Keď ideológia zvíťazila nad ľudskosťou

Keď IDEOLÓGIA

zvíťazila nad ĽUDSKOSŤOU

puma, foto: SITA 1. septembra uplynulo 82 rokov od rozpútania najväčšej vojny v dejinách ľudstva. 2. svetová vojna od základov zmenila svet, ktorý dovtedy existoval a ukázala, ako dokáže ideológia a snaha o vplyv zničiť úsilie o zachovanie svetového mieru a bezpečnosti.

Útok na Pearl Harbor

Všetko odštartoval imperializmus

Jednou z príčin rozpútania 2. svetovej vojny boli paradoxne dôsledky tej prvej. Zlá ekonomická situácia v Nemecku, hlad a nedôvera ľudí voči politikom. Práve preto v Nemecku začínala získavať čoraz väčšiu podporu Náodštartoval v roku 1938. Jeho prvým cieľom sa stalo Rakúsko, ktoré 12. marca 1938 celkom obsadil, a to bez akéhokoľvek boja. Ešte v ten istý rok sa rozhodol pokračovať ďalej, opäť východne od Nemecka, do Československa. Požadoval odstúpenie pohraničného územia Sudety, kde bola väčšina obyvateľov ne-

Vylodenie v Normandii

rodnosocialistická nemecká robotnícka strana – NSDAP, na čele ktorej stál Adolf Hitler. Už v roku 1933 bol vymenovaný za kancelára, čím získal dostatočný priestor na to, aby začal praktizovať svoje úmysly. Začal v Nemecku, kde naplno presadzoval svoju ideológiu antisemitizmu. Ďalším krokom bolo vytvorenie Tretej ríše, ktorá by postupne ovládala väčšinu sveta. S tým súvisela aj jeho zahraničná politika, ktorú meckého pôvodu. Kvôli ich údajnej diskriminácii sa Hitler rozhodol, že práve Sudety budú ďalším územím, ktoré odtrhne od Československa a pripojí ich k svojmu územiu. Tak sa stalo 30. septembra, kedy do platnosti vstúpila Mníchovská dohoda.

Niektorí sa mohli rozhodnúť, my sme nemali na výber

Kvôli strachu z prichádzajúcej vojny sa medzi krajinami začali vytvárať koalície. V ich centre stálo práve nacistické Nemecko. Na jednej strane boli krajiny, ktoré spadali pod Os Berlín -Rím-Tokio. K nej sa postupne museli pridať aj satelitné štáty, medzi ktoré vtedy patrilo aj Slovensko, po tom, čo sa na nemecký nátlak odtrhlo od Československa. Na strane protihitlerovskej koalície bolo Francúzsko, Veľká Británia a Sovietsky zväz. Takto znepriatelený a rozdelený svet už postupne vstupoval do vojny.

Potreboval zámienku

Na rozpútanie vojny v Európe potreboval Adolf Hitler dokonalú zámienku. 1. septembra 1939 mal naplánovaný útok na Poľsko. Ten mala ospravedlniť operácia ktorú podnikol deň predtým. 31. augusta 1939 vtrhli príslušníci SS prezlečení v poľských uniformách do nemeckého vysielača Gliwitze, ktorý sa nachádzal na hraniciach s Poľskom. V poľštine vykrikovali heslá, ktorými vyzývali do boja proti Nemcom. Takto nafingovaný útok vyvolal v ľuďoch pocit, že prepadnutie Poľska, ktoré sa chystá uskutočniť, nebude agresiou, ale skôr odvetou. dokázalo čeliť. Nemecká armáda bola rozmiestnená po hraniciach, čo zmarilo šance na to, že by Poľsku dokázala nejaká krajina pomôcť odvrátiť útok. 17. septembra Poľsko muselo čeliť ďalšiemu útoku, tentoraz zo strany ZSSR. Ani tomu poľská armáda odolať nedokázala a 28. septembra prišlo ku kapitulácii Varšavy. Porazené

Hitler so svojou snúbenicou Evou Braunovou

Prvým cieľom sa stalo Poľsko

A tak sa už 1. septembra 1939 armáda nacistického Nemecka dostala do Poľska. V skorých ranných hodinách podnikli prvé letecké útoky, ktorými zasiahli dôležité ekonomické a hospodárske centrá. V službách nacistického Nemecka sa invázie zúčastnili aj príslušníci Slovenskej armády, ktorá bola jeho spojencom. Poľsko nebolo dostatočne silné na to, aby dobre pripravenej armáde Poľsko si potom obe krajiny rozdelili medzi seba a po tomto rýchlom úspechu už nacistická armáda smerovala ďalej s rovnakým cieľom. Hitler sa ju rozhodol využiť na ovládnutie ďalších krajín. Smeroval na západ, kde mu najskôr muselo čeliť Holandsko, Belgicko a Luxembursko. Aj toto ťaženie bolo úspešné a po porážke francúzskych spojencov, mohli nemecké sily pokračovať ďalej do Francúzska. 5. júna prekročili rieku Somme a postupovali až k Parížu. 12. júna

už Nemci prenikli do Paríža. Francúzi pred strachom zo zničenia mesta už na tento krok reagovali kapituláciou.

Prvý neúspech

Dobytie Paríža, ktorý bol symbolom nemeckej porážky v prvej svetovej vojne, dalo nielen Hitlerovi, ale aj celému nacionalistickému Nemecku, chuť dobíjať ďalej. Nemecké Luftwaffe podniklo leteckú inváziu do Anglicka. Išlo vôbec o prvú bitku, ktorá bola čisto letecká a nezúčastnili sa jej žiadne pozemné jednotky. Armáda Veľkej Británie, ktorá sa doteraz len prizerala na pustošenie Európy a svojich spojencov, bola však na útoky pripravená a Hitler sa tak musel prvý raz okrem útočenia aj brániť. Všetky útoky, ktoré nacistické jednotky podnik-

Hitler si potriasa rukou s Philippom Petainom po obsadení Francúzska.

ná bitka o Stalingrad, kedy už nemecká armáda utrpela prvú veľkú porážku. Svet videl, že dovtedy neporaziteľné Nemecko sa ukazuje ako nepriateľ, ktorého je možné zdolať. Otvorili sa viaceré fronty a vojna sa z Euró-

Šesť rokov trpeli desiatky miliónov ľudí.

li boli vďaka vyspelej radarovej technike Veľkej Británie odvrátené. Po zničení radarových staníc malo navrch nemecké letectvo. Obe armády menili taktiku, aby sa im nepriateľov podarilo zdolať. Straty na oboch stranách boli obrovské s čím nepočítal ani samotný Hitler. Ten sa teda rozhodol inváziu v Británii ukončiť a podnikol prekvapivý krok. Svoju armádu presmeroval do ZSSR. py rozšírila do celého sveta. Po útoku na Pearl Harbour už do vojny vstupuje aj silná armáda USA. Svet, ktorý spojil boj proti nacizmu už tlačil na vyčerpaných Nemcov. Tí už útokom podliehali a spojenecké vojská sa postupne dostávali až do Nemecka. Po dobytí Berlína už Nemecko kapitulovalo, čím bol 8. mája 1945 nacizmus definitívne porazený a vojna v Európe po šiestich rokoch zažehnaná.

Zdrvujúce dôsledky vojny

Nielen porazené Nemecko, ale všetky krajiny, na území ktorých sa vojna uskutočnila, sa museli s jej následkami vysporiadať. Obrovské množstvo obetí a vojnou zničená krajina sú azda tými najpodstatnejšími a nevyčísliteľnými. Odhaduje sa, že počas šiestich vojnových rokov mohlo umrieť priamo vo vojne, alebo pod vplyvom jej následkov (hlad, choroby) 60 až 80 miliónov ľudí, z ktorých väčšinu tvorili civilisti. Straty, ktoré sa nahradiť už nedali… Čo sa však nahradiť dalo, boli materiálne škody, ktoré boli rovnako obrovské. Podľa niektorých odhadov mohlo ísť až o číslo pohybujúce sa na hranici 4 tisíc miliárd dolárov, pričom do tohto čísla nie sú rátané taktiež nevyčísliteľné kultúrne škody. Nasledovali preto mierové konferencie, ktoré uložili agresorovi reparácie a zároveň aj prekreslili mapu rozloženia vplyvu vo svete. Za agresora bolo označené práve Nemecko, ktoré tak čelilo tlaku víťazných mocností. 

Z ofenzívy prešiel do defenzívy

22. júna 1941 už Hitler odštartoval Operáciu Barbarossa, ktorou si chcel podmaniť ZSSR. Počítal s tým, že pôjde o bleskovú vojnu, podobne ako to bolo na západe kontinentu, a o dva mesiace mu už bude patriť aj ZSSR. Z útoku však musel postupne prechádzať do obrany a čeliť silnej a odhodlanej armáde. Najväčším obratom v 2. svetovej vojne je označova-

Kalendarium

–––––––– 2. septembra ––––––––

1666 › V Londýne vypukol katastrofálny požiar, ktorý si vyžiadal množstvo ľudských životov. Požiar zničil štyri pätiny mesta, vyhorela aj Katedrála sv. Pavla a bez prístrešia zostalo 200 tisíc ľudí. 1752 › Vo Veľkej Británii zaviedli gregoriánsky kalendár, ktorý sa na európskom kontinente používal od roku 1582. 1945 › Japonsko podpísalo kapituláciu, čím sa skončila druhá svetová vojna. –––––––– 3. septembra ––––––––

1783 › Versaillským mierom sa skončila americká vojna za nezávislosť medzi Veľkou Britániou a 13 bývalými severoamerickými kolóniami. Veľká Británia uznala nezávislosť Spojených štátov amerických. 1791 › Francúzsko sa stalo konštitučnou monarchiou s novou ústavou. 1940 › Slovenský snem prijal zákon, ktorý vylúčil Židov z hospodárskeho a sociálneho života. –––––––– 4. augusta ––––––––

1882 › Vamerickom New Yorku uviedli do prevádzky prvú elektráreň na svete. 1890 › Vamerickom Clevelande sa začalo zakladajúce zhromaždenie Prvej katolíckej slovenskej jednoty. Predsedom sa stal Štefan Furdek. 2005 › V Bratislave slávnostne otvorili most Apollo.

–––––––– 5. septembra ––––––––

1939 › Slovenská vláda rozšírila právomoci Hlinkovej gardy. 1944 › Predseda slovenskej vlády Vojtech Tuka bol odvolaný a nahradený Štefanom Tisom. Uskutočnili sa aj ďalšie personálne zmeny vo vláde. 1949 › Vznikol Slovenský ľudový umelecký kolektív – SĽUK. –––––––– 6. septembra ––––––––

1620 › Zanglického prístavného mesta Plymouth vyplávala loď Mayflower, na ktorej do Nového sveta cestovali desiatky kalvínskych protestantov. Po vylodení založili títo prví americkí osadníci kolóniu Massachusetts. 1944 › VBanskej Bystrici začal vychádzať časopis Bojovník, ako orgán 1. československej armády na Slovensku. Celkom vyšlo 42 čísiel v náklade 20-25000 výtlačkov. 2000 › V americkom New Yorku sa začal trojdňový summit OSN – summit tisícročia – najväčšie stretnutie hláv štátov v dejinách. –––––––– 7. septembra ––––––––

1451 › V Bitke pri Lučenci porazilo vojsko Jána Jiskru vojsko uhorskej šľachty pod velením Jána Huňadyho. 1901 › Mierovou dohodou medzi Čínou a víťaznými mocnosťami v Pekingu sa skončilo tzv. boxerské povstanie v Číne. Protokol ponechával v Číne okupačné vojsko a Európania na jeho základe získali oporné body od Pekingu až k moru. 2011 › Pri ruskom meste Jaroslavľ sa zrútilo lietadlo na palube ktorého sa nachádzal hokejový tím KHL Lokomotiv Jaroslavľ. Celkový počet obetí nešťastia bol 44, medzi nimi aj slovenský hokejista Pavol Demitra. –––––––– 8. septembra ––––––––

1504 › Na námestí Piazza della Signoria v talianskej Florencii bola slávnostne odhalená socha Dávida od Michelangela Buonarottiho. 1941 › Začala sa blokáda ruského Leningradu, ktorá trvala do januára 1944.