příspěvky
Hudobná výchova a zborový spev v rámci česko-slovenských vzťahov v hudobno-pedagogickom kontexte MILAN PAZÚRIK
Summary The report deals with some questions like: Czech-slovak Music Relations from the historical point of view and musicmutuality in the theory and praxis. Music-cultural relations. Music pedagogical progress of mutual relations. The influenceof czech music pedagogy to progress of music pedagogy in Slovakia. Mutuality in the area of education, teachers´ institutions, training and education of teachers. Mutualcooperation in the art, scientific publishing and editing area. The specification of music pedagogy and its classification to individual branches of science. The choir singing and choir artin the musicpedagogical context of nation´s organs not only from the historical point of view (SZSU, PSMU, PSPU). Music ateliers and workshops (Prešov, Banská Bystrica, Prague). The choir singing in praxis – academic festivals (IFAS, Pardubice and The Academic Banská Bystrica) Thescheme of possible perspectives of cooperation to the futureand general valuation. Kultúra v rámci histórie česko-slovenských vzťahov v hudobno-pedagogickom kontexte 1. Stručný pohľad na československé vzájomné vzťahy z hľadiska histórie Kultúrne vzťahy Čechov a Slovákov už v 15. storočí sú podložené viacerými historickými výskumami (Varsíkova práca Husitské revolučné hnutie na Slovensku) predznačujú rentabilnú možnosť hlbšieho skúmania kultúrnych vzťahov. Spomínané pramene zdôrazňujú, že už v 15. storočí slovenský ľud používal češtinu ako hovorový jazyk a slovenskí evanjelici začali v 16. storočí zavádzať češtinu ako jazyk bohoslužobný. To bezpochyby umožňovalo aj zrýchlenie komunikácie nielen v oblasti literárnej, ale i piesňovej. Zlomovým vo vzťahoch oboch národov (podľa Zdenka Nováčka) je rok 1619. Intenzita kultúrnych vzťahov však vzrástla až v pobielohorskom období (za vlády
34
Ferdinanda II.), ktoré charakterizuje príliv vzdelancov z Čiech a Moravy na Slovensko a rozšírenie kancionálov a iných hudobných prejavov. Do popredia sa už dostávajú i veľké osobnosti ako: Juraj Tranovský (1592–1637), ktorý napokon zohral významnú úlohu v dejinách slovenskej hudobnej kultúry. Podľa zistených hudobných údajov dnes môžeme usúdiť, že jeden z najsilnejších prúdov českého hudobného vplyvu smeroval do Trnavy. Stupeň uvedomelosti a zámernosti nebol v týchto vzťahoch vždy rovnaký. Kontakty záviseli často od náhod. Ďalšie prúdy smerovali do Kremnice, Bardejova, Banskej Štiavnice, Žiliny, Trnavy a Bratislavy. Podľa Ľudovíta Vajdičku sa v 15. storočí masovo rozširovala aj pieseň a vďaka husitskému hnutiu predovšetkým pieseň v národnej reči. Podľa českého muzikológa Františka Mužíka existuje viac dokladov, že sa husitské piesne spievali aj na Sloven-
aura musica 11/2019
