Sérioví vrahovia, ktorí unikli spravodlivosti

Kristián Vrábel, foto: internet Pod pojmom sériový vrah chápeme osobu, ktorá usmrtila

dvoch alebo viac ľudí s určitým časovým odstupom medzi jednotlivými

vraždami. Motivácia k činu sa v mnohých prípadoch líši – hnev, potreba upútania pozornosti či okultizmus. Avšak ten najfrekventovanejší dôvod k páchaniu týchto beštiálnych skutkov je azda ten najdesivejší – uspokojenie vlastných túžob.

ranou zozadu do hlavy. Pred skončením svojho vyčíňania maskovaný páchateľ popravil zastrelením ďalších troch ľudí. Aj napriek veľkému úsiliu texaských rangerov nebola vrahova identita nikdy odhalená.

Vrah detí z Oaklandu

Štyri deti vo veku od 10 do 12 rokov boli v rokoch 1976 a 1977 unesené a následne zabité v okrese Oakland, štyri dni po tom, ako svojej mame na podujatí organizovanom vojnovými veteránmi oznámil, že sa ide pozerať domov na televízor. Domov sa však nikdy nedostal. V decembri toho istého roku si 12-ročná Jill Robinsonová po hádke s matkou zbalila veci do batohu a utiekla z domu. Jill bola zabitá jednou ranou z brokovnice a nájdená o štyri dni neskôr, na chrbte stále nosiac svoj batoh. 21. januára 1977 našiel poštár pri šesť dní, než bolo jeho telo objavené v priekope.

Jeffrey Dahmer, Ted Bundy či John Wayne Gacy. Menovaní začali svoje besnenie pre vlastné potešenie, mnohokrát spojené s ukájaním svojich sexuálnych potrieb. Avšak ani jeden zo spomínaných vrahov sa nevyhol trestu za svoje ohavné činy. Ak sa však obzrieme do histórie, nájdeme individuality, ktoré páchali tieto zverstvá beztrestne a ktorých identita zostane navždy zahalená rúškom tajomstva. Poďme sa pozrieť na tie najpovestnejšie z nich.

Fantóm z Texarkany

Medzi 22. februárom a 3. májom 1946 boli obyvatelia inak pokojného mestečka Texarkana v Texase terorizovaní maskovaným zabijakom. Udalosti, ktoré inšpirovali filmárov k natočeniu hororu Mesto, ktoré sa bálo súmraku, vošli do dejín pod názvom „Vraždy za mesačného svitu“. Texaský fantóm v priebehu dvoch mesiacov zavraždil 5 ľudí a ďalších troch vážne zranil. Jeho prvými obeťami sa stal mladý pár tráviaci spoločné chvíle na odľahlej ceste známej ako „ulička milencov“. Okolo polnoci k ich autu pristúpil muž v bielej maske a pod hrozbou zastrelenia ich donútil vystúpiť. Zamilovanému páru uštedril pár tvrdých rán do hlavy tupým objektom. Obaja útok prežili. Žiaľ, jeho ďalšie obete toľko šťastia nemali. 24. marca boli nájdení vo svojom aute zavraždení Richard Griffin a Polly Ann Mooreová. Obaja boli zastrelení Michigan. Kvôli viacerým podobnostiam v jednotlivých prípadoch bol podľa polície za všetky činy zodpovedný jeden páchateľ. 12-ročný Mark Stebbins bol nájdený mŕtvy 19. februára 1976 ceste telo 10-ročnej Kristine Mihelichovej. Pitva preukázala, že dievčatko bolo zadusené. Posledná obeť pripísaná vrahovi detí bola nájdená 22. marca 1977. 11-ročný Timothy King bol nezvestný

Zodiac

Psychopat známy zasielaním šifrovaných listov do redakcie sanfranciských periodík, v ktorých objasňoval pohnútky svojich činov, terorizoval severnú Kaliforniu v rokoch 1968 a 1969. Zodiac sa v listoch priznal k 37 vraždám, no polícia mu ich doteraz pripisuje len päť. Podobne ako fantóm z Texarkany, aj Zodiac svoje útoky cielil najmä na mladé páry tráviace spoločné chvíle na odľahlých miestach. Jeho motív sa však od obvyklých motívov u sériových vrahoch výrazne líšil. Zodiac veril, že jeho činy majú vyšší, ba priam duchovný zmysel. Tvr

dil, že každá z jeho obetí mu bude v jeho posmrtnom živote otrokom. Hlavným podozrivým v prípade maskovaného vraha bol Arthur Leigh Allen, človek obvinený z niekoľkonásobného obťažovania mladistvých. Jeho DNA sa však s DNA na Zodiacových listoch nezhodovala.

Len na území USA sa počet sériových vrahov na slobode podľa najnovších zistení pohybuje okolo čísla 2 000. Poďme sa dnes znovu obzrieť do histórie, aby sme bližšie preskúmali ďalšiu neslávne známu trojicu.

The Doodler

V období medzi januárom 1974 a septembrom 1975 bolo v San Franciscu nájdených 14 zavraždených príslušní

Policajná skica Doodlera

kov homosexuálnej komunity. Páchateľ zodpovedný za túto „čistku“ bol na základe výpovedí preživších obetí označený ako The Doodler (medzi najvhodnejšie ekvivalenty v slovenskom jazyku patrí slovo kreslič). Svoje bezbranné ciele „kreslič“ vyhľadával najmä v gay kluboch či baroch, kde s nimi nadviazal kontakt a podľa výpovedí nakreslil ich malé karikatúry. Obete, okúzlené jeho talentom, následne neváhali a so svojím novým partnerom podnik opustili. Doodler svoje zvrátené hry ukončil na odľahlom mieste, kde svoju korisť usmrtil dobodaním do chrbta či brucha. Jeho bezhlavé útoky sa podarilo prežiť len trom mužom, pomocou ktorých sa polícii podarilo vytvoriť jeho portrét. Netrvalo dlho a podozrivý bol zadržaný. Jediní ľudia schopní neznámeho muža usvedčiť však, práve kvôli svojej orientácii, odmietli vystúpiť pred súdom. Tajomný karikaturista teda mohol brázdiť ulicami San Francisca aj naďalej.

Texaské vražedné polia

Medzi mestami Houston a Galveston sa nachádza oblasť nazývaná „diaľnica do pekla“. Ide o asi 25 akrov pustej krajiny, kde najmenej tridsať žien a mladých dievčat našlo svoj koniec. Nachádza sa tak ďaleko od civilizácie, že akýkoľvek krik, volanie o pomoc či pokus o útek sú len márnou snahou predísť neodvratnému. Nelichotivá prezývka prischla miestu po udalostiach, ktoré sa začali v prvej polovici sedemdesiatych rokov a bez výraznejšieho prerušenia pokračovali až do roku 2006. Niektoré ženy tu boli nájdené zabité, niektoré práve v tejto oblasti zmizli a už ich nikto nikdy nevidel. V malom percente týchto vrážd sa policajným zložkám podarilo zadržať a usvedčiť páchateľa, no väčšina až doposiaľ zostáva neobjasnená. Aj nad identitami niektorých dievčat stále visí otáznik. Texaské vražedné polia možno úplne nezapadajú do nášho rebríčka kvôli kolektívnemu páchateľovi, no práve tento fakt robí celý prípad omnoho viac desivým.

Jack Rozparovač

Na záver vám priblížime azda tú najkultovejšiu zápornú postavu britských, respektíve londýnskych dejín. Jack Rozparovač terorizoval londýnsku štvrť Whitechapel na konci 80. rokov 19. storočia. Pod jeho nožom zahynulo neobvykle brutálnym spôsobom päť prostitútok. Tá posledná, Mary Jane Kelly, bola zabitá azda tým najohavnejším. Orgány rozložené po miestnosti, vyrezaný nos či líca, absencia srdca na mieste činu, amputované oba prsníky – výsledok beštiálnej hry, ktorú si Jack s telami svojich obetí

Obete v Texase priam užíval. Podobne ako Zodiac, aj Rozparovač zasielal svoje listy odhaľujúce detaily jednotlivých vrážd. Povestný list označený slovami „z pekla“ obdržal George Lusk 15. októbra 1888. Vrah spoločne s odkazom zaslal aj polovicu obličky svojej obete. Druhú polovicu podľa jeho vlastných slov zjedol, pretože nemohol odolať. Podozrivých je v prípade Jacka Rozparovača naozaj mnoho a dodnes ďalšie mená pribúdajú. Medzi tých najpravdepodobnejších bezpochyby patrí poľský Žid Aaron Kosminski, ktorý do Londýna emigroval pár rokov pred vypuknutím Jackovho šialenstva. DNA nájdené na šále jednej z obetí sa dokonca zhodovalo s Kosminského DNA. Viacerí odborníci však túto teóriu vyvracajú. 

SME S VAMI AJ ONLINE

www.tyzdennikkoment.sk