SPRÁVY
CHLIEVANSKÝ
Hlas
KOMUNÁLNE VOĽBY 2010
Pred dvanástimi rokmi bol v Malých Chlievanoch založený multižánrový festival, ktorý spája ľudí... Nepredajné
editoriál
festival založil Ing. Stanislav Vavro v roku 1999
Prvé noviny občanov Malých Chlievan
2010
V
ážení spoluobčania, počas spoločných stretnutí pri poslaneckom prieskume ste viacerí z vás pociťovali nedostatok informácií z oblasti verejného, spoločenského a kultúrno-športového života občanov žijúcich v Malých Chlievanoch. Aj napriek tomu, že mesto vydáva noviny a zabezpečuje televízne vysielanie prostredníctvom MsKS s.r.o., priestoru pre komunálne informácie zo života našich spoluobčanov je v týchto médiách poskromne. Komunikácia s občanom má tú výhodu, že ak chce samospráva dospieť k najlepšiemu variantu riešenia problému a zároveň získať podporu verejnosti, dostáva priame reakcie, názory a riešenia od tých, ktorým je riešenie určené. Aby občan získal pocit zainteresovanosti, mal by mať dostatok informácií. Možno práve nulté číslo Chlievanského hlasu, ktoré
MOŽNOSTI: ZLEPŠIŤ PODMIENKY PRE VZÁJOMNÚ KOMUNIKÁCIU MEDZI OBČANMI TEJTO ČASTI A SAMOSPRÁVOU PODPORIŤ: VYDÁVANIE OBČASNÍKA CHLIEVANSKÝ HLAS MOJA VÍZIA: ZMENIŤ CHLIEVANY K LEPŠIEMU. SPOLU S VAMI... čítate, bude signálom pre lepšiu komunikáciu s našimi občanmi. Vaša prirodzená túžba po informáciách sa stala pre mňa výzvou a rozhodol som sa, že vám prostredníctvom týchto novín sprostredkujem informácie, ktoré vám aspoň z časti priblížia históriu a život našich občanov. Chlievany majú bohatú históriu.
zdroj: Bánovce nad Bebravou 1232-2002
P
rvá zmienka o nich je v listine o darovaní Ozoroviec v roku 1232, na ich južnej hra-
nici bola dedina Hrežďovce. Z roku 1276 je prvý záznam o hrežďovských zemanoch, ktorí
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1232. Neviem, či viete, že časť katastra našej obce sa kedysi volala Hrežďovce. O histórii a tradíciách obce som sa dozvedel zaujímavé informácie od nášho spoluobčana pána Vojtecha Masaryka. V roku 2007 bol založený klub dôchodcov, ktorý sa snaží svojimi aktivitami zachovať
tradície a zvyky našich predkov. Pred 12 rokmi tu vznikol najväčší multižánrový festival v tomto regióne Chlievanská mlynica a pred 11 rokmi tu bol založený stolnotenisový klub, ktorý má v súčasnosti 4 družstvá a „Áčko“ pod vedením Dušana Senčíka hráva 5. ligu v oblastnej súťaži Horné Ponitrie.
HISTORICKÝ VÝVOJ HREŽĎOVIEC OD ROKU 1232
predali jedno poplužie zeme (asi 58 ha) zo svojho hrežďovského majetku. V nasledujúcich storočiach sa meno Hrežďoviec často spomína v mnohých stredovekých listinách v rozličných jazykových podobách ako obec, majetok alebo len v priezvisku zemanov, ktorí prijali meno Hrežďovskí podľa svojho majetku. V roku 1371 Jakub a Mikuláš Hrežďovskovci dali do zálohy vtedy už pusté Hrežďovce zemanom z Hlbokého a dovolili im znovu osídliť tento opustený majetok. Z konca 14. storočia (1398) sú zaznamenané spory Hrežďovskovcov so susednými zemanmi z Chlievan o chotárnu časť nazývanú Hrežďovská zem (Egresdfwld). Začiatkom
15. storočia mali zasa chotárne spory s Nitrianskym biskupstvom, ktoré vyvrcholili v roku 1411, keď sa synovia Michala Hrežďovského museli brániť ozbrojenému útoku biskupských poddaných z Dolných Naštíc a Biskupíc. Najstaršie údaje o množstve obyvateľov sú až z konca 16. storočia v celoštátnom portálnom daňovom súpise z roku 1598, kde sa v Hrežďovciach, obývaných nezdaniteľnými zemanmi, eviduje mlyn a 6 želiarskych domov podliehajúcich zdaneniu. Skutočne podrobné čísla však zachytilo až prvé celoplošné sčítanie ľudu Uhorska v rokoch 1784-1787. Hrešovce ( Hressowcze), ako vtedy dedinu zapísali, patrili komposesorom,
t. j. zemianskym spoluvlastníkom, a pozostávali zo 16 domov a dvoch kaštieľov. V nich žilo 131 obyvateľov v 34 rodinách. Niekedy koncom 60. rokov 19. storočia Hrežďovce zanikli ako samostatná obec. Hoci Hrežďovce nikdy nemali školu, kostol ani inú kultúrnu ustanovizeň, predsa patria i do dejín slovenskej kultúry. Dostali sa tam zásluhou významného slovenského osvietenského vedca Juraja Ribayho (1754-1812), evanjelického kňaza, spisovateľa, jazykovedca, etnografa, bibliografa a publicistu, ako jeho rodisko.
HREŽĎOVCE - mlyn Júliusa Morávka (30. roky 20. storočia) • erb Hrežďovskovcov (Egresdy)