![](https://assets.isu.pub/document-structure/221006103220-2b9ca3d66b4bf548e4b94bc55094559f/v1/5b0fe69d2529adbd8f0f027a21985db9.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/221006103220-2b9ca3d66b4bf548e4b94bc55094559f/v1/2767a602a02e94d48fef9a8c50b349f2.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/221006103220-2b9ca3d66b4bf548e4b94bc55094559f/v1/8a9b58a4238262417b6c2653d1014003.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/221006103220-2b9ca3d66b4bf548e4b94bc55094559f/v1/45ed2591e45afb954188ea1d2729e9b9.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/221006103220-2b9ca3d66b4bf548e4b94bc55094559f/v1/86abed7d8e2043b42de30ea12d6940af.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/221006103220-2b9ca3d66b4bf548e4b94bc55094559f/v1/85864a19e115c1af842fe57a32062ffc.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/221006103220-2b9ca3d66b4bf548e4b94bc55094559f/v1/0c739d935ecd64e4831e7291b547f312.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/221006103220-2b9ca3d66b4bf548e4b94bc55094559f/v1/bca4430460c9a75156ddae8f25a104d6.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/221006103220-2b9ca3d66b4bf548e4b94bc55094559f/v1/efe7e73bb716adf64382b61bcdc04887.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/221006103220-2b9ca3d66b4bf548e4b94bc55094559f/v1/c412d98ef7b615c0093af0791121528f.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/221006103220-2b9ca3d66b4bf548e4b94bc55094559f/v1/8f95bb23e6b0628ad4291d4460e9e9c9.jpeg)
![](https://assets.isu.pub/document-structure/221006103220-2b9ca3d66b4bf548e4b94bc55094559f/v1/d4e0b3c2d99b3448a1b8f10591c1c07e.jpeg)
ČÍSLO: 40/2022
EUROPE media services, spol.
Ročník:
vydania:
TASR,
Redakcia: redakcia@tyzdennikkoment.sk Inzercia: inzercia@tyzdennikkoment.sk
Copyright: EUROPE media services, spol. s r.o.
Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Ak chcete získať istotu a nepremeškať ani jedno vydanie, stačí napísať na info@tyzdennikkoment.sk a každý štvrtok vám do vašej e-mailovej schránky doručíme elektronickú verziu týždenníka.
red, TASR Minister vnút ra Roman Mikulec (OĽA NO) avizuje v súvislosti s nedeľnou tragickou nehodou na zastávke MHD v centre Bratislavy návrh na nekompromisné tresty za jazdu pod vplyvom al koholu. S exemplárnymi trestami pre opitých vo dičov sa stotožňuje aj šéf hnutia OĽANO a minister financií Igor Matovič. Na pondelkovú koaličnú radu priniesol vlastný návrh.
„Zvolám pracovnú skupi nu a následne predlo žím koaličným partnerom návrh, aby boli nekompro misné tresty pre jazdu pod vplyvom alkoholu. Nevinné ľudské životy pre opitých za volantom nesmú vyhasínať,“ skonštatoval Mikulec na so ciálnej sieti. Minister vnútra už o problematike hovoril aj s premiérom a ministrom spravodlivosti. Nevylúčil vyššie trestné sadzby za jazdu pod vplyvom alkoho lu či ďalšie opatrenia. Vedel by si predstaviť napríklad doživotné odobranie vodič ského oprávnenia, prípadne aj odobranie vozidla, ako na vrhuje Matovič. Dodal, že pri väčšom počte obetí hrozí už teraz trest sedem až 12 rokov väzenia. Podporí akékoľvek návrhy, ktoré prispejú, aby sa podobným tragédiám za medzilo. Návrhy opatrení dal vypracovať aj dopravnej polícii. Privíta tiež akékoľvek konštruktívne návrhy z od bornej obce. Apeluje na ľudí, aby si pod vplyvom alkoholu nesadali za volant.
Minister Matovič navrhol na pondelkovej koaličnej rade, aby auto, v ktorom pristih nú vodiča s jedným a viac promile alkoholu, prepadlo v prospech štátu. Rovnako sa má postupovať aj v prípa de, ak bude auto požičané. „Zadržané autá pôjdu ná sledne do verejnej dražby a z výťažku sa bude finan covať odškodnenie obetí a ich príbuzných,“ načrtol šéf vládneho hnutia.
V centre Bratislavy narazilo v nedeľu v noci auto s opi tým vodičom do zastávky mestskej hromadnej dopra vy. Nehoda si vyžiadala pia tich mŕtvych, ďalší sú ťažko zranení.
tragédii došlo v nedeľu večer v centre Bratislavy. Opitý muž nezvládol riadenie svojho vozidla a vo vysokej rýchlosti narazil do ľudí stojacich na zastávke MHD Výsledkom je päť usmrtených mladých ľudí a ďalších desať
tislave k mimoriadne tragic kej udalosti. V čase o 22.24 h viedol 60-ročný vodič vozidlo zn. Škoda SuperB v smere na Most SNP. V stave vylučujú com spôsobilosť viesť moto rové vozidlo spôso benom požitím alkoholu ne prispôso bil jazdu svojim schop nos tiam a vlast nos tiam
ďalej dodala „vodič motoro vého vozidla bol podrobený vykonaniu dychovej skúšky na zistenie prítomnosti al koholu v dychu, tá skončila s pozitívnym výsledkom. Bola mu nameraná hodno ta 0,81 mg/l, čo predsta vuje 1,69 promile“. Vodič bol na mieste obmedze ný na osobnej slobode. Podľa vyjadrenia poli cajného prezidenta Šte fana Hamrana sa vodič po nehode správal ag resívne k policajtom i zdravotníkom. V čase dopravnej nehody sa vo
značky Škoda Superb narazil do zastávky MHD Zochova, na ktorej sa v tom čase nachádzalo niekoľko desiatok osôb. Podľa očitých svedkov auto vrazilo do ľudí vo veľkej rýchlosti a niekoľ kých ťahalo, prípadne tlači lo pred sebou. Zastavil ho až náraz do stromu asi 100 met rov za zastávkou. Priamo na mieste nehody zahynuli šty ria ľudia. Niekoľko ďalších osôb bolo zranených, pričom podľa prvotných informácií minimálne dve boli v kritic kom stave. Na druhý deň po lícia oznámila, že hrôzostraš ná nehoda má aj piatu obeť, ktorá svojim zraneniam pod ľahla v nemocnici.
Ešte v nedeľu večer sa zača li objavovať prvé informá cie o tom, že vinník nehody mal byť pod vplyvom alko holu. Tieto informácie polí cia v pondelok ráno potvrdi la. „Včera (02. 10. 2022) došlo na Staromestskej ulici v Bra
vozidla a vozidlom zišiel mimo vozovku na zastávku mestskej hromadnej dopravy Zochova. Tam sa v tom čase nachádzalo viacero osôb, pri čom vo vysokej rýchlosti do šlo k zrážke vozidla s osoba mi. V dôsledku tejto zrážky bezprostredne na mieste za hynuli štyri osoby, tri osoby boli v kritickom stave preve zení do nemocníc, ďalšie tri osoby utrpeli zranenia vyža dujúce si ich ošetrenie v ne mocniciach,“ informovala po lícia na sociálnej sieti. Ako
Netrvalo dlho a identita ne zodpovedného a bezohľadné ho vodiča, ktorý spôsobil jednu z najtragickejších dopravných nehôd v histórii Slovenska, bola odhalená. Jednať sa má o gene rálneho sekretára Deflympij ského výboru Dušana Dědečka. Spolujazdcom mal byť jeho syn Lukáš, ktorý taktiež pôsobí vo výbore.
vozidle nachádzal aj 36-roč ný spolujazdec, ktorý rovna ko nafúkal, u neho policaj ti namerali jedno promile. „Prípad si na mieste prevza li policajti odboru kriminál nej polície Krajského riaditeľ stva PZ v Bratislave. Zo strany vyšetrovateľa PZ bolo začaté trestné stíhanie vo veci trest ného činu usmrtenia,“ uzavre la polícia.
Obeťami sú mladí študenti
Všetkých päť obetí boli mla dí ľudia, a tiež študenti, ktorí v tom čase cestovali na inter náty do Mlynskej doliny. Me dzi obeťami tragickej nehody boli študentka a študent Uni verzity Komenského (UK) v Bratislave a ďalší študent Slovenskej technickej uni verzity (STU). „Dnes smúti me. Je hrozné, koľko boles ti dokáže spôsobiť arogancia a nezodpovednosť. Vyjadru jeme úprimnú sústrasť ro dinám, blízkym, priateľom
boli aj študentka a študent našej univerzity,“ uviedla UK. „Miesto, kde nezmyselne vy hasli štyri ľudské životy, je tradičná prestupná zastávka našich študentov, ktorí sme rujú na fakulty a internáty do Mlynskej Doliny. Jeden z nich tam už nikdy neprí de. Je smutné, že to spôso bila hrubá nezodpovednosť a tupá arogancia jednotliv ca. Musíme sa proti takým to prejavom rázne postaviť a nedovoliť, aby ďalej de vastovali našu spoločnosť,“ povedal rektor STU Oliver Moravčík. Nielen pre počet obetí, ale najmä preto, že ži voty mladých ľudí vyhasli kvôli alkoholu za volantom, sa táto nehoda dotkla celé ho Slovenska. „Ide o mimo riadne citlivú situáciu a smrť prevažne študentov zarmúti la celú krajinu,“ uviedol pre miér Eduard Heger, ktorý ako dočasne poverený vedením rezortu školstva nechal na budove ministerstva vyve siť čiernu vlajku.
Imrich Kovačič, foto: printscreen Na svojom
celoslovenskom turné sa zastavili v Banskej
Bystrici aj poslanci parlamentu za stranu
Smer-SD Ladislav Kamenický a Ľuboš Blaha
Slovensko podľa nich čakajú ťažké časy a preto je potrebné uskutočniť zmenu. Varujú, že aktuálne všade stúpajú ceny potravín a energií a vládu Slovenskej republiky zaujíma iba to, ako sa udržať pri moci aj napriek totálnemu fiasku ich vládnutia.
le na ľudí a práve tu v Ban skej Bystrici je nanajvýš potrebné, aby sa zjednotili ľavicové a národné sily a tie by konečne dostali liberálov od moci, aby sme mohli do siahnuť naozajstnú zmenu,“ vyhlásil Ľuboš Blaha.
vidíme podobné. Vidíme pred sedu, ktorý sa stará o blaho svojho syna alebo o zaplate nie právnikov,“ varuje kandi dát na predsedu Banskobys trického kraja Adrian Polóny, ktorý získal aj podporu stra ny Smer-SD.
Najvhodnejší kandidát
sa voľba mi do miestnych sa mospráv a najmä samosprávnych krajov, podporujú hlavne skúse ných odborníkov.
Kvalitný župan
Nový župan sa podľa nich musí postarať o ľudí v kra ji. Musí skvalitniť cestnú infraš truktúru, ktorá pritiahne nové investície a pri nesie rozvoj pre Banskobystric
ký kraj. Sú presved čení, že je potreb né sa zjednotiť. „V celej Európe vidíme, že li
Banskobystrický kraj si podľa neho zaslúži skutočne kvalit ného župana a tým je Adrian Polóny. „Vláda rieši iba svoje osobné spory.
sledné, čo
ma. V našom
Ladislav Kamenický je takis to presvedčený, že do Ban skobystrického kraja je po trebné priniesť investície a Adrian Polóny je tým najvhodnejším kandidá tom. „Pre Bystrický kraj je dôležitý rozvoj, keďže tu padajú fir my a kraj po trebuje pro sperovať,“ povedal verejne tento bý valý mi nister finan cií na fejsbúko vom profile Adriana Poló nyho, aby tak podporili jeho kandidatúru.
Fico volá po spájaní ľavicových síl. Uviedol to na sociálnej sieti vo videopozdrave delegátom strany Hlas-SD, ktorá mala v sobotu v Liptovskom Mikuláši snem.
v súlade so všet kou politickou logi kou tvrdiť, že spolu práca Smeru a Hlasu, dvoch sociálno-demokratických strán, je presne tou ponukou, ktorú ľudia na Slovensku nielen chápu, ale aj výraz ne podporia,“ zdôraznil Fico. Je podľa neho suverénnym rozhodnutím každého poli
tického subjektu, akou ces tou sa chce vybrať. „Smer-SD je však naďalej presvedče ný, že našou povinnosťou je ľavicové sily spájať a nie rozbíjať. Vo štvrtok (29. 9.) sme súhlasili s pridelením pridruženého členstva Hla su v Strane európskych so cialistov, hoci sme ho mohli blokovať,“ podotkol s tým, že Smer-SD ich bude aj naďalej pozývať na protestné zhro maždenia.
Spoluprácu s liberálmi neplánujú
Predseda Hlasu-SD Pe ter Pellegrini sa na tla čovom brífingu po sneme ohradil voči Ficovmu tvr deniu o možnej spolupráci hlasu s liberálnymi strana mi typu SaS. Tvrdí, že Fico chce cielene svojimi vyjadre niami poškodiť stranu Hlas,
pretože tá neplánuje spolu prácu s liberálmi a nie je ani liberálnou stranou, ale so ciálno-demokratickou, čo má dokazovať svojou prácou. Vyjadrenia označil Pellegri ni za snahu o zneistenie vo ličov Hlasu. „O budúcej koa lícii nerozhoduje ani Robert Fico, ani ja. To rozhodnú voliči, ktorí si presne po vedia, ako rozdelia karty a ako sa bude dať vystavať vládna koalícia,“ doplnil.
Ako to vlastne so spoluprácou je?
Šéf Hla su-SD zá roveň v nadväznosti na výzvu k spo lupráci odkázal Ficovi, že nero
zumie, prečo Smer-SD ide radšej za Republikou, keď navrhuje odvolať ministra a Hlas-SD obchádza, rovna ko tak aj v prípade hlasov na zvolanie mimoriadnej schôdze. V prípade návrhu Hlas-SD na odvolanie pre miéra alebo iného člena si zase Smer-SD podľa neho dáva podmienky a podpisy im nedá. „Tak potom, kto je tu pripravený spolupra covať,“ dodal Pelleg rini.
Odkedy som ministrom, z roka na rok navyšujeme prostriedky, ktorými minis terstvo podporuje činnosť občianskych združení a ne ziskových organizácií, po no vom aj miest a obcí. Z jedné ho podporeného projektu, ktorý sme predstavili minu lý týždeň, mám zvlášť radosť. Na žiadosť Klubu slovenských turistov sme podporili osade nie symbolických koncových pamätných kameňov na úvod a záver cesty hrdinov SNP na Devíne a na Dukle.
Cesta hrdinov SNP pre mňa, ale myslím aj pre mnohých spoluobčanov, spája dva kľú čové prvky slovenskej národ nej identity. Po prvé – niet azda dôležitejšej udalos ti v našich moderných deji nách ako Slovenské národ né povstanie. Je to najväčší moment slovenských vojen ských dejín, je to moment, kedy sa slovenský národ pri dal na stranu víťazov v naj ťažšom vojenskom konflikte v dejinách, v Druhej svetovej vojne. Je to moment, kedy sa tisícky bežných Slovákov spontánne pridali na stranu slobody a demokracie. Je to moment, ktorý sprevádzalo množstvo nápadných aj ne nápadných hrdinských skut kov. Cesta hrdinov SNP na sleduje práve kľúčové miesta, kde sa dramatické momenty SNP a oslobodenia Slovenska odohrávali.
Cesta hrdinov SNP je zároveň najznámejšou turistickou tra sou na Slovensku. Trúfnem si povedať, že snáď niet Slo váka, ktorý by z nej nepre šiel aspoň kúsok, ktorý by na nej aspoň chvílu nepostál –či už na Dukle, na hrebeni Nízkych Tatier či Malých Kar pát, na mohyle na Bradle, ale bo na Devíne. V istom zmys le je symbolom slovenskej záľuby v prírode, v horách, v turistike.
Som rád, že ako minister stvo odhalením symbolic kých kameňov na jej konci a začiatku môžeme zvýrazniť tento dvojaký význam Cesty hrdinov SNP, podčiarknuť náš vzťah k prírode a turis tike a podčiarknuť náš vzťah k SNP. Kiež by takýchto poda rených projektov pribúdalo!
„Je
diam lekárov pred chádzala ignorancia zo strany vlády k problémom slovenského zdravotníctva.
A to nielen svojím prírod ným, historickým či kultúr nym bohatstvom. Tým naj väčším pokladom nášho kraja sú ľudia, ktorí v ňom žijú. Pra covití, húževnatí Stredoslová ci s veľkým srdcom. Náš kraj som aj ja s mojou ro dinou. Viem teda veľmi dob re, ako všetci potrebujú cítiť silnú podporu v neistých ča soch, ktoré sa blížia. Ťažko si predstaviť, že na čelo kraja by opätovne zasadol neskúse ný mladík, ktorý sa len vyho vára, že má predsa selfíčka spred ministerstiev, kde ká vičkuje, ale pre kraj nevybavil vôbec nič. Navyše jeho „vy bavovačky“ stáli náš kraj už skoro 5 mil. eur, ktoré mu síme zaplatiť jeho drahým právnikom, ktorí zarábajú na tom, že si vymyslia nezmysel ný súdny spor, ktorý potom prehrajú, aby si mohli vypla tiť tučné odmeny.
Kraj za posledných päť rokov získal z daní o 150 mil. eur viac ako za Kotlebu. Pod ve dením Lunterovcov si navyše kraj ešte požičal na úver ďal ších skoro 50 mil. eur, ktoré treba vrátiť. Nikde však tieto peniaze nie je vidieť. Mnohí sa aktuálne tešia, že vo vzdu chu cítiť asfalt a že prišli do nášho kraja eurofondy. Nie je to však pravda. To budeme musieť všetci pekne splácať.
Ten asfalt ide z úveru alebo z našich daní, aby to teraz pred voľbami nejako vyzeralo.
Vo volebnom programe mali predošlí kandidáti množstvo krásnych sľubov, ale s ich spl nením sa už vôbec neponá hľali. Aj Lunterovci sľubovali kde čo, ale skutok nevidieť.
Ich program by každý skú senejší manažér dokázal spl niť do jedného roka. Im sa to nepodarilo ani za päť ro kov. Ostali len prázdne sľuby a tak teraz prichádzajú len s výhovorkami.
Už nie je čas hrať sa na po litikov. Kraj potrebuje vo ve dení silnú ruku, ktorá vie aj v ťažkých časoch pevne chy tiť opraty riadenia a dokáže nás nasmerovať cestou ras tu a prosperity. Župan ne smie byť iba brzdou. Je čas to skutočne zmeniť.
V súčasnosti je ešte v hor šom stave ako to bolo v roku 2011. Uviedol to čestný pred seda Lekárskeho odborové ho združenia (LOZ) Marián Kollár. V roku 2011 stál ako šéf lekárskych odborárov na čele akcie hromadných vý povedí. „Rokovania boli mi moriadne ťažké. Bolo to ob dobné ako teraz v tom, že pokiaľ sme nepodali výpo vede, tak rokovania nevied li nikam,“ skonštatoval. Kol lár zdôraznil, že lekárskym odborárom išlo o zlepšenie kvality zdravotníctva a za stabilizovanie personálu. „Keby sa to vtedy nestalo, dnes už na Slovensku mož no nemá kto ordinovať, lie čiť a starať sa o našich pa cientov. Nepodarilo sa nám
red, TASR, foto: shutterstock Ako avizovali, tak urobi li. Keďže vláda ani do konca minulého mesiaca nesplnila podmienky lekárskych odborov, lekári pristúpili k hromadným výpovediam. Podľa šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolaj ského podalo k piatku ráno výpovede 2 050 leká rov, ale ďalšie pribúdali
však zmeniť systém, ktorý stále viac a viac kolabuje. Som presvedčený, že tento krát ho zmeníme,“ doplnil.
Ocenil tiež pacientov, kto rí lekárov podporujú. „My sme výpovede nedali, pre tože chceme niekam odísť, ale naopak, ostať a aby sme
mohli poskytovať zdravotnú starostlivosť pre našich pa cientov i v budúcnosti, lep šiu a dostupnejšiu. Chceme, aby sa zvýšil štandard kvali ty a zlepšil prístup k zdravot nej starostlivosti pre našich pacientov,“ skonštatoval. Situáciu netreba podceňovať
Analytik INESS Martin Vla chynský uviedol, že už pri
vyše 1 900 výpovediach leká rov by sa znížila dostupnosť a kvalita poskytovanej zdra votnej starostlivosti. Čaka cie doby by boli dlhšie a čas strávený na pacienta kratší. Vlachynský upozornil, že po dávanie výpovedí je súčas ťou vyjednávacej stratégie. Reálny počet výpovedí bude podľa neho nižší. „Zmeniť kariéru so sebou nesie veľa nákladov - sťahovanie, by rokracia, noví klienti, nový kolektív,“ skonštatoval. Si tuáciu podľa neho však ne možno zľahčovať. „Záujem o lekárov v zahraničí vrá tane ľahko dostupnej Čes kej republiky je veľký. Ne smieme zabúdať aj na to, že mnoho lekárov je v dôchod kovom veku a alternatívou je pre nich aj odchod do dô chodku,“ podotkol
Premiér Eduard Heger (OĽANO) výzvou na zodpovednosť apeloval na lekárov, aby prehodnotili výpovede. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) avizoval stretnutia s riaditeľmi nemocníc aj odborármi. Re zort deklaroval, že je otvorený novej požiadavke odborárov o podpísaní memoranda k plánu riešení situácie v zdra votníctve. Pripravenosť rokovať deklarovalo aj Lekárske odborárske združenie (LOZ).
xd, foto: printscreen Vlá da SR zlyháva pri rie šení situácie s platmi zdravotníkov, svojou nečinnosťou ohrozuje životy a zdravie obča nov. Vyhlásil to posla nec Národnej rady (NR) SR a podpredseda strany HLAS Richard Raši
na vyjadre nia Lekárskeho odbo rového združenia (LOZ) o avizovaných výpovediach minimálne 1 948 lekárov.
„Nekonaním vlády a nerie šením požiadaviek zdravot níkov môže dôjsť ku kolapsu zdravotného systému,“ pod čiarkol Raši s tým, že vlá da sa nepoučila z pandé mie a opätovne zlyháva pri riešení problémov občanov. Kabinet sa podľa neho stá va bezpečnostným rizikom pre Slovensko. Hovorí o ha zarde so životmi ľudí. Upo zornil, že po odchode lekárov bude ohrozené poskytovanie celkovej zdravotnej starost livosti, aj tej neodkladnej.
Richard Raši kritizoval po stup predstaviteľov vlády pri
rokovaniach so zdra votníkmi, ktoré k ni čomu neviedli. Vlá da napokon podľa jeho slov pri jala zá kon, s kto rým prak ticky nie je spo kojný nikto. Skonštato val, že priestor a čas riešiť pripomien ky tu bol a že sestry i lekári boli ústretoví ku kompromisom.
Pellegrini, bol hlavne reakciou na ak tuálnu situáciu v republike. „Situácia nie je normálna, naopak, zásadným spôso bom prispieva k frustrácii, pramení až do prejavov hne vu a zlosti občanov tejto kra jiny,“ tvrdí.
Jediné riešenie
Predseda najsilnejšej politic kej strany na Slovensku sa opäť nevyhol kritike premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), ako i ministra financií Igora Mato viča (OĽANO), ohľadom pod pory a pomoci deťom, senio rom. Slovensko podľa neho potrebuje stabilitu, ľudia pre infláciu chudobnejú, hrozí re cesia a vláda nedokázala pri
xd, foto: Hlas-SD Ľudia by sa nemali obávať poňať nadchádzajúce októbrové komunálne a regionálne voľby politicky, aj ako referendum o terajšej vládnej koalícii. Vyhlásil po pracovnom sneme strany Hlas-SD v Liptovskom Mikuláši jej predseda Peter Pellegrini
jať adekvátne opatrenia. Zopa koval, že jediným riešením sú
predčasné parlamentné voľ by. V súvislosti s blížiacimi
sa spojenými voľbami vyzval
Pellegrini ľudí, aby dali jasne najavo nominantom OĽANO, že ich nechcú na pozíciách predsedov samosprávnych krajov, primátorov a staros tov. „Ľudia môžu z tohto spra viť malé politické referendum a poslať týchto nominantov do minulosti, aby tak odká zali vedeniu OĽANO v Brati
slave, že si neželajú túto po litiku,“ zdôraznil.
Hlas-SD je podľa Pellegriniho plne organizovanou stranou zastúpenou v každom jed nom regióne SR a nebude sa brániť diskusii o zmene vo lebného systému. „Tak, aby polovica poslancov Národnej rady SR bola volená doteraj ším spôsobom, ale druhých 75 poslancov bolo volených v každom jednom okrese po jednom, aby bola garancia, že každý jeden okres bude mať svojho zástupcu," priblížil predseda strany. Strana opä tovne vylúčila pred nadchá dzajúcimi voľbami spoluprá cu s OĽANO a ĽSNS, pričom toto bude podľa predsedu platiť aj pred parlamentnými voľbami. Rozhodnutie v prí pade iných strán podľa Pel legriniho nepadlo.
ms, TASR, foto: Martin Baumann Prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) a predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) dôrazne odsudzujú snahu Ruskej federácie nelegálne anektovať časti ukrajinského územia. Výsledky pseudoreferend, ktoré Rusko zorganizovalo na okupovanom území, nemajú podľa nich žiaden platný právny účinok Považujú ich za nelegitímnu snahu Ruska zakryť akt agresie. SR uznáva Ukrajinu ako nezávislý, suverénny a zvrchovaný štát. Vyplýva to z ich spoločného vyhlásenia.
Ruský prezident Vladimir Putin a zástupcovia samozvanej Luhanskej ľudovej republiky, Doneckej ľudovej republiky i okupačných správ Chersonskej a Záporožskej oblasti Ukrajiny podpísali minulý piatok popoludní v Kremli do hody o anektovaní týchto štyroch okupovaných regiónov Ruskom, po tom, čo v každej z nich prebehli referendá o pričlenení sa k Rusku.
Dôrazne odsudzuje úsilie o dosiahnu
nom boji,“ dodali. Ak by Slo vensko tieto kroky Ruska akceptovalo, poprelo by pod ľa ich slov základné princípy, na ktorých je založená „naša vlastná suverenita a terito riálna integrita“. Zdôraznili, že SR uznáva Ukrajinu ako
Erika Lehotszká, foto: TASR/Ján Krošlák, archív AP Jedným z najvýraznejších kandidátov na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) je Adrian Polóny Úspešný človek, ktorý však nezabúda ani na tých, ktorí v živote veľa šťastia nemali, sa do politického boja pustil s jasným cieľom. Kraj v srdci Slovenska totiž nemal v posledných rokoch šťastie na ľudí, ktorí ho viedli. Keďže sa už nemohol pozerať na to, ako BBSK vinou nekompetentného vedenia prichádza o možnosti napredovať, rozhodol sa uchádzať o dôveru v najbližších župných voľbách. Adriana Polónyho sme vyspovedali a on nám v úprimnom rozhovore pootvoril dvere nielen do jeho profesijného, ale aj osobného života.
sa 18. júla 1974 v Banskej Bystrici. Študoval na strednej hotelovej škole v Brezne. Je absolventom Fakulty poli tických vied a medzinárod ných vzťahov v odbore poli tológia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ale aj Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Titul dok tor filozofie získal v roku 2007 na základe rigoróznej skúšky na Fakulte politic kých vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bys trici. Počas štúdií zároveň pracoval na manažérskych a riaditeľských pozíciách. Od roku 2000 pôsobil ako predseda predstavenstva v Bystrickej dopravnej spo ločnosti. V roku 2008 v Do pravnom podniku Banská Bystrica zasadol na miesto
predsedu predstavenstva. V roku 2003 sa stal podpred sedom predstavenstva Slo venskej autobusovej dopravy Zvolen a v roku 2018 ho v tej istej spoločnosti vymenovali za predsedu predstavenstva. Vzhľadom na svoj úprimný vzťah k tradíciám a sloven ským pamiatkam tri roky pô sobil aj ako odborný konzul tant pre obnovu pamiatok na Slovensku. Je členom mno hých dopravných komisií. Jeho záber je pomerne ši roký, a preto je každoročne organizátorom výstavy ve teránov áut a motoriek. Ho vorí po anglicky, nemecky a rusky. Jeho prednosťami sú mimoriadne organizač né schopnosti, komunika tívnosť či samostatnosť. So svojou manželkou Katkou a deťmi trvalo žije v Banskej Bystrici. Najdôležitejšou sú
časťou jeho bytia je jeho rodina, pre tože, ako sám ho vorí, všetko, čo na tomto svete po nás zostane, je len kvapka našej krvi v kvapke našej krvi, ak nám Pán Boh dopraje mať deti. Medzi jeho zá patrí štúdium cudzích ja zykov, ochrana kultúrnych pamiatok. Má vzť tórii, poľovníctvu, ale aj k folklóru. Prezradil nám, že sviatok sv. Cyrila a Me toda je pre neho vzácnym míľnikom v histórii slovan stva, pretože vierozvestovia dali nášmu národu šancu na skutočnú zmenu. Nerád ces tuje do zahraničia, ako hovo rí, radšej si priplatí, aby mo hol zostať doma, v rodnom kraji či vlasti. Má rád celé Slovensko, ktoré prechodil krížom-krážom, s mapou v ruke, pretože ešte neexis
tovali výhody mobilných aplikácií, ktorým nakoniec ani nikdy nepodľahol. Kým ostatní Slováci v deväťde siatych rokoch utekali do zahraničia, on cestoval po Slovensku. Rád by podporil domáci cestovný ruch, a tak sa nedávno stretol so zástup cami mikroregiónu Pod Pan ským dielom, pretože vy znáva myšlienku: Ak chcete problémy riešiť, musíte ich poznať. Dáva prácu 1 250 za mestnancom, v správe majú 650 vozidiel a 750 vodičov. SAD Zvolen oslávila 80 ro kov, pričom on ju spravuje 20 rokov. Riadi deväť závo dov z 13 okresov Banskobys trického kraja. Pri rozhovo re vás osloví jeho úprimnosť a priateľskosť od prvého momentu, ako sa ocitne te na pôde jeho firmy, kde sa snúbi poriadok s moder ným funkcionalizmom i tra díciou a najmä vľúdnosťou jeho profesionálneho tímu. Jeho komunikácia je otvo rená, až neuveriteľne pria ma, ale aj srdečná. Hovorí o sebe, že síce má rád spo luprácu s ľuďmi, ale nie je úplne tímový hráč, pretože keby nebolo jeho samostat ných nájazdov, tak by dnes
nesedel na mieste druhej šej autobusovej fir my na Slovensku. Za ostat rokov ho trápi ama terizmus, ktorý predvádza asný šéf Banskobystric kého samosprávneho kraja, preto sa rozhodol priniesť nú zmenu a v nad chádzajúcich voľbách chce zabojovať o post predsedu VÚC. Nikdy členom žiadnej politickej strany. Cení si svoju nezávislosť, aj vo voľbách kan diduje ako nezávis lý. Takýto je Adrian Polóny.
Pri ohlasovaní vašej kandidatúry na post predsedu VÚC ste oznámili, že vaším cieľom je vymeniť amatérov, ktorí oklamali svojich voličov vzhľa dom na fakt, že za predsedu VÚC zvolili Jána Luntera, ale kraj riadil bez volebného mandátu Ondrej Lunter. Občania boli v podstate oklamaní. Veríte, že sa to odzrkadlí vo volebnom výsledku?
Náš kraj je päť rokov v ru kách amatérov a občania sú pod ich vedením v ohrození. Kraj je so všetkými kompe tenciami a financiami v ru kách niekoho, kto skutočne nebol zvolený a päť rokov sa učil nie v škole, ale na VÚC za peniaze nás všetkých.
Predchodca Jána Luntera pri odovzdávaní úradu uviedol, že ho odovzdáva vo výbornej finančnej kondícii, pretože kraj nie je zadlžený. Viete, v akom stave sa VÚC BB nachádza teraz?
Rozdiel medzi tým, čo bolo v tom čase a dnes, je takmer 160 miliónov eur. Okrem toho súčasné vedenie vzalo úve ry v hodnote ďalších 30 mi liónov, ktoré sa podľa všet kého prejedli a investovali do PR aktivít na mediálnu prezentáciu VÚC. Peniaze sa
pomíňali do poradenských agentúr, ktoré určovali, ako sa má kraj prezentovať na vonok. Pritom im poradco via najmä radili, že je nutné po každom rokovaní urobiť si selfíčko, ale nik sa nedo zvedel, že pre kraj vlastne nevybavili nič
Čiže je to dobre platená kampaň Jána Luntera pre syna Ondreja Luntera, ktorý ide teraz zabojovať o post predsedu?
Dokazovali to dennodenne. V deň vymenovania Jána Luntera za predsedu VÚC prevzal riadenie na seba sú časný podpredseda Ondrej Lunter. Bol to doslova pod vod na voličoch, zvolili sme starého pána a v skutočnosti je kraj v rukách nikým nevo leného Ondreja Luntera. Za ujímavé je, že keď vznikol spor v doprave, ktorý si isto všetci pamätajú, tak ozná mili, že ich právnici majú na to dve právne analýzy, ktoré nikto nikdy nevidel. Je zarážajúce, že si tie ana lýzy nepýtalo 49 zákonodar cov regionálneho zastupite ľstva. Verím však, že každý, kto dá vo voľbách hlas mne, tak bude chcieť vidieť práv nu analýzu súvisiacu so zru šením dodatku o doprave v rámci nášho kraja.
A práve tento problém bol momentom, keď vás verejnosť spoznala, vtedy ste sa zmenili z pokojné
kraja. Ľudia by boli z večera do rána zostali bez verejnej dopravy. Ako to s odstupom času hodnotíte?
Naši zamestnanci sa ne zľakli mediálneho masíro vania a zostali pri nás do konca súdneho sporu. Za rok a pol sme zvládli deväť me dzinárodných tendrov, kto ré nemajú na svojom kon te ani veľké medzinárodné koncerny. Dopravu má náš kraj vyriešenú aj na ďalších desať rokov iba vďaka našej profesionalite. Samozrejme, istotu práce na ďalších desať rokov má aj našich 1 250 za mestnancov. Keď sa Lun terovci postavili proti nám, tak si v jeden víkend sadlo za stôl 460 starostov a pri mátorov obcí a miest a pod písalo s autodopravcom sa mostatné dohody. To bolo niečo unikátne, pretože toto mal zabezpečiť samospráv ny kraj. Lenže tí starostovia a primátori si uvedomovali zodpovednosť za občanov, že ich nemôžu nechať bez dopravy.
Svoju pravdu ste obhájili, súdny spor ste vyhrali, postavili ste sa za svojich krajanov. Ospra vedlnil sa vám niekto?
Flagrantne porušili nielen slovenské, ale aj medziná rodné právne normy. V prie behu troch rokov sme svoju pravdu obháji
dlňovať. Lunterovci podvied li občanov, a tým sa majú ospravedlniť. A ak majú po vedať prepáčte, tak to majú povedať našim 1 250 zamest nancom, lebo tým rozprávali, že pracujú u banditov s mafi ánskymi praktikami. No, ak je poskytovanie služby vo ve rejnom záujme, za ktorú pla tí štát prostredníctvom VÚC, mafiánskou praktikou, tak to je potom zrejme svet Ondre ja Luntera, v ktorom žije on sám, a ten potom vnucuje aj svojim voličom.
Viete vyčísliť, koľko stálo kraj rozhodnutie Lunterovcov?
Neschopnosť Ondreja Lun tera ml. stála náš kraj už 4,5 mil. eur. Tieto milióny stoja právnici napriek tomu, že župa svoj spor prehrala a ešte aj svoju žalobu stiah li zo súdu, keď zistili, že ko najú proti sebe. Dokedy ešte budeme trpieť takýto amate rizmus na čele kraja? Nemu seli byť žiadne súdne spory a neplatili by sme žiadnych právnikov, ak by sa mladý Ondrej Lunter nehral na žu pana a rešpektoval by záko ny. Stredoslováci si zaslúžia mať už konečne schopného a profesionálneho župana, a nie človeka so systémom pokus – omyl – selfíčko. Som pripravený priniesť skutočnú zmenu!
Vo vašom kraji je ohlásených už šesť
na výber. A bol by kandidát iba Ondrej Lunter. Trieštiť sa určite budú, ale rovna ko na každej strane kandi dátnej listiny. Poznám všet kých protikandidátov buď priamo, alebo nepriamo. S každým som mal krátku debatu, veď by bolo smieš ne tváriť sa, že niekoho ne poznáte, keď sme celá naša republika ako jedno trošku väčšie americké mesto. Ak má kraj dobre fungovať, bude mi záležať na názore kaž
Kandidujete ako nezávislý kandidát s podporou strany SMS, SNS, ale najmä s podpo rou strany Smer-SD. Pri oznamovaní kandidatúry vás prišiel osobne podporiť priamo Robert Fico, ktorý o vás povedal, že asi len ťažko by sme dnes našli človeka s lepšou kombináciou vzdelania a praktických skúseností, ako má Adrian Polóny. Čo to pre vás znamená?
to povie človek, ktorý je v politike dlhé roky a asi nie je jeho náplň čítať si po veče roch môj životopis, tak už niekde o mne zrejme počul, že 20 rokov som na čele firmy s 80-ročnou histó riou, ktorá ročne prepraví 22-26 miliónov cestujúcich, o je najväčším vyzname naním pre našu spoločnosť Ďakujem veľmi pekne stra ne Smer-SD a jej predsedo vi, pretože v svojich radoch ite ľudí, ktorých mohli , ale rozhodli sa po zitívne pre moju osobu. Ce ním si to, že som nezávislý kandidát a získal som takú podporu práve od lídra opo zície i jeho strany.
Vaše meno je spájané aj s predsedom strany Hlas-SD Petrom Pellegri nim, ktorý však oznámil, že na šéfa VÚC
podporujú Ondre ja Luntera. V médiách sa pretriasal váš blízky vzťah, preto je namieste otázka, či vás to nepre kvapilo a najmä nezamr zelo. Kde je teda pravda?
S Petrom Pellegrinim sa po známe od detstva a v čase, keď oznámil podporu On drejovi Lunterovi, iný kan didát nebol, ale na môj vkus sa rozhodol predčasne. Peter Pellegrini je dlhoročný poli tik. Vie, aké kroky má spra viť a asi vie, prečo to urobil. Kamarátsky ma to mrzí, lebo mohol počkať, či sa niekto neukáže, ale verím, že taká to udalosť nemôže rozkolísať naše dlhoročné priateľstvo.
Robert Fico uviedol, že nepochybne máte fantastický prehľad o tom, ako funguje Banskobys trický kraj, čo sa tu deje a čo tento kraj potrebuje. Čo teda v prvom rade váš kraj potrebuje?
Náš kraj potrebuje skutoč nú zmenu. Musíme skonco vať s totálnym amaterizmom pod vedením Lunterovcov. Treba vniesť do riadenia kraja profesionalitu, aby sme sa nehanbili povedať, že sme z Banskobystrického kraja. Mali sme tu päť rokov zaspa té vedenie, ktoré realizova lo tlačové besedy k témam, ktoré mu neprináležia. Ich činnosť sa obmedzila na po kus – omyl a selfíčko na za čiatku i na konci dňa.
V jednom z rozhovorov ste povedali, že sa dostávame do obdobia,
keď nebudeme mať šancu na pokus – omyl, pretože druhá šanca už nepríde, a môže to mať vážne dôsledky na každého občana. Ako ste to mysleli?
Nie som tu na to, aby som niekoho strašil, ale my už v tom stave sme. Každý jed notlivec, každá rodina, každá firma to pocíti a vtedy musia byť vo funkciách odborníci, ktorí zvládnu nielen tých na šich deväť medzinárodných projektov, ale dokážu čeliť to muto ťažkému náporu, keď pôjde do tuhého. Od občanov prídu otázky, kto zabezpečí teplo, elektrinu, dopravu, od voz odpadu… To určite nebu dú riešiť PR agentúry. Para doxne systém natlačil dosť peňazí, ale otázne bude, čo si za ne budeme vedieť kúpiť Pýtam sa, koľko tepelných hospodárstiev zabezpeči li Lunterovci vzhľadom na situáciu, ktorá je vo svete? Mali päť rokov, aby nás si tuácia neprekvapila. Koľko termálnych vrtov vykona li? Realizovali analýzy, ale neprinášali žiadne riešenia.
Pri oznámení svojej kandidatúry ste povedali, že za prácu sú inak hodnotení obyvatelia Bratislavy v porovnaní s Banskou Bystricou a že skutočný rozdiel medzi týmito dvomi metropola mi nie je 200 km, ale 524 eur. Veríte, že sa dá dobehnúť tento platový rozdiel?
V našej firme máme prehľad, koľko peňazí zarobí vodič
v Bratislave a v Banskej Bys trici, tam nie sú veľké roz diely. Situácia je však roz dielna v iných povolaniach. Doba nás naučí, že sa to zme ní a Stredoslováci nebudú musieť už viac odchádzať za lepším platom do Bratisla vy. Riešenie je jednoduché. Treba podporiť priemysel ako taký, podporiť agrosek tor. V prvom rade musíme vyriešiť dopravnú tepnu –nemáme prepoj od Marti na cez Kremnicu, nemá me prepoj Hiadeľské sedlo na sever, kde sú pripravené v šuplíkoch projekty, nemá me prepoj na východ, každý obchádza stredokraj cez se
Často sa v svojich vyjadreniach opierate o slovo práca. Čo pre vás práca znamená?
Pre mňa osobne je veľmi dôležité, že som každý deň v práci a musím povedať, že s rodinou mi je cez víkend veľmi dobre, ale je pre mňa prirodzené, že sa v nedeľu teším do práce. Páči sa mi tá dynamika v mojej práci vo veľkom kolektíve. Práca je podstatná v každom spo ločenstve i v každej rodine.
Čo pomôže kraju, aby sa zmierňovali rozdiely, ale aj to, aby ľudia z takého krásneho kraja neutekali a tvorili hodnoty doma?
To, čo sa deje s energiami, je také strašidelné, že nadná rodné koncerny, ktoré pred pár rokmi otvorili svoje fabri ky, napríklad hlinikáreň Slo valco v Žiari nad Hronom, lí der na trhu vo výrobe hliníka, prosí vládu, aby zaujala sta novisko, ako chcú riešiť situ áciu na trhu s hliníkom. Vlá da to nerieši, pretože pre ňu sú prioritnejšie hádky v ko alícii. A tu opätovne zlyhal samosprávny kraj. Veď ako ho môžu v Bratislave vážne brať a vážiť si ho, keď tam chodí len vyplakávať a ne ponúka riešenie. Líder kraja musí mať jasnú koncepciu, s ktorou ide na vládu rokovať
tovať. Problémy sa musia riešiť okamžite, všetko nad 20 minút je už staré. Problé my sa nemôžu kopiť. Stred né Slovensko má paradoxne letisko Sliač, ktoré premenili na vojenské letisko, čo je na škodu, pretože cestovný ruch sa začína dopravou, je mimo riadne dôležité, ako sa dostať z bodu A do bodu B. Dodnes nemáme dobudovaný južný ťah do Košíc, o ktorom sa už porozprávalo toľko rozprá vok. Tu nemáme len Nízke Tatry, máme tu množstvo kú peľov a liečivých prameňov a ľudia paradoxne nakupu jú zahraničné minerálky, pri tom Slovensko je vodnou veľ mocou. Doterajší predseda VÚC za päť rokov nedokázal investovať ani cent aspoň do jedného liečivého prameňa, ktorý by prilákal návštevní kov do nášho regiónu. Radšej však investovali do samopre zentácie. Nezabúdajme na také skvosty, ako je Kremni ca či Banská Štiavnica, kde sú ceny nehnuteľností na ta kej celkovej úrovni ako v Bra tislave, ale nie je to zásluha samosprávneho kraja.
Slovenská republika sa už dva roky borí s vládou, ktorá nie je žičlivá voči občanom. Ako vnímate súčasnú politickú scénu?
Nebudem sa hrať na najmúd rejšieho, ale som človek, kto rý okrem iných odborov vy študoval aj politológiu, tak kej
udia uverili ich iatok všetkého zla. Ak ja budem , že je taký a onaký, tak tomu
hodnú. Hovorí sa, že máš takú vládu a také šéfstvo, aké si zaslúžiš, a to isté aká
dobie z hľadiska ekonomi ky a tam bude nutné obklopiť sa ľuďmi, ktorí majú v hlave jasno a dokážu riešiť krízo vé situácie.
Samosprávy sú v štraj kovej pohotovosti a vláda sa k nim správa doslova macošsky. Čo treba urobiť, aby sa tento stav zmenil?
Našťastie, naše samosprá vy dokázali, čo majú robiť, lebo v krízových chvíľach dokázali zabrať a suplovali vládu, ktorá to nezvládala. Samosprávy boli nakoniec
V podstate nás čaká ho rúca politická jeseň, problémy so zdražovaním potravín, ale najmä energií a samosprávy to nebudú mať jednoduché, pretože budú len veľmi ťažko hľadať zdroje na utiahnutie normálneho chodu. Neobávate sa, že hoci za to nebudete niesť vinu, hnev ľudí sa môže obrátiť proti vám?
Ak máte v hlave a v rozhod nutiach jasno, tak to nemô že byť dôvod, že nepôjde te kandidovať. Navyše náš kraj sa potrebuje nadých
rady, keď sa horko-ťažko dostali ku kompenzáciám, ktoré im vláda nie veľmi rada poskytovala za pan démiu. Vedeli sa postaviť na obranu svojich obyvateľov a ukázali obrovskú ľudskosť a solidaritu aj po vypuknu tí ukrajinsko-ruského kon fliktu. Kompetencia krajiny sa skončila na hranici miest a obcí a tie to zvládli. Chys tám sa na stretnutia s primá tormi i starostami v svojom kraji, pretože ísť kandidovať na šéfa VÚC bolo pre mno hých nečakané rozhodnu tie. Za 20 rokov som počul o problémoch každej obce a mesta buď priamo, alebo sprostredkovane dosť, a pre to o komunikáciu nebude núdza a taktiež o riešenie problémov.
nuť, oddýchnuť si od zbytoč ností a zaslúži si skutočnú zmenu. Peniaze, ktoré boli nesprávne používané, treba presmerovať do segmentov, ktoré kraj naozaj potrebuje. Nakoniec, aj bilbordy Ondre ja Luntera majú headline –Aby veci fungovali, z čoho jasne vyplýva priznanie, že kraj nefungoval. A v podsta te Ondrej Lunter ani nevie, načo chodil do roboty. Ja do dávam, aby veci fungovali, tak je nutné, aby Ondrej Lun ter z úradu odišiel.
Slovenská spoločnosť je mimoriadne rozdelená. Čo by bolo liekom pre reštart spoločnosti?
Ak je nepokoj v rodine, tak je všade a nevyparí sa len
tak. Ak chcete mať pokoj né dieťa, tak mu hoc aj me dom musíte vytvoriť poho du a dobrú náladu. Nepokoj v spoločnosti pramení z ne pokoja a neistoty v rodinách. Politicky bude jeseň horúca, ale bez energií bude studená a potom nám všetkým hlavy rýchlo vychladnú. A môže me iba dúfať, že nenastane chaos, ktorý bude deštruo vať systém ako taký. Môže nastať neúcta človeka k člo veku, neúcta podriadené ho k nadriadenému, neúcta k autoritám, ktorá sa v politi ke systematicky dostáva do popredia, pretože si z verej ných funkcií robíme šašov stvá a potom tak spoločnosť vyzerá. Nemôže sa robiť po litika znevažovania a potom od voliča žiadať úctu. Slovo pokora, ktoré v ostatných ro koch používajú politici, sa dostalo na šikmú plochu, pretože nestačí vysloviť slo vo pokora. To je o cite, o srd ci i o mozgu, ktoré má kaž dý nastavené inak, presne tak, ako je to o prahu bo lesti, niekto viac a niekto menej. Politici by mali pre stať hovoriť o slove pokora. Som veriaci a je pravda, že viera sa v súčasnosti s tým, čo vidíme a čo žijeme, bije. Je to na svedomí a vnút ri každého jednotlivca. Ja si myslím, že každý človek je v svojej podstate dobrý, len ho možno doba a okol nosti občas skrútia na iný smer. Som vďačný za mamu i otca, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami, že keď vznika la naša republika a ja som mal 18 rokov, tak sa so mnou rozprával a ukázal mi cestu. Hovorieval: „Ak ti to nevy svetlím ja, tak kto ti to po vie? Ak nevychovám svoje deti ja, tak kto mi ich vycho vá, štát? Ja im musím ísť príkladom a ukázať smer.“ Ukázalo sa, že Slovenská republika vie byť samostat ná a má mnoho schopných ľudí, za ktorých sa nemusí me hanbiť. Dnes nesmieme dopustiť, aby nás riadili mé diá. Tridsať rokov z pohľa du človeka je vek dospelosti a má vedieť, čo ešte chce do siahnuť. To, kedy odídeme z tohto sveta ako jednotliv ci, nevieme ovplyvniť, ale to, ako má táto republika ísť ďalej, vieme ovplyvniť Nesmieme urobiť zlý krok, aby nás spoločenstvá oko lo nás nepohltili, ako sa to opakovane dialo s inými ná rodmi.
Firma, ktorej šéfuje, je významným hráčom v bansko bystrickom regióne. Dôležitý je pre neho každý jeden za mestnanec, pretože tak ako oni potrebujú jeho, on potrebu je ich. A najväčším odborárom vo firme je práve on, pretože aj on je rád, že má ráno kam prísť pracovať, presne tak ako jeho zamestnanci, hoci nahraditeľní sú všetci, aj on. Má dobrý cit na výber ľudí, ktorí chcú pracovať, ale aj na dare bač, ktorá len špekuluje. Za posledných 20 rokov neprekroči li ani dve percentná príchodov a odchodov vodičov, čo svedčí o veľmi stabilnej spoločnosti a zamestnávateľovi.
Neobáva sa opustiť túto stoličku, ale blízki kolegovia mu povedali, že Slovensko ide do ťažkých časov, a boli by radi, keby bol práve v týchto časoch vo firme. Odpovedal im, že neodchádza na Mars, len sa v rámci regiónu presunie do inej budovy. Navyše, ak chcete niečo zmeniť, musíte cho diť medzi ľudí, po kraji, nie sedieť v budove na stoličke.
Odmieta hovoriť o podpore, sponzoringu a filantropii, pretože to je samozrejmosť a nebude sa tým prezentovať na verejnosti, pretože to nerobí pre marketing, ale preto, že ak má možnosť, tak pomáha, lebo to niekto potrebuje. Chválenkárstvo mu je cudzie.
Nemal rád diktáty, lebo mu počas štúdia robili problémy a mame vysvetľoval, že on nepotrebuje vedieť, ako sa píšu sýkorky, lebo on bude mať sekretárky a tie to dobre napíšu. Mama sa mu smiala, že ak sa nebude venovať štúdiu, tak ona mu bude musieť nakoniec montérky prať, lebo nebu de ovládať spisovnú slovenčinu. A on má dnes šťastie, že má v troch firmách sedem sekretárok, ktoré dokonale ovládajú slovenčinu, a nakoniec ako hovorí, to je aj jedna z hlavných podmienok prijatia do zamestnania, pretože je dôležité, aby firma aj navonok pôsobila profesionálne.
Hotelová škola bola pre neho dôležitou sú človek nikdy nevie, tak sa tam nau del. A k tomu vareniu si potom pridal humanitné vedy, históriu, právo i politológiu. Pod až tak nepretŕhal, ale vedel, že všetko treba dotiahnu do konca, a tak si aj diplomovú prácu písal sám.
Každá lo buje vedie pretože žil v harmonickej rodine, kde napriek tomu, že jeho starí rodi s takou úctou a láskou, že mal pocit, akoby ich zažil. Často navštevuje svojich blízkych, rodinu, má úctu k še dinám i k viere v Boha.
Kým spolužiaci nahá čítal múdre knihy o obciach i mestách, kde boli súpisy pamiatok, kaštie tolíkov po celom Slovensku. Vybral si, čo ho zaujímalo najprv v jeho blízkom okolí a neskôr sa vybral až na vý chodné, južné sko.
Váži si znamného hrá rým je generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová a prezident Klubu 500 Vladimír Soták. Pod neho nepôsobí ve jemnocitne, ale vi dieť za ním výsled ky. Pod Polónyho dokázal udrža rokov, s takým množ stvom zamestnancov na vysokej medzinárodnej úrovni, a to hovorí o tom, že dostal do vienka neuverite rý nepremrhal a drží nieko rodín na strednom Slovensku nad vodou.
Časť demokratického sveta sa začína zhodovať na tom, že v žiadnom prípade. Anek tovanie štyroch ukrajinských regiónov Ruskom fiktívnymi re ferendami, rovnako ako pred ôsmimi rokmi na Kryme, sa totiž konečne stalo červenou čiarou. V tejto súvislosti sa spomínajú prinajmenšom dve medzinárodné organizácie. Také, ktoré majú vo svojom rodnom liste mier, či dokon ca priamo v názve bezpečnosť a spoluprácu. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Eu rópe (OBSE) a najmä Organizá cia spojených národov (OSN).
Práve v nej je Ruská federá cia krajina s politickým reži mom mnohými označovaným za kriminálny či prinajmenšom zlodejský, dokonca súčasťou Bezpečnostnej rady s právom veta. A osobitne toto mnohým kole oči. Aj v týchto dňoch to tiž vďaka svojmu špecifickému postaveniu Rusko zoblokovalo rezolúciu odsudzujúcu anek tovania štyroch oblastí zvr chovaného územia Ukrajiny.
Všetci sú teraz zvedaví, ako to dopadne vo Valnom zhro maždení OSN, kde už nikto nič zablokovať nemôže, ale aký koľvek výsledok má skôr sym bolický charakter.
Ak teda svetu záleží na tom, aby bol poriadok v ňom po stavený na medzinárodnom práve a organizáciách, ktoré majú byť jeho garantom ne skorodoval úplne, musí ko nať ihneď. Nájsť spôsob, ako Rusko vylúčiť, či prinajmen šom pozastaviť jeho členstvo sa ukazuje ako nevyhnutná odpoveď pre krajinu, ktorá si v tejto chvíli nič iné ako úplnú medzinárodnú izoláciu neza slúži. Osobitne preto, lebo na vyhrážanie sa jadrovými zbra ňami sme doposiaľ boli zvyk nutí len v takých extrémnych prípadoch ako je Severná Kó rea. Ak to ale počujeme z kra jiny, ktorá sa stále tvári ako súčasť svetového poriadku, nemôže to nechať chladným nikoho na svete. Nedá sa totiž mať všetko. Aj rešpekt vo sve te, aj bezbrehú likvidáciu pra vidiel, na ktorých stojí a vďaka ktorým funguje tak, ako sme desaťročia zvyknutí. Snáď to pochopia aj v Kremli, kým nie je úplne neskoro.
ano, TASR, foto: facebook Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, ratifikovala v pondelok jednohlasne zmluvy o vstupe ukrajinskej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a Chersonskej a Záporožskej oblasti do Ruskej federácie
bolo prijaté jednohlasne. V Ruskej federácii je teraz 89 subjektov,“ uvie dol predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin na soci
álnej sieti Telegram. Zverej nil tiež mapu Ruska, v ktorej sú jeho súčasťou aj spomína né štyri ukrajinské regióny a Krymský polostrov, ktoré Rusko anektovalo ešte v roku
2014. Anexia ani jednej z častí ukrajinského územia nebola medzinárodne uznaná. Krát ko po hlasovaní zagratuloval
V štyroch okupovaných regiónoch – v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike (DĽR a LĽR) na východe a v častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny sa konali najskôr od 23. – 27. septembra tzv. referendá o pripojení k Rusku. Proruskí predstavitelia oblastí po sčítaní hlasov uviedli, že ich obyvatelia v „re ferende“ rozhodli o pripojení k Rusku. Následne o to oficiálne požiadali Moskvu. Zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku potom v piatok počas ceremónie v Kremli podpísal ruský prezident Vladimir Putin.
ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov predstavi teľom štyroch anektovaných ukrajinských regiónov.
V utorok zmluvy ratifikova la aj horná komora ruské ho parlamentu, Rada federá cie. Rusko začalo formálny proces pričlenenia ukrajin ských oblastí okupovaných ruskou armádou, ktoré tvo ria asi 15 percent ukrajinské ho územia, minulý týždeň.
red, TASR, foto: TASR/AP Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v piatok potvrdil, že spoločne s prezidentom Volodymyrom Zelenským a predsedom parlamentu Ruslanom Stefančukom podpísali žiadosť o „zrýchlený“ vstup do Severoatlantickej aliancie
premiér v príspevku na so ciálnej sieti Twitter ďalej napísal, že „Ukrajina bráni demokraciu, princí py slobody a celý civilizo vaný svet“ a dokázala, že je dôstojným a spoľahli vým spojencom.
Zelenskyj: Je to spravodlivé Zelenskyj pri podpise žiados ti uviedol, že proces „zrých leného“ vstu pu do NATO je možný. Ako príklad uviedol Fínsko a Švéd sko, ktoré ten to rok začali proces vstupu do Aliancie bez akčného plánu členstva (MAP). „Je to spravodlivé. Je to spravodlivé aj pre Ukrajinu. Ide
o upevnenie toho, čo sme už dosiahli a aké sú naše hodnoty, na úrovni zmluvy,“ povedal Zelenskyj v prejave.
Kancelária ukrajinského prezidenta tvrdí, že podporu jej vstupu do Severoatlantickej aliancie vyjadrilo už desať krajín tohto obranného bloku. Poradca vedúceho prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak v statuse na platforme Twitter napísal, že tými, ktorí podporujú žia dosť Ukrajiny o „zrýchlený“ vstup do Severoatlantickej aliancie, sú „väčšinou krajiny, ktoré si pamätajú pazúry (ruského) impéria“. Podľa ukrajinských médií žiadosť Ukrajiny podporilo už desať krajín: Česko, Čierna Hora, Estónsko, Kanada, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Severné Macedónsko a Slovensko.
pre Ukrajinu a celú Európu v súlade s Kyjevským bez pečnostným paktom, ktorý bol vypracovaný a predlože ný našim partnerom,“ dodal. Zelenskyj povedal, že Ukraji na a spojenci si dôverujú, pomáhajú a navzá jom sa chránia.
„Toto je Alian cia. De facto. Dnes sa Ukraji na uchádza o to, aby to bolo aj de iure,“ uviedol.
„Podpísaním žiados ti Ukrajiny o urýchlený vstup do NATO robíme náš
rozhodný krok… Prakticky sme už preukázali kompati bilitu s aliančnými štandard mi. Sú skutočné pre Ukraji nu – skutočné na bojisku a vo všetkých aspektoch našej in terakcie,“ povedal Zelenskyj. „Dôverujeme si, pomáhame si a chránime sa. Toto je alian cia,“ dodal.
Ukrajinská armáda sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajine prezbrojuje, keď od zbraní zo sovietskej éry po stupne prechádza na štan dardy NATO. Ambície Kyje va vstúpiť do NATO boli pre Moskvu jednou zo zámie nok na februárovú inváziu na Ukrajinu.
Respondenti mali na škále od 1 (žiadne oba vy) do 5 (veľké oba vy) okrem iného zhodnotiť, ako vnímajú súčasnú situ áciu s cenami energií. Veľ ké obavy majú skôr ľudia s nižším (základným alebo stredoškolským bez maturi ty) vzdelaním (53 %). O nie čo menej sa rastúcich cien energií obáva štvrtina opýta ných a na polovicu stupnice sa priradilo 22 % Slovákov.
Medzi zdroje vykurovania v slovenských domácnos tiach sa radí na prvé miesto
red, TASR, foto: shuttesrtock Očakávaný rast cien energií vzbudzuje veľké obavy u 47 % obyvateľov Slovenska. Cenová hladina energií je zároveň najväčšou motiváciou pre znižovanie ich spotreby v domácnosti. Takmer sedem z desiatich Slovákov je ochotných v rámci úsporných opatrení znížiť teplotu vykurovania v domácnosti aspoň o jeden stupeň, zhruba rovnaké percento pripúšťa nákup iba úsporných spotrebičov. Vyplýva to z internetového prieskumu spoločnosti Nielsen Admosphere Slovakia na vzorke 500 respondentov starších ako 15 rokov.
plyn, ktorý ako hlavný zdroj využíva 37 % respondentov. Na druhom mieste je ústred né kúrenie, ktoré má v do mácnosti ako hlavný zdroj 31 % obyvateľov, tretie v poradí je drevo, kto rým primár ne kúri 15 % opýtaných a 11 % využí va elektric kú energiu. Tepelné čerpadlo, uhlie ale bo solár na energia ako zdroj
pre vykurovanie sa pohybu jú len v nižších jednotkách percent. Cena energií je pre Slovákov hlavný dôvod, prečo je podľa nich potreba znižovať spotrebu energií v domácnos
ti, odpovedalo tak 66 % opý taných. Ďalšie dôvody, ako je osobná snaha efektívne vyu žívať energie (17 %) alebo kli matická kríza (7 %), nasledu jú až s veľkým odstupom.
Z hľadiska úsporných opatrení pre šetrenie energie v domácnosti sú Slováci najviac ochotní znížiť teplotu vykurovania aspoň o jeden stupeň Celzia (67 %). Pri tomto podiele ľudí zároveň platí, že to zatiaľ vo svojej domác nosti nerobia. Viac ako dve tretiny (66 %) je ochotných nakupovať iba energeticky úsporné spotrebiče a 65 % vypínať alebo znížiť ohrev vody a vykurovania v čase neprítomnosti v domácnosti. Až 64 % respondentov je ochotných sprchovať sa kratšiu dobu teplou vodou. Opat renia pre úsporu energie, ktoré Slováci už najčastejšie robia, je zateplenie domu, ktoré má 32 % z nich.
IGOR MATOVIČ ZAKÁ ZAL SVOJIM POSLAN COM VYSTUPOVAŤVysoký rast cien nehnuteľností, ako aj rastúce úročenie úverov na bývanie spôsobili zníženie dostupnosti bývania na Slovensku. V aktuálnom hodnotení ekonomického a menového vývoja na Slovensku to konštatuje Národná banka Slovenska (NBS).
ku bola priemerná úroková sadzba nových úverov na bý vanie 1,04 %, v tom druhom už dosiahla 1,6 %. Index dostup nosti bývania pre celé Sloven sko sa zhoršil o 10,6 bodu. Ak by v 2. kvartáli boli rovnaké úrokové sadzby ako v 1. štvrť roku, bol by jeho nárast me
cien nehnuteľností so šir ším ekonomickým vývojom v súčasnosti viac ako inoke dy závisí od voľby indikáto ra príjmu, konštatuje NBS. „Vzhľadom na pomerne sil ný rast disponibilného príj mu, najmä v dôsledku rastu príjmov živnostníkov, by náš
Výstavba
Výstavba bytových budov bola v 2. štvrťroku o 22 % vyššia ako v rovnakom obdo bí minulého roka. Na jednej strane sú medziročne niž šie počty začatých a dokon čených bytov. Medziročný
ceny nehnu teľností na bývanie boli v 2. štvrťroku toh to roka o 6,44 % vyššie oproti predchádzajúcemu kvartálu. Medziročný rast cien dosia hol 25,5 %.
„Index dostupnosti bývania (HAI) sa dostal na najhoršiu úroveň od roku 2011. Rozhodu júcu úlohu zohrávajú úrokové sadzby,“ priblížila centrálna banka. Kým ešte v 1. štvrťro
Predchádzajúci týždeň sa niesol v duchu odvolávania Igora Ma toviča z postu ministra financií. Svojim poslancom zakázal se dieť v pléne, zakázal im vystupo vať, zakázal im dať čo i len jed nu faktickú poznámku. A tak na naše vystúpenia v rozprave re agoval len Tomáš Taraba, ktorí prevratnou rýchlosťou prezlie kol kabát. Počas tohto volebné ho obdobia hlasoval 2x ZA od volanie Igora Matoviča a 14x ZA odvolanie člena vlády. V uto rok hlasoval PROTI jeho odvo laniu. Zaujímavé, ktovie čo za to dostane, možno bude po čas kampane náhodne sedieť na schodoch ako Romana Ta bak, necháme sa prekvapiť. Ako je u Igora Matoviča známe, vo svojom prejave urazil každého, kto ho v ten moment napadol, pani prezidentku, svojich koalič ných kolegov, samozrejme nás a schytali to aj novinári, ktorých prirovnal k Hitlerovým žurnalis tom. Jeho tak prvý, ako aj druhý prejav bol plný zavádzania, urá žania a klamstiev. Toto chŕlenie ohňa prestriedal samochválou o tom, aký máme úžasný stav verejných financií. Keby som o stave verejných financií nebol tak dobre informovaný, možno by som mu to aj uveril. Keď sa pozrieme na deficit verejných financií, tak ten bude na kon ci roka asi 5 miliárd eur. Po sledné dva roky bol približne 6 miliárd, to znamená 12 mili árd za posledné dva roky. Keď k tomu prirátame 5 miliárd za tento rok, to je dokopy 17 mili árd eur deficit štátneho rozpoč tu, taký je reálny stav verejných financií. Igor Matovič nás teda ani počas jedného svojho vy stúpenia nepresvedčil o tom, prečo by mal na pozícii minis tra financií zostať. Bohužiaľ, nie kedy to má demokracia ťažké v situácii, keď 90 % občanov nedôveruje Igorovi Matovičo vi, sa v NRSR len ťažko hľadá 76 poslancov ochotných zdvih núť ruku za jeho odvolanie. Ta kéto situácie vo vyspelých de mokraciách rieši sebareflexia a dobrovoľný odchod. U Igo ra Matoviča však funguje len lepidlo. Takto bohužiaľ posú va našu krajinu bližšie ku au tokracii. Len on tým autokra tickým vládcom nebude. Bude ním niekto, komu takouto poli tikou vydláždi cestu.
puma, foto: depositphotos, internet Keď sa povie Arabský polostrov každému zrejme hneď napadne islam. Väčšina z nás má pred arabskou kultúrou kvôli nemu rešpekt a teda táto destinácia nepatrí medzi najnavštevovanejšie. Teda okrem Dubaja, do ktorého v posledných rokoch prúdia davy turistov Arabský polostrov toho však ukrýva omnoho viac
Zaujímavou časťou Arab ského polostrova je po brežie Perzského zá livu. To reprezentujú štyri krajiny- Kuvajt, Bahrajn, Ka tar a Spojené arabské emirá ty. Tie si turistov získavajú luxusom, modernou archi tektúrou, ale aj históriou arabskej kultúry.
Kuvajt – krajina ropy a obmedzení
Arabský polostrov, najmä krajiny Perzského zálivu, majú bohaté zásoby ropy. Vý nimkou nie je ani Kuvajt, kto rý má najväčšie zásoby ropy na obyvateľa. Kuvajt sa tiež môže pýšiť najsilnejšou me
nou na svete. Z toho teda lo gicky vyplýva, že bežný smr teľník z priemernej krajiny si odtiaľ donesie maximál ne lacnejší suvenír, ktorý mu cestu bude pripomínať. Od niesť si však odtiaľto môže aj spomienky na niečo cel kom netradičné. Možno by ste totiž čakali, že takáto bo hatá krajina bude architek túrou dýchať Dubaju na chr bát. Opak je však pravdou. Okrem hlavného mesta Ku vajt City, v ktorom môžete obdivovať symbol Kuvajtu 3 veže, tu toho na obzera nie veľa nie je. Spôsobené je to najmä tým, že veľkú časť krajiny pokrýva púšť. Ak ste sa rozhodli Kuvajt navštíviť,
mali by ste vedieť, že fľašku alkoholu, ktorú ste si pribalili doma, si tu neotvoríte. Platí tu totiž prísny zákaz konzu mácie alkoholu.
mrakodrapov tu však náj dete aj historické pamiatky a štvrte, ktoré sú dôkazom bahrajnskej bohatej histó rie. V prvom rade za návšte vu stojí mešita Al-Fateh, kto rá je jednou z najväčších na svete. V Maname nájdete aj Baab al-Bahrain, čo predsta vuje vstupnú bránu Bahrajnu či Národné múzeum Bahraj nu, ktoré ukrýva množstvo vzácnych exponátov. V Ba hrajne by ste nemali obísť ani pevnosť Qalat al Bahrain. Tá sa zachovala z 3. tisícročia p. n. l. a v 16. storočí sa sta la sídlom Portugalcov, ktorí tu vybudovali dodnes stoja cu pevnosť. Dnes je súčasťou zoznamu UNESCO. Neobíď te ani bývalé hlavné mesto Muharraq, ktoré dýcha his tóriou na každom kroku. Ba hrajn je najnavštevovanejší najmä v apríli, kedy sa koná slávna Veľká cena Bahrajnu. Tak ako sa s Bahrajnom spá ja Formula 1, tak k nemu ne oddeliteľne patria aj vzácne bahrajnské perly. Ide o naj kvalitnejšie biele perly, ktoré si odnesiete práve odtiaľto.
Katar je ďalšou krajinou, kto rá sa nachádza na pobreží Perzského zálivu. Nájdete
Perlový Bahrajn
Bahrajn je najmenšou spo medzi všetkých arabských krajín. Ide o ostrovný štát v Perzskom zálive, v ktorom vládne dynastia Al Chalífa. V Bahrajne by ste si urči te nemali nechať ujsť jeho hlavné mesto. Manama to tiž svojím vzhľadom pripo mína americké metropoly, podľa vzoru ktorých je aj po stavená. Okrem vysokých
ju na malom polostrove, kto rý vybieha z Arabského po lostrova a prakticky celý je obklopený morom. Aj v ňom sa nachádzajú mestá a mies ta, ktoré by ste si pri jeho návšteve určite nemali ne chať ujsť.
Hlavným mestom Kataru je Doha, ktorá je súčasne jeho
ekonomickým a kultúrnym centrom. Údajne tu nájde te tie najkrajšie mrakodra py na svete. Hovorí sa, že Doha sa svojou architektú rou a bohatstvom chce priblí žiť Dubaju a stať sa turistic ky atraktívnou destináciou. Turistov okrem nádhernej panorámy mesta láka Mú zeum islamského umenia, ktoré sa nachádza na umelo vytvorenom ostrove. Okrem zaujímavej modernej budovy turistov láka aj neobyčajnou
ostrov, ktorý ponúka luxus v jeho najluxusnejšej podobe. Nájdete tu predajne s tými najdrahšími značkami ako Ferrari či Rolce-Royce, naj drahšie reštaurácie či najlu xusnejšie hotely.
Len pár kilometrov od cen tra Dauhy nájdete Lusailmesto budúcnosti – masív ny projekt ultramoderného mesta o rozlohe 38 km2, kto
budnúť štadión s kapacitou 80 tisíc ľudí, ktorý bude hos tiť záverečné zápasy MS vo futbale v roku 2022. Tie bude hostiť aj Al-Wakra, ktorá sa stane hlavným dejiskom toh to šampionátu.
Spojené arabské emiráty nie sú len Dubaj
Ďalšou krajinou, ktorá sa na chádza na brehoch Perzské ho zálivu, ale aj Indického oceánu, sú Spojené arabské
emiráty. Väčšina ľudí si hneď predstaví atraktívny Dubaj, ktorý je však len jedným zo siedmych zaujímavých emi rátov. Poďme si teda pred staviť tie najzaujímavejšie z nich.
Pri hraniciach s Ománom sa nachádza Fudžajra s rovno menným hlavným mestom. To je však stále len v štádiu
zbierkou islamských arte faktov z celého sveta. Pria mo v Dohe tiež nájdete trh, ktorý sa celkom líši od vašej predstavy o ázijskom trhu. Ide totiž o ten najkrajší v ce lom Perzskom zálive. Predaj cami totiž nie sú obchodníci najnižšej vrstvy a v ponuke nenájdete žiadny druhotried ny tovar. Zakúpiť si tu môže te tradičné arabské odevy, koreniny, suveníry, kávu či dokonca živé zvieratá.
Luxusný ostrov perla
Ak ste milovníkmi najdrah ších značiek, určite si ne nechajte ujsť The Pearl-Qa tar. Ide o umelo vytvorený
ré sa stane domovom pre mi nimálne 250 tisíc obyvate ľov, pričom ubytovať sa bude môcť minimálne raz toľko ľudí. Okrem mrakodrapov s netradičnou architektú rou a novým moderným met rom je toto mesto určené naj mä pre milovníkov rôznych športov. Od roku 2012 tu stojí krytá športová aréna, ktorej výstavba stála neuveriteľ ných 318 miliónov dolárov. Zmestí sa do nej až 15 tisíc divákov a hostila MS mužov v hádzanej v roku 2015. Mimo mesta sa tiež nachádza me dzinárodný okruh, ktorý je dejiskom slávnych motocyk lových pretekov. V blízkej budúcnosti tu má tiež pri
rát, ktorý má prístup k Perzskému zálivu aj Indickému oceá nu. V hlavnom meste Šardžá, ktoré predsta vuje morálne centrum krajiny, platia prísne zákazy. Najvýraznej šou dominantou je 15 metrov vysoká socha Koránu, mešita Ahma da bin Hanbala či Mú zeum islamskej civili zácie. Prísne islamské zákony a prevládajúca arabská kultúra dýcha zovšadiaľ.
Abu Dhabí
Najbohatším a súčasne aj najväčším emirátom spo medzi všetkých je Abu Dha bí. Možno povedať, že rých losťou, ktorou sa rozrastá sa postupne približuje k Dubaju. Najzaujímavejším miestom je Mešita šejka Zayeda, kto rá je prezývaná aj moder ný Tádž Mahál. Predstavuje hlavné centrum veriacich v Spojených arabských emi rátoch a zmestí sa do nej až
rozkvetu a vybudovávania. Preto na turistu môže pôso biť ako Dubaj spred polstoro čia. V emiráte Fudžajra však najviac turistov láka meši ta Al Badiyah, ktorá je naj staršou v Spojených arab ských emirátoch a jednou z najstarších stále funkč ných mešít na celom sve te. Je celá postavená z ka meňa a jej história siaha do 15. storočia. Šardžá – prevládajú tradície a kultúra
Tretím najväčším emirátom je Šardžá. Ide o jediný emi
41 tisíc veriacich. Na výstav be mešity sa pracovalo od roku 1996 do roku 2007 a jej cena sa vyšplhala na 400 mi liónov eur. Vzácnosťou je, že do jej útrob môže vstúpiť aj nemoslimský turista, ktorý však pred návštevou musí dodržať pár základných pra vidiel, ktoré platia v každej verejne prístupnej mešite.
Zaujímavým emirátom je sa mozrejme aj Dubaj, ktorý ale zrejme netreba bližšie pred stavovať. Ponúka niekoľko naj a stále patrí medzi turis ticky najpríťažlivejší emirát pre turistov.
puma, foto: shutterstock Je mnoho spôsobov, vďaka ktorým si môžeme osladiť život. Keď sa bavíme o tých, s ktorými sa stretávame v kuchyni, najmä v posledných rokoch sa vedú diskusie, ako sladiť zdravšie. Stevia, javorový sirup, trstinový cukor a iné vymoženosti modernej doby. To najzdravšie ale pochádza už z dávnej histórie a nájdete to priamo v prírode.
majú ale práve sacharidy. Nehovoríme však o rafino vaných cukroch, ale o tých prírodných. Bohato je v ňom zastúpená fruktóza, glukóza a sacharóza. Napriek tomu sa med vyznačuje nízkym gly kemickým indexom, a preto si ním život môžu osladiť aj diabetici. Tu ale platí dôleži té pravidlo, všetko s mierou.
je o najstaršom sla didle, sladkej superpo travine, tekutom zlate alebo ak chcete jednoducho o mede. Už naši starovekí predkovia ho považovali za elixír života a dnes, pri mno hých výskumoch, ktorých predmetom bol práve med, vieme, že mali pravdu.
Vitamíny, minerály, ale aj sacharidy
Celkovo poznáme viac ako 300 druhov medov. Tie roz
deľujeme podľa rôznych kri térií a každý z nich je niečím výnimočný. Vo všeobecnosti ale môžeme povedať, že med obsahuje vodu, minerály, pro teíny a sacharidy. Ich pomer sa líši v závislosti od druhu medu, ale tiež od spôsobu jeho spracovania. Spome dzi vitamínov v mede náj dete vitamíny C, K a A a tiež vitamíny skupiny B. Bohato sú v ňom zastúpené minerá ly ako draslík, horčík, zinok, železo, meď, selén a mnoho iných. Najväčší pomer v ňom
Nie je med ako med
Ak chcete mať istotu, že všet ky vyššie spomenuté látky majú prevahu nad umelými sladidlami, konzervantami alebo farbivami, nemali by ste sa nechať oklamať cenou. Nie je tajomstvom, že za sku točne kvalitný a zdravý med si musíme priplatiť. Keďže mnohí nemajú možnosť do stať sa k pravému domácemu medu, útechu nachádzame v obchodných reťazcoch. Za medmi z akciovej ponuky sa
ale často skrývajú jeho napo dobeniny, ktoré ani zďale ka nemajú také priaz nivé účinky na zdravie. Pri výbere správ neho medu ale netre ba byť veľkým odborní kom. Sta čí, ak sa najskôr po zriete na jeho etiketu, kde o ňom nájdete všetky výživo vé údaje. Ďalším účinným spôso bom, ako môžete odhaliť kvalitu medu, je otes tovať jeho hustotu. Pokiaľ med otočíte hore dnom a vi díte, že bublinka v ňom stú pa hore príliš rýchlo, zname ná to, že sa v ňom nachádza veľké množstvo vody. Ani to však nie je 100-percentná istota, keďže mnoho medov výrobcovia umelo zahusťujú. Dbajte teda aspoň na jeden ukazovateľ, ktorý tiež nájde te na etikete. Pokiaľ na ňom nájdete slovenskú nálepku, môžete si byť istý, že nedr žíte v ruke len jeho atrapu. Prírodné antibiotikum aj pomocník pri diéte
Med nie je len skvelou ku chynskou prísadou, ale tiež dôležitou súčasťou domá cej lekárničky. Má význam né antimikrobiálne a anti oxidačné účinky. Už staré mamy ho používali pri liečbe najčastejších ochorení. Po
má ha pri prechlad nutí, chrípke a zápaloch úst nej dutiny. Po máha tiež pri liečbe kašľa, ke ďže sa v ňom pri rodzene nachádza jú látky, ktoré sa bežne pridávajú do sirupov a lie čiv potláčajúcich kašeľ. Pô sobí nielen liečebne, ale aj preventívne pri posiľňova ní imunity.
Pri detoxikačnej kúre sa väč šina tých najchutnejších po travín nachádza na zozname tých nepovolených. Med ale medzi ne vôbec nepatrí. Ten totiž zbavuje telo toxínov, preto si ho pri detoxikačnej diéte môžete vychutnať. Kva litný med je ideálnou potra vinou aj pri redukčnej diéte, keďže podporuje spaľovanie. Pokiaľ si ho doprajete pred cvičením, s tukmi sa rozlúči te rýchlejšie. Navyše do tela dostanete energiu, ktorej je med prirodzeným zdrojom. Odporúča sa konzumovať nielen pred fyzickou aktivi tou, ale tiež po nej, prípadne ráno, keďže vám pomôže deň naštartovať rýchlejšie. Nao pak večernou konzumáciou medu si môžete zlepšiť kva litu spánku.
Alergie v dnešnej dobe nie sú ničím výnimočným. Naj častejšie sa vyskytujú prá ve tie na rôzne druhy peľov.
Mohlo by sa preto zdať, že konzumáciou medu si mô žete alergické príznaky na vodiť, prípadne zhoršiť. Opak je však pravdou. Alergický človek si jeho pravidelnou konzumáciou môže vybudo vať postupne imunitu a zníženú citlivosť na pele. Vzácne účinky má med aj na srdco vo-cievny systém. Telo chráni pred vysokým krv ným tlakom, in farktom, dokonca pomáha udržiavať správnu hladinu cholesterolu.
Hoci jeho skryté účin
ky na bádajú k zvý šenej konzu mácii, neplatí tu pra vidlo, že čím viac ho zjete, tým budete zdravší. Ideálne je konzumovať ho pravidel ne, no v menších dávkach. Presiahnuť by ste nemali maximálne tri lyžičky den ne, aj to však len v prípade, že ho používate na liečbu. Preventívne by jeho denná dávka nemala presiahnuť jednu lyžičku.
Nielen konzumá ciou medu, ale aj jeho aplikovaním na kožu, si môže te vý
druhom masáže, kde sa na miesto olejov, využíva práve med, ktorý vyhladí a zjemní pokožku, a navyše počas nej dokáže telo zbaviť toxínov.
znamne pomôcť. Urýchľuje hojenie rán a popálením. Sta čí ho pritom aplikovať pria mo na postihnuté miesto, prí padne na gázu alebo obväz, ktorý naň položíte. Dokáže si dokonca poradiť aj s kožný mi vredmi. Stretnúť sa môže te dokonca aj so špeciálnym
Čo sa týka jeho skladova nia a konzumovania, nie je to žiada veda. Med je známy tým, že ide o jedinú potravi nu, ktorá sa nikdy nepoka zí. Aby ste však zachovali jeho kvalitu, mali by ste ho skladovať v uzavretej nádo be na tmavom a nie príliš teplom mieste. Napriek jeho liečivým účinkom, ho mnohí využívajú najmä v kuchyni, ako prísadu do jedál, naj častejšie ako sla didlo. Do čaju by ste ho mali ale pridať až vte dy, keď je čaj vlažný. Najlep šie spravíte, ak med budete konzu movať v surovom stave. Va rením sa totiž z medu dostá vajú látky, vďaka ktorým má také výnimočné vlastnosti. Je skvelou súčasťou jedál studenej kuchyne. Pridať ho môžete do cereálií, jogurtov, smoothies, ovocných šalátov či dresingov.
Chutný, fit medový koláč na spôsob známej Marlenky, v zdrav šom a odľahčenejšom prevedení. Ak ste milovníkom orechov a medu, nič lepšie ako tento jednoduchý recept na fit medový koláč bez múky ste ani nemohli nájsť. Navyše má tento koláč vysoký obsah bielkovín a je sladený medom, takže si ho môžete vychutnať s pokojným svedomím.
Čas prípravy: 45 minút / Výdatnosť: 10 krajcov
hrnček = 250 ml
Cesto:
2,5 hrnčeka ovsených vločiek
0,5 hrnčeka vlašských orechov
2-3 PL medu
2 vajcia
100 ml mlieka
1/2 ČL prášku do pečiva
1 ČL škorice (odporúčam cejlónsku)
Plnka:
400 g jemného tvarohu
3 PL medu/stévie
Posýpka:
30 g vlašských orechov
upečené cesto (kúsok)
Ovsené vločky rozmixujeme alebo pomelieme spolu s vlaš skými orechmi na múku.
Následne k tejto múke primiešame všetky zvyšné suroviny na cesto.
Formu (s rozmermi približne 25 x 25 cm) vyložíme papierom na pečenie a vylejeme do nej tretinu dávky cesta.
Cesto pečieme 10 minút pri 180 stupňoch.
To isté zopakujeme so zvyšnými dvoma tretinami cesta.
Upečené cesto necháme vychladnúť a následne každý štvorec prekrojíme na polovicu - dostaneme tak vyšší koláč. Tento krok je voliteľný.
7. Trochu cesta si odložíme bokom na posýpku.
8. Krém si pripravíme jednoducho zmiešaním tvarohu a medu (prípadne stévie) dohromady.
9. Vychladené časti korpusu vrstvíme striedavo s tvarohovým krémom.
Vrch potrieme poslednou vrstvou krému a nakoniec ho po sypeme nadrobno nasekanými orechmi a namrveným cestom.
Koláč dáme stuhnúť do chladničky aspoň na 3 hodiny.
Výživové hodnoty na 1 porciu: 209 kcal / tuky: 9 g / bielkovi ny: 10 g / sacharidy: 24 g / vláknina: 3 g
1938 › Bola vymenovaná prvá autonómna slovenská vláda, ktorej predsedom bol Jozef Tiso a ministrami Pavol Teplanský, Ferdinand Ďurčanský, Matúš Černák a Ján Lichner. 2001 › Spojené štáty americké a Veľká Británia začali útok na Afganistan ako odvetu za teroristické útoky na USA 11. sep tembra 2001. V Afganistane sa mal ukrývať Usáma bin Ládin - terorista, ktorý stál za útokmi na USA.
1912 › Čierna Hora vyhlásila vojnu Turecku, čím sa začala prvá balkánska vojna.
1998 › Veľká Británia dočasne zaviedla vízovú povinnosť pre občanov SR ako dôsledok početných žiadostí slovenských Rómov o azyl.
1651 › Anglický parlament vydal tzv. navigačný akt - zákon o plavbe. Podľa neho mohli do Anglicka dovážať tovar iba an glické lode alebo lode krajín, v ktorých bol tovar vyrobený. 1938 › V Komárne sa začalo rokovanie medzi Českoslo venskom a Maďarskom o odstúpení južných oblastí Sloven ska, obývaných maďarskou menšinou, Maďarsku, čo vyply nulo z Mníchovskej dohody.
1919 › V Bratislave otvorili Univerzitnú knižnicu, najstaršiu, najväčšiu a najnavštevovanejšiu knižnicu v SR. Vznikla z kniž nice bývalej Alžbetínskej univerzity a bola v čase svojho vzni ku jedinou vedeckou knižnicou na Slovensku.
1972 › Americké noviny Washington Post začali uverejňo vať články o vlámaní do ústredia Demokratickej strany v bu dove Watergate.
1992 › V českých Kolodějoch sa začalo prvé rokovanie vlád ČR a SR o vzájomných vzťahoch po rozdelení republiky.
1968 › Uskutočnil sa štart americkej lode Apollo 7, s pr vou ľudskou posádkou v rámci programu Apollo - programu dobytia Mesiaca.
2011 › Vláda Ivety Radičovej padla. Poslanci Národnej rady SR totiž neschválili rozšírenie dočasného eurovalu a kabi netu tak nevyslovili dôveru. Za záchranný mechanizmus zahla sovalo len 55 poslancov, potrebných bolo minimálne 76 hlasov.
1492 › Krištof Kolumbus pristál na Bahamách v Karibskom mori, domnievajúc sa, že našiel novú cestu do Indie. Táto uda losť sa považuje za objavenie Ameriky. 1901 › 26. americký prezident Theodore Roosevelt preme noval sídlo hlavy štátu vo Washingtone na Biely dom.
1781 › Vo Viedni bolo vydané jedno z najdôležitejších na riadení cisára Jozefa II., známe ako Tolerančný patent, kto rý výrazne prispel k zrovnoprávneniu obyvateľstva v Ra kúsko-Uhorsku.
1914 › Svoju činnosť začala Alžbetínska univerzita v Bra tislave. Prednášať sa však začalo až v apríli v roku 1915. Mala právnickú, filozofickú a lekársku fakultu. Zanikla v roku 1919. 1988 › Horolezci pod vedením Ivana Fialu začali výstup na Mount Everest tzv. Bonnigtonovou cestou. Pri zostupe 17. ok tóbra zahynuli horolezci: Jozef Just, Dušan Becík, Peter Bo žík a Jaroslav Jaško.
puma, foto: NASA Od konca 2. svetovej vojny do 90. rokov 20. storočia prebiehalo medzi Sovietskym zväzom a USA súperenie, ktoré dostalo pomenovanie Studená vojna. Jej súčasťou boli aj vesmírne preteky, v ktorých sa obidve krajiny usilovali dosiahnuť úspech ďaleko nad zemským povrchom.
vďaka tomuto vzájomnému doťaho vaniu sa človek mohol pozrieť na Zem z kozmu, vy stúpiť do otvoreného vesmí ru a dokonca kráčať po po vrchu Mesiaca. To všetko vďaka úspešným misiám, ktoré podnikali obidve stra ny. V zozname úspešných misií nechýba ani americká misia Apollo 7, ktorá z Ke nnedyho vesmírneho stre diska odštartovala 11. ok tóbra 1968.
Posádka v zložení velite ľa Waltera Martyho Schir ru a pilotov Donna Fultona Eiseleho a Ronnieho Walte ra Cunninghama mala do siahnuť niekoľko dôležitých cieľov. Tým hlavným bolo otestovať a preveriť všetky technické kvality lode Apo llo. Očakávalo sa totiž, že prá ve táto loď bude tou, ktorá sa priblíži k Mesiacu. Pred tým ale museli mať všet ci 100-percentnú istotu, že na astronautov nebude čí hať žiadne nebezpečenstvo a budú mať ideálne podmien ky pre zvládnutie tohto cieľa.
Prípravy vyvrcholili raketovým štartom
Prípravy na misiu začali už niekoľko mesiacov pred od letom. Nič nechceli nechá vať na náhodu, a preto na Kennedyho vesmírne stre disko začali dovážať prvé
časti rakety Saturn IB. Po stupne na miesto odletu prichádzali všetky dôležité súčasti kozmickej lode. Po stupom času boli realizované všetky skúšky a testy, ktoré trvali do 29. júla. Keďže všet ky dopadli bez problémov, 9. augusta bola štartovacia loď presunutá na štartova cí komplex. Ani počas sep tembrových skúšok nena šli žiadny problém, ktorý by mohol prekaziť významný štart do vesmíru. Finálne od počítavanie začalo 18 hodín pred štartom, presne 10. ok tóbra o 10:30 miestneho času. V piatok 11. októbra 1968 bolo počasie nepriaznivé, no po zornosť sa sústredila na nie čo celkom iné. Posledné ho diny pred letom absolvovala posádka posledné lekárske prehliadky, raňajky s pred staviteľmi NASA a presunu la sa priamo na miesto štar tu. Keď už do štartu ostávalo len niečo vyše dvoch hodín, nasadli priamo do rakety. Od Zeme sa odlepili pres ne o 11:02 miestneho času a o desať minút neskôr po cítili astronauti na vlastnej koži beztiažový stav.
Z astronautov televízne hviezdy
Všetky testy, ktoré na palu be vesmírneho letu Apollo 7 prebehli, dopadli na výbor nú. Posádka o tom bola po vinná informovať riadiacich pracovníkov na Zemi, ale tiež širokú verejnosť. Práve táto
misia bola prvou, z ktorej bol uskutočnený priamy tele vízny prenos. Zo záznamu mohli do vesmíru nahliad nuť dokonca aj diváci v Čes koslovensku. Hoci navonok všetko vyzeralo ideálne, na palube bola atmosféra dusná. Už na druhý deň misie upo zornila posádka na to, že ve liteľ má nádchu. Toto na prvý pohľad bezproblémové ocho renie spôsobuje v beztiažo vom stave veľké problémy. Nádchou nakazil aj svojich kolegov, keďže podľa ich slov nechával špinavé vreckovky poletovať v kabíne. Posádka to napriek nie dobrým vzťa hom dotiahla do úspešného konca. Po 10 dňoch, 20 ho dinách a 9 minútach sa mi sia letu Apollo 7 naplnila. 22. októbra Apollo pristálo v Atlantiku. Vedenie NASA bolo doslova nadšené zo spl nenia všetkých cieľov a po dvoch dňoch urobili dôležité vyhlásenie. Vďaka úspechu tohto letu bolo rozhodnuté, že ten ďalší bude smerovať priamo k Mesiacu a dopraví prvých ľudí na jeho obežnú dráhu. NASA mu pripisova la dokonca až 101-percentný úspech. Ten si však táto po sádka druhýkrát nevychut nala. Veliteľ Schirra po skon čení misie skončil s kariérou a venoval sa osobnému ži votu. Výpoveď mal dokonca podpísanú ešte pred štartom. Ani ďalší dvaja jeho kolego via do vesmíru už nenahliad li, aj napriek tomu, že v ka riére pokračovali.
Realu Madrid Florentino Perez v nedeľu na zhro maždení členov klubu opäť presadzoval myšlienku za loženia Európskej Superli gy (ESL).
V apríli roku 2021 sa tu cet najväčších európ skych klubov prihlásil ku kontroverznému projektu, ktorý sa po silnom odpo re fanúšikov a riadiacich orgánov futbalu rozpadol. Zatiaľ, čo väčšina klubov od vzniku ESL upustila, Real Madrid, Barcelona a Juven tus ho naďalej podporujú. „Nikdy nebol dohodnutý konkrétny formát Superli gy. Myslíme si, že by sa to mohlo meniť v závislosti od rôznych kontextov. Cie ľom ligy je modernizovať futbal. Je nevyhnutné po núknuť fanúšikom zápasy vysokej kvality. UEFA s jej zmenou a prestavbou Ligy majstrov ide mylne opač ným smerom,“ povedal Pe rez na klubovom stretnutí. Futbal prirovnal k teni su, kde sa špičkoví hráči zvyčajne stretávajú nie koľkokrát do roka. „Aký zmysel má pripraviť fanú šikov o veľké zápasy? Na dal a Federer sa stretli viac ako 40-krát. Nadal a Djoko vič hrali spolu 59-krát. Je to nuda? Liverpool a Real Mad rid sa za 67 rokov stretli len deväťkrát,“ citovala Pereza agentúra AFP. Na mušku si vzal aj prezidenta Parí ža Saint-Germain Nassera Al-Khelaifiho, ktorý je záro veň prezidentom Asociácie európskych klubov (ECA): „Prezident ECA povedal, že Real Madrid spustil projekt ECL, pretože sa bál konku rencie. Možno mu treba pri pomenúť, čo je Real Madrid
bola dlho je diným tímom Fortuna ligy, ktorý v novom roč níku ešte neokúsil chuť pre hry. Nováčik si udržal nepo raziteľnosť do 12. kola, kedy padol na trávniku Slovana Bratislava. Belasí však o svo
sam, TASR, foto: TASR/Lukáš Grinaj Až do 12-teho kola si nováčik v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži udržal svoju neporaziteľnosť Obral ho o ňu úradujúci majster Slovan Bratislava, ktorý sa tak svojmu rivalovi z Podbrezovej pomstil za porážku z úvodného kola Fortuna ligy.
s Novými Zámkami. Po
skočiť na tretiu prieč ku mohla Žilina, avšak s Trenčínom, ktorý sa v poslednom čase vý razne trápi, uhrala iba remízu. Na krk jej len o skóre dýcha Dunaj ská Streda, ktorá už štvrtý zá pas po prehra
la. Tentoraz uspela v Liptov skom Mikuláši, keď jej na to
ŠK Slovan Bratislava – FK Železiarne Podbrezová 3:1 (0:0)
Góly: 58. Weiss, 88. Kašia, 90.+2 De Marco - 66. Godál
FC ViOn Zlaté Moravce‑Vráble – FC Spartak Trnava 0:3 (0:1)
Góly: 31. Savvidis, 49. Štefánik, 53. Taiwo
MŠK Žilina – AS Trenčín 1:1 (0:0)
Góly: 75. Jambor - 58. Soares
Levitová triumfovala v Bratislave suverén nym výkonom. Pätnásť ročná juniorská majsterka sveta dostala v sobotňajšej
voľnej jazde od rozhodcov 133,62 bodu a s piatkovým krátkym programom tak do siahla dohromady 198,99 b. Po triumfe na tohtoročnom Phi ladelphia Summer Interna tional získala druhé kariér ne víťazstvo medzi ženami na medzinárodnej scéne. Oproti krátkemu programu si polep šila Slovenka Ema Doboszová – posunula sa o štyri priečky a obsadila konečnú deviatu pozíciu (132,74). Druhá bola Talianka Lara Naki Gutman nová (166,24), tretia 17-ročná Kórejčanka Haein Lee (164,88).
V súťaži tanečných párov triumfovali Kanaďania
stačil jediný presný zásah, aj to domáceho hráča. Liptovský Mikuláš tak naďalej ostáva je diným tímom fortunaligovej tabuľky, ktorý v tejto sezóne ešte nevyhral. Šiestu priečku si drží Ružomberok, ktorý po minulotýždňovej prehre so Žilinou, tentokrát uspel proti nováčikovi zo Skalice. Dobrú formu z posledných kôl po tvrdil aj tretí nováčik. Banská Bystrica už tri kolá v rade ne prehrala a v ostatnom kole si pripísala trojbodový zápis za
víťazstvo proti Michalovciam. Tabuľka nie je po 12. kole kom pletná. Dohrať sa musia ešte duely 10. kola, a to Slovana so Zlatými Moravcami a Micha loviec s Podbrezovou a duel 11. kola Dunajskej Stredy s Ru žomberkom.
MFK Tatran Lip. Mikuláš – DAC 1904 Dunajská Streda 0:1 (0:1)
Góly: 20. Bielák (vl.)
MFK Dukla Ban. Bystrica – MFK Zemplín Michalovce 3:1 (1:0)
Góly: 26. a 54. Faško, 69. Polievka 49. Kanu
MFK Ružomberok – MFK Skalica 2:0 (1:0)
Góly: 38. Regáli, 80. Tučný
Marjorie Lajoieová a Za chary Lagha, ktorí získali 193,35 bodu. Druhé miesto obsadili Eva Pateová s Loga nom Byeom z USA (178,69) a o jednu prieč ku si oproti rytmickým tancom polepšili tretí Francúzi Ma rie Dupayageová a Thomas Nabais. Sloven ský pár Mária Sofia Puche rová a Nikita Lysak skončil na deviatej pozícii, po piatku figuroval na siedmej priečke.
Súťaž mužov vyhral Talian Gabriele Frangipani so skó re 244,57 bodu a potvrdil
tak prvenstvo z krátke ho programu. Na okruhu ISU dosiahol osobné maxi mum v kombinácii aj jed notlivých častiach. Druhý skon čil Kó rejčan Junhwan Cha so ziskom 226,32 bodu a o jednu po zíciu si oproti piat ku polepšil Lotyš Deniss Vasiļjevs (214,19). Slovenský zástupca Adam Haga ra skončil na ôsmom mieste (182,95).
red, TASR, foto: facebook Mexický pretekár Sergio Perez vyhral nedeľnú VC Singapuru seriálu F1 Pilot Red Bullu sa najlepšie vyrovnal s premenlivými podmienkami a v skrátenej dĺžke pretekov triumfoval pred Charlesom Leclercom a Carlosom Sainzom na Ferrari. Holanďan Max Verstappen, ktorý mohol v Singapure obhájiť majstrovský titul, skončil siedmy. Jeho stíhaciu jazdu spomalila chyba po druhom výjazde bezpečnostného vozidla.
vrátila na ázijský mestský okruh po troch rokoch a pre teky poznačili daždivé pod mienky, havárie a poruchy. Do cieľa prišlo len 14 pilotov.
Hneď na štarte sa dostal do vedenia Perez, keď potrestal pomalú reakciu Leclerca. V nasledujúcich kolách si udržiaval mierny náskok a preteky onedlho poznačila kolízia medzi Latifim a Kuan jümom, ktorá spôsobila prvý výjazd bezpečnostného vo zidla. Po jeho odchode sa pokračovalo vo vlažnom tempe. Sériu zmätkov za čala krátko pred polovicou pretekov porucha mono postu Alpine, Alonsov voz spôsobil virtuálny safety car. V bariére následne skončil Albon na Wil liamse a porucha vy radila aj druhý Alpine,
v ktorom sedel Ocon. Chyby neobišli ani Hamiltona, kto rý sa prepadol zo štvrtého na deviate miesto, a Verstappe na. Ten po druhom odchode bezpečnostného vozidla pre brzdil pri obiehaní Norrisa a v jednej chvíli bol mimo bo
dovanej desiatky. Na obhajo bu titulu by na mestskej trati potreboval víťazstvo a určitú dávku šťastia v podobe nízke ho umiestnenia svojich kon kurentov. Krátko po polovici začalo byť jasné, že absol vovanie 61 kôl by prekročilo dvojhodinový časový limit. Mexičan Perez v závere odo lal tlaku Leclerca. Tridsaťdva ročný pilot Red Bullu získal štvrtý triumf v kariére a spo lu s Leclercom si udržali matematickú šancu na zisk titulu. „Môj najlep ší výkon v kariére, záve rečné kolo bolo naozaj intenzívne. Stále mám šancu na titul, no mys
lím si, že Max to v Japon sku získa. Bude to pekné pre Hondu,“ tešil sa Perez. Komi sári prešetrovali dodatočne jeho jazdu za bezpečnost ným vozidlom – Mexičan ne udržal počas výjazdu safety car maximálnu vzdialenosť a dostal 5-sekundovú pena lizáciu. Na výsledkoch to však nič nezmeni lo, keďže pôvodne mal v cieli na Leclerca ná skok 7,595 sekundy.
Singapuru (59 kôl, 1 kolo: 5,063 km, spolu: 298,7 km)
Sergio Perez (Mex./Red Bull) 2:02:20.238 h
Charles Leclerc (Mon./Ferrari)
ano, TASR, foto: FIBA Americké basketbalistky obhájili na šampionáte v austrálskom Sydney titul majsteriek sveta. V konkurencii 12-tich tímov nenašli premožiteľky a suverénne kraľujú svetovému basketbalu. Striebro získali Číňanky, bronz ostáva v Austrálii
Američanky ukázali svoju silu už v skupi ne, kde si postupne po ľahky poradili s Belgickom (87:72), Portorikom (106:42), Čínou (77:63), v zápase s Juž nou Kóreou dokonca stanovi li nový rekord v histórii sve tových šampionátov v počte zaznamenaných bodov v jed nom zápase (145:69) a šancu nedali ani Bosne a Hercego vine (121:59). Vo vyraďovacej fáze si na zámorskom tíme vylámali zuby aj majsterky Európy zo Srbska (88:55) a bezmocná bola v semi finále aj Kanada (83:43). Aj Číňanky predvádzali
na šampionáte skvelé výko ny. Mimo zápasu s USA ne
vrátili na víťaznú vlnu due lom s Portorikom (95:60) a aj Belgickom (81:55). Svoju silu ukázali aj v dueli s Francúz skom (85:71), no skutočne sa zapotili v semifinále proti do mácim Austrálčankam, keď si finálovú miestenku vybojova li v napínavom závere (61:59).
le, do zápasu o zlato vôbec ne vstúpili zle. Proti vysoko fa vorizovaným Američankám držali krok viac ako jednu štvrtinu. Ešte v úvode druhej prehrávali iba o kôš 16:18, no potom obhajkyne titulu za znamenali šnúru 11:2 a dostali sa do dvojciferného náskoku. Ázijské družstvo ešte zabo jovalo a do konca polčasu si udržalo približne desaťbodo vé manko, no po zmene strán Američanky začali postupne navyšovať svoj odstup a mieri li za titulom. Streleckou líder kou šampiónok bola krídelníč ka A‘ja Wilsonová. Úradujúca
MVP WNBA s tímom Las Ve gas Aces dala 19 bodov. Číňan kam nestačil ani výkon Jüe žu Li, ktorá okrem 19 bodov zaznamenala aj 12 doskokov. Po víťazstve 83:61 americké hráčky získali zlato na podu jatí štvrtýkrát v sérii, celkovo majú v zbierke 11 primátov. Čí ňanky vyrovnali svoj najlep ší zápis na šampionáte. Na stupne víťaziek sa postavili tretíkrát v histórii a premié rovo od roku 1994. Vtedy zís kali striebro zhodou okolností taktiež v Austrálii.
red, TASR, foto: FB Fínsky automobilový jazdec Kalle Rovanperä sa stal vo veku 22 rokov najmladším maj strom sveta v rely v his tórii. Titul si definitívne zabezpečil vďaka triumfu na Rely Nového Zélandu v Aucklande, 11. podujatí seriálu.
Rovanperä vyhral na vozidle Toyota Yaris v nedeľu poslednú 17. rých lostnú skúšku. Jeho naj väčší konkurent Estónec Ott Tänak ho pred záve rečnými dvoma pretekmi v Španielsku a Japonsku už nemôže zosadiť z ve dúcej priečky celkového poradia. Fín predstihol o 34,6 s osemnásobného svetového šampióna Fran cúza Sebastiena Ogiera, Tanak skončil so stratou 48,5 s tretí.
„Cítim veľkú úľavu. Mám obrovskú radosť, že som korunoval úspešnú sezó nu ziskom titulu majstra sveta. Je to ten najkrajší darček k 22. narodeninám, ktoré som oslávil v sobo tu v Aucklande. Veľká vďaka patrí všetkým čle nom môjho tímu. Vyvinuli auto, ktoré bolo spoľahlivé a rýchle ako raketa,“ uvie dol po šiestom víťazstve v sezóne pre agentúru AFP Rovanperä, ktorý ukončil 20-ročné fínske čakanie na titul. V roku 2002 sa stal šampiónom Marcus Grönholm.
red, TASR, foto: FB Počet zranení v piatich najpre stížnejších futbalových európskych ligách vzrástol v sezóne 2021/22 o dvad sať percent. Štúdie poisťo vacích maklérov Howden zistili, že kluby zaplatili v predchádzajúcej sezóne za liečenie zranení rekord ne vysokú cenu 575 milió nov eur.
Medzinárodná hráčska asociácia FIFPro tvr dí, že treba zaviesť opatre nia na obmedzenie zaťa ženia futbalistov. Po prvý raz v histórii sa európske súťaže prerušia v polovi ci sezóny pre MS v Katare, ktoré sa začínajú od 20. no vembra. Európska futbalová únia (UEFA) však zvýšila počet súťažných zápasov pridaním Ligy národov do medzinárodného harmo nogramu a od roku 2024 plánuje aj rozšíriť Ligu majstrov. Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) nasleduje tento krok, keď počet účastníkov na sve tovom šampionáte rozšíri na 48 tímov.
Anglická Premier League mala najvyššie náklady na zranenia – približne 200 miliónov eur. Z klubov v Európe zaplatil najviac francúzsky šampión Paríž St. Germain a to 37 milió nov eur.
Trvalé prijatie piatich strie daní má znížiť zaťaženie hráčov. FIFPro však nalie ha na FIFA, aby nariadila minimálne štyri týždne odpočinku mimo sezóny a prestávku v polovici súťa ží pre každého hráča v dĺž ke štrnástich dní.
sam, TASR, foto: TASR/Milan Kapusta
Po šiestom kole hokejovej Tipos extraligy je na čele tabuľky naďalej bratislavský
Slovan, ktorý má, spoločne s Košicami, o zápas menej. Na krk mu však dýchajú Nové Zámky
i Zvolen, len s bodovým odstupom sú na štvrtom mieste Prešovčania a na piatom s dvojbodovým Popradčania.
majster si
v šiestom kole pora dil s Nitrou, ktorej sa zatiaľ nedarí podľa predstáv a patrí jej až deviata prieč ka, keď sa z víťazstva teši la len dvakrát. V súboji so Slovanom jej nestačilo ani dvojgólové vedenie. Nové Zámky naopak ťahajú šnú ru troch víťazstiev a napo sledy porazili Spišskú Novú
Ves. Tá je so šiestimi bod mi na desiatej priečke. Zvo len neuspel v derby, keď na ľade Banskej Bystrice padol po predĺžení a nevyužil tak možnosť dostať sa na čelo súťaže. Spoločne so Slova nom sú však jediní, ktorí do posiaľ získali v každom dueli aspoň bod. Banská Bystrica
Góly: 3. Petráš (Kukuča, Mlynarovič), 19. Yogan (Bokroš, Bubela), 32. Kukuča (Mlynarovič), 33. Valigura (Söberg, Paločko), 57. Paukovček (Yogan, Meliško) - 56. Kalousek (P. Valent)
HK Dukla Michalovce – HC Prešov 2:3 (0:0, 2:3, 0:0)
Góly: 33. Žitný (Bjalončík, Paločko), 36. Žitný (Bezúch, Štajnoch) - 24. Martin (Girduckis, Higgins), 39. Žilka (Girducskis, Giles), 30. Gerlach (Nauš, Giles)
HK Spišská Nová Ves – HC Nové Zámky 2:3 (1:0, 1:0, 0:3)
Góly: 13. Verbeek (Majdan, Kerbashian), 33. Kerbashian (Ališauskas, Rapáč) - 47. Ondrušek (Hatala, Klempa), 54. Roman (Johnson, Mišiak), 55. Mikúš (t.s.)
max, TASR, foto: TASR/Roman Hanc Keňan Reuben Kiprop Kerio tretíkrát v kariére zvíťazil na Medzinárodnom maratóne mieru (MMM) v Košiciach. V záverečnom šprinte na 99. ročníku podujatia uspel pred trojicou Aychew Dessie, Yohans Tadesse a Adane Gebre z Etiópie. Keriov čas 2:07:16 o 15 sekúnd zaostal za traťovým rekordom. Najväčší favorit na titul najlepšieho Slováka Tibor Sahajda z pretekov odstúpil
zas po troch dvojbodových dueloch krôčik po krôčiku stúpa tabuľkou, aktuálne jej patrí šiesta priečka. Prešo vu to zatiaľ vo východniar skych derby ide. Po víťazstve s Košicami si v šiestom kole poradil aj s Michalovca
99. roční ka neskrývali ambíciu pokoriť traťový rekord. Ten drží od roku 2012 Keňan Lawrence Kimaiyo, ktorý zví ťazil s časom 2:07:01 h. Vy soké ambície podporila aj účasť piatich elitných afric kých bežcov s osobnými re kordmi pod rekordom MMM.
Dobré tempo, no chýbala čerešnička
Podľa očakávania sa od úvo du na čele usadila skupina af rických favoritov. Elitná sku pinka si držala vysoké tempo a na obrátke mala čas 1:03:30,
ktorý naznačoval reálny útok na traťový rekord. Do záve rečných kilometrov išla na čele štvorica, ktorá na záve rečnom kilometri ešte vy stupňovala tempo. V zá verečných metroch na Hlavnej ulici predviedla strhujúci šprint, ktorý vyústil do úniku Re ubena Keria. Ten na pokon nepokoril tra ťový rekord (zaostal za ním o 15 sekúnd), pred trojicou etióp skych konkuren tov triumfoval s tes ným náskokom. Pre Keria to bola štvrtá
„Sme šťastní, že sa nám podarilo splniť naše ciele, naplniť program maratónskeho víkendu a na konci prišla pomy selná čerešnička v podobe ženského rekordu. Mužský sa otriasa už niekoľko rokov, ale asi to má byť o rok alebo o dva. Sám som zvedavý, kde sa vo svetovom meradle zastavíme s výsledkami, ktoré sme dosiahli. Bodové hod notenia, ktoré letia do sveta, budú vysoké. Aj preto môžem vysloviť veľkú spokojnosť a rovnako veľké poďakovanie všetkým ľuďom, ktorí v daždi niekoľko dní stavali trať a kulisy,“ uviedol riaditeľ MMM Branislav Koniar.
účasť na MMM a tretím ví ťazstvom sa v historic kom poradí dotiahol na Čecha Pavla Kantore ka. „Som veľmi šťastný a dúfam, že sa vrátim aj budúci rok,“ kon štatoval víťaz.
Jeden rekord predsa len
s časom 2:24:35. „Nečakala som, že dosiahnem traťo vý rekord. Som tým príjem ne prekvapená, ani neviem, čo povedať,“ poznamenala Agaiová. Najlepší slovenský výkon dosiahol domáci vytr valec z Pro-body sport team Košíc Marián Zimmermann s časom 2:28:19. Životným úspechom si vytvoril osob né maximum.
Agaiová
Tadesseová
Zatiaľ čo absolútny re kord nepadol, v ženskej kategórii došlo po roku opäť k posunu najlepšie ho času. Keňanka Marga ret Agaiová triumfovala po úniku s časom 2:24:04 h, čím výrazne vylepšila ma ximum Ayantu Kumely Ta desseovej z Etiópie, kto rá vlani vytvorila rekord
Marián Zimmermann
Michal Kováč
Rastislav Semánek
mi. Tie tak ťahajú čiernu sériu troch duelov bez jedi ného získaného bodu a razom
sa ocitajú mimo hornej šest ky. Piaty Poprad po zaváhaní v piatom kole proti Trenčí
s Novými Zámkami pripisu je druhú prehru v rade a pre padá sa na ôsmu priečku.
Šieste kolo bolo šťastným pre Košičanov. Tí zmazali koneč ne nulu v kolonke víťazstiev a pripísali si vôbec prvé body
do tabuľky. Ich súper z Tren čína sa tak vracia na posled nú priečku, z ktorej sa odlepil po piatom kole, keď si pripí sal prvé sezónne víťazstvo. V dueli tabuľkových susedov však naň nenadviazal a uza tvára extraligovú tabuľku.
HC ´05 B. Bystrica – HKM Zvolen 4:3 pp (1:0, 1:2, 1:1 – 1:0) Góly: 3. Výhonský (D. Jendek, Björkung), 28. Troock (Kontos, R. Gašpar), 60. Kontos (Kabáč, Bíreš), 62. Troock – 22. Šiška (Marcinek, Hraško), 38. Hanna (Gropp, Sideroff), 46. Stupka (Sládok)
HC Košice – HK Dukla Trenčín 5:2 (1:1, 3:1, 1:0)
Góly: 8. Jääskeläinen (Campbell), 23. Chovan (Campbell, Jääskeläinen), 27. Watling (Southorn, Slovák), 34. Southorn (Jääskeläinen), 45. Ollson (Southorn, Chovan) - 13. Čacho (Thelin, Petráš), 28. Sloboda (Čacho, Martiška)
HC Slovan Bratislava – HK Nitra 4:2 (0:2, 1:0, 3:0)
Góly: 30. Pecararo (Takáč), 50. Lukošík (Beňo, Minárik), 53. Haščák (Harris, Takáč), 59. Takáč (Valach, Harris) - 1. Gajdoš (Krivošík, Myklukha), 9. Holešinský (Donaghey)
ano, TASR, foto: TASR/AP Nepokoje na futbalovom zápase v Indonézii si vyžiadali najmenej 131 obetí, ďalších 100 ľudí utrpelo vážne zranenia. Miestne úrady pôvodne hlásili 125 mŕtvych, ich počet sa však následne ešte zvyšoval. K zrážkam fanúšikov dvoch rivalských tímov prišlo vo východnej Jáve počas zápasu najvyššej indonézskej súťaže FC Arema Malang – Persebaya Surabaya (2:3).
domáceho
tímu začali po stretnu tí hádzať na hraciu plo chu rôzne predmety vrátene fliaš a následne sa dostali na ihrisko. Od vedenia Aremy žiadali vysvetlenie domácej prehry so súperom, ktoré mu na svojej pôde nepod ľahli 23 rokov. Polícia použila na spacifiko vanie davu slzotvorný plyn, čo vyvolalo me dzi fanúšikmi paniku. Podľa vyjadrenia poli cajného šéfa Nica Afin tu sa mnohí udusili, keď bežali k únikovému vý chodu, ďalších udupa li. Viacerí zomreli na následky ťažkých zra není počas prevozu do nemocnice. Na dueli bolo 42 000 priaznivcov, všetci za domáci tím. Fanúšiko via hostí nemohli prísť pre obavy z konfliktov.
Vyšetria postupy bezpečnostných zložiek
Indonézsky minister špor tu Zainudin Amali v reak
cii na incident vyhlásil, že
ľutovaniahodná udalosť a veľká rana pre indonéz sky futbal, ktorá prichádza v čase, keď fanúšikovia ko nečne mohli navštevovať zá pasy. Incident dôkladne vy šetríme a vyvodíme z neho dôsledky,“ uviedol Amali. V celej krajine na týždeň po zastavili konanie futbalo vých zápasov a tímu FC Are ma Malang do konca sezóny uzavreli štadión. Prezident
ných postupov na štadióne. Adresoval ho Amalimu, poli cajnému prezidentovi a In donézskej futbalovej aso ciácii (PSSI). „Je mi veľmi ľúto tejto tragédie a dúfam, že sa v tejto krajine už ne stane žiadna ďalšia. Musí me tomu zabrániť a pokra čovať v budovaní športového ducha, ľudskosti a bratstva,“ uviedol Widodo pre miest nu televíziu. Bezpečnostné zložky údajne bili návštev níkov obuškami a štítmi, pri čom plyn nevypustili len na chuligánov, ale aj do davu priaznivcov. Sobotný incident nevrhá naj lepšie svetlo na kraji nu, ktorá má v budú com roku hostiť majstrovstvá sveta do 20 ro kov. Na turnaji sa zúčastní 24 krajín vrá tane Sloven ska. K vyše treniu postupov vyzvala miestne autority aj ľud skoprávna organi zácia Amnesty In ternational (AI).
Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) nemá kontrolu nad ligovými súťažami v jed notlivých krajinách, no používanie slzotvornej látky neodporúča. Jej prezident Gianni Infantino označil tragédiu v Indonézii za ťažko pochopiteľnú. „Je to čierny deň pre celý svetový futbal. Všetci sme v šoku z udalostí, ku ktorým prišlo počas zápasu v Malongu. Naše myšlienky a modlitby smerujú k obetiam, zraneným i celému indonézskemu ľudu,“ uviedol švajčiarsky funkcionár vo svojom stanovisku. Vo viacerých európskych súťa žiach si obete tragédie pred zápasmi uctili minútou ticha. Súcit s obeťami a ich rodinami vyjadril aj pápež František.
red, TASR, foto: TASR/JK Bý valý slovenský futbalový reprezentant Róbert Toma schek sa stal novým vý konným riaditeľom ŠK Slo van Bratislava. Ako minulý štvrtok informoval portál sport24.pluska.sk, okrem Tomascheka bude v klube pracovať aj Róbert Vittek, ktorý sa stal riaditeľom pre medzinárodné vzťahy.
som sa zru šiť všetky doterajšie funkcie vo vedení klubu. Aby v klube nenastalo bezvládie a zachoval sa chod klubu, vymenovali sme nateraz za športového riaditeľa Róber ta Tomascheka a riaditeľa pre medzinárodné vzťahy Roba Vitteka. V nasledujú cich dňoch oznámime mená ďalších ľudí, ktorí pribud nú do vedenia klubu,“ citoval portál maji teľa klubu Ivana Kmotríka star šieho.
Toma schek pracoval posledné roky na Sloven skom fut balovom zväze na pozícii tech nického dúceho národného výberu. Túto pozíciu po príchode do Slo vana opustil. Vittek získal so Slovanom v sezóne 2013/14 majstrovský titul a prispel k zisku dvoch Slovenských pohárov (2017, 2018). Patrí k najväčším osobnostiam klubu v novodobej histórii. „Po prievane, ktorý nastal v Slovane, sa vynárali reči o tom, kto nahradí uvoľnené miesta. Úprimne poviem, že som sa tam nikdy netlačil a ani som obrazne povedané nikoho neprosil, aby sa pri hováral za mňa. Veľmi milo ma preto prekvapilo, že ma majiteľ klubu oslovil s po nukou. Zároveň ma to sa mozrejme potešilo, pretože som odmalička slovanista, vyrastal som v tomto klube a prežil väčšiu časť kariéry. Mám Slovan hlboko v srdci a aj preto som nemohol po vedať nie,“ uviedol Vittek pre web