SlovakAid by Slovak Agency for International Development Cooperation

www.slovakaid.sk

Oficiรกlna rozvojovรก pomoc Slovenskej republiky

Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky sa stala integrálnou súčasťou a nástrojom slovenskej zahraničnej politiky, ktorá do značnej miery formuje slovenské vzťahy s prijímateľmi rozvojovej pomoci a príslušnými medzinárodnými organizáciami. Slovenská republika sa zaviazala k napĺňaniu Miléniových rozvojových cieľov OSN a podieľa sa na zodpovednom prístupe ku globálnemu rozvoju. Touto cestou sa snaží prispieť

vých krajinách a podporovať ich trvalo udržateľný rozvoj.

Foto: Nadácia Integra

k odstráneniu chudoby v rozvojo-

OFICIÁLNA ROZVOJOVÁ POMOC SLOVENSKEJ REPUBLIKY Boj a následné odstránenie extrémnej chudoby vo svete nie je len morálnym záväzkom vyspelých krajín, ale aj cesta k bezpečnejšiemu, spravodlivejšiemu a prosperujúcemu svetu. Napriek tomu, že najväčšiu časť zodpovednosti za svoj vlastný pokrok nesú práve rozvojové krajiny samotné, príspevok rozvinutých krajín je nezastupiteľným predpokladom ich ďalšieho rozvoja. Slovensko sa ako člen Európskej únie (EÚ) a Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) radí medzi najrozvinutejšie krajiny sveta. Pozitívny makroekonomický vývoj posunul Slovensko z kategórie prijímateľa rozvojovej pomoci do spoločenstva donorov. Mechanizmus poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci vznikol v roku 2003 vytvorením inštitucionálneho, právneho a strategického rámca pre plánovanie a realizáciu medzinárodnej rozvojovej spolupráce. Slovenská republika sa okrem poskytovania multilaterálnej a humanitárnej pomoci od roku 2003 podieľa aj na programoch bilaterálnej rozvojovej pomoci, ktoré realizuje v partnerských krajinách. Zároveň je Slovensko ako členský štát EÚ od roku 2004 zapojené do financovania rozvojových aktivít realizovaných Európskou komisiou. Strategickým a koncepčným dokumentom, ktorý určuje sektorové a teritoriálne priority slovenskej ODA je Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky, ktorej gestorom je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Stratégia je východiskom pre plánovanie a implementáciu ODA SR na dané obdobie a definuje strategické priority a modality spolupráce pre dané regióny.

TERITORIÁLNE PRIORITY SLOVENSKEJ ODA*:

Afganistan

P Južný Sudán

P P

Kenya

PROGRAMOVÉ KRAJINY ˇ • Kena • Južný Sudán • Afganistan PROJEKTOVÉ KRAJINY • Bielorusko • Cierna Hora ˇ • Gruzínsko • Macedónsko • Moldavsko • Srbsko • Tunisko • Ukrajina

* podľa Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky 2009 - 2013

% bilaterálnej ODA SR (priemer rokov 2008-2012)

Subsaharská Afrika

37,8 %

Európa

15,8 %

Ázia a Oceánia

2,9 %

Južná a stredná Ázia

6,4 %

Nealokované

35,7%

Iné

1,4%

Podiel bilaterálnej ODA SR podľa regiónov(priemer rokov 2008-2012)

Subsaharská Afrika Európa Nealokované Ázia a Oceánia Južná a stredná Ázia Iné

source: stats.oecd.org

Región

Foto: © Nadácia Integra

ROZVOJOVÁ POMOC Spolupráca s programovými krajinami

Kena ˇ je programovou krajinou slovenskej ODA od roku 2003, avšak slovenské rozvojové mimovládne organizácie tu pôsobia už od roku 1996. V krajine sú úspešne etablované nielen mimovládne organizácie, ale aj slovenské vedecké a vzdelávacie inštitúcie, pôsobiace najmä v oblasti zdravotníctva a školstva. Sektorové priority slovenskej ODA v Keni: 3 ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ (prevencia HIV/AIDS, znižovanie detskej úmrtnosti a podvýživy, vzdelávanie zdravotného personálu) 3 VZDELÁVANIE (prístup k základnému vzdelaniu pre sociálne znevýhodnené skupiny, odborné vzdelávanie) 3 SOCIO-ECONOMICKÝ ROZVOJ VIDIEKA (rozvíjanie poľnohospodárstva a farmárstva, podpora malého a stredného podnikania a turizmu) 3 OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA (boj proti klimatickým zmenám a implementácia zelených technológií)

OFICIÁLNA ROZVOJOVÁ POMOC SLOVENSKEJ REPUBLIKY V KENI (v miliónoch USD) 2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

SPOLU:

0,69

0,4

0,06

0,36

0,06

1,14

1,51

1,77

5,99

source: stats.oecd.org

Foto: © The CIA World Factbook

SLOVENSKÁ ODA V KENI

Foto © Lukáš Zajac

SLOVENSKÁ ODA V AFGANISTANE Rozvojová spolupráca s Afganistanom vychádza z našich politických a ekonomických záväzkov, z dlhorocnej angažovanosti slovenských subjektov v tejto krajine a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej repubˇ podporuje liky smeruje do Afganistanu už od roku 2003, pricom ˇ tunajšie snahy o zlepšenie bezpecnostnej situácie vrátane politickej a ekonomickej stability. Sektorové priority slovenskej ODA v Afganistane: 3 ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ (zlepšenie úrovne zdravotnej starostlivosti a zvyšovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti) 3 VZDELÁVANIE (zvyšovanie kvality vzdelávania na všetkých úrovniach, so špeciálnym zameraním na inklúziu žien) 3 POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA (podpora miestnej produkcie a farmárstva)

OFICIÁLNA ROZVOJOVÁ POMOC SLOVENSKEJ REPUBLIKY V AFGANISTANE (v miliónoch USD) 2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

SPOLU:

4,41*

1,54

1,33

0,26

0,52

0,51

1,26

0,82

10,65

údaje obsahujú odpustenie dlhov * *údaje obsahujú odpustenie dlhov

source: stats.oecd.org

ˇ Južný Sudán bol zaclenený medzi programové krajiny Slovenskej ODA v roku 2011 na základe predchádzajúcich úspešných rozvojových aktivít v Sudáne. Tieto rozvojové aktivity sú úspešné najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. Sektorové priority slovenskej ODA v Južnom Sudáne: 3 ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ (zlepšovanie štandardov zdravotnej starostlivosti) 3 VZDELÁVANIE (zvyšovanie kvality vzdelávania na všetkých úrovniach) 3 SOCIO-EKONOMICKÝ ROZVOJ (podpora rozvoja vidieckych oblastí, rozvoj poľnohospodárskej produkcie)

OFICIÁLNA ROZVOJOVÁ POMOC SLOVENSKEJ REPUBLIKY V JUŽNOM SUDÁNE (v miliónoch USD) 2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

SPOLU:

17,28*

14,98*

17,68*

0,15

0,1

0,75

0,72

0,7

52,36

* údaje obsahujú odpustenie dlhov pre Sudán

source: stats.oecd.org

Foto © UN Photo

SLOVENSKÁ ODA V JUŽNOM SUDÁNE

TECHNICKÁ POMOC Foto ©SFPA

Spolupráca s projektovými krajinami

Spolupráca s projektovými krajinami je realizovaná najmä vo forme expertnej/technickej pomoci a prenosu skúseností. Prioritou je zdieľanie špecifického know-how, ktoré Slovensko nadobudlo v období tranzície na modernú trhovú ekonomiku, z procesu demokratizácie politického zriadenia a integrácie do európskych a transatlantických štruktúr. Vlastná skúsenosť s tranzíciou je špecifickou komparatívnou výhodou, ktorá zvyšuje hodnotu a prínos spolupráce s partnerskými krajinami. Úspešná práca slovenských expertov otvára dvere pre dlhodobú spoluprácu slovenských subjektov v prioritných regiónoch. Rozvojová pomoc s projektovými krajinami je teritoriálne zameraná na tri regióny: západný Balkán (primárne Čierna Hora, Macedónsko a Srbsko); krajiny Východného partnerstva EÚ (primárne Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) a krajiny Južného susedstva EÚ (so zameraním na Tunisko). Kľúčové oblasti technickej pomoci: 3 3 3 3

prenos skúseností z transformačného procesu podpora občianskej spoločnosti, posilnenie dialógu medzi vládou a občianskou spoločnosťou reforma bezpečnostného sektora budovanie inštitúcií a kapacít pre spoluprácu s EÚ, podpora euroatlantickej integrácie

SLOVENSKÁ ROZVOJOVÁ POMOC POD LOGOM SLOVAKAID

Slovak Aid - 1.3. geometrická definícia loga a jeho okolia Logo má pomer výšky a šírky 1:3,6.

0,25

Okolo loga je definované minimálne okolie, do ktorého nesmie zasahovať žiaden text, ani výrazná rušivá grafika. Pozadie (vrátane okolia) musí zaručovať dostatočný kontrast s logom (viď farebné a negatívne použitie loga).

0,25

3,6

0,25

Logo a jeho okolie.

ˇ SlovakAid je znackou ˇ logom oficiálnej a zároven rozvojovej pomoci Slovenskej republiky, ktorú riadi a koordinuje Ministerstvo ˇ zahranicných veci a európskych záležitostí. Rozvojová pomoc je ˇ poskytovaná do zahranicia pod logom SlovakAid od roku ’ 2003. Vdaka jednotnému ’ vizuálu je viditelnejšia a vytvára lepší potenciál pre identifikáciu slovenských rozvojových aktivít v partnerských krajinách.

Pod logom SlovakAid bolo od roku

2003 realizovaných 345 bilaterálnych

rozvojových projektov v 23 krajinách

* okrem mikrograntov, programu CETIR, EÚ kofinancovaných projektov, projektov pre budovanie kapacít ODA a verejnej informovanosti

©SAMRS

©Nadácia Pontis

NAŠA VÍZIA – CIELE SLOVENSKEJ ROZVOJOVEJ POMOCI Ciele oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky (ODA SR) sú definované Zákonom č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci, Strednodobej stratégii ODA SR na roky 2014-2018, v Národných programoch oficiálnej rozvojovej pomoci a v Miléniových rozvojových cieľoch OSN.

Hlavné ciele Slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci zmierňovanie chudoby a hladu v rozvojových krajinách podpora trvalo udržatelľného hospodárskeho, sociálneho a ekologického rozvoja zabezpečenie mieru a bezpečnosti vo svete podpora univerzálneho prístupu k vzdelaniu zvyšovanie úrovne základnej zdravotnej starostlivosti

podpora hospodárskej spolupráce s rozvojovými krajinami

zvyšovanie povedomia verejnosti o potrebách rozvojových krajín a rozvojovej pomoci poskytovanej Slovenskom

MILÉNIOVÉ ROZVOJOVÉ CIELE OSN Na Miléniovom summite OSN v septembri 2000, potvrdilo 189 členských štátov OSN svoj záväzok venovať čo možno najväčšiu pozornosť udržateľnému rozvoju a boju proti chudobe. Výsledkom iniciatívy bolo prijatie ôsmych Miléniových rozvojových cieľov (Millennium Development Goals – MDGs), ktoré sa stali všeobecne akceptovaným rámcom pre meranie pokroku vo svete. Slovenská republika potvrdila prostredníctvom svojich najvyšších predstaviteľov svoj záväzok dosiahnuť tieto ciele. Ako člen EÚ, OBSE a špecializovaných agentúr v rámci systém OSN (UNDP, FAO, WFP, UNIDO atď.) je Slovensko intenzívne zapojené do riešenia týchto globálnych úloh. Slovenská republika napĺňa Miléniové ciele a svoje rozvojové záväzky prostredníctvom postupného zvyšovania objemu rozvojovej pomoci, liberalizácie obchodu, odpúšťania dlhov a spolupráce s bilaterálnymi a multilaterálnymi donormi.

3 ODSTRÁNIŤ EXTRÉMNU CHUDOBU A HLAD

3 DOSIAHNUŤ VŠEOBECNÉ ZÁKLADNÉ VZDELANIE

3 PODPOROVAŤ RODOVÚ ROVNOSŤ A POSILNIŤ POSTAVENIE ŽIEN

3 ZNÍŽIŤ DETSKÚ ÚMRTNOSŤ

3 ZLEPŠIŤ ZDRAVOTNÝ STAV MATIEK

3 BOJOVAŤ PROTI HIV/AIDS, MALÁRII A ĎALŠÍM CHOROBÁM

3 ZABEZPEČIŤ UDRŽATEĽNOSŤ ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

3 ROZVÍJAŤ GLOBÁLNE PARTNERSTVO PRE ROZVOJ

HLAD A PODVÝŽIVA © Človek v ohrození

Na svete žije približne 870 miliónov ľudí trpiacich hladom a podvýživou. Sú to ľudia všetkých vekových kategórií, novorodenci, ktorých matky pre ne nemajú dostatok mlieka; seniori, o ktorých sa nemá kto postarať; nezamestnaní obyvatelia mestských slumov; farmári bez pôdy alebo siroty po rodičoch, ktorí zomreli na AIDS alebo iné choroby. 300 miliónov detí zaspáva každý večer hladných. 90 % z nich trpí dlhodobou podvýživou a nedostatkom vitamínov a minerálov. www.wfp.org

MDG # 1 ODSTRÁNIŤ EXTRÉMNU CHUDOBU A HLAD

ZÁKLADNÉ VZDELANIE

V súčasnosti je na svete viac ako 75 miliónov detí vo veku povinnej školskej dochádzky, ktoré nenavštevujú základnú školu. Väčšina týchto detí pochádza z regiónu subsaharskej Afriky a južnej Ázie, pričom v rámci týchto regiónov sú to práve dievčatá, ktoré sú najviac znevýhodnené v prístupe ku vzdelaniu. Dve tretiny zo 799 miliónov negramotných dospelých starších ako 15 rokov tvoria ženy. www.unesco.org

MDG # 2 DOSIAHNUŤ VŠEOBECNÉ ZÁKLADNÉ VZDELANIE

POSILNENIE POSTAVENIA ŽIEN

Ženy sú stále omnoho častejšie ako muži, chudobnejšie a negramotnejšie. Ženy majú často krát sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, zamestnaniu, úverom a menej často vlastnia nehnuteľnosť. V porovnaní s mužmi sa menej často zapájajú do politického diania a je u nich omnoho väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami domáceho násilia. Táto nerovnováha je najviditeľnejšia v rozvojových krajinách. www.unwomen.org

MDG#3 PODPOROVAŤ RODOVÚ ROVNOSŤ A POSILNIŤ POSTAVENIE ŽIEN

Detská úmrtnosť znamená smrť dieťaťa, pred dovŕšením jeho piateho roku života. Viac ako 70 % z 11 miliónov detských úmrtí sa pripisuje šiestim hlavným príčinám, ktorými sú: hnačky, malária, novorodenecké infekcie, zápal pľúc, predčasný pôrod alebo nedostatok kyslíka pri pôrode. Tieto úmrtia sa vyskytujú najmä v rozvojových krajinách. www.unicef.org

MDG#4 ZNÍŽIŤ DETSKÚ ÚMRTNOSŤ

DETSKÁ ÚMRTNOSŤ

ZDRAVIE MATIEK

Každoročne, viac ako 500 000 žien zomrie počas pôrodu alebo v súvislosti s komplikáciami počas tehotenstva. Deti, ktorých matky umreli počas pôrodu majú vyššiu pravdepodobnosť úmrtia počas prvých piatich rokov svojho života. 99 % detskej a materskej úmrtnosti sa vyskytuje v rozvojových krajinách, kde viac ako 50 % žien, nemá k dispozícii asistenciu kvalifikovaného zdravotného personálu pri pôrode. www.unicef.org

MDG#5 ZLEPŠIŤ ZDRAVOTNÝ STAV MATIEK

Podľa aktuálnych štatistík, každú minútu umrie na maláriu jedno dieťa. Na konci roka 2011, žilo na svete 34,2 milióna ľudí s vírusom HIV. Odhaduje sa, že v roku 2011 pribudlo 8,7 milióna ľudí infikovaných tuberkulózou. Tieto štatistiky nie sú len čísla, ale skutočné ľudské osudy. Tieto choroby sú obzvlášť nebezpečné pre deti, najmä pokiaľ sa vyskytujú v chudobných oblastiach, kde absentuje kvalitná strava, sanitácia a zdravotná starostlivosť. HIV/AIDS, malária, osýpky, obrna a tuberkulóza znamenajú istú smrť pre milióny detí, ktoré by mohli nielen prežiť, ale ktoré by inde mohli aj veľmi dobre prosperovať. www.who.int / www.unicef.org

MDG#6 BOJOVAŤ PROTI HIV/AIDS, MALÁRII A ĎALŠÍM CHOROBÁM

MALÁRIA A ĎALŠIE CHOROBY

UDRŽATEĽNOSŤ ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

884 miliónov ľudí vo svete stále nemá k dispozícii vodu z nekontaminovaných zdrojov. Viac ako jedna tretina z nich žije v subsaharskej Afrike, kde len 60 % populácie má k dispozícii spoľahlivé vodné zdroje. Znečistená voda je príčinou šírenia chorôb ako cholera alebo detská hnačka, na ktoré každoročne umierajú milióny ľudí, najmä detí. 2,6 miliardy ľudí (1/3 svetovej populácie) nepoužíva sanitárne zariadenia, výsledkom je vysoká miera znečistenia životného prostredia a výskyt bakteriálnych ochorení (cholera a hepatitída). www.unep.org / www.un.org

MDG#7 ZABEZPEČIŤ UDRŽATEĽNOSŤ ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

GLOBÁLNE PARTNERSTVO

Nikto z nás nemôže dosiahnuť miléniové rozvojové ciele osamote: ani vlády, i keď s dobrými úmyslami, ani súkromný sektor, nech je akokoľvek štedrý, ani mimovládne organizácie či náboženské skupiny, nech už sú akokoľvek odhodlané. Miléniové rozvojové ciele môžeme dosiahnuť len spoločne, prostredníctvom skutočného partnerstva. To, čo naozaj potrebujeme je medzinárodné úsilie a spolupráca, ktoré využijú silu každého jednotlivca na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov. O osudoch tých najchudobnejších ľudí na svete rozhodne úsilie vlád, inštitúcií a občanov rozvojových krajín spoločne. www.un.org

MDG#8 ROZVÍJAŤ GLOBÁLNE PARTNERSTVO PRE ROZVOJ

BILATERÁLNA ROZVOJOVÁ POMOC Bilaterálna rozvojová pomoc je priamym nástrojom zahraničnej politiky štátu. Ide o poskytovanie finančnej podpory prostredníctvom konkrétnych rozvojových programov a projektov v danej partnerskej krajine. Kľúčovými národnými inštitúciami zapojenými do bilaterálnej ODA sú Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR), ktoré je národným koordinátorom oficiálnej rozvojovej pomoci, a Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), ktorá zabezpečuje všetky činnosti súvisiace s riadením a administráciou bilaterálnych rozvojových programov a projektov v prijímateľských krajinách. Okrem systému MZVaEZ SR/SAMRS je bilaterálna pomoc poskytovaná aj inými ministerstvami, ktoré sú uvedené v nasledovnej tabuľke. Implementácia bilaterálnej ODA v zahraničí je realizovaná národnými subjektmi, ktorými sú vládne a akademické inštitúcie, mimovládne organizácie a podnikateľské subjekty.

Bolo preukázané, že úzko špecializované rozvojové programy a aktivity sú efektívnejšie, majú intenzívnejší dopad na rozvojové projekty, ’ ’ zlepšujú viditelnost rozvojovej pomoci a plne využívajú ich synergie.

Hlavné slovenské inštitúcie poskytujúce bilaterálnu ODA Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu

Ministerstvo zahraničných veci a európskych záležitostí

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (Program vládnych štipendií) Ministerstvo vnútra (Humanitárna pomoc a medzinárodné misie EÚ a OSN)

Ministerstvo financií ( program: Verejné financie pre rozvoj, Fond technickej spolupráce medzi Slovenskou republikou a EBOR)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (FAO, CEEDFOODS)

MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ A EURÓPSKYCH ZÁLEŽITOSTÍ SR Základný legislatívny rámec slovenskej ODA predstavuje zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci z roku 2007 (č. 617/2007 Z. z.) a zákon č. 545/2010 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ SR) je národným koordinátorom oficiálnej rozvojovej pomoci. Ministerstvo je zodpovedné za riadenie a koordináciu rozvojovej spolupráce a je hlavným kontaktným bodom pre rozvoj stratégie a tvorby rozvojovej politiky v rámci národného systému. Strategické a programové riadenie ODA SR má v portfóliu Odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci MZVaEZ SR. Do ODA SR je celkovo zapojených 12 ministerstiev a iných štátnych inštitúcií. Základným nástrojom ministerstva pre koordináciu slovenskej rozvojovej pomoci je Koordinačný výbor pre oficiálnu rozvojovú pomoc Slovenskej republiky, ktorý je poradným orgánom ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Základným koncepčným dokumentom slovenskej ODA je Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá definuje sektorové priority a modality spolupráce pre prioritné regióny. Strednodobá stratégia je schvaľovaná uznesením vlády Slovenskej republiky každých päť rokov a je záväzná pre všetky rezorty. MZVaEZ tiež každoročne vypracúva Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na daný rok, v ktorom špecifikuje prioritné oblasti pre rozvojovú spoluprácu v danom roku.

SLOVENSKÁ AGENTÚRA PRE MEDZINÁRODNÚ ROZVOJOVÚ SPOLUPRÁCU Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) je rozpočtovou organizáciou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR). Poslaním agentúry je zabezpečiť implementáciu oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky v súlade s programovými a koncepčnými dokumentmi MZVaEZ SR, so záväznými dokumentmi Európskej únie, Organizácie Spojených národov, Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj a s ostatnými medzinárodnými záväzkami. Pôsobnosť SAMRS určuje § 10 zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov z 5. decembra 2007, ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2008. SAMRS zabezpečuje všetky činnosti súvisiace s riadením a s administráciou projektového cyklu v rámci Národného programu oficiálnej rozvojovej pomoci. Ide predovšetkým o vyhlasovanie výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie, hodnotenie predložených žiadostí, prípravu zasadnutí Projektovej komisie SlovakAid, uzatváranie a administráciu zmlúv s realizátormi projektov, finančné riadenie a kontrolu projektov, ich monitoring a hodnotenie.

Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Rozvojová spolupráca s programovými krajinami (Afganistan, Južný Sudán, Keňa) Spolupráca s prioritnými krajinami prostredníctvom transferu skúseností (západný Balkán, Východné partnerstvo EÚ, krajiny Južného susedstva EÚ, CETIR) Humanitárna pomoc Budovanie kapacít ODA, informovanie verejnosti o rozvojovej spolupráci a rozvojové vzdelávanie Podporné programy (rozvojové projekty kofinancované EÚ, mikrogranty, dobrovoľnícky program)

Foto: © Martin Črep

MULTILATERÁLNA ROZVOJOVÁ POMOC Multilaterálna rozvojová pomoc znamená rozvojové programy a projekty financované Slovenskou republikou prostredníctvom príspevkov do medzinárodných organizácií. Rozvojové programy sú následne realizované konkrétnou medzinárodnou organizáciou. Cieľom slovenskej ODA je aktívne sa podieľať na rozhodovacích procesoch v medzinárodných organizáciách, do ktorých Slovensko prispieva na pravidelnej báze. Slovenská multilaterálna rozvojová pomoc je poskytovaná v spolupráci s Európskou komisiou, OSN, OBSE a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Hlavní prijímatelia multilaterálnej ODA SR Podiel bilaterálnej a multilaterálnej ODA SR (priemer rokov 2009-2012)

Európska komisia Európsky rozvojový fond

35,5% Multilaterálna ODA

source: stats.oecd.org

Bilaterálna ODA 64,5%

Systém Organizácie spojených národov a ostatných špecializovaných agentúr OSN(UNESCO, WHO, ILO, FAO, UNEP atď.) Medzinárodný menový fond World Bank Group Európska investičná banka Iné (OBSE , ICRC, IOM atď.)

source: stats.oecd.org

*priemer rokov 2003 - 2012

SLOVENSKÁ MULTILATERÁLNA ODA TVORÍ 64,5 % CELKOVEJ ODA*

HUMANITÁRNA POMOC Humanitárna pomoc je prejavom solidarity s ľuďmi v krajinách postihnutých prírodnými katastrofami, ozbrojenými či spoločenskými konfliktami. Humanitárna pomoc tvorí neoddeliteľnú súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA SR), riadi sa však istými špecifikami oproti rozvojovej pomoci, a to pre potrebu urýchlene a flexibilne reagovať na aktuálne požiadavky krajín postihnutých humanitárnymi krízami. Zabezpečovanie humanitárnej pomoci je dynamický proces, ktorý si vyžaduje vlastné nástroje a mechanizmy rozhodovania. V rámci ODA je pre humanitárnu pomoc vyčlenená rozpočtová položka, ktorá nepodlieha schvaľovaniu vládou Slovenskej republiky, ale o rozdelení financií rozhoduje priamo minister zahraničných vecí. Finančná pomoc tak môže byť poskytnutá rýchlo a adresne. Humanitárna pomoc je poskytovaná aj krajinám, ktoré nepatria medzi prioritné krajiny rozvojovej pomoci Slovenskej republiky. Humanitárna pomoc sa poskytuje formou finančných príspevkov a materiálnej pomoci. Materiálnu humanitárnu pomoc poskytuje Sekcia integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na úrovni EÚ poskytuje humanitárnu pomoc sekcia Európskej komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO - European Humanitarian Aid and Civil Protection), ktorá podporuje projekty zamerané na prevenciu a pomoc v ohrozených oblastiach.

Foto: © ADRA

SLOVENSKÁ ROZVOJOVÁ POMOC V ČÍSLACH (2003 - 2012)

Celková ODA SR (2003-2012)

Podiel bilaterálne a multilaterálnej ODA SR (2003-2012) Podiel bilaterálnej a multilaterálnej ODA SR (2003-2012)

Celková ODA SR (2003-2012)

100

Bilat

100,00 90,00

Mult

90,00 80,00

80,00

70,00

50,00

60,00

50,00

40,00

30,00

100,00

70,00 60,00

40,00 30,00

20,00 20,00

Podiel bilaterálne a multilaterálnej ODA SR (2003-2012)

10,00 10,00 0,00 0,00

2003 2004 2004 2005 2005 2003

2006 2006

2007 20112011 2012 2012 2007 2008 2008 2009 20092010 2010

70 60 50 40 30 20 10 2004

2005

source: stats.oecd.org

2005

2006

Multilaterálna ODA

2003

2004

Bilaterálna ODA

Celková O ODA DA S SR R 100 Celková 90

2003

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2007

2008

2009

2010

2011

2012

Billaterálna ODA SR podľa regiónov (priemer rokov 2008-2012)

Rok

Multilaterálna ODA SR

Bilaterálna ODA SR

2003

6,58

8,49

2004

17,47

10,72

2005

25,4

31,43

2006

30,36

24,75

2007

39,63

27,6

2008

51,03

40,82

2009

55,57

19,83

2010

53,77

19,94

2011

64,59

21,43

2012

60,33

17,79

SPOLU

404,73 mil. USD

222,8 mil. USD

3,0%

6,0% 1,0% Sub Saharan Africa Europe 38,0%

Unallocated Asia and Oceania South and Central Asia

36,0%

Other

16,0%

source: stats.oecd.org

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Hlboká cesta 2 833 36 Bratislava Slovenská republika www.mzv.sk info@mzv.sk

Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Drotárska cesta 46 811 02 Bratislava Slovenská republika www.slovakaid.sk info@slovakaid.sk