![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/4f502ec94bf805d5b1e6277080d70be0.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/e08c2da13167fa50f7eed0bf5d59827f.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/52e563f45b9cf6f77bcd0d671ffd8718.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/9222fd80fa5b9560402a470df20e4cd3.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/6a6cb949fbc74ae2a4a6dcf8a27f52ec.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/3114553ca28c5e2598b87d727bf74caf.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/e4043092da7136a7ba9d922c2a5a27fd.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/7f71ab6493eeac2ad27e70e6b3d476c5.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/c9f918e6fc6c0a089c38a6477bf1d46f.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/501c212ce61987185dbe4de9325c2f5b.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/7dc88d37418bf2c8f1339cdddf1cc6de.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/36962a0c317cd8022a7367778a5da850.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/64a4ad55ef95a4960770e9522219221b.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/220928171938-077255dc9a7f0a67b48c9c284e303819/v1/6107f1f4a82f2d808dd155b2a91ab5f0.jpeg)
nezávislý spravodajský týždenník distribuovaný bezplatne na území Slovenska.
EUROPE media services, spol. s r.o. Tallerova 4 811 02 Bratislava, SR IČO: 53 345 428
Ročník: VI. Číslo: 39/2022 Dátum vydania: 30. 09. 2022 Foto na titulke: TASR, shutter. Registračné číslo MK SR: EV 5537/17 ISSN: 2585-7304
Redakcia: redakcia@tyzdennikkoment.sk Inzercia: inzercia@tyzdennikkoment.sk Tel. č.: +421 903 703 303
Copyright: EUROPE media services, spol. s r.o.
Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Ak chcete získať istotu a nepremeškať ani jedno vydanie, stačí napísať na info@tyzdennikkoment.sk a každý štvrtok vám
e-mailovej schránky
elektronickú verziu týždenníka.
ano,
TASR/Jaroslav Novák Polícia Českej republiky začne od štvrtka (29. 9.) vykonávať kontroly po celej dĺžke štátnej hranice so Slovenskom, a to na 27 bývalých hraničných priechodoch. Opozícia tvrdí, že je za tým zlyhanie ministra vnútra
Česi budú kontroly vy konávať na 17 cestných priechodoch, siedmich železničných a troch rieč nych. Dočasné kontroly sa zatiaľ zavedú na desať dní. Dôvodom zavedenia kontrol je zvýšená nelegálna migrá cia. Ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) o dočas nom zavedení hraničných kontrol informoval český re zortný kolega Vít Rakušan.
Ministra si predvolali
Kontrolami na hraniciach s Českou republikou sa bude zaoberať aj Výbor Ná
rodnej rady (NR) SR pre ob ranu a bezpečnosť na mimo riadnom zasadnutí vo štvrtok (29. 9.). Šéf výboru Juraj Krúpa (SaS) chce, aby minister vnút ra Mikulec vysvetlil dôvody obnovenia kontrol a infor moval o situácii s aktuálnou migračnou vlnou smerujú cou zo Sýrie do Nemecka. „Ministra vnútra sa budeme pýtať, čo viedlo k zavedeniu kontrol na našich hraniciach s Českom. Evidentne situáciu s migračnou vlnou podcenil alebo nedostatočne rokoval s jeho českým, ale aj maďar ským kolegom. Migranti to tiž na Slovensko prichádza jú z Maďarska, takže by sme
mali úplne logicky zaviesť kontroly na hraniciach aj my, keďže situácia absolútne nie je zvládnutá," tvrdí Krúpa.
Obnovenie kontrol v aktu álnej situácii podľa Krúpu možno považovať za zlyha nie ministra. Dôvodom môže byť podľa neho aj totálne poddimenzovaný personál ny stav na Úrade hraničnej a cudzineckej polície, z čoho rovnako viní Mikulca.
Rovnaký krok ako Česi oznámili v stredu aj Rakúšania. Rakúsko zavedie kontroly na hraniciach so Slovenskou republikou od polnoci zo stredy na štvrtok (29. 9.). Šéf rakúskeho rezortu vnútra Gerhard Karner v stredu priblížil, že Rakúsko zave die kontroly na hraniciach so SR taktiež z dôvodu zvýšenej nelegálnej migrácie. „Je nevyhnutné zareagovať skôr, než zareagujú prevádzači," povedal Karner. Ako ďalej uviedol, väčšina nelegálnych migrantov prichádza do Rakúska cez hranice s Maďarskom. Rakúski policajti budú podľa jeho slov kontrolovať predovšetkým dodávky a väčšie vozidlá, pri ktorých hrozí väčšie riziko prepravy nelegálnych migrantov.
Ministerstvo vnútra (MV) SR sa voči týmto vyjadreniam ohradilo. „Minister Roman Mikulec spolu so svojím tí mom rád príde
ry k téme aj odkomunikoval," informovala hovorkyňa MV SR Zuzana Eliášová. Rezort žiada poslanca, aby si fakty v problematike nechal najskôr vysvetliť a až následne verej ne kritizoval prácu minister stva vnútra, respektíve šéfa rezortu. Krúpove verejné vyjadrenia podľa rezortu svedčia o zaujatosti voči ministrovi vnútra, čo sa viackrát ukázalo aj v mi nulosti.
„Pred niekoľkými dňa mi sa objavila ema ilová komunikácia medzi známym udavačom Michalom S. a jeho advo kátkou. Michal S. sa v mai li posťažoval, že ho súčasný prezident finančnej správy Žežulka vypaľoval. Firma
premiér
Predseda vlády
nancií podieľal na páchaní trestnej činnosti. Práve naša vláda začala proces očisty a transparentného fungo vania finančnej správy," re agoval Heger. Zdôraznil, že nový prezident FS bol vybra ný v transparentnom výbe rovom konaní a má za sebou reálne výsledky práce. Ďa lej zdôraznil, že Michala S. osobne nepozná. „Vedome som sa s ním nestretol a už vôbec nerokoval. Záro veň som ako minister financií nevyvíjal vo vzťahu k spomína nej ani žiadnej inej firme žiadne akti vity," poznamenal s tým, že polícia,
prokuratúra a súdy majú jeho plnú dôveru, a preto im v prí pade potreby poskytne sú činnosť.
Priznal omeškanie, ale nie vypaľovanie
Šéf FS Žežulka odmietol, že by kohokoľvek zo spoločnosti Allexis žiadal o úplatok. „Ne urobil som tak priamo ani prostredníctvom inej osoby. Dňa 15. septembra som sa oboznámil s obsahom ano nymného blogu a ako prísluš ník FS som okamžite podal podnet na sekciu inšpekcie a vnútornej kontroly, aby boli uvedené podozrenia prevere né," uviedol s tým, že zároveň požiadal kolegov, aby ihneď začali spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Podal tiež trestné oznáme nie na autora blogu pre podo zrenie z trestného činu oho várania. Poukázal na to, že problémy so splatnosťou do dávateľských faktúr vznikli niekoľko mesiacov pred jeho nástupom do funkcie. „V roku
2020 došlo k omeškaniu pla tieb v sume 1,2 milióna eur v období máj až november z niekoľkých dôvodov, a to z nedostatočného finančné ho krytia na rok 2020, stra ty bezpečnostnej previerky dodávateľa, ako aj z dôvodu pochybného spôsobu doru čovania faktúr, ktoré nezod povedalo bežným obchod ným zvyklostiam," priblížil. Ako uviedol, v súčasnosti je neukončený súdny spor me dzi FS a dodávateľom týka júci sa úrokov z omeškania, pričom práve jedným z argu mentov FS ako žalovaného je spôsob doručenia faktúr a ich obsahové náležitosti. „Záväz ky boli zo strany FS uhradené v novembri roku 2020 a v de cembri 2020," dodal s tým, že v súčasnosti si FS plní všetky svoje záväzky voči dodávate ľovi, ktorému mesačne platí za prevádzku jediného systé mu e-kasa sumu 108 200 eur. „FS rokuje o možnosti vyspo riadania majetkových práv tak, aby FS do budúcnosti mohla vývoj a údržbu systé mov súťažiť v rámci transpa rentného verejného obstará vania," doplnil.
Imrich Kovačič, foto: facebook/SOŠ hutnícka Vyzerá to tak, že Lunterovci neradi vidia úspech u iných. Najmä nie u tých, ktorí sú úspešnejší ako oni sami. Vedeli by o tom hovoriť obaja dopravcovia v kraji (SAD Zvolen a SAD Lučenec), ale hlavne generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták. Súkromnú spojenú odbornú školu Železiarne Podbrezová totiž Lunterovci v auguste 2020 vylúčili z projektu na podporu a rozvoj odborného vzdelávania z dôvodu, že je vraj až príliš dobrá. Dodnes ale nikto nevie, či išlo o oficiálne hodnotiace kritériá, alebo to bola len svojvôľa rodiny Lunterovcov.
stredná spo jená škola Železiarne
Podbrezová sa umiest nila medzi najlepšími stred nými odbornými školami vô bec. „Nie som si istý, či si uvedomujete, že Železiarne Podbrezová dávajú do štát neho rozpočtu každý rok 25-27 miliónov eur. Nemá te právo na rozdávanie fi nančných prostriedkov na stavanie vzdušných zám kov. Som presvedčený, že mnohé z týchto iniciatív pekne vyzerajú len na pa pieri,” uviedol k tejto kauze v tom čase Soták. „Nepreká žalo vám, keď sme sa s Klu bom 500 podieľali na tom,
aby Banská Bystrica nebo la vylúčená z dotácií na úkor iných krajov. Keď však máte niečo dať do železiarní, tak sa vám trasú ruky,“ napísal Soták v žiadosti o prehodno tenie rozhodnutia nezaradiť SOŠ Železiarní Podbrezová do projektu.
Fondy by boli na prospech detí
„Ak by Podbrezová predsa len mala šancu zapojiť sa do projektu a získať prostriedky z fondov, zrekonštruovala by budovy spojenej školy a zvá račskú školu na prospech na šich detí. Školu však na kraji
vylúčili zo sú ťaže o najlep šieho uchád zača len preto, že je naj lepšia," komentu je situáciu Daniel Karas, kandidát na pri mátora mesta Banská Bystri ca. „To predsa nemôže nikomu normálnemu pri padať ani spra vodlivé a ani správne. Takto rozho dujú iba diletanti a ako vidno, aj samotná rodina
Lunterovcov," dodal. Dodnes kraj nezverejnil kritériá, pod ľa ktorých vtedy takto nepo chopiteľne rozhodol.
Na Slovensku je iba jeden pred seda strany, ktorému dôveru je viac ako tretina obyvateľov Slovenska. A som rád, že ním je práve Peter Pellegrini. Je to skutočný líder, ktorého môžu Slovensku závidieť mnohé kra jiny. Je to človek, ktorý drží svo je slovo a keď občanom niečo sľúbi, tak im to tento človek spl ní. A najmä, je to človek, kto rý rozumie tomu, že Sloven sko nie je len Bratislava, ale vie, že väčšina občanov Slo venska žije v regiónoch a po zná ich potreby. Je to človek, ktorý má úroveň.
okrem iného navr hovala upraviť aj vyme núvanie a odvolávanie prokurátorov či ich práva a povinnosti, možnosti od volania generálneho proku rátora a jeho disciplinárnej zodpovednosti, ako aj špeciál neho prokurátora. Rozšíriť mienili aj právomoci verejné ho ochrancu práv a vlády SR, aby mohli podávať žalobu na rozpustenie politickej strany.
Neuspelo ani OĽaNO
Minulý týždeň neprešiel ani návrh na úpravu paragra
fu 363 z dielne poslancov OĽANO. Na programe je ešte obdobná novela nezaradené ho poslanca Tomáša Valáška. Alojz Baránik tvrdí, že v jeho predloženom návrhu boli aj iné dobré zmeny ako len obmedzenie paragrafu 363 Trestného poriadku. Prispieť mali k budovaniu právneho štátu na Slovensku z hľadis ka fungovania prokuratúry.
red, TASR, foto: TASR/Jaroslav Novák Návrh SaS na obmedzenie okruhu rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor preskúmať postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, neprešiel v pléne Národnej rady (NR) SR Poslanci ho odmietli v utorkovom hlasovaní. Za bolo 72 poslancov zo 147 prítomných, proti bolo 74 zákonodarcov, jeden sa zdržal.
Naznačil, že hnutie Sme ro dina ide proti programové mu vyhláseniu vlády. Líder SaS Richard Sulík rovnako poukázal na postoj Sme ro dina. Klub OĽANO v utorok hlasoval za posunutie nove ly do druhého čítania, s vý nimkou Igora Husa, ktorý bol neprítomný. Zmenu podpo rili aj nezaradení poslanci zo Za ľudí, nezaradení To máš Valášek a Miroslav Kol lár, i bývalý člen klubu OĽA NO Ján Mičovský. Proti bolo hnutie Sme rodina, ktorého súčasťou sú aj dvaja bývalí
členovia klubu OĽANO. No velu nepodporil ani zvyšok opozície.
Nebezpečný nástroj
Stranu Za ľudí mrzí, že zme na neprešla. Hovorí o jeho nadužívaní generálnym pro kurátorom Marošom Žilin kom. „Paragraf 363 je nebez pečným nástrojom v zlých rukách. Pointou je, aby gene rálny prokurátor nemal mož nosť zastaviť stíhanie pred súdom," uviedla strana.
Naopak, máme tu dvojicu pod predsedov vlády, aby som bol presný jedného podpredsedu a jednu podpredsedníčku, kto rí majú rekordnú nedôvery hodnosť. Absolútnym rekordé rom je Igor Matovič, ktorému nedôveruje 84 percent obča nov Slovenska a na päty mu skáče Veronika Remišová, kto rej nedôverujú traja zo štyroch opýtaných v prieskume. Ma tovič s Remišovou majú ešte jednu spoločnú črtu, extrém ne nízku dôveryhodnosť. Ma tovičovi rozhodne dôverujú len tri percentná opýtaných a Remišovej len 1,9 percenta populácie.
Aj keď je to veľmi málo, aj tak je to päť ľudí zo sto, jeden z dvad siatich. Môže to byť aj štatis tická chyba, ale možno nao zaj ešte existujú ľudia, ktorí Matoviča a Remišovú nepre kukli. Možno existujú ľudia, kto rí veria Matovičovým sľubom o 200 eurách na každé dieťa, ktorými oblepil na billboardoch celé Slovensko a keď kampaň skončila, prijatý zákon ide me niť ešte skôr, ako rodiny penia ze dostanú. A práve tu je ka meň úrazu.
Matovič a Remišová sú dva ja najmocnejší ministri, čo sa týka peňazí. Matovič sedí na štátnom rozpočte, teda pe niazoch, ktoré vyberie štát na daniach a Remišová na euro fondoch. A obaja s nimi šafá ria, ako keby im patrili. Matovič prostredníctvom peňazí vydie ra ministrov a koaličných part nerov – peniaze dá iba tým, ktorí ho bezhranične podpo rujú a Remišová má zas pocit, že eurofondové peniaze roz dáva jej ministerstvo a nie Eu rópska komisia. Lenže obaja zabúdajú, že to nie sú ich pe niaze, ale peniaze, ktoré sme my všetci zaplatili na daniach.
Ondrej Lunter vyhlásil, že chce do nášho kraja prilákať viac lekárov. Sľubuje, že im vy baví administratívne povole nia a dokonca im vraj prispeje aj na výplaty. Podľa neho len stačí, aby k nám do kraja prišli a začali liečiť ľudí. On to všet ko zaplatí našimi peniazmi. Gratulujem. Župan má bež ne pôsobiť v úrade štyri roky. Lunterovci na to mali dokon ca rok navyše a boli tam päť rokov. Celý ten čas nič nero bili a teraz, mesiac pred voľ bami, si spomenú, že treba niečo robiť s počtom leká rov v kraji. Pozrimeže ako sa nám „Ondrík” zobudil a hneď mu ako prvé napadlo, že ide rozdávať naše spoločné pe niaze a kúpi nám zdravotnú starostlivosť. Toto je prístup týchto akože „odborníkov”.
Lunterovci si za päť rokov ani len nespomenuli na le károv. Teraz to len jednodu cho opísali z môjho volebné ho programu, v ktorom mám ako jednu zo svojich priorít väčšiu podporu lekárov a aj snahu o ich príchod do nášho kraja. Nestačí však iba zobrať peniaze z rozpočtu a kúpiť si ich. Na to je potrebná celá koncepcia. Nejde tu totiž len o samotných lekárov. Kraju zúfalo chýbajú aj zdravotné strediská. Nikto nebude ces tovať celý deň napríklad z Veľ kého Krtíša do Banskej Bys trice, len aby si nechal urobiť preventívnu prehliadku. A už vôbec nie po takýchto dezo látnych cestách. Zdravotnú starostlivosť a zdravie ako také si nemožno len tak kú piť. Na to mal málo peňazí aj miliardár Steve Jobs. Aby som to teda zhrnul. Päť rokov Lunterovci nič ne robia a potom opisujú ná pady iných. Ak by som bol presvedčený, že Lunter je na ozaj schopný vyriešiť situáciu s chýbajúcimi lekármi, tak by mi to nevadilo. Môj program pre náš kraj je naozaj veľmi kvalitný a každé jedno opat renie, ktoré sa z neho reali zuje, pomôže ľudom. Lenže aj v tejto oblasti potrebuje me skutočnú zmenu, lebo hrozí, že opäť stratíme ďal šie štyri cenné roky.
Martin Slosiarik, zdroj: FOCUS, foto: shutterstock Sociálne siete sa stali dôležitým fenoménom dnešnej doby. Už dávno neplatí, že ich užívateľmi sú len mladí ľudia. Stali sa integrálnou súčasťou životov väčšiny z nás. Ľudia ich využívajú na zdieľanie rôznych informácií, či už o vlastných koníčkoch, trávení voľného času, práci a podobne. Stali sa aj bežnou súčasťou politických kampaní pred voľbami. Intenzívne to vnímame aj teraz pred voľbami do miestnych samospráv a vyšších územných celkov, tzv. žúp. Preto sme sa v našom augustovom prieskume rozhodli preskúmať, ako sme na tom s využívaním sociálnych sietí a ktoré skupiny obyvateľstva ich využívajú najčastejšie.
lania sú medzi respondent mi rozdiely. Najvyšší podiel každodenných používateľov sociálnych sietí na
ukazuje graf 1, tak skutočne silných uží vateľov sociálnych sietí je medzi dospelými oby vateľmi Slovenska niečo viac ako polovica (55 %). Ďalších 15 % respondentov uviedlo, že ich používajú aspoň raz za týždeň, ale nie každý deň. Občasných používateľov so ciálnych sietí je v dospelej populácii necelá desatina, pričom 5 % ich využíva as poň raz za mesiac a 3 % me nej často ako raz za mesiac. Takmer štvrtina dospelej po pulácie Slovenska sociálne siete nevyužíva vôbec (23 %).
Rozdiely v používaní sociálnych sietí z hľadiska demografických charakteristík respondentov
Medzi mužmi a ženami nie sú významné rozdiely v po užívaní sociálnych sietí. Tak medzi mužmi aj žena mi o čosi viac ako polovi ca používa sociálne siete na dennej báze.
Podstatnejšie rozdiely sme zaznamenali v používaní so ciálnych sietí z hľadiska veku.
Existuje sil ná súvislosť medzi vekom respondentov a každodenným používaním sociál nych sietí. Zatiaľ čo v najmladšej vekovej ka tegórii 18-24 ročných používa sociálne siete na dennej báze až 87 % z nich, tak v najstar šej vekovej kategórii obyva teľov nad 65 rokov je to len 15 %. K zlomu dochádza pre dovšetkým po 45 roku života.
Podobne aj z hľadiska naj vyššieho dosiahnutého vzde
Graf 1: Povedzte mi, prosím, ako často používate sociálne siete (ako napr. facebook, twitter, instagram a pod.)?
každý deň 55
aspoň raz za týždeň, ale nie každý deň 15 %
menej ako raz za týždeň, ale spoň raz za mesiac 5 % menej ako raz za mesiac 3 %
vôbec nepoužívam 23
chádzame medzi vysoko školsky vzdelanými respon dentmi. Relatívne najmenej je ich medzi respondentmi so základným vzdelaním (37 %). Celkovo frekvencia používania sociálnych sie tí narastá s vyšším stupňom dosiahnutého vzdelania.
A ako sú na tom voliči vybraných politických strán s používaním sociálnych sietí?
Najväčší podiel každoden ných používateľov sociál nych sietí je medzi aktuál nymi voličmi Progresívneho Slovenska (77 %). Nasledu je hnutie Republika (71 %). Sloboda a Solidarita (68 %) a SME RODINA (65 %). Na opačnom konci rebríčka sú voliči Kresťanskodemokra tického hnutia, z ktorých len niečo viac ako štvrtina (28 %) používa sociálne siete na dennej báze.
Adrian POLÓNY kandidát na predsedu BBSK KOMENTÁRshutterstock Hoci vláda v stredu (21. 9.) schválila návrh na zvýšenie platov zdravotníkov, tí naďalej nie sú spokojní a hrozia výpoveďami
návrh okrem avizovaného zvyšo vania miezd lekárov a sestier rieši aj platy ostat ných zdravotníkov v ústav ných zdravotníckych za riadeniach a ambulanciách
záchrannej zdravotnej služ by. Okrem zvyšovania plato vých koeficientov sa majú pri mzdách zohľadňovať aj roky praxe. Šéf odborárov Peter Visolajský však ešte v auguste kritizoval, že sa viacero z ich požiadaviek nesplnilo a avizoval hromad né výpovede lekárov, k čomu lekárov sám vyzval. Uviedol, že samotné zvýšenie miezd problém v zdravotníctve ne vyrieši. Poukázal na potrebu splnenia ich ďalších požia daviek, ako napríklad nasto lenie poriadku vo financova ní nemocníc či zavedenie systému DRG.
Prídeme o tisíce lekárov?
Visolajský tento pondelok informoval, že výpovede už podalo viac ako 1 200 lekárov. Minister zdravotníctva Vla dimír Lengvarský (nominant OĽaNO) uviedol, že celkovo by výpovede mohlo podať okolo 1 500 lekárov. Odvolal sa pritom na anketu, ktorú re zort zdravotníctva realizoval v nemocniciach. Presné čís lo výpovedí bude podľa mi nistra známe až v pondelok (3. 10.). „Zatiaľ hovoríme iba o veľmi teoretických mož nostiach," skonštatoval. V ne mocniciach aktuálne pod
ľa neho pracuje okolo 8 000 lekárov.
Lengvarský zdô raznil, že vláda situáciu rieši a zdravotníc tvo je jej priori tou. „Budeme sa musieť dohod núť tak, aby vý povede skrátka neboli," doplnil. Poukázal, že po žiadavky lekár skych odborárov sú legitímne, no viaceré z nich si vyžadujú čas.
red, mo, foto: facebook/JN Slávnostnou vojenskou prísahou v priestoroch martinskej Základne výcviku a mobilizačného doplňovania ukončilo sedemtýždňový základný vojenský výcvik 351 čakateľov prípravnej štátnej služby a kadetov Akadémie ozbrojených síl, z toho 94 žien. Okrem nich slávnostnú vojenskú prísahu zložilo aj 49 absolventov jedenásťtýždňovej dobrovoľnej vojenskej prípravy, z ktorých tridsať chce pokračovať v radoch OS SR.
Kzloženiu najväčšieho morálneho sľubu pro fesionálnych vojakov im prišili zablahoželať štátny tajomník Ministerstva obrany SR Marian Majer a zástupca náčelníka Generálneho štábu OS SR genmjr. Peter Babiar. „Tento deň ovplyvní celý zvy šok vašich životov – vstupu jete do inštitúcie, ktorá sa teší veľkej podpore verejnosti, a to práve vďaka tomu, že ozbroje né sily odvádzajú vynikajúcu prácu a ukazujú svoju opod statnenosť v systéme inšti túcií na Slovensku. Špeciál ne to platí o posledných 2-3 rokoch, kedy riešili množstvo neľahkých úloh spojených s pandémiou, evakuáciou na šich občanov v Afganistane a samozrejme v neposlednom rade s konfliktom na Ukraji ne,“ prihovoril sa absolven tom štátny tajomník M. Majer.
Ocenil tiež rozhodnutie všet kých prisahajúcich vstúpiť do ozbrojených síl aj v tejto ne ľahkej dobe. „OS SR sú zákla dom nielen bezpečnosti, ale aj fungovania tohto štátu. Je to tak najmä vďaka osobnej
kvalite každého jedného jed notlivca v ozbrojených silách. Práve personál je niečo, na čom OS SR stavajú svoje dob ré meno - na čo sa môžeme spoľahnúť a na čo sme hrdí,“ vyzdvihol. Zároveň poďako val profesionálnym vojakom zodpovedným za kvalitnú prí pravu nováčikov počas uply nulých týždňov.
Veliteľ martinskej Zá kladne výcviku a mo bilizačného do plňovania plk. Pavol Barančík zdôraznil
význam vojenskej prísahy. „Ide o rozhodujúci mravný a morálny záväzok. Jej zlože nie je verejným vyhlásením odhodlania zaisťovať bez pečnosť, nezávislosť a suve renitu Slovenskej republiky. Zároveň zaväzuje k naplne niu najvyšších občianskych a vojenských hodnôt. Morál ne hodnoty, ku ktorým sa zložením vojenskej prísahy zaväzuje, budú pretrvávať po celú dobu vojenskej kariéry, ale aj celého života,“ uviedol.
Absolventi základného výcviku a dobrovoľnej prípravy
Zavŕšením základ ného vojenského výcviku sú noví profesionáli pripra vení na výkon zá kladných funkcií v útvaroch a zaria deniach Ozbroje ných síl SR. Absol
vovaním vojenského výcviku získali predpoklady pre svoj ďalší odborný a kariérny rast v štruktúrach Ozbrojených síl SR. Po skončení základného výcviku čakatelia pokračujú ďalšími odbornými výcvikmi podľa svojho zaradenia. Po ich úspešnom ukončení ná sledne nastúpia k príslušným útvarom OS SR na predurčené funkcie. Absolventi dobrovoľ nej vojenskej prípravy si zas počas 11-týždňového výcviku osvojili vojenské vedomosti a praktické zručnosti v rôz nych oblastiach vrátane zák ladov sebaobrany, zdravotníc kej a psychologickej prípravy či taktiky boja a ovládania zbraní. Po úspešnom ukon čení výcviku sú absolventi povýšení na vojakov 2. stup ňa a zaraďovaní do záloh, pri čom majú otvorenú možnosť vstúpiť aj do aktívnych záloh a byť tak pripravení na nasa denie v rámci domáceho krí zového manažmentu
Tento rok ide už o tretiu skupinu slávnostne „vyrade ných“ absolventov základného výcviku. V máji zložilo prísahu takmer 200 a vo februári viac ako 460 nových profesionálnych vojakov, čo bol zároveň najvyšší počet nováčikov skladajúcich prísahu v jeden deň od exis tencie profesionálnych Ozbrojených síl SR. Celkovo tak tento rok zložilo vojenskú prísahu už viac ako 1 000 ab solventov základného výcviku.
OSN minulý piatok uvied li, že na Ukrajine boli spá chané vojnové zločiny. Na ich zozname sú ruské ostre ľovania civilných oblastí, popravy, mučenie a sexu álne násilie.
na základe dôka zov, ktoré zhromaždila, dospela k záveru, že na Ukra jine boli spáchané vojnové zločiny," povedal Rade OSN pre ľudské práva (OHCHR) šéf vyšetrovacej komisie Erik Möse. Nešpecifikoval však, či ide o vojnové zločiny Ukrajiny alebo Ruska.
Möse poukázal na to, že „Rus ká federácia používa výbušné zbrane s rozsiahlymi účinka mi v obývaných oblastiach", čo je „zdrojom nesmiernej škody a utrpenia pre civilis tov". Množstvo útokov, ktoré jeho tím vyšetroval, „bolo vy konaných bez rozlišovania medzi civilistami a vojakmi" vrátane použitia zakázanej kazetovej munície. Pri vyšet rovaní zaznamenali na telách obetí viditeľné znaky popráv, akými sú „ruky zviazané za chrbtom, strelné rany na hla ve či podrezané hrdlá". Möse povedal, že komisia vyšetruje takéto úmrtia v 16 ukrajin ských mestách a dedinách a disponuje dôveryhodný mi obvineniami v mnohých ďalších prípadoch, ktoré sa bude snažiť zdokumentovať. Majú tiež „záznamy o zlom zaobchádzaní a mučení po čas nezákonného zadržia vania". Vyšetrovatelia spra covali aj dva prípady zlého zaobchádzania ukrajinských síl s ruskými vojakmi. Dodal, že takéto prípady sú naďalej predmetom ich pozornosti aj napriek tomu, že ich je málo. Tím zdokumentoval aj prípa dy sexuálneho násilia. V nie ktorých prípadoch bolo podľa neho dokázané, že páchateľ mi boli ruskí vojaci. Komisia OSN zdokumentovala aj širo kú škálu zločinov proti deťom vrátane znásilnení a mučenia. Komisia OSN na vyšetrovanie vojnových zločinov vo vojne na Ukrajine vznikla v máji. Teraz tím troch nezávislých expertov predstavil OHCHR prvé závery svojho vyšetrova nia v Kyjevskej, Černihivskej, Charkovskej a Sumskej oblas ti. V práci bude pokračovať aj v ďalších oblastiach.
Putin uviedol, že podpísal dekrét o čiastočnej mobilizá cii, ktorý vstúpil do platnos ti minulú stredu. „Hovoríme o čiastočnej mobilizácii, čo znamená, že brannej povin nosti budú podliehať len ob čania, ktorí sú momentálne v zálohe, a predovšetkým tí, ktorí slúžili v ozbrojených si lách a majú určitú vojenskú špecializáciu a relevantné skúsenosti," zdôraznil rus ký prezident. Čiastočná mo bilizácia je „plne adekvátna hrozbám, ktorým čelíme, a to chrániť našu vlasť, jej suve renitu a územnú celistvosť a zaistiť bezpečnosť našich ľudí i ľudí na oslobodených územiach", dodal Putin. Rus
ký minister obrany Sergej Šojgu upresnil, že mobili zovaných bude 300 000 zá ložníkov ruských ozbroje ných síl. Šéf ruského rezortu obrany tiež oznámil, že v bo joch na Ukrajine zahynulo od 24. februára 5 937 ruských vojakov. Ide o veľmi zried kavé priznanie vojenských strát zo strany Moskvy. Šojgu dodal, že Rusko na Ukrajine „nebojuje ani tak proti Ukra jine, ako proti kolektívnemu Západu".
Referendá o pričlenení k Rusku
Putin mobilizáciu oznámil tesne pred plánovanými re ferendami o pričlenení sa k Rusku, ktoré predstavi
ano, TASR, foto: TASR/AP Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Urobil tak pred uskutočnením referend v štyroch ukrajinských regiónoch o pripojení k Rusku Oznámil to vo svojom prvom príhovore národu od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.
telia proruských separatis tických republík, Doneckej a Luhanskej a Moskvou do sadení činitelia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblas ti na juhovýchode Ukrajiny zorganizovali v termíne od 23. do 27. septembra. Hovor ca Kremľa Peskov uviedol, že Kremeľ chce po referendách čo najrýchlejšie anektovať
ukrajinské územia. Procedú ra pre začlenenie oblastí by mohla byť podľa neho rých la. Peskov súčasne zdôraznil, že pokusy zo strany Ukrajiny o opätovné ovládnutie týchto oblastí budú interpretované ako útok na Ruskú federáciu. Ruský prezident Vladimir Pu tin už predtým deklaroval, že na obranu tohto územia vy užije všetky prostriedky.
Hneď po vyhlásení mobilizácie došlo na viacerých miestach Ruska k mnohým protestom proti nej. Polícia pri nich zadržala viac ako tisíc ľudí. Mnoho ruských obča nov sa snažilo z krajiny utiecť. Výsledkom boli preplnené letiská a zápchy na hraniciach so susediacimi krajinami. Poľské úrady však napríklad sprísnili podmienky vstupu pre ruských občanov, pričom zamedzili vstup všetkým prichádzajúcim za prácou a zábavou mimo Shengenského priestoru. Vstup do krajiny Rusom plánuje obmedziť aj Fínsko, ktoré zaznamenalo výrazne zvýšenú premávku na svojich hraniciach s Ruskom. Veľa Rusov sa pokúša aj o prekročenie pozemných hraníc Ruska s Kazachstanom, Gruzínskom či Mongolskom. V súvislosti s útekom Rusov z krajiny pred mobilizáciou sa objavili aj špekulácie, že ruské úrady plánujú uzavrieť hranice a mužom v mobili začnom veku zakázať opustenie krajiny. To však hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov poprel.
obeťami
zranenia. V pondelok to oznámil Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom).
Streľbu spustil 34-ročný
Arťom Kazancev, ktorý
bol absolventom tejto školy, uviedol Sledkom. Vlád ne úrady potvrdili, že po úto ku spáchal samovraždu. Jeho telo našli policajti v jednej z učební. Sledkom dodal, že strelec mal oblečené čierne tričko s nacistickými symbol mi. Motív útoku zatiaľ nie je
známy. Najvyšší predstaviteľ Udmurtskej republiky, ktorej je Iževsk metropolou, Alexan dr Brečalov oznámil, že stre lec bol zaregistrovaný ako pacient v psychiatrickom za riadení. Ruská Národná gar da uviedla, že Kazancev pou žil pri útoku dve nesmrteľné ručné strelné zbrane prispô sobené na skutočné nábo je. Dodala, že zbrane neboli zaregistrované na úradoch.
Hovorca Kremľa Dmitrij Pes kov označil túto streľbu za „teroristický čin" a povedal, že ruský prezident Vladimir Putin vydal príslušným or gánom všetky potrebné prí kazy.
Rozhodnutie ruského prezi denta Vladimira Putina vy hlásiť čiastočnú mobilizáciu je spolu so snahou o hlasova nie o anexii Ruskom okupo vaných území prejavom jeho zúfalstva z vojenských ne úspechov Moskvy na Ukra jine. Vyhlásil to hovorca Eu rópskej únie Peter Stano. „Je to len ďalší dôkaz toho, že Pu tin nemá záujem o mier; že má záujem o eskaláciu svo jej agresívnej vojny. Aj toto je ďalší znak jeho zúfalstva z toho, ako sa vyvíja jeho ag
resia voči Ukrajine," povedal Stano. Prisľúbil tiež, že EÚ vyvodí voči Moskve dôsledky
za snahu ospravedlniť anexiu oblastí Ukrajiny, ktoré okupu je. Odmietol však uviesť aké
koľvek podrobnosti. EÚ tiež vyhlásila, že neuzná „fiktívne a nezákonné referendá", kto ré na Ukrajine zorganizoval Kremeľ, a Stano povedal, že blok bude naďalej podporo vať Kyjev pri oslobodzovaní ukrajinského územia. „Ukra jina vedie oprávnenú seba obrannú vojnu za prežitie národa," zdôraznil sloven ský hovorca EÚ. Referendá o anexii častí Ukrajiny od súdila aj Severoatlantická aliancia (NATO) a Spojené štáty americké. Označili ich za fiktívne a vyhlásili, že ich výsledky neuznajú.
Pravicový blok, ktorý bol podľa prieskumov jasným favoritom vo lieb, podľa prognóz dostal 41 - 45 percent hlasov. Vzhľa dom na osobitosť talianske ho volebného systému by to malo stačiť na zisk väčšiny mandátov. Najsilnejším sub jektom bloku je strana Bratia Talianska, ktorá získala 2226 percent hlasov. Jej pred sedníčka Giorgia Meloniová by sa v prípade potvrdenia víťazstva mohla stať prvou talianskou premiérkou. Ďal šími stranami bloku sú Liga Mattea Salviniho a Vpred Ta liansko (FI) bývalého viac násobného premiéra Silvia Berlusconiho.
Meloniová je pripravená vládnuť
Ako Giorgia Meloniová uviedla ešte v noci na pon delok, bude sa snažiť zjed notiť svoju krajinu, ak bude poverená zostavením nového kabinetu. „Ak sme povolaní vládnuť tejto krajine, bude me to robiť pre každého, bu deme to robiť pre všetkých Talianov a budeme to robiť s cieľom zjednotiť ľud," vy hlásila 45-ročná Meloniová. „Taliansko si nás vybralo. Ne zradíme, nikdy sme to neuro bili," dodala. Poďakovala sa
red, TASR, foto: TASR/AP Víťazom nedeľňajších predčasných parlamentných volieb v Taliansku sa stal pravicový blok vedený nacionalistickou a krajne pravicovou stranou Bratia Talianska (FdI). Vyplýva to z exit pollov, ktoré po zatvorení volebných miestností o 23.00 h SELČ zverejnili televízne stanice Rai News 24 a SkyTG24.
tiež svojim hlavným spojen com v kampani a pravdepo dobným partnerom, bez kto rých nebude môcť zostaviť vládu. Vytvorenie pravico vej koalície môže trvať týžd ne. Ak by Meloniová uspela, stala by sa prvou premiérkou Talianska. Mandát na zosta venie vlády jej musí dať ta liansky prezident.
Medzi prvými gratulovali Meloniovej k úspechu eu roskeptickí politici. Poľský premiér Mateusz Morawiec ki tak urobil prostredníc tvom Twitteru. Strana Ná rodné zhromaždenie (RN) francúzskej po litičky Marine Le Pe novej označila pro stredníctvom svojho europoslanca Jor dana Bardellu jej
víťazstvo za „lekciu pokory" pre EÚ. Gratuloval aj štátny tajomník úradu maďarskej vlády Balázs Orbán či San tiago Abascal, líder španiel skej krajne pravicovej opo zičnej strany Vox. Ako sa o čosi neskôr vyjadrili, na spoluprácu s novou talian skou vládou sa te
Najnižšia účasť v novodobých dejinách
Ľavicové a stredové stra ny nešli do volieb jednot ne. Aliancia sociálnych demokratov s ľavicovými stranami a zelenými získa la podľa prognóz 25,5 - 29,5 percenta hlasov. Hnutie pia tich hviezd (M5S), ktorého predseda Giuseppe Conte bol od júna 2018 do febru ára 2021 premiérom, dosta lo 13,5 -17,5 percenta hlasov. Blok stredových strán volilo 6,5 - 8,5 percenta Talianov. Na voľbách sa zúčastnilo vyše 50 miliónov Talianov. Účasť voličov dosiahla pod ľa údajov talianskeho
red, TASR Poslanci Národ nej rady SR schválili prí stupové protokoly Fínska a Švédska do NATO. Roz hodli o tom v utorkovom hlasovaní. Po odsúhlasení parlamentom musí vstup severských krajín do Alian cie ratifikovať prezidentka SR Zuzana Čaputová.
prísahu nová vláda, čo môže trvať niekoľko týždňov.
Vstup Fínska podporilo 126 zo 142 hlasujúcich poslancov, pristúpenie Švéd ska do NATO odobrilo 124 zo 140 hlasujúcich poslancov. Slovenská vláda deklaro vala plnú podporu členstvu Fínska a Švédska v Seve roatlantickej aliancii. Ako skonštatovala v predlože nom materiáli, tieto kraji ny sú najbližšími partner mi NATO, ktorí zdieľajú naše princípy, ako aj hodnoty a zá väzky vyplývajúce z členstva v Aliancii. Ich členstvo podľa predkladateľov posilní seve roatlantickú stabilitu a bez pečnosť, ako aj bezpečnosť Slovenskej republiky. Otázky Turecka k záväzku Fínska a Švédska bojovať s teroriz mom ako s jednou z najváž nejších hrozieb, ktorým čelí aj Aliancia, boli podľa materiálu dostatočne zodpovedané po vzájomných konzultáciách. Podpísané prístupové pro tokoly musia ratifikovať jednotliví spojenci po stupmi ustanovenými ich vnútroštátnymi právnymi poriadkami. Protokoly na dobudnú platnosť v deň, keď všetky zmluvné strany Seve roatlantickej zmluvy ozná mia vláde Spojených štátov amerických svoj súhlas. Po nadobudnutí platnosti prí stupových protokolov pozve generálny tajomník NATO Švédske kráľovstvo a Fín sku republiku na pristúpenie k Severoatlantickej zmluve. Švédske kráľovstvo i Fín ska republika uložia svoje listiny o pristúpení u vlády Spojených štátov americ kých, ktorá je depozitárom Severoatlantickej zmluvy, a týmto aktom sa stanú plno právnymi členmi Aliancie. Fínsko a Švédsko požiada li o vstup do NATO v máji v súvislosti s ruským vojen ským útokom na Ukrajinu. Obe škandinávske krajiny už dlhší čas s NATO úzko spolupracovali.
je aj návrh zákona na zní ženie DPH v gastro sektore na 10 %. Absolvoval som nie koľko stretnutí s odborník mi k tomuto návrhu, tí ľudia bijú na poplach.“
Množstvo strát a problémov
Združenia hotelov a reštau rácií uvádzajú, že jednotli vé vlny pandémie Covid 19 predstavovali prepad vývoja tržieb stravovacích zariade ní o viac ako 80 %. Reštau rácie, kaviarne, vývarovne a všetky ostatné prevádzky zostali odkázané na okien kový predaj, čo predstavo valo len 20 % z celkovej výš ky pôvodných tržieb. Druhá vlna pandémie spôsobila prepad tržieb o 70 %, a v tre tej vlne bola už drvivá väčši na prevádzok zatvorená. „Aj keď sa to niektorým bývalým koaličných kolegom možno stále nezdá dostatočne ur gentné a dôležité, nemali by zabúdať na to, že gastro sek tor je neoddeliteľnou súčas ťou našej ekonomiky a tvo rí viac ako 3 % HDP,“ uviedol Marián Viskupič.
Gastro sektor zabezpečuje širokú škálu služieb v oblasti cestovného ruchu. Formou vývarovní sa dnes stravuje veľká časť dôchodcov, jedál ne zabezpečujú gro stravo
tv, foto: TASR/Pavel Neubauer, archív MV V piatok počas parlamentnej schôdze predstavil predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič návrh zákona na zníženie DPH na 10 %, ktorý má pomôcť gastro sektoru i občanom. Gastrosektor po vlnách Covidu čelí inflácii, problémom zvyšujúcich sa cien potravín a energií i klesajúcej kúpyschopnosti obyvateľstva.
Gastro sektor dnes čelí ex trémnemu zdražovaniu a zvyšovaniu cien energií takmer o dvojnásobok. Ho tely a reštaurácie nedoká žu preniesť takto zvýšené náklady do cien svojich to varov a služieb a to je likvi dačný scenár pre väčšinu prevádzok. No ďalším ob rovským problémom, ktoré mu čelia, je nedostatok pra covnej sily. „Po troch vlnách pandémie Covid 19 sa mladí ľudia boja pracovať v gastro sektore. Väčšina z nich sa už zamestnala inde, v súkrom nej alebo štátnej sfére a ne majú motiváciu na to, aby sa do gastro odvetvia vracali,“ dodal Viskupič.
Oproti prvé mu štvrťroku 2019 pracuje v segmente HO RECA (hotely, reštaurácie, ka viarne) v tomto roku približne o 22 000 zamest nancov menej. To predstavuje pokles zamest nanosti o 20 %. Dôvodom je aj platové ohod notenie, ktoré v prvom štvrť roku 2022 bolo len 54 % z prie mernej mzdy na
Slovensku. „Problémov, kto rým gastro čelí od roku 2020, je niekoľko a stále pretrváva jú. Ak nechceme mať úplne zdecimovaný sektor gastra, so všetkými negatívnymi do padmi na ľudí a ekonomiku, je potrebné znížiť DPH na 10 %. Slovensko má so sa dzbou 20 % štvrtú najvyššiu DPH na gastro sektor v EÚ. 19 krajín EÚ v nejakej forme aplikuje zníženú sadzbu DPH na reštauračné služby v roz medzí od 5 do 13 %,“ konšta toval ďalej Viskupič.
Gastro potrebuje záchranné lano
Zníženie DPH na 10 % je od borníkmi považované za jeden z najefektívnejších nástrojov pomoci pre pod nikateľov. „10 % DPH by doká zala prilákať väčší počet zá kazníkov, pretože zníži tlak na rast cien. Zároveň som presvedčený, že sa zníži aj množstvo daňových únikov. Verím, že toto sú dostatočné dôvody na to, aby sa podari lo tento návrh zákona v par lamente schváliť. Verím, že máme dosť poslancov, ktorí
vnímajú a vedia, že gastro ne vyhnutne potrebuje záchran né lano,“ uzavrel Viskupič.
Marián Viskupič predseda Výboru pre financie a rozpočet
Ak nechceme mať úplne zdecimovaný sektor gastra, so všetkými negatívnymi dopadmi na ľudí a ekonomiku, je potrebné znížiť DPH na 10 %
red, TASR, foto: shutter. Eu rópske ceny plynu v utorok výrazne vzrástli, keď refe renčný kontrakt na plyn vyskočil až o 19 % a opäť sa dostal nad 200 eur za megawatthodinu (MWh).
Či sa podarí tento návrh zá kona schváliť, sa dozvieme tento týždeň v parlamente. Každopádne je najvyšší čas podať tejto oblasti pomocnú ruku, ak nechceme, aby všet ky prevádzky krachovali.
Cena referenčného kon traktu na plyn s dodáv kou v najbližšom mesiaci sa na burze v Amsterdame neskoro popoludní dosta la až na 207 eur za MWh. V rannom obchodovaní sa ešte predával po 179,5 eura za MWh. Kontrakt na plyn na holandskej burze TTF je považovaný za smerodaj ný pre ceny na európskom trhu s plynom. Dôvodmi prudkého nárastu ceny sú vyhrážky ruského koncernu Gazprom, že uva lí sankcie na ukrajinský štátny koncern Naftogaz, čo by znamenalo zasta venie tranzitu plynu cez ukrajinské územie. Ďalším faktorom je únik plynu a poškodenie dvoch plynovodov smerujúcich po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka. Za tiaľ nie je jasné, čo úniky plynu vyvolalo, ale európ ski politici a bezpečnost ní experti tvrdia, že ich zrejme spôsobili trhliny v plynovodoch spôsobe né sabotážou. Ani jeden z poškodených plynovo dov v čase úniku nebol v prevádzke. Ich poško denia však zmarili aj po sledné nádeje, že Európa by mohla pred začiatkom zimy ešte dostať plyn cez Nord Stream 1. Aj preto sa Európa obáva, že dôvo dom úniku plynu z týchto dvoch plynovodov je sa botáž s cieľom poškodiť dôležitú infraštruktúru, ktorá je súčasťou sporu s Ruskom po jeho útoku na Ukrajinu. Preto poža duje dôsledné vyšetrenie oboch incidentov.
Viskupič, predseda Výboru pre financie a rozGuggenheimovo múzeum (Bilbao, Španielsko)
Guggenheimovo múzeum bolo postavené v roku 1997 a navrhol ho kanadský archi tekt Frank Gehry. Budova predstavuje jeden z najlepších príkladov modernej archi tektúry 20. storočia. Múzeum je sú časťou nadácie Guggenheim, ktorej cieľom je podporiť porozumenie mo derného a súčasného umenia. V roku 1997, kedy bolo múzeum postavené, šlo o najväčšie múzeum všetkých projektov Guggenheim. V Abú Zabí sa v súčasnosti buduje ďalšie Gu ggenheimovo múzeum, ktoré bude dvojnásobne väčšie, ako to v Bilbau.
Dom hore nohami (Zakopane, Poľsko)
V prípade, že ste na návšteve známeho lyžiarskeho strediska Zakopane v Poľsku, nezabudnite sa pozrieť na tzv. Dom hore nohami (Dom Do Gory Nogami v poľštine). Je to turistická atrakcia, ktorá každoročne priťahuje čoraz viac návštevníkov z dôvodu neobvyklého tvaru. Ide o to, že všetko v tomto dome je po ložené hore nohami – stoly, stoličky, aj posteľ a toaleta. Ľudia, ktorí ho navštívia, sú zvyčajne zmätení a pociťujú závrate, pretože je to veľmi zvláštny pocit prechádzať sa po takomto dome.
Casa Milà (Barcelona, Španielsko)
Casa Milà je posledným architektonickým dielom Antoniho Gaudího predtým, než sa začal venovať projekcii Sagrada Familia. Predstavuje umelú horu s mnohými nepravidelne tvarovanými oknami, ktoré vyzerajú ako diera v jaskyni. Najzaujímavejšou časťou domu, je pre veľa ľudí, práve strecha. Nazýva sa aj „Záhrada bojovníkov“, pretože je známa svoji mi charakteristickými 28 komínmi, ktoré sa podoba jú vojakom, ktorí chránia strechu. Casa Milà bola za radená do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 1984.
Krzywy Domek (Sopot, Poľsko)
Krzywy Domek, alebo doslovne preložený ako „kritický dom“, je pravdepodobne najznámejšou budovou v poľ skom Sopote. Bol postavený v roku 2004 ako súčasť nákupného centra v Sopote. Jeho „zvlnený“ tvar bol inšpi rovaný rozprávkovými ilustrátormi Jan Marcin Szancerom a Per Dahlbergom a tiež domami známeho Antoniho Gaudího v Barcelone. Vnútri tejto nezvyčajnej budovy nájdete aj kaviareň, kde si môžete vychutnať šálku kávy.
Markthal (Rotterdam, Holandsko)
Market Hall v Rotterdame je kancelársky a rezidenčný komplex v centre Rotterdamu. Dispo nuje viac ako 200 apartmánmi a štvorposchodovou garážou s kapacitou 1000 áut. Ale prečo je táto budova tak zvláštna? Po prvé, jej fasáda je úplne pokrytá sklom, zatiaľ čo interiér je pokry tý 11 000 m2 umeleckým dielom, ktorého autor je Arno Coenen. Umelecké dielo sa skladá zo živého spojenia flóry a fauny a bolo vytvorené prostred níctvom 3D digitálnej technológie a patrí medzi prvé budovy využívajúce 3D techniku.
Waldspirale nie je len ďalšou náhodnou obytnou budo vou. Tento architektonický zázrak, ktorý navrhol Frie densreich Hundertwasser, sa nachádza v Darmstad te v Nemecku a bol postavený koncom 90-tych rokov minulého storočia. Špecifický U-tvar budovy je cha rakterizovaný unikátnou viacfarebnou fasádou a ne dostatkom priamok. Zaujímavé je, že ani jedno z 1 000 okien nie je rovnaké a kľučky na dverách sú tiež rôz ne. Vnútorné rohy stien sú tiež zaoblené, aby zodpo vedali vonkajším. Budova má 105 apartmánov, garáž a detské ihrisko s malým umelým jazerom.
Atóm (Brusel, Belgicko)
Hoci to nie je budova v pravom slova zmysle, Atomium si ur čite zaslúži miesto v tomto zozname. Tento slávny orientačný bod v Bruseli bol pôvodne postavený na veľtrhu v roku 1958 a odvtedy si ho príde obzrieť ročne viac ako milión návštev níkov. Konštrukcia pozostáva z deviatich guľôčok pokrytých nehrdzavejúcou oceľou spojených tak, že spolu vytvárajú tvar „bunky“. Päť z nich je možné navštíviť, môžete si pozrieť stále expozície, a súčasťou tohto miesta je aj reštaurácia.
Tento unikátny evanjelický kostol sa nachádza v hlavnom meste Islandu. Štýl kostola patrí štýlu expresio nistickej architektúry. Nezvyčajný tvar kostola Hallimgur bol inšpirovaný tvarom čadičových kameňov. Pô vodne by sa cirkev nemala považovať za tak vysokú, ale plán mal prekročiť katolícku katedrálu v Reykjaví ku. Návštevníci si tiež môžu vziať výťah až na vrchol kostola, aby mali panoramatický výhľad na Reykjavík.
Tancujúci dom (Praha, Česká republika)
Táto neobvyklá budova v centre Prahy priťahuje každý rok množstvo návštevníkov. Bola navrhnutá českým architektom Vladom Milicim v spolupráci s Frankom Gehrym, ktorý projektoval Guggenhei movo múzeum v Bilbau. Napriek tomu, že pôvodne mala byť budova orientovaná na kultúru a umenie, nakoniec sa stala obchodnou budovou s kancelá riami a francúzskou reštauráciou na poslednom poschodí. Okná majú konvexné snímky podobné obrazom, pretože zámerom dizajnéra bolo, aby vy tvárali 3D efekt.
Domy Cubic (Rotterdam, Holandsko)
Ďalšou zaujímavou stavbou v Rotterdame sú takzvané kubické domy. Tieto inovatívne domy sa na chádzajú v blízkosti stanice metra Blaak v Rotterdame a skutočne v nich žijú ľudia. Vzhľadom na to, že tieto domy často priťahujú zvedavých okoloidúcich, jeden z majiteľov domov sa rozhodol za robiť peniaze tak, že jednu z „kociek“ sprístupnil verejnosti.
Táto futuristická budova v centre Grazu, známa aj ako Múzeum umenia v Grazi, urči te zaujme vaše oko. Budova je pomerne „mladá“, pretože bola postavená v roku 2003 na účely programu Európske hlavné mesto kultúry. Múzeum má tvar robo tického srdca, ktoré ho odlišuje od ty pickej rakúskej architektúry. Povrch múzea má takmer 1000 fluorescenč ných krúžkov, ktoré vytvárajú v noci rôzne vzory, a čo je najlepšie, väčšina energetickej energie múzea pochá dza zo solárnych panelov na streche.
Národná knižnica (Minsk, Bielorusko)
Národná knižnica v Minsku je treťou najväčšou knižnicou na svete, pokiaľ ide o zbierku ruskej lite ratúry, ale nie to robí túto budovu tak zvláštnou. Okrem toho, že je multimediálnou knižnicou, je tiež obľúbenou turistickou atrakciou, pretože návštevníci sa počas prehliadky môžu dostať na jej strechu a vychutnať si tak nádherný výhľad na Minsk.
Radoslav Hoppej, foto: internet V dejinách sveta je známych viacero umeleckých štýlov či smerov, ktoré sú charakteristické istými prvkami či znakmi. V tomto článku vám predstavíme 11 obrazov z rôznych dejinných období, ktorých autormi sú celosvetovo známi maliari a ich diela patria k tomu najväčšiemu umeleckému bohatstvu
Tento obraz holandského umelca Pietera Bruegela po ukazuje na lásku človeka k utrpeniu jeho blížnych. Je to silná téma, ktorú autor prepojil s Ikarom, gréc kou trpiacou osobou pod vodou a pracujúcimi ľuď mi, ktorí ho nechali v rukách osudu.
Ide o jedno z najpopulárnej ších diel Rembrandta. Zo brazuje celé mesto, ktoré je vedené jeho kapitánom. Za ujímavým aspektom sú jeho tmavé farby, ktoré vytvárajú dojem nočnej scény. V súčas nosti sa nachádza v Riksmu seum v Amsterdame.
Obraz Stvorenie Adama od Michelangela ukazu je ako Boh stvoril Ada ma. Je to jeden z obra zov, ktoré zdobia strop Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne.
Tento obraz Edvarda Muncha z Nórska zobra zuje skreslenú tvár postavy oproti krvavej ob lohe. Obraz je jedným z prvých obrazov ma liara, v ktorých je realita „rozmazaná“. Maliar chcel aj takýmto spôsobom vyjadriť, aby sa kládol väčší dôraz na emócie.
Tento obraz, ktorý namaľoval Rafael, obsahuje posta vy slávnych filozofov ako Platón a Aristoteles, ktorí sú uprostred, spolu s ďalšími filozofmi po stranách. Ob raz je možné nájsť vo Vatikáne.
Vodné ľalie, kto rých autorom je maliar Claude Monet, je séria 250 olejomalieb namaľovaných v jeho kvetinovej záhrade. Tieto ob razy sa nachádza jú v rôznych mú zeách umenia po celom svete.
Pravdepodob ne najzná mejším obra zom na svete je Mona Lisa, ktorého auto rom je známy maliar Leo nardo da Vin ci. Je to portrét dámy zva nej Gherardi ni a je známy tým, že výraz dámy je zaha lený rúškom tajomstva. Tento obraz je momentál ne zobrazený v Louvri vo Francúzsku.
Hviezdna noc od Vincenta Van Gogha ukazuje dedinu Saint-Re my. Je to jeden z najznámejších obrazov v modernej kultúre a v sú časnosti je umiestnený v Múzeu moderného umenia v New Yorku.
Tento obraz od Caravaggia ukazuje realistické zo brazenie momentu vraždy vo väzení. Záblesk obra zu a výrazy divákov z neho robia skutočné klasické majstrovské dielo. Obraz sa nachádza v Katedrále sv. Jána vo Vallette na Malte.
Posledná večera je obraz, ktorý zobrazuje posledné jedlo, ktoré mal Ježiš so svojimi apoštolmi. Obraz od Leonarda da Vinciho, ktorý bol vystavený v jedálni v Santa Maria delle Grazie v Miláne, spôsobil aj veľa diskusií o Márii Magda léne, ktorá podľa viacerých odborníkov sedí vedľa Ježiša.
Najmä v časoch pandé mie sme pocítili dô ležitosť pravidelnej dezinfekcie. Väčšinou sme sa pri tom sústredili na čis totu v kúpeľni a na toalete. Mohlo by sa totiž zdať, že práve to sú miestnosti, kde sa zdržiava najviac nebez pečných baktérií. Nie je to však celkom pravda.
Mnoho z nich žije práve v našej kuchyni. Tu sa často dopúšťame chýb, ktorými riskujeme, že sa dostanú ľahko do náš ho organizmu. Aby sme tomu dokázali čo najlep šie zabrániť, je potrebné dávať si pozor na naj častejšie prešľapy, kto rých sa v kuchyni mno hí z nás dopúšťajú.
V chladničke sa môžu potraviny „pobiť“
Všeobecne platí pra vidlo, že uvarené a su rové jedlo by nemalo prísť do kontaktu. Je
však normálne, že v domác nosti nemáte dve chladnič ky, vďaka ktorým by ste ho mohli dokonale splniť. Po stačí teda aj používanie uza tvárateľných nádob. Uza tvorené by malo byť najmä surové mäso, ryby a vajcia. Práve z týchto potravín sa totiž môže uvoľniť naj
viac baktérií a môžu kon taminovať jedlá určené na priamu konzumáciu. Záro veň ich uzatvorením zame dzíte prísunu vzduchu, preto sa vám tak rýchlo nepokazia. Chladnička je nepochybne skvelým pomocníkom, ako udržať jedlo dlhšie čerstvé, nie je však miestom, ktoré jedlu zaručí dlhovekosť. Kaž dá potravina má svoj dátum spotreby, ktorý by sme mali dodržiavať najmä v súvislos ti so spomínaným surovým mäsom, vajcami, mliečny mi výrobkami a údeninami.
Prípravu chut ného nedeľné ho obeda si pre myslite vopred. Pravdepodobne každému sa už stalo, že mäso, ktoré malo byť o pár hodín na tanieri, sa stá le nachádzalo v mrazničke. Proces rozmra zovania sa ná sledne snažíme urýchliť tým, že mäso necháme na linke. Práve tu sa dopúšťa me veľkej chy by. Mäso, ale aj ryby, by sa malo
rozmrazovať postupne a po maly v chladnom prostredí. Pri rýchlom rozmrazovaní sa z týchto potravín rýchlejšie uvoľňujú bak
dať ani na ďalšie dôležité pravidlo. Občas sa stane, že z mrazničky vyberieme väč šie množstvo mäsa, prípad ne sa napokon rozhodneme pre iný pokrm. Mäso po roz mrazení opakovane vložíme do mrazničky a spotrebuje me ho nabudúce. Nabudúce
sa následne môže stať doslova ich ra jom. Ideálnou teplotou pre rozmrazovanie je štyri až päť stupňov, preto by roz mrazovanie malo prebiehať v chladničke. Tu ale neza budnite na prvé pravidlo, uzatvoriť mäso do nádo by. Zároveň by ste ho mali umiestniť do spodnej časti chladničky, aby ste zamedzi li tomu, že voda z neho pote čie aj na ostatné potraviny.
Bez opakovaného zamrazovania
V súvislosti s rozmrazova ním by sme nemali zabú
ným znovu zamra zovaním takého mäsa by vznikli ľadové kryštály, kto ré by svalové tkanivo mäsa ešte viac narušili. Pokiaľ by mäso bolo takému procesu vystavené niekoľkokrát, sta lo by sa z neho útočisko pre mikroorganizmy, ktoré spô sobujú žalúdočné problémy a poškodzujú orgány člove ka. Najideálnejšie preto je, rozdeliť mäso v mrazničke na viac menších porcií. Takto sa mäso zároveň aj rýchlej šie zamrazí.
Prítomnosť nebezpečných baktérií v surovom mäse by
jeho príprave. Veľkej chyby sa dopúšťame v prípade, ak pri varení používame jeden lopárik na krájanie surového mäsa a neskôr na tom istom pripravujeme hotové jedlo. Nestačí ani to, ak lopárik len opláchneme. V ideálnom prí pade by ste v kuchyni mali mať dve dosky na krájanie, ktoré si rozdelíte na tú, ktorá prichádza do kontaktu so su rovým mäsom a druhá bude slúžiť na hotové pokrmy. To isté by ste mali spraviť aj s nožmi, prípadne s kliešťa mi, ktorými jedlo pri varení obraciate. Ak ale takú mož nosť nemáte, dbajte aspoň na to, aby ste riady, ktoré prišli do kontaktu so surovým mä som, aspoň obliali vriacou vodou, ktorá z nej vyženie mikroorganizmy spôsobu júce tráviace ťažkosti.
Špongia je zdrojom baktérií
Asi nikde v domácností ne nájdete taký veľ ký počet baktérií na jednom mies te, ako sa skrýva v obyčajnej špon gii. Toto prostre die je pre ne ra jom. Vyhovuje im vlhké prostredie
pri umývaní riadu, ale tiež na čistenie povrchov v kuchy ni. Pri manipulácii s nimi
Preto by sme po používa ní mali špongiu dôkladne umyť, vyžmýkať a uložiť do stojana, kde rýchlejšie vyschne. Špongiu veľa krát nepoužívame len na umývanie riadu, ale tiež na zotieranie povrchov v kuchyni, čím dovolíme mikroorganizmom puto vať po kuchyni. Podob né pravidlá sa ale týkajú aj utierok, ktoré tiež ne meníme dostatočne často a vďaka ich univerzálne mu použitiu po nich sia hame pri utieraní riadu, kuchynskej linky, stola, či iných povrchov. Preto by ste v kuchyni mali mať k dis pozícii aj pa
Máte radi chuť banánov v čokoláde? V tom prípade si tieto zdravé banány v čokoláde plné vlákniny, vitamínov a minerálov určite obľúbite! Dopriať si ich môžete napríklad ako zdravé raňajky alebo ich podávať ako zdravý dezert. A nebojte sa, avokádo si v nich naozaj nikto nevšimne.
niť najneskôr po týždni používania. Ďalšiu chybu ro bíme, ak nechávame špongiu mokrú v umývadle. V takom prípade sa baktérie nerozši rujú len v nej, ale aj v umý vadle, kde následne prichá
ské utier ky, ktoré by ste mali použiť na dezinfekciu kuchynskej linky.
Najmä v kuchyni je čistota mimoriadne dôležitá, keďže tu manipulujeme s jedlom a trávime v nej veľa času. Ak ste sa v niekto rom z týchto ste reotypov spoznali, skúste si spome núť na to, že prá ve kuchyňa by mala byť tým najčistej ším a najbezpečnej ším miestom.
Zdravé banány v čokoláde sú extrémne jednoduché aj rýchle na prípravu, podávať ich môžete už za 10 minút. Potrebovať k nim budete iba 5 zdravých surovín - avokáda, biely jogurt, kakao, banán a med. Odporúčam použiť nízkotučný grécky biely jogurt pre jeho krémovú chuť a vyšší obsah bielkovín a vápnika. Čo sa týka avokáda, najlepšie urobíte, ak zvolíte do tohto receptu odrodu Hass, ktorá je krémovejšia a chutnejšia. Med môžete nahradiť xylitolom alebo javorovým sirupom.
Tento fit dezert si môžete pripraviť aj bez banánu, v takom prípade ho voláme čoko pena alebo avokádový čokoládový krém. Prípadne môžete banán nahradiť jahodami alebo ma linami, ktoré sa do krému náramne hodia. Avokádový čoko krém sa dá použiť aj ako chutná a zdravá plnka do torty.
Vyskúšajte recept na tento lahodne krémový čokoládový dezert z avokáda, som si istá, že ho po prvom vyskúšaní budete robiť pravidelne.
Čas prípravy: 10 minút / Výdatnosť: 3 porcie
V kuchynskom
1452 › Uvádza sa, že v tento deň bola vytlačená prvá kniha na svete, dvojzväzková Biblia nemeckého kníhtlačiara Johan nesa Gutenberga. Na základe historických štúdií však možno povedať, že v tom čase sa s tlačou knihy len začalo.
1901 › Začala sa v Bratislave skúšobná prevádzka Mestskej elektrárne - prvej elektrárne na Slovensku.
1938 › Československá vláda a prezident vyslovili súhlas s uznesením mníchovskej konferencie o odstúpení pohranič ných území obývaných nemeckou menšinou Nemecku. Ná sledne bola aj československá armáda stiahnutá z pohraničia.
1958 › Americký Kongres odsúhlasil zákon, ktorým vznikla NASA - Národná agentúra pre aeronautiku a vesmír. 1992 › Ústava Slovenskej republiky nadobudla platnosť.
1901 › Začali sa voľby do uhorského snemu, v ktorých zazna menala Slovenská národná strana významný volebný úspech, pretože po 30 rokoch sa do snemu dostali štyria slovenskí ná rodní poslanci - Ján Ružiak, Ján Valášek, Franko Veselovský a Martin Kollár.
1944 › V Poľsku bolo Varšavské protinemecké povstanie (vypuklo 1.8.1944) krvavo potlačené nemeckými vojenskými silami. Počas povstania zahynulo viac ako 200 000 Poliakov.
1848 › Panovník Ferdinand V. rozpustil uhorský snem a v Uhorsku vyhlásil vojnový stav. Za hlavného veliteľa všetkých vojsk vymenoval Josipa Jelačiča.
1926 › Objavili kvapľovú jaskyňu Domica v Sl. krase.
1990 › Spojením NDR a NSR do jedného štátu s názvom Nemecká spolková republika sa skončil zjednocovací proces rozdeleného Nemecka.
1957 › ZSSR vypustil na obežnú dráhu Zeme prvú umelú družicu Sputnik 1. Družica zanikla v atmosfére na začiatku roku 1958.
1991 › Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo tzv. lustračný zákon, ktorý nadobudol platnosť 1. januára 1992.
1993 › Vtedajší predseda slovenskej vlády Vladimír Me čiar zavítal na návštevu Luxemburska, kde podpísal Dohodu o pridružení SR k Európskemu spoločenstvu – tzv. Asociačnú dohodu.
1929 › Podpredsedu SĽS Vojtecha Tuku odsúdili na 15 rokov väzenia, z ktorých si odsedel osem a pol roka.
1938 › Abdikoval prezident ČSR Edvard Beneš.
1962 › Vo Veľkej Británii vyšiel prvý singel skupiny Beatles s názvom Love Me Do.
1938 › Hlinkova slovenská ľudová strana v Žiline schválila tzv. Žilinský manifest, v ktorom vyhlásila autonómiu Slovenska. Na čelo vytvorenej autonómnej vlády sa postavil Jozef Tiso. 1992 › Predstavitelia strán HZDS a ODS sa stretli na rokova niach v Jihlave, kde Václav Klaus žiadal podpísanie záväzku, že bude súhlasiť s rozdelením federácie. Zároveň sa kluby ODA, ODS, KDS zhodli, že ak by HZDS nebolo schopné spolu pracovať na pokojnom rozdelení štátu, vyhlásia samostatnosť Česka. HZDS s podpisom záväzku súhlasilo.
puma, foto: internet 30. september 1452 je považovaný za deň, ktorý úplne zmenil smerovanie sveta. Svetlo sveta uzrel vynález zvaný kníhtlač, ktorý nielenže umožnil ľuďom rýchlejší prístup k informáciám, ale tiež dopomohol k šíreniu myšlienok
Dnespopri moderných technológiách akými sú internet a sociál ne siete zabúdame na vôňu klasických tlačených kníh a novín. Práve tento vyná lez, ktorý my dnes považu jeme za zastaraný, zásadne ovplyvnil svet. Spôsobil totiž obrovskú revolúciu v preno se informácií.
Prvá bola Biblia
Ak by ste žili v minulosti a chceli by ste si niečo pre čítať, najskôr to musel nie kto napísať ručne. Keďže išlo o veľmi zdĺhavý a pracný spô sob písania kníh, knihy boli drahé a veľmi ťažko dostup né. Najdrahší zo všetkého bol materiál. Používali sa opraco vané kože zvané pergamen. Na jediný prepis Biblie boli potrebné až tri stovky ovčích koží. Z pochopiteľných príčin sa teda ľudia k písaným infor máciám nedostali. V tej dobe existovalo veľké množstvo negramotných ľudí. Všetko sa však zmenilo v polovici 15. storočia. Práve kníhtlač, ktorej počiatky sa datujú do roku 1452, zmenila spôsob ko munikácie, umožnila rých ly prenos myšlienok a prí stup k novým informáciám. Za zrodom kníhtlače stojí ne mecký zlatník Johaann Gu tenberg. Táto informácia je ale spochybňovaná, keďže kníhtlač poznali ľudia už aj v starovekej Číne. Gutenberg však pochopil, že keď bude slová skladať zo samostat ných kovových písmen, tlač sa vo veľkej miere zjednodu ší. Svoj život zasvätil výrobe
tlačiarenského stroja, ktorý dokončil približ ne v roku 1440. Prvou knihou vydanou v nie koľkých zväzkoch a viacnásobných vý tlačkoch bola Biblia. Gutenbergove výtlač ky Biblie okamžite zís kali popularitu. Všet kých dvesto výtlačkov sa predalo ešte skôr, než ich stihli vytlačiť. Aj vďaka novému vynálezu sa z negramotnej generácie stala vzdelanejšia skupina ľudí. Slávy sa však Gutenberg počas svojho života nedoč kal. Zomrel zabudnutý a chu dobný.
Princíp Gutenbergovej kníhtlače
Technika, kto rú Gutenberg vymyslel, bola prelomovou. Do drevené ho rámu začal ukladať kovo vé písmená. Tie následne zalial olovom zmiešaným s olejom a vlo žil ich do lisu. Olovo po vy chladnutí vytvorilo obráte né písmená, ktoré Gutenberg zostavoval do tlačiarenských foriem, natieral tlačiaren skou čiernou farbou a vy rábal celé strany knihy. Zo začiatku sa tlačilo na perga men. Neskôr ale Gutenberg prišiel na spôsob, ktorým bolo možné potláčať papier z oboch strán.
Reformácia vďaka kníhtlači
O 65 rokov neskôr od vyná lezu kníhtlače sa začali šíriť proreformné myšlienky sme rované na cirkev. V tomto ob dobí vytvoril Martin Luther svojich 95 téz. Jeho kázne boli obmedzené len na malé množstvo ľudí, ktorí sa ich priamo mohli zúčastniť. Prá ve vďaka kníhtlači si však jeho myšlienky na papieri mohli prečítať tisícky ďal ších ľudí. Takto sa reformá cia začala šíriť a stal sa z nej masový myšlienkový prúd, ktorý mal prívržencov vo viacerých kra jinách.
Kníhtlač na území Slovenska
Býva zvykom, že vynálezy, ktoré sa inde vo svete už na plno etablovali, dorazia na úze mie Slovenska o čosi neskôr. V prípade kníhtlače tomu ale tak ne bolo. Polygrafia má na Slo vensku bohatú tradíciu. Už v roku 1477 mali v Uhorsku existovať viaceré tlačiarne, ktoré ale ešte nemali krá ľovské povolenie. Fungovali skôr na kočovnom princípe. Stále tlačiarne začali vzni kať až v 2. polovici 16. storo čia a k ich celkovému roz šíreniu prišlo v priebehu 17. a 18. storočia.
red, TASR, foto: FB Holand ského cyklistu Mathieua van der Poela zadržali v predvečer nedeľňajších pretekov s hromadným štartom na MS v austrál skom Wollongongu. Podľa informácií agentúry AP sa v hoteli v Sydney dostal do konfliktu s deťmi a polícia ho obvinila z dvoch prípa dov napadnutia. Van der Poel sa dostal von na kau ciu a odštartoval do súťaže kategórie elite, približne po hodine však odstúpil.
ano, TASR, foto: TASR/Pavel Neubauer, facebook Slovenský hokejový obranca Zdeno Chára ukončil vo veku 45 rokov hráčsku kariéru Uzavrel ju ako hráč Bostonu Bruins, teda tímu, s ktorým sa spája najväčšia časť kariéry skvelého obrancu a aj jeho najväčšie úspechy za morom. S tímom podpísal jednodňový kontrakt.
dievčatá v tínedžer skom veku rušili 27-ročného holandského reprezentanta, ktorý ich na pokon konfrontoval. Jed no z dievčat údajne utrpe lo zranenie ruky, a preto polícia Nového Južného Walesu zadržala cyklistu a odviedla ho na miestnu stanicu. Obvinila ho, že strčil dve dievčatá, jedno spadlo na zem a druhé sa udrelo o stenu a zranilo si lakeť.
Van der Poel potvrdil in cident. „Je to pravda, bola tam malá nezhoda. Bol to problém s hlučnými sused mi a v tejto krajine sú veľ mi striktní. Išiel som skoro spať a veľa detí na chodbe pri mojej izbe malo potre bu klopať mi na dvere. Po niekoľkých razoch mi doš la trpezlivosť a nepožiadal som ich pekne, aby presta li. Potom prišla polícia. Do izby som sa vrátil o štvrtej ráno, čo určite nie je ideál ne. Je to katastrofa, ale už nič nezmením. Pokúsim sa aspoň trochu spať a snáď mi v súťaži pomôže adre nalín," vravel Van der Poel pre belgickú webstránku Sporza. Už v úvode prete kov jazdil na chvoste pelo tónu s podporou tímového kolegu a onedlho predstavi telia holand ského tímu potvrdili jeho odstúpenie.
Chára oznámil svoje rozhodnutie na soci álnych sieťach. „Po 25 sezónach profesionálneho hokeja, 1 680 zápasoch v zá kladnej časti NHL, 200 due loch v play off a stovkách me dzinárodných stretnutí som hrdý na to, že môžem ozná miť svoje rozhodnutie odísť z NHL. Je mi cťou, že sa dnes môžem vrátiť do TD Garden a podpísať jednodňovú zmlu vu s Bostonom Bruins a ofi ciálne ukončiť kariéru v klu be, ktorý pre mňa a pre moju rodinu tak veľa znamená. Je tu veľa ľudí, ktorí mi pomohli prispieť k môjmu úspechu. Ďakujem, Big Zee," napísal. Klub Boston Bruins sa mu na sociálnych sieťach poďa koval slovami: „Zdeno, tvoj príchod do Bostonu odštar toval nezabudnuteľnú éru. Tvoje jedinečné vodcovstvo, odhodlanie a charakter for movali kultúru organizácie, ktorá bude pokračovať. Ďaku jeme ti za všetko, čo si spravil pre náš tím, organizáciu, naše mesto a náš šport."
Chára odohral v NHL celkovo 24 sezón, počas ktorých za nechal za sebou mimoriad nu stopu. Vo februári 2022 sa stal obrancom s historicky najväčším počtom odohra tých duelov v NHL. V roku 2011 sa stal iba druhým Eu rópanom a prvým Slová kom, ktorý v pozícii kapitá na doviedol tím k víťazstvu v Stanleyho pohári.
V roku 1996 ho z 56. miesta draftoval klub New York Islan ders, z ktorého pred sezónou 2001/2002 zamieril do Ottawy Senators. Za „senátorov" odo hral štyri ročníky, po ktorých sa stal v roku 2006 hráčom Boston Bruins. Práve angaž mán v tíme „medveďov" mu priniesol najväčšie úspechy v NHL. V roku 2009 získal Nor risovu trofej pre najlepšieho obrancu NHL, pričom počas kariéry sa celkovo šesťkrát dostal medzi trojicu finalis tov na toto ocenenie. Bruins viedol v pozícii kapitána cel kovo 14 sezón až do odchodu z klubu v roku 2020. Sezónu 2020/21 odohral vo farbách Washingtonu Capitals a po myselný kruh uzavrel návra tom do New Yorku Islanders v ročníku 2021/22. V základ
rých strelil dva góly, pridal 12 asistencií, pripísal si aj 85 trestných minút a osem plusových bodov. V prieme re odohral 18:44 minút na zá pas. Pre Islanders, ktorí nepo stúpili do play off, sa sezóna 2021/22 skončila posledným zápasom základnej časti. Chá ra sa bezprostredne po ňom definitívne nevyjadril o kon ci kariéry, no domáci fanú šikovia „ostrovanov," ale aj spoluhráči, súperi i rozhod covia sa s ním lúčili mohut ným aplauzom. Najstaršiemu hráčovi v piatich hlavných profesionálnych zámorských ligách (NHL, NFL, NBA, MLB, MLS) vypršal v lete ročný kon trakt a 13. júla sa stal neob medzeným voľným hráčom.
IIHF: „Chára ukončil ho kejovú kariéru po 25 sezó nach. Slovenský obranca bol najvyšší muž v histó rii NHL a posledným ak tívnym hráčom z draftu v roku 1996. Hokej opúšťa vo veku 45 rokov predur čený dostať sa do Siene slávy."
Marián Gáborík, bývalý slovenský útočník: „Gra tulujem ti Zee k neuveri teľnej kariére. Inšpiroval a pomohol si mnohým ľuďom na ľade aj mimo neho. Bolo mi cťou zdieľať s tebou spomienky."
Peter Cehlárik, slovenský reprezentant a bronzový medailista zo ZOH v Pe kingu: „Gratulujem Zee. Pre mnohých si obrovskou in špiráciou."
Tomáš Tatar, slovenský re prezentant a útočník New Jersey Devils: „Bolo pre mňa veľkou poctou hrať s tebou alebo proti tebe. Gratulujem ku kariére." Milan Lucic, útočník Cal gary Flames a bývalý spo luhráč Cháru z Bostonu: „Vážim si všetko, čo si pre mňa a pre hokej urobil. Si skutočný bojovník a šam pión."
Chára bol s telesnou výškou 206 cm najvyšší v histórii NHL a na dĺžku svojej hokejky i če pele musel mať výnimku. K charakteristickým znakom jeho hry patrili prehľad, dôraz, ale aj mimoriadne tvrdá strela. Jeho výkon 175,1 km/hod, ktorý dosiahol v Zápase hviezd NHL v roku 2012, je dodnes v profilige neprekonaný. V závere kariéry bol najstarší hráč NHL a celkovo je štvrtý najstarší hráč, ktorý kedy nastúpil v súťaži. Vo vyššom veku v nej hrali iba Gordie Howe, Chris Chelios a Jaromír Jágr. Trenčiansky rodák odohral profesionálnu kariéru takmer výlučne v NHL. Od draftu v roku 1996 sa trikrát objavil na európskych klziskách. V úvode sezóny 2001/2002 odohral osem zápasov za Duklu Trenčín v slovenskej extralige a celú sezónu 2004/2005, keď sa NHL pre výluku nehrala, strávil vo švédskom Färjestade. Aj polročnú výluku v NHL v sezóne 2012/2013 využil na pôsobenie v Európe, keď odohral 25 zápasov za Lev Praha v KHL.
Petr Čech, bývalý český futbalový brankár: „Obrov ská gratulácia za skvelú kariéru."
Kevan Miller, bývalý hráč Bostonu: „Gratulujem, bolo mi cťou. Ďakujem za všet ko, čo si pre mňa urobil."
Slovenský bek je rekordér NHL v počte odohratých zápasov medzi obranca mi – v základnej časti ich absolvoval celkovo 1 680. Zo všetkých korčuliarov odohralo viac stretnutí len šesť hráčov, európsky re kord drží český útočník Ja romír Jágr s 1 733 zápasmi. V základnej časti si do štatistík pripísal 209 gólov, 471 asistencií (680 bodov), 2 085 trestných minút a 301 plusových bo dov. V 200 zápasoch play off mal bilanciu 18 gólov, 52 asis tencií (70 bodov), 218 trest ných minút a 50 „plusiek." Trikrát sa dostal do prvého a štyrikrát do druhého All star tímu NHL. Okrem Norrisovej trofeje získal spomedzi indi viduálnych ocenení aj Cenu Marka Messiera pre najlep šieho lídra.
Slovensko reprezentoval na troch ZOH v rokoch 2006, 2010, 2014, siedmich MS a dvakrát štartoval aj na Svetovom po hári. V zbierke reprezentač ných úspechov má striebor né medaily z MS 2000 a 2012. Na Svetovom pohári skon čil druhý s Tímom Európy.
Chorvátsko,
a Taliansko. Elitnú A divíziu
Česko,
z prvej skupi ny A-divízie rozhodli vzájomné zápasy Chorvátska a Dánska, z kto rých vyšiel lepšie prvý menovaný. Outsider skupi ny z Rakúska mal možnosť udržať sa v elitnej divízii, no v záverečnom dueli podľahol Chorvá tom a presúva sa do B-divízie. V druhej skupine si cestu za postupom skom plikovali prehrou so Švajčiarskom Špa
nieli. O postupujúcom sa tak rozhodovalo v poslednom zá pase skupiny v ich vzájom nou dueli s Portugalskom. Z neho vyšli lepšie hosťujú ci Španieli. Česi si nepočína li zle, no medzi elitou končia. V tretej skupine si prekvapi vo dobre počínali maďarskí hráči, ktorí držali postupo vé karty až do posledného duelu. V priamom dueli o po stup však doma nestačili na Taliansko. V skupine smrti ostal čierny Peter v rukách futbalistom Anglicka, kto rí si nepripísali ani jedi né víťazstvo. Štvrtú sku pinu ovládli suverénni Holanďania, ktorí ani raz neprehrali a so 16 bodmi pohodlne postúpili do Final Four. Bez víťaz stva a s jediným bodom opúšťajú -divíziu Wa lesania.
sam, TASR, foto: TASR/AP Mala to byť skvelá futbalová noc v Prahe, no domáci futbalis ti jasne nestačili na svojich súperov vedených hviezd nym Ronaldom. Portugal skí futbalisti deklasova li Čechov na ich pôde 4:0 a pripravili im najväčšiu do mácu prehru v ich histórii.
37-ročné ho Kipchogeho v po lovici pretekov na značovali, že by sa mohol stať prvým človekom, kto rý oficiálne pokorí v mara tóne dvojhodinovú bariéru. V roku 2019 sa pod ňu do stal vo Viedni (1:59:40 h), be žal však v laboratórnych pod mienkach a výkon sa neráta do tabuliek. V druhej polovi ci výrazne spomalil, no aj tak ukrojil z doterajšieho rekordu pol minúty. V Berlíne pred tým triumfoval v rokoch 2015, 2017 a 2018 a štvrtým víťaz stvom sa vyrovnal Etiópčano vi Hailemu Gebrselassiemu (2006-2009). „Môj svetový re kord je výsledok tímovej prá ce. Bol som veľmi spokojný s mojou prípravou a cítil som sa vo forme. Rekord si urči te zaslúži poriadnu oslavu,
teším sa na ňu,“ po vedal Keňan podľa agentúry AFP.
Suverén
Kipchoge nenašiel pre možiteľa v pätnástich zo se
2:05:58
2:06:28
2:06:40
2:06:49
2:15:37
2. Rosemary Monica Wanjiruová (Keňa) 2:18:00
4.
Abayechew Jaboreová 2:18:03
Edesa Gurmesová 2:18:51
Sisay Meseret Golová (všetky Et.) 2:20:58
demnástich oficiálnych ma ratónov, v ktorých štartoval, vrátane OH 2016 a 2020. Na druhom mieste finišoval jeho krajan Mark Korir s vý razným odstupom 4:49 min (2:05:58 h). Tretí skončil Etióp čan Tadu Abate (2:06:28). Kipchoge stanovil nový sve tový rekord týždeň pred Me dzinárodným maratónom mieru v Košiciach. Na ňom drží traťové maximum ďal ší Keňan Lawrence Kimwe tich Kimaiyo, ktorý dosiahol v roku 2012 výkon 2:07:01 h.
Medzi ženami zvíťazi la Etiópčanka Tigist Assefová v treťom najlepšom čase histó rie 2:15:37 h. Rýchlejšie pred ňou boli len svetová rekordérka Brigit Kosgeio vá z Kene (2:14:04) a Britka Paula Radcliffová (2:15:25). Druhé miesto obsadila Ke ňanka Rosemary Wanjiruo vá (2:18:00) a tretia skončila Etiópčanka Tigist Abaye chewová (2:18:03).
ho tímu strelil obran ca Diogo Dalot. Hráč Man chesteru United otvoril skóre v 33. minúte a krát ko po zmene strán zvýšil na 3:0. Víťazi prvej edície Ligy národov z roku 2019 aj s Cristianom Ronaldom v základnej zostave väč šinu zápasu dominovali, v nadstavenom čase prvé ho polčasu zvýšil na 2:0 ďal ší hráč „červených diablov“ Bruno Fernandes. Čechom mohol vrátiť nádej Patrick Schick, ale útočník Lever kusenu zahodil v úvodnom dejstve jedenástku po ruke Ronalda. Ten síce nezlep šil svoju bilanciu 117 gólov v reprezentácii, ale odohral celý duel a asistoval pri zá verečnom góle Dioga Jotu. Kapitán portugalského tímu ustál aj tvrdý stret s branká rom Tomášom Vaclíkom už v 13. minúte, po ktorom sa mu valila z nosa krv, ale po ošetrení a výmene dresu sa na ihrisko vrátil. „Celý národ chce od Ronalda góly, ale pre nás je dôležité víťaz stvo. Mal šance, ale nebol to jeho deň, čo sa týka skó rovania. Pre mužstvo však spravil veľa práce, je pre tím na ihrisku veľmi dôležitý,“ povedal podľa portálu id nes.cz portugalský tréner Fernando Santos. Česi prehrali doma po dvoch rokoch a desiatich zá pasoch. V samostat nej histórii navyše utrpeli najhoršiu domácu prehru. „Predchádzajú ce výsledky sme mali založené na práci, poctivom tí movom výkone na hranici možností, to tam nebolo,“ povedal český tréner Jaroslav Šilhavý. „Portugalča nia boli kvalitou úplne inde,“ doplnil ho Schick.
V úvode sa hralo vo veľmi vlažnom tempe, Slováci ne dokázali výraznejšie ohro ziť Magomedalijeva v azer bajdžanskej bránke. Po žltej karte pre hosťujúceho Alme idu za faul na Boženíka mali Slováci k dispozícii priamy kop, z ktorého vystrelil Bé nes, Magomedalijev sa na tiahol a kvalitným zákro kom uchoval bezgólový stav. Blízko k otvoreniu skóre sa dostal Bero, keď z hranice veľkého vápna ľavačkou trafil brvno a lopta sa odra zila von. Hostia sa s pribú dajúcim časom osmeľovali a v 44. minúte Kökcü nacen
sam, TASR, foto: TASR/Martin Baumann Slovenská futbalová reprezentácia neuspela v premiérovom vystúpení pod vedením talianskeho trénera Francesca Calzonu. V stretnutí 3. skupiny C-divízie Ligy národov prehrala v Trnave s Azerbajdžanom 1:2. V poslednom zápase tohtoročnej edície Ligy národov zas iba remizovala s Bieloruskom 1:1
troval z pravej strany na Da dašova, ktorý si na päťke pre bral loptu, v páde zakončil pod brvno a krátko pred pol časom poslal Azerbajdžan do vedenia. Aj v druhom polča se trápili Slovákov nepresné
prihrávky a straty lopty, kto ré komplikovali snahu o vy rovnanie. Súper sa sústredil na hájenie jednogólového náskoku a zatiahol sa do de fenzívneho bloku, do ktoré ho sa ťažko presadzovalo. Už
v nadstavenom čase Hanc ko vybojoval jedenástku po faule striedajúceho Isajeva. Premenil ju Jirka, ale domá ci predsa len nezískali ani bod. Azerbajdžan následne rozohrával rohový kop na krátko, nasledoval center, po ktorom si slovenská ob rana nepostrážila Haghver diho a ten hlavičkou rozho dol o výsledku. „Je to veľká škoda. Začali sme zle, báli sme sa a súper bol s loptou lepší. Po zmene strán sme sa zlepšili, mali sme viac šan cí ako súper, no nepremeni
li sme ich. Ten druhý polčas je však naša nádej do budúc nosti. Bola to pre nás lekcia, naučili sme sa, že zápas trvá aj 95 minút a musíme zostať pozorní až do konca. Hrá čov stále spoznávam a vidím ich ochotu, v druhom polča se ukázali aj svoju kvalitu,“ zhodnotil svoj prvý zápas na lavičke slovenského národ ného tímu taliansky tréner Francesco Calzona.
Po piatich zápasoch klesli Slováci v tabuľke na tretie miesto o bod práve za
Tímu Eu rópy viedli po úvodných dvojhrách Laver Cupu v Londýne nad Tímom sve ta 2:0. O úvod ný bod sa v O2 aréne posta ral Nór Cas per Ruud, dvojnásobný grandslamový finalista zdolal Američana Jacka Socka 6:4, 5:7, 10:7. V druhom singli zvíťazil Grék Stefanos Tsitsipas nad Argentínča nom Diegom Sebastianom Schwartzmanom hladko 6:2, 6:1. V treťom dueli sa stretli Brit Andy Murray a Austrál čan Alex de Minaur. Domáci tenista podľahol tomu aus trálskemu po trojsetovom boji a svet znížil na 1:2.
Federer na záver kariéry prehral
Vrcholom piatkového progra mu bola záverečná štvorhra, v ktorej nastúpil Švajčiar Ro ger Federer v rozlúčkovom zápase kariéry po boku Špa niela Rafaela Nadala proti americkému tandemu Fran ces Tiafoe, Jack Sock. Štyrid saťjedenročnému Federerovi sa splnilo želanie a v posled nom zápase kariéry nastúpil po boku svojho veľkého riva la. V súboji generácií začali lepšie legendy, ktoré vyhrali úvodný set 6:4. Druhý vyvr cholil až tajbrejkom, v ktorom mali viac šťastia americkí
hráči. V su pertajbrej ku bu rácala londýn ska O2 aréna za stavu 9:8, keď Federer podával na víťazstvo. Američa nia však matchball odvrátili a sami sa k jednému dostali hneď o chvíľu. Tr pezlivou hrou ho napokon aj využili a vyrovnali celkový stav na 2:2. To však v tom momente nebolo podstatné.
Bola to skvelé cesta
Po poslednej loptičke totiž zaplavili kurt slzy. Legendár ny Federer naposledy mával po oficiálnom zápase fanúši kom. Po tom, čo sa vyobímal so spoluhráčmi i protihráčmi, prišli na kurt aj jeho najbližší – manželka Mirka, dcéry dvo jičky i synovia dvojičky a ro dičia. „V poslednom zápase kariéry som prehral, no vôbec nie som smutný, pretože som prežil fantastický večer. Bol to nádherný deň, veľmi som si ho užil. Bolo krásne ešte raz si zaviazať tenisky a vstúpiť na kurt pred očami mojej ro diny a mojich blízkych. Bol to veľkolepý zápas a som rád, že som mohol byť v jednom tíme s takými legendami, aký mi sú Rafa Nadal, Novak Djo kovič či Andy Murray. V srd ci som bol vždy tímový hráč, aj keď v tenise to moc nešlo. Nikdy som nemyslel, že bu
max, TASR, foto: TASR/AP Uplynulý víkend patril v Londýne tenisu. Stretli sa tu totiž najlepší hráči súčasnosti na piatom ročníku exhibičného turnaja Laver Cup. Vôbec po prvýkrát sa z víťazstva nad Európou tešil výber sveta. Pre fanúšikov však bolo tentokrát dôležitejšie niečo iné ako výsledok stretnutia. Víkend sa totiž niesol v znamení rozlúčky s najobľúbenejším tenistom
dem takýto úspešný. Miloval som tenis, bola to skvelá ces ta. Rád by som ju prešiel ešte raz, ak by sa to dalo,“ uviedol Švajčiar, ktorý špeciálne po ďakoval svojej rodine. „Veľ ká vďaka patrí mojej manžel ke Mirke, obom dievčatám aj chlapcom za podporu. V uply nulých 13 rokoch sme si toho spolu veľa užili. Mirka ma už dávno mohla zastaviť, ale ne spravila to. Ďakujem aj mo jim rodičom, bez nich by som tu nebol,“ povedal Federer, pričom sa mu slová cez slzy len ťažko drali.
Európa sa ujíma vedenia
V sobotu už tak turnaj pokračoval
bez Federera, i keď ten sedel po boku svojich európskych spoluhráčov. V tíme Európy chýbal aj Rafael Nadal, ktorý do Londýna prišiel len kvô li Federerovi a po spoločnej štvorhre sa napokon z Laver Cupu odhlásil. Chcel byť to tiž pri manželke, ktorá moh la každú chvíľu porodiť ich prvého spoločného potomka. V sobotu malo každé víťazstvo hodnotu dvoch bodov a po prvej dvojhre preto Európania viedli 4:2. Matteo Berrettini totiž zdolal Kanaďana Felixa Aliassimea 7:6 (11), 4:6,
nie sa postaral Američan Tay lor Fritz vďaka triumfu 6:1, 4:6, 10:8 nad Britom Cameronom Norriem. O vedenie 8:4 po dru hom hracom dni sa následne postaral srbský tenista Novak Djokovič, ktorý najskôr v sin gli zdolal Američana Francesa Tiafoa 6:1, 6:3 a potom pomo hol k úspechu aj vo štvorhre. Po boku Taliana Mattea Ber rettiniho zdolal austrálsko americkú dvojicu Alex de Mi naur, Jack Sock 7:5, 6:2.
Dokonalá nedeľa pre Tím sveta
V nedeľu to však už nebol európsky deň, a to sa za kaž dé víťazstvo rozdávali tri body. K obratu zavelili Ka naďan Felix-Auger Aliassime s Američanom Jackom Soc kom, ktorí vo štvorhre uspe li proti taliansko-britskému páru Matteo Berrettini, Andy Murray 2:6, 6:3, 10:8. Misky váh na stranu Tímu sveta na klonil Auger-Aliassime, po výbornom výkone zvíťazil nad Srbom Novakom Djoko vičom 6:3, 7:6 (3) a dokona lý obrat zavŕšil Tiafoe, ktorý zdolal Stefanosa Tsitsipasa 6:1, 6:7 (9), 8:10.
Tím Európy – Tím sveta 8:13
Casper Ruud – Jack Sock 6:4, 5:7, 10:7
Stefanos Tsitsipas – Diego Sebastian Schwartzman 6:2, 6:1
Andy Murray – Alex de Minaur 7:5, 3:6, 7:10
Nadal, Federer – Frances Tiafoe, Sock 6:4, 6:7 (2), 9:11
Matteo Berrettini – Felix-Auger Aliassime 7:6 (11), 4:6, 10:7
Cameron Norrie – Taylor Fritz 1:6, 6:4, 8:10
Novak Djokovič – Frances Tiafoe 6:1, 6:3
Berrettini, Djokovič – De Minaur, Sock 7:5, 6:2
Berrettini, Murray – Auger-Aliassime, Sock 6:2, 3:6, 8:10
Djokovič – Auger-Aliassime 3:6, 6:7 (3)
Tsitsipas – Tiafoe 6:1, 6:7 (9), 8:10
svojho premožiteľa. Prvú priečku a postup vyššie si v predstihu zabezpečil Ka zachstan triumfom nad Bie loruskom 2:1.
Calzona naďalej bez víťazstva
Slováci uzavreli účinkova nie v súťaži v nedeľu súbo jom s Bieloruskom v srbskom meste Bačka Topola. Zápas,
v ktorom sa prakticky nehra lo o nič, mohol nový sloven ský tréner využiť na ďalšie spoznávanie tímu. Očaká valo sa však jeho prvé víťaz stvo na slovenskej lavičke. Oba tímy hrali od začiatku uvoľnene. Bielorusi sa snažili hrať rýchlo a dostávať sa do protiútokov, no pred sloven skú bránu sa vôbec nedoká zali dostať. Na druhej strane však kvalitne bránili, často
Naúčastníkov ka tegórie elite čakal najprv približ ne 60 km dlhý ná jazd so stúpaním na Mt. Keita (7,5 km, 5,7 %) a potom absolvo vali dvanásť 17-ki lometrových okruhov, na ktorých museli zakaždým zdolať krátke, ale ostré stúpanie Mt. Ple asant (1,1 km, 8,8 %) s maximom až okolo 14 per cent. Tesne pred fi nišom sa nachádzal ešte krátky kopček, dohromady bolo po trebné zvládnuť pri bližne 4 000 výško vých metrov.
Juraja Sagana bolo vidno
Pôvodný únik, do ktorého sa zapojilo sedemnásť jazdcov, ťahal predovšetkým Juraj Sagan, ktorý sa s profesio nálnou cyklistikou lúčil. Kontakt stratil 76 km pred páskou práve v stúpaní na Mt. Pleasant. Únik sa skon čil vyše 67 km pred cieľom,
Peter Sagan sa v tom čase držal v hlavnom balíku aj s belgickým spolu favoritom Woutom Van Aertom. Ne skôr sa odpojila až 26-členná ve dúca skupina, kto rej náskok narástol v nájazde do závereč ných troch okruhov na viac než dve minúty. Slováci sa snažili približ ne 50 km pred cie ľom spojiť s lídra mi, pracoval na tom Juraj Sagan, no jeho tempo na to ne stačilo. Ako najväčší favorit na zlato sa vy profiloval Evenepoel.
Z vedúcej skupiny sa najprv odpútal spoloč ne s Kazachom Alexejom Lucenkom, toho neskôr striasol a približne 30-ki lometrovým sólom si prišiel pre ďalší veľký úspech v ka riére. Dvadsaťdvaročný Bel gičan triumfoval v tejto se zóne na španielskej Vuelte i na prestížnych klasikách Liege–Bastogne–Liege a San Sebastian. Na tohtoročnom šampionáte predtým získal bronz v individuálnej časov
red, TASR, foto: TASR/AP Belgický cyklista Remco Evenepoel suverénne triumfoval v nedeľňajších pretekoch s hromadným štartom na MS v austrálskom Wollongongu. Slovenský reprezentant a trojnásobný majster sveta Peter Sagan finišoval na siedmej priečke, keď v závere trate dlhej 266,9 km špurtoval o medailu.
ke. Dvojnásobný juniorský majster sveta z roku 2018 získal premiérový dúhový dres medzi mužmi. „Je ne uveriteľné, že som vyhral. Po tom, ako som získal ti tul aj medzi juniormi, mám ďalší dres. Boli to veľmi ťaž ké preteky, vyše šesť ho dín v sedle. Po takej dlhej a ťažkej sezóne je taký to koniec neskutočný. Dnes sme súťažili ako tím a určite sme chceli získať titul. Mal som šancu aj ja, ak by som zaútočil skôr, ináč by sme stavili na Van Aerta. Podarilo sa to a náš tím si tri umf zaslúžil. Keď sme boli len vo dvojici, vedel som, že sa musím odpútať, čo sa mi podarilo. Na vrchole po sledného kopca som už tu šil, že to zvládnem, a ten zá ver bol krásny. Je veľkým snom byť majstrom sveta. Bola to úžasná sezóna, kto rú už možno nikdy nezaži
jem,“ citoval Evenepoela por tál cycling-info.sk.
Peter Sagan bojoval o medailu
O ďalšie pozície nešprinto
skupina
ky po centri Hancka. Slováci chceli vyhrať, no napriek vi diteľnej prevahe víťaz ný gól nedokázali dať. „Čakal som iný zápas, hoci sme vedeli, že súper je orien tovaný na defenzívu. Veril som, že receptom k úspechu sú krátke prihrávky. V prvom polčase sme však stanovený plán vôbec nenapĺňali. Dob rý futbal sme hrali tridsať minút po zmene strán, ale to nestačí. Vedeli sme, ako súper kope roh, podobný gól už v skupine takýmto spôso bom dal. Napriek tomu hráči v šestnástke iba stáli. Také to góly dostávať nemôžeme,“ zhodnotil Calzona.
Slovensko získalo v šiestich zápasoch celkovo sedem bo dov. V tabuľke obsadilo tre tiu priečku za Kazachsta nom, ktorý postúpil do béčka a Azerbajdžanom. V ďalšej edícii Ligy národov sa Slováci opäť predstavia v C-divízii.
Výsledky pretekov elite na MS (266,9 km)
1. Remco Evenepoel (Belg.)
2. Christophe Laporte (Fr.)
3. Michael Matthews (Aus.)
4. Wout van Aert (Belg.)
5. Matteo Trentin (Tal.)
6. Alexander Kristoff (Nór.)
7. Peter SAGAN (SR)
64. Matúš ŠTOČEK (SR)
65. Marek ČANECKÝ (SR)
Juraj SAGAN nedokončil
Petra Sagana, ktorá sa v zá vere prihnala do boja o me daily. Najrýchlejší bol Fran cúz Christophe Laporte, keď predstihol Austrálčana Mi chaela Matthewsa, Van Aert obsadil štvrté miesto. Pred Slovákom skončili ešte Talian Matteo Trentin a Nór Alexan der Kristoff. Štoček a Čanecký zaostali o 6:11 min. „Pred pre tekmi sme si v tíme poveda li, že by sme to ja s Matúšom mohli skúšať na únik. Jed nak preto, že nikdy neviete, ako sa preteky vyvinú, a rov nako preto, nech je slovenský dres vidno. Nakoniec sa mi to podarilo, no boli to ťažké, bláznivé preteky. Mrzí ma, že sme nepriniesli medailu, Pe ter bol k nej blízko, no takto to je. Keďže to boli moje posled né preteky, som rád, že sa mi podarilo ukázať a byť v tom úniku a že som sa mohol takto rozlúčiť,“ povedal Juraj Sagan pre portál cycling-info.sk.
ano, TASR, foto: FIBA Levickí Patrioti sa ako úradujúci majstri Slovenska predstavili uplynulý týždeň v španielskej Málage v rámci kvalifikačného turnaja Ligy majstrov. Systém bol nekompromisný. Zo šestice účastníkov sa len jeden mohol prebojovať do skupinovej fázy Ligy majstrov.
Padol fínsky majster i maďarský vicemajster
Slovenský zástupca sa pred stavil už v štrťfinále, kde bol jeho súpe rom maďarský vi cemajster Egis Körmend. Po kvalitnom vý kone si Pat rioti pripí sali cenné víťazstvo 79:70 a po stúpili do se mifinále, kde ich
už čakal fínsky šampión Kar hu Kauhajoki. Ani tento súper nebol pre Levičanov veľkou prekážkou a už od začiatku stretnutia si išli jasne za fi nálovou miestenkou. Fínov napokon zdolali vyso ko 81:57. „Sú to ne skutočné pocity.
Neuveriteľ né odmaka né, extrém na energia a bojov nosť z na šej strany. Donies lo nám
to zaslúžene ovocie,“ tešil sa zo skvelého úspechu tréner Patriotov Michal Madzin.
Vo finále sa nevzdali
Vo finále sa Leviciam do cesty postavil tím zvučného mena. Pre drvivú väčšinu družstva, vrátane realizačného tímu, to bol vrchol ich doterajšieho účinkovania pod basketbalo vými košmi. Odmena za dve víťazstvá, ktorými vzrástol kredit slovenského basket balu. Domáca Unicaja Má laga bola jednoznačným fa voritom finále a túto rolu od začiatku potvrdzovala. Do
šatní sa išlo za stavu 52:36 v prospech domácich. Patrio ti sa však nevzdávali a hoci takmer po celý druhý pol čas strácali na súpera vyše 20 bodov, v závere sa im po darilo znížiť aj na 15. „Vidím to tak, že sme 40 minút od makali, dreli a všetci, ktorí boli na ihrisku urobili ma ximum, čo sa týka nasade nia a chcenia urobiť všetko pre dobrý výsledok. Celkový prejav bol určite niečo, čo je trochu mimo toho, s čím sa dennodenne stretávame. Je to level najlepšej európskej ligy, museli sme tomu čeliť,“ uviedol Madzin.
Kvalifikácia Ligy majstrov basketbalistov
Patrioti Levice – Egis Körmend 79:70 (39:40) štvrťfinále
Zostava a body Levíc: Lapornik 19, Bojanovský 14, Kneževič 10, Bachan 7, McCallum 6 (Freeman 18, Kovac 3, Kotásek 2)
TH: 36/21 – 16/12; fauly: 16 – 27; trojky: 6 - č; štvrtiny: 22:20, 17:20, 19:11, 21:19; 150 divákov
Karhu Kauhajoki – Patrioti Levice 57:81 (25:37) semifinále
max, TASR, foto: TASR Aj po štyroch kolách najvyššej slovenskej hokejovej ligy sú v tabuľke stále bez bodu dve tradičné hokejové bašty. Štyri (resp. tri) prehry majú na svojom konte Trenčín i Košice, ktoré uzatvárajú ta buľku Tipos extraligy. Na jej čele je obhajca zo Slovana, ktorý zvíťazil vo všetkých troch odohraných dueloch.
Účinkovanie v európskych klubových súťažiach sa pre aktuálneho šampióna Niké Slovenskej basketbalovej ligy nekončí. Od októbra ho čakajú súboje v D-skupine Európ skeho pohára FIBA (FIBA Europe Cup). Patrioti postupne narazia na bulharský Balkan Botevgrad, cyperský Keravnos Strovolou a českú Opavu. Úvodné stretnutie je predbežne na programe 12. októbra, Levice by doma mali privítať Botevgrad.
Zostava a body Levíc: Kneževič 14, McCallum 13, Bojanovský 8, Lapornik 7, Chaban 4 (Freeman 18, Kovac 17, Chaban, Krajčovič, Kotásek a Solčánsky 0)
TH: 12/8 – 20/14; fauly: 18 - 15; trojky: 7 - 7; štvrtiny: 10:18, 15:19, 17:23; 200 divákov
Unicaja Málaga – Patrioti Levice 91:73 (52:36) finále
Zostava a body Levíc: Lapornik 17, Kneževič 16, Bojanovský a McCallum po 9, Bachan 0 (Freeman 13, Kovac 7, Kotásek 2)
TH: 17/13 – 10/9; fauly: 14 - 18; trojky: 12 - 10; štvrtiny: 31:20, 21:16, 23:18, 16:19
Prípadný zákaz vstupu do krajiny by sa týkal útočníkov Jakova Tre tina z Nashvillu a Jevgeni ja Svečnikova zo San Jose. Obranca „žralokov“ Nikolaj Knyžov do Prahy nepocestu je pre zranenie. „Môžeme po tvrdiť, že Ministerstvo zahra ničných vecí ČR poslalo list NHL, v ktorom upozorňuje, že Česká republika ani iný štát
v bezvízovej Schengenskej zóne by v tejto chvíli nemal udeliť víza ruským hráčom pre vstup na naše územie,“ uviedol vo vyhlásení námest ník ministra zahraničných vecí Martin Smolek podľa agentúry AP. Ministerstvo ďa lej dodalo, že zámorskú profi ligu informovalo o prebieha júcich rokovaniach o zákaze vstupu pre tých občanov Rus
kej federácie, ktorí už pred tým dostali platné víza. Česká republika bola jedna z prvých krajín EÚ, ktorá po februáro vej invázii Ruska na Ukrajinu prestala vydávať víza ruským občanom. Výnimku predsta vujú iba humanitárne prípa dy a ľudia prenasledovaní re žimom ruského prezidenta Vladimíra Putina.
Okrem dvoch zápasov v Prahe sa európske zápasy NHL budú hrať aj 4. a 5. novembra v Tam pere. Fínska vláda zatiaľ ne vyjadrila svoj postoj k prípad nému štartu ruských hráčov z tímov Colorado Avalanche a Columbus Blue Jackets.
Odpoveď zámorských tí mov sa však fanúšikom páčiť nebude. Hrozí totiž, že tímy do Prahy nepri cestujú vôbec. Hokejisti San Jose Sharks totiž ne odcestujú do Prahy v prí pade, že ruskí hráči v ich službách nedostanú víza pre vstup na české úze mie. „Buď pôjdeme všetci, alebo nepôjde nikto,“ vy hlásil generálny manažér klubu Mike Grier. „Sme jeden tím. Nie je chyba hráčov, čo sa teraz deje. Neurobili nič zlé, takže si nemyslím, že by za to mali byť potrestaní. Sto jíme za nimi,“ zdôraznil generálny manažér. Grier sa spolieha na vedenie zámorskej profiligy, že si tuáciu vyrieši a do Pra hy bude môcť odcestovať kompletný tím.
Slovan a Košice odohrali na rozdiel od ostatných tímov zatiaľ len tri zápasy, keďže ich vzájomný duel preložili z dôvodu sťaho vania sa východniarov zo Steel Arény. Belasí zazna menali proti Michalovciam tretiu výhru v sezóne a ako jediní ostali v lige stoper centní. Nedarí sa naopak Trenčínu, ktorý prehral na ľade Nových Zámkov 2:6. Pre zverencov trénera Róber ta Dömeho to bola už štvr tá prehra v tomto ročníku a v tabuľke im patrí posled né miesto so skóre 6:20. Bez bodu sú stále aj Košičania. Oceliari odohrali prvý do máci zápas v Crow aréne a prehrali v ňom s Prešovom 1:2. Slovanu prepustil prvé miesto Zvolen. „Bryndziari“ nestačili na Poprad (2:3 pp) a zaznamenali prvú prehru v sezóne. Liptovský Mikuláš vyhral na ľade Spišskej No vej Vsi 3:0 a dosiahol druhý triumf za sebou. Banská Bys trica uspela v nájazdoch pro ti Nitre 3:2. Rozhodujúci gól strelil Alex Tamáši.
Michalovce
Nové Zámky
Mikuláš
Bystrica
N. Ves
Trenčín