Stena v dizajne priestoru by Tomáš

Táto práca je hrubou škicou starca, ktorý s nedokonalým zrakom a roztrasenou rukou podáva na papier odvážne odpovede na tak nejasné otázky. Zdalo by sa teda že ide o vopred prehratý boj. No jedinou nádejou je fakt, že táto práca vo všetkej svojej naivnosti a jednoduchosti poslúži ako podklad pre spoločnú diskusiu a prinesie hodntoné názory ktoré sa nestratia v súčasnej problematike hmoty a priestoru.

Práca je výpoveďou o poznaní a poznávaní. Tisíce viet už bolo napísaných na túto tému, no nie mnou. Preto zmysel tejto práce nespočíva v hľadaní všadeplatných odpovedí, no ani tých subjektívnych. Ide o autoportrét mysle, ktorý chce slúžiť ako miesto skúmania. Naivná odvaha a jednoduchosť podania informácií boli základnými nástrojmi pri tvorbe práce. Ing. arch. Tomáš Boroš FAKULTA UMENÍ, TU Ke KATEDRA DIZAJNU VEDÚCI DIZERTAČNEJ PRÁCE DOC. ING. ARCH. JURAJ KOBAN PhD.

STENA V DIZAJNE PRIESTORU

ING. ARCH. TOMÁŠ BOROŠ

FAKULTA UMENÍ TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH KATEDRA DIZAJNU VEDÚCI DIZERTAČNEJ PRÁCE DOC. ING. ARCH. JURAJ KOBAN PhD.

„Architektúra a vojna nie sú dva nezlúčiteľné pojmy. Architektúra je vojnou. Vojna je architektúrou. Bojujem so svojím časom, s minulosťou, so všetkými autoritami, ktoré prebývajú v neustále vystrašených podobách. Som jedným z milióna, ktorý sa tu nehodí, ktorý nemá žiadny domov, rodinu, žiadne doktríny ani pevné miesto, ktoré by som nazval svojím, žiaden známy začiatok ani koniec, žiadnu „duchovnú či počiatočnú polohu”. Ohlasujem vojnu všetkým ikonám či účelovosti, celej histórií, ktorá má spája s mojou vlastnou falošnosťou, mojím vlastným biednym strachom. Poznám len momenty a životné udalosti, ktoré vyzerajú ako momenty a formy javiace sa byť nekonečne silnými, no následne sa „rozplývajú vzduchom”. Som architekt, konštruktér svetov, zmyselný človek, ktorý oslavuje telo, melódiu a siluetu postavy naproti tmavej oblohe. Nemôžem poznať tvoje meno. Ani ty nemôžeš poznať to moje. Zajtrajškom začíname spoločne konštruovať mesto.” Andre Papadakis, 1933

Abstrakt v AJ

Abstrakt v SJ

This dissertation thesis deals with an issue of substance (of a wall) in a space design. It explores relations between the wall and the space. The thesis is divided into two basic parts: theoretical and practical. In its theoretical part, the thesis explores methods as well as concepts within the issue of spaciousness and substance, completing it by the whole scale of different essays and graphic contemplations. The practical part further presents outputs of the previous deliberations. There are presented works built as well as unbuilt, created on a basis of these theoretical works. Most of the presented works were created as concepts for architectonic competitions. The impact of this thesis is an enrichment in the issue of spaciousness and wall by new attitudes, concepts and by enrichment of a discussion on these actual topics.

Táto dizertačná práca sa zaoberá problematikou hmoty (steny) pri navrhovaní priestoru. Skúma vzťahy medzi stenou a priestorom. Práca je rozdelená do dvoch základných celkov a to teória a prax. V teoretickej časti skúma postupy a koncepty v problematike priestorovosti a hmoty, čo dopĺňa o celú škálu rôznych esejí a grafických úvah. Praktická časť následne prezentuje výstupy z tohto uvažovania. Sú v nej odprezentované realizované aj nerealizované diela, ktoré vznikli na základe týchto teoretických prác. Väčšina odprezentovaných prác vznikla ako návrh do architektonických súťaží. Výsledkom práce je autorské rozšírenie problematiky priestorovosti a steny o nové prístupy, koncepty a rozšírenie diskusie na tieto aktuálne témy.

OBSAH ÚVOD DEFINÍCIA POJMOV PLNO A PRÁZDNO ROZHRANIE STENY HUSTOTA STENY NÁSOBENIE STENY SEKVENCIE STENY NEVIDITEĽNÉ STENY FOG EXPO 2020 Múzeum Andyho Warhola BYT T08 B Pavilón NE-Sýpka Šport. areál Budatín Bamboo skyscraper Izba TBCK Urbanizmus ŠAĽA Parkovanie POPRAD KC Leopoldov Last dance of the soul Burning man Pondorly Škôlka SELCE NEXT Helsinki Cabin from primitive future Museum Alvar Aalto Anežský kláštor Loop Pavilón Benátky Don’t waste your time Culture center SEOUL Children’s museum Pohoda ART contest

18 22 36 46 54 62 70 76 94 104 134 146 166 178 190 194 196 202 214 224 230 236 244 254 312 318 324 338 350 356 358 368 380

OBSAH TEÓRIA

PLNO A PRÁZDNO str. 95

NÁSOBENIE STENY str. 95

ROZHRANIE STENY str. 95

SEKVENCIE STENY str. 95

HUSTOTA STENY str. 95

NEVIDITEĽNÉ STENY str. 95

OBSAH PRAX

ANDY WARHOL str. 95

ŠAĽA URBANIZMUS

KC LEOPOLDOV

LOOP str. 95

HELSINKY IŇAČ

POHODA

BYT T08B

LDOTS

BAMBOO SKYSCRAPER

FOG - BIENALE

KC SEOUL

ANEŽSKÝ KLÁŠTOR

EXPO 2020

FOG

TBCK

BURNING MAN

CHILDRENS MUSEUM

ŠKÔLKA SELCE

ŽILINA BUDATÍN

HRANOVNICA

PARKOVANIE POPRAD

CABIN

ALVAR ALTOO

DON’T WASTE YOUR TIME

ÚVOD

Metodika výskumu

Dnes neexistuje komplexná odpoveď na nastoľované otázky v architektúre. Je nečitateľná aj čiastková odpoveď. Sú len výpovede o svojom poznaní. Inšpiračné slová tvorcov sú východiskom pre meditovanie. Pre spoločné meditovanie. Pre globálne meditovanie. Juraj KOBAN

Filozofická práca je vlastne- rovnako ako všestranná práca architekta, skôr prácou na sebe. Na vlastnom názore, na tom, ako človek vidí veci a čo od nich požaduje. Ľudvig WITTGENSTEIN 2

Je to dôležitá časť pre (ne)uchopenie termínov, pochopenie nejasnosti a neschopnosti úplne a konečne zadefinovať pojmy. Aj keď sa táto časť nazýva “vysvetlenie pojmov“, jej obsah hovorí o tom ako ťažko vysvetliteľné tieto pojmy sú.

Práca je rozdelená do dvoch častí-

3. Prax

1. Teória

V tejto časti prezentujem moje praktické výstupy týkajúce sa problematiky. Z veľkej časti sa jedná o návrhy do architektonických súťaží, no nájdu sa medzi nimi aj práce vytvorené ako reakcie na aktuálne problémy v mojom okolí. Medzi praktické výstupy radím aj eseje, ilustrácie a grafiky.

Práca je výpoveďou o poznaní a poznávaní. Tisíce viet už bolo napísaných na túto tému, no nie mnou a preto zmysel tejto práce nespočíva v hľadaní všadeplatných odpovedí, no ani tých subjektívnych. Ide o autoportrét mysle, ktorý chce slúžiť ako miesto skúmania. Naivná odvaha a jednoduchosť podania informácií boli základnými nástrojmi pri tvorbe práce. Všeobecnosť témy je zúžená autoselektívne, mojím pohľadom na problematiku priestoru a steny. Ťažko by sme v dnešnej dobe hľadali vyčerpávajúce odpovede na tak hmlisté otázky v architektúre týkajúce sa priestoru a stemy. Všetky odpovede ( včetne tých mojích ) preto nemožno považovať za komplexné a vyčerpávajúce.

Svoje predstavy o hmote, jednoduchej existencie a “plna“ vyjadrujem slovom STENA. V práci teda tento pojem nepoužívam v zmysle priečka / múr / strop, ale skôr vo význame hmoty / poľa / existencie / plna... Čiteteľa práca pozýva k odstúpeniu pár krokov vzad, pretreniu očí a hlbokému nádychu. To všetko je potrebné na to, aby preskočila iskra bez ktorej to v tomto prípade asi nepôjde. Najdôležitejšie poznatky, ktoré táto práca zahŕňa su ukryté niekde medzi kapitolou Teória a Prax. Práca teda prezentuje poznanie nájdené niekde medzi myšlienkou a miestom, slovom a ťahom ceruzky, vôľou a skutkom.

V tejto časti sa snažím podať písomné svedectvo o myšlienkových pochodoch, ktoré sa stali základom pri mojej tvorivej činnosti. Úvodná časť je venovaná vysvetľovaniu pojmov. Popisujem tu zložitosť problematiky priestoru a steny na základe filozofických úvah velikánov, ktorí sa problematike venovali.

opísať viac metódu skúmania TEÓRIA A PRAX

Táto práca je hrubou škicou starca, ktorý s nedokonalým zrakom a roztrasenou rukou podáva na papier odvážne odpovede na tak nejasné otázky. Zdalo by sa teda že ide o vopred prehratý boj. No jedinou nádejou mi je fakt, že táto práca vo všetkej svojej naivnosti a jednoduchosti poslúži ako podklad pre spoločnú diskusiu a prinesie hodntoné názory ktoré sa nestratia v súčasnej problematike hmoty a priestoru.

_____________________________________________________________________ 1 J. Koban, Alteratívnosť personalizmu, s. 3 2 Ludvig WITTGENSTEIN, Rozličné poznámky, preložil marek Nekula, Praha, 1993, s. 31

DEFINÍCIA POJMOV KAPITOLA I.

DEFINÍCIA POJMOV

O PRIESTORE Architektúra, estetika, prírodoveda, sociológia, poézia a i. pracujú s pojmom priestor, každá však svojím špecifickým spôsobom v závislosti na svojom zameraní. Architektúra má však oproti iným oblastiam tvorby k priestoru veľmi špecifický a výslovný vzťah. Priestor je jedným z konštitutívnych znakov architektúry: architektúra „vytvára“, „vymedzuje“ a „stvárňuje“ priestor. Takýto človekom vytváraný a človeku poskytovaný priestor môže slúžiť ako identifikačný znak tých objektov, ktoré označujeme ako architektonické. Bez ohľadu na to, či sa pri definovaní architektúry vychádza z jej priestorových určení alebo nie, je “architektonický priestor” terminus technicus, bez ktorého si ťažko možno predstaviť akúkoľvek rozpravu o architektúre.3 Priestor je veľmi zvláštna entita a ani v dnešnej dobe nevieme s určitosťou povedať, čo vlastne ten priestor je a či vôbec existuje niečo, čo možno týmto slovom označiť. Z celej hmloviny názorov, polemík a teórií priestoru som vybral tie najzákladnejšie, pochádzajúce z tých najzákladnejších myslí. Predtým však ako sa pozrieme na krátky historický prierez teórií priestorov, zhrňme si otázky, ktoré sa neustále vynárajú pri premýšľaní nad priestorom a hmotou.

Je priestor samostatná a nezávislá entita? Existuje priestor ako taký? Je to atribút nejakej základnejšej substancie alebo má sám substanciálnu povahu? Existuje objektívne či subjektívne? Je to prázdno, ktoré je samo o sebe vlastne ničím, bez samostatnej existencie? Jestvuje vôbec „prázdno“, vákuum, alebo všade niečo je a každý bod priestoru je niečím vyplnený? Keby nebolo vecí, jestvoval by priestor? Predchádza priestor veci alebo je s nimi nerozlučne spojený? Je priestor akási nádoba bez nádoby, ktorá obsahuje veci? Čo je potom mimo neho? Ak je to samostatná entita, aké má vlastnosti? Je konečný alebo nekonečný? Je homogénny alebo nehomogénny? Je niečím, čoho existencia nijako nezávisí na jeho obsahoch?

______________________________________________________________________________

Priestorovosť ako určujúci atribút architektúry je východiskom pre tzv. priestorovú teóriu architektúry (B. Zevi). 25

DEFINÍCIA POJMOV

A. Einstein

Na začiatku 20. storočia vzniká špeciálna teória relativity, ktorá zbúrala predstavu jediného absolútneho priestoru, v ktorom majú všetky objekty zadefinované rozmery a zastávajú presné miesto. Priestorové štvorrozmerné kontinuum - to je to, čo tu tri rozmery priestoru a jeden rozmer času spoločne vytvárajú. Trojrozmerný priestor tak môžme interpretovať ako aktuálny prierez časopriestorom. Čas (podobne ako priestor) je v teórií relativity spacializovaný, a teda je čírou kvantitou.

Priestor teda nie je dokonale rovné, hladké a neohraničené miesto bez zakrivenia. Je plný zakrivení, vyvýšenín, dier a slučiek. Rozloha tohto priestoru nemusí mať hranice, no z toho jednoznačne nevyplíva že je nekonečná. Ak by bol tento priestor zakrivený podobne ako povrch gule, nemal by žiadne hranice, no bol by nekonečný.

Posun v chápaní priestoru v teórii relativity opisuje M. Král takto: „Namísto jejich (t.j. vecí) pohybu v prostoru by se nyní mělo raději mluvit o proměnách jejich prostorovosti. Prostorovost jednoho a téhož objektu se obecně mění podle jeho pohybového vztahu k té, které setrvačné soustavě (anebo – v obecné teorii relativity – podle jejich pohybového vztahu ke kterékoli vztažné soustavě), aniž by to samozřejmě znamenalo, že se to tak pouze subjektivně jeví nějakému pozorovateli v těchto soustavách a že ve „skutečnosti“ má svou prostorovost stále stejnou, jednoznačnou.“ 4

‘‘Před rokem 1915 jsme prostor a čas považovali za jeviště, na němž se odehrávají události, ale jež události samy nikterak neovlivňují. Bylo to tak i v rámci speciální teorie relativity, kde jse telesá přitahovaly a odpuzovaly, ale prostor a čas zůstávaly neměnné. Bylo tedy přirozené předpokládat, že prostor a čas existují věčně.’’ 5

Dalo by sa teda povedať, že medzi priestorom a objektami, ktoré sa v ňom nachádzajú nie je nezávyslý vzťah, a teda sú dané objekty priestorové. Gravitačné pôsobenie medzi telesami vplýva na vlastnosti priestoru v ich okolí. Priestor a hmota v ňom sú teda spojené nádoby - čím viac narastá hmotnosť hmoty, tým sa priestor okolo neho viac zakryvuje. Z toho vyplýva, že o priestore nemôžme hovoriť ako o homogénnom (izotropnom), pretože ho hmota nachádzajúca sa v ňom zakrivuje.

S. Hawking vo svojej knihe Stručná história času píše o Einsteinovej teórii toto:

‘‘S příchodem obecné teorie relativity se situace od základu změnila. Prostor a čas jsou nyní dynamickými veličinami: pohybující se objekt či působící síla ovlivňují křivost prostoru a času – a naopak struktura prostoročasu působí na pohyb těles a na silové efekty. Prostor a čas určují veškeré dění ve vesmíru a samy jsou tímto děním proměňovány. Tak jako není možné hovořit o událostech ve vesmíru bez pojmů prostoru a času, tak v obecné teorii relativity nemá ani prostor, ani čas vně hranic vesmíru smysl.’’ 5

_____________________________________________________________________ 4 M. Král, Změna paradigmatu vědy, s. 26-7. 5 S. Hawking, Stručná historie času, Mladá fronta, Praha 1997, s. 43.

DEFINÍCIA POJMOV

Parmenides a Demokritos Antický grécky atomizmus (podľa Leukipposa a Demokrita) vníma priestor v podobe nebytia vypĺneného bytím, akéhosi prázdna vyplneného časticami hmoty (atómami). Táto atomistická teória nadväzuje v istom smere na filozofa Parmenida. Podľa neho môžme hovoriť iba o existencií bytia, ktoré je úplné, nedelené, celistvé a vo všetkých smeroch “rovnomerne zaguľatené“. Nebytie (prázdny priestor) podľa Permida neexistuje. Touto svojou koncepciou vyjadruje racionalistické a ostro protiempirické postoje: sme klamaní našimi zmyslami, ktoré nám prezentujú svet ako dynamický a rýchlo sa meniaci. Rozum nám ale neustále opakuje, že veriť v existenciu nebytia je nemysliteľné. Bytie ako kontinuum, pripomina Parmenidovi nekonečný, stály, dalo by sa povedať až izotropný priestor. Jeho ponímanie bytia je však vyplnené úplne a nedá sa tu teda hovoriť o prázdne. Jednoducho by sme mohli zadefinovať bytie podľa Parmenida ako neustále prítomná plnosť. Nedá sa tu hovoriť o žiadnej zmene alebo dynamike pohybu, keďže je bytie navždy samo so sebou identické. Priestor, ako prázdno, tu rovnako nemá žiadne miesto. Atomisti menia premýšľanie o plnom bytí, ktoré je nemenné, akceptujú totiž koncept zmeny v pohybe. S tým súvisí samozrejme aj akceptácia existencie prázdneho prostredia. Musíme predpokladať existenciu prázdneho prostredia nakoľko prostredie, ktoré by bolo plné, by neumožňovalo pohyb. Prostredie, ktoré je „plné“, atomisti prevrátili do „prázdneho bytia”.

Toto bytie zbavili všetkých vlastností (samozrejme okrem homogénneho a súvislého prázdna). Atomistický prázdny priestor, ako píše Patočka, vykazuje zreteľné parmenidovské črty: „svou statičnost, svou homogennost, kontinuitu, nezakřivenost a nekonečnost“.6 Demokritos definuje prázdno ako zápornú, oslabenú, nevlastnú formu súcna, o ktorom pojednáva Parmenides. Keďže sa Demokritos hlásil k materialistom, nezvládal zaprieť fakt, že bytie vzniká, zaniká a pohybuje sa. Na druhej strane však chcel uchovať koncept stáleho a nepominuteľného bytia. To, čo Parmenides nazýva jediným homogénnym bytím, Demokritos premieňa na rôznorodosť celistvých atómov rôznych foriem (pohybujúcich sa vlastnou energiou v prázdnom prostredí), pri ktorých spájaním vzniká a zaniká hmotný objekt. Z týchto atómov podľa Demokrita pozostávajú aj duše a bohovia. Dalo by sa povedať, že Demokritos stálosť a homogénnosť eleatského bytia násobí prerozdeľuje medzi vyprázdnený stály priestor a úplne plné nemeniace sa atómy.Vyprázdnený priestor, ktorý ponúka možnosti pohybu, nie je nebytím, má autonómny štatút. . „Demokritův a Leukippův prostor už není pouhá extensio intelligibilis, jako Parmenidovo Jedno jsoucno; je mnohem bohatší významem i strukturou, je to již skutečně reálný nekonečný prostor.“7

______________________________________________________________________________

6 7 28

J. Patočka, Aristoteles, jeho předchůdci a dědicové, časť IV. „Náčrtek historického vývoje pojmu prostoru”, str.28 J. Patočka, Aristoteles, jeho předchůdci a dědicové, časť IV. „Náčrtek historického vývoje pojmu prostoru (od počátku k Leibnizovi)“, str. 29 29

DEFINÍCIA POJMOV

Platón

Platón žil v dobe Demokrita a stal sa jeho myšlienkovým konkurentom. Rovnako používal istý pojem priestoru. Priestor u Platóna zohráva však odlišnú funkciu. Kým u Demokrita bola prázdnota priestoru to, čo umožňovalo pohyb, Platón ho kvôli pohybu nepotreboval. Vysvetlil ho vo svojej náuke o svetovej duši a princípe pohybu. Priestor je u Platóna akýsi druh súcna. Platón vykresľuje priestor v dialógu s Timaiosom ako isté receptákulum, ktoré do seba absorbuje odlesky mimočasových a nepriestorových ideí. Objekty, ktoré môžme vnímať zmyslami preto vznikajú ako zhlúčiky týchto odleskov. Nemožno povedať, že by tieto odlesky existovali samy o sebe - rovnako ako odrazy v zrkadle (ide len o odraz objektu, nie o skutočný objekt). Objekt podľa Platóna nenesie žiadne vlastnosti. Objekt je v plnom rozsahu vlastnosťami, za ktorými by sme márne hľadali niečo ďalšie. Prapôvodná podstata objektov tkvie plne mimo nich samých - v priestoroch bytia, ideí. Ako fatamorgány teda existovať môžu len v korelácií so svojím odrazom, pričom tu nemôžme hovoriť o rovnocennej existencii. Realita prislúcha pôvodnému objektu, avšak všetky jeho odrazy nemôžme považovať za skutočné. Takto Platón včleňuje problematiku nebytia do bytia - ako jeho poškodenú a dočasnú napodobeninu (mimésis), ako neustále sa vrajúcu ilúziu skutočnosti. Odrazov je nespočítateľné množstvo, no orignál je len jeden a to v podobe idey. Všetky tieto idei sú nepoškodené, sú len a len samé sebou. Objekty sú všetkým možným súbežne, pri svojej mnohotvárnosti masívne napodobňujú svoje predlohy (napríklad olovená guľa odráža ideu ťažoby, guľatosti, nehybnosti...)

Prostredie, kde sa táto iluzívna skutočnosť bytia prejavuje, nazývame priestor. Prijímajúc do seba zanikanie a vznikanie, sa z priestoru stáva plátno v kine, na ktoré sa prenášajú tieto dynamické výjavy. V Platónovej filozofii vieme rozoznať tieto tri činitele: veci, priestor a idei alebo inými slovami, „to, čo vzniká, to, v čom vzniká a to, čo je vznikajúcemu vzorom“.8 Platón vytvára medzi nimi a rolami v rodine analógiu: (1) idea (otec rodiny ako predobraz, príčina), (2) priestor (matka rodiny, ktorá „prijíma“ otca a v ktorej sa rodia veci), (3) stvorené veci (deti, rodiace sa v priestore, ktorý ich „chová“). Priestor, ktorý do seba absorbuje odrazy a kvality, sa od týchto odrazov a kvalít líši. Jeho identita tkvie v neutíchajúcej schopnosti udržiavať zmyslové javy (podľa Aristotela je to dechumenon - miesto, ktoré do seba prijíma vznikanie a je zároveň látkou v pomere k vzoru ako forme), on sám však je zmyslami nepozorovateľný. “Nemá tvar ani podobu: „má byť podľa svojej prirodzenosti bez akýchkoľvek tvarov to, čo má často a náležite do seba prijímať obrazy všetkých večných súcien v každej časti svojho rozsahu.“9 Rovnako ako projekčné plátno v kine. Stáva sa základným podkladom pre každý film, no pritom sa samo o sebe na žiadny film nepodobá. Počas premietania je neviditeľné. Je stále, aj napriek tomu, že obrazy na ňom sa neustále menia. Výrok Panta rhei (všetko plynie) sa stáva základným princípom tohto miesta.

______________________________________________________________________________

8 9 30

Platón, Timaios, 50d. Tim. 51a-b. Platón priestor označuje aj slovom hypodoché, „príjemkyňa“ diania. 31

DEFINÍCIA POJMOV

I. Newton.

Spoločne s Galileom by sme mohli Newtona prehlásiť za zakladateľa fyzikálnej vedy v novoveku. Jeho definícia priestoru sa stala bežne používaná na dlhý čas. To, ako vysvetľoval problematiku priestoru sa stalo paradigmou absolútneho priestoru. Priestor, ktorý Newton opisuje, je niečím iný, až božský, odkláňajúci sa od svojho obsahu. Ide o jednoliaty a homogénny podklad, ktorý nám umožňuje jednotlivým objektom priraďovať konkrétnu polohu. V jeho teórií je však najpodstatnejší pojem iracionálna vzťažná sústava. Nejedná sa o nejakú metafyzickú entitu nekonečného priestoru, ale o čisto fyzikálny pojem iracionálnej sústavy. Takto to definuje encyklopédia filozofie: This notion of an inertial system, and not the metaphysical notion of absolute space, is what is essential in Newtonian dynamics, and as Mach and others were able to show, we can analyze the notion of an inertial system from the point of view of a relational theory of space.10 Z toho teda vyplýva, že iracionálnu sústavu môžme prezentovať aj na báze relačnej teórie priestoru. Povedať, že Newtonova koncepcia priestoru je totožná s absolútnym priestorom teda nemôžme. Inerciálna sústava podľa Newtona spočíva v ľahkom rozťahanom éterickom médiu, ktorého identita sa približuje identite absolutného priestoru.

Tú však zámerne neprijal, hoci ak to sledujeme s odstupom, nechýbalo k tomu veľa. Atribúty, ktoré by sme mohli Newtonovmu priestoru pripísať, teda sú: nekonečnosť, izotronosť, homogénnosť, nezakrivenosť a nehybnosť. Jeho priestor je stálou kulisou pre pohyb hmoty. Radikálnu zmenu do fyziky v nasledujúcich storočiach, pokiaľ hovoríme o vlastnostiach reálneho priestoru, prinieslo zjednotenie euklidovského geometrického priestoru s priestorom reálnym. Euklidovský priestor sa stáva skutočným priestorom. Tento posun, ktorý s odstupom času vnímame ako neoprávnený (hlavne kvôli objavom Lobačovského a Bolyaiho), mal nepopierateľne nemerateľný význam pre rozvoj všetkých fyzikálnych vied v novoveku. Avšak medzi spomínaný reálny priestor a euklidovský geometrický priestor nemôžme nikdy dať znamienko rovnosti s čistým svedomím. V danom období im to postačovalo. Teória bola nabúraná až s príchodom Einstanovej teórie relativity. Newtonova teória sa zdala byť aplikovateľnou len pri určitých podmienkach. Kedže tieto podmienky spĺňa drvivé vysoké percento priestorov, ktoré bežne vnímame, Newtonova fyzika je stále relevantná. Aj keď v obmedzenejšej podobe ako bola vnímaná za jeho života.Až dodnes ovplyvňuje naše premýšľanie nad priestorom.

_____________________________________________________________________________

„Tento pojem inerciálneho systému, a nie metafyzický pojem absolútneho priestoru, je to, čo jev Newtonovskej dynamike podstatné, a ako mohol ukázať Mach a iní, pojem inerciálneho systému možno analyzovať [aj] z hľadiska relačnej teórie priesto ru.“ (In: „Space“, Routledge Encyclopaedia of Philosophy, gen. ed. Edward Craig / Vol. 9, London - New York: Routledge 1998, s. 507). Čiže pojem inerciálnej sústavy nutne nepredpokladá predstavu absolútneho priestoru. 33

DEFINÍCIA POJMOV

I. Kant

Filozof nemeckého pôvodu, ktorý svojím pojednaním Kritika čistého rozumu radikálne ovplyvnil dejiny európskej filozofie. Vo svojej kritike pojednáva proti naivným predstavám absolutného priestoru ako aj proti relačnej teórií priestoru. Prvý diel jeho knihy (diel Transcendentálna estetika) pojednáva o priestore ako o subjektívnej forme vonkajšieho priestoru. Hovorí, že priestor skutočne neexistuje “vonku”, respektíve nie je vzťahom medzi “vonkajšími” objektami, ale je to spôsob, akým sa vonkajšie objekty javia pozorovateľovi. Ani s časom ani s priestrom sa nevieme stretávať skrze skúsenosti - priestor predchádza tieto skúsenosti a teda sa stáva apriórnym. Priestor teda prislúcha našej zmyslovosti, netkvie v objektoch, ktoré vieme vnímať zmyslami a ktoré rozum dokáže skúsenosťou rozslíšiť. Všetky objekty sa zdajú byť priestorové, no o žiadnom to nevieme s istotou povedať. Žiadny objekt “sám o sebe“ (Ding an sich) nie je prístupný skúsenostiam: Objekty vôbec nepoznáme a to čo sa snažíme pomenovať vonkajšími objektami sú len výmysli našej zmyslovosti, formou ktorých je priestor.

Nedá sa teda povedať, že by pozorovateľ či svet boli priestorové objekty alebo sa v priestore aspoň nachádzali. Mohli by sme ale tvrdiť, že priestor je v pozorovateľovi ako imaginácia: Priestor je apriórna predstava, ktorá tvorí základ každého vonkajšieho pozorovania. “ Priestor, súc „predstavou“, je ideálny: nie je vonkajšou, objektívnou materiálnou realitou, ale vnútorne danou, subjektívnou ideálnou realitou. Kant tvrdí, že „priestor je iba formou všetkých javov vonkajších zmyslov, t.j. subjektívnou podmienkou zmyslovosti, ktorá jediná nám umožňuje vonkajšie nazeranie. (...) O priestore, o rozpriestranených veciach môžeme teda hovoriť len zo stanoviska človeka.“12 Predstava Kanta o priestore teda spočíva v predpoklade poznávania skutočnosti, no nie ako poznávaný reálny objekt či jeho vlastnosť: gnozeologický, nie ontologický priestor.

“ Priestor teda nie je ani absolútny (na ničom nezávislý, osebe jestvujúci), ani relatívny (ako objektívna štruktúra vzájomných polôh predmetov), ale je subjektívny (spočívajúci v subjekte) a ideálny (ako predstava, forma): „Priestor vôbec nepredstavuje vlastnosť nejakých vecí samých o sebe, ani ich vzájomný vzťah, respektíve nie je určením viazaným na predmety, ktoré by ostalo, aj keby sme odhliadli od všetkých subjektívnych podmienok nazerania.“11 _____________________________________________________________________________

I. Kant, Kritika čistého rozumu, s. 79

I. Kant, Kritika čistého rozumu, s. 80 35

PLNO A PRÁZDNO KAPITOLA II.

PLNO A PRÁZDNO

“ Hnetieme hlinu a robíme z nej nádoby, ale len ich prázdnota z nich robí čosi upotrebiteľné. Prelamujeme steny dverami a oknami aby vznikol dom, ale len ich prázdnota robí dom upotrebiteľným. Preto: existujúce je užitočné, ale len nejestvujúce z neho robí niečo upotrebiteľné. “ Lao C

. Čo definuje čo? Vedeli by sme hovoriť o prázdnom priestore ak by sme nevideli plné steny, ktoré ho obklopujú? Či naopak? Ako by sme mohli definovať objekty ak by sme nevnímali priestor okolo nich? A tak čo bolo skôr- priestor či stena - prázdno či plno - nula či jedna- sliepka či vajce? Jedno je jasné- bez steny by sme ťažko vnímali priestor a bez priestoru by sme nevideli stenu. Pôvod týchto entít teraz ťažko rozuzlíme, no myslím, že sa môžme mnoho naučiť z ich vzájomnosti. Bol to práve Albert Einstein, ktorý svet ohúril svojou teóriou, ktorá vo svojej podstate začala odhaľovať čo to zo vzťahu medzi stenou a priestorom. Fascinujúci objav- keď sa priestor začína ohýbať pod energiou steny. Albert sa musel cíťiť akoby mu dlhoročný manželský pár začal rozprávať tie najtajnešie zistenia zo vzťahu muža a ženy. Takto by sme sa na to mali začať pozerať. Priestor - muž - ten všetko-objímajúci hrdina- vytvára miesto pre krehkú, zraniteľnú a občas drzú ženu. Stena - žena- ktorá sa tak rada skrýva v náruči toho ochrancu, dáva zase zmysel jeho existencii. A teda, za všetko čím priestor je, vďačí stene a za všetko čo stena má, vďačí priestoru.

Tento vzťah nie je dokonalou harmóniou protikladov, nie je to Jing a Jang v objatí. Tento vzťah je komplikovaným súžitím dvoch rozdielnych bytostí na jednom hracom poli. Ak by sme stene vzali všetko čo dostala od priestoru, nezostalo by z nej nič, rovnako ako by nič nezostalo z priestoru bez steny. Strach z plna Máme strach z plna. Používame ho len čisto racionálne, funkčne. Nie vždy to tak bolo. V prírode sa „plno“ vyskytuje v úplne iných podobách. Predstavme si scénu z filmu, kde hlavný hrdina spektakulárne položí ruku na monumentálny kameň v pieskovcovej jaskyni a pritom vie, že sa dotýka plnej masy vážiacej niekoľko státisíc ton. To, čo v danom momente pocíti ho úplne premôže. Pripadá si tak malý, bezvýznamný, slabý... V kontraste k tejto scéne sa premieta aj podobný, no trochu iný príbeh. Rovnaký muž a zdanlivo rovnaký dotyk steny. Avšak nenachádzame sa v divokej prírode. Tentokrát sme v novovybudovanom komplexe v centre Bratislavy. Rovnaký dotyk steny, no tá je iná. V tomto prípade ide o sadrokartónovú montovanú priečku hrubú 75 mm, vyplnenú protihlukovou izoláciou. A pocit zo steny? Žiadny...

_____________________________________________________________________ 16

Lao-c - Život a pôsobenia pripravovateľa cesty v číne, Efezus, 2004, s. 48

PLNO A PRÁZDNO

Priestor

Hmota

Pri úplnom vyabstrahovaní premýšľania nad Priestorom a Hmotou sa dostaneme do únikátneho bipolárneho stavu mysle, v ktorom existujú len jednotky a nuly, len dve možnosti. Je to stav, vďaka ktorému dokážeme svoje vnímanie sveta zakategorizovať do týchto dvoch jednoduchých entít. Skúsme si na chvíľu predstaviť, že by sme dokázali všetkú hmotu, ktorá nás obklopuje (vrátane nás samých) vnímať ako ťažký matný objekt v jednom odtieni šedej a priestor, ktorý túto hmotu obklopuje by sme vnímali ako ľahkú, bielu, transparentnú hmlu. Priestor, tá pomaly sa pohybújúca masa ľahkého bieleho oparu, sa pomaličky stáča a krúti okolo tých všetkých státisícov rôznych tvarov, ktoré hmota ponúka. Pomaly zaplní aj tú najmenšiu škáričku v hmote svojím ladným pohybom. Vniká aj do nás samých. Pomaly zaplní pľúca, dutiny, žalúdok i črevá. Každý nanometer kubický, ktorý mu len hmota uvoľní. V tomto momente si zrazu uvedomujeme, že priestor nemôže byť len barličkou k uvedomovaniu si hmoty a hmota zase nemôže byť len tam, kde jej to priesto dovolí. Pri tomto obraze si jasne uvedomujeme dôležitosť, autonómnosť, svojbytnosť týchto dvoch entít.

Hmotou ohraničený priestor

Na chvíľu si dovolím vráťit sa k myšlienke strachu z hmoty, ktorá nás obklopuje celých. V prírode vidíme, že nie každá hmota, ktorá je vo svojom objeme úplne nasýtená pôsobí degradujúco na život. Asi najlepším príkladom je oceán. Toto prostredie, ktoré je úplne nasýtené, vytvára miesto pre život, ktorý by sme na súši hľadali márne. Táto hmota určuje úplne inú kultúru, pravidlá a zákonitosti sama v sebe. Stáva sa všetkým pre organizmi v nej žijúce. Dáva im slobodu pohybu, o ktorej by sme my na súši mohli len snívať. Prináša im živiny a všetko potrebné k životu. Táto metafora nás privádza k dávno objavenému a to že nemôže existovať niečo ako prázdny, ničím nenaplnený priestor. Každý priestor je vo svojej podstate nasýtený akýmsi percentom hmoty, ktorý ho identifikuje. Vďaka tejto hmote dostáva priestor charakter a stáva sa akýmsi kontextom pre iné hmoty v ňom. Čiže takýto priestor by sme v skutočnosti mohli nazvať koreláciou hmoty (pri ktorej ide o súvsťažnosť medzi týmto priestorom a objektami v ňom).

Oceán

Vo viacerých referenčných projektoch sa pohrávam s touto myšlienkou - prezentovať toto plno v nových kontextoch, inak ako sa s ním stretávame bežne. Toto nutkanie prichádza z potreby demonštrácie onoho pocitu pre verejnosť. Hranovnica (str. ??? ) - Vytvorili sme priestor okolo obrysov sýpky, ktorá sa vyparila. Zadefinovaná bola plnom , ktoré sa postupne tiež vytrácalo v priestore. Toto plno bolo vyskladané z odpadového dreva z neďalekej píly. Zužujúce sa kusy dreva boli schválne ukladané do vopred prichystaného rastra tak, aby sa zužovali smerom od pôvodnej sýpky. Väčšina končila v úplnom hrote. Tento plný priestor pôsobil odpudzujúco, miestami až nebezpečne. Postavením sa doprostred tohto pavilónu však dostavil zvláštny pocit bezpečia. Obklopený touto hromadou dreva, tak zvláštne usporiadanou, ste mohli nadobnúť pocit bezpečia a ochrany z tvaru sýpky, ktorá tam žiaľ už nebola.

Sneh

Piesočná búrka

Last dance of soul (str. ???) Priestor ako život, hmota ako smrť. Kde inde ako pri smútočnom akte pochovávania a spomínania na tých ktorí tu boli, no už nie sú, by sme mali zvýrazniť krásu mohutnosti plna a pominuteľnosti prázdna zároveň. Pri projekte sme vytvorili ťažký sklenený kváder vyplnený vodou, uložený na oceľovom podstatvci. V ňom sa odohrával posledný tanec duše. Tento kváder zaberal podobne veľa miesta ako stojaca postava. Stal sa vyabstrahovaným mementom, akýmsi spomienkovým totemom, ktorý v sebe naďalej niesol esenciu hmoty, ktorá ostala po nebohom tu na zemi.

PLNO A PRÁZDNO

Múzeum Andyho Warhola (str ???)

Pavilón pre EXPO 2020 (str ???)

Pri úvahách o možnostiach rozšírenia múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach sme došli k záveru, že nechceme násilne zmeniť jeho vizuálny profil novou súčasnou hmotou, a to aj napriek neustálym pripomienkam investorov, že súčasná budova pripomína nefunkčný socialistický prežitok. Pôvodnú hmotu sme použili v jej súčasnej podobe, no v inom kontexte. Priestor okolo nej sme zadefinovali ortogonálnou sieťou a ponechali zväčša prázdny. Vzniklo tak neskutočne veľa možností ako zakúsiť pôvodnú budovu v nových reláciách. V kontraste medzi zvýraznenou pôvodnou plnou hmotou múzea a prázdnou ľahkou konštrukciou, ktorá ho obklopuje, sa nachádza celá esencia návrhu. Nielenže staro-nová podoba múzea prináša mnoho ďalších spoločensko-kultúrnych vyžití v, na, pri aj s múzeom, vytvára úplne novú potenciálnu vrstvu, ktorá ešte len čaká na svoj obsah. Dualita plna a prázdna bola v návrhu použitá na zvýraznenie faktu, že všetko podstatné sa už na danom mieste nachádza a treba prísť len s novým, inovatívnym spôsobom využitia.

Percento nevyužitej podlahovej plochy, nad ktorou sa len ticho vznášajú ľahké plachty je v našom návrhu vysoké. To bol aj kameň úrazu pri debatách so zadávateľom. No to je aj absolútna podstata tohto navrhnutého priestoru. V tomto prípade je plno stvárnené radom látok, ktoré sú od seba vzdialené 700 mm.

PLNO A PRÁZDNO

3.5 Moje mesto

Oslava v obývačke

Protest na chodbe

Socha

Divadelné predstavenie

Kúsok interiéru v nedeľu

Spálňa

Registrácia prisťahovalcov

Súkromie

Športovisko

Naše mesto

ROZHRANIE STENY KAPITOLA III.

ROZHRANIE STENY

“ Náš pojem priestoru je doposiaľ viazaný na škatuľu. Ukazuje sa však, že možnosti uloženia, ktoré konštituujú priestor - škatuľu, nezávisia na tom, aké sú mohutné steny škatule. Je možné znížiť hrúbku týchto stien až na nulu bez toho, aby sa stratil “priestor” ? Je zrejmé, že takýto hraničný proces je úplne prirodzený, a tak pre naše myslenie existuje priestor bez škatule, samostatná vec, ktorá sa predsa len javí ako skutočná, keď zabudneme na pôvod tohto pojmu... Spôsoby, akými môžu byť telesá v škatuli uložené, sú predmetom euklidovskej geometrie, ktorej axiomatická výstavba ľahko podporuje klam, že sa vzťahuje na situácie, ktoré môžeme zažiť. Keď je pojem priestoru utvorený spôsobom, ktorý sme naznačili, teda keď sa opiera o skúsenosti s “ vyplňovaním “ škatule, potom to je najskôr obmedzený priestor. Táto obmedzenosť je však nepodstatná, pretože môžeme, ako sa zdá, zavádzať stále väčšiu škatuľu, ktorá zahrňuje tú menšiu v sebe. Priestor je potom čímsi neobmedzeným ... Albert Einstein“ 17 Doposiaľ som pomenovával dva svety- plna a prázdna. V nasledujúcej kapitole by som sa chcel zamerať na hranicu/rozhranie medzi nimi. Ide o nejaký koniec začiatku a začiatok konca. Magické miesto, ktoré nám pomôže poodhaliť viac o každej z týchto entít. Nie vždy vieme s určitosťou (na základe nášho vnímania) povedať či táto hranica, kde končí stena (hmota) a začína priestor, existuje. Môžme sa však spoľahnúť na fyziku, ktorá vie túto hranicu stále jasne definovať. Samozrejme sa nedá hovoriť o jednom type rozhrania / hranice, skôr sa treba zamerať na všetky jej vyskúmateľné možnosti. Hranica, rozhranie alebo medzistyk by sme mohli definovať ako miesto interakcie dvoch rozdielnych systémov. Mohli by sme to popísať aj ako tekutú, vybrujúcu membránu, ktorá je výsledkom napätia medzi dvomi jasne odlíšiteľnými funkčnými jednotkami. Táto hranica potom preberá vlastnosti obidvoch týchto jednotiek.

To, čo teda zmyslami vnímame ako hranicu medzi stenou a priestorom, je vo svojej podstate výsledkom kombinácie vlastností (alebo charakterov) podstát týchto dvoch svetov. Hmota nám na svojej hrane prezentuje svoju materialitu, štruktúru, farbu ... Priestor zase pomocou svetla, ktoré prepustí, hustoty, ktorú má a vlhkosti ... prispieva svojou časťou k vnímaniu hrany. Materialita je pravdepodobne najdôležitejší aspekt pri vnímaní rozhrania. Nehovorí totiž len o povrchu (farbe, štruktúre...), prezentuje nám aj podstatu hmoty (jej objem ,hustotu, tvrdosť, ...). Materialita prenáša na hranicu všetky vyobraziteľné vlastnosti steny, a to nie len tie fyzikálne ale aj atmosferické/ pocitové / spomienkové...

Typy hraníc. - jasná - postupná/plynulá - tečúca

ROZHRANIE STENY

Vzdialenosti (mentálne hranice)

Hranovnica

Architektúra vytvára rôzne vzdialenosti. Podstata architektúry je tvorená výhradne zo vzdialeností, ktoré predpokladajú prekračovanie hraníc. Dávno pred príchodom striech alebo stien boli rozpoznávané len rôzne moduly vzdialeností. Vzdialenosť určovala stupne interakcií medzi ľuďmi a objektami. Hlboké priestorové skúsenosti potenciálnych exponácií boli obohatené rôznymi kvalitami gradácií a intonácií. Človek mohol byť odcudzený a napriek tomu spojený. V pravekej jaskyni neexistovali jasne definované vzťahy medzi priestormi. Pravekí ľudia však poznali vzdialenosti. Pomocou nich vedeli zadefinovať priestorové korelácie medzi tým, čo my dnes nazývame steny.

Koncept projektu neSýpky v hranovnici bol založený na vyobrazení pôvodných tvarov sýpky, ktorá tam niekedy stála. Preto bol pri kreovaní tohto nápadu pojem hranice skloňovaný pomerne často. Zamerali sme sa preto presne na to - na hranu medzi zmiznutou sýpkou a okolitým svetom. Práve tieto plochy definovali vnútorný priestor pavilónu a vyvolávali emóciu u návštevníkov. Vedeli ste sa ocitnúť v sýpke, ktorá tam už ale nebola. Túto stopu po zmiznutom sme materiálovo poňali v dreve a to nie len z čisto pragmatických dôvodov. Fakt, že pôvodná sýpka bola vyrobená rovnako z dreva, stál aj za jej záhubou. Drevom z konštrukcie takejto sýpky ste totiž vedeli kúriť dve zimy. Celý pavilón bol dočasný a čakal ho rovnaký osud ako samotnú sýpku, ktorú pripomínal miestní si ho rozobrali a drevom kúrili ktovie koľko zím...

O iných hraniciach je veľmi dôležité hovoriť- obzvlášť v dnešnej dobe. Niet sa čo diviť, že rozhranie vyvoláva toľko emócií. Veď sa na jednom mieste stretáva koniec so začiatkom. Fyzická hranica steny však nie je vždy tak podstatná pre ľudstvo ako tá mentálna, ktorú sme do stien vložili. Nie je až tak dôležité, že steny našich bytov nás oddeľujú fyzicky, dôležité pre nás je, že tieto steny sa stali hranicami medzi „mojím“ a „tvojím“. Fyzické oddelenia sú následkami oddelení, ktoré vznikli už dávno predtým ako sme začali stavať steny.

FOG

The last dance of soul

Pri návrhu interiéru vstupných a výstavných priestorov galérie v Pekingu sme sa zaoberali problematikou vytvárania bariér v priestore. Tieto bariéry/steny sme teda nepoňali klasickým spôsobom mobilných priečok, ale rozhodli sme sa ich stvárniť inak - fluidnejšie. Tieto steny boli tvorené z nasýteného vzduchu (hmly) a hranice týchto stien tvorili jemné prúdy vzduchu, ktoré vytvárali bariéry- kam až táto hmla mohla zájsť. Keďže sme toto rozhranie vedeli flexibilne pomocou systému vzduchových trisiek v podlahe a strope meniť, táto hranica mohla byť veľmi dynamická a ľahko vnímateľná. Pomocou nej sme vedeli vytvoriť širokú škálu rôznych priestorov , podpriestorov ale aj mobiliárov a ďalšieho vybavenia galérie. Vedeli sme ľudí navádzať, vytvárať rôzne priestorové predmety a konštalácie. Druhú vrstvu rozhraní v tomto interiéry tvorilo svetlo - a to sytém laserov, ktoré boli pri pretínaní hmly viditeľné v celom svojom priereze.

V tomto projekte sme vedeli veľmi jasne prezentovať tekutosť hranice. V sklenenom kvádry sa nachádzali dve veľmi kontrastné látky. Prvou bola čistá, priehľadná voda a tou druhou ľudská tekutina zmiešaná s termosenzitívnou látkou. Vďaka teplu zo sviečky vedela farebná, kontrastná tekutina plávať v priestore a vytvárať tak pomyselný posledný tanec duše. Vnímanie abstraktnej, neustále sa meniacej hranice medzi vodou a farebnou tekutinou vyvolávalo u trúchliacich spomienky na všetko, čo spolu so svojím blízkym zažili.

ROZHRANIE STENY

agutra paropriepustná látka ro pt ľu úca slnečné iarenie

roma v ácna kr štalická štruktúra v sk tu úca sa výhradne na povrchu jednobunkových organických hmôt.

Ruplulob Organická drevná hmota lo ená mili nov dutých t čových prvkov ktoré skvele náša ú tlak Dobre sa e dar vo vlhkom prostred

rebund Sli ké klk ktoré k svo mu pre itiu nev hnutne potrebu ú drsný povrch nepriame svetlo a dostatok čerstvého v duchu

ukulapos mor ná organická hmota po ostáva úca obalu a adra K svo mu pre itiu potrebu e priame zásobovanie tekutinami do jadra.

Su blo pralátka ktorá sa v naču e v sokou schopnosťou nasiaknuť tekutin Na e povrchu sa tvor tvrdý povlak schopný uniesť a 1 násobok vlastne váh

Kila organi mus ktorý sa v naču e v sokou adaptabilnosťou v prostred

HUSTOTA STENY KAPITOLA IV.

HUSTOTA STENY

Keď sa v to ráno mlynár prebúdzal, cítil, že je niečo inak. Rýchlo vstal z postele a odhrnul záves aby zistil, čo môže za ten chlad a tmu toho rána. Ostal ticho stáť. Obilie okolo jeho domu narástlo do gigantických rozmerov. Steblá obilia boli hrubé ako kmene stromov naukladané jeden pri druhom.Obklopovali celý jeho dom- bol to hrôzostrašný pohľad. Vybehol z domu aby zistil či sa mu to všetko iba nezdá. A nezdalo. Niečo mu hovorilo, že by to mal skúsiť- že by mal do toho nového sveta vstúpiť. Vystrel ruky, prižmúril oči a malými krokmi vchádzal dnu, až ho tá džungľa nakoniec celého pohltila. Už nikdy nenašiel cestu späť. No nie, nemýľte sa, toto nieje príbeh so zlým koncom. To, že sa mlynár stratil v tomto svete obilia jeho život zmenilo od základov. Učil sa nanovo žiť. V miestach, kde boli vysoké klasy ďalej od seba- kde vďaka tomu dopadalo na zem viac slnečných lúčov, áno práve tam si povedal že bude mať obývačku. Zo suchých kúskov lístia si vyskladal pohodlný gauč a už sa nemohol dočkať ako v ňom privíta svojich hostí. Tam, kde boli steblá hustejšie, tam bol príjemný chládok. „Ideálne miesto na spanie!“, povedal si. Ľahol si medzi husto naukladané klasy a zistil, že vidí krásnu nebeskú oblohu- zatvoril oči a vedel že je doma.

Hustotu steny by sme jednoducho mohli definovať aj ako to, koľko dielikov plna sa nachádza v jednom dieliku prázdna. Postupným donekonečna sa opakujúcim odoberaním kúskov hmoty deravíme stenu, ktorá sa čím ďalej tým viac vytráca. Z hmoty, ktorá bolo plná a nehostinná sa pomaly stáva miesto definované touto hmotou. Je zaujímavé sledovať toto odľahčovanie hmoty v dejinách architektúry. Pomer plna a prázdna v prvoobývaných jaskyniach v kontraste s absolútne odľahčeným domom od Miesa van Der Rohe. Samozrejme za to môže hlavne stavebný a technologický rozvoj, ktorý nám pomohol absolútne odľahčiť nosnú konštrukciu stavieb a tak sa dostať k vysokému percentu podielu priestoru a hmoty. Avšak nemyslím, že stavebný rozvoj je to jediné, kvôli čomu sa to deje. Ako som už v predchádzajúcich kapitolách spomínal, problematika odhmotnenia steny sa netýka len konštrukčnej či ekonomickej stránky. Ak by som to prehnal, tak nemôžme čakať, že kamienok žuly v akváriu bude mať na človeka rovnaký vplyv ako masívna žulová stena v jaskyni. A keďže vieme, že efektivita zďaleka nie je jediný atribút kvality priestoru, musíme sa týmto fenómenom odhmotňovania vážne zaoberať.

HUSTOTA STENY

Cheopsova piramída- 97%

Tomb of Ahmad Sanjar - 62%

Chiswick house - 34%

Katalógový bungalov - 16%

Žiť v dome je podobné životu na strome. Existuje veľa konárov/izieb a každý z nich je príjemným miestom. Nie sú to však hermeticky izolované miestnosti. Sú to navzájom prepojené miesta, ktoré sa neustále menia. Konáriky a listy, ktoré sú hierarchicky radené od najhrubšieho po najtenší, hmotu domu/stromu rozostrujú. Rozmanitá trojrozmerná sieť lokalít predurčuje nové priestorové relácie, miesta, tvorené vzájomnými vzťahmi. Toto rozostrenie je opakom nedokonalosťi alebo defektu. Nepresnosť, nemožnosť jasne určiť o čo sa jedná, má svoje miesto nie len pri konceptualizácií priestoru, ale aj v tvorivom procese ako takom. Zachytenie premeny v čase, (teória o tom, že letiaci šíp stojí na mieste v každej sekunde) tak aj rozostrenosť alebo zamrznutie v procese má svoju jednoznačnú legitimitu a existenciu. To , čo sa na prvý pohľad môže zdať ako nepresnosť či chyba, pri hlbšom skúmaní predstavuje harmóniu a kontinuitu. Ako chlapec som mal veľa skúseností s nasýtením priestoru hmotou- zasypaný v sýpke s obilím by som dlho nevydržal, ale v prašnom prostredí pri mletí zrna, kde prach z rozdrveného obilia na šrot zaplnilo celý priestor, som trávil veľa času. Miloval som tú vôňu, chuť aj dotyk... Stal som sa na chvíľu ním.

Referencie hustota steny:

Návrh pavilónu pre Benátky

Bamboo skyscraper

Pri tomto návrhu sme vychádzali z podobného konceptu ako pri projekte FOG, avšak v inom kontexte. Znova sme použili nasýtený vzduch, no v tomto prípade sme ho pomocou teoploty a vlhkosti zafixovali uprostred pavilónu. Pomocou rebríkov sa návštevníci pavilónu vedeli ponoriť do tohto mraku a prejsť skrz neho. V priestore slovenského pavilónu sme takto vytvorili zónu zhusteného, vznášajúceho sa priestoru. Vytvorili sme nový typ podhľadu či podlahu, na ktorú sa človek nedokáže postavť.

Pri návrhu dreveného mrakodrapu sme sa od začiatku riadili jednoduchým pravidlom. Čím bol mrakodrap vyšší, tým bol hustejší jeho nosný konštrukčný systém. Čím väčšiu záťaž sme potrebovali preniesť, tým viac trsov bambusu sme do interiéru umiestnili. Funkčná náplň sa následne prispôsobila priestorovým potrebám. V miestach s pomerom dreva a voľného priestoru takmer 1:1 sme umiestňovali komunikačné jadrá, sklady a technické zázemie. S pribúdajúcim „vzduchom„ v dispozícii, pribúdali aj funkcie ako: kongresové sály, kancelárie, byty, reštaurácie... Tento interiérový, nosný, bambusový les nakoniec prerástol do živého bambusového lesa, ktorý mrakodrap obklopoval. FOG Zadymením celého interiéru galérie sme dosiahli mimoriadne tečúci priestor. Vedeli sme dynamicky meniť nie len jeho výšku, dĺžku či šírku, ale aj jeho „hustotu“. Umiestnenie hmly a percento nasýtenia vzduchu bolo ovládané triskami umiestnenými v podlahe a strope z centrálneho počítača.

The Farnsworth house, M.V. der Rohe - 5 %

HUSTOTA STENY

dam il uprostred poľa s ob l m Nepam tal si ked tu prišiel akob tu il od ak iva

Ka dé ráno vstal a svitania a dlho sa po ňom prechád al Rukami hladil v cholk klasov a niečo si popri tom mrmľal

edne noci sa stalo čosi ne v ča né Obilie ačalo rásť o čosi rýchle šie ako inoked

Ke sa dam ráno obudil neveril vlastným očiam

Dlho váhal či sa a v toto ráno má po ňom poprechád ať

No napokon doň vošiel

dam sa v poli nav d stratil Klas rástli ra bl ko seba inoked asa aleko noci sa skrýval v hustých častiach kde mu bolo teple šie Počas dňa sa asa prechád al po svete naširoko posadených klasov 6

NÁSOBENIE STENY KAPITOLA V.

NÁSOBENIE STENY

Umenie obklopiť sa a byť v obklopení Táto kapitola sa bude venovať špecifickému rozloženiu stien v priestore. Je to veľmi jednoznačný koncept ponúkajúci charakteristickú a jasnú koncepciu. Ako už z názvu vyplýva, ide o násobenie steny- kedy sú jednotlivé vrstvy násobené vedľa seba a to radiálne. Jedná sa o centrálny systém, v ktorom vieme veľmi jasne zadefinovať stred/jadro celého stenového systému. Najdôležitejšími hráčmi v tomto systéme je samotná podoba radiálnych stien a pohyb medzi týmito stenami. Možnosti pohybu V tomto systéme existujú dva typi pohybu. Ide o krúženie a prekonávanie bariér. Pri krúžení ide o veľmi prirodzený pohyb, pri ktorom sa neustále pohybujeme medzi dvoma stenami. Je to prirodzený pohyb, pri ktorom prechádzame zväčša podobnými fuknčnými celkami bez toho, aby sme museli viac či menej prekonávať nejaké bariéry. Chodenie v okruhoch má však aj hlbší zmysel. Tento typ pohybu sa často používa pri domovoch seniorov, škôlkach alebo iných sociálnych či edukačných zariadeniach. Psychológovia už dávno zistili, že tento typ pohybu má prospešné účinky na náše duševné zdravie a prospieva pri meditáciách a vyvetraní našich hláv. A áno - deti milujú behať v okruhoch :)

Druhým pohybom prekračujeme steny. Je to pohyb, ktorým sa vzďaľujeme alebo približujeme k centru stenového systému (bez ohľadu na to, čo sa v ňom nachádza). Tento pohyb predpokladá možnosť prechodu skrze radiálne uložené steny. Kvalita a zážitok tohto „prechodu do iného sveta“ stojí a padá na spôsobe prekračovania týchto stien. Dualita týchto pohybov v takto radenom priestore dáva tomuto konceptu prehľadnosť a esenciu. A ak hovoríme o pohyboch a prechodoch, nemáme na mysli len pohyb človeka. Rovnakým princípom podlieha aj prechod svetla, zvuku, vôní, vlhkosti .. atď Podoba steny Samotná podoba steny je to, čo definuje priestor medzi stenami a spôsob a možnosti prechodu všetkých atribútov. V porovnaní s „klasickým“ štvor-stenovým systémom sa ocitáme stále medzi stenami dvoma a priestor akoby plynule pokračoval za roh. Aj tento fakt podporuje potrebu veľmi jasne zadefinovať charakter a koncept každej jednej radiály steny. Podlaha a strop Netreba zabúdať na toto vertikálne ohraničenie priestoru, aj keď v danom priestorovom systéme zohráva skôr podružnú funkciu. Kvôli jasnosti systému je dobré ak na seba tieto konštrukcie neupútavajú pozornosť a dobre spĺňajú hlavne svoje funkčné požiadavky.

NÁSOBENIE STENY

Referencia k téme: Rekonštrukcia bytu T08b Toto násobenie steny sa stalo ústrednou myšlienkou pri návrhu interiéru bytu T08b. Keďže tento stavebný systém umožňoval odstránenie všetkých pôvodných priečok, bol to ideálny byt na využitie tohto nového radenia priestoru. A tak sa aj stalo. Základnou a prvou radiálou sa stali steny okolo vertikálnych rozvodov. Tie boli obalené štyrmi murovanými stenami a následne obložené čiernou lesklou slinutou dlažbou. Okolo tohto “jadra” som logicky umiestnil kúpelňu. Všetka sanita sa následne umiestnila na toto jadro. Umývadlo, sprchová ružica, toaleta aj vaňa. Ďalším násobením tejto steny oddeľujem kúpelňu od zbytku bytu. A táto stena sa pre mňa stala skutočnou výzvou. Boli na ňu kladané totižto vysoké nároky. Mala prepustiť do kúpelne (v strede dispozície) dostatok svetla, mala vizuálne a akusticky oddeliť kúpelňu od zbytku bytu no mala sa zároveň stať hlavným úložným priestorom v celom byte. Vznikla tak stena, ktorú zo strany kúpelne tvorí copilit a za ním následne 650 mm široký úložný priestor (napnuté závitové tyče, na ktorých sú kotvené police, odkladacie boxy, a iné potrebné priestory.) Tento druhý rádius sa dotýka piatich miestností- chodby, obývacej izby, kuchyne, detskej izby a spálne. Systém políc reaguje na potreby týchto funkčných zón. V obývacej izbe tvorí knižnicu a písací stôl, v kuchyni samotnú linku a odkladacie priestory, v spálňach zase šatníky. Ďalšie násobenie steny sme nemuseli stavať, postavili ho pred 53oma rokmi. Dali sme ho len do pôvodného stavu - pred omietnutím.

Všetky ďalšie pridané inštalácie a rozvody (VZT, osvetlenie) som sa snažil dostať do rovnakého princípu. Tvoja stena vyzerá ako tvoj život Stena, ktorá obieha okolo kúpelne je z vonkajšej strany plná vecí. Sú to veci, ktoré ja a moja rodina používame každý deň. Nie sú ničím prikryté, sú také, aké sú. Svetlo preniká do kúpelne pomedzi nich, ich vonkajšie siluety sa presvecujú vo forme tieňov. Táto stena uprostred bytu vyzerá tak, ako vyzerajú veci, ktoré používame, tak, ako vyzerá náš svet. Knihy, ktoré čítame, potraviny, ktoré jeme, šaty, ktoré si obliekame, topánky, ktoré nosíme- to všetko vytvára mozaiku plnú farieb a tvarov, textúr a materiálov a definuje finálnu podobu interiéru. Naša stena sa mení spolu s nami. Tak ako rastieme, meníme svoje návyky a správanie - stena je responzívna na náš život. Jednoduchým používaním - vyberaním a vkladaním tých najzákladnejších vecí, prestavujeme interiér každý deň. A ako vyzerá tvoja stena?

Rekonštrukcia Kina Leopoldov Pri transformácií bývalého kina na kultúrne centrum v Leopoldove, sme sa rozhodli vizuálne ponechať čo najviac zo súčasnej podoby Kina. Vytvorili sme akýsi „podstavec“ ktorý v sebe zahŕňal všetky nové funkcie potrebné k transformácií kina na kultúrne centrum. Podstavec riešil všetky funkčné i priestorové nedostatky súčasnej stavby (bezbariérový vstup, exteriérové i interiérové pobytové priestory, atď.) V tomto podstavci sme násobením jednej steny vytvorili tri totožné nádvoria. Násobená stena sa postupne odľahčuje, čo zjednodušuje prechod medzi nádvoriami.

NĂ SOBENIE STENY

von-dnu

von-dnu-von

dnu-von-dnu

1 2 von dnu 1 2 dnu von

von von 1 2dnu dnu von dnu dnu von

1 2 von dnu 1 2 dnu von dnu von 1

von dnu von

von von 1 2dnu dnu von dnu dnu von 1 von dnu 1 12 dnu von dnu von 1 von dnu von von von 1 2dnu dnu von dnu dnu von dnu 1 2 dnu von dnu dnu von 1 16 von dnu von 6

SEKVENCIE STENY KAPITOLA VI.

SEKVENCIE STENY

SEKVENCIA - priestorový rytmus, ktorý v pravidelných intervaloch zachytáva objemové relácie miesta. Sekvencie priestoru radikálne pravdivo odhaľujú príbeh miesta. Príbeh, v ktorom sa môžme prechádzať a stať sa tak súčasťou jeho hry. Priestor definovaný takýmito sekvenciami je oslobodený od všetkej typológie, ťažoby použiteľnosti či krásy. V každom svojom reze mohol byť taký aký je alebo aj hocijaký iný. Priestor, v ktorom ide len o jeho podstatu, hĺbku, jeho dušu, jeho roztečenú hranu, ktorá sa stáča za obzorom. Tento príbeh má svoj protiklad ukrytý sám v sebe a to hneď za rokom. Pootočením o 90 stupňov sa totiž zo slobody a nekonečnej fantázie stane väzenie. Podstata tejto slobody spočíva v jej uväznení. Presný rytmus vertikálnych stien - tak jednoduchý, triviálny až nudný. Je to druhá strana mince, vďaka ktorej minca naberá na hodnote.

Celé tajomstvo krásy tohto spektra priestorov spočíva medzi týmito dvoma protikladmi. Tá istá stena (memrána), ktorá je vo svojej podstate nekonečne bohatá a zároveň vedome puristicky chudobná. Môžeš sa z nej tešiť aj smúťiť zároveň. Môžeš si s ňou užiť sobotnajšiu noc no aj kráčať v nedeľu ráno do kostola. Ja presne taká ako ty. Tento priestor je každý meter iný, pri pohľade stranou sa ti celý stráca. Postavili sme fatamorgánu, klam, miesto, ktoré sa za 6 mesiacov vyparí.

SEKVENCIE STENY

Pavilón NE-sýpka

Slovenský pavilón pre EXPO 2020 Celá podstata pavilónu je postavená na tomto teoretickom základe sekvencií priestoru. Bolo to možné vďaka relatívne voľnej typológií výstavného pavilónu. Jednotlive membrány tvorí textília, vopred upravená do požadovaného tvaru. Prvých 16 textílií sa nachádza v exteriéri a vytvárajú zatienené a prestrešené námestie. Uprostred námestia sa nachádza kruhové pódium, na ktorom sa majú odohrávať rôzne prezentácie Slovenska. Látky plynulo prechádzajú do interiéru, kde vytvárajú hlavný výstavný priestor spolu s poddružnými priestormi slúžiacimi na oddych, predaj suvenírov či vystavovanie rotačnej expozície. Všetky látky sú biele, čo má podčiarkovať ich ľahkosť a zároveň neodpútavať pozornosť od samotných tvarov výrezov. Výrezy v plachtách vznikali inverzne, a to vymodelovaním abstraktného priestoru (čím väčším počtom ľudí mal byť priestor naplnený, tým bol väčší) , ktorý sa následne odčítal od týchto sekvencií. Vo výsledku sa ocitáme v priestore, ktorý je „post mortem“ zachytený v sekvenciách. Nevidíme ho, no cítime čo po ňom ostalo.

Aj keď nie explicitne, no tématika sekvencií je zachytená aj v tomto prípade. Ide o rytmus uloženia jednotlivých driev v rastri tak, že pri čelnom pohľade vidíme ako sa plná hmota pomaly rozpúšťa v priestore. Avšak pri bočnom pohľade sa celý pavilón stráca. Vidíme skrze neho a môžme pozorovať len vybodkovaný raster, ktorý tvoria konce odpadového dreva. V kusoch dreva je znova zachytený abstraktný priestor, ktorý pred niekoľkými rokmi obklopoval sýpku, ktorá na danom mieste stála.

NEVIDITEĽNÉ STENY KAPITOLA VII.

NEVIDITEĽNÉ STENY

“ V skúsenosti umenia sa odohráva zvláštna výmena: Ja prepožičiavam svoje city a asociácie priestoru a priestor mi požičiavajú svoju auru, ktorá láka a oslobodzuje moje vnímanie a myslenie. “ Juhani PALLASMAA 14

Sou Fujimoto15, ktorý zásadne ovplyvnil moje zmýšľanie o architektúre, píše vo svojej knihe „Primitive future“ o hniezde a jaskyni. Hniezdo opisuje ako funkcionalistický archetyp vopred dokonalo pripravený pre bývajúcich, poskytujúci úplné pohodlie. Oproti tomu vykresľuje jaskyňu, ktorá zostáva ľahostajná voči pohodliu svojich obyvateľov. Pri vstupe do jaskyne sa ľudstvo správne prispôsobilo jej krajine tým, že si interpretovalo rôzne náznaky konvexno-konkávnych povrchov a mierok. Le Corbusier, ktorý vytvoril „stroj na bývanie”, vytvoril hniezdo pre ľudí. Sou Fujimoto predstavuje architektúru ako jaskyňu tesne pred tým, ako sa stane hniezdom. Nie je usporiadaná v mene funkcionalizmu ale je miestom, kde sú ľudia nabádaní k hľadaniu škály príležitostí. Namiesto prvoplánových funkcií je jaskyňa provokatívnym neobmedzeným prostredím pre život. Ani nie čisto prirodzene, ani čisto umelo, hľadajú v nej obyvatelia ideálny stav novej architektúry vo vzťahu medzi umelcom a prírodou.

Pri bezduchom navrhovaní stien, kde išlo hlavne o ekonomické aspekty, sme sa dostali do štádia, kedy už objavovať netreba. Zabudli sme na to, že pre vytvorenie vzťahu, iskry, či prepožičaní povestej “aury“ medzi človekom a stenou, o ktorej píše Pallasmaa, je potrebné do tohto vzťahu investovať. Ak nie sme ochotní investovať do vzťahu medzi človekom a domom, tento vzťah nevznikne. Nečudujme sa, že všetky sympatie z tohto súžitia vypŕchali. Ako poslednú kapitolu v tejto práci som zámerne venoval stenám, ktoré nie je vidieť. Sú to steny - bariéry, ktoré staviame medzi sebou, v našich vzťahoch. Tieto steny (rovnako ako tie fyzické) vedia byť dizajnované, modelované, viac či menej priechodné ... Viem, že ako architekt nie som poslaný kreovať len fyzický svet, ale aj ten, iný... A preto som v rámci premýšľania o stenách podnikol niekoľko krokov aj v modelovaní týchto - neviditeľných stien.

_____________________________________________________________________ 14 15

J.Pallasmaa, Oči kúže, preložil Michal Janata, Zlín, ARCHA, 2012, s.4 S. Fujimoto, Primitive future, INAX, 2008, s.24

NEVIDITEĽNÉ STENY

ČAJ o 6 Každý pondelok o 18:00 sa v miestnej kaviarni pomaly začali pri jednom stole stretávať ľudia. Spočiatku boli traja- štyria, neskôr ôsmi až desiati, niekedy ich prišlo aj šestnásť až dvadsať. Sedeli v kruhu aby každý na každého videl. Každý z nich mal počas celého večera pred sebou ceruzku a papier - bol to zvláštny pohľad. Viac si kreslili ako hovorili. Išlo o zvláštny koncept stretnutia. Na začiatku každého stretnutia jeden z prítomných prečítal príbeh. Išlo o tisícky roky staré príbehy z Biblie. Počas toho ako sa čítal príbeh, ľudia počúvali a kreslili. Následne začala diskusia. Mnoho otázok, mnoho škíc... Bol to jednoduchý koncept stretnutia, avšak veľmi obohacujúci. Pri verbálnych diskusiách si často nerozumieme, nedokážeme prekonať slovami bariéry medzi nami. Tam, kde už nestačili slová, v tomto prípade pomohla ceruzka a papier. Nie nadarmo sa hovorí, že raz vidieť je lepšie ako sto krát počuť.

Susedské hry Keď sme sa pred dvoma rokmi spolu s rodinou presťahovali do paneláku, bol som prekvapený. Nikdy predtým som nemal možnosť bývať v panelovom dome a okúsiť všetky jeho výhody i nevýhody. Pomaly som zisťoval, že ľudí, ktorí bývajú vedľa nás, pod nami a nad nami by sme nemali volať susedia, ale spolubývajúci. A to preto, že počujú všetko, čo sa u nás deje a tak sú oveľa viac súčasťou našich životov (a my ich) ako len nejakí susedia. Po roku sme začali rekonštruovať byt.

Niektoré vlastnosti stien podláh a stropu sa nám podarilo vylepšiť, iné zase nie. No veľmi sme si uvedomovali, že medzi nami a našími spolubývajúcimi (susedmi) nie sú len tie fyzické steny, ale aj tie iné.. neviditeľné. A tie potrebuje rekonštruovať tiež. Prvé rekonštrukčné práce sme začali keď sme sa s mojím starším 3 ročným synom rozhodli pred vianocami rozdávať susedom koláčiky. Prvý kontakt prebehol skvelo (aj vďaka neodolateľnému úsmevu môjho syna :), no nie pri každom preskočila tá povestná iskra. Preto sme sa rozhodli pokračovať. Hľadali sme spôsob ako byť s našimi susedmi častejšie. V miestnom kultúrnom centre sme zorganozovali podujatie Susedské hry. Išlo o jednoduchu myšlienku - rozvíjať vzťahy s najbližšími susedmi tak, aby sme mohli spoločne nadizajnovať neviditeľné steny medzi nami, ktoré by už viac netvorili bariéry, ale stali by sa užitočnými a krásnymi miestami. Nešlo o nejaký veľký aktivizmus, ktorý niektorí architekti úspešne praktizijú. Išlo o jednoduché vyvíjanie aktivity smerom k zopár jednotlivcom z môjho okolia. No pomohlo to veľmi pri rekonštrukcii nášho domova. Skúsme si predstaviť, že by steny v bytových domoch nevyzerali tak ako fyzicky vyzerajú, ale preberali by podobu vzťahu medzi ľuďmi, ktorých rozdeľujú. Boli by čisté, pevné, pravdivé vo svojej podstate, alebo deravé, rozbité, mastné či ošúchané. Na to si už musíte odpovedať vy sami. No tento obraz nám pomôže uvedomiť si dôležitosť dizajnovania týchto neviditeľných stien.

NEVIDITEĽNÉ STENY

FOG

Návrh interiéru galérie Typ: Súťaž Mesto: Peking Rok: 2015 Spoluautor: Ing arch. Cecylia Sadurska Ocenenie: Špeciálna cena za dizajn

Žijeme v ortogonálnej pasci. Väčšinu svojho života strávime medzi štyrmi betónovými stenami. To, čo by nás málo chrániť, nás najviac ničí. Masívne steny nás už dnes nechránia pred našimi nepriateľmi. Oddeľujú nás od slobody, ktorá je tam vonku. Každá jedna betónová krabica, ktorú sme postavili, je plnená ťažkým nábytkom, ktorý čas od času popresúvame, aby sa nám tie nudné priestory zdali aspoň trochu iné. Tieto kubické priestory sa nám zaryli tak hlboko do hlavy, že už nedokážeme nad priestorom premýšľať inak. Naše zorné pole dostalo striktné hranice, za ktoré sa nám zakázali pozerať. Ľudia žijú v domoch postavených pre stroje.

Chceme vidieť vzduch okolo seba, chceme prechádzať cez steny, zhlboka dýchať čerstvý vzduch. Chceme sa ponoriť do jeho prázdnoty. Nechceme mať okolo seba nič iné. Čo ak by sme mohli vidieť častice vzduchu, v ktorom sme ponorení? Jemným fúkaním vzduchu z úst dokážeme vytvárať diery do hmly, ktorá nás obklopuje. Cítime, ako by sme ju ovládali. Posúvame ju, kam sa nám zachce. Poslúcha nás. Čo ak by sme mali oproti sebe rovnaký zdroj prúdu vzduchu, ako sú naše ústa? Vedeli by som ho potom jemným fúkaním posúvať, ako by sme chceli. Mohli by sme detailne modelovať hmlu. Ak by sme dokázali ovládať vzduch, vedeli by sme ovládať priestor.

Každý víkend utekáme z našich domov do prírody, kde hľadáme odpočinok, regeneráciu. Užívame si ju, berieme si ju domov, no nenapĺňa nás. Naša myseľ je stále plná štruktúry, krabíc uložených precízne vedľa seba. Definovali nás, zmenili náš pohľad na svet, prekrútili naše zmysly. Je najvyšší čas povedať dosť. Chceme sa vrátiť späť. Chceme sa stať znova citlivými na vnímanie sveta okolo nás. Chceme rozprestrieť ruky a cítiť priestor, ktorý nás obklopuje.

Koncept Pri premýšľaní nad tým, čím vyplniť priestory galérie, sme prišli na to, že to všetko podstatné tu už je, a to v hojnej miere. Priestor je dnes vyplnený vzduchom, ktorý nevidíme. V dnešnej dobe to už však nie je problém. Veľmi rýchlo a jednoducho vieme zviditeľniť vzduch – vytvoriť hmlu či dym (dýchateľný a prospešný pre ľudský organizmus). No vytvoriť v galérií hmlu a dym ešte nie je nič prevratné. My sme išli ďalej.

Ako by sme vedeli tento dym/hmlu kontrolovať, presúvať, modifikovať a riadiť? Vytvorili sme v podlahách a strope systém vzdušných trysiek, ktoré sú riadené počítačom, a tak pomocou čistého vzduchu vedia kontrolovať, presúvať a modelovať priestor pomocou hmly či dymu. Pomocou tenkého prúdu vzduchu, ktorý prúdi v ploche zo stropu až na zem, vieme vytvoriť hranice stien, ktoré vyplníme hmlou. Vieme tak vytvárať aj kubické hmoty tvorené z hmly. Tak sa hmla a dym v našom koncepte predstavuje v úplne inej podobe, ako sme ju poznali doteraz.

FOG

100

101

FOG

102

103

EXPO 2020

Konštrukčné riešenie

Návrh slovenského pavilónu Typ: Súťaž Mesto: Dubai Rok: 2015 Spoluautor: Ing. Michal Burák Ing arch. Oto Nováček Ocenenie: 2.miesto - realizácia Téma Expa 2020 v Dubaji : Connecting Minds Creating the Future Téma slovenského pavilónu : MOBILITA Slovensko a mobilita: Slovensko má historicky mnoho zásluch na pokroku v oblasti mobility. Nejedná sa len o patenty ako - helikoptéra, padák či prvý elektromotor Nemenej známe sú aj súčasné napredovania v problematike spájania leteckej a cestej dopravy Aeromobil. Keďže väčšina naších prevratných patentov je spájaná so vzdušnou mobilitou, rozhodli sme sa tému “oblakov“ pretaviť do nášho pavilónu. Pavilón je navrhnutý ako oblak myšlienok, reprezentujúci plynulý pohyb, ktorý nabáda k zastaveniu sa, nádychu a sneniu. Vďaka ľahkosti materiálov poskytuje oblak nepretržitý pohyb a príležitosť pre návštevníka cestovať len tým, že zdvihne zrak a nechá sa vtiahnuť do jeho útrob. Pri prechádzke po pavilóne sa návštevník cíti obklopený oblakom myšlienok, vnára sa doňho, aby odhalil jeho vrstvy.

104

Pavilón zároveň stavia na dualite jemnosti a pohybe myšlienok a ich tekutosti, ktoré sú starostlivo ponúknuté návštevníkovi vo forme oblaku myšlienok reprezentujúcom dušu našej krajiny, a na stabilite a istote obrysov, ktorá stvárňuje dedičstvo bohatej a autentickej kultúry a prírody, ktorá tvorí srdce Slovenska. Táto štruktúra je zhotovená z vrstvenia textúr obohatených o motív slovenských vzorov, ktoré symbolizujú mnohoraké aspekty našej krajiny. Po zotmení sa na vrstvách rozpúta farebná hra svetiel prezentujúca diverzitu krajiny, jej jas a osvietenosť. Architektonický návrh bol koncipovaný tak, aby presne zodpovedal rozpočtovým požiadavkám, ktoré boli oznámené, aby sa prispôsobili realizovateľnosti. Už v tejto fáze sme pristúpili k návrhu pragmaticky a radili sme sa so stavebnými spoločnosťami a konzultantmi v Dubaji, ktorí sa už podieľali na stavebných projektoch pre Expo, aby porovnali projekt podľa návrhových a dodacích usmernení spoločnosti Expo 2020 Dubaj, ako aj ich skúseností s predošlými realizáciami.

Pavilón stavia na racionálnej, mobilnej, modulárnej, kontajnerovej architektúre, ktorá je v ktoromkoľvek okamihu pripravená na prevoz a montáž a zároveň reflektuje samotnú tému mobility. V rámci modulu sú umiestnené ľahké transparentné textílie, ktoré sú kotvené na streche pavilónu a po jeho bokoch subtílnymi oceľovými lankami, aby sa zabezpečila ich stabilita aj v prípade zhoršených poveternostných podmienok. V prípade extrémnych podmienok (napr. púštna búrka) je možné látky zrolovať smerom nahor. Ako samotný oblak, tak aj náš pavilón sa po skončení EXPO2020 vyparí. Navrhnuté z ľahko odnímateľných modulov a materiálov šetrných k životnému prostrediu sa na konci expozície pavilón rozoberie, aby mohol byť znovu použitý na inom mieste . Predložený projekt bol navrhnutý tak, aby zabezpečil rôzne výhody z hľadiska logistických riešení prepravy materiálov, dostupnosti zdrojov, ktoré sú už k dispozícii v Dubaji, špecifických podmienok počas fázy výstavby a v neposlednom rade jasnej stratégie v prípade jeho opätovného využitia. Dispozičné riešenie Pavilón je rozdelený na exteriér (Slovenské nádvorie) reprezentujúci fantáziu a interiér, ktorý stavia na racionalite slovenských nápadov a výrobkov (Made in Slovakia). Slovenské nádvorie nabáda návštevníkov na kontemplatívnu prehliadku. Tu “čakanie” znamená pohyb a dialóg s priestorom. Toto je ústredné miesto, kde sa svet stretáva s našou krajinou. Tam, kde skúsenosti pokračujú, a prehliadka začína.

Pódium, umiestnené v srdci cesty na promenáde bude hostiť vystúpenia, ktoré pobavia návštevníkov nielen počas čakania. Či už pohyby pavilónu, alebo samotná choreografia, na nádvorí je vždy čo pozorovať. Návštevník sa cez mrak myšlienok a aktivity na nádvorí dostáva do foyer. Tu sa nachádza infopults detským kútikom a obchodom. Vybraný návštevníci a VIP hostia sa dostavajú na 2., resp. 3. NP vlastným schodiskom, ktoré mizne v oblaku myšlienok, aby sa znova objavili v reštaurácii a konferenčných miestnostiach na 2.NP, či v kanceláriách na 3.NP. Na konci pavilónu sú situovane technické miestnosti a sklady spolu s technickým a zásobovacím schodiskom a výťahom, ktorý zároveň splna funkciu zadného diskrétneho VIP vchodu. Návrh pavilónu má za cieľ predstaviť logický, rozumný a elegantný prístup z hľadiska zážitku návštevníkov, a to predovšetkým minimalizáciou problémov pri čakaní pred vstupom, pričom zároveň ponúka pekné a pútavé riešenie na zabezpečenie tienenia a ochrany pred slnkom a teplom a to aj formou rozprašovania vodnej pary, ktorá dopĺňa ilúziu oblaku. V neposlednom rade navrhované rozloženie oblastí má za cieľ ponúknuť maximálnu flexibilitu, a to najmä v “dočasnej” výstavnej časti pavilónu, využívajúc najužitočnejšie riešenia, ktoré ponúkajú technológie na trhu v Dubaji.

105

EXPO 2020

106

107

EXPO 2020

108

109

EXPO 2020

110

111

EXPO 2020

112

113

EXPO 2020

114

115

EXPO 2020

116

117

EXPO 2020

118

119

EXPO 2020

Rez A

Rez B

120

121

EXPO 2020

122

123

EXPO 2020

pôdorys 1.NP 124

pôdorys 2.NP 125

EXPO 2020

126

pôdorys 3.NP

pôdorys 4.NP

127

EXPO 2020

128

129

EXPO 2020

130

131

EXPO 2020

132

133

Múzeum Andyho Warhola

Múzeum Andyho Warhola Rekonštrukcia

Typ: Overovacia štúdia Mesto: Medzilaborce Rok: 2019 Spoluautor: Richard Kitta Martin Kudla

134

Koherentná štruktúra

Pôvodná forma múzea

Zadefinovanie nového použitia priestoru múzea, vytvorenie nového kontextu pre staré formy. Homogénny priestor v ktorom pláva múzeum, umenie aj všetky ďalšie potrebné funkcie. Potenciál ďalšieho vypĺňania štruktúry je nielen možný ale aj vítaný.

K súčasnej forme múzea sa staviame a priori s úctou. Nesnažíme sa ho pretvárať, naopak - vyzdvyhujeme jeho pôvodnú formu tak, že medzi hranicami mriežky a jeho obálkou vznikajú inverzné priestory ktoré ono jasne definuje. Pôvodnú formu tak návštevníci môžu zažiť v nových podobách.

135

MÃºzeum Andyho Warhola

136

137

MÃºzeum Andyho Warhola

138

139

MÃºzeum Andyho Warhola

140

141

MÃºzeum Andyho Warhola

142

143

MÃºzeum Andyho Warhola

144

145

Čo potrebujeme na T08b?

BYT T08 B

1. Stenový panel 2. Stenový panel s otvorom 3. Medziokenný panel 4. Postranný medziokenný panel 5. Parapetný panel 6. Parapetný panel s otvorom 7. Podlahový panel 8. Podlahový panel s otvorom 9. Dvojity podlahový panel

BYT T08 B Typ: Návrh Interiéru Mesto: Košice Rok: 2019

2 1 4 3

Násobenie steny sa stalo ústrednou myšlienkou pri návrhu interiéru bytu T08b. Keďže tento stavebný systém umožňoval odstránenie všetkých pôvodných priečok, bol to ideálny byt na využitie tohto nového radenia priestoru. A tak sa aj stalo. Základnou a prvou radiálou sa stali steny okolo vertikálnych rozvodov. Tie boli obalené štyrmi murovanými stenami a následne obložené čiernou lesklou slinutou dlažbou. Okolo tohto “jadra” som logicky umiestnil kúpelňu. Všetka sanita sa následne umiestnila na toto jadro. Umývadlo, sprchová ružica, toaleta aj vaňa. Ďalším násobením tejto steny oddeľujem kúpelňu od zbytku bytu. A táto stena sa pre mňa stala skutočnou výzvou. Boli na ňu kladané totižto vysoké nároky. Mala prepustiť do kúpelne (v strede dispozície) dostatok svetla, mala vizuálne a akusticky oddeliť kúpelňu od zbytku bytu no mala sa zároveň stať hlavným úložným priestorom v celom byte. Vznikla tak stena, ktorú zo strany kúpelne tvorí copilit a za ním následne 650 mm široký úložný priestor (napnuté závitové tyče, na ktorých sú kotvené police, odkladacie boxy, a iné potrebné priestory.) Tento druhý rádius sa dotýka piatich miestností- chodby, obývacej izby, kuchyne, detskej izby a spálne. Systém políc reaguje na potreby týchto funkčných zón.

146

V obývacej izbe tvorí knižnicu a písací stôl, v kuchyni samotnú linku a odkladacie priestory, v spálňach zase šatníky. Ďalšie násobenie steny sme nemuseli stavať, postavili ho pred 53-oma rokmi. Dali sme ho len do pôvodného stavu - pred omietnutím. Všetky ďalšie pridané inštalácie a rozvody (VZT, osvetlenie) som sa snažil dostať do rovnakého princípu. Tvoja stena vyzerá ako tvoj život Stena, ktorá obieha okolo kúpelne je z vonkajšej strany plná vecí. Sú to veci, ktoré ja a moja rodina používame každý deň. Nie sú ničím prikryté, sú také, aké sú. Svetlo preniká do kúpelne pomedzi nich, ich vonkajšie siluety sa presvecujú vo forme tieňov. Táto stena uprostred bytu vyzerá tak, ako vyzerajú veci, ktoré používame, tak, ako vyzerá náš svet. Knihy, ktoré čítame, potraviny, ktoré jeme, šaty, ktoré si obliekame, topánky, ktoré nosíme- to všetko vytvára mozaiku plnú farieb a tvarov, textúr a materiálov a definuje finálnu podobu interiéru. Naša stena sa mení spolu s nami. Tak ako rastieme, meníme svoje návyky a správanie - stena je responzívna na náš život. Jednoduchým používaním - vyberaním a vkladaním tých najzákladnejších vecí, prestavujeme interiér každý deň. A ako vyzerá tvoja stena?

7 8 9

4 1

5 1

9 1 1

7 1

8 9 1

147

BYT T08 B

Súčasný stav

148

Nový stav

149

BYT T08 B

150

Kúpelňa

Odkladacie priestory

Stropné a podlahové panely

Systém osvetlenia

Závitové tyče

Zariadenie

151

BYT T08 B

152

153

BYT T08 B

154

155

BYT T08 B

156

157

BYT T08 B

158

159

BYT T08 B

160

161

BYT T08 B

162

163

BYT T08 B

164

165

Pavilón NE-Sýpka

Pavilón NE-Sýpka Návrh a realizácia pavilónu

Typ: Workshop Mesto: Hranovnica Rok: 2016 Spoluautor: doc. Ing. arch. Juraj Koban Gabriel Dulovič Eva Fulajtárová Michal Hudák Ondrej Jurčo Katarína Kiktová Patrícia Mihaľáková Katarína Mihaličová Želmíra Tomková Marek Turošík Miroslav Beličák

V centre dediny kedysi stáli malé sýpky. V roku 1972 sa ich miestny úrad rozhodol zbúrať a miesto kde stáli vyhlásiť za park. Do tohto prostredia sme sa rozhodli vstúpiť s malým pavilónom, ktorý by vzdal hold padlým sýpkam spred roku 1972. Idea bola jednoduchá - vymedziť priestor jednej zo sýpok, ktoré tam kedysi stáli. Použili sme tvar najmenšej z nich a obostavali sme ho drevenou konštrukciou. Pomocou odpadového dreva z píly sme vytvorili akési rozostrenie objektu, ktorý sa stráca vo vlastnej minulosti. Pavilón mizne v rovnakom smere ako voda tečúca v potoku pri ňom.

166

167

Pavilón NE-Sýpka

168

169

Pavilón NE-Sýpka

170

171

Pavilón NE-Sýpka

172

173

Pavilón NE-Sýpka

174

175

Pavilón NE-Sýpka

176

177

Šport. areál Budatín

Šport. areál Budatín Návrh športového areálu pri Žiline

Typ: Arch. súťaž Mesto: Žilina Rok: 2018 Spoluautor: Ing. arch. Michal Burák Ing. arch. Matúš Gomolčák Krajina

Koncept urbanizmu

Medzi výrazne prvky morfológie krajiny patrí úpätie vrchu Dubeň a tok rieky Vah. Tieto krajinné prvky vymedzujú územie pre vznik nového športovo-kultúrneho centra. Líniovosť celého miesta ďalej podporujú:

Do tohto prostredia vstupujeme racionálnou a jednoznačnou formou línie. Tu staviame na pätu vrchu duben, kde ju z časti zahrizavme do svahu. Línia tak akoby vyrastala z hory. Superblok ktorý spája, no jasne definuje. Apriárne sa vymedzuje voči mierke chatových objektov ktoré má za chrbtom, no vo svojej mierke nevyrušuje okolie. Stáva sa definíciou terasy ktorú lemuje. Na tejto terase sa potom odohrávajú všetky exteriérové športy.

- záhradkárska chatova oblasť - Obchvat mesta - Železničná trať

178

Doprava

Etapizovateľnosť

Pri návrhu napojenia na dopravnú kostru mesta vychádzame z platného ÚPM. Počítame s troma bodmi nápojenia. Dva z nich v súčasnosti existuju . Považujeme za potrebné vznik tretieho, a to priameho napojenia ponad rieku Váh. Odľahčime tak mestskú časť Duben a zabezpečíme ľahkú dostupnosť od centra mesta. Dopravu popri samotnej budove sme sa rozhodli vyriešiť dvoma kruhovými križovatkami, medzi ktorými cirkulujú autá. Jednosmerné rampy zabezpečujú plynulý pohyb áut.

Pri návrhu sme dávali veľký doraz na realizovateľnosť v etapách. Počas všetkých fáz výstavby vieme zabezpečiť funkčnost celého areálu ( dostatok parkovacích miest, občianskej vybavenosti, atd... )

Statická doprava Statickú dopravu sme sa rozhodli riešiť veľkým podzemným parkoviskom. Myslíme si že v dnešnej dobe je logické neparkovať na teréne, obzvlášť v tak hodnotnom krajinnom prostredí. Podzemné parkovisko by sa budovalo postupne - tak ako by vyrastali športoviská nad ním.

Výhody umiestnenia popri ceste - menšie povodňové rizika - ľahké napojenie na siete - prehľadná doprava - Otvorenie priestoru tera Ekológa Budovu navrhujeme so všetkými súčasnými ekologickými trendami. Umiestnili sme ľadovú plochu vedľa bazénovej časti za účelom využívania zbytkového tepla na ohrev vody.

179

Šport. areál Budatín

180

181

Šport. areál Budatín

182

183

Šport. areál Budatín

184

185

Šport. areál Budatín

186

187

Šport. areál Budatín

188

189

Bamboo skyscraper

Bamboo skyscraper Návrh mrakodrapu z bambusu

Typ: Arch. súťaž Mesto: Peking Rok: 2014 Spoluautor: Ing. arch. Jakub LENART

190

Concept

Dencity

When studying the structure of bamboo wood in detail, we can see that the density of the inner structure changes according to need. This principle is natural for this type of wood and we can observe it in nature in other examples. Ancient civilisations were already using this natural principle in architecture, for instance in its use in the pyramids.

More stabile and thicker construction was placed in the most burdened spaces. We therefore decided to build a skyscraper from wood based on the same system, which is the most natural for use with this building material. The columns were organized according to their width with the widest columns at the most burdened places while the others narrow leading out to the borders. This principle allowed us to easily organize the whole interior space.

191

Bamboo skyscraper

192

193

Izba TBCK

Návrh hostelovej izby Typ: Návrh interiéru Mesto: Košice Rok: 2016 Spoluautor: Ing. arch. Peter KOBAN

Anotácia Pri návrhu interiéru izby sme sa na priestor izby pozerali ako na homogénnu, prázdnu jednotku. Zvolili sme binárny model premýšľania nad prázdnom, plnom, poloprázdnom, poloplnom... Priestor vyplnený vo vertikálnom smere. Gradient od ničoho dole k všetkému hore. Forma náplne je jutový povrázok, konkrétne viac ako 16 km povrázkov. Tie visia na drevenom ráme pod stropom v rôznych dĺžkach v rastri cca 5x5cm.

194

Vytvárajú akúsi jaskyňu, strapaté vlasy, nepokosenú lúku otočenú hore nohami. Takto mohla so zavretými očami vyzerať sušiareň v Tabačke, kde sa pracovníci predierali pomedzi tabakové listy visiace kontinuálne v celom priestore.

195

Urbanizmus ŠAĽA

Urbanizmus ŠAĽA Návrh zóny

Typ: Urbanistická súťaž Mesto: Šaľa Rok: 2017 Umiestnenie: 1. miesto Spoluautor: Ing. arch. Michal Burák

Programový koberec

Etapizácia

Urbanisticko- architektonický koncept nášho zadania sme nazvali programový koberec. Ide o pás funkcií, v ktorom aú všetky objekty radene kolmo za sebou. Tento prvok efektývne využíva celé územie a ponúka vysoký stupeň variability. Je metaforou na mestskú štruktúru , ktorá je však zo severnej časti napadnutá organickosťou prírody. Ponúka kombináciu uzatvorených a otvorených plôch, cez ktoré môžu návštevníci voľne plynúť. Na prvý pohľad striktne usporadúva vnútorné priestory, no táto radikálnosť je prejavená len v oblasti formy. Z programového hľadiska priestor preteká a rôzne sa premiešava.

1. Etapa Vybudovanie penziónu s wellness centrom a hokejového štadióna. Doplnenie o všetky pavilóny- Dopravne sa územie sprístupní cez Kvetnú a Váhovú ulicu. Exteriérové parkovanie je potrebné sprístupniť z Váhovej ulice, kvôli dopravnému odľahčeniu IBV.

Otvorený koniec Jednou z výhod radenia priestoru do programového pásu je možnosť otvoreného konca. Toto radenie ponúka jasnú štruktúru usporiadania priestorov, avšak nie nutne ju jasne zadefinováva. Prostredie sa tak stáva citlivé na aktuálne potreby, s možnosťou rýchlil zmien.

196

2. Etapa Vybudovanie druhého programového pásu. Hlavné napojenie zo Štúrovej ulice s kruhovým objazdom. Odľahčenie Kvetnej ulice. Popri centrálnej ceste vybudované cyklochodníky a pešie komunikácie. Možné uvoľnenie priestorov prvého pásu pre rozvoj letného kúpaliska na aquapark regionálneho významu. 3. Etapa Vybudovanie tretieho programového pásu - rozšírenie koniearenského areálu. Odstavenie automobilovej dopravy a následné vytvorenie pešieho bulváru uprostred športovo-rekreačného centra Jozefov.

197

Urbanizmus ŠAĽA

198

199

Urbanizmus ŠAĽA

200

201

Parkovanie POPRAD

Parkovanie POPRAD Návrh stratégie parkovania Typ: Architektonická súťaž Mesto: Poprad Rok: 2018

Odhadovaný počet osobných áut vo svete tento rok presiahol 600 000 000. V Európe sa dnes nachádza približne 500 miliónov parkovacích miest, a toto číslo každým dňom rastie. Miesta na odkladanie áut tvoria dnes priemerne 1/3 z celkového územia miest. Dizajn parkovacieho miesta sa nezmenil od r. 1950. Automobil je navrhnutý na rýchlu jazdu a pri tom 95 % svojej životnosti stojí zaparkovaný v meste.

Hlavné problémy parkovacieho miesta:

Hlavnou myšlienkou pri navrhovaní parkovacieho domu bolo vytvoriť miesto, ktoré budú jeho užívatelia mať radi. Súčasné parkovacie domy takýmito miestami žiaľ niesu. Rozhodli sme sa preto využiť lukratívnu polohu pri parku a celý parkovací dom sme orientovali priamo do neho. Hmotu sme diagonálne rozdelili schodiskom, ktoré spája park s oddychovou-komunitnou záhradou na streche. Týmto rozdelením nám vznikli dve časti. V prvej časti vytvárame pomocou voľného priestoru oddychovú zónu s kaviarňou, komunitným centrom a galériou. Nachádzajú sa v nej aj parkovacie miesta, tie by však mali byť využívané zdieľane- pre potreby parkovani aj expandovania komunitného centra. V druhej časti (pod schodiskom) sa nachádza klaická parkovacia časť určená len na parkovanie. Kapacita parkovacieho domu je 166 parkovacích miest, z toho 16 je určených pre imobilných.

- monofunkčnosť - odvádzanie vody - prehrievanie miest - žiaden vzťah k okolitému prostrediu

Pri navrhovaní strategockého budovania parkovacích domov v meste Poprad musíme brať ohľad na nasledujúce aspekty:

Tieto, a mnohé ďalšie fakty zo sveta automobilov a parkovania nedávajú spávať nejednému urbanistovi. Hoci sa svetové špičky v danej problematike nezhodujú v riešeniach týchto problémov, za jedným si všetci stojamestá sú dnes v tak veľkej automobilovo-parkovacej kríze, že potrvá stáročia, kým uvidíme náznak zlepšenia. Výskumi z danej oblasti však už dnes ponúkajú stragické nasmerovanie pri regulácií a navrhovaní parkovacích miest (domov) v mestách.

202

Koncept parkovacieho domu

Zdieľané parkovacie miesto Každá plocha v meste má dnes nesmiernu hodnotu a preto ju nemôže zaberať len parkovacie miesto. Priemerná obsadenosť parkovacieho miesta v meste je 60%. Zyšok času ostáva prázdne. Autá migrujú počas dňa z okrajových sídlisk do centra a na noc sa zas vracajú. Prázdne parkovacie miesto dnes bežný občan mesta nijak využiť nevie. Ak človek nedokáže využívať 1/3 mestskej plochy, nedokáže si k nej ani vybudovať vzťah. Budúcnosť parkovania v mestách sa obracia k zdieľaniu parkovacích miest. V našom parkovacom dome preto navrhujeme komunitné centrum, ktoré bude regulovať počet parkovacích miest v závyslosti na potrebe občanov. Nevyužité parkovacie miesto tak môže poslúžiť na aktivity komunitného centra. Správcovstvo Čo je všetkých, nepatrí nikomu. Jedným z dôvodov, prečo naše verejné priestory vyzerajú ako vyzerajú je fakt, že ich ľudia nepokladajú za svoje. Aj z tohto dôvodu potrebujú nové parkovacie domy v Poprade svoje správcovské inštitúcie. Mali by to byť funkcie ktoré sídlia v nich, alebo v ich tesnej blízkosti. Ich jedinou úlohou je naplniť tento priestor životom. Do nášho parkovacieho domu sme pre tento účel zvolili malú kaviareň, komunitné centrum a malú galériu. Ak ľudia začnú chodiť do objektu parkovacieho domu aj za oddychom či kultúrou, vybudujú si k nemu vzťah. Ukazuje sa, že takéto parkovacie domy sú všeobecne lepšie prijímané verejnosťou.

Zeleň Zeleň je dnes už súčasťou každej verejnej stavby. Parkovací dom by preto nemal byť výnimkou. V našom koncepte vťahujeme zeleň z parku skrz dlhé pobytové schody až hore na strechu. Ľudia z okolitých domov tak už viac neuvidia strechy áut a asfalt. Pri pohľade z okna sa budú dívať do zelene. Konštrukcia Pri návrhu konštrukcie parkovacieho domu sme dávali dôraz na jednoznačnosť, jednoduchosť, ekonomickosť a ekologickosť návrhu. Dospeli sme k netradičnému riešeniu. Náš parkovací dom je funkčne rozdelený na dve časti. Toto rozdelenie sme sa rozhodli zdôrazniť aj v materiály konštrukcie. Parkovacia časť je teda klasicky z prefabrikátových betónových prvkov, no tá pobytová stojí na drevo-betónových profiloch. Drevo v profile plní hneď niekoľko funkcií. Spolupôsobí pri namáhaní konštrukcie, zlacňuje ju, a pôsobí esteticky. Tieto prefabrikované profily by sa odlievali do priestoru medzi drevenými nosníkami priamo na stavbe. Z požiarneho hľadiska profily vyhovujú. Pri horení sa zničí drevená časť profilov, no betónová ostane. To zabezpečí dostatok času na evakuáciu. Chceli by sme aby fasádu parkovacích domov netvorili pridané „estetické“ prvky. Ponechali sme ju teda v jej materiálovej poctivosti- drevo a betón. Priestory medzi prvkami sú vyplnené ľahkou oceľovou sieťou.

203

Parkovanie POPRAD

204

205

Parkovanie POPRAD

206

207

Parkovanie POPRAD

208

209

Parkovanie POPRAD

210

211

Parkovanie POPRAD

212

213

KC Leopoldov

KC Leopoldov Konverzia Kina na KC Typ: Súťaž Mesto: Leopoldov Rok: 2017

Koncept Náš prístup k rekonštrukcií kina v Leopoldove zadefinoval fakt, že sa má jednať o exkluzívny areál mesta, na ktorom sa v budúcnosti majú konať všetky veľké kultúrne a spoločenské akcie. Pre mesto kľúčový obsah si vyžaduje akcentovanú formu. Súčasná forma kina spĺňa predpoklady na doležitosť tejto funkcie, no nenachádza sa vo vhodnom kontexte. Ten je v súčasnosti rozpačitý, bez jasne definovaného programu. Antický chrám Antický chrám bol dôležitým regionálnym centrom kultúry a náboženstva. Všetky tieto stavby stály na vyvýšenom pláte, ktoré podčiarkovalo ich výnimočnosť. Toto pláto/sokel slúžilo aj ako rozptylová plocha po obradoch. Túto parelelu sme aplikovali na kino v Leopoldove. Náš jediný nový zásah do stavby sme zhmotnili do jednej formy- pláta. Týmto gestom sme sa pokúsili vyriešiť všetky problémy spojené s transformáciou kina na multifunkčné kultúrne centrum. Od vstupu, rozptylovych plôch až po priestorovú rezervu pre kultúrne centrum. Piazzeta Jedným z najdôležitejších miest celého návrhu je malé námestie (piazzeta) do ktorého sú orientované

214

všetky hlavné funkcie kultúrneho centra. Veľkosťou ide o exteriérovú kópiu multyfunkčnej sály vhodnú na vonkajšie akcie a vystúpenia. Urbanizmus Líniový park ktorý sa v súčasnosti nachádza v blízkosti kina neplní žiadnu z potrebných funkcií pre kultúrne centrum. Jeho dimenzia a fakt, že ho po dlhších stranách obkolesujú cesty ho značne dehonestuje. Preto sme mu pridelili tranzitnú funkciu a v našom návrhu slúži ako parkovanie na zatrávnených paneloch. Parkovacie miesta sme navrhli tak, aby nebolo treba vyrúbať ani jeden významný strom. Okolie budovy kina sa nám potom uvolnilo pre ušľachtilejšie funkcie. Vytvorili sme mlatovú polospevnenú plochu, ako kontrast k betónovému plátu. Na tejto ploche sa nachádza predpriestor ktorý plynule ústi do miesta ktoré sme nazvali záhrada. Ide o extrovertný priestor, ktorý je tvorený rastrom stromov, ktorých koruna začína vo výške pláta. V strede záhrady je spevnená multifunkčná plocha, ktorá vie slúžiť aj ako vodný prvok v záhrade.

Stavebno- konštrukčné riešenie Súčasná materialita objektu je jasná a logická, preto sme sa ju rozhodli v plnej miere rešpektovať. Betónové podzemné podlažie, murované steny z tehál a drevený krov dopĺňame soklom, ktorý sa napája na betónovú podnož domu. Problém s nerovnou podlahou sme sa rozhodli vyriešiť jej odstránením a posunutím hlavnej plochy na úroveň 1.PP. Zateplenie aplikujeme na všetky fasády, okrem najviac zdobenej- čelnej fasády. Plocha tejto južnej fasády tvorí 9 % z celkovej plochy fasád. Straty ktoré týmto nezateplením spôsobíme, sa vykompenzujú v hrubke zateplenia zbytku budovi. Rámy okien repasujeme, zasklenia vymieňame za dvojslá. Všetky navrhované sanačné riešenia, ktoré vyplynuli zo stavebno-technického a statického posudku rešpektujeme.

215

KC Leopoldov

216

217

KC Leopoldov

218

219

KC Leopoldov

220

221

KC Leopoldov

222

223

Last dance of the soul

Last dance of the soul Redizajn pohrebného obradu Typ: Súťaž Mesto: neznáme Rok: 2014 Spoluautor: Bc. Ondrej Jurčo

Water is more natural for a human being that it could appear. Almost 75 % of the whole human body consists of water. It is therefore really appropriate for the body to be perserved after the death in the form of water. Connection of water from the human body and a thermo-sensitive chemical compound, in the accurate ratio and consistence, enable creating an impressive effect. The liquid will be poured down into the hollow vitreous tomb possessing a shape of a block steel full of pure water. After lighting up the candles under the tomb, they will activate the thermo sensitive liquid that will begin to lift up and change colours as a result of the warmth. When the liquid at the top of the tomb get cold it descends back to the source of the warmth. Water circulation shows itself as an impressive dance of the soul in front of our eyes.

224

225

Last dance of the soul

226

227

Last dance of the soul

228

229

Burning man

Koncepčný návrh hudobného festivalu Typ: Súťaž Mesto: neznáme Rok: 2014

Burning man represents freedom an artistic view of the world. The idea of urbanism of this kind of festival can’t be based on classical urban equipment such as street or areas. Urbanism of Burning man needs freedom. It needs as minimalistic definition of space as possible. We decided to define space of the festival through the columns.

230

The columns represent the main orientational grid. They can be also used for construction of pavilions, and many other functions. The important thing is that urbanism is reduced to minimum. Less space for the system brings more space for human performance.

231

Burning man

232

233

Burning man

234

235

Pondorly

Návrh kult=urneho centra Typ: Súťaž Mesto: Paríž Rok: 2014 Spoluautor: Doc. Ing. arch. Juraj Koban. PhD. Ing. arch. Alžbeta Barančíková Urbanism When thinking about the urbanism of the whole place, we considered the shopping area Marché d’Intérêt National (M.I.N) to be a very strong functional unit. This biggest food market in Europe is visited daily by thousands of people. Large halls full of food serve well to store goods but they become inhuman space because of their size. We therefore decided to create a centre in this shopping area. We designed a long passage full of restaurants, cafes and grocery stores. At the end of this passage, there is a cloud icon which sits on a bridge above the highway. Define Paris by one single word. If you try it, you will find out that it is not possible. Paris is one of the most diverse places in the world. This multicultural place with a rich history full of different cultures and religions today represents a centre of art, gastronomy, fashion, design... we could continue endlessly. We live in multicultural times full of instant symbols so if we thus tried to choose one these symbols we would never catch the whole picture of what Paris really is. We decided to do it differently. We chose an abstract symbol that is difficult to be caught but easy to be remembered. You can call it what you want cloud, mushroom, sponge or any other name. A soft, transparent material levitating above the entrance to Paris should represent wealth, 236

diversity, multiculturalism and our incapability to put metropolitan Paris into one icon. Entrances The bridge is available from both sides of the highway by vertical communications (i.e. stairs as well as elevators). Multipurpose stairs create a fluent transition between the upper and lower part of the promenade, therefore, the whole object is available for immobile people. Promenade A long promenade is made up of a straight street, both sides of which are lined with restaurants, bars, cafes and other gastrocultural functions. The street is not covered by a roof so there is an amazing view of the cloud that is put on the axes of this street. The street is wider in some places which offers spaces for exterior seats, street art exhibitions or greenery placement. We saved an original entrance on the upper floor (escalator and stairs). The entrance’s central placement on the axes and the direction of the entrance were convenient for us. Cloud There is a light transparent construction levitating above the promenade that is made up of air pillows. It is a multicultural space that can be used for different exhibitions, concerts, theatre performances, and more. The only stable unit is tribunal sitting that is spread out above the escalators. Under it, there are toilets and stores for mobile walls with which huge space can be divided. 237

Pondorly

238

239

Pondorly

240

241

Pondorly

242

243

Škôlka SELCE

Škôlka SELCE Návrh materskej školy Typ: Arch. Súťaž Mesto: Selce Rok: 2016 Umiestnenie: 4. miesto

Popis architektonickej koncepcie Hmotu materskej školy (ďalej MS) sme situovali na prvú terasu- nad základnú školu. Zastávame názor že budova MS musí hrať prvé husle spolu s hlavnou budovou ZŠ a nie s jedálňou. Táto dôležitá inštitúcia sa nesmie stať len prístavbou k jedálni, musí jasne komunikovať svoju rovnocennosť s ZŠ. Budovy jedálne a telocvične sa tak dostávaju do ďalšieho plánu a tvoria vybavenosť celého areálu. Hmota MŠ v performácií s budovou základnej školy vytvárajú spevnenú plochu- akýsi školský pobytový priestor, študentské námestie, fungujúci synergicky celok. Vytvorenie dlhých pobytových schodov pod budovou školky len podčiarkuje jej horizontálny charakter a uzatvára toto školské námestie. Nad MŠ je potom situovaná záhrada- výbeh pre deti.

244

Tento priestor je v miernom svahu a preto sú na ňom vytvorené menšie terasy pre pobyt detí. Nad touto záhradou sa nachádza druhá väčšia terasa, na ktorú sme situovali ihriská ktoré môžu byť využívané deťmi z MŠ ako aj deťmi zo ZŠ. Sad, ktorý sa v súčastnosti nachádza na konci pozemku plánujeme využiť na edukačno-relaxačné prechádzky detí. Všetky tieto funkcie sú pospájané hlavnou komunikačnou tepnou, ktorá vedie od vstupu do areálu popri telocvični až hore k sadu. ňBudova MŠ Zasadenie do terénu : Prostredie do ktorého umiestňujeme MŠ je značne svažité. Preto považujeme za dôležité, aby sa táto nerovnosť terénu prejavila v budove MŠ.

Miesto na ktoré vlkladáme objekt MŠ sme podľa vrstevníc rozdelili na tri terasy, ktoré sú vertikálne posunuté o 45 cm. Tieto terasy sú pospájané rampamy, ktoré zabezpečujú bezbariérovosť celého komplexu. Rampy nevnímame len ako výlučne komunikačnú zónu, ale rovnako ju chceme využívať ako hrací priestor pre deti. Výškové rozdieli nám pocitovo delia vnútorný priestor na funkčné celky, ktoré teda nemusia byť deléné fixnými priečkami. Zmenšenie mierky: Miestnosti v rámci MŠ sme koncipovali ako bunky, ktoré medzi sebou vytváraju tečúci pristor. Ten vie byť delený posuvnými priečkami na menšie celky. Naším zámerom bolo vytvoriť menší urbanizmus- mesto pre deti. Tie vedia celý priestor donekonečna objavovať. Jednotlivé bloky sú materiálovo odlišené, čo na jednej strane spôsobuje pestrosť v interiéry, no na druhej strane to ponúka možnosť zoznámenia sa s netradičnými materiálmi. Snažili sme sa vyhnúť formálnej farebnosti, radšej sme zvolili materiálovú úprimnosť.

Priestorová variabilita: Otvorený priestor MŠ ponúka nekonečné možnosti variability a tak môže v budúcnosti prejsť adaptáciou na inú fuknciu. Vnútorná chodba sa v jednotlivých úsekoch otvára do strán a tak ponúka možnosti komunitných aktyvít. Spoločný priestor pre akcie MŠ sa dá zväčšovať podľa potreby na úkor jednej z tried.

245

Škôlka SELCE

246

247

Škôlka SELCE

248

249

Škôlka SELCE

250

251

Škôlka SELCE

252

253

NEXT Helsinki

On the contrary to art, we can clearly say what is the natural environment of the animals, where they were born and which environment is the closest to them. If we had to talk about art in this way, it would be a little bit more difficult.

Návrh kultúrneho centra Typ: Arch. Súťaž Mesto: Helsinki Rok: 2014 Umiestnenie: 1. miesto

Muzooem A museum is a scientific institution that systematically collects, classifies, expertly stores and consequently scientifically completes collections of materials and documents about social and cultural development of a man and society, about development of changes in nature and environment. The role of the museums is also its edifying and cultural activity. The museums are divided into: The Museums of National Geography (dealing with the material concerning territory of our state) and Specialized Museums (dealing with the particular activity, department, character (e.g. technical museum). Into the group of the specialized museums there belong also galleries. (Wikipedia- museum) A zoological garden, abbreviated zoo, is a place, where wild animals are confined within enclosures in artificially created environment that is displayed to the public. The first zoos were private menageries, usually belonging to the kings. King Charles I. ran over his zoo with a great python as the main attraction. The first public zoo was established in Wien in 1752, when Habsburgs decided to access late private menagerie, belonging to the castle Schönbrunn that is today known as Tiergarten Schönbrunn, to the public. After the French revolution the zoo in Paris was opened to the public.

254

The mission of the zoo has changed with the time from the simple exhibition of exotic animal through the scientific studies into the breeding (in some cases of endangered species, even those who do not live anymore in the wide open space). The first scientific zoological garden of the modern world was established in London in 1828. In 1857 it was opened to the public as a support of its scientific work. Londoners soon shortened ˝zoological gardens˝ into ˝zoo ˝. People go to the zoological garden to look at the animals that are not possible to be normally seen in their regions. These animals do not live in their natural environment. They live in the cages in front of the sceneries that should evoke home. The animals therefore have to adapt to our living conditions because we are not willing to adapt to theirs. In the museums and galleries it looks sometimes the same as in the zoological gardens. We bring and collect the works of art that are later admired there. We feed them with the instant food hoping they would grow up as if they lived at home. It frequently happens that we even enclose fathers of art, the artists, into the cages. The mentality of the lack of freedom therefore infects the children, as well. So-called artificial art is created.

Where is the place of birth of art? What is the natural environment for art? When can we say that art is at home? These questions are a little bit more difficult. It is probably not possible to answer expressly, but I will try to. The place, where art is being born, is a head of an artist. A second, when the idea runs through his head, produces life. In the moment, when a painter touches his brush, a sculptor touches his chisel and an architect touches his pen, the birth begins. It is sometimes fast and simple, sometimes long and difficult, full of pain. Many of the arts have already died in these births. When art is already in the world, the artist decides on his fate. Some of the arts were created for galleries, as well as some animals were born into the zoological garden. In my opinion, the relationship of the man with art plays the main role in the definitions of these missions. Moreover, I could say that in many cases art has sense only when it is in certain relationship with the man. I dare claim that without the relationship with the man it would be only art for art.

Art should not be therefore isolated from ordinary human life. We should not enclose it into the museums nor into the galleries, but it should be set free among people. Yes, it would be dangerous but dangerous for both sides equally. Let us remind how much of art was ritually condemned, consequently put to death and sent to destruction by our intelligence, political powers or religion. On the other hand, it also happens that art catches us. When we come to the encirclement and grip, there is often no way back. What would it be like if we did not have to go out to look at art but art would come to our lives. At home above the bed, on the fridge among the magnets, in the lift, on the way to work and back, in the gardens and front gardens, among the blocks and houses, in the kindergartens, in the churches or in the cemeteries, in the planes, cars, buses, in the shopping malls or in the woods. We could see it everywhere. We could be close to its ˝births˝. In the ateliers and garages we could see how artists push their children into the world. It is obvious that the relationship between art and the man is complicated but it is important that it exists. Art can make sense to us and we can make sense to it only in this relationship. Let it go out, among us. Kick in the door of the galleries, may the Lady with an Ermine see the sun shining!

CITY

ART

CITY

ART

CITY

ART

CITY

255

NEXT Helsinki

The animals´ freedom

Hanging horse Maurizio Cattelan Don´t feed the animals!

Deer’s head Carl D’Alpipivia Do not touch the window!

Capitoline Wolf Etruscan Don´t feed the cubs while the wolf is feeding!

Elephant Emmanuel Perrotin Keep the distance!

Nenechajte sa chyťiť.

256

Maman Louise Bourgeois Do not touch the window during the feeding!

the Lady with an Ermine Leonardo da Vinci Don´t put your fingers into the cage!

257

NEXT Helsinki

258

259

NEXT Helsinki

260

261

NEXT Helsinki

262

263

NEXT Helsinki

1. THE BLANKET IN THE TOWN

Different types of the blanket activity

defensive wall wild tourist

precious art

Colosseum

Overall cover

The central blanket

On the facade

The greedy box

Connector

Connector 2

The blanket in the flats

The blanket chooses the block.

It submerges into it.

It supports local art.

264

265

NEXT Helsinki

266

267

NEXT Helsinki

268

269

NEXT Helsinki

270

271

NEXT Helsinki

Communal books reading in the flats Neighbour to neighbour performance Sculpture exhibition in the rooms Paintings exhibition in the flats Private concerts for the neighbours Neighbour to neighbour painting

Sculptural workshop in the flats

An artist helps painting the flat Urban gardening for the neighbours

Concerts of the local band Sculptural workshop in the flats

Dance workshop in the flats Experience art for the neighbours Neighbour to neighbour performance Meditative space in the flats

272

Meditative space in the flats

273

NEXT Helsinki

274

275

NEXT Helsinki

2. THE TOWN IN THE BLANKET The blanket on the water is a floating island full of art that is anchored on the historical axis of the Helsinki. Few times a year there is a ritual move of art from the courtyards into this ark, which role is to protect local art. This art then travel around the world for a while so the other cultures can meet it. Each nation should have its own ark.

276

277

NEXT Helsinki

The floating blanket protects national art and familiarizes it with other cultures. A floating cultural- artistic centre is made up of the emptiness. It is not a building, nor an institution. It is the emptiness full of art created by the local inhabitants. There is a ramp spinning around this emptiness, which descends to the bottom, where is an amphitheatre for the art presentation. In the interior there is temporal accommodation, deposits for the works of art, multifunctional spaces for lectures, workshops and other social events.

278

279

NEXT Helsinki

280

281

NEXT Helsinki

282

283

NEXT Helsinki

284

285

NEXT Helsinki

286

287

NEXT Helsinki

288

289

NEXT Helsinki

290

291

NEXT Helsinki

292

293

NEXT Helsinki

294

295

NEXT Helsinki

296

297

NEXT Helsinki

298

299

NEXT Helsinki

300

301

NEXT Helsinki

302

303

NEXT Helsinki

304

305

NEXT Helsinki

306

307

NEXT Helsinki

South harbour Nowadays, the buildings of the smaller scale predominate in South harbour. The blanket tries to support this characteristic feature. The blanket therefore locates smaller temporal buildings created by the artists (local or guest) on the free parcels around the South harbour, so they can serve as accommodation for the artists as well as spaces for different workshops and lectures. Local art will not be enclosed in the zoological garden. It will be set free among the tourists to influence them. Helsinki will become the first place in the world that will be loved by art.

308

309

NEXT Helsinki

310

311

Cabin from primitive future

Cabin from primitive future Návrh chatky

Typ: arch. súťaž Krajina: Kanada Rok: 2016

312

313

Cabin from primitive future

314

315

Cabin from primitive future

316

317

Museum Alvar Aalto

Museum Alvar Aalto Návrh rozšírenia múzea

Typ: Arch. súťaž Mesto: Jyväskylä Rok: 2015 Spoluautor: Doc. Ing. arch. Juraj Koban PhD.

318

319

Museum Alvar Aalto

320

321

Museum Alvar Aalto

322

323

Anežský kláštor

Anežský kláštor Návrh kláštora

Typ: Súťaž Mesto: Praha Rok: 2014 Spoluautor: Ing. arch. Jakub Lenart

Two courtyard houses. One is physical, the other one is spiritual. Two high towers. Out of the first you can see the world and the world can see you. Out of the second one you look up directly into the heaven and God looks at us.

We functionally divided a piece of land in two fundamental parts. One part of the land contains a main building of the cloister with a public park and a sightseeing tower, while another part of the land consists of an exterior ecumenical chapel with the tower that has an edit space. These two functional surfaces are interconnected by a sort of bridge.

324

The bridge forms a natural passage between the functional zones and it also serves as a cover of the theatre in the park or even as a cover of the car-park. It also has many other functions. The upper-bridge also serves as a noise barrier. The main building of the cloister is made up of two floors. In downstairs, there are public functions such as galleries, a library, a bookshop or even a multifunctional hall. On the first floor, which is more private, there is accommodation for travellers.

325

Anežský kláštor

326

327

Anežský kláštor

328

329

Anežský kláštor

330

331

Anežský kláštor

332

333

Anežský kláštor

334

335

Anežský kláštor

336

337

Loop

Redizajn pohrebného obradu Typ: Súťaž Mesto: ASTANA Rok: 2014

Energy in nature naturally circulates in different curves. These natural curves create disabled route for circulation. In urbanism EXPO 2017 we create residential modules for living in different shapes that serve as laboratories for preserving energy. In extreme climatic zone it is extremely important to care about preserving energy. This residential house creates a loop, a sort of cover, in which energy, warmth and life can circulate. Circulation functions in two directions. In the first direction air circulates around the residential boxes thanks to the double facade, while in the second direction a cycling road creates space for circulation of people using their passive means of transport. This residential house tries to preserve all the energy income (either from the sun or from wind) and return it into the circulation in the right time. Two atriums became containers of energy. We can preserve energy in soil on a long-term basis and on a short-term basis we can preserve it in water, out of which we can distribute it dynamically.

338

The exterior cover of the residential house hides enough space for urban gardens that are placed on the roof. There was therefore created space for useful botanical garden. All the fruit growth in these spaces is sold in the farmer´s markets that are situated in the ground floor under the swollen hall. Sharing Generations The way how we behave has greater influence on our planet than on what we live in. The Loops therefore offers space for sharing things. Bike Sharing, Food Sharing, Car Sharing, Books Sharing, Tools Sharing,... We share things, use them, repair them and return them back into the circulation. We create relationships among each other and between us and nature.

339

Loop

340

341

Loop

342

343

Loop

344

345

Loop

346

347

Loop

348

349

Pavilón Benátky

Pavilón Benátky Návrh slovenskej výstavy Typ: Arch. Súťaž Mesto: Benátky Rok: 2016

Pri premýšľaní nad priestorom sa už dlhšiu dobu v našom ateliéry zamýšľame nad naj- menšími časticami, ktoré priestor definujúnad vzduchom. Uvedomili sme si, že ak dokážeme ovládať vzduch, dokážeme ovládať priestor. Zviditeľniť vzduch vieme veľmi rýchlo pomocou hmly. Jeho polohu vieme meniť pomocou vzduchových trisiek, či pomocou zmeny teploty, či tlaku vzduchu. Skúmame “prázdno” ktoré nás obklopuje a zároveň aj napĺňa. Tieto úvahy sme pretavili do súťažného návrhu na interiér výstavných priestorov galérie umenia v Pekingu, v ktorej sme získali špeciálne ocenenie. Aj z týchto dôvodov sme sa rozhodli pre rovnaký princíp pri návrhu výstavnej expozície pre československý pavilón v Benátkach 2016. Inšpirovali sme sa teplotnou inverziou. V pavilóne chceme vytvoriť tri vrstvy vzduchu, z čoho strednú vrstvu by tvorila hmla. Tá rozdeli celý pavilón na dve časti. Pomocou zavesených rebríkov umožníme návšetvníkom preskúmať tento pavilón v jeho vertikálnom smere. Táto technológia už bolá v iných kontextoch použitá a odskúšaná. Počas dňa podporia efekt hmly prenikajúce slnečné lúče zo strešného svetlíka, večer si pomôžeme umelým osvetlením.

350

Týmto návrhom chceme posunúť hranice vnímania priestoru. Chceme nabúrať predstavy o tom čo je to stena či strop. Ukázať tečúci priestor- taký ktorý dokážeme meniť pohybom ruky. Chceme aby ľudia ktorý navštívia Československý pavilón začali nad priestorom premýšľať inak, chceme aby prekonali svoje ortogonálne predstavy a začali ho vnímať ako živé a neuchopiteľné prázdno ktoré ich neustále obklopuje. To čo k tomu potrebujeme už v našom pavilóne dávno je - vzduch. My zmeníme len jeho teplotu a nasýtenosť a tým dosiahneme nezameniteľný efekt.

351

Pavilรณn Benรกtky

352

353

Pavilรณn Benรกtky

354

355

Don’t waste your time

Don’t waste your time Inštalácia Typ: Školský projekt Mesto: GRAZ Rok: 2014

Pri pozeraní filmu sedí divák usadený hlboko v kresle, kým obrazy pred jeho očami sa dynamicky menia. Pri našom návrhu sme tieto dve miesta vymenili. Animácia je pevne nalepená na stene, kým sa diváci premávajú popred neho. Jednoduchá postava dvíhajúca zo zeme nápis: Don’t waste your time.

356

357

Culture center SEOUL

Culture center SEOUL Návrh kultúrneho centra Typ: Súťaž Mesto: Seoul Rok: 2015 Spoluautor: doc. Ing. arch. Juraj Koban. PhD bc. Ondrej Jurčo Mgr. Lucia Tomashová

The city center is severed by ten-way street. Urban architectural heritage on one side and city hall on the second. Surroundings of the city hall offers space for many activities such as concerts, public meetings... So how can we connect this two worlds? This urban context needs more then just a underground passage. We need public space with ability to harmonize past, present. and future. Connecting them to one hub. Our architectural proposal is not a design of the building. We did not want to create the rival for the architectural heritage. The surroundings is more important then our site. So we just create a park on all levels. Tangle of the communication lines in the underground, on the ground and on the first floor too. People can move continously by using many ramps. It is easy to lost in the area. You can quickly find your own privat space. Our vertical park is a HUB for passerbies. Everybody can enter or exit the hub by using different ways. There is also an underground entry from the site to the subway.

358

359

Culture center SEOUL

360

361

Culture center SEOUL

362

363

Culture center SEOUL

364

365

Culture center SEOUL

366

367

Children’s museum

Children’s museum Návrh detského múzea Typ: Súťaž Mesto: Luisville Rok: 2014 Umiestnenie: Cena poroty

Concept The concept is based on the connection of three diagonally situated pieces of land by a park. The park gets along the building of the children´s museum from the middle piece of land, as well as along the other buildings- incubator and garage. The greenery therefore synchronizes pieces of land and creates a connection among them. There is a park put into the substance of the museum that should serve as a children´s playground or eventually space for exhibitions. The main communication system of the museum is created by a long ramp that connects all the floors. There is a small children´s train moving on this ramp. This ramp connects floors in an order 1-2-5-6-3-4-1. Museum The building of the museum occupies the whole building ground regarding its best utilization. The main entrances are placed from the Broadway Street and from the side of the today´s library. On this side there is created a small square, which forms the entrance as well as a gathering place in front of the library. This square is connected with a park through the wide crosswalk.

368

The entrance into the underground garages, emergency parking places and the entrance for the staff are placed on the west side- next to the tall building. The museum is divided into two parts- 1. a building part and 2. the park- playground for children. Park This park connects Children´s museum and Garage. It mainly serves for people from the children´s museum and library. It serves as a relaxing zone but at the same time there is an equipment for exercising that focuses on the cervical muscles and spine (stressed during the sedentary job). Incubator- parking house These buildings are covered by the greenery as well as the Children´s museum itself. There are also the tubes that serve as a footbridge interconnecting Incubator and Garage as well as the greenery on the roof and the Park. The entrance into the Parking house is situated from the side of the 2nd Street while the entrance into the Incubator is situated from the west side.

369