvoj Lesníckej fakulty, ktorá si stále udržuje vysoký kredit u nás i v zahraničí.

Ing. Stanislav Lupták

- je významná osobnosť slovenského drevospracujúceho priemyslu.

Ako najdlhšie pôsobiaci riaditeľ podniku Bučina Zvolen, podstatnou mierou ovplyvnil rozvoj, na vtedajšiu dobu, ojedinelého kombinátu v strednej Európe na komplexné spracovanie bukového dreva. Z činností, ktoré pod jeho vedením ovplyvnili chod Bučiny treba spomenúť výrobu drevotrieskových dosák, impregnáciu podvalov a lúpaných stĺpov a výrobu drevostavieb. Významne sa podieľal na zavedení mokrej ochrany bukovej guľatiny postrekom. Za jeho vedenia bola začatá výstavba linky na výrobu drevovláknitých dosák suchou cestou a laminácia drevotrieskových a drevovláknitých dosák.

Ing. Stanislav Lupták sa podstatnou mierou zaslúžil aj o vytvorenie odborného drevárskeho školstva vo Zvolene, dobudovaním učňovského školstva a presunom Strednej priemyselnej školy drevárskej z Liptovského Hrádku do Zvolena. Bohaté praktické skúsenosti pána inžiniera Luptáka využívali pedagógovia a aj študenti Drevárskej fakulty vtedajšej Vysokej školy lesníckej a drevárskej. Ako dlhoročný člen vedeckej rady a člen štátnych skúšobných komisií ovplyvňoval pedagogickú a vedecko-výskumnú orientáciu Drevárskej fakulty. Počas trojročného pôsobenia vo funkcii prodekana pre prax prispel k prepojeniu vysokoškolského štúdia s praxou. V roku 1969 bol vymenovaný za ministra priemyslu SR a po normalizačnom procese sa stal výskumným pracovníkom Výskumného a vývojového ústavu drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu v Bratislave. Pred odchodom do dôchodku pracoval v podnikateľskej sfére v oblasti drevospracujúceho priemyslu.

Prof. RNDr. Alexander Dudich, CSc.

- je dlhoročný vysokoškolský pedagóg. Jeho vedecká aktivita je orientovaná na problematiku distribúcie, bionómie a ekológie prvkov biocenotického kontextu hostiteľov a parazitov lesného biómu karpatsko-panónskeho priestoru. V tomto smere dosiahol prof. Dudich výsledky so značným medzinárodným ohlasom. Publikoval viac ako 250 analytických prác a ohlasy jeho vedeckej publicity dokumentuje vyše 1200 citácií. V rokoch 1981-1995 viedol bilaterálnu edičnú radu v rámci Slovenskej akadémie vied a Maďarskej akadémie vied s opisom množstva nových taxónov pre Karpaty a Panónsku panvu. V súčasnosti je najviac citovaným špecialistom z oblasti distribúcie a taxonómie viacerých skupín ektoparazitických článkonožcov strednej a juhovýchodnej Európy. Bol členom vedeckých rád univerzít a inštitúcií, redakčných rád periodík doma i v zahraničí. Koordinoval národný vstup Slovenskej republiky do mnohých medzinárodných projektov v rámci organizácie IUCN (Medzinárodná únia ochrany prírody). Patrí medzi obľúbených a vysoko uznávaných pedagógov Fakulty ekológie a environmentalistiky.

Výrazne sa podieľal na vzniku fakulty, ako aj na Laureáti Ceny Technickej univerzity vo Zvolene 2007: organizácii a diverzifikácii štúdia rozšírením predmetov prof. A. Dudich, prof. Š. Žíhlavník a Ing. S. Lupták (zľava doprava) výučby všeobecného biologického základu.

8

Univerzitné noviny

Číslo 6 / ročník XV. / osobitné vydanie

Pamätné a jubilejné medaily Na akademickej slávnosti boli tiež odovzdané pamätné medaily Technickej univerzity vo Zvolene inštitúciám i jednotlivcom ako prejav ocenenia a uznania prínosu k rozvoju univerzity. Pamätné medaily boli udelené: prof. Ing. Stanislavovi Kurjatkovi, DrSc., prof.

Ing. Ladislavovi Regináčovi, DrSc., prof. Ing. Pavlovi Trebulovi, CSc., prof. Mgr. Jurajovi Ladomerskému, CSc., prof. RNDr. Ladislavovi Miklósovi, DrSc., prof. Ing. Jánovi Supukovi, DrSc., prof. Ing. Vojtechovi Dirnerovi, CSc., prof. dr. hab. Andrzejovi Chochowskému, doc. Ing. Jánovi Markovi, CSc., doc. Ing. Jánovi Oswaldovi, CSc., prof. Ing. Ladislavovi Paulemu, PhD., Slovenskej akadémii vied (medailu prevzal RNDr. Ivan Zahradník, CSc. - podpredseda Sloven-skej akadémie vied), Národnému lesníckemu centru vo Zvolene (medailu prevzal prof. Ing. Július Novotný, CSc., generálny riaditeľ NLC), Štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky (medailu prevzal doc. RNDr. Ing. Jozef Minďáš, PhD., generálny riaditeľ), Slovenskej spori-teľni Bratislava, a. s., Datalanu a. s., Bratislava (medailu prevzal Ing. Štefan Petergáč, predseda predstavenstva) a spoločnosti HA-SOFT v Brne (medailu prevzal Ing. Bohumír Handlár – konateľ).

Na počesť významných výročí - 200 rokov lesníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku a 55. výročia lesníckeho a drevárskeho vysokého školstva vo Zvolene boli na akademickej slávnosti odovzdané aj osobitné jubilejné medaily TU vo Zvolene, ako výraz ocenenia podpory a zásluh o jej rozvoj. Samotná jubilejná medaila vyrazená v Kremnickej mincovni bude zároveň aj jednou zo spomienok na významné jubileá našej Alma mater v roku 2007 a tradície technického vysokého školstva, ku ktorým sa hrdo hlási.

Jubilejné medaily boli udelené: Ministerstvu pôdohospodárstva SR, Ministerstvu školstva

SR, Ministerstvu životného prostredia SR, Odborovému zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, pani Margite Wágnerovej, ktorá vo funkcii predsedníčky Mestského národného výboru vo Zvolene v roku 1952 osobnou angažovanosťou významne prispela k vytvoreniu podmienok pre umiestnenie VŠLD vo Zvolene a pánovi Ing. Júliusovi Mokošovi, ktorý ako zástupca Štátnej banky československej v rokoch 1975 - 77 významne prispel k vytvoreniu podmienok pre začatie výstavby areálu, v ktorom v súčasnosti univerzita sídli.

Jubilejná medaila bola odovzdaná aj predchádzajúcim rektorom univerzity: prof.

Ing. Vilémovi Štefkovi, CSc., prof. Ing. Štefanovi Šmelkovi, DrSc., Dr. h. c. prof. RNDr. Milanovi Marčokovi, DrSc. a prof. h. c. prof. Ing. Mikulášovi Šupínovi, CSc. Na slávnosti odovzdal rektor univerzity jubilejnú medailu TU aj prítomným predstaviteľom a zástupcom partnerských akademických inštitúcií z domova i zahraničia: Mendelovej zemědělskej a lesnickej univerzite v Brne, BOKU – Pôdohospodárskej univerzite vo Viedni, Akademii Rolniczej v Poznani, Českej zemědělské univerzite v Prahe, Lotyšskému štátnemu ústavu chémie dreva v Rige, Technickej univerzite v Drážďanoch, Lesníckej univerzite v Sofii, Univerzite Georga-Augusta v Göttingene, Vysokej škole báňskej – Technickej univerzite v Ostrave, Západomaďarskej univerzite v Šoproni, Transylvánskej univerzite v Brašove, Lesníckej fakulte Univerzity v Zagrebe, Lesníckej fakulte Polytechnickej univerzity v Madride, Univerzite Tomáše Bati v Zlíne, Univerzite Jána Evangelistu Purkyně v Ústi

Majster Michalica

nad Labem, Technickej univerzite v Košiciach, Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Univerzite Mateja Bela v B. Bystrici a Žilinskej univerzite v Žiline.

Jubilejné medaily Technickej univerzity vo Zvolene boli odovzdané tiež jednotlivcom a inštitúciám, ktoré dlhodobo aktívne napomáhajú napĺňaniu poslania a rozvoju univerzity.

Menovite: prof. Ing. Rudolfovi Midriakovi, DrSc., JUDr. Ing. Milanovi Beláčkovi, Mestu Zvolen, štátne-mu podniku Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky v Pliešovciach, spoločnosti Deco-dom Topoľčany, spoločnosti Kronospan Holdings Limited, Zväzu spracovateľov dreva Sloven-skej republiky, Slovenskej agentúre životného prostredia, Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky, Slovenskej akadémii pôdohospodárskych vied, Stavebnej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, Slovenskej sporiteľni, a.s. - regionálnemu riaditeľstvu v Banskej Bystrici, Fakulte výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, so sídlom v Prešove, Mechanizačnej fakulte Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a Agrokomplexu – Výstavníctvo Nitra.

Skutočne exkluzívnym a fascinujúcim záverom dôstojného priebehu akademickej slávnosti 6. septembra sa stal kultúrny program. Exceloval v ňom známy slovenský husľový virtuóz a mimoriadny majster profesor Peter Michalica, ArtD. Prítomných potešil nielen skvelým hudobným umením, ale aj priliehavým sprievodným slovom. Predstavil sa výberom piatich skladieb prezentujúcich domácich i zahraničných autorov, od baroka až po slovenskú modernu. Ako vhodne majster Michalica podčiarkol naša univerzita má s hudbou veľa spoločného, veď hudba je ekológiou duše, lesy sú stálou inšpiráciou skladateľov a na univerzite sa venujeme aj hudobným nástrojom. Prítomní sa mohli započúvať do neobyčajného podmanivého zvuku husieľ z dielne florentských majstrov z prvej polovice 18. storočia a nechávať sa unášať tónmi romantického Adaggia od Thomasa Albignoniho, predstavovať si rozľahlé juhoamerické lesy pri skladbe Astora Piazolu, alebo naplno prežívať hudbou navodenú atmosféru krásna, lesov, dreva a histórie počas záverečnej dynamickej skladby, ktorou bola „Musica Slovaca“ od Ilju Zeljenku, ktorá bola vrcholom vynikajúceho koncertného predstavenia, aj preto, lebo významným elementom slovenského folklóru i poslania našej univerzity je element dreva. Majstra Michalicu počas koncertu na klavíri sprevádzala Mgr. Art. Viera Bartošová a po koncerte ho z auly vyprevádzal dlhotrvajúci, pre akademickú pôdu netypický, priam búrlivý potlesk.

september 2007

13

Zvolenský začiatok

Vládne nariadenie číslo 30 zo dňa 8. júla 1952 s názvom: „O niektorých zmenách v organizácií vysokých škôl“ dalo legislatívny základ pomerne rozsiahlym zmenám v organizácii vysokoškolského štúdia vo vtedajšom Československu. Ním boli vytvorené samostatné vysoké školy zemědelské v Prahe a v Brne, košická Vysoká škola technická a aj Vysoká škola poľnohospodárska, teraz Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre i naša – vtedy Vysoká škola lesnícka a drevárska. Dnes, s odstupom tých 55 rokov sa to zdá jednoduché, nezaujímavé. Nebolo to všetko tak. Tá doba bola komplikovanejšia, než si myslíme a usídlenie vo Zvolene sa neobišlo bez problémov. Dokladujú to dokumenty Mestského národného výboru vo Zvolene, ako aj ďalších orgánov a bohaté spomienky pani Margity Wágnerovej, vtedajšej predsedníčky MNV vo Zvolene.

Samotnému vládnemu nariadeniu č. 30/52 predchádzali rokovania na úrovni vlády, povereníctva Slovenska, rezortov, ako aj na úrovni regiónu a mesta. Pre Zvolen významným rokovaním bolo zasadnutie Rady MNV 12. februára 1952. Zúčastnili sa na ňom vtedajšia predsedníčka MNV Margita Wágnerová, Jozef Slámka (1. námestník predsedníčky MNV), Ján Jozefini (2. námestník predsedníčky MNV) a členovia rady: Ján Lotharides, Martin Kutner, Žofia Lehocká, Pavel Chmel, Ľudovít Kaňka a Ján Ursíny. Rokovania rady boli prítomné aj ďalšie osoby, ako to bolo obvyklé a bol medzi nimi napríklad aj Josef Klaus, zástupca mesta Strakonice. Zápis z rokovania urobila Oľga Sedliačiková, zapisovateľka rady MNV. V úvode rokovania rady referovala M. Wagnerová o vzniknutej situácii možného umiestnenia novej vysokej školy do Zvolena, ako aj o tom, že susedná Banská Bystrica prejavila záujem o túto školu. Rada potom prijala uznesenie pod značkou I / 1 – 042. 2 -1952 / 1 v nasledovnom doslovnom znení: „Rada MNV vo Zvolene po širšej debate uzniesla sa jednomysľne zprávu predsedkyni MNV

Fritzov dom v Banskej Štiavnici, ktorý patril Baníckej a lesníckej akadémii od roku 1885 Fotografia z archívu Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene

Žemberovský dom v Banskej Štiavnici. V tomto objekte sa konali prvé vysokoškolské prednášky z lesníckej problematiky na Slovensku.

Fotografia z archívu Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene

vo Zvolene v známosť vziať a poveriť ju ďalšim pojednávaním v predmetnej záležitosti, aby Vysoká škola lesnícka a drevárska bola pre mesto Zvolen zabezpečená a urobené boly všetky možné opatrenia na umiestnenie tak školy ako aj profesorského zboru. Zároveň uzniesla sa rada MNV odoslať Československej vláde, Sboru povereníkov a ústrednému výboru KSS ďakovný telegram z príležitosti vyhliadnutia mesta Zvolen za sídlo predmetnej školy. Vypracovaním textu telegramu poveruje sa prednosta I. referátu MNV vo Zvolene. Konečne rada MNV vo Zvolene splnomocňuje predsedkyňu MNV, aby v predmetnej záležitosti v páde potreby podnikla pracovnú cestu a previedla intervenciu na príslušných Ústredných úradoch, po prípade pribraním ďalších členov delegácie.“

Treba podotknúť, že pani Margita Wágnerová sa pustila do plnenia uznesenia rady MNV s mimoriadnym odhodlaním a nasadením.

Ako sama často uvádza bolo jej veľkou osobnou ambíciou a želaním, aby sa Zvolen stal vysokoškolským mestom. Diplomacia mesta Zvolen a neustávajúca aktivita M. Wágnerovej nakoniec vyústila do spomínaného nariadenia vlády č. 30/52 a Vysoká škola lesnícka a drevárska prišla do Zvolena.

Dalo by sa povedať, že do histórie Technickej univerzity vo Zvolene odvážnym a vážnym spôsobom, okrem mnohých mužov, zasiahli dve ženy „vo funkciách“ – imperátorka Mária Terézia (Maria Theresa Walburga Amalia Christina von Habsburg) a predsedníčka MNV vo Zvolene Margita Wágnerová, ktorá pokiaľ mohla vždy sa zaujímala o jej problémy a snažila sa pomáhať a ktorej srdcovou záležitosťou univerzita ostala dodnes.

12

Číslo 6 / ročník XV. / osobitné vydanie

Univerzitné noviny

september 2007

9

JUBILEÁ Budova Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, v ktorej sídlili lesnícke odbory, slávnostne otvorená v roku 1892 Fotografia z archívu Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene

Dnešná podoba Fritzovho domu v Banskej Štiavnici

Objekt Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice a sídlo niektorých ďalších pracovísk TU vo Zvolene (KOLP LF, CIT, CĎV).

Súčasné sídlo Technickej univerzityvo Zvolene. Hlavná budova postavená v rokoch 1977 - 1983 podľa návrhu architekta Vladimíra Dededčka.

Unikátna budova postavená v kubistickom štýle, na Slovensku veľmi zriedkavom.

Autorom architektonického návrhu bol významný pražský architekt Dr. Jaroslav Stockar Bernkopf. Projekt bol schválený v roku 1922. Výstavba začala 8. júla 1923 na pozemku, ktorý darovalo mesto vo výmere 23 191 m2 a v hodnote vtedajších 220 000 korún československých. Stavbu realizoval martinský staviteľ Jančárik a do užívania bola slávnostne odovzdaná 19. septembra 1926. Objekt bol určený Československému štátnemu reformnému gymnáziu Dr. Miloša Štefanoviča so sídlom vo Zvolene.

V svojej dobe a pre svoj účel to bola jedna z najmodernejších budov na Slovensku.

Disponovala trinástimi učebňami, kresliarňou, rysovňou, odbornými kabinetmi – špeciálnymi učebňami pre prírodopis, fyziku, chémiu, telocvičňou, učiteľskou knižnicou, hovorňou, zborovňou...

Počas SNP bola budova gymnázia sídlom vojenskej nemocnice povstaleckých vojsk.

Nemecké vojská ju obsadili 26. októbra 1944 a tiež tu zriadili vojenskú nemocnicu.

Túto funkciu plnila aj po skončení Druhej svetovej vojny a liečení tu boli sovietski a rumunskí vojaci. V roku 1952 sa na základe dohody medzi mestom Zvolen, rektorom VŠLD, riaditeľstvom gymnázia a na základe súhlasu povereníctva školstva stala sídlom Vysokej školy lesníckej a drevárskej, od roku 1992 Technickej univerzity vo Zvolene.

Technická univerzita vo Zvolene je významným a aktívnym činiteľom akademického života Slovenska. Má dôležité a nezastupiteľné miesto v systéme vysokého školstva Slovenskej republiky a výraznú pozíciu v medzinárodnom vedeckom a vzdelávacom priestore. Ako jediná univerzita na Slovensku je orientovaná na vedeckovýskumnú činnosť a vzdelávanie odborníkov v komplexe les – drevo – produkt – životné prostredie.

V roku 2007 si pripomíname dve významné jubileá – 200 rokov lesníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku a 55 rokov lesníckeho a drevárskeho vysokého školstva vo Zvolene.

Prvé výročie súvisí so zriadením Lesníckeho ústavu pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v roku 1807 a druhé s usídlením novozriadenej Vysokej školy lesníckej a drevárskej v meste Zvolen v roku 1952.

História Technickej univerzity vo Zvolene, nesúcej v rokoch 1952 až 1992 názov Vysoká škola lesnícka a drevárska nie je priamočiara a jednoduchá, ale je skutočne bohatá a pestrá.

Banskoštiavnické obdobie Prvou školou, ktorá náplňou vyučovaných predmetov znamenala zakoreňovanie Technickej univerzity vo Zvolene v histórii vysokého školstva bolo vyššie učilište – Praktická škola (Praktische Lehreschule) v Banskej Štiavnici, vytvorená rozhodnutím Dvorskej komory vo Viedni v roku 1762 z pôvodnej štiavnickej Baníckej školy (Bergschule) vedenej významným slovenským polytechnikom Samuelom Mikovínim (1686 – 1775) a ktorá vznikla už v roku 1735.

Viedenská dvorná komora sa rozhodla zvýšiť úroveň spomínanej vyššej praktickej školy a tak gróf František Kolowrath Nowohradský, prezident finančnej a baníckej komory vo Viedni, predložil 16. marca 1770 panovníčke Márii Terézii návrh na zriadenie baníckej školy – akadémie – v Banskej Štiavnici, vyššej ako bola doteraz. Panovníčka schválila tento návrh 3. apríla toho istého roka a súčasne v tomto schválení osobne nariadila, aby sa pri vyučovaní venovala žiaduca pozornosť lesníctvu, lebo ako uviedla: „táto znalosť je pre baníctvo nepostrádateľná.“ Súčasne s povýšením Praktickej školy na Banícku akadémiu (Berg-Academie zu Schemnitz) bola zriadená Katedra baníctva, banského práva a lesného hospodárstva. Štúdium na akadémii bolo trojročné a vyučovalo sa po nemecky. Rok 1770 pokladáme za počiatok lesníckej výučby u nás. Profesorom na Katedre baníctva, banského práva a lesného hospodárstva bol od septembra 1770 Krištof Traugot Delius (1728–1779). Po jeho odchode sa stal prednášateľom lesníctva Tadeáš Peithner z Prahy.

Vznik Baníckej akadémie sa časovo zhoduje s obdobím, keď vstúpil do platnosti lesný poriadok Márie Terézie, ktorý sa stal významným medzníkom vo vývoji slovenského lesníctva. Ďalšie skvalitňovanie lesníckej výučby v Banskej Štiavnici súvisí so vznikom samostatného Lesníckeho ústavu (Forst Institut) a s profesorom Henrichom Davidom Wilckensom. Dňa 30. augusta 1807 vydal cisár František I. nariadenie o vytvorení samostatného a verejného Lesníckeho ústavu (Forst Institut) pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici a tento deň je považovaný za dátum zrodu lesníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku. Profesor H. D. Wilckens (1763–1832) bol prvým vedúcim ústavu. Za čias jeho pôsobenia

získala akadémia od komorskej správy školský les s výmerou 1 287 ha v okolí Sklených Teplíc. Po profesorovi Wilckensovi sa ústavu ujal profesor Rudolf Feistmantel (1805–1871), lesný inžinier z Viedne.

Na ústave pôsobil dvanásť rokov (1835–1847). Vypracoval učebný plán, v ktorom dôraz položil na lesnícku aplikáciu prírodných vied a dôkladnejšie sa venoval zvládnutiu lesohospodárskych činností.

Do výučby zaradil ochranu lesa v rámci lesníckych prírodných vied.

Podarilo sa mu získať školské polesie v Kysihýbli s výmerou 205 ha na študijné účely. Počas Feistmantlovho pôsobenia bola v Banskej Štiavnici roku 1836 založená aj botanická záhrada. Roku 1846 sa uskutočnila reorganizácia Baníckej akadémie. Bola premenovaná na Banícku a lesnícku akadémiu v Banskej Štiavnici (Bergund ForstAcademie zu Schemnitz). V Banskej Štiavnici prebiehal aj pestrý študentský spoločenský život. Študenti sa združovali v rámci študentskej obce Steingrüben, kde si volili študentského richtára a ďalšie predstavenstvo. Od roku 1845 tu pôsobil akademický spolok (Slavisch-Bohmische Gesellschaft), ktorého členmi boli aj slovensky cítiaci študenti banskoštiavnického lýcea. Organizovali sa salamandre, skok cez kožu (prijímanie do stavu baníckeho) a i.

Vznikla tu tradícia zelených maturitných stužiek, študentská pieseň Gaudeamus igitur bola hymnou voľného študentského združenia Buršenšaft. Z ďalších významných skutočností spomenieme, že v roku 1854 bola založená Horná botanická záhrada s výmerou 1,5 ha ako ďalší významný dendrologický objekt. Roku 1867 rakúskomaďarským vyrovnaním sa zavŕšila etapa nemeckej výučby na akadémii. Značná časť študentov Štiavnicu opustila. Navyše sa v posledných desaťročiach devätnásteho storočia začali čoraz častejšie ozývať hlasy požadujúce premiestnenie akadémie, najčastejšie do Budapešti. Roku 1904 bola Banícka a lesnícka akadémia premenovaná na Vysokú školu banícku a lesnícku. Prvé obdobie vývoja lesníckeho a neskôr aj drevárskeho vysokého školstva na Slovensku môžeme nazvať tiež banskoštiavnickou.

Zavŕšila sa v období konca prvej svetovej vojny. Zo strany profesorov slovenského pôvodu nebolo dosť politickej vôle, aby sa postavili za zachovanie Vysokej školy baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici, a tak na príkaz maďarskej vlády počas obsadenia Banskej Štiavnice maďarským vojskom presťahovali väčšinu zariadenia Vysokej školy v decembri 1918 do Budapešti a v marci 1919 definitívne do Šoprone.

10

Číslo 6 / ročník XV. / osobitné vydanie

Predzvolenské obdobie

Situácia okolo formovania vysokého lesníckeho školstva v novej Československej republike sa vyvinula tak, že už 10. marca 1919 otvorili lesnícke oddelenie na poľnohospodárskom odbore Českej techniky v Prahe. Ďalším mestom, kde bolo možné študovať lesníctvo, sa stalo Brno, kde v roku 1919 vzniká tiež samostatná štátna vysoká škola poľnohospodárska. Pre celé obdobie prvej republiky je charakteristické úsilie slovenskej politickej reprezentácie o vytvorenie vysokej školy technickej na Slovensku. Vavro Šrobár na základe rozhodnutia ministerskej rady poveril Michala Ursínyho, profesora na českej technike v Brne, vytvárať organizačné predpoklady na založenie slovenskej techniky. M. Ursíny vypracoval návrh zákona a dôvodovú správu a v januári 1920 ich predložil V. Šrobárovi a Klubu slovenských poslancov. V roku 1928 bol vypracovaný druhý zákon o zriadení vysokej školy technickej v Košiciach.

Ani jeden z týchto zákonov parlament neschválil, napriek tomu, že ministrami školstva boli počas prvej ČSR Slováci: V. Šrobár, I. Markovič, M. Hodža, A. Štefánek a I. Dérer. Dlhotrvajúce úsilie Slovákov o vlastnú vysokú školu technickú vláda ČSR akceptovala a v roku 1937 schválila vytvorenie Vysokej školy technickej M. R. Štefánika v Košiciach. Skôr než začala fungovať však ČSR prišla na základe Viedenskej arbitráže o Košice a pracoviská novej školy sa museli sťahovať do Prešova a Turčianskeho Sv. Martina. Nakoniec však bola v roku 1939 zriadená Slovenská vysoká škola technická v Bratislave. Vládny návrh č. 236 zo septembra 1939 ustanovil na SVŠT aj Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva. Po skončení druhej svetovej vojny, v snahe vyrovnávať jestvujúce markantné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska rozhodla vláda o posilnení vo viacerých smeroch zaostávajúceho východného Slovenska.

Slovenská národná rada rozhodla nariadením č. 48 z 25. apríla 1946 o umiestnení Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva (VŠPLI) do Košíc. Škola začala svoju pôsobnosť na jeseň 1946. K vysokej škole patril školský lesný majetok v Smolníckej Hute (6 935 ha) a polesie Čermeľ v blízkosti mesta (1 101 ha). Štúdium bolo štvorročné a malo v podstate takú osnovu, aká bola na SVŠT a českých vysokých školách. Po roku 1948 pribudli spoločenskovedné predmety a vojenská príprava.

V povojnových rokoch sa ako dôsledok intenzívneho budovania stále naliehavejšie objavovala potreba vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v oblasti spracovania dreva. Už v období bratislavského lesníckeho štúdia vznikol Ústav mechanickej technológie dreva, ktorý bol ďalej rozšírený na Ústav chemickej a mechanickej technológie dreva. Dozrela situácia pre vytvorenie nového typu vysokoškolského štúdia: drevárskeho inžinierstva.

Roku 1949 vytvorili na lesníckom odbore VŠPLI drevárske oddelenie, ktoré malo svoj štvorročný študijný plán. Toto oddelenie sa stalo základom pre vytvorenie Drevárskej fakulty vo Zvolene v roku 1952. Lesnícke štúdium trvalo v Košiciach šesť rokov (1946–1952) a pripravilo 339 absolventov, priemerne 56 ročne.

Zvolenské obdobie Intenzívny rozvoj takmer všetkých hospodárskych odvetví na Slovensku po II. svetovej vojne kládol stále väčšie nároky na prísun mladých, dobre odborne pripravených pracovných síl. Zároveň tu bola i snaha vlády prekonávať ekonomickú a kultúrnu nerovnosť vo vývoji jednotlivých regiónov Slovenska, k čomu mohlo významne prispieť aj rovnomernejšie rozmiestnenie vysokých škôl na našom území. Tieto i ďalšie nespomenuté dôvody viedli vládu ČSR, aby v roku 1952 prijala uznesenie č. 30/52, na základe ktorého bola Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach zrušená a z jej dvoch fakúlt vznikli dve samostatné vysoké školy: Vysoká škola poľnohospodárska, ktorá bola umiestnená do Nitry, a Vysoká škola lesnícka a drevárska umiestnená do Zvolena. Tak sa stal Zvolen vysokoškolským mestom s významnou lesníckou a drevárskou komunitou. Drevárska fakulta mala celoštátnu pôsobnosť - pre celú

Univerzitné noviny ČSR. Presťahovanie a zriaďovanie vysokej školy sa neobišlo bez ťažkostí.

Materiálne vybavenie školy bolo veľmi skromné. Zhoršili sa materiálne podmienky i personálne zabezpečenie. Školský rok 1952–1953 začínal v núdzových podmienkach. Ubytovanie študentov bolo v provizóriách.

Výučba sa realizovala v budove bývalého reálneho gymnázia na ul. T. G. Masaryka. Prvým rektorom VŠLD bol prof. František Papánek (1952– 1955), prvým dekanom Lesníckej fakulty doc. Ing. Pavel Višňovský (1952 až 1955), na Drevárskej fakulte bol dekanom doc. Ing. Víťazoslav Sprock (1952–1955). V školskom roku 1952/1953, ktorý bol prvým rokom VŠLD vo Zvolene, mala Lesnícka fakulta 4 katedry, Drevárska 3 a pri rektoráte boli 4 spoločné katedry. Na celej škole vtedy pôsobilo 54 pedagogických pracovníkov, z toho 3 pro-fesori, 6 docentov, 45 odborných asistentov, 67 ostatných hospodársko-technických pracovníkov, 37 pracovníkov v študentskom domove a v menze. V tomto roku mala škola 486 poslucháčov na obidvoch fakultách. Učebné praxe lesníkov sa uskutočňovali na polesí Kyslinky v obvode bývalej Správy lesného hospodárstva Vígľaš. Drevárska fakulta zabezpečovala prevádzkové a technologické cvičenia priamo v závodoch drevárskeho priemyslu. Skromné materiálne podmienky, ktoré škola mala k dispozícii v prvých rokoch pôsobenia vo Zvolene, sa postupne zlepšovali. Výnosom Povereníctva školstva vied a umení v Bratislave z 18. decembra 1952 bola vo Zvolene zriadená Štátna študijná knižnica. Pre praktickú výučbu a výskum bolo zriadené roku 1958 fakultné lesné hospodárstvo, neskoršie Školský lesný podnik VŠLD (ŠLP), ktorý sa svojím vybavením dostal na dobrú úroveň. Obhospodaroval vyše 7 000 ha lesnej pôdy. Študentský domov Ľudovíta Štúra s kapacitou 600 lôžok a slobodárne boli postavené v rokoch 1958–1962, štvrtý pavilón študentského domova slúžil do roku 1983 ako základný objekt Drevárskej fakulty VŠLD. Budova telocvične pri Lesníckej fakulte bola postavená roku 1969. Nepostačujúce ubytovacie priestory pre študentov sa vylepšili postavením provizórnej študentskej ubytovne na dvore Študentského domova roku 1970. Celoškolský význam mali vývojové dielne a laboratóriá, ktoré boli dané do používania roku 1972. V ich priestoroch bol umiestnený aj Ústav výpočtovej techniky. Zlepšilo sa aj priestorové vybavenie ŠLP, ktorý mal od roku 1974 sídlo v dočasnom pavilóne pri budove rektorátu. V roku 1988 sa riaditeľstvo ŠLP presťahovalo do novej budovy na Študentskej ulici. Moderný školský internát VŠLD v mestskej časti Záho-nok bol sprevádzkovaný roku 1988. V rokoch 1977–1983 sa stavala nová hlavná budova VŠLD. Učiť sa v nej začalo na jeseň 1984. Definitívne riešenie otázky ubytovania študentov bolo zabezpečené výstavbou moderného študentského domova na Barinách v rokoch 1990–1993. Roku 1996 získala Technická univerzita budovu pre Fakultu environmentálnej a výrobnej techniky na Študentskej ulici. Fakulta ekológie a environmentalistiky, ktorá bola zriadená s účinnosťou od 1. 10. 1991, získala vyučovacie priestory v Banskej Štiavnici od Stredného lesníckeho odborného učilišťa a sťahovala sa tam v rokoch 2000–2001. V roku 2006 sa vrátila späť do Zvolena, do priestorov v objektoch a areáli univerzity. Rozhodnutím Národnej rady SR bol dňa 17. decembra 1992 prijatý zákon č. 26/1992 Zb. o zmene názvu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene na Technickú univerzitu vo Zvolene. Aspekt integrácie slovenských VŠ do európskeho systému a ich transformácie viedli k vytvoreniu Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky, ktorá začala svoju činnosť 1. septembra 1996. Fakulta vyplnila medzeru vo vzdelávaní vysokoškolských odborníkov pre zabezpečovanie ekologicky prijateľnej techniky v súlade so svetovými trendmi i ekologickými normami Európskej únie. Rok 2002 vstúpil do histórie TU vo Zvolene významnými zmenami. Od 1. apríla 2002 nadobudli účinnosť nové zákony týkajúce sa vysokého školstva na Slovensku, predovšetkým zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. Kým predchádzajúci zákon o VŠ č. 172/1990 Zb. navrátil najmä akademické slobody, nový zákon o VŠ pokračoval v reformách, okrem iného povinným zavedením 3-stupňového vysokoškolského vzdelávania a Európskeho kreditného systému (European Credit Transfer System – ECTS), ale aj ekonomickou samostatnosťou vysokých škôl. Dňom 31. marca 2002 prestala TU vo Zvolene existovať ako štátna rozpočtová organizácia a od 1. apríla 2002 sa stala verejnou vysokou školou.

Spracované podľa podkladov doc. Ing. P. Zdychu, CSc. a Ing. J. Urgelu, CSc.

september 2007

11

Rektori Vysokej školy lesníckej a drevárskej a Technickej univerzity vo Zvolene

V roku 1952, keď univerzita začala pôsobiť vo Zvolene viedol ju ako rektor - Prof. JUDr. RNDr. Ing. František Papánek. Spolu s ním sa na čele univerzity vystriedalo 11 popredných odborníkov z oblasti lesníctva a drevárstva, boli to: prof.

JUDr. RNDr. Ing. František Papánek , (1952 – 1955), prof. Ing. Víťazoslav Sprock (1955 – 1962), prof. Ing. Eligius Hromada, CSc., (1962 – 1965), prof. Ing. Pavel Višňovský (1965 – 1969), prof. Ing. František Setnička (1969 – 1971), akademik, Dr. h. c. prof.

Ing. Adolf Priesol, DrSc. (1971 – 1990), prof. Ing. Vilém Štefka, CSc. (1990 – 1994), prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc., člen korešpondent SAV (1994), Dr. h. c. prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc. (1995 – 2001), prof. h. c. prof. Ing. Mikuláš Šupín, CSc. (2001 – 2004), prof. Ing. Ján Tuček, CSc. (2004 – doteraz).

Rektori Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach

Prvým rektorom vymenovaným na čelo VŠPLI v Košiciach bol profesor Ing. Samuel Kriška, ktorý túto funkciu vykonával v rokoch 1945 a 1946. Ďalšími rektormi VŠPLI boli: profesor RNDr. Martin Novacký (1946 – 1948), profesor Dr. Ing. Gligorij Chomkovič (1948 – 1949), profesor Ing. Róbert Binder (1949 – 1950) a profesor JUDr. RNDr. Ing. František Papánek (1950 – 1952), ktorý bol aj prvým rektorom Bývalý rektor prof. Marčok preberá jubilejnú medailu z rúk súčasného rektora prof. Tučeka Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene.

Stručná chronológia míľnikov histórie Technickej univerzity vo Zvolene 1762 - Praktická škola v Banskej Štiavnici 1770 - Banícka akadémia v Banskej Štiavnici 1807 - Lesnícky ústav pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici 1846 - Banícka a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici 1904 - Vysoká škola banícka a lesnícka v Banskej Štiavnici (zaniká v roku 1918) 1946 - Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach 1952 - Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene

- 1952 Štátna študijná knižnica, dnes Slovenská lesnícka a drevárska knižnica

- 1953 Študentský domov a jedáleň Ľ. Štúra

- 1958 Školský lesný závod, dnes Vysokoškolský lesnícky podnik

- 1965 Arborétum Borová hora

- 1968 Edičné stredisko VŠLD, dnes Vydavateľstvo Technickej univerzity

- 1969 Výpočtové stredisko VŠLD, dnes Centrum informačných technológií

- 1971 Vývojové dielne a laboratóriá

- 1991 Fakulta ekológie a environmentalistiky 1992 - Technická univerzita vo Zvolene

- 1996 Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky

- 1999 Ústav cudzích jazykov

- 1999 Ústav telesnej výchovy a športu

- 2004 Centrum ďalšieho vzdelávania