Heľpa by Martin Turčin

HEĽPA miesto, ktoré poznám

HEĽPA TURČIN MARTIN 2017

Predslov

Úvod

História

Súčasnosť

Kultúra a šport

Tradície a zvyky

PREDSLOV Táto kniha je zbierka fotografií, článkov a skutočností oslavujúcich jednoduchosť a krásy horehronskej, rázovitej obce Heľpa. „To ta Heľpa, to ta Heľpa, to je pekné mesto a v tej Heľpe, a v tej Heľpe švárnych chlapcov je sto. Čoho je sto, toho je sto, nie po mojej vôli, len za jedným, len za jedným srdiečko ma boli. Čoho je sto, toho je sto, nie po mojej vôli, len za jedným, len za jedným srdiečko ma bolí.

HISTÓRIA

„NA HEĽPE SOM NAŠIEL KROJE, ZVYKY, A ĽUDÍ V TEJ NAJČISTEJŠEJ PODOBE.“

prof. Karol Plicka 1933

ÚVOD

Heľpa celé 20.stor. priťahuje umeleckých a vedeckých pracovníkov nielen krásami svojej prírody, ale aj hodnotami ľudovej kultúry a tradičným spôsobom života ľudu. Vedecký záujem o Heľpu a celú oblasť horného Hrona vyvrcholil v 50.rokoch, keď národopisný ústav SAV zorganizoval v tomto regióne rozsiahly výskum ľudovej kultúry. Výsledkom tohto výskumu bolo trojzväzkové dielo Horehronie. Doterajšie výskumy ľudovej kultúry na Slovensku potvrdzujú, že Heľpa patrí k naším najvýznamnejším národopisným lokalitám. Svojou tradičnou kultúrou a spôsobom života reprezentuje stredoslovenskú horskú obec osídlenú pastierskym a valaským ľudom. Do pôvodného polonomádskeho typu života časom prenikali spôsoby života roľníkov, ktorí sa venovali najmä chovu hospodárskych zvierat a obrábaniu pôdy. Pre Heľpu je charakteristické, že jej obyvatelia majú obdivuhodne vyvinutý vzťah ku kultúrnemu dedičstvu našich predkov. Tradičné kultúrne hodnoty zdedené po predkoch sa v tejto obci nielen s úctou zachovávajú, ale stálym pričinením každej generácie sa stále zveľaďujú ako nevyhnutná zložka každodenného života. Martin Turčin

CHARAKTER OBCE

Chotár obce Heľpa, ležiacej na hornom toku Hrona, sa rozkladá vo východnej časti Horehronského podolia v azda najmalebnejšej časti povodia Hronu, v oblasti nazývanej Heľpianske podolie. Obec leží v relatívne rozšírenom údolí rieky, ohraničenom na severe mohutným hrebeňom Nízkych Tatier a na juhu strmým úbočím Muránskej planiny. Najvyšším bodom v chotári obce je vrchol Veľkej Vápenice (1691m), výraznej, pekne tvarovanej hole ležiacej v hlavnom hrebeni Nízkch Tatier približne v polovici vzdialenosti medzi Kráľovou hoľou a sedlom Čertovica. Stredom chotára preteká druhá najväčšia rieka Slovenska – Hron. Pramení na východnom úpätí Kráľovej hole pod sedlom Besník, neďaleko Telgártu v nadmorskej výške 980m. Z hľadiska komplexného pohľadu na kvalitu životného prostredia je oblasť celého východného Horehronia, teda aj Heľpy, charakterizovaná nižšou hustotou obyvateľstva, nižšou koncentráciou priemyselných prevádzok ale aj nižšou hustotou dopravných ciest. V tejto časti Horehronského podolia neboli zaznamenané väčšie zásahy do prírody a tak sa dá povedať, že táto časť je takmer nedotknuteľná. Veľkou perspektívou tohto regiónu je cestovný ruch.

HISTÃ&#x201C;RIA OBCE 1549

HISTÓRIA ČASŤ PRVÁ

osídlenie heľpy do roku 1848

HISTÓRIA

Región Horehronského podolia do 13. storočia nebol veľmi osídelný. Prvý osadníci sa na toto územie dostali až okolo roku 1265, kedy sa spomína v listinách územie Brezna a v roku 1274 lesy okolo obce Bacúch. Pre osídlenie Heľpianskeho podolia mala najväčší význam valaská kolonizácia. Prvá etapa osídľovania Heľpy prebiehala v druhej polovici 15.stor. K trvalému osídleniu Heľpianskeho podolia valaskými pastiermi prispeli i majitelia Muránskeho hradu, ktorí videli zdroj ďalších príjmov. Dávali im do úžitku dosiaľ nevyužité vysoko položené pasienky a lesy. V urbári z roku 1549 je na Gemerskom Horehroní zaznamenaných 5 osád – Polomka, Šumiac, Telgárt, Vernár a Heľpa, z toho viac obývané boli Polomka a Šumiac. V Heľpe žili dvaja bratia, Jakub a Peter Heľpianskí. Na usadlosti chovali 250 oviec. V posledných desaťročiach 16. stor. zaznamenávame nárast počtu obyvateľov Gemerského Horehronia. Osadníci museli odovzdávať na Muránske panstvo zo svojho majetku. Boli to ovce, jahňatá ale aj konské sedlá, ktoré osadníci vyrábali. V roku 1564 Jakub Heľpianký z Heľpy vlastil 450 oviec, od ktorých panstvu musel odovzdať 10 oviec, 5 jahniat, 10 kusov syra, 5 kusov konských sediel a popruhy k nim.

V 17. storočí sa v tomto regióne prechádza z chovu oviec a kôz na chov hovädzieho dobytka a koní. Obmedzenie pasenia oviec zapríčinilo rozvoj drevárstva. Do Heľpy prichádzali stále noví osadníci, roľníci, drevorubači a želiari. V roku 1685 žilo na Heľpe 18 sedliakov a 6 želiarov. Veľmi nepriaznive podmienky na Horehronské podolie zanechala vzbura uhorskej šlachty vedená Františkom II. Rákoczim proti Habsburgovcom. Zvyšovanie dávok, sucho a stále ubytovanie vojakov v obciach decimovalo obyvateľstvo. Ľud nemal oblilie ani pre seba. Okrem toho v roku 1709 a 1710 zúrila v tomto regióne cholera, ktorej padlo za obeť viac ako 1000 ľudí z celého regiónu. Z ekonomického hľadiska mali horehronské obce významné postavenie. V Heľpe sa nachádzal mlyn s dvomi kameňmi, píla ale aj pivovar. V roku 1837 žilo v Heľpe 206 rodín v 203 domoch. Na čele dediny bol vtedy richtár Juraj Vilim. Heľpa bola takmer celá rímskokatolíckeho vyznania a patrila pod farnosť Polomky.

HISTÓRIA ČASŤ DRUHÁ

obdobie rokov 1848 1918

HISTÓRIA

Heľpa v druhej polovici 19. storočia stagnovala, i keď počtom obyvateľov patrila medzi najväčšie dediny regiónu. Kým v roku 1869 žilo v obci 1743 obyvateľov, v roku 1910 to bolo už 2164 obyvateľov. Koncom 19. Storočia a začiatkom 20. Storočia zaznamenávame v Heľpe silné vysťahovalectvo do Severnej a Južnej Ameriky. Heľpiansky obyvatelia si tam nachádzali prácu v bani, ale aj v remeselníckych dielňach. Vyrábali šindle ale aj veľa iných pracovných nástrojov. Veľa obyvateľov sa zo zámorských krajín už nevrátilo.

Dedina sa rýchlo rozrástala, no veľké požiare z rokov 1877 a z roku 1906 pozastavili rozvoj obce a stavbu nových kamenných domov. Pri druhom požiari 25.mája 1906 ľahla popolom celá dedina. Dedina nemala vypracovaný žiadny regulačný plán a tak sa domy stavali jeden vedľa druhého. Aj preto sa požiar tak rýchlo rozšíril a zničil takmer celú dedinu. Komisia z Revúcej po požiari vypracovala pre Heľpu nový regulačný plán, na základe ktorého sa stavali nové obydlia. Dedina sa rozrástala viac-menej na ľavom brehu potoka Krivuľa. V roku 1907 obec zakúpila hasičskú striekačku. Život v Heľpe ovplyvnila aj prvá svetová vojna. Za krátky čas jej trvania na našom území sa začal objavovať nedostatok základných životných potrieb. Zhoršovali sa sociálne pomery, klesali osevné plochy, čo spôsobilo rast cien základných potravín. V rokoch 1914 – 1918 museli do rakúsko-maďarskej armády narukovať vojaci z obce, z ktorých 20 padlo.

HISTÓRIA

V roku 1906 obec zachvátil veľký požiar pri ktorom vyhorela takmer celá dedina. Obyvatelia vraveli o prekliatí obce. V tom čase totiž ľudia z dediny vyhnali kňaza, ktorý pri odchode vyslovil slová, ktoré mali požiar zapríčiniť. V tomto čase sa už nedá veľmi predpokladať, či je to pravda, alebo nie.

HISTÓRIA ČASŤ tretia

obdobie rokov 1918 1944

Heľpiansky ľud sa po prevrate v roku 1918 začal zaujímať aj o politickú situáciu. V decembri 1918 sa Heľpa zúčastnila na proteste v Brezne, kde vyjadrila podporu na založenie Česko-Slovenskej republiky. Do roku 1923 Heľpa patrila do Gemerskomalohontskej župy. Od tohto roku sa však Heľpa stala súčasťou Pohronskej župy. Všetky obce Heľpianskeho podolia patrili do okresu Brezno. V roku 1921 žilo na Heľpe 2189 obyvateľov. K slovenskej národnosti sa hlásilo 2146 a k maďarskej 35 obyvateľov. Katolíkov bolo 2148, gréckokatolíkov

3, evanjelikov 16, reformovaných evanjelikov 6 a 8 obyvateľov sa hlásilo k židovskému náboženstvu. V Heľpe od roku 1920 vzniklo veľa spolkov: Rímsko-katolícka jednota, Združenie katolíckej mládeže a Charita. Pri ľudovej škole pracoval Dorast československého červeného kríža. Dobrovoľný Hasičský zbor v Heľpe sa založil v roku 1924. V roku 1925 vznikol v Heľpe aj miestny odbor Matice slovenskej, ktorý mal 27 členov. Po roku 1918 sa na Horehroní začala stavať železnica. Veľa mužov pracovalo na trati Brezno – Červená Skala. Okrem práci na železniciach,

obyvatelia pracovali ako roľníci alebo drevorubači. Drevorubačský priemysel bol vo veľkom rozmachu a tak v polovici dvadsiatych rokov pracovalo v štátnych leso podnikoch viac ako 600 drevorubačov a 300 povozníkov. Niektorí Heľpania svoje zárobky investovali do zveľadenia svojich majetkov no väčšina z nich peniaze iba prepila, o čom svedčí aj údaj z roku 1926, keď v siedmich pohostinstvách bolo vyčapovaných 26 778 litrov liehovín, 32 945 litrov piva a takmer 14 000 litrov vína.

Väčšina obyvateľov Heľpianskeho podolia po skončení prvej svetovej vojny nemala obilie, zemiaky ani dobytok. Všetok dobytok a potraviny sa odovzdávali vojsku. Heľpa musela odovzdať do roku 1919 34 kusov dobytka s hmotnosťou 80q. Obyvatelia celého Horehronia po prevrate nakupovali múku až v okolí Nových Zámkov a Levíc, odkiaľ ju vlakom dopravovali domov. Poľnohospodárski pracovníci, ktorých prevrat zastihol na území terajšieho Maďarska, si nemohli na Horehronie doviesť svoj kontigent

HISTÓRIA obilia, pretože na pohraničných staniciach im ho zabavili maďarské železničné orgány a pohraničná stráž. Veľká hospodárska kríza v rokoch 1929 až 1933 nemilosrdne zasiahla aj Heľpu. V obci bolo v zimných mesiacoch priemerne až 300 nezamestnaných. Počas vianočnej nádielky v roku 1932 Dorast československého červeného kríža pri miestnej škole zozbieral financie, z ktorých nakúpili ošatenie pre najchudobnejšiu školskú mládež. Takúto charitatívnu činnosť organizovala táto organizácia aj v nasledujúcich rokoch. Hospodárska situácia v Heľpe v medzivojnovom období bola všeobecne zlá. Obecné zastupiteľstvo,

na čele s richtárom obce, aby zabezpečilo nejaké príjmy, muselo prijať nariadenia o vyberaní obecných dávok. Zaviedla sa obecná dávka z nápojov, zo zábav, ďalej najvyššia dovolená prirážka dane z nehnuteľností a 250- percentná prirážka k štátnej dani. Obec mala v roku 1922 právo na tri výročné jarmoky, z ktorých mala ročný príjem 1200 Kč. Časť týchto peňazí bola využitá na udržiavanie trhového priestoru na Vyšnom konci pri potoku Krivuľa. Jarmoky navštevovali remeselníci z celého šíreho okolia ale aj z Brusna, Nemeckej, Medzibrodu, Predajnej alebo aj z Banskej Bystrice či Radvane.

Gustáv Mallý: Jarmok v Heľpe

HISTÓRIA

Obec Heľpa často navštevoval národný umelec Karol Plicka. V roku 1933 v obci a jej okolí natočil súvislý celovečerný film Zem spieva. Tento film patrí medzi klenotnicu ľudovej kultúry na Slovensku a je zapísaný ako kultúrne nehmotné dedičstvo Slovenska.

HISTÓRIA ČASŤ štvrtá

HEĽPA počas II. svetovej vojny

Ako aj celé Slovensko aj Heľpu pri Stalingrade nastal vo vývoji vojny zvrat, ktorý sa odrážal v náladách poznačila II. Svetová vojna a SNP. Veľa i v myslení ľudí. V okolí obce sa mužov a chlapcov muselo narukovať do partizánskych vojsk. Väčšina z nich objavili sovietski partizáni, ktorých zhadzovali v sa už nevrátila. V čase SNP n o č n ý c h „Skrývali sme sa v lesoch v hodinách nielen Heľpu ale bunkroch, ktoré sme si sami l i e t a d l á aj celý región postavili.“ – spomína na tieto Sovietskeho Horehronie smutné udalosti moja stará mama zväzu. Občania okupovali Mária Turčinová, ktorá prežila vojnu N e m c i . s nimi ako 10 ročná. nadväzovali Obyvatelia obce rýchlo opúštali svoje domovy kontakty a po každej stránke ich podporovali. Neboli to len potraviny, a utekali do neďalekých hôr. Po porážke nemeckej armády v bojoch ale aj aktuálne správy o pohybe

guľometná čata. Presun vojakov do Telgártu sa uskutočnil hneď na druhý deň. Dobrovoľníci zaujali postavenia na Javorinách, aby čelili útokom Nemcov od Tisovca a druhá časť bola nasadená smerom na Besník a Popovú, aby odrážala útoky od Hranovnice a Popradu. Nemcov sa však nepodarilo zastaviť a tak 25. októbra sa cez obec presúvali nemecké vojská. Pri prechode cez Heľpu do Brezna sa zastavili na obecnom úrade a vypytovali sa na partizánov. Notársky tajomník, pôvodom Žid, predstavil richtára obce, no nič nevyzradili.

nemeckých vojsk. Situácia mala zreteľné kontúry protifašistického boja pred vypuknutím Povstania. Už začiatkom augusta 1944 sa konali v chotári obce manévre delostrelcov z vojenskej posádky v Brezne. V nedeľu 27.augusta 1944 doviezli z posádky v Brezne vojenské uniformy a výzbroj a v obci bolo vyhlásené, aby sa vojaci v zálohe i ostatní občania prihlásili do boja proti fašizmu. V priebehu dvoch dní bolo oblečených a vyzbrojených pechotnými zbraňami 88 dobrovoľníkov, z ktorých boli vytvorené dve pechotné a jedna

HISTÓRIA ČASŤ piata

HEĽPA PO ROKU 1960

HISTÓRIA

Ďalší rozvoj obce si žiadal obnovu miestnych komunikácií a inžinierských sietí. V roku 1963 bola vybodovaná Partizánska cesta, aby sa mohla zaviesť miestna autobusová doprava. Od roku 1960 postupne všetky cesty mali bezprašný asfaltový povrch. Dĺžka miestnych komunikácií vtedy predstavovala okolo 13 km. Od roku 1945 sa postupne rozširoval aj stavebnoúzemný plán. V roku 1945 sa v obci nachádzalo 511 domov. V roku 1998 to bolo už 905 domov. V obci vznikali postupne aj podnikateľské subjekty s ubytovaním. Vznikali predajne s rozličným tovarom, holičstvo, kaderníctvo mäsiarstvo a iné. Vytvorilo sa aj miestne JRD, ktoré obrábalo všetky poľnohospodárske plochy

v okolí obce. Na začiatku v JRD pracovali iba členovia KSS a pár obyvateľov obce. Po roku 1974 sa JRD rozšírilo z nultého typu na plneorganizované JRD. V obci však bolo aj napriek zriadení JRD veľa nezamestaných žien. Sezónne práce v lesných oblastiach túto problematiku ani zďaleka neriešili a tak sa okresný výbor v Banskej Bystrici rozhodol vybudovať výrobnú halu n.p. Tesla. V roku 1976 sa odštartovala výroba elektronických súčiastok v Heľpe. Dopyt po takýchto výrobkoch stúpal a tak sa z pobočky stala plne riadené samostatné stredisko n. p. Tesla. Po roku 1989 sa však výroba spomalila a v roku 1992 sa výroba natrvalo zrušila. Na mieste podniku Tesla vznikol nový subjekt s názvom Ramex, s.r.o., kde ženy vyrábali papierové a kancelárske potreby.

súčasnosť

HEĽPA v súčasnosti 2017

V súčasnosti sa Heľpa radí medzi najväčšie obce v mikroregióne Horehronie. V súčasnosti má obec viac ako 2600 obyvateľov. Dá sa povedať, že Heľpa svojou ponukou môže konkurovať menšiemu mestu. Nachádzajú sa tu obchody s rozličným tovarom, supermarket, mäsiarstvo, kadernictvo, ubytovacie a reštauračné zariadenia, základná škola, základná umelecká škola, športový klub, lekáreň, zdravotné stredisko, pobočky bánk, pobočka úradu práce, materská škola a rímskokatolícka farnosť spolu s dekanátom. Väčšina obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. V národnostnej zložke majú výraznú prevahu Slováci, no nájdeme tu aj Rómov, Maďarov ako aj obyvateľov nemeckej národnosti.

KUltúra a šport

kultúra v heľpe

kultúra

Horehronské dni spevu a tanca

Svah za heľpianskou novou školou sa pracovníkom odboru kultúry v Banskej Bystrici vždy pozdával na stavbu prírodného amfiteátra. Za výraznej podpory obci a obyvateľov obce sa amfiteáter postavil. V prvú júnovú nedeľu v roku 1966 rozkvitol amfiteáter farbami krojov. Program trval bezmála 4 hodiny a účasť bola neuveriteľná. Na programe sa stretlo viac ako 4000 ľudí. Tu sa postavili základy festivalu, ktorý sa zapísal výraznou kultúrno-spoločenskou mierou nielen do celého okresu ale aj do celého Slovenska. Od týchto dní, rok čo rok Heľpa ožije folklórom, tancuje a spieva. Festival sa zameriava na uchovávanie tradičných tancov, nie len z oblasti horného Hrona ale aj celého Slovenska.

KULTÚRA

Za viac ako 50 rokov sa na doskách prírodného amfiteátra vystriedalo niekoľko umeleckých súborov nielen zo Slovenska ale aj z Čiech, Srbska, Chorvátska ale aj Ruska či Ukrajiny. Neoddeliteľnou súčasťou festivalu sú aj sprievodné programy, ktoré obohacujú každý rok posledný júnový víkend. Nielen priestory obnoveného amfiteátra ale aj celé námestie sa zaplní remeselníkmi, ktorí sa predstavujú v rôznych programoch. Heľpa predstavuje ako dedina vyzerala pred niekoľkými desaťročiami, vyrábajú sa tradičné nástroje, spracováva sa ľan, tkajú sa koberce a veľa iných vecí. Festival je určite zaujímavý a každý si príde na svoje. Okrem HDSaT sa na Heľpe každoročne koná Detský folklórny festival Kolovrátok. Na tomto festivale privíta Heľpa niekoľko detských zoskupení nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.

kultúra

Heľpianska svadba

Heľpianska svadba patrí medzi najkrajšie na Slovensku. Má veľa typických znakov a odlišností od klasickej svadby. Prvou zvlášnosťou je heľpiansky ľudový odev. Nevesta s slávnostnom bielom odeve a ženích v tradičnom chlapskom slávnostnom kroji. V dnešnej dobe sa tieto tradície menia. Už len málo ľudí si vyberá na svadbu ľudový odev. Na obrásku vidíme príchod svadobčanov do dreveného domu, typického pre túto rázovitú obec. Všetci sú oblečení v tradičnom kroji. Takýchto svadieb je aj na Heľpe v posledné roky málo.

kultĂşra

kultúra a šport

folklórne skupiny a súbory

HISTÓRIA

Heľpa je veľmi rázovitá dedina, v ktorej sa folklór uchováva už niekoľko desaťročí. V Heľpe momentálne funguje niekoľko folklórnych skupín a súborov: folklórny súbor Heľpan, Mužská a ženská spevácka skupina a detský folklórny súbor Heľpančok. Každoročne sa tieto súbory zúčastňujú rôznych folklórnych festivalov a reprezentujú Heľpu v tom najlepšom svetle. Už niekoľko krát bol súbor Heľpan pozvaný aj na medzinárodný festival do Srbska. Mužská a ženská spevácka skupina už vydala niekoľko albumov z rôznymi piesňami zozbieranými z okolia Heľpy.

HISTÓRIA

V Heľpe pôsobí aj hudobná folklórna skupina, ktorá sprevádza detský súbor Heľpančok ale aj súbor Heľpan. Skladá sa z troch huslistov, basistu, cimbalistu a harmonikárky. Folklórne súbory majú v Heľpe dlhú tradíciu. Súbor Heľpan nedávno oslavoval už 70 rokov svojho pôsobenia. Za tých 70 rokov sa v Heľpe vystriedalo niekoľko generácií ľudí, ktorí odviedli veľký kus ťažkej práce. Dobré je, že táto tradícia sa stále na Heľpe uchováva a dúfajme že sa ešte bude aj dlho udržiavať.

KULTÚRA A ŠPORT

Tradičný Heľpiansky dom

Tradičné Heľpianske domy nie sú také výnimočné, ako napríklad domy v Čičmanoch. Sú to pre Slovensko typické drevené domy, stavané z kvalitne opracovaného dreva. V Heľpianskom dome môžme nájisť závesy na oknách, obrusy ale dokonca aj obliečky na posteliach s výšivkou, typickou pre Heľpu a okolie. Tieto výšivku sú už ťažko dostupné a len ťažko sa hľadajú či vyšívajú. Ďalej ste si mohli všimnúť, že v kuchyni pri posteli sa nachádza veľká truhlica. Túto truhlicu dostávali väčšinou mladuchy ako svadobný dar od svojej matky. V tejto truhlici sa nachádzali všetky potrebné veci pre chod domácnosti. V takmer každom dome na Heľpe sa náchadzali aj krosná, drevený nástroj na tkanie kobercov. V súčastnosti sa takémuto tradičnému tkaniu kobercov venuje už iba pár žien na Heľpe.

kultúra a šport

HEĽPiansky ľudový odev

kultúra

Ženský heľpiansky kroj

Ženský heľpiansky kroj je podobný s Pohorelským. Skladá sa z červenej sukne, vyšívanej riandy (ručník, ktorý sa dával na sukňu), oplecka, to bolo biele či červené a malo vyšívané rukávy. Ďalej ho tvorili brusľak (vrchná časť odevu) aj spomínané kapky. V pracovný deň si ženy obliekali obyčajnejšiu riandu, v nedeľu zasa „hrdú.“ V heľpianskom kroji celkovo prevláda červená farba. V zime si Heľpanky do snehu obúvali kapce z postavu. Ženy sa pred mrazom chránili kamizoľom a šuľavicou – vlnená šatka.

kultúra

Mužský heľpiansky kroj

Mužský kroj sa skladá z chološní (nohavice), košele, čižmy sa voľakedy nosili, teraz už veľmi nie, no a nosil sa klobúk a kamizoľ – kožúšok. Chološne sa vyrábali z ovčej vlny. Keď sa pracovalo, nosili čisto biele košele, vyšívané si obliekli na sviatky.

kultúra a šport

šport v heľpe

Heľpa nežije počas roka len folklórom ale aj športom. V Heľpe momentálne funguje Športový klub, ktorý obsahuje niekoľko zložiek. Ako v každej obci na Horehroní je v športe na prvom mieste futbal. V Heľpe funguje futbalové mužstvo už niekoľko desaťročí a teší sa obľube aj v dnešnej modernej dobe. Okrem A-mužstva a dorastencov funguje aj prípravka kde pod vedením pána učiteľa

R. Riapoša vyrastajú nové talenty futbalu na Heľpe. Okrem futbalového oddielu na v Heľpe nachádza aj hokejový klub, ktorý sa každoročne zúčastňuje turnajov v okolitých obciach a hrajú tzv. Winter Classic – zápasy pod holým nebom. V športovom klube sa nachádza aj turistický oddiel, ktorý niekoľko krát do roka organizuje turistiku v Nízkych Tatrách. Aj toto odvetvie sa teší veľkej obľube nielen mladých ale aj starších ľudí.

tradície a zvyky

Vianoce na Heľpe

tradície

bohatú úrodu. Stromček, bol väššinou zavesení na tragári. Na drevej kláde, na strope drevenice. Ani na ňom ľudia nemali bohaté ozdoby alebo sviečky ako teraz. Do papierikov si deti zabalili kôrky z chleba. Ak sa zvýšilo tak na stromček zavesili jabĺčka a orechy. Orechy sa namáčali do bronzu, aby mali lepšiu farbu a aby dlhšie vydržali. Pred večerou sa celá rodina spoločne pomodlila. Hlavný bol v rodine ňaňko, ale motlitba bola vždy na matke rodiny. Keď sa všetci pomodlili, začalo sa večerať. Od stola vtedy nemohol nikto odísť. Prinieslo by to do rodiny nešťastie. Po večeri sa opäť všetci pomodlili. Potom otec rodiny zobral z každého jedla kúsok a zaniesol aj pre zvieratá do stajní. Aby aj zvieratá vedeli, že prišiel Ježiško na svet.

Heľpa nikdy nebola nejak výrazne bohatá dedina. Ani jej obyvatelia nemali veľa penazí a tak aj Vianoce na Heľpe sa prežívali viac duchovne ako materiálne. Na vianočnom stole sa nachádzali iba skromné jedlá. Typickými jedlami boli slivková polievka, bryndzové opekance, hubová polievka, oblátky s medom a cesnakom a lokše s bryndzou a tvarohom. Na stole boli ešte sušené jabĺčka a slivky. Pod obrus sa dávala pšenica, aby bola ďalší rok hojná úroda, chlieb, aby ho vždy bolo dostatok a trochu peňazí, aj z toho mála, čo ľudia mali, dali pod obrus aby bolo aj ďalší rok. Pod stôl sa dávala veľká kovaná reťaz. Tá mala symbolizovať rodinu. Aby rodina držala celý rok pokope ako oká na reťazi. Ďalej sa tam položil malý snop slamy. Aj ten symbolizoval

tradície a zvyky

veľká noc na heľpe

tradície

Veľký piatok a Biela sobota Veľká noc. Najväčší kresťanský sviatok v roku. Heľpa ako kresťanská dedina, ako aj Vianoce, aj Veľkú noc oslavovala viac duchovne. Veľká noc sa začína Veľkým piatkom. Ukrižovanie Pána. Jediný deň v roku, kedy nie je omša. Obrady Veľkého piatka sleduje v kostole ešte aj teraz každý rok množstvo ľudí. V tento deň je prísny pôst a aj na Heľpe sa v tento deň jedávali diétne jedlá, ako napríklad hríbová polievka na kyslo alebo opekance na sladko alebo na slano s bryndzou. Na Bielu sobotu sa opäť chodí do kostola na večernú svätú omšu.

Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok Na Veľkonočnú nedeľu sa opäť išlo na rannú svätú omšu. Na tento deň Pán Ježiš vstal z mŕtvych a tak by mal byť každý z dediny v kostole. Asi najviac zvykov sa uchovalo na Veľkonočný pondelok. Ako aj dnes, aj v minulosti chodili mládenci za dievkami a oblievali ich vodou. Žiadna teplá voda z kúpeľne, ale ľadový kúpeľ na potoku Krivuľa, ktroý tečie cez dedinu. Mladí chlapci chodili z dom do domu a „okúpali“ všetky dievčatá z dediny. Spolu s chlapcami chodila aj ľudová hudba a mládenci spievali ľudové piesne.

Táto kniha vznikla ako praktická časť maturitnej skúšky na Strednej priemyselnej škole Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici.

Autor: Turčin Martin Fotografie: Petrisková Mária Latináková Mariana Turčin Martin Banská Bystrica 2017