Zrušenie stropov odvodov je krok vedľa

poslanec NR SR za OĽaNO a predseda Výboru pre hospodárske záležitosti

Peter

KREMSKÝ

KOMENTÁR

CHLIEB A HRY

Starí Rimania mali heslo, že na spokojnosť občanov treba splniť dve ľudské potreby – aby bolo čo jesť a aby bola zábava. Všetkým vládcom to nestačilo a niektorí skončili s dýkou v srdci, prípadne bojovali s povstaniami. Aj po stáročiach však platí, že chlieb a hry sú základ, aby bol život jednoduchého človeka znesiteľný. Posledný viac ako rok je najväčšou úlohou vlády ochrana pred pandémiou koronavírusu. Ľahkovážnosť politikov a váhanie s uzavretím prevádzok prišla v zime Slovensko draho. Vláda preto bojuje o to, aby sa čo najviac ľudí dalo zaočkovať, aby pri ďalšej vlne neboli preplnené nemocnice, nemuseli sa zatvárať obchody, či firmy. To by stálo veľa ľudí ten chlieb, ktorý im zabezpečuje práca. V tom bolo Slovensko vlani úspešné, keď priemysel zastavoval výrobu iba ojedinele a obchody, či služby dostali vďaka dotáciám aspoň časť prostriedkov, o ktoré prišli. To je cieľom aj teraz – čím viac ľudí bude zaočkovaných, tým menšie bude riziko, že sa prevádzky budú musieť zatvárať, že sa budú plniť nemocnice, že sa život opäť zastaví. Lenže tu očkovacia ofenzíva narazila na svoje hranice. Takmer polovica ľudí sa očkovania bojí, ignoruje ho, dokonca malá skupina ho považuje za nebezpečné. S krikom a vyhrážaním obsadzujú ulice a nadávajú všetkým naokolo, ktorí aspoň náznakom nesúhlasia s ich názormi. Netrápi ich zodpovednosť za svoje okolie, veď podľa nich „korona neexistuje a čipovať sa nedajú“. Práve tu prichádza pokus vlády motivovať ľudí aj inými, ako vecnými argumentmi. Hrou, ktorá má prilákať váhajúcich a presvedčiť ich, aby sa predsa len dali zaočkovať. Kvôli výhre? Vyzerá to na prvý pohľad bizarne, lenže predstava preplnených nemocníc a ľudí, zomierajúcich po chodbách velí použiť každý nástroj, aby to takto neskončilo. Ak sa čo len 50 tisíc ľudí dá zaočkovať kvôli lotérii alebo provízii, štát na liečení chorých ušetrí milióny. Nejde o nás zodpovedných. Lenže aj tých ostatných, čo potrebujú len chlieb a hry, treba nejako presvedčiť.

Zrušenie stropov sociálnych odvodov ako súčasť dôchodkovej reformy? Krok nesprávnym smerom, tvrdí Marián Viskupič

red, tv, foto: archív tv, shutterstock Návrh na zrušenie

stropu sociálnych odvodov od ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) spustil vlnu kritiky od opozičných, ale aj koaličných poslancov. Návrh

reformy, ktorú plánuje Krajniak zaviesť v roku 2023, by znamenal zrušenie stropu sociálnych odvodov, ktorých maximum vymeriavacieho základu je dnes 7-násobok priemernej mzdy

(aktuálne 7 644 €). Po novom by sa platili z plnej výšky platu, bez akéhokoľvek stropu, pričom výška dávok by zostala limitovaná.

Krajniakov návrh už kritizovali aj koaličné strany, vrátane Za ľudí, SaS aj OĽaNO. Predseda finančného a rozpočtového výboru a poslanec NRSR za SaS Marián Viskupič návrh nepodporí: „Zrušenie stropov na sociálne odvody považujem za absolútne neprípustné,“ vyjadril sa Viskupič.

Nesúhlasia ani s Krajniakovými prepočtami

„Nesúhlasím ani so sumou dodatočných príjmov Sociálnej poisťovne, ktorá je prezentovaná zavedením takéhoto opatrenia,“ pokračuje Viskupič. Ide o prezentovanú sumu dodatočných príjmov Sociálnej poisťovne po potenciálnom zavedení dôchodkovej reformy, ktorá bola odhadnutá ministerstvom práce. Sumu tvorí 190 miliónov eur, ktoré by systém získal vyššími odvodmi od vysoko zarábajúcich.

Poslanec Viskupič je presvedčený, že zamestnanci, ktorých by sa táto zmena týkala, urobia opatrenia, aby odvody bez stropu platiť nemuseli. Štát tak plánovanú sumu nedokáže vybrať. „Každý, koho sa takéto odvody bez stropov dotknú, a sú to najlepšie zarábajúci zamestnanci okamžite urobia opatrenia, aby sa takémuto plateniu vyhli. Časť takýchto zamestnancov by prešla na živ nosť, prí padn e na s.r.o. Časť firiem by takéto pracovné miesta dokázala presunúť do zahraničia. Zrušenie stropov na platenie sociálnych odvodov by bolo trestom za úspech pre tých, ktorí na sebe celý život tvrdo pracovali a vzdelávali sa. Je to ďalšie odvodové zaťaženie vysokokvalifikovaných pracovných miest – pričom práve takéto vysokokvalifikované pracovné miesta Slovensko najviac potrebuje. Aj v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali znižovať odvodové zaťaženie. Ak by najlepšie platení zamestnanci odišli akýmkoľvek spôsobom mimo systém, mohli by príjmy Sociálnej poisťovne paradoxne aj klesnúť,“ vyjadril sa ďalej Viskupič.

Návrh je udička zo strany ministerstva práce

Viskupič ďalej dodáva, že tento návrh považuje za natoľko nereálny, že ho vníma ako politickú udičku ministerstva na hľadanie budúceho kompromisu.

S návrhom nesúhlasia ani ďalší poslanci zo strany SaS. Takisto Jozef Mihál, tímlíder SaS pre sociálne veci a bývalý minister práce potvrdzuje, že už teraz je maximálny vymeriavací základ nastavený strašne vysoko. Jozef Mihál ďalej súhlasí, že relatívna malá skupina vysoko zarábajúcich ľudí urobí všetko pre to, aby sa vysokým odvodom dokázali vyhnúť.

Zamestnávatelia Klubu 500 Krajniakovi odkazujú, že sú sklamaní. Ďalej tvrdia, že návrh je v rozpore so slovenskou ústavou, nakoľko nie je možné, aby zamestnanci aj zamestnávatelia platili sociálne odvody z plnej výšky platu, a zároveň aby zostala výška dávok limitovaná.

Krajniak sľubuje vyššie dôchodky

Súčasťou dôchodkovej reformy je aj návrh na zvýšenie dôchodkov penzistom, ktorých deti pracujú. Každý zamestnanec zarábajúci priemernú mzdu by tak prispel na dôchodok jednému rodičovi sumou približne 30 eur mesačne. Rodičovský bonus by tak v rozpočte predstavoval výpadok za viac ako pol miliardy. Predseda finančného výboru hovorí o výraznej diere: „Rozumiem snahe pána ministra o presadenie rodičovského dôchodku. Zároveň treba jasne povedať, že vytvára výraznú dieru do verejných financií približne v sume približne pol miliardy eur ročne. Neviem si predstaviť, kde sa dá vo verejných financiách nájsť potrebná suma. Návrh sa dá vnímať aj ako zvýšenie odvodového zaťaženia, pretože Sociálnej poisťovni bude pol miliarda chýbať a v prípade schválenia ju bude potrebné niekde nájsť. Aktuálny stav verejných financií a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky velí byť veľmi opatrný pri vytváraní nových výdavkov,“ vyjadril sa Viskupič.

„Prezentovaný návrh dôchodkovej reformy však prináša aj veľmi dobré riešenia - návrat ku dôchodkovému automatu založenému na strednej dĺžke dožitia i možnosť odchodu do dôchodku po dosiahnutí 40 rokov sociálneho poistenia. Špeciálne dôchodkový automat veľmi pomôže dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ uzatvára predseda finančného výboru. 