Evaluácia vybraných projektov v Moldavsku

H Ho od dn no otteen niiee ššttyyrro occh h rro ozzvvo ojjo ovvýýcch h p prro ojjeekktto ovv S Sllo ovveen nsskkeejj rreep pu ub blliikkyy vv M Mo olld daavvsskku u Záverečná správa

20. december 2013

OBSAH ZOZNAM SKRATIEK ................................................................................................................ III EXECUTIVE SUMMARY............................................................................................................ 4 ZHRNUTIE.................................................................................................................................... 7 ÚVOD .......................................................................................................................................... 10 CIEĽ A ROZSAH EVALUÁCIE ................................................................................................ 13 METODOLÓGIA ........................................................................................................................ 14 ZISTENIA.................................................................................................................................... 15 ZÁVERY A ODPORÚČANIA .................................................................................................... 33 PRÍLOHA Č.1 - ZOZNAM STRETNUTÍ ................................................................................... 40 PRÍLOHA Č.2 - ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ............................................................. 42 PRÍLOHA Č.3 - POPIS PROJEKTOV ........................................................................................ 44 PRÍLOHA Č.4 - EVALUAČNÉ OTÁZKY ................................................................................. 50 PRÍLOHA Č.5 – RELEVANTNOSŤ PROJEKTOV ................................................................... 51 PRÍLOHA Č. 6 – DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K PROJEKTU 2011/06/01........................... 53 PRÍLOHA Č. 7 – ZADÁVACIE PODMIENKY ......................................................................... 55

ZOZNAM SKRATIEK

BRC CSDP DANIDA EBRD EEF EEZ EK ENPI EPPO EÚ MD MVO MZVEZ NP ODA NPC ODA OECD RC SFPA SAMRS SAŽP SIDA SR UNDP USAID V4 VET

Regionálne centrum Bratislava Common Security and Defence Policy, spoločná bezpečnostná a obranná politika Dánska rozvojová pomoc Európska banka pre obnovu a rozvoj East Europe Foundation Elektrické a elektronické zariadenia Európska komisia European Neighbourhood and Partnership Instrument, cezhraničná spolupráca Environmental Pollution Prevention Office Európska únia Moldavsko mimovládna organizácia Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci Národná rada pre participáciu Oficiálna rozvojová pomoc Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Slovenská agentúra pre medzinárodnú a rozvojovú spoluprácu Slovenská agentúra životného prostredia švédska rozvojová pomoc Slovenská republika Rozvojový program OSN Agentúra Spojených štátov amerických pre rozvojovú spoluprácu Vyšehradská štvorka Vocational Education Training, odborné vzdelávanie

EXECUTIVE SUMMARY Evaluation of four Slovak Development Aid projects was carried out in November and December 2013. The evaluation focused on the results and impacts and was based on the study of documents and on in person interviews with the managing structures and contractors in Slovakia, as well as government representatives, partners and other participants in Moldova.

As of 2014 Moldavia will become a so-called Programme Country for Slovak development assistance, leading to an increase in the development aid budget and the share of the Moldova budget on SlovakAid activities. In 2013 the Slovak Embassy opened in Chisinau, with plans to post the first ever Slovak aid diplomat.

The projects covered by this evaluation selected in the Terms of Reference were: Drinking Water for the Municipality of Dezghinja (SAMRS/2009/07/06), Slovakia and the European Future of Moldova / Building Capacities for Dialogue of the Moldovan NGO Sector with the State Administration for the European Future of Moldova (SAMRS/2010/06/04), National Convent on the EUR in Moldova (SAMRS/2010/07/01) and Implementation of a System of Environmentally Suitable Management of Waste from Electric and Electronic Devices (SAMRS/2011/06/01).

A team of two evaluators and a technical expert evaluated the projects according to criteria of the OECD Development Assistance Committee (OECD DAC): relevance, effectiveness, efficiency, impact and sustainability. At the program level they evaluated the consistency of projects and calls for proposals with strategies and the projects’ shared features.

At the same time they performed a mapping of development aid priorities from the point of view of Moldovan strategic documents and stakeholders, which are not fully covered by other donors and compared them with the future possibilities and capacities of Slovak Development Assistance.

Three of the four projects evaluated are highly relevant to Moldovan development priorities and the valid Slovak development assistance strategy. The project aimed at electric and electronic waste management was a partial exception – it did not conflict with the broadly formulated priorities of the call for proposals but the problem it addressed did not represent a significant priority at the time.

With respect to complementarity with other donor activities in Moldova, which constitutes another aspect of relevance, minor problematic issues were encountered in two projects. The waste management project was supposed to deal with legislative approximation with the EU in an area where the EU has broad instruments and financing mechanisms at its disposal. The project aimed at drinking water – fixing artesian wells – addressed an area with significant problems but with many donors, though mostly focused on large-scale investment projects.

In terms of effectiveness all four evaluated projects were implemented in accordance with their plans in the main features.

4

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

In the area of efficiency some project had a very high share of budget returning to Slovakia in the form of various payments. In this respect the projects contradicted the current trend among donor countries of aid de-coupling, according to which development assistance funds should not be significantly tied to the purchasing of goods and services in the donor country.

In general the costs of projects were appropriate to the activities and projects were implemented without significant changes in the budget or schedule of activities. In some projects the share of budget devoted to management was high relative to some international standards in this area but within the Slovak development aid system no limits have been set for these so we cannot render normative judgement.

Impact, which represents another evaluation criterion, cannot be easily identified for projects on a relatively small scale (in the context of overall development aid to Moldova). The evaluation found positive effects in the area of communication of civil society and other participating actors with the government in the projects Slovakia and the European Future of Moldova and the National Convent on EU. The project on waste management can have an impact in the future after the whole proposed system becomes functional. The drinking water project has visible impact at the local level.

In two of the projects evaluated where there were strong non-governmental organisation on the side of the contractor and Moldovan partner, we can expect the benefits to be sustained (the sustainability criterion) thanks to the capacities that have been built. In 2014 general elections will take place in Moldova, which can bring about significant changes in the government that could limit sustainability.

The National Participation Council whose activities were supported by the project Slovakia and the European Future of Moldova does not have a sustainable system of financing from public funds and is dependent on donor support. The same holds for the National Convent on the EU. At the program level an important finding was that Slovak development assistance priorities until now have not always been internally consistent and were formulated very broadly. The projects supported therefore sometimes overlapped with interventions with other, much larger donors. This leads to the recommendation that clearer and more precise priorities should be set, without duplicities with the priorities of other donors and building on the comparative advantages of Slovakia as a donor.

A narrower focus would also allow building up expertise in evaluating project proposals submitted.

Critical mass of projects in a smaller sub-sector could also increase the visibility of Slovakia as a donor.

In addition to sectors where Slovakia has relevant experience it is necessary to evaluate prior to project approval the quality of the Slovak experts involved since in some sectors the overall capacity is limited and effective assistance can only be provided by specific individuals.

With respect to the overlap of Moldovan development priorities with gaps in interventions of other donors and expertise and capacities for the provision of development assistance by Slovakia, the evaluation identified opportunities in the area of public administration reform, selected topics in education policy, agriculture, social affairs, NGO sector, environment and regional development.

5

Hodnotenie ťtyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

At the level of the individual projects completed, the evaluation found several lessons relevant to future projects in related sectors. The project Slovakia and the European Future of Moldova pointed to the need to carefully tailor educational activities to the interests and needs of the target groups in Moldova, and the benefits of longer-term experience of Slovak contractors in Moldova.

The National Convent on the EU raises the question of whether such intervention repeated in various countries and seen as successful should not be organized with a different institutional framework (e.g. directly by the Ministry of Foreign and European Affairs) rather than through calls for proposals. The project in Moldova has received repeated support from Slovak aid. Since its goal was to transfer know-how, the expectation is that the recipient should find resources to finance activities without repeated recourse to Slovak aid funds.

A lesson from the project Implementation of a System of Environmentally Suitable Management of Waste from Electric and Electronic Devices is that to achieve relevance and impact, projects should have clear objectives in terms of change they want to achieve in the target country – in the given case the output was a legislative proposal, although with a plan for adoption but without clear implementation.

At the program level the evaluation reached several recommendations.

First of all Slovakia should take part in the existing donor coordination mechanisms in Moldova, which will allow better specification of relevant priorities corresponding to needs and complementary to strategies of other donors. Priorities should be defined as narrowly as possible.

In the area of project cycle management it would be useful to modify processes to reflect the current best practices in the donor community. This concerns the format of logical frameworks for projects and the clear definition of goals and indicators at all levels.

For greater efficiency, limits should be defined for project management expenses, possibly with other methods to evaluate the appropriateness of various expenses (unit costs based on past projects). It would also be appropriate to define what share of funds in projects returned through various payments to Slovak subjects is philosophically acceptable for development assistance.

6

Hodnotenie ťtyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

ZHRNUTIE Hodnotenie štyroch projektov oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci bolo realizované v novembri a decembri 2013. Hodnotenie sa zameralo na výsledky a dopady a vychádzalo zo štúdia dokumentov a osobných rozhovorov s riadiacimi štruktúrami a kontraktormi na Slovensku, ako aj predstaviteľmi vlády, partnermi a ďalšími účastníkmi projektov v Moldavsku.

Moldavsko sa od roku 2014 stane pre slovenskú rozvojovú pomoc tzv. programovou krajinou, čím stúpne rozpočet na rozvojovú pomoc i podiel na celkových aktivitách SlovakAid. V roku 2013 bolo otvorené v Kišiňove slovenské veľvyslanectvo a očakáva sa aj pôsobenie historicky prvého slovenského rozvojového diplomata.

Hodnotené projekty vybrané zadávateľom hodnotenia boli: Pitná voda pre obec Dezghinja (SAMRS/2009/07/06), Slovensko a európska budúcnosť Moldavska /budovanie kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre európsku budúcnosť Moldavska (SAMRS/2010/06/04), Národný konvent o EU v Moldavsku (SAMRS/2010/07/01) a Zavedenie systému environmentálne vhodného nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení (SAMRS/2011/06/01).

Tím dvoch evaluátorov a technického experta hodnotil projekty podľa kritérií Výboru pre rozvojovú pomoc pre OECD (OECD DAC): relevantnosť, účinnosť, hospodárnosť, dopad a udržateľnosť. Na programovej úrovni hodnotil konzistenciu projektov a výziev so stratégiami a spoločné črty projektov.

Zároveň v rámci hodnotenia zmapoval priority rozvojovej pomoci z pohľadu moldavských strategických dokumentov a aktérov, ktoré nie sú plne pokryté inými donormi a porovnal ich s budúcimi možnosťami a kapacitami Slovenskej rozvojovej pomoci.

Tri zo štyroch hodnotených projektov sú vysoko relevantné k moldavským rozvojovým prioritám i platnej stratégii rozvojovej pomoci Slovenska. Čiastočnú výnimku tvoril projekt zameraný na nakladanie s elektrickým a elektronickým odpadom – nebol v rozpore so široko koncipovanými prioritami výzvy ale problém, ktorý riešil, nebol v danej chvíli vysoko prioritný.

Z hľadiska komplementarity s aktivitami iných donorov v Moldavsku, ktorá predstavuje ďalší aspekt relevantnosti, boli čiastkové problémy zistené u dvoch projektov. Projekt nakladania s odpadom mal riešiť aproximáciu legislatívy s EÚ v oblasti, kde má únia k dispozícii rozsiahle nástroje a mechanizmy financovania. Projekt zameraný na pitnú vodu – sfunkčnenie artézskych studní – riešil oblasť, kde sú obrovské nedostatky, ale aj veľa donorov zväčša však sústredených na veľké investičné projekty.

Z hľadiska účinnosti boli v podstatných rysoch všetky štyri hodnotené projekty zrealizované v súlade s plánom.

7

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

V oblasti hospodárnosti bol u niektorých hodnotených projektov veľmi vysoký podiel rozpočtu, ktorý sa v podobe rôznych platieb vracal na Slovensko. V tomto projekty odporovali aktuálnemu trend tzv. de-couplingu pomoci medzi donorskými krajinami, podľa ktorého by prostriedky rozvojovej pomoci nemali byť vo významnej miere viazané na nákup tovarov a služieb v donorskej krajine.

Vo všeobecnosti boli náklady projektov primerané aktivitám a projekty boli realizované bez zásadných zmien v rozpočtoch alebo časových sklzov. V niektorých projektoch predstavovali náklady na riadenie vysoký podiel v porovnaní s niektorými medzinárodnými štandardmi, avšak v systéme slovenskej rozvojovej pomoci pre ne neboli definované žiadne limity a teda nie je možné ich normatívne zhodnotiť.

Dopady, ktoré predstavujú ďalšie z hodnotených kritérií, je u projektov relatívne malého rozsahu (v kontexte celkovej rozvojovej pomoci v Moldavsku) problematické identifikovať. V projektoch Slovensko a európska budúcnosť Moldavska a Národný konvent o EÚ hodnotenie zistilo pozitívny dopad v oblasti komunikácie občianskej spoločnosti, resp. ďalších zapojených aktérov s vládou.

Projekt zameraný na nakladanie s odpadmi môže mať potenciálne dopad v budúcnosti, po sfunkčnení celého systému, ktorý navrhol. Projekt zameraný na pitnú vodu mal viditeľný dopad na lokálnej úrovni.

U dvoch hodnotených projektov, kde boli na strane kontraktora i moldavského partnera silné mimovládne organizácie, je možné očakávať udržanie prínosov projektov (kritérium udržateľnosti) vďaka vybudovaným kapacitám. V roku 2014 sa budú v Moldavsku konať voľby, ktoré môžu priniesť významné zmeny vo vláde a môžu udržateľnosť obmedziť. Národná rada pre participáciu, ktorú podporoval v činnosti projekt Slovensko a európska budúcnosť Moldavska, nemá vytvorený udržateľný systém financovania zo strany vlády a závisí na podpore medzinárodných donorov. To isté platí aj pre Národný konvent o EÚ.

Na úrovni programu je dôležitým zistením že doterajšie priority slovenskej rozvojovej pomoci neboli vždy vnútorne konzistentné a boli postavené veľmi široko. Podporené projekty sa preto niekedy prekrývali s intervenciami iných, oveľa väčších donorov. Z toho vyplývajúcim odporúčaním je potreba stanoviť jasné a presnejšie priority, ktoré by sa neduplikovali s prioritami iných donorov a ťažili by z komparatívnych výhod Slovenskej republiky ako bilaterálneho donora. Užšie zameranie by umožnilo aj budovanie odbornosti v hodnotení podaných projektov. Kritická masa projektov v užšom sub-sektore by zmohla zvýšiť viditeľnosť Slovenska ako donora.

Popri sektoroch, kde má Slovensko relevantné skúsenosti je potrebné na úrovni projektov pri ich hodnotení pred schválením, skúmať aj kvalitu konkrétnych zapojených odborníkov zo Slovenska, keďže v niektorých sektoroch je celková kapacita obmedzená a účinnú pomoc dokážu poskytnúť len vybraní konkrétni experti.

Z hľadiska prekryvu moldavských rozvojových priorít s medzerami v intervenciách iných donorov a expertízou a kapacitami pre poskytnutie rozvojovej pomoci Slovenskou republikou hodnotenie identifikovalo príležitosti v oblastiach reformy verejnej správy, vybraných tém v oblasti vzdelávacej

8

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

politiky, poľnohospodárstva, sociálnych vecí, tretieho sektora, životného prostredia a regionálneho rozvoja.

Na úrovni jednotlivých dokončených projektov dospelo hodnotenie k ponaučeniam pre realizáciu budúcich projektov v príbuzných oblastiach. Projekt Slovensko a európska budúcnosť Moldavska poukázal na potrebu starostlivo prispôsobiť vzdelávacie aktivity záujmom a potrebám cieľových skupín v Moldavsku, ako aj výhodám dobrej znalosti prostredia slovenskými kontraktormi.

U Národného konventu o EÚ sa otvára otázka, že ak sa jedná o opakovanú intervenciu v rôznych krajinách hodnotenú ako prínosnú, či by nemal byť inštitucionálne organizovaný inak (napr. priamo MZVaEZ), než výzvami. Projekt bol v Moldavsku financovaný slovenskou rozvojovou pomocou opakovane. Keďže mal odovzdať slovenské know-how, očakáva sa, že príjemca nájde zdroje na ďalšie financovanie aktivít bez opakovaných nárokov na zdroje SlovakAid. U projektu Zavedenia systému nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení je ponaučením, že pre dosiahnutie relevantnosti a dopadu by mali projekty mať jasne určený cieľ v podobe zmeny, ktorú chcú v cieľovej krajine dosiahnuť – v danom prípade bol výstupom návrh legislatívy, síce s plánom na jeho prijatie no nejasnou implementáciou.

Na úrovni programu dospelo hodnotenie k niekoľkým odporúčaniam.

V prvom rade by sa Slovensko malo zapojiť do existujúcich mechanizmov koordinácie donorov v Moldavsku, čo umožní lepšiu špecifikáciu relevantných priorít, ktoré zodpovedajú potrebám a sú komplementárne k stratégiám ostatných donorov. Priority by mali byť zadefinované čo najužšie.

V oblasti projektového riadenia by bolo vhodné upraviť postupy tak, aby zohľadnili aktuálne overené postupy (best practices) v donorskej komunite. Týka sa to formátu logických rámcov pre projekty a jasného definovania cieľov a ukazovateľov na jednotlivých úrovniach.

Pre vyššiu hospodárnosť by bolo možné definovať limity pre náklady na riadenie projektu a prípadne iné metódy pre hodnotenie primeranosti rôznych výdavkov (jednotkové ceny na základe už realizovaných projektov). Podobne by bolo vhodné definovať aký podiel prostriedkov v projektoch vracaný v rôznych platbách subjektom v Slovenskej republike je prijateľný v rámci filozofie rozvojovej pomoci.

9

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

ÚVOD Predmetom ex-post hodnotenia sú štyri projekty financované z prostriedkov slovenskej rozvojovej pomoci realizované v Moldavsku (v celkovej hodnote 430.136 EUR). Ide o tri projekty technickej pomoci a jeden infraštruktúrny projekt, ktorých realizácia prebiehala v rokoch 2009 - 2012. Každý z projektov bol podporený v rámci inej výzvy v rokoch 2009-2011. Projekty riadila Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), ktorá zabezpečuje implementáciu oficiálnej rozvojovej pomoci v súlade s programovými a koncepčnými dokumentmi SR a medzinárodných inštitúcií. Dvojstrannú rozvojovú pomoc realizovala Slovenská republika na základe Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013 a Národných programov oficiálnej rozvojovej pomoci (NP ODA) na rok 2009, 2010 a 2011.

Moldavsko bolo až doposiaľ projektovou krajinou a od roku 2009 do roku 2013 tu bolo realizovaných 12 projektov rozvojovej pomoci s celkovým rozpočtom vyše 1,2 mil. EUR. Z nich iba jeden sa týkal vidieckej infraštruktúry, 4 projekty bolo v oblasti posilnenia občianskej spoločnosti, rovnako 4 zamerané na budovanie demokratických inštitúcií, 2 v oblasti ochrany životného prostredia a jeden v sektore vzdelávania.

Tab.1 - Prehľad projektov SlovakAid v Moldavsku 2009-2013 (zvýraznené projekty sú predmetom hodnotenia) Rok 2009 2010

2011

Výz va 07 06

Kontraktor ADRA Pontis

07

RC SFPA

17

Cetron s.r.o.

04

Academia Istropolitana Nova Pontis

06

RC SFPA SAŽP

2012

05

2013

01

Slovenská atlantická komisia RC SFPA SAŽP Slovenská atlantická komisia

Názov projektu

Rozpočet (EUR) 139.356 102.471

Pitná voda pre obec Dezghinja Slovensko a európska budúcnosť Moldavska Národný konvent o EÚ v Moldavsku

107.064

Zlepšenie a modernizácia programovej rozhlasovej prevádzky štátnej rozvojovej televízie Modernizácia vzdelávania v Moldavsku – príprava pedagógov a študentov na metodológiu e-learningu Posilnenie dialógu o sektorálnych politikách medzi MVO a vládou v Moldavsku Národný konvent o EÚ v Moldavsku

100.000

Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení Moldavsko bližšie k Európe: Podpora moldavskej občianskej spoločnosti a zdravého podnikateľského prostredia Národný konvent o EÚ v Moldavsku

88.848

Technická pomoc pri zavádzaní opatrení pre environmentálne vhodné nakladanie s elektroodpadmi do praxe Rozširovanie Európskeho dialógu v Moldavsku

92.650

spolu

Sektor vidiecka infraštruktúra posilnenie občianskej spoločnosti budovanie demokratických inštitúcií budovanie demokratických inštitúcií

89.714

vzdelávanie

99.976

posilnenie občianskej spoločnosti

99.999

budovanie demokratických inštitúcií ochrana životného prostredia

97.260

posilnenie občianskej spoločnosti

96.675

budovanie demokratických inštitúcií ochrana životného prostredia

86.760

posilnenie občianskej spoločnosti

1.200.773

Zdroj: výročné správy SAMRS 2009-2012

10

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

V roku 2014 význam Moldavska pre slovenskú rozvojovú pomoc výrazne vzrastie: Moldavsko sa stane tzv. programovou krajinou pre nasledujúcich päť rokov (jednou z troch). V roku 2013 otvorila Slovenská republika v Kišiňove zastupiteľský úrad a podpísala s Moldavskom medzivládnu dohodu o rozvojovej spolupráci.

Podľa údajov OECD z roku 2011 podiel celkovo poskytnutej rozvojovej pomoci z hrubého národného príjmu bol v Moldavsku okolo 6% , čo je druhý najvyšší podiel v rámci európskych krajín, ktoré sú príjemcami rozvojovej pomoci. Celkový počet bilaterálnych aj multilaterálnych donorov tvorí asi 30 krajín a organizácií. Pokiaľ ide o objem poskytnutých finančných prostriedkov prvenstvo patrí EÚ, nasleduje Svetová banka, UN, USA, Rakúsko, Švédsko a Čína. Príspevok Slovenska za rok 2012 je menej ako 0,1% z celkovej ODA v Moldavsku. Zo sektorov sa najviac pomoci dostalo do oblasti energetiky, dopravy a poľnohospodárstvu a spolu s podporou vlády a občianskej spoločnosti tieto sektory získali 81% celkovej rozvojovej pomoci.

Mechanizmus koordinácie externej pomoci bol v Moldavsku vytvorený v januári 2010 v podobe Spoločnej rady pre partnerstvo (Joint Partnership Council). Stretnutia donorov organizuje UNDP, za moldavskú vládu Odbor koordinácie politík, externej pomoci a reformy ústrednej verejnej správy Úradu vlády. Slovensko však vzhľadom na to, že nemalo priamo v krajine zastupiteľský úrad, nebolo na pravidelných stretnutiach donorov zastúpené.

V rámci mechanizmu koordinácie sa dohodli donori s vládou Moldavskej republiky na Spoločnej stratégii pomoci (Joint Assistance Strategy), rozdelili si kľúčové úlohy v jednotlivých sektoroch a vytvorili fórum a mechanizmy pre koordináciu pomoci s cieľom zvýšiť účinnosť pomoci. Snažia sa o vyššiu mieru vlastníctva na moldavskej strane, lepšie prepojenie pomoci s rozvojovými prioritami krajiny a harmonizáciu intervencií medzi donormi. Na úrovni ministerstiev boli vytvorené sektorové koordinačné výbory.

Jedným z hnacích motorov rozvoja je proces približovania sa Moldavska Európskej únii. Dialóg Moldavska s EÚ zintenzívnel v roku 2012 a rokovania o prístupovej dohode vrátane dohody o voľnom obchode pokročili. Moldavsko pokračovalo v reformách v oblasti sociálnej pomoci, v zdravotníctve, v školstve, energetike, konkurencieschopnosti a štátnej pomoci ako aj v aproximácii práva. Ukončilo prvú etapu liberalizácie víz a vstúpilo do druhej.

Na Summite Východného partnerstva vo Vilniuse 28.-29.11.2013 došlo k parafovaniu Asociačnej dohody medzi Moldavskom a EÚ, ktorá po podpise povedie k liberalizácii vzájomného obchodu. Na summite zároveň EK oznámila zavedenie bezvízového styku pre občanov Moldavska.

Hodnotenie externej pomoci Moldavsku v porovnaní s vládnym akčným plánom zistilo, že len 40% opatrení v pláne bolo podporených z externých zdrojov. Väčšina externej pomoci je poskytovaná v oblasti administratívy, zahraničnej politiky, reintegrácie krajiny, ochrane životného prostredia ale málo zdrojov ide do oblasti kultúrnej politiky, mládeže, vzdelávania a výskumu, hospodárstva a financií.

11

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

Hoc Slovenská republika bude v kontexte moldavských rozvojových potrieb a aktivít ostatných multilaterálnych a bilaterálnych donorov jedným z menších hráčov aj po postúpení Moldavska z projektovej na programovú krajinu, existujú oblasti, kde špecifická slovenská transformačná a posttransformačná skúsenosť robí zo Slovenska vhodného rozvojového partnera

12

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

CIEĽ A ROZSAH EVALUÁCIE Na základe zadania bolo hlavným cieľom evaluácie získať informácie o výsledkoch a dopadoch štyroch vybraných hodnotených projektov, t.j. získať prehľad o ich prínose. Úlohou hodnotiaceho

tímu bolo aj mapovanie priorít, ktoré sú z pohľadu moldavských stakeholderov v súčasnosti najdôležitejšie a ich porovnanie s možnosťami (finančnými, kapacitnými, kvalifikačnými...)

Slovenska a oblasťami, ktoré prioritne riešia ďalší donori (a predovšetkým EÚ fondy).

Výstupom tohto porovnania je náčrt potenciálnych priorít budúcej slovenskej rozvojovej pomoci v Moldavsku ako programovej krajine.

Projekty na hodnotenie reprezentujú všetky typy projektov, ktoré boli doposiaľ realizované v Moldavsku. Predmetom evaluácie teda boli 3 tzv. „soft“ projekty odbornej pomoci realizované neziskovými aj štátnymi organizáciami a 1 investičný projekt.

Projekty, ktoré sú predmetom hodnotenia, zhŕňa Tabuľka 2.

Tabuľka 2 – Zoznam hodnotených projektov

Názov projektu

Partner

Kontraktor

Pitná voda pre obec Dezghinja (SAMRS/2009/07/06)

ADRA Moldavsko

Slovensko a európska budúcnosť Moldavska /budovanie kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre európsku budúcnosť Moldavska (SAMRS/2010/06/04) Národný konvent o EU v Moldavsku (SAMRS/2010/07/01) Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení (SAMRS/2011/06/01)

Fundatia EstEuropeana/ East Europe Foundation

ADRA – Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj Nadácia Pontis

IDIS Viitorul Ministerstvo životného prostredia, Moldavsko

Výskumné centrum SFPA (RC SFPA) Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP)

Vzorka projektov, s ktorými sme pracovali nebola dostatočne veľká, aby sme mohli zistenia a závery z jednotlivých projektov zovšeobecniť – pri uvedenom celkovom počte projektov by si zhodnotenie na úrovni programu vyžadovalo hodnotiť každý projekt.

Z metodologických dôvodov preto hodnotíme projekty samostatne a potom sa snažíme sa identifikovať ich spoločné črty.

S ohľadom na tieto skutočnosti je evaluácia zameraná na dve roviny: a) projektová úroveň – evaluácia na úrovni jednotlivých projektov podľa hodnotiacich kritérií, b) programová úroveň – hodnotenie na úrovni konzistencie výzvy/strategických dokumentov a projektov, resp. zhodnotenie spoločných čŕt, odpovedajúce na všeobecné otázky zadania.

13

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

METODOLÓGIA Použitá metodika vychádzala z tzv. hodnotenia založeného na teórii (theory-based evaluation) mapuje kauzálne súvislosti vstupov k výsledkom a dopadom a skúma jednotlivé predpoklady pre ich naplnenie. Hodnotiace otázky sú normatívne (skúmanie, či boli naplnené plánované ciele) alebo deskriptívne.

Vzhľadom na absenciu kauzálnych otázok (skúmanie konkrétnych príčinných súvislostí medzi intervenciami a socio-ekonomickými zmenami) boli použité nasledovné nástroje: - desk review, t.j. štúdium dostupných materiálov, ktorého účelom bolo zozbierať všetky dostupné sekundárne informácie – projektovú dokumentáciu vrátane logickej rámcovej matice (logframu), monitorovacie správy, záverečné správy, finančné údaje a správy, stratégie, koncepcie, národné programy, hodnotenia a ďalšie relevantné dokumenty týkajúce sa rozvojovej pomoci aj konkrétnych sektorových koncepcií v Moldavsku, - osobné rozhovory sa zamerali na zistenie (hlavne kvalitatívnych) údajov a informácií.

Uskutočnili sa vo forme polo-štruktúrovaných interview s relevantnými aktérmi - riadiacimi štruktúrami, slovenskými kontraktormi poskytujúcimi rozvojovú pomoc prostredníctvom projektových aktivít, s ich partnermi - príjemcami pomoci z Moldavska, predstaviteľmi verejnej správy a účastníkmi projektových aktivít.

V súlade so Zadávacími podmienkami pri hodnotení projektov boli použité OECD/DAC evaluačné kritériá relevantnosť, hospodárnosť, účinnosť, dopad a udržateľnosť. V rámci uvedených kritérií hodnotenie projektov odpovedá na evaluačné otázky, ktoré boli špecifikované v Zadávacích podmienkach (viď Príloha 4).

14

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

ZISTENIA SAMRS/2009/07/06 - PITNÁ VODA PRE OBEC DEZGHINJA Rozpočet Trvanie

plán skutočnosť plán skutočnosť

Partner Kontraktor

139.356 EUR ODA 138.854 EUR ODA 23.11.2009 – 23.07.2010 23.11.2009 – 23.08.2010 ADRA Moldova, Kišiňov ADRA – Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj o.z., Bratislava

Cieľom projektu bolo zabezpečenie systému dodávky pitnej vody v obci Dezghinja, čo malo prispieť k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov obce.

Všeobecné zhrnutie Projekt bol realizovaný v partnerstve prepojených pobočiek medzinárodnej siete ADRA – slovenskej a moldavskej. Pre ADRA to predstavuje štandardný model spolupráce medzi pobočkami a v donorských a cieľových krajinách.

Projekt bol zameraný na riešenie problému so zásobovaním pitnou vodou v obci Dezghinja v Gagauzskom autonómnom regióne. Pôvodný vodárenský systém vybudovaný v 80. rokoch minulého storočia bol nevyužívaný a nefunkčný.

Viac ako dvadsať rokov nepoužívané artézske studne vyžadovali rekonštrukciu a osadenie novými čerpadlami a vodorozvodný systém. V rámci projektu bola vypracovaná kompletná projektová dokumentácia pre obecný vodovod a výsledkom projektu je vodárenská sieť v dĺžke približne 10,6 km, pokrývajúca tri štvrtiny rozlohy obce a väčšinu z jej vyše 5 000 obyvateľov. Železničná trať, ktorá rozdeľuje obec, ostala bariérou a nebolo možné doviesť vodu do tej oblasti za traťou nakoľko riešenie vedenia popod trať, resp. jej dočasné odstavenie pre uloženie potrubia pod ňu, sa ukázalo ako technicky náročné.

Kvalita vody zodpovedá jeho zdroju, kde sa hydrologicky nedá očakávať vyššia primárna kvalita takto získanej vody z artézskeho systému, ktorý je pomerne plytký. Nemalú úlohu tu zohráva aj charakter krajiny a jej využívanie, pričom najmä chemizácia a zasoľovanie pôdy sa prejavuje v kvalite takto získavanej podzemnej vody.

Voda nie je charakterizovaná ako pitná voda, berú ju ako technickú, úžitkovú vodu aj keď väčšina obyvateľov obce ju bez problémov aj používa, resp. priamo pije. Oproti predchádzajúcim možnostiam je však aj toto významný kvalitatívny a kvantitatívny posun pre miestnych obyvateľov.

15

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

Relevantnosť Riešenie problémov kvality pitnej vody predstavuje pre Moldavsko veľmi dôležitú rozvojovú prioritu.

Národná rozvojová stratégia Moldavska na roky 2008-2011 má ako jeden z cieľov dosiahnutie Udržateľnosti životného prostredia (cieľ 7), pričom chce zvýšiť podiel obyvateľstva so stálym prístupom k bezpečným zdrojom vody z úrovne 38,5% v roku 2002 na 59% do roku 2010 a 65% do roku 2015. Stratégia počíta s partnerstvom so samosprávou, ako tomu je v prípade hodnoteného projektu, aj so zapojením zahraničných donorov do problematiky.

Podľa informácií z projektu Národného policy dialógu v oblasti integrovaných vodných zdrojov z roku 2008 spôsobuje kontaminovaná pitná voda až 20% všetkých infekčných črevných ochorení a prípadov hepatitídy A, najmä vo vidieckych oblastiach a až 45% obyvateľstva bolo vystavených zdravotným rizikám kvôli spotrebe vody kontaminovanej nitrátmi, fluórom a bórom, ako aj mikrobiálnemu znečisteniu.

V autonómnom regióne Gagauzia je problém s vodou tiež považovaný za špecifickú prioritu. Projekt zodpovedal Stratégii hospodárskeho a sociálneho rozvoja Gagauzie na roky 2009 -2015 pripravenej v spolupráci s medzinárodnými donormi. V rámci nej je jedným zo strategických cieľov Rozvoj regionálnej infraštruktúry (cieľ 6) so zámerom vytvoriť hospodárny systém zásobovania občanov pitnou vodou.

Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci (NP ODA) na rok 2009 uvádzal pre skupinu projektových krajín Východného partnerstva zahŕňajúcu Moldavsko štyri priority, hodnotený projekt bol potenciálne relevantný voči dvom z nich: B. sociálny rozvoj, D. rozvoj infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na trvaloudržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia.

Prvá z uvedených nie je v NP presnejšie rozpracovaná avšak projekt je zjavne relevantný smerom k druhej z nich.

Problém s pitnou vodou je v Moldavsku veľmi rozsiahly a do projektov v tejto oblasti bolo zapojených viacero donorov. Intenzívne v tejto téme intervenuje z multilaterálnych donorov napríklad EBRD, EK, Svetová banka, ako aj rozvojová pomoc Rakúska, Švajčiarska, Česka či Turecka. Slovenská intervencia bola v tomto zmysle komplementárna s nimi, keďže ostatné intervencie nedokážu pokryť všetky rurálne lokality s problémami so zásobovaním pitnou vodou.

Otáznejšia je komplementarita s inými slovenskými rozvojovými aktivitami v Moldavsku. S výnimkou dvoch neskorších projektov Slovenskej agentúry pre životné prostredia v oblasti nakladania s elektroodpadmi nebol žiaden ďalší projekt oficiálnej rozvojovej pomoci v Moldavsku v oblasti životného prostredia a ani jeden ďalší projekt sa netýkal vody a nesmeroval do Gagauzského regiónu.

16

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

Nedá sa teda hovoriť ani o slovenskej expertíze v tejto téme, ani o synergiách. Vzhľadom na to, že sa jednalo o historicky prvý slovenský projekt, je možné predpokladať, že išlo o logický krok v učiacom sa procese. Účinnosť Projekt naplnil všetky plánované výstupy – došlo k obnoveniu existujúcich artézskych studní, inštalovaniu zásobníkov vody aj inštalácii vodovodu. Výstupy prispeli k naplneniu celkového cieľa projektu – k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov v Dezghinji. Miestni obyvatelia považovali sfunkčnenie zásobovania za veľmi dôležitý príspevok ku kvalite života.

Jeden aspekt plnenia cieľov je diskutabilný – projektový dokument hovoril o zabezpečení systému dodávky pitnej vody. Voda v systéme je však úžitková (tak ako na mnohých iných miestach na moldavskom vidieku) a parametre pitnej vody nespĺňa.

Voda je dvakrát ročne vyšetrovaná orgánmi hygieny a systém je pravidelne čistený a dezinfikovaný.

Vďaka tomu je voda zjavne bezpečná aj na pitie hoc jej chuť a zápach majú ďaleko od parametrov pitnej vody.

Hospodárnosť Projekt bol zrealizovaný podľa plánovaného rozpočtu a s výnimkou malého, asi mesačného sklzu spôsobeného počasím nedošlo k omeškaniu aktivít.93% celkového rozpočtu bolo určeného na implementačné náklady – práce a materiál. Všetky práce i materiál boli obstarávané ADRA priamo v Moldavsku. Prevádzkové náklady slovenského kontraktora i moldavského partnera vrátane nákladov na cestovné boli úplne primerané rozsahu projektu.

Dopad Zrealizovaný projekt má mimoriadne pozitívny dopad na miestnych obyvateľov a na celý región.

Zabezpečuje udržateľnosť sociálnej a environmentálnej infraštruktúry a rozvoja obce a táto získava šancu aj na rozvoj v oblasti kvality životných podmienok ako aj atraktivity pre návštevníkov a cestovný ruch.

Na vodovod sú napojené prakticky všetky obývané domácnosti v obci (okolo 1.300 odberateľov domov), s výnimkou spomínanej lokality za železničnou traťou. Obec má zámer v blízkej budúcnosti získať ďalšie prostriedky a doviesť vodu aj do tejto časti obce.

Spotreba vody je najvyššia v lete, keď sa voda využíva v poľnohospodárstve. To naznačuje, že projekt má pozitívny dopad aj na hospodársky rozvoj.

Udržateľnosť Obec si zriadila „obecný vodárenský podnik“, ktorý zabezpečuje celý tento systém a inkasuje odplaty za odber vody v domácnostiach. Súčasná cena vody je 12 LEJ za m3 vody pričom priemerná spotreba 17

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

vody pre jeden odber sa pohybuje od 52 do 65 m3 ročne. Priemerný odber vody zo zdrojov do celého systému je takto cca od 4 000 do 5 000 m3 ročne. To však závisí od charakteru najmä letného obdobia, nakoľko obyvatelia používajú vodu aj na zalievanie záhrad a iné technické účely ako aj na hygienické zariadenia.

Obecný podnik má v súčasnosti 5 zamestnancov. Z príjmov za dodanú vodu ide cca 55% na elektrinu pre vodné čerpadlá, cca 15% na bližšie nešpecifikovanú údržbu (vrátane pravidelnej dezinfekcie systému) a zbytok na platy zamestnancov a zákonné dane a odvody. Obecný rozpočet má v súčasnosti len minimálny až žiaden zisk z fungovania podniku. Zamestnancami obecného podniku je riaditeľ, elektrikár, údržbár a dve účtovníčky.

Výsledky projektu majú pri súčasnom zabezpečení systému zaistenú udržateľnosť. O studne, elektrické inštalácie a celý vodovodný systém sa stará obecný vodárenský podnik, kde sú zamestnaní len obyvatelia obce, ktorým veľmi záleží na funkčnosti a využívaní celého systému a sú priamo zainteresovaní na kvalite a ochrane zariadení a ich funkčnosti.

Výsledky projektu boli overené za sprievodcovstva starostu a pracovníkov obecného podniku a bolo konštatované, že výsledky pretrvávajú a prakticky neexistuje riziko, že by projekt po ukončení neprinášal úžitok.

18

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

SAMRS/2010/06/04 - SLOVENSKO A EURÓPSKA BUDÚCNOSŤ MOLDAVSKA Budovanie kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre európsku budúcnosť Moldavska (SAMRS/2010/06/04) Rozpočet

plán skutočnosť

Trvanie

plán skutočnosť

Partner Kontraktor

102.471 EUR ODA + 8.000 EUR spolufinancovanie Pontis + 7.286 EUR partner 89.282 EUR ODA + 8 000 EUR spolufinancovanie Pontis + 7.286 EUR partner 01.12.2010 – 31.07.2012 01.12.2010 – 31.08.2012 East Europe Foundation, Kišiňov Nadácia Pontis, Bratislava

Cieľom projektu bolo prispieť k budovaniu kapacít mimovládnych organizácií Moldavska a ku komunikácii mimovládneho sektora so štátnou správou o európskej budúcnosti Moldavska na základe praktických skúsenosti Slovenska. Formou tréningového programu a podpory na realizáciu komunikačnej (advocacy) kampane bol projekt zameraný na mimovládne organizácie zastrešené pod Národnou radou pre participáciu (National Participation Council - CNP). V rámci SR bol projekt konzultovaný aj so SFPA, ktorá paralelne realizovala ďalší projekt financovaný z prostriedkov rozvojovej pomoci SR a zameraný na dialóg o európskej integrácii.

Všeobecné zhrnutie Projekt predstavoval dôležitú pomoc pre novo sa konštituujúcu Národnú radu pre participáciu (NPC).

Ide o osobitý orgán, ktorý mimovládnym organizáciám schváleným vládou umožňuje priamy prístup do procesu rozhodovania vlády. NPC združuje 30 organizácií občianskej spoločnosti, ktoré si vláda pravidelne vyberá z prihlásených subjektov. Účastníci ju považujú za reprezentatívnu reflexiu občianskej spoločnosti, určite aj preto, že vzhľadom na veľkosť mimovládneho sektora je väčšina väčších a aktívnejších organizácií, ktoré sa uchádzali o členstvo, zastúpená.

Moldavským partnerom slovenského kontraktora bola nadácia East Europe Foundation (EEF). Jej prezident zastával prvé dve jednoročné obdobia fungovania NPC pozíciu predsedu NPC. Hoc NPC formálne vznikla ešte za predchádzajúcej moldavskej vlády vedenej komunistickou stranou, funkčnou sa stala až po nástupe súčasného kabinetu koalície Aliancie za európsku integráciu v roku 2010.

Hodnotený projekt podporoval EEF a prostredníctvom nej prácu NPC v prvom roku činnosti. Na projekt nadviazal v roku 2011 ďalší spoločný SlovakAid projekt Nadácie Pontis v partnerstve s EEF Posilnenie dialógu o sektorálnych politikách medzi MVO a vládou v Moldavsku. Veľa z respondentov vnímalo projekty ako súčasť jednej rozsiahlejšej intervencie a preto aj v hodnotení sa často dotýkame výstupov i výsledkov oboch projektov.

19

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

V rámci hodnoteného projektu bola financovaná príprava webovej stránky NPC, ktorá je funkčná doteraz, tri tréningy pre predstaviteľov členských organizácií, granty na realizáciu štyroch advokačných kampaní s odbornou podporou slovenských expertov a študijná cesta do SR a Bruselu.

Relevantnosť Podpora NPC bola v danom čase vysoko relevantná z hľadiska cieľov slovenskej rozvojovej pomoci i priorít Moldavskej vlády.

Moldavský vládny kabinet vo svojom platnom programovom vyhlásení zdôrazňuje potrebu konzultácie s občianskou spoločnosťou – vníma ju ako kľúčového partnera europeizácie Moldavska.

V zdôrazňovanej téme budovania právneho štátu, časti „Posilnenie občianskej spoločnosti a spolupráce s verejným sektorom“ sa vláda zaväzuje „Inštitucionalizovať účasť organizácií občianskej spoločnosti na formulácii, implementácii, monitorovaní a hodnotení verejných politík vytvorením jasných a efektívnych mechanizmov na konzultáciu a participáciu v rozhodovaní“.

Inštitucionálne hodnotenie NPC je skôr doménou politických vied a v tejto chvíli ešte nie je dostupných veľa dôveryhodných analýz. Hodnotenie americkej mimovládnej organizácie Freedom House, ktorá sa venuje výskumu a advokácii v oblasti demokracie, politických slobôd a ľudských práv, z roku 2011 označuje vytvorenie NPC za krok pre zvýšenie transparentnosti a za mechanizmus, prostredníctvom ktorého vláda vyhľadáva expertízu a pomoc moldavských MVO pri tvorbe politík.

Z hľadiska sektorových priorít Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci SR na roky 20092013 bol v téme budovania občianskej spoločnosti projekt relevantný pre prioritu A. Budovanie demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskej spoločnosti a mieru.

Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2010 sa smerom k Moldavsku ako jednej z prioritných krajín na daný rok plánoval sústrediť na témy aproximácie práva a na podporu integračných ambícií a budovanie administratívnych kapacít. Hodnotený projekt mal za cieľ prispieť výsledkami k druhej časti.

Pre moldavského partnera - EEF bol projekt vysoko relevantný vzhľadom na kľúčové zameranie organizácie na sfunkčnenie NPC. To bolo plne v súlade s cieľmi EEF v oblasti budovania demokratických systémov a prenosu moci (empowernment) na občanov. Samotný NPC v danej chvíli potreboval podporu pri budovaní kapacít.

Niektoré zo špecifických aktivít mali voči potrebám nižšiu relevanciu: moldavské mimovládne organizácie v danom období prejavovali často obmedzený záujem o vzdelávacie aktivity, aj vzhľadom na ich širokú ponuku od medzinárodných donorov a organizácii, napr. UNDP. Účasť na viacdňových tréningoch v projekte zo dňa na deň klesla a interviewovaní účastníci nepovažovali akékoľvek všeobecné alebo teoretické témy za prínosné.

Avšak aktivity v oblasti advokácie (4 advokačné kampane podporené finančne a odborne v rámci projektu) boli pre NPC i konkrétne organizácie vysoko relevantné, keďže išlo o priamo nimi 20

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

formulované projekty, v niektorých prípadoch konzultované v rámci celej tzv. pracovnej skupiny NPC. V danej fáze budovanie kapacít NPC bol slovenský projekt pre EEF kľúčový. Neskôr aktivity NPC intenzívne financovali aj ďalší bilaterálni donori (SIDA a DANIDA). Vo všeobecnosti je možné hodnotiť túto intervenciu ako komplementárnu s inými donormi. Účinnosť Projektový zámer Budovať organizačné, ľudské a expertné kapacity moldavských mimovládnych organizácií pre európsku budúcnosť Moldavska na základe skúseností Slovenska je ťažko merateľný.

Ukazovatele uvedené v logickom rámci projektu nie sú reálne reportované v záverečnej správe a pravdepodobne ani merané. Zároveň pre ne v dokumente nie je určená cieľová hodnota.

Na úrovni výsledkov, ktoré SAMRS v danom čase v logickom rámci neštandardne označoval ako dopady sú uvádzané štyri ciele: 1. Posilnenie dialógu medzi občianskou spoločnosťou a vládou prostredníctvom Národnej rady pre participáciu (National Participation Council NPC) 2. Zvyšovanie vedomostí lídrov občianskej spoločnosti o eurointegračnom procese a fungovaní EÚ 3. Vytrénovanie mladých lídrov MVO v oblasti organizačného riadenia, príprava analýz, presadzovania záujmov, dialógu so štátnymi inštitúciami, komunikácie, fundraisingu a inovatívnych zdrojov financovania 4. Lepšie zosieťovanie predstaviteľov MVO a štátnych inštitúcií Moldavska s partnermi v SR, ďalších krajinách EÚ (V4) a prístupového procesu na Západnom Balkáne K týmto cieľom sú definované zväčša výstupové indikátory, napriek tomu je možné aspoň časť z nich kvalitatívne vyhodnotiť podľa údajov zozbieraných v rozhovoroch so stakeholdermi.

K posilneniu dialógu medzi občianskou spoločnosťou a vládou prostredníctvom NPC zjavne došlo, aj s prispením výstupov hodnoteného projektu. NPC dostáva v predstihu na komentovanie vládne návrhy, pred každým zasadnutím vlády organizuje tlačovú konferenciu a na zasadnutí vlády je zastúpená zvyčajne svojím predsedom. NPC má veľkú silu pri tlmočení pripomienok mimovládneho sektora a často dokáže zmeniť alebo zastaviť plánovanú legislatívu, ktorú zastúpené organizácie považujú za nevhodnú. Kvantitatívne vyhodnotenie účinnosti pripomienok NPC nebolo dostupné.

U druhého cieľa – zvyšovania vedomostí lídrov občianskej spoločnosti o integrácii do EÚ je naplnenie výsledkov ťažšie vyhodnotiť. Výstupové indikátory (účasť na vzdelávaní) nepostačujú. Spätná väzba od účastníkov naznačuje, že vzdelávacie aktivity v projekte nedosiahli vždy želané efekty. Účastníci považovali niektoré z prezentovaných tém za príliš teoretické a zdôrazňovali potrebu skôr špecializovaného vzdelávania v ich témach (smerom k tematickej podpore sa aj vybral projekt Pontisu a EEF nadväzujúci na hodnotený projekt).

Na druhej strane hodnotenie realizovaných komunikačných kampaní je pozitívne a stakeholderi za veľmi užitočnú z hľadiska poznatkov o integrácii považovali aj študijnú cestu na Slovensko a do sídla EÚ Bruselu.

21

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

Zo štyroch podporených kampaní možno za najúspešnejšiu považovať tú, ktorá bola venovaná vývoju mechanizmu na kontrahovanie MVO vládou pre poskytovanie sociálnych služieb. Viedla k prijatiu nového zákona v tejto oblasti (hoc samotný zákon bol súčasťou akčného plánu vlády, bez podpory projektu by bol pravdepodobne vznikol neskôr).

Z ďalších kampaní sa u jednej jednalo o dofinancovanie komunikačných aktivít realizovaných v rámci projektu podporeného iným donorom (WE.Bridge zameraný na komunikáciu mladých ľudí na oboch stranách rieky Dnester), u ďalšej o problematiku eliminácie bariér v pracovnoprávnych vzťahoch.

Posledná kampaň zameraná na zavedenie kvót pre ženy v politike, bola realizovaná len čiastočne, keďže vnútropolitická situácia v danom období neumožnila jej efektívne nastolenie.

U cieľa týkajúceho sa vyškolenia mladých lídrov vo viacerých aspektoch manažmentu MVO nie je jasné nakoľko boli naplnené všetky jeho časti. Z účastníkov školení niektorí išli pracovať na pozície v štátnej správe. Nie všetci reálne absolvovali celé ponúkané tréningové programy. Niekoľko respondentov však pozitívne hodnotilo vplyv absolvovanej študijnej cesty na efektivitu práce účastníkov.

U cieľa ohľadom sieťovania so slovenskými partnermi a vo V4 vzniklo zjavne silné partnerstvo medzi kontraktorom a moldavským partnerom, ktorí spolu úspešne realizovali aj ďalší nadväzujúci projekt.

Ešte u niektorých partnerov sme zaznamenali aktivity v partnerstve so slovenskými subjektmi nadväzujúce na kontakty z hodnoteného projektu. Moldavskí predstavitelia občianskej spoločnosti sú hrdí na mechanizmus NPC a jeho výsledky pri dialógu o politikách s vládou. Zároveň všetci zúčastnení upozorňujú, že NPC ako inštitúcia je závislá na vôli vlády a v prípade zmeny vo vláde môže ľahko získanú pozíciu stratiť.

Hospodárnosť V plánovaných aktivitách projektu došlo počas realizácie k viacerým zmenám. Menili sa termíny školení, ich rozsah. Dve plánované študijné cesty do SR a do Bruselu boli spojené do jednej, čo však hospodárnosť zvýšili vzhľadom na úsporu na letenkách medzi Moldavskom a dvoma západnejšími krajinami. K drobným zmenám došlo aj v ďalších aktivitách. Vzdelávacie aktivity na troch workshopoch viedli rôzni kvalifikovaní slovenskí experti a v jednom prípade pracovník delegácie EK v Macedónsku.

Deväť moldavských predstaviteľov MVO (resp. 8 a jedna pracovníčka Ministerstva práce úzko zaangažovaná na spolupráci s NPC) navštívilo Bratislavu a Brusel. Napriek drobným pripomienkam k formátu návštev považovali účastníci ale aj iní respondenti študijné cesty za vysoko prínosné.

Náklady projektu boli o skoro 13% nižšie ako sa pôvodne plánovalo. Úspory vznikli najmä v oblasti cestovných nákladov v súvislosti so spojením dvoch pôvodne samostatne plánovaných študijných ciest.

Celkové náklady na riadenie projektu dosiahli asi 24% prostriedkov ODA (plus 3,5% réžia pre slovenského partnera). Najvyššie náklady na riadenie tohto projektu súvisia s regrantingom časti rozpočtu, čo sa vždy prejaví v položke na riadenie projektu. Primeranosť rozpočtu by bolo možné 22

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

posúdiť len v porovnaní s obdobnými projektmi. Cestovné náklady predstavovali asi pätinu projektu a približne štvrtinový podiel mali prostriedky na regranting pre moldavských príjemcov. Z celkového rozpočtu projektu sa na Slovensko celkovo vrátila približne tretina, čo v porovnaní s niektorými inými projektmi nie je vysoký podiel.

Dopad Dlhodobejší dopad projektu by mal byť na kapacitu mimovládnych organizácií s dôrazom na ich spoluprácu s vládou pri procese európskej integrácie. NPC ako inštitút je v tomto smere dôležitý, aj keď pôsobí paralelne s ďalšími inštitúciami združujúcimi občiansku spoločnosť, resp. v spojení s inými stakeholdermi (donormi, súkromným sektorom). Časť aktérov – najmä organizácie zapojené do intenzívnejších aktivít (4 komunikačné kampane konzultované so slovenskými expertmi a spojené so študijnou cestou do Bratislavy a Bruselu) si kapacity posilnila viditeľnejšie. Avšak viditeľný dopad na konkrétnu legislatívu bol len u jednej z nich (kampaň ohľadom tzv. sociálneho kontrahovania – vytvorenia legislatívy pre poskytovanie služieb MVO štátu), tu sa však jednalo o zmenu priamo zahrnutú v programe vlády a podporovanú aj viacerými ďalšími donormi, nie je teda možné izolovať len dopad slovenského projektu.

Udržateľnosť NPC sa od spustenia projektu dva krát rekonštituoval, momentálne funguje s novým predsedom, ktorý vystriedal prezidenta EEF po dvoch jednoročných obdobiach. V NPC fungujú štyri stále pracovné skupiny a ďalšie tematické, reagujúce na oblasti považované za dôležité účastníkmi.

Fungovanie NPC je však naďalej závislé na donorských prostriedkoch – z dvoch slovenských projektov a z projektov iných donorov bola pre pracovné skupiny NPC zabezpečená asistencia, ktorá výrazne zvyšuje dnešnú kapacitu organizácie. Napriek ambíciám a snahám členov však štát neprevzal na seba financovanie NPC. Mnohí účastníci upozorňujú, že v prípade výmeny vo vláde (napr. nahradením dnešnej proeurópskej koalície vo voľbách budúci rok opäť vládou komunistickej strany) nie je isté či a v akej podobe bude NPC fungovať. Nie je preto jasné, nakoľko sú prínosy projektu udržateľné dlhodobo s výnimkou pozitívnych dopadov expertízy MVO na rozhodnutia vlády.

Napriek tomu, že nasledujúci projekt Pontisu s EEF nebol predmetom hodnotenia, získaná spätná väzba od účastníkov naznačuje, že projekt bol účinnejšie postavený aj vďaka skúsenostiam, ktoré partneri získali v hodnotenom projekte. To naznačuje dôležitosť znalosti prostredia a určitú výhodu prameniacu z dlhodobejšej podpory osvedčených partnerov so znalosťou cieľovej krajiny a vybudovanou sieťou kontaktov.

23

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

SAMRS/2010/07/01 - NÁRODNÝ KONVENT O EÚ V MOLDAVSKU Rozpočet Trvanie

plán skutočnosť plán skutočnosť

Partner Kontraktor

107.064 EUR ODA + 1.680 EUR spolufinancovanie SFPA + 4.200 EUR partner 98.574 EUR ODA + 1.680 EUR spolufinancovanie SFPA + 4.196 EUR partner 18.10.2010 – 17.10.2011 18.10.2010 – 17.10.2011 Institute for Development and Social Initiatives (IDIS) „Viitorul“, Kišiňov Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA), Bratislava

Cieľom projektu bolo vytvorenie permanentnej, otvorenej a širokej platformy na verejnú diskusiu o otázkach súvisiacich so vzťahmi Moldavska a EÚ, o potrebných reformách a ďalších otázkach kľúčových pre moldavskú spoločnosť. Ambíciou projektu bolo inštitucionalizovať verejnú debatu v Moldavsku o otázkach integrácie do EÚ na báze partnerstva vládnych, mimovládnych a záujmových inštitúcií a súčasne prostredníctvom jeho aktivít, posilniť expertné kapacity Moldavska na rokovania o asociačnej dohode a dohode o liberalizácii obchodu s EÚ, zapojiť širšiu verejnosť vrátane regiónov Moldavska do tvorby národných politík a pozícií v agende európskej integrácie prostredníctvom vytvorenia sektorových EÚ komunít, vytvoriť interaktívny a stály informačný zdroj pre všetky segmenty moldavskej spoločnosti o EÚ a zabezpečiť transfer slovenského know-how z oblasti budovania demokratických inštitúcií a permanentného odborného dialógu.

Všeobecné zhrnutie Vo všeobecnosti možno konštatovať, že projekt naplnil svoje ciele tak ako boli zadefinované.

Vzhľadom na skutočnosť, že reakcie príjemcov v čase evaluácie sumarizovali efekty dvoch ukončených a tretieho práve prebiehajúceho projektu Národného konventu v Moldavsku, nie je možné presne špecifikovať prínosy, ktoré sú výsledkom len prvého projektu. Naviac, ide o prakticky identické projekty a príjemcovia ich aj preto vnímajú ako jeden (viď Tab.3). Z tohto dôvodu odráža hodnotenie sumárny stav dvoch už realizovaných a tretieho prebiehajúceho projektu.

Tab.3 Zoznam projektov SFPA financovaných z prostriedkov ODA číslo výzvy 2007 2007/01/12 2008/03/09 2009/02/02 2010/06/09 2010/07/01 2011/06/01 2011/10/13 2012/05/13 2013/ZB/01/07 2013/VP/01/08

názov projektu Vytvorenie politického fóra a zdieľanie tranzitívnych skúseností, Kazachstan Informácie o EÚ pre Srbsko - vytvorenie informačného newsletteru Národný konvent o EÚ v Bosne a Hercegovine Informácie o EÚ pre Srbsko - vytvorenie informačného newsletteru Národný konvent o EÚ na Ukrajine Národný konvent o EÚ v Moldavsku Národný konvent o EÚ v Moldavsku Národný konvent o EÚ v Čiernej Hore Národný konvent o EÚ na Ukrajine Národný konvent o EU v Čiernej Hore Národný konvent o EÚ v Moldavsku

rozpočet 116.179 95.629 112.763 125.581 216.548 107.064 99.999 98.949 99.999 90.907 96.975

IDIS Viitorul – partner projektu, je najstarším think tankom v Moldavsku a venuje sa hlavne témam ako je európska integrácia, ekonomický rozvoj a dobré spravovanie. SFPA počas návštevy Moldavska 24

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

nadviazala kontakt s týmto partnerom, ktorý je rešpektovanou a nestrannou inštitúciou. Moldavská vláda bola dostatočne otvorená pre nové výzvy preto SFPA ponúkla koncept Národného konventu, ktorý bol doposiaľ realizovaný v šiestich krajinách, niekde opakovane. Na projekte participovali ďalšie dve partnerské mimovládne organizácie: Expert Group - Centru Analitic Independent a Asociatia pentru Politica Externa din Moldova. Národný konvent je považovaný za „vlajkovú loď“ v projektoch IDISu. Z pohľadu partnerov projekt umožnil širšej verejnosti porozumieť o čom je európska integrácia a súčasne profesionalizoval výkon tej časti štátnych úradníkov, ktorí sú v procese integrácie priamo zainteresovaní.

Projekt bol realizovaný v súlade s plánom. Výstupy projektu boli jasne popísané a naplnené. Zvyšná časť projektovej logiky nebola správne štruktúrovaná. Chýbajú jasne špecifikované výsledky a ich ukazovatele ako aj predpokladaný dopad. Ako väčšinu projektov z tohto obdobia, ani tento projekt nie je možné posudzovať na základe plánovanej projektovej logiky.

Relevantnosť V zmysle stanovených priorít možno projekt považovať za relevantný. Jednou zo strategických priorít Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013 bolo budovanie demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskej spoločnosti a mieru, na čo nepriamo nadviazalo svojimi prioritami Východné partnerstvo 2010 (viď Prílohu č.5). Toto už priamo uvádza podporu integračných ambícií a budovanie administratívnych kapacít ako jednu zo svojich priorít. Identickú prioritu obsahovala aj výzva, v rámci ktorej bol projekt predložený. Aktivity projektu ponúkli využitie slovenských skúseností z predvstupového procesu do EÚ, pomoc pri príprave kapacít na rokovania s EÚ a možnosť participácie širokej odbornej aj laickej verejnosti na tomto procese.

Pri realizácii projektu bola viditeľná komplementárna spolupráca SFPA s Nadáciou Pontis, ktorá paralelne realizovala projekt financovaný z prostriedkov slovenskej rozvojovej spolupráce uvedený vyššie. Partnerská organizácia Pontisu v Moldavsku (East European Foundation) bola zapojená do aktivít oboch projektov nakoľko projekty riešili príbuznú problematiku a venovali sa európskej integrácii.

Napriek tomu, že projekt bol relevantný a jednou z aktuálnych priorít Moldavska je európska integrácia, nie je úplne jasná stratégia slovenskej rozvojovej pomoci vo vzťahu k integračným aktivitám. Európska komisia je v každej krajine s integračnými ambíciami najväčším donorom a snaží sa prerozdeľovať prostriedky na strategicky najdôležitejšie priority. Okrem toho v krajine pôsobí množstvo ďalších podstatne významnejších donorov, čo do množstva prostriedkov aj rôznych sektorových skúseností. Z tohto pohľadu sa preto javí užitočnejšie neduplikovať snahu EÚ a iných donorov, ale orientovať prostriedky slovenskej rozvojovej pomoci na tie oblasti, ktoré ostatné zdroje nepokrývajú a súčasne kde Slovensko vie poskytnúť špeciálne know-how. Pokiaľ je Národný konvent takýmto osvedčeným konceptom, bude užitočnejšie implementovať tento nástroj z EÚ zdrojov. Tým sa zabezpečí jeho kontinuita a eliminujú sa problémy so zabezpečením vhodných slovenských expertov a naviac sa rozšíri možnosť využitia expertov z iných krajín, ktoré majú v špecifických oblastiach relevantnejšie skúsenosti.

25

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

Účinnosť Všetky výstupy viedli v konečnom dôsledku k naplneniu projektového zámeru, t.j. k vytvoreniu širokej platformy, ktorá slúži na diskusiu vlády a ostatných zainteresovaných aktérov o otázkach súvisiacich s integračným procesom do EÚ. Slovensko ponúklo formát, ktorý bol prispôsobený moldavským potrebám a umožnil zapojenie širšej verejnosti do tvorby národných politík a pozícií v agende európskej integrácie prostredníctvom vytvorenia sektorových komunít. V tomto zmysle možno konštatovať, že projekt naplnil svoj cieľ. S projektom sa stotožnili aj vládni predstavitelia a predsedníctvom Národného konventu bola poverená bývalá štátna tajomníčka a súčasná ministerka Ministerstva zahraničných vecí a európskej integrácie. Výsledkom je lepšie a profesionálnejšie pochopenie problematiky a väčší záujem ľudí. Mnoho účastníkov sa zúčastňovalo konventu práve kvôli lepšiemu pochopeniu procesov a technických detailov integračného procesu. V tomto zmysle riešil Konvent v rámci zasadnutia pracovnej skupiny napr. otázku či je colná únia s Ruskom lepšia ako s EÚ.

SFPA uvádza v záverečnej správe projektu celkovo 109 vypracovaných odporúčaní, moldavský partner 172 odporúčaní, ktoré boli výstupom jednaní všetkých troch pracovných skupín. Percentuálny podiel odporúčaní, ktoré boli akceptované nevedel partner poskytnúť, ale uviedol príklady odporúčaní, ktoré boli plne akceptované. Do tejto skupiny patrili napr. nasledovné odporúčania:  príprava negociačnej stratégie vrátane výhodných podmienok liberalizácie obchodu pre každú skupinu produktov,  príprava negociácií – všetky požiadavky Moldavskej republiky počas negociácií musia byť podložené relevantnými štatistickými údajmi o konkurencii a dostupnej štátnej pomoci vo všetkých oblastiach národného hospodárstva,  zavedenie biometrických pasov, K nezrealizovaným odporúčaniam patrili napr.:  vytvorenie odboru na Ministerstve poľnohospodárstva, ktorý by zodpovedal za riadenie európskych fondov na vidiecky rozvoj,  potreba administratívno-teritoriálnej reformy, resp. podpora spolupráce medzi obcami, či  vytvorenie pólov rastu v rozvojových oblastiach. Úspešnosť konventu teda nie je možné kvantitatívne vyjadriť prostredníctvom pomeru zrealizovaných odporúčaní. Národný konvent je však považovaný za veľmi dobrý začiatok na naštartovanie širokej diskusie medzi vládou a ostatnými aktérmi. Zo začiatku nebol o konvent veľký záujem, hlavne ak jeho predmetom boli veľmi odborné/technické témy, ktoré mimovládne organizácie nezaujímali.

Podnikateľský sektor bol tiež pomerne pasívny. Niektoré z tém, napr. v oblasti liberalizácie víz, pritiahli väčšiu pozornosť o iné bol menší záujem. Snahou vlády je nechať výber tém na rozhodnutie mimovládneho sektora a motivovať ich k čo najvyššej účasti. Koncept konventu prešiel niekoľkými úpravami a v súčasnosti smeruje k vytvoreniu menej odborného a viac informačného fóra keďže o všeobecnejšie témy je väčší záujem. Aj doposiaľ na pracovných skupinách vláda informovala o veciach, ktoré sa už udiali. V súčasnosti má konvent štyri pracovné skupiny (poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj sa rozdelili na dve samostatné) a uvažuje o vytvorení ďalšej pracovnej skupiny na životné prostredie. Po akceptovaní liberalizácie víz bude pravdepodobne prvá pracovná skupina naďalej fungovať a riešiť otázky reformy súdnictva.

26

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

Vláda v súčasnosti očakáva, že mimovládny sektor bude mať dostatočné odborné kapacity na diskusiu všetkých tém, ktoré sú predmetom integračného procesu. Vzhľadom na to, že takými kapacitami nedisponuje ani štátna správa, sú tieto očakávania príliš ambiciózne. Chýbajúce kapacity by radi doplnili prostredníctvom školení pre štátnych zamestnancov aj mimovládny sektor.

V Moldavsku existuje momentálne niekoľko platforiem, ktoré majú podobnú funkciu ako konvent.

Národná rada pre participáciu (National Participation Council NPC) je diskusnou platformou vlády a mimovládneho sektora v oblasti legislatívy a disponuje aj rozhodovacími právomocami v rámci legislatívneho procesu. East European Foundation (partner Pontisu) vytvorila diskusnú platformu podobnú konventu, ktorej súčasťou sú aj zahraniční donori. Jej úlohou je príprava alternatívnych policy dokumentov, tzv. road maps, ktoré podpisujú aj donori.

Záverečná správa projektu obsahovala niekoľko odporúčaní na lepšie fungovanie konventu. Všetky odporúčania boli zrealizované. Podarilo sa zmobilizovať podnikateľský sektor, ktorý sa v súčasnosti aktívne zapája do činností pracovných skupín. Zasadania pracovných skupín, ktoré riešia všeobecnejšie otázky a otázky úzko súvisiace s poľnohospodárstvom a ďalšími regionálnymi témami sú organizované v rôznych regiónoch krajiny. Spolupráca s médiami sa posunula do aktívnejšej polohy. Namiesto organizovania tlačových konferencií po ukončení pracovných skupín, majú novinári možnosť priamo sa zúčastňovať práce v skupinách.

Hospodárnosť Aktivity projektu boli zrealizované podľa plánu a všetky plánované výstupy boli dosiahnuté tak ako boli popísané v projektovom návrhu. Boli vyškolení traja koordinátori pracovných skupín. Tri pracovné skupiny, ktoré riešili problematiku (i) vízovej liberalizácie, (ii) poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja a (iii) obchodu a konkurencieschopnosti zasadli celkom dvanásť krát. Vo väčšine prípadov sa rokovania zúčastnil aj slovenský expert, ktorý prezentoval skúsenosti z predvstupového procesu. Väčšina týchto expertov pracuje v štátnej správe a vyskytli sa žiaľ aj problémy s účasťou pracovníkov na týchto aktivitách. Miestni experti informovali o aktuálnych krokoch vlády v danej oblasti. Účelom stretnutí bolo informovať verejnosť o rozhodnutiach vlády a vysvetliť nejasnosti. Po ukončení zasadnutia bola zorganizovaná tlačová konferencia a boli prezentované odporúčania pracovných skupín. Projekt vytvoril aj web stránku konventu.

Predmetom diskusie bolo predovšetkým témy súvisiace s Východným partnerstvom a Asociačnou dohodou.

Náklady projektu boli o 8% nižšie ako sa pôvodne plánovalo. Celkové náklady na riadenie projektu dosiahli 11,5%, (plus 6,5% réžia pre slovenského partnera). 78% rozpočtu bolo podľa záverečnej správy použitých na financovanie aktivít projektu. Cestovné náklady a nákup zariadení boli v projekte prakticky zanedbateľné (4% a 1%). Z celkového rozpočtu projektu sa na Slovensko v podobe rôznych platieb vrátilo približne 85% (vo vyúčtovaní nie sú rozlíšení slovenskí moldavskí experti).

Dopad Ako vyplynulo z kontextu projektu výsledky Národného konventu by mali prispieť k pripravenosti Moldavska na integráciu do medzinárodných štruktúr/ EÚ. Posúdiť do akej miery je tento príspevok naplnený je pomerne obtiažne vzhľadom na množstvo paralelne prebiehajúcich aktivít financovaných z prostriedkov ďalších 30 donorov a hlavne zo zdrojov EÚ, ktorá je najväčším donorom rozvojovej 27

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

pomoci. Je nesporné, že projekt naštartoval dôležitý proces vzájomnej komunikácie všetkých zainteresovaných (vláda, súkromný aj mimovládny sektor) a pochopenie, že táto diskusia a spoločné úsilie je užitočná na splnenie spoločných cieľov. V súčasnosti však existuje už niekoľko podobných diskusných fór.

Prínosy projektu sa prejavili aj v budovaní kapacít u všetkých zainteresovaných aktérov. Pre pracovníkov štátnej správy boli užitočné najmä prezentované skúsenosti ich slovenských kolegov.

Súkromný a mimovládny sektor mal okrem možnosti vyjadriť sa k problematike ktorá sa ich týkala, aj možnosť oboznámiť sa s procesmi a lepšie porozumieť diskutovaným témam. Súčasne štátna správa získala spätnú väzbu od ľudí z praxe a mohla posúdiť či navrhované formulácie národných pozícií v konkrétnych otázkach vzťahu EÚ - Moldavsko odrážajú spoločenský konsenzus.

V konečnom dôsledku príspevok projektu sa prejaví aj po podpise Asociačnej dohody, kedy sa v krátkom čase očakáva schválenie bezvízového režimu pre občanov Moldavska a vytvorenie bezcolnej zóny pre obchodovanie Moldavska s krajinami EÚ.

Udržateľnosť Momentálne poskytla slovenská rozvojová pomoc prostriedky na tretie pokračovanie projektu 1, ale zatiaľ nie je jasné, či bude Národný konvent pokračovať aj po ukončení tohto projektu. V Moldavsku je v súčasnosti vytvorených niekoľko podobných diskusných fór, ktorých zameranie a zloženie sa trochu líši, väčšina z nich však funguje vďaka externej podpore rôznych donorov. IDIS Viitorul ako hlavný partner projektu otázku udržateľnosti zatiaľ neriešil.

Je pravdepodobné, že Národný konvent bude fungovať len dovtedy, kým bude externe podporený. Štátna správa rieši odborné otázky v rámci vlastných odborných skupín, ktoré sú menej početné a pružnejšie komunikujú. Konvent v súčasnej podobe poňali ako nástroj na poskytovanie informácií pre širokú verejnosť, čím nastal mierny odklon od pôvodného zámeru. Napriek tomu, že splnil svoju úlohu a naštartoval komunikáciu medzi vládou a ostatnými zainteresovanými aktérmi, pravdepodobne nebude ďalej udržateľný. Je možné, že o niekoľko rokov počas negociácií v prístupových rokovaniach nájde tento nástroj svoje opätovné uplatnenie.

1

Projekt sa začal realizovať v septembri 2013 a jeho trvanie je plánované v dĺžke 12 mesiacov

28

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

SAMRS/2011/06/01 - ZAVEDENIE SYSTÉMU ENVIRONMENTÁLNEHO VHODNÉHO NAKLADANIA S ODPADOM Z ELEKTRICKÝCH A ELEKTRONICKÝCH ZARIADENÍ Rozpočet Trvanie

Plán skutočnosť Plán skutočnosť

Partner Kontraktor

88.848 EUR ODA + 11.120 EUR spolufinancovanie SAŽP + 3.250 EUR partner 73.279 EUR ODA + 8.985 EUR spolufinancovanie SAŽP + 0 EUR partner 01.10.2011 – 31.10.2012 01.10.2011 – 31.10.2012 Ministerstvo životného prostredia, Kišiňov Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), Bratislava

Všeobecným cieľom projektu bolo ochrana životného prostredia Moldavskej republiky pred nevhodným nakladaním s odpadom v súlade s medzinárodnými a osobitne európskymi pravidlami produkcie a nakladania s odpadom. Účelom projektu bolo predstaviť a prispieť k návrhu komplexného systému environmentálne vhodného nakladania s odpadmi z elektrických a elektronických zariadení založený na európskom modeli rozšírenej zodpovednosti výrobcov ako aj na základe pravidiel vyplývajúcich z komunitárneho práva Európskej únie.

Všeobecné zhrnutie Projekt zameraný na nakladanie s odpadom z elektrických a elektronických zariadení je výsledkom spolupráce slovenských a moldavských expertov v rámci Bazilejského dohovoru2. Podobný projekt bol pripravený v rámci finančných nástrojov tohto dohovoru, ale neuspel. Slovenská strana ponúkla na riešenie problematiky svojich expertov, prepracovala projekt a podala žiadosť v rámci výzvy slovenskej rozvojovej pomoci.

Moldavsko prejavilo záujem konsolidovať svoju legislatívny a metodologický rámec v oblasti narábania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení (EEZ), ktorého objem sa najmä v poslednej dobe rapídne zvyšoval a očakáva sa jeho neustály nárast. V prvej fáze potrebovali zmapovať situáciu v krajine a súčasne zapracovať do pripravovaného zákona o odpadoch aktuálne nariadenia EÚ tak, aby bol zákon čo najviac v súlade s platnou EÚ legislatívou.

Relevantnosť Priority, ktoré boli stanovené v stratégii na rok 2011 pre Moldavsko zapadali do širšieho rámca Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013, konkrétne do priority Rozvoj infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na trvalo udržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia. Priority pre Moldavsko boli na rok 2011 stanovené pre dve konkrétne oblasti:  oblasť vodného hospodárstva s dôrazom na protipovodňovú ochranu a rehabilitáciu zdrojov pitnej vody a rozvodov pitnej vody a 2

Bazilejský dohovor je medzinárodný dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní. Dohovor bol podpísaný 22. marca 1989 v Bazileji, Slovenská republika zabezpečuje tzv. Ohniskový bod pre Bazilejský dohovor pre centrálnu a východnú Európu a využíva túto možnosť na organizovanie početných medzinárodných podujatí a aktivít

29

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku



sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie.

Vo výzve na projekty sa však úplne nekonzistentne objavili priority, ktoré boli stanovené širšie ako priority Strednodobej stratégie a boli nastavené úplne inak ako strategické priority pre Moldavsko na rok 2011. Okrem iného, výzva obsahovala aj širokú prioritu - Politika a administratívny manažment verejného sektora, približovanie k EÚ: preberanie noriem EÚ, koordinácia a plánovanie prijímania reforiem, budovanie inštitúcií na upevnenie kapacít a základných systémov riadenia verejného sektora, podpora fiškálnej politiky a manažment verejných výdavkov, do ktorej svojim obsahom projekt zapadal.

Strategické priority v oblasti odpadového hospodárstva v Moldavsku identifikovali ako prioritnú oblasť skládky komunálneho odpadu. Aj keď elektrický a elektronický odpad súvisí so skládkami, vzhľadom na situáciu v krajine je nakladanie s tuhým komunálnym odpadom urgentnejšou prioritou.

Projekt sa sústredil na okrajový a v podstate najmenej problematický okruh tém v rámci širokej problematiky narábania s odpadmi. Môžeme ho považovať za užitočný, ale z pohľadu relevantnosti nerieši kľúčové priority. V prvom rade kvôli nesúladu v stanovených prioritách na slovenskej strane, ale aj z hľadiska aktuálnych potrieb životného prostredia v Moldavsku. Tu sú v prípade odpadov prioritne riešené otázky zberu a skládok tuhého komunálneho odpadu podľa EÚ noriem.

Z pohľadu relevantnosti ostáva otázne, či sú projekty zamerané na aproximáciu legislatívy tou najlepšou formou rozvojovej pomoci. Proces aproximácie legislatívy je povinnou súčasťou predvstupovej pomoci, ktorú EÚ rieši pomerne komplexne, s väčšími finančnými zdrojmi, vzhľadom na svoju pozíciu aj s väčšou šancou na prijatie zákonov v parlamente a širokou ponukou skúseností a systémov, ktorými sa môžu inšpirovať z 28 členských krajín.

Zdôvodnenie projektu v projektovej žiadosti je značne skreslené. Konštatovanie, že „...v neposlednej rade aj v Moldavsku prudko narastá množstvo odpadu z elektrických a elektronických zariadení. Napr. v rámci rôznych humanitárnych pomoci prišlo do krajiny veľké množstvo výpočtovej techniky alebo spotrebnej elektroniky, ktorá mala už len krátku životnosť a stala sa relatívne rýchlo odpadom, ktorý sa hromadí neriadeným spôsobom....“ je zavádzajúce (ďalšie detaily sú uvedené v Prílohe č. 6). Účinnosť Vzhľadom na fakt, že projekt nezadefinoval správne svoj cieľ, nie je možné posúdiť jeho dosiahnutie.

Intervenčná logika projektu neuvádza aká konkrétna zmena má nastať po ukončení projektu. Návrh komplexného systému environmentálne vhodného nakladania s odpadmi z elektrických a elektronických zariadení nie je cieľom, je len výstupom projektu. Navrhnutý systém musí byť zrealizovaný a plne funkčný, aby mohol s ďalšími systémami na iné typy odpadov v dlhodobom horizonte prispieť k ochrane životného prostredia pred následkami nevhodného nakladania s odpadom v Moldavsku.

Matica logického rámca uvádza v ukazovateľoch výsledku technickú správu, preloženú legislatívu, databázu a zoznam zariadení, čo sú výstupy. Naviac, súčasťou vypracovanej správy je návrh databázy, nie databáza samotná. Z kontextu projektu vyplýva, že očakávaným výsledkom je fungujúci systém nakladania s elektroodpadom. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o odpadoch bude ešte len 30

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

predmetom schvaľovania v parlamente, cieľ zatiaľ nebol dosiahnutý, aj keď je pravdepodobné, že právny rámec bude v navrhnutej podobe schválený. Napriek tomu, je veľmi ťažko predpokladať kedy bude systém uvedený do praxe, nakoľko prioritne sa budú riešiť investície do skládok tuhého komunálneho odpadu.

Moldavský partner projektu potvrdil, že Moldavsko nemá primárnych výrobcov EEZ, celý objem zariadení dochádza zo zahraničia. Tento objem sa dominantne sústreďuje v Kišiňove nakoľko je výrazný rozdiel v sociálnom vybavení a životnom štandarde ľudí v meste (a iných mestách Moldavska) a na vidieku. Colné a obchodné kontroly v tejto oblasti nie sú dokonalé a značná časť tovarov (EEZ) sa dováža do Moldavska bez obchodnej a colnej kontroly a v súčasnosti nemajú prehľad o kvantite a ani o kvalite týchto tovarov. Prúd týchto tovarov je z najmä z Rumunska ale aj z Ukrajiny a Ruska. Kontrole a evidencie dovozu EEZ podliehajú najmä renomované značky EEZ a tiež aj nákupy pre štátne orgány, veľké firmy a spoločnosti. Tento objem nákupov je pravdepodobne v porovnaní s alternatívnou lacnejšou ponukou marginálny.

V apríli 2013 bola vládou schválená Stratégia odpadového hospodárstva Moldavskej republiky na obdobie rokov 2013-2027. Prípravu, komunikáciu a koordináciu tejto stratégie zabezpečil odbor EPPO v rámci projektu Európskej komisie (Waste Governance – ENPI EAST). Súčasťou stratégie je Akčný plán, v ktorom sú stanovené úlohy, riešitelia, zodpovednosť finančné nároky a termíny. Priority v tejto oblasti sú zhrnuté v Prílohe č. 6.

Hospodárnosť Výstupy projektu boli zrealizované podľa plánu. Prvou aktivitou projektu bola analýza legislatívnych predpisov týkajúca sa nakladania s elektroodpadom. Už pripravený návrh zákona o odpadoch bol na základe tejto analýzy upravený tak aby plne zodpovedal EÚ normám. V rámci analýzy bolo riešené aj vytvorenie databázy povinných osôb (výrobcovia, dovozcovia, distribútori), ako však bolo zistené Moldavsko nemá vlastných výrobcov ani žiadne spracovateľské zariadenia elektrických a elektronických zariadení. Šiesti moldavskí experti absolvovali na Slovensku dvojdňový pobyt, počas ktorého boli oboznámení so slovenskou legislatívou v odpadovom hospodárstve a navštívili niekoľko spracovateľských zariadení.

Projektový tím následne vypracoval návrh komplexného systému nakladania s elektroodpadom, ktorý obsahoval dve alternatívy: systém založený na rozšírenej zodpovednosti výrobcu, čo bol pôvodný zámer projektu a alternatívny systém založený na centralizovanom prístupe, riadenom štátom. Oba systémy sú realizovateľné ako vykonávacie normy a predpisy po schválení predloženého návrhu zákona o odpadoch. S výrobou EEZ, ktorej súčasťou by bol zavedený princíp zodpovednosti výrobcu za recykláciu, resp. environmentálne prijateľnú likvidáciu odpadu sa v Moldavsku zatiaľ nepočíta.

Z tohto dôvodu sa dá očakávať užšia previazanosť na inštitúcie v Rumunsku, najmä na výrobné, dodávateľské alebo distribučné podniky zaoberajúce sa EEZ. Projekt na slovenskej strane riadila vedúca odboru Regionálneho centra Bazilejského dohovoru pri SAŽP. Partnerom v Moldavsku bol útvaru EPPO (Environmental Pollution Prevention Office), čo je špecifický odbor ministerstva pre problematiku znečistenia životného prostredia vo veľmi širokom 31

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

ponímaní, ktoré funguje od roku 2010. Pracovisko je plne profesionálne s dokonalým prehľadom. Jeho záber je pomerne široký týkajúci sa odpadov a znečistenia ako aj narábania s chemickými látkami.

V porovnaní s ostatnými projektmi, mal kontraktor pomerne vysoké náklady na riadenie, ktoré tvorili 15% celkového rozpočtu, a takmer pätinu nákladov (18%) tvorilo cestovné. Celkové náklady na aktivity projektu predstavovali 60%. Ako vo väčšine projektov tohto typu neboli úplne naplnené princípy tzv. de-couplingu (teda oddelenia poskytovania finančnej podpory od nákupu služieb z donorskej krajiny), t.j. podiel prostriedkov projektu, ktorý fyzicky zostal v krajine príjemcu bol vo výške 18%. SAŽP poskytlo v projekte celkovú kapacitu 460 osobo-dní, čo predstavuje asi 2 roky jedného pracovníka. Mzdy expertov boli hradené z projektových zdrojov, ale príjem expertov bol refundovaný vo výške ich štandardného platu. Ostatné zdroje využila SAŽP na vykrytie časti nákladov na vlastnú prevádzku.

V súčasnosti projektový tím pokračuje v rámci nového projektu na príprave vykonávacích predpisov.

Dopad Ako je uvedené v popise projektu, očakávaným konečným prínosom projektu je ochrana životného prostredia pred nevhodným nakladaním s odpadom z EEZ. Riešenie odpadov je z veľkej časti predmetom veľkých investičných projektov regionálneho rozvoja. Všetkých šesť moldavských regiónov pripravuje vlastné veľké investičné projekty, ktoré schvaľujú regionálne rady fungujúce na princípe partnerstva. Z projektov sa vyberajú tie najlepšie do trojročného plánu na národnej úrovni.

Vybrané projekty sa potom financujú v prostriedkov štátneho rozpočtu (každý rok je vyčlenené 1% HDP) a zo zdrojov rozvojovej pomoci. Všetky prostriedky v súčasnom pláne sú sústredené v tejto oblasti na riešenie zberu a skládok tuhého komunálneho odpadu a odpadových vôd (kanalizácie a čističky vôd).

Udržateľnosť Z pohľadu udržateľnosti je pravdepodobné, že keď bude v horizonte niekoľkých rokov fungovať systém nakladania s elektroodpadmi, bude aj udržateľný. Nateraz nie je možné odhadnúť ako dlho a ako sa bude meniť situácia v krajine. Ak bude Moldavsko naďalej pro-európsky orientované, rozvojová pomoc EÚ a ďalších významných donorov bude významným zdrojom financovania environmentálnych projektov. Podmienkou na vstup je aj splnenie mnohých podmienok v oblasti životného prostredia. Fungujúce systémy zberu a spracovania odpadov patria k základným požiadavkám, ktoré musia členské krajiny plniť. Z toho vyplýva aj predpoklad udržateľnosti projektu.

32

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

ZÁVERY A ODPORÚČANIA Tri hodnotené projekty technickej asistencie v Moldavsku sa medzi sebou výrazne líšili vo viacerých črtách a preto je ťažké na ich základe robiť akékoľvek zovšeobecnenia.

Určité spoločné črty je možné vidieť medzi dvoma projektami realizovanými v spolupráci s moldavskými mimovládnymi organizáciami – projektom Slovensko a európska budúcnosť Moldavska - Budovanie kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre európsku budúcnosť Moldavska (SAMRS/2010/06/04) a SAMRS/2010/07/01 – Národný konvent o EÚ v Moldavsku.

Dôležitou paralelou je zapojenie silných kontraktorov na slovenskej strane a partnerov na moldavskej strane. Na Slovensku ide o organizácie, ktoré majú rozsiahlu prax s implementáciou projektov oficiálnej rozvojov pomoci. Súvisí s tým vysoká miera odbornosti pri plánovaní viditeľná v projektoch, schopnosť využívať v projektoch kvalitných slovenských odborníkov a previazať realizované projekty s inými aktivitami. Obe moldavské partnerské organizácie sú silné a skúsené a realizujú súvisiace intervencie aj s podporou iných donorov.

Oba projekty mali silné participatívne črty z hľadiska zapojenia širokého spektra moldavských aktérov do realizácie projektu. Hoc nie sú indikácie, že by samotný proces prípravy projektov bol výrazne participatívny, najmä v projekte s NPC došlo pri realizácii k modifikáciám, ktoré zohľadňovali preferencie širšej skupiny partnerov. Technická asistencia poskytnutá v rámci troch hodnotených projektov slovenskej rozvojovej pomoci v Moldavsku vo všeobecnosti dosiahla vytýčené ciele Hodnotenie projektov je komplikované chybami v spracovaní logických rámcov. Samotný použitý formát logického rámca obsahuje logické chyby a sťažuje jasné definovanie reťaze od aktivít a výstupov cez výsledky k dopadom. Merateľné ukazovatele preto nevypovedajú dobre o skutočných výsledkoch projektov a ich prínosoch pre cieľovú krajinu.

Z hľadiska relevantnosti voči moldavským rozvojovým stratégiám môžeme tri zo štyroch projektov považovať za vysoko relevantné, výnimku tvoril projekt zameraný na nakladanie s elektronickým odpadom, ktorý sa v oblasti životného prostredia venoval jednému z menej pálčivých problémov Moldavska v danom čase.

Opäť tri zo štyroch projektov boli vysoko relevantné voči prioritám slovenskej rozvojovej pomoci zadefinovaným v strednodobej stratégii i ročných Národných programoch. Projekt zameraný na elektrické a elektronické odpady zodpovedal prioritám výzvy, tie však nie úplne zodpovedali strategickým prioritám ODA pre Moldavsko na daný rok. Ochrane životného prostredia sa venoval iba hodnotený projekt SAŽP a naň nadväzujúci projekt rovnakých partnerov na slovenskej aj moldavskej strane.

Z hľadiska komplementarity s aktivitami iných donorov v Moldavsku vznikajú otázky u niektorých hodnotených projektov. Projekt v oblasti aproximácie legislatívy EÚ išiel do oblasti kde má samotná EÚ k dispozícii silné nástroje i mechanizmy financovania. U projektu artézskych studní ide o oblasť, 33

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

kde pôsobí veľa donorov, avšak potreby sú tak rozsiahle, že slovenské prostriedky išli na intervenciu, ktorú by pravdepodobne v danej chvíli iný donor nezafinancoval. Ďalšie dva projekty, kde bolo aj zapojenie slovenských expertov, boli v oblastiach, kde má Slovensko určitú komparatívnu výhodu a preto ich možno považovať za komplementárne s aktivitami iných donorských krajín.

Z hľadiska komplementarity s inými projektmi slovenskej ODA v Moldavsku nie je problém u dvoch projektov kde boli partnermi mimovládne organizácie. Intervencia v oblasti vody je však izolovaná – jedná sa o jedinú intervenciu do vidieckej infraštruktúry a je zjavné, že išlo o reaktívny a nie strategicky zvolený projekt. To samozrejme neznižuje jeho prínos pre danú lokalitu. Projekty boli vo všeobecnosti účinné a naplnili plánované ciele. Výnimkou je projekt v oblasti nakladania s odpadmi, kde bol problém so zadefinovaním cieľov.

Na základe hore uvedených zistení môžeme konštatovať, že všetky hodnotené projekty boli v podstatných rysoch zrealizované v súlade s plánom a všetky ich aktivity a výstupy zodpovedali popisom v projektovej dokumentácii. Projekty poskytovali odbornú pomoc, ktorá v troch projektoch súvisela s integráciou do EÚ.

Posudzovanie rozvojovej pomoci sa v posledných rokoch sústredilo na tzv. de-coupling, t.j. na podiel prostriedkov projektu, ktorý fyzicky zostane v krajine príjemcu. Z tohto pohľadu sme posudzovali aj projekty, ktoré sú predmetom hodnotenia. Je prirodzené, že u projektov odbornej pomoci je tento podiel nižší ako pri investičných projektoch, napriek tomu považujeme hodnotu 18% za veľmi nízku.

Aj preto považujeme projekty súvisiace s budovaním inštitúcií a aproximáciou práva za priestor, ktorý je vhodnejší pre predvstupové fondy než pre ODA. Otázku zainteresovania príjemcu - „ownership“ projektu často odzrkadľuje jeho ochota spolupodieľať sa na financovaní. Takto realizované projekty sú perspektívnejšie z pohľadu udržateľnosti. Pre porovnanie uvádzame všetky spomínané parametre projektov v tabuľke: Tab.3 – Analýza nákladov hodnotených projektov číslo projektu

Celkový rozpočet (EUR)

Nákla Podiel na Réžia Ko-financo dy na nákladoch na vanie riade riadenie nie SR MD SR MD SR MD 2009/07/06 138.854 3,7 35 65 0,8 1,7 2010/06/04 104.568 24 100 0 3,5 2 7,6 7 2010/07/01 104.450 11,5 100 0 6,5 1,6 4 2011/06/01 82.264 15 100 0 0,2 1,8 11 (2009/07/06 – ADRA, 2010/06/04 – Pontis, 2010/07/01 – SFPA, 2011/06/01 – SAŽP)

Decoup ling

Akti vity

Ces tov né

Vyb ave 3 nie

95 32 15 18

91 50,5 78 60

3 18 3 18

2 1 5

Všetky finančné údaje sú uvedené ako percento z celkového konečného rozpočtu príslušného projektu Zdroj: hodnotiaci tím

Z hľadiska dopadov je ťažké identifikovať ich u projektov takéhoto rozsahu jednoznačne, najmä keďže smerujú poväčšine do oblastí, kde sú aj iné rozsiahle donorské intervencie. Pozitívne dopady na budovanie kapacít v oblasti komunikácie občianskej spoločnosti s vládou sme identifikovali v projekte zameranom na podporu Národnej rady pre participáciu a v oblasti komunikácie zapojených 3

pozostávalo z nákupu počítačov, tlačiarní a príslučného softvéru 34

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

stakeholderov aj u Národného konventu. Oba projekty mali, resp. budú mať sprostredkovane pravdepodobné širšie spoločenské dopady vzhľadom na vplyv na legislatívu. Podobne, projekt zameraný na nakladanie s odpadmi môže mať pozitívny vplyv po sfunkčnení celého rámca. U projektu s vodou bol viditeľný dopad na lokálnu komunitu.

Udržateľnosť benefitov u dvoch projektov realizovaných s MVO vychádza z posilnenia kapacít zapojených organizácií. Vzhľadom na politický charakter oboch projektov je veľkou hrozbou pre udržateľnosť možná zmena vo vláde po voľbách budúci rok, ktorá by viedla k zásadným zmenám v smerovaní krajiny. U Národnej rady pre participáciu ani u Národného konventu nie je istota, že dokážu fungovať ďalej bez donorských peňazí.

Zo zistení hodnotenia vyplýva, že priority slovenskej rozvojovej pomoci nie sú vždy konzistentné a sú koncipované príliš široko. Projekty sa tak často prekrývajú s rozvojovou pomocou, ktorú poskytuje v krajine EÚ alebo iní donori disponujúci s podstatne väčšími finančnými prostriedkami, väčšími skúsenosťami a logicky zostavenými programami.

Aby boli obmedzené finančné zdroje slovenskej ODA využité čo najúčinnejšie a najhospodárnejšie, je potrebné stanoviť jasné priority. Výborným nástrojom je existujúce mapovanie priorít a komparatívnych výhod ostatných bilaterálnych aj multilaterálnych donorov. Dajú sa v ňom vidieť oblasti, kde je pretlak donorov i tie, ktoré patria k moldavským rozvojovým prioritám ale donori tam absentujú.

Slovenské priority by sa nemali duplikovať s prioritami ostatných donorov, vrátane EÚ, a súčasne by mali ťažiť zo slovenských komparatívnych výhod - ponúkať dobré skúsenosti, systémy či procesy, ktoré sa osvedčili na Slovensku a je možné preniesť ich do moldavskej reality.

Pri podpore (alebo priamej realizácii) užšie zacielených projektov prichádza k synergickému efektu – predstavitelia ODA získajú lepší prehľad v konkrétnych sektoroch, čo pomôže kvalite programovania i hodnoteniu projektov. Pokiaľ sa v určitom sub-sektore podarí dosiahnuť kritickú masu projektov, je pravdepodobné, že Slovensko bude s danou témou identifikované a so svojou pomocou viditeľnejšie.

Moldavská strana pripravuje každoročne výročnú správu o rozvojovej pomoci, kde uvádza, ktoré sektory získali podporu a kde naopak táto podpora chýba – je vhodné ju použiť ako podklad pre plánovanie. Ostáva zvážiť, aké know-how, resp. ktoré špecifické skúsenosti, zručnosti či znalosti vie Slovensko ponúknuť. Ponuka negatívnych skúseností je užitočná pre poučenie sa na chybách iných, ale krajiny v ktorých intervenujeme majú záujem preberať a zavádzať osvedčené a dobre fungujúce systémy. Okrem ponuky, ktorá bude dopĺňať pomoc poskytovanú ostatnými donormi chýba aj synergický efekt slovenských ODA projektov.

Okrem sektorových skúseností vo všeobecnosti, stojí za zváženie aj ponuka slovenských odborníkov, ktorí sú úzko špecializovaní v určitej oblasti. Pre ich využitie je ale potrebné posudzovať kvalitu ponúkaných odborníkov na úrovni projektov pretože skutočná expertíza v niektorých témach v našich podmienkach existuje skôr na úrovni jednotlivcov, ako inštitúcií.

35

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

V tabuľke 4 sú sumárne za jednotlivé sektory zhrnuté priority moldavskej strany ako aj potenciálne know-how resp. „best practice“, ktorú by slovenská strana vedela ponúknuť.

Tab.4 – Porovnanie požiadaviek Moldavska s dostupnou slovenskou expertízou Priority rozvojovej pomoci MD Požadované na strane MD Expertíza na SK strane Poznámky Reforma verejnej správy Ľudské práva/ polícia Bude súčasťou predvstupovej pomoci EK, majú CSDP program (EU/NATO) Migrácia Skôr vytvorenie podmienok na návrat veľkej časti obyvateľstva, ktorí žijú v zahraničí Korupcia Nástroje, zákon o slobodnom prístupe k informáciám, zverejňovanie zmlúv Transparentnosť Prijímanie zákonov, Už čiastočne zrealizované pripomienkové konanie Vzdelávanie Reforma školstva, odborné Skúsenosti s decentralizáciou Ako celok to na Slovensku nefunguje, ale môže vzdelávanie, decentralizácia financovania existovať expert na niektoré špecifické veci, financovania, IT vzdelávanie napr. decentralizácia financovania, na VET je učiteľov projekt Európskej komisie Zabezpečenie kvality vzdelávania Integrácia detí zo špeciálnych škôl Ako žiadať o EÚ projekty pre SAAIC študentov VŠ, Erasmus...

Poľnohospodárstvo Vzdelávanie pre malých Priestor na vysvetlenie načo Majú projekt EK a bude to súčasťou farmárov o dôsledkoch by mali byť pripravení, vieme predvstupovej pomoci EK, aktuálne v prípade spoločného trhu urobiť opatrenia aby neboli podpisu zmluvy o voľnom obchode, aby vedeli zlikvidované niektoré tradičné ako sa dostať na európske trhy, čo musia spĺňať, komodity? aké podmienky Spracovanie poľnohospodárskej Komerčná aktivita produkcie s vyššou pridanou hodnotou Nedostatok vody Zalesňovanie Sociálne veci Poskytovanie služieb MVO, Sú dostupné určité kapacity Majú zákon ale nevedia ako urobiť outsourcing posilnenie kapacít poskytovateľov Deinštitucionalizácia detských Sú dostupné určité kapacity Ako celok to na SK nefunguje, ale môže domovov existovať expert na niektoré špecifické veci Tretí sektor Financovanie MVO 2% dane Životné prostredie Skládky tuhého odpadu Vieme vypracovať vzorovú Je to súčasťou stratégie regionálneho rozvoja projektovú dokumentáciu v Moldavsku, investične náročné projekty (viď podľa EU noriem, ale nie Regionálny rozvoj) finančne podporiť výstavbu Regionálny rozvoj Veľa donorov, majú vypracované Regionálne stratégie, vláda kofinancuje aktivity Stratégie regionálneho rozvoja 1% HDP, pripravuje sa na 36

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

tri roky, obsahuje (veľké investičné) projekty vrátane kompletnej dokumentácie, donori si vyberajú, čo z toho budú kofinancovať.

GIZ financuje TP pre miestnu samosprávu USAID spolufinancuje program podpory miestnej správy, CzechAid ČOV, Poľsko vytvorilo v jednom regióne Info centrum pre miestnu samosprávu http://www.centruinfo.org/en/ Zdroj: Správa o rozvojovej pomoci 2012, rozhovory v Moldavsku, vlastné analýzy

Keďže hodnotené projekty sú už ukončené uvádzame k projektom, kde to je vhodné, nasledovné ponaučenia (lessons learned): 2009/07/06 - Pitná voda pre obec Dezghinja  bude otázkou budúcej stratégie, či sa rozhodne podporovať tento typ projektov. Vzhľadom na to, že potenciálnych príjemcov by mohlo byť veľa, je nutné zadefinovať kritériá, ktoré budú určujúce v prípade ďalšej poskytovanej pomoci.

2010/06/04 – Slovensko a európska budúcnosť Moldavska  Pri vzdelávacích aktivitách pre MVO je potrebné zohľadniť mieru sofistikácie a skúsenosti cieľovej skupiny a tréningové a školiace aktivity iných donorov aktívnych v Moldavsku.

Záujem cieľovej skupiny je najmä o konkrétne odborné témy a nie o prierezové témy z hľadiska riadenia organizácií. Študijné cesty boli hodnotené ako užitočný nástroj aj vzhľadom na to, že umožňovali individualizovaný tematický program podľa záujmov účastníkov. Medzi respondentmi zároveň bola zhoda v názore, ktorý sme nemohli verifikovať, že záujem o vzdelávanie by bol oveľa vyšší u menších organizácií mimo hlavného mesta.  Dobrá znalosť prostredia respektíve dostatočná kapacita na jeho preskúmanie v procese prípravy projektu zvyšuje jeho pravdepodobnú účinnosť i očakávaný dopad. V tomto zmysle môže byť reťazenie projektov osvedčených partnerov prínosom.

2010/07/01 – Národný konvent o EÚ v Moldavsku  Ak sa koncept konventu osvedčil ako úspešný, udržateľný a užitočný nástroj v krajinách kde sa doposiaľ realizoval malo by MZVaEZ zvážiť, či tento projekt nebude priamo zastrešovať a ponúkať ho ako špeciálne slovenské know-how. Takýto prístup by si vyžadoval nájsť formu a možnosti takejto spolupráce, ktorá by bola v súlade s aktuálnou legislatívou. Takto ponúkaný projekt by nebol predkladaný do výzvy, ale mal by fungovať na podobnom princípe ako CETIR - Centre for experience transfer in integration and reforms. Predpokladáme, že táto takáto forma spolupráce by umožnila lepšie zabezpečiť aj účasť relevantných expertov z ministerstiev na aktivitách projektu, aby dokázal ponúknuť tie najlepšie odborné kapacity zo Slovenska.  Ak je hore uvedený koncept považovaný za nerealizovateľný, odporúčame RC SFPA zvážiť realizáciu projektu z EÚ fondov v prípadnej spolupráci s ďalšími mimovládnymi

37

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku



organizáciami z krajín V4. Takto postavený projekt dokáže obsiahnuť viac oblastí a prinesie skúsenosti z viacerých krajín.

Odporúčame zvážiť, či je financovanie rovnakého projektu v tej istej krajine optimálnym využitím zdrojov. Ak je projekt prostriedkom na odovzdanie know-how, mal by príjemca po ukončení projektu nájsť zdroje na jeho ďalšie financovanie.

2011/06/01 - Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení  Všetky výzvy na projekty rozvojovej pomoci by mali byť v plnom súlade s prioritami stanovenými pre jednotlivé krajiny a s ďalšími strategickými materiálmi na vyššej úrovni.  Každý projekt, ktorý je financovaný z prostriedkov ODA musí mať jasne stanovený cieľ, t.j. musí stanoviť akú zmenu prinesie realizácia jeho aktivít. Výstup – napr. vo forme návrhu, nemôže byť dostatočným dôvodom na financovanie projektu ak nie je jasné kedy a akým spôsobom by sa návrh mal realizovať a aké prínosy sa vďaka tomu očakávajú.

Na úrovni programu je možné formulovať nasledovné odporúčania:  Slovenská republika by mala využiť existujúce sieťovanie donorov a partnerstvo s moldavskou vládou pre lepšie definovanie vlastných programových priorít. Miera koordinácie donorov, ktorá funguje v Moldavsku vrátane analytických a koordinačných postupov je potenciálne inšpiráciou pre fungovanie slovenskej rozvojovej pomoci aj v iných krajinách.  Slovensko by malo špecifikovať čím užšie programové priority zohľadňujúce rozvojové potreby Moldavska, aktivity a plány ostatných donorov a komparatívne výhody a kapacity Slovenska.  Pre niektoré opakované a osvedčené intervencie realizované konkrétnymi kontraktormi je možné zvážiť iný model realizácie ako prostredníctvom výziev.  Pre efektívne napĺňanie programových priorít je vhodné aplikovať best practice v postupoch cyklu projektového riadenia. Pokiaľ by na strategickej úrovni boli jasne definované ciele na úrovní dopadov spolu s ukazovateľmi, je možné ich odraziť vo vyhlásených výzvach. Pre projekty je potrebné prehodnotiť používanú logickú rámcovú maticu a skvalitniť jej využitie, čo neskôr umožní rigorózne hodnotenie projektov a ich príspevku k napĺňaniu strategických cieľov ODA.  Pre zvýšenie hospodárnosti by bolo vhodné zadefinovať limity pre náklady na riadenie projektu, metódy pre hodnotenie primeranosti štandardných druhov výdavkov (napr. cestovné, tvorba web stránok a pod.). Takisto je možné zvážiť zadefinovanie maximálnych jednotkových nákladov na základe predošlých projektových skúseností.  Je vhodné vyjasniť filozoficky v akom rozsahu je prijateľné, že sa prostriedky na rozvojovú pomoc vracajú v podobe rôznych odmien za prácu a platieb za služby, ako aj režijných nákladov na Slovensko.

38

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

39

Hodnotenie ťtyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

PRÍLOHA Č.1 - ZOZNAM STRETNUTÍ Meno Zuzana Letková

Andrea Cox Lucia Lacková

Peter Tomášek

Marcel Kaba Peter Hulényi

Ľubomír Rybár

Alexander Duleba Jitka Ivančíková Dana Lapešová

Corneliu Ciurea

Timur Onica, Andrei Brighidin Daniela Morari

Tatiana Tugui

Inštitúcia Slovak-UNDP Trust Fund UNDP Europe and the CIS, Bratislava Regional Centre Grosslingova 35 Bratislava Nadácia Pontis Zelinárska 2 Bratislava Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky Drotárska cesta 46 Bratislava Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky Drotárska cesta 46 Bratislava ADRA Cablkova 3 Bratislava Ministerstvo zahraničných vecí SR Odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci Hlboká cesta 2 Bratislava Ministerstvo zahraničných vecí SR Odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci Hlboká cesta 2 Bratislava RC SFPA Staromestská 6/D Bratislava RC SFPA Staromestská 6/D Bratislava Slovenská agentúra životného prostredia Hanulova 5/D Bratislava IDIS „Viitorul“ Iacob Hincu 10/1 Kišiňov East Europe Foundation 31 august 1989 č. 98 Kišiňov Ministerstvo zahraničných vecí a európskej integrácie 31 august 1989 č. 80 Kišiňov Ministerstvo životného prostredia Cosmonautilor 9 Kišiňov

Dátum 18.10.2013

21.10.2013

21.10.2013

21.10.2013

22.10.2013

23.10.2013

23.10.2013

23.10.2013

23.10.2013

25.10.2013

25.11.2013

25.11.2013, 26.11.2013 25.11.2013

25.11.2013

40

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

Inštitúcia

Meno Tatiana Echim Róbert Kirnág veľvyslanec Ján Varga honorárny konzul Victoria Bucataru

Alexei Buzu

Arcadie Barbarosie

Ioana Bobina

Irina Meister

Stepan Ivanovici Starosta Andrei Ghirleanu

Antonita Fonari Podpredsedníčka NPC Ion Gumene

Olga Stoler

Svetlana Rogov

Oxana Draguta

Vanu Jereghy, Ion Schidu

Dátum

Ministerstvo životného prostredia Cosmonautilor 9 Kišiňov Veľvyslanectvo SR v Moldavskej republike A. Sciusev Kišiňov Honorárny konzulát Moldavskej republiky Tr. SNP 39 Košice Foreign Policy Association Str. Sciusev 64 Kišiňov Centrul "Parteneriat pentru Dezvoltare" str. Armeneasca Kišiňov Institute for Public Policy 16/1, Puşkin str.

Kišiňov Moldova Ecological Movement str. S. Lazo, 13 Kišiňov Soros Moldova 32 Bulgara str.

Kišiňov Obec Dezghinja

25.11.2013

Adra Moldova st.Ialoveni 1/1 Kišiňov Tineri Liberi Kišiňov State Chancellery of the Republic of Moldova Odbor koordinácie politík a strategického plánovania Piata Marii Adunari Nationale 1 Kišiňov State Chancellery of the Republic of Moldova Odbor koordinácie politík a strategického plánovania Piata Marii Adunari Nationale 1 Kišiňov Ministerstvo regionálneho rozvoja a výstavby Cosmonautilor 9 Kišiňov Ministerstvo školstva Piata Marii Adunari Nationale 1 Kišiňov IDOM 95A, Mitropolit Dosoftei Kišiňov

27.11.2013

Serghiu Ostaf* Predseda NPC *emailový kontakt, ** telefonické interview

25.11.2013

25.11.2013

25.11.2013

25.11.2013

26.11.2013

26.11.2013

26.11.2013

27.11.2013

27.11.2013 27.11.2013

27.11.2013

27.11.2013

28.11.2013

28.11.2013

30.11.2013

41

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

PRÍLOHA Č.2 - ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY                          

Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2009 Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2010 Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2011 Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky 2009 - 2013 Projektové dokumenty, zmluvy, rozpočty, priebežné správy, logické rámcové matice Development Cooperation, 2012 Annual Report on external assistance provided to the Republic of Moldova Activity Program of the Government of the Republic of Moldova „European Integration: Freedom, Democracy, Welfare”2009-2013 Process of elaboration of Strategy for Civil Society Development 2012 – 2015, National NGO council Moldova Net official development assistance from DAC and other donors in 2012 , OECD, April 2013 External assistance Coordination Mechnism in Moldova, National Coordinating Unit, State Chancellery, 2010 Rethink Moldova, Priorities for Medium Term Development, Government of Moldova, 2010 The Strategy of Social and Economic Development of Gagauzia, 2009 UN Moldova MDG Update 2012 Draft Vision of the Operational Strategy of National Participation Council External Assistance to the Republic of Moldova, Donors Coordination Meeting, 2012 Moldova Joint Assistance Strategy: status and next steps Moldova Lead Donors as of 30 June 2011 Moldova Partnership Principles Implementation Plan, presentation to Regular Donor Meeting Monitoring the Paris Declaration, State Chancellery, 2011 Comprehensive Institution Building Programme 2011 – 13 for the Republic of Moldova Moldova 2020, National Development Strategy: 7 solutions for economic growth and poverty reduction, State Chancellery, Law on approval of the National Development Strategy for 2008–2011, 2007 Swiss Cooperation Strategy 2010-2013 Special Program Republic of Moldova, Swiss Agency for Development and Cooperation, 2010 Study on Social Protection and Social Inclusion in Moldova, IDIS, 2009 Education 2020, Sector Development strategy 2014-20, Ministry of Education 2013 Single Program Document for the years 2013-2015

42

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

Webové stránky: www.sfpa.sk www.nadaciapontis.sk http://erawatch.jrc.ec.europa.eu/erawatch/opencms/information/country_pages/md/highlights/highlight _0006 http://www.onu.mfa.md/img/docs/rethink-moldova-2010-2013-en.pdf http://ncu.moldova.md/lib.php?l=en&idc=446&t=/ONLINE-LIBRARY/Leaflets& http://www.gov.md/public/files/Moldova_2020_ENG.pdf http://www.adra.md/ http://www.gov.md/doc.php?l=en&id=4475&idc=427 http://www.gov.md/libview.php?l=en&id=4957&idc=447 http://ncu.moldova.md/lib.php?l=en&idc=648&t=/EFFECTIVE-COOPERATION/OfficialDevelopment-Assistance-in-2012&#idc=317& http://ncu.moldova.md/pageview.php?l=en&idc=471&t=/Rapoarte/Reports/#idc=317& http://ncu.moldova.md/public/files/oct_2013/2009-2013_sectoare_En.pdf http://gov.md/doc.php?l=en&idc=447&id=3651 http://www.swedenabroad.com/SelectImageX/222410/Strategy-for-Development-Cooperation-withthe-Republic-of-Moldova-2011-2014.pdf http://www.irex.org/project/moldova-citizen-participation-program-cpp-0 http://www.freedomhouse.org/sites/default/files/inline_images/NIT-2011-Moldova.pdf http://www.freedomhouse.org/sites/default/files/inline_images/NIT-2011-Moldova.pdf

43

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

Záverečná správa

PRÍLOHA Č.3 - POPIS PROJEKTOV Pitná voda pre obec Dezghinja (SAMRS/2009/07/06) plán skutočnosť plán skutočnosť

Rozpočet Trvanie Partner Kontraktor

139.356 EUR ODA 138.854 EUR ODA 23.11.2009 – 23.07.2010 23.11.2009 – 23.08.2010 ADRA Moldova, Kišiňov ADRA – Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj o.z., Bratislava

Cieľ projektu: Cieľom projektu bolo zabezpečenie systému dodávky pitnej vody v obci Dezghinja čo by malo prispieť k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov obce.

Partneri a aktivity: Do realizácie projektu bola okrem partnerov zainteresovaná aj miestna verejná správa (samospráva obce) zabezpečujúca miestnu pomoc a podporu pri realizácii projektu, ústredná štátna správa, ktorá sa podieľala na lokalizácii vodovodu a Ústav ekológie, ktorý koordinoval plán obce pri umiestňovaní vodovodu.

Projekt pozostával z troch hlavných aktivít:  Obnovenie existujúcich nepoužívaných artézskych studní: - inštalácia hĺbkového vodného čerpadla v dvoch artézskych studniach, - inštalácia elektriny, - rekonštrukcia štyroch artézskych studní.  Vytvorenie zásobníkov vody: - nákup nádrží na vodu o objeme 200 m3, - inštalácia nádrží, - zabezpečenie systému na plnenie nádrží vodou.  Inštalácia vodovodu v obci: - výkop jám pre vodovod v dĺžke 10.600 m, - inštalácia a pripojenie vodovodu.

Trvanie projektu bolo plánované na rok. Kvôli počasiu došlo k miernemu posunu aktivít a trvanie projektu bolo predĺžené o mesiac.

Výstupy: V rámci projektu boli zrealizované všetky plánované aktivity. Nepoužívané artézske studne boli zrekonštruované a osadené novými čerpadlami a armatúrou. Bola vypracovaná projektová dokumentácia a vybudovaný obecný vodovod v dĺžke 10,6 km, ktorý pokrýva tri štvrtiny rozlohy obce.

Ukazovatele:

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

V projektovom návrhu boli uvedené ukazovatele výsledku, ktoré môžeme považovať za výstupové ukazovatele a tieto boli naplnené – obnova dvoch artézskych studní, inštalácia zásobníkov v objeme 200 m3 a potrubia v celkovej dĺžke 10.400 m. Na úrovni dopadu bol definovaný výsledkový ukazovateľ – 80% obyvateľov dediny má prístup k pitnej vode, ktorý bude overený počas návštevy na mieste. Zlepšenie hygienických podmienok, ktoré by mohlo slúžiť ako indikácia dopadov, nie je bližšie špecifikované.

Slovensko a európska budúcnosť Moldavska/budovanie kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre európsku budúcnosť Moldavska (SAMRS/2010/06/04) Rozpočet

plán skutočnosť

Trvanie Partner Kontraktor

plán skutočnosť

102.471 EUR ODA + 8.000 EUR spolufinancovanie Pontis + 7.286 EUR partner 89.282 EUR ODA + 8 000 EUR spolufinancovanie Pontis + 7.286 EUR partner 01.12.2010 – 31.07.2012 01.12.2010 – 31.08.2012 East Europe Foundation, Kišiňov Nadácia Pontis, Bratislava

Cieľ projektu: Cieľom projektu bolo prispieť k budovaniu kapacít mimovládnych organizácií Moldavska a ku komunikácii mimovládneho sektora so štátnou správou o európskej budúcnosti Moldavska na základe praktických skúsenosti Slovenska. Formou tréningového programu a podpory na realizáciu komunikačnej/advocacy kampane bol projekt zameraný na mimovládne organizácie zastrešené pod Národnou radou pre participáciu (National Participation Council - NPC). V rámci SR bol projekt konzultovaný aj s SFPA, ktorá paralelne realizovala ďalší projekt financovaný z prostriedkov rozvojovej pomoci SR zameraný na dialóg o európskej integrácii.

Partneri a aktivity: Kontraktorom projektu za slovenskú stranu bola Nadácia Pontis, miestnym partnerom projektu bola East Europe Foundation a odborným partnerom Úrad vlády Moldavska, ktorý plánoval použiť výstupy projektu na zlepšenie vlastnej komunikácie s občianskou spoločnosťou.

Projekt pozostával z nasledovných hlavných aktivít: 





posilnenie dialógu medzi občianskou spoločnosťou a vládou prostredníctvom Národnej rady pre participáciu (National Participation Council NPC), - posilnenie Národnej rady pre participáciu ako strešného orgánu pre dialóg vlády s mimovládnymi organizáciami, web stránka NPC, školenia, návrhy na komunikačné kampane. vytrénovanie mladých lídrov MVO v oblasti organizačného riadenia, príprava analýz, presadzovania záujmov, dialógu so štátnymi inštitúciami, komunikácie, fundraisingu a inovatívnych zdrojov financovania, - séria tréningov zameraných na komunikáciu/advocacy a fundraising. zvyšovanie vedomostí lídrov občianskej spoločnosti o euro integračnom procese a fungovaní

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

EÚ školenia o inštitúciách, kľúčových hráčoch Európskej únie, jej rozhodovacom procese a spôsobe zapojenia občanov do rozhodovacieho procesu, trojdňová študijná návšteva v Bruseli. lepšie zosieťovanie predstaviteľov MVO a štátnych inštitúcií Moldavska s partnermi v SR, ďalších krajinách EÚ (Vyšehradskej štvorky) a prístupového procesu na Západnom Balkáne - študijné cesty, implementácia komunikačných kampaní.

-



Výstupy: V úvodnej fáze bola spustená samostatná webová stránka NPC na adrese npc.md. Vzápätí bolo vybratých 17 členských MVO združených v NPC pre zapojenie do série troch tréningov (1. tréning venovaný praktickým aspektom procesu verejnej politiky, 2. tréning o procese vytváranie európskych politík, 3. tréning venovaný posilneniu spolupráce s Delegáciou EÚ v Moldavsku a posilneniu kapacít fundraisingu). Šesť MVO navrhlo komunikačno-advokačné kampane a štyri z nich boli vybraté realizátormi a podporené finančne i konzultáciami slovenských expertov. Deväť expertov z uvedených štyroch organizácií spolu absolvovalo študijnú cestu do Bratislavy a Bruselu.

Ukazovatele: V logickom rámci projektu sú ciele identifikované logicky avšak ukazovatele sa medzi úrovňami prelínajú (najmä na úrovní aktivít a výstupov). Na úrovni dopadov sú špecifikované skôr výsledkové (teda také, ktoré sú pravdepodobne napĺňané už pred koncom projektu), kombinované s výstupovými ukazovateľmi. Vyhodnotenie ukazovateľov na najvyššej úrovni intervenčnej logiky v záverečnej správe nie je.

Národný konvent o EÚ v Moldavsku (SAMRS/2010/07/01) Rozpočet

plán skutočnosť

Trvanie Partner Kontraktor

plán skutočnosť

107.064 EUR ODA + 1.680 EUR spolufinancovanie SFPA + 4.200 EUR partner 98.574 EUR ODA + 1.680 EUR spolufinancovanie SFPA + 4.196 EUR partner 18.10.2010 – 17.10.2011 18.10.2010 – 17.10.2011 Institute for Development and Social Initiatives (IDIS) „Viitorul“, Kišiňov Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA), Bratislava

Cieľ projektu: Cieľom projektu bolo vytvorenie permanentnej, otvorenej a širokej platformy na verejnú diskusiu o otázkach súvisiacich so vzťahmi Moldavska a EÚ, o potrebných reformách a ďalších otázkach kľúčových pre moldavskú spoločnosť. Záverečná správa projektu uvádza primárne ciele projektu nasledovne: - inštitucionalizovať verejnú debatu v Moldavsku o otázkach integrácie do EÚ na báze partnerstva vládnych, mimovládnych a záujmových inštitúcií,

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

-

posilniť expertné kapacity Moldavska na rokovania o asociačnej dohode a dohode o liberalizácii obchodu s EÚ, zapojiť širšiu verejnosť vrátane regiónov Moldavska do tvorby národných politík a pozícií v agende európskej integrácie prostredníctvom vytvorenia sektorových EÚ komunít, vytvoriť interaktívny a stály informačný zdroj pre všetky segmenty moldavskej spoločnosti o EÚ, zabezpečiť transfer slovenského know-how z oblasti budovania demokratických inštitúcií a permanentného odborného dialógu.

Partneri a aktivity: Na projekte okrem kontraktora aj partnera participovali prostredníctvom expertov dve spolupracujúce organizácie: Expert Group - Centru Analitic Independent a Asociatia pentru Politica Externa din Moldova.

Projekt pozostával z nasledovných aktivít: 1. Budovanie kapacít: výber a školenie dvoch koordinátorov a projektového koordinátora v SR - výber dvoch projektových koordinátorov v partnerskej organizácii - vyškolenie koordinátorov v SR, 2. Vytvorenie platformy Národného konventu o EÚ v Moldavsku - založenie pracovných skupín v Moldavsku, otváracie plenárne zasadnutie, štyri kolá zasadnutí - záverečné plenárne zasadnutia, - založenie web stránky o konvente a konta na Facebook-u, - vydanie publikácie s odporúčaniami, prezentácia publikácie, - kontinuálna mediálna prezentácia projektu.

Realizácia aktivít prebehla s malými odchýlkami v súlade s plánom.

Výstupy: Koordinátormi projektu sa stali zástupcovia partnerských inštitúcií, ktorí sa zúčastnili študijnej cesty na Slovensko, počas ktorej sa stretli predstaviteľmi slovenskej štátnej správy a prediskutovali ich skúsenosti súvisiace s integráciou Slovenska do EÚ. Plenárne zasadnutie bolo zorganizované 9. novembra 2010 a zúčastnilo sa na ňom 160 účastníkov. Na zasadnutí bol prezentovaný projekt a agenda pracovných skupín. Boli vytvorené 3 pracovné skupiny: Dialóg o vízovej liberalizácii, Poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj a Obchod a konkurencieschopnosť. Každá skupina absolvovala štyri stretnutia a pripravila odporúčania (celkom 109), ktoré boli prezentované na záverečnom plenárnom zasadnutí.

Ukazovatele: Ukazovatele na úrovni výstupov boli správne zadefinované a naplnené v súlade so zadaním. Zvyšok logickej rámcovej matice nemal správnu štruktúru. Po výstupoch uvádzal dopady a následne ciele.

Ukazovatele, ktoré boli uvedené k dopadom a cieľom obsahovali zmes aktivít a všeobecných, bližšie nešpecifikovaných ukazovateľov výstupu.

Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení (SAMRS/2011/06/01)

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Rozpočet

plán

Trvanie

skutočnosť plán skutočnosť

Partner Kontraktor

88.848 EUR ODA + 11.120 EUR spolufinancovanie SAŽP + 3.250 EUR partner 73.279 EUR ODA + 8.985 EUR spolufinancovanie SAŽP + 0 EUR partner 01.10.2011 – 31.10.2012 01.10.2011 – 31.10.2012 Ministerstvo životného prostredia, Kišiňov Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), Bratislava

Cieľ projektu: Celkovým cieľom projektu bola ochrana životného prostredia pred následkami nevhodného nakladania s odpadom v Moldavsku. Účelom projektu bolo navrhnúť komplexný systém environmentálne vhodného nakladania s odpadmi z elektrických a elektronických zariadení založený na európskom modeli rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Partneri a aktivity: Na riadení projektu sa na strane kontraktora aj partnera podieľali dve projektové skupiny. Do projektu boli zapojení traja zástupcovia partnerskej organizácie a dvaja technickí experti. Za žiadateľa na projekte pracoval projektový manažér, traja experti, finančná asistentka a asistent projektového manažéra.

Projekt pozostával z nasledovných aktivít: 1. Úvodné pracovné stretnutie 2. Analýza súčasného stavu nakladania s elektroodpadom - analýza legislatívnych predpisov Moldavska, - identifikácia a vytvorenie databázy povinných osôb (výrobcov), - identifikácia spracovateľských zariadení na elektroodpady v Moldavsku - študijný pobyt moldavských expertov na Slovensku.

3. Návrh komplexného systému nakladania s elektroodpadom - návrh systému založeného na európskom modeli rozšírenej zodpovednosti výrobcov, - návrh téz legislatívnych predpisov, - návrh systému zberu elektroodpadov v Moldavsku, - návrh na vybudovanie kapacít na spracovanie elektroodpadov - návrh inštitucionálneho zabezpečenia a informačného systému, - návrh systému poskytovania informácií.

4. Záverečný workshop pre odborníkov zo sektoru štátnej správy a zainteresovaných organizácií.

Realizácia projektu prebehla podľa plánu.

Výstupy: V súlade s plánom aktivít projektu bola za účasti oboch pracovných tímov vypracovaná analýza súčasného stavu nakladania s elektroodpadom v Moldavsku. Počas dvojdňového študijného pobytu na Slovensku sa šiesti moldavskí experti (štyri zo štátneho a dvaja zo súkromného sektora) mali možnosť oboznámiť so súčasným stavom legislatívy v odpadovom hospodárstve a navštívili spracovateľské zariadenia. Výstupom projektu bol návrh komplexného systému nakladania s elektroodpadom.

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Vzhľadom k tomu, že v Moldavsku nie sú výrobcovia elektroodpadu, bude sa systém nakladania s elektroodpadom týkať dovozcov a distribútorov.

Keďže doteraz boli všetky povinnosti a kompetencie riešené štátom, navrhli experti dve možné riešenia vytvorenia environmentálne vhodného systému nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení. Prvý je založený na rozšírenej zodpovednosti výrobcu, teda preberá modernú európsku legislatívu a dáva väčší priestor súkromnému sektoru, na ktorý môže vláda delegovať určité povinnosti. Druhý ponecháva hlavnú úlohu štátu a je založený na centralizovanom systéme, teda riadenom štátom resp. relevantným ministerstvom. Tento návrh bol prezentovaný počas záverečného workshopu pre odborníkov zo štátnej správy a zainteresovaných inštitúcií.

Ukazovatele: Stanovenie ukazovateľov v logickej matici je zmätočné. Samotná intervenčná logika nie je uvedená správne a ako cieľ uvádza výstup projektu, nie zmenu, ktorá má vďaka projektovým aktivitám nastať. Ukazovatele sú naviac stanovené veľmi všeobecne bez ich presnejšej špecifikácie v zmysle kvality, kvantity a času, čo neumožňuje žiadne monitorovanie ich plnenia.

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

PRÍLOHA Č.4 - EVALUAČNÉ OTÁZKY           

Všeobecné

Relevantnosť/ Relevance

  

Účinnosť/ Effectiveness

 Hospodárnosť/ Efficiency Dopad/ Impact

  

 Udržateľnosť/ Sustainability





Bola odborná pomoc užitočná a produktívna?

Bol počas prípravnej a realizačnej fázy projektu uplatnený participatívny prístup?

Boli na odbornú pomoc vybraní vhodní príjemcovia (organizácie či jednotlivci)?

Boli dosiahnuté ciele odbornej pomoci?

Objavili sa nejaké prekážky, ktoré bránili alebo komplikovali dosiahnutie očakávaných výsledkov odbornej pomoci?

Vyústila odborná pomoc do plánovanej/ potrebnej zmeny?

Bola odborná pomoc vhodná a hospodárna ak berieme do úvahy použité metódy a pokryté oblasti?

Boli merateľné ukazovatele, a intervenčná logika vo všeobecnosti, vhodné?

Boli použité nejaké štatistické alebo iné metódy na meranie zmeny po realizácii projektu?

Je projekt relevantný vzhľadom na rozvojovú stratégiu partnerskej krajiny a slovenské priority rozvojovej pomoci?

Je projekt relevantný pre partnerskú inštitúciu a pre priamych príjemcov?

Je projekt komplementárny s ďalšími aktivitami slovenskej rozvojovej pomoci a s aktivitami ďalších donorov v danej oblasti a regióne?

Boli výstupy dosiahnuté v súlade s projektovou dokumentáciou?

Do akej miery prispeli tieto výstupy k dosiahnutiu plánovaných cieľov?

Do akej miery sú výstupy a aktivity projektu v súlade s plánovaným dopadom?

Ako hospodárna bola realizácia projektu, vrátane výberu prístupu a metód kde existujú alternatívne možnosti? Boli náklady adekvátne počtu priamych a nepriamych príjemcov? Ako relevantné boli priebežné náklady vzhľadom na výstupy?

Do akej miery projekt prispel k rozvoju kapacít na miestnej úrovni?

Akú zmenu priniesol projekt príjemcom; koľko ľudí z neho malo úžitok?

Boli identifikované horizontálne priority a premietli sa v projektovom dokumente a počas realizácie projektu? Mal projekt nejaký výrazný dopad, pozitívny alebo negatívny, na životné prostredie, rodovú rovnosť alebo iné horizontálne priority?

Aká je pravdepodobnosť udržania výsledkov projektu po jeho ukončení?

Koľko iných príjemcov, okrem tých, ktorí sa priamo podieľali a projekte, malo alebo pravdepodobne bude mať nepriamo z projektu úžitok?

50

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

Proposal

PRÍLOHA Č.5 – RELEVANTNOSŤ PROJEKTOV Na posúdenie do akej miery zodpovedali projekty prioritám v hierarchicky nadradených strategických dokumentoch uvádzame v prvom stĺpci priority uvedené vo výzve a oblasť intervencie projektu (označené červenou), v druhom stĺpci sú uvedené priority Národného programu pre konkrétny rok, v ktorom bola vyhlásená výzva a posledný stĺpec tabuľky obsahuje priority Strednodobej stratégie ODA Výzva/ Projekt n.a.

Rozvoj infraštruktúry

2010/06 1. Podporu projektov zameraných na aproximáciu práva a noriem danej krajiny k normám EÚ; 2. Podporu integračných ambícií a budovanie administratívnych kapacít 2010/07 Budovanie demokratických štátnych a mimovládnych inštitúcií a ich kapacít stanovených v programovom zámere, komponent: Národný konvent o EÚ

Národný program 2009  Budovanie demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskej spoločnosti a mieru,  Sociálny rozvoj,  Ekonomický rozvoj – budovanie trhového prostredia, posilnenie makroekonomického prostredia, riadenie verejných financií, podpora malých a stredných podnikov  Rozvoj infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na trvaloudržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia

2010 Východné partnerstvo  Podporu projektov zameraných na aproximáciu práva a noriem danej krajiny k normám EÚ;  Podporu integračných ambícií a budovanie administratívnych kapacít.

Stratégia ODA 2009-2013



 



Budovanie demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskej spoločnosti a mieru, Sociálny rozvoj, Ekonomický rozvoj – budovanie trhového prostredia, posilnenie makroekonomického prostredia, riadenie verejných financií, podpora malých a stredných podnikov Rozvoj infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na trvaloudržateľný rozvoj a ochranu životného

51

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

2011/06 1. Politika a administratívny manažment verejného sektora, približovanie k EÚ: preberanie noriem EÚ, koordinácia a plánovanie prijímania reforiem, budovanie inštitúcií na upevnenie kapacít a základných systémov riadenia verejného sektora, podpora fiškálnej politiky, manažment verejných výdavkov.

2. Posilnenie občianskej spoločnosti: rozvoj občianskej spoločnosti a jej zapájanie do reformných procesov.

3. Energetická efektivita – vytváranie nástrojov na znižovanie energetickej náročnosti na lokálnej úrovni.

2011 Moldavsko  Oblasť vodného hospodárstva s dôrazom na protipovodňovú ochranu a rehabilitáciu zdrojov pitnej vody a rozvodov pitnej vody;  Sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie

prostredia.

52

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

Záverečná správa

PRÍLOHA Č. 6 – DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K PROJEKTU 2011/06/01 Hlavné mesto Moldavska Kišiňov (Chisinau), kde v súčasnosti žije cca 1/3 moldavskej populácie (cca 1,2 mil. obyvateľov), je moderné a rýchlo sa rozvíjajúce mesto európskeho štandardu. Okrem iného sa tu nachádza veľké množstvo obchodov a obchodných centier, ktoré ponúkajú spotrebnú ale aj profesionálnu elektroniku na rôznej cenovej a kvalitatívnej úrovni. Sú tu obchodné spoločnosti najznámejších svetových značiek elektroniky, aj bežné obchody sú vybavené elektronickými pokladňami, ľudia používajú mobilné komunikačné a podobné zariadenia na obdobnej úrovni ako u nás, spoločnosti, firmy, hotely sú plne vybavené počítačovou technikou, internet je voľne dostupný po hoteloch, obchodoch, verejných zariadeniach a budovách, dokonca aj v centrálnom parku v meste. Centrálna tržnica má na dvoch poschodiach obchody s obrovskou ponukou spotrebnej elektroniky rôzneho pôvodu a kvality (od štandardných výrobkov z Ázie až po ponuku výrobkov z Ruska). Cena takýchto výrobkov je nižšia ako na našom trhu. Celý tento objem ponuky elektronických zariadení nízkej kvality a životnosti je potenciálnym, rýchlo vznikajúcim odpadom EEZ z dôvodu ich nízkej kvality a krátkej životnosti a upotrebiteľnosti. Čo sa týka odpadu z EEZ, Moldavsko zatiaľ nemá zavedený žiaden iný systém riešenia a nakladania s odpadmi okrem ich ukladania na skládky tuhého komunálneho odpadu (TKO). Pravdepodobne najväčším producentom odpadov (TKO vrátane odpadov z EEZ) je mesto Kišiňov, ktoré využíva v pomerne veľkej vzdialenosti od mesta starú povrchovú baňu, kde sa tento odpad bez separácie odváža. Za odvoz odpadov zodpovedá výlučne mesto so skoro 100% podporou štátnej pomoci. Podobný systém je organizovaný aj v iných mestách. O riešení odpadov v menších obciach a na vidieku neboli podané bližšie informácie, tu sa dá však predpokladať, že odpad z EEZ je omnoho menší až minimálny.

Mesto Kišiňov zaviedlo v roku 2012 separáciu dvoch komodít – starého papiera a plastových (PET) fliaš.

V meste sú rozmiestnené špeciálne kontajnery na odkladanie separovaného odpadu. O odvoz a spracovanie takýto separovaných zložiek odpadu sa stará súkromná spoločnosť naviazaná na špecializovanú organizáciu na spracovanie odpadov v Rumunku, kam sa obsah takto získaného materiálu bez spracovania odváža.

Moldavsko však urobilo za posledné obdobie významný pokrok v riešení narábania s odpadom vo všeobecnosti. V prvom rade zvýšilo politický záujem zosúladiť svoju environmentálnu politiku a jej vynútiteľnosť cez národnú legislatívu a to najmä s komunitárnym právom EÚ ako aj s relevantnými medzinárodnými dohovormi. K tomu im pomáha početná zahraničná pomoc či už na úrovni metodickej a praktickej ale aj inštitucionálnou podporou, školením a vzdelávaním. Koordináciu tejto pomoci a jej zapracovanie do právnych a technologických opatrení Moldavska zabezpečuje vyššie spomenutý odbor EPPO. Pomerne veľa sa vkladá aj do tretieho sektora aj keď situácia medzi mimovládnymi a špecializovanými (komorovými) organizáciami zatiaľ nie je celkom optimálna. Lepšia situácia je pri podnikateľských subjektoch, najmä pri spoločnostiach, ktoré obchodujú alebo distribuujú, resp. narábajú s EEZ na profesionálnej úrovni (prípadne majú väzbu na zahraničné profesionálne zabezpečené a vedené spoločnosti).

Priority Moldavska v oblasti životného prostredia

53

Záverečná správa

V rámci environmentálnej politiky Moldavska je riešenie odpadov (vo všeobecnosti) jednou z dominantných priorít. Moldavsko je najmä poľnohospodárska krajina, nie je tu vyvinutý väčší priemysel. Odpady, ktorých nárast sa dá očakávať (čo je uvedené aj v spomínanej stratégii), sa týkajú najmä bežnej spotreby a najmä z poľnohospodárskej činnosti (používanie chemikálií). Chýbajú im najmä dostatočné informácie o budovaní nových skládok odpadu a ich technickom a technologickom zabezpečení v súlade s environmentálnymi požiadavkami a s permanentným monitoringom vplyvov. V časti II. stratégie Hlavné a špecifické strategické princípy a ciele sú v sekcii 2/5 uvedené aj princípy nakladania odpadov z EEZ nasledovne: - zaistenie zberu a obnovného cyklu elektronických zariadení na konci ich životnosti a využiteľnosti, - zaistenie možnosti, že posledný majiteľ takýchto zariadení bude môcť odovzdať bez odplaty tieto zariadenia na sústredený zber a do obnovného cyklu, - rozšírenie možností obnovného využitia a/alebo recyklácie elektronických zariadení s ukončenou životnosťou.

Tento režim je dlhodobý a bude vyžadovať nemalé personálne a ekonomické zdroje ako aj mimoriadne intenzívnu spoluprácu so zainteresovanou verejnosťou. Je to však dobre strategicky nasmerovaná cesta a akákoľvek pomoc pri zabezpečovaní tohto cieľa je vítaná.

Za ďalší úspešný krok sa považuje príprava a vznik komplexného zákona o odpadoch. Príprava nového a moderného zákona bola ukončená v lete 2013 za účinnej spolupráci a koordinácii s početnými záujmovým združeniami, organizáciami a podnikmi. Koordináciu prípravy zákona v súlade s Akčným plánom Stratégie zabezpečoval odbor EPPO. Zákon je v súčasnosti predložený na verejnú diskusiu a na pripomienkovanie početnými zložkami štátnej a verejnej správy a samosprávy. Očakáva sa, že vláda Moldavskej republiky v krátkej dobe v prvej polovici 2014 tento zákon aj prijme. Na druhej strane jeho prijatie v tejto podobe (a vo vysokej kompatibilite s komunitárnym právom EÚ) nie je garantované, nakoľko sa blížia parlamentné voľby v Moldavsku, ktoré môžu zmeniť súčasný postoj vlády k uvedenej právnej norme. Po schválení tohto zákona sú už pripravené početné národné alebo regionálne normy a legislatíva, ktorá v zmysle uvedeného Akčného plánu bude schvaľovaná a uvádzané do praxe. Ciele a úlohy Akčného plánu sú presne definované do roku 2017 (odhadovaná ekonomická náročnosť Akčného plánu je 145 168 000 EUR).

54

Záverečná správa

PRÍLOHA Č. 7 – ZADÁVACIE PODMIENKY Terms of Reference

for

Evaluation of 4 Development Projects of the Slovak Republic in Moldova Technical assistance The list of projects:  DWD – Drinking Water for Dezghinja (Pitná voda pre obec Dezghinja), SAMRS/2009/07/06  Slovakia and European future of Moldova (Slovensko a európska budúcnosť Moldavska /budovanie kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre európsku budúcnosť Moldavska/), SAMRS/2010/06/04  National EU Convent in Moldova (Národný konvent o EU v Moldavsku), SAMRS/2010/07/01  Implementation of the appropriate environmental system for disposal of electric and electronic devices (Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení), SAMRS/2011/06/01

Contents I ELIGIBILITY AND OTHER INFORMATION .................................................................... 56 II BACKGROUND INFORMATION ....................................................................................... 56 III PURPOSE OF THE EVALUATION ..................................................................................... 58 IV DELIVERABLES EXPECTED FROM THE EVALUATION ............................................. 60 V EVALUATION TEAM – QUALITIES AND REQUIREMENTS ........................................ 61 VI EVALUATION METHODOLOGY ...................................................................................... 62

55

Záverečná správa

VII

IMPLEMENTATION ARRANGEMENTS ................................................................... 64

VIII

TENDER PROCESS ...................................................................................................... 66

I

ELIGIBILITY AND OTHER INFORMATION

Eligibility criteria:

A legal entity, e.g. a company/ research institution/ civil society organization/ professional association, will conduct the evaluation. The evaluating institution will provide (or subcontract) a Lead Evaluator and Technical Consultants (if needed) in order to assess the projects on technical grounds (details specified below).

Duration:

Period of October 14, 2013 – December 10, 2013

Terms of Payment:

Schedule of installments: 

II

Final installment in the amount of 100% payable upon satisfactory completion and approval by UNDP of all deliverables, including the final version of an Evaluation Report.

BACKGROUND INFORMATION

Slovakia’s interests in and commitment to development assistance result from its membership in international organizations and participation in related initiatives. As such, it shares the responsibility for global development and associated moral obligations. These circumstances represent the basis for the provision of Slovak Official Development Assistance (ODA) under the symbol of Slovak Aid. Since joining the OECD in 2000, Slovakia’s approach to development issues has changed and it is now an active member of the donor community. In 2002, Slovakia accepted its financial obligations at the EU summit in Barcelona and the UN International Conference on Financing for Development. Following its accession to the EU, Slovakia became involved in the EU decision-making process and Slovak institutions and organizations began their participation in different projects funded by the EU. In December 2005, the European Consensus on Development was jointly adopted by the Council of Europe and its Member States, the European Commission and the European Parliament. This document reflects the European states’ agreement to contribute to the eradication of poverty and build a more peaceful and equitable world.

Slovakia has been engaged in the development assistance to Moldova since 2009. The development assistance has been delivered via Slovak Agency for International development cooperation (SAIDC) and has been focused on building democratic institutions, the rule of law, civic society and peace; economic and social development, infrastructure development with a positive impact on sustainable development and environmental protection; sharing transitional experience, support of integration effort and development of administration capacities.

56

Záverečná správa

MFEA SR, as main guarantee of the Official Development Assistance, is responsible for efficiency of the ODA and transparent management of funds. In order to analyze results achieved in the field of bilateral development aid and to switch from the project to programmatic approach in development assistance, MFEA SR has decided to conduct evaluation of the bilateral development projects implemented in recent years.

Republic of Moldova is an integral part of Europe and became an independent and sovereign State on the 27th of August 1991. Moldova experienced significant political uncertainty between 2009 and early 2012.In March 2012 a group of political parties merged in Alliance for European Integration finally formed a government and has committed themselves to achieving such goals as European integration and promoting a balanced, consistent and responsible foreign policy.

There were number of projects implemented in Moldova, all of them managed by SAIDC, out of which four were selected for the evaluation: 1. DWD – Drinking Water for Dezghinja (Pitná voda pre obec Dezghinja), SAMRS/2009/07/06

The project was implemented by ADRA Slovakiain cooperation with ADRA Moldova in Gagauzia, autonomous territorial unit, with the problems relating to drinking water supply. The project allowed using renovated old artesian wells together with water reservoirs and piping. Total project budget: 139,356 EUR 2. Slovakia and European future of Moldova (Slovensko a európska budúcnosť /budovanie kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre európsku budúcnosť Moldavska/), SAMRS/2010/06/04 The aim of the project was to support development of capacities of NGOs in Moldova and communication of NGO sector with state administration on issues relating to European future. The project was implemented by Pontis Foundation in cooperation with East Europe Foundation and Government office of Moldova. Total project budget: 102,471 EUR. 3. National EU Convent in Moldova (Národný konvent o EU v Moldavsku), SAMRS/2010/07/01 The project was implemented by the Research Center of Slovak Foreign Policy Association in cooperation with Institute for Development and Social Initiatives (IDIS) ‘Viitorul’. The project was aimed at the institutionalization of the public debate on the issues of EU integration in Moldova on the basis of partnership among the governmental, non-governmental, business and interest institutions as well as at building and strengthening Moldova’s capacities for negotiations of the Association Agreement, implementation of the instruments of the Eastern Partnership and the trade liberalization agreement with the EU. Total project budget: 107,063 EUR.

57

Záverečná správa

4. Implementation of the appropriate environmental system for disposal of electric and electronic devices (Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení), SAMRS/2011/06/01 The project was implemented by the Slovak Environmental Agency in cooperation with the Ministry of Environment in Moldova. The project aim was to support Moldova in preparation and development of environmental legislation and its harmonization with legal rules of EU. Along with this, the project supported development of professional capacities and rising of awareness of state employees and public in environmentally appropriate waste disposal. Total project budget: 88,848 EUR.

III

PURPOSE OF THE EVALUATION

This evaluation is to be accomplished taking into consideration the OECD-DAC Criteria for Evaluating Development Assistance4, the UNDP Evaluation Policy5 and the Ethical Code of Conduct for UNDP Evaluations6.

This evaluation is initiated by the UNDP Regional Centre for Europe and CIS in Bratislava (“UNDP BRC”) on behalf of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic (“MFEA SR”) and the Slovak Agency for International Development Cooperation (“SAIDC”).

This evaluation will be overseen by a reference groups, consisting of representatives of UNDP BRC, MFEA SR and SAIDC. Communication between the Evaluator and all relevant parties will be facilitated by the UNDP BRC, which will serve as a focal point during the evaluation.

The principal purpose of this evaluation is to obtain information about the results and impacts of the given projects. This information will be used in decision-making process regarding further initiatives in the area of technical assistance and sharing transitional experience in general and development interventions of the Slovak Republic in Moldova. Conclusions of this evaluation will be used by the MFEA SR and SAIDC, working together with UNDP BRC (Slovak-UNDP Trust Fund), as well as by the Embassy of the Slovak Republic in Kishinev.

The Evaluator is to address the above-mentioned projects of the Slovak Aid in Moldova implemented within 2009-2011 and their implications for the area of technical assistance and sharing transitional experience.

EVALUATION QUESTIONS – TO BE ANSWERED FOR EACH PROJECT: 7 GENERAL QUESTIONS 1. Was the technical assistance helpful and productive?

4

see http://www.oecd.org/document/22/0,2340,en_2649_34435_2086550_1_1_1_1,00.html

5

see http://www.undp.org/evaluation/methodologies.htm

6

included in background documents available upon request

7

If the evaluator concludes that a project’s intervention logic has to be “reconstructed” (i.e. if the Project Document does not define the logic in a sufficiently clear, uniform way, coherent with generally agreed development goals), it will be the responsibility of the evaluator to do so prior to answering the Evaluation Questions.

58

Záverečná správa

2. Was the participatory approach applied during project preparatory and implementation phases?

3. Were appropriate beneficiaries (organizations or individuals) selected for the technical assistance?

4. Were the goals of the technical assistance accomplished?

5. Were any barriers encountered that prevented or hindered achieving the expected outcomes of

the technical assistance?

6. Has the technical assistance resulted in planned/ needed change?

7. Was the technical assistance appropriate and efficient considering the used methods and covered areas?

8. Were the measurable indicators and intervention logic in general appropriate?

9. Were any statistical or other methods applied to measure change after the project implementation?

RELEVANCE 1. Is the project relevant to partner country development strategy and Slovak ODA priorities?

2. Is the project relevant for the partner institution and direct beneficiaries?

3. Is the project complementary with other Slovak ODA activities and activities of other donors in the respective field and region?

EFFECTIVENESS 4. Were outputs achieved in accordance with the project document?

5. To what extent have these outputs contributed to the desired objectives?

6. To what extent are the outputs and activities of the project consistent with the intended impact and effect?

EFFICIENCY 7. How cost-efficient was the project implementation, including the choice of approaches and methods where alternative options exist? Were the costs commensurate with the number of direct or indirect beneficiaries?

8. What was the relevance of the running costs to the outputs?

IMPACT 9. To what extent the project contributed to development of capacities at local level?

10. What difference has the project made to the beneficiaries; how many people/organizations have benefited?

11. Were the cross-cutting issues identified and reflected in the project document and during project implementation? Has the project had any distinct impact, positive or negative, on the environment, gender issues or other cross-cutting issues?

SUSTAINABILITY 12. How likely are project results to remain sustainable after the project’s conclusion?

13. How many other beneficiaries than those directly involved in the project have benefited, or are likely to benefit, indirectly?

59

Záverečná správa

Conclusions of this evaluation are to answer the above-defined questions for each project.

Recommendations should be formulated (1) at the project level, i.e. what steps should be taken next in a potential successive project; which elements used until today can be recommended for replication, and which should be avoided, etc. In addition, recommendations are expected also (2) at the sector level of planning future development interventions by Slovakia in Moldova in the area of technical assistance and sharing transitional experience.

IV

DELIVERABLES EXPECTED FROM THE EVALUATION

INCEPTION REPORT Delivery of the Inception Report is expected from evaluation team prior to the field mission to the partner country:  Detailed elaboration of methodology to be used, including its application to the respective Evaluation Questions;  Summary of preliminary findings made on the basis of documentation provided by UNDP BRC, SAIDC and MFEA SR;  Issues to be examined/ hypotheses to be verified at the field mission to the partner country;  Planned schedule of the field mission.

The Inception Report shall be written in Slovak language. The length of the Inception Report shall be approximately 5-15 pages in total.

The Evaluator is to submit the Inception Report to UNDP BRC at least 5 working days (preferably sooner) in advance of the planned departure to the field mission. The evaluation team is expected to start the field mission only after UNDP BRC has endorsed this report on behalf of the Reference Group.

EVALUATION REPORT The key product expected at the close of this evaluation is an Evaluation Report, a comprehensive analytical report in Slovak language, including an executive summary in Slovak and English languages, which should, at least, include the following contents: 





Executive summary – of not more than 4 pages in length  Brief summary of the projects  Context and purpose of the evaluation  Main conclusions, recommendations and lessons learned Introduction  Purpose of the evaluation  Key issues addressed  Methodology of the evaluation Description of the projects and their development context

60

Záverečná správa

 



Conclusions (focused on answering the Evaluation questions defined in this Terms of Reference or other evaluation questions raised by Evaluator) Recommendations for upcoming interventions of Slovak Aid  Actions to reinforce benefits from the project  Proposals for future project design, implementation, monitoring and evaluation  Suggestions for strengthening ownership, management of potential risks, increasing sustainability Annexes: Terms of Reference, itinerary, overview of field visit(s), list of persons interviewed, documents reviewed (as needed and useful according to the Lead Evaluator)

The length of the Evaluation Report (covering all assessed projects) should not exceed 80 pages in total (excluding annexes).

EVALUATION TEAM – QUALITIES AND REQUIREMENTS

V

The Evaluator shall have prior experience in the evaluation of comparable development projects or programmes. Prior experience with delivery of development assistance in general is an advantage. The Evaluator will provide experts conducting the evaluation, namely one Lead Evaluator and an appropriate number of Technical Consultants (if applicable or necessary).

An offeror may provide fewer or more technical consultants at his/her discretion, who will be able sufficiently to cover expertise required to assess all the projects.

Overall, the technical consultants must be able to demonstrate in their CVs sufficient knowledge of the subject matter of the projects to which they will be assigned in the evaluation. Further, the proposal must specify to which of the projects, individual technical consultants are to be assigned.

Both the Evaluator as a legal entity and the experts as individuals must be independent from both the policymaking process and the delivery and management of development assistance in question, i.e. they must not have participated in the preparation and/or implementation of the assessed projects and must not be in a conflict of interest with project-related activities.

Specifically, either the Evaluator (i.e. the organization) or the Lead Evaluator (i.e. the coordinating person assigned for this evaluation) cannot have lead the implementation of any project of bilateral Official Development Assistance of the Slovak Republic undertaken in developing countries.

The Technical Consultants cannot have been involved in the implementation of the Slovak bilateral development assistance in Moldova or other country in the last 5 years.

The Lead Evaluator will perform the following tasks:       

Lead and manage the evaluation mission; Design the detailed evaluation scope and methodology (including the methods for data collection and analysis); Decide on the division of labour within the evaluation team; Conduct an analysis of the outcome, outputs and partnership strategy (as per the scope of the evaluation described above); Communicate with the evaluation manager/focal point on the part of UNDP and incorporate/react to comments by the Reference Group, channeled via the UNDP focal point; Draft related parts of the evaluation report; Finalize the whole evaluation report; and 61

Záverečná správa



Present key findings in form of an oral presentation at the MFEA SR or UNDP BRC.

Required qualification for the Lead Evaluator:        

University degree; Documented expertise in evaluation and knowledge of Project Cycle Management are requirements; Work experience in relevant areas for at least 5 years; Experience with assistance to transition/developing countries (i.e. in any phase of the project cycle) will be an asset; Experience from transition/developing countries in general, Eastern Europe in particular, will be an asset; Demonstrable analytical skills and excellent English communication skills are a requirement; Working knowledge of Moldovan/Romanian, Russian language will be an asset; Knowledge of Slovak (Czech) language is required as the most of background materials are in Slovak language.

The Technical Consultants will provide input in reviewing all project documentation and will provide the Lead Evaluator with a compilation of information prior to the evaluation mission.

Specifically, they will perform the following tasks:      

Review documents; Prepare a list of the outputs achieved under the projects; Participate in the design of the evaluation methodology; assess the approach, outputs and achievement of objectives on technical grounds, taking into account international findings and experience in the areas concerned; Draft related parts of the evaluation report; Assist Lead Evaluator in finalizing document through incorporating suggestions received on draft related to their assigned sections.

The Technical Consultants’ qualifications have to correspond to the respective subject matters of the projects to which they will be assigned in the evaluation. Furthermore, their competencies and experience should be sufficiently described in their CVs, since those will be assessed in the course of evaluation of submitted proposals.

Furthermore, reliable working knowledge of Slovak language is required, since many background documents only exist in and outputs are to be produced in Slovak.

VI

EVALUATION METHODOLOGY

62

Záverečná správa

The Evaluator is responsible for designing the evaluation methodology. The evaluation will be undertaken in line with Standards for Evaluation in the UN System and Norms for Evaluation in the UN System8.

Selected approaches should be in accordance with international criteria and professional norms and standards (as adopted by the UN Evaluation Group9). Significant changes to agreed methodology must be cleared by UNDP BRC before being applied by the evaluation team.

The evaluation must provide evidence-based information that is credible, reliable and useful. Messages conveyed in the reports must be sufficiently brief, clearly explained, intelligible to the Reference Group and subsequent users of the Evaluation Report.

The evaluation should provide gender-disaggregated data in cases where it will appear useful for users of the Evaluation Report and, at the same time, where it is realistically possible to obtain such data.

The evaluation will take place both at the Evaluator’s headquarters (desk phase) and in the field (evaluation mission). The Evaluator is expected to follow a participatory and consultative approach ensuring close engagement with the key stakeholders as well as relevant institutions, both of the public sector and nongovernmental, in Moldova.

The Evaluator is expected to consult all relevant sources of information, such as the project document, project reports (annual reports, final report), project budget revision, strategic and legal documents, and any other material that s/he may consider useful for evidence-based assessment. A list of documents to be reviewed is included in background documents available upon request.

The Evaluator is expected to visit the project sites and hold interviews with representatives of Moldovan national, regional or local authorities as needed for the evaluation. The methodology used by the Evaluator must be explained in the report in detail.

The Evaluator is advised to use, among other methods, interviews as a means of collecting data. Interviews are suggested to be held with the following organizations (not an exhaustive list):  8

UNDP BRC (Bratislava);

See http://www.unevaluation.org/papersandpubs/documentdetail.jsp?doc_id=22

and http://www.unevaluation.org/papersandpubs/documentdetail.jsp?doc_id=21 9

See http://www.unevaluation.org/index.jsp

63

Záverečná správa

     

MFEA SR, Department of Development Cooperation and Humanitarian Aid (Bratislava); SAIDC (Bratislava); The Embassy of the Slovak Republic (Kishinev); implementing institutions of the Slovak bilateral projects; project partners in Moldova, beneficiaries in Moldova; relevant Moldovan authorities (at entity, federal or local level as needed in the project context).

Although the Evaluator should feel free to discuss with the authorities concerned all matters relevant to its assignment, it is not authorized to make any commitment or statement on behalf of UNDP or Slovak governmental institutions or the project management.

VII

IMPLEMENTATION ARRANGEMENTS

The principal responsibility for managing this evaluation lies with UNDP BRC. Among other duties, UNDP BRC will contract the Evaluator and ensure the timely provision of fees for the Evaluator. The evaluation team is expected to set up stakeholder interviews, arrange the field mission, etc. However, it may request assistance of the Embassy of the Slovak Republic in Kishinev, especially regarding consultations with Moldovan governmental institutions (if applicable). The Evaluator should rely on the Embassy’s staff only to a justified extent.

During the field mission, the evaluation team might be accompanied by a representative of UNDP BRC. However, any accompanying person shall refrain from interfering with the evaluators’ data collection and analysis, in order not to compromise the independence of the evaluation in any way.

During the field mission, the Evaluator is expected to visit the Embassy of the Slovak Republic in Kishinev for a short (de-)briefing to share information on both logistical arrangements and (preliminary) substantive findings of the evaluation.

Timeframe for submission of the Inception Report: at least 5 working days (preferably sooner) before departure to the evaluation mission.

The Inception Report shall be submitted in one signed printed copy and once electronically by e-mail to the UNDP BRC (Ms. Zuzana Letkova, address: Grosslingova 35, 811 09 Bratislava, Slovakia, tel.: +421-2-59337 215, e-mail: zuzana.letkova@undp.org).

Time frame for submission of the first draft of the Evaluation Report: no later than 3 weeks after conducting the evaluation mission. The final version of the Evaluation Report is to be submitted by 25 November 2013.

64

Záverečná správa

The Evaluation Report shall be submitted in one signed printed copy and once electronically on CD and email to the UNDP BRC (Ms. Zuzana Letkova, address: Grosslingova 35, 811 09 Bratislava, Slovakia, tel.: +421-2-59337 215, e-mail: zuzana.letkova@undp.org).

Prior to approval of the final report, a draft version shall be submitted to UNDP BRC for comments made by the Reference Group. UNDP BRC will make sure to deliver those comments to the Evaluator as soon as possible and no later than 10 working days after the draft report submission.

If any discrepancies have emerged between findings of the Evaluator and UNDP BRC on behalf of the Reference Group, these should be explained in an annex attached to the final report.

In the preparation of a timeframe and a price offer, candidates should also take into account activities below (not an exhaustive list); blank fields are at the Evaluator’s discretion:

Activity

Evaluator / timeframe No. of days

Desk review and preparation of the inception report Meeting of the evaluators with the reference group (Bratislava)

approx. 1

Meeting of the evaluators with relevant stakeholders in Bratislava

approx. 1-3

Field mission to Moldova (interviews, questionnaires, de-briefings, drafting evaluation report on mission)

approx. 10

Drafting of the evaluation report – in the office; validation of preliminary findings with stakeholders Finalization of the evaluation report

65

Záverečná správa

Activity

Evaluator / timeframe No. of days

(incorporating comments received on first draft) Presentation of the conclusions (Bratislava)

approx. 0.5

TOTAL working days

The proposed time frame for the evaluation and field mission to Moldova is during the period from October 14, 2013 till November 30, 2013. The assignment as a whole is to end no later than 10 December 2013.

VIII TENDER PROCESS Interested offerors are requested to apply per Instructions to Offerors.

REQUIRED DOCUMENTS FOR SUBMISSION Please specify within your technical proposal the following:

    

REGISTRATION OF COMPANY/CIVIL SOCIETY ASSOCIATION, ETC. (ANY LEGAL ENTITY IS ELIGIBLE);

ORGANIZATION/PROFESSIONAL

PROFILE OF COMPANY/CIVIL SOCIETY ORGANIZATION/PROFESSIONAL ASSOCIATION AND A LIST OF IMPLEMENTED PROJECTS WITH A REFERENCE LIST AND CLIENT CONTACTS FOR REFERENCE CHECK INDICATING THE E-MAIL ADDRESSES OR FAX NUMBERS FOR CONTACT PERSONS;

CVS OF THE PROPOSED LEAD EVALUATOR AND TECHNICAL CONSULTANTS (ALSO CVS OF ANY OTHER EXTERNAL OR INTERNAL EXPERTS NEEDED FOR THE EVALUATION, IF APPLICABLE); CLEAR PRESENTATION OF THE PROPOSED METHODOLOGY, OUTLINING ALL STEPS THAT WILL LEAD TOWARDS THE COMPLETION OF THE ASSIGNMENT; Please provide also information on corporate social responsibility (CSR) and “green” efforts/ green policy of the company. If two proposals are evaluated to be identical or with minimal differences, company with a better green program/ policy may be given preference.

66