Najväčšia banská tragédia

Kalendarium

–––––––– 5. augusta ––––––––

1841 › Ochotníci vSobotišti odohrali prvé divadelné predstavenie, čím začalo svoju činnosť Slovenské národné divadlo nitrianske, ktoré založila skupina štúrovcov – Jozef Miloslav Hurban, Ján Francisci, August Krčméry, Andrej Sládkovič a Samuel Jurkovič. 1947 › Na stanici pri obci Sekule došlo k vykoľajeniu medzinárodného rýchlika, známeho ako Balkánsky expres. Pri nehode zahynulo 19 cestujúcich a 38 bolo ťažko ranených.

–––––––– 6. augusta ––––––––

1819 › V Karlových Varoch sa začala konferencia zvolaná rakúskym ministrom zahraničných vecí Klemensom Wenzelom von Metternichom. Na konferencii boli prijaté zákony, ktoré smerovali kpotlačeniu ústavného zriadenia, slobody tlače, spolkov a univerzít. Zákony sa stali oporou metternichovského absolutizmu a platili až do roku 1848. 1945 › Američania zvrhli atómovú bombu na japonské mesto Hirošima. Tlaková vlna zrovnala so zemou všetko v okruhu troch kilometrov. Zahynulo viac ako 78 tisíc civilistov a ďalších vyše 37 tisíc bolo ranených.

–––––––– 7. augusta ––––––––

1660 › Rakúsky cisár auhorský kráľ Leopold I. potvrdil osobitnou Zlatou bulou založenie Košickej univerzity. 1961 › V Sovietskom zväze pristála kozmická loď Vostok 2 na palube v poradí s druhým sovietskym kozmonautom Germanom Titovom.

–––––––– 8. augusta ––––––––

1786 › Francúzski horolezci Jacques Balmat aMichel Paccard uskutočnili prvý výstup na Mont Blanc. 1990 › V Trenčianskych Tepliciach sa konalo rokovanie vlád ČR a SR o variantoch fungovania federácie a vymedzení kompetencií medzi federáciou a republikami.

–––––––– 9. augusta ––––––––

1945 › Atómová bomba Fat Man bola zvrhnutá na japonské mesto Nagasaki. 1994 › Vláda SR schválila návrh na vysielanie príslušníkov Armády SR mimo územia Slovenska v rámci mierových síl OSN, mierových misií EÚ a KBSE.

–––––––– 10. augusta ––––––––

1847 › VČachticiach na 4. schôdzke Tatrína prijali slovenskí národovci stredoslovenčinu za spisovný jazyk Slovákov. 1895 › VBudapešti sa konal kongres nemaďarských národov Uhorska. Kongres prijal program, ktorý odmietal maďarskú šovinistickú politiku, požadoval federalizáciu Uhorska, zavedenie všeobecného volebného práva ainé demokratické slobody. 2009 › V Bani Handlová v ťažobnom úseku Hornonitrianskych uhoľných baní Prievidza došlo k výbuchu horľavých plynov, ktorý si vyžiadal 20 ľudských životov.

–––––––– 11. augusta ––––––––

1804 › František II. prijal titul dedičného rakúskeho cisára. Tento akt dovršoval štátoprávnu jednotu Habsburskej monarchie, rakúsky štátny centralizmus. Patent však teoreticky nerušil právnu subjektivitu jednotlivých krajín. V Uhorsku vládol cisár z titulu uhorského kráľa. 1934 › Na ostrove Alcatraz neďaleko amerického San Francisca boli uväznení prví trestanci. 1940 › Pri Popradskom plese bol po slávnostnej omši otvorený symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier.

Najväčšia banská tragédia

puma, foto: SITA 10. augusta 2009 Slovenskom otriasla obrovská tragédia.

V Bani Handlová došlo k explózii uhoľného plynu, ktorá usmrtila

20 mužov. Dodnes je toto nešťastie označované za najväčšiu banskú tragédiu v histórii Slovenska.

Do oblasti Hornej Nitry sa 10. augusta 2009 po vyše dvoch rokoch vrátila smrť. V novembri 2006 zahynuli pri prievale rozbahnených hornín v Bani Nováky štyria baníci. Tragédia, ktorá týmto regiónom a aj celým Slovenskom otriasla v lete 2009 mala ešte ďalekosiahlejšie následky. Z banskej štôlne sa domov nevrátilo až 20 mužov, ktorých o život pripravil výbuch v šachte. Išlo o deviatich baníkov a jedenásť záchranárov, ktorí sa už nikdy nevrátili k svojim rodinám.

Uväznení pod zemou

Šachta Východ Bane Handlová bola považovaná za jednu z najrizikovejších, ktoré sa na Slovensku v tom čase nachádzali. Jej plná prevádzka sa rozbehla v roku 2006 a k ukončeniu dobývania úseku došlo 17. júna 2009. Baníci potom postupne uzatvárali niektoré banské chodby, aby sa k zbytkovému uhliu nedostal vzduch, ktorý by mohol neskôr spôsobiť požiar. K drobným požiarom na tomto mieste dochádzalo už skôr. 10. augusta 2009 bola však situácia vážnejšia. Už o siedmej hodine tu vznikol väčší otvorený požiar. Na jeho uhasenie boli povolaní banskí záchranári z Prievidze. Dve čaty banských záchranárov na miesto dorazili okolo 8:30 a okamžite začali pomocou dusíka znižovať teplotu v požiarisku. Ich úlohou tiež bolo znižovať koncentráciu kyslíka, ktorý celému procesu horenia napomáhal. 300 metrov pod zemou sa spolu s jedenástimi záchranármi nachádzalo aj deväť baníkov, ktorí sa záchranárom snažili pomôcť požiar uhasiť. O 9:30 hodine došlo k prerušeniu telefonického spojenia a tiež k výpadku senzorov, ktoré merajú stav banských plynov. Práve v tomto čase malo podľa ostatných baníkov, ktorí sa nachádzali v neďalekej chodbe, dôjsť k výbuchu. So záchranármi sa nepodarilo nadviazať spojenie ani v nasledujúcich minútach. Preto o 11:00 do bane sfáralo ďalších 11 banských záchranárov, ktorí sa snažili nájsť svojich kolegov. Po vyše hodine sa o situácii v bani začína hovoriť ako o tragédii a osud baníkov i záchranárov sleduje celé Slovensko. Spod zeme sa podarilo vyslobodiť 9 baníkov, no ďalších 20 osôb stále zostáva nezvestných. Každou minútou sa šanca na ich záchranu zmenšovala. Prvé telá obetí boli nájdené až nasledujúci deň po tragédii. Všetkých 20 tiel sa podarilo nájsť až 13. augusta. Vtedy definitívne zhasli všetky nádeje príbuzných, ktorí v záchranu baníkov a záchranárov dúfali do poslednej chvíle. 12-hodinový štátny smútok za obete nešťastia bol vyhlásený na 12. augusta 2009. Následne vláda rozhodla o odškodnení pozostalých. Príčinami tragédie sa začala zaoberať komisia, ktorú zriadilo ministerstvo hospodárstva.

Zlyhanie ľudského faktora

Vedúcim komisie bol bývalý banský inšpektor Vladimír Tejbus, ktorý poukazoval na to, že za tragédiou netreba hľadať prírodu, ani vyššiu moc. Podľa neho je za smrť baníkov zodpovedný ľudský faktor. Baníci totiž podľa neho nemali zomrieť v dôsledku výbuchu, ale osudným sa im mal stať už samotný požiar, ktorý explózii predchádzal. Tejbus pred súdom zdôraznil viacnásobné porušenie predpisov na úseku protipožiarneho zabezpečenia bane. V máji 2015 Okresný súd v Prievidzi uznal za vinných trojicu zamestnancov baní z prečinu všeobecného ohrozenia a uložil im 5 až 8-ročné tresty. Odsúdení sa odvolali, pričom následne Krajský súd v Trenčíne tresty zrušil. Vo februári 2020 samosudca okresného súdu v Prievidzi opätovne trojicu obžalovaných odsúdil na niekoľkoročné tresty odňatia slobody, ako aj zákaz činnosti v ich odboroch. Obžalovaní i ich obhajca sa voči rozsudku odvolali. 