Evaluácia projektov SlovakAid v Srbsku (2013)

Záverečná správa

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku Záverečná správa

26. apríl 2013

Záverečná správa

OBSAH ZOZNAM SKRATIEK ............................................................................................................ iii

EXECUTIVE SUMMARY ............................................................................................................. 4 ZHRNUTIE ................................................................................................................................ 7 ÚVOD ..................................................................................................................................... 10 CIEĽ A ROZSAH EVALUÁCIE................................................................................................... 10 METODOLÓGIA ...................................................................................................................... 11 ZISTENIA ................................................................................................................................ 12

ZÁVERY A ODPORÚČANIA ...................................................................................................... 30 PRÍLOHA Č.1 ZOZNAM STRETNUTÍ ..................................................................................... 36 PRÍLOHA Č.2 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ..................................................................... 39 PRÍLOHA Č.3 POPIS PROJEKTOV............................................................................................ 41 PRÍLOHA Č.4 EVALUAČNÉ OTÁZKY ....................................................................................... 47 PRÍLOHA Č.5 TERMS OF REFERENCE .................................................................................... 48

Záverečná správa

ZOZNAM SKRATIEK BRC CDF EK EMinS EÚ IPA KRI LED MPLV MVO MZVEZ NP ODA ODA OSC RARIS RC SFPA RS SAMRS SNAS SEIO SIDA SNAS SR UKSUP UNDP USAID

Regionálne centrum Bratislava Nadácia Centrum pre demokraciu Európska komisia Európske hnutie v Srbsku Európska únia Predvstupová pomoc EÚ – Instrument for Pre-accession Karpatský rozvojový inštitút miestny hospodársky rozvoj Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva mimovládna organizácia Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci Oficiálna rozvojová pomoc Organic Control System Regionálna agentúra pre rozvoj východného Srbska Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Republika Srbska Slovenská agentúra pre medzinárodnú a rozvojovú spoluprácu Slovenská národná akreditačná služba Srbský úrad pre európsku integráciu švédska rozvojová pomoc Slovenská národná akreditačná služba Slovenská republika Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Rozvojový program OSN Agentúra Spojených štátov amerických pre rozvojovú spoluprácu

Záverečná správa

EXECUTIVE SUMMARY The ex-post evaluation dealt with four technical assistance projects implemented in Serbia in the period 2009 – 2011 funded from the Slovak Development Assistance in the overall value € 451,812.

One of the projects was implemented by a state institution, the other three were carried out by nonprofit organizations.

The purpose the evaluation was to obtain information about the results and impacts of four selected projects, in addition the evaluation also focused on replicability of projects, partnership and development assistance coordination issues. In accordance with the Terms of Reference, the five OECD/DAC evaluation criteria - relevance, efficiency, effectiveness, impact and sustainability - were applied. Within the framework of the criteria, the evaluation responds to evaluation questions specified in the Terms of Reference. Results of the evaluation will be used in the decision-making process regarding further development interventions of the Slovak Republic in Serbia and other countries.

The first project, European Union Guide, Edition of guidelines of EU policies, legislation and standards (02/02/2009 - manuals) aimed to create a professional platform as a source of information on specific aspects of Serbian EU integration. The project was a follow up activitity resulting from the long-term cooperation of the two partners. The project achieved its objectives and outputs in the form of manuals were available at the right time - when Serbia was granted the status of a pre-accession country and the negotiation process in 35 chapters has started. The aim of the project corresponded with the strategic priorities of the Call for proposals, with the relevant Slovak Development Assistance strategy and the current needs of Serbia.

All planned outputs, i.e. the five manuals (agriculture, environment, trade, justice, freedom and security, energy) were prepared and printed in accordance with the plan. From July 2011 to March 2013 (when the project evaluation took place) 22,400 downloads of all manuals from the website of the European Movement in Serbia were recorded, which confirms that the manuals have found wide application and serve as an information base. The project thus contributes to integration efforts Serbia.

The Serbian partner has already reported that there was need to update the existing manulas. It is very likely that the manuals will further serve as sources of information for Serbian policy makers and other stakeholders.

The purpose of the second project called Experience of the Slovak Republic as support for European integration of Serbia – grant programme for young analysts and journalists (02/10/2009 - grants) was to create a mechanism for young Serbian analysts and journalists to prepare case studies, articles and media projects mapping the different integration experiences in Slovakia. The project was in line with the priorities set out in the Slovak strategic documents and its objectives were also compliant with the Serbian priorities. At the beginning of the project, the originally planned Serbian partner, International and Security Affairs Centre, was replaced by the Center for Democracy Foundation by mutual agreement since key staff had left for public sector positions. In some respects the partnership was not ideal, but the planned outputs and desired results were achieved.

4

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

The project partners provided grants to 19 Serbian analysts and one journalist. Grant calls generated great interest among applicants. Outputs of grants varied in terms of topics and approach of implementers, but in most cases they were beneficial for public debate and capacity building. In some outputs, the contribution to the achievement of the objective was clearly evident. In others we assume that the desired effects will materialize later in the ongoing process of European integration. Positive effects were noted in the personal development of participants, capacity building of organizations that received grants, but also for the relationships between Serbia and Slovakia. The fact that most of these texts were not available in the Serbian language represents a deficiency in terms of sustainability.

The third project called Leadership-Professionalism-Vision-Efficiency in region Timok (2009/02/13regional strategy) set a target of preparing public administration and other institutions of the Timok region for new challenges in the field of regional development. The project was implemented in compliance with the Slovak Development Assistance Strategy. The most important donors were also involved in the established regional partnership working on the preparation of the regional strategy.

The outputs of the project were implemented as planned and consisted of the development strategy of the Timok region, which included a proposal for institutional and procedural decision making framework on regional challenges, proposal of the counselling, consultation and training system and education program design. The original intention of the project, to contribute to the establishment of a legal and institutional framework for regional development, was reduced to the regional strategy use in the sub-region Timok prepared with the involvement of a wide range of relevant partners.

The regional strategy prepared through the project is being implemented. Due to the ongoing activities of other donors in the region and possibility to use grants from various sources, out of 26 proposed measures two measures are already being implemented and 14 measures are being developed. With the approval of the new Act on regional development, the new statistical region Southern and Eastern Serbia was created. The regional strategy for the new region is under preparation and this will include the Timok region strategy. Other outputs of the project have not been applied.

The last project, Building ecological agriculture production system on EU level in Serbia (2009/02/23 – bio act) aimed to harmonize the legal framework with the EU framework on organic farming, establish the competent authority - institution for inspection and certification of organic agricultural products - and to promote the development of a technical platform. These objectives were too ambitious given the scale and financial capacity of the project and therefore could not be fully achieved by project end. Despite the preparation and approval of a new law on organic farming and its two implementing regulations, the inconsistencies with other legislation caused that Serbia was not included on the list of equivalent countries of the EU. However, the project contributed to the harmonization of organic farming and significantly helped address the legislative framework and practical tasks such as the creation of the competent authority, training of staff and establishment of organizations for inspection and certification in Serbia.

The project is seen as an important initiator of EU harmonization, which is still ongoing. Serbia has its own certification institution and in April 2013, an entirely new law on organic farming fully harmonized with the EU legislation will be submitted for approval by the National Parliament.

5

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

Conclusions and recommendations Since the evaluation dealt with the technical assistance projects, results and impacts of these projects were more difficult to identify and very hard to measure. The intervention logic of the projects was not always clear and explicitly described, and lacked relevant and measurable indicators determined in terms of quality, quantity (baseline and benchmark) and time. This deficiency stemmed in part from an incorrectly formulated template for the logical framework matrix required as part of the application.

The project documentation provided to evaluators included Interim reports, which were voluminous, but without important detailed information about the implementation of projects and their outcomes.

Partnership relations were maintained between the institutions that were already cooperating before the project.

The strategic priorities of the Slovak ODA are too broad and it should be considered what sort of know-how and/or specific experience, skills or knowledge could be offered. For the provision of technical assistance related to the EU accession, more substantial pre-accession assistance is provided to Serbia by other countries and the EU itself.

While the projects have no problems in terms of relevance and efficiency, from the point of view of effectiveness there is some room for improvement. The project management budget allocations are relatively high and the share of project resources that physically remain in the recipient country is not always appropriate by the standard of more experienced donor countries.

Based on the assessment of four projects it is not possible to reach general conclusions regarding the management of the Slovak ODA. Since the recommendations are based only on the findings of the evaluation, the proposed measures may not be generally applicable to all development assistance projects in Slovakia. Recommendations are related to the administration of projects, starting with the selection of the projects to the end of their implementation. 

All actors involved should have a very good knowledge of project cycle management and all forms including the logical matrix should be in line with the current procedures used by more experienced donors.



During the selection of projects we recommend to consider the use of more specific financial criteria when assessing applications.



In the strategy documents we suggest to narrow down the wide range of priorities, at least in some countries, and decide what specifics Slovakia can offer and contribute to development cooperation.



The possibility of setting out the recommended unit costs (min. and max.) based on the costs in completed projects should be considered.



Sharing of information between contractors of projects running in parallel in the same country could strengthen the effects of Slovak ODA through synergies and help increase the visibility of Slovak ODA.

6

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

ZHRNUTIE Predmetom tohto ex-post hodnotenia boli štyri projekty technickej pomoci realizované v Srbsku.

Projekty boli financované z prostriedkov slovenskej rozvojovej pomoci v celkovej sume 451 812 € a ich realizácia prebiehala v rokoch 2009 - 2011. Tri z projektov realizovali neziskové organizácie, jeden projekt prebiehal na úrovni štátnych inštitúcií.

Hlavným cieľom evaluácie bolo získať informácie o výsledkoch a dopadoch hodnotených projektov, okrem toho sa hodnotenie sústredilo aj na posúdenie otázky replikovateľnosti projektov, partnerstva a koordináciu rozvojovej pomoci. V súlade so Zadávacími podmienkami pri hodnotení projektov boli použité OECD/DAC evaluačné kritériá relevantnosť, hospodárnosť, účinnosť, dopad a udržateľnosť.

V rámci uvedených kritérií hodnotenie projektov odpovedá na evaluačné otázky, ktoré boli špecifikované v Zadávacích podmienkach. Výsledky evaluácie budú využité pri rozhodovacom procese týkajúcom sa ďalších rozvojových intervencií Slovenskej republiky v Srbsku a v ďalších krajinách.

Prvý z projektov Sprievodca európskou úniou. Edícia manuálov politík, legislatívy a štandardov EÚ (2009/02/02 - manuály) mal za cieľ vytvorenie odbornej platformy, ktorá bude zdrojom informácií o špecifických aspektoch srbskej integrácie do EÚ. Obaja partneri nadviazali projektom na niekoľkoročnú spoluprácu. Projekt dosiahol stanovené ciele a výstupy vo forme manuálov boli k dispozícii v optimálnom čase, keď Srbsko získalo štatút predvstupovej krajiny a začalo negociačný proces v 35 kapitolách. Projekt svojim cieľom zapadal do strategických priorít výzvy, aktuálnej slovenskej stratégie rozvojovej pomoci a zodpovedal potrebám Srbska.

Všetky plánované výstupy t.j. príprava a tlač piatich manuálov (poľnohospodárstvo, životné prostredie, obchod, spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť a energetika) boli realizované v súlade s plánom. Od júla 2011 do marca 2013 (kedy prebehlo hodnotenie projektu) bolo zaznamenaných celkovo 22 400 stiahnutí všetkých manuálov z web stránky partnera Európskeho hnutia v Srbsku, čo potvrdzuje, že manuály našli široké uplatnenie a slúžia ako informačná báza a projekt tak prispieva k naplneniu integračného úsilia Srbska. V súčasnosti už srbský partner registruje potrebu aktualizácie resp. doplnenia existujúcich manuálov. Je veľmi pravdepodobné, že manuály budú v najbližšej dobe naďalej slúžiť ako informačné zdroje.

Cieľom druhého projektu pod názvom Skúsenosti SR pre európsku integráciu Srbska - grantový program pre mladých analytikov a novinárov (2009/02/10 - granty) bolo vytvorenie grantového mechanizmu pre mladých srbských analytikov a novinárov na prípadové štúdie, články, či mediálne projekty mapujúce rôzne oblasti integračných skúseností na Slovensku. Projekt bol v súlade s prioritami stanovenými v slovenských strategických dokumentoch a jeho ciele zodpovedali aj prioritám Srbska. Pôvodne plánovaný srbský partner International and Security Affairs Centre bol na začiatku projektu nahradený Nadáciou Centrum pre demokraciu. Partnerstvo nebolo v niektorých aspektoch ideálne, ale naplnenie plánovaných výstupov a dosiahnutie želaných výsledkov tým neboli ohrozené.

7

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

Partneri poskytli granty 19 srbským analytikom a 1 novinárovi. Grantové výzvy vygenerovali veľký záujem zo strany prihlásených. Výstupy grantov sa líšili z hľadiska tém aj prístupu realizátorov, ale vo väčšine prípadov boli prínosom pre verejnú debatu a budovanie kapacít. Pri niektorých textoch bol príspevok k napĺňaniu cieľa zjavný, pri ďalších je predpoklad, že sa želané dopady naplnia neskôr v prebiehajúcom procese európskej integrácie. Pozitívne boli aj dopady na osobný rozvoj účastníkov, budovanie kapacít organizácií, ktoré získali granty, ale aj väzby medzi Srbskom a Slovenskom.

Nedostatkom z hľadiska udržateľnosti je nedostupnosť textov v srbskom jazyku.

Tretí projekt pod názvom Líderstvo-odbornosť-vízia-efektívnosť v regióne Timok (2009/02/13regionálna stratégia) si stanovil za cieľ zvýšiť pripravenosť verejnej správy a podporných odborných inštitúcií regiónu Timok na nové výzvy v oblasti regionálneho rozvoja. Projekt bol realizovaný v súlade so stratégiou slovenskej rozvojovej pomoci. Do vytvoreného regionálneho partnerstva pracujúceho na príprave regionálnej stratégie boli zaangažovaní aj najdôležitejší donori. Výstupy projektu boli zrealizované podľa plánu a pozostávali z rozvojovej stratégie regiónu Timok, ktorej súčasťou bol aj návrh inštitucionálneho a procesného rámca rozhodovania o regionálnych výzvach nadmunicipálneho charakteru, návrh systému poradenstva, konzultácií a vzdelávania a návrh vzdelávacieho programu. Pôvodný zámer projektu prispieť k zavedeniu právneho a inštitucionálneho rámca pre regionálny rozvoj sa zúžil na len využitie regionálnej stratégie v sub-regióne Timok pripravenej so zainteresovaním širokého spektra relevantných partnerov.

Vypracovaná regionálna stratégia je stratégiou, ktorá sa v praxi napĺňa. Vzhľadom na pokračujúce aktivity ďalších donorov v oblasti a možnosť čerpať granty z rôznych zdrojov boli z 26 navrhnutých opatrení 2 opatrenia zrealizované a 14 opatrení je v štádiu rozpracovania. Schválením nového zákona a vznikom štatistického regiónu Južné a východné Srbsko je pre tento región pripravovaná regionálna stratégia, ktorej súčasťou je aj vypracovaná stratégia regiónu Timok. Ďalšie výstupy projektu sa doposiaľ neuplatnili.

Posledný projekt Vybudovanie systému ekologickej poľnohospodárskej výroby na EÚ úrovni s Srbskej republike (2009/02/23 – bio zákon) mal za cieľ harmonizáciu právneho rámca s právnym rámcom EÚ v oblasti ekologického poľnohospodárstva, ustanovenie kompetentného orgánu, inštitúcií pre inšpekciu a certifikáciu ekologických poľnohospodárskych výrobkov a podporu rozvoja odbornej platformy. Tieto ciele boli príliš ambiciózne vzhľadom na rozsah a finančné možnosti projektu a preto nemohli byť v konečnom dôsledku úplne dosiahnuté. Napriek príprave a schváleniu nového zákona o ekologickom poľnohospodárstve a jeho dvoch vykonávacích predpisov nesúlad s ďalšími právnymi predpismi spôsobil, že Srbsko sa nedostalo na zoznam ekvivalentných krajín EÚ. Projekt však prispel k harmonizácii systému ekologického poľnohospodárstva a výraznou mierou pomohol k riešeniu legislatívneho rámca a praktických úloh akými boli vytvorenie kompetentného orgánu, vyškolenie jeho pracovníkov a vzniku organizácií pre inšpekciu a certifikáciu v Srbsku.

Projekt je hodnotený ako významná pomoc pri naštartovaní harmonizácie rámcových podmienok na EÚ právny rámec, ktorá naďalej pokračuje. Srbsko už má vlastnú certifikačnú inštitúciu a v apríli 2013 bude v parlamente prejednaný úplne nový zákon o ekologickom poľnohospodárstve plne harmonizovaný s právom EÚ.

8

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

Závery a odporúčania Nakoľko sa hodnotenie týkalo projektov odbornej pomoci, výsledky a dopady týchto projektov boli ťažšie identifikovateľné a prakticky nemerateľné. Projekty nemali vždy jasne postavenú a popísanú intervenčnú logiku a chýbali im relevantné a merateľné ukazovatele stanovené v zmysle kvality, kvantity (východzie a cieľové hodnoty) a času. Tento nedostatok pramenil aj z nesprávnej predlohy logickej rámcovej matice. Poskytnutá projektová dokumentácia obsahovala aj Priebežné správy, ktoré boli síce obsiahle, ale bez dôležitých detailných informácií o realizácii projektov a ich výstupoch.

Partnerské vzťahy sa udržali medzi inštitúciami, ktoré spolupracovali už pred projektom.

Strategické priority slovenskej ODA sú postavené príliš široko a je nutné zvážiť, aké know-how, resp. ktoré špecifické skúsenosti, zručnosti či znalosti vie Slovensko ponúknuť. Na poskytovanie odbornej pomoci súvisiacej so vstupom do EÚ, má Srbsko v rámci predvstupovej pomoci neporovnateľne väčšie množstvo finančných prostriedkov ako môže poskytnúť slovenská ODA. Kým z hľadiska relevantnosti a účinnosti sú projekty bezproblémové, z pohľadu hospodárnosti majú značné rezervy. Prostriedky na riadenie projektov sú pomerne vysoké a podiel zdrojov projektu, ktorý fyzicky zostane v krajine príjemcu nie je vždy primeraný.

Z hodnotenia štyroch projektov nie je možné pripraviť všeobecné závery týkajúce sa riadenia slovenskej ODA. Keďže pri odporúčaniach vychádzame len zo zistení hodnotenia nami navrhnuté opatrenia nemusia byť všeobecne platné pre všetky projekty rozvojovej pomoci na Slovensku.

Odporúčania sa týkajú administrácie projektov, počnúc ich výberom až po ukončenie.   

 

Všetci zainteresovaní by mali mať veľmi dobrú znalosť cyklu projektového riadenia. V tomto duchu by mali byť pripravené aj všetky formuláre vrátane prílohy logickej matice.

Pri výbere projektov odporúčame zvážiť využitie exaktnejších finančných kritérií pri posudzovaní žiadostí.

V strategických dokumentoch odporúčame zúženie širokej škály priorít aspoň v niektorých krajinách a rozhodnúť čím špecifickým sa môže Slovensko prezentovať a prispieť v oblasti rozvojovej spolupráce.

Odporúčame tiež zvážiť možnosť stanovenia odporúčaných jednotkových nákladov (min. a max.) na základe nákladov v už zrealizovaných projektoch.

Poskytovanie informácií pre kontraktorov paralelne bežiacich projektoch v tej istej krajine by mohlo okrem propagácie slovenskej ODA priniesť aj synergické efekty.

9

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

ÚVOD Záverečná správa je ex-post hodnotením štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku. Projekty technickej pomoci, ktoré boli predmetom ex-post hodnotenia boli financované z prostriedkov slovenskej rozvojovej pomoci v celkovej sume 451 812 €. Ich realizácia prebiehala v rokoch 2009 - 2011. Všetky projekty boli podporené v rámci výzvy SAMRS/2009/02, ktorej hlavným cieľom bolo poskytnúť Srbskej republike podporu pri jej úsilí o posilnenie občianskej spoločnosti, demokratických inštitúcií a právneho štátu, poskytnúť pomoc pri integrácii do medzinárodných spoločenstiev a podporiť rozvoj trhového prostredia a vznik podnikateľských aktivít.

Prioritné oblasti podpory definované v Country Strategy Paper pre Srbskú republiku boli identické s prioritami výzvy. Na výzvu bolo predložených 25 projektov v celkovej sume 3.182.471€ a uspelo 6 projektov s celkovou výškou zazmluvnených prostriedkov 752.871€.

Projekty riadila Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), ktorá zabezpečuje implementáciu oficiálnej rozvojovej pomoci v súlade s programovými a koncepčnými dokumentmi SR a medzinárodných inštitúcií. Dvojstrannú rozvojovú pomoc realizovala Slovenská republika na základe Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013 a Národného programu oficiálnej rozvojovej pomoci (NP ODA) na rok 2009.

CIEĽ A ROZSAH EVALUÁCIE Hlavným cieľom evaluácie bolo získať informácie o výsledkoch a dopadoch štyroch vybraných hodnotených projektov, t.j. získať prehľad o ich prínose. Predmetom hodnotenia bolo aj

posúdenie replikovateľnosti projektov, ich vplyvu na vytvorenie väzieb medzi partnermi a existencia koordinačných mechanizmov medzi donormi. Výsledky evaluácie budú využité pri rozhodovacom procese týkajúcom sa ďalších rozvojových intervencií Slovenskej republiky (SR) v Srbsku a v ďalších krajinách, a budú slúžiť hlavne Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR, SAMRS, Bratislavskému regionálnemu centru Rozvojového programu Organizácie spojených národov (UNDP BRC) – Slovak Trust Fundu a Veľvyslanectvu SR v Belehrade.

Vzhľadom na skutočnosť, že Srbsko získalo štatút prístupovej krajiny, hlavným donorom rozvojovej pomoci sa stalo Európske spoločenstvo. Väčšina zahraničných donorov (medzinárodných aj bilaterálnych) preto postupne končí svoje pôsobenie v tejto krajine. Z toho dôvodu aj Slovenská republika prehodnotila svoje pôsobenie v Srbsku, ktoré patrilo k programovým krajinám a kam doposiaľ smerovala veľká časť slovenských zdrojov na rozvojovú pomoc.

Projekty na hodnotenie boli vybrané podľa dvoch kritérií. Prvým kritériom resp. podmienkou bolo, že to bol projekt technickej pomoci a druhou podmienkou, že bol ukončený minimálne pred rokom.Týmto kritériám zodpovedali 4 projekty z výzvy SAMRS/2009/02. Predmetom evaluácie teda boli 3 projekty odbornej pomoci realizované neziskovými organizáciami na slovenskej aj srbskej strane a 1 projekt realizovaný na úrovni štátnych inštitúcií.

10

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

Hodnotenie sa týkalo nasledovných projektov: Názov projektu

Partner

Kontraktor

Sprievodca Európskou úniou. Edícia manuálov politík, legislatívy a štandardov EÚ (SAMRS/2009/02/02) Skúsenosti SR pre európsku integráciu Srbska - grantový program pre mladých analytikov a novinárov (SAMRS/2009/02/10)

Európske hnutie v Srbsku (EMinS)

Výskumné centrum SFPA (RC SFPA)

Nadácia Centrum pre demokraciu (CDF)

Nadácia Pontis

Líderstvo-Odbornosť-Vízia-Efektívnosť v regióne Timok (SAMRS/2009/02/13) Vybudovanie systému ekologickej poľnohospodárskej výroby na EÚ úrovni v Srbskej republike (SAMRS/2009/02/23)

Regionálna agentúra pre rozvoj východného Srbska (RARIS) Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospod. (MPLV)

Karpatský rozvojový inštitút (KRI) Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (UKSUP)

Vzorka projektov, s ktorými sme pracovali nebola dostatočne veľká, aby sme mohli zistenia a závery z jednotlivých projektov zovšeobecniť. Z metodologického hľadiska preto hodnotíme projekty samostatne a snažíme sa identifikovať spoločné črty projektov. S ohľadom na tieto skutočnosti je evaluácia zameraná na dve roviny: a) projektová úroveň – evaluácia na úrovni jednotlivých projektov podľa hodnotiacich kritérií, b) programová úroveň – hodnotenie na úrovni konzistencie výzvy/strategických dokumentov a projektov, resp. zhodnotenie spoločných čŕt, odpovedajúce na všeobecné otázky zadania.

METODOLÓGIA Použitá metodológia vychádzala z tzv. hodnotenia založeného na teórii (theory-based evaluation) mapuje kauzálne súvislosti vstupov k výsledkom a dopadom a skúma jednotlivé predpoklady pre ich naplnenie. Nakoľko hodnotiace otázky majú normatívny alebo deskriptívny charakter, boli použité nasledovné nástroje: - desk review, t.j. štúdium dostupných materiálov, ktorého účelom bolo zozbierať všetky dostupné sekundárne informácie – projektovú dokumentáciu vrátane logickej rámcovej matice (logframu), monitorovacie správy, záverečné správy, finančné údaje a správy, stratégie, koncepcie, národné programy a ďalšie relevantné dokumenty týkajúce sa rozvojovej pomoci aj konkrétnych sektorových koncepcií v Srbsku, - osobné pohovory sa zamerali na zistenie (hlavne kvalitatívnych) údajov a informácií. Uskutočnili sa vo forme semi-štruktúrovaných interview s relevantnými aktérmi - riadiacimi štruktúrami, slovenskými kontraktormi poskytujúcimi rozvojovú pomoc prostredníctvom projektových aktivít a s ich partnermi, resp. príjemcami pomoci zo Srbska.

V súlade so Zadávacími podmienkami pri hodnotení projektov boli použité OECD/DAC evaluačné kritériá relevantnosť, hospodárnosť, účinnosť, dopad a udržateľnosť. V rámci uvedených kritérií hodnotenie projektov odpovedá na evaluačné otázky, ktoré boli špecifikované v Zadávacích podmienkach (viď Prílohu č.2).

11

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

ZISTENIA SPRIEVODCA EURÓPSKOU ÚNIOU. EDÍCIA MANUÁLOV POLITÍK, LEGISLATÍVY A ŠTANDARDOV EÚ Rozpočet Trvanie

plán skutočnosť plán skutočnosť

Partner Kontraktor

125.581 € ODA + 0 € spolufinancovanie RC SFPA 106.974 € ODA + 172 € spolufinancovanie RC SFPA 01.10.2009 – 30.09.2011 01.10.2009 – 30.11.2011 Európske hnutie v Srbsku / Evropski pokret Srbija (EMinS), Belehrad Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o. (RC SFPA) Bratislava

Cieľom projektu bolo vytvorenie odbornej platformy, ktorá bude zdrojom aktuálnych, užitočných a zrozumiteľných informácií o špecifických aspektoch srbskej integrácie do EÚ pre „policy-makerov“, štátnu správu, legislatívu, odbornú a akademickú obec, média a širokú verejnosť a bude prispievať ku skvalitneniu rozhodovacích procesov, verejnej debaty, budovaniu expertných kapacít na rokovania s EÚ a zvyšovaniu informovanosti o záležitostiach súvisiacich so srbskou integráciou do EÚ.

VŠEOBECNÉ ZHRNUTIE Na základe zistených informácií a údajov bola poskytnutá pomoc považovaná za veľmi užitočnú.

Kontraktor aj jeho srbský partner nadviazali projektom na niekoľkoročnú spoluprácu, v rámci ktorej už spoločne zrealizovali 3 projekty s podobnou problematikou a cieľmi: Dĺžka 20042006

Názov projektu Podpora verejnej diskusie o EÚ v Srbsku a Čiernej Hore Národný konvent o EÚ v Srbsku

Donor NPOA/BBF

Cieľ podporiť diskusiu o kľúčových otázkach integrácie SČH do EÚ a dobudovať výskumné kapacity na otázky spojené s integráciou.

2006NPOA/BBF vytvoriť stálu inštitucionalizovanú platformu na systematickú, 2008 koherentnú, pravidelnú tematicky štruktúrovanú debatu o špecifických otázkach vzťahu EÚ a Srbska 2007- Informácie o EÚ pre SAMRS vytvoriť životaschopný, objektívny, pravidelný, aktuálny 2009 Srbsko a udržateľný informačný zdroj o témach týkajúcich sa EÚ, zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov NPOA - Nadácia na podporu občianskych aktivít, BBF - Bratislava Belehrad Fond

Aj v prípade hodnoteného projektu oba subjekty úzko spolupracovali ako na príprave a plánovaní projektu, tak aj na jeho realizácii. Zámer projektu obsahovo zapadal do aktivít, ktorým sa EMinS dlhodobo venuje a priniesol úžitok širokej skupine príjemcov. Rovnako na strane kontraktora pomoc ponúkala organizácia, ktorá má v tejto oblasti bohaté skúsenosti. Realizácia projektu prebiehala bez problémov, menšie zdržania spôsobila nedisciplinovanosť autorov pri rešpektovaní termínov preto kontrator požiadal o schválenie 2 mesačného predĺženia kontraktu. Projekt dosiahol stanovené ciele a výstupy vo forme manuálov boli k dispozícii v optimálnom čase, keď Srbsko získalo štatút predvstupovej krajiny a začalo negociačný proces v 35 kapitolách.

Vo všeobecnosti sa predvstupovému procesu v Srbsku venuje veľká pozornosť a podpora vstupu sa mení podľa politickej situácie v krajine (viď Tab. 1). Okrem finančných zdrojov z predvstupovej 12

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

pomoci EÚ, ktoré sa využívajú na budovanie inštitúcií a kapacít s cieľom dosiahnuť požadované EÚ štandardy v jednotlivých sektoroch, je aj veľká časť rozvojovej pomoci členských krajín EÚ sústredená na predvstupový proces. Táto oblasť je súčasťou priorít, ktoré boli identifikované vládou ako aktuálne potreby Srbska pre donorov rozvojovej pomoci. Napriek aktuálnosti tejto potreby je otázne, či si predvstupový proces vyžaduje tak masívnu podporu všetkých donorov (aj keď je koordinovaná) a či by nebolo lepšie sústrediť pozornosť hlavne na oblasti, ktoré EÚ zdroje momentálne nepokrývajú.

Tab. 1 Podpora vstupu do EÚ podľa prieskumov verejnej mienky v rokoch 2007-2012 rok 2007 2008 2009 2011 07/2012 za vstup (%) 72 51 71 51 49 Zdroj: SFPA, Euractive

12/2012 41

Intervenčná logika projektu je obsiahnutá v popisnej časti projektu a dajú sa z nej vydedukovať výstupy aj ciele projektu. Predloha logickej matice, ktorá bola prílohou projektovej žiadosti obsahuje nesprávny logický reťazec a používa neštandardnú terminológiu (napr. identifikačné indikátory).

V dôsledku toho, logická matica nie je logická a väčšina žiadateľov sa sústredila skôr na vyplnenie matice čo najväčším množstvom textu namiesto logického obsahu. Ukazovatele uvedené v logickej matici nie sú použiteľné na monitorovanie a hodnotenie projektu.

RELEVANTNOSŤ Projekt svojim cieľom zapadal do strategických priorít výzvy aj Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013 a jeho aktivity boli zamerané na jednu zo základných priorít - pomoc pri integrácii do EÚ. Obsahovo bol zameraný na využitie slovenských skúseností z predvstupového procesu do EÚ, teda na pomoc pri príprave kapacít na efektívne rokovania s EÚ a súčasne spolupracoval s mimovládnou organizáciou (MVO) v Srbsku.

V čase prípravy projektu nemalo Srbsko spracovaný strategický dokument, ktorý by určoval národné priority. Aktuálne disponuje Srbská republika asi 80 sektorovými stratégiami, ktoré nie sú vzájomne koordinované. V roku 2011 bola v rámci švédskej rozvojovej pomoci (SIDA) spracovaná analýza potrieb, ktorej úlohou bolo podporiť trvalo udržateľný socio-ekonomický rozvoj a európsku integráciu Srbska prostredníctvom plánovania a lepšej efektívnosti rozvojovej pomoci v súlade s národnými prioritami. Dokument pod názvom Potreby Srbska pre medzinárodnú pomoc v období 2011-2013 (Needs of the Republic of Serbia for the International Assistance in the period 2011-20131) je trojročným programovým rámcom, ktorý by mal pomôcť s realizáciou reforiem a strategických cieľov vlády.

Tento dokument obsahuje aj popis opatrení sektorových priorít, v rámci ktorých uvádza aj opatrenie Zlepšenie EÚ integračného procesu, koordinácia prístupových rokovaní a riadenie EÚ fondov s cieľom zlepšiť kapacity srbskej vlády na prebratie povinností člena EÚ. Z uvedeného vyplýva, že 1

http://www.seio.gov.rs/upload/documents/dacu/needs_of_the_republic_of_serbia_for_International_assistance_in_the_period _2011_2013.pdf

13

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

projektové aktivity zodpovedali reálnym potrebám v krajine príjemcu. Súčasný status Srbska ako predvstupovej krajiny len podčiarkuje relevantnosť projektu, keďže predvstupové rokovania v 35 kapitolách začali minulého roku. Projekt obsiahol širšiu cieľovú skupinu vrátane odbornej a širokej verejnosti, študentov, akademikov, politických činiteľov, predstaviteľov zákonodarných a vládnych orgánov a médií. Jeho primárnou cieľovou skupinou boli predovšetkým štátni úradníci, ktorí sa zaoberajú európskou integráciou (ministerstvá/ odbory pre európsku integráciu, Parlament).

Poskytnuté informácie a analýzy boli prínosom aj pre študentov, mimovládne organizácie, think-tanky a médiá, ktoré sa venujú problematike integrácie a zahraničným vzťahom. Srbská partnerská inštitúcia Európske hnutie v Srbsku (EMinS) patrí k uznávaným domácim inštitúciám s dlhoročnou skúsenosťou v advokačných aktivitách zameraných na podporu európskej integrácie. So slovenským partnerom RC SFPA spolupracovali už na niekoľkých projektoch a ich vzájomná spolupráca naďalej pokračuje.

Zdroje na spoločné projekty získavajú z rôznych medzinárodných inštitúcií a nadácií.

V tomto projekte sa výnimočne prejavila aj komplementarita medzi projektami slovenskej rozvojovej pomoci. Jedným z príjemcov grantu z paralelne bežiaceho slovenského rozvojového projektu bol zamestnanec EMinS. Oba projekty sa venovali problematike európskej integrácie. Koordináciu aktivít donorov riadi Srbský úrad pre európsku integráciu (SEIO). V spolupráci so SIDA vytvorili vyššie spomínaný dokument sumarizujúci potreby Srbska, ktorý sa pravidelne monitoruje a hodnotí, a web platformu poskytujúcu informácie o aktivitách donorov (Intersectoral Development and Aid Coordination Network ISDACON http://www.evropa.gov.rs/Evropa/PublicSite/index.aspx). SEIO pravidelne ročne pripravuje pre potreby pracovníkov štátnej správy analýzu vzdelávacích potrieb, ktorá presne definuje konkrétne témy v ktorej potrebujú vzdelávanie ako aj krajinu, ktoré má danú oblasť najlepšie spracovanú. ÚČINNOSŤ Všetky plánované výstupy t.j. príprava a tlač piatich manuálov (poľnohospodárstvo, životné prostredie, obchod, spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť a energetika) boli realizované v súlade s plánom (viď Prílohu č.3). Konkrétne oblasti na spracovanie manuálov boli určené srbským partnerom na základe toho, čo považoval v Srbsku za kľúčové a kde predpokladal najviac problémov.

Celý koncept projektu vychádzal zo slovenských skúseností počas predvstupového procesu, teda z toho, čo na Slovensku počas negociácií chýbalo. Manuály zosumarizovali v prístupnej forme čo je obsahom acquis v danej oblasti, aká je súčasná situácia Srbska a čo je potrebné urobiť z pohľadu aproximácie legislatívy. Súčasne obsahovali ako pozitívne tak aj negatívne slovenské skúsenosti z procesu negociácie počas predvstupových rokovaní. Každý z manuálov bol vytlačený v náklade 1.000 kusov a distribuovaný relevantným inštitúciám v Srbsku.

Od júla 2011 do marca 2013 (kedy prebehlo hodnotenie projektu) bolo zaznamenaných celkovo 22400 stiahnutí všetkých manuálov z web stránky EMinS (poľnohospodárstvo – 3 800, životné prostredie – 12 837, obchod – 829, spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť – 1 727 a energetika – 3 400 stiahnutí). Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že manuály prispeli k dosiahnutiu projektového cieľa, ktorým bolo vytvoriť odbornú platformu – zdroj aktuálnych, užitočných a zrozumiteľných informácií o špecifických aspektoch srbskej integrácie do EÚ.

14

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

Po ukončení projektu pre veľký záujem pripravil EMinS druhú edíciu manuálu Životné prostredie.

Dotlač ďalších 1 000 kusov manuálu bola financovaná zo zdrojov rozvojovej pomoci SIDA. V súčasnosti už EMinS registruje potrebu aktualizácie resp. doplnenia existujúcich manuálov (napr. poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj, životné prostredie a klimatická zmena) a prípravy ďalších manuálov v oblasti malého a stredného podnikania, sociálnej politiky, zahraničnej politiky ako aj priemyslu a konkurencieschopnosti.

Projekt svojimi aktivitami prispieva k integračnému procesu Srbska do EÚ. Okrem súhrnu informácií prináša podľa odozvy dotknutých subjektov aj užitočné poučenia zdieľaním pozitívnych aj negatívnych slovenských skúseností. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o projekt, ktorého efekty nie je jednoduché vyčísliť, v spolupráci s partnermi sme zadefinovali celkový počet stiahnutí ako jeden z možných ukazovateľov na meranie úspešnosti/ dosiahnutia cieľa projektu. Dokladovaný počet stiahnutí potvrdzuje, že manuály našli široké uplatnenie a slúžia ako informačná báza. Na úrovni výstupov boli jednotlivé aktivity a ich realizácia popísané v štvrťročných správach. Chýbajúce ukazovatele bolo možné priamo vydedukovať (napr. päť vydaných manuálov). Hodnotenie projektu vychádzalo z popisnej časti projektového návrhu. Pôvodná logická matica projektu uvádza desať ukazovateľov, žiaden z nich však nebolo možné použiť na vyhodnotenie projektu. Ukazovatele neboli merateľné ani merané, neboli správne priradené v rámci intervenčnej logiky, nemali definované počiatočné a konečné hodnoty ani čas ich dosiahnutia. Rovnako intervenčná logika projektu bola nečitateľná keďže predpísaný formulár logickej matice nebol správny.

HOSPODÁRNOSŤ Finančné náklady projektu boli v súlade so schváleným rozpočtom a rešpektovali stanovené pravidlá.

Keďže sa záverečná správa projektu popisujúca celkové náklady projektu značne líši od konečného rozpočtu projektu, pri hodnotení sme vychádzali z údajov uverejnených v konečnom rozpočte. Projekt bol zrealizovaný s nákladom o 15% nižším ako sa pôvodne plánovalo. Najväčšie úspory boli v projektovom riadení. Napriek tomu, celkové náklady na riadenie projektu dosiahli 33%, teda tretinu celkového rozpočtu (spolu so 7% réžiou až 40%), pričom z tejto položky bolo 62% vyplatených slovenskému partnerovi a 38% srbskému partnerovi. Z celkového rozpočtu projektu sa na Slovensko v podobe rôznych platieb vrátilo približne 35%.

Aj keď rozpočet kalkuloval s „motivačnými platbami“ za stretnutia pre slovenských odborníkov, ich úhrada bola prekvapujúca. Zo 45 odborníkov, prevažne zamestnancov štátnej správy, ktorí sa stretli so srbskými kolegami počas pracovnej doby, bola viac ako polovici z nich (26) uhradená symbolická čiastka za stretnutie, ktorá sumárne činila približne 1 500 €. Celkový náklad za príspevky piatich slovenských autorov do manuálov bol 1 200 €. Sumárna čiastka vyplatená autorom (8 srbských a 5 slovenských autorov) manuálov v rozsahu 150 - 400 strán, editorom a pomocným editorom (celkom asi 6 osôb) predstavovala 21 373 € a spolu s nákladmi na tlač a grafiku vo výške 15 000 € tvorí dokopy 35% rozpočtu projektu. Zvyšok rozpočtu tvorili menšie položky, v rozsahu 5 - 6% z celkového rozpočtu, na študijné cesty, technické vybavenie a prezentácie manuálov.

Podľa Finančnej príručky pre projekty slovenskej ODA je pevné percento nepriamych (režijných) nákladov kontraktora a jeho partnera max. 7% a najčastejšie sú týmito nákladmi platby za prenájom 15

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

priestorov/kancelárie a pod. Napriek tomu, že režijné náklady boli v rámci projektu vyúčtované v maximálnej výške, konečný rozpočet uvádza samostatnú položku v sume 5.400 € za prenájom miestnosti na prácu editorov a bol v takejto podobe schválený.

V projektoch slovenskej rozvojovej pomoci sú tretinové náklady na riadenie plus režijné náklady 7% bežné a boli v tejto výške schválené. Väčšina donorov má stanovené limity na hospodárnejšie riadenie projektov vo výške max. 7-10%, pričom toto percento nie je fixné, ale záleží na type a veľkosti projektu.

DOPAD Dopady stanovené v logickej matici projektu zodpovedajú svojim charakterom skôr aktivitám resp. výstupom, preto ich naplnenie nebudeme hodnotiť. Z logiky projektu vyplýva, že jeho dlhodobým zámerom bolo prispieť k integračnému procesu Srbska do EÚ. Mieru príspevku projektu je v tomto kontexte zložité posúdiť. Na základe záujmu širokej skupiny odbornej aj laickej verejnosti o manuály, ako aj plány pripraviť aktualizované a nové manuály, môžeme konštatovať, že projekt prispieva k naplneniu integračného úsilia. Projekt vytvoril informačnú základňu (manuály), čím následne pomohol aj s prípravou kapacít na efektívne rokovania s EÚ. Momentálne je v Srbsku vytvorených 35 skupín pre jednotlivé negociačné kapitoly.

Súčasne vzájomná spolupráca s partnerom - mimovládnou organizáciou (MVO) v Srbsku prispela aj k rozvoju jeho kapacít a schopností. Aj keď ide o MVO, ktorá má 20 ročnú históriu a je uznávanou inštitúciou s množstvom skúseností, know-how v oblasti predvstupových rokovaní získavala od slovenského partnera RC SFPA aj počas tohto štvrtého spoločného projektu.

UDRŽATEĽNOSŤ Výsledky projektu v podobe využitia informácií v rámci predvstupového procesu aj naďalej pretrvávajú. Vytvorená báza je preukázateľne intenzívne využívaná o čom svedčí počet stiahnutí elektronickej verzie manuálov. Samotné využívanie je bez nároku na akékoľvek ďalšie náklady, je bez poplatkov či iných obmedzení preto prakticky neexistuje riziko, že by projekt po ukončení neprinášal žiaden úžitok.

Vzhľadom na skutočnosť, že rokovania o jednotlivých kapitolách na vstup do EÚ začali minulého roku, je veľmi pravdepodobné, že všetky dostupné materiály, vrátane manuálov, budú v najbližšej dobe často slúžiť ako informačné zdroje. Naviac SEIO zabezpečuje všeobecné a špeciálne vzdelávanie pre všetky negociačné tímy a relevantných zamestnancov ministerstiev podľa ich aktuálnych potrieb a manuály sú využívané ako jeden zo základných študijných materiálov.

16

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

SKÚSENOSTI SR PRE EURÓPSKU INTEGRÁCIU SRBSKA - GRANTOVÝ PROGRAM PRE MLADÝCH ANALYTIKOV A NOVINÁROV Rozpočet Trvanie

plán skutočnosť plán skutočnosť

Partner Kontraktor

97.954 € ODA + 5.400 € spolufinancovanie Pontis 90.982 € ODA + 5.400 € spolufinancovanie Pontis 01.12.2009 – 31.5.2011 01.12.2009 – 30.6.2011 Nadácia Centrum za demokraciju, Belehrad (pôvodne plánovaný ISAC) Nadácia Pontis, Bratislava

Cieľom projektu bolo posilnenie verejného diškurzu o európskej integrácii Srbska cez využitie slovenských skúseností a jeho zámerom bolo vytvorenie grantového mechanizmu pre mladých srbských analytikov a novinárov na prípadové štúdie, články, či mediálne projekty mapujúce rôzne oblasti integračných skúseností na Slovensku.

VŠEOBECNÉ ZHRNUTIE Projekt grantov pre mladých analytikov, výskumníkov a novinárov reagoval na viaceré dlhodobé rozvojové potreby Srbska. Ide o investíciu, ktorá priniesla priame benefity pre diškurz o vybraných témach európskej integrácie čerpajúc zo slovenskej skúsenosti. Tam, kde došlo k posilneniu kapacít zavedených mimovládnych organizácii, možno očakávať udržanie prínosov a hodnotenie identifikovalo viaceré konkrétne pozitívne príklady. Prínosy z hľadiska osobného odborného rastu účastníkov môžu z dlhodobého hľadiska priniesť ďalšie benefity, tie však bude samozrejme ťažké odmerať a priamo pripísať tejto relatívne malej intervencii.

Projekt zmysluplne reflektoval komparatívne výhody Slovenskej republiky ako donora a bol koherentný a komplementárny k iným nástrojom pomoci EÚ (IPA2) i bilaterálnych donorov.

Projektová dokumentácia počas celého priebehu projektu je spracovaná zrozumiteľne a celistvo.

Napriek problémom vo formulári logickej rámcovej matice poskytnutej SAMRS je projektová logika intervencie jasne identifikovateľná.

Projekt zjavne priniesol slovenským realizátorom užitočné ponaučenia, keďže aktuálne z prostriedkov slovenskej rozvojovej pomoci realizuje Nadácia Pontis Slovensko v Albánsku, Čiernej Hore a Macedónsku Balkánsky fond postavený podľa metodiky hodnoteného projektu.

RELEVANTNOSŤ Projekt svojim cieľom zapadal do strategických priorít výzvy, Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na roky 2009-2013 i NP ODA SR na rok 2009.

Ciele zapadali do priority A Strednodobej stratégie - Budovanie demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskej spoločnosti a mieru. Z hľadiska osobitného sektorového zamerania definovaného v NP na rok 2009 zodpovedali ciele projektu priamo bodu 3, keďže napomáhali integrácii do EÚ využitím skúseností Slovenska z procesu vstupu do EÚ pri príprave kapacít na efektívne rokovania s EÚ a veľmi presne zodpovedali špecificky definovaným prioritám v odstavci a) „vzdelávanie štátnych úradníkov a expertov MVO, podpora verejnej diskusie za účasti všetkých relevantných 17

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

aktérov, zdieľanie skúseností z integračného procesu, prostredníctvom stretnutí s relevantnými partnermi v SR“ i b) Spolupráca so štátnym aj mimovládnym sektorom v záujme rozvoja ľudských zdrojov a posilnenia schopností mimovládneho sektora a ďalších zainteresovaných strán pri zapojení do medzinárodných organizácií.

Projektové ciele zároveň zodpovedali prioritám Srbska. V čase prípravy projektu nemalo Srbsko spracovaný strategický dokument, ktorý by určoval národné priority. Vo februári 2011, teda v neskoršej fáze realizácie tohto projektu však Srbská vláda zverejnila strategický dokument Potreby Srbska pre medzinárodnú pomoc v období 2011 - 2013 spracovaný s podporou SIDA. Z hľadiska pomenovaných potrieb sú ciele hodnoteného projektu vysoko relevantné k opatreniam 1.4 a 2.2. sektorovej priority 2 v oblasti Reformy verejnej správy a aj opatreniam 1.2 a 1.3 v oblasti Občianska spoločnosť, médiá a kultúra.

Začatie prístupových rokovaní so Srbskom v marci 2012 ale aj aktuálny pokles podpory občanov pre vstup do EÚ potvrdilo relevanciu cieľov aj u tohto projektu. Z hľadiska cieľových skupín sa projekt dotýkal analytikov, výskumníkov a novinárov do 35 rokov v mimovládnom sektore, na vysokých školách a v súkromných médiách. Viacerí účastníci však neskôr priamo alebo nepriamo posilňovali aj kapacitu vo verejnom sektore.

Pôvodne plánovaný srbský partner – inštitúcia International and Security Affairs Centre - ISAC Fund, bola už na začiatku projektu so súhlasom SAMRS nahradená jednou z najstarších srbských MVO – Nadáciou Centrum pre demokraciu (CDF). Partnerstvo nebolo v niektorých aspektoch ideálne ale naplnenie plánovaných výstupov a dosiahnutie želaných výsledkov tým nebolo ohrozené. CDF je previazaná s jednou z aktívnych politických strán, nenarazili sme však na indikácie, že by to spôsobovalo pre realizáciu projektu nejaký problém. Ako sme spomenuli vyššie, jeden z grantistov pôsobil v Európskom hnutí realizujúcom ďalší z hodnotených projektov.

Realizované rozhovory naznačili aj to, že projekt bol relevantný z hľadiska komparatívnych výhod Slovenska ako jedného z menších partnerov v rozvojovej pomoci Srbsku. Popri kultúrnej blízkosti zdôrazňovali respondenti silné partnerstvo, spoločnú historickú skúsenosť so socialistickým režimom ale aj pozitívne vnímanie SR vzhľadom na to, že patrí do malej skupiny členov EÚ, ktorí neuznali nezávislosť Kosova od Srbska. Viacerí zdôraznili, že máloktorá členská krajina EÚ by dokázala poskytnúť pomoc v niektorých aspektoch integrácie tak efektívne, ako Slovensko.

Hoc vo formulári s logickou rámcovou maticou sú zjavné metodologické chyby, Pontis tam zrozumiteľne podal logiku intervencie a naplánoval použiteľné ukazovatele na úrovni výstupov.

Ukazovatele na úrovni výsledkov nie sú vyhodnotiteľné keďže logický rámec nekvantifikuje konkrétne ciele pre počty citátov, verejných podujatí a zapojených stakeholderov, ktoré používa ako ukazovatele či počet očakávaných komunikačných výstupov srbskej vlády. ÚČINNOSŤ

18

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

Výstupy i výsledky plánované v projekte2 boli realizované bez vážnejších zmien oproti pôvodným plánom. Partneri poskytli presne v súlade s plánom granty 19 srbským analytikom/ výskumníkom v 12 projektoch a jednému novinárovi (2 granty) oproti plánovaným 3. Grantové výzvy vygenerovali veľký záujem zo strany prihlásených. Dôvodom nižšieho počtu grantov v prípade médií bol nedostatok kvalitných projektov, ktorý viacerí respondenti pripisovali neschopnosti novinárov pripraviť požadovaný projekt a ich celkovej nízkej kapacite.

Niektoré projekty boli udelené inštitúciám, kým iné jednotlivcom. Výstupy boli v súlade s pôvodným logickým rámcom a boli publikované na web stránke Pontisu i srbského partnera, avšak vo viacerých prípadoch bez prekladu do srbštiny, čo do určitej miery znížilo potenciálny dosah a obmedzilo naplnenie vedľajšieho zámeru projektu využiť výstupy širšie v jazykovo príbuzných krajinách bývalej Juhoslávie. Zámer využiť skúsenosť s grantovým mechanizmom v Srbsku aj v ďalších krajinách v regióne sa však naplnil a Nadácia Pontis v tomto období realizuje podobne postavený projekt v Albánsku, Čiernej Hore a Macedónsku.

Dve kolá výzvy vyhlásené CDF obsahovali konkrétne témy opierajúce sa o oblasti, kde partneri na Slovensku identifikovali relevantné skúsenosti a v Srbsku potrebu. Vytvorené výstupy sa líšili z hľadiska tém ale aj prístupu realizátorov. Vo väčšine prípadov boli dokázateľným prínosom pre diškurz a viedli k budovaniu kapacít na úrovni zúčastnených jednotlivcov. Hoc nie všetci priamo ovplyvnili v časovom horizonte tohto hodnotenia kapacitu verejných inštitúcií, niekoľkí pôsobili vo verejnej sfére a akademickom sektore a u väčšiny ostatných je predpoklad, že skôr alebo neskôr nadobudnuté vedomosti, zručnosti, skúsenosti i kontakty využijú v prospech verejného záujmu vo verejných inštitúciách. Účastníci chválili realizované školenia, návštevy a konzultácie s partnermi v SR identifikovanými Pontisom a vybraní účastníci vysoko hodnotili aj pracovné cesty do Bruselu. Informácie od účastníkov naznačili veľký prínos pre budovanie vzťahov medzi Srbskom a Slovenskom na úrovni jednotlivcov aj inštitúcií. Partnerstvo so slovenskými proťajškami bolo hodnotené ako veľmi prínosné. Odchod štatutára pôvodne plánovanej srbskej partnerskej organizácie na pozíciu šéfa SEIO nepriamo pomáhal v komunikácii s touto inštitúciou a tým aj naplnení cieľov v tejto oblasti. Pracovníčka SEIO zodpovedná za vzdelávanie sa projektu počas celého jeho trvania aktívne zúčastňovala.

HOSPODÁRNOSŤ Finančné náklady projektu boli v súlade so schváleným rozpočtom a rešpektovali stanovené pravidlá.

Projekt bol zrealizovaný s nákladom o 7% nižším než bolo plánované a dodržiaval pôvodne naplánované položky. Náklady na riadenie projektu boli vo výške 30% rozpočtu z toho 75% pre slovenského partnera plus 3% režijné náklady a 15% pre srbského partnera plus 4% režijné náklady.

Tento projekt bol zo strany slovenského partnera kofinancovaný vo výške 5% celkového rozpočtu.

Celkovo sa 35% rozpočtu vrátilo na Slovensko, zvyšok ostal v Srbsku. Granty na výskum a cestu

2

Identifikované ako Dopady v logickom rámci – ide pravdepodobne o chybu formulára.

19

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

udelené srbským inštitúciám a jednotlivcom predstavovali asi 47% celkových nákladov. Priemerná výška udeleného grantu bola niečo vyše 3000 Eur. Hodnotiaca komisia zložená zo skúsených a niekedy aj vyššie postavených pracovníkov verejnej správy na oboch stranách aj expertov pôsobila v projekte bez nároku na honorár. Ďalšie výdavky smerovali na školenia a pracovné cesty. Vzhľadom ne celkovú veľkosť (relatívne malú) a povahu projektu (mikro granty) považujeme relatívne vysoký podiel administratívnych nákladov za účelný a zodpovedajúci bežnej úrovni projektov rozvojovej pomoci.

DOPAD Zvyčajnej definícii dopadov podľa kritérií OECD DAC skôr zodpovedá v logickej rámcovej matici položka Ciele (položka nazvaná Dopady popisuje výstupy). Cieľom bolo posilnenie verejného diškurzu európskej integrácie Srbska cez využitie slovenských skúseností merané prostredníctvom počtu citátov, verejných podujatí a zapojených stakeholderov, resp. aktivita komunikácie srbskej vlády o integrácii do EÚ.

U niektorých poskytnutých grantov a vytvorených textov je príspevok k napĺňaniu uvedeného cieľa zjavný. U viacerých ďalších je predpoklad, že sa želané dopady naplnia neskôr v prebiehajúcom procese európskej integrácie. Celkovo samozrejme projekt takéhoto rozsahu môže mať k široko formulovaným dopadom len čiastkový príspevok a metodika ex post hodnotenia neumožňuje tento príspevok presne kvantifikovať.

Nezanedbateľné sú však aj dopady na iné oblasti – najmä osobný rozvoj účastníkov, budovanie kapacít organizácií, ktoré získali granty ale aj väzby medzi Srbskom a Slovenskom, ktoré môžu priniesť ďalšie benefity v budúcnosti.

UDRŽATEĽNOSŤ Dôležitým ukazovateľom udržateľnosti je, či diškurz stimulovaný publikáciami grantistov pretrvá. Na vyhodnotenie tohto ukazovateľa však nemáme dostatok údajov. Je pravdepodobné, že v rámci pokračujúcich prístupových rokovaní sa srbské autority k niektorým zverejneným materiálom vrátia.

Aj z hľadiska udržateľnosti je škoda, že kompletné texty nie sú dostupné v srbskom jazyku.

Kľúčovou otázkou je nakoľko sa udržala vytvorená kapacita v zúčastnených organizáciách alebo inde v srbskej spoločnosti, kde môže prispievať k diškurzu o európskej integrácii. Podľa údajov implementujúcej organizácie síce niekoľko z podporených výskumníkov odišlo mimo Srbska alebo išlo pracovať do súkromného sektora, väčšina však pôsobí naďalej na pôvodnej pozícii, resp. v pôvodnej tematike. V tomto zmysle môžeme benefity projektu považovať za udržateľné.

V statickom zmysle (pokračovanie projektových aktivít v Srbsku) projekt udržateľný nie je, t.j. od skončenia financovania rozvojovou pomocou grantový program nepokračuje. Zo strany srbského partnera nie je indikácia, že by sa snažil nejako priamo na zrealizované aktivity alebo získané kontakty nadviazať. Väčšina ľudí priamo zapojená na strane CDF do riadenia projektu už v nadácii nepôsobí.

20

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

LÍDERSTVO-ODBORNOSŤ-VÍZIA-EFEKTÍVNOSŤ V REGIÓNE TIMOK

Rozpočet Trvanie

plán skutočnosť plán skutočnosť

Partner Kontraktor

124 767 € ODA + 2 790 € spolufinancovanie KRI + 2 783 € partner 116 996 € ODA + 2 790 € spolufinancovanie KRI + 2 783 € partner 01.01.2010 – 31.07.2011 01.01.2010 – 31.07.2011 Regionálna agentúra pre rozvoj východného Srbska (RARIS), Zaječar Karpatský rozvojový inštitút o.z. (KRI), Košice

Ako uvádza projektový dokument zámerom projektu bolo prispieť k vytváraniu prostredia pre úspešné zavedenie právneho a inštitucionálneho rámca na základe pripravovaného zákona o regionálnom rozvoji. Celkovým cieľom projektu bolo zvýšiť pripravenosť verejnej správy a podporných odborných inštitúcií regiónu Timok na nové výzvy v oblasti regionálneho rozvoja z pohľadu implementácie nového Zákona o regionálnom rozvoji ako aj prístupového procesu Srbska do EÚ.

VŠEOBECNÉ ZHRNUTIE Odborná pomoc v rámci projektu mala podľa zámerov prispieť k zavedeniu právneho a inštitucionálneho rámca pre regionálny rozvoj. Tento zámer boj zjavne veľmi ambiciózny nakoľko schválený zákon o regionálnom rozvoji stanovil len administratívne rozdelenie štatistických NUTS II regiónov. Zároveň právne upravil prostredie na tvorbu Národného plánu regionálneho rozvoja, ktorý nadviaže na doterajšiu stratégiu a prípravu rozvojových stratégií na subnárodnej, t.j. regionálnej úrovni. Ani v budúcnosti však zatiaľ nepredpokladá vytvorenie regionálnej samosprávy v súčasnosti vnímané ako zbytočné zvyšovanie počtu úradníkov. Z tejto perspektívy užitočnosť projektu sa zúžila na prípravu regionálnej stratégie v sub-regióne Timok so zainteresovaním širokého spektra relevantných partnerov.

Participatívny prístup sa uplatnil pri príprave samotného projektu. Obaja partneri už spolupracovali a srbský partner – RARIS mal skúsenosti zo spoločných projektov aj s inými slovenskými subjektmi (napr. Regionálna rozvojová agentúra Prešov). RARIS pôvodne vznikol ako regionálna agentúra na rozvoj malého a stredného podnikania a postupne transformoval svoju činnosť na regionálnu rozvojovú agentúru. Do roku 2008 sa jeho činnosť týkala hlavne miestnych iniciatív. Až v roku 2011 bol prijatý Zákon o regionálnom rozvoji, ktorý ustanovil Národnú agentúru pre regionálny rozvoj a hovorí o príprave Národného plánu regionálneho rozvoja a jednotlivých regionálnych stratégií.

Mechanizmus implementácie regionálneho rozvoja a finančné zdroje ostávajú naďalej nedoriešenou otázkou. Prerozdelenie úloh medzi Národnou agentúrou a jej regionálnymi pobočkami, a regionálnymi agentúrami (11 agentúr je akreditovaných a ich činnosť pokrýva do 80% územia Srbska) je pomerne neurčité. Národná agentúra by mala byť tvorcom stratégie, kým výkon činností by mal byť úlohou regionálnych agentúr.

V rámci existujúcich obmedzení vyplývajúcich z legislatívneho rámca nebolo možné zrealizovať pôvodné zámery projektu v plnom rozsahu. Inštitucionálny rámec regionálneho rozvoja nebol vytvorený v takej podobe, ako ho poznáme na Slovensku. Priestor pre regionálne projekty sa rozširuje, 21

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

ale je pomerne striktne vymedzený a rozdelený medzi oblasti, ktoré spadajú do právomoci obcí a tie, ktoré sú riadené z národnej úrovne. Obsahová náplň projektu bola z väčšej časti primeraná riešeným potrebám, čiastočne však riešila problémy, ktoré sa ukázali ako neaktuálne keďže o vytvorení regionálnej úrovne samosprávy sa zatiaľ neuvažuje.

Logika projektu je čitateľná hlavne z popisnej časti projektového zámeru. Stanovenie ukazovateľov zodpovedá výstupom, výsledkom aj dopadom, ale nie vždy sú ukazovatele dostatočne špecifikované.

Napr. nie je jasné ako sa mal merať ukazovateľ zvýšené kompetencie, zlepšené povedomie a zvýšená pripravenosť kľúčových aktérov zainteresovaných v projektových aktivitách na úlohy súvisiace s rozvojom regiónu.

RELEVANTNOSŤ

Projekt bol realizovaný v súlade so stratégiou slovenskej rozvojovej pomoci. Pokrýval prioritnú oblasť podpory Občianska spoločnosť, oživenie sociálneho systému, regionálny rozvoj a budovanie demokratických inštitúcií, a podoblasť Podpora rozvoja a budovania miestnej samosprávy a kapacít na všetkých úrovniach štátnej administratívy, vrátane zvýšenia efektivity a transparentnosti štátnej správy, verejnej správy a samosprávy.

Z pohľadu srbských priorít možno na základe potrieb definovaných pre roky 2011-2013 projekt zaradiť do opatrení zameraných na zníženie regionálnych rozdielov/ podporu miestneho hospodárskeho rozvoja. Táto analýza bola síce pripravená v čase ukončenia projektu, čiže neodzrkadľuje potreby aktuálne v roku 2009, ale zjavne je orientovaná viac na konkrétne opatrenia, ako na prípravu stratégií. Ich prípravu si Srbsko naplánovalo s využitím vlastných kapacít.

Ako bolo uvedené počas interview, aj keď takýchto projektov bolo niekoľko, tento bol aspoň inovatívny svojim participatívnym prístupom. Z pohľadu príjemcov bol teda projekt považovaný za relevantný. Napriek tomu považujeme za zaujímavú skutočnosť, že Slovensko zdieľa know-how v oblasti regionálneho rozvoja, ktorá u nás nie je považovaná za dobre fungujúcu. V tomto duchu boli odprezentované slovenské skúsenosti srbským účastníkom študijnej cesty, ktorí napriek tomu ocenili niektoré prezentácie ako veľmi inšpiratívne.

Komplementarita slovenských rozvojových projektov zjavne funguje len medzi inštitúciami, ktoré dlhodobo spolupracujú (čo bol aj prípad RC SFPA a Pontisu). Ostatné paralelne bežiace projekty o sebe nevedeli, aj keď sa obsahovo prelínali. Manuály vypracované v rámci projektu RC SFPA boli distribuované aj RARISu, ale projektoví partneri nevedeli, že sú výstupom paralelne bežiaceho projektu slovenskej rozvojovej pomoci.

Do vytvoreného regionálneho partnerstva pracujúceho na príprave regionálnej stratégie boli zaangažovaní aj najdôležitejší donori. Významným donorom v tejto oblasti je nemecká vláda3, ktorá 3

nemecká vláda je v Srbsku najväčším donorom, pôsobí v krajine od roku 2000 a aktuálne má jej kancelária rozvojovej pomoci v Srbsku 120 zamestnancov 22

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

v rámci rozvojovej pomoci realizuje v dotknutom regióne projekt pod názvom Miestny ekonomický rozvoj v dunajskom regióne4 v trvaní od roku 2007-2014. Ďalším významným donorom je Európska komisia, ktorá podporuje regionálny rozvoj v rámci predvstupovej pomoci. Program regionálneho socio-ekonomického rozvoja II5 je realizovaný od mája 2009 do mája 2013 s celkovým rozpočtom 5,5 mil Eur. Program pokrýva široké spektrum aktivít vrátane prípravy regionálnych stratégií, tvorby partnerstiev, vzdelávania a pod. Na základe tvrdení srbského partnera sa aktivity projektov neduplikovali, keďže KRI pracovalo na regionálnej úrovni v súlade s orientáciou činnosti RARISu, kým projekty ostatných donorov sa realizujú na miestnej/obecnej úrovni. ÚČINNOSŤ Výstupy projektu boli zrealizované podľa plánu. Bola vytvorená odborná skupina pre rozvoj regiónu Timok, ktorá sa v rámci projektových aktivít zúčastnila vzdelávacích workshopov a boli spracované nasledovné materiály: rozvojová stratégia regiónu Timok, ktorej súčasťou bol aj návrh inštitucionálneho a procesného rámca rozhodovania o regionálnych výzvach nadmunicipálneho charakteru, návrh systému poradenstva, konzultácií a vzdelávania a návrh vzdelávacieho programu.

Je očividné, že vypracovaná regionálna stratégia je stratégiou, ktorá sa napĺňa v praxi. Berúc do úvahy, že v regióne v tejto oblasti dlhodobo a masívne intervenuje Európska komisia aj nemecká vláda, je pomerne ťažké posúdiť do akej miery je tento výsledok zásluhou projektu slovenskej rozvojovej pomoci. Príspevok ostatných výstupov k naplneniu cieľa projektu je tiež ťažko identifikovateľný. S využitím projektových ukazovateľov môžeme konštatovať, že podľa vyjadrenia príjemcov sú zvýšené kompetencie, zlepšené povedomie a zvýšená pripravenosť kľúčových aktérov zainteresovaných v projektových aktivitách hlavne zásluhou projektu miestneho ekonomického rozvoja (LED). Projekt vybudoval v regióne 8 LED kancelárií, ktoré sú plne vybavené, majú vyškolený personál a pripravujú kvalitné projekty. Úlohou RARISu je pomôcť týmto kanceláriám s identifikáciou projektov a možností ich financovania, a v prípade projektov cezhraničnej spolupráce s hľadaním vhodným partnerov. Ďalší ukazovateľ týkajúci sa spokojnosti klientov s poskytovanými poradenskými, konzultačnými a vzdelávacími službami mal byť hodnotený na základe dotazníkového šetrenia. Nakoľko žiadne šetrenie neprebehlo, ako naplnenie uvádza RARIS skutočnosť, že jeho správna rada každoročne schválila výročnú správu a počet zakladajúcich členov sa rozšíril o ďalších troch. Posledné 2 ukazovatele - počet podaných a realizovaných spoločných projektov riešiacich regionálne výzvy a napĺňanie rozvojovej stratégie regiónu Timok boli zhodnotené sumárne podľa plánu uvedeného v stratégii. Celkovo z 26 navrhnutých opatrení boli 2 opatrenia zrealizované a 14 opatrení je v štádiu rozpracovania, čo možno považovať za veľmi úspešné napĺňanie stratégie.

Regionálna stratégia je iniciatívou RARISu, nemá žiaden záväzný charakter a jej plnenie sa nereportuje. Vznikom štatistického regiónu Južné a východné Srbsko sa pre celý región pripravuje regionálna stratégia, ktorej súčasťou je aj vypracovaná stratégia regiónu Timok. Ostatné regióny Srbska s prípravou stratégií zaostávajú.

4

http://www.giz.de/en/worldwide/303.html http://www.hcl-consultants.com/index.php?option=com_content&view=article&id=168:regional-socioeconomic-development-programme-ii-rsedp-ii&catid=19&Itemid=114 5

23

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

HOSPODÁRNOSŤ Skutočné náklady projektu boli o 6% nižšie ako bolo plánované a projekt usporil na cestovných nákladoch. Projekt bol kofinancovaný 2% ako slovenským tak aj srbským partnerom. Celkové náklady na riadenie projektu dosiahli 20%, pričom z tejto položky bolo 85% vyplatených slovenskému kontraktorovi, plus režijné náklady vo výške 4% celkového rozpočtu a 15% srbskému partnerovi plus režijné náklady vo výške 1,5% celkového rozpočtu. Z celkového rozpočtu projektu sa na Slovensko v podobe rôznych platieb vrátilo približne 67%.

Približne 48% rozpočtu bolo použitých na platby expertom (z toho 57% slovenským a 43% srbským).

Podľa záverečnej správy odpracovali na projekte slovenskí experti 287 osobodní a srbskí experti 188 dní. Konzultačné činnosti tvorili 10% rozpočtu a školenia 38% rozpočtu. Školiace aktivity pozostávali: - z dvoch jednodňových seminárov: motivačného seminára, vzdelávacieho seminára počas druhého stretnutia expertnej skupiny; - z dvoch dvojdňových aktivít: vzdelávacej aktivity na Slovensku venovanej príprave programu budovania kompetencií a seminára venovaného otestovaniu návrhu programu budovania kapacít v Srbsku; - a zo študijnej cesty expertnej skupiny na Slovensku.

Vo vyúčtovaní vzdelávacích aktivít (6 dní) nekorešponduje suma 44 157 € (z toho 57% vyplatených slovenským a 43% srbským lektorom) s počtom dní. Náklady na študijnú cestu sú účtované samostatne a prezentácie boli poskytnuté zúčastnenými odborníkmi na Slovensku zdarma. Cena pre lektorov za jeden deň vzdelávacej aktivity tak činí takmer 7 400 €.

DOPAD Dopad projektu bol v projektovej dokumentácii stanovený prostredníctvom nasledovných ukazovateľov:  index regionálnej nerovnosti v oblasti rozvoja ľudských zdrojov (ide o indikátor Národnej stratégie udržateľného rozvoja Srbska, ktorý skúma Štatistický úrad Srbskej republiky),  schopnosť regiónu absorbovať externú finančnú pomoc (objem získaných finančných prostriedkov) a  objem realizovaných investícii v regióne Timok.

Aj keď je pravdepodobné, že stanovené ukazovatele existujú, projekt ich nemonitoroval. Ukazovatele boli uvedené logicky správne, ale nemali stanovenú/ odmeranú žiadnu východziu hodnotu, nemali určenú cieľovú hodnotu ani časový horizont kedy majú dosiahnuť plánované hodnoty. Ani meranie týchto hodnôt by však neumožnilo posúdiť príspevok projektu k celkovým dopadom. Ak zoberieme do úvahy veľkosť ostatných intervencií, je zrejmé, že tento príspevok je marginálny.

Projekt bol zameraný na budovanie kapacít na regionálnej úrovni, či skôr posilnenie vnímania regionálneho rozmeru projektov. Priamym príjemcom projektu bol RARIS, jeho experti a 30 členná regionálna expertná skupina, nepriamo mal z projektu úžitok celý región. Členovia expertnej skupiny sa naďalej členmi 4 pracovných skupín v projekte nemeckej rozvojovej pomoci (LED). Horizontálne 24

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

priority neboli síce v projekte spomínané, ale minimálne otázka životného prostredia s projektom pomerne úzko súvisí. Životné prostredie je jednou z hlavných priorít, ktorú rieši stratégia a kde je regionálna spolupráca nevyhnutná (napr. odpadové hospodárstvo).

UDRŽATEĽNOSŤ Vzhľadom na pokračujúce aktivity ďalších donorov v oblasti a možnosť čerpať granty z rôznych zdrojov sa rozvojová stratégia z veľkej časti už teraz realizuje. Na realizácii jedného z projektov stratégie spolupracuje slovenský kontraktor KRI s jedným z členov expertnej skupiny (MVO Timok klub – príprava stratégie na rozvoj turizmu). RARIS úzko spolupracuje so susedným bulharským regiónom a porovnaním regionálnych stratégií identifikovali spoločné témy, ktoré by mali byť základom cezhraničnej spolupráce. Ďalšie výstupy projektu sa doposiaľ neuplatnili a vzhľadom na aktuálnu situáciu sa pravdepodobne ani neuplatnia.

VYBUDOVANIE SYSTÉMU EKOLOGICKEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY NA EÚ ÚROVNI V SRBSKEJ REPUBLIKE plán skutočnosť plán skutočnosť

Rozpočet Trvanie Partner Kontraktor

149 241 € ODA 136 860 € ODA 01.10.2009 – 31.09.2011 01.10.2009 – 31.11.2011 Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva (MPLV)/ Ministarstvo poljoprivrede, šumarstva i vodoprivrede, Belehrad Ústredný kontrolný a skúšobný ústav (UKSUP), Bratislava

Cieľom projektu bolo vybudovanie systému srbskej ekologickej poľnohospodárskej výroby kompatibilnej s podmienkami organického poľnohospodárstva EÚ. Konkrétne išlo o nasledovné špecifické ciele:    

harmonizácia právneho rámca a jeho aproximáciu s právnym rámcom EÚ v oblasti ekologického poľnohospodárstva ustanovenie kompetentného orgánu pre ekologické poľnohospodárstvo ustanovenie srbských inštitúcií pre inšpekciu dodržiavania pravidiel výrobcami a certifikáciu srbských a importovaných ekologických poľnohospodárskych výrobkov podpora rozvoja odbornej platformy, ktorá mala byť zdrojom aktuálnych a zrozumiteľných informácií o špecifických aspektoch ekologického poľnohospodárstva v období integrácie Srbskej Republiky do EÚ pre štátnu správu, legislatívu, odbornú a akademickú obec, média a širokú verejnosť a tak budovanie expertných kapacít pre rokovania s EÚ.

VŠEOBECNÉ ZHRNUTIE Všetci aktívni účastníci hodnotenia sa jednoznačne vyjadrili o projekte ako o jednom z najvýznamnejších „štartérov“ procesu aproximácie srbského ekologického poľnohospodárstva na systém EÚ. Tiež však zdôraznili, že v čase realizácie projektu išlo len o začiatok tohto procesu, ktorý projekt svojou kapacitou a rozpočtom nemohol plne zavŕšiť. Počas trvania projektu ani po jeho ukončení sa nenaplnilo najväčšie očakávanie Srbska – registrácia do zoznamu, nakoľko tomu bránili 25

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

viaceré dovtedy neaproximované právne normy súvisiace so zákonom o ekologickom poľnohospodárstve, ktoré slovenskí partneri pomohli pripraviť v priebehu projektu ako náhradu za zákon z roku 2006. Účastníkmi projektu boli na oboch stranách organizácie štátnej správy. Najdôležitejšími aktérmi projektu okrem partnerov boli dve srbské organizácie, ktoré sa počas projektu stali inšpekčnými a certifikačnými organizáciami a MVO Serbia Organica.

Organizácie zúčastnené v projekte boli na oboch stranách vhodne vybrané. Kontraktorom bol Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (UKSUP) z Bratislavy, ktorý je kompetentným orgánom pre ekologické poľnohospodárstvo v SR. Jeho hlavným partnerom bolo Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva v RS, ktoré chcelo vytvoriť identický kompetentný orgán v rámci svojich štruktúr. Ďalej sa projektu zúčastnili dve organizácie zaoberajúce sa ekologickým poľnohospodárstvom v Srbsku – Organic Control System (OSC) v Subotici a Evrocert v Belehrade, ktoré ako jediné spĺňali kritériá inšpekčného a certifikačného orgánu. 6 Ďalším účastníkom projektu bola strešná organizácia pre podporu ekologického poľnohospodárstva „Serbia Organica“, ktorá sa projektu zúčastnila ako potenciálny partner šírenia informácií a realizátor poradenských služieb pre výrobcov a farmárov v oblasti ekologického poľnohospodárstva.

Na základe zistení je možné skonštatovať, že projekt podporil dosiahnutie želanej zmeny a to hlavne významným podielom na vzniku kompetentnej autority pre ekologické poľnohospodárstvo v Srbsku, vytvorením srbskej inšpekčnej a certifikačnej služby a čiastočným vyškolením ich personálu. Projekt čiastočne prispel k aproximácii práva (nový zákon v oblasti ekologického poľnohospodárstva a dva vykonávacie predpisy). Len v minimálnej miere však prispel k príprave poradenstva v danej oblasti.

Na základe výsledkov projektu však v súčasnosti naďalej prebiehajú aktivity v prospech dosiahnutia konečného cieľa.

Všetky aktivity a použité metódy v projekte boli relevantné a možno povedať, že prispeli k plneniu cieľov projektu. Avšak tieto ciele boli príliš ambiciózne s ohľadom na spektrum aktivít, kompetencií aktérov projektu a pridelených finančných prostriedkov ako aj ich plánovaného použitia a preto nemohli byť v konečnom dôsledku naplnené.

Intervenčná logika je jasná, zrozumiteľná a priamočiara. Ciele projektu však boli priveľmi ambiciózne, nezodpovedajúce objemu alokovaných prostriedkov. Pôvodne stanovený cieľ projektu by vyžadoval oveľa väčšiu intervenciu s omnoho väčším rozpočtom. Vhodnejšou formuláciou realistického cieľa by bolo: „podporiť harmonizáciu ekologického poľnohospodárstva Srbskej republiky s právnym a administratívnym rámcom EÚ“, čo by viac zodpovedalo obsahu projektu. Bolo by výstižnejšie postaviť formuláciu cieľov do polohy podpory a nie do polohy konečných riešení.

Záverečná správa projektu tvrdí, že srbské inšpekčné organizácie ekologického poľnohospodárstva sú profesionálne vyškolené, akreditované a vďaka projektu dostali možnosť zaradenia do zoznamu 6

Okrem týchto dvoch organizácií vSrbsku do zahájenia projektu fungovalo 5 zahraničných inšpekčných a certifikačných organizácií, ktoré boli akreditované podľa pôvodného zákona

26

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

ekvivalentných organizácii EÚ; Srbská republika sa dostala do polohy pripravenosti na zaradenie do zoznamu ekvivalentných organizácií EÚ; a systém ekologického poľnohospodárstva sa dostal na predvstupovú EÚ harmonizovanú úroveň. Reálne to však dodnes nie je, nakoľko Európska komisia (EK) požaduje od Srbskej republiky ďalšie legislatívne a administratívne úpravy pre dosiahnutie úplnej harmonizácie v zmysle cieľov projektu.

RELEVANTNOSŤ Projekt je možné považovať za relevantný pre partnerskú krajinu a jej priority. Bol pripravený a implementovaný v správnom čase. Ako taký prispel k harmonizácii systému ekologického poľnohospodárstva v Srbskej republike a výraznou mierou pomohol k riešeniu legislatívneho rámca a praktických úloh akými boli vytvorenie kompetentného orgánu, vyškolenie jeho pracovníkov a vzniku organizácií pre inšpekciu a certifikáciu v Srbsku. V Srbsku je dnes 633 000 farmárov s priemernou výmerou 4,5 ha. V roku 2011 boli 211 farmári registrovaní ako ekologickí farmári. Okrem nich je ďalej registrovaných aj 112 výrobcov eko-potravín. Štátne dotácie každoročne stúpajú tak ako stúpa aj počet registrovaných subjektov. Toto všetko sú užívatelia budúcich dopadov projektu. Z tohto dôvodu bol vysoko relevantný pre partnerov v Srbsku ako aj konečných užívateľov.

Z pohľadu slovenskej rozvojovej pomoci, projekt naplnil sektorovú prioritu Strednodobej stratégie rozvojovej pomoci SR pre programové krajiny – Srbsko a Čiernu horu: pomoc s integráciou do medzinárodných štruktúr a organizácií, nakoľko sa zameral na aproximáciu rámcových podmienok rozvoja špecifického sektora - ekologického poľnohospodárstva na podmienky určené EÚ a tak umožnil Srbskej Republike urýchliť zlepšenie podmienok pre export srbských výrobkov ekologického poľnohospodárstva. Naplnil tiež ďalšiu sektorovú prioritu – podpora rozvoja trhového prostredia a vznik podnikových aktivít, nakoľko podporil do istej miery aproximáciu právneho administratívneho rámca pre ekologické poľnohospodárstvo a tým priblížil výrobcov k možnosti zaradiť sa k ekvivalentným krajinám na trhoch organických výrobkov EÚ.

Projekt bol aj v súlade s vládnym dokumentom: „Potreby Srbskej Republiky pre medzinárodnú pomoc pre roky 2011 – 2013“ v sektore poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a plne nadväzuje na Národný akčný plán rozvoja organického poľnohospodárstva (2010), a prispieva k jeho konečnému cieľu certifikácii organickej produkcie na výmere 50 000 ha na konci roku 2014 a úplnej harmonizácii príslušnej legislatívy s právnym rámcom EÚ v danej oblasti. Slovenská republika sa týmto projektom pridala ku krajinám, ktoré významnou mierou podporujú rozvoj ekologického poľnohospodárstva v Srbsku, hlavne USA a Nemecko prostredníctvom svojich agentúr pre rozvojovú spoluprácu (USAID, GIZ). ÚČINNOSŤ Výstupy projektu do veľkej miery korešpondujú s projektovým dokumentom, avšak nie úplne v pôvodne plánovanom rozsahu. Nový zákon o ekologickom poľnohospodárstve bol predložený a schválený. Na jeho zostavení mali veľký podiel slovenskí partneri, ktorí sa zúčastnili aj tvorby dvoch nadväzujúcich vykonávacích predpisov: Pravidlá kontroly a certifikácie organických výrobkov a Metódy organickej výroby. Týmto zákonom a predpismi sa Srbsko značne priblížilo k legislatívnemu 27

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

rámcu EÚ, čo vyústilo do žiadosti Srbka adresovanej DG Agriculture zaradiť krajinu na zoznam EÚ ekvivalentných tretích krajín. Srbsko sa zatiaľ do tohto zoznamu nezaradilo. EÚ si vyžiadala ďalšie dokumenty, napríklad porovnanie štandardov ekologických výrobkov, systémov kontroly a vedenie štandardizácie medzi EÚ Srbskom, ako aj celkové porovnanie legislatívy EÚ so srbskou legislatívou v oblasti ekologického poľnohospodárstva.

Vznikol kompetentný orgán kontroly a certifikácie v rámci Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva, ako samostatný odbor, ktorý umožnil certifikovať inšpekčné a certifikačné organizácie, avšak nemohol byť zatiaľ vybavený všetkými právomocami (napríklad kontrolovať priamo výrobcov), čo vytvorilo opäť medzeru v aproximácii systému k EÚ právnemu rámcu.

Pracovníci kompetentného orgánu boli vyškolení prostredníctvom projektu.

Boli certifikované dve srbské (jediné existujúce) organizácie ako inšpekčné a certifikačné inštitúcie OCS v Subotici a Evrocert v Belehrade, ktoré začali vykonávať činnosť popri už existujúcich zahraničných certifikačných inštitúciách. Certifikáciu vykonala Slovenská národná akreditačná služba (SNAS). Pracovníci oboch srbských organizácií boli vyškolení prostredníctvom projektu. Boli vyškolení 6 zamestnanci Ministerstva, ktorí sa stali pracovníkmi kompetentného orgánu, dvaja z nich neskôr odišli. Z ostaných inštitúcií bola vyškolená jedna osoba zo Serbia Organica, 6 z OCS Subotica a 5 z Evrocertu Belehrad (dvaja z organizácie odišli), tejto firme sa však nepodarilo znova sa akreditovať.

Nebolo zriadené poradensko-informačné centrum podľa pôvodných zámerov projektu. Bola iba vyškolená prezidentka strešnej organizácie Serbia Organica, ktorá mala ďalej posúvať získané informácie.

Uvedené výstupy iba čiastočne naplnili ciele projektu. Hlavný zámerom projektu bolo založenie systému ekologickej poľnohospodárskej výroby na EÚ úrovni v Srbskej republike. Tento zámer sa však realizoval len čiastočne, čo znamená, že výrobcovia pre export sa dostávajú na EÚ trh s ekologickými potravinami pomalšie, ako ich konkurenti z registrovaných krajín, musia prekonávať mnohé administratívne bariéry, alebo idú nepriamo, cez výrobcov z členských krajín a tým strácajú vysoký podiel pridanej hodnoty.

Aproximácia právneho rámca pre ekologickú výrobu Srbska k EÚ právnemu rámcu sa čiastočne realizovala, neaproximovala sa legislatíva súvisiaca s ekologickým zákonom a nepripravil sa vykonávací predpis pre import eko-potravín. Implementácia EÚ legislatívneho rámca pre ekologickú poľnohospodársku výrobu na úrovni srbského štátneho kompetentného orgánu, ktorý je garantom fungovania EÚ kompatibilného systému v Srbskej republike nebola ukončená. Kompetentný orgán nemôže vykonávať kontroly priamo u výrobcov, ako tomu je v EÚ, môže kontrolovať len inšpekčné a certifikačné inštitúcie. Implementácia EÚ práva pre ekologickú poľnohospodársku výrobu pri delegovaní povinností úradných kontrol na domácu srbskú inšpekčnú organizáciu bola zrealizovaná.

Poradensko - informačné centrum zväzu pre ekologickú poľnohospodársku výroby v Srbsku síce vzniklo, ale nie z iniciatívy projektu. V rámci projektových aktivít bola preškolená len prezidentka strešnej organizácie Serbia Organica, ktorá mala následne posúvať získané vedomosti na členské organizácie. Samotní inšpektori neboli dostatočne preškolení, čo spôsobilo, že sa zameriavajú hlavne 28

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

na technickú stránku a často neberú do úvahu podstatu ekologického poľnohospodárstva. Organizácia dnes poskytuje poradenské služby a realizuje projekty financované prevažne s USAID (napríklad projekt Kto je kto pre výrobcov eko-potravín).

Na základe vyššie uvedeného je možné zhrnúť, že navrhované/plánované výstupy neboli od začiatku celkom konzistentné s očakávaným dopadom. Podľa projektového dokumentu kontraktor nepreskúmal dostatočne situáciu v srbskom ekologickom poľnohospodárstve a postavil si priveľmi ambiciózne ciele. V prípade realizácie aktivít a získania skutočných výstupov sa dosiahlo menej, ako sa plánovalo (neúplná aproximácia práva, nerealizované poradenstvo), čo oslabilo očakávané dopady. Z výpovedí opýtaných síce vyplýva, že UKSUP poskytoval správne rady svojím srbským partnerom v oblasti aproximácie, ale tieto rady si vyžadovali zmeny, ktoré sa projektom nedali celkom ovplyvniť. Napriek tomu je možné skonštatovať, že projekt prišiel v správnom čase a pomohol v značnej miere zlepšiť situáciu v aproximácií právneho a administratívneho rámca v oblasti ekologického poľnohospodárstva a tak priblížiť Srbskú republiku k EÚ.

HOSPODÁRNOSŤ Projekt bol zrealizovaný s rozpočtom o 8% nižším ako bolo pôvodne plánované. Náklady na riadenie projektu boli vo výške 8% rozpočtu a účtoval si ich len slovenský partner (plus režijné náklady necelé 1%). Väčšinu finančných prostriedkov (30%) tvorili náklady na poskytnutie poradenstva a odbornej pomoci pri harmonizácii právneho rámca a preškolenia pracovníkov partnerských organizácií v Srbsku. Podľa záverečného vyúčtovania odpracovali na projekte 12 slovenskí experti 1 446 dní. Ďalšou významnou finančnou položkou (25%) bola akreditácia. Počas projektu sa uskutočnili nasledovné školenia: štvordňové školenie v Novom Sade, sedemdňové školenie na Slovensku, dve trojdňové školenia v Belehrade. Spolu 17 dní školení, ktorých sa v priemere zúčastnilo 10 účastníkov.

Celkovo sa 82% rozpočtu vrátilo na Slovensko, zvyšok ostal v Srbsku. Náklady na certifikáciu, technickú pomoc a poskytnuté poradenstvo možno posúdiť ako reálne, náklady na školenia nie je však možné zhodnotiť nakoľko hodnotiaci tím nemal k dispozícii informácie, ktoré by umožnili stanoviť jednotkovú cenu napr. za jeden deň školenia.

Ako riešil UKSUP dlhodobý výpadok značného počtu pracovníkov, ktorí pracovali na projekte nie je jasné. Rovnako nevieme posúdiť, či zamestnanci dostávali počas práce na projekte riadnu mzdu alebo boli platení len z prostriedkov projektu, príp. z oboch zdrojov. V prípade štátnej inštitúcie ako partnera na rozvojovom projekte, ostávajú finančné otázky týkajúce sa refundácie platieb za projekt a miezd zúčastneným expertom nejasné. Táto oblasť by si však zaslúžila jednoznačné stanovenie podmienok keďže možnosti dlhodobého zamestnania našich odborníkov na rôznych projektoch pribúdajú.

DOPAD Podľa informácií Záverečnej správy a účastníkov projektu, sa projekt realizoval na národnej úrovni s následným dopadom na miestnu úroveň, t.j. na výrobcov eko-potravín a prvovýrobcov. Ak by projekt dosiahol pôvodne plánované ciele, lokálna úroveň by profitovala z rýchlejšieho a jednoduchšieho exportu, čo by následne prinieslo vyššie príjmy ekologickým farmárom a výrobcom. Toto sa však doposiaľ nestalo.

29

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

Na druhej strane bol projekt hodnotený ako významná pomoc pri naštartovaní harmonizácie rámcových podmienok na EÚ právny rámec. Preto možno očakávať jeho dopad na lokálnu úroveň v budúcnosti.

Na národnej úrovni mal projekt významný bezprostredný dopad na priamych účastníkov – založenie a fungovanie kompetentného orgánu, akreditácia srbských inšpekčných a certifikačných organizácií, vznik nového zákona a jeho dvoch vykonávacích predpisov, žiadosť Srbska o registráciu štatútu ekvivalentnej krajiny pre ekologické výrobky zaslaná na DG Agriculture v roku 2010.

UDRŽATEĽNOSŤ Ako už bolo povedané vyššie, projekt bol označený za štartér harmonizácie právneho, inštitucionálneho a administratívneho rámca pre ekologické poľnohospodárstvo v Srbskej republike na podmienky EÚ. Tým sa stal významnou súčasťou Acquis communaitaire a snáh Srbska o budúce členstvo v EÚ. Výsledky a dopady projektu budú mať pozitívny vplyv na srbských výrobcov ekologických potravín a na ich príjmy.

V súčasnosti Srbská vláda nadväzuje na výsledky projektu. Z roka na rok sa zvyšujú dotácie pre ekologické poľnohospodárstvo (napr. v zelenine z 143 EÚR/ ha v roku 2006 na 416 EÚE/ha v roku 2011, alebo ovocie zo 143 EÚR/ ha v roku 2006 na 535 EÚR/ha v roku 2011) a zvyšuje sa aj počet certifikovaných subjektov (72 v roku 2006 na 323 v roku 2011). Ďalej sa pracuje na harmonizácii právneho, inštitucionálneho a administratívneho rámca. Dnes má Srbsko vlastnú certifikačnú inštitúciu ATS (obdoba SNAS) zapísanú v European Acreditation. ATS akredituje inšpekčné a certifikačné inštitúcie v Srbsku. V apríli 2013 prichádza do parlamentu úplne nový zákon o ekologickom poľnohospodárstve plne harmonizovaný s právom EÚ. Srbský certifikačný orgán plne aproximoval (sprísnil) podmienky akreditácie inšpekčných a certifikačných inštitúcii následkom čoho sa napríklad v roku 2012 neakreditoval Evrocert. Komunikácia s DG Agriculture o zapísaní Srbska do zoznamu ekvivalentných krajín pre import ekologických potravín na trh EÚ pokračuje. Rovnako sa bude pokračovať v preškoľovaní inšpektorov, ktorí doposiaľ kontrolujú najmä technickú stránku bez pochopenia základov a princípov ekologického poľnohospodárstva. Všetky uvedené fakty svedčia o udržateľnosti projektu.

ZÁVERY A ODPORÚČANIA Na základe hore uvedených zistení môžeme konštatovať, že všetky hodnotené projekty boli v podstatných rysoch zrealizované v súlade s plánom a všetky ich aktivity a výstupy zodpovedali popisom v projektovej dokumentácii. Projekty poskytovali odbornú pomoc, ktorá vo všetkých projektoch priamo či nepriamo súvisela s EÚ predvstupovou agendou.

Keďže išlo o projekty odbornej pomoci, výsledky a dopady týchto projektov boli ťažšie identifikovateľné a prakticky nemerateľné. Nemerateľnosť výsledkov nebola daná len povahou/ typom projektov, ale aj skutočnosťou, že projekty nemali vždy jasne postavenú a popísanú intervenčnú logiku 30

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

a chýbali im relevantné a merateľné ukazovatele stanovené v zmysle kvality, kvantity (východzie a cieľové hodnoty) a času. Z pohľadu hodnotiaceho tímu tento nedostatok pramenil aj z nesprávnej predlohy logickej rámcovej matice, ktorá nezodpovedala štandardnému logickému rámcu používanému EÚ a medzinárodnými donorskými agentúrami, nepomáhala žiadateľom zaznamenať štruktúrovane logiku projektu, ale skôr ich miatla. Z priloženej logickej matice nebolo možné získať predstavu o projekte a množstvo textu jednoznačne prevažovalo nad použiteľným obsahom.

Hodnotiaci tím pracoval s popisnou časťou projektov, aby zrekonštruoval projektovú logiku a identifikoval ukazovatele, ktoré by umožnili hodnotiť úspešnosť projektov. Popis projektov bol vo všetkých prípadoch zrozumiteľný a umožnil pomerne jasne dedukovať ciele, plánované výstupy a očakávané výsledky projektov.

Poskytnutá projektová dokumentácia obsahovala aj Priebežné správy o projekte, ktorých obsah často tvorilo len málo informácií o realizácii projektov a ich výstupoch. Napriek tomu boli pomerne obsiahle, obsahovali opakujúce sa pasáže textu a v nich popísané finančné údaje nezodpovedali údajom z finančných prehľadov. Nesúlad bol spôsobený tým, že priebežné správy sa predkladali v inom čase ako vyúčtovanie. V správach často chýbali detailné informácie týkajúce sa jednotlivých aktivít (počty účastníkov, expertov, dní a pod.).

Na základe odozvy príjemcov a cieľovej skupiny boli všetky projekty považované za užitočné a ak nie všetky výstupy, tak aspoň časť z nich bola využitá cieľovou skupinou. Dva z projektov (2009/02/02 manuály a 2009/02/13 - regionálna stratégia) boli realizované partnermi, ktorí spolu dlhodobo spolupracujú a v spolupráci pokračujú aj naďalej po ukončení projektu. Ďalší z projektov (2009/02/10 - granty) zmenil srbského partnera ešte pred spustením projektu a kvôli personálnym zmenám spolupráca ďalej nepokračuje. V prípade posledného projektu (2009/02/23 - bio zákon) bol projekt vyžiadaný srbským partnerom - ministerstvom, avšak po jeho ukončení ani táto spolupráca nepretrvala aj vďaka personálnym zmenám na ministerstve. Existujúce partnerstvo medzi inštitúciami jednoznačne prispieva ku kvalite projektu tak vo fáze prípravy ako aj implementácie. Udržateľnosť partnerstva je založená na osobných vzťahoch a preto je jeho pretrvanie pravdepodobnejšie v inštitúciách kde nedochádza k výraznej fluktuácii pracovníkov. Ostáva však otázne, či je stratégia výberu projektov na základe predchádzajúcej spolupráce partnerov vhodným budúcim kritériom nakoľko by to obmedzilo možnosť vytvorenia potenciálnych budúcich partnerstiev. Pretrvanie partnerstva je jednoznačne pozitívnym prínosom projektu, ale ďalšia spolupráca by sa mala posunúť na úroveň, ktorá by nevyžadovala finančnú podporu ODA. Zo zistení hodnotenia vyplýva, že ak sa zohľadnia miestne špecifiká a situácia v krajine, je možné replikovať tieto typy projektov aj v inej krajine, ktorá má štatút kandidátskej alebo prístupovej krajiny.

V prípade projektu 2009/02/10 - granty sa to už aj deje v Albánsku, Čiernej Hore a Macedónsku.

Opätovne však ostáva na zváženie, či sa slovenská rozvojová pomoc chce sústrediť len na zopár projektov, ktoré bude implementovať tá istá organizácia v rôznych krajinách.

V súvislosti so zameraním budúcej rozvojovej pomoci sme počas hodnotenia dospeli k záveru, že strategické priority slovenskej ODA sú postavené príliš široko z čoho vyplýva aj vysoký počet predkladaných žiadostí hlavne pre krajiny západného Balkánu. Poskytovanie odbornej pomoci súvisiacej so vstupom do EÚ môže kvalifikovane ponúknuť 27 členských krajín a onedlho aj 31

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

Chorvátsko, ktoré je kultúrne aj jazykovo veľmi blízke. V rámci predvstupovej pomoci poskytuje EÚ neporovnateľne väčšie množstvo finančných prostriedkov, ktoré slúžia na tento účel. Nie je preto úplne jasné či by mala aj ODA intervenovať v rovnakej oblasti. Napr. projekt 2009/02/23 – bio zákon je klasickým projektom predvstupovej pomoci, ktorý by pod hlavičkou EÚ disponoval dostatočným množstvom prostriedkov, nástrojov aj kompetencií, aby zrealizoval svoj ambiciózny zámer.

Ostáva zvážiť, aké know-how, resp. ktoré špecifické skúsenosti, zručnosti či znalosti vie Slovensko ponúknuť. Ponuka negatívnych skúseností je užitočná pre poučenie sa na chybách iných, ale krajiny v ktorých intervenujeme majú záujem preberať a zavádzať osvedčené a dobre fungujúce systémy.

Okrem ponuky, ktorá bude dopĺňať pomoc poskytovanú ostatnými donormi chýba aj synergický efekt slovenských ODA projektov. Ak sú projekty realizované paralelne v rámci jednej výzvy vo väčšine prípadov nemajú informácie o ostatných projektoch aj keď pracujú v rovnakej oblasti. Toto bol prípad projektu 2009/02/02 - manuály, kde jednou z oblastí bolo poľnohospodárstvo, ale paralelne bežiaci projekt 2009/02/23 - bio zákon o tom nemal žiadnu informáciu. Manuály boli distribuované aj partnerovi projektu 2009/02/13 – regionálna stratégia, ktorý tiež nevedel, že sú výsledkom slovenského projektu rozvojovej pomoci. Takáto informácia by pomohla minimálne viac spropagovať slovenskú ODA. Synergický efekt projektu 2009/02/02 - manuály s projektom 2009/02/10 - granty sa pozitívne prejavil vďaka vzájomnej dlhodobej a blízkej spolupráci slovenských partnerov RC SFPA a Pontisu. Konečným efektom tejto spolupráce bolo vytvorenie výskumného centra v rámci EMinSu, čo môžeme považovať za neplánovaný pozitívny efekt oboch projektov.

Kým z hľadiska relevantnosti a účinnosti sú projekty bezproblémové, z pohľadu hospodárnosti sa otvára pomerne široký priestor na vylepšenie. Poskytovanie ODA má slúžiť predovšetkým krajine príjemcu. Projekty, kde sa značná časť prostriedkov minie na riadenie projektu a réžiu (až do 40% rozpočtu) postrádajú tento aspekt. V prípade MVO, ktoré svoju činnosť financujú predovšetkým z grantov bola táto rozpočtová položka výrazne vyššia v porovnaní so štátnou organizáciou, ktorej prevádzku hradí štátny rozpočet aj keď náklad na riadenie by mal byť rovnaký bez ohľadu nato kto ho riadi a mal by byť primeraný typu a veľkosti projektu. Náklady na riadenie sú zvyčajne vyššie pri menších projektoch a projektoch, ktoré sú administratívne náročné (napr. grantové schémy).

Posudzovanie rozvojovej pomoci sa v posledných rokoch sústredilo na tzv. de-coupling, t.j. na podiel prostriedkov projektu, ktorý fyzicky zostane v krajine príjemcu. Z tohto pohľadu sme posudzovali aj projekty, ktoré sú predmetom hodnotenia. Je prirodzené, že u projektov odbornej pomoci je tento podiel nižší ako pri investičných projektoch, napriek tomu považujeme hodnotu 18% za veľmi nízku, čo v podstate znamená minimálne zainteresovanie miestnych partnerov. Ak by projekt neriešil predvstupovú agendu pravdepodobne by nebol za týchto podmienok udržateľný. Aj preto považujeme projekty súvisiace s budovaním inštitúcií a aproximáciou práva za priestor, ktorý je vhodnejší pre predvstupové fondy než pre ODA. Otázku zainteresovania príjemcu - „ownership“ projektu často odzrkadľuje jeho ochota spolupodieľať sa na financovaní. Takto realizované projekty sú perspektívnejšie z pohľadu udržateľnosti. Pre porovnanie uvádzame všetky spomínané parametre projektov v tabuľke:

32

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

číslo projektu 2009/02/02 2009/02/10 2009/02/13 2009/02/23

Náklady na riadenie 33 30 20 8

Podiel na nákladoch na riadenie SR RS 62 38 75 25 85 15 100 0

Réžia SR 7 3 1,5 1

Kofinancovanie RS 4 -

SR 5 2 -

RS 2 -

Decoupling 65 65 33 18

Všetky finančné údaje sú uvedené ako percento z celkového konečného rozpočtu príslušného projektu Zdroj: hodnotiaci tím

Pri výbere (ex-ante hodnotení) projektov pravdepodobne neboli posudzované hore uvedené kritériá.

V niektorých rozpočtoch sa objavili položky, ktoré mohli byť znížené alebo úplne odstránené. Nie všetky finančné položky podľa dostupných informácií korešpondovali s podstatou a rozsahom realizovaných aktivít (prenájom miestností, nákladné semináre). Zaujímavé bolo zistenie, že podľa údajov uvedených v správach na projekte 2009/02/23 odpracovalo 12 slovenských expertov cez 1 400 dní, čo v priemere znamená, že každý z nich strávil pol roka prácou na projekte. Správa však neuvádza ako sa s touto skutočnosťou vysporiadal UKSUP a či mu kapacity venované projektu nechýbali v bežnej prevádzke.

Keďže hodnotené projekty sú už ukončené uvádzame k jednotlivým projektom namiesto odporúčaní nasledovné ponaučenia (lessons learned): 2009/02/02 - manuály  Zvážiť možnosť realizácie Národného konventu a tvorby manuálov s možnosťou ich aktualizácie prostredníctvom obsiahlejšieho projektu z prostriedkov EÚ, alebo v spolupráci s významnými donormi v krajine. Takto postavený projekt dokáže obsiahnuť viac oblastí a prinesie skúsenosti z viacerých krajín. Slovenské skúsenosti v rôznych oblastiach nie sú pre jednotlivé krajiny vždy relevantné či postačujúce. Napr. pre sektor poľnohospodárstva, ktorý je v Srbsku dominantnejší ako na Slovensku by mohli byť napr. poľské skúsenosti viac relevantné; prípadne zvážiť možnosti spolupráce napr. višegradských krajín v rozvojovej pomoci pre podobné typy projektov.  Platby za stretnutia štátnych úradníkov so srbskými kolegami nie sú práve ukážkou zdieľania skúseností a etických zásad. Stretnutia sa konali počas pracovnej doby a preto nebolo namieste vyplácať za ne honorár, aj keď bol symbolický. Rovnako pre väčšinu ďalších odborníkov mimo štátnej správy sú stretnutia tohto typu vnímané ako ocenenie odbornosti nie ako služba za honorár.

2009/02/10 - granty  Udržateľnosť projektu je možné dosiahnuť kombináciou cielenia a spolupráce s organizáciami a jednotlivacami. Pokiaľ sú do projektu zapojení ľudia, ktorí dlhodobo pôsobia v cielenej tematickej oblasti, môžeme očakávať, že získané poznatky a zručnosti využijú dlhodobo.  Slovenská republika má komparatívnu výhodu oproti iným donorom v Srbsku a pravdepodobne aj v niektorých iných balkánskych krajinách vzhľadom na kultúrnu blízkosť a zdieľané historické prvky. Podpora zo strany slovenských expertov je preto v niektorých

33

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa





témach lepšie prijímaná, ako od odborníkov z iných krajín EÚ, najmä starších členských štátov.

Projekt bol úspešne zrealizovaný napriek výmene partnera vďaka kapacite slovenského kontraktora, na podobnú konfiguráciu sa však nie je možné spoliehať vždy. Riziká súvisiace s partnerstvom je vhodné čo najskôr identifikovať a explicitne riešiť.

Novinári ako cieľová skupina majú obmedzenú kapacitu a efektívna spolupráca s nimi si vyžaduje prispôsobenie formátu aktivít. V prípade grantovej schémy realizátori narazili na jedného schopného novinára, vďaka čomu dosiahli pozitívne výsledky avšak pri replikácii, najmä v krajiných s ešte menším počtom novinárov, nie je isté, že sa to podarí.

2009/02/13 – regionálna stratégia  Ponuka know-how pre partnerov v rámci ODA by mala obsahovať aktivity, ktoré sú osvedčené, výnimočné a dobre fungujúce. Dá sa predpokladať, že regionálny rozvoj na Slovensku do tejto kategórie nezapadá. Projekt vďačí za úspech intervenciám ďalších donorov, ktoré boli podstatne rozsiahlejšie a pripravili pôdu, vybudovali partnerstvá a kapacity na miestnej úrovni. Ich ďalšie pôsobenie v oblasti (hlavne GIZ a EÚ) a dostupnosť externých zdrojov tak umožňuje realizáciu pripravenej stratégie.  Chýbajúce využitie ostatných výstupov projektu indikuje, že predpoklady ktoré viedli k plánovaniu aktivít neboli celkom správne. Zámer projektu bol ambiciózny a prijímanie zákona by sotva ovplyvnil návrh pripravený projektom. Časť výstupov projektu zostala preto nevyužitá keďže nezodpovedala aktuálnym potrebám. V takýchto prípadoch je lepšie flexibilne prispôsobiť projekt aktuálnej situácii a požiadať o zmenu aktivity, alebo ju radšej nerealizovať.

2009/02/23  V budúcnosti bude potrebné žiadať od uchádzačov lepšiu znalosť situácie v predmetnom sektore v krajine, kde sa má projekt implementovať. Táto znalosť pomôže lepšie a realistickejšie postaviť ciele zodpovedajúce plánovanému trvaniu projektu a reálne stanoviť jeho náklady.  Aj naďalej je možné podporovať projekty orientované na ekologické poľnohospodárstvo v Srbsku. V tejto oblasti je stále nedostatok kapacít v oblasti poradenstva, školenia inšpektorov aj výrobcov. Situácia v sektore sa neustále mení, či už v oblasti marketingu ale aj noriem a dotácií. Pružný poradenský a marketingový servis je veľmi potrebný.

Z hodnotenia štyroch projektov nie je možné pripraviť všeobecné závery týkajúce sa riadenia slovenskej ODA. Preto pri odporúčaniach vychádzame len zo zistení hodnotenia a nami navrhnuté opatrenia nemusia byť všeobecne platné pre všetky projekty rozvojovej pomoci na Slovensku. Na lepšie fungovanie slovenskej rozvojovej pomoci odporúčame nasledovné opatrenia: 

Všetci, ktorí s projektami pracujú by mali mať veľmi dobrú znalosť cyklu projektového riadenia. Táto znalosť je kľúčová pre členov výberovej komisie, ktorí posudzujú a navrhujú projekty na schválenie, aj pre pracovníkov SAMRS, ktorí projekty riadia. Príloha logickej

34

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa









7

matice by mala byť štandardná7, jasne definujúce výstupy, výsledky a ich ukazovatele. Na úrovni dopadov je možné vopred zadefinovať cieľ, ako jednu z priorít aktuálnej výzvy.

Príslušné ukazovatele by mali byť stanovené v relevantnom strategickom dokumente.

Výberová komisia by mala zvážiť využitie exaktnejších finančných kritérií pri posudzovaní žiadostí. Tak, ako je vyššie uvedené, pozornosť by sa mala sústrediť na plánovaný podiel prostriedkov na riadenie projektov, spolufinancovanie aj de-coupling a tiež na primeranosť nákladov na jednotlivé aktivity.

MZVaEZ by malo zvážiť zúženie širokej škály priorít v strategických dokumentoch pre rozvojovú pomoc aspoň v niektorých krajinách a rozhodnúť, čím špecifickým sa môže Slovensko prezentovať a prispieť v oblasti rozvojovej spolupráce. Priority pre jednotlivé krajiny by mali byť nastavené v konzultácii s príslušnými odborníkmi ministerstva pre dané geografické oblasti, v spolupráci so zastupiteľskými úradmi ako aj UNDP BRC. Súčasne okrem aktuálnych potrieb krajiny príjemcu by mali stratégie zohľadňovať aktivity ostatných (aspoň tých najvýznamnejších) donorov. Pri tvorbe strategických materiálov by bolo užitočné čerpať aj zo skúseností Slovenska, ktoré bolo do roku 2004 príjemcom ODA. Užitočným zdrojom informácií môžu byť aj evaluačné správy rôznych donorov, či správy inštitúcií koordinujúcich zahraničnú pomoc v príslušnej krajine (ak existujú).

SAMRS by mala zvážiť možnosť stanovenia odporúčaných jednotkových nákladov (min. a max.) na základe nákladov v už zrealizovaných projektoch, čo by umožnilo rýchle vyhodnotenie rozpočtovaných prostriedkov v predkladaných projektových návrhoch. Aj z tohto dôvodu, aby bol zabezpečený rýchly prístup k informáciám z už ukončených projektov, odporúčame zaviesť systém elektronickej archivácie projektových dokumentov (napr. v pdf formáte).

SAMRS by mal poskytnúť všetkým kontraktorom informácie aspoň o paralelne bežiacich projektoch v tej istej krajine. Okrem propagácie slovenskej ODA môže táto informovanosť prispieť k vzájomnej spolupráci projektov a priniesť synergické efekty.

http://ec.europa.eu/europeaid/multimedia/publications/documents/tools/europeaid_adm_pcm_guidelines_2004_en.pdf, kapitola 5, str. 56

35

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

PRÍLOHA Č.1 ZOZNAM STRETNUTÍ Meno Zuzana Letková

Peter Hulényi

Peter Brezáni

Andrej Šteiner

Michal Schvalb

Lucia Lacková

Andrea Cox

Juliana Schlosserová

Ján Varšo

Alena Vargová

Vladan Jeremić

Dragana Joković

Bratislav Dordević

Inštitúcia Slovak-UNDP Trust Fund UNDP Europe and the CIS, Bratislava Regional Centre Grosslingova 35 Bratislava Ministerstvo zahraničných vecí SR Odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci Hlboká cesta 2 Bratislava RC SFPA Hviezdoslavovo nám. 14 Bratislava Karpatský rozvojový inštitút Floriánska 7 Košice Karpatský rozvojový inštitút Floriánska 7 Košice Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky Drotárska cesta 46 Bratislava Nadácia Pontis Zelinárska 2 Bratislava Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Hanulova 9 841 02 Bratislava Veľvyslanestvo SR Bulevar umetnosti 18 11 070 Belehrad Srbsko Veľvyslanestvo SR Bulevar umetnosti 18 11 070 Belehrad Srbsko RARIS Regionálny rozvojová agentúra pre východné Srbsko Trg oslobodenja 1 19 000 Zaječar Srbsko Národná agentúra pre regionálny rozvoj Trg oslobodenja bb 19 000 Zaječar Srbsko Regionálna hospodárska komora, Centrum rozvoja Nikole Pasica 37 19 000 Zaječar Srbsko

Dátum 15.02.2013

15.02.2013

18.02.2013

20.02.2013

20.02.2013

21.02.2013

26.02.2013

05.03.2013

06.03.2013

06.03.2013

07.03.2013

07.03.2013

07.03.2013

36

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

Meno Maja Bobić

Nataša Dragojlović

Miloš Milovanović

Ivana Durić

Sonja Avlijas*

Nataša Vučković**

Vladimir Jovanović Stevan Veljović

Vladimir Pavlović

Miloš Savić

Ivan Knežević

Jelena Marković

Inštitúcia

Dátum

Európske hnutie Srbsko Kralja Milana 31 11 000 Belehrad Srbsko Ministerstvo pre regionálny rozvoj a samosprávu Palace Serbia Bulevar Mihaila Pupina 2 11 000 Belehrad Srbsko Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva Nemanjina 22-26 11 000 Belehrad Srbsko Vládny úrad pre európsku integráciu Nemanjina 34/I 11 000 Belehrad Srbsko London School of Economics

08.03.2013

Nadácia Centrum za demokraciu Kraljice Natalije 70/II 112704 Belehrad Srbsko Úrad ombudsmana Srbskej republiky (bývalý pracovník Nadácie Centrum za demokraciu) Ringier Axel Springer Media AG Žorža Klemansoa 19 11 000 Belehrad Srbsko Belehradská otvorená škola, Centrum pre európsku integráciu Masarikova 5/16 11000 Belehrad Srbsko Nadácia Centrum za demokraciu Kraljice Natalije 70/II 112704 Belehrad Srbsko Európske hnutie v Srbsku Kralja Milana 31/II 11 000 Belehrad Srbsko Odbor sociálnej inklúzie a znižovania chudoby Vláda Srbskej republiky Kabinet vicepremiérky pre európsku integráciu Palata Srbije, Bulevar Mihajla Pupina 2 11000 Belehrad Srbsko

26.02.2013

08.03.2013

08.03.2013

08.03.2013

26.02.2013

06.03.2013 06.03.2013

08.03.2013

08.03.2013

08.03.2013

08.03.2013

37

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

Meno

Inštitúcia

Odbor sociálnej inklúzie a znižovania chudoby Vláda Srbskej republiky Kabinet vicepremiérky pre európsku integráciu Palata Srbije, Bulevar Mihajla Pupina 2 11000 Belehrad Srbsko Dragana Doroslovac* Evrocert Balkanska 11/2a 11 000 Belehrad Srbsko Ministerstvo poľnohospodárstva , lesníctva Jelena Milič a vodohospodárstva Srbskej Republiky Nemanjina 22- 26 1100 Belehrad Srbsko Serbia Organica Nada Miskovic Molerova 29a 1100 Belehrad Srbsko Organic Control System (OCS) Nadezda Pesic Mlinko* Trg cara Jovana Nenada 15/I Subotica Lidija Acimovic* Kompetentný orgán Ministerstvo poľnohospodárstva , lesníctva a vodohospodárstva Srbskej Republiky Zemun *emailový kontakt, ** telefonické interview Ivan Sekulović

Dátum 08.03.2013

01.03.2013

08.03.2013

08.03.2013

15.03.2013

15.03.2013

38

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

PRÍLOHA Č.2 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Needs of the Republic of Serbia for the International Assistance in the period 2011-2013 Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2009 Projektový dokument SAMRS/2009/02/02 Zmluva č. SAMRS/2009/02/02 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (grantu) na realizáciu projektu slovenskej rozvojovej pomoci (plus Dodatok č.1) Rozpočet projektu SAMRS/2009/02/02 Priebežná správa o projekte SAMRS/2009/02/02 č. 1-7 Záverečná správa projektu SAMRS/2009/02/02 Projektový dokument SAMRS/2009/02/13 Zmluva č. SAMRS/2009/02/13 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (grantu) na realizáciu projektu slovenskej rozvojovej pomoci Rozpočet projektu SAMRS/2009/02/13 Priebežná správa o projekte SAMRS/2009/02/13 č. 1-5 Záverečná správa projektu SAMRS/2009/02/13 Regional Development Strategy Timok Region Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky 2009 - 2013 Zmluva č. SAMRS/2009/02/10 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (grantu) na realizáciu projektu slovenskej rozvojovej pomoci Logická rámcová matica projektu SAMRS/2009/02/10 Rozpočet projektu SAMRS/2009/02/10 Priebežná správa o projekte SAMRS/2009/02/10 č. 1-5 Záverečná správa projektu SAMRS/2009/02/10 National Programme for Integration of the Republic of Serbia into the EÚ Projektový dokument: „Vybudovanie systému ekologickej poľnohospodárskej výroby na EÚ úrovni v Srbskej Republike“, SAMSR/2009/02/23 a dostupné prílohy Logická Matica projektu Záverečná správa projektu a priebežné správy Country Strategy Paper Slovak Official Development Assistance to the State Union of Serbia and Montenegro, 2003 Organic Agriculture in Serbia at Glance 2012, GIZ Organic Agriculture in Serbia, USDA, 2009

39

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

Webové stránky: www.sfpa.sk www.kri.sk www.raris.org www.emins.org www.nadaciapontis.sk http://www.centaronline.org/ http://www.isac-fund.org/ http://www.serbiaorganica.info/ http://www.ifoam.org/growing_organic/2_policy/case_studies/serbia_cases_studies.php http://www.balcanicaucaso.org/eng/All-news/Organic-farming-in-Serbia-47304 http://www.organic-world.net/news-organicworld.html?&tx_ttnews%5Btt_news%5D=639&cHash=d229e3a4a716ad8faf0093f716ea08a1 http://www.rural21.com/english/a-closer-look-at/detail/article/paving-the-way-for-serbias-organicagriculture-towards-the-eu-0000442/

40

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

PRÍLOHA Č.3 POPIS PROJEKTOV

Sprievodca Európskou úniou. Edícia manuálov politík, legislatívy a štandardov EÚ Partneri a aktivity: Za RC SFPA pracoval na projekte projektový manažér a projektová koordinátorka, za partnera, EMinS to bola projektová koordinátorka. Do aktivít boli aktívne zapojení 19 editori a 8 autori manuálov zo Srbska aj zo Slovenska.

Projekt pozostával z dvoch hlavných aktivít:  Budovanie kapacít / ľudských zdrojov: - výber dvoch editorov v partnerskej organizácii, - školenie editorov v SR, - výber expertných tímov a - školenie piatich expertných tímov v SR.  Založenie, vydávanie, prezentácia a distribúcia edície EÚ Manuálov: - založenie edície EÚ manuálov, - príprava a vydanie, - distribúcia a - prezentácie.

Trvanie projektu bolo plánované na dva roky. Kvôli posunom zo strany autorov bolo trvanie projektu po schválení SAMRS predĺžené o dva mesiace.

Výstupy: V rámci budovania kapacít boli vybratí dvaja editori. Ku každému Manuálu bol priradený jeden pomocný, tzv. technický redaktor. Uskutočnilo sa 6 štúdijno-výskumných pobytov v SR. Editori absolvovali pobyt v termíne 15. – 18. 11. 2009 (3 osoby, 6 odborných stretnutí) a výskumné tímy v nasledovných termínoch: Energetika: 8. – 10. 2. 2010 (2 osoby, 8 odborných stretnutí) Poľnohospodárstvo: 23. – 26. 2. 2010 (1 osoba, 4 odborné stretnutia) Životné prostredie: 27. – 30. 9. 2010 (2 osoby, 7 odborných stretnutí) Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť: 23. – 26. 2. 2011 (2 osoby, 11 odborných stretnutí) Obchod: 27. – 30. 6. 2011 (1 osoba, 6 odborných stretnutí) V rámci založenia, publikovania, prezentácie a distribúcie Manuálov bola oficiálne založená edícia Manuálov európskych politík, štandardov a legislatívy na nasledovné témy: 1. Energetika 2. Poľnohospodárstvo 3. Životné prostredie 4. Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť

41

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

5. Obchod Na príprave manuálov sa podieľalo nakoniec 8 srbských autorov a svoje príspevky pripravili ak 5 slovenskí autori. Autori sa kvôli pracovnej vyťaženosti v niekoľkých prípadoch menili a na príprave pracovali ďalší pomocní editori, grafici a prekladatelia v celkovom počte asi 19 osôb. Všetkých 5 Manuálov bolo verejne odprezentovaných za účasti asi 300 účastníkov - predstaviteľov vlády, tretieho sektora, parlamentu, novinárskej a akademickej obce. Manuály boli distribuované na základe adresára partnerskej organizácie a prostredníctvom jej pobočiek po celom Srbsku. Okrem tlačových správ a prezentácií bola vytvorená webová sekcia na stránke partnerskej organizácie www.emins.org, kde sú manuály k dispozícii na stiahnutie.

Ukazovatele: V projektovom návrhu boli na úrovni výstupov stanovené nasledovné ukazovatele: spôsobilí editori / analytici /výskumníci a počet Manuálov. Na úrovni dopadov logická matica uvádza ako ukazovatele: vyšší počet odborných textov o strategických politikách a legislatívy EÚ a priamo sa týkajúcich srbskej integrácie; vyššiu informovanosť o kľúčovej agende EÚ vo všeobecnosti i voči Srbsku; vyšší počet kvalifikovaných autorov; vyšší počet kvalitných a objektívnych informácií; a kvalitu editorov/ výskumníkov/ analytikov. Štvrťročné správy predkladané RC SFPA uvádzajú zrealizované aktivity ako plnenie ukazovateľov.

Skúsenosti SR pre európsku integráciu Srbska - grantový program pre mladých analytikov a novinárov (SAMRS/2009/02/10) Partneri a aktivity: Kontraktorom projektu za slovenskú stranu bola Nadácia Pontis, partnerom bol v projektovom návrhu International and Security Affairs Centre. Po personálnych zmenách v centre došlo k zmene projektového partnera a tým sa stala nadácia Centre for Democracy Foundation (CDF). Projekt bol na slovenskej aj srbskej strane riadený projektovým manažérom a expertom.

Projekt pozostával z nasledovných aktivít: -

vyhlásenie a implementácia dvoch grantových kôl, udelenie a administrovanie výskumných/cestovných grantov, sprostredkovanie prístupu všetkým grantistom k slovenským expertom a štyroch z nich aj do inštitúcií EÚ v Bruseli, vypracovanie prípadovej štúdie, publikovanie na internete, vypracovanie série článkov alebo mediálneho projektu, efektívne komunikovanie výstupov odbornej a širšej srbskej verejnosti, virtuálna knižnica integračnej skúsenosti SR pre západný Balkán.

Výstupy: V rámci projektu bola vytvorená grantová schéma a výzvy s podmienkami boli uverejnené na stránkach partnera aj novinárskych asociácií. Súčasne boli výzvy zaslané na viac ako 300 adries.

42

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

V oboch grantových kolách mali žiadatelia napísať analytické štúdie na niektorú zo zvolených tém.

Celkovo sa prihlásilo viac ako 80 žiadateľov/ analytikov a novinárov.

Prvá výzva bola uverejnená v januári 2010 a partner projektu obdržal 50 prihlášok. Po formálnej kontrole sa do hodnotenia dostalo 41 projektov. V druhom kole boli témy výskumu špecifikované detailnejšie čo zlepšilo kvalitu projektových zámerov. Projekty posúdila vytvorená hodnotiaca komisia pozostávajúca z piatich členov zo Srbska a Slovenska. Do hodnotiacej fázy postúpilo 71 projektov a podporených bolo 14 projektov. Novinárska obec získala dva granty. Každý z grantistov mal prideleného konzultanta a partneri projektu sa snažili sprostredkovať konzultácie s relevantnými odborníkmi v Srbsku aj na Slovensku.

Pre úspešných analytikov a novinárov bolo zorganizované školenie o advokačných aktivitách, ktoré zrealizovala Nadácia Pontis v spolupráci s Belehradskou otvorenou školou. Ďalšie školenie zamerané na písanie a štruktúru prípadových štúdií pripravil Pontis s projektovými expertmi. Nadácia Pontis zrealizovala školenie o advokačných aktivitách aj pre lokálneho partnera CDF. Zúčastnilo sa ho päť pracovníkov partnera. Jedenásť grantistov sa zúčastnilo na študijnej ceste na Slovensku, ktorú si v projekte naplánovali. Náklady si hradili z grantu. Účelom cesty boli osobné konzultácie s relevantnými predstaviteľmi zapojenými do integračného procesu SR. Na základe kvality výstupov jednotlivých grantistov vybrala hodnotiaca komisia reprezentantov na dve študijné cesty do Bruselu.

Na záver projektu bola zorganizovaná konferencia, kde dostali priestor na prezentáciu aj grantisti.

Počas celého trvania projektu sa slovenský partner pokúšal o fundrasing. Prípadové štúdie boli opublikované na web stránke partnera aj Nadácie Pontis.

Ukazovatele: V projektovej dokumentácii je k výstupom každej aktivity stanovených 11 merateľných ukazovateľov.

V jednotlivých štvrťročných správach je pravidelne reportované plnenie týchto ukazovateľov.

Líderstvo-Odbornosť-Vízia-Efektívnosť v regióne Timok Partneri a aktivity: Na riadení projektu sa na strane kontraktora aj partnera podieľal jeden projektový manažér a jeden administrátor.

Projekt pozostával z nasledovných aktivít: 1.1. Budovanie povedomia a kompetencií kľúčových aktérov v oblasti prípravy a tvorby regionálnej rozvojovej stratégie 1.2. Príprava a tvorba regionálnej rozvojovej stratégie 2.1. Budovanie povedomia a kompetencií kľúčových aktérov v oblasti zavedenia koncepčného a efektívneho prístupu k realizácii rozvojového smerovania regiónu (ďalej ako „implementačný mechanizmus“) 2.2 Navrhnutie modelu rozhodovania a manažmentu regionálnych výziev nadmunicipálneho charakteru 43

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

2.3 Vytvorenie návrhu systému poradenstva, konzultácií a vzdelávania 2.4 Vytvorenie vzdelávacieho programu budovania kompetencií v oblasti rozvoja a vybudovania kapacít na jeho poskytovanie Realizácia projektu prebehla tak ako bola pôvodne plánovaná v trvaní 17 mesiacov.

Výstupy: Partneri projektu identifikovali a oslovili kľúčových partnerov na regionálnej a národnej úrovni a vytvorili Regionálnu expertnú skupinu, do ktorej sa prihlásilo 30 zástupcov obcí, štátnych inštitúcií, mimovládnych organizácií a akademického sektora. Na úvodnom seminári bol odprezentovaný návrh projektu a prerozdelenie úloh pri tvorbe profilu, vízie, regionálnej rozvojovej stratégie a regionálneho rozvojového plánu regiónu Timok. K jednotlivým dielčim dokumentom vypracoval KRI metodiku, na základe ktorej partneri postupovali a výstupy predkladali na komentovanie expertnej skupine. V júni 2010 sa uskutočnila študijná cesta expertnej skupiny na Slovensko.

V septembri bola odprezentovaná a schválená Regionálna rozvojová stratégia a neskôr aj Plán.

KRI vypracoval model správy regiónov bez samosprávnej regionálnej úrovne ako aj vzdelávací program budovania kompetencií.

Ukazovatele: Nastavenie ukazovateľov na úrovni výstupov bolo realizované pri príprave projektu a odpočet ich plnenia bol pravidelne reportovaný v štvrťročných správach. V tomto projekte boli korektne stanovené aj výsledkové ukazovatele. Relevantné ukazovatele sa týkajú hlavne napĺňanie rozvojovej stratégie regiónu Timok t.j. počtu podaných a realizovaných spoločných projektov riešiacich regionálne výzvy, ale aj praktického využitia ďalších výstupov projektu ako napr. spokojnosti klientov s poskytovanými poradenskými, konzultačnými a vzdelávacími službami kľúčových aktérov.

Vybudovanie systému ekologickej poľnohospodárskej výroby na EÚ úrovni v Srbskej republike Začiatky ekologické poľnohospodárstva možno datovať do poslednej dekády minulého storočia, kedy v roku 1990 mimovládna organizácia Terra´s v Subotici založila sieť výrobcov, farmárov, poradcov a akademikov. V roku 2000, po skončení ekonomických sankcií sa do Srbska doslova nahrnuli rôzni donori, investori a výrobcovia a začali podporovať rôzne projekty ekologického poľnohospodárstva, vrátane zakladania organizácií a vytvárania trhových príležitostí. Tento vývoj podnietil srbské Ministerstvo poľnohospodárstva, obchodu, lesníctva a vodného hospodárstva, ktoré je dodnes vedúcim článkom v propagácii ekologického poľnohospodárstva, zaviesť v roku 2004 dotačný systém pre jeho podporu a následne, v roku 2006 aj pripraviť a schváliť prvý zákon o ekologickom poľnohospodárstve.

Medzi ekologické výrobky v Srbsku patria obilniny, priemyselné rastliny, aromatické a liečivé rastliny, zelenina, ovocie, dobytok, prasatá , ovce a kozy. Všetky sú zahrnuté v dotačnom systéme 44

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

s rôznymi výškami podpory na ha (najvyššia podpora je u ovocia a zeleniny a najnižšia u prasiat, oviec a kôz). Medzi najdôležitejšie exportné ekologické výrobky patria mrazené divorastúce alebo pestované ovocie a mrazené, sušené či solené hríby. V roku 2006 bolo podľa uvedeného zákona certifikovaných 72 výrobcov na 2,411 ha, (0.14% ornej pôdy), 2,155 ha bolo v konverzii. Pre porovnanie v roku 2011 bolo registrovaných 323 výrobcov. Pre zber ekologických divorastúcich plodov, hríbov a bylín sa certifikovala plocha v celkovej výmere 450,000ha, (12% celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy).

V tejto situácii sa začal tvoriť a implementovať aj projekt podporený Slovak Aid, realizovaný UKSUPom.

Partneri a aktivity: Na riadení projektu sa na strane kontraktora aj partnera podieľal jeden projektový manažér.

Projekt pozostával z nasledovných aktivít:  vytvorenie srbského právneho rámca harmonizovaného s EÚ  školiace kurzy, tréningy v praxi v SR aj v Srbsku pre celú cieľovú skupinu t.j. kompetentný orgán, inšpekčné organizácie, poradensko-informačné centrum,  technická pomoc (nákup: notebooky, digitálne fotoaparáty, špeciálny SW),  akreditácia na EÚ úrovni pre inšpekciu a certifikáciu v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

Realizácia projektu bola predĺžená o dva mesiace na základe schválenej žiadosti, vzhľadom na dlhotrvajúci schvaľovací proces zákona v parlamente.

Výstupy: Slovenský partner pripravil návrh EÚ harmonizovaného BIO zákona, ktorý bol schválený a je účinný od januára 2011, boli vypracované aj dva vykonávacie predpisy k zákonu. Na ministerstve bolo založené oddelenie ekologickej produkcie, ktoré je kompetentných orgánom pre ekologickú poľnohospodársku výrobu. Zamestnanci oddelenia boli preškolení a personál tak vykonáva svoju činnosť v súlade s EÚ štandardami. Na základe tejto skutočnosti požiadalo Srbsko o zaradenie do zoznamu EÚ ekvivalentných tretích krajín.

Dve srbské inšpekčné organizácie boli vyškolené na výkon úloh podľa novej legislatívy a na systém manažovania kvality podľa EN noriem. Následne obe firmy získali osvedčenia na EÚ úrovni na manažérstvo kvality pre oblasť inšpekcie a oblasť certifikácie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Firmy zaslali žiadosť o zaradenie do zoznamu EÚ ekvivalentných inšpekčných organizácií, čím sa odbúra veľká časť administratívy pri dovoze ekologických produktov do EÚ.

Ukazovatele: Stanovenie ukazovateľov v logickej matici je nejasné a ukazovatele sú stanovené veľmi všeobecne bez ich presnejšej špecifikácie v zmysle kvality, kvantity a času. Ich monitorovanie a odpočet sa preto štvrťročných správach neobjavil, veľmi detailne boli reportované realizované aktivity aj výstupy. Plnenie ukazovateľov tak ako boli uvedené v logframe uvádzame nižšie: 45

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

Zámery

Ciele

Logika intervencie Zámerom projektu je založenie systému ekologickej poľnohospodárskej výroby na EÚ úrovni v Srbskej republike

- Aproximácia EÚ práva pre ekologickú poľnohospodársku výrobu do právneho rámca RS - Implementácia EÚ práva pre ekologickú poľnohospodársku výrobu na úrovni srbského štátneho kompetentného orgánu, ktorý je garantom fungovania EÚ kompatibilného systému v Srbskej republike - Implementácia EÚ práva pre ekologickú poľnohospodársku výrobu pri delegovaní povinností úradných kontrol na domácu srbskú inšpekčnú organizáciu - Založiť poradenskoinformačné centrum zväzu pre ekologickú poľnohospodársku výroby v Srbsku Výstupy 1.1. Srbský zákon a vykonávací predpis pre ekologickú poľnohospodársku výrobu 2.1. Kompetentný orgán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Srbsku 2.2. Odborne vyškolený personál srbského kompetentného orgánu pre ekologickú poľnohospodársku výrobu 3.1. Srbské inšpekčné organizácie pre ekologickú poľnohospodársku výrobu 3.2. Odborne vyškolené domáce srbské inšpekčné organizácie 4.1. Poradensko- informačné centrum zväzu pre ekologickú poľnohospodársku výrobu

Objektívne ukazovatele -Funkčný EÚ harmonizovaný systém ekologickej poľnohosp. výroby v RS - Aproximované EÚ právo pre ekologickú poľnohosp. výrobu Srbska - Pripravenosť RS na vstup do EÚ v oblasti ekologickej poľnohosp. výroby - Plnenie vstupu na zoznam ekvivalentných tretích .krajín pre EÚ - EÚ princípy ekologickej poľnohospodárskej výroby ustanovené v právnom rámci RS - pripravenosť RS na vstup do EÚ v oblasti ekologickej poľnohosp. výroby -Funkčný systém plnenia povinností a úloh kompetentného orgánu RS podľa EÚ požiadaviek -Autorizácia srbských inšpekčných organizácií pre ekol. poľ. výrobu v súlade s EÚ kritériami - Odborne vyškolení personál kompetentného orgánu Srbska a srbských inšpekčných organizácií - Výkon objektívnej a transparentnej inšpekcie a certifikácie podľa EÚ práva a systémov EN 17 020 a EN 45011 - Odborne schopný personál srbských inšpekčných organizácií pre vyškolenie ďalších zamestnancov - Výkon profesionálneho poradenstva pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Srbsku - Funkčná webová stránka

Plnenie Čiastočné plnenie prvých troch ukazovateľov

-EÚ úroveň systému v Srbsku

Ciastočne splnený ukazovateľ Ciastočne splnený ukazovateľ Ciastočne splnený ukazovateľ Ukazovateľ splnený Ukazovateľ splnený Ukazovateľ splnený Ukazovateľ splnený Ciastočne splnený ukazovateľ

-Fungovanie kompetentného orgánu - Implementácia EÚ pravidiel do praxe - Vystavovanie certifikátov - Udeľovanie sankcií - Označovanie ekologických produktov -Vystopovateľnosť pôvodu produktov - Poradenstvo, zverejňovanie informácií ( právne predpisy, štatistika, podujatia,..)

Ukazovateľ nesplnený Ciastočne splnený ukazovateľ Ciastočne splnený ukazovateľ Ukazovateľ splnený Ukazovateľ splnený Ukazovateľ splnený Ukazovateľ splnený Ukazovateľ splnený Ciastočne splnený ukazovateľ ???

46

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

PRÍLOHA Č.4 EVALUAČNÉ OTÁZKY

Všeobecné

          

Relevantnosť/ Relevance

 Účinnosť/ Effectiveness

 

 Hospodárnosť/ Efficiency Dopad/ Impact

  

 Udržateľnosť/ Sustainability





Bola odborná pomoc užitočná a produktívna?

Bol počas prípravnej a realizačnej fázy projektu uplatnený participatívny prístup?

Boli na odbornú pomoc vybraní vhodní príjemcovia (organizácie či jednotlivci)?

Boli dosiahnuté ciele odbornej pomoci?

Objavili sa nejaké prekážky, ktoré bránili alebo komplikovali dosiahnutie očakávaných výsledkov odbornej pomoci?

Vyústila odoborná pomoc do plánovanej/ potrebnej zmeny?

Bola odborná pomoc vhodná a hospodárna ak berieme do úvahy použité metódy a pokraté oblasti?

Boli merateľné ukazovatele, a intervenčná logika vo všeobecnosti, vhodné?

Boli použité nejaké štatistické alebo iné metódy na meranie zmeny po realizácii projektu?

Je projekt relevaný vzhľadom na rozvojovú stratégiu partnerskej krajiny a slovenské priority rozvojovej pomoci?

Je projekt relevantný pre partnerskú inštitúciu a pre priamych príjemcov?

Je projekt komplementárny s ďalšími aktivitami slovenskej rozvojovej pomoci a s aktivitami ďalších donorov v danej oblasti a regióne?

Boli výstupy dosiahnuté v súlade s projektovou dokumentáciou?

Do akej miery prispeli tieto výstupy k dosiahnutiu plánovaných cieľov?

Do akej miery sú výstupy a aktivity projektu v súlade s plánovaným dopadom?

Ako hospodárna bola realizácia projektu, vrátane výberu prítupu a metód kde existujú alternatívne možnosti? Boli náklady adekvátne počtu priamych a nepriamych príjemcov? Ako relevantné boli priebežné náklady vzhľadom na výstupy?

Do akej miery project prispel k rozvoju kapacít na miestnej úrovni?

Akú zmenu priniesol project príjemcom; koľko ľudí z neho malo úžitok?

Boli identifikované horizontálne priority a premietli sa v projektovom dokumente a počas realizácie projektu? Mal projekt nejaký výrazný dopad, pozitívny alebo negatívny, na životné prostredie, rodovú rovnosť alebo iné horizontálne priority?

Aká je pravdepodobnosť udržania výsledkov projektu po jeho ukončení?

Koľko iných príjemcov, okrem tých, ktorí sa priamo podieľali a projekte, malo alebo pravdepodobne bude mať nepriamo z projektu úžitok?

47

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Proposal

Záverečná správa

PRÍLOHA Č.5 TERMS OF REFERENCE for Evaluation of 4 Development Projects of the Slovak Republic in Serbia Technical assistance The list of projects:  Experience of the Slovak Republic as support for European integration of Serbia – grant programme for young analysts and journalists (Skúsenosti SR pre európsku integráciu Srbska grantový program pre mladých analytikov a novinárov, SAMRS/2009/02/10)  LOVE (Leadership-Professionalism-Vision- Efficiency) in region Timok (LOVE /LíderstvoOdbornosť-Vízia-Efektívnosť, SAMRS/2009/02/13)  Building ecological agriculture production system on EÚ level in Serbia (Vybudovanie systému ekologickej poľnohospodárskej výroby na EÚ úrovni v Srbskej republike, SAMRS/2009/02/23)  European Union Guide, Edition of guidelines of EÚ policies, legislation and standards (Sprievodca Európskou úniou. Edícia manuálov politík, legislatívy a štandardov EÚ, SAMRS/2009/02/02)

Contents I ELIGIBILITY AND OTHER INFORMATION................................................................. 49 II BACKGROUND INFORMATION ................................................................................... 49 III PURPOSE OF THE EVALUATION ................................................................................. 51 IV DELIVERABLEs expected from the evaluation ................................................................ 53 V Evaluation team – qualities and requirements..................................................................... 54 VI EVALUATION METHODOLOGY .................................................................................. 55 VII ........................................................................... IMPLEMENTATION ARRANGEMENTS

57

VIII ............................................................................................................TENDER PROCESS

58

48

Záverečná správa

I

ELIGIBILITY AND OTHER INFORMATION

Eligibility criteria:

A legal entity, e.g. a company/ research institution/ civil society organization/ professional association, will conduct the evaluation. The evaluating institution will provide (or subcontract) a Lead Evaluator and Technical Consultants (if needed) in order to assess the projects on technical grounds (details specified below).

Duration:

Period of December 2012 – March 2013

Terms of Payment:

Schedule of installments:  First installment in the amount of 20% payable upon submission of an Inception Report including a detailed work plan of the evaluation (respective reports are defined below);  Final installment in the amount of 80% payable upon satisfactory completion and approval by UNDP of all deliverables, including the final version of an Evaluation Report.

II

BACKGROUND INFORMATION

Slovakia’s interests in and commitment to development assistance result from its membership in international organizations and participation in related initiatives. As such, it shares the responsibility for global development and associated moral obligations. These circumstances represent the basis for the provision of Slovak Official Development Assistance (ODA) under the symbol of Slovak Aid. Since joining the OECD in 2000, Slovakia’s approach to development issues has changed and it is now an active member of the donor community. In 2002, Slovakia accepted its financial obligations at the EÚ summit in Barcelona and the UN International Conference on Financing for Development. Following its accession to the EÚ, Slovakia became involved in the EÚ decision-making process and Slovak institutions and organizations began their participation in different projects funded by the EÚ. In December 2005, the European Consensus on Development was jointly adopted by the Council of Europe and its Member States, the European Commission and the European Parliament. This document reflects the European states’ agreement to contribute to the eradication of poverty and build a more peaceful and equitable world.

Slovakia has been engaged in the development assistance to Serbia since 2004. Between 2004 and 2006, Serbia, as the programme8 country, received support via Bratislava-Belgrade Fund, one of the components of the Slovak ODA. Since 2007, development assistance is delivered via Slovak Agency for International development cooperation and Serbia has remained as the project country in the group of Western Balkans9.

8

Medium-Term Strategy for Official Development Assistance of the Slovak Republic for the years 2003-2008

9

Medium-Term Strategy for Official Development Assistance of the Slovak Republic for the years 2009-2013

49

Záverečná správa

MFA SR, as main guarantee of the Official Development Assistance, is responsible for efficiency of the ODA and transparent management of funds. In order to analyze results achieved in the field of bilateral development aid and to switch from the project to programmatic approach in development assistance, MFA SR has decided to conduct evaluation of the bilateral development projects implemented in recent years.

Republic of Serbia is a parliamentary republic with a multi-party system. Executive authority is exercised by the prime minister and cabinet members. Head of state is the president, Tomislav Nikolic, with no executive or judicial authority. Serbia is currently organized into 5 regions: Vojvodina, Belgrade, Sumadija and Western Serbia, Southern and Eastern Serbia and Kosovo and Metohija. Vojvodina and Kosovo and Metohija are autonomous provinces. Further, Serbia is organized in 150 municipalities and 24 cities. Since 1999, the territory Kosovo has been administered by UNMIK10. Although the assembly of Kosovo declared independence from Serbia, Serbia does not recognize the declaration and considers the act illegal and illegitimate.

Serbia has a transitional economy where dominate services, manufacturing and agriculture. The economy is very reliant on export and foreign investment. The country suffers from high unemployment (23.7%, February 2012) and unfavorable trade deficit. Serbia is classed ad an upper-middle income economy and GDP per capita is 35% of the EÚ average (2011).

Serbia is a member of major international organizations such as UN, The Council of Europe, World Bank, etc.

It officially applied for European Union Membership in December 2009 and received a full candidate status on March 1, 2012.

There were several projects implemented in Serbia, all of them managed by SAIDC, out of which four were selected for the evaluation: 1. Experience of the Slovak Republic as support for European integration of Serbia – grant programme for young analysts and journalists (Hereinafter EÚ integration of Serbia, SAMRS/2009/02/10) The project was implemented by Pontis Foundation in cooperation with the International and Security Affairs Centre as the partner institution in Serbia. The contract was signed on October 6, 2009 and project was completed on June 30, 2011. Total contracted project budget was 97,954 EÚR. The project was aimed at information on positive impacts of EÚ integration of Serbia based on practical Slovak experience. Young generation of analysts and journalists was supported via small grants in order to elaborate case studies from Slovakia. Outputs were used by Office for EÚ integration of the Serbian Government to improve communication with public.

2. LOVE (Leadership-Professionalism-Vision-Efficiency) in region Timok (Hereinafter LOVE, SAMRS/2009/02/13) The project was implemented by Karpatsky rozvojovy institut in cooperation with Regional agency for development of eastern Serbia as the partner institution in Serbia. The contract was signed on November 2009 and completed on July 31, 2011. Total contracted project budget was 124,767 EÚR. 10

The United Nations Interim Administration Mission in Kosovo

50

Záverečná správa

The aim of the project was to increase preparedness of the public administration and other supportive institutions of the Timok region towards new challenges in regional development area considering implementation of a new law on regional development and accession process of Serbia to EÚ. Project includes activities aimed at creation of conditions for regional development and establishment of conceptual and effective approach to regional development.

3. Building ecological agriculture production system on EÚ level in Serbia (Hereinafter Eco-agriculture production, SAMRS/2009/02/23) The project was implemented by Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky in cooperation with the Ministry of agriculture, forestry and water management of the Republic of Serbia as partner organization. Total contracted project budget was 149,235.80 EÚR. The project was aimed at elaboration of Serbian law and its implementing regulations on ecological agriculture production. Other project’s output is establishment of an inspection body for the inspection of all types of producers and issuing bio-certificates for Serbian eco-products. Within the project, partner institution will be provided with know-how, knowledge and experience of Slovak professionals from this area. Project will help to support Serbian EÚ integration in the area of ecological agricultural production.

4. European Union Guide, Edition of guidelines of EÚ policies, legislation and standards (Hereinafter EÚ Guide, SAMRS/2009/02/02) The project was implemented by Výskumné centrum SFPA (RC SFPA) in cooperation with the European movement in Serbia as partner organization. Total contracted project budget was 125,581.00 EÚR. The aim of the project was to establish professional platform which will serve as source of actual and comprehensive information on specific aspects of Serbian EÚ integration, contribute to higher quality of decision-making processes, public debate, development of expert capacities for negotiations with EÚ and increasing information on issues related to integration. Guidelines will provide overview of legislation, examples from practice and vocabulary of basic concepts from five areas. Outputs will be used by the Office for EÚ integration in Serbia.

III

PURPOSE OF THE EVALUATION

This evaluation is to be accomplished taking into consideration the OECD-DAC Criteria for Evaluating Development Assistance11, the UNDP Evaluation Policy12 and the Ethical Code of Conduct for UNDP Evaluations13.

11

see http://www.oecd.org/document/22/0,2340,en_2649_34435_2086550_1_1_1_1,00.html

12

see http://www.undp.org/evaluation/methodologies.htm

13

included in background documents available upon request

51

Záverečná správa

This evaluation is initiated by the UNDP Regional Centre for Europe and CIS in Bratislava (“UNDP BRC”) on behalf of the Ministry of Foreign Affairs of the Slovak Republic (“MFA SR”) and the Slovak Agency for International Development Cooperation (“SAIDC”).

This evaluation will be overseen by a reference groups, consisting of representatives of UNDP BRC, MFA SR and SAIDC. Communication between the Evaluator and all relevant parties will be facilitated by the UNDP BRC, which will serve as a focal point during the evaluation.

The principal purpose of this evaluation is to obtain information about the results and impacts of the given projects. This information will be used in decision-making process regarding further initiatives in the area of technical assistance in general and development interventions of the Slovak Republic in Serbia. Conclusions of this evaluation will be used by the MFA SR and SAIDC, working together with UNDP BRC (SlovakUNDP Trust Fund), as well as by the Embassy of the Slovak Republic in Belgrade.

The Evaluator is to address the above-mentioned projects of the Slovak Aid in Serbia implemented within 2009-2011 and their implications for the area of technical assistance.

EVALUATION QUESTIONS – TO BE ANSWERED FOR EACH PROJECT: 14 GENERAL QUESTIONS 1. Was the technical assistance helpful and productive?

2. Was the participatory approach applied during project preparatory and implementation phases?

3. Were appropriate beneficiaries (organizations or individuals) selected for the technical assistance?

4. Were the goals of the technical assistance accomplished?

5. Were any barriers encountered that prevented or hindered achieving the expected outcomes of

the technical assistance?

6.

7.

8.

9.

Has the technical assistance resulted in planned/ needed change?

Was the technical assistance appropriate and efficient considering the used methods and covered areas?

Were the measurable indicators and intervention logic in general appropriate?

Were any statistical or other methods applied to measure change after the project implementation?

RELEVANCE 1. Is the project relevant to partner country development strategy and Slovak ODA priorities?

2. Is the project relevant for the partner institution and direct beneficiaries?

3. Is the project complementary with other Slovak ODA activities and activities of other donors in the respective field and region?

EFFECTIVENESS 4. Were outputs achieved in accordance with the project document?

5. To what extent have these outputs contributed to the desired objectives?

6. To what extent are the outputs and activities of the project consistent with the intended impact and effect?

EFFICIENCY

14

If the evaluator concludes that a project’s intervention logic has to be “reconstructed” (i.e. if the Project Document does not define the logic in a sufficiently clear, uniform way, coherent with generally agreed development goals), it will be the responsibility of the evaluator to do so prior to answering the Evaluation Questions.

52

Záverečná správa

7. How cost-efficient was the project implementation, including the choice of approaches and methods where alternative options exist? Were the costs commensurate with the number of direct or indirect beneficiaries? What was the relevance of the running costs to the outputs?

IMPACT 8. To what extent the project contributed to development of capacities at local level?

9. What difference has the project made to the beneficiaries; how many people have benefited?

10. Were the cross-cutting issues identified and reflected in the project document and during project implementation? Has the project had any distinct impact, positive or negative, on the environment, gender issues or other cross-cutting issues?

SUSTAINABILITY 11. How likely are project results to remain sustained after the project’s conclusion?

12. How many other beneficiaries than those directly involved in the project have benefited, or are likely to benefit, indirectly?

Conclusions of this evaluation are to answer the above-defined questions for each project. Recommendations should be formulated (1) at the project level, i.e. what steps should be taken next in a potential successive project; which elements used until today can be recommended for replication, and which should be avoided, etc. In addition, recommendations are expected also (2) at the sector level of planning future development interventions by Slovakia in Serbia in the area of technical assistance.

IV

DELIVERABLES EXPECTED FROM THE EVALUATION

INCEPTION REPORT When the evaluation team has processed documents provided by UNDP BRC - and before it leaves for the field mission to the partner country - it is expected to produce an Inception Report detailing, among other elements:  Detailed elaboration of methodology to be used, including its application to the respective Evaluation Questions;  Summary of preliminary findings made on the basis of documentation;  Issues to be examined/ hypotheses to be verified at the field mission to the partner country;  Planned schedule of the field mission.

The Inception Report shall be written in Slovak language. The length of the Inception Report shall be approximately 5-15 pages in total.

The Evaluator is to submit the Inception Report to UNDP BRC at least 5 working days (preferably sooner) in advance of the planned departure to the field mission. The evaluation team is expected to start the field mission only after UNDP BRC has endorsed this report on behalf of the Reference Group.

EVALUATION REPORT The key product expected at the close of this evaluation is an Evaluation Report, a comprehensive analytical report in Slovak language, including an executive summary in Slovak and English languages, which should, at least, include the following contents: 53

Záverečná správa





 





Executive summary – of not more than 4 pages in length  Brief summary of the projects  Context and purpose of the evaluation  Main conclusions, recommendations and lessons learned Introduction  Purpose of the evaluation  Key issues addressed  Methodology of the evaluation Description of the projects and their development context Conclusions (focused on answering the Evaluation questions defined in this Terms of Reference or other evaluation questions raised by Evaluator) Recommendations for upcoming interventions of Slovak Aid  Actions to reinforce benefits from the project  Proposals for future project design, implementation, monitoring and evaluation  Suggestions for strengthening ownership, management of potential risks, increasing sustainability Annexes: Terms of Reference, itinerary, overview of field visit(s), list of persons interviewed, documents reviewed (as needed and useful according to the Lead Evaluator)

The length of the Evaluation Report (covering all assessed projects) should not exceed 80 pages in total (excluding annexes).

V

EVALUATION TEAM – QUALITIES AND REQUIREMENTS

The Evaluator shall have prior experience in the evaluation of comparable projects or programmes. Prior experience with delivery of development assistance in general is an advantage. The Evaluator will provide experts conducting the evaluation, namely one Lead Evaluator and an appropriate number of Technical Consultants if applicable or necessary.

An offeror may provide fewer or more technical consultants at his/her discretion, who will be able sufficiently to cover expertise required to assess all the projects.

Overall, the technical consultants must be able to demonstrate in their CVs sufficient knowledge of the subject matter of the projects to which they will be assigned in the evaluation. Further, the proposal must specify to which of the projects, individual technical consultants are to be assigned.

Both the Evaluator as a legal entity and the experts as individuals must be independent from both the policymaking process and the delivery and management of development assistance in question, i.e. they must not have participated in the preparation and/or implementation of the assessed projects and must not be in a conflict of interest with project-related activities.

Specifically, either the Evaluator (i.e. the organization) or the Lead Evaluator (i.e. the coordinating person assigned for this evaluation) cannot have lead the implementation of any project of bilateral Official Development Assistance of the Slovak Republic undertaken in developing countries.

The Technical Consultants cannot have been involved in the implementation of the Slovak bilateral development assistance in Serbia in the last 5 years.

The Lead Evaluator will perform the following tasks:  Lead and manage the evaluation mission;

54

Záverečná správa



 



  

Design the detailed evaluation scope and methodology (including the methods for data collection and analysis); Decide on the division of labour within the evaluation team; Conduct an analysis of the outcome, outputs and partnership strategy (as per the scope of the evaluation described above); Communicate with the evaluation manager/focal point on the part of UNDP and incorporate/react to comments by the Reference Group, channeled via the UNDP focal point; Draft related parts of the evaluation report; Finalize the whole evaluation report; and Present key findings in form of an oral presentation at the MFEA SR or UNDP BRC.

Required qualification for the Lead Evaluator:  University degree;  Documented expertise in evaluation and knowledge of Project Cycle Management are requirements;  Work experience in relevant areas for at least 5 years;  Experience with assistance to transition/developing countries (i.e. in any phase of the project cycle) will be an asset;  Experience from transition/developing countries in general, the Balkans or Eastern Europe in particular, will be an asset;  Demonstrable analytical skills and excellent English communication skills are a requirement;  Working knowledge of any Western Balkans language will be an asset.

The Technical Consultants will provide input in reviewing all project documentation and will provide the Lead Evaluator with a compilation of information prior to the evaluation mission.

Specifically, they will perform the following tasks:  Review documents;  Prepare a list of the outputs achieved under the projects;  Participate in the design of the evaluation methodology;  assess the approach, outputs and achievement of objectives on technical grounds, taking into account international findings and experience in the areas concerned;  Draft related parts of the evaluation report;  Assist Lead Evaluator in finalizing document through incorporating suggestions received on draft related to their assigned sections.

The Technical Consultants’ qualifications have to correspond to the respective subject matters of the projects to which they will be assigned in the evaluation. Furthermore, their competencies and experience should be sufficiently described in their CVs, since those will be assessed in the course of evaluation of submitted proposals.

Furthermore, reliable working knowledge of Slovak language is required, since many background documents only exist in and outputs are to be produced in Slovak.

VI

EVALUATION METHODOLOGY 55

Záverečná správa

The Evaluator is responsible for designing the evaluation methodology. The evaluation will be undertaken in line with Standards for Evaluation in the UN System and Norms for Evaluation in the UN System15. Selected approaches should be in accordance with international criteria and professional norms and standards (as adopted by the UN Evaluation Group16). Significant changes to agreed methodology must be cleared by UNDP BRC before being applied by the evaluation team.

The evaluation must provide evidence-based information that is credible, reliable and useful. Messages conveyed in the reports must be sufficiently brief, clearly explained, intelligible to the Reference Group and subsequent users of the Evaluation Report.

The evaluation should provide gender-disaggregated data in cases where it will appear useful for users of the Evaluation Report and, at the same time, where it is realistically possible to obtain such data.

The evaluation will take place both at the Evaluator’s headquarters (desk phase) and in the field (evaluation mission). The Evaluator is expected to follow a participatory and consultative approach ensuring close engagement with the key stakeholders as well as relevant institutions, both of the public sector and nongovernmental, in Serbia.

The Evaluator is expected to consult all relevant sources of information, such as the project document, project reports (annual reports, final report), project budget revision, strategic and legal documents, and any other material that s/he may consider useful for evidence-based assessment. A list of documents to be reviewed is included in background documents available upon request.

The Evaluator is expected to visit the project sites and hold interviews with representatives of Serbian national, regional or local authorities as needed for the evaluation. The methodology used by the Evaluator must be explained in the report in detail.

The Evaluator is advised to use, among other methods, interviews as a means of collecting data. Interviews are suggested to be held with the following organizations (not an exhaustive list):  UNDP BRC (Bratislava);  MFEA SR, Department of Development Cooperation and Humanitarian Aid (Bratislava);  SAIDC (Bratislava);  The Embassy of the Slovak Republic (Belgrade);  implementing institutions of the Slovak bilateral projects;  project partners in Serbia, beneficiaries in Serbia; 15

See http://www.unevaluation.org/papersandpubs/documentdetail.jsp?doc_id=22

and http://www.unevaluation.org/papersandpubs/documentdetail.jsp?doc_id=21 16

See http://www.unevaluation.org/index.jsp

56

Záverečná správa



relevant Serbian authorities (at entity, federal or local level as needed in the project context).

Although the Evaluator should feel free to discuss with the authorities concerned all matters relevant to its assignment, it is not authorized to make any commitment or statement on behalf of UNDP or Slovak governmental institutions or the project management.

VII

IMPLEMENTATION ARRANGEMENTS

The principal responsibility for managing this evaluation lies with UNDP BRC. Among other duties, UNDP BRC will contract the Evaluator and ensure the timely provision of fees for the Evaluator. The evaluation team is expected to set up stakeholder interviews, arrange the field mission, etc. However, it may request assistance of the Embassy of the Slovak Republic in Belgrade, especially regarding consultations with Serbian governmental institutions. The Evaluator should rely on the Embassy’s staff only to a justified extent.

During the field mission, the evaluation team might be accompanied by a representative of UNDP BRC. However, any accompanying person shall refrain from interfering with the evaluators’ data collection and analysis, in order not to compromise the independence of the evaluation in any way.

During the field mission, the Evaluator is expected to visit the Embassy of the Slovak Republic in Belgrade for a short (de-)briefing to share information on both logistical arrangements and (preliminary) substantive findings of the evaluation.

Timeframe for submission of the Inception Report: at least 5 working days (preferably sooner) before departure to the evaluation mission.

The Inception Report shall be submitted in one signed printed copy and once electronically by e-mail to the UNDP BRC (Ms. Zuzana Letkova, address: Grosslingova 35, 811 09 Bratislava, Slovakia, tel.: +421-2-59337 215, e-mail: zuzana.letkova@undp.org).

Timeframe for submission of the first draft of the Evaluation Report: no later than 3 weeks after conducting the evaluation mission. The final version of the Evaluation Report is to be submitted by 10 March 2013.

The Evaluation Report shall be submitted in one signed printed copy and once electronically on CD and email to the UNDP BRC (Ms. Zuzana Letkova, address: Grosslingova 35, 811 09 Bratislava, Slovakia, tel.: +421-2-59337 215, e-mail: zuzana.letkova@undp.org).

Prior to approval of the final report, a draft version shall be submitted to UNDP BRC for comments made by the Reference Group. UNDP BRC will make sure to deliver those comments to the Evaluator as soon as possible and no later than 10 working days after the draft report submission.

If any discrepancies have emerged between findings of the Evaluator and UNDP BRC on behalf of the Reference Group, these should be explained in an annex attached to the final report.

57

Záverečná správa

In the preparation of a timeframe and a price offer, candidates should also take into account activities below (not an exhaustive list); blank fields are at the Evaluator’s discretion: Activity

Evaluator / timeframe No. of days

Desk review and preparation of the inception report Meeting of the evaluators with the reference group (Bratislava) Meeting of the evaluators with relevant stakeholders in Bratislava Field mission (interviews, questionnaires, de-briefings, drafting evaluation report on mission) Drafting of the evaluation report – in the office; validation of preliminary findings with stakeholders Finalization of the evaluation report (incorporating comments received on first draft) Presentation of the conclusions (Bratislava) TOTAL working days

approx. 1 approx. 1-3 approx. 14

approx. 0.5

The proposed time frame for the field mission to Serbia is during the period from December to March 2013.

The assignment as a whole is to end no later than 30 March 2013.

VIII TENDER PROCESS Interested offerors are requested to apply per Instructions to Offerors in Annex 1.

REQUIRED DOCUMENTS FOR SUBMISSION Please specify within your technical proposal the following: Registration of Company/Civil Society Organization/Professional Association, etc. (any legal entity is eligible); Profile of Company/Civil Society Organization/Professional Association and a list of implemented projects with a reference list and client contacts for reference check indicating the e-mail addresses or fax numbers for contact persons; Cvs of the proposed Lead Evaluator and Technical Consultants (also cvs of any other external or internal expert needed for the evaluation, if applicable); Clear presentation of the proposed methodology, outlining all steps that will lead towards the completion of the assignment; Please provide also information on corporate social responsibility (CSR) and “green” efforts/ green policy of the company. If two proposals are evaluated to be identical or with minimal differences, company with a better green program/ policy may be given preference.

58