ISBN 978 - 80 - 972020 - 0 - 2
GLOBSEC Viac než bratislavská konferencia o bezpečnosti
Obsah
01
02
03
Misia GLOBSEC-u: posilnenie hlasu strednej Európy vo svete
Prestíž GLOBSEC-u
05
06
07
08
Nový rozmer diplomacie
Slovensko a Bratislava ako diplomatický „hub“ strednej Európy
Zrod GLOBSEC-u
Dynamika rastu
Od Slovenskej Partnerstvá a atlantickej komisie fundraisingová k Stredoeurópskej stratégia stretegickej rade
09
Agenda mieru, slobody a demokracie
10
Pripravení na 10. ročník
04
Úvod
Úvod
T
áto publikácia vychádza pri príležitosti desiateho výročia medzinárodnej konferencie o bezpečnosti a zahraničnej politike GLOBSEC, ktorú od roku 2005 organizuje v Bratislave nezávislá mimovládna organizácia Slovenská atlantická komisia. Zrod a rozvoj tejto významnej platformy je fascinujúcim príbehom odvahy, energie a kreativity mladých ľudí, ktorí naplno využili priestor slobodnej a demokratickej spoločnosti. GLOBSEC je výnimočná značka „made in Slovakia“, ktorá má v logu zemeguľu. Jeho študentskí zakladatelia na čele s Róbertom Vassom študovali medzinárodné vzťahy na Slovensku, nie na západných univerzitách. Od začiatku však v sebe nosili trúfalú túžbu pritiahnuť do svojej málo známej domoviny svetové politické a expertné špičky, ktoré by v meste na Dunaji otvorene diskutovali o témach globálneho významu, hľadali riešenia a vytvárali spojenectvá. Neboli len rojkovia. Pre svoj „mimovládny startup“ museli získať množstvo spojencov a podporovateľov, ako aj mobilizovať dobrovoľníkov. Nikdy neboli finančne závislí na jednom veľkom sponzorovi – štátnom, či súkromnom a aj v časoch politických zmien a turbulencií sa im podarilo udržat si nezávislosť a jasnú orientáciu na západné demokratické hodnoty. Napriek obdivuhodnej profesionalizácii sa organizátori GLOBSEC-u stále opierajú o veľký počet mladých ľudí, čo tejto konferencii dodáva náležitú sviežosť a entuziazmus.
01
Zrod GLOBSEC-u
Slovensko patrí do skupiny najmladších európskych štátov s pozoruhodným modernizačným príbehom. Vzniklo v januári 1993 po pokojnom rozdelení Česko-Slovenska, ktoré sa vďaka Nežnej revolúcii v novembri 1989 zbavilo komunistickej diktatúry. Ambíciou tejto päťmiliónovej, pomerne neznámej stredoeurópskej krajiny bolo budovanie demokracie a trhovej ekonomiky a vstup do európskych a transatlantických štruktúr. Slovensko malo identické strategické ciele ako jeho väčší a známejší susedia z Vyšehradskej štvorky – Česká republika, Maďarsko a Poľsko. Slovensko síce naštartovalo sľubné reformy a začalo plniť kritériá súvisiace so vstupom do Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), no v dôsledku nedemokratických praktík vlády Vladimíra Mečiara bolo v druhej polovici 90. rokov vyradené z integračných procesov. Prvá vlna rozšírenia NATO v roku 1999 Slovensko napokon obišla. Vďaka širokej mobilizácii demokratických politických síl a občianskej spoločnosti došlo v parlamentných voľbách v roku 1998 k zmene moci a koaličná vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu naštartovala impresívne reformy a razantné integračné kroky. To umožnilo Slovensku dobehnúť najprogresívnejšie krajiny strednej a východnej Európy a na jar 2004 bolo prijaté do NATO a EÚ. Toto historické obdobie je spojené s hrdosťou Slovákov, že sa im podarilo vlastným úsilím stať sa súčasťou demokratického Západu. V týchto časoch celá transatlantická rodina zažívala optimizmus zo započatého rozšírenia o bývalé postkomunistické štáty, čo dávalo nádej na stabilnejšiu, bezpečnejšiu a prosperujúcejšiu Európu.
01
01
01 „Grassroot“ projekt študentov Prvý ročník GLOBSEC-u sa konal rok po „superintegračnom“ roku. Pri jeho zrode stáli ambiciózni vysokoškolskí študenti, ktorí mali túžbu prispieť k zakotvovaniu Slovenska do západného hodnotového priestoru a zároveň dostať svoju krajinu na mapu sveta. Na čele tejto skupiny stál rodák z Nových Zámkov Róbert Vass, študent Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, s výnimočným organizačným talentom a líderským potenciálom. Vass a jeho kolegovia Ján Cingeľ, Ján Gallo a Milan Šuplata získavali prvé organizačné skúsenosti a hlbší záujem o zahraničnú politiku v študentskej organizácii Euroatlantické centrum v Banskej Bystrici (Vass bol v rokoch 2003 – 2006 jej prezidentom). Vysnívali si, že na Slovensku založia fórum, na ktoré pritiahnú ľudí zo sveta a kde sa budú diskutovať veľké medzinárodné témy. Na letnom stretnutí v roku 2005 sa táto štvorica dohodla na názve GLOBSEC (skratka pre global security).
01
„
Začali sme od nuly, bez zdrojov, podpory, financií. Nemali sme dokonca ani vlastné priestory, účet v banke ani adresu. Mali sme však obrovskú víziu, ťah na bránu a hlboké presvedčenie, že za to, čo chceme dosiahnuť, sa oplatí bojovať. Nebol to jednoduchý proces. Museli sme vedieť padnúť a postaviť sa, potrebovali sme obrovskú dávku vytrvalosti a mladíckej dravosti. Bola to obrovská škola. Mnohí kolegovia, ktorí boli pri tom, z tejto lekcie ťažia dodnes.” Róbert Vass Zakladateľ GLOBSEC konferencie
01 Bolo zrejmé, že bezpečnostná konferencia s globálnymi ambíciami sa musí konať v hlavnom meste Bratislave a že pre ňu budú musieť získať spojencov z ministerstva zahraničných vecí a z radov renomovaných odborníkov. Róbert Vass ako študentský stážista na ministerstve zahraničných vecí nadväzuje kontakty so štátnym tajomníkom Ivanom Korčokom a ten mu umožnil zorganizovať prvý GLOBSEC v priestoroch kongresovej sály MZV v októbri 2005. Do organizovania tejto konferencie vložili študenti i vlastné financie z brigád a najmä množstvo dobrovoľníckej práce. Po ukončení štúdia v Banskej Bystrici sa R. Vass a jeho kolegovia presťahovali do Bratislavy. Namiesto zakladania novej organizácie sa rozhodli oživiť a sprofesionalizovať Slovenskú atlantickú komisiu (SAC), ktorá bola členom Atlantic Treaty Association (SAC bola dovtedy čisto dobrovoľnícka mimovládna organizáciu, ktorú založili diplomati v roku 1993 s cieľom napomáhať Slovensku pri budovaní transatlantických väzieb a vstupu do NATO). Róbert Vass sa postavil do jej čela a začal ako profesionál systematicky budovať
unikátnu sieť parnerstiev s diplomatmi, odborníkmi zo zahraničnej a bezpečnostnej komunity, sponzormi, médiami a študentskými dobrovoľníkmi. Zároveň cestoval na špičkové medzinárodné mítingy, aby skúmal moderné konferenčné formy a trendy. Výrazným obohatením v strategickom smerovaní SAC bol nástup veľvyslanca Rastislava Káčera do čela jej správnej rady, bezprostredne po jeho návrate z Washingtonu do Bratislavy v roku 2008. Pri rozbehu GLOBSEC-u boli jeho mladým zakladateľom nápomocní diplomati a experti (abecedne): Martin Bútora, Pavol Demeš, Milan Ježovica, Ivan Korčok, Igor Slobodník, Tomáš Valášek a ďalši. V čase zrodu GLOBSEC-u na Slovensku pôsobilo niekoľko kvalitných think-tankov a mimovládnych organizácií, ktoré mali medzinárodné programy. Výnimočnosť rodiaceho sa tímu Róberta Vassa spočívala najmä v organizačnej a networkovacej sile. A neobvyklej ambícii vytvoriť svetový konferenčný brand v malej stredoeurópskej krajine.
01
2005 - 2014
02
2005 - 2014 GLOBSEC 2005 - GLOBSEC 2014 250
200
150
100
50
0
GLOBSEC
2005
Countries
GLOBSEC
2006
Number of ministers
GLOBSEC
2007/2008 Speakers
GLOBSEC
2009
Media
Formats
GLOBSEC
2010
GLOBSEC
2011
GLOBSEC
2012
GLOBSEC
2013
GLOBSEC
2014
Dynamika rastu
P
rvé tri ročníky GLOBSEC-u sa konali ešte v „študentskej réžii“ v konferenčných priestoroch Ministerstva zahraničných vecí SR. Postupne profesionalizovaná Slovenská atlantická komisia zorganizovala v roku 2009 jeho rozšírený štvrtý ročník v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky. Na ňom sa už podieľal ďalší absolvent fakulty medzinárodných vzťahov z Banskej Bystrice Milan Solár, ktorý je až dodnes v organizačnom jadre GLOBSEC-u a vedie jeho exekutívny tím. V tejto historickej budove sa konal ešte aj ďalší ročník konferencie. Od roku 2011 podnes sa GLOBSEC organizuje v kongresových priestoroch bratislavského hotela Kempinski River Park. Pre niektoré formáty sa využívajú i ďalšie priestory hlavného mesta. Impresívnosť rozvoja konferencie GLOBSEC dobre ilustruje kvantitatívny a kvalitatívny nárast účastníkov, spíkrov a programovej komplexnosti. Prvý ročník mal asi 100 účastníkov prevažne zo Slovenska a susedných štátov, ostatný deviaty v roku 2014 vyše 800 zo 65 krajín. Na prvom ročníku vystúpilo 27 spíkrov z 13 krajín. Na desiatom ročníku vystúpi 167 spíkrov z viac ako 40 krajín. Na doterajších deviatich ročníkoch GLOBSEC-u sa spolu zúčastnilo 3333 účastníkov, 564 spíkrov. Organízátori spolupracovali so 104 domácimi a medzinárodnými partnermi. Na deviatom ročníku už bolo 11 plenárnych panelových diskusií a „chats“, 14 večerných diskusií, 4 nočné diskusie a dvaja hlavní rečníci.
02
02
02
Komplexnosť GLOBSEC-u Prvý GLOBSEC mal pomerne jednoduchý program zložený zo štyroch panelových diskusií. SAC vtedy ešte nemal vlastných pracovníkov a opieral sa hlavne o dobrovoľníkov. Organizačne ho zabezpečovalo 10 študentov s vekovým priemerom asi 20 rokov. Značná programová komplexnosť posledných ročníkov si už vyžaduje celoročnú profesionálnu tímovú prácu viac ako desiatky profesionálov a súčinnosť s mnohými domácimi a globálnymi partnermi zo štátnej, mimovládnej a súkromnej sféry. Každý rok sa organizačný tím pred konferenciou rozrastá na takmer stovku dobrovoľníkov a ďalších šesťdesiat ľudí v podporných technických službách. Dnes teda GLOBSEC nie je len o samotných panelových diskusiách. To čo prebieha v hlavnej konferenčnej sále je menej ako 40% celkového programu. Minulý rok napríklad organizátori pripravili vyše sto ďalších politických, expertných, bilaterálnych a multilaterálnych stretnutí, ktoré prebiehajú v ďalších rokovacích sálach. Z Bratislavy sa na tri dni stáva miesto, kde lídri, médiá a experti debatujú o významných otázkach mezinárodnej politiky. Pracovníci SAC prichádzajú s permanentnými inováciami a novými formátmi, ktoré robia z GLOBSEC-u mimoriadne komplexnú a
multidimenzionálnu akciu. Dnes sa prepracoval k vlastnej internetovej televízii – GLOBSEC TV, vlastnému denníku vydávanému v anglickom jazyku počas konferencie, zabezpečuje mediálne centrum s televíznymi štúdiami a satelitnými prenosovými vozmi pre viac ako 150 novinárov zo sveta. Organizátori využívajú špeciálne vyvinutú mobilnú aplikáciu a produkciu zabezpečujú profesionáli z BBC. Bezpečnosť a dopravu musia koordinovať s políciou a s Úradom pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR. Od roku 2010 popri GLOBSECu prebieha aj Summit mladých lídrov. Podľa slov riaditeľky mládežníckeho programu SAC Radky Čížovej sa v roku 2015 sa prihlásilo 298 mladých profesionálov z viac ako 50 krajín, z ktorých vybrali 35 mladých osobností s najväčším potenciálom. Tí sa budú mať možnosť stretnúť v malej skupine s lídrami medzinárodnej politiky, o ktorých dovtedy mohli len čítať v knihách, alebo novinách. Vďaka veľkému dopytu po konferencii sa organizátori rozhodli v roku 2014 otvoriť konferenciu širšej verejnosti a zorganizovať GLOBSEC City Talks v spolupráci s mestom Bratislava, počas desiateho ročníka aj v Košiciach, či Banskej Bystrici.
Svojou váhou, svojou ambíciou a svojou organizáciou je GLOBSEC doslova prvotriednou operáciou globálneho typu.“
Zbigniew Brzezinski, bývalý poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť
02
„
02 Udeľovanie Českej a slovenskej transatlantickej ceny Táto cena sa uďeľuje od roku 2012 na galavečeri GLOBSEC-u v Bratislave a Dňoch NATO v Ostrave. Ocenenie udeľujú spoločne Slovenská atlantická komisia a česká nezisková organizácia Jagello 2000. Organizátori sa snažia slávnostným a široko medializovaným spôsobom vzdať hold osobnostiam, ktoré reprezentujú demokratické hodnoty a významnou mierou prispeli k posilneniu transatlantických väzieb, mieru, prosperity a stability v euroatlantickom priestore a integrácii strednej Európy do rodiny vyspelých európskych štátov. Prvými laureátmi tejto ceny sa stali americký diplomat a politológ Ronald Asmus (in memoriam) a český minister obrany Alexander Vondra, bývalý poradca prezidenta Václava Havla. Medzi ďalšími laureátmi, ktorí získali transatlantickú cenu je aj generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen a český diplomat Karel Kovanda, alebo bývalý poľský premiér Jan Krzystof Bielecki a diplomat Martin Bútora.
„
Mysliaci ľudia z nášho regiónu sa schádzajú a zhovárajú o dôležitých otázkach. V tom je skutočná hodnota tejto konferencie.“ Toomas Henrik Ilves, prezident Estónskej republiky
02
03
03
Misia GLOBSEC-u: posilnenie hlasu strednej Európy vo svete
S
tredná Európa bola v histórii častejšie objektom ako subjektom medzinárodných vzťahov. Situácia sa začala meniť po vstupe stredoeurópskych krajín do EÚ a NATO v roku 2004. Ambíciou GLOBSEC-u bolo a je prispieť k tomu, aby sa tento región stal súčasťou strategickej európskej a medzinárodnej diskusie, kde sa hľadajú odpovede na aktuálne výzvy. GLOBSEC svojím rozsahom a prestížou dokázal, že kvalitná diskusia a formovanie medzinárodnej politiky nie sú výsadou západných metropol, akými sú Brusel, či Washington. Táto konferencia dnes dostáva stredourópsky región z periférie do centra diskusie o globálnych témach.
Na GLOBSEC-u politici slávnostne neoznamujú spoločné rozhodnutie, alebo neprezentujú vyhlásenia. Jeho prvoradým cieľom je byť súčasťou otvorenej diskusie a umožniť Slovensku a strednej Európe ovplyvňovať a formovať debaty o kľúčových otázkach tak, aby konečné rozhodnutia európskych a transatlantických inštitúcií odzrkadľovali aj regionálne záujmy a potreby. GLOBSEC tým prispieva k odbúravaniu predsudkov o postkomunistických krajinách a budovaniu stredoeurópskeho sebavedomia.
03
„
Počas niekoľkých rokov sa GLOBSEC stal jedným z popredných európskych miest na diskusiu o otázkach medzinárodnej bezpečnosti. Pred 25 rokmi bola táto časť Európy frontovou líniou v boji za slobodu. Ostnaté drôty boli prestrihnuté, múry zvalené a sloboda zvíťazila nad silou. Anders Fogh Rasmussen, generálny tajomník NATO
03
GLOBSEC
03
„
GLOBSEC je najdôležitejšiou bezpečnostnou konferenciou v regióne. Je to miesto, kde sa stretávajú politickí lídi, experti a vplyvní ľudia z celého sveta, ktorí dokážu hýbať medzinárodnou politikou.” Edward Lucas, The Economist
04
04
Prestíž GLOBSEC-u
T
áto bratislavská konferencia sa v priebehu niekoľkých rokov prepracovala na jedno z najvýznamnejšich podujatí svojho druhu vo svete a zaradila sa medzi podujatia akými sú zahraničnoplitické a bezpečnostné konferencie v Mníchove, Bruseli, Washingtone, či Halifaxe. GLOBSEC je už platformou, ktorú si do kalendára dávajú nielen stredoeurópski politici a experti, ale priťahuje osobnosti a médiá z rôznych kútov sveta. Doposiaľ na GLOBSEC-u vystúpili okrem mnohých popredných expertov traja prezidenti, 9 premiérov, 50 ministrov, dvaja generálni tajomníci NATO, členovia Európske komisie a Európskeho parlamentu, šéfovia OECD, OBSE, významní vojenskí predstavitelia a predstavitelia súkromnej sféry.
„
V tom, ako sa vyvíjalo a dozrievalo, Bratislavské globálne bezpečnostné fórum v mnohom odráža úspešný príbeh Slovenska. Začalo sa ako študentský projekt, ktorý postupne rástol a získaval medzinárodné uznanie, až sa nakoniec usadil medzi piatimi poprednými konferenciami o globálnej bezpečnosti. GLOBSEC je príspevkom strednej Európy k určujúcej debate o medzinárodnej bezpečnosti. Popritom sa značka tohto fóra nevyhnutne stala súčasťou vonkajšej identity Slovenska.“ Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
04
04 Medializรกcia a sociรกlne siete
z roku 2014 predstavovali viac ako 500 článkov a televíznych reportáží domácich a zahraničných médií. To robí z GLOBSEC-u jednu z najsledovanejších pravidelných akcií nielen na Slovensku, ale aj v strednej európe.
GLOBSEC sa od začiatku snažil vychádzať za múry konferenčných priestorov a sprostredkovávať vystúpenia a diskusie účastníkov čo najširšej verejnosti. Rástol s rozvojom technologických vymožeností, akými sú sociálne siete (Facebook, Twitter) Deviatich ročníkov GLOBSEC-u sa a streamovanie, ktoré využíva v rozsiahlejšej zúčastnilo spolu 469 novinárov z 35 krajín. miere ako ktorékoľvek iné konferencie Zachytené mediálne výstupy o konferencii podobného typu na Slovensku či v regióne.
04
Z významných medzinárodných médií a agentúr možno spomenúť: The Wall Street Journal, Frankfurter Allgemeine Zeitung, , Le Monde, The Economist, Ria Novosti, The Guardian, Financial Times, International Herald Tribune, The New York Times, Christian Science Monitor, Baltic Times, Deň (Kyjev), Kuwait Times, Al-Ahram; Associated Press, Reuters, AFP, IHS Jane’s, Bloomberg, Xinhua News Agency, The Egyptian official Middle East News Agency.
05
05
Od Slovenskej atlantickej komisie k Stredoeurópskej stretegickej rade
K
onferencia GLOBSEC sa rozvíjala na pozadí mimoriadne dynamickej dekády v medzinárodnej politike. Transatlatické spoločenstvo zažívalo množstvo zmien a čelilo nepredvídateľným vnútorným a vonkajším výzvam. EÚ a USA zasiahla v roku 2008 finančná a ekonomická kríza, ktorej následky sú v niektorých krajinách bolestne pociťované doteraz. Otvorila sa vážna diskusia o stabilite európskeho projektu, do ktorej prenikli nové a znepokojujúce skratky BREXIT a GREXIT.
„
Od našich partnerov počúvame, že diskusie GLOBSECu sú často spomínané a citované na najvyšších medzinárodných fórach v OBSE, EÚ, NATO, na bilaterálnych stretnutiach našich predstaviteľov so zahraničnými partnermi. Považujeme to za obrovské uznanie nielen pre nás, ale aj pre Slovensko.“
Milan Solár, riaditeľ SAC
Lídri Slovenskej atlantickej komisie sa rozhodli organizačne i programovo reagovať na dynamický vývoj v transatlantickom prostredí a jeho okolí. Požiadavky na kvalitné, flexibilné a praktické projekty v oblasti bezpečnosti a medzinárodných vzťahov značne narástli. Z pôvodne malej slovenskej mimovládnej organizácie sa SAC postupne transformuje na stredoeurópskeho hráča, s ambíciou mobilizovať talent vyšehradskych krajín a zvýšovať ich váhu v medzinárodnej aréne. Táto ambícia prirodzene viedla k
05
Bezprostredné susedstvo EÚ, južné i východné, zasiahli politické, ekonomické a sociálne turbulencie. Blízky východ a krajiny tzv. arabskej jari boli vystavené radikálnym a teroristickým elementom a návratu autoritárskych praktík. Šesť štátov Východného partnerstva sa ocitlo v nezávideniahodnej situácii, najmä vzhľadom na kroky Putinovho Ruska, ktoré sa rozhodlo budovať alternatívne integračné zoskupenie – Euroázijskú úniu. Rusko začalo vo svojom susedstve používať ozbrojenú silu. V roku 2008 zasiahlo vojensky v Gruzínsku. Anexiou Krymu v roku 2014 a následnou vojenskou prítomnosťou na východe Ukrajiny spôsobilo najvážnejšiu bezpečnostnú krízu od konca druhej svetovej vojny. Zo strategického partnera Západu sa neočakávane stáva otvorený protivník, ktorý mobilizuje obe inštitúcie a testuje ich súdržnosť a akcieschopnosť.
05
nutnosti budovať v SAC-u okrem organizačnokonferenčných aj analytické kapacity. Tím Slovenskej atlantickej komisie postupne vytvoril dve sesterské organizácie think-tankového typu (v roku 2013) – Central European Policy Institute (CEPI) a Center for European Affairs (CEA). Trojica mimovládnych entít SAC-CEPI-CEA následne vytvorila konzorcium Central European Strategy Council. Na čele tohto mimovládneho „holdingu“ stojí Róbert Vass ako výkonný viceprezident a Rastislav Káčer (t.č. veľvyslanec SR v Maďarsku) ako jej čestný prezident. Strategy Council-u radí medzinárodný poradný výbor, zložený z významných odborníkov z Európy i USA, akými sú Jan Kryszstof Bielecki, Jiří Schneider, János Martonyi, Štefan Füle, Réka Szemerkényi, John Allen, Michael Chertoff, Kurt Volker, Damon Wilson a ďalší. V Strategickej rade sa aj vďaka úspechu jej vlajkového projektu GLOBSEC podarilo vybudovat inštitúciu, kde dnes interne pracuje 33 odborníkov zo strednej Európy a ďalšie desiatky externe na projektovej báze. Má viac ako šesťdesiat projektov v 18 krajinách a organizuje množstvo podujatí (konferencie, semináre, brainstormingy) doma i v zahraniči. Rozsahom činnosti, počtom zamestancov a spolupracovníkov sa zaraďuje medzi najväčšie mimovládne organizácie v regióne.
05
06
06
Partnerstvá a fundraisingová stratégia
K
rozhodujúcim faktorom dynamického rastu konferencie GLOBSEC je cieľavedomé a systematické budovanie širokej siete partnerstiev so štátnymi a neštátnymi subjektami na domácej i medzinárodnej úrovni. V súčasnosti je financovanie Slovenskej atlantickej komisie a Strategickej rady postavené výlučne na projektoch. Približne polovica rozpočtu pochádza z fondov a nadácií, v menšej miere z grantov EÚ a ministerstiev. Druhá polovica rozpočtu je od súkromných firiem.
a flexibilitu. GLOBSEC nikdy nebol závislý na jednom veľkom donorovi. Podobné konferencie zamerané na bezpečnosť a zahraničnú politiku sú väčšinou finančne a organizačne naviazané na ministerstvá obrany alebo zahraničných vecí, prípadne nadačný zdroj. Hoci SAC s týmito ministerstvami a viacerými donormi pri organizovaní GLOBSEC-u úzko spolupracuje, nezasahuje to do jeho autonómnosti a profesionality. Dnes má GLOBSEC okolo tridsať donorov, z ktorých ani jeden neprispeva viac ako 15% rozpočtu konferencie. Zabezpečuje to bezprecedentnú Veľká diverzita finančných zdrojov umožnila nezávislosť a udržateľnosť konferencie. jej mimovládnemu organizátorovi – Slovenskej atlantickej komisii, uchovať si nezávislosť Medzi najvýznamnejších partnerov počas
06
desaťročnej histórie GLOBSEC-u patria: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, NATO, Medzinárodný vyšehradský fond, Atlantic Council, BAE Systems, Saab, Microsoft, BMW a Kempinski Hotel River Park Bratislava. Výrazným znakom GLOBSEC-u je vysoká účasť dobrovoľníkov, najmä z radov vysokoškolských študentov, ktorí mu dodávajú sviežosť a spontánnosť. Konferencia sa zároveň stáva platformou pre ich profesionálny rast.
07
07
Nový rozmer diplomacie
G
LOBSEC vytvoril na Slovensku, ale i v širšom meradle, nový model súkromno-verejnej spolupráce. Organizátorom GLOBSEC-u sa podarilo zachovať si politickú neutralitu pri zachovaní hodnotovej jasnosti. Tento súkromnoverejný projekt v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky multiplikuje slovenskú diplomaciu, posilňuje jej hlas, meno a imidž. Vďaka sieti spoluprác sa vytvára nová kvalita vzťahov medzi verejnými inštitúciami, mimovládnymi organizáciami a firmami. Počas desiatich rokov došlo k opakovanému striedaniu vlád a ministrov zahraničných vecí i obrany na Slovensku. Všetky vlády a ministri bez ohľadu na stranícke tričko uznali jednoznačnú pridanú hodnotu fóra pre Slovensko a spolupracovali s organizátormi GLOBSEC-u, čím spoločne prispievali k budovaniu zahraničnopolitickej a bezpečnostnej komunity na Slovensku, jej čitateľnosti a profesionalite.
„
Považujem GLOBSEC za svetlý príklad modelu obojstranne výhodnej spolupráce pre slovenskú diplomaciu. Spojenie prerástlo do pevného a stabilného partnerstva a stalo sa učebnicovým vzorom projektu spolupráce vlády a mimovládnej organizácie. Po desiatich rokoch má GLOBSEC pevné miesto v kalendári ministerstva zahraničných vecí. Úspešná spolupráca siaha od logistiky až po strategické smerovanie fóra a zapájajú sa do nej doslova všetky slovenské diplomatické misie v zahraničí a personál ministerstva v Bratislave.“ Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
07
08
Slovensko a Bratislava ako diplomatický „hub“ strednej Európy
S
lovensko je spomedzi krajín V-4 najmenšie a vo svete najmenej známe. Bratislava v porovnaní s Prahou, Varšavou, alebo Budapešťou mala pre organizovanie pravidelnej medzinárodnej bezpečnostnej konferencie z viacerých hľadísk menej priaznivú situáciu. Napriek tomu sa práve v hlavnom meste Slovenska podarilo spustiť najväčšie výročné stretnutie, ktoré má už dnes stredoeurópsky charakter. Politickí lídri a experti krajín V-4 vnímajú GLOBSEC ako svoju platformu pre výmenu názorov a skúseností ako aj komunikáciu s partnermi z rôzných regiónov sveta. SAC strategicky pritiahol do spolupráce okrem ministerstiev zahraničných vecí V-4 aj popredné thinktanky, akými sú napríklad PISM z Poľska a Jagello 2000 z Česka. Bratislava a Slovensko sa dostali vďaka GLOBSEC-u na svetovú diplomatickú mapu.
Bratislava ako kongresové centrum Predstavitelia mesta sú si vedomí, že GLOBSEC napomáha aj rozvoju mesta ako kongresovej destinácie. V posledných rokoch organizátori GLOBSEC-u spolupracujú intenzívnejšie s predstaviteľmi magistrátu Bratislavy na lepšom informovaní jeho účastníkov a zahraničných médií. Cieľom týchto aktivít je poukázať na nové kongresové možnosti Slovenska a pozdvihnúť Bratislavu na mesto, ktoré má potenciál hostiť svetové kongresy.
08
08
09
09 Agenda mieru, slobody a demokracie
G
LOBSEC venuje veľkú pozornosť agende bezpečnosti, slobody a demokracie, pričom strategicky a sytematicky prispeva k posilňovaniu transatlantickej spolupráce. Pre stredourópsky región, ktorý bol v dejinách ťažko skúšaný, to má nesmierny význam. Predstavitelia SAC si získali náležitý rešpekt v renomovaných európskych a amerických analytických centrách a u odborníkov na zahraničnú politiku. Nadviazali intenzívnu spoluprácu s viacerými prestížnymi organizáciami, akými sú Atlantic Council a Center for European Policy Analysis (R. Vass je od minulého roku členom ich medzinárodných poradných zborov). Pri otváraní dverí a budovaní partnerstiev v zahraničí zásadným spôsobom napomáhal predseda správnej rady SAC - veľvyslanec Rastislav Káčer. Hodnoty slobody a demokracie zažívajú v súčasnosti mnoho skúšok. Zďaleka nie sú samozrejmosťou ani v samotnej transatlantickej rodine, kde sa stretávame s nárastom populizmu a poklesom dôvery občanov v elity. Napätia na Balkáne, rozmach teroristických skupín a prepuknutie vojnových konfliktov v priamom susedstve EÚ robia z konferencie GLOBSEC veľmi aktuálnu a potrebnú platformu.
09
10
10
Pripravení na 10. ročník
J
ubilejný desiaty ročnik GLOBSEC-u sa bude konať vo výnimočnom čase, kedy otázky bezpečnosti dominujú v domácom i medzinárodnom diskurze. Do Bratislavy zavíta 19. – 21. júna 2015 okolo 800 účastníkov z viac ako 70 štátov, aby diskutovali o urgentných otázkach, akými sú napríklad konflikt na Ukrajine a jeho medzinárodné súvislosti, boj s Islamským štátom, budúcnosť Európskej únie a NATO. Pôjde o rekordný počet významných osobností, vrátane hláv štátov a vlád, ako aj medzinárodných organizácií. Konferencia sa bude opäť konať v Kempinski Hotel River Park a niektoré formáty v ďalších konferenčných priestoroch v Bratislave. Organizátori budú venovať veľkú pozornosť informovaniu verejnosti. Konferenciu GLOBSEC budú môcť sledovať na livestreamoch na oficiálnych stránkach konferencie, ale aj na weboch mediálnych partnerov. Dianie na konferencii priblíži aj špeciálny denník organizátorov a Denníka N - Globsec Daily. Dianie na konferencii bude možné sledovať aj prostrednictvom vlastnej Globsec TV. Samozrejmosťou bude aj vyberanie toho najlepšieho na sociálne siete Twitter a Facebook.
10
Záver
Záver
N
ázov tejto publikácie môže mať príchuť provokácie. Verím však, že po prečítaní desaťročného príbehu bratislavskej konferencie čitateľ objaví, že nepreháňa. GLOBSEC je zvláštny fenomén zrodený na Slovensku, v mladom stredoeurópskom štáte, ktorý si našiel svoje zakotvenie v západnom hodnotovom svete. Nie sú to len naši známi diplomati, ktorí slúžia v prestížnych inštitúciách a zložitých teritóriách, ale aj odborníci z občianskej spoločnosti, ktorí zviditeľnili Slovensko v zahraničí. GLOBSEC a jej organizátor – Slovenská atlantická komisia sú v medzinárodnom meradle bezpochyby najcitovanejšie mimovládne brandy. GLOBSEC je symbolom pretrvávajúcej generačnej túžby mladých ľudí na Slovensku, ktorí strhli svojim nadšením, akcieschopnosťou a profesionalitou predstaviteľov štátu a biznis sféry. A nielen na Slovensku. Vo svojich ambíciách neboli obmedzovaní oponami a bariérami a nehľadali svoje uplatnenie a štastie v rozvinutých európskych metropolách. Bod, z ktorého sa rozhodli pohnúť „glób“ a zvyšovať jeho bezpečnosť, našli doma. Lepšie povedané, vydobyli si priestor pre profesionalitu a svetovosť v prostredí, ktoré je ešte stále poznačené nízkym sebavedomím. Lídri akými sú Róbert Vass, Rastislav Káčer, Milan Solár a ich tím vysielajú o svojej krajine obdivuhodný signál. A nielen to. Snažia sa mobilizovať hodnoty slobody, demokracie a zodpovednosti v strednej a východnej Európe, na Balkáne a v ďalších regiónoch. V časoch rozkolísanej viery v transatlantickú rodinu a jej kapacitu riešiť vnútorné a globálne výzvy ide o vzácnu devízu. Toto mentálne nastavenie, spojené s mimoriadne kvalitnou organizáciou, sieťou spoluprác a pohostinnosťou priťahuje každoročne do Bratislavy čoraz väčší počet ľudí, ktorým ležia na srdci medzinárodné vzťahy. Tohtoročný jubilejný ročník sľubuje ďalší míľnik a vstup GLOBSEC-u do novej dekády.
„
Mnoho z konferencií skončí ešte predtým ako dospejú do tohto veku. V dnešnom svete si vodcovstvo vyžaduje kombináciu odvahy, guráže, schopnosti dodať veciam inú perspektívu a dlhodobú víziu, ktorú chcete dosiahnuť.” Rastislav Káčer, čestný prezident Slovenskej atlantickej komisie
© Pavol Demeš © Slovenská atlantická komisia, 2015 Fotografie: Archív Slovenskej atlantickej komisie Grafický design: Adam Cisár/W.R.P.R., s. r. o. Redakcia a jazyková úprava: Ondrej Kubovič Tlač: REMprint, s. r. o. Prvé vydanie. Nepredajné. ISBN 978 - 80 - 972020 - 0 - 2 Pavol Demeš je zahraničnopolitický analytik, autor a fotograf. Pôsobí externe ako Senior Fellow v German Marshall Fund of the United States. V minulosti bol aj ministrom medzinárodných vzťahov SR a dlhodobo spolupracuje so Slovenskou atlantickou komisiou.