Sector Magazín 89 by Sector.sk

#89

FOR HONOR HORIZON: ZERO DAWN, RESIDENT EVIL 7 SNIPER ELITE 4, HALO WARS 2, NIOH SOUND BLASTERX KATANA, JOHN WICK 2

PREVIEW INTERVIEW S CD PROJEKTOM DAYS OF WAR

RECENZIE FOR HONOR RESIDENT EVIL 7 SNIPER ELITE 4 HALO WARS 2 SUPER MARIO RUN WAR THUNDER NIOH GRAVITY RUSH 2 EURO TRUCK SIMULATOR 2: VIVA LA FRANCE EAGLE FLIGHT MOTO RACER 4 DRAGON QUEST BUILDERS HORIZON: ZERO DAWN 2

TECH SOUND BLASTER X KATANA ROCCAT KOVA ROCCAT CROSS NOKIA 3310 PREDSTAVENÁ GTX 1080Ti OHLÁSENÁ

VYDÁVA

FILMY

SECTOR s.r.o.

ŠÉFREDAKTOR Peter Dragula

REDAKCIA

JOHN WICK 2 50 ODTIEŇOV TEMNOTY LIEK NA ŽIVOT RE: POSLEDNÁ KAPITOLA

Branislav Kohút Matúš Štrba Vladimír Pribila Jaroslav Otčenáš Michal Korec Juraj Malíček

LEGO BATMAN

Ján Kordoš Tomáš Kuník Táňa Matúšová Články nájdete na www.sector.sk

PREVIEW

INTERVIEW AKÝ JE CD PROJEKT PO ROZLÚČKE SO ZAKLÍNAČOM? MATÚŠ ŠTRBA

Pre CD Projekt Red minulý rok skončila jedna dlhá epocha. Expanziou Krv a víno dali zbohom Geraltovi zo série Zaklínač a aj keď sa s ním ešte okrajovo stretneme vo free2play kartovej hre Gwent, autori sa už sústredia na iné výzvy, ktoré pred nimi ležia. Ako vnímajú cestu, ktorú za posledné roky prešli a na čo sa tešia v budúcnosti? Na tom nám odpovedal Matthew Steinke. Mohol by si sa nám stručne predstaviť? Volám sa Matthew Steinke a pracujem ako vedúci technický dizajnér v CD Projekt Red. Takže cesta je na konci. Ako vnímaš vývoj série Zaklínač, keď už máte za sebou expanzie? Pre mňa vlastne bola práca na expanziách rovnako a možno aj viac zábavná ako práca na základnej hre. Ponúkli rozdielny príbeh, ktorý sme sa snažili vyrozprávať a aj ľudia boli spokojní s tým, čo robíme. Bolo cítiť vášeň ku knihe, príbehu, ku Geraltovi, ale aj ďalším postavám ,ako Ciri, Triss, Yennefer. Naozaj sme sa snažili priviesť túto fikciu k životu. Expanzie nie sú len o dobrodružstve, ale ak si zoberieme Srdcia z kameňa, sú tam aj rôzne druhy skúmania a vyšetrovania, úžasný príbeh, ktorý sa postupne odhaľuje, ale tiež dokážete stráviť hodiny na tej svadbe... Nechcem o tom ale príliš veľa prezrádzať, ak ste to ešte nehrali. To všetko ale ponúka zaujímavý kontrast oproti tomu známemu lovcovi monštier. Vidíte ľudskú časť Geralta, v ktorej investuje veľa času do toho, aby bol človekom, vníma všetky ostatné časti a aspekty svojho života. Pre mňa osobne to bolo niečo očarujúce a zároveň čosi, čo je v ostrom kontraste s často vojnovými scenármi, ktoré zažívate v pôvodnej hre. Pokračuje to v expanzii Krv a víno, kde sa dostávate do tajomného regiónu Toussaint. Vidíte tam hlavné mesto, taktiež fantastické taliansko-francúzske scenérie s pestrou farebnou paletou a saturovanými tónmi. Už len vizuálne je to také veľmi odlišné od pôvodnej hry. Navyše tu máte možnosť kupovať domy, získať masívne upgrady vylepšujúce zbroj a aj rôzne vzhľady postavy.

A toto všetko tiež využíva základy pôvodnej hry, ale Keď už si spomenul tie vedľajšie úlohy, BioWare robí ju ešte lepšou pridaním nových herných možností, nedávno vyhlásili, že sa v Mass Effect: Andromeda nových úprav a umožní vám vyrozprávať príbeh, ktorý inšpirovali práve Zaklínačom. Čo si o tom myslíš? chcete. Myslím si, že to je veľká chvála pre nás. BioWare je Čo máš ty osobne najradšej na treťom Zaklínačovi? fantastická spoločnosť a vždy prináša kvalitné hry, takže si myslím, že aj toto bude výborné a prajem jej Pre mňa osobne sú to určite kvality otvoreného sveta. len to najlepšie. To je pravdepodobne aj jedna z najvýraznejších zmien oproti predchádzajúcim hrám v sérii. Teraz môžete ísť Myslíš si, že ešte zostali nevypovedané príbehy zo tam, kam len chcete. Kde len dovidíte, môžete nájsť zaklínačovho sveta, ktoré by ste mohli nejaké dobrodružstvo. Je v tom veľké úsilie a naozaj vyrozprávať? sme spravili veľa pre to, aby to nebol len otvorený To dúfam. Teraz je tu pre náš šanca pohnúť sa vpred svet, ale žijúci a „dýchajúci" herný zážitok. Kamkoľvek v odlišných aspektoch rozprávania príbehu. sa vyberiete, tam vás čaká divočina, rôzne monštrá, Pripravujeme titul Gwent, ktorý vyjde čoskoro. Je to taktiež tam získate silné mutagény, ktoré môžete vlastne kartová hra, ktorá bola pôvodne len súčasťou zapracovať do svojej alchýmie a poskytnú vám výhodu pôvodnej hry so zaklínačom. Teraz ale bude voči silnejším monštrám, proti ktorým bojujete. Je tam samostatnou, dalo by sa povedať eSportovou hrou, množstvo detailov, ktoré vás nielen držia v príbehovej v ktorej si môžete užiť samostatnú kartovú hrateľnosť. línii, ale chcete hrať a zažiť viac napríklad vo vedľajších úlohách. Všetko tu má zmysel, všetko vás ťahá ďalej, Navyše pripravujeme aj Cyberpunk 2077, ktorý sa dokonca by som povedal, že vstupujete hlbšie do uberá novým a sviežim smerom a všetci sa na to králičej nory. To je podľa mňa to najlepšie na strašne tešíme. Zaklínačovi 3.

Aj tak ale ako fanúšik Zaklínača rozhodne dúfam, že využijeme možnosť vrátiť sa k značke a vyrozprávame ďalšie príbehy, aby v budúcnosti mali hráči viac obsahu na hranie a viac dôvodov vrátiť sa späť a užiť si to, čo značka už predtým ponúkla.

Zažijeme pri hraní Cyberpunku nejaké známe pocity zo Zaklínača?

Známym pocitom bude určite rozprávanie fantastického príbehu, skutočne sa budete cítiť ako súčasť tohto univerza. Obávam sa ale, že okrem toho nemôžem Keď sa obzrieš späť, sú tu nejaké veci, ktoré by si prezradiť veľa detailov o tom, čo chceme dosiahnuť. Ale spravil inak? som si istý, že všetko, čo očakávate od CD Projekt Red, rovnaké kvality, zábavu a dobrodružstvo, ktoré ponúkol (smiech) Ten zoznam je dlhý. Áno, ale myslím si, že každý Zaklínač 3, prinesie aj Cyberpunk - ak nie lepšie. z tímu je veľmi pyšný na to, čo sme vytvorili. Osobne hry považujem za umenie a myslím, že práve Leonardo da Myslíš si, že má Cyberpunk potenciál stať sa rovnako Vinci raz povedal, že umenie nikdy nie je dokončené, je veľkou sériou ako Zaklínač? len opustené. A ako vývojári máme obmedzenia termínmi Dúfam v to. Neviem, či to môžem posúdiť. Sústredím sa alebo rozsahom hry a skôr či neskôr tu je síce viac vecí, na herný dizajn, nie na dlhovekosť značky, ale rozhodne ktoré by sme chceli spraviť, ale príde čas, kedy je dúfam, že vytvoríme niečo kvalitné, čo si komunita potrebné dať hru do krabičky a uistiť sa, že komunita zamiluje a dostaneme šancu priniesť viac. dostane niečo, čo si môže užiť. A v tom bode je treba ísť ďalej a skúsiť niečo iné. Takže je tu vždy niečo, čo by som Povedal by som, že môj najvyšší cieľ je vytvoriť niečo rád spravil, pridal nové príbehy, ktoré by sme také, vďaka čomu sa hráči doma nebudú vedieť rozpovedali, veci, čo by sa dali vyrobiť, no na toto sme rozhodnúť, či chcú ešte viac Zaklínača, alebo viac nemali čas. Cyberpunku. To by bol pre mňa najlepší výsledok. Kto je tvoja najobľúbenejšia postava zo Zaklínača? U mňa je asi Bloody Baron jednou z najzaujímavejších postáv. Nie je jedným z protagonistov, je vedľajšou postavou, ale hĺbka jeho postavy, čas, ktorý s ním strávite, zmení váš pohľad na neho. Najskôr k nemu pristupujete s odstupom, neviete, čo si máte myslieť, ale nakoniec, v závislosti od konca, ktorý zažijete, vám môže aj trochu chýbať. Je to rozhodne veľmi špeciálny vzťah. Naučil vás vývoj Zaklínača 3 niečo nové, z čoho sa poučíte pri Cyberpunku? Určite. Ja som vždy pracoval na 3rd person akčných adventúrach, ale skôr lineárnych. Takže pracovať na nelineárnom zasadení v otvorenom svete prinúti rozmýšľať nekonvenčne, z inej perspektívy. Musíš zmeniť spôsob, akým pristupuješ k problémom a tiež spôsob, akým hráčom poskytneš riešenie. Takže určite som sa na Zaklínačovi naučil veľa a dúfam, že všetky veci, ktoré som sa naučil, dokážem zužitkovať v Cyberpunku.

DAYS OF WAR NÁVRAT NA OMAHA BEACH PC / DRIVEN ARTS / AKČNÁ MULTIPLAYEROVKA TOMÁŠ KUNÍK

Po období, v ktorom sa veľkí aj menší vývojári hnali do budúcnosti s cieľom vytvoriť tú najoriginálnejšiu sci-fi prestrelku, nastal dopyt po kvalitných hrách z prvej či druhej svetovej vojny. Ako sa hovorí, história sa opakuje, a síce všetci dúfame, že spomínané vojny sa už opakovať nebudú, ale proti hrám z tohto obdobia nič nemáme. Fikcie bolo dosť a treba si opäť pripomenúť to, čo sa stalo. Niečo také si pravdepodobne povedali aj vývojári zo štúdia Driven Arts, ktorí už dlhšiu dobu pracujú na hre Days of War zameranej práve na boje z druhej svetovej vojny. Titul, v ktorom sa postavíme na dobre známe bojiská, je už niekoľko dlhých mesiacov v príprave. No len nedávno sa autori odhodlali ponúknuť Early Access verziu na Steame, kde sa budú snažiť získať pozornosť hráčov a hru spolu s ich pomocou ju dotiahnuť do zdarného konca. Days of War je vo verzii s predbežným prístupom od konca januára. Odvtedy ubehlo niekoľko týždňov a autori do hry priniesli hneď niekoľko aktualizácií, ktorými opravovali menšie či väčšie chyby, prípadne dolaďovali rôzne drobnosti, a to od UI, cez mapy, optimalizáciu, upravovanie zbraní, až po FOV. S takýmito častými zmenami musí v rozpracovanej hre každý počítať, kedže neustála aktivita vývojárov je pri komunikácií s hráčmi, ktorí už boli ochotní investovať svoje vlastné peniaze, naozaj nutná. Days of War je čisto multiplayerová záležitosť, v hre teda nenájdete žiadnu kampaň ani nič podobné a pripravte sa čisto na boj proti skutočným hráčom. Tvorcovia chcú vo finále dosiahnuť čo najlepšiu atmosféru bitiek z druhej svetovej vojny na historických mapách a vo všeobecne známych prostrediach. Tie si navyše hráči budú môcť vytvárať sami a zdieľať s ostatnými v bitkách 16 vs.16. Aktuálne sa teda počíta maximálne s 32 hráčmi na jednej mape, čo nie je práve najviac, no z pohľadu veľkosti máp je to dostatočný počet. Aj keď je, samozrejme, možné, že sa to zmení, a to by hre určite prospelo - nielen po hernej stránke, ale aj z pohľadu atraktivity.

Samotné boje sú odvodené od režimov hry. Aktuálne sa v hre nachádzajú dva - Detonation a Domination. Z názvu už asi tušíte, o čo ide. Každopádne v režime Domination sa proti sebe postavia dva tímy, ktoré musia obsadzovať body na mapách. Tieto body sú označené znakom krajiny, za ktorú hráte, čiže momentálne ide o Nemecko a Spojené Štáty Americké. Po zvolení krajiny si musíte vybrať jedného z deviatich typov vojakov, od snajpera, cez podporu, až po útočníka. Tím, ktorý obsadí všetky body ako prvý, vyhráva. Princíp hry je jednoduchý, no v spojení s historickými zbraňami a prostredím ide o poriadnu výzvu. Do rúk nedostávate žiadne inteligentné zbrane a špeciálne zariadenia, ale napríklad iba obyčajnú MP44, klasický granát alebo dymovnicu. Pomôcť si tak musíte sami taktikou a presným mierením. Najmä automatické zbrane majú veľmi silný spätný ráz, takže udržať ich pri mierení na cieľ nie je vždy jednoduché a vyžaduje to aspoň krátky tréning pre správny odhad. Druhým spomínaným režimom je Detonation, v ktorom sa taktiež postavia proti sebe dva týmy, no na mapách sú

PC / THUNDER LOTUS GAMES / ARKÁDA

tentokrát označené body, ktoré musíte súperovi odpáliť, pričom ten ich, samozrejme, musí brániť. Spravidla ide o taktické body, ktoré nepriateľský tím dobre stráži a zničiť ich nie je vôbec jednoduché. Každopádne ak už máte čistú cestu, stačí, ak k danému objektu prídete a bombu pripevníte a aktivujete. Následne hra dáva súperom pár sekúnd čas na zneškodnenie a bomba zvyčajne detonuje. Na začiatok ide o podarené módy, no jednoznačne ich musí pribudnúť viac. Podobná situácia je aj sa mapami. Momentálne sa v hre nachádzajú tri, pričom jedna z nich je dobre známa pláž Omaha. Všetky sú veľkosťou približne rovnaké, no jednoznačne by mohli byť väčšie. S tým súvisí aj dizajn máp, ktorý by mohol byť ich zväčšením o niečo sofistikovanejší. Teraz doslova pozostávajú iba z pár uličiek a menších úkrytov v interiéroch okolitých domov, ktoré nie celkom postačujú pre vytvorenie správnej atmosféry, tempa a v podstate aj napätia, ktoré by takýto typ hry rozhodne mal mať.

Síce po chvíľke viete približne odhadnúť veľmi dobré pozície a rizikové miesta, po ktorých by ste sa nemali pohybovať, no aspoň o tretinu väčšie mapy by určite neuškodili. Na tomto aspekte skrátka budú musieť tvorcovia zapracovať. Z ďalších nedostatkov by som vypichol zvuky zbraní, ktoré vôbec nie sú kvalitné a v mnohých prípadoch sú až otravné. Z každej strany totiž počúvate podobné monotónne efekty sprevádzané výbuchmi granátov, čo vás zaskočí možno ešte skôr, ako sa vydáte na bojisko. Každopádne práve zvuky patria medzi tie veci, ktoré autori plánujú do plnej hry určite vylepšiť, takže určite bude zaujímavé sledovať, ako sa im to podarí. Z môjho pohľadu by sa mohli určite pozrieť aj na chôdzu, ktorá sa nezdá taká prirodzená ako v iných súčasných hrách. Čo by som ale určite spomenul je fakt, že počas môjho testovania hry bolo na serveroch strašne málo

hráčov. V podstate iba jeden server bol natoľko plný, aby sa hra dala normálne hrať. Ďalšie nedostatky sú skôr vizuálneho typu a zatiaľ ich nemá zmysel hodnotiť. Days of War po grafickej stránke vyzerá skôr podpriemerne, no ide len o ďalší prvok, ktorý sa zrejme v priebehu vývoja zlepší. Days of War je v súčasnej podobe hrou, ktorá má potenciál. Autori majú pekné plány do budúcnosti a splniť ich nie je vôbec nereálne. Po obsahovej stránke zatiaľ titul nevyniká, no aj tak dokáže zabaviť. Najväčšou slabinou je aktuálne menšia rozloha máp a nízky počet hráčov. Toto všetko sa však môže do vydania hry zmeniť k lepšiemu, a tak nám zostáva len čakať, či sa dočkáme výnimočnej multiplayerovej akcie z druhej svetovej vojny alebo len ďalšej priemernej hry.

RECENZIE

FOR HONOR SVET RYTIEROV, SAMURAJOV A VIKINGOV PC, XBOX ONE, PS4 / UBISOFT / AKČNÁ

Po uzatvorenom aj otvorenom beta teste tu máme premiéru novej hry od Ubisoftu plnej mečov, sekier a ďalších historických zbraní. Názov For Honor je vhodný, hoci bitky v hre sú v skutočnosti málokedy čestné, ale prinášajú pôžitok zo súbojov v stredoveku a poriadnu dávku násilia, pri ktorom doslova padajú hlavy. Je to jedna z hier, ktoré si rozhodne zaslúžia nálepku 18 +, a práve preto zláka aj mladších hráčov. No nie je zaujímavá len tým, že sa autori neštítia brutality a krvavých tiel. Sólo režim a kooperácia ako príprava na veľké zápasy Pri testovaní hráči skrížili meče v multiplayeri a mnohí záujemcovia sú zvedaví na to, ako dopadlo ťaženie v sólo režime. Hneď prvou dobrou správou je, že kampaň môžete hrať aj v kooperácii s ďalšími tromi hráčmi. Pred vami sa rozprestrie mapa krajiny, kde si môžete zvoliť sady misií za všetky tri prítomné frakcie stredovekých rytierov, Vikingov a samurajov. Optimálne je hrať v uvedenom poradí, pretože tvoria ucelený príbeh. Ten síce nie je veľmi originálny a nejde do hĺbky, ale príjemným spôsobom vás zoznámi s univerzom a hlavne jednotlivými bojovníkmi. Hoci nie všetkými. Spoznáte rôzne postavy, ich silné stránky aj slabiny. Niektoré sú mocné, ale pomalé, iné naopak veľa nevydržia, ale dokážu rýchlo rozdávať niekoľko rán za sebou. V každej časti príbehu si zvolíte nového hlavného hrdinu alebo hrdinku, avšak niektoré misie absolvujete s inými bojovníkmi z tej istej frakcie. Skutočne nečakajte komplikovaný dej, ide o priblíženie základných pohnútok a vzťahov frakcií a vytvorenie podhubia pre multiplayer. Musíte totiž počítať s tým, že For Honor je primárne multiplayerová hra, a tak jej nemožno zazlievať sotva 5-hodinovú kampaň. Tá je iba predohrou, ktorá ale dokáže skvele navnadiť na boje s inými hráčmi.

VYBERTE SI SVOJHO HRDINU Vzhľadom na to, že je singleplayer (kooperácia) iba akýmsi predskokanom, ponúka zaujímavú náplň a nápadité úlohy. Napríklad budete bojovať aj na ľade, ktorý pod vami praská a ak neprebehnete na pevnú zem, utopíte sa. To sa však dá využiť proti nepriateľovi - buď ho rovno sotíte to diery v ľade a je po ňom, alebo ho schmatnete a zahodíte.

BOJE VYŽADUJÚ SKILL Zažijete aj súboj v provizórnej aréne, kde vášmu oponentovi asistujú vlky. Spočiatku nevyzerajú agresívne, len sa prechádzajú, ale čoskoro zistíte, aké nepríjemné sú ich náhodné výpady. Hlavne keď ste práve uprostred bitky s húževnatým súperom. Mimovoľne mi to pripomenulo scénu z filmu Gladiátor, kde na hlavného hrdinu počas duelu vyskakovali tigre. Okrem toho zažijete aj krátku naháňačku na koni, kde musíte stínať okolitých jazdcov. Budete aj vypaľovať domy, aby z nich neliezli nepriateľské posily, chrániť baranidlo, kým sa nedostane k bráne, klásť jedovaté pasce a, samozrejme, bojovať s bossmi. Pasáže s rytiermi a Vikingmi sú dostatočne pestré, vo finále so samurajmi akoby už tvorcom dochádzal dych -

úlohy sa tam obmedzujú na prosté zabíjanie vybraných cieľov. Avšak je tam aj jedna originálna s agresívnym slonom. Popri povinných zadaniach môžete získať bonusy za zozbierané predmety z rozbitných nádob a preskúmané zaujímavé miesta v okolí. V ťažení využijete rôzne voliteľné schopnosti. Pred každou misiou si vyberiete dve. Môžu byť pasívne alebo sa aktivujú a priebežne obnovujú. Zlepšujú útok či výdrž bojovníka, zvýšia kapacitu života, dokonca aj umožnia pravidelne sa liečiť, čo je asi najužitočnejší doplnok. Na schopnosti sú určené dva sloty a do tretieho sa uloží predmet nájdený na bojisku s jedným či dvomi použitiami. Umožní vám vystreliť ohnivý šíp alebo na určené miesto nasmerovať strelu z katapultu,

KRÁTKA KAMPAŇ NECHÝBA položíte na zem zástavu, ktorá lieči spojencov alebo pascu na nepriateľov. V kampani vám rastú príbehové levely a získavate ornamenty, materiály a ďalšie súčasti na úpravy vašej postavy či ikony štítu, ktorý vás reprezentuje aj v multiplayeri. Celkový progres závisí na zvolenej obťažnosti misie s patričným znásobením skúseností. Získate aj hernú menu - oceľ, ktorú môžete využiť na odomykanie úprav postáv a výbavy do multiplayeru.

V prípade nedostatku hráčov, alebo keď sa niektorí odpoja počas zápasu, sú oponenti tiež nahradení umelou inteligenciou.

Férový boj zažijete v dueli jeden na jedného, kde hra neakceptuje výbavu a nie sú prístupné voliteľné schopnosti. Hráči sa musia spoliehať na svoju šikovnosť a keď označia súpera v strážnom režime, aktivuje sa pokročilý režim boja. Vtedy sa výpady protivníka vykrývajú pohybom myši (páčky) do ľavej Nosnou časťou hry sú nepochybne boje na sieti, kde alebo pravej strany a hore. Orientujete sa podľa skrížia meče hráči medzi sebou. Režimov je niekoľko, ukazovateľov na náčrte štítu. V kombinácii so ale po ich vyskúšaní zistíte, že sa v zásade jedná o dve štandardným, slabším útokom alebo silnejším, ale formy s niekoľkými mutáciami. Všade je možnosť pomalším, hráč zaútočí na hlavu alebo boky bojovať proti (vcelku zdatným) AI nepriateľom alebo nepriateľa. uprednostniť živých protivníkov.

BOJE SÚ ROZDELENÉ NA SEKANIE PEŠIAKOV A SÚBOJE HRDINOV Okrem toho je možné do súpera vraziť, chytiť ho a zhodiť na zem - alebo ešte lepšie z mosta, pretože vtedy je hneď po ňom. Každá postava má svoje špecifické útoky a kombá tvorené kombináciou klávesov a myši. Aj na PC sa dá použiť gamepad. Tieto techniky sú efektívne, ale rýchlejšie odčerpávajú staminu. Unavený bojovník je

víťazstvách je jasný šampión. Úspech môžete zavŕšiť aktiváciou emócií, napríklad zdvihnutím rúk nad hlavu.

zadychčaný a potrebuje chvíľu pauzu, aby dokázal znovu účinne útočiť. No aj v tejto fáze dokáže vykrývať súperove útoky. V krajnom prípade sa dá utiecť a mimo strážneho režimu uhýbať aj formou kotrmelcov.

partnerovi. Zostávajúci nepriateľ potom musí čeliť dvom oponentom naraz. Šikovní hráči však dokážu oživiť svojho zabitého spolubojovníka, ak včas pribehnú na miesto jeho skonania. Súper sa tomu, prirodzene, snaží zabrániť. Hráč, ktorý je dorazený popravou, sa už ale v danom kole oživiť nedá.

Podobným spôsobom prebieha aj duel dvojíc, ten už však nemusí byť taký férový. Keď rýchlejší hráč porazí svojho protivníka, spravidla pribehne na pomoc svojmu

Pri boji sa zvyšuje ukazovateľ pomsty a keď sa naplní, môžete aktivovať mód odplaty, počas ktorého spôsobujete vyššie poškodenie a máte zvýšenú odolnosť. Ďalším multiplayerovým režimom je deathmatch, ktorý už Ak súpera dorazíte silnejším úderom, môžete ho navyše zohľadňuje výstroj aj voliteľné schopnosti, len ich treba v aj popraviť. Na výber máte dve brutálne zakončenia (ďalšie sa dajú odomknúť za hernú menu). Potom porazeného rozpolíte, oddelíte mu hlavu od tela alebo ho skrvavíte iným násilným spôsobom. A za to ešte získate renomé navyše. V dueli sa bojuje na päť kôl - po troch

každej bitke sprístupniť nahromadením dostatku renomé. Má buď formu eliminácie - duelu štvorčlenných družstiev, kde treba v každom kole pozabíjať všetkých protihráčov, alebo je podmienkou víťazstva v boji, kde už asistujú AI zbrojnoši, získať 1000 bodov. A potom pobiť súperov.

Z bojov neprofitujú len hráči ale aj frakcia, ktorú si vybrali (nezáleží na pôvode bojovníkov, stále môžete používať všetkých) a potom ju reprezentujú. Pritom môže každý určiť, ktoré územie je stredobodom jeho záujmu. Na základe toho sa mení mapa s ovládanými teritóriami a fungujú tradičné sezóny, ktoré v pravidelných časových intervaloch vyhodnocujú priebeh vojny. Hráč môže plniť aj denné úlohy, kontrakty a eventy, kde po splnení požiadaviek (výhra v x dueloch, obsadenie určitého počtu zón atď.) zinkasuje odmenu. Komu to nestačí, môže si vytvoriť vlastnú hru s ľubovoľným režimom a pravidlami, no tá už sa nepočíta do vojny frakcií. Slušný priestor dostalo vylepšovanie hrdinov a ich výbavy. Prakticky všetko, vrátane úprav postáv, ktorých je v základnej hre 12, sa dá odomknúť prostredníctvom hernej meny z bojov. Brnenia a zbrane (aj ich jednotlivé časti, napr. poriská) ukoristené

Bežne proti vám stoja aj traja hrdinovia, takže to býva nerovný boj a zriedka sa dočkáte férovej bitky. Tu by bolo zaujímavé, keby hráči zasahujúci do súboja dvojice dostali nejaký postih. Vtedy by si hra zaslúžila svoj názov a prívlastok for honor.

v multiplayeri môžete meniť na makete postavy. Všetky veci sa líšia parametrami, napríklad rýchlosťou regenerácie staminy, odolnosťou pri obrane atď. Prebytky rozoberiete a získate z nich materiál (pre každú frakciu iný), ktorý môžete použiť na vylepšenie tých zbraní a vecí, ktoré používate. Okrem toho sú k dispozícii aj vizuálne zmeny, ktoré ovplyvňujú vzhľad prilby, brnenia, menia farebnú schému vybavenia, ornamenty a nakreslené či tetované symboly.

Desiatky ozbrojených pešiakov, ktorí prichádzajú vo vlnách a sprevádzajú obrancov aj útočníkov, sú aj súčasťou režimu zvrchovanosti. V tejto dominancii treba nahrabať body okupovaním a udržaním troch styčných bodov. Hráči pritom môžu poľahky zabíjať zbrojnošov základnými útokmi, ale strážny režim s pokročilou formou boja sa dá použiť výlučne proti nepriateľským hrdinom. Padlí bojovníci po smrti precitnú pričinením spoluhráčov alebo sa samostatne

Obsah multiplayeru je nateraz slušný, ale časom to rozhodne stačiť nebude. Nie sú potrební noví bojovníci - aj tak bojujete len s jedným až tromi favoritmi, ktorých si vylepšujete. Ale určite by to chcelo nové mapy a tiež režimy, pretože tie doterajšie sú vlastne len štandardné a navyše dosť podobné. No čo naozaj zamrzí, je nestabilita multiplayeru. Po uzatvorených testoch aj otvorenej bete, kde si zabojovalo viac ako 6 miliónov hráčov, sú problémy so

oživujú na určenom bode. Ale len dovtedy, kým jedna strana nedosiahne zvrchovanosť a plnú kontrolu nad bojiskom. Potom už len treba doraziť nepriateľských hrdinov a tí sa už neoživia. No kým bojujú, môžu ešte stále otočiť priebeh bitky.

servermi v kompletnej hre trochu prekvapivé. Priamo v boji som zaznamenal ťažkosti len ojedinele, komplikácie však pomerne často nastanú v lobby a pri hľadaní zápasu.

V MULTIPLAYERI SA BOJUJE O ÚZEMIA

Je jedno, či je podľa údajov daný režim vyťažený alebo aktivita komunity nízka, niekedy má hra problém s

štítom a oštepom pôsobí skôr ako bojovníčka zo starovekého Grécka. Inak je však skvelá. V boji vidíte aj

vyhľadávaním hráčov, a dokonca vypisuje chybové hlásenia. Vzápätí vás však niekde pripojí, občas so svojským rozvrhnutím bojovníkov a botmi aj na frekventovaných PvP mapách. Niekedy sa ukazujú aj ospravedlnenia za zdĺhavé reakcie serverov, čo pôsobí ešte horšie - možno by ste si to totiž až tak často neuvedomili, keby vás na to sami autori neupozornili. A potom neviete, čo si o tom máte myslieť. V niektorých režimoch sa mi podarilo pripojiť až po pár pokusoch, avšak nemôžem

rany a poškodenia brnení a hoci po čase miznú, vyzerá to dobre. V strážnom režime so zameraným protihráčom má obrazovka zúžený horný a spodný okraj, takže viete rozlíšiť postoj vašej postavy. Ozvučenie je na úrovni a boj je ešte dramatickejší vďaka hudbe s rytmickým bubnovaním, ktoré sa hodí najmä v dueloch.

povedať, že by som mal dlhodobý problém dostať sa do zápasu. Každopádne matchmaking a servery ešte nie sú celkom OK a Ubisoft by im mal venovať pozornosť. Na druhej strane však treba pochváliť audiovizuálnu stránku hry. For Honor vyzerá výborne. Aj na stredne výkonnej PC zostave hra plynule beží na extrémnych nastaveniach a pri 60 fps. To sa dnes často nevidí. A skutočne to vyzerá úžasne - či už kvalitne spracované

nevyhne väčšina multiplayerových hier. A svoje vieme aj o tituloch od Ubisoftu. Pravdou je, že tvorcovia ponúkli prekvapivo pestrú, i keď nie rozsiahlu ani do hĺbky prepracovanú kampaň v sólo režime aj kooperácii. Ale iba kvôli nej si hru určite nekupujte, For Honor je primárne multiplayerová vec a je to cítiť. No práve online zložka hry zatiaľ paradoxne ťahá za kratší koniec. Súbojový systém je skvelý a všetko krásne vyzerá, ale chce to stabilnejšie servery a viac pestrejších herných režimov. Tvorcovia nám

prostredia a efekty, alebo mnohopočetné boje hrdinov a zbrojnošov, ktorí na seba narážajú v otvorených konfliktoch. A pohyby sú skvelé, krásne sa dajú rozlíšiť štýly jednotlivých bojovníkov, hoci napríklad valkýra so

ich sľúbili, takže snáď sa dočkáme. Duely severanov, samurajov a rytierov však nepochybne majú svoje čaro aj osobitý štýl, vďaka čomu si hra nájde dostatok chrabrých (alebo prinajmenšom krvilačných) bojovníkov.

For Honor je kvalitná akcia zameraná na boje v stredoveku, ale zatiaľ trpí určitými neduhmi, ktorým sa pri premiére

+ efektívny súbojový systém + pestrá náplň misií v sólo režime aj kooperácii + odlišné štýly a kombá jednotlivých bojovníkov a frakcií + duely a veľkoplošné boje v sieťovej hre

- technické problémy v multiplayeri - nevyladený matchmaking - zatiaľ málo máp a režimov

BRANISLAV KOHÚT

8.5

RESIDENT EVIL 7 OHROZENIE SVETA POKRAČUJE V TEMNOM SÍDLE PC, XBOX ONE, PS4 / CAPCOM / AKČNÁ

Séria Resident Evil nás sprevádza už neuveriteľných 20 rokov. Objavila sa na rôznych platformách, inšpirovala filmových tvorcov, príjemne vydesila viac generácií hráčov. A ešte rozhodne neskončila. Okrem oprášených starých častí tu teraz máme plnohodnotné pokračovanie. Sedmička sa na jednej strane vracia ku koreňom série, ale pritom sa odpútava od košatého príbehu, ktorý nás s rôznymi odchýlkami sprevádzal už od roku 1996. Hneď v úvode sa teda dostávame k prvej zásadnej zmene. Resident Evil 7 sa nezaoberá špinavosťami korporácie Umbrella a nehľadajte tam známe kladné ani záporné postavy, ktoré sa opakovane objavovali na scéne. I keď občas hra jemne naznačí určité súvislosti. Tentokrát je to úplne iný dej, nové obsadenie, odlišné motivácie, avšak s povedomými pravidlami a charakteristickými znakmi série. No aj s novými prvkami a v histórii Resident Evil priam revolučnými zmenami. Tvorcovia sa prestali kŕčovite

PRIPRAVTE SA NA HOROR

držať zastaraných súčastí, ale pochopili aj to, že by sa mali vrátiť k jedinečnej hrateľnosti prvých častí. A to všetko zúročili v novej hre, ktorá je spočiatku naozaj iná ako jej predchodcovia, ale pritom nezaprie, že patrí do pohľadu skupinky, ktorá bola na tom istom mieste, kde rodiny Resident Evil. A čím dlhšie budete hrať, tým viac ste teraz vy. Záznam skončí a hlavný protagonista musí vám nový titul bude pripomínať jeho úspešných predkov. ísť presne tam, kde sa naplnil strašidelný osud kameramana a jeho spoločníkov - navyše sám. Dotýkate Príbeh je akoby poskladaný z najlepších momentov sa rovnakých vecí, len sú možno viac poznačené časom, známych filmových hororov. Je o hľadaní blízkej osoby v kráčate v ústrety nočnej more, o ktorej viete, že je stále pochmúrnom sídle rodiny s tragickým osudom, na mieste s desivou minulosťou, paranormálnymi javmi a bosoráctvom. Nájdete tam niečo z Evil Dead, Blair Witch, Saw, možno si spomeniete na filmy Hory majú oči a Texaský masaker motorovou pílou. Budete sa báť, pritom hra vám neskrýva dlho podstatu zla, veľmi skoro dôjde k priamej konfrontácii s ním v rôznych podobách. Ale ako to už býva, skutočnú pravdu o tom, čomu čelíte, sa dozviete až oveľa neskôr. Atmosféra strachu je budovaná hneď od začiatku, cítite sa znepokojení už pri prvých krokoch v zdanlivo roky opustenom a schátranom dome. Potom si v prehrávači pustíte prvú nájdenú videokazetu (možno trochu exotický prvok pre mladších hráčov) a zažijete desivú epizódu z

niekde tam a už na vás čaká. A potom aby ste sa nebáli. Hoci postupujete v úlohe Ethana Wintersa, ktorý hľadá svoju nezvestnú ženu Miu, prostredníctvom videokaziet nielen spoznáte zážitky predošlých návštevníkov domu, ale aj zakúsite strach v ich koži. Na chvíľu sa stotožníte s obeťami a v ich úlohe vás čaká aj interakcia s okolím. O to viac budete nervózni, keď potom pôjdete už ako Ethan po ich stopách. Hlavný hrdina uzavretý v dome s mnohými zamknutými dverami a jeho blízkom okolí - to je pre hry zo série Resident Evil charakteristické. Novinkou je však vnímanie udalostí z pohľadu prvej osoby. Nepozeráte sa teda na chrbát hlavného protagonistu.

O DRSNÉ SCÉNY NEBUDE NÚDZA Okrem okolia vidíte maximálne svoje ruky, čo neraz polievate liečivou tekutinou po utŕžení zranení, ktoré sú sprevádzané aj červenými škvrnami na obrazovke. Aj vďaka tomuto pohľadu odpadajú problémy s kamerou, ktorá v minulosti v režime tretej osoby nie vždy volila správne uhly. Nemá to pritom žiadny negatívny dopad na hrateľnosť ani interakciu s prostredím a predmetmi. Stále je to o tom, že musíte prehľadávať objekty a nájdené veci si poobzeráte zo všetkých strán, aby ukázali niečo podstatné. Niekedy si ich môžete zobrať so sebou, inokedy nie, len vám niečo naznačia. Čo vyzbierate, to treba použiť na inom mieste alebo využijete pre svoju osobnú potrebu a ochranu. Áno, reč je o tradičných liečivých bylinkách a odvaroch a tiež zbraniach, medzi ktorými je nôž, sekera, pištole, brokovnica, ale aj plameňomet a granátomet či diaľkovo odpaľované nálože. A k tomu potrebuje muníciu, ktorú buď nájdete,

alebo si ju vyrobíte kombináciou určitých predmetov rovnako ako účinnejšie liečivá. Veci zhromažďujete v inventári s novým dizajnom, ale tradičnými možnosťami a obmedzenou kapacitou. Je však primerane veľký a dá sa príležitostne zväčšiť batohmi. Navyše sa zachovala aj truhlica na odloženie prebytkov, ktorá je vždy v miestnosti s magnetofónom na ukladanie vášho postupu. Uložiť hru tam môžete kedykoľvek bez obmedzení, nemusíte zbierať pásky ani nič iné. Navyše sa progres automaticky ukladá aj na checkpointoch, takže v prípade úmrtia sa nevrátite veľmi ďaleko. Ešte viac vám to uľahčí výber ľahkej obťažnosti na začiatku hry, ale ani tá bežná vás priveľmi nepotrápi. Tvrdšie to bude po odomknutí madhouse náročnosti po prvom prejdení hry. Klasika je aj mapa domu s jednotlivými poschodiami a okolím. Potešia tiež puzzle v štýle prvých častí Resident Evil. No škoda, že ich nie je viac. Niekedy si však tvorcovia

vymýšľanie hlavolamov uľahčili a buď sa opakujú, alebo sme dokonca kedysi videli také isté. Napríklad

prekvapenie. Ale vzhľadom na to, že už sú do istej miery známi aj vďaka oficiálnym upútavkám a

zrejme tušíte, ako zobrať zo stojana zbraň, aby ste potom nezostali uväznení v miestnosti. Narazíte však aj na originálnejšie rébusy, na ktorých riešenie ale skôr či neskôr prídete. Sympatické je automatické používanie baterky počas celej hry. Ethan si samostatne osvetľuje priveľmi tmavé miestnosti a chodby a nemusíte riešiť ani umiestnenie baterky, ani sa obávať, že sa vybije. Peknou vychytávkou sú aj klietky s užitočnými predmetmi, ktoré sa odomykajú vložením istého počtu

pripravovaným DLC, aspoň trochu si ich priblížime. V zásade platí, že unikátni protivníci, ktorí majú konkrétne mená, plnia úlohu bossov a kým to nie je vyslovene zámer hry, nedajú sa zabiť. Musíte pred nimi len utekať a skrývať sa, prípadne ich oslabiť, čo štruktúra obydlí a lokalít celkom dobre umožňuje. No potom sú tu kreatúry, ktoré síce s určitým úsilím, ale predsa zlikvidujete, napríklad jedovatý hmyz alebo slizký molded, ktorému je najistejšie odseknúť hlavu.

vyzbieraných starobylých mincí. Určité momenty v hre sú mimoriadne brutálne a krvavé, často s nečakaným vyvrcholením. Otvorené násilie je však využívané v primeranom množstve a rovnomerne sa strieda s pasážami, kde sa pokúšate nevzbudzovať pozornosť a zaoberáte sa hľadaním predmetov a ich využitím. V poslednej fáze hry už síce budovanie atmosféry strachu upadá v prospech akcie, ale s odhodlaním sa budete rútiť do finále.

Vzhľad hry je na vysokej úrovni. Úvodný exteriér počas dňa síce vôbec nie je pôsobivý, ale prakticky všetko ostatné sa odohráva v zatemnených budovách a počas šera v záhrade, prípadne niekde inde, kde to už vyzerá oveľa lepšie. Dalo by sa povedať, že engine exceluje v tmavých lokalitách. Niektoré pasáže vyzerajú veľmi realisticky a rozhodne aj postavy a najvypätejšie situácie. Celkový vizuál je veľmi dobrý, a to aj vďaka

Možno nie je práve najvhodnejšie rozoberať nepriateľov, na ktorých narazíte, aby ste neprišli o

dizajnu miestností, okultistickým symbolom a hre svetla a tieňa.

ZBRANE A CRAFTOVANIE BUDÚ DOPĹŇAŤ TEMNÚ ATMOSFÉRU

SÍDLO PONÚKNE ZÁHADY A PREKVAPENIA Pozitívny prínos pohľadu prvej osoby, pri ktorom odpadáva trápenie s nevhodnými uhlami kamery, som už spomínal. Avšak recenzovaná PC verzia má určité technické chyby. Aj napriek zmene nastavení, kde sa skutočne dá upraviť všetko možné, som narazil na miesta s prudkým poklesom fps. Niekedy mi hra aj na pár sekúnd zamrzla. Neboli to pritom nejaké výnimočné lokality a problém bol vždy len pri prechádzaní konkrétnych úsekov. Po odchode na iné miesta už hra fungovala úplne bez problémov. Na

Resident Evil 7 je ukážkovým príkladom, ako sa dá osviežiť rokmi overená klasika, keď tvorcovia odbúrajú zastarané súčasti a urobia niekoľko praktických zmien. Keď sa k tomu pridá nový príbeh, hoci stojí trochu mimo hlavnej dejovej línie série, výsledkom je naozaj vydarený horor, ktorý priaznivcov žánru nemôže nechať ľahostajnými. Predovšetkým prvá časť hry je naozaj desivo príťažlivá, dokáže hráčov naplniť strachom, ale nedovolí im cúvnuť. Pokušenie je príliš veľké a atmosféra poriadne hustá. Hoci

PC však oceňujem praktické ovládanie na klávesnici s myškou, ktoré v minulých častiach bolo skôr ťažkopádne.

v úvode môžete zapochybovať o spriaznenosti sedmičky so značkou Resident Evil, čoskoro vás utvrdí v tom, že do tejto ságy jednoznačne patrí a navyše sa hrateľnosťou vracia k jej koreňom. Len sa pritom nebojí niektoré veci urobiť po novom. A nebojte sa ani vy - alebo radšej áno, veď o tom Resident Evil je. Naberte však odvahu pustiť sa do hry a pre istotu si ju ešte zahrajte v noci a v tme.

Skvelú atmosféru podporuje kvalitný dabing a hudba, ktorá je vo vhodných momentoch správne dramatická a bičuje nervy. Úvodná melódia obsahujúca aj spev mi stále znie v ušiach, čo svedčí o jej nápaditosti. Počas postupu neraz vystrašia dobre načasované zvuky, ktoré bývajú spojené s nečakanou aktivitou. Vtedy vás vyľakajú hoci aj dvere, ktoré sa znenazdajky samé otvoria alebo sa zatriasli po buchotaní na druhej strane. Ale to je nič oproti momentom, keď je vám zjavne niekto v pätách a zúfalo bojujete o svoju záchranu.

Je ešte len január, ale ja mám svojho prvého kandidáta na hru roka. Capcom totiž priniesol naozaj veľkú, strašidelne dobrú vec - a zrejme konečne poriadny titul, kvôli ktorému sa oplatí kúpiť PS VR, hoci si pritom možno naložíte do trenírok.

+ kvalitný príbeh s desivými momentmi + nové ponímanie, ale inklinácia k štýlu prvých častí + hranie z pohľadu prvej osoby a ďalšie praktické zmeny

- sekanie a nestabilita v určitých úsekoch hry - niektoré hlavolamy sa opakujú alebo sú známe z minulých dielov

BRANISLAV KOHÚT

9.0

SNIPER ELITE 4 SPÄŤ DO DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY PC, XBOX ONE, PS4 / REBELLION / AKČNÁ

Rebellion pokračuje vo svojej vydarenej Sniper Elite sérii už štvrtou časťou a znovu zvyšuje kvalitu a zdokonaľuje svoj vlastný stealth štýl hrateľnosti založený na ostreľovaní. Opäť sa tak dostaneme do kože Karla Fairburnea, agenta americkej OSS, ktorý je prevelený na ďalšie konfliktné miesto druhej svetovej vojny.

Karl ich musí zastaviť skôr, ako strelu posunú do hromadnej výroby. Začína v okrajových mestečkách a musí sa z prebojovať až do srdca nemeckého výskumu a vývoja v krajine.

Spolu to bude osem základných misii v kampani, do ktorých môžete ísť sami, ale tentoraz si už môžete zobrať aj priateľa a zaútočiť kooperačne. Znovu Po predchádzajúcej misii v Sniper Elite III v Severnej nechýba ani multiplayer, je tu obranný mód s vlnami Afrike v roku 1942, kde nacisti vyvíjali tajnú zbraň, sa protivníkov, špeciálny mód pre kooperáciu, tréningová teraz Karl presúva cez more na sever, kde je v roku strelnica a všetko to vytvára peknú ponuku už v 1943 blízko spustenia ďalšia superzbraň. Tentoraz to základnom balíku. Ďalšie misie a obsah pridáva ešte bude prvá navádzaná vzdušná strela, ktorá dokáže DLC. Možno až príliš tlačené DLC, ale ak sa vám obsah zničiť vojnové lode. Tie proti nej nemajú žiadnu šancu hlavnej hry zapáči, určite budete chcieť viac. Nakoniec a nacisti majú s raketami veľké plány - chcú dosiahnuť s tým autori aj rátajú. dominanciu na mori.

TALIANSKO VÁS PRIVÍTA PRÍJEMNÝMI MESTEČKAMI Samotná kampaň vás prevedie plne otvorenými a veľmi dobre navrhnutými mapami. Všetko je prepojené príbehom, v ktorom stretávate miestny odboj, spoznávate jeho problémy a popri hlavnej misii z OSS mu pomáhate. Tentoraz autori rozšírili misie o malé kempy pred misiou, v ktorých sa porozprávate s ostatnými postavami, vypočujete si ich problémy, návrhy a dajú vám primárne alebo sekundárne ciele do nasledujúcej misie. Nie vždy tam pôjde o dôležitú úlohu - niekto bude chcieť získať určité plány, niekto lieky.

Všetky misie sú rozsiahle, priam masívne a zachytávajú mestečká a ich okolie, trať uprostred lesov, celé vojenské základne, pevnosti alebo prístavy. Vždy sú veľké a s množstvom úloh rozdelených na spomínané

primárne a vedľajšie. Síce vedľajšie nemusíte absolvovať, ale mapy vás priam lákajú, aby ste ich vyčistili a buď ich aspoň kompletne zdolali, alebo ešte to aj skúsili čo najčistejšie a najtichšie. Nakoniec frontálny útok ani nie je možný. Je to primárne stealth a toho sa hra aj drží. Musíte vždy postupovať pomaly, ale môžete sa rozhodnúť, ako to spravíte. Buď budete potichu a skúsite odlákavať ľudí a postupne ich postrieľate, alebo ak sa to už nepodarí, musíte utekať, skrývať sa a postupne likvidovať prichádzajúcich nepriateľov. Môžete skúsiť aj samopal, ale ten je nepresný a len na blízky boj. Vojaci k tomu vydržia dosť veľa a nabíjanie je dlhé. Pištoľ je posledná obrana, aj keď najmenej efektívna, ale s tou výhodou, že ju máte aj s tlmičom.

Ak však netrafíte, môže z toho byť poplach. Najlepším Vždy je to však orientované na taktiku. Krčenie v spôsobom stealth boja nablízko je útok nožom a kríčkoch, čakanie, kým sa nepriatelia rozdelia alebo päsťami.

pomalé ostreľovanie a útek, to je základ hrateľnosti. AI je pritom decentná. Má niekoľko stavov ostražitosti a Samopal a pištoľ sú však len doplnkami, ideálna zbraň treba sa mať vždy na pozore. Ak vás nepriatelia je tu snajperka, s ktorou dokážete dominovať na zaregistrujú a viacerí zaútočia, vždy máte problém. bojisku. Ale boj môže byť ľahký alebo ťažký. Veľmi Navyše ak si zavolajú posily alebo bombardovanie, veľa pri tejto hre záleží od nastavenia obťažnosti. Na najlepšie je utekať. Neštítia sa ani hádzania granátov, ľahkých sa vám zobrazuje všetko, máte radar, aby vás vydurili z vášho úkrytu. Tie však máte v pomocné zameriavanie, slabšiu AI, ale čím vyššie idete, obmedzenom množstve aj vy a môžete sa pred tým ťažšie to je, do hry sa pridáva gravitácia, vietor, misiou vybaviť aj dynamitom, mínami. Rôzne zbrane nepriatelia sú rýchlejší, presnejší a je to skutočne sa vždy dajú nájsť aj na mapách, v budovách a náročné. Ak by ste si to však chceli nastaviť sami, je tu skladoch, prípadne zobrať pri prehľadávaní mŕtvych detailná možnosť výberu jednotlivých parametrov a nepriateľov. To je vhodné hlavne na získavanie pomocných prvkov. Je to navrhnuté veľmi dobre a nábojov. Je potrebné vyzbierať najmä náboje do zabavia sa všetky typy hráčov. snajperky, keďže sa môžu minúť veľmi rýchlo.

IKONICKÉ XRAY POHĽADY PRI ZÁSAHOCH SA VRACAJÚ

Vždy si k tomu musíte dávať pozor na zadýchanie, nebehať stále, lebo pri zameriavaní nebudete môcť

ponuke zablokovaných s DLC označením. Na bojisku si ich však môžete ľubovoľne vymeniť za nepriateľské

zadržať dych a presne zacieliť. Rovnako je dôležité aj zdravie a tu je spravené na čiastočný autoheal jeho úroveň je rozdelená na dieliky a vždy posledný sa automaticky doplní. Ostatné musíte doliečovať lekárničkami alebo obväzmi. Všetko trvá určitý čas a aj preto je potrebné schovávať sa či už v kríkoch, za múrikmi, alebo aj v množstve budov, ktoré sú väčšinou plne otvorené, aby ste v nich mohli nájsť veci, dokumenty alebo zaujať pozíciu.

zbrane a napríklad nájdete aj protitankovú.

Len v jemnom prevedení sú v hre zapracované schopnosti a upgradovanie zbraní. Skilly získavate podľa hodností a môžete si v každej úrovni vybrať jeden. Samotné zbrane si môžete odomkýnať za peniaze získané z misii aj keď som v tom nevidel hlbší zmysel. Stačí odomknúť najlepšiu snajperku a najlepší guľomet, najtichšiu pištoľ a vybavené. Samotným zbraniam chýba väčšia variabilita a niektoré sú rovno v

pridať niečo na vylepšovanie, ale nedali tomu dostatočnú hĺbku, rozmanitosť a zmysel. Je to len malý doplnok.

Každá zbraň má aj svoje vylepšenia, ktoré sú skôr v podobe bonusov, Napríklad ak vypálite 20 striel zo vzdialenosti väčšej ako 100 metrov, zlepší sa vám zoom, dvojité zabitia zvýšia silu nábojov alebo streľba do semenníkov odomkne špeciálny skin. Každá zbraň má vlastné vylepšenia, a teda postup môžete opakovať s každou z nich. Osobne mi celá táto upgradovacia časť v hre nechýbala. Autori sa snažili

Kampaň som mal prejdenú za 14 hodín aj s Target Furhrer preorder misiou. Reálne čakajte cez hodinou na jednu misiu - podľa toho, akým štýlom budete prechádzať územie a či budete chcieť splniť všetko.

POSTUPNE SI ODOMKNETE STÁLE LEPŠIE ZBRANE

Plus, samozrejme, neustále smrti a opakovania spravia svoje a rovnako aj nastavená obťažnosť. V každom

Doplnkom je strelnica, kde môžete súperiť o najlepšie skóre s ostatnými hráčmi a, samozrejme, nechýba

prípade to bude veľmi príjemne strávený čas a neoplatí sa ponáhľať. Celé si to ešte môžete rozšíriť zozbieraním všetkých listov v leveloch, hlásení alebo dokumentov a pokúsiť sa ich dať na 100%. Dopĺňajú to výzvy, čo sú dopredu určené úlohy. Napríklad zabiť všetkých nepriateľov útokmi na telo, alebo doniesť telo protivníka na určité miesto, pripadne skúsiť prejsť level za 15 minút.

multiplayer pre 12 hráčov, kde nájdete štandardné mody, ako Deathmatch a Team Deatchmatch a, samozrejme, snajper módy, kde sa snažíte zlikvidovať nepriateľov na čo najväčšiu vzdialenosť a napríklad aj s tým, že tímy sú rozdelené a nikdy nebojujú na telo. Ak by ste chceli niečo štandardnejšie, je tu aj boj o kontrolné body, konkrétne tu sú v podobe rádiových veží. Ťažko povedať, ako dlho sa bude multiplayer hrávať, ale minimálne teraz pri štarte si snajperské vojny

Hru ešte rozširuje kooperácia, v ktorej si môžete zahrať všetky levely spolu s jedným priateľom, Môžete sólo alebo s tromi priateľmi skúsiť obranné misie a čeliť vlnám nepriateľov. A zaujímavý je hlavne Overwatch mód, v ktorom dvaja spolupracujete na eliminovaní nepriateľov. Jeden strieľa so snajperkou z vyvýšených lokalít, druhý má len samopal a ide priamo akcie. Tu sú ďalšie dve špeciálne misie s vlastnými mapami mimo kampane.

užijete. Vizuálne je hra veľmi dobrá, ponúka veľmi slušnú optimalizáciu pri kvalitnej grafike a veľkej rozsiahlosti. Na GTX 970 išla ultra na 1440p s framerate medzi 30 a 60 fps, vždy záleží od náročnosti daného prostredia a optimalizácie daných častí. Niekedy sa dá naraziť na neoptimalizované úseky s nasvietením, kedy framerate padne. V tomto to veľmi pripomína Hitmana.

MAPY BUDÚ ROZSIAHLE, PONÚKNU SÉRIU ÚLOH

HRA NÁS ZAVEDIE AJ DO HÔR

Nakoniec obe hry sú si v tomto smere veľmi podobné, len s tým, že v ohľade prostredí Sniper Elite 4 nemá davy ľudí a často tak vyzerajú prostredia až príliš prázdne. Hlavne v mestečkách by to chcelo viac života a možno na základniach viac vojakov. Ale nedá sa poprieť, že náročnosť je vyladená. Nie je to Call of

mozog, pľúca alebo iné orgány. A nielen pri streľbe, ale aj pri boji nablízko, kde stealth zabitia majú rozmanité animácie a teraz aj priblížené. Podobne explózie pekne ukážu dopady črepín na telá nepriateľov. Možno chýba ešte jeden detail, a to odtrhávanie končatín.

Duty a aj desať vojakov vám narobí starosti, na vyšších Celkovo je Sniper Elite 4 jednou z najlepších taktických nastaveniach aj päť. Nehovoriac o pancierových vojnových hier. Mapy sú kvalitne navrhnuté, nútia vás vozidlách, na ktoré je jednoducho snajperka väčšinou taktizovať a priam motivujú spĺňať všetky ciele a krátka. úlohy. Dopĺňa to kooperácia a aj špecifické snajper Atmosféru veľmi dobre dotvára ozvučenie, ktoré je pri módy v multiplayeri. Hra tak má kompletnú ponuku stealth hre základ. Pekne počuť výstrely, pohyb pre taktických hráčov. Nie je to Call of Duty, a to je vojakov a pri akcii doslova cítiť hustnúcu atmosféru. veľmi dobre. Autori si vytvorili svoj špecifický štýl, Takmer každá mapa má špeciálne zvukové kulisy, ktorý ďalej vylepšujú a až na drobnosti ho zvládli pravidelné dunenie, či už streľbu z dela, alebo prelietavajúce lietadlá, ktoré využijete na zakrytie svojej streľby. Tá je rovnako pôsobivá, hlavne vďaka spomalenej paľbe a detailom prestrelenia nepriateľov. Pekne vidíte, kde ste trafili, ako náboj prerazil kosti,

parádne. Možno viac života v leveloch by nebolo na škodu ako aj hlbšie schopnosti a vylepšenia. Okrem toho ťažko niečo vytknúť a prichádzajúci Sniper: Ghost Warrior bude mať čo robiť, aby sa vytiahol na túto kvalitu. Ale ten už bude ladený mierne odlišne.

+ kvalitné a rozsiahle mapy + dobre dotiahnutá hrateľnosť + kooperácia + detailné nastavenia obťažnosti - len nevýrazné schopnosti a vylepšenia - predpripravené zbrane pre DLC - minimálne mestským mapám chýbajú obyvatelia

PETER DRAGULA

8.5

HALO WARS 2 STRATEGICKÉ HALO BOJE POKRAČUJÚ PC, XBOX ONE, PS4 / CREATIVE ASSEMBLY / REALTIME STRATÉGIA

Microsoft pokračuje vo svojej strategickej sérii Halo Wars druhou časťou, ktorá nám znovu ukáže cestu lode Spirit of Fire a jej kapitána Cuttera vesmírom. Na pôvodnej hre robili Ensemble Studios, ktorí vytvorili veľmi slušný základ stratégie, a ten teraz prebrali Creative Assembly a presúvajú hru do novej generácie a boj do novej vojny. V prvej časti hry v roku 2009 sme sa ešte na Xbox 360 dostali do vojny proti Covenantom útočiacim na ľudstvo. Zničili sme umelú planétu, aby sa následne Spirit of Fire ocitla ďaleko od konfliktu a neostávalo nič iné, ako umiestniť posádku do kryospánku. O 28 rokov neskôr sa však niečo stalo. Loď bola vtiahnutá do podpriestoru a dostala sa k objektu Ark nazývanému aj Installation 00. Toto zariadenie rozoslalo Halo objekty po celej galaxii a z nej sa aj dali aktivovať, aby bola zničená spolu s ľudstvom. Teraz je však miestom posledného boja s pozostatkami Covenantov.

Hra nám na tomto mieste ponúkne kampaň znovu doplnenú o parádne CGI animácie, nechýba kooperácia, pridaný je aj skirmish, samozrejme, multiplayer, ale najviac autori stavili na nový doplnok - mód Blitz, ktorý vymení výrobu jednotiek za karty. Creative Assembly tu vytvorili pekný základ, ktorý ponúkne niečo pre každého, a zároveň vybudovali základy na ďalšie rozširovanie. Kampaň obsahuje 12 misii, ktoré rozbehnú zaujímavý príbeh previazaný s aktuálnym koncom vojny s Covenantmi a presúvaním sa do konfliktu s Forerunnermi. Kým sa tam však dostaneme, čaká nás ešte potýčka s Burtmi. Stretneme sa totiž s najhoršou zberbou vesmíru, ktorú ani Covenanti nechceli, a spolu s jej strašným veliteľom Atrioxom ju vyhnali. Vyvrheli obsadili Ark inštaláciu len niekoľko mesiacov po strate spojenia so Zemou.

Ľudí, čo tam ostali, postupne vyvražďujú a zajímajú. My sa dostávame do situácie niekoľko mesiacov po ich príchode a máme šancu zastaviť to. Aspoň tak si myslí kapitán Cutter, ale nová AI Isabel patriaca pôvodnému tímu na Arku mu situáciu jasne opíše a neverí, že s polovicou posádky a zničenou loďou má šancu proti armádam Atrioxa. Čaká vás príbeh pekne zachytený pomocou CGI animácii a komunikácia počas misii, počas ktorých budete stretávať stále väčšie hordy Brutov a postupne si rozvíjať celý arzenál a ponuku hry. Začnete s pár jednotkami, prieskumnými misiami, naučíte sa stavať základne a, samozrejme, aj útočiť. Celý systém stratégie ostal v štýle Halo Wars. Ak ste pôvodnú hru nehrali, čakajte podobnú akčnú stratégiu ako C&C alebo Starcraft, len s tým rozdielom, že stavba základne prebieha na malej ploche okolo výsadkového modulu. Do niekoľkých pozícii musíte takticky vyberať budovy, ktoré postavíte a postupne treba expandovať, zaisťovať energetické veže na okolitom území, prípadne nájsť ďalšie plochy na stavbu vysunutých základní. Základ expandovania je v získavaní energie z inštalovaných veží na základni alebo zaistení energetických veží na mape. Dopĺňa to získavanie zásob z lode, kde sa môžete spoliehať len na inštalovanie a vylepšovanie skladov, ktoré budú zaisťovať

dodávky. Budete od toho závislí. Ale musíte sa, samozrejme, starať aj o výrobu pechoty v barakoch, vozidiel v hangáre, leteckých jednotiek na letiskovom module. K tomu prakticky všetko na základni môžete vylepšovať - od samotnej základne, ktorá sa bude rozširovať, cez jednotky, ktoré dostanú ďalšie zbrane, až po nové výskumy. Aby toho nebolo málo, máte svoje kapitánske menu, cez ktoré môže z veliteľskej lode privolať uzdravovacie sondy, bombardovanie, rôzne zložky rýchlej pomoci, ako obrannú vežu, ODST jednotky, míny. Kampaň zahrnie rozmanité misie, od prieskumov prostredia s hrdinami, cez zničenie nepriateľských opevnení, až po tower defense misie, kde sa snažíte zastaviť príchod nepriateľov. Ale aj obranné úlohy, kde sa snažíte určitý čas udržať. Prejdete ich za takých 6-8 hodín, podľa toho ako sa budete ponáhľať. Následne si ich môžete zopakovať a splniť nepovinné úlohy, alebo skúsiť aj kooperáciu. Možno je škoda, že misii nedali autori viac, dali by sa vymyslieť aj ďalšie, podobne príbeh sa dal ešte rozvinúť. Ten končí zvláštne. Síce uzatvára jednu základnú príbehovú líniu a posúva sa vpred, ale ďalšie necháva otvorené, zjavne pre pokračovania Halo Wars a aj Halo. Je to škoda, lebo tu chýba ten pocit plnohodnotného ukončenia misie ako v prvej hre.

ČAKAJTE AKČNÚ STRATÉGIU V HALO UNIVERZE

Samotný singleplayer dopĺňa primárna časť hry, a to multiplayer. Ten je rozdelený na štandardné multiplayerové módy a nový bleskový Blitz mód, v ktorom prichádzajú do hry karty. Túto časť ste si mohli aj vyskúšať, ak ste hrali beta test a prakticky spája stratégiu s kartovou hrou. Do hry totiž vždy beriete balíček kariet, ktoré sa vám budú náhodne zobrazovať a budete ich môcť následne využívať na privolanie jednotiek alebo špeciálnych útokov. Okrem starosti o karty sa hrá o kontrolné body, ktoré musíte udržiavať a získavať za ne body. Kto dosiahne určitý počet ako prvý, vyhráva. Môžete hrať dvaja alebo aj šiesti, prípadne do hry zapojíte aj AI. Ak by vás však nebavila hra proti iným hráčom, je tu ešte singleplayerový a kooperačný variant Firefight, v ktorom sa bránite proti vlnám nepriateľov.

Ak máte radšej štandardný multiplayer so stavbou základní a výrobou jednotiek, ten tu nechýba. Zahrať si ho môžete v deathmatch móde, kde musíte protivníkovi zničiť všetky základne, alebo v móde s obsadzovaním kontrolných bodov či pevností. Zahráte si dvaja alebo aj šiesti tímovo po troch hráčoch. Prípadne si môžete pre tréning dať voľnú hru proti AI. Či už hráte proti AI, alebo iným hráčom, musíte dostať celú stratégiu výroby a expandovania do ruky. Zvyknúť si musíte na pomalšiu výrobu jednotiek, ako aj sledovanie maxima vyrobených kusov. Sú to rovnako dôležité veci ako manažovanie zásob. Rovnako keď budete expandovať na ďalšie základne, musíte sledovať ich stav, brániť ich, alebo naopak postaviť len na odlákanie síl nepriateľa. Nečakajte veľkú komplikovanosť, je to jednoduché na naučenie sa základov a určené pre každého, hoci ak budete chcieť byť dobrí, musíte sa do toho ponoriť hlbšie, taktizovať a využívať silné stránky jednotlivých jednotiek.

Kartový mód je jednoduchý a rýchly, ale záleží na tom, ako sa postupne vykryštalizuje a akú komunitu priláka. Je totiž založený na grindovaní a zarábaní na ďalšie balíky kariet, alebo na ich kupovaní za peniaze. Ťažko teraz pri štarte povedať, ako to bude z dlhodobého hľadiska vyvážené. Vizuálne je hra pekná, je v slušnom strategickom štandarde Určite môžeme čakať pravidelne aktualizácie a nové balíčky a nie je výrazne náročná na výkon. Či už hráte na Xbox One, kariet a možností. Uvidíme, či sa to bude Microsoft snažiť alebo na PC, nebudete mať problémy. tlačiť aj na eSports a turnaje.

MASÍVNE JEDNOTKY NEBUDÚ CHÝBAŤ

Creative Assembly sa s PC verziou pohrali a napríklad na GTX 970 funguje aj na 1440p bez problémov. Rovnako je dobre navrhnuté ovládanie a rýchlo sa do neho dostanete, či už hráte na klávesnici, alebo gamepade.

AI Isabel, ktorá vyzerá na dobrú konkurenciu Cortany. Má emócie, vie byť smutná a aj nahnevaná až neľútostná. Rovnako postavy kapitána Cuttera a profesorky Andersovej sú veľmi dobre vykreslené a šikovne sekundujú Isabel.

Samozrejme, gamepad má nevýhodu v rýchlosti a štýle ovládania a aj preto napriek prepojeniu Xbox One a PC verzií v Play Anywhere programe nie je prepojený aj multiplayer. Môžeme povedať, že je to dobré rozhodnutie. S gamepadom viete pekne vyrábať a hromadne útočiť. Rýchle taktické útoky z viacerých strán s rôznymi skupinami jednotiek už sú náročnejšie na realizáciu a oproti rýchlosti klávesnice a myši by už gamepady nemali šancu.

Celkovo je Halo Wars 2 pekným prídavkom do Halo kolekcie, ako aj do oblasti stratégií, hlavne na konzole, kde ich je v tomto štýle veľmi málo. PC ponuku však tiež obohatí, aj keď neposunie vpred. Ponúka ďalší postup v Halo príbehu, pekný sortiment misii a módov ako singleplayerových, kooperačných, tak a aj multiplayerových a teraz už aj kartových. Každý si tu niečo môže nájsť - aj akční Halo hráči, ktorí si doplnia príbeh pri čakaní na Halo 6 alebo aj Hearthstone hráči, ktorým sa ťahanie kartičiek rozšíri o akčnú stratégiu.

Samozrejme, vynikajú pritom CGI animácie, ktoré zaberajú asi polhodinu. Pekne zachytávajú nový vizuálny štýl nepriateľov, kde teraz vidieť, ako hra prešla od zábavných Covenantov k drsným Brutom. Nepriatelia už nie sú neohrabaní a farební, teraz sú krvaví a brutálni a aj to vidieť. Rovnako sa autori pekne pohrali s animáciami novej

Ak by vám jedna hra bola málo, keď si objednáte Ultimate edíciu, dostanete remastrovaný prvý titul Halo Wars ako na Xbox One, tak aj PC. Ten prichádza tiež v slušnej kvalite a pekne dopĺňa dvojku pre tých ktorí nehrali pôvodnú verziu. Rozoberieme si ho v samostatnej recenzii.

STAVBA ZÁKLADNE PREBIEHA OKOLO HLAVNÉHO MODULU

+ dobre spracovaný štýl akčnej stratégie + parádne príbehové CGI sekvencie v kampani + kartový mód oživuje štandardnú ponuku herných režimov - znovu len kratšia kampaň, dala sa rozšíriť a dotiahnuť

PETER DRAGULA PETER DRAGULA

8.5

SUPER MARIO RUN MARIO SKÁČE AJ NA MOBILOCH ANDROID, IOS / NINTENDO / ARKÁDA

iOS platforma, sprvoti reprezentovaná len telefónmi iPhone, je na svete od roku 2007. Počet predaných telefónov s nahryznutým jabĺčkom odvtedy prekročil 1 miliardu kusov, a to nehovoríme o iPodoch a iPadoch. Napriek obrovskému ekosystému, neskutočne silnej značke a viac ako zaujímavej penentrácii na trhu, Nintedo a ich Super Mário nikdy o „iZariadenia" nestáli. Až doteraz. Premiéra fúzatého inštalatéra sa uskutočnila 10 rokov po uvedení prvého iPhonu a my si, samozrejme, túto historickú udalosť nemôžeme nechať ujsť. Počet únosov princeznej Peach, ktoré má na svedomí lotor Bowser, síce nie je úplne porovnateľný s počtom predaných iPhonov, ale nemá od neho ďaleko. Takmer každá Mário hra vychádza z rovnakej premisy o „princezně v nesnázích“ a ceste šikovného Taliana za jej záchranou. Inak to nie je ani v Super Mario Run. Tu navyše Bowser ešte aj zničil hrad a jeho okolie, a tak je okrem záchrany Peach potrebné odznova vybudovať Mushroom kráľovstvo. Základné piliere mobilného Mária pochádzajú z klasických verzií. Jedná sa o skákačku alebo ak chcete platformovku, kde úspech záleží najmä na vašich reflexoch a načasovaní jednotlivých akcií. K dosiahnutiu vytúženej vlajočky na konci levelu musíte preskákať plošinky a zákerné diery až do stredu zeme, poradiť si s mäsožravými rastlinami a nebezpečnými korytnačkami a popri všetkom tomto nebezpečenstve sa ešte snažíte pozbierať zlaté dukátiky a ďalšie bonusy. Oproti konzolovým verziám je ale zásadný rozdiel v samotnom pohybe. Inštalatér na iPhone totiž beží automaticky (častejšie zľava doprava, občas aj opačne) a vy jedným prstom iba regulujete načasovanie a dĺžku výskoku. Ovládanie je skutočne jednoduché, a pritom dostatočne efektívne. Možno by sa mohlo zdať, že ťukanie jedným prstom do obrazovky nemôže byť zábava, ale až také úplne primitívne to nie je. Mário sa dokáže automaticky prevaliť ponad menších nepriateľov,

RUNNEROVKA ZA 10 EUR strety s väčšími zloduchmi sú o to bolestivejšie. Navyše hra prichádza aj s ďalšími pohybovými možnosťami, kedy vďaka pomocným „barličkám“ viete hru pred dôležitým rozhodnutím zapauzovať, alebo vyskočiť vyššie a podobne. Samozrejme, nechýbajú tradičné bonusy v podobe hríbikov s magickými schopnosťami (a tým nemyslíme lysohlávky), dobrôtky poskrývané v obyčajných tehlách, súboje s bossmi a podobne.

je dostatok a vždy sa zídu nejaké navyše.

Toad Rally je akousi obdobou multiplayeru, kde môžete pretekať s ghost postavičkami reálnych protihráčov. Vašou úlohou je nazbierať viac bodov a zapáčiť sa obyvateľom Hubového kráľovstva. Aj tu existujú rôzne rebríčky, porovnania a podobne. Dôležité je dodať, že na každý pretek v Toad Rally je potrebná vstupenka získaná v singleplayeri alebo plnením rôznych úloh. Základným výsledkom a ukazovateľom úspechu v herných módoch sú zlaté mince. Tie slúžia (spolu so zodpovedajúcim počtom nazbieraných hríbikov) k opätovnému vybudovaniu hradu a jeho okolia. Rôzne budovy a doplnky majú buď iba estetickú funkciu, alebo prinášajú celkom zaujímavé doplnky v podobe minihier či odomykateľných postavičiek. Yoshi či Luigi tak po chvíli snaženia môžu nahradiť Mária vo funkcii hlavnej hernej postavičky. Veľmi kvitujeme, že nič z tohto nie je podmienené nákupom za reálne peniaze a jedinou cestou ako si opraviť kráľovstvo, je snaženie priamo v hre. Toto všetko by bolo v poriadku a my by sme nad príchodom Mária, ktorému nechýbajú tradičné prvky a najmä výborná atmosféra, vyslovili veľmi pozitívny rezultát. LenHra ponúka v zásade tri oddelené časti s odlišným zame- že titul stojí na App Store 10 eur a to je skutočne vysoká čiastka na hru s takouto ponukou obsahu. Zopakujeme si raním. V podstate sa jedná o singleplayerovú časť, multiplayer a renováciu kráľovstva. Singleplayer je reprezen- ešte raz, že k dispozícii je 24 levelov, ktoré (šikovným hrátovaný šiestimi rôznymi svetmi, v ktorých budete musieť čom) budú trvať priemerne okolo 80 sekúnd. Matematika je v tomto prípade úplne jasná. Či je 10-eurová investícia dobehnúť do cieľa a poraziť bossa v celkovo 4 leveloch, pre vás prijateľná alebo nie, našťastie, môžete posúdiť čiže to je dohromady 24 úrovní. Áno, svety sú zasadené do rôznych prostredí, graficky sa pomerne dosť odlišujú a hraním bezplatného dema, kde sú prístupné iba niektoré obmedzené funkcie, respektíve levely. Ďalším, pre niekoobťažnosť levelov má stúpajúcu tendenciu. Stále však ho výrazným negatívom, je, že hra vyžaduje neustále priplatí, že na jeden level si nepotrebujete rezervovať viac pojenie na internet. Zrejme sa jedná o protipirátske opatnež 60-100 sekúnd. Zhruba od tretieho sveta budete na renie, ktoré, bohužiaľ, spôsobuje napríklad to, že v lietadjednotlivé svety potrebovať viac pokusov, pretože nové le či mimo wifi a GSM dát si hru jednoducho nezahráte. herné mechanizmy a najmä motivácia pozbierať všetko, čo sa dá, vás bude nútiť na časté opakovanie. Celkovo Vstup Mária na iOS platformu v nás vyvolal rozpačité dovšak singleplayer neponúka dostatočne veľa obsahu, aby jmy. Na jednej strane je aj z mobilného Mária cítiť tú prato vyvážilo cenu hry (k tomu viac neskôr). vú atmosféru jeho konzolového dedičstva, na druhej straOkrajovo sme zabŕdli do motivácie prechádzať levely znova a znova. Prvý prechod levelom vám určite nebude stačiť na to, aby ste ho vyzbierali na 100 %. Navyše hra vás neustále porovnáva s dosiahnutými výsledkami priateľov. A nakoniec tu máme zlaté mince, ktorých nikdy nie

ne za cenu 10 eur by mohlo byť dostupných pokojne aj dvakrát toľko levelov alebo aspoň editor tratí a možnosť ich zdieľania medzi hráčmi. Snáď Nintendo ešte s aktualizáciami nepovedalo posledné slovo a pripravuje sa veľká bezplatná dávka obsahu navyše. I v tom prípade si ale radšej najprv vyskúšajte demo.

+ jednoduché ovládanie + pravá Mario atmosféra + žiadne ďalšie mikrotransakcie + množstvo vecí na odomknutie

- cena - malé množstvo obsahu - nutnosť neustáleho pripojenia na internet

JAROSLAV OTČENÁŠ PETER DRAGULA

7.0 8.5

WAR THUNDER ONLINE BOJE TANKOV, LODÍ A LIETADIEL PC, PS4 / GAIJIN / AKČNÁ MULTIPLAYEROVKA

Najprv celý projekt začal ako MMO s bojmi lietadiel. Engine použitý z leteckého simulátora bol od prvého momentu vhodnou voľbou. Neskôr sa pridali tanky a momentálne sa pracuje na námornom prídavku. Od začiatku je jasné, že Gaijin vie presne, čo robí a aj keď na tomto poli je konkurencia, ktorá stále rastie, tento projekt sa od začiatku odlišuje od všetkého na trhu. Tým pádom si vytvoril svoju vlastnú komunitu, ktorá taktiež neustále rastie. Vo War Thunder už mám nahraté desiatky až stovky hodín a keď som sa dočítal, že vyšla plná verzia, bol som prekvapený rovnako ako mnohí iní. Až doteraz som ani netušil, že vlastne hrám betu. Tak dobre je všetko optimalizované, bezproblémový chod, žiadne padania, bohatý obsah a vysoká úroveň hry vyladenej do najmenších detailov. Samozrejme, doladovať a pridávať je stále čo, napokon pri takomto veľkom projekte to inak ani nejde.

Celé to hrmenie začalo lietadlami a neskôr pokračovalo tankmi a momentálne sa skúšajú lode. V zásade všetko je pre všetky druhy strojov rovnaké, celý systém hrania, postupu, nákupu, princípov a pravidiel. Môžete si vybrať stroje z rôznych národov, od Japoncov, Angličanov, Američanov, až po Nemcov či Sovietsky zväz. Tie sú rozdelené podľa obdobia do rôznych tried a postupne ako získavate body počas hrania, si odomykáte stále novšie a lepšie. S tým súvisí matchmaking, ktorý dáva dokopy hráčov so strojmi z približne rovnakého obdobia. Ak si zvolíte arkádový režim, tak sa vám môže stať, že stretnete úplne odlišné stroje z rozdielnych období, ale je to skôr výnimočne, nie na škodu a zvyšuje to rozmanitosť. Navyše si každý stroj môžete postupne vylepšovať za získané body, zdokonaľovať posádku tréningom za skúsenostné body a, samozrejme, upravovať vzhľad svojho stroja. V historickom či realistickom režime už ale bojujete v strojoch po skupinách autenticky podľa histórie a na historicky podložených mapách.

Ovládanie, výzbroj, odolnosť, vybavenie a rôzne iné vlastnosti sa menia od stroja k stroju. Každý ma svoje charakteristiky a každý vám inak sadne. Jazdný aj letový model rozhodne nepatria medzi simuláciu aj napriek možnosti náročnejšieho simulačného módu, ale v žiadnom prípade nepatria ani medzi akčné jednoduché modely. Je to veľmi vyvážený a zábavný kokteil medzi oboma svetmi bližšie k tomu akčnému, ale ani milovníci realistického zamerania ním určite nepohrdnú. To isté platí o modeli poškodenia. Keď začnete rozdávať olovo na všetky strany, záleží na mnohých faktoroch, kto si to ako odnesie a či bude mať čas vám to vrátiť, alebo ho dáte z prvej. Hlavne lietadlá sú veľmi zraniteľné kvôli pilotovi, ktorému stačí jedna guľka a stratili ste stroj. Niekedy naopak vysypete do niekoho celý zásobník aj dva a bez výraznejšieho poškodenia vám aj tak ujde, prípadne dokáže otočiť situáciu vo svoj prospech a smrteľne zasiahne on vás.

AKÉ VOZIDLO SI VYBERIETE?

VO VZDUCHU PREBERIETE BOMBARDÉRY ALEBO STÍHAČE Je to vďaka vyváženému systému poškodenia, ktorý opäť nie je vyslovene simuláciou, ale ani príliš nudný akčný s obyčajným počtom bodov životov. Záleží na tom, čím strieľate, kam, na ktoré miesto, pod akým uhlom, čo zasiahnete a hlavne pri tankoch, či sa vám priestrel vôbec podaril. Pri tankoch sa vám môže dokonca stať, že budete strieľať na nepriateľa jednu strelu za druhou a nespôsobíte vôbec žiadne poškodenia. Jednoducho ak vaše delo nie je dosť silné, munícia dostatočne prierazná, pancier nepriateľa je príliš hrubý či pod zlým uhlom alebo je cieľ priveľmi ďaleko a strela stratila svoju prieraznosť, tak nespravíte nič, ani keď trafíte slabé miesto. Je veľmi dôležité hlavne pri tankoch poznať slabiny protivníka a kam presne mu pálite. Každý tank má svoje silné a slabé miesta inde a treba sa to naučiť. Ušetrí vám to mnoho životov. Úplne najdôležitejšia je ale taktika. Môžete mať akýkoľvek tank, lietadlo, loď, najlepšiu muníciu, ale pokiaľ vy sami nemáte znalosti terénu, protivníka

a hlavne svojho stroja, ktorého parametre skombinujete so skvelou taktikou a zručnosťou, tak vám nepomôže ani najdokonalejší stroj. Budete vždy mŕtvi medzi prvými s nulovým bodovým ziskom. Bezhlavé vrhanie do boja, nekrytie sa či neopatrný postup je často trestaný okamžitou smrťou. Vďaka tomu je hra veľmi rôznorodá, má svoju hĺbku a každé zabitie nepriateľa vám dáva pocit zadosťučinenia. Každý zápas je iný a nikdy neviete, čo vás čaká. Pokojne môžete vbehnúť s tankom do pasce, ktorá je na prvý pohľad bezvýchodisková, alebo sa za vás zavesia stíhačky a viete, že vaše dni sú spočítané. Avšak vďaka komplexnosti herných mechanizmov môžu aj takéto situácie skončiť vo váš prospech. Vtedy vám búši srdce, trasú sa ruky a adrenalín spomaľuje všetko dianie. To sú situácie, ktoré sú neraz pamätné. Na druhej strane sa vás neraz môže zmocniť aj frustrácia, keď sa vám jednoducho nedarí a dávajú si vás všetci z prvej. Žiaľ, drahý tank či lietadlo vám úspech nezaručia, a to je len dobre a dôkaz dobrej vyladenosti mechaník.

Zápasy väčšinou trvajú niekoľko minút, obvykle do pätnástich minút ste buď víťaz, alebo porazený, ale môžu sa odohrávať aj dlhšie, hlavne tie v realistických módoch. Aby to nebolo stále o tom istom, neustále sa menia úlohy, hlavne ciele, ktoré musíte buď zničiť, alebo obsadiť. Preto sa na každej mape náhodne generujú obsadzovacie body, letiská, základne pre bombardovanie, konvoje, protiletecká obrana, takže nikdy neviete, čo presne budete plniť najbližšie. Je to veľmi pestré a dopomáha to k rôznorodosti, aby vás hra udržala v boji čo najdlhšie a darí sa jej to veľmi dobre.

Vyskúšate si rôzne prostredia z hľadiska ročných období, ale aj typov, od lesov, cez zbombardované mestá, opustené dediny, až po púšte. Samozrejme, mení sa aj denná doba, sem-tam máte aj boje v noci, ale menia sa aj poveternostné podmienky. Pri lietadlách to kompletne zmení taktiku, ak máte oblaky nízko, pri tankoch zas noc úplne preinačí spôsob krytia a viac sa bojuje na kratšie vzdialenosti.

Všetko to vyzerá naozaj nádherne a výborne sa to hýbe, nehovoriac o skvelých zvukoch či parádnej hudbe. Optimalizácia a vyladenosť je skvelá, bezproblémová. Modely tankov, lietadiel i lodí sú veľmi detailné a tak isto sa menia ich textúry podľa prostredí a počasia. Keď ste na K porážke stereotypu dopomáha aj rozmanitosť prostredí zasneženom území, vidno inú špinu na tankoch ako na a ich neustále dopĺňanie o nové mapy. Sú prepracované do prašnom území. Detaily, ako sú ošúchané miesta od nôh, najmenších drobností, až sa neraz budete pozastavovať kde nastupuje pilot, dotvárajú nádherný svet vojny. nad tým, ako sa to autorom všetko podarilo. Navyše Atmosféra bojov je naozaj prvotriedna, budete vtiahnutí do väčšina vecí na mapách je zničiteľná, prípadne veľa rozzúreného víru bojov, kedy okolo vás prebieha materiálov, stien a objektov môžete prestreliť, takže neúprosná vojna a nebudete vnímať, že ste strávili v hre schovávanie nie je vždy zaručená taktika. desiatky hodín, možno aj stovky.

NA VODE VÁS ČAKAJÚ RÔZNE TYPY PLAVIDIEL

Samozrejme, motivuje vás k tomu aj grindovanie, systém free to play. Všetko je nastavené tak, aby to dávalo zmysel, aby to bolo férové pre platiacich i neplatiacich hráčov. Peniaze môžete minúť na rôzne veci, ako talizmany, nákup bodov pre postup a vývoj, prémiové stroje a podobne. V zásade nič z toho nepotrebujete, všetok obsah je vám plne k dispozícii so všetkým, bez akýchkoľvek obmedzení. Jedine váš postup bude podstatne pomalší, takže ak vám nevadí grind, nemusíte minúť ani cent a okrem prémiových jednotiek sa môžete dostať ku kompletnému obsahu. Žiadne zvýhodňovanie platiacich hráčov ako u konkurencie nehrozí.

sú užijú viac simulačne založení hráči, ale zďaleka nejde o simulátor alebo realistické boje. Stále je to správny mix akčnosti a realistickosti bližšie k akčnej forme, avšak s väčším počtom reálnejších prvkov. War Thunder nie je pre každého, ale dá sa aj povedať, že každý si tu nájde niečo pre seba. Teda ak máte radi historickú vojenskú techniku, lietadlá, tanky alebo po novom aj lode. Tie zahrňujú rôzne plavidlá, od rýchlych torpédových a delových člnov, až po lovcov ponoriek a tiež nový herný režim zameraný na ničenie a ochranu konvojov. Lode sa zatiaľ dajú skúsiť iba v časovo obmedzených stretoch, ak ste si zakúpili nejaký balíček a momentálne prebieha druhá testovacia fáza pred uzavretou betou námorných síl. Rozhodne sa ale máme na čo tešiť. Gaijin robí presne to, čo vie a v duchu predošlých projektov. Tak ako sú prepracované lietadlá i tanky, medzi ktoré najnovšie pribudla japonská kolekcia, tak sú už teraz prepracované aj lode.

Niekedy sa ešte môže stať, že získate špeciálne jednotky účasťou na rôznych turnajoch, ale to sú opäť odmeny rovnaké pre platiacich i neplatiacich hráčov. Môžete sa zúčastniť aj normálnych turnajov, rôznych stretov s mierne odlišnými podmienkami, ako sú klasické rýchle strety. Môžete hrať akčný mód, historický, realistický. Líšia sa užívateľským rozhraním, ovládaním - od akčného Autori stále menia a dolaďujú mechaniky, pridávajú k simulačne zameranému, s rôznymi obmedzeniami alebo a testujú obsah a už teraz je to skvelá zábava. Hlavne je to pravidlami, aby spravili z bojov reálnejšie konflikty. Tieto multiplayer pre všetkých, ktorí majú radi armádnu

TANKAMI VYRAZÍTE AJ DO ULÍC

techniku s aspoň miernou úrovňou realistickosti. Nestačí len grind a peniaze či najlepšia technika, ale šikovnosť, taktika a skúsenosti sú to, čo vám zaručí víťazstvá aj keď budete neraz v nevýhodných situáciách. Stále sa meniace prostredia, úlohy, jednotky, ale aj preskakovanie medzi tankmi a lietadlami zabezpečia výbornú zábavu na nespočetne veľa hodín.

ANDREJ HANKES PETER DRAGULA

+ x-ray model + stále nový obsah a výborná optimalizácia + vyvážený free to play model + skvelý pomer medzi arkádou a simuláciou + technické spracovanie (grafika, zvuky, hudba) + fyzika, deštrukčný model, jazdný a letový model + dôležitejšia ako výbava a stroj sú skúsenosti a taktika - gaymikaze (niekedy naozaj otravné kamikadze útoky lietadiel na tanky)

9.5 8.5

NIOH SAMURAJSKÝ DARK SOULS PS4 / KOEI TEMCO / AKČNÁ SEKAČKA

Sériu Dark Souls určite pozná každý. Vyznačuje sa najmä zvýšenou náročnosťou, a práve to láka mnohých hráčov. Existujú totiž aj takí, ktorí sa radi mučia. Koniec koncov po každom ťažkom protivníkovi sa objaví príjemný pocit eufórie a endorfíny sa rozlezú po celom tele ako neposlušné mravce. Vývojári zo štúdia Team Ninja, ktorí sú známi svojou sériou Ninja Gaiden, postavili svoju PR kampaň na tom, že táto hra bude veľmi náročná a z tohto hľadiska sa nedá zahanbiť. Nioh je pekelne ťažkou hrou a budete sa obávať nielen toho, či to prežije váš ovládač, televízor a konzola, ale aj vy sami. Na obal hry by mali umiestniť upozornenie: pozor, hrozí infarkt!. Lenže podľa nadšených recenzií vo svete a užívateľských poznatkov je to presne to, čo na trhu chýbalo. Nioh sa vydaril, o tom niet pochýb. Ale je to hra vhodná aj pre vás a bežných smrteľníkov?

Ocitnete sa v koži Williama Addamsa, takzvaného západného samuraja. Na hlave mu vlajú biele vlasy pripomínajúce hrivu Geralta z Rivie. Symbolom tohto hrdinu sú japonské katany. Lenže sa nedajte oklamať, Nioh nie je zaklínač. I keď aj ten dal v hrách v niektorých momentoch zabrať, práve recenzovaný titul je neľahký stále. Nioh si ide svojou vlastnou cestou, a to je dobre. Určite sa inšpiroval konkurenciou, ale v mnohom sa odlišuje. Iný kraj - iný mrav. Japonská ostrovná kultúra rozhodne je odlišná ako tá západná. Platí to aj o histórii. Príbeh hry sa odohráva na prelome šestnásteho a sedemnásteho storočia. Počas celej doby budete spoznávať úplne inú kultúru, ktorá je v mnohom naozaj odlišná ako tá európska. Bude vás sprevádzať množstvo ochranných duchov, lenže ešte viac nepriateľských vás bude ohrozovať. Najväčšie prekvapenie sa dostaví, keď víťazoslávne skolíte netvora a vykľuje sa z neho ešte horší démon.

WILLIAM, KANATA A POTOKY KRVI

BUDE TO DOSLOVA PEKLO Hra môže zabrať aj viac ako sto hodín čistého herného času. Nemá otvorené lokality, ale lineárne. Územia väčšinou pôsobia spočiatku rozľahlejšie, než skutočne sú. Potom zistíte, že si môžete otvoriť skratku ku svätyni, ktorá slúži ako checkpoint a pobavíte sa na tom, ako ste hru prekabátili. Plocha sa zdá veľká aj preto, lebo nepriatelia sú tuhí a ak umriete, zrodia sa znovu. Čiže jediné riešenie, ako si hru uľahčiť, je naučiť sa správne fígle a chmaty. Časom budete na bojisku kraľovať vy a nebojte sa - dokonca aj na finálnych bossov existujú fígle, ako ich poraziť. Dosť často som rady a návody vyhľadával na internete. Všetko je to o trpezlivosti a učení sa. Herných prvkov je tu habadej. Hlavný hrdina je síce daný, ale viete si ho počas progresu upravovať, čo v konečnom dôsledku aj budete musieť.

Postavu si vylepšujete ako v každej správnej RPG. Budete rozdeľovať skúsenostné body - uprednostníte magickú energiu alebo silu? Začiatočníkom odporúčam to druhé. William nie je dobrým mágom. Hlavný dôraz je tu kladený na boj samotný a kúzla sú len doplnok. Na výber je množstvo zbraní - od katany, cez oštepy, sekery, až po zbrane, ktoré väčšina európskeho publika nepozná. Minimálne ich názvy nie. Vyberať zbrane môžete aktívne počas boja klávesovými skratkami gamepadu, no do menu ísť neodporúčam, keďže sa hra pritom nepauzuje. Nástrojov na sekanie krčných tepien je dosť. Zbieranie predmetov z truhiel a mŕtvych tiel je časté. Nálezy sú náhodne generované. V tomto smere je hra tak trochu ako Diablo. Okrem zbraní vypadávajú aj obyčajné kamienky, prstene, elixíry. Všetko to, čo RPG svet dobre pozná.

MASÍVNI NEPRIATELIA NEBUDÚ CHÝBAŤ Počas postupu zbierate skúsenosti nazvané Amrita. Keď umriete, tak ich síce stratíte, lenže, našťastie, nie nadobro. Nájsť ich môžete pri svojom mŕtvom tele, ktoré ochraňuje strážny duch. Investujete ich najmä do vyšších úrovní postavy v blízkosti svätyne. Objavuje sa ojedinele a vie vás doliečiť, budete sa pri nej oživovať, keď umriete, budete si môcť napríklad zavolať živého hráča na pomoc (mne sa to zatiaľ nepodarilo), pozývať strážneho ducha, ale aj rozdeľovať skúsenostné body. Existujú aj rozšírené body skúseností, ktoré nestratíte a držia sa vás ako kliešť. To sú samurajské, magické alebo ninja. Sú to body, ktoré ste si ešte nestihli rozdeliť a správne investovať. Rozhodnite sa dobre, ako s nimi naložíte, pretože univerzálneho bojovníka nevytvoríte. Bojový systém je zábavný, respektíve by som ho skôr označil ako spravodlivý. Používate buď silné a pomalšie

útoky, alebo rýchlejšie a menej účinné. Musíte dávať pozor, aby ste si udržali hodnotu energie, ktorá je tu nazývaná Ki. Budete môcť viacerými spôsobmi uskakovať. Ak zaútočíte na nepriateľa znovu v správnom okamihu, obnoví sa trochu Ki - toto kombo je nazývané Ki Pulse a je dobré sa ho naučiť čo najskôr. Uspieť hŕŕ taktikou sa tu nedá. Možno len niekedy pri obyčajných pešiakoch. Rozhoduje aj postoj, ktorý sa dá meniť za behu. Buď je nízky, stredný, alebo vysoký. Podobne ako v prvom Zaklínačovi si vyberáte štýl podľa nepriateľa. Na obrie pavúky predsa nebudete používať vysoký pomalý štýl, ktorý sa najlepšie uplatní pri finálnom bossovi. Oddychovať sa chodí k iným titulom. Odreagujete sa pri Call of Duty, príbeh vychutnáte pri nejakej adventúre. Ale pri tejto hre sa vybúrite a vyzúrite. Ale nielen náročnosťou sa pýši táto exkluzivita pre Playstation 4.

SÁM DIABOL SA POSTAVÍ PROTI VÁM

Viete si ju spustiť so snímkovaním 30 fps aj 60 fps, a to aj na pôvodnej konzole. Pri Pro verzií je to o niečo krajšie, ale rovnako plynulé. Načítavanie nie je veľmi zdĺhavé, čo je pri častom umieraní dobrou správou. Nejaký technický problém som zachytil len párkrát, keď hra spadla do systému. Temná atmosféra dýcha z každej strany. Príčinou sú možno tmavé farby, ale titul je skutočne krásny a očarí vás. Veď to viete posúdiť z obrázkov alebo videí. Pri páchaní atentátu mečom na rôzne svietniky, škatule a iné predmety sa všetko hýbe, fyzika sa prejavuje v dostatočnej miere. Nie každý tvorca myslí aj na takéto detaily. Autori zo štúdia Team Ninja sú ale skúsenými borcami. Zvuk je rovnako dokonalý a povedal by som, že aj hudobný sprievod, ktorý ušným bubienkom nezačne liezť na nervy. Ak áno, vypnite konzolu a dajte si na

chvíľku oddych. Hudobné nástroje tvoria epické kombinácie. Zaznejú bojové pochody a niekedy to má až filmový nádych s nečakanými momentmi. Nioh si určite zaslúži pozornosť hráčov. Výstrahu ste dostali, chcieť vrátiť tovar len preto, lebo nebol určený vám, je zbytočné. To nie je dôvod na reklamáciu. Nioh má byť ťažký. Je to špecifická odnož RPG žánru pre masochistov, tých čo hľadajú výzvu, ale aj pre tých, ktorí radi objavujú. Je to komplexné dielo, ktoré zvláda všetko potrebné na výbornú. Prináša neľútostné boje, na istých miestach vás nechá vydýchnuť a dovolí nasávať príbeh z ďalekého východu

+ výborné grafické spracovanie + vydarený bojový systém + množstvo predmetov a protivníkov + dokonale zvládnutá japonská kultúra - príliš ťažké - tuctový príbeh

POSSOL PETER DRAGULA

9.0 8.5

GRAVITY RUSH 2 GRAVITÁCIA JE VO VAŠICH RUKÁCH PS4 / SONY / AKČNÁ ADVENTÚRA

Možno ani neviete, že Gravity Rush sa pôvodne zrodil v predstavách vývojárov ako klasická konzolová hra, ktorá sa mala dostať ešte na PlayStation 3. Sony však s príchodom novej generácie ich prenosnej konzoly podpichli tvorcov ovládaním na PlayStation Vita, ktorá ponúkala väčšie prepojenie hráča s herným svetom. Tvorcovia sa teda rozhodli hru nakoniec pretvoriť do podoby, v akej ju dnes poznáme. Z Gravity Rush sa stal PS Vita exkluzívny titul, ktorý patril medzi to najlepšie, čo sme si mohli ku konzole spočiatku kúpiť. Ešte v roku 2013 boli oznámené práce na pokračovaní, pričom plné odhalenie prišlo až na Tokyo Game Show v roku 2015, kde hra dostala aj svoj plnohodnotný názov Gravity Rush 2.

trh, do anglického jazyka je dodatočne lokalizovaný. Príbeh je rozprávaný cez komiksy s klasickými bublinami s textom, ktoré sú sprevádzané iba bľabotaním postáv, prípadne emóciami, ktoré sa menia priamo na „papieri". Aj kvôli dodatočnej lokalizácii nie je angličtina vôbec zložitá, dialógy sú zložené prevažne zo základných slov a ak máte aspoň aké-také znalosti angličtiny, nebudete mať problém. Mňa ale mrzelo, že postavy neboli aj nadabované.

Po tom, čo v hre pobudnete približne dve hodiny (záleží na tom, či sa budete viac venovať vedľajším úlohám alebo nie), sa presuniete z malej lietajúcej dediny do veľkého mesta, ktoré je len malá ochutnávka toho, aké rozsiahle prostredie Gravity Rush 2 ponúka. Svet je naozaj masívny a O viac ako rok neskôr po ohlásení sa pokračovanie dostalo keď si už myslíte, že ste dostatočne vysoko a vyššie to už na PlayStation 4, čo zároveň bol aj impulz pre Sony nejde, presne vtedy vám hra vaše predstavy vyvráti a v prerobiť pôvodnú hru na ich aktuálnu konzolu. Tvorcovia ďalšej misii vás zavedie do ešte väčšej výšky. To isté ale však už od oznámenia vyzdvihovali výhody, ktoré sa im platí aj keď ste na „pevnine". naskytli pri vývoji hry špeciálne na PS4 - väčší výkon oproti obyčajnej konzole im dovolil priniesť výrazne rozsiahlejšie prostredie. To ale po spustení Gravity Rush 2 hneď nepocítite. Príbeh v dvojke začína pomalým tempom, dostávate sa opäť do kože Kat, no hneď zo začiatku neviete prepínať gravitáciu, pretože sa vám stratila vaša mačka Dusty. Tú napokon veľmi rýchlo nájdete a so svojimi schopnosťami ďalej pokračujete v potulkách týmto svetom v oblakoch. Aby som ale veľa z príbehu neprezradil, s konkrétnym opisom udalostí tu teda končím, no čo vám môžem prezradiť, je, že sa nečakane budete musieť postaviť voči zlu.

ČAKÁ VÁS NETRADIČNÝ VIZUÁL

Váš status „Gravity Queen" si budete musieť aj v dvojke neustále obhajovať, pretože keď už disponujete takými špeciálnymi schopnosťami, je pochopiteľné, že ich musíte využiť práve s dobrým úmyslom. Ste predsa hrdinovia z komiksov - tí, ktorí bojujú za dobro. Alebo nie? Ak máte radi japonský štýl, jeho špecifický vzhľad, dizajn a stavbu príbehov, Gravity Rush 2 budete zbožňovať. Hra síce nie je agresívna v prezentovaní všetkých tých okatých čŕt, no sú tu, každému je na prvý pohľad jasné, kde titul vznikol a na aké publikum je zameraný. Každopádne ak aj nie ste zástancom tohto štýlu, no vyslovene nie ste proti nemu, dokážete si hru užiť. Kedže Gravity Rush 2 je vytváraný pre východný

DEŠTRUKCIA PROSTREDIA BUDE PÔSOBIVÁ Prídete opatrne ku kraju toho konkrétneho sveta, pozriete sa dole a v oblakoch vidíte obrysy ďalších lietajúcich domov. Aj keď vás hra od začiatku núti premiestňovať sa pomocou vašich gravitačných schopností, vlastným skúmaním si môžete otvárať portály, vďaka ktorým sa budete medzi mestami premiestňovať rýchlejšie. Celý príbeh Gravity Rush je rozdelený do 21 epizód (0-20) v troch kapitolách. Hrateľnosť sa pritom z pochopiteľných dôvodov točí okolo gravitácie a toho, ako ju ovládať a využívať vo svoj prospech - na boj proti zlu.

rudu - tú môžete sami ťažiť, no objavuje sa aj vo vzduchu, v mestách a podobne. Takýmto spôsobom si môžete vylepšovať jej bojové prvky, údery, či ovplyvníte, koľko predmetov dokáže zdvihnúť vďaka jej schopnosti vytvoriť statické pole. Okrem výmeny rúd môžete Kat vylepšiť zdravie, výdrž a ďalšie parametre pomocou talizmanov. Tie získavate tiež ťažbou rudy, no z nich dostávate iba kamene, ktoré sa vám automaticky premenia na talizmany hneď, keď sa vrátite späť do Bangy. Každopádne ak niektoré kamene budete mať viackrát alebo ich nebudete potrebovať, v ďalších častiach hry ich môžete vymeniť Zo začiatku máte k dispozícii len jeden druh gravitácie, za iné, prípadne z viacerých kúskov vytvoríte úplne ktorú môžete simulovať. Tentokrát teda nezostanete odlišné. len pri jednej forme a neskôr sa do vašich gravitačných zručností pridajú ďalšie, ktoré budete využívať najmä V Gravity Rush 2 nie je nosný príbeh všetko, čím vás pri súbojoch s nepriateľmi. Pridajú sa k tomu špeciálne hra chce zabaviť. Popri hlavnej dejovej línii sa tam útoky a RPG časť Gravity Rush sa vám naplno otvorí. nachádzajú viac ako dva tucty vedľajších misií, ktoré Kat totiž môžete vylepšovať výmenou za nazbieranú vedia byť tiež rozsiahle, no hlavne zábavné. V nich

často pomáhate obyvateľom mesta či doručujete rôzne správy. Konkrétne môžem spomenúť úlohu, pri ktorej ma postava v hre požiadala o fotky mladých dievčat tvorcovia tu totiž výborne skombinovali fotografický režim hry s aktivitou, ktorá dáva zmysel. Samotný režim je pritom spravený veľmi dobre, a to aj napriek tomu, že neponúka žiadne pokročilé funkcie. Pri fotení sa totiž dostávate do prvého pohľadu Kat a kameru otáčate nielen analógmi, ale aj pohybovým senzorom v ovládači, čo vám dáva pocit, že kameru skutočne držíte v rukách. Každopádne veľmi príjemný je dôraz na interakciu s prostredím, pretože aj pri fotení ste nútení ísť za každou okoloidúcou a spýtať sa jej, či ju môžete odfotiť. Okrem týchto misií sa v hre nachádzajú výzvy, v ktorých musíte prekonať stanovené skóre či online elementy, pri ktorých hľadáte ukrytý poklad na základe fotografie.

trhák. Budete sa musieť pripraviť aj na niekoľko podivností, ktoré súvisia práve zo štýlom, v ktorom je celá hra tvorená. Podstatné však je, že sa nudiť určite nebudete - objavovanie neznámeho je vždy zábavné, najmä ak sa ku každej drobnosti viaže nejaký príbeh. Popasovať sa budete musieť so skutočne rôznorodými potvorami, od jednoduchých pozemných príšer, cez lietajúce stvorenia, až po obludy s rozmermi jedného mesta. Hra aj v tomto ponúka istú formu rôznorodosti, aby ste stále prichádzali do styku s novými výzvami.

Bohužiaľ, čo sa týka ovládania, to priamo v hre nie je také skvelé ako pri foto režime. Väčšinou s ním síce problém mať nebudete a aj miernu dezorientáciu v prostredí budete vedieť prehryznúť, pri súbojoch vás ale celkom slušne vynervuje. Teda súdim podľa seba, pretože aj keď iba občas, stalo sa mi, že sa hra skrátka zbláznila, kamera lietala hore a dole a ja som netušil, Rozmanitosť misii - ako vedľajších, tak aj tých hlavných kde som. Navyše ma tlačil čas, klesala mi stamina, - je veľmi dobrá. Hra vás udržuje v tempe a chce vás nepriateľ ma mal ako na podnose a dostavil sa pocit stále baviť rôznymi aktivitami. Súčasťou hlavnej linky sú zúfalstva. Možnosť lietať v priestore, a to bez toho, aby aj stealth misie, no tie môžeme brať skôr iba ako menší ste vedeli, kde je hore a kde je dole, vás veľmi ľahko bonus, pretože sa ochranke viete dosť ľahko vyhnúť. privedie k dezorientácii. Stlačením R3 sa síce kamera Príbeh sám osebe je dobrý, nechýba zopár zvratov a obnoví do pôvodnej polohy, no ani to vám niekedy celkovo vás bude baviť, no nejde o žiadny svetový nemusí pomôcť.

BOJE HRE NECHÝBAJÚ

AK MÁTE CHUŤ NA KOMIKSY, V GRAVITY RUSH ICH NÁJDETE Vrchol frustrácie však bol pre mňa v závere hry, kedy som Kat nasmeroval na bod útoku, zafixoval a zaútočil, no ona si veselo preletela cez oponenta. Život na minime a postava si robí, čo chce... to vás jednoducho nepoteší, nech sa snažíte akokoľvek. Z neustáleho krútenia ma pomerne rýchlo rozbolela hlava. Po skončení súboja si zrejme poviete, že si konečne vaše oči a hlava oddýchnu no nie, prichádza komiks... Neviem, možno je problém vo mne, no som rád, že tu nie je podpora PlayStation VR.

Ak plánujete hru len tak prebehnúť, Gravity Rush 2 vám vydrží približne pätnásť hodín. Ak sa ale nebudete hnať silou-mocou dopredu a budete si užívať rozsiahle prostredie, vedľajšie úlohy a ďalšie výzvy, pokojne s ovládačom v ruke pri prepínaní gravitácie strávite aj 30 hodín. Všetko, pochopiteľne, záleží od vášho štýlu hrania a akým dobrým ste hráčom, takže je možné, že sa k záverečným titulkom dostanete aj skôr. Po technickej stránke je hra optimalizovaná dobre, sem-tam príde nejaký ten pokles snímkovania, a to najmä vtedy, keď je

na obraze veľa postáv, prípadne sa hráte so statickým poľom či rozbíjate veľké predmety, kedy sa konzola musí popasovať s množstvom úlomkov. Pár hodín pred dokončením hry sa mi tam však vyskytol jeden podivný bug - hra bežala približne na 2-3 fps. Netuším, čo sa stalo, nešlo vôbec o náročnú scénu, v podstate som pozeral do steny, no hra takto kolabovala, až nakoniec sama spadla do menu PS4 (nie Pro). Gravity Rush 2 vie hneď na začiatku roka spraviť dobrú náladu. Teda až na občasné problémy s kamerou a za predpokladu, že s prehľadom zvládate dezorientáciu v prostredí. Tak či tak ide skutočne o kvalitný titul, a to najmä pre fanúšikov japonského art štýlu. Samotný princíp hrateľnosti má niečo do seba, postupom času sa rozvíja a príbeh vám predkladá stále nové a nové výzvy, aby ste na nudu ani len nepomysleli. Navyše ak si chcete oddýchnuť a odbočiť od hlavného príbehu, môžete sa pustiť do plnenia vedľajších misií, ktoré vás zamestnajú ďalšími zábavnými aktivitami.

+ rozsiahle a rozmanité prostredia + dobre využité ovládanie obohatené o ďalšie novinky + hlavný príbeh doplnený množstvom zábavného obsahu + celkový dizajn a spracovanie prostredí

- ovládanie a kamera občas neposlúchajú, následkom čoho dochádza k dezorientacii a frustrácii - štýl hry nemusí sadnúť každému

TOMÁŠ KUNÍK PETER DRAGULA

8.0 8.5

EURO TRUCK SIM 2 VIVA LA FRANCE! PC / SCS / SIMULÁCIA

Akékoľvek rozšírenie rodiny simulátorov kamiónov z produkcie SCS Software hltáme ako štedrovečerného kapra. A to nám verte, že na toho sa tešíme najviac. Je úplne jedno, či nám mapa nakysla v American Truck Simulator, alebo sme sa dočkali podrobnejšieho spracovania Francúzska v Euro Truck Simulator 2. Nezohráva žiadnu úlohu, či je to hra nová, alebo sme všetky cesty už prešli - novinka nás vábi ako bájne sirény. Práve prídavok pre druhú menovanú alternatívu nás prinútil znovu spustiť hru, ktorú z disku zrejme nikdy neodinštalujeme a pozrieť do sveta šoférov kamiónov, snažiacich sa načas dopraviť nepoškodený tovar takmer do celej Európy.

povinný základ rozšírenia Vive La France!, rovnako sem patria nové spoločnosti, taktiež teda aj prepravované tovary, úpravy ťahačov a všetky tie drobnosti, ktoré berieme ako nutnú samozrejmosť. To dôležité, čo nás znovu pritiahlo na hodiny k obrazovkám, je prepracované prostredie. Nie diaľnice, rozsiahlejšie mestá, ale okresné cesty medzi nimi. Rovnako ako sme sa v Škandinávii kochali severskou krajinou, ponúka Vive La France! krásy Francúzska v tej najkrajšej podobe.

Diaľnice sú v dôležitých dopravných uzloch členené do mnohých jazdných pruhov, takže nie je problém pri prvom prejazde a nepozornosti sa stratiť, ak sa včas nezaradíte. Lenže tam, kde široké diaľnice skracujú transport na dlhé Príliš mnoho sa toho nezmenilo, pri pravidelných vzdialenosti, ponúkajú bežné cesty druhej triedy úchvatné aktualizáciách to čakal zrejme len málokto a niektoré scenérie. Hustota dopravných tepien je dostatočne prešľapy odstráni až ďalší diel, na ktorý si ale ešte nejaký podrobná (ale stále by sme chceli viac a mnoho ciest končí ten čas počkáme. Herný engine bol mierne nad priemerom bariérou...), takže sa môžete snažiť zákazku dostať na už v čase vydania, nie to ešte teraz, ale to kritizovať miesto určenia čo najskôr, no ak to neponáhľa, určite si spoločne s dnes už nie príliš užívateľsky príjemným radšej zapnite navigáciu a naplánujte pre spestrenie jazdu interfaceom obšírnejšie nebudeme. Máme tu predsa DLC. mimo diaľnic. To, že ušetríte na mýte, je jedna vec, avšak Niežeby engine nedokázal vyčariť krásne scenérie, ktoré omnoho lákavejšie sa stane prostredie, ktoré sa pred vami vás vychádzajúcim slnkom na horizonte ako unaveného otvorí. šoféra kamiónu po prebdenej celonočnej trase nepotešia, ale častejšie pôjde o (čisto technokraticky, nie dizajnovo!) priemernú nudu. Dianie okolo vás sa snaží oživiť prostredie, takže sa mimo cesty či diaľnice niečo odohráva, no chcelo by to trochu dupnúť na plyn a pokúsiť sa vyžmýkať z našich mašiniek niečo viac. Na druhej strane sú ale hardvérové nároky nízke, a to je dnes pri mizerných optimalizáciách hier skôr výnimkou.

FRANCÚZSKO NA VÁS ČAKA!

Obdobne znovu zaplačeme nad umelou inteligenciou ostatných vozidiel. Jazdia príliš strojovo, na cestách stále nefungujú základné princípy bežnej premávky, ktoré používame aj bez toho, aby boli striktne prikazované zákonmi. Takže šoféri neuhnú z jazdného pruhu, ak vchádzate na diaľnicu, hoci je voľný a obdobné prvky, ktoré sú však skôr intuitívne a používame ich v bežnom živote, no naprogramovať ich istotne nie je jednoduché. Všetky neduhy ostali, no zároveň tu máme o tisícky kilometrov diaľnic, ciest a cestičiek v malebnom Francúzsku viac a hustejšiu dopravnú sieť, ktorá stojí za preskúmanie. Viac než desať nových miest vo Francúzsku (od Paríža a Lyonu smerom na západ, vrátane Nice) tvorí len

ČAKAJÚ VÁS NOVÉ MESTÁ A NOVÉ CESTY Industriálne zóny blízko miest sa spoločne s rezidenčnými budovami týčia do výšky a predstavujú mestskú zástavbu. Stačí sa však vydať mimo hlavných dopravných tepien a môžete nasávať prírodné scenérie okolitej prírody. Okrem už tradičných viníc sú to aj obrovské polia a sady miestnych farmárov, pestrofarebné lúky, kľukaté cesty vedúce lesmi, malé dedinky so starými domami - to všetko vnesie správnu dávku oživenia do šoférovania. Od jedného pobrežia k druhému sa mení charakteristický ráz krajiny, pričom platí to, že vnáša do inak pracne monotónnej jazdy lákavé spestrenie. Niežeby ste popri šoférovaní niekoľko ton vážiaceho kolosu mali čas obzerať sa okolo seba, no Francúzsko je spracované poctivo, s množstvom rôznorodých a originálnych lokácií. Okrem toho sa vo Francúzsku stretnete s väčším množstvom kruhových objazdov nahrádzajúcich semafóry na križovatkách. Tie rastú ako huby po daždi aj u nás, takže vám nepripadajú až také originálne - chvalabohu, že sú na rozdiel od niektorých našich dostatočne široké a s dostatočným polomerom. Medzi novinky charakteristické pre Francúzsko musíme okrem niekoľko špecifických komodít, ktoré prevážate (predovšetkým pre potravinárske spoločnosti), patrí aj prítomnosť jadrových elektrární ako destinácií, kam a odkiaľ vozíte niektoré návesy s tovarom. Osvieženie, ktoré poteší, ale to sa už znovu budete tešiť na výjazd po klasických cestách a cestičkách.

Ďalej môžete voziť pohonné hmoty na čerpacie stanice, všetky značky a značenia sú špecifické pre krajinu žabacích stehienok a baretiek. Dokonca aj napájače a diaľničné odpočívadlá majú charakteristické črty pre francúzske ekvivalenty. No znovu - a to sa budeme opakovať - je tým najlákavejším napokon to, ako si budete vychutnávať jazdu naprieč malebným prostredím úzkych ciest.Trvá to dlhšie, zapotíte sa, ale je to podmanivá zábava. Až taká, že zabudnete na rozširovanie svojho dopravného impéria, kde si založíte novú garáž, koho si najmete ako šoféra, čo budete prevážať a za koľko. Pretože sa chcete vrátiť na dlhú cestu naprieč Francúzskom po všetkých tých „okreskách". Hľadanie akýchkoľvek ďalších noviniek si vyžaduje použitie lupy - a načo aj. Komunita doplňuje menší obsah a ak chcete rozšíriť svoj svet, je tu tá možnosť, hoci niekedy utrpí stabilita hry. Rozširovanie sveta priamo od SCS Software pokročilo o taký výrazný kus, že ak sa radíte medzi fanúšikov ETS, akceptujete aj pomerne vysokú cenu za tento prídavok. Patrí presne k tomu, čo musíte mať vo svojej knižnici, hoci výrazne nemení základnú hru, no bez neho to už nie je ono. Ak si teda stále raz za čas zajazdíte a spravíte nejakú trasu, Vive La France! stojí za investíciu. Znovu vás to vtiahne, no varovali sme vás, je to silne návykové. Ale čo sa stále chcete len napchávať zvyškami vianočného pečiva?

+ pestré prostredie + rozmanité Francúzsko + nový obsah + stále chytľavá hrateľnosť - už trochu starší engine a interface - AI vodičov - minimum ostatných zmien

JÁN KORDOŠ PETER DRAGULA

8.5

EAGLE FLIGHT BUĎTE VOĽNÝ AKO VTÁK PC, PS4 / UBISOFT / SIMULÁCIA

Stavím sa, že pred takými dvomi rokmi by sa táto hra volala „Eagle Simulator“. Bola taká doba. Mali sme tu simulátor kozy, mačky, kameňa či medveďa. Dostali ste za úlohu ovládať zvieratko (prípadne objekt) z jeho perspektívy, taktiež celkom slušne veľký svet a potom bolo už len na vás, čo ste v ňom robili. Mohli ste plniť úlohy alebo sa len tak poflakovať. Eagle Flight všetky tieto veci spĺňa do poslednej bodky. Avšak za hrou stojí niekto oveľa väčší ako neznáme indie štúdio. Hra je dielom autorov sérii, ako Assassin's Creed, Watch Dogs, či Far Cry (od dvojky). Ubisoft so sebou priniesol kvalitu a aj vysoké produkčné hodnoty. Ale stačí to? Aj keď to tak možno nevyzerá, Eagle Flight je zložitá hra, ktorá ma mnoho vrstiev a rovín. Ani nie tak v hrateľnosti, ale skôr v samotnom koncepte. Má potenciál stať sa niečím unikátnym vo VR oblasti. Máme tu sci-fi tituly, rôzne strelnice, drobné arkádovky, dokonca lozenie po skalách, no žiadna iná hra vám neumožní vteliť sa do majestátneho orla a preletieť sa nad otvoreným prostredím postapokalyptického Paríža. Je to niečo nové, veľmi sugestívne a navyše technicky prekvapivo dobre zvládnuté - z toho hľadiska, že sa vám pri hraní nerobí zle. Aj tak ale odporúčam dávkovať si hru v úvode po troškách. Ďalšou rovinou je samotné mesto. Možno ste v Paríži sami nikdy neboli, aj napriek tomu ale mesto poznáte. Každý na svete pozná jeho ráz, výzor, najznámejšie miesta. To všetko Ubisoft preniesol aj do hry, avšak v trošku zmenenej podobe. Celý Paríž by sa tam nevošiel, takže sa autori rozhodli zachovať významné miesta a ráz mesta, celé to zhustiť a vytvoriť tak svoju verziu. V nej je Notre-Dame od Eiffelovky čo by ste kameňom dohodili. Ak ste ale niekedy v meste boli, spoznávate jeho prvky. A vyzerá dobre. Dalo by sa povedať, že práve mesto je hlavnou postavou hry. Z orlieho pohľadu sledujete jeho príbeh a uvedomujete si, že kedysi svetová metropola je už len tieňom zašlej slávy. Tieňom, ktorý je prerastený džungľou a v ktorého uliciach je to skutočná divočina. Po človeku tu už niet ani stopy, no mesto má stále svoje čaro. Za každého počasia iné a svojské. Nedozviete sa, čo sa stalo, no to ani nepotrebujete vedieť.

LET NAD PARÍŽOM

AKÉ JE TO BYŤ ORLOM? Chcete sa preletieť od Eiffelovky ponad sklenenú pyramídu, popod mosty na Seine a aj cez vraky áut a autobusov, ktoré tu ostali a teraz zarastajú machom.

Eagle Flight prezentuje tieto prvky až nepekným spôsobom. Môžeme argumentovať tým, že kampaň nie je hlavnou náplňou hry, avšak aj tak je silným destilátom tohto generického sandbox konceptu. Herný Paríž sa delí na 5 dištriktov podľa známych miest: V čistejšej podobe ho Ubisoft nemal nikde. Lietate si po Eiffelovka, Notre-Dame, Louvre, Panthéon a bazilika meste, niekde svieti svetielko s misiou či výzvou, splníte Sacré-Cœur. Pod tým všetkým je sieť tunelov metra (aj jednu z troch typov úloh a idete ďalej, kým si keď podstatne divokejšia ako tá skutočná) a parížske neodomknete nový kúsok mesta. Pomedzi to zbierate katakomby, ktorými v určitých momentoch preletíte po meste pierka a neskôr aj ryby z riek a jazierok. tiež. Každá z častí má svoje hlavné aj vedľajšie aktivity, ktoré môžete v kampani pre jedného hráča plniť. Paríž Celkovo vás v tých piatich dištriktoch čaká 23 misií, nemáte celý hneď na dlani. Síce je mesto celé otvorené, ktoré vás prevedú príbehom od vášho vyliahnutia až po no niekde je pred vami nebezpečenstvo, takže sa tam vyliahnutie vašich mladých. Nie je to nič, z čoho by ste vyberiete len na vlastné riziko. Až postupom času si padli na zadok. Náročnosť misií postupne stúpa a ak sa sprístupníte bezpečný prelet. vám zdajú ľahké, môžete sa pustiť do špeciálnych výziev, ktoré sú hneď od úvodu nasadené poriadne Tretia rovina už taká poetická nie je. Každý hráč vie vysoko. V každej úlohe ste ohodnotení maximálne spoznať hru od Ubisoftu. Všetky tie jeho sandboxy tromi hviezdami a celkovo v hre môžete nazbierať viac pôsobia tak trochu rovnako. Majú jasné spoločné črty. ako 120 hviezd. Určite poznáte získavanie vežičiek či zbieranie pierok.

A nepovedal by som, že to je zlé. To vôbec nie, Eagle Flight nie je zlou hrou. Je to len dosť veľká nuda. Taká, že pri sebe chcete mať niekoho, kto vám bude neustále pripomínať, že sa vlastne zabávate.

Našťastie celá kampaň netrvá dlho. Pritom samotný pobyt na oblohe nad Parížom nepatrí medzi najhoršie zážitky. Radi si v hre zalietate, len tak sa preletíte úzkymi uličkami, vyletíte na vrchol Eiffelovky, či sa pokúsite vyzbierať pierka a ryby. To všetko sú Nepomáha totiž ani fakt, že sú tu naozaj len 3 druhy zábavnejšie činnosti ako samotné misie. Aj vďaka tomu misií. V prvom prípade musíte v určenom čase preletieť hra pôsobí veľmi relaxačne. Jednoducho si nasadíte nejakú dráhu. Tieto dráhy sú externé a aj v metre headset a necháte sa unášať. Váš orol lieta sám, vy len a katakombách, kde to je väčšia výzva vďaka úzkym nakláňaním hlavy meníte smer a ovládačom rýchlosť. koridorom. Ak trafíte stred kruhu, dostanete boost. Ak No nie som si celkom istý, či to nie sú veci, ktoré by trafíte veterný prúd, tiež dostanete boost. Druhou zvládol aj mobilný headset. formou misií je zbieranie niečoho – pierok alebo rýb. No a treťou je letecký súboj. Buď ste sami, alebo Voľné lietanie si môžete do sýtosti užiť v samostatnom musíte chrániť svoju samičku a stále musíte strieľať po režime, kde sa nemusíte zaťažovať žiadnymi nepriateľoch. A tu už sa dostávame do sci-fi roviny, obmedzeniami či misiami. Lietate len preto, že vás to keďže v Eagle Flight váš orol strieľa. Sú to síce zvukové baví a je to naozaj upokojujúce. Ak ale chcete trochu vlny, ale dokážete nimi zneškodniť supy, vrany, akcie, môžete sa vrhnúť na multiplayer - ak sa netopiere aj sokoly. Nepriatelia ale môžu používať štít prenesiete cez to, že ovládate strieľajúceho orla. alebo vytvárať vzduchové bomby. Multiplayer ponúka zaujímavú variáciu na Capture The Flag, kde proti sebe stoja dva tímy po troch vtákoch.

Hulákate/strieľate po sebe a snažíte sa uchmatnúť korisť pre svoj tím. A aj keď to znie divne, výsledkom sú celkom zaujímavé dogfighty, ktoré sú ešte aj zábavné. Hra je navyše cross-platformová, takže sa nemusíte spoliehať len na jednu základňu hráčov. Škoda však, že jej chýba server browser.

VR zážitok, pri ktorom ste úplne v pohode a snáď nepocítite nevoľnosť.

Audiovizuálne to tiež nie je dokonalé, no má to svoj štýl. Grafika dáva toľko, čo PS VR unesie, aby bola hra stále plynulá. Teda tu narazíte napríklad na low-poly objekty a podobne. No autori z toho spravili súčasť Teraz ale budem mať podobné výčitky ako pri RIGS. hernej estetiky a celkom jej to svedčí. Má to skôr Hra už sama dosť orezáva zorné pole, keď pred svojimi rozprávkový ako realistický nádych, čo je len dobre. Tu očami vidíte zobák a podobne. No pri lietaní sa zorný a tam vás hrou sprevádza rozprávač a je škoda, že nie je uhol ešte viac zmenší do kruhového výrezu. To je super zastúpený viac. Možno by tým hra nabrala aj pre senzitívnejších ľudí, ktorým by hranie hry mohlo dokumentárny nádych. Hudba je skôr minimalistická, aj spôsobovať problémy, no mala by to byť len voliteľná keď o sebe dáva vedieť v určitých vypätých možnosť, nech nemáte dojem, že pozeráte cez momentoch. Škoda len, že keď zahyniete, znie to ako „kukátko“. Okrem toho ale musím Ubisoft pochváliť, balón, keď z neho pomaly vypúšťate vzduch. nakoľko sa mu podarilo priniesť prekvapivo dynamický

Eagle Flight neurazí, no ani nenadchne. Tu nudí, hentam zas baví a tak je to s celou hrou. Mnoho vecí by sa tu dalo spraviť oveľa lepšie a zábavnejšie, no samotné lietanie pobaví a môžete sa pri ňom aj uvoľniť. Ale nemyslím si, že je to hra, ktorá obstojí pri aktuálnej cene. Vo výraznej zľave však môže byť zaujímavou voľbou.

+ trošku divný, no kvalitne zvládnutý koncept simulátora orla + herná estetika + pohodové lietanie + chytľavý MP - plytká a nudná kampaň - generický sandbox - ponuka nezodpovedá cene - zbytočne zužuje zorné pole

MATÚŠ ŠTRBA PETER DRAGULA

6.0 8.5

MOTO RACER 4 SPÄŤ NA CESTY PC, XBOX ONE, PS4 / ANUMAN / RACING

Séria Moto Racer je tu s nami už poriadne dlho, jej zrod si pamätáme ešte v ére prvej konzoly od Sony, pričom v tomto období sa na pultoch obchodov najviac ohrievala. Prvé dva diely série vyšli ešte na prvej konzole PlayStation a PC, pričom trojka sa pozrela iba na PC. Popri hlavnej - očíslovanej sérii sa do predaja dostali aj vedľajšie - Moto Racer World Tour pre prvú PlayStation, Moto Racer Advance pre Game Boy Advance a Moto Racer DS, ktorý sa ukázal Nintendo DS už v roku 2008. Hra sa v časoch minulých tešila veľkej obľube, a tak sa štúdio Anuman v spolupráci s vydavateľom Microids rozhodlio pre vytvorenie pokračovania, ktoré sa dostalo na aktuálnu generáciu konzol a PC. Prechod a obnovenie pôvodnej série zo zastaraného hardvéru na aktuálnu generáciu je pre vývojárov vždy niečo, čo nikdy nie je úplne jednoduché. A tak bolo jasné, že sa očakávalo, ako sa autori s touto úlohou popasujú tentokrát. Moto Racer 4 kráča v šľapajách svojich predchodcov. Sú to šialené preteky, ktoré rozhodne nepripomínajú bežné okruhové súťaže. Je to typická hra s nervami a prekonávanie neprekonateľných rekordov, a to ako v

kampani, tak aj v online časti, prípadne pri „blbnutí" s vašimi kamarátmi na rozdelenej obrazovke. Tvorcovia sa snažili pri vyvíjaní štvorky ponúknuť najmä to, čo pôvodné tituly robilo výnimočnými. Pocity z mojej strany sú skôr zmiešané, kedže štýl, ktorý hra prezentuje, pôsobí ako spred dvoch dekád. No ani po hodinách strávených na dvoch kolesách neviem, či išlo o zámer autorov, alebo nie. Aj keď sú zrejme všetky hry predovšetkým o hrateľnosti, pri pretekoch a tituloch, kde sa rútime cestou vo vysokých rýchlostiach, to platí niekoľkonásobne viac. Moto Racer 4 dá pocítiť svoje špecifické ovládanie už na prvej zákrute. Rozhodne vám niekoľko minút potrvá, kým si naň zvyknete, no a niekoľko ďalších hodín sa budete zdokonaľovať a aj napriek tom nebudete stále dosť dobrí. V tomto smere sa tvorcovia držali starších titulov a je to aj cítiť. Fyzika je veľmi chabá, vo vzduchu prichádzate o desiatky kilometrov z vašej rýchlosti len tým, že pustíte plyn, ideálna stopa je striktne ideálna a ak sa jej nebudete držať, stratíte aj desiatky sekúnd, pričom turbo je kapitola sama osebe.

SPÄŤ NA CESTY

JAZDIŤ BUDETE NA CESTÁCH A AJ V LESOCH

Celý balík hrateľnosti, ktorý je ukrytý v Moto Racer 4 je môže byť rýchlejší a vie lepšie robiť triky, no iný zas má podivný, cítiť z neho zastaranosť a je otázne, či to bol cieľ lepšie zrýchlenie a viac dokáže vyťažiť z turba. vývojárov, alebo ide iba o veľký omyl. Každopádne na začiatku hry je vám k dispozícii len hŕstka z nich, pričom zvyšných si musíte odomknúť. A to práve v Čím viac času som strávil na trati, tým viac som mal pocit, kampani. že hrám hru zo začiatkov minulej dekády. A to práve kvôli štýlu hrateľnosti, ktorý dopĺňa aj niekoľko bugov či umelá Moto Racer 4 ponúka plnohodnotnú kampaň, ktorá inteligencia, ktorej by sa dalo vytknúť veľmi veľa. Práve pozostáva z niekoľkých tuctov pretekov. Tie sú rozdelené staršie hry totiž boli špecifické tým, že sme pri do viacerých kariet, pričom v každej z nich sa nachádza dokončovaní jedného preteku vedeli stráviť aj niekoľko niekoľko druhov pretekov, ktoré sú ukončené veľkým hodín. A to len preto, aby sme dokázali prísť na fígle, šampionátom. V ňom sa jazdí hneď niekoľko okruhov, v ktorými sa dá oklamať pochybný systém hry. Prípadne ktorých získavate body za vaše umiestnenie a víťazom sa, sme dúfali, že pomôžu náhody a čakali na to, kedy sa pochopiteľne, stane ten, kto ich vyzbiera najviac. Aby ste jazdec na čele zrazí s oproti idúcim kamiónom rovno pred sa však k tomuto šampionátu dostali, samozrejme, musíte cieľovou rovinkou, aby sme následne zlízali sladkú dokončiť všetky ostatné preteky na danej karte. Celý smotanu. systém hodnotenia je tu riešený vo forme hviezd - od jednej po tri - pričom váš cieľ si vyberáte už pred Práve toto definuje MR4 - trpezlivosť, pevné nervy a pretekom. Ak si teda zvolíte, že idete útočiť na prvé neustála snaha o víťazstvo. A ak to nejde, treba sa miesto, no skončíte na druhom, nesplnili ste úlohu. To hra posunúť ďalej, odomknúť nových jazdcov, vylepšenia a automaticky berie ako prehru a udeľuje vám tri červené skúsiť to znova. V hre je totiž dostupných viacero typov hviezdy. jazdcov, ktorí sú špecifickí svojimi prednosťami. Jeden

Čiže rovnako ako môžete výhrou získať, tak môžete pri prehre aj stratiť. Hviezdy sú pritom pre vás dosť dôležité, kedže práve získanie určitého počtu hviezd je spolu s dokončením predchádzajúcej série pretekov podmienkou pre odomknutie tej ďalšej. Pri takomto type hodnotenia si teda dvakrát rozmyslíte, do čoho pôjdete a na čo ste dostatočne skúsení. Preteky pozostávajú z klasických časoviek, v ktorých musíte dosiahnuť určitý čas buď v jednom, alebo až troch kolách. Popasovať sa musíte aj s bežnými pretekmi proti umelej inteligencii a nechýba ani klasická eliminácia, kedy sa po určitých časových intervaloch vyhadzuje z hry ten, kto je v danom momente posledný. Moto Racer nie je ani tak o rôznych typoch pretekov, ako skôr o ich štýle a dizajne tratí. Na okruhoch na vás číhajú vysoké priepasti, dlhé visuté mosty alebo prekážky priamo v ideálnej stope. Hra vám navyše nič nedaruje a od začiatku je skutočne náročná. Získať tri hviezdy je v neskorších fázach hry na prvýkrát priam nemožné, kedže máte čo robiť, aby ste získali aspoň jednu. Každé menšie zaváhanie sa kruto trestá a každá sekunda je pre vás zlatá, a to aj keď hráte o bronz. O to viac teda vedia nahnevať chyby samotnej hry.

Neviditeľné steny, nezmyselné hádzanie späť na trať či nepochopiteľné pády sú naozaj momenty, za ktoré by ste najradšej vývojárov poslali skratkou niekam... Navyše sa mi niekoľkokrát stalo, že mi hra v polovici preteku zamrzla a spadla do menu PS4. A to ani nehovorím o umelej inteligencii, ktorá je viditeľne zvýhodňovaná. „Komické" sú situácie, kedy sa naťahujete o prvé miesto s jedným jazdcom. Ten však nabúra a vy si už myslíte, že takú veľkú stratu nebude vedieť dobehnúť a víťazstvo je vaše. No to je omyl. Do troch sekúnd ho máte opäť za chrbtom, ak teda na chrbát už nepozeráte vy jemu. Presekať sa kampaňou do úplného záveru vás bude stať nielen kopu nervov, ale aj strašne veľa času. Pri každom preteku ale treba myslieť aj na to, že vás hra štedro odmení za získané skóre pri vykonávaní trikov. Ak dosiahnete potrebné skóre, dostanete dva body na vylepšenie vašich jazdcov. Systém ovládania motoriek sa obohacuje o nové prvky postupom v hre. Hraním totiž získavate nové znalosti v robení trikov a tiež vylepšenia, napríklad turbo, vďaka čomu budete vedieť premeniť na rýchlosť aj hladké pristátie na obe kolesá po veľkom skoku.

OD HRY NEČAKAJTE ŽIADNU SIMULÁCIU

Multiplayerová časť je v hre skôr do počtu a aj keď ponúka niekoľko režimov, málokedy máte s kým hrať. Pri mojom pokuse s niekým sa spojiť som sa dostal do hry po približne 20 minútach čakania, a aj to som odjazdil dva preteky a súper sa odpojil. Hranie na rozdelenej obrazovke už má väčší zmysel a, samozrejme, aj využitie. Čo je ale nutné tiež spomenúť, Moto Racer 4 podporuje na PlayStation 4 virtuálnu realitu. Každopádne po tom, ako sa titul predvádza po technickej stránke aj pri normálnej hre a klasickej obrazovke, som možno aj rád, že som nemal možnosť skúsiť túto vymoženosť. Moto Racer 4 síce beží na Unreal Engine 4, no grafická stránka je dosť biedna. Na hru sa dá pozerať, zvyknete si, no pri súčasnom štandarde grafického spracovania výrazne zaostáva za ostatnými hrami. Textúry sú veľmi jednoduché, nasvietenie je na tom podobne a o kvalite modelov motoriek, jazdcov či celých tratí ani nemusím hovoriť. Doskakovanie objektov a načítavanie textúr v „lepšej" kvalite tu nie je ničím výnimočným. Slabšia grafika však naráža aj na nie veľmi dobrý technický stav hry. Tá síce beží väčšinou pri 60 fps, no ak sa na obrazovke zjaví naraz viac jazdcov, snímkovanie často klesá výrazne nižšie, čo už naozaj nie je príjemné. Pozitívne je možno iba to, že sa to deje predovšetkým pri štarte a počas pretekov už len minimálne.

Ďalšie pokračovanie hry Moto Racer je dosť rozporuplné. Na jednej strane ponúka celkom slušnú porciu zábavy, ktorá vás pocitmi z hrateľnosti vráti o niekoľko rokov späť. To nie je vyslovene zlé, no množstvo chýb, umelá inteligencia, slabá fyzika a zastarané spracovanie po grafickej, ale aj technickej stránke z celkového dojmu poriadne uberá. Síce nejde o chyby, kvôli ktorým by sa hra nedala hrať, no vedia nahnevať. Každopádne ak dokážete prehryznúť tieto problémy, akceptujete slabšie grafické spracovanie a hrateľnosť spred niekoľkých rokov, zistíte, že sa v skutočnosti dobre bavíte.

+ kampaň, ktorá vás motivuje + odomykanie nových jazdcov, ich vylepšovanie + síce zastaraná, ale aj tak zábavná hrateľnosť (nemusí vyhovovať každému) - slabá grafická stránka - podivná fyzika - umelá inteligencia - bugy a technické spracovanie

TOMÁŠ KUNÍK PETER DRAGULA

6.0 8.5

DRAGON QUEST MINECRAFT KRÍŽENÝ S DRAGON QUESTOM PS VITA, PS4 / SQUARE/ PUZZLE

BUILDE

ERS

Klonov Minecraftu nájdete neúrekom a mnohí mávnu rukou, že sa ani neoplatí do nich púšťať, keď je základná hra dostatočne silná. Iní hráči povedia, že stavanie sveta bez hlbšieho zmyslu nie je pre nich žiadnou motiváciou – zdieľam ten názor, preto som tomu neprepadol. Ale Square -Enix ide s Dragon Quest ďalej. A nie je to hodená licencia na existujúci žáner ani opačný prípad, že sa do existujúcej RPG dostane pár stavebných elementov. Jedná sa o výživný mix aj pre neznalcov a opäť sa potvrdila odlišnosť japonského herného dizajnu od západného a eventuálne mi viac imponuje.

v domnienke, že v ďalšej kapitole si ju aj tak vytvoríte inak. Stavanie základne je jednou z najlepších súčastí a spolu s obyvateľmi objavíte nové možnosti, recepty, predmety, práve tu sa budete realizovať. Inventár je spracovaný hravo – najprv cez rýchle a často používané vecičky, neskôr určite investujte do prenosného kufra, ktorý vám razantne zväčší priestor a už so sebou terigáte celé desiatky.

Príbehové i vedľajšie úlohy sa postupne menia, spoločné menovatele odhalíte rýchlo. Objavovanie zeme je výborné vďaka familiárnemu svetu plnému slimov či iných ikonických Dragon Quest príšeriek. Funguje aj pravidlo: čím Ako v správnej RPG si vyberiete hrdinu i vzhľad, no rýchlo ste ďalej, tým sú náročnejšie druhy a radi vám buchnú po končíte v krypte, kde zlý lord rozpráva čosi o dobytí sveta. papuli. Hľadanie materiálov a tvorba predmetov sú Ocitnete sa na alternatívnom konci úplne prvého Dragon esenciálne súčasti, ak sa chcete pohnúť ďalej – plniť Questu, ale v pozícii porazených – Dragonlord vytiahol na vedľajšie úlohy či priamo nahrabať dostatočné počty vecí svet závan temnoty a dostanete úlohu všetko napraviť. Čo pre vytváranie častí základne. To, že sa plní obyvateľmi a tí sa stalo, sami neviete (zlatá amnézia!), ale je tu poradný majú isté požiadavky, je iba plus – môžete ich plniť hlas, ktorý vás rýchlo dostane z tmavej krypty do veľkého a nemusíte. Tráviť dlhý čas doma je fajn, ale osobne viac sveta. V diaľke je svetelný lúč a tam sa treba dostať. Cestou oceňujem spracovanie sveta a objavovanie nečakaných budete musieť získať a zachrániť oveľa viac. A najmä miest – zabudnuté ruiny, tajomné jazerá, nikdy neviete, čo budovať. Hoci prvé minúty tomu nenapovedajú a dialógy vás čaká. A vďaka kapitolám si užijete rozmanité zákutia či sú relatívne rozťahané a nie príliš inšpirujúce, treba zotrvať iné ostrovy ako v tej prvej. a Dragon Quest Builders dokáže, prečo patrí do tohto sveta. Prídu zaujímavé postavy aj nečakaná dejová línia, kde budete mať čo sledovať. V prvom rade si treba uvedomiť možnosti a princípy hry. Nemáte tradičné levely a nebudete získavať skúsenosti ako iní RPG borci. Súčasne nie ste budujúci superman, máte ukazovateľ staminy (takže treba pripravovať jedlo a hľadať naň recepty) a HP (lebo vo svete nie ste sami a bude sa aj bojovať). Inak máte voľné pole pôsobnosti. Hra je rozdelená do dejových kapitol, ktoré sa odohrávajú zakaždým na inom mieste, takže začínate budovať základňu odznova, čo vám môže byť občas ľúto, ale zvyknete si. Stavanie je prístupné a inštinktívne. DQ Builders vás naučí funkcie tlačidiel, rýchlo sa viete orientovať. Budete sa hrabať v hline a stavať kocky, aby ste sa dostali z krypty. Zmastíte prvé recepty či potrebné nástroje. Odtiaľ je už blízko k tuctom možností, častému stavaniu základní a ich prispôsobeniu. Veľmi dobre a starostlivo tvorená základňa bude otestovaná pri nájazdoch, netreba ju podceniť a stavať halabala

KOCKY A MONŠTRÁ

JE TO AKO MINECRAFT ORIENTOVANÝ NA RPG Spomínaný boj sa odohráva v dvojakej podobe. Ak putujete sólo s bakuľou či mečom v ruke, stačí sa oháňať a uberať HP nepriateľom. Nečakajte prepracované ťahy, bojuje sa v real-time a pohyb je kľúčový - keď sa vyhnete úderu, ušetríte viac ako pri sofistikovanom sústredení sa. Bez pokročilých úderov i levelov je iba jedna cesta ako byť v boji zdatnejší mať lepšiu výbavu a zbraň. A tú si treba postaviť. Herní dizajnéri teda postupovali jednoznačne – všetko, čo sa dá vytvoriť, namiešať, vybudovať, je už využité a zakomponované do herného dizajnu. Aj väčší ukazovateľ zdravia získate cez vypestované či nájdené semená života alebo za splnenie questov.

ale v niečom pripomenie legendárneho Dungeon Keepera - aj tam ste sa vypracovali na veľkého bossa a zrazu štartovali odznova a kopali hlinu... Kto túži po väčšej spojitosti, po prvej kapitole objaví Terra Incognita mód, kde sa môže vyšantiť. Tu sa totiž hrá voľne, ale z príbehových kapitol sem prúdia predmety, takže hru neoklamete tým, že zdoláte prvú kapitolu a budete si stavať iba svoje veci. Prepojenie funguje a lepšie je do Terra Incognita ísť až na konci hry a užiť si čo najviac z ostrovov, základní i ponuky predmetov.

Hra Dragon Quest Builders vyšla paralelne na PS4 a PS Vita a budete prekvapení, ako málo zaberajú Obrana základne je iný kumšt. Vyvalia sa nepriatelia miesta. PS4 verzia má niečo cez 900 MB, Vita je ešte zo všetkých strán, niektorí obyvatelia sa vám schovajú, kompaktnejšia, no máte tu zábavu na desiatky hodín. iní ostanú bojovať. Jednotlivé prvky základne vám Grafika je štylizovaná, zvládajú ju obe platformy môžu pomôcť (ako napríklad vo Fire Emblem Fates). a hudba dobre doplní dianie. Aj súboje s bossmi sa odohrávajú na základni, nie v bludisku. Hľadáte triky, ako ich prekabátiť. Niektorí Ak ste roky odolávali Minecraftu a jeho súpútnikom, lietajú, iní obliehajú, občas pomôže hrubá sila. lebo nemali dostatočné lákadla, môžu vás presvedčiť

Jednotlivé kapitoly (ďalšia sa sprístupní po zdolaní bossa) núkajú nielen nové prostredia, ale aj nutnosť budovať od začiatku a získavať výbavu i vlastnosti. Prvé razy vás to nemrzí, neskôr sa vyhráte s detailmi a zrazu začínate od nuly. Hranie má teda iný nádych,

Japonci. Nasekali chytľavé, prístupné systémy. Vytvorili bohaté svety, ktoré môžete ďalej rozširovať, kde budete bojovať so známymi nepriateľmi i bossmi, plniť desiatky úloh a najmä dáte celému snaženiu hlbší zmysel. Na hru pod jedno giga to nie je málo...

+ prístupné a výborne vysvetlené + hrateľnosť s tvorbou všetkého + objavovanie sveta a jeho súčastí + známe postavy a atmosféra Dragon Quest + príbehové aj vedľajšie úlohy majú zmysel + vhodné ovládanie - občas hnevá kamera - nutnosť stavať základne nanovo

MICHAL KOREC PETER DRAGULA

8.5

HORIZON: ZERO DAWN FAR CRY S MECHANICKÝMI DINOSAURAMI PS4 / GUERILLA / AKČNÁ RPG

Možno to nikto nečakal, no štúdio, ktoré nám viac ako desaťročie prinášalo akčné prestrelky, urobilo riskantný krok. Vývojári z Guerrilla Games začali krátko po dokončení tretieho titulu Killzone hľadať ďalší cieľ, za ktorým by sa mali vybrať. Pustili sa do skúmania nových nápadov, ktoré by mohli byť podkladmi pre celkom novú hru štúdia, ktorá by prezentovala ich meno aspoň tak dobre, ako to dokázala značka Killzone. V roku 2011 sa menšia časť štúdia pustila do vývoja novinky, ktorá sa mala odohrávať v otvorenom svete a nemaliv nej chýbať RPG prvky. Horizon: Zero Dawn naberala reálne kontúry a z ničoho sa postupným spájaním najrôznejších myšlienok začala vytvárať jedna z najočakávanejších nových značiek na PlayStation 4. Jej oficiálneho odhalenia sme sa dočkali na E3 2015, kedy sa nám predstavila pôsobivým trailerom. Pôvodne mala vyjsť ešte minulý rok, no autori si vyhradili ešte nejaký čas navyše na doladenie detailov, a tak prišiel odklad. Ako ale všetci veľmi dobre vieme, čas letí veľmi rýchlo a vydanie hry je už za dverami. No to, čo na vás za nimi čaká, je skutočne masívne. Horizon: Zero Dawn bol sčasti zahalený rúškom tajomstva, pričom to, čo sme sa o hre dozvedali, si autori pred vypustením na verejnosť určite veľmi dobre premysleli. A to najmä po príbehovej

stránke, ktorá je tu skutočne dôležitá. Horizon: Zero Dawn totiž nemá multiplayer, čo najmä v tejto dobe môže byť pre niektorých hráčov skôr odstrašujúce. Krátka herná doba sa totiž stáva pravidlom a pre jej rozšírenie je v hrách prítomná práve online časť, v ktorej sa už hráči zabavia aj sami. Toto však nie je prípad druhej veľkej značky štúdia Guerilla Games. Vzdialená budúcnosť a svet po ničivej skaze. Ľudia zvyknutí na pohodlný život sa z luxusných príbytkov museli vrátiť späť do prírody, jaskýň či do drevených kempov. Nad svetom prevzali kontrolu robotické zvieratá, ktoré sa len tak nedajú zastaviť. Príbeh hrá v Horizon: Zero Dawn naozaj prvé husle. Miesto hlavnej postavy tu prevzalo mladé dievča Aloy, ktoré sa už do sveta v tejto podobe narodilo. Kto však Aloy presne je, o tejto téme veľmi autorom do reči nebolo. To totiž nevie ani ona sama - a v súvislosti s tým sa formuje celý príbeh. Jej domovom je planéta, na ktorej žijú ľudia v drevených chatrčiach a vonku pobehujú vyspelé stroje, ktoré doslova prekypujú modernými technológiami. Aloy to nemala v živote ľahké, no aj napriek tomu chce pomáhať ostatným. Je to hrdinka, ako sa patrí, a na ceste do neznáma ju budete sprevádzať práve vy. A to sa neodmieta.

ČAKAJTE OTVORENÝ SVET A VEĽA OBSAHU

Pri prechode na RPG štýl v otvorenom svete sa museli v Guerrilla Games veľmi veľa učiť, aby dokázali priniesť hráčom to, čo od takejto hry čakajú. Horizon: Zero Dawn sa odohráva v masívnom, detailnom prostredí, ktoré je jednoducho nádherné. Krásne prepracovaná, rozmanitá a

určitému bodu. Samozrejme, hra ponúka aj možnosť rýchleho cestovania, no sám som sa tejto možnosti veľakrát vzdal a dobrovoľne som poctivo prešiel celou krajinou len preto, aby som ju mohol podrobnejšie preskúmať. Pri hraní Horizon letí čas expresným tempom.

bohatá príroda, ktorá vás nadchne. Nájdete tu rozľahlé oblasti bez kvapky vody podobné Grand kaňonu, miesta zaliate slnkom s pestrou prírodou, no tiež lesy, zasnežené hory, jazerá či oblasti s ruinami, ktoré sú pozostatkami „starovekej", teda našej civilizácie. Zhrdzavené satelity, veterné elektrárne či semafory prirodzene vyvárajú kontrast medzi súčasným svetom a minulou civilizáciou. Prostredie je tu teda naozaj veľkolepé, pričom k vytváraniu celkovej atmosféry prispieva fakt, že sa plynulo mení

Na ceste k nie až takej vzdialenej úlohe sa bez problémov pozabudnete niekde v polovici, keď si meriate sily so stádom robotických zvierat, zbierate cenné suroviny alebo narazíte na tábor nepriateľov, nad ktorým chcete prevziať kontrolu. Týmto spôsobom sa vám môže rutinná cesta, ktorá mala trvať pár minút, natiahnuť aj na niekoľko hodín. V nádhernom prostredí Horizon sa teda neodohrávajú iba boje medzi ľuďmi a strojmi, no aj tie medzi rôznymi predstaviteľmi ľudskej rasy. V časoch, kedy

denná doba, a to spolu s počasím. Pokojne sa vám teda môže stať, že sa v strede boja zatiahne obloha a začne pršať.

by mali byť ľudia vďační za to, že vôbec žijú, sa budete musieť na tejto dobrodružnej ceste neraz postaviť práve proti svojmu druhu. A to najmä už v spomínaných táboroch. Toto však nie je žiadna náplň niektorej z hlavných úloh, iba súčasť obrovského sveta, ktorému v Horizon: Zero Dawn budete musieť čeliť.

Mapa hry je obrovská a pri plnení úloh sa neraz stane, že musíte prejsť poriadny kus cesty, aby ste sa dostali k

Stále tu platí pravidlo, že silnejší vyhráva a dostať nepriateľov z vášho dohľadu je určite to, čo vám prospeje. Rýchle cestovanie ako aj ukladanie hry prebieha pomocou ohnísk. Čím viac ohnísk získate, tým lepší prístup máte neskôr k rôznym bodom na

alebo zdokonalia jeho schopnosti. To isté ale platí aj o oblečení, ktoré nie je pre Aloy iba nejakým módnym výstrelkom. To môže plniť aj funkciu ochrany pred ohňom či iným typom hrozby, alebo vďaka nemu budete môcť aj lepšie splývať s okolitým prostredím a

mape. Navyše v získaných kempoch sa vám hneď objaví aj obchodník, u ktorého si môžete kupovať, ale aj predávať suroviny, zbrane alebo ampulky na „liečenie". Ukladanie hry vo väčšine prípadov prebieha len manuálne - to platí vždy, ak sa svojvoľne prechádzate po mape. Keď už ale plníte questy, vtedy sa o to postará aj hra sama.

nepriatelia vás ťažšie zazrú v tráve či niekde medzi stromami. Každopádne predmety potrebné na zväčšovanie kapacity inventára či vytváranie rôznych druhov šípov a pascí nájdete v prírode.

Hra je veľmi previazaná s prírodou, s čím súvisí aj získavanie všetkých potrebných surovín. Môžete byť v podstate samostatnou jednotkou a nikdy nemusíte navštíviť obchodníka - ak si vystačíte so základným lukom a outfitom. Vlastniť lepší luk, prípadne iný typ, je určite veľké plus. Na tie kvalitnejšie si dokonca môžete pridávať modifikácie, ktoré vám ešte vylepšia

Dokonca aj zdravie si môžete dopĺňať zbieraním byliniek, čo je aj navyše oveľa efektívnejšie ako výroba ampuliek. A keď už spomínam výrobu, presúvať sa rýchlym cestovaním po mape nie je zadarmo potrebujete na to špeciálny balík, ktorý si taktiež musíte vytvoriť. S nedostatkom som však nikdy problém nemal. Hneď na úvod som si vytvoril zo desať takýchto predmetov a do konca hry sa nestalo, že by mi chýbali.

Pri rýchlej akcii je kľúčová špičková hrateľnosť, a tá v Horizon: Zero Dawn určite je. Či už ide o prosté

Práve v boji viete veľmi dobre využiť zaostrenie - focus, ktorý je vašou súčasťou od začiatku hry. Ide v podstate

skúmanie prostredia, lezenie po skalách vo výškach či priame súboje, autori si dali na každom aspekte záležať. Všetko beží hladko a aj keď som si musel chvíľu zvykať na daný systém, keď som si ho osvojil, nemal som absolútne žiadny problém. Vo svoj prospech môžete využívať aj prostredie, a to napríklad streľbou z veľkých výšok či spoza menšieho jazera. Menšie robotické tvory do vody, samozrejme, nevkročia, čo zase neplatí o väčších, ktorým voda

o zariadenie rozšírenej reality, s ktorým dokážete nielen vidieť cestu, po ktorej sa roboti pohybujú, no taktiež zachytíte slabé slabé miesta mechanických zvierat, do ktorých sa oplatí strieľať. Všetky zvieratá fungujú na biomasu, takže je logické, že by ste sa mali snažiť ísť po nádržiach s ňou. Pri väčších strojoch, ktoré majú aj zbrane, môžete cieliť práve na výzbroj, pričom v určitom momente z nich spadne a dá sa využiť proti ich nositeľom. Robo zvieratá sa pohybujú buď v

neprekáža, a práve tej sa vtedy musíte vyhýbať vy. Kvôli obmedzeným možnostiam pohybu sa tam stanete ľahkou korisťou. Pri súbojoch s väčšími, no najmä silnejšími monštrami, si musíte dávať pozor na úplne každý pohyb, zatiaľčo prepínate zbrane, vyrábate šípy či hľadáte ampulku so zdravím medzi bombami či pascami (aj preto je efektívnejšia liečba z rastlín). Uznávam, že v niektorých momentoch som toho musel riešiť v krátkej chvíli naozaj veľa a viacerými tlačidlami,

stádách, alebo samostatne a v závislosti od typu aj na prípadný útok reagujú odlišne - a práve tu je dôležitý stealth prvok. Slabšie mašiny sa väčšinou držia v stádách, pričom ak začnete na ne útočiť, rýchlo zutekajú preč, čo sa, samozrejme, o silnejších povedať nedá. Súboje sú z tohto pohľadu naozaj akčné, dynamické. Umocňuje to fakt, že každý stroj si vyžaduje inú taktiku boja. Niektoré zvieratá viete aj ovládnuť, aby bojovali za vás, prípadne ak prevezmete kontrolu

čo nebolo úplne šťastné riešenie, no to je asi daň za veľkú rozmanitosť v hre.

nad koňom/býkom, môžete ho osedlať a využiť ako dopravný prostriedok na skrátenie dlhých ciest.

POSTUPNE BUDETE ODKRÝVAŤ TAJOMSTVO SVETA

Od začiatku až do konca hry má Aloy silný charakter, je to osobnosť, ktorá sa len tak nevzdáva. No práve

Príbeh hry má skvelé tempo. Vízia vzdialenej budúcnosti, ktorá príbehom prehovára aj do

jej vystupovanie v dialógoch budete môcť ľubovoľne ovplyvňovať. Samozrejme, pri rozhovoroch dostávate možnosti s otázkami, no ak ide o dôležité dialógy a nie iba bežné rozhovory s obchodníkom, vyberať môžete z viacerých citovo zameraných viet. Tie môžu byť agresívne - útočné, rozumné alebo s podtónom. Autori v hre tvrdia, že to má vplyv na charakter postavy, no pravdepodobne iba v momente dialógu a nie dlhodobý, ktorý by neskôr mal dôsledky. Čo však

súčasnosti, vie naozaj zaujať. Síce má slabšie miesta, ale celkovo hre pridáva na kvalite. Od začiatku vás chytí a budete chcieť vedieť, čo bude ďalej a ako to nakoniec skončí. Hlavná dejová linka je postavená z 21 hlavných úloh, ktoré sú v podstate jedinečné a všetko sa v nich točí iba okolo príbehu. Preskúmate v nich rôzne kúty miestneho sveta a pozriete sa na zaujímavé miesta, zatiaľčo sa pred vašimi očami bude odohrávať príbeh. Nečakajte teda žiadne hlúpe úlohy

na Aloy môžete ovplyvňovať aj z dlhodobého hľadiska, sú jej schopnosti a level. Samotný level postavy sa zvyšuje získavaním skúsenostných bodov, ktoré dostávate najmä za plnenie úloh či zabíjanie mechanických, ale aj skutočných zvierat. Za každý jeden level či splnenú úlohu je pritom postava odmenená aj bodmi zručností, ktoré vie premeniť za novú schopnosť. Zručnosti Aloy sú rozdelené do troch kategórií a ako býva zvykom, vylepšenia na seba

v podobe príďte do bodu A a pozbierajte/zabite určité stroje na 21 spôsobov, ale dynamický dej. Všetky tie generické úlohy sú dobrovoľné, no sú zároveň natoľko zábavné, že ich budete naozaj robiť bez nátlaku. Popri hlavných zadaniach hra v sebe ukrýva aj niekoľko vedľajších, ktoré sú taktiež rozmanité. Pri nich budete zvyčajne pomáhať obyvateľom sveta s rôznymi problémami a podobne. Povedať, koľko trvá prejsť hlavný príbeh, nie je také

nadväzujú.

jednoduché, pretože hernú dobu natiahnete prostým skúmaním prostredia.

SVET PONÚKNE ROZMANITÉ TYPY PODNEBÍ

Ja som hlavný príbeh zdolal za 27 hodín, no po takomto čase strávenom s hrou mi v štatistikách svieti dokončenie hry na približne 32%. Myslím, že to hovorí za všetko. Horizon: Zero Dawn teda pozretím titulkov rozhodne nekončí. Aj keď som hru prešiel na klasickej PlayStation 4, aj tu je jej grafické spracovanie na špičkovej úrovni. Také kvalitne spracované prostredie do hĺbky, rozmanitosti a celkovo možností minimálne na PlayStation 4 nemá obdoby. Nádherný žijúci svet ponúka množstvo prekrásnych scenérií, ktoré si žiadajú byť zvečnené na fotografii. Pre tieto momenty je tu prítomný fotografický režim, ktorý v sebe skrýva klasické funkcie, ako filtre, jas, rôzne rámiky či nastavenie hĺbky ostrosti, no taktiež je tu možné nájsť nastavenie hernej doby, pri ktorej môžete vidieť, ako sa nádherná obloha nad vami hýbe, slnko zapadá a vychádza mesiac spolu so žiarivými hviezdami. Snímkovanie je uzamknuté na 30 snímok za sekundu, pričom túto hranicu si aj väčšinu času udrží. Občas prídu poklesy, no tie nejako výrazne nerušia zážitok z hry. Pri hre takýchto rozmerov je priestor na množstvo chýb, na nejaké bugy som teda pochopiteľne narazil. Napríklad zvieratá mi po zabití lietali po oblohe, no išlo len o ojedinelý bug a so žiadnymi inými chybami som sa počas hrania, našťastie, nestretol. Na Horizon: Zero Dawn môžu byť vývojári zo štúdia Guerrilla Games právom hrdí. Podarilo sa im vytvoriť naozaj originálny titul masívnych rozmerov, ktorý je takmer po každej stránke dotiahnutý k dokonalosti. Hra ponúka obrovský, nádherne spracovaný svet, do ktorého sa ponoríte na dlhé hodiny a s radosťou sa tam budete vracať. RPG systém motivuje k ďalšiemu postupu spolu s príbehom, ktorý aj napriek slabším momentom vie zaujať. Sladkým prídavkom je napokon aj výborný soundtrack, ktorý vás sprevádza počas celej hry, no do pamäte sa vám zapíše najmä titulnou skladbou.

+ bohatý a nádherne spracovaný svet + grafické spracovanie je na vysokej úrovni aj na klasickej PS4 + zaujímavý príbeh a skĺbenie moderných technológií a zničenej planéty + veľké množstvo zaujímavých úloh aj po dokončení hlavného príbehu + dlhá herná doba + skvelý soundtrack - nudné animácie pri dialógoch

TOMÁŠ KUNÍK PETER DRAGULA

9.5 8.5

HARDWARE

SOUND BLASTERX KATANA HERNÝ SOUNDBAR CREATIVE LABS PETER DRAGULA

Audio séria Sound BlasterX sa rozrástla o nový produkt s názvom Katana. Je pomenovaný po japonskom meči a má aj náležitý vzhľad. Nie je v podobe dvoch klasických reproduktorov, ale vo forme mierne zakriveného soundbaru. Ten je prvým systémom tohto druhu pod monitory a neponúka len klasické reproduktory, ide ešte ďalej. Katana totiž umožňuje ako pripojenie k PC, tak aj k TV, respektíve ku konzole. Je na vás, kde sa hráte a kde ju použijete. Či však už bude tam alebo tam, môžete sa na ňu pripojiť aj z mobilu a prehrávať hudbu a aj pridať headset. Nechýba jej ani podsvietenie, displej, subwoofer a, samozrejme, diaľkové ovládanie. Je to pekná ponuka, aj keď bude mať svoju cenu, a to 299 eur. Jednoducho to nie sú 20-eurové reproduktory vášho starého otca. Cena náležite odzrkadľuje kvalita zvuku. Je

to vyššia akosť, ktorá síce ešte nezachádza do profesionálnej oblasti, ale v hernej sfére čakajte veľmi vysokú kvalitu. Vzhľadom na štýl soundbaru má Katana vstavané stereo reproduktory, ku ktorým sa pridáva externý subwoofer. Stereo je, samozrejme, so surroundom, ktorý dokáže spracovať 7.1 digitálny zvuk v 24 bitoch pri celkovom hudobnom výkone 150 W. Je to skutočne vysoký výkon a ak bývate v paneláku, susedia sa nepotešia. O čistotu zvuku sa starajú dva 63.5 mm midbassy a dva 34 mm tweetre pre vysoké frekvencie zabudované do soundbaru a 133 mm subwoofer to bude basmi dopĺňať na zemi. O zvuk sa stará DSP procesor, ktorý spracováva každý z piatich reproduktorov samostatne. Výsledkom je skutočne čistý zvuk a reproduktory ho neorezávajú ani pri najvyššej hlasitosti.

Čo sa týka rozmerov, soundbar má šírku 60 cm a ak máte 24-palcový monitor, môže vám to mierne pretŕčať, ale k 25-27 palcom to sadne prakticky presne na šírku. Možno však pod veľkým televízorom sa to môže zdať malé. Soundbar má mierny sklon dozadu, aby zvuk smeroval na vás, ako aj pre displej, ktorý je zabudovaný v prednom paneli. Lepšie sa tak zvýrazní aj podsvietenie soundbaru. Na vrchu má niekoľko základných ovládacích prvkov, aby ste nemuseli všetko koordinovať cez PC alebo diaľkové ovládanie.

nastavovanie celého systému. S konzolou to prepojíte buď optikou, alebo 3.5 mm jackom. Tam však rátajte s absenciou možnosti hlbších nastavení zvuku a podsvietenia. Môžete si vybrať len preddefinované módy.

Je tam herný, filmový, hudobný, nočný, neutrálny mód, každý má svoj štýl podsvietenia, a aj nastavenia zvuku. Pri pripojení na PC si môžete ďalšie módy nastaviť v Sound Blaster Connect aplikácii. Tá umožňuje nadefinovať podsvietenia a nastavenia zvuku pre Subwoofer má netradičné rozmery, a to 33 cm x 13 cm x jednotlivé hry alebo typy prehrávania. Plus ešte môžete v 30 cm. Teda je vyšší a tenší. Štandardne sme zvyknutí hrách nechať aj skresliť hlas do rôznych podôb pre na nižšie a dlhšie kocky, ale tak či tak to pod stolom multiplayer. Možno je škoda, že je pri PC previazaná pekne poslúži na vykladanie nôh. Celé to s PC prepojíte hlasitosť s tou v systéme, a tak sa nedá citlivejšie nastaviť USB káblom, ktorý zaistí ako presun zvuku, tak aj systémová hlasitosť.

100

Ak by ste si chceli pustiť niečo z mobilu, môžete sa na Katanu pripojiť cez Bluetooth z mobilu a rovno hudbu streamovať. Ak by ste chceli niečo štandardnejšie, Katana vie načítavať hudbu aj z USB v MP3, WMA a FLAC formátoch. Nechýba výstup na slúchadlá a mikrofón, aj keď je škoda, že spolu s ostatnými portmi sú vzadu a musíte si to vždy otočiť, aby ste si to pozapájali. Plné RGB podsvietenie zariadenia je veľmi dobrý nápad. Creative ho už má aj v iných reproduktoroch a postupne ho doťahuje. V Katane má niekoľko už spomínaných prednastavení, od modrých, cez jemné, plne farebné a animované a večer to môže dodať atmosféru, hlavne ak sa vám to hodí aj k podsvieteniu ostatných zariadení. Pri zadefinovaní vlastného nastavenia sa však dá vybrať len šesť efektov, ktorým môžete prideliť farbu, smer a rýchlosť. Má to však malé obmedzenie. Možno až prekvapivé. Priam by sa tam žiadalo dynamické podsvietenie podľa hudby alebo aj previazanie podsvietenia priamo podľa hier. Ani jedno z tohto - minimálne zatiaľ - soundbar nemá. Hlavne previazanie s hrami by soundbaru pekne sadlo, napríklad pri zásahu by mohol byť svetelný efekt, mohol by ukazovať smer streľby, políciu. Nakoniec firmy s týmto už majú skúsenosti z klávesníc a dalo by sa to jednoducho aplikovať aj tu. Možno tento efekt časom pribudne.

Vizuálne soundbar dopĺňa ešte displej. Ten je schovaný za sieťkou zakrývajúcou celú prednú časť zariadenia spolu s prednými reproduktormi (dva sú vpredu, dva na vrchnej strane). Displej je v strede a rozsvieti sa, keď meníte vstup, hlasitosť, mód soundbaru alebo aj názov hry, ak k nej máte nadefinované nastavenie. Náležite všetkej elektronike, procesorom a dekóderom pri štarte čakajte približne 10-sekundové spúšťanie. Sound Blaster Katana je pekný a inovatívny produkt z ponuky zvukových zariadení, a to ako pre PC, tak aj konzoly. Poskytuje kvalitný zvuk, vysoký výkon, množstvo typov vstupov, pekné podsvietenie. Je to veľmi dobre spracované a k dokonalosti chýbajú už len väčšie možnosti nastavenia podsvietení. Ak vás už nebavia reproduktory rozhádzané po stole, toto je zaujímavá príležitosť, ako ich vymeniť. 300 eur je síce 300 eur, ale kvalita zvuku a zaujímavé možnosti vám to vynahradia.

+ LED podsvietenie + kvalitné vyhotovenie a dizajn + kvalitný a silný zvuk + rôzne možnosti vstupov zvuku - pripojenie na headset mohlo byť vpredu - podsvietenie nie je previazané so samotným zvukom alebo hrou

ROCCAT CROSS HEADSET ROCCAT MATÚŠ ŠTRBA

102

Aj stereo slúchadlá k PC môžu byť veľká veda. Vyberať si môžete naozaj z obrovského množstva rôznych modelov, značiek a aj cenových úrovní. A keď si aj chcete nejaké slúchadlá vybrať, ste okamžite bombardovaní veľkolepými sloganmi a prehnanými informáciami o najlepšom, najdokonalejšom, najvernejšom zvuku, či najštýlovejšom prevedení. A vy pritom chcete len niečo kvalitné so super zvukom za rozumnú cenu. A aj keď Roccat nezačína práve najšťastnejšie s tvrdeniami o štúdiovej kvalite zvuku v prípade modelu Roccat Cross, nakoniec je na tom tento headset lepšie, ako by ste čakali.

Povedzme si na rovinu - to so štúdiovou kvalitou je nezmysel. Cena takýchto slúchadiel začína niekde nad 100 eur a ak chcete naozaj kvalitné slúchadlá so štúdiovým zvukom, tých stoviek budete musieť z vrecka vytiahnuť viac. A pritom za Roccat Cross dáte len nejakých 70 eur. A aj keď teraz trošku predbehnem a skočím rovno k hodnoteniu, má to svoj dôvod. Aj keď som mal na ušiach už aj kvalitnejšie stereo slúchadlá, boli rozhodne drahšie. A nie vždy to platilo. Mal som tiež drahšie, ktoré v konfrontácii s Cross modelom ťahajú za kratší koniec.

Už na prvý pohľad je vidno, že tu sa výrobcovia na prezentáciu príliš nesústredili. Roccat sa zameral skôr na to dôležitejšie a dalo by sa povedať, že z hľadiska dizajnu sú tieto slúchadlá pomerne fádne a obyčajné. Nájdete ich len v čisto čiernom vyhotovení a prakticky na nich nie je nič, čo by vás ihneď dokázalo zaujať. Snáď len, že sú možno trochu menšie, ako by ste čakali. A naozaj, bežne v hernej sfére narazíte na výrazne rozmernejšie náušníky. Tieto sú malé, majú oválny tvar a len jednoduché logo výrobcu. Prekvapivo nájdete koliesko na ovládanie hlasitosti na zadnej strane ľavého slúchadla. Jednoduché je aj balenie, z ktorého headset vyberiete. Nájdete tu prakticky len slúchadlá, manuál a vo vrecúšku dva pripojiteľné káble s mikrofónmi. Oba sú relatívne dlhé. „Mobilný“ kábel s in-line mikrofónom je dlhý 1,2 metra, čo sa naozaj hodí, ak budete slúchadlá používať na počúvanie hudby niekde vonku alebo aj pri behu. PC kábel s boom mikrofónom je dlhší a meria až 2,35 metra. Oba káble zapájate do ľavého slúchadla, pričom boom mikrofón z neho aj rovno vychádza a je ohybný, takže si ho môžete prispôsobiť.

Oba káble zároveň obsahujú jednoduché ovládacie prvky. Na mobilnom kábli tak nájdete len jedno tlačidlo, napríklad na príjem hovoru, ak máte slúchadlá pripojené práve k mobilu. Druhý kábel už má oddelené jacky pre mikrofón a slúchadlá, pričom ovládanie tvorí len Mute prepínač. Kvalita zvuku v prípade mobilného mikrofónu je asi taká, akú by ste čakali. Telefonovať sa s ním dá, no mierne skreslenie a ruchy tu sú. Nič, na čo by sme neboli zvyknutí. Boom mikrofón je na tom ale výrazne lepšie a zaujme veľmi dobrou izoláciou okolitých ruchov a aj čistotou hlasu. Nemusíte sa tak báť, že budete hrať a niekto bude počuť vaše ťukanie do klávesnice či šušťanie s balíčkom čipsov. Ale mľaskanie a chrúmanie bude počuť veľmi dobre.

104

drobné kábliky prechádzať do samotných mušlí. Tie zároveň slúžia aj na držanie slúchadiel, aby sa nesklopili úplne. A aj keď sa pravdepodobne tak jednoducho neodtrhnú, veľkú dôveru vo mne osobne nevzbudzujú.

Toto môže byť závada konkrétneho kusu, ktorý som dostal, no s ľavým slúchadlom bol jeden menší problém. Veľkosť si môžete jednoducho nastaviť tak, že si slúchadlá vysuniete z mosta. Dobre tak sedia aj vtedy, ak potrebujete slúchadlá roztiahnuť. Ale kým to pravé slúchadlo drží a samovoľne sa neposunie, ľavé sa často vysunie bez toho, aby ste si ho chceli sami roztiahnuť. Napríklad prudšie zatrasiete hlavou a podobne. A to je vec, ktorá je možno relatívne malá, no kazí veľmi pozitívny dojem. Našťastie sa dojem zas výrazne zlepšuje pri otázke poVyhotovenie samotných slúchadiel mohlo byť aj o niečo hodlia pri používaní headsetu. Náušníky aj hlavový most lepšie. Nechcem povedať, že by bolo zlé, no je tu niekoľ- sú z pamäťovej peny. Ak budete potrebovať, dokážete ko neduhov, ktoré mi osobne trošku prekážali. Je to nao- náušníky aj jednoducho vybrať, ak ich potrebujete naprízaj jednoduchý čierny plast, ktorý ale pôsobí pomerne klad očistiť. Dôležité ale je, že sú oba tieto prvky veľmi dobre. Nič tu nepraská a ani nevŕzga. Nemáte pocit, že by pohodlné, a to aj po niekoľkých hodinách nosenia ste si mohli headset jednoducho poškodiť. No vidíte a používania.

Strávil som s nimi na hlave snáď jeden celý deň od rána do večera a časom som na to aj zabudol. Za tento dobrý dojem Cross vďačí aj nízkej hmotnosti len nejakých 185 gramov.

Býva to tak pri herných headsetoch. Ponoríte sa do hier, okolo vás je streľba, výbuchy, burácajú motory na cestách aj vo vzduchu, počúvate hlasy známych hercov, ktorí prepožičali svoj talent vašim obľúbeným postavám a to všetko opäť znie skvele. Stačí chvíľkový test Ako obvykle, prejdime si aj teraz obligátne čísla napríklad v Counter Strike a zistíte, že slúchadlá sa staz technických špecifikácií. Slúchadlá Roccat Cross porajú o parádnu spätnú väzbu z hry. Lebo čo si budeme núkajú 50 mm neodymové meniče, frekvenčný rozsah hovoriť, podobné headsety sú v prvom rade o tom, 20∼20000 Hz, impendanciu 32 Ohmov a výrobca udáva ako vám zlepšia zážitok a tiež pomôžu napríklad pri aj citlivosť pri 1 kHz 98 decibelov. To sú čísla, ktoré online hraní. Nemusíte sa však báť, že by vás kvalita v tejto sfére nie sú ničím výnimočným a aj napriek to- zvuku sklamala pri iných žánroch alebo hrách. Ja som si mu tieto slúchadlá výnimočné sú. Ponúkajú širokú dy- s headsetom napríklad užil klasickú Phantasmagoriu aj namiku a hlboké basy, no osobne som bol prekvapený nezávislý Dark Train. aj veľmi slušnou izoláciou okolitého zvuku. Niežeby som pri herných headsetoch nezažil už lepšiu, no stále Vo výsledku je tak Roccat Cross prekvapivo vyvážený by som to označil za slušný nadpriemer. model, ktorý za málo peňazí ponúka veľa stereo muziky. V tomto prípade aj doslova. Má svoje nedostatky Kvalitu si však v tomto prípade uvedomíte až pri počú- a aj keď ide o multiplatformový headset, konzoloví vaní hudby, navyše hudby rôznych žánrov. Od herného hráči musia počítať s nejakými obmedzeniami, keďže headsetu by ste čakali dobrý výkon pri elektronických tam nie je možné použiť boom mikrofón. Na PC si ale žánroch a iných, ktoré si zakladajú na výrazných baso- Roccat Cross užijete v plnej paráde a rozhodne má čo vých tónoch. Ak si ale pustíte rock alebo niečo iné, bu- ponúknuť. Dokonca aj mimo oblasti hier. Užijete si dete prekvapení, ako dobre headset zvláda stredné aj s ním kvalitný zvuk pri sledovaní filmov, no aj vtedy, ak vysoké tóny. Pustíte si Shine on you Crazy Diamond vytiahnete obľúbený vinyl, ľahnete si na gauč, jack pria budete sa diviť, lebo iné herné headsety v tomto ce- pojíte ku gramofónu a chvíľku relaxujete. novom spektre ešte nikdy nezneli takto dobre. Taktiež dobre poslúži pri sledovaní filmov. Treba ale predsa len nakoniec priznať, že headset nie je úplne dokonale vyvážený a basy sú výraznejšie.

ROCCAT KOVA HERNÁ MYŠ ROCCAT BRANISLAV KOHÚT

106

Dobrá myš je veľmi dôležitou výbavou hráča na PC. Medzi modelmi spoločnosti Roccat nájdete hneď niekoľko typov myšiek, ktoré sú ideálne na hranie, ale nájdu svoje využitie aj pri iných činnostiach a bežných aktivitách. Ak chcete nejaký nadštandardný kúsok, ale nie priveľmi prekombinovaný, mohol by to byť model Roccat Kova.

kým senzorom R6 a citlivosťou 250 až 7000 dpi. Predovšetkým hráčov bude zaujímať nastavenie a konfigurácie tlačidiel. Kova má až 12 tlačidiel a doplnkov, ktoré si môžete ľubovoľne naprogramovať a ďalšie funkcie prináša Roccat Easy Shift [+]. Základné aktivity sú prednastavené a napríklad bočné tlačidlá po stranách myšky sa používajú na posúvanie stránky hore a dolu. To však môžete zmeniť a Kova má pekný a praktický dizajn, a pritom nie je zbytočne pokojne si vytvoríte hneď niekoľko profilov s rôznymi konvýstredná. Základom sú, samozrejme, dve hlavné tlačidlá a figuráciami. Jednotlivé tlačidlá môžete určiť na priame rolovacie koliesko, pod ktorým je ešte umiestnený prepíovládanie multimédií, citlivosti či internetu. nač DPI. Po ľavej a pravej strane myši sú rozložené po tri doplnkové tlačidlá, ktoré vytvárajú na okrajoch vystupujúce Najviac však oceníte makrá. Okrem toho, že si môžete vybočnice. Pri bežnom používaní však neprekážajú. Aj keď o tvoriť svoje vlastné, v ponuke je kompletné rozvrhnutie tlane môžete náhodou zavadiť ukazovákom alebo prostred- čidiel a aktivít pre desiatky hier a programov. Nájdete tam makrá pre Starcraft 2, War Thunder, World of Tanks, Counníkom, nemusíte sa obávať, že ich omylom stlačíte. Myš ter Strike (v troch verziách) či Dota 2. Ale aj pre Firefox, váži 99 gramov a má tradičné pripojenie cez USB port s opleteným káblom na jeho lepšiu ochranu. Povrch myši je Photoshop, Office a Skype. Takže skutočne môžete vašu myš prispôsobiť akýmkoľvek potrebám. plastový a koliesko pogumované, aby sa nešmýkalo, ale dalo sa prakticky otáčať prstom. Náš testovaný produkt Kova podporuje Alienware Alien FX, kde si môžete vytvoriť bol v sivej farbe s čiernymi doplnkami vyzdobený len lovlastné svetelné efekty. Okrem toho je kompatibilná s gom, ale v ponuke je aj výraznejšia verzia s bielym základom a čiernymi tlačidlami. O efektný vzhľad myšky sa však technológiou Roccat Talk FX, ktorá zaujímavým spôsobom postará osvetlenie, ktoré nastavíte pomocou univerzálneho mení podsvietenie myši v hre, napríklad pri zranení alebo útoku postavy. Lenže okrem World of Tanks túto vymožesoftvéru Roccat Swarm. Tam môžete osobitne určiť farbu kolieska a zadnej časti myšky, prípadne použijete blikanie nosť podporuje len pár hier, takže ju pravdepodobne vôbec nepoužijete. či iný svetelný efekt. Je dobré, že myš neobsahuje priveľa svetelných častí, pretože takto vyzerá štýlovo a zbytočne Aj keby ste nevyužívali všetky možnosti, ktoré Roccat Kova nedráždi oči. ponúka, je to rozhodne veľmi praktická káblová myš. NajSoftvér ale predovšetkým ponúka praktické nastavenia, ktoré súvisia s funkciami myši. Môžete si zvoliť orientáciu na pravú alebo ľavú ruku, určiť rýchlosť rolovania, pohybu kurzora a v neposlednom rade nastavíte prepínač s optic-

mä pre hráčov, pre ktorých je primárne určená. Pohodlne sa drží v ruke, má dostatok programovateľných tlačidiel a sympatické podsvietenie. K tomu ponúka príjemný dizajn, ale nesnaží sa zaujať žiadnym extravagantným vzhľadom, skôr svojimi funkciami s rôznym využitím.

NOKIA MOBILY OHLÁSENÉ NOKIA 3310, NOKIA 3, NOKIA 5 A NOKIA 6 Čínsky majiteľ Nokia značky oživuje klasiku Nokia 3310 a pridáva tru nové modely Nokia 3, Nokia 5 a Nokia 6. Zatiaľ čo 3, 5, 6 sú viac menej smartphone android štandardy, ktoré sa budú predávať vďaka značke, 3310 má šancu osloviť nostalgikov. Nechýba na nej ani Snake v modernejšej podobe.

Nokia 3 bude slabší Android za decentných 139 eur. Ponúkne 5 palcový 1280 x 720 displej, 8MP foťáky, štvorjadrový MTK 6737 procesor a 2GB pamäte. Flashu bude 16GB.

Nokia 5 podľa popisu ponúkne parádnu kombináciu zábavy a práce. Bude mať 5.2” HD displej, 13MP a Nokia 3310 dostane štyri základné farby, 2.5 palcový 8MP foťáky a aj čítačku otlačkov prstov. Poháňať ho displej, 2MPx foťák, batériu ktorá vám vydrží celý bude starý 430 čip. Stáť bude 189 eur. deň hovoru a mesiac v standby móde. Cena bude 49 Nokia 6 bude tvorená z jedného kusu hliníka a to za eur. 229 eur. Ponúkne 5.5 palcový displej, 16MP foťák a Mobil ponúkne len základné funkcie na Dolby amos zvuk. Žiaľ bude mať stále len telefonovanie. Má len 2G pripojenie, nemá wifi, ani Snapdragon 430 procesor, 3GB pamäte, 32GB a internet. 64GB flashu.

108

GTX 1080Ti OHLÁSENÁ NVIDIA PREDSTAVILA ULTIMÁTNU GEFORCE KARTU Nvidia na GDC konferencii ohlásila GTX1080 ti grafickú Je to aj najlepšia Ti karta doteraz s najvyšším nárastom kartu. Tá prakticky dorovnáva Titan X, ale za výrazne oproti pôvodnej verzii. Predchádzajúce 780ti alebo nižšiu cenu. Stáť bude 699 dolárov a ponúkne: 980ti mali len 15% a 23%. Čip - GP102 16nm GPU jadrá - 3584 ( TMU - 224 ROP - 88) Pamäť - 11GB GDDR5X (zbernica - 352bit / 484 GB/s) Taktovanie pamäte - 11008 Mhz

Nvidia rovnako zlacnila staršie karty a GTX1080 má oficiálnu cenu 499 dolárov (pôvodne 599) a GTX1070 má cenu 349 dolárov (pôvodne 379 dolárov). Zároveň GTX1080 bude vylepšená, dostane rýchlejšíe 11GB/s pamäte (priepustnosť stúpne z 320 GB/s na 352 GB/ V zásade je to len veľmi jemné upravenie Titan X karty, s) a popritom podobný update dostane aj GTX1060 a je tam rovnaký čip, jedine pamäť klesla z 12GB na bude mať 9GB/s pamäte pre všetky modely 11GB, zbernica z 384 na 352 bitov, ale zase stúplo tak- (priepustnosť stúpne z 192 GB/s na 216 GB/s). tovanie, takže priepustnosť pamäte je vyššia. GPU jadier je rovnako, len ROP kleslo z 96 na 88. Niektoré par- Nová GTX1080ti bude dostupná za spomínaných 699 ametre sú lepšie ako Titan X, niektoré slabšie, preto to dolárov (u nás zrejme okolo 840 eur) a to od 10. marca. aj Nvidia nazýva Ultimátna Geforce karta. Príde rovno od všetkých výrobcov ako ASUS, Colorful, EVGA, Gainward, Galaxy, Gigabyte, Innovision 3D, MSI, Priemerne má 34% nárast framerate v hrách oproti Palit, PNY a Zotac. GTX1080, kde podľa titulu môžete čakať 20% až 45%.

110

FILMY RECENZIE Z KINEMA.SK

JOHN WICK 2 JOHN SA VRÁTIL Réžia: Chad Stahelski. Scenár: Derek Kolstad. Hrajú: Keanu Reeves, Riccardo Scamarcio, Ian McShane

112

Minule mu zabili psa a on sa pomstil vo veľkom štýle. John Wick nasadil zbrane tvrdého kalibru a drsnou náturou nadviazal na staré ázijské pecky a hity Johna Woo, ktorý dokázal z nejedného amerického borca urobiť akčné eso stvárajúce nezameniteľné kúsky. Surový štýl na jednej strane podčiarkla jednoduchosť a priamočiary prístup k veci (nejedna akčná scéna ide na doraz), súčasne si udržal veľkú mieru eleganciu – v obliekaní hrdinu, snímaní akcie a v neposlednom rade tajomnej organizácie v pozadí. Dej vráti Johna prakticky na koniec jednotky, aby išiel po krku chlapíkovi, čo má jeho auto. Treskúce intro slúži na osvieženie spomienok ako sa Wick ladne pohybuje na bojisku (prvá akcia netasí zbrane) a berie dostupné prostriedky na likvidáciu. Keď sa rozhodne konečne zabetónovať arzenál i veľa zlatiek, príde chlapík s akousi zmenkou a žiada ho o pomoc. Odmieta, takže mu vypáli dom, no pravidlá jasne hovoria, že mu treba vyhovieť: putuje do Ríma splatiť dlh, čím súčasne uvedie do chodu udalosti, z ktorých vyplýva jediné – po krku mu pôjdu viacerí a misia bude oveľa náročnejšia ako bežná osobná vendetta... Najväčšie očakávania divákov sa prirodzene neviažu iba na novú akciu, ale načrtnutú organizáciu, ktorá sídli v hoteli Continental a za zlatku si doprajete drahý drink či dostanete kvalitnú izbu. Mnohí prahnú, aby zistili o nej čosi viac – kto je riaditeľ, členovia, funguje aj niekde ako iba v New Yorku? A na viaceré otázky prídu aj uspokojivé odpovede.

priznať, že dostal podstatne menej priestoru a hoci jeho postava príde do diania práve včas, na nejaké veľké mentorovanie, splácanie účtov alebo mnohé spoločné scény sa tešiť netreba. Určite nečakajte veľkú poctu Matrixu po 18 rokoch... Popri oholenom deji na minimum (Wick ide po auto, spláca dlh, idú mu po krku) a skúmaní organizácie vám už ostávajú akčné scény. Nie je ich málo a drsný ráz z jednotky je späť. Prvá polovica nie je príliš originálna a Chad Stahelski sa akoby vyčerpal a varíruje. Druhá začína soliť lepšie scény – talianske chodby i snímanie párty, naháňačky po New Yorku a finále so zaujímavou vizuálnou ideou. Treba ich čakať takmer hodinu v nie príliš interesantnom setupe. Hoci film postupne graduje, celkovo nezanechá akcia nezabudnuteľný dojem. Čím John Wick na jeseň 2014 prekvapil, to sa nedá iba replikovať do pokračovania v inom prostredí, hoci kaskadéri pridali na kadencii a občas je tu riadna presila. Zobrazovanie násilia je silné, streľby do hlavy sú úplne bežné a slabším povahám bude John Wick pripadať ako nihilistická nálož.

Dobrý strih, fajn kamera a kontaktné súboje potešia mnohých, ale už to nie je taká nečakaná forma ako pri jednotke. Na 122 minút však John Wick 2 slušne ubehne a ponúkne ešte jednu, nie nepodstatnú devízu: jeden z najzaujímavejších koncov, aké sme v akčnom filme videli. Neradno prezradiť viac, no finále prinesie nečakane silný Scenáristi nádherne rozširujú elegantné fungovanie a ukážu moment. veľa z pozadia – ako sa zadávajú príkazy, spracujú objednávky a kde sa dá zohnať parádny oblek či kvalitný kvér Keanu Reeves odvádza jeden zo spoľahlivých výkonov a už teraz je John Wick jedna z jeho silných postáv, hoci už na nielen na večernú misiu. To sú najlepšie scény filmu, ktoré ňom vidieť, že starne a na pohľad nemá takmer čo hrať. majú patrične silné obsadenie: Ian McShane dostal jednu Vedľajšie roličky sú obsadené spoľahlivo. z top rolí života a hltáte jeho každú minútu. Nie je ich zbytočne veľa a opäť nebude vyzradené všetko, ale na V prevahe digitálnych blockbustrov je John Wick 2 stále pokrytie očakávaní rozhodne stačí. niečo iné, netradičné, brutálne nakrútené. Ak máte chuť na repete, užite si ho. Ale nevystreľte očakávania príliš vysoko, Druhou výzvou pre naplnenie ceny lístka bude reunion s Laurencom Fishburnom, no bez prezrádzania deja si treba aby vám ich film pokryl.

MICHAL KOREC

7.0

50 ODTIEŇOV TEMNOTY KTO CHCE SPÄŤ PÁNA DARKA? Réžia: James Foley. Scenár: Niall Leonard. Hrajú: Dakota Johnson, Jamie Dornan, Eric Johnson

114

Pred dvomi rokmi to bol obrovský fenomén, ktorý lámal rebríčky návštevnosti a ženskej enkláve filmov táto dvojke v kinách prospeje – aby mohla vytiahnuť dámy do kina, zahojiť pár jednosálových kín (tento typ hitov fakt potrebujú) a rozvíriť debatu o tom, že prečo navštevovať aj bijáky, čo nebodujú u kritikov.

zamiešať karty a nasadiť parádny psychoteror na Christiana i Anu, ale... málo, veru málo zasahuje do deja. A čo sa týka Kim Basinger, bez prezrádzania konštatujem, že má iba pár scén.

Pri celkovom súčte vám vyjde, že 50 odtieňov temnoty má dosť riedky dej. Hodinku a pol zvládnete, posledná dvadsaťminútovka sa paradoxne vlečie, lebo tušíte, že už-už musí Pri prvom filme som kládol tri esenciálne otázky týkajúce sa prísť finiš, ale scenár stále kopí ešte jednu scénu a ešte (a nie je plnenia očakávaní ženského hitu podľa predlohy: aký má dej, to erotická) a ešte... Okrem pomalého tempa prídu aj zbytočné ako sú nakrútené erotické scény (a koľko, koľko?) a ako je film zvraty a otočky, ktoré tu ani nemajú čo robiť, lebo hoci sa spracovaný. Trio možno aplikovať aj tento raz, už poznáme snažia dramatizovať dej, o 10 minút sa ukážu byť redundantzákladné postavy (Ana, Christian, ich bizarný vzťah) a ukážky né. Autori stále nechápu, že ak majú riedku predlohu, netreba nám pridajú ešte pár doplňujúcich, najmä kto je druhý fešák (a ju otrocky prepisovať – a súdiac podľa dialógov, tu neškrtali! čo chce od Any), prečo sa zjavuje tá zúbožená slečna (cítim A koľko je tej erotiky a zaslúži si film 18+? Erotické scény triler, dobre!) a či zamieša karty Kim Basinger zohrávajúca nemajú náboj ako v jednotke, ktorá bola prakticky vytvorená kľúčovú postavu z minulosti. tak, že v prvej polovici sme spoznali postavy a v druhej sex50 odtieňov temnoty súperí paralelne s tradičným údelom uálne momenty. Tu sa ide rovno na vec, príde síce pár nových dvojky – prostredný diel trilógie, kde už čosi vieme, no zároveň inštrumentov alebo miest, kde sa Ana dokáže vzrušiť či Christušíme, že nám tvorcovia useknú rozprávanie v najlepšom, tian ju bude pokúšať, ale... osobne vnímam dávku erotiky prípadne nalepia malú ukážku a vidíme sa nabudúce. zhodne s jednotkou, akurát je tu zrejme viac scén, no sú Začíname zhurta, Anastasia s Christianom sa dajú dokopy kratšie. Minule trvali dlhšie, režisérka ich nechala vyznieť rýchlo, hoci ona má spočiatku zábrany a chce si určovať u diváčok, zatiaľ čo tu sa išlo skôr po kvantite a príležitostiach. hranice. On ide tvrdo po nej, bojuje sám so sebou i minulosťou No stále to nebude to najhorúcejšie, čo ste v kine v živote vis ranami na sebe (dámy, budú bicepsy, odhalená hruď a zadok deli. Navyše jedna-dve scény už boli naťahované, až nudné. v nejednom zábere). Na spracovaní dvojky cítiť ako chýbajú ikonické scény – interResumé ich podivného puta je rýchle; prakticky cítiť, že Ana je view s Christianom, prvý sex, návšteva Červenej izby, lietanie už infikovaná minulosťou (opantaná jeho svetom), zatiaľ čo on aeroplánom. Okrem jednej-dvoch pesničiek (zlatá Taylor by rád hodil minulosť za hlavu. Všetkým je jasné, že tento Swift!) tu nie je ani mocný soundtrack, hoci stále platí, že Danvzťah nemá šancu byť normálny a napredovať podľa štandny Elfman si vkusne komponuje orchestrálku a všetko je profeardných pravidiel, hoci sa obaja o tento smer snažia sionálne natočené. a prichádzajú prvky ako spoločné bývanie... No ťažko to zakryje fakt, že sa tu veľa nedeje. 117 minút na Oveľa očakávanejšie sú novinky: Ana má nový džob a jej fešišéf dokreslenie vzťahu, pár ukážok z minulosti a iba načrtnutie, no sa k nej snaží dostať. Má nečakané ťahy a do konca sa aj nie poriadne vykreslenie postáv? To je máličko. Fanúšičky tu trošku vyfarbí, no nováčikov musím mierne sklamať: veľa nemôžu chýbať, celková adaptácia aj po zmene na poste réžia priestoru nemá. Niečo podobné platí aj pre objavujúcu sa zá- ostáva rovnaká – a tým pádom aj naše hodnotenie. hadnú devu; z ukážky mi vyšla ako najsľubnejší element pre rozvinutie poriadneho trileru – vyšinutá, sklamaná, mohla by

MICHAL KOREC

4.0

LIEK NA ŽIVOT GORE VERBINSKI A JEHO LIEK NA ŽIVOT Réžia: Gore Verbinski. Scenár: Justin Haythe, Gore Verbinski. Hrajú: Ivo Nandi, Dane DeHaan, Jason Isaacs

116

Malé priznanie vopred – Liek na život som mal po prvej ukážke zafixovaný ako najočakávanejší film februára. Nespútaný vizuál, Gore Verbinski s osobitou réžiou, sľubná hororová depresia i drsné scény. Výsledok napĺňa mnohé očakávania, no nie je úplným majstrovským kúskom... Mladík Lockhart sa vyšvihol vo firme vďaka trikom v účtovníctve a dostal úlohu: ísť do sanatória vo Švajčiarsku a vyzdvihnúť prezidenta firmy, pána Pembrokea. Ten odišiel na toto miesto, naposledy sa zmohol na dopis, kde hovorí, že všetko okolo je choroba – čo nezapadá do kariet predstavenstvu, ktoré chystá veľkú fúziu. Priviezť šéfa nie je ľahké, cestou zo sanatória má Lockhart nehodu a stáva sa jeho novým pacientom. Spozná šéfa, záhadné dievča Hannah (vraj špeciálny prípad) a sleduje viaceré netradičné úkazy, až začína odhaľovať, že na tomto mieste čosi nesedí...

úhorov? Kto je fešanda na plagáte? Verbinski využil hrôzu spoľahlivo, hoci neupadneme do permanentnej stiesnenosti ako pri jeho remaku Kruhu, niektoré scény nám efektne vybíjajú zmysly a ťaživá depresia sa prelína do otvorene násilných či bizarných momentov. Pätnástková neprístupnosť rozhodne nie je zbytočná. Liek na život nemá chudobný výsledok a nefunguje v štýle počkám si dve hodiny, cestou k pointe ju uhádnem a bude mi všetko jasné. Pri 146 minútach je náročné sledovať malé hlášky, jednotlivé dialógy a skladať si akýsi príbeh z minulosti po drobných fragmentoch – súčasne je to najkrajšie na celom scenári, popri alegórii prichádzajúcich pacientov liečiť sa z uponáhľaného sveta. Niekedy sa dozvieme novú čiastočku mystéria po 20 minútach – a medzičasom sme videli asi dve halucinácie či sa zoznámili s novou postavou. Inokedy nás čaká nesúrodá epizóda (scéna v krčme je zábavná, akčná i napínavá zároveň). Ani po vyrieknutí celej pointy vám nebudú jasné všetky detaily a ani opakované pozeranie filmu nemusí dať finálne odpovede na otázky.

Liek na život je masívny psychologický triler s dĺžkou 146 minút, ktoré sú jeho výhodou i ťažobou. Gore Verbinski má pre nás odlišný film ako bežné horory v kinách plné ľakačiek a zradných point, ktoré sa nám napokon príliš nepáčia. A nie je to ani ďalší Prekliaty ostrov, hoci mohlo zdať, že autori chcú Väčšina filmu je rozprávaná z pohľadu Lockharta a hoci kamera podobný príbeh na inom mieste a na konci by sa nám občas uhne, nie je jasné, či sa všetko deje podľa jeho optiky – chechtali do tváre so zhodným trikom. po čase je náramne skúšaný, psychika dostáva zabrať. Verbinski na nás pomrkáva a keď sme nadobro stratení, podVerbinski nakrútil formálne brilantný film: neuveriteľným sunie nám i hrdinovi silnú indíciu a ideme ďalej. Ustáť to dve spôsobom ponorí úvodnú scénu New Yorku do depresie a pol hodiny je náročný zážitok – riedke servírovanie pointy je a vynechá aj fanfáru Foxov. Čo najrýchlejšie nás chce kompenzované výbornou kamerou, parádnou hudbou znepokojiť, napínavo sníma cestu do Švajčiarska (kamerová (Zimmer nakoniec film nezložil, odkazy si nájdete) a celkovou scéna s vlakom je bomba!) a príchod do sanatória je chuťovka. atmosférou. Idylická atmosféra, fiktívne malebné prostredie (v skutočnosti sa hory digitálne doplnili k zámku), no súčasne pôdorys pre Liek na život však stratí vo finále dych, jeho posledných 15 riadne rozohranie napätia: vidiečania dole sa nemusia minút je dosť zbrklých a nesedia s tým, čo sme sledovali s pacientmi hore, staré sanatórium má zrejme labyrinty doposiaľ. Nejde o pointu, je oveľa lepšia ako v bežných honekonečných chodieb nielen na procedúry a trčiace mreže roroch ako odlišnom tempe a vyznení. Celý film je náročný na v tráve sa asi viažu k niečomu historicky zásadnému. uchopenie, je točený zámerne pomaly, čo nemusí sedieť divákovi v roku 2017. No ak prídete naň, aby vás držal v napätí Mystéria je veľa. Prečo nechcú ľudia odísť? Čo je titulným a postupne ste odkrývali jeho tajomstvá a ešte si vychutnali liekom na život? Čo obsahujú efektné tmavomodré fľaštičky brilantnú formu, svoju úlohu plní relatívne originálne a ako (mať jednu na krku, uff, to by bol filmový dar!)? A prečo toľko máloktorý zástupca žánru.

MICHAL KOREC

7.0

RESIDENT EVIL POSLEDNÁ KAPITOLA Réžia: Paul W.S. Anderson. Scenár: Paul W.S. Anderson. Hrajú: Milla Jovovich, Iain Glen, Ali Larter

118

Milla Jovovich tvrdí, že to už bude posledná kapitola. Nečudo, videohry sa filmovej sérii dávno vzdialili a tohtotýždňový herný Resident Evil 7 pôsobí ako reboot série a smeruje k iným zážitkom. Filmy sa držia zubami-nechtami Umbrella príbehu v zdevastovanej zemi, prázdnych metropolách a varírujú všetko videné v drsnej hudbe, konvolútnom deji, efektnej akcii. Na plátne nenáročný divák viac nepotrebuje, hráč by sa zrejme do interaktívnej verzie tohto diela nepustil. Navrátilec Paul W.S. Anderson odrežíroval dve tretiny série vrátane päťky, ktorá je neskutočne slabučká (1/10 je už rarita!) – finálna kapitola núka nevídanú šancu odraziť sa od dna a snaženie efektne uzavrieť. Prepojenie s päťkou je náročné, efektne zostrihané intro vám viac-menej vysvetlí, o čo ide. Top riešenie pre neporiadnych divákov, ktorí si dobrovoľne nechali ujsť jeden z minulých dielov. Rýchlo zostrihaný úvod vás hodí do deja, kedy sa Alice musí vrátiť do Hive, kde tróni šanca na stop zombie apokalypse, no súčasne čakajú ultraťažkí protivníci, ktorí by sa jej strašne, ale strašne radi zbavili raz a navždy.

New Game+, t. j. rovnaká jazda s inými podmienkami. Príde scéna s vražedným laserom, budú naháňačky, pästné súboje a v prvej tretine jazdy na motorke či s obrneným vozidlom, za ktorými sa pachtia armády zombies. Je tu vytočený zloduch, aj nejaký menší boss, neskôr sa ešte reinkarnujú iní padlí bojovníci len aby sa mala s kým Alice mlátiť. Postáv je zrazu dosť a sami sa usmievate, koho by sa ešte oplatilo vrátiť do hry, nechať znova bojovať a opäť zahlušiť. Ak je to variácia na japonský comeback a opakované nasadzovanie zdanlivo porazených bossov do hry, funguje polovičato. Prekvapivo sa striedajú dobré scény a pasáže, kde ubehne hravo 30 minút filmu, no potom vás mrzí, že sa tempo spomalí a sme svedkami nudnej akcie alebo snahy niečo vysvetľovať (dosť nepodstatná, ale musí byť). Určite je to posun vpred oproti päťke, kde ste chceli vyskočiť z kože či sedadla, lebo vás pár scén upokojí, pár navnadí a nad inými mávnete rukou, že nie je to úplne márne. Hovoriť o hereckých výkonoch nemá zmysel, Milla sa len tvári naštvane a našla si nový štýl – cediť cez zuby hlášky a vysvetlenia, je zbytočne otvárať ústa. So zaťatými zubami je viac cool. Predsa môže čosi ukázať z hereckého umenia vo finále, kde iba nerinčia zbrane; Paul sa snaží vysvetliť vznik vírusu a prepojiť ho s postavou Alice. Efektné na jedno pozretie, spojitosť so sériou nehľadajte. Je celkom možné, že niekto raz filmovú sériu rozlúskne a na niečo príde.

Prirodzene, ani finálna kapitola sa nemorí s precíznym dejom a scenáristi vydestilovali to najnutnejšie na naplnenie stopáže a výplň jednotlivých akčných scén. Akékoľvek snahy o kontinuitu sa síce plnia, keďže scenár si píše samotný Paul W.S., ale dejové torzo už po rokoch ťažko zachráni, to by si musel zavolať niekoho šikovného alebo priamo Japoncov z Capcomu, aby sérii vrátili pôvodnú dušu. Ešte sa objavujú Nebude to bežný divák, ktorý chce vidieť Millu Jovovich mlátiť podivné snahy o vysvetlenie pôvodu zla a prepájanie generácií, sa so zombies v známom alebo novom aranžmáne. To ale prídu dosť neskoro. Posledná kapitola doručí, má lepšie tempo ako predchodca, Paul W.S. Anderson využil finálnu kapitolu na repete nadej chabý ako diely minulé a snáď sériu uzavrela. Vrátiť Resijobľúbenejších/najznámejších scén minulých dielov a ponúkne dent Evil do kín? Jedine japonský reštart ako pri hre! ich na vyššom či hard-core leveli. Pre hráčov sľubný štýl a la

MICHAL KOREC

4.0

LEGO BATMAN MOVIE BATMAN V ZÁBAVNOM PREVEDENÍ Réžia: Chris McKay. Scenár: Seth Grahame-Smith, Chris McKenna, Erik Sommers. Originálne znenie: Will Arnett

120

Tri roky po úspechu LEGO príbehu prichádza druhý film v podobnom štýle. Neskutočne nadupaný, strihovo frenetický, využíva maximálne formu a predvádza scény, ktoré sa v bežnom blockbustri ani napodobniť nedajú, ak by nemal rozpočet aspoň 700 miliónov dolárov. Štylizácia prebíja príbeh, čo sa točí okolo večného boja medzi Batmanom a partiou zloduchov, ale vyznenie je tento raz odlišné...

Po polhodine ste videli skoro všetko. Chápete postavy, vidíte ich niekoľko tuctov, kocháte sa akciou, aj spomalenými zábermi, sú tu perfektné songy. A potom vás čaká ešte 75 minút. Na rozdiel od LEGO príbehu, ktorý odhaľoval línie (vrátane finálnej pointy) postupne, tu sa v ďalších tretinách varíruje niečo videné. Kopa popkultúrnych odkazov a tri ciele. Akčné scény sú famózne, nespútane natočené, strihané (pre niekoho až moc) a do finále šetria vynikajúci mix súbojov, kde nečakané postavy mlátia do seba. Paralelne funguje vážna forma, miestami veríte, že Batman je osamelý, cíti stratu a podobné emócie, ktoré občas nenavodí ani štandardne hraný komiks. Trošičku do počtu sú však rozličné vtipné anedokty typu rapujúci Batman vo väzení a iné zdržiavajúce momenty; spomaľujú dej, veľa neprinesú (iba gag pre pár znalcov) a natiahnu dĺžku až na 105 minút. Fakt je to veľa a toľko humoru film nemá.

V Gothame všetko po starom: Joker zosnoval megaplán pomsty, chce vyhodiť do luftu elektráreň, čím ochromí a doslova zlomí mesto. Našťastie zasiahne v pravej chvíli Batman, všetkých zachráni, rozdá darčeky sirotám a končí na panstve oddychovať v samote sledujúc filmy z požičovne. Život plný kontrastov: na jednej strane zloduch pýtajúci si na držku, na druhej nik v jeho blízkosti. City a udalosti nemožno potlačiť: mesto mení komisára, zloduchovia dumajú ako získať posily zo Zóny tieňov a Batman vo všetkom zohrá kľúčovú úlohu. LEGO Batman vo filme navyše prichádza do kín vo veľkom množstve verzií: dabing (celkom dobrý!) 2D, 3D, 4D, 4DX, SuLEGO Batman je najlepšou cestou ako parodovať komiksových perScreen i IMAX. Prvé videnie v SuperScreen v dabingu hrdinov (resp. hocičo populárne). Má prakticky neobmedzené ponúklo dobrú verziu, veľké plátno i solídny zvuk – Dolby Atmožnosti, ktoré autori využili už pri písaní scenára. Súčasne mos ručal viac ako po minulé razy. Kráľovská verzia ostáva tá ukazuje aj ďalší podstatný fakt – svet Batmana, Arkhamu v IMAX – ohlušujúci zvuk, silné 3D, pôvodná zvuková stopa, a spol. začína byť po 30 filmových rokoch vyčerpaný a je kde sa mihne aj Marriah Carrey i Jonah Hill v malých roličkách. náročné hľadať nové cesty pre lepenie príbehov. LEGO Batman Odporúčam ísť sem a ak by ste chceli vidieť film opakovane, je síce paródia, a súčasne sa snaží vopchať do súčasného ob- šetrite sa sem. dobia, odkazuje napríklad na vlaňajšieho Batman vs. Supermana a zároveň trilógiu Nolana či tetralógiu od Burtona po Na rozdiel od minulého LEGO príbehu, ktorý sa dal kvalifikovať Schumachera. Ale ešte od vás očakáva, že poznáte aj kopu ako bláznivý film pre celú rodinu, je LEGO Batman orientovaný postáv a celé univerzá Warner Bros. vrátane Pána prsteňov či na inú cieľovku: znalosť komiksov je vítaná až nevyhnutná, Harryho Pottera, plus Konga a Godzillu. inak kukáte na tonu postavičiek, ktoré spriadajú všakovaké misie. Keď si zoberiete LEGO ako ultimátnu paródiu Dejová línia skúša všeličo. Má silné momenty, Batmanova línia komiksov, prídete sem ako fanúšik Batmana, Justice League je dobrá, adaptuje sa Robin, poškuľuje po Barbare, Joker tvorí a inej bandy (Iron Man je sraľo!), tak sa dočkáte výborného, plány a prídu aj nečakané mená. No v jadre sa venujeme Bat- zábavného filmu s množstvom popkultúrnych odkazov. manovi, jeho egu a samotárstvu, strachu založiť si novú rodinu A filmoví fanjšmejkri sa môžu opäť kochať neuveriteľným či fungovať v spoločnosti. Azda za to môže fakt, že prvá počtom rýchlych strihov, ktoré prehluší len občas dlhšia polhodina je opäť neskutočne nadupaná a to, čo si dovolia scéna… tvorcovia v úvode, by ste bežne čakali ako vyvrcholenie blockbustru. Zrejme je to zámer, lenže potom sa tempo spomaľuje. Finálne číselné hodnotenie preskakuje: dabované verzie sú za sedem – titulky či IMAX za osem.

MICHAL KOREC

7.0

122