www.sme.sk E-MAIL vikend@sme.sk
Sobota 31. júla 2021
Víkend
5
garážach chytili nový dych nájsť sám
Plagáty boli kedysi nevyhnutnosťou a mali originálnu grafiku.
niektoré staré fotografie majú skutočnú patinu.
... aj v daždi.
o tomto mieste a neboja sa vykročiť zo svojej konformnej zóny.“ Na garážach mali domov všemož né tvrdé žánre. Hardcore, crust, ale aj trash, grind, alternatíva, emo, noise či elektronický trap. Miesto si tu na šiel black metal aj kresťanský punk. „Občas prišla iba hŕstka, inokedy si zažil stovky ľudí. Hralo sa uprostred zimy aj v daždi. Vtedy sa všetci natla čili do garáže a dvere sa zavreli, tri dsať ľudí v živočíšnej blízkosti, kape la natlačená k stene a skákalo sa cez seba, esenciálny punk,“ opisuje Mišo Kralovič. Na koncerty sa cestovalo z celého Slovenska, z Česka aj Rakúska. „Bolo to úplne bežné, komunita spolu dr žala,“ hovorí Rado Richtárik, dnes majiteľ nitrianskeho klubu Mariat chi. „Kapely zo zahraničia občas ne chápali, na akom obskúrnom mieste hrajú, hudobníkom počas koncertu občas preletel človek ponad hlavu do divákov. Ľudia tam chodili naozaj na koncert a nie pre pivo, všetko sa robi lo zo srdca, bez sponzoringu, promo térov a grantov.“ Organizovať koncerty nebol prob lém ani v časoch bez mobilných te lefónov. „Opísal som si z LP platne ad resu kapely a jednoducho som im napísal priamo list, napríklad do Škótska. Vtedy sa veľa dopisovalo. Odpísali a skrátka prišli. Tak to bolo v 90. rokoch,“ približuje ďalší z orga nizátorov koncertov Ivan „Vrešťo“. „K povinnej výbave účastníka patrili antirasizmus, vegetariánstvo a eko logické zmýšľanie. Kapely po koncer te bežne prespávali u mňa a hrali len za nocľah, stravu a cesťák, na benzín sa už vtedy zbieralo do klobúka.“ Jeden z najaktívnejších organi zátorov Láďo vysvetľuje, ako fungo vali sociálne siete pred internetom: „Napríklad zavolali kamoši z Prahy, dohodli sme sa telefonicky, bez akej koľvek zmluvy, len na dobré slovo. Aparáty sa poskladali od kapiel z rôz nych garáží, navaril sa vegánsky gu láš, pripravili sa stolíky s platňami a fanzinmi a bolo.“ Koncerty nikdy neorganizoval je diný organizátor. „Prišlo mi hlúpe, že všetci okolo mňa niečo robili a ja nič, pustil som sa teda do toho. Písal som listy do celého sveta, poštárka sa nestíhala čudovať množstvám zá sielok, ktoré mi chodili. Pred akciou
Tu to nefunguje ako biznis, všetko, čo sa vyberie, ide kapele, na jedlo, benzín. Tie peniaze sa len recyklujú, chápeš, negeneruje sa tu žiadny zisk. oliver, organizátor koncertov
som dvakrát oblepil centrum mesta plagátmi, po krčmách som rozdával letáky,“ dopĺňa Tomáš „Lichtle“. Za tie roky tu koncertovali le gendy scény ako škótski Oi Polloi, anglickí Varukers či poľská Homo militia, hrala tu punková kapela Blackfire zložená z Indiánov kmeňa Navahov, brazílski, ruskí, fínski, aus trálski aj japonskí muzikanti. Koľko to vlastne za tie roky bolo koncertov? „To nikto nezráta. Boli toho mraky,“ hovorí Mišo Kralovič. „Ale isto hovo ríme o stovkách koncertov.“ Renesancia či posledné dejstvo? Garáže žijú aj po rokoch a nejde len o nostalgiu. Generácie sa strie dajú a dnes na toto navonok málo atraktívne miesto chodia diváci, kto rí by mohli byť deťmi dávnych pun káčov. „Ja som ročník 1996 a nemám s tým žiadny problém,“ hovorí Mi chal, ktorý tu pomáha s ozvučova ním koncertov. „Na garážach takisto cvičím s kapelou a hrávam s ľuďmi, ktorí majú po sedemdesiatke, teda sú ešte o ďalšiu generáciu starší, tí zaži li ešte vlnu Beatles a je to tak úplne v pohode. Nie sú medzi nami žiadne bariéry. Na koncertoch hrávajú aj mladé kapely a na nich chodia ich kamaráti, dnes sa už síce nelepia pla gáty a všetko ide cez sociálne siete, čiže pozmenil sa systém organizácie, ale princíp zostal rovnaký a stále ide o muziku a nie o šou, svetlá a biznis.“ „Pred pár rokmi bol na garážach istý útlm, doslova prežívali, až som si vravel, že to samo skončí prirodze
nou cestou, ale stále boli ľudia, ktorí to držali,“ hovorí Jakub. „Narážame na starý známy prob lém: v tomto meste nie sú riadne hudobné kluby, je neskutočné, že v metropole európskej krajiny je si tuácia na úrovni okresného českého mesta. Stačí sa pozrieť, ako dopadli Propeler a Stoka, skončilo Učko aj Obluda. Na garážach som prežil trid sať rokov, ale vnímam to ako anomá liu. Je to vlastne hanba, že museli a musia fungovať garáže.“ Nie je jasné, či sa dnes koná re nesancia garáží – alebo ich posledné dejstvo. Už dlhšie sa hovorí o záme roch developerov v tejto lokalite. „Priamo vedľa sa pripravuje veľ ký projekt bytovej výstavby, takisto z druhej strany garáží sa plánuje vý stavba,“ povedal nám starosta mest skej časti Ružinov Martin Chren. „Samotné garáže by budúci investor musel najprv vykúpiť, čo je však komplikované, pretože majú rôzne a často nevysporiadané vlastníc tvo, čiže v dohľadnom čase sa určite búrať nebudú. Na ich mieste sa vý hľadovo do územných plánov kreslí park, čo však neznamená, že sa plá nuje ich búranie, ale to, že ani v prí pade, ak by ich niekto odkúpil, tam nevyrastú ďalšie bytovky.“ Výhodou garáží vždy bolo, že sa nachádzajú práve v neobývanej zóne. Sám starosta podotkol, že na koncerty na garážach mávali najme nej sťažností z akcií v mestskej štvr ti. Aj keby však garáže zostali stáť, v prípade budúcej výstavby nastane časom kolízia s obyvateľmi sťažujú cimi sa na hluk. „Z čisto egoistického hľadiska by som si prial, aby garáže ostali za chované, ale reálne to, myslím, nie je možné. Viackrát sa hovorilo o ich zbúraní, Bratislava sa rozrastá a je otázkou času, kedy sa to tam skončí,“ zamýšľa sa Mišo Kralovič. „Aj keby tam developeri chceli postaviť neja ký kultúrny objekt, duch garáží by jednoznačne zmizol, pretože vopred naprojektovaná vec už nikdy nebude mať spontánnosť tohto suburbánne ho priestoru. Ale nič netrvá večne. A vždy to záleží na ľuďoch. Teda aj keď sa to tu raz skončí, ak bude vôľa zospodu, vznikne zase inde niečo iné.“ Peter Getting © SME Foto – Martin „ČinGes“ niňaj 3 x Peter Grznár 2 x, archív M. K.