Mníchov, Zvonček, Nemecko

S L O V E N S K Á Š K O L A

V Z U R I C H U

Š V A J Č I A R S K O PETRA ONDRČKOVÁ

Literárna tvorba

Zürichu Žiacka: Ellie Anto Ročník: 4. Triedna učiteľka: Petra Ondrčková Škola: Slovenská škola a škôlka v

Potichu som sa posadila a pozrela von oknom. Videla som hory, kopce, údolia a malé drevené chalúpky, ktoré sa mihali ako v starom, zrýchlenom filme. Pozrela som sa na mojich starých rodičov. Pozerali na mňa a stále ukazovali na tenké, sklenené okno. Moja omama mi rozprávala unaveným, ale medovým hlasom o veciach, ktoré sme videli. Neskôr omama odišla na kávu. Tak sme sa s opapom začali rozprávať. Z úst mi vypadla otázka, ktorá mi navždy zmenila život: „Aká bola druhá svetová vojna, opapa?” Nastalo ticho. "Povedala som niečo zlé?" uvažovala som. Usúdila som, že to nie je najpríjenejšia téma na rozprávanie sa, tobôž vo vlaku. "Bolo to veľmi ťažké obdobie, keď ľudia nemali právo povedať, čo si mysleli a žiť slobodne, kde chceli. Tak bojovali o život a mier. Moji rodičia sa snažili so mnou utiecť a skryť sa,” začal môj opapa vysvetlovať. Ako sa príbeh odvíjal, zavrela som oči. Zrazu som sa ocitla uprostred veľkej šedej železničnej stanice so stovkami ľudí, ktorí okolo mňa pobehovali a snažili sa dostať k svojmu vlaku a uniknúť temnej oblohe, ktorá visela nad nimi. Ľudia niesli v rukách svoje malé kufríky. Para mi oslepovala oči. Zvuk vŕzgajúcich bŕzd o koľajnice mi behal v hlave. Cez dav ľudí som zrazu uvidela malú rodinku uprostred železničnej stanice. Pozrela som sa trochu bližšie, aby som si uvedomila, že za kufrom je malý chlapec so žltou hviezdou na hnedom svetri. Svetla bolo práve dosť na to, aby sa na hviezde zajavila iskra nádeje. Pokúšala som si spliesť slová, ktoré sa vykĺzavali z opapových úst, aby som odhalila jasný obraz tohto zvláštne znejúceho chlapca. "Ten malý chlapec som bol ja," povedal môj opapa a potom pokračoval, "mal som brata." Bola som ohromená. Nikto mi nikdy nepovedal, že môj opapa mal brata!! Moja myseľ sa zrazu zaplnila otázkami, ktoré mi zaplavili mozog ako: „Kde bol teraz brat môjho opapu? Ako to, že mi o ňom nikto nepovedal?“