Správa o rozpočte je zbytočne pesimistická

Poslanec Viskupič (SaS):Správa o očakávanejskutočnostirozpočtu jezbytočnepesimistická – nie je to dobrý signál

Podľa Viskupiča bola májová úprava rozpočtu, ktorou sa pôvodne príjmy sa vyvíjajú lepšie. Preto pri úprave rozpočtu dávalo zmysel upraviť aj príjmovú ciálnej poisťovne je veľmi pozitívny, nie sú potrebné ďalšie transfery zo štátnenejší. Ak by sa podarilo tento rok dosiahnuť výšku hrubého dlhu na úrovni 59,9 % a nie plánovaný deficit 7,41 % zvýšil na 10,2 % robená príliš skoro. Navyše bola postavená na veľmi pesimistických a na sklonku druhej vlny už neaktuálnych marcových prognózach. Viskupič ďalej tvrdí, že jasne dávalo zmysel počkať na aktuálnejšie prognózy vývoja ekonomiky, Covid situácie a aj príjmovej stránky rozpočtu. S plynúcim časom by bolo oveľa jednoduchšie vnímať aj vývoj výdavkovej časti rozpočtu po odznení druhej vlny. Teda s úpravou rozpočtu sa mohlo počkať. Novela prijímaná neskôr by lepšie reflektovala realitu a bola by presnejšia.

Rozpočet, v ktorom je viacero položiek hodnotovo prestrelených

„Sme presvedčení, že v novele je viacero položiek hodnotovo prestrelených, prevyšujú reálnu potrebu. Rozpočet tiež ráta s obrovskými rezervami bez špecifikácie konkrétneho času a spôsobu použitia (rezerva na nepredvídané tituly 300 miliónov, zvýšenie štátnych finančných aktív na poskytovanie štátnych záručných schém 500 miliónov),“ hodnotí úpravu rozpočtu Viskupič. Predseda finančného výboru upozorňuje, že nie je správne rátať so stovkami miliónov výdavkov bez reálnej a časovo definovanej potreby. „Už v momente prijímania rozpočtu bolo jasné, že daňové stránku rozpočtu a aj takto zreálniť pôvodne prijatý rozpočet. Ide o verejné financie, tu predsa musíme byť presní čo najviac sa dá,“ opakuje niektoré z argumentov, ktoré predniesol v diskusii v pléne NR SR.

Na výške deficitu aj verejného dlhu záleží aj navonok

Viskupič taktiež podčiarkuje, že ani navonok nie je jedno, aký máme deficit či verejný dlh. „Investori, ratingové agentúry, trhy, ale aj existujúce firmy veľmi pozorne sledujú vývoj verejných financií a aj na základe nich robia svoje rozhodnutia. Dôležitá je každá desatina deficitu, každá desatina verejného dlhu,“ dodáva. Poslanec prichádza s optimistickými prognózami, hlavne čo sa týka daní a hospodárenia Sociálnej poisťovne: „Verím, že výsledný deficit bude nižší ako 8,8 %. Som presvedčený, že dokážeme viac vybrať na DPH. Verím, že aj nedaňové príjmy budú vyššie, ide hlavne o dividendy. Vývoj hospodárenia Soho rozpočtu. Financovanie dlhu tiež prináša výrazné úspory a je bezproblémové.“

Hotovostná rezerva štátu

Správa o očakávanej skutočnosti rozpočtu neberie do úvahy priaznivú ekonomickú situáciu vo viacerých ohľadoch. „Nerozumiem v správe avizovanému navyšovaniu hotovostných rezerv štátu Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) oproti stavu na konci minulého roka. Už vlani bola hotovostná rezerva štátu veľmi vysoká. Vte dy vysoká re zerva dávala zmysel, keďže neistota ďalšieho vývoja bola oveľa vyššia ako dnes. V súčasnom období finančné trhy fungujú, ekonomická situácia je stabilná, štát nemá problém získavať priebež tv, foto: TASR/Martin Baumann Predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič ne financie na svoje fungovanie. Som presvedčený, že hotovostnú rezervu štátu nie (SaS) je presvedčený, že vládou schválená správa je potrebné zvyšovať. “ kono očakávanej skutočnosti za rok 2021 potvrdzuje štatuje Viskupič. postoj SaS pri schvaľovaní úpravy rozpočtu v máji. Správa predpokladá koncoročný deficit Buďme ambicióznejší verejných financií na úrovni 8,8 % HDP. Aj vzhľadom na rastúcu ekonomiku Viskupič upozorňuje, že musíme byť ambiciózplánovaných 62,7 %, bol by to podľa Viskupiča výborný signál o našej schopnosti aj v ťažkej dobe zodpovedne riadiť verejné financie.

Optimistická je aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ)

RRZ v augustovej prognóze odhaduje deficit verejnej správy na 7,1 % HDP (6,9 mld. eur). Zmena oproti júlu predstavuje 90 mil. eur, najmä kvôli navýšeniu vplyvu opatrení na riešenie pandémie, vrátane rýchlejšieho čerpania prostriedkov schém na podporu zamestnanosti. Podľa RRZ je najvýraznejší pozitívny vplyv na rozpočet vďaka daňovým príjmom, najmä z rastu výnosu DPH, daní z práce a lepších hospodárskych výsledkov firiem. Čo sa týka koncoročného deficitu, RRZ odhaduje nižšiu úroveň ako ministerstvo financií, v odchýlke 1,6 % HDP (1,6 mld.  eur). RRZ takisto tvrdí, že najvýraznejší vplyv v porovnaní s odhadom ministerstva financií odhaduje vo výdavkoch štátneho rozpočtu a subjektov verejnej správy mimo opatrení na riešenie pandémie. Prognóza RRZ ďalej zahŕňa aj pozitívny vplyv na deficit vo forme výnosu daňových a odvodových príjmov – v porovnaní s ministerstvom financií RRZ očakáva vyššie dodatočné príjmy. 

KOMENTÁR

poslanec NR SR za OĽaNO a predseda Výboru pre hospodárske záležitosti

Peter

KREMSKÝ

AKO SI PORADIŤ S ENERGETICKÝM STRAŠIAKOM

Nad Európou sa vznáša strašiak. Volá sa drahé energie. Zatiaľ to možno cítiť iba v cenách benzínu a nafty. Geopolitické hry a tlak Bruselu na zelené riešenia za každú cenu cez drahé emisné povolenky si však žiadajú daň. Drahšia bude aj elektrina a plyn pre domácnosti. Elektrina napríklad na burzách zdražela zo 40 na takmer 100 eur za megawatthodinu, podobne stúpa aj plyn. Trhy nervózne reagujú na to, že Nemecko sa rozhodlo od budúceho roka vypnúť svoje jadrové elektrárne, čo už možno aj ľutuje. Nahradiť by ich mali plynové zdroje. Rusi však do Európy tento rok púšťajú menej plynu ako po minulé roky, zrejme chcú vyvolať tlak na povolenie prevádzky nového plynovodu Nord Stream 2. Potom pravdepodobne znížia prietok plynu cez Ukrajinu, čo by Slovensku spôsobilo straty na tranzite. Celý tento energetický šach prináša občanovi len jedno – strašiaka drahšieho kúrenia, teplej vody a elektriny. Energetici sa už vyhrážajú zdražením silovej elektriny o 15 %, ktoré im schválil regulačný úrad. To je však iba jedna strana mince. Druhou sú distribučné poplatky a rôzne odvody na podporu zelených energií, ťažby uhlia a likvidácie jadrových zdrojov. To všetko tvorí viac ako polovicu ceny elektriny, ktorú občan či malá firma platia. A práve tu je priestor, kde môže niečo zlacnieť a regulátor má možnosť zabrzdiť zdraženie elektriny. Distribučné spoločnosti sú monopolom na svojom území, dosahujú vysoké zisky a hovorí sa, že si do nákladov niekedy započítavajú aj čísla topánok. A to všetko platia občania v distribučných poplatkoch. Práve teraz je však správna chvíľa okresať ich marže a ukázať im hranice. Minister hospodárstva ani šéf regulačného úradu ÚRSO sa nemôžu mlčky prizerať skokovému rastu elektriny, keď ho možno zastaviť. Ďalším priestorom na zníženie sú odvody. Do Národného jadrového fondu by mali prispievať výrobcovia elektriny z jadra, nie občania a firmy. Dotácie zelených zdrojov sa podarilo znížiť a dotovanie elektriny z uhlia treba zastaviť čo najskôr. Takže aj tieto položky môžu ísť do mínusu, nie do plusu. Navyše by štát z predaja emisných povoleniek mohol podporiť ľudí s nízkymi príjmami, ktorí majú drahé energie. Keď sa chce, vždy sa dá niečo vymyslieť.