Správa o životných podmienkach rómskych domácnostína Slovensku 2010 by United Nations Development Programme

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 1

Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010

Vydalo Regionálne centrum Rozvojového programu OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov v Bratislave

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 2

Rozvojový program OSN (UNDP) vyjadruje poďakovanie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky za finančnú podporu a spoluprácu pri implementácii tohto projektu

Technická úprava, grafická úprava a produkcia: Valeur, s. r. o., Slovenská republika

Názory a odporúčania formulované v tejto publikácii sa nemusia vždy a bezpodmienečne zhodovať s oficiálnym stanoviskom Rozvojového programu OSN.

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 3

Autorka, autor a expertná podpora Hlavnými autormi správy sú Jarmila Filadelfiová a Daniel Gerbery, ktorí analyzovali dátové súbory, vypracovali text správy, pripravili grafy a tabuľky. Neoceniteľnú štatistickú pomoc pre autora a autorku poskytol Ján Vittek. Pri záverečnom editovaní textu a pri vypracovávaní úvodu a záveru spolupracoval Daniel Škobla. Odporúčania správy boli vypracované tímom odborníkov a odborníčok Rozvojového programu OSN v Bratislave. Finálna podoba textu profitovala zo zasvätených komentárov a spätnej väzby od nasledujúcich expertov a expertiek: Igor André, Christian Brueggemann, Richard Filčák, Eben Friedman, James Grellier, Jakob Hurrle, Juraj Kuruc, Martin Kahanec, Sándor Karácsony, Martina Kubánová, Zuzana Kusá, Jarmila Lajčáková, Katarína Mathernová a Michal Vašečka. Kľúčové metodologické otázky, tak v rámci procesu zberu dát, ako aj analýzy dátových súborov, boli konzultované s odborníkmi: Andrey Ivanov, Jaroslav Kling, Joost de Laat, Tadas Leončikas a Alojz Ritomský. Metodológia zberu dát vychádzala z modelu, ktorý vypracoval tím expertiek Svetovej banky pod vedením Valerie Evans. Cennú spätnú väzbu k analýzam eko-

nomickej aktivity poskytol Anton Marcinčin. Na úprave dotazníka pre terénny výskum sa podieľala Jarmila Filadelfiová. Publikáciu by nebolo možné pripraviť bez podpory senior manažérov Regionálneho centra Rozvojového programu OSN v Bratislave, konkrétne: Jens Wandel, Balázs Horváth, Andrey Ivanov, Nato Alhazishvili, Daniela Gašparíková a Daniel Hanšpach. Vedúcim projektu bol Daniel Škobla. Rámec pre úspešnú implementáciu projektu, v rámci ktorého vznikla táto správa, tvorila rada projektu v zložení: Martina Baťová (MPSVR SR), Peter Guráň (Výbor OSN pre práva dieťaťa), Ľudmila Ivančíková (ŠÚ SR), Katarína Muszková (MPSVR SR), Mária Nádaždyová (MPSVR SR), Martin Vavrinčík (MPSVR SR) a Nadežda Šebová (MPSVR SR). Za podporu a konzultácie v niektorých otázkach treba poďakovať pracovníkom a pracovníčkam Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity: Miroslav Pollák, Zuzana Kumanová a Alexander Mušinka. Za koordináciu zberu dát v teréne a tvorbu databáz bola zodpovedná agentúra TNS Slovakia, konkrétne pracovníčky: Ľubica Szviteková, Soňa Tomešová a Iveta Šottníková.

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 4

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 5

Predslov Správa, ktorú držíte v rukách, je jedným z kľúčových výstupov rozsiahleho výskumného projektu zameraného na analýzu životných podmienok marginalizovanej rómskej populácie na Slovensku, ktorý realizuje Regionálne centrum Rozvojového programu OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov (UNDP) v Bratislave v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Regionálne centrum UNDP pôsobí v Bratislave od roku 1998 a počas tohto obdobia realizovalo a ako partner sa podieľalo na množstve projektov venovaných začleňovaniu sociálne vylúčených skupín obyvateľstva. Boli to projekty zamerané tak na podporu komunitného rozvoja, zamestnanosti, sociálnych služieb a sociálnej ekonomiky, ako aj na výskumné aktivity a monitorovanie podmienok života sociálne vylúčených skupín obyvateľstva s cieľom zhromaždiť dáta pre zodpovedné verejné politiky založené na relevantných poznatkoch a informáciách. Všetky tieto aktivity sa realizovali v súlade s mandátom UNDP, ktorý spočíva v poskytovaní pomoci pre národné vlády pri riešení rozvojových otázok. Boj s chudobou a sociálnym vylúčením je jednou z dlhodobých priorít UNDP. Na Miléniovom summite v roku 2000 sa členské štáty OSN zaviazali venovať prioritnú pozornosť trvalo udržateľnému rozvoju a boju proti chudobe. Výsledkom iniciatívy bolo prijatie Miléniových rozvojových cieľov, ktoré nadväzujú na dohody a rezolúcie OSN z predchádzajúceho desaťročia. Na Slovensku stále pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely v miere chudoby, nezamestnanosti, priemerných mzdách, ako aj v ukazovateľoch vzdelania a zdravotného stavu. V niektorých regiónoch možno dokonca hovoriť o ostrovoch hlbokej chudoby. Okrem regionálnych disparít existujú na Slovensku zraniteľné, vylúčené a marginalizované skupiny obyvateľstva, ktoré nemajú príležitosti na rovnakú participáciu na ekonomickom a sociálnom rozvoji. U niektorých skupín má vylúčenie dlhodobý charakter, iné sa prepadli do chudoby v dôsledku transformačných spoločenských pohybov. Výskumné dáta naznačujú, že v súčasnosti sa na Slovensku tieto ostrovy chudoby z veľkej časti prekrývajú s regiónmi a lokalitami s prevahou rómskeho obyvateľstva. Zber štatistických a výskumných dát o podmienkach života vylúčených rómskych komunít odporúčali, pod-

porovali a prakticky aj uskutočňovali v poslednom desaťročí viaceré agentúry OSN. Samotné UNDP od roku 2002 realizovalo v strednej Európe a na Balkáne niekoľko veľkých medzinárodných komparatívnych výskumov o sociálno-ekonomických podmienkach marginalizovanej rómskej populácie. Správa, ktorú práve držíte v rukách, je ďalším pokračovaním aktivít UNDP zameraných na zber dát a kvantifikáciu informácií o sociálnom vylúčení rómskych domácností a ich komparáciu s nerómskymi domácnosťami, ktoré bývajú v rovnakom geografickom prostredí. Správa bola pripravená na základe dát z rozsiahleho dotazníkového prieskumu rómskych domácností na Slovensku v roku 2010. UNDP chápe túto publikáciu ako krok, ktorý vytvára priestor pre porozumenie zložitej situácie, v akej vylúčené komunity žijú, a ktorý umožní prijať adekvátne a bezodkladné politické rozhodnutia na vytvorenie rámca pre dôstojný život. Najmä v súvislosti s aktuálnou ekonomickou krízou a rozpočtovými problémami, ktoré štáty a ich obyvatelia zažívajú, môže správa svojimi odporúčaniami pre politiky pomôcť poodhaliť, ako je v prostredí sociálne vylúčených rómskych komunít vhodné a potrebné nastaviť parametre trhu práce, sociálnej ochrany a pomoci, podmienok vzdelávania a bývania. Správa je určená pre decíznu sféru, inštitúcie a jednotlivcov, ktorí sa zaoberajú zlepšovaním podmienok pre marginalizované skupiny populácie a pre Rómov osobitne. Veríme, že poznatky, závery a odporúčania tejto publikácie prispejú k ďalším efektívnym krokom štátnej správy a všetkých zainteresovaných v ich úsilí vymazať ostrovy chudoby a sociálneho vylúčenia z mapy Slovenska.

Balázs Horváth zastupujúci riaditeľ Regionálneho centra Rozvojového programu OSN v Bratislave

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 6

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 7

Obsah PREDSLOV. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 CELKOVÉ ZHRNUTIE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Kapitola 1:

ÚVOD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

Kapitola 2:

METODOLOGICKÉ INFORMÁCIE A POPIS VÝSKUMNEJ VZORKY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 2.1. VÝSKUMNÝ POSTUP A ZBER DÁT . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 2.2. POPIS VÝSKUMNEJ VZORKY. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 2.2.1. Početnosť skúmaných súborov domácností, rodín a jednotlivcov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 2.2.2. Zloženie výskumných súborov podľa vybraných kvantitatívnych charakteristík . . . . . . . . 22 2.2.3. Porovnanie súborov domácností podľa spolužitia generácií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

Kapitola 3:

DEMOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA RÓMSKEJ POPULÁCIE V POROVNANÍ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29 3.1. ŠTRUKTÚRA PODĽA POHLAVIA A RODINNÉHO STAVU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29 3.2. VEKOVÁ SKLADBA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32 3.3. ŠTRUKTÚRA NA ZÁKLADE PRODUKTIVITY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34 ZHRNUTIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36

Kapitola 4:

MATERINSKÝ A BEŽNÝ JAZYK KOMUNIKÁCIE RÓMSKEJ POPULÁCIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39 4.1. MATERINSKÝ JAZYK. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39 4.2 JAZYK BEŽNEJ KOMUNIKÁCIE RÓMSKEJ POPULÁCIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40 ZHRNUTIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44

Kapitola 5:

SŤAHOVANIE A VYLÚČENIE TÝKAJÚCE SA BÝVANIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 5.1. MOBILITA DO MIESTA SÚČASNÉHO BYDLISKA A V RÁMCI NEHO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 5.1.1. Kontinuita bývania v súčasnej obci verzus prisťahovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 5.1.2. Zmeny miesta bydliska v rámci obce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46 5.1.3. Prisťahovaní podľa geografickej pozície obce predchádzajúceho bydliska. . . . . . . . . . . . . 47 5.2. PREDCHÁDZAJÚCE VERZUS SÚČASNÉ BÝVANIE PODĽA SEGREGOVANOSTI. . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 5.3. DÔVODY SŤAHOVANIA A PRISŤAHOVANIA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51 5.4. MOBILITA Z MIESTA SÚČASNÉHO BYDLISKA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58 ZHRNUTIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59

Kapitola 6:

MATERIÁLNE PODMIENKY ŽIVOTA: BÝVANIE A VYBAVENOSŤ DOMÁCNOSTÍ . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61 6.1. DRUH OBYDLIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61 6.2. VEĽKOSTNÉ CHARAKTERISTIKY OBYDLIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63 6.3. VLASTNÍCKY VZŤAH K DOMU/BYTU A POZEMKOM . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65 6.4. PRÍSTUP K VODE A JEJ KVALITA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 8

6.5. ODPAD A SPÔSOB JEHO LIKVIDÁCIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70 6.6. VYBAVENIE DOMÁCNOSTI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 71 ZHRNUTIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 74 Kapitola 7:

ZDRAVOTNÝ STAV A DOSTUPNOSŤ ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77 7.1. VÝSKYT CHRONICKÝCH OCHORENÍ A INVALIDITY. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77 7.2. BEŽNÉ CHOROBY, NÁVŠTEVA LEKÁRA, PREDPISOVANIE LIEKOV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81 7.3. HODNOTENIE ZDRAVOTNÉHO STAVU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 86 ZHRNUTIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 86

Kapitola 8:

VZDELANIE A VÝDAVKY NA VZDELANIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91 8.1. VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OSÔB, KTORÉ UŽ NIE SÚ V ŠKOLSKOM SYSTÉME. . . . . . . . . . . . . . . 91 8.2. OSOBY V ŠKOLSKOM SYSTÉME: NAVŠTEVOVANIE ŠKOLY, PODMIENKY VZDELÁVANIA . . . . . . . . . 97 8.3. GRAMOTNOSŤ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102 8.4. NAVŠTEVOVANIE MATERSKEJ ŠKOLY PRED VSTUPOM DO ŠKOLSKÉHO SYSTÉMU . . . . . . . . . . . . 104 8.5. VÝDAVKY NA VZDELÁVANIE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 105 ZHRNUTIE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 108

Kapitola 9:

VYLÚČENIE Z TRHU PRÁCE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 111 9.1. DEKLAROVANÁ EKONOMICKÁ AKTIVITA A ZAMESTNANOSŤ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 111 9.1.1. Štruktúra rómskej populácie vo veku 15+ rokov podľa ekonomického statusu . . . . . . . . 111 9.1.2. Rozdiely v deklarovanej ekonomickej aktivite rómskych mužov a žien . . . . . . . . . . . . . . . 115 9.1.3. Pracovná aktivita rómskej populácie podľa typu a ekonomická aktivita v súhrne . . . . . . 120 9.1.4. Porovnanie deklarovanej ekonomickej aktivity podľa veku a vzdelania . . . . . . . . . . . . . . 121 9.2. VŠEOBECNÁ PRACOVNÁ SKÚSENOSŤ RÓMSKEJ POPULÁCIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 127 9.2.1. Skúsenosť rómskej populácie 15+ rokov s trvalejšou prácou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 127 9.2.2. Skúsenosť s trvalejšou prácou podľa aktuálneho ekonomického statusu . . . . . . . . . . . . . 128 9.2.3. Pracovná skúsenosť v priebehu života podľa veku a vzdelania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 132 9.2.4. Priemerný vek prvého vstupu na trh práce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 135 9.3. RÓMSKA POPULÁCIA A TRH PRÁCE PODĽA METODIKY VZPS: POSTAVENIE A SÚVISLOSTI . . . . . 136 9.3.1. Vykonávanie aspoň jednej hodiny práce za týždeň . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136 9.3.2. Miera zamestnanosti, nezamestnanosti a ekonomickej aktivity podľa metodiky VZPS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 139 9.3.3. Zamestnanosť a nezamestnanosť: faktory vplyvu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143 9.3.4. Kvalita a stabilita pracovnej aktivity rómskej populácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 148 9.3.5. Charakteristika nezamestnanosti rómskej populácie a skúseností s inštitúciami. . . . . . . 150 9.3.6. Dopady vylúčenia z trhu práce na situáciu domácností . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 155 9.4. ÚČASŤ V AKTIVAČNÝCH PROGRAMOCH . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 157 9.4.1. Celková skúsenosť s prácou v aktivačnom programe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 158 9.4.2. Aktuálna účasť na práci v aktivačnom programe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 161 9.4.3. Ďalšie vzdelávanie rómskej populácie s ukončenou prípravou na povolanie . . . . . . . . . . 163

ZHRNUTIE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 164

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 9

Kapitola 10: ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ RÓMSKYCH DOMÁCNOSTÍ – PRÍJMY, FINANČNÉ ŤAŽKOSTI A DEPRIVÁCIA V SPOTREBE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 173 10.1. CELKOVÉ PRACOVNÉ PRÍJMY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 173 10.2. CELKOVÉ SOCIÁLNE PRÍJMY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 174 10.3. POBERANIE SOCIÁLNYCH TRANSFEROV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 177 10.3.1. Dávka v hmotnej núdzi a s ňou súvisiace príspevky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 177 10.3.2. Dôchodky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 180 10.3.3. Rodinné dávky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 180 10.3.4. Dávky v nezamestnanosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 182 10.4. CELKOVÉ PRÍJMY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 182 10.5. DEPRIVÁCIA V OBLASTI SPOTREBY A VÝSKYT NEDOPLATKOV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 186 ZHRNUTIE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 188 Kapitola 11: EXTRÉMNA DEPRIVÁCIA A SUBJEKTÍVNE HODNOTENIE ŽIVOTNEJ SITUÁCIE VERZUS PRÁCA A PRÍJEM . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 191 11.1. EXTRÉMNA DEPRIVÁCIA: JEDLO PRE DETI, VARENIE a KÚRENIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 191 11.2. SPOKOJNOSŤ SO SÚČASNOU FINANČNOU SITUÁCIOU A HODNOTENIE JEJ ZMIEN V ČASE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 202 ZHRNUTIE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 212 ODPORÚČANIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 217 LITERATÚRA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 221

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 10

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 11

Celkové zhrnutie Táto správa bola pripravená na základe dát z rozsiahleho dotazníkového zisťovania životných podmienok rómskych domácností na Slovensku v roku 2010. Správa sa primárne zameriava na vzájomné porovnávanie jednotlivých rómskych prostredí vymedzených typom osídlenia, ďalej na porovnávanie priemerných hodnôt za rómske domácnosti a jednotlivcov s domácnosťami a jednotlivcami reprezentujúcimi všeobecnú populáciu z geograficky blízkeho prostredia rómskych komunít. Kde to údaje umožňujú a kde je to prínosné sa v správe porovnáva situácia v roku 2010 so situáciou zistenou v rámci pilotného výskumu v roku 2005. Správa je rozčlenená do jedenástich kapitol podľa jednotlivých tematických okruhov. Okrem úvodu a metodologickej časti sa vlastným meritórnym témam venuje tretia až jedenásta kapitola.

Metodologické informácie a popis výskumnej vzorky Rámec pre výberové zisťovania životných podmienok rómskych domácností tvoril Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004. Toto sociografické mapovanie založené na predpoklade, že rómska marginalizovaná populácia žije v určitých priestorových enklávach, poskytuje detailné údaje o rómskych osídleniach, na základe ktorých bolo možné pre výberové zisťovanie UNDP rozdeliť rómske osídlenia do troch základných tried podľa stupňa integrácie s majoritnou populáciou – segregované, separované, rozptýlené. V rámci každej triedy bol vytvorený rovnaký počet okrskov (rôznej početnosti), z ktorých sa náhodným proporčným výberom vybralo finálnych 30 miest zberu dát v každej triede. Po kontrole a konečnej revízii sa do analýzy a štatistického spracovania zaradilo 1 083 domácností. Súbor rómskych domácností pozostával spolu zo 723 jednotiek, pričom každý podsúbor definovaný typom osídlenia bol reprezentovaný približne rovnakým počtom domácností – až na jednotlivosti to bolo 240 domácností za skupinu žijúcich segregovane, separovane a rozptýlene. Kontrolný súbor priestorovo blízkej všeobecnej populácie (to znamená vzorky domácností, ktoré ku rómskym domácnostiam tvorili určitý kontext pre porovnávanie) tvorilo 360 domácností. V rámci každej domácnosti sa zbierali tri typy údajov. Boli to jednak údaje týkajúce sa celej domácnosti, ďalej údaje týkajúce sa rodín, z ktorých sa domácnosť skladala, a potom údaje o jednotlivých členoch domácnosti. Vytvorili sa tak tri vzájomne prepojené výskumné súbory – okrem súboru domácností to bol súbor rodín a súbor jednotlivcov.

Väčšina vybraných domácností bola totožná s nukleárnou rodinou, neskladali sa z viacerých rodinných jednotiek. Čo sa týka súboru jednotlivcov, ktorý tvorili všetci členovia a členky vybraných domácností, za rómsku populáciu bolo vo výskumnej vzorke zastúpených spolu 3 614 osôb, z toho segregované komunity reprezentovalo 1 277 osôb (podiel 35 %), separované 1 232 osôb (34 %) a žijúce rozptýlene 1 105 osôb (31 %). Veľkosť výskumného súboru jednotlivcov za priestorovo blízku všeobecnú populáciu dosiahol v konečnom súčte 1 060 respondentov a respondentiek. Rozdiely v zložení súborov reprezentujúcich rómsku populáciu na strane jednej a všeobecnú na strane druhej sa ukázali už z hľadiska veľkosti domácnosti. Kým z celku rómskych domácností tvorili jednočlenné domácnosti necelé 3 %, zo všeobecných domácností z priestorovo blízkeho prostredia to bolo takmer 17 %. Na druhej strane domácnosti s osem a viac členmi boli zastúpené v rámci rómskeho súboru takmer 15 %, vo všeobecnom ich bolo iba 0,3 %. Rómske súbory mali v rámci svojej štruktúry početnejšie nie len celkové členstvo domácnosti, ale aj zastúpenie detí rôzneho vymedzenia, na druhej strane boli ale v rámci nich podstatne menšie podiely domácností i jednotlivcov, čo sa týka počtu pracujúcich členov. Už základné zloženie výskumných súborov teda silne indikovalo na inú sociálnu, životnú a pracovnú situáciu obidvoch porovnávaných súborov domácností a ich členov, čo výsledky analýzy následne opakovane potvrdili. Tak na základe biologického, ako aj podľa produktívneho veku je štruktúra rómskej populácie podstatne bohatšia na mladšie skupiny veku, na druhej strane staršia generácia je v nej disproporčne slabšia než vo všeobecnej populácii. A s rastom geografického vylúčenia sa tento generačný nepomer ešte viac prehlbuje. Kým vysoký podiel najmladšej generácie v predproduktívnom veku potvrdzuje predpoklad o reprodukčnom správaní, pre ktoré je charakteristická vyššia pôrodnosť a plodnosť, nízky podiel starších vekových skupín a poproduktívnych odráža okrem odlišného reprodukčného správania aj horší zdravotný stav a životné podmienky mnohých skupín rómskej populácie, ktoré prispievajú k rastu úmrtnosti a jej posúvaniu do nižšieho veku, ako je štandard za SR. Veľmi malý podiel starších vekových skupín a starobných dôchodcov v štruktúre rómskej populácie indikuje, že pre dôchodkový systém nepredstavujú v súčasnosti žiadnu vysokú záťaž. Táto okolnosť sa však v diskurze o vzťahu rómskej populácie a sociálneho systému nezdôrazňuje a opomína, skôr sa poukazuje na previazanie s dávkami v hmotnej núdzi.

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 12

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Materinský a bežný jazyk komunikácie Z hľadiska používaných jazykov sa dá rómska populácia na Slovensku označiť za rôznorodú alebo multikultúrnu. Prejavilo sa to už pri otázke o materinskom jazyku. Presne jedna tretina skúmanej rómskej populácie uviedla ako svoj materinský jazyk slovenčinu a ďalších 12 % maďarčinu. Najvyššie zastúpenie však mal prirodzene rómsky jazyk, ktorý ako materinský deklarovala viac ako polovica celkového súboru skúmanej rómskej populácie (55 %). Empirické údaje naznačili, že priestorová segregácia rómskej populácie má pravdepodobne vplyv aj na segregáciu jazykovú, nakoľko v skúmaných segregovaných osadách bola dominujúcim jazykom bežnej komunikácie v domácnosti prevažne rómčina – na rozdiel od ostatných dvoch typov bývania. V porovnaní s Rómami žijúcimi rozptýlene sa v segregovanom prostredí deklarovala rómčina ako prvý bežný jazyk až tri krát častejšie. Segregované prostredie zároveň najčastejšie uvádzalo aj druhý jazyk bežnej komunikácie, u Rómov vôbec bol v porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populáciou druhý jazyk omnoho častejší. Údaje poukazujú tiež na to, že existujú skupiny rómskej populácie, ktoré v bežnej komunikácii využívajú doma dva jazyky, avšak ani jeden z nich nie je slovenčina. Mnohé z rómskych detí zo segregovaného (aj separovaného) prostredia tak môžu mať problémy vo vzdelávaní pre malé možnosti počuť pri bežnej komunikácii v domácom prostredí slovenčinu. Materinský jazyk i jazyky bežnej komunikácie v domácnosti by sa preto mali veľmi pozorne zvažovať pri výbere konkrétnej školy (podľa vyučovacieho jazyka), ale aj pri testovaní pred vstupom na základnú školu alebo rozhodovaní o zaradení do špeciálnej školy. Deti môžu pri testovaní zlyhať kvôli jazyku, nie pre mentálne postihnutie alebo nedostatok všeobecných predpokladov a schopností. Zároveň treba zdôrazniť, že aj v súvislosti s jazykovými znalosťami sa ako veľmi dôležitá súčasť prípravy na školskú dochádzku javí prepracovaný a dostupný systém materských škôl pre mnohé skupiny rómskych detí.

Sťahovanie a vylúčenie týkajúce sa bývania

Na základe empirických údajov o sťahovaní možno záverom konštatovať, že priestorová mobilita rómskej populácie spojená so zmenou miesta bývania nie je v celkovom pohľade nijako obzvlášť vysoká. Skôr naopak, väčšina zotrváva v obci svojho pôvodu, pričom k obci narodenia sú ešte viac „pripútaní“ Rómovia žijúci segregovane a separovane. Pripomeňme ale, že ani geograficky blízka všeobecná populácia nemala podiel sťahovania v rámci obce a prisťahovania do obce vysoký.

Čo sa týka kontinuity bývania v súčasnej obci, viac ako tri štvrtiny skúmanej rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov bývalo v obci, v ktorej sa narodili. Iba necelá štvrtina z nich sa do obce súčasného bydliska prisťahovala z iného sídla. Ak sa aj rómska populácia sťahuje, je to zväčša len raz a v rámci obce – v súvislosti s osamostatnením alebo z iných dôvodov. Zároveň Rómovia zaznamenali v porovnaní so všeobecnou populáciou z geografickej blízkosti viac opakovaných sťahovaní v rámci obce i viac prisťahovaní do obce. Čo sa týka prisťahovania do súčasného miesta bydliska, ide prevažne o prisťahovanie z inej obce v rovnakom okrese alebo priamo zo susednej obce, už iný okres v rámci kraja sa objavoval v odpovediach pomenej, no a iný kraj alebo zahraničie boli úplne zriedkavé. Dôvody sťahovania sú prevažne spojené s rodinou a etapami rodinného života, ako je uzatvorenie sobáša alebo zahájenie spolužitia s partnerom, sťahovanie s rodičmi, osamostatnenie od rodičov alebo ešte ďalšie rodinné dôvody, napríklad rozvod či strata rodičov a podobne. Iné než rodinné dôvody sťahovania mali približne tretinové zastúpenie, bola medzi nimi strata bytu aj vysťahovanie, získanie bytu od obce alebo lepšie podmienky bývania. Z viacerých vzájomných komparácií typu predchádzajúceho a súčasného bývania sa prejavovala silnejšie tendencia k priestorovému vylučovaniu než k integrácii Rómov, a to najmä v posledných porevolučných rokoch a pri iných ako rodinných dôvodoch sťahovania. Na tvrdenia silnejšieho znenia by ale bol potrebný špeciálny empirický výskum. Sledovanie dočasnej migrácie naznačilo pomerne širokú skúsenosť rómskych domácností s prácou v zahraničí, preukázali minimálne rovnaký alebo vyšší rozsah pracovných skúseností v zahraničí ako domácnosti všeobecné zo susedstva rómskych komunít.

Materiálne podmienky života: bývanie a vybavenosť domácností V tejto kapitole sa venovala pozornosť obydliam, ich veľkosti, otázkam vlastníctva, druhom použitého stavebného materiálu. Popri charakteristikách samotného obydlia sa sledovala aj úroveň vybavenosti, ale aj prístup k pitnej vode, spôsob likvidácie odpadov a využívanie zdrojov teplej vody. Na základe dát sa dá konštatovať, že viac ako polovica všetkých rómskych domácností žila v samostatných murovaných domoch. V murovaných domoch s dvoma alebo troma bytmi žilo ďalších 11 % domácností. Byty v bytových domoch využívalo spolu viac ako 20 % domácností, pričom väčšina z nich žila v bytovom dome s viac ako desiatimi bytmi. V neštandardných formách obydlia, ako je dom z dreva alebo príbytok poskladaný z rôznych materiálov, žilo takmer 16 % rómskych domácností. Hoci v porovnaní s rokom

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 13

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

2005 sa zaznamenalo trochu menej domácností žijúcich v chatrči a drevených domoch (čo môže indikovať prebiehajúci proces výstavby obecných nájomných bytov v rámci Programov rozvoja bývania), v priebehu piatich rokov sa z hľadiska štruktúry rómskych domácností podľa typu obydlia neudiali žiadne dramatické zmeny. Výrazný nedostatok priestoru na bývanie a stiesnené podmienky sú súčasťou života nezanedbateľnej časti rómskej populácie vo všetkých typoch osídlení. Z hľadiska počtu miestností možno konštatovať, že v roku 2010 skúmané rómske domácnosti žili v priemere v menších obydliach než pred piatimi rokmi. Väčšina rómskych domácností (viac ako 70 %) žila v roku 2010 v obydliach, ktoré patrili členovi alebo členom rodiny. Dominantné postavenie separovaných domácností z hľadiska podielu obydlí vo verejnom vlastníctve v roku 2010 bolo potvrdením situácie z roku 2005, keď podiel takýchto bytov a domov bol taktiež suverénne najvyšší. Tento fakt opäť môže poukazovať na prebiehajúci proces výstavby tzv. bytov nižšieho štandardu a relatívny progres v riešení bytovej situácie rómskej marginalizovanej populácie. Nové údaje opätovne potvrdili existenciu pretrvávajúcich problémov z hľadiska prístupu rómskych komunít k pitnej vode. V prvom rade sa znovu zistila vyššia miera diverzifikácie zdrojov vody u rómskych domácností v porovnaní so všeobecnou populáciou z geograficky blízkeho prostredia. Vodu z verejného vodovodu mala v príbytku menej než polovica rómskych domácností. Problematický prístup k vode naznačuje aj fakt, že externé zdroje vody sa nenachádzali vždy v tesnej blízkosti rómskych obydlí a 42 % rómskych domácností, ktoré čerpali vodu zo zdrojov mimo vlastného obydlia, za ňou muselo dochádzať viac ako 50 metrov (v porovnaní s rokom 2005 sa podiel týchto domácností zvýšil). Analýza dát poukázala aj na nedostatky v oblasti manažmentu odpadového hospodárstva, ktoré môžu vznikať buď pre nedostatok finančných prostriedkov rómskych domácností alebo rozdielnym prístupom samosprávy k rómskym osídleniam. Organizovaný zber odpadu, či už vo forme zberu priamo v obytnej budove alebo v jej blízkosti, odvozom z kontajnera domácnosti alebo zo spoločného kontajnera pre domácnosti, uvádza až 100 % všeobecných domácností v geografickej blízkosti, ale iba 85 % rómskych domácností. V drvivej väčšine rómskych domácností (92 %) bola hlavným zdrojom osvetlenia elektrická energia, pričom najčastejšie sa využívala v domácnostiach žijúcich rozptýlene a najmenej v segregovaných osadách. Prístup k elektrickej energii bol však často prerušovaný, a to aj na dlhšie obdobie: takmer 30 % z nich nemalo elektrinu dva mesiace, 12 % sa muselo bez elektriny zaobísť tri mesiace, viac ako tretina rómskych domácností s prerušovanou dodávkou zostala bez elektriny štyri a viac mesiacov. Vo výskume sa sledovala aj vybavenosť domácností prostredníctvom prítomnosti, resp. neprítomnosti sady predmetov dlhodobej spotreby. Viac ako dve tretiny rómskych domácností si nemohlo dovoliť internet a počítač, polovica si nemohla dovoliť zaobstarať automatickú

práčku, 23 % nemalo kvôli nedostatku financií k dispozícii telefón a približne 14 % chladničku. Na základe týchto údajov možno konštatovať, že rómske domácnosti sa často nachádzali v nepriaznivých životných podmienkach definovaných absenciou potrebného vybavenia.

Zdravotný stav Na základe subjektívnych postojov respondentov (výskyt chronického ochorenia a jeho implikácie boli zisťované na základe sebahodnotenia respondentov, nešlo teda o výsledok expertného posudzovania) výskyt chronických ochorení v rómskej populácií 6+ rokov bol v roku 2010 vyšší než v roku 2005, a to tak na úrovni celého súboru skúmaných osôb, ako aj na úrovni jednotlivých skupín definovaných podľa priestorovej integrácie domácností, v ktorých žili. Odstup medzi rómskou a geograficky blízkou populáciou sa však viac menej nezmenil – za všeobecnú bol výskyt chronických ochorení vyšší. Pri porovnaní cez jednotlivé generácie sa ale rozdiely prejavili: u najmladšej generácie bolo chronických ochorení približne rovnako za rómsku i všeobecnú populáciu, no za strednú generáciu už prevyšovali na strane rómskej populácie a za starších ako 55 rokov bolo chronicky chorých podstatne viac spomedzi Rómov. Takýto výsledok naznačuje rýchlejší rast a skorší výskyt chronických a dlhodobých chorôb na strane rómskej populácie. Podobne to platí aj pre porovnanie troch rómskych prostredí – v najstaršej generácii je chronických chorôb najviac medzi segregovanými a separovanými. Zlé životné podmienky v segregovaných osadách, pravdepodobne podporené aj menej dôsledným prístupom ku svojmu zdraviu a zhoršenou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti, sa vo vyššom veku prejavujú na podstatne vyššom výskyte chronických ochorení ich obyvateľov. Bežné choroby alebo zdravotné problémy, ktoré nemali chronický charakter, sa v rómskej populácii vyskytovali častejšie než chronické problémy: týkali sa viac než polovice skúmaného súboru (53 %), podobne ako v súbore geograficky blízkej všeobecnej populácie (52 %). Najčastejšie sa vyskytovali medzi jednotlivcami žijúcimi v segregovaných osadách (55 %), najmenej medzi žijúcimi v rozptýlených domácnostiach (49 %). Polovica rómskej populácie (51 %) uviedla, že musela v dôsledku bežných zdravotných problémov prerušiť svoje aktivity – museli prestať chodiť do práce, školy alebo museli prestať vykonávať iné bežné každodenné činnosti. Len približne polovica rómskej populácie navštívila lekára s každým zdravotným problémom. Najčastejším dôvodom upustenia od návštevy lekára bolo v rómskej populácii presvedčenie, že daný zdravotný problém si to nevyžadoval. Takýto postoj zaujala tretina tých, ktorí navštívili lekára iba občas alebo nikdy (33 %). Vyčkávanie na samovoľné zlepšenie zdravotného stavu zvolila približne pä-

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 14

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

tina (22 %). Treťou najčastejšou príčinou bol nedostatok finančných prostriedkov, ktorý sa týkal 18 %. Nepriaznivá finančná situácia ako bariéra pre návštevu lekára pri výskyte zdravotného problému sa objavila najčastejšie v separovaných sídlach (20 %), najmenšiu rolu hrala medzi Rómami žijúcimi rozptýlene (14 %). V prípade návštevy lekára boli drvivej väčšine (85 %) predpísané lieky, ktoré bolo potrebné zakúpiť v lekárni. V rámci tých, ktorí v roku 2010 navštívili lekára, sa nachádzalo 23 % jednotlivcov, ktorí si nezabezpečili predpísané lieky, zabezpečili si len niektoré z nich alebo vôbec žiadne. V segregovaných osadách sa to týkalo jednej štvrtiny skúmaných. Najčastejším dôvodom takéhoto postupu bol nedostatok peňazí. Odpoveď „nemohol som dať za lieky toľko peňazí“ zvolila viac než polovica osôb (57 %), ktorým boli lieky predpísané a nevybrali si ich (všetky alebo žiaden). Výdavky spojené s návštevou lekára teda predstavujú pre domácnosti záťaž, či už z hľadiska platieb za dopravu v prípade veľkej vzdialenosti alebo platieb za lieky a podobne. Zo skúmanej rómskej populácie 20 % osôb uviedlo, že za lieky neplatilo nič. Na strane druhej pätina zaplatila od 4 do 6 eur a jedna tretina uviedla, že ich výdavky sa pohybovali od 10 eur vyššie. Nižšie výdavky sa najčastejšie týkali ľudí zo segregovaných osád. Sumu od 10 eur vyššie platili najmä Rómovia žijúci v domácnostiach, ktoré sú rozptýlené v majoritnom prostredí – podiel týchto osôb tu bol výrazne vyšší než medzi osobami zo separovaných a segregovaných osád.

Vzdelanie a výdavky na vzdelanie

V rámci tej časti rómskej populácie, ktorá v čase výskumu už nenavštevovala žiadnu školu v školskom systéme, dominovalo nízke vzdelanie. Bez ukončenia štandardnej základnej školy skončila svoje vzdelávanie takmer pätina Rómov (19 %), ukončenú štandardnú základnú školu mali takmer tri pätiny z nich (60 %). V ďalšom štúdiu na strednom stupni úspešne pokračovalo 17 % relevantnej rómskej populácie. Najpočetnejšiu kategóriu tu tvorili jednotlivci s ukončenou SOŠ alebo učňovskou školou (15 %) a na ukončenú strednú školu s maturitou pripadal iba malý podiel (2 %), podobne ako na držiteľov vyššieho vzdelania (0,3 %). Zostávajúcich takmer 5 % skúmaného podsúboru navštevovalo v rámci svojej prípravy na povolanie nejaký typ špeciálnej školy. Muži a ženy vykazovali z hľadiska stupňa dosiahnutého vzdelania určité odlišnosti. Medzi rómskymi ženami sa podstatne častejšie vyskytovali osoby, ktoré nepokračovali v štúdiu na strednej škole. Rozdiely sa prejavili aj v zastúpení vyššieho stupňa vzdelania: rodový rozdiel v podiele osôb s ukončeným stredným vzdelaním predstavoval viac ako 9 percentuálnych bodov v neprospech rómskych žien. Celkovo sa dá vzdelanostná štruktúra skúmaných róm-

skych žien hodnotiť ako mierne zaostávajúca za vzdelanostnou štruktúrou mužov. Medzi tou časťou rómskej populácie, ktorá v čase výskumu ešte neukončila proces vzdelávania, dominovali žiaci bežných základných škôl (72 %), špeciálnu základnú školu navštevovalo 15 % rómskych žiakov a študentov a špeciálnu triedu 3,6 %. Inými slovami, v „špeciálnom režime“ bolo na základnom stupni vzdelávaných spolu takmer 19 % rómskych detí. Spomedzi vyšších stupňov vzdelania bolo medzi rómskou populáciou, ktorá je ešte v školskom systéme, najviac zastúpené navštevovanie SOŠ (5 %), stredná škola s maturitou mala o polovicu menší podiel (2,6 %). Porovnanie gramotnosti rómskej populácie za všetky vekové skupiny so všeobecnou populáciou v geografickej blízkosti poukazuje na alarmujúce disparity vo výsledkoch vzdelávacieho procesu. Špeciálne školy a triedy na základnom stupni boli najviac navštevované rómskymi deťmi zo segregovaných osád, na druhej strane medzi deťmi z domácností žijúcich rozptýlene bol tento podiel dvojnásobne nižší. Navštevovanosť materských škôl vyšla na základe výskumných údajov podstatne menšia za rómske deti oproti deťom zo všeobecnej populácie v geografickej blízkosti. U niektorých skupín detí išlo dokonca o zaostávanie 3-4-násobné, ako napríklad pri porovnávaní aktuálnych predškolákov vo veku 3 až 4 rokov alebo vo veku 5 až 6 rokov. Z rómskych detí vo veku 5-6 rokov navštevovala materskú školu menej ako jedna tretina, zo všeobecných to boli takmer štyri pätiny. S rastom priestorovej segregácie sa zaškolenosť rómskych detí znižovala. V podstate podľa výskumných údajov akoby práve tá skupina detí, ktorá škôlku pred vstupom na základnú školu najviac potrebuje, ju reálne využívala najmenej. Dôvodom nenavštevovania škôlky boli nedostatočné financie, presvedčenie o nezrelosti dieťaťa pre škôlku, ale aj – najmä v segregovanom prostredí – absencia takýchto zariadení v okolí a neochota dávať dieťa do zariadenia. S návštevou školy sú vždy spojené určité náklady pre domácnosť, ktorých výška sa odvíja od počtu detí v domácnosti, typu navštevovanej školy, jej vzdialenosti od bydliska, atď. Finančná náročnosť položiek súvisiacich s povinnou školskou dochádzkou a ďalším štúdiom medzi rómskymi domácnosťami silno rezonuje. Ukázalo sa, že priemerná mesačná suma nákladov na vzdelávanie v rómskych domácnostiach predstavovala 23 €, medián mal hodnotu 14 €. Najvyššie priemerné mesačné výdavky boli v separovaných sídlach (27 €), najnižšie v segregovaných osadách (19 €). Polovica z domácností s deťmi na základnej škole vo výskume uviedla, že výdavky na vzdelávanie detí je schopná pokryť len s ťažkosťami alebo s veľkými ťažkosťami. Najvyšší podiel domácností s takýmito problémami pochádzal zo segregovaných osád, kde až 65 % domácností uvádzalo výskyt ťažkostí alebo veľkých ťažkostí.

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 15

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Vylúčenie z trhu práce Výskumné údaje z oblasti charakteristík postavenia rómskej populácie na trhu práce priniesli viacero všeobecnejších záverov. Nameraná miera nezamestnanosti rómskej populácie je významne vyššia (až sedem krát vyššia) ako u skúmanej všeobecnej populácie z geograficky blízkeho prostredia; na základe sebadeklarácie nezamestnanosti je to ešte viac. Vyššia nezamestnanosť a nižšia zamestnanosť v prípade subjektívneho sebazaradenia ako hodnoty napočítané podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl naznačujú, že pre časť rómskej populácie je absencia zamestnania synonymom nezamestnanosti. Môže tiež ale naznačovať širšie zapojenie rómskej populácie do neformálnych segmentov trhu práce. Zamestnanosť rómskej populácie sa v pomerne veľkom objeme odohráva mimo oficiálneho trhu práce, a aj v rámci oficiálneho zostáva z veľkej časti mimo štandardných foriem zamestnania (skrátené úväzky, sezónne alebo brigádnické práce, živnosť a podobne). Podiel klasického zamestnania na plný úväzok bol podstatne nižší ako u všeobecnej populácie v bezprostrednom okolí. V rámci klasickej zamestnanosti prevažovali menej kvalifikované práce, u ktorých sa dá predpokladať, že aj s nižšou pracovnou odmenou. Ak aj Rómovia získajú pracovné miesto, ide prevažne o miesto s nízkou kvalitou práce a slabšou sociálnou a pracovnou ochranou. Pri zistenom rozsiahlom a hlbokom vylúčení rómskej populácie z trhu práce sa ako hlavné príčiny javia nedostatočné príležitosti zamestnania, ktoré z veľkej časti vyplývajú z nedostatočnej kvalifikácie pre potreby trhu práce, a môžu byť tiež výsledkom diskriminácie a nerovného zaobchádzania. Ako silný diferencujúci činiteľ sa totiž opakovane ukázala etnická príslušnosť – rozdiely oproti všeobecnej populácii boli v mnohých ukazovateľoch obrovské napriek blízkosti geografického prostredia. Medzi ďalšími diferencujúcimi činiteľmi treba spomenúť pohlavie a do istej miery aj typ bývania; do istej miery preto, lebo ukazovatele sa zhoršujú s úrovňou priestorového vylúčenia, nepriaznivé hodnoty (vysoká nezamestnanosť a nízka zamestnanosť) sa však zistili za všetky tri porovnávané rómske prostredia. Veľké rozdiely sa zaznamenali aj na základe vzdelania a veku, vek však nezohrával takú silnú úlohu pri zamestnanosti či nezamestnanosti rómskej populácie ako v prípade všeobecnej populácie. Porovnanie nezamestnanosti najmladších a dospelej populácie vyšlo za všeobecný súbor dvojnásobne vyššie na strane najmladších, u rómskej populácie bola miera nezamestnanosti približne rovnako vysoká od vstupu na trh práce po celý dospelý život. Vzdelanie z analýzy vyšlo ako silný diferencujúci činiteľ. Ale „benefit“ z vyššieho vzdelania, ktorý sa odrazí na výslednom postavení na trhu práce, zohrával pri rómskej populácii menej výraznú úlohu ako pri všeobecnej. Ró-

movia pravdepodobne čelia významným ťažkostiam pri hľadaní kvalifikovanej práce aj pri dosiahnutí vyššieho vzdelania; nezamestnanosť Rómov je veľmi vysoká aj pri vyšších stupňoch vzdelania. A pokiaľ ide o rodový pohľad, nezamestnanosť žien bola nižšia tak u všeobecnej, ako aj u rómskej populácie, za rómsky súbor ale pre obidve skupiny pohlavia vychádzala miera nezamestnanosti podstatne vyššia ako priemer za všeobecnú populáciu. Napriek vysokému podielu rómskych žien mimo trhu práce (a recipročne menšej miere ekonomickej aktivity), aj ako pracovná sila končia prevažne a častejšie (v porovnaní s rómskymi mužmi i všeobecnými ženami) v kategórii nezamestnaných. Opačne je to so zamestnanosťou – tá je za ženy obidvoch porovnávaných populácií nižšia než za mužov, v prípade rómskych žien je ale zaostávanie za mužmi omnoho väčšie (až o polovicu). Zaznamenané rozdiely v celkovej ekonomickej aktivite sú v porovnaní piatich rokov iba veľmi malé, podiel pracujúcich zostáva naďalej v rámci skúmanej rómskej populácie iba veľmi nízky; naopak podiel nezamestnaných zasa veľmi vysoký, napriek množstvu programov deklarovaných ako podpora rómskej zamestnanosti. Medziročné zmeny sú za skúmanú časť rómskych komunít iba veľmi malé, čo by svedčilo o neefektivite existujúcich programov vo vzťahu k danému cieľu. Porovnanie životných podmienok rómskych domácností s pracujúcim členom a bez takéhoto člena poukázalo na priaznivejšiu situáciu za domácnosti, z ktorých jeden alebo viacerí členovia pracovali. Pritom takmer všetky sledované indikátory mali lepší výsledok za domácnosti s dvomi a viacerými pracujúcimi členmi oproti tým, kde pracoval iba jeden člen. Výskumné údaje jednoznačne potvrdili, že vylúčenie z trhu práce zvyšuje pravdepodobnosť prepadu takýchto domácností do rizika chudoby, zvyšuje ohrozenie materiálnou depriváciou a znižuje kvalitu života ich členov. Rómske domácnosti sú na tom v porovnaní so všeobecnými z geograficky blízkeho prostredia z tohto hľadiska podstatne horšie, dokonca ani pracovný príjem v rómskych domácnostiach nestačí na prekonanie tohto obrovského zaostávania v životnej úrovni.

Životná úroveň rómskych domácností – príjmy, ﬁnančné ťažkosti a deprivácia v spotrebe V tejto kapitole sme ponúkli pohľad na tri vybrané aspekty životnej úrovne – príjmovú situáciu, depriváciu v oblasti spotreby a výskyt nedoplatkov. Celkové príjmy rómskych domácností sú na výrazne nižšej úrovni než príjmy geograficky blízkej všeobecnej populácie. Najvyššie príjmy vykázali domácnosti žijúce rozptýlene, najnižšie do-

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 16

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

mácnosti zo segregovaných osád. Rozdiely v celkových príjmoch však neboli medzi jednotlivými podsúbormi výrazné – v porovnaní s rozdielmi medzi rómskou a geograficky blízkou všeobecnou populáciou. Potvrdilo sa, že celkový príjem na osobu je v rómskych domácnostiach značne diferencovaný podľa počtu pracujúcich členov (vyšší počet pracujúcich vedie k vyššiemu príjmu). Diferencujúcim faktorom je aj počet detí do 6 a do 18 rokov, kde s rastúcim počtom detí príjem na osobu klesal. Spomedzi sociálnych transferov hrá dôležitú úlohu dávka v hmotnej núdzi, ktorú poberá každá druhá rómska domácnosť. Pre porovnanie – v súbore geograficky blízkej všeobecnej populácie to boli 4 % domácností. Príspevok na bývanie, ktorý predstavuje dôležité doplnenie minimálneho príjmu, poberalo 58 % domácností na dávke v hmotnej núdzi. Tento podiel silno varioval v jednotlivých typoch osídlenia – najvyšší bol v rozptýlených obydliach (77 %), najnižší v segregovaných osadách (48 %). Dôležitú funkciu v systéme minimálneho príjmu plní aktivačný príspevok, na ktorý majú nárok občania v hmotnej núdzi a osoby, ktoré sú s nimi spoločne posudzované, ak splnia stanovené podmienky. Spomedzi Rómov v produktívnom

veku 16-54 rokov (vrátane), ktorí žili v domácnostiach s dávkou v hmotnej núdzi, získalo tento príspevok 30 %. Najviac ich bolo medzi Rómami zo segregovaných osád (37 %). Ochranný príspevok poberali 3 % Rómov vo veku 16-54 rokov, ktorí žili v domácnostiach na dávke v hmotnej núdzi. Ukazuje sa, že možnosti doplniť minimálny sociálny príjem využíva len časť oprávnenej populácie. Z rodinných dávok patrili k najčastejšie využívaným prídavok na dieťa (26 % Rómov vo veku 18 rokov a viac) a rodičovský príspevok (12 % Rómov vo veku od 18 rokov). Značná časť rómskych domácností je vystavená riziku deprivácie v oblasti spotreby. Jedlo z mäsa (alebo vegetariánsky ekvivalent) každý druhý deň si dokázala zabezpečiť len necelá pätina, nové sezónne oblečenie a obuv len necelá desatina. Možnosť naakumulovať úspory vo výške 300 eur sa v rómskych domácnostiach vyskytovala veľmi zriedka (necelých 6 %). Veľkú zraniteľnosť naznačujú aj údaje o výskyte nedoplatkov za pravidelné nákupy či služby spojené s bývaním. Geograficky blízka všeobecná populácia vykázala v daných indikátoroch podstatne nižšie ohrozenie depriváciou i finančnými ťažkosťami.

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 17

ÚVOD

Transformácia spoločnosti v priebehu posledných dvoch desaťročí neznamenala pre všetky skupiny obyvateľstva na Slovensku zlepšenie kvality života. Naopak opatrenia na stabilizáciu a reštrukturalizáciu ekonomiky sa odrazili v zhoršení mnohých ukazovateľov životných podmienok u početných skupín, dokonca i počas obdobia hospodárskeho rastu. Špecifickým problémom a prekážkam v oblasti ľudského rozvoja čelili hlavne marginalizované rómske komunity. Tzv. rómska otázka sa na Slovensku v posledných dvoch desaťročiach stala jednou z kľúčových tém politických diskusií, subjektom verejnopolitických intervencií a stala sa aj predmetom záujmu Európskej únie a zahraničia. Rómov ako skupinu, ktorá je ohrozená chudobou a sociálnym vylúčením, identifikovalo množstvo výskumov (napr. Vašečka – Repová – Džambazovič, 2000; Chudoba Rómov.., 2002; UNDP, 2006). Ako skupinu najviac ohrozenú chudobou a sociálnym vylúčením charakterizujú Rómov aj strategické vládne dokumenty, napríklad Národný akčný plán sociálnej inklúzie (NAPs/INCL) 2004 – 2006, Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie pre roky 2006 – 2008, Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie pre roky 2008 – 2010. Tieto materiály upozorňujú na to, že okrem regionálnych disparít v miere chudoby, nezamestnanosti, priemerných mzdách, ako aj ukazovateľoch vzdelania a zdravotného stavu, sa na Slovensku prejavujú aj nerovnosti medzi postavením majoritnej populácie a sociálne vylúčených a marginalizovaných skupín rómskej populácie. Príslušníci a príslušníčky týchto skupín, z mnohých dôvodov (objektívnych i subjektívnych), nemajú dostatočné podmienky a príležitosti na plnohodnotnú participáciu na ekonomickom a kultúrnom živote spoločnosti. V poslednom desaťročí v reakcii na zhoršujúce sa postavenie rómskej menšiny a nezanedbateľný tlak zo zahraničia požadujúci od Slovenska cielené prorómske opatrenia (pôvodne vzhľadom na predvstupový proces a bezprecedentný exodus Rómov do zahraničia), sa začala postupne v rámci verejných politík uplatňovať aj skupinovo cielená podpora doplňujúca univerzalistické sociálne opatrenia. V tomto období bol v rámci verejných politík zavedený pojem „marginalizované rómske komunity“ (označujúci skupinu chudobných a marginalizovaných Rómov), ktorý bol aplikovaný ako priorita pre využívanie fondov EÚ (tzv. horizontálna priorita MRK). V tomto období sa realizovalo množstvo projektov financovaných (nie však výlučne) z predvstupových a povstupových štrukturálnych fondov EÚ. Popri sociálnej práci boli zamerané predovšetkým na tréningové činnosti, na získavanie „stratených“ pra-

covných návykov dlhodobo nezamestnaných Rómov a podobne. Projekty s najviac hmatateľným výsledkom sa v tomto období realizovali najmä v oblasti rozvoja bývania, ale veľa pozornosti sa venovalo aj širokému spektru aktivít zamýšľaných ako podpora zamestnanosti a zamestnateľnosti formou aktívnych politík trhu práce. Množstvo projektov v rámci štrukturálnych fondov EÚ bolo zameraných na vytvorenie inštitúcií medzitrhu práce, chránených dielní alebo sociálnych a aktivačných podnikov, ktoré zamestnávali a mali „aktivovať“ dlhodobo nezamestnaných Rómov. Výsledky však nemohli v širšej miere naplniť očakávania pre objektívne danú, zlú sociálno-ekonomickú situáciu mnohých regiónov a pre celkovú neoliberálnu reštrukturalizáciu, ktorá výrazne ovplyvnila regióny Slovenska charakteristické silne segmentovaným trhom práce. Jedným z najviac limitujúcich faktorov úspešnosti podnikov takéhoto typu boli podľa niektorých analytikov štrukturálne podmienky jednotlivých regiónov Slovenska, jeho sociohistorické dedičstvo a skupinové etnokultúrne vzťahy. Hoci sa empirické fakty o pretrvávajúcej rómskej chudobe a vylúčení medzi expertmi a odbornou verejnosťou akceptujú takmer všeobecne, neexistuje zhoda o príčinách takejto situácie. Kultúra ako príčinná premenná rómskych problémov sa často objavuje v dvoch alternujúcich sa formách. Jednou z nich je koncept „tradičná kultúra Rómov“, v rámci ktorého sa predpokladá, že Rómovia ako etnická skupina majú odlišný, predmoderný hodnotový systém, zvyky a inštitúcie než má majorita. Tento hodnotový systém je potom považovaný za príčinu rómskej „neprispôsobivosti“ modernej spoločnosti, čo spôsobuje vylúčenie a chudobu. „Tradičná kultúra Rómov“ často alternuje s konceptom „kultúra chudoby“. Tento tiež vychádza z predpokladu, že obyvatelia sociálne vylúčených lokalít sú nositeľmi špecifického kultúrneho vzorca, ktorý vznikol v procese adaptácie na dlhodobú chudobu, na sociálne a priestorové vylúčenie, a ako reakcia na tieto skutočnosti sa reprodukuje z generácie na generáciu a vytvára špecifický „systém“. Početní kritici argumentácie tohto typu však upozorňujú, že „kultúra chudoby“ nemá dostatočnú analytickú validitu, pretože jednotlivé charakteristiky pripisované „kultúre chudoby“ Rómov sú takmer nezlučiteľné. Miešajú sa pri nich štrukturálne príčiny (napr. nezamestnanosť) so sociálno-patologickými javmi (napr. drogy a alkoholizmus) a s momentálnymi odpoveďami na vzniknutú situáciu (napr. migrácia za prácou). Konfúzne je aj to, že atribúty tohto konceptu sú tvorené tak odpozorovanými empirickými faktami materiálneho charakteru (napr. nemajetnosť), ako aj kognitívno-psycholo-

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 18

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

gickými črtami ako stádovitosť, orientácia na prítomnosť, neschopnosť šetriť a plánovať (Abu Ghosh, 2008). Preto sa zdá, že koncept „kultúra chudoby“, aj keď v empirickej rovine pomerne presne charakterizuje aktuálny stav vylúčenia (nielen) rómskych marginalizovaných komunít, má pre účely politík a opatrení sociálnej inklúzie limitovaný význam. Sociálna exklúzia je technicky kľúčový koncept tak pre politiky EÚ, ako aj pre vnútroštátne politiky kohézie. V EÚ prístupe sa sociálna exklúzia vníma ako multidimenzionálny jav, ktorý v sebe zahŕňa tak príjmovú chudobu, ako aj nezamestnanosť, prístup k vzdelaniu, informáciám, zariadeniam starostlivosti o deti a zdravotnej starostlivosti, životné podmienky i sociálnu participáciu. Vymedzenie sociálnej exklúzie je založené na „neschopnosti užívať takú úroveň participácie v spoločnosti, ktorú má garantovanú väčšina spoločnosti“. Exklúzia sa definuje ako proces, prostredníctvom ktorého sú istí jednotlivci alebo skupiny vytláčaní na okraj spoločnosti a z plnej participácie na živote spoločnosti z dôvodu svojej chudoby, nedostatku základných kompetencií, príležitostí na celoživotné vzdelávanie alebo ako výsledok diskriminácie (COM(2008) 0412 final). To ich vzďaľuje od práce, príjmu, príležitostí vzdelávania, ako aj od sociálnych a komunitných sietí a aktivít. Príčiny vylúčenia môžu pritom spočívať na úrovni celospoločenskej alebo na úrovni komunity, domácnosti alebo v rovine individuálnej. Predpokladom odstraňovania chudoby a sociálneho vylúčenia je zabezpečenie prístupu pre všetkých ľudí k zdrojom, právam a službám potrebným pre participáciu v spoločnosti, potieranie všetkých foriem diskriminácie, ktoré vedú k vylúčeniu. Nový rámec a príležitosť pre zamedzenie sociálnej exklúzie a začlenenie rómskej populácie vytvára (na základe Oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov) Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 zo dňa 6. apríla 2011. Vnútroštátne

stratégie by mali vytvoriť rámec, ktorý spája otázku základných ľudských práv a otázku ľudského rozvoja. V takomto rámci by sa mali potom realizovať špecifické intervencie na regionálnej a lokálnej úrovni, ktoré by napomohli zlepšiť situáciu Rómov. V dokumente sa konštatuje, že „mnoho z približne 10 – 12 miliónov Rómov v Európe sa vo svojom živote potýka s predsudkami, intoleranciou, diskrimináciou a sociálnym vylúčením. Sú marginalizovaní a žijú v zlých socio-ekonomických podmienkach.“ V Oznámení sa ďalej konštatuje, že: „na úrovni EÚ aj členských štátov je potrebné konať rozhodne v rámci aktívneho dialógu s Rómami. Hlavnú zodpovednosť za tieto opatrenia majú štátne orgány.“ Dokument vníma sociálnu a ekonomickú integráciu Rómov ako dvojsmerný proces, „ktorý si vyžaduje zmenu postojov väčšiny obyvateľstva, ako aj členov rómskych komunít. Členské štáty musia predovšetkým zaistiť, aby Rómovia neboli diskriminovaní a aby sa s nimi zaobchádzalo ako s ostatnými občanmi EÚ s rovnocenným prístupom ku všetkým základným právam, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv EÚ.“ Okrem toho postuluje, že je „potrebné prerušiť začarovaný kruh chudoby, ktorá sa prenáša z jednej generácie na druhú“ (EÚ, 2011). Realizovaný empirický výskum UNDP mapujúci životné podmienky rómskych domácností na Slovensku v roku 2010, z ktorého záverečnú správu máte možnosť teraz čítať, vychádzal z chápania sociálneho vylúčenia ako komplexného, mnohodimenzionálneho, mnohovrstvového a dynamického konceptu. Venovala sa v ňom pozornosť všetkým kľúčovým oblastiam inklúzie Rómov ako je bývanie, zdravie, vzdelávanie a trh práce, ale aj príjmovej situácii a materiálnej deprivácii. Empirické údaje aj za rok 2010 dokladajú pretrvávanie viacerých nerovností, napríklad vo vzdelávaní, dostupnosti zdravotnej starostlivosti alebo v prístupe k mnohým tovarom a službám vôbec. Pritom je známe, že sociálne vylúčenie má tendenciu sa reprodukovať z generácie na generáciu v rámci cyklu deprivácie.

BOX 1.1 Už Rímska zmluva z roku 1957 pri vytváraní ES, sa zameriavala aj na súbor politík spadajúcich do oblasti sociálnej kohézie. Konkrétne išlo o politiky zamerané na slobodu pohybu migrujúcich pracovníkov, sociálne zabezpečenie a vytvorenie Európskeho sociálneho fondu. Prvý program zameraný na sociálnu oblasť bol prijatý Radou EÚ ešte v roku 1974 a sústreďoval sa na zlepšenie životných a pracovných podmienok zraniteľných skupín. O 12 rokov neskôr pri revízii Rímskej zmluvy (Single European Act, 1986) sa zdôraznila dôležitosť posilňovania sociálnej kohézie v rámci ES (nové články 158-161). Charta Spoločenstva o základných sociálnych právach bola prijatá v roku 1989. Následne Amsterdamská zmluva (1997) už zahrnula aj záväzok o sociálnej politike a kapitolu o zamestnanosti. Lisabonská stratégia z marca 2000 medzi svojimi cieľmi na najbližších 10 rokov tiež spomína zvyšovanie sociálnej kohézie spoločnosti. K sociálnej agende sa EK vrátila aj v roku 2008, kedy prijala návrhy na obnovenie sociálnej agendy a vyšpecifikovala ciele a priority v boji s diskrimináciou a prekonávaním chudoby a sociálneho vylúčenia (COM(2008) 0412 final). Príležitosťou pre prepracovanie politík v tejto oblasti malo byť vyhlásenie roka 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (COM(2008) 0412 final). Nadväzujúc na Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) stratégia Európa 2020 vytýčila v rámci hlavnej iniciatívy Európska platforma na boj proti chudobe cieľ: „zabezpečiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, zvyšovať povedomie a uznať základné práva ľudí žijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu, umožniť im dôstojný život a aktívnu účasť na živote spoločnosti“ (Európa..., 2010, s.20). Špecifický rámec pre prekonanie marginalizácie a bariér ľudského rozvoja Rómov vytvorilo Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov označené ako Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 zo dňa 6. apríla 2011. V ňom sa národné vlády vyzývajú k príprave svojich vlastných národných stratégií začleňovania rómskej populácie.

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 19

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Dáta o životných podmienkach rómskych komunít majú veľký význam pre potreby sociálnej politiky. Sú potrebné preto, aby sa opatrenia dali cieliť a aby bolo možné kvantifikovať ich dopady na marginalizované skupiny obyvateľstva. Projekt realizovaný v spolupráci medzi Rozvojovým programom OSN a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorého jedným z výstupov je aj táto správa, pozostáva zo série kvantitatívnych, ako aj kvalitatívnych výskumov, ktoré napomôžu k získaniu komplexného obrazu o vývoji životných podmienok sociálne vylúčených rómskych komunít.

Sme presvedčení, že riešenia zamerané na skutočnú integráciu a zlepšenie životných podmienok Rómov nespočívajú iba v nájdení vhodného metodického postupu, ale že primárne spočívajú v zásadnej politickej voľbe, ktorá je vo svojej podstate morálnou voľbou. Tá spočíva napríklad v širokej podpore vejára politík znižovania sociálnych nerovností a politík vytvárania rovných podmienok pre všetky skupiny obyvateľstva pre trvaloudržateľný ľudský rozvoj na Slovensku.

BOX 1.2 Sociálna politika patrí k tým politickým agendám, ktoré sú v kompetencii národných štátov, v rámci otvorenej metódy koordinácie (OMK) sú ale členské štáty zodpovedné za prenos všeobecných EÚ cieľov do národných akčných plánov. Národné stratégie sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie sa vypracúvali za tri oblasti – za sociálnu inklúziu, dôchodky a zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Každé tri roky sa Európskej komisii predkladali národné správy, posledná pokrývala obdobie 2008 – 2010. Slovensko si pre oblasť sociálnej inklúzie vytýčilo nasledovné znevýhodnené skupiny a priority. Na základe analýz skúseností a vývoja situácie v predošlých obdobiach sa Národná správa sústredila (podobne ako Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005-2015) na štyri oblasti opatrení (vzdelanie, zdravie, bývanie, práca) zameraných na znevýhodnené skupiny obyvateľov, najviac ohrozené chudobou a vylúčením – t. j. najmä na deti, mladistvých, mladých dospelých, rodiny s deťmi, nezamestnaných (najmä dlhodobo nezamestnaných), ľudí so zdravotným postihnutím, marginalizované rómske komunity, bezdomovcov, ľudí prepustených z výkonu trestu odňatia slobody a drogovo a inak závislých (Národná správa..., 2008).

new_roma_chapter_01:Layout 1

6/18/12

12:19 PM

Page 20

new_roma_chapter_02:Layout 1

6/18/12

12:21 PM

Page 21

Metodologické informácie a popis výskumnej vzorky

Pre oblasť monitoringu životných podmienok rómskych komunít na Slovensku sú vytvorené dobré výskumné rámce. Výberové zisťovania UNDP (2005, 2010, 2011) vychádzajú z takzvaného sociografického mapovania rómskych komunít na Slovensku (Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004), ktoré bolo založené na predpoklade, že rómska marginalizovaná populácia žije v určitých priestorových enklávach. Takýto výskumný postup nie je v rozpore s princípmi zakotvenými v Ústave SR a je v súlade s normami na ochranu osobných údajov, pretože sociografické mapovanie neskúma etnickú identitu jednotlivcov a nezbiera osobné údaje o jednotlivcoch, ale robí iba akýsi „inventár“ osídlení.

2.1. Výskumný postup a zber dát Sociografické mapovanie rómskych komunít prebehlo v roku 2004 a zmapovalo 1 068 obcí celého Slovenska a 1 573 rómskych osídlení (v jednej obci mohlo byť viac rómskych osídlení). Takýmto spôsobom mapovanie poskytlo detailné údaje o rómskych osídleniach, na základe ktorých bolo možné pre výberové zisťovanie UNDP rozdeliť rómske osídlenia do troch základných tried podľa stupňa integrácie s majoritnou populáciou – segregované, separované, rozptýlené. V rámci každej triedy bol vytvorený rovnaký počet okrskov (rôznej početnosti – obsahujúci približne medzi 40 až 120 domácností), z ktorých sa náhodným proporčným výberom vybralo 30 miest zberu dát v každej triede. Finálny počet miest zberu dát pre vzorku rómskych domácností bol 90.1 Vzorka všeobecnej populácie mala vo výskume úlohu kontrolného súboru za účelom porovnania určitých socio-ekonomických a iných premenných. Kvôli tomu, že rómska populácia nie je rovnomerne rozptýlená v rámci SR a kvôli veľkým regionálnym rozdielom bolo vhodnejšie porovnávať určité sociálno-ekonomické údaje nie so všeobecnou populáciu Slovenska, ale so všeobecnou populáciou žijúcou v geografickej blízkosti rómskych osídlení. Základom pre výber miest zberu dát vo vzorke všeobecnej populácie bolo 90 okrskov v rámci susedných obcí, z ktorých boli rómske miesta zberu dát. Tieto boli klasifikované na urbánne (viac ako 5 000 obyvateľov) a rurálne (menej ako 5 000 obyvateľov) a z nich sa náhodným výberom vybralo 45 miest zberu dát. V týchto miestach zberu dát anketári náhodnou prechádzkou vybrali domácnosti, ktoré

navštívili. Aj keď sa niektoré domácnosti sebaidentifikovali ako rómske, alebo mohli byť počas rozhovoru identifikované ako rómske, boli ponechané vo výberovej vzorke všeobecnej populácie.2 „Terén“ v rámci výberového zisťovania UNDP sa realizoval v mesiacoch november a december 2010 (konkrétne 22.11. – 27.12. 2010). Zber údajov organizovala agentúra TNS Slovakia prostredníctvom face-to-face rozhovorov medzi anketármi a respondentmi na základe štruktúrovaného dotazníka. Minimálny čas potrebný pre vyplnenie jedného rozhovoru sa pohyboval približne okolo 60 minút, pri väčšom počte členov domácnosti aj viac. Miesta školení anketárov boli v Poprade a Bratislave a počet vyškolených anketárov bol 34. Vyškolení anketári nechodili do segregovaného prostredia samotní, ale boli sprevádzaní rómskymi aktivistami, ktorých počet bol deväť. Priemerný počet dotazníkov pridelený jednému anketárovi bol 31. Celkový počet obcí, v ktorých sa prieskum realizoval, bol 246. Výberovú jednotku predstavovala hospodáriaca domácnosť vymedzená v manuáli ako jednotlivec alebo skupina ľudí, ktorí sú alebo aj nie sú v príbuzenskom vzťahu, ktorí žijú spolu ako samostatná skupina v tom zmysle, že majú spoločnú organizáciu hospodárenia (to znamená, že sa podieľajú alebo sa podporujú v rámci jedného rodinného rozpočtu). V každom zvolenom mieste zberu dát sa náhodným spôsobom malo vybrať 8 domácností, čo znamenalo 240 domácností pre každú z troch tried rómskych osídlení či typov bývania a 360 domácností za geograficky blízku všeobecnú populáciu. Dotazník obsahoval 8 modulov a zameriaval sa tak na informácie o domácnosti, ako aj na informácie o jednotlivých členoch domácnosti. Informácie o domácnosti poskytoval ten jej člen/členka, ktorý/á bol identifikovaný/á ako prednosta domácnosti. V prípade informácií o členoch domácnosti tieto boli zisťované priamo od jednotlivých členov, len v prípade neprítomnosti člena alebo malých detí údaje poskytoval rodič alebo prednosta domácnosti.

2.2. Popis výskumnej vzorky Vyššie uvedeným výberovým postupom sa podarilo v rámci terénneho zberu dát získať takmer presne plánované počty domácností. Nasledujúca podkapitola prináša informácie dvojakého druhu: približuje veľkosť

1 Pre detailné informácie o metodike prípravy výskumu pozri rukopis (Evans, 2005). 2 V dotazníku nebola priama otázka o etnicite, dopytovalo sa však na materinský jazyk respondentov. V súbore jednotlivcov všeobecnej geograﬁcky blízkej populácie sa, napríklad, ocitlo 2 % respondentov, ktorí deklarovali ako materinský jazyk rómčinu.

new_roma_chapter_02:Layout 1

6/18/12

12:21 PM

Page 22

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 2.1 Počty domácností a jednotlivcov za sledované podsúbory

Počet domácností Podiel domácností v % Počet jednotlivcov Podiel jednotlivcov v % Počet rodín Podiel rodín v %

Súbory rómskej populácie Segregovaní Separovaní Rozptýlení Spolu 240 244 239 33,2 33,7 33,1

723 100,0

360 —

1 277 35,3

1 232 34,1

1 105 30,6

3 614 100,0

1 060 —

263 32,8

272 33,9

268 33,4

803 100,0

363 —

jednotlivých výskumných súborov rómskej populácie i kontrolného súboru všeobecnej populácie z geograficky blízkeho prostredia, ako aj ich zloženie podľa základných demografických charakteristík. Pritom je potrebné hneď v úvode ešte raz zdôrazniť, že skupina všeobecných domácností sa vyberala na základe náhodného výberu a neobmedzovala sa príslušnosťou k majoritnej populácii; do výskumnej vzorky sa mohli dostať aj rómske domácnosti, a rodiny a jednotlivci, ktorí sú ich členmi.

2.2.1. Početnosť skúmaných súborov domácností, rodín a jednotlivcov Po kontrole a konečnej revízii sa do analýzy a štatistického spracovania zaradilo 1 083 domácností, za ktoré sa podarilo zozbierať kompletné dotazníkové zostavy, t. j. dotazník za domácnosť, za jej jednotlivých členov a príslušné nukleárne rodiny. Súbor rómskych domácností pozostával spolu zo 723 jednotiek, pričom každý podsúbor definovaný typom bývania bol reprezentovaný približne rovnakým počtom domácností – až na jednotlivosti to bolo 240 domácností za skupinu žijúcich segregovane, separovane a rozptýlene. V relatívnom vyjadrení bol teda každý podsúbor zastúpený jednou tretinou. Kontrolný súbor priestorovo blízkej všeobecnej populácie tvorilo 360 domácností. Ako sa uvádza vyššie, v rámci každej vybranej domácnosti sa zbierali tri typy údajov. Boli to jednak údaje týkajúce sa celej domácnosti, ďalej údaje týkajúce sa rodín, z ktorých sa domácnosť skladala, a potom údaje o jednotlivých členoch domácnosti. Vytvorili sa tak tri vzájomne prepojené výskumné súbory – okrem súboru domácností to bol súbor rodín a súbor jednotlivcov.3 V porovnaní s početnosťou súboru domácností sa početnosť súboru rodín zmenila iba málo (tabuľka 2.1). Za podsúbor segregovaných rodín pribudlo 23 jednotiek, za separované rodiny sa počet zvýšil o 27 a za rozptýlené o 29 jednotiek. Podiely porovnávaných typov rómskych komunít zostali preto proporcionálne vyrovnané

Súbory geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie

– každý mal približne tretinový podiel. V prípade geograficky blízkej všeobecnej populácie sa počet rodín navýšil v porovnaní s počtom domácností dokonca len o 3 jednotky. Znamená to, že väčšina vybraných domácností bola totožná s nukleárnou rodinou, neskladali sa z viacerých rodinných jednotiek. Čo sa týka súboru jednotlivcov, ktorý tvorili všetci členovia a členky vybraných domácností, za rómsku populáciu bolo vo výskumnej vzorke zastúpených spolu 3 614 osôb, z toho segregované komunity reprezentovalo 1 277 osôb (podiel 35,3 %), separované 1 232 osôb (34,1 %) a žijúcich rozptýlene 1 105 osôb (30,6 %). Veľkosť výskumného súboru jednotlivcov za priestorovo blízku všeobecnú populáciu dosiahol v konečnom súčte 1 060 respondentov a respondentiek.

2.2.2. Zloženie výskumných súborov podľa vybraných kvantitatívnych charakteristík Tabuľka 2.2 prezentuje, aké bolo zloženie súboru domácností a súboru jednotlivcov rómskej a priestorovo blízkej všeobecnej populácie na základe viacerých ukazovateľov vypovedajúcich o veľkosti a skladbe skúmaných domácností. Podrobne zachytáva štruktúru súborov podľa celkového počtu členov domácnosti, podľa počtu závislých detí, počtu detí a mladých ľudí rôzneho vekového vymedzenia a podľa počtu pracujúcich členov. Všetky použité ukazovatele potvrdili odlišnú štruktúru rómskych a geograficky blízkych všeobecných domácností i jednotlivcov. Rozdiely v zložení súborov reprezentujúcich rómsku populáciu na strane jednej a všeobecnú na strane druhej sa ukázali už z hľadiska veľkosti domácnosti. Kým z celku rómskych domácností tvorili jednočlenné domácnosti necelé 3 %, zo všeobecných domácností z priestorovo blízkeho prostredia to bolo takmer 17 %. Na druhej strane domácnosti s osem a viac členmi boli zastúpené v rámci rómskeho súboru takmer 15 %, vo všeobecnom ich bolo iba 0,3 %. V súbore rómskych domácností boli naj-

3 Výskumný súbor rodín bol obsahovo najužší, nakoľko za nukleárne rodiny v rámci domácnosti sa zisťovali iba vybrané sociálne dávky a niektoré príjmy a výdavky. Väčšina analýz sa opiera o dáta za súbor domácností a súbor jednotlivcov.

new_roma_chapter_02:Layout 1

6/18/12

12:21 PM

Page 23

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 2.2 Štruktúra súboru domácností a jednotlivcov za obidve porovnávané populácie podľa počtu členov rôzneho veku a vymedzenia (v %) Súbory rómskej populácie Domácnosti Jednotlivci

Súbory geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie Domácnosti Jednotlivci

Počet členov domácnosti: 1člen 2 členovia 3 členovia 4 členovia 5 členov 6 členov 7 členov 8 členov 9 členov 10 a viac členov Počet závislých detí: žiadne dieťa 1 dieťa 2 deti 3 deti 4 deti 5 detí 6 detí 7 a viac detí Počet detí do 6 rokov vrátane: žiadne dieťa 1 dieťa 2 deti 3 deti 4 deti 5 a viac detí Počet detí do 14 rokov vrátane: žiadne dieťa 1 dieťa 2 deti 3 deti 4 deti 5 detí 6 a viac detí Počet detí do 18 rokov vrátane: žiadne dieťa 1 dieťa 2 deti 3 deti 4 deti 5 detí 6 detí 7 a viac detí Počet členov do 25 rokov: žiadny člen 1člen 2 členovia 3 členovia 4 členovia 5 členov 6 členov 7 členov 8 a viac členov

2,9 0,6 16,9 12,2 4,9 27,5 14,7 8,8 22,8 17,6 14,1 18,3 17,3 17,3 8,6 12,0 14,4 3,6 8,6 12,0 1,9 6,5 10,4 — 3,6 6,5 0,3 4,6 11,0 — Maloleté deti pred ZŠ + žiaci a študenti max. do 25 rokov 25,9 13,9 62,5 17,3 13,8 17,2 19,6 18,9 14,2 14,4 16,4 3,9 9,8 13,3 1,4 4,4 6,6 0,6 4,6 8,2 0,3 4,0 8,9 — Vekový interval = 0 až 6 rokov 49,0 36,9 85,8 23,2 24,0 12,8 14,7 17,6 3,9 9,3 14,2 0,3 2,6 4,6 0,3 1,2 2,7 — Vekový interval = 0 až 14 rokov 28,1 15,7 73,1 18,9 15,9 13,9 19,4 19,1 8,9 13,8 16,4 3,1 9,3 13,0 0,8 3,5 5,6 0,3 6,0 14,3 — Vekový interval = 0 až 18 rokov 23,5 12,1 65,8 15,5 11,6 16,4 20,1 18,8 12,2 16,0 17,5 3,3 10,2 13,4 1,4 5,1 7,6 0,6 4,7 8,3 0,3 4,9 10,7 — Vekový interval = 0 až 25 rokov 15,9 6,7 55,3 12,3 8,2 18,3 18,0 14,7 18,1 19,4 18,7 5,6 13,4 16,2 1,4 7,5 10,1 1,1 5,9 9,3 — 3,5 6,2 0,3 4,1 9,9 —

5,8 18,7 23,2 24,9 14,6 7,4 4,6 — 0,8 — 45,6 20,8 21,6 6,8 3,0 1,3 0,8 — 73,9 18,2 6,7 0,6 0,7 — 59,9 17,4 14,4 5,7 2,0 0,7 — 50,2 19,8 19,0 5,8 3,0 1,3 0,8 — 37,3 20,3 26,6 9,4 2,9 2,6 — 0,8 —

new_roma_chapter_02:Layout 1

6/18/12

12:21 PM

Page 24

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Počet pracujúcich členov: nikto nepracuje 1člen 2 členovia 3 členovia 4 a viac členov

Súbory rómskej populácie Súbory geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie Domácnosti Jednotlivci Domácnosti Jednotlivci Pracujúci = na základe sebadeklarácie (nie podľa VZPS) 79,9 78,8 38,9 27,8 13,3 13,9 27,2 28,6 4,1 4,6 25,0 30,9 2,1 2,2 5,8 7,5 0,6 0,5 3,1 5,2

Poznámka: Každý súbor za jednotlivý znak dáva spolu 100 %.

početnejšou skupinou domácnosti so štyrmi a s piatimi členmi (17,6 % a 17,3 %), vo všeobecnom súbore bolo zasa najviac dvojčlenných (27,5 %), a potom trojčlenných (22,8 %) domácností. Podobné odlišnosti z hľadiska počtu členov vykazovali aj porovnávané súbory jednotlivcov. V domácnosti pozostávajúcej iba z jedného člena žilo ani nie jedno percento skúmaných rómskych jednotlivcov, avšak z jednotlivcov reprezentujúcich geograficky blízku všeobecnú populáciu to bolo takmer 6 %; podiel rómskych jednotlivcov, ktorí žili vo veľkej domácnosti pozostávajúcej z osem a viac členov, dosiahol 28 %, za súbor všeobecnej populácie získali jednotlivci z takto veľkých domácností len 0,8 %. Rómsky súbor domácností i jednotlivcov sa tiež vyznačoval podstatne vyšším počtom detí, bez ohľadu na to, ako sa „dieťa“ špecifikovalo, či závislosťou na rodičoch alebo istou vekovou hranicou. Bez závislých detí4 vôbec bolo takmer 26 % rómskych domácností, za všeobecné však ich podiel presiahol 62 %. Na opačnej strane kvantitatívneho intervalu bol vzájomný pomer obrátený: až 13 % skúmaných rómskych domácností malo päť a viac závislých detí, v rámci všeobecných to bolo len 0,9 %. Čo sa týka súboru jednotlivcov, tu bolo zloženie podobné. Zo všetkých skúmaných Rómov žilo v domácnosti, kde nebolo žiadne závislé dieťa, iba 13,9 % súboru; z respondentov reprezentujúcich všeobecnú populáciu v geografickej blízkosti 45,6 %. Alebo naopak: až 86,1 % rómskych jednotlivcov patrilo k domácnosti, ktorá mala aspoň jedno závislé dieťa, zo všeobecného súboru jednotlivcov tvorili 54,4 %. A v takej domácnosti, kde mali medzi členmi päť a viac závislých detí, žilo 25,7 % skúmaného súboru rómskych jednotlivcov, ale len 2,1 % reprezentantov všeobecnej populácie. Úplne rovnako len s inými proporciami vyznela situácia aj pri porovnaní cez počet detí určitého veku. Kým sledovanie prítomnosti detí do šesť rokov rozdelilo súbor rómskych domácností takmer na polovicu (49 % z nich nemalo žiadne dieťa do šesť rokov a 51 % malo aspoň jedno dieťa vymedzeného veku), zo všeobecných domácností prekročil podiel domácností bez detí do šesť

rokov štyri pätiny (až 85,8 % z nich nemalo žiadne dieťa do šesť rokov a 14,2 % malo aspoň jedno takéto dieťa). Ani jedno dieťa do štrnásť rokov nemalo 28,1 % rómskych domácností, ale vyše 73 % všeobecných; žiadne dieťa do osemnásť rokov5 zasa 23,5 % rómskych a 65,8 % všeobecných skúmaných domácností. Pokiaľ sa na súbory pozeráme cez vekovú hranicu 25 rokov, žiadneho takéhoto člena nemalo 16 % rómskych domácností, ale až 55,3 % všeobecných. Pri sledovaní počtu pracujúcich členov v domácnosti sa situácia vo vzájomných proporciách medzi rómskou a všeobecnou populáciou obrátila a viac vyhrotila. Až 80 % skúmaného súboru rómskych domácností totiž nemalo ani jedného pracujúceho člena, pri všeobecných domácnostiach to bolo o polovicu menej – len 38,9 %. Zo súboru rómskych jednotlivcov žilo takmer 80 % v takej domácnosti, kde sa ani jeden člen nedeklaroval ako pracujúci, z jednotlivcov reprezentujúcich všeobecnú populáciu z geograficky blízkeho prostredia bol podiel žijúcich v domácnosti bez pracujúceho člena necelých 28 %. Zatiaľ čo zo skúmaných Rómov žila najpočetnejšia skupina v takej domácnosti, kde nikto nepracoval (78,8 %), a potom s veľkým odstupom nasledovala skupina žijúca v domácnosti s jedným pracujúcim členom (13,9 %); spomedzi súboru všeobecnej populácie mali najvyšší výskyt zástupcovia domácností s dvoma pracujúcimi členmi (30,9 %) a na príslušníkov domácnosti s jedným pracujúcim pripadalo 28,6 % súboru. Rómske súbory mali v rámci svojej štruktúry početnejšie nie len celkové členstvo domácnosti, ale aj zastúpenie detí rôzneho vymedzenia, na druhej strane boli ale v rámci nich podstatne menšie podiely domácností i jednotlivcov, čo sa týka počtu pracujúcich členov. Už základné zloženie výskumných súborov teda silne indikuje na inú sociálnu, životnú a pracovnú situáciu obidvoch porovnávaných súborov domácností a ich členov, čo výsledky analýzy následne potvrdili. A ako ukazuje tabuľka 2.3, typ bývania rómskych komunít rozdiely oproti geograficky blízkej všeobecnej populácii ešte vo viacerých smeroch prehlbuje. Čím segregovanejšie bývanie, tým viac členov domácnos-

4 Za závislé deti sa podľa vymedzenia platného na Slovensku považujú deti a mladí ľudia do 25 rokov, ktorí ešte neukončili prípravu na povolanie, teda teoreticky od narodenia do ukončenia štúdia na prvej vysokej škole. 5 Veková hranica oddeľujúca detstvo a dospelosť podľa vymedzenia Dohovoru o právach dieťaťa (VZ OSN, 1989).

new_roma_chapter_02:Layout 1

6/18/12

12:21 PM

Page 25

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 2.3 Štruktúra podsúborov rómskych domácností a jednotlivcov podľa počtu členov rôzneho veku a vymedzenia (v %) Podsúbory rómskych domácností Segregované Separované Rozptýlené

Podsúbory rómskych jednotlivcov Segregovaní Separovaní Rozptýlení

Počet členov domácnosti: 1člen 2 členovia 3 členovia 4 členovia 5 členov 6 členov 7 členov 8 členov 9 členov 10+ členov

1,7 10,8 12,1 14,6 20,8 13,8 9,6 6,3 3,8 6,7

žiadne dieťa 1 dieťa 2 deti 3 deti 4 deti 5 detí 6 detí 7+ detí

22,9 15,8 17,9 15,4 8,3 7,9 5,4 6,4

žiadne dieťa 1 dieťa 2 deti 3 deti 4+ deti

43,8 23,8 15,8 10,8 5,8

žiadne dieťa 1 dieťa 2 deti 3 deti 4 deti 5 detí 6+ detí

24,6 16,7 18,3 14,6 10,0 5,4 10,4

žiadne dieťa 1 dieťa 2 deti 3 deti 4 deti 5 detí 6 detí 7+ detí Počet členov do 25 rokov: žiadny člen 1člen 2 členovia 3 členovia 4 členovia 5 členov 6 členov 7 členov 8+ členov

20,4 12,9 19,2 17,5 9,6 7,1 5,8 7,5

Počet závislých detí:

Počet detí do 6 rokov:

Počet detí do 14 rokov:

Počet detí do 18 rokov:

13,8 9,6 15,0 24,2 13,8 7,1 5,8 4,2 6,5

3,3 3,8 0,3 10,2 15,5 4,1 14,3 17,6 6,8 20,1 18,0 11,0 13,9 17,2 19,6 13,5 8,8 15,5 9,0 7,1 12,6 7,8 5,4 9,4 4,1 2,9 6,3 3,6 3,8 14,4 Maloleté deti pred ZŠ + žiaci a študenti max. do 25 rokov 26,6 28,0 12,5 17,6 18,5 12,1 18,0 23,0 16,1 11,9 15,9 16,1 13,9 7,1 9,9 3,3 2,1 11,3 4,1 4,2 9,7 4,6 1,2 12,3 Vekový interval = 0 až 6 rokov 51,7 51,5 32,7 22,1 23,8 23,2 12,7 15,9 17,7 10,3 6,7 16,6 3,2 2,1 9,9 Vekový interval = 0 až 14 rokov 28,7 31,0 13,8 20,5 19,8 13,3 17,6 22,2 16,5 12,7 14,2 15,8 10,7 7,1 13,2 4,1 0,8 7,4 5,7 4,9 20,0 Vekový interval = 0 až 18 rokov 23,4 26,8 10,6 16,4 17,2 9,2 19,3 21,8 16,5 13,1 17,6 17,7 14,3 6,3 11,6 4,1 4,2 9,4 4,5 3,8 10,4 4,9 2,3 14,6 Vekový interval = 0 až 25 rokov 14,8 19,2 5,8 14,8 12,6 6,6 17,2 21,8 11,1 16,0 18,0 23,1 14,8 11,7 15,1 9,0 6,3 8,9 7,0 5,0 8,1 3,7 2,5 6,9 2,8 2,9 14,4

0,6 4,1 8,5 15,9 13,8 16,1 12,5 12,3 7,3 8,9

0,8 6,7 11,4 15,6 18,6 11,4 10,8 9,4 5,7 9,7

14,9 14,2 17,0 13,6 18,6 4,8 6,7 10,2

14,5 15,1 24,3 19,5 11,4 3,3 8,2 3,7

41,0 23,5 14,9 14,4 6,2

37,3 25,5 20,6 11,2 5,3

16,8 17,4 17,0 15,9 14,2 7,5 11,3

16,8 17,2 24,4 17,7 11,3 1,4 11,2

12,4 12,3 18,3 14,2 18,8 5,9 7,6 10,6

13,4 13,5 22,1 20,9 9,4 7,2 6,6 7,0

6,0 10,0 14,9 14,7 17,8 11,9 10,9 6,7 7,1

8,4 8,2 18,6 18,1 15,6 9,6 8,9 4,8 7,9

new_roma_chapter_02:Layout 1

6/18/12

12:21 PM

Page 26

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Počet pracujúcich členov: 0 pracujúcich 1člen 2 členovia 3 členovia 4+ členov

Podsúbory rómskych domácností Podsúbory rómskych jednotlivcov Segregované Separované Rozptýlené Segregovaní Separovaní Rozptýlení Pracujúci = na základe deklarácie (nie podľa VZPS) 83,3 80,7 75,7 82,9 79,6 73,0 13,3 11,9 14,6 13,9 11,5 16,4 2,5 4,1 5,9 2,2 5,2 6,6 0,8 2,5 2,9 0,9 2,6 3,3 — 0,8 0,8 — 1,1 0,7

Poznámka: Každý súbor za jednotlivý znak dáva spolu 100 %.

ti, a zároveň viac detí a menej bezdetných domácností (a menej jednotlivcov žijúcich v domácnosti bez detí). Žiadne závislé dieťa nemalo 22,9 % rómskych domácností žijúcich segregovane, z domácností žijúcich rozptýlene to bolo 28 %; dieťa do šesť rokov nemalo 43,8 % segregovaných, ale až 51,5 % rozptýlených rómskych domácností; pri dieťati vymedzenom hranicou štrnásť rokov bol podiel bezdetných domácností za segregovaný podsúbor 24,6 % a za rozptýlené domácnosti 31 %; pri vekovej hranici osemnásť rokov to bolo 20,4 % ku 26,8 %. Zo skúmaných Rómov žijúcich segregovane žilo až 12,3 % v domácnosti, kde bolo sedem a viac závislých detí, v prípade Rómov žijúcich rozptýlene predstavovala táto skupina len 3,7 %. Podiel jednotlivcov žijúcich v mnohodetných rodinách bol takmer dvojnásobne vyšší za Rómov žijúcich segregovane oproti rozptýleným, a to podľa každého vekového vymedzenia. V domácnosti so štyrmi a viacerými deťmi do šesť rokov žilo 9,9 % segregovaných a 5,3 % rozptýlených rómskych jednotlivcov; pri šiestich a viacerých deťoch do štrnásť rokov dosiahli podiely spomedzi segregovaných a separovaných 20 % ku 11 %; pri sedem a viac deťoch do 18 rokov to bolo 15 % ku 7 %; a napokon pri ôsmich a viacerých členoch do dvadsaťpäť rokov 14 % ku 8 %. Pokiaľ ide o počet pracujúcich členov, v štruktúre domácností bolo zastúpenie tých bez pracujúceho člena najvyššie v rámci segregovaných a najnižšie v rámci rozptýlených rómskych domácností (83,3 % ku 75,7 %). zo skúmaných jednotlivcov bývajúcich segregovane žilo až 83 % v takej domácnosti, kde nikto nepracoval, spomedzi rozptýlených Rómov to bolo o 10 % menej (73 %).

Na inú skladbu porovnávaných súborov domácností poukazujú napokon aj priemerné počty členov daného vymedzenia, ako ich v prehľade uvádza tabuľka 2.4. Tak priemerný počet členov, ako aj počet mladších členov domácnosti alebo detí vyšiel za rómsky súbor 2 až 4-krát vyšší než za súbor všeobecných domácností. U všetkých ukazovateľov sa tiež prejavil plynulý nárast priemerných hodnôt s postupom od rómskych domácností žijúcich rozptýlene, cez separované komunity, až po segregovaných. Priemerný počet pracujúcich členov sa medzi jednotlivými rómskymi podsúbormi vzájomne príliš nelíšil (od 0,2 po 0,4 pracujúcich členov v domácnosti), no v porovnaní so všeobecnými domácnosťami to bolo takmer štvornásobne menej. Ako ukázal základný popis, zloženie skúmaných súborov domácností i jednotlivcov sa za rómsku a všeobecnú populáciu odlišovalo podľa všetkých kvantitatívnych ukazovateľov – rómske súbory sa vyznačovali vyšším zastúpením mnohočlenných a mnohodetných skupín a na strane druhej zasa nižším zastúpením skupín s pracujúcimi členmi domácnosti. Stupeň segregácie na základe bývania rozdiely vo veľkosti domácností oproti všeobecnému súboru z geograficky blízkeho prostredia ešte ďalej prehlboval – segregované prostredie má v priemere najpočetnejšie domácnosti.

2.2.3. Porovnanie súborov domácností podľa spolužitia generácií Ako vyplýva z grafu 2.1, aj na základe generačného typu domácnosti sa štruktúra skúmaných súborov odlišova-

Tabuľka 2.4 Priemerné počty členov rôzneho veku a vymedzenia za porovnávané výskumné súbory domácností (priemerné počty)

Počet členov domácnosti Počet závislých detí Počet detí do 6 rokov Počet detí do 14 rokov Počet detí do 18 rokov Počet členov do 25 rokov Počet pracujúcich členov

Súbory rómskych domácností Segregované Separované Rozptýlené Spolu 5,3 5,0 4,6 2,5 2,2 1,9 1,1 0,9 0,9 2,4 1,9 1,7 2,7 2,4 2,0 3,3 2,9 2,6 0,2 0,3 0,4

Geograﬁcky blízke všeobecné domácností 5,0 2,2 1,0 2,0 2,4 3,0 0,3

2,9 0,7 0,2 0,5 0,6 0,8 1,1

new_roma_chapter_02:Layout 1

6/18/12

12:21 PM

Page 27

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 2.1 Štruktúra súboru domácností za obidve porovnávané populácie podľa generačného typu domácnosti (v %) 0

12.7

Jednogeneračná domácnosť

38.9 65.3

Dvojgeneračná domácnosť

49.2 20.7

Trojgeneračná domácnosť Iný generačný typ domácnosti

Rómske domácnosti

11.3

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

1.3 0.6

la. Hoci v štruktúre rómskych i všeobecných domácností tvorili najpočetnejšiu skupinu domácnosti zložené z dvoch generácií, teda z rodičov a detí, v rámci rómskeho súboru ich bolo podstatne viac: 65,3 % oproti 49,2 %. Rómsky súbor mal tiež širšie zastúpenie trojgeneračných domácností (20,7 % oproti 11,3 %), ako aj iných generačných typov domácností, čiže takých, kde boli členovia zo štyroch generácií alebo z troch generácií, ale nie priamo za sebou (napríklad starorodičovská generácia s vnukmi a pravnukmi – bez rodičovskej generácie). Ich podiel na celkovom súbore bol ale skôr minimálny: 1,3 % z rómskych a 0,6 % zo všeobecných domácností. Jediný typ domácnosti, ktorý bol frekventovanejší v štruktúre všeobecného súboru z geografickej blízkosti, predstavovali jednogeneračné domácnosti, ku ktorým sa zaradili jednak domácnosti s jedným členom, ale aj domácnosti s dvomi či viac členmi, ktorí ale patrili k rovnakej generácii (napríklad partnerský pár, resp. súrodenci a podobne). V rámci súboru všeobecných domácností tvorili 38,9 % a medzi rómskymi domácnosťami ich bolo len 12,7 %. Pohľad na skladbu troch podsúborov rómskych domácností (tabuľka 2.5) ukázal mierne nižšie zastúpe-

nie viacgeneračných domácností a vyšší podiel jednogeneračných v prípade bývajúcich rozptýlene v porovnaní s ostatnými dvomi prostrediami – segregovanými a separovanými komunitami. Nešlo ale o veľké rozdiely (približne o 5 %), z hľadiska generačného zloženia domácností boli teda jednotlivé rómske podsúbory pomerne vyvážené. Podrobnejšie kvantitatívne predstavenie výskumnej vzorky a jej zloženia oprávňuje pred vlastnou analýzou k viacerým záverom. Prvým je konštatovanie, že sa v priebehu terénneho zberu dát v roku 2010 podarilo naplniť početnosť jednotlivých výskumných súborov domácností tak, ako stanovuje metodika vypracovaná expertmi Svetovej banky v roku 2005,6 čo umožňuje robiť komparácie za vybrané ukazovatele so situáciou pred piatimi rokmi.7 Taktiež súbory jednotlivcov vytvorené z členov vybraných domácností majú dostatočný rozsah na realizáciu triedení a výpočet potrebných indikátorov za rôzne podskupiny rómskych i všeobecných respondentov definovaných vekom alebo inak. Ukázalo sa tiež, že napriek odlišnostiam vo vnútornej skladbe sú jednotlivé výskumné súbory rómskej populácie dostatočne rôznorodé na to, aby sa dali ro-

Tabuľka 2.5 Štruktúra podsúborov rómskych domácností podľa generačného typu domácnosti (v %)

Jednogeneračná domácnosť Dvojgeneračná domácnosť Trojgeneračná domácnosť Iný generačný typ domácnosti Domácnosti spolu

Podsúbory rómskych domácností Segregované Separované 10,7 66,7 21,3 1,3 100,0

Rozptýlené 11,9 63,9 23,0 1,2 100,0

Spolu 15,5 65,3 18,0 1,2 100,0

12,7 65,3 20,7 1,3 100,0

Poznámka: Jednogeneračná domácnosť = jednotlivec alebo dvojica a viac členov, ale z jednej generácie; Dvojgeneračná domácnosť = rodič alebo rodičia a dieťa či deti; Trojgeneračná domácnosť = jeden alebo viac zástupcov rodičovskej, detskej a starorodičovskej generácie; Iný generačný typ domácnosti = štyri generácie, prípadne členovia ob-generáciu. 6 Metodiku pre výber miest zberu dát vypracoval v roku 2005 tím konzultantiek Svetovej banky pod vedením Valerie Evansovej. Pri zisťovaní tak v roku 2005, ako aj v roku 2010, sa dodržoval nimi navrhnutý metodický postup (Evans, 2005).

new_roma_chapter_02:Layout 1

6/18/12

12:21 PM

Page 28

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

biť požadované vzájomné porovnania aj medzi jednotlivými prostrediami. Rozdiely v zložení podľa veľkosti skúmaných domácností (počet členov, počet mladých ľudí, počet detí rôzneho veku) však zároveň indikujú, že pri analýze niektorých meritórnych okruhov, ako je napríklad modul o príjmoch a podobne, bude potrebné okrem celkových údajov za domácnosti sledovať primárne prepočet na jedného člena. Výskumná vzorka nie je reprezentatívna za celú rómsku populáciu, ale je reprezentatívna za rómsku populáciu ohraničenú rámcom výberu miest zberu dát (Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004). Na základe sociologických predpokladov sa domnievame, že ide o tú

časť rómskej populácie, o ktorej sa hovorí ako o „marginalizovanej“.8 Analýza sa primárne zameriava na vzájomné porovnanie jednotlivých rómskych prostredí vymedzených typom sídiel, a ďalej na porovnanie priemerných hodnôt za rómske domácnosti a jednotlivcov s domácnosťami a jednotlivcami reprezentujúcimi všeobecnú populáciu z geograficky blízkeho prostredia rómskych komunít. Kde to údaje umožňujú (zhodná formulácia otázky), porovnáva sa situácia v roku 2010 so situáciou zistenou v roku 2005. Správa je spolu rozčlenená do jedenástich kapitol. Okrem úvodu a metodologickej časti sa vlastným meritórnym témam venuje tretia až jedenásta kapitola, text sa končí návrhom opatrení.

7 Početnosť výskumných súborov v roku 2005 bola nasledovná: tri jednotlivé podsúbory rómskych domácností mali každý po 240 výskumných jednotiek (spolu 720 skúmaných rómskych domácností) a súbor geograﬁcky blízkych všeobecných domácností rátal 355 jednotiek. Súbory jednotlivcov vytvorené všetkými členmi vybraných domácností pozostávali v prípade segregovaných rómskych komunít z 1 361 výskumných jednotiek, u separovaných z 1 167 a u rozptýlených z 1 241 výskumných jednotiek (spolu 3 769 rómskych jednotlivcov); súbor zložený z príslušníkov všeobecnej populácie v geograﬁckej blízkosti rómskych komunít mal 1 204 respondentov. Celkovo bolo do výskumu v roku 2005 zahrnutých 1 075 domácností a 4 973 jednotlivcov. 8 Ak sa aj v analýze v záujme zjednodušenia textu a interpretácie dát hovorí o celku rómskych domácností alebo rómskej populácie, údaje vyjadrujú priemerné hodnoty za tri vybrané rómske prostredia.

new_roma_chapter_03:Layout 1

6/18/12

2:11 PM

Page 29

Demograﬁcká charakteristika rómskej populácie v porovnaní

V odborných kruhoch na Slovensku je všeobecne známym fakt, že Rómovia sa k svojej národnosti pri sčítaní nehlásia, resp. hlásia iba v obmedzenom rozsahu (Hojsík, 2009; Mušinka, 2004; Škobla – Leončikas – Štěpánková, 2008; Vaňo, 2001, 2002; Vaňo – Haviarová, 2002; Vašečka, 2002). Poukázali na to napokon aj správy UNDP z roku 2002 alebo 2006 (UNDP, 2002, 2006). V Sčítaní ľudí, domov a bytov sa v roku 1991 k tejto národnostnej menšine prihlásilo 75,8 tisíc obyvateľov Slovenska, o desať rokov neskôr, v roku 2001, to bolo 89,9 tisíc. Hoci došlo k miernemu nárastu, stále išlo o podiel na celku populácie Slovenska, ktorý bol menší ako 2 %.1 Uprednostnenie slovenskej alebo maďarskej národnosti pred rómskou sa vysvetľuje krízou rómskej identity, pod ktorú sa podpísalo dlhé obdobie asimilácie a vnímanie rómskej národnosti ako menejcennej a s tým spojené obavy zo stigmatizácie (Škobla – Leončikas – Štěpánková, 2008; Vašečka, 2003). Podľa demografických odhadov z roku 2001 však žilo na Slovensku 380 tisíc Rómov (vyše 7 % populácie SR) a prognózy predpovedali nárast početnosti tejto etnickej skupiny do roku 2025 na 580 tisíc (Vaňo, 2001, 2002). Odhadovaný veľký rast početnosti v perspektíve štvrťstoročia vychádzal z predpokladu odlišného reprodukčného správania rómskej populácie a odlišného demografického vývoja, ktorý sa vyznačuje v porovnaní s majoritou vyššími mierami pôrodnosti a plodnosti, skorším začiatkom reprodukčnej aktivity a dlhším reprodukčným obdobím, ale aj výrazne vyššou mierou úmrtnosti, rozdiely sa identifikovali aj z pohľadu sobášneho správania – menšia miera uzatvorených manželstiev napriek skoršiemu partnerskému spolužitiu (Filadelfiová, 2001ab, 2004, 2005ab, 2010c; Vaňo, 2001; UNDP, 2006). Špecifický demografický vývoj sa následne prejavuje na celkovej skladbe rómskej populácie, v ktorej sú

podstatne silnejšie zastúpené mladšie vekové skupiny a skupiny v produktívnom veku, ale aj na štruktúre rómskej populácie podľa rodinného stavu. Nasledujúca kapitola porovnáva štruktúru skúmaného rómskeho súboru a jednotlivých podsúborov vymedzených typom bývania s geograficky blízkou všeobecnou populáciou a so stavom v roku 2005, a to na základe pohlavia a rodinného stavu, veku a produktivity.

3.1. Štruktúra podľa pohlavia a rodinného stavu Ako vyplýva z tabuľky 3.1, zastúpenie žien a mužov bolo v rámci celkovej skúmanej rómskej populácie veľmi vyvážené: muži tvorili v priemere 50,6 % a ženy 49,4 %.2 Podľa typu bývania vyšiel z výskumu mierne vyšší podiel mužov za podsúbor rómskej populácie žijúcej rozptýlene a separovane, za segregované prostredie získali prevýšenie ženy (51,1 % žien ku 48,9 % mužov). V porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populáciou, ale aj s celkovou populáciou Slovenska, je vyvážený podiel žien a mužov za skúmanú rómsku populáciu neštandardný, nakoľko vo väčšine moderných populácií je podiel žien vyšší než podiel mužov. Tak napríklad z celku populácie Slovenska tvorili ženy v roku realizácie výskumu 51,4 %, za geograficky blízku všeobecnú populáciu to bol takmer rovnaký podiel (51,2 %). Zistené rozdiely v proporcii žien a mužov za rómske súbory oproti všeobecným výsledkom však zďaleka nedosahujú úroveň zodpovedajúcu štatistickej významnosti, nie je preto korektné stavať akúkoľvek hypotézu o zaostávaní podielu žien v rómskej populácii.3 V budúcnosti ale bude potrebné pokúsiť sa monitorovať tento ukazovateľ za rómsku populáciu alebo jej súčasti, či nedochádza

Tabuľka 3.1 Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa pohlavia a typu bývania (v %) Segregovaní Muži Ženy Jednotlivci spolu

Separovaní 48,9 51,1 100,0

Rozptýlení 51,6 48,4 100,0

Spolu 51,8 48,2 100,0

50,6 49,4 100,0

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor skúmanej rómskej populácie.

1 V roku 2011, v poslednom cenze sa prihlásilo k rómskej národnosti 105 738 obyvateľov (2%). 2 Podobné vyvážené zastúpenie oboch skupín pohlavia sa za celý rómsky súbor zistilo aj v roku 2005, len vzájomný pomer bol obrátený (51 % žien a 49 % mužov). Zmena vzájomného pomeru bola ale veľmi malá, v prípade výberového zisťovania tohto typu môže byť výsledkom nekontrolovateľných činiteľov v procese výberu výskumnej vzorky. 3 Vo svete je podiel žien v populácii nižší ako podiel mužov v tých krajinách, ktoré sa vyznačujú výrazne nerovným postavením žien alebo umelými zásahmi do prirodzeného reprodukčného vývoja (napríklad Čína, niektoré štáty Indie, niektoré arabské štáty a ďalšie).

new_roma_chapter_03:Layout 1

6/18/12

2:11 PM

Page 30

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 3.1 Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa pohlavia – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou a s celkovou populáciou SR (v %) 0%

10%

20%

Rómska populácia

30%

40%

50%

60%

70%

50.6

80%

100%

49.4

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

48.8

51.2

SR spolu

48.6

51.4

Muži

90%

Ženy

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor skúmanej rómskej populácie.

v niektorých rómskych komunitách k porušovaniu ľudských práv žien (nerovný prístup k zdravotnej starostlivosti a výžive, fyzické násilie na rómskych ženách, dôsledky početných tehotenstiev na zdravie rómskych žien a podobne). Čo sa týka štruktúry celkového súboru skúmanej rómskej populácie vo veku 11 a viac rokov4 na základe deklarovaného aktuálneho rodinného statusu, najpočetnejšou skupinou boli jednotlivci žijúci v manželstve. Ako vidieť z grafu 3.2, vydaté ženy a ženatí muži tvorili spomedzi Rómov starších ako 11 rokov v priemere 44 %. Druhou najpočetnejšou skupinou boli slobodní a slobodné (indikuje to už samotné zloženie rómskeho súboru podľa veku, ako uvádza nasledujúca podkapitola, ktoré potvrdilo vysoké zastúpenie najmladšej vekovej skupiny), ktorí v rámci rómskej populácie 11+ rokov dosiahli 36,1 %. Pomerne vysoké bolo ešte zastúpenie skupiny žijúcich ako druh a družka – na celku skúmanej rómskej populácie 11 a viac rokov sa podieľali 13,6 %. Spolu tak žilo v nejakom type partnerského spolužitia 57,6 % celkového rómskeho súboru. Zostávajúce tri rodinné statusy získali potom iba veľmi nízke percentuálne zastúpenie: rozvedených bolo 2,6 %, tzv. odlúčených 0,7 % a ovdovelých 3 %. Pri prepočte na základnú populáciu definovanú vekom 15 a viac rokov, ako zvyčajne používa všeobecná štatistika, sa však štruktúra skúmanej rómskej populácie podľa rodinného stavu podstatnejšie zmenila. Podiel jednotlivcov žijúcich v manželstve sa zvýšil na 51 % a podiel kohabitácií (druh a družka) na 15,8 %. Spolu so statusom „v partnerstve“ bolo teda v priemere až 66,8 % skúmanej rómskej populácie 15-ročnej a staršej; početnosť slobodných zároveň poklesla o 10 % – na 26 %. Ešte inak vyzerala štruktúra na základe rodinného stavu pri zúžení na populáciu starších ako 18 rokov. Vtedy bol podiel slobodných už len 15,6 % a v nejakom type partnerstva žilo spolu až 76,1 % (z toho 59,1 % s manželským zväzkom a 17 % ako druh a družka). No a za po-

puláciu starších ako 24 rokov slobodní predstavovali len 9,5 %, pričom v partnerskom spolužití zotrvávalo až 80,7 % súboru (64,9 % s uzatvoreným manželstvom a 15,8 % ako druh a družka). Čím vyššia hranica veku pre vymedzenie základnej populácie, tým bol podiel slobodných rómskych žien a mužov menší a narastali podiely partnerského spolužitia. Taktiež počet žijúcich ako druh a družka akoby narastal do istej hranice veku, a potom sa vymenil za manželské spolužitie. Zaujímavé je, že zastúpenie rozvedených a ovdovených sa s posunom hranice veku

Graf 3.2 Zloženie rómskej populácie 11+ rokov podľa rodinného stavu (v %) 0,7 2,6 3,0

13,6 36.1

44.0

Slobodná/-ý Vydatá / ženatý Družka / druh

Rozvedená/-ý Odlúčená/-ý Vdova / vdovec Poznámka: Uvádzané údaje za jednotlivcov vo veku 11 a viac rokov.

4 K takejto špeciﬁkácii základného súboru podľa veku sme pristúpili z dôvodu zabezpečenia komparácie s predchádzajúcim zisťovaním v roku 2005.

new_roma_chapter_03:Layout 1

6/18/12

2:11 PM

Page 31

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 3.3 Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa rodinného stavu – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0

36.1 48.1

Vydatá/ženatý

44.0 12.3 13.6

Družka/druh

Odlúčená/-ý Vdova/vdovec

32.9

Slobodná/-ý

Rozvedená/-ý

1.3 2.6 0.6 0.7

2005 2010

4.0 3.0

Poznámka: Uvádzané údaje za jednotlivcov vo veku 11 a viac rokov.

u skúmanej rómskej populácie obzvlášť nezvyšovalo. Po strate partnera pravdepodobne rómski muži i ženy vstupujú do opakovaných zväzkov či spolužití. Podľa pohlavia sa žiadne výraznejšie rozdiely v rodinnom stave u rómskej populácie neukázali; jedinou výnimkou bola kategória ovdovených, kde ženy prevažovali (z rómskych žien bolo ovdovených 5 % a spomedzi mužov menej ako 1 %). Pre ďalšie možnosti komparácií sa ale vráťme k základnej populácii určenej vekovou hranicou 11 rokov. Oproti zisťovaniu spred piatich rokov (graf 3.3) pribudlo v štruktúre 11-ročnej a staršej rómskej populácie slobodných (z 32,9 % na 36,1 %), mierne sa zvýšil aj podiel žijúcich ako druh a družka a rozvedených. Na strane druhej to znamenalo oslabenie pozície rómskych žien a mužov žijúcich v manželstve – v priemere o 4 %. Ako ukazuje tabuľka 3.2, na základe empirických údajov sa zaznamenali isté diferencie podľa typu bývania rómskej populácie – naplnenie jednotlivých rodinných statusov bolo za tri porovnávané rómske prostredia rozdielne. Kým zo starších ako 11 rokov mali všetky tri podsúbory rómskej populácie podiel slobodných rovnaký a rovnaký bol aj súhrnný podiel žijúcich v partnerskom

vzťahu, vzájomná proporcia dvoch typov partnerského usporiadania sa v jednotlivých prostrediach líšila. Jednotlivcov s uzavretým manželským zväzkom bolo najviac v rámci separovaných (47,2 %), ktorí mali zároveň najmenej spolužití ako druh a družka (9,8 %). Za žijúcich rozptýlene to bolo naopak, mali najmenej manželských statusov spomedzi všetkých troch porovnávaných častí rómskej populácie (40,7 %) a najviac spolužití druhov a družiek (18,2 %). Segregovaná časť rómskej populácie sa so 43,8 % žijúcich v manželstve a 13,3 % druhov a družiek pohybovali niekde v strede medzi nimi. Ostatné rodinné statusy mali vo všetkých troch podsúboroch len veľmi nízky výskyt, a to vrátane ovdovených (vo všetkých prostrediach len okolo 3 %). Posledná os porovnávania – s geograficky blízkou všeobecnou populáciou – nepriniesla nijaké prekvapujúce zistenia. Naznačila však viacero rozdielov, ktoré sú do veľkej miery spôsobené odlišnou vekovou skladbou oboch porovnávaných populácií (výrazne menej najmladších a výrazne viac 50-ročných a starších za všeobecný súbor – pozri graf 3.7). Keďže je všeobecná populácia z geografickej blízkosti v priemere podstatne „staršia“, vcelku logicky sú v nej menej zastúpení slo-

Tabuľka 3.2 Zloženie skúmanej rómskej populácie podľa rodinného stavu a typu bývania (v %) Segregovaní Slobodná/-ý Vydatá/ženatý Družka/druh Rozvedená/-ý Odlúčená/-ý Vdova/vdovec Jednotlivci 11+ rokov spolu

Separovaní 36,5 43,8 13,3 1,9 1,2 3,3 100,0

Poznámka: Uvádzané údaje za jednotlivcov vo veku 11 a viac rokov.

Rozptýlení 36,9 47,2 9,8 2,8 0,6 2,7 100,0

Spolu 35,0 40,7 18,2 2,9 0,4 2,8 100,0

36,1 44,0 13,6 2,6 0,7 3,0 100,0

new_roma_chapter_03:Layout 1

6/18/12

2:11 PM

Page 32

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 3.4 Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa rodinného stavu – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

36.1

Slobodná/-ý

28.1 44.0

Vydatá/ženatý

54.4 13.6

Družka/druh

2.3 2.6 4.4

Rozvedená/-ý Odlúčená/-ý

0.7 0.2

Rómska populácia 3.0

Vdova/vdovec

10.5

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Poznámka: Uvádzané údaje za jednotlivcov vo veku 11 a viac rokov.

bodní a slobodné než u rómskej populácie (28,1 % ku 36,1 %). Žijúcich v manželstve je zasa o 10 % viac: 54,4 % všeobecného súboru ku 44,0 % skúmaného rómskeho súboru. K rodinným statusom, u ktorých sa rozdiely medzi všeobecnou populáciou z geograficky blízkeho prostredia a rómskou populáciou prejavili najviac a bez ohľadu na porovnávanú vekovú kategóriu (platili za všetky skuGraf 3.5 Zloženie rómskej populácie podľa vekových skupín (v %)

11.1

40.2

24.1

piny vymedzené vekom), sa zaradilo spolužitie ako druh a družka, status rozvedených, a tiež ovdovených. Podiel žijúcich ako druh a družka bol stabilne niekoľkonásobne vyšší v rámci skúmanej rómskej populácie: medzi staršími ako 11 rokov tvorili z rómskej populácie 13,6 % a zo všeobecnej len 2,3 %; v rámci 25-ročných a starších to bolo 15,8 % u rómskej populácie a 2,6 % u všeobecnej. Rozdiel v prípade rozvedených bol 2,6 % z rómskej ku 4,4 % zo všeobecnej populácie 11+ rokov (spomedzi 25-ročných a starších 4,2 % ku 5,4 %); v prípade ovdovených 3 % z rómskej ku 10,5 % zo všeobecnej populácie 11+ rokov (spomedzi 25-ročných a starších 4,8 % ku 12,7 %). Ovdovelí sú teda u rómskej populácie veľmi minoritnou kategóriou, hoci v štruktúre všeobecnej geograficky blízkej populácie predstavovali viac ako jednu desatinu.5 Takýto výsledok je spôsobený jednak nízkym zastúpením starších vekových ročníkov v skladbe rómskej populácie, čiastočne i vyšším výskytom opakovaných partnerských spolužití v porovnaní so všeobecnou populáciou.

3.2. Veková skladba 24.6

menej ako 15 rokov 15-29 rokov

30-49 rokov 50 a viac rokov

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej populácie.

Čo sa týka zloženia podľa veku, už popis výskumnej vzorky (kapitola 2.2.) naznačil nadštandardné zastúpenie mladších vekových ročníkov v štruktúre rómskych súborov a nízky podiel starších ľudí. Ako prezentuje graf 3.5, veková skupina najmladších jednotlivcov do 15 rokov dosiahla v priemere za celok skúmanej rómskej populácie až 40,2 %, na 50-ročných a starších pripadla približne iba jedna desatina (11,1 % celkového súboru jednotlivcov).

5 Pripomeňme, že aj v celkovej populácii Slovenska je podiel ovdovených vysoký, predovšetkým spomedzi žien, za posledné roky to bolo okolo 12 % (Štatistická..., 2010).

new_roma_chapter_03:Layout 1

6/18/12

2:11 PM

Page 33

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 3.6 Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa veku – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0

40 39.4 40.2

menej ako 15 rokov 27.6

15-29 rokov

24.6 22.8 24.1

30-49 rokov 50 a viac rokov

2005

10.2 11.1

2010

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej populácie.

Navyše na takomto vzájomnom pomere najmladších a najstarších sa v priebehu posledných piatich rokov takmer nič nezmenilo (graf 3.6). Empirické údaje zaznamenali len minimálny prírastok za kategóriu najmladších a najstarších (o 1 %), a to v neprospech stredných vekových skupín, ktoré sa pri porovnaní za obdobie piatich rokov „zúžili“ z 50,4 % na 48,7 %.6 Podľa typu bývania sa najviac detí do 15 rokov zistilo v rámci podsúboru bývajúcich segregovane (tabuľka 3.3), kde tvorili 44,3 %. V ostatných dvoch skupinách rómskej populácie dosahovali približne o 6 % menší podiel (tvorili 38,4 % zo separovaných a 37,5 % zo žijúcich rozptýlene). Pokiaľ ide o starších ako 50 rokov, tu platilo opačné prechýlenie. Najmenší podiel získali v rámci segregovaných Rómov (9,9 %), v ostatných dvoch skupinách to bolo o 1 – 2 percentá viac (12,1 % a 11,2 %). Ako ale vidieť, vzájomné rozdiely neboli nijako zásadné; silná generácia mladých charakterizuje všetky tri porovnávané rómske prostredia, rovnako ako aj podreprezentovanosť najstaršej vekovej kategórie. Z porovnania proporcií jednotlivých vekových skupín medzi rómskou a geograficky blízkou všeobecnou populáciou vyšiel obrovský rozdiel v podiele najmladších a najstarších. Vo všeobecnej geograficky blízkej populácii bolo podľa výskumných zistení približne o 25 % menej detí do 15 rokov (15,5 % oproti

40,2 %) a o 28 % viac starších ľudí vo veku 50+ rokov (39,2 % oproti 11,1 %) než za rómsku populáciu. Stredné vekové skupiny dosiahli v súčte pomerne vyvážené proporčné zastúpenie medzi porovnávanými populáciami, prejavil sa len mierny posun k staršej strednej vekovej kategórii (30 – 49 rokov) u všeobecnej populácie (graf 3.7). Všeobecná populácia z geograficky blízkeho prostredia rómskych komunít je teda podstatne staršia ako populácia rómska. Ešte iné porovnanie skúmanej rómskej a všeobecnej populácie ponúkajú kumulatívne početnosti, ako ich uvádza tabuľka 3.4. Deti do šesť rokov tvorili z celku rómskej populácie 19,5 %, zo všeobecnej len 7,6 %. Pri posune vekovej hranice na štrnásť rokov vzrástol podiel rómskych detí na 40,2 %, z geograficky blízkej všeobecnej populácie tvorili deti do 14 rokov iba 15,5 %. A ďalej: kým z rómskej populácie bolo 18-ročných a mladších až 47,6 %, teda takmer polovica, vo všeobecnej mali pätinové zastúpenie (20,7 % osemnásťročných a mladších). Súhrnný podiel mladej generácie do 25 rokov vrátane dosiahol v skúmanom rómskom súbore takmer 60 %, v rámci všeobecnej ich bolo menej ako 30 %. Na starších ako 25 rokov potom pripadalo z rómskej populácie cez 40 %, kým zo všeobecnej to bolo vyše 71 %. Výsledkom uvedených diferencií v zastúpení najmladších a najstarších kategórií je veľmi rozdielny priemerný

Tabuľka 3.3 Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa veku a typu bývania (v %) Segregovaní menej ako 15 rokov 15-29 rokov 30-49 rokov 50 a viac rokov Jednotlivci spolu

Separovaní 44,3 23,7 22,1 9,9 100,0

Rozptýlení 38,4 24,8 24,7 12,1 100,0

Spolu 37,5 25,5 25,8 11,2 100,0

40,2 24,6 24,1 11,1 100,0

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej populácie.

6 Zmena v čase však nie je štatisticky významná a mohla byť spôsobená aj výberovým postupom.

new_roma_chapter_03:Layout 1

6/18/12

2:11 PM

Page 34

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 3.7 Zloženie celkového súboru rómskej populácie podľa veku – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

40.2

menej ako 15 rokov

15.5 24.6

15-29 rokov

19.7 24.1 25.6

30-49 rokov 11.1

50 a viac rokov

39.2 Rómska populácia

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej a všeobecnej populácie.

vek za rómsku a všeobecnú populáciu z geograficky blízkeho prostredia. Kým za rómsku sa pohyboval na úrovni 25 rokov, priemerný vek za geograficky blízku všeobecnú populáciu prekročil hranicu 40 rokov (42,79 rokov), čo približne zodpovedá celoslovenskému priemeru. Druhý trend, ktorý je z dát uvedených v grafe 3.8 zrejmý, je pokles priemerného veku s úrovňou priestorového vylúčenia. Za segregovanú časť rómskej populácie nedosiahol priemerný vek ani 23 rokov, v rómskej populácii bývajúcej separovane mal hodnotu takmer presne 25 rokov a za bývajúcich rozptýlene sa priblížil k 26 rokom. Segregované bývanie teda ešte ďalej znižuje už aj tak veľmi nízky celkový priemerný vek skúmanej rómskej populácie. Porovnanie priemerného veku žien a mužov za jednotlivé podsúbory potvrdilo, že podobne ako za celok Slovenska, aj v rámci rómskej populácie je tento v prípade žien vyšší: v priemere za celok rómskych žien v porovnaní s mužmi o jeden rok, v segregovanom prostredí iba o pol roka. Rozdiel v priemernom veku rómskych žien a mužov však výraznejšie zaostáva za rodovou diferenciou charakterizujúcou celú populáciu Slovenska. Zatiaľ čo priemerný vek žien Slovenska v roku 2010 dosiahol 40,4 rokov a priemerný vek mužov Slovenska 37,1 rokov, čo je rozdiel približne o tri roky, za rómske ženy zo segregovaného prostredia to bolo 21,8 rokov a za mužov 22,4 roka, čo je rozdiel iba o pol

roka. Nie lenže sa rómska populácia vyznačuje podstatne nižším priemerným vekom vôbec, ale tiež akoby sa v rámci nej stieral rodový rozdiel v tomto ukazovateli. Analýza empirických údajov potvrdila, že veková štruktúra rómskej populácie je naďalej výrazne odlišná od celkovej populácie. Pri rómskej populácii sa nedá hovoriť o jej demografickom starnutí, hoci v čase sa dá pozorovať istý posun k starším vekovým skupinám. Priemerný vek rómskej populácie je o viac ako 15 rokov nižší, čo je na jednej strane dôsledok jej vyššej pôrodnosti, no na strane druhej aj skoršej úmrtnosti, s veľkou pravdepodobnosťou zapríčinenou horšími životnými podmienkami, horším zdravotným stavom a ťažšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti (viac pozri kapitolu 6 a 7).

3.3. Štruktúra na základe produktivity Skladba podľa vekových kategórií a hodnoty priemerného veku naznačili zároveň silné pozície predproduktívneho veku a absenciu starobných dôchodcov v štruktúre celkovej rómskej populácie. Na základe deklarovaného aktuálneho ekonomického statusu tvorila najväčšiu časť skúmanej rómskej populácie skupina predproduktívnych (graf 3.9). Spolu to bolo až 44,1 % celkového súboru, pričom 18,7 %

Tabuľka 3.4 Podiel najmladšej generácie rôzneho vymedzenia veku za celkový súbor rómskej populácie – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v kumulatívnych %) Rómska populácia Podiel detí do 6 rokov vrátane Podiel detí do 14 rokov vrátane Podiel detí do 18 rokov vrátane Podiel mladých do 25 rokov vrátane Podiel vekovej skupiny 26 a viac rokov

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej a všeobecnej populácie.

19,5 40,2 47,6 59,3 40,7

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia 7,6 15,5 20,7 28,6 71,4

new_roma_chapter_03:Layout 1

6/18/12

2:11 PM

Page 35

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

38.80

Spolu

40.40

Ženy

40.19

Muži

37.10

37.45

42.79

Graf 3.8 Priemerný vek v porovnaní – podľa pohlavia a s celkovou populáciou (v rokoch)

22.36

22.86

21.83

24.79

25.04

24.85

25.80

23.97

20 15 10 5 0 Rozptýlení

Separovaní

Segregovaní

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

SR spolu

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej populácie.

predstavovali deti pred povinnou školskou dochádzkou a 25,4 % žiaci základných škôl a študenti stredných alebo vysokých škôl. Na druhej strane podiel poproduktívnych, ktorí sa deklarovali ako starobný dôchodca a dôchodkyňa, bol veľmi nízky, v rámci celkového súboru rómskej populácie dosiahol len 5 %. Zvyšných 50,9 % tvorili ekonomicky aktívni (pracujúci a nezamestnaní) a nositelia ostatných statusov ekonomickej neaktivity – v domácnosti, na materskej a rodičovskej dovolenke, invalidní dôchodcovia a dôchodkyne a ostatné druhy neaktívnych (širšiu pozornosť im venuje kapitola 9). Štruktúra skúmanej rómskej populácie podľa deklarovanej produktivity sa v perspektíve piatich rokov zmenila iba málo (graf 3.10): podiel predproduktívnych, teda detí v predškolskom veku a žiakov a študentov, dosiahol v roku 2005 spolu 44,6 % a aktuálne 44,1 %. Jediný posun, ktorý sa v najmladšej generácii zaznamenal, bolo jej isté „starnutie“. V skupine predproduktívnych sa výraznejšie znížilo zastúpenie detí v predškolskom veku (z 25 % v roku 2005 na 18,7 % v roku 2010), a to v prospech školopovinných detí a študujúcich (v priemere nárast z 19,6 % na 25,4 % celkovej rómskej populácie). S typom bývania sa veľkosť predproduktívnej zložky rómskej populácie mierne menila. Detí a študentov bolo za podsúbor Rómov žijúcich segregovane spolu 47,6 %, zo separovaných tvorili 43,5 % a spomedzi rozptýlených 40,7 %. Na druhej strane podiel starobných dôchodcov bol v segregovanom prostredí najnižší – len 3,6 %; v podsúbore Rómov bývajúcich separovane ich bolo 6,3 % a v rámci Rómov bývajúcich rozptýlene 5,1 % (tabuľka 3.5). Oproti geograficky blízkej všeobecnej populácii mala rómska populácia v celkovej štruktúre omnoho menej starobných dôchodcov, a to až takmer o 20 %. Zatiaľ

čo zo skúmanej rómskej populácie tvorili spomínaných 5 %, za geograficky blízku všeobecnú populáciu získali starobní dôchodcovia až 24,5 %. Na opačnom póle bol vzájomný pomer medzi rómskou a všeobecnou populáciou reverzný, predproduktívni mali za rómsky súbor o 20 % vyššie zastúpenie než za súbor všeobecnej populácie z blízkeho prostredia (44,1 % ku 23,6 %).

Graf 3.9 Zloženie skúmanej rómskej populácie podľa ekonomického statusu (v %) 1.3 3.3 5.0 1.2

18.7

6.5

25.4

32.5

6.1

Dieťa pred ZŠ Žiaci, študenti/žiačky, študentky Pracujúci Nezamestnaný/-á V domácnosti

RD, MD Dôchodok starobný Dôchodok invalidný Iné (vrátane OČD)

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej populácie. OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

new_roma_chapter_03:Layout 1

6/18/12

2:11 PM

Page 36

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 3.10 Zloženie rómskej populácie podľa ekonomického statusu – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0

25.0

Dieťa pred ZŠ

18.7 19.6

Žiaci, študenti/žiačky, študentky

25.4 4.3

Pracujúci

6.1 34.9

Nezamestnaný/-á V domácnosti

32.5 0.6 1.2 7.4 6.5

RD, MD

4.8 5.0

Dôchodok starobný

2.9 3.3

Dôchodok invalidný Iné (vrátane OČD)

2005

0.5 1.3

2010

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej populácie. OČD – ošetrovanie člena domácnosti.

Ako ale zároveň ukazujú údaje z grafu 3.11, súhrnný podiel predproduktívnych a poproduktívnych bol u obidvoch porovnávaných súborov približne rovnaký. Za rómsku i geograficky blízku všeobecnú populáciu tvorili približne polovicu: 49,1 % za rómsku a 48,1 % za všeobecnú populáciu. Index ekonomickej záťaže, ktorý vyjadruje podiel predproduktívnych a poproduktívnych na skupine produktívnych, vychádzal teda za obidve porovnávané populácie takmer identický. Odlišné bolo iba to, že v prípade rómskej populácie predstavuje „vyššie zaťaženie“ pre verejný rozpočet vzdelávanie detí a príprava na povolanie a v prípade všeobecnej populácie zasa výdavky na dô-

chodky. Závisí ale aj od ekonomickej aktivity produktívnej skupiny, či je zapojená do trhu práce a s akým úspechom.7

Zhrnutie Tak na základe biologického, ako aj podľa produktívneho veku je štruktúra rómskej populácie podstatne bohatšia na mladšie skupiny veku, na druhej strane staršia generácia je v nej disproporčne slabšia než vo všeobecnej populácii. A s rastom geografického vylúčenia sa tento generačný nepomer ešte viac prehlbuje. Kým vysoký podiel najmladšej generácie v predproduktívnom veku po-

Tabuľka 3.5 Zloženie rómskej populácie podľa ekonomického statusu a typu bývania (v %) Segregovaní Dieťa pred ZŠ Žiaci, študenti/žiačky, študentky Pracujúci Nezamestnaný/-á V domácnosti RD, MD Dôchodok starobný Dôchodok invalidný Iné (vrátane OČD) Jednotlivci spolu

Separovaní 20,0 27,6 3,9 31,5 2,0 6,4 3,6 3,5 1,5 100,0

Rozptýlení 17,7 25,8 6,1 32,9 0,6 6,3 6,3 2,8 1,5 100,0

Spolu 18,1 22,6 8,5 33,1 1,0 6,8 5,1 3,7 1,1 100,0

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej populácie. OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

7 Rôznym aspektom ekonomickej aktivity a zamestnanosti rómskych mužov a žien sa podrobnejšie venuje kapitola 9.

18,7 25,4 6,1 32,5 1,2 6,5 5,0 3,3 1,3 100,0

new_roma_chapter_03:Layout 1

6/18/12

2:11 PM

Page 37

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 3.11 Zloženie rómskej populácie podľa ekonomického statusu – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

Dieťa pred ZŠ

18.7 25.4 19.6

6.1

Pracujúci

37.8 32.5

Nezamestnaný/-á

6.2 1.2 0.4 6.5

RD, MD

3.1 5.0

Dôchodok starobný

24.5 3.3 3.6

Dôchodok invalidný Iné (vrátane OČD)

7.6

Žiaci, študenti/žiačky, študentky

V domácnosti

1.3 0.9 Rómska populácia

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Poznámka: Uvádzané údaje za celý výskumný súbor rómskej populácie. OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

tvrdzuje predpoklad o reprodukčnom správaní, pre ktoré je charakteristická vyššia pôrodnosť a plodnosť, nízky podiel starších vekových skupín a poproduktívnych odráža okrem odlišného reprodukčného správania aj horší zdravotný stav a životné podmienky mnohých skupín rómskej populácie, ktoré prispievajú k rastu úmrtnosti a jej posúvaniu do nižšieho veku, ako je štandard za SR (v porovnaní s pôvodnými členskými štátmi EÚ je štandardná miera úmrtnosti stále veľmi vysoká).

Veľmi malý podiel starších vekových skupín a starobných dôchodcov v štruktúre rómskej populácie indikuje, že pre dôchodkový systém nepredstavujú v súčasnosti žiadnu vysokú záťaž. Táto okolnosť sa však v diskurze o vzťahu rómskej populácie a sociálneho systému nezdôrazňuje a opomína, skôr sa poukazuje na previazanie s dávkami v hmotnej núdzi.

new_roma_chapter_03:Layout 1

6/18/12

2:11 PM

Page 38

new_roma_chapter_04:Layout 1

6/18/12

2:13 PM

Page 39

Materinský a bežný jazyk komunikácie rómskej populácie

Vo vzťahu k integrácii do spoločnosti sa v odbornej literatúre často uvádzajú ako jeden z jej základných predpokladov jazykové predpoklady a schopnosti. Ovládanie majoritného jazyka zvyšuje šance na vzdelávanie, následne rozširuje pracovné príležitosti a regionálne možnosti pre hľadanie pracovného uplatnenia. Na takúto podmienenosť upozorňujú predovšetkým štúdie o migrácii a migrantoch (Gallová-Kriglerová, 2009; Gallová-Kriglerová – Kadlečíková – Lajčáková (eds.), 2009; Filadelfiová – Sekulová, 2009; Filadelfiová – Gyárfášová – Hlinčíková – Sekulová, 2010; Popper – Bianchi – Lukšík – Seghy, 2006; Rákoczyová – Trbola (eds.), 2009; Souralová, 2009; Vašečka – Košťál (eds.), 2009; Williams – Baláž, 2008), spomínajú sa ale aj v súvislosti s etnickými menšinami (Kusá – Rusnáková – Koželová, 2011; Vašečka 2002, 2003; UNDP, 2006). Pozornosť jazyku venoval aj realizovaný empirický výskum rómskej populácie, pričom sa zisťoval materinský jazyk i jazyky bežnej každodennej komunikácie.

4.1. Materinský jazyk Z hľadiska používaných jazykov sa dá rómska populácia na Slovensku označiť za rôznorodú alebo multikultúrnu. Prejavilo sa to už pri otázke o materinskom jazyku. Presne jedna tretina skúmanej rómskej populácie uviedla ako svoj materinský jazyk slovenčinu a ďalších 12 % maďarčinu (graf 4.1). Najvyššie zastúpenie však mal prirodzene rómsky jazyk, ktorý ako materinský deklarovala viac ako polovica celkového súboru (54,7 %). A porovnanie so situáciou pred piatimi rokmi neprinieslo z tohto hľadiska žiadne významnejšie posuny.1 Čo ale odpovede o materinskom jazyku silne diferencovalo, to bol typ bývania (tabuľka 4.1). S rastúcou koncentráciou a segregáciou rómskych obyvateľov sa veľmi výrazne zvýšilo uvádzanie rómčiny ako materinského jazyka. Kým spomedzi rómskej populácie bývajúcej rozptýlene to bolo 29,9 %, za separovaných Rómov podiel vzrástol na 57,4 % a za rómskych obyvateľov bývajúcich segregovane až na 74 %. Najväčšia jazyková rozrôznenosť na základe materinského jazyka sa teda zistila v skupine žijúcich rozptýlene (popri 29,9 % rómčiny v pozícii materinského jazyka sa objavilo 19,5 % maďarčiny a 50,5 % slovenčiny); a naopak naj-

Graf 4.1 Rómska populácia podľa materinského jazyka (v %) 0.1

33.2

54.7

12.0

slovenský maďarský

rómsky iný jazyk

Poznámka: Materinský jazyk sa špeciﬁkoval ako jazyk, ktorým k danej osobe hovorila matka.

väčšia koncentrácia na rómsky jazyk ako materinský zasa v segregovanom prostredí (len 14,8 % slovenčiny a 11,2 % maďarčiny). Pri porovnaní stavu v roku 2005 a 2010 špeciálne za segregovanú časť rómskej populácie, sa ukázal mierny posun od slovenčiny k maďarčine,2 zastúpenie rómskeho jazyka ako materinského zostalo úplne rovnaké. Posun k maďarčine v tomto prostredí môže byť výsledkom výberu, rovnako by ale mohol signalizovať, že segregované osady vznikajú častejšie v geografickom prostredí, kde prevláda maďarský jazyk. Napriek geografickej blízkosti sa medzi rómskou a všeobecnou populáciou prejavila úplne odlišná štruktúra podľa materinského jazyka (graf 4.2). Všeobecná populácia z geograficky blízkeho prostredia bola z tohto hľadiska menej pestrá; dominoval u nej slovenský jazyk ako materinský (uviedlo ho až 80,6 % z nich), podiel maďarčiny v pozícii materinského jazyka bol u obidvoch porovnávaných populácií takmer zhodný (12 % u rómskej a 14 % u všeobecnej populácie). Rómsky jazyk, ktorý označilo za svoj materinský 54,7 % skúmanej rómskej populácie, dosiahol za všeobecnú populáciu iba 2 %.

1 Podiel rómčiny ako materinského jazyka zostal takmer úplne totožný (54,4 % v roku 2005 a 54,7 % v roku 2010). Mierny pokles zaznamenaný u maďarčiny ako materinského jazyka a mierne zvýšenie slovenčiny ako materinského jazyka (zmena na úrovni približne 1,5 %) môže byť výsledkom výberu – aké regióny Slovenska výskumná vzorka pokrývala v sledovaných rokoch. 2 Slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo v roku 2005 z Rómov žijúcich segregovane 16,9 % a o päť rokov neskôr 14,8 %; na druhej strane maďarský jazyk ako materinský označilo v roku 2005 iba 8,1 % a v roku 2010 podiel stúpol na 11,2 %.

new_roma_chapter_04:Layout 1

6/18/12

2:13 PM

Page 40

Tabuľka 4.1 Rómska populácia podľa materinského jazyka a typu bývania (v %) Segregovaní slovenský maďarský rómsky iný jazyk Jednotlivci spolu

Separovaní 14,8 11,2 74,0 — 100,0

Rozptýlení 36,5 5,8 57,4 0,3 100,0

Spolu 50,5 19,5 29,9 0,1 100,0

33,2 12,0 54,7 0,1 100,0

Poznámka: Materinský jazyk sa špeciﬁkoval ako jazyk, ktorým k danej osobe hovorila matka.

Taká bola situácia pokiaľ išlo o tri najčastejšie uvádzané materinské jazyky – rómsky, slovenský a maďarský. Kde ale prejavila vyššiu materinsko-jazykovú heterogenitu všeobecná populácia, to bol podiel odpovedí za iný materinský jazyk. Ten sa v rámci rómskej populácie objavoval iba ojedinele, za všeobecnú populáciu žijúcu v geograficky blízkom prostredí však tzv. iný materinský jazyk vyznačilo 3,4 % skúmaného súboru. Najviac sa v takejto pozícii vyskytoval jazyk rusínsky, a potom český jazyk.

4.2. Jazyk bežnej komunikácie rómskej populácie Rozloženie odpovedí za bežne používaný jazyk, ktorý respondenti uvádzali na prvom mieste (graf 4.3), v súhrnnom vyjadrení približne kopíroval stav za jazyk materinský. Spolu 34,9 % skúmanej rómskej populácie uviedlo ako prvý bežný jazyk slovenčinu, ďalších 12,3 % maďarčinu a 52,7 % rómčinu. Teda materinský jazyk sa s primárnym jazykom bežnej domácej komunikácie v súhrne takmer úplne zhodoval; v priemere sa ukázal iba minimálny posun k slovenskému jazyku na úkor rómskeho u prvého bežného jazyka, ale iba o zanedbateľné 2 %.3

Graf 4.2 Rómska populácia podľa materinského jazyka – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

90 80.6

12.0 14.0

maďarský

iný jazyk

40 33.2

slovenský

rómsky

54.7 2.0 0.1 3.4 Rómska populácia

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Poznámka: Materinský jazyk sa špeciﬁkoval ako jazyk, ktorým k danej osobe hovorila matka.

3 Podrobnejšie vyzerala situácia pri porovnávaní materinského a prvého bežného jazyka komunikácie v domácnosti za tri rómske prostredia nasledovne: a) v segregovanom prostredí bol podiel tých, čo uviedli slovenský jazyk ako materinský a zároveň ako prvý bežný jazyk 12,6 %, v separovanom prostredí to bolo 35,0 % a za žijúcich rozptýlene 48,0 %; b) Zhodu na rómčine v pozícii materinského i prvého bežného jazyka malo 67,9 % segregovaných, 54,2 % separovaných a 25,3 % žijúcich rozptýlene; c) Maďarčinu ako materinský i prvý jazyk domácej komunikácie deklarovalo 9,8 % segregovaných, 5,3 % separovaných a 17,3 % žijúcich rozptýlene; d) Prechod od materinskej slovenčiny k primárne používanej maďarčine získal za všetky tri rómske prostredia iba veľmi malé zastúpenie (od 0,2 % za separovaných po 1 % za Rómov žijúcich rozptýlene); e) Prechod od materinskej slovenčiny k primárnej rómčine bol o niečo častejší (od 1,4 % za separovaných a rozptýlených po 2,2 % za segregovaných); f) Opačný prechod od materinskej rómčiny k primárnej slovenčine sa vyskytoval početnejšie – za segregovaných a rozptýlených získal vyše 4 % a za separovaných 1,5 % (rovnaký podiel separovaných uvádzal prechod od materskej rómčiny k maďarčine); g) Spolu vyše 90 % Rómov bez ohľadu na typ bývania deklarovalo zhodu materinského a prvého jazyka bežnej komunikácie, u necelých 10 % sa prejavila disproporcia (pritom za všeobecnú populáciu z geograﬁckej blízkosti to bolo iba málo cez 5 %). Ukázalo sa však, že keď sa materinský jazyk neobjavil v pozícii prvého bežného jazyka domácej komunikácie, uvádzal sa ako druhý bežný jazyk; iba minoritná časť skúmanej rómskej populácie materinský jazyk bežne doma nepoužívala.

new_roma_chapter_04:Layout 1

6/18/12

2:13 PM

Page 41

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 4.3 Rómska populácia podľa denne používaného (prvého) jazyka (v %)

Porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (graf 4.4) preto tiež vyšlo za prvý bežný jazyk rovnako ako v prípade materinského jazyka. Kým za všeobecnú populáciu dominoval v pozícii najbežnejšieho komunikačného nástroja v rámci domácnosti slovenský jazyk (84,2 %), u skúmanej rómskej populácie síce prevažovala rómčina (52,7 %), ale významný podiel mala aj slovenčina a maďarčina. Iný jazyk používalo v bežnej komunikácii ako prvý jazyk len 0,1 % spomedzi rómskej populácie, zo všeobecnej to bolo 2,6 %. Pomerne veľký rozdiel sa ale objavil pri uvádzaní prvého komunikačného jazyka v rámci domácnosti pri porovnaní situácie s rokom 2005. V roku 2010 sa ako prvý jazyk bežnej domácej komunikácie uvádzal omnoho menej slovenský jazyk, a menej sa v tejto pozícii uvádzal tiež maďarský jazyk, pričom úbytok išiel v prospech rómskeho jazyka. Podiel tých Rómov, čo ako prvý jazyk, ktorým hovoria denne doma, uviedli rómčinu, sa v roku 2010 zvýšil v porovnaní so stavom v roku 2005 zo 44,9 % na 52,7 % (graf 4.5).

0.1

34.9

52.7

12.3

slovenský maďarský

rómsky iný jazyk

Poznámka: Ako bežný sa špeciﬁkoval jazyk, ktorým skúmaná osoba hovorí denne doma. Údaje len za tých, čo už rozprávajú.

Graf 4.4 Rómska populácia podľa denne používaného (prvého) jazyka – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

34.9

slovenský

84.2 12.3 11.7

maďarský

52.7

rómsky

1.5 0.1 2.6

iný jazyk

Rómska populácia

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Poznámka: Ako bežný sa špeciﬁkoval jazyk, ktorým skúmaná osoba hovorí denne doma. Údaje len za tých, čo už rozprávajú.

Graf 4.5 Rómska populácia podľa denne používaného (prvého) jazyka – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0

40.8

slovenský

2005

34.9

2010

14.1 12.3

maďarský

44.9

rómsky iný jazyk

52.7 0.2 0.1

Poznámka: Ako bežný sa špeciﬁkoval jazyk, ktorým skúmaná osoba hovorí denne doma. Údaje len za tých, čo už rozprávajú.

new_roma_chapter_04:Layout 1

6/18/12

2:13 PM

Page 42

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 4.2 Rómska populácia podľa denne používaného (prvého) jazyka a typu bývania (v %) Segregovaní slovenský maďarský rómsky iný jazyk Jednotlivci spolu

Separovaní

Rozptýlení

17,5 11,3 71,2 — 100,0

Spolu

36,8 6,9 56,2 0,1 100,0

52,9 19,7 27,4 — 100,0

34,9 12,3 52,7 0,1 100,0

Poznámka: Ako bežný sa špeciﬁkoval jazyk, ktorým skúmaná osoba hovorí denne doma. Údaje len za tých, čo už rozprávajú.

Situácia z hľadiska prvého jazyka skúmanej rómskej populácie pri bežnej komunikácii v rámci domácnosti sa veľmi silne diferencovala na základe typu bývania – s mierou priestorového vylúčenia dynamicky narastal podiel primárne doma hovoriacich rómsky (tabuľka 4.2). Kým u rómskej populácie žijúcej rozptýlene získal rómsky jazyk v pozícii prvého bežného jazyka 27,4 %, spomedzi separovaných už 56,2 % a za časť segregovanej rómskej populácie až 71,2 %. V segregovaných osadách bol teda podiel rómčiny pri bežnej komunikácii takmer trojnásobne vyšší ako za časť žijúcu rozptýlene. Dá sa povedať, že priestorová segregácia používanie rómčiny v bežnej komunikácii posilňuje. Podiel maďarčiny ako primárneho jazyka bežnej komunikácie dosiahol najvyšší výskyt za rómsku populáciu žijúcu rozptýlene (19,7 %), nasledovali segregovaní s 11,3 % a za separovaných maďarčinu uviedlo len 6,9 %. Slovenský jazyk sa používal najviac tiež medzi rómskou populáciou žijúcou rozptýlene (52,9 %), s odstupom nasledovala separovaná časť rómskej populácie (36,8 %) a najmenej sa používal v segregovaných osadách, kde získal len 17,5 %. A typ bývania rómskej populácie intervenoval výrazne aj do zaznamenanej časovej zmeny v prospech čas-

tejšieho uvádzania rómčiny ako primárneho jazyka bežnej komunikácie. Väčšina vyššie uvedeného nárastu používania rómskeho jazyka v porovnaní s rokom 2005 (pozri graf 4.5) pripadala na segregovanú časť rómskej populácie (graf 4.6). Kým za segregovaných sa v priebehu piatich rokov podiel rómčiny ako prvého jazyka bežnej komunikácie v domácnosti zvýšil z 53,7 % až na 71,2 % (takmer o 20 %), pri žijúcich separovane to bolo zvýšenie zo 48,1 % na 56,2 % (len o 8 %); u žijúcich rozptýlene došlo dokonca k poklesu používania rómčiny – z 31,6 % na 27,5 %. So slovenským jazykom ako prvým bežným jazykom dennej domácej komunikácie to bolo naopak: za segregovanú rómsku populáciu došlo k poklesu v primárnom používaní slovenčiny z 36,6 % v roku 2005 na 17,5 % v roku 2010; u separovanej časti bol pokles miernejší (zo 41,8 % na 36,8 %) a v prípade žijúcich rozptýlene sa používanie slovenčiny ako prvého jazyka dokonca zvýšilo (zo 44,3 % na 52,9 %). Čo sa týka používania maďarského jazyka v bežnej komunikácii rómskej populácie, tiež sa zaznamenaný stav líšil podľa stupňa priestorového vylúčenia, ale nie tak intenzívne. Za segregovaných podiel maďarčiny ako prvého jazyka bežnej komunikácie v porovnaní rokov mierne vzrástol

Graf 4.6 Rómska populácia podľa denne používaného (prvého) jazyka a typu bývania – porovnanie s rokom 2005 (v %) maďarský

iný jazyk

44.3

52.9

56.2

19.7 27.5

24.1 31.6

0.1

6.9

10.0 0

0.6

9.1

17.5 11.3

36.8

36.6

41.8

48.1

53.7

rómsky

71.2

slovenský 80

0 2005

2010 Segregovaní

2005

2010 Separovaní

2005

2010 Rozptýlení

Poznámka: Ako bežný sa špeciﬁkoval jazyk, ktorým skúmaná osoba hovorí denne doma. Údaje len za tých, čo už rozprávajú.

new_roma_chapter_04:Layout 1

6/18/12

2:14 PM

Page 43

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 4.7 Podiel tých, čo uviedli druhý jazyk bežnej komunikácie doma – porovnanie podsúborov s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

100

88.0

Segregovaní Separovaní

70.1

Rozptýlení

66.5

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

24.5

Poznámka: Ako bežný sa špeciﬁkoval jazyk, ktorým skúmaná osoba hovorí denne doma. Údaje len za tých, čo už rozprávajú.

(z 9,1 % na 11,3 %), u ostatných dvoch skupín bol zaznamenaný pokles: v prípade separovaných z 10 % na 6,9 % a v prípade rómskej populácie žijúcej rozptýlene z 24,1 % na 19,7 %. Na základe zistených údajov sa tiež ukázalo, že rómska populácia žijúca segregovane oveľa častejšie než ostatné porovnávané skupiny uvádzala aj druhý jazyk bežnej komunikácie v domácnosti (graf 4.7). Zo segregovaných druhý jazyk bežnej komunikácie deklarovalo až

88 %, pri separovaných to bolo 70,1 % a za rozptýlených 66,5 %. Geograficky blízka všeobecná populácia pritom využívala druhý jazyk pri domácej komunikácii podstatne najmenej – len 24,5 % z nich. Vzájomné porovnanie prvého a druhého bežného jazyka naznačilo, že existujú pomerne široké skupiny segregovanej rómskej populácie, kde slovenský jazyk nebol medzi týmito prvými dvoma jazykmi. Teda na prvom mieste uviedli maďarský jazyk a na druhom rómsky

Graf 4.8 Podiel 2. bežného jazyka za jednotlivé druhy 1. bežného jazyka – porovnanie rómskych podsúborov s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0 slovenský 0

47.2

48.2

43.9

9.8 0 0.2

maďarský

70.7

rómsky

69.8

24.4

9.0 0 0.6

40.0

0.9

55.3

rómsky

100

84.3

maďarský

0.9 0

rómsky

slovenský 0 8.6

Rozptýlení

43.8

slovenský 0 5.5

Separovaní

11.3

maďarský Segregovaní

0 66.3

33.5

15.3

0.6 slovenský 0 4.7 7.4 Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

maďarský

2.7 0 0

87.5

rómsky 0

78.6 slovenský

maďarský

0 rómsky

iný jazyk

Poznámka: Ako bežný sa špeciﬁkoval jazyk, ktorým skúmaná osoba hovorí denne doma. Údaje len za tých, čo už rozprávajú.

new_roma_chapter_04:Layout 1

6/18/12

2:14 PM

Page 44

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

(48,2 % segregovanej rómskej populácie s primárnou maďarčinou), alebo naopak – na prvom mieste rómsky a na druhom maďarský (9,8 % segregovanej rómskej populácie s primárnou rómčinou). Rovnaké skupiny mali zastúpenie aj v rámci separovaných a segregovaných, len v menšom rozsahu (graf 4.8). Znamená to, že pre istú časť rómskej populácie je slovenský jazyk až tretím jazykom v poradí (prípadne ho nepoužívajú vôbec).

Zhrnutie Empirické údaje naznačili, že priestorová segregácia rómskej populácie má pravdepodobne vplyv aj na segregáciu jazykovú, nakoľko v skúmaných segregovaných osadách bola dominujúcim jazykom bežnej komunikácie v domácnosti prevažne rómčina – na rozdiel od ostatných dvoch typov bývania. V porovnaní s Rómami žijúcimi rozptýlene sa v segregovanom prostredí deklarovala rómčina ako prvý bežný jazyk až tri krát častejšie. Segregované prostredie zároveň najčastejšie uvádzalo aj

druhý jazyk bežnej komunikácie, u Rómov vôbec bol v porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populáciou druhý jazyk omnoho častejší. Údaje poukazujú tiež na to, že existujú skupiny rómskej populácie, ktoré v bežnej komunikácii využívajú doma dva jazyky, avšak ani jeden z nich nie je slovenčina. Mnohé z rómskych detí zo segregovaného (aj separovaného) prostredia tak môžu mať problémy vo vzdelávaní pre malé možnosti počuť pri bežnej komunikácii v domácom prostredí slovenčinu. Materinský jazyk i jazyky bežnej komunikácie v domácnosti by sa preto mali veľmi pozorne zvažovať pri výbere konkrétnej školy (podľa vyučovacieho jazyka), ale aj pri testovaní pred vstupom na základnú školu alebo rozhodovaní o zaradení do špeciálnej školy. Deti môžu pri testovaní zlyhať kvôli jazyku, nie pre mentálne postihnutie alebo nedostatok všeobecných predpokladov a schopností. Zároveň treba zdôrazniť, že aj v súvislosti s jazykovými znalosťami sa ako veľmi dôležitá súčasť prípravy na školskú dochádzku javí prepracovaný a dostupný systém materských škôl pre mnohé skupiny rómskych detí.

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 45

Sťahovanie a vylúčenie týkajúce sa bývania

Súčasťou empirického výskumu o životných podmienkach rómskych domácností bol aj dôležitý modul zameraný na geografickú mobilitu rómskej populácie. Môže totiž mnoho napovedať o hĺbke priestorového vylúčenia – o jeho smerovaní k minimalizácii alebo posilňovaniu, ako aj o dôsledkoch a dopadoch vylúčenia na postavenie a životné šance rómskych obyvateľov v ostatných sférach života. V rámci tohto modulu sa sledovala kontinuita bývania v súčasnom sídle, sťahovanie v rámci obce, porovnávala sa geografická pozícia obce predchádzajúceho bydliska vo vzťahu k súčasnému, dôležitým komponentom bola miera segregácie predchádzajúceho a súčasného bydliska. Súčasťou zisťovania sa stali i dôvody sťahovania a dočasná migrácia z miesta terajšieho bydliska.

Graf 5.1 Rómska populácia 15+ rokov podľa kontinuity bývania v obci (v %)

23.0

2.6 4.4 70.1

5.1. Mobilita do miesta súčasného bydliska a v rámci neho1

od narodenia s menšími prestávkami

Blok otázok venovaný zmenám miesta bydliska začínal zisťovaním kontinuity či diskontinuity bývania v obci súčasného bydliska. Tá následne rozdelila skúmaný súbor rómskej populácie na rodákov a prisťahovaných. Kým za tú časť, čo aktuálne bývala v obci narodenia, sa ďalej zisťovali zmeny miesta bydliska vo vnútri sídla, za prisťahovaných do obce to bola dĺžka pobytu v terajšom bydlisku a špecifikácia predchádzajúceho bydliska na základe vzdialenosti od súčasného.

5.1.1. Kontinuita bývania v súčasnej obci verzus prisťahovanie Čo sa týka doby pobytu v súčasnej obci, výrazne prevážilo kontinuálne bývanie (graf 5.1). Viac ako tri štvrtiny skúmanej rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov bý-

s dlhšími prestávkami prisťahovali sa

Otázka: Bývate v tejto obci prakticky od narodenia, prípadne s menšími či väčšími prestávkami?

valo v obci, v ktorej sa narodili (spolu až 77,1 %); nepretržite, teda bez akýchkoľvek dlhších či kratších prestávok, bývalo v obci svojho narodenia až 70,1 % celkového súboru; ďalších 7 % svoj pobyt v rodisku prerušilo na kratšie (4,4 %) alebo na dlhšie (2,6 %) časové obdobie.2 Iba necelá štvrtina (23 %) sa do obce súčasného bydliska prisťahovala z iného sídla. Podľa typu bývania sa v rámci skúmanej rómskej populácie 15+ rokov ukázali v kontinuite bývania v rodisku väčšie rozdiely – obyvatelia neintegrovaných komunít boli svojmu rodisku „najvernejší“ (tabuľka 5.1). Kým podiel žijúcich v obci od narodenia bol v rámci segregovaných 74,6 % a u separovanej časti 72,5 %, za rómsku populáciu žijúcu rozptýlene to bolo o vyše 10 % me-

Tabuľka 5.1 Rómska populácia 15+ rokov podľa kontinuity bývania v obci a typu bývania (v %) Segregovaní od narodenia s menšími prestávkami s väčšími prestávkami prisťahovali sa Jednotlivci 15+ spolu

Separovaní 74,6 4,6 1,3 19,4 100,0

Rozptýlení 72,5 5,2 2,8 19,6 100,0

Spolu 62,6 3,4 3,7 30,4 100,0

70,1 4,4 2,6 23,0 100,0

Otázka: Bývate v tejto obci prakticky od narodenia (prípadne s menšími či väčšími prestávkami)?

1 Celá kapitola o migrácii uvádza údaje za populáciu vo veku 15 a viac rokov. 2 Za predel medzi menšími a dlhšími prestávkami sa stanovila doba 6 mesiacov.

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 46

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 5.2 Rómska populácia 15+ rokov podľa kontinuity bývania v obci – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

s dlhšími prestávkami

70.1 68.8

od narodenia s menšími prestávkami

4.4 2.0 2.6 1.7

Rómska populácia Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

23.0

prisťahovali sa

27.4

Otázka: Bývate v tejto obci prakticky od narodenia (prípadne s menšími či väčšími prestávkami)?

nej (iba 62,6 %). Naopak za segregovaných a separovaných mali podstatne menšie zastúpenie tí, čo sa do súčasnej obce prisťahovali: 19,4 % a 19,6 % prisťahovaných oproti 30,4 % spomedzi žijúcich rozptýlene. Tiež prechodné prerušenia pobytu boli za podskupinu rómskej populácie bývajúcej segregovane najmenej frekventované (spolu kratšie i dlhšie prestávky 5,9 %). V porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populáciou sa zastúpenie žijúcich v rodnej obci kontinuálne takmer neodlišovalo (68,8 % za všeobecnú populáciu ku 70,1 % za rómsku). Kde sa dal pozorovať menší rozdiel, to bolo prerušované bývanie a prisťahovanie

Graf 5.3 Rómska populácia 15+ rokov podľa sťahovania v rámci obce (v %)

sa do obce (graf 5.2). V rámci rómskej populácie 15+ rokov bolo častejšie bývanie v rodisku s menšími alebo väčšími prestávkami (7 % ku 3,7 %), za geograficky blízku všeobecnú populáciu mali vyššie zastúpenie prisťahovaní do obce (27,4 % za všeobecnú populáciu ku 23 % za rómsku populáciu). Podľa empirických údajov sa zdá, akoby boli v rámci rómskej populácie segregované a separované sídla viac uzavreté do seba a poskytovali menej možností pohybu súvisiaceho so zmenou trvalého bydliska. V menšej miere sa rovnaká tendencia prejavila aj pri porovnaní rómskej a geograficky blízkej všeobecnej populácie – rómska populácia vykázala miernu prevahu tých, čo bývajú vo svojom rodisku. Uvedené rozdiely však neboli štatisticky významné.

5.1.2. Zmeny miesta bydliska v rámci obce 11.2

48.1 40.7

V rodnom dome, byte, obydlí Sťahovali sa raz Sťahovali sa viac krát

Otázka: Bývate tu v obydlí, kde ste sa narodili, alebo ste sa v rámci obce/mesta sťahovali? Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo v obci bývajú trvalo – neprisťahovali sa z inej obce.

Pozrime sa bližšie na skupinu tých jednotlivcov, čo bývajú v rodnej obci trvalo (neprisťahovali sa), do akej miery menili svoje miesto bydliska v rámci obce (graf 5.3). Podľa zistených odpovedí približne polovica z nich (48,1 %) bývala stále v rodnom dome, byte alebo obydlí, zostávajúcich 51,9 % sa v rámci rodnej obce aspoň raz sťahovalo, menilo adresu trvalého bydliska. Podiel tých, čo sa sťahovali iba raz, predstavoval z toho 40,7 %, opakované sťahovanie v rámci rodnej obce dosiahlo 11,2 %. Pohľad do vnútra tej časti rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov, čo žila v rodnej obci trvalo, hovorí o pomerne veľkej diferencovanosti podľa priestorovej segregácie. Bývanie v rodnom dome bolo u segregovanej časti podstatne frekventovanejšie ako u ostatných dvoch skupín: 56 % za segregovaných verzus 49 % za separovaných a 37,2 % za rozptýlených. Na druhej strane jednorazové či opakované sťahovanie v rámci rodnej obce bolo častejšie za žijúcich rozptýlene: opakované sťahovanie u nich dosiahlo 16,2 % (za segregovaných len 5,9 %); jednorazové sťahovanie získalo 46,6 % (za segregovaných

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 47

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 5.2 Rómska populácia 15+ rokov podľa sťahovania v rámci obce a typu bývania (v %) Segregovaní V rodnom dome, byte, obydlí Sťahovali sa raz Sťahovali sa viac krát Jednotlivci 15+ spolu

Separovaní 56,0 38,0 5,9 100,0

Rozptýlení 49,0 38,6 12,4 100,0

Spolu 37,2 46,6 16,2 100,0

48,1 40,7 11,2 100,0

5.1.3. Prisťahovaní podľa geograﬁckej pozície obce predchádzajúceho bydliska

len 38 %). A nebude to pravdepodobne iba z dôvodu vyššieho počtu detí v segregovanom prostredí (pozri kapitolu 2); segregované komunity majú síce viac detí, ale aj podstatne skoršiu sobášnosť alebo partnerské spolužitie.3 V porovnaní s rovnako vymedzenou geograficky blízkou všeobecnou populáciou sa rómska populácia javí z hľadiska mobility v rámci rodnej obce ako pohyblivejšia (graf 5.4). Vykázala mierne menší podiel bývajúcich v rodnom dome či obydlí a tiež jednorazových sťahovaní v rámci obce (spolu predstavovali 88,8 % oproti 94 % za všeobecnú populáciu), ale takmer dvojnásobne vyšší podiel mali takí, čo sa sťahovali v rámci rodnej obce viackrát (11,2 % oproti 6 % za všeobecnú populáciu). Ako vyplýva z údajov uvedených v grafe, všeobecná populácia žijúca trvalo v rodnej obci prevažne zostáva v rodnom dome alebo sa raz presťahuje – pravdepodobne pri osamostatnení od rodičov, opakovaných zmien miesta bydliska vo vnútri rodnej obce mali pomerne málo. V skúmanej rómskej populácii tak isto prevažovali prvé dva modely, t.j. žiť v rodnom dome alebo sa raz sťahovať v rámci obce, no v porovnaní s bezprostredným všeobecným okolím sa v rámci rodnej obce sťahovali častejšie – podiel opakovaného sťahovania u nich dosiahol 11,2 %. (Či sa sťahovaním posúvali k integrovanému bývaniu a aké boli dôvody sťahovania prezentujú nasledovné časti 5.2 a 5.3.)

Druhú skupinu vymedzenú kontinuitou bývania v rodnej obci predstavovali prisťahovaní. Pripomeňme, že tvorili menšiu časť z populácie vo veku 15 rokov a viac: spomedzi rómskej sa do súčasnej obce prisťahovalo 23 % a z geograficky blízkej všeobecnej 27,4 %. Za túto skupinu sa zisťovalo miesto, odkiaľ do súčasnej obce prišli. Ukázalo sa, že takmer polovica prisťahovanej rómskej populácie 15+ rokov mala predchádzajúce bydlisko v rámci rovnakého okresu (spolu 58,9 %), z toho 15,6 % sa prisťahovalo hneď zo susednej obce a 43,3 % z inej obce v tom istom okrese. Ďalších 12,8 % malo predchádzajúce bydlisko v inom okrese, ale v rovnakom kraji, a 8,3 % prišlo z iného kraja Slovenska. Prisťahovaní zo zahraničia tvorili 4,4 % rómskej populácie 15+ rokov (prevažne išlo o Českú republiku, ostatné krajiny sa vyskytli len výnimočne), zostávajúcich 15,6 % na otázku neodpovedalo (graf 5.5). Podľa typu bývania rómskej populácie bol u všetkých troch podsúborov viac-menej rovnaký podiel prisťahovaných z iného okresu a z iného kraja SR (okolo 12 % a 8 %), za ostatné možnosti sa ale istý rozdiel prejavil (tabuľka 5.3). V prípade segregovaných a separovaných Rómov bolo v porovnaní so žijúcimi rozptýlene viac prisťahovaní

Graf 5.4 Rómska populácia 15+ rokov podľa sťahovania v rámci obce – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

50 48.1 50.7

V rodnom dome, byte, obydlí 40.7 43.3

Sťahovali sa raz Sťahovali sa viac krát

11.2 6.0 Rómska populácia

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Otázka: Bývate tu v obydlí, kde ste sa narodili, alebo ste sa v rámci obce/mesta sťahovali? Poznámka: Len za jednotlivcov 15+, čo v obci bývajú trvalo – neprisťahovali sa z inej obce.

3 Bližšie pozri kapitolu 3.1 tejto publikácie, ale aj: Vaňo, 2001; Vaňo – Haviarová, 2002.

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 48

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 5.5 Prisťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa predchádzajúceho bydliska (v %)

15.6

4.4

8.3

12.8

susedná obec iná obec v okrese iný okres v kraji

43.3

iný kraj SR zahraničie neuvedené

Otázka: Odkiaľ ste sa prisťahovali? Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

zo susednej obce (18,9 % a 15,9 % oproti 13 % za rozptýlených), u žijúcich rozptýlene sa zasa výrazne viac objavovalo prisťahovanie z inej obce v okrese v porovnaní s ostatnými dvomi skupinami. Kým spomedzi prisťahovaných do obce dosiahol v prípade žijúcich rozptýlene podiel prichádzajúcich z inej obce v okrese 51 %, za segregovaných a separovaných to bolo necelých 38 %. Prisťahovanie zo zahraničia (ako sa uvádza vyššie, takmer výlučne z Česka) bolo najčastejšie za separovaných (7,5 %), pri žijúcich rozptýlene mali o polovicu menší podiel (3,9 %) a pri segregovaných to bolo takmer 4-krát menej (len 2,1 %). Treba ale zdôrazniť, že do konečného výsledku intervenoval pri tejto otázke vysoký podiel neodpovedajúcich, špeciálne za segregovanú časť prisťahovanej rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov. Spomedzi separovaných a rozptýlených odmietlo odpovedať, odkiaľ sa do obce prisťahovali, približne 12 %, avšak zo segre-

govaných to bola viac ako jedna štvrtina prisťahovaných, čo svoju odpoveď na predchádzajúce bydlisko neuviedla. Natíska sa tu otázka, či túto informáciu respondenti a respondentky nepovažovali za ohrozujúcu z obavy, že to bude mať pre ich zotrvanie v danom sídle nejaké konzekvencie. Nepomer v početnosti neodpovedajúcich vyšiel aj z komparácie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (graf 5.6). Z relevantnej celkovej rómskej populácie predchádzajúce bydlisko neuviedlo 15,6 %, v rámci skúmanej všeobecnej populácie bol podiel neodpovedajúcich 9,5 %. Inak z porovnania s geograficky blízkou všeobecnou populáciou vyplynuli iba menšie diferencie. Tak napríklad v rámci všeobecnej populácie sa častejšie uvádzalo prisťahovanie zo susednej obce (20,6 % oproti 15,6 % u rómskej populácie), potom ešte z iného okresu v tom istom kraji (16 % oproti 12,8 %) a z iného kraja Slovenska (11,9 % oproti 8,3 %); u prisťahovanej rómskej populácie malo zasa častejší výskyt predchádzajúce bydlisko v inej obci v okrese (43,3 % oproti 39,5 % u všeobecnej populácie), a tiež prisťahovanie zo zahraničia (4,4 % oproti 2,5 % u všeobecnej populácie). Zozbierané empirické údaje preukázali, že rómska, ale aj geograficky blízka všeobecná populácia je pomerne úzko previazaná s miestom narodenia a najbližším regiónom. Ak aj dochádza k zmene obce bydliska, k sťahovaniu medzi obcami, je to prevažne v priestore okresu. Už sťahovanie medzi krajmi je zriedkavé a prisťahovanie zo zahraničia skôr výnimočné.

5.2. Predchádzajúce verzus súčasné bývanie podľa segregovanosti Pri sledovaní sťahovania rómskej populácie patrí k dôležitým ukazovateľom typ bývania v predchádzajúcom mieste pobytu. Môže totiž napovedať o smerovaní k priestorovej integrácii alebo o posilňovaní segregácie rómskych obyvateľov. Aký bol typ predchádzajúceho bývania „mobilnej“ časti rómskej populácie prezentuje graf 5.7. Ako je zrejmé, spomedzi rómskeho obyvateľstva vo veku 15

Tabuľka 5.3 Prisťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa predchádzajúceho bydliska a typu bývania (v %) Segregovaní susedná obec iná obec v okrese iný okres v kraji iný kraj SR zahraničie Neuvedené Jednotlivci 15+ spolu

Separovaní 15,9 37,7 11,6 7,2 2,1 25,4 100,0

Otázka: Odkiaľ ste sa prisťahovali? Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

Rozptýlení 18,9 37,8 14,9 8,8 7,5 12,2 100,0

Spolu 13,0 51,0 12,0 8,7 3,9 11,5 100,0

15,6 43,3 12,8 8,3 4,4 15,6 100,0

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 49

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 5.6 Prisťahovaná rómska populácia 15+ podľa predchádzajúceho bydliska – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

20 15.6

susedná obec

43.3 39.5 12.8

iný okres v kraji

16.0 8.3

iný kraj SR

neuvedené

20.6

iná obec v okrese

zahraničie

11.9 Rómska populácia

4.4 2.5 9.5

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

15.6

Otázka: Odkiaľ ste sa prisťahovali? Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

a viac rokov, čo sa v priebehu doterajšieho života aspoň raz sťahovali (v rámci rodnej obce alebo sa prisťahovali z inej obce), najväčšia časť predtým bývala priamo v meste alebo dedine – spolu 60,4 %. Predchádzajúce bydlisko na okraji obce malo za celý relevantný podsúbor 13 % a bývanie v osade mimo obce uviedlo 12,5 % z nich (zvyšných 14,1 % na otázku neodpovedalo). Porovnanie typu bývania podľa úrovne vylúčenia za súčasné a predchádzajúce bydlisko môže naznačiť, ktorým smerom sa bývanie rómskej populácie posúva – či s presťahovaním došlo aj k zmene typu bývania alebo sa nezmenil. Výsledky výskumu skôr naznačujú posun k priestorovému vylúčeniu (tabuľka 5.4). Zo segregovanej rómskej populácie 15+ rokov so skúsenosťou sťahovania až 54,3 % uviedlo, že predchádzajúce bydlisko mali priamo v meste alebo dedine, 11,8 % z nich bývalo predtým na okraji mesta či dediny a 19,3 % uviedlo zhodný typ bývania – teraz aj predtým bývali v osade mimo obce. Za mobilných rómskych obyvateľov aktuálne žijúcich separovane bola situácia veľmi podobná: 52,7 % bývalo predtým priamo v obci, zhoda v separovanom bývaní nastala u 14,9 % a segregované predchádzajúce bydlisko uviedlo 14,2 % z nich. Za obidva typy súčasného vylúčeného bývania získali pomerne vysoké zastúpenie neodpovedajúci (14,8 % a 18,2 %). Čo sa týka tretej skupiny rómskej populácie – aktuálne žijúcich rozptýlene – z veľkej časti bývali rozptýlene aj v predchádzajúcom bydlisku (72,1 %). Posun k integrácii uviedlo spolu iba 18,1 % z nich: z toho 12,3 % žijúcich v čase výskumu rozptýlene malo predchádzajúce bydlisko na okraji sídla a v osade mimo obce len 5,8 % (na otázku neodpovedalo 9,8 %). Komparácia s geograficky blízkou všeobecnou populáciou vyznela podľa očakávania: presťahovaná všeobecná populácia uvádzala za predchádzajúce bydlisko výrazne viac integrovaného bývania priamo v meste alebo

dedine (79,8 % ku 60,4 %) a nepomerne menej ako skúmaná rómska populácia separovaný (2,4 % ku 13 %) alebo segregovaný (0,5 ku 12,5 %) typ predchádzajúceho bývania. A tento rozdiel sa prejavil aj napriek vyššiemu zastúpeniu neodpovedí u všeobecnej populácie (17,2 % oproti 14,1 %). Vráťme sa ale k mobilnej rómskej populácii a sledujme predchádzajúce bydlisko podľa typu súčasného bývania. Ako sa uvádza vyššie, oveľa silnejší bol pri ich sťahovaní Graf 5.7 (Pri)sťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa miesta predchádzajúceho bydliska (v %)

14.1 25.3 12.5

13.0 35.1

Priamo v meste Priamo v dedine Na okraji – mesta, dediny

Mimo obce (osada) Neuvedené

Otázka: Predtým som býval/-a (predchádzajúce bydlisko)? Poznámka: Za všetkých jednotlivcov 15+ rokov, čo nebývajú v rodnom dome – prisťahovali sa z inej obce alebo sa aspoň raz sťahovali v rámci obce.

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 50

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 5.4 (Pri)sťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa miesta predchádzajúceho bydliska a typu bývania (v %) Segregovaní

Predtým bývali: priamo v meste priamo v dedine na okraji – mesta, dediny mimo obce (osada) Neuvedené Jednotlivci 15+ spolu

Separovaní

Rozptýlení

22,8 31,5 11,8 19,3 14,8 100,0

Spolu

23,2 29,5 14,9 14,2 18,2 100,0

29,0 43,1 12,3 5,8 9,8 100,0

25,3 35,1 13,0 12,5 14,1 100,0

trend z bývania integrovaného v predchádzajúcom sídle k separácii alebo segregácii, než aby sa menil segregovaný alebo separovaný typ bývania na priestorovú integráciu dovnútra obce. Takéto smerovanie platilo tak pre rómskych obyvateľov sťahujúcich sa v rámci rodnej obce, ako aj pre prisťahovaných do súčasnej obce. Zloženie rómskej populácie 15 a viac rokov so skúsenosťou sťahovania v rámci rodnej obce sa za jednotlivé skupiny podľa aktuálneho typu bývania diferencovalo pri porovnaní s predchádzajúcim bývaním (graf 5.9). Presťahovaním v rámci rodnej obce sa 62,3 % v súčasnosti segregovane bývajúcich posunulo k segregácii – predtým bývalo 51,6 % z nich priamo v meste alebo dedine a 10,7 % v separovanej časti obce. Rovnaký trend sa zistil aj za aktuálne separovaných: 52,7 % z nich predtým bývalo priamo v obci; 14,7 % sa pri sťahovaní v rámci obce presunulo z bývania segregovaného do separovaného a 19,5 % presťahovaním v rámci obce typ bývania nezmenilo – žili aj žijú separovane. Pohľad na zloženie geograficky blízkej všeobecnej populácie ukazuje úplne inú štruktúru. Pri predchádzajúcom bydlisku u nich domi-

novali žijúci priamo v meste alebo dedine; ukázalo sa tiež, že „absorbovali“ iba minimum separovaných alebo segregovaných (spolu 5,3 %). A ako ukazuje graf 5.10, segregačný trend bol ešte silnejší za podsúbor prisťahovaných do súčasnej obce. Celkovo až 62,3 % tých, čo sa do segregovanej osady prisťahovali, bývalo predtým priamo v meste alebo dedine a 15,2 % na okraji predchádzajúcej obce, zo segregovaného do segregovaného priestoru sa sťahovalo 13,8 %. Podobne to bolo u separovaných: 62,8 % z nich bývalo predtým priamo v obci, zo separovaného do separovaného prostredia sa presťahovalo 9,5 % a zo segregovanej osady do separovanej časti obce sa prisťahovalo 16,2 %. Na druhej strane z rómskej populácie prisťahovanej do súčasného bydliska, ktorá žije rozptýlene, malo predchádzajúce bývanie priamo v meste alebo dedine až 83,4 %; pôvodné bývanie na okraji obce alebo v segregovanej osade uviedlo iba 7,7 %.4 Porovnanie odpovedí z roku 2010 so situáciou pred piatimi rokmi, ktoré by mohlo naznačiť, či sa segregačná tendencia pri presťahovaní posilňuje alebo

Graf 5.8 (Pri)sťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa miesta predchádzajúceho bydliska – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

34.4 35.1

Priamo v dedine

45.4 13.0

Na okraji – mesta, dediny

Neuvedené

30 25.3

Priamo v meste

Mimo obce (osada)

2.4 Rómska populácia

12.5 0.5 14.1 17.2

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

4 Za prisťahovaných v rámci geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie bolo zastúpenie predchádzajúceho bydliska ako separovaného a segregovaného iba minimálne (0,4 %).

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 51

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 5.9 Rómska populácia 15+ rokov so skúsenosťou sťahovania v rámci rodnej obce podľa typu súčasného a predchádzajúceho bývania a porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

Segregovaní

51.6

Separovaní

52.7

10.7

100

14.3 14.7

66.5

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

23.4 19.5

Rozptýlení

13.0

18.5

8.0 4.2 0.7 4.6 9.2

85.4 predtým - priamo v obci

predtým - v osade mimo obce

predtým - na kraji obce

Neuvedené

Otázka: Predtým som býval/-a (predchádzajúce bydlisko)? Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo v obci bývajú trvalo (neprisťahovali sa z inej obce), ale sťahovali sa v rámci obce.

oslabuje, nie je možné urobiť, nakoľko v zisťovaní z roku 2005 otázka na typ predchádzajúceho osídlenia chýbala. Informácia o roku prisťahovania do súčasnej obce však napovedá, že väčšina zistených prípadov prisťahovania sa odohrala po roku 1990 (graf 5.11). Spolu až 77 % prisťahovanej rómskej populácie sa do obce súčasného bydliska prisťahovala v období po roku 1990, teda za posledných 0 až 20 rokov, z prisťahovanej všeobecnej populácie to bolo len 49,2 %. V posledných piatich rokoch sa do súčasnej obce bydliska prisťahovalo 29,1 % z celku prisťahovaných rómskych obyvateľov, ale len 18,4 % spomedzi prisťahovanej všeobecnej populácie z geograficky blízkeho prostredia. V prípade prisťahovaných za segregovanú časť rómskej populácie sa až 75,2 % prisťahovania odohralo po roku 1990, pritom najväčšia časť – až tretina – sa do segregovaného prostredia prisťahovala v posledných piatich rokoch.

5.3. Dôvody sťahovania a prisťahovania Čo sa týka dôvodov sťahovania v rámci obce alebo prisťahovania do súčasného sídla, najviac odpovedí za rómskych obyvateľov vo veku 15 a viac rokov sa vzťahovalo k rôznym rodinným dôvodom. Spolu tvorili až 60,4 % všetkých odpovedí a patrilo sem: založenie rodiny (uzatvorenie sobáša alebo spoločný život s partnerom) s 36,3 %; sťahovanie s rodinou či rodičmi so 16,2 %; na osamostatnenie od rodičov pripadlo 5,6 % a na rôzne iné rodinné dôvody (rozvod alebo rozchod, strata rodičov a podobne) ďalších 2,3 %. Keďže 10,9 % relevantných respondentov na otázku o dôvodoch zmeny bydliska neodpovedalo, ostatné dôvody získali podiel 28,7 %. Boli medzi nimi lepšie podmienky bývania (13,2 %), potom poskytnutie bývania od obce (6,3 %), nasledovali tzv.

Graf 5.10 Prisťahovaná rómska populácia 15+ rokov do súčasnej obce podľa typu súčasného a predchádzajúceho bývania a porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

Segregovaní Separovaní

62.3

15.2

62.8

Rozptýlení

9.5

100

13.8

8.7

16.2

11.5 4.3 3.4

83.4

9.1

0.4

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

17.7

81.9 0 predtým - priamo v obci

predtým - v osade mimo obce

predtým - na kraji obce

Neuvedené

Otázka: Predtým som býval/-a (predchádzajúce bydlisko)? Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 52

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 5.11 Prisťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa obdobia prisťahovania – za jednotlivé typy osídlenia a porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

20.0

do 5 rokov

17.7 11.6

8.8

6-10 rokov

16.4

9.2

10.4 11-15 rokov

100

30.3

23.0 19.7

90 24.8

12.4

17.5

81.9 18.4

17.9

32.2

Rómska populácia spolu

15.8

19.4

Rozptýlení

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

33.8

Segregovaní Separovaní

10.2 10.5

17.1 23.0

50.8 16-20 rokov

21 a viac rokov

Otázka: Pred koľkými rokmi ste sa prisťahovali? Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

Graf 5.12 (Pri)sťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa dôvodu sťahovania (v %)

0.6

10.9

36.3 13.2

6.3 1.5

2.8 1.4

3.1 5.6

16.2

2.3

Sobáš, žiť s partnerom/-kou Rodinné dôvody Sťahovanie s rodinou, rodičmi Osamostatnenie od rodičov Osobné problémy Návrat do rodiska Strata bytu (predaj, zadlženie) Vysťahovanie, neplatenie nájmu Dostali bývanie od obce Lepšie podmienky bývania Iný dôvod (vrátane pracovného uplatnenia) Neuvedené

Otázka: Z akého dôvodu ste sa sťahovali/prisťahovali do obce? Poznámka: Za všetkých jednotlivcov 15+ rokov, čo nebývajú v rodnom dome – prisťahovali sa z inej obce alebo sa aspoň raz sťahovali v rámci obce.

osobné problémy (3,1 %), strata bytu alebo vysťahovanie z bytu (spolu 4,3 %), a napokon návrat do rodiska uviedlo 1,4 % a iné dôvody zmeny bydliska 0,6 %. Porovnanie do vnútra rómskej populácie so skúsenosťou sťahovania na základe typu súčasného bývania odhalilo viaceré rozdiely v dôvodoch sťahovania či prisťahovania. Kým sila rodinných dôvodov spolu bola vo všetkých troch podskupinách približne rovnaká – okolo 60 %, pri ostatných dôvodoch sa frekvencia odlišovala. Tak napríklad lepšie podmienky bývania ako dôvod sťahovania uviedlo až 19,3 % žijúcich segregovane, v prípade separovaných to bolo iba 9 % a za rozptýlených 12,3 %. Že dostali bývanie od obce uviedlo 11,7 % žijúcich rozptýlene, ale iba 5 % separovaných a 0,7 % segregovaných. Dôvody ako strata bytu alebo vysťahovanie z bytu sa vyskytovali častejšie u aktuálne separovaných a rozptýlených (vyše 5 %), za segregovaných to boli len 2 %. V porovnaní s takýmto rozložením boli jednotlivé dôvody sťahovania u geograficky blízkej všeobecnej populácie zastúpené inak (graf 5.13). Pri ich sťahovaní v rámci obce alebo prisťahovaní do obce zohrávali silnejšiu úlohu také dôvody ako založenie rodiny, osamostatnenie od rodičov alebo rodinné problémy (cca o 8 % viac rodinných dôvodov); lepšie podmienky bývania sa objavovali približne rovnako ako u rómskej populácie (okolo 13 %); menej sa uvádzali osobné problémy; a vôbec sa u nich nevyskytli také dôvody zmeny bydliska ako je strata alebo vysťahovanie z bytu a poskytnutie bývania od obce. Dôvody sťahovania sa líšili aj podľa toho, či išlo o sťahovanie v rámci obce alebo o prisťahovanie do obce. Čo sa týka prvej skupiny, ktorá mala skúsenosť so sťahovaním v rámci obce (graf 5.14), jednotlivé dôvody boli rozdielne frekventované tak za tri podskupiny rómskej populácie podľa typu súčasného bývania i v porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populáciou. Rodinné dôvody mali naj-

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 53

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 5.4 (Pri)sťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa dôvodu sťahovania a typu bývania (v %) Segregovaní

Separovaní

Sobáš, žiť s partnerom/-kou Rodinné dôvody Sťahovanie s rodinou, rodičmi Osamostatnenie od rodičov Osobné problémy Návrat do rodiska Strata bytu (predaj, zadlženie...) Vysťahovanie, neplatenie nájmu Dostali bývanie od obce Lepšie podmienky bývania Iný dôvod (vrátane pracovného uplatnenia) Neuvedené Jednotlivci 15+ spolu

Rozptýlení

39,2 2,0 15,0 4,8 2,3 2,0 0,7 1,3 0,7 19,3 0,7 12,0 100,0

37,9 1,9 11,9 8,2 5,4 1,0 3,3 1,9 5,0 9,0 0,2 14,2 100,0

Spolu 32,5 2,9 21,0 3,8 1,5 1,3 3,8 1,3 11,7 12,3 0,8 6,9 100,0

36,3 2,3 16,2 5,6 3,1 1,4 2,8 1,5 6,3 13,2 0,6 10,9 100,0

častejší výskyt v prípade všeobecnej populácie (získali 68,3 %); spomedzi porovnávaných skupín rómskej populácie sa k takémuto podielu priblížili iba žijúci rozptýlene (64 % rodinných dôvodov), skupina separovaných a segregovaných uvádzala rodinné dôvody výraznejšie menej (59,4 % segregovaní a 55,1 % separovaní).

Lepšie podmienky bývania ako dôvod sťahovania v rámci rodiska (v priemere druhý najčastejší dôvod) sa vyskytoval najviac za žijúcich segregovane – uviedlo ho až 21,3 % z nich; pritom za separovaných získali len 12 % a za rozptýlených 10 %; a napokon za relevantnú všeobecnú populáciu to bolo 15,5 %. Najsilnejšia pozícia

Graf 5.13 (Pri)sťahovaná rómska populácia 15+ rokov podľa dôvodu sťahovania – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

45 41.3

7.7 3.1 1.7 1.4 1.7

Osobné problémy Návrat do rodiska

2.8 0 0

1.5 6.3

0 13.2 12.9

Lepšie podmienky bývania

Neuvedené

5.6

Osamostatnenie od rodičov

Iný dôvod (vrátane pracovného uplatnenia)

16.2 14.5

Sťahovanie s rodinou, rodičmi

Dostali bývanie od obce

2.3 3.1

Rodinné dôvody

Vysťahovanie, neplatenie nájmu

36.3

Sobáš, žiť s partnerom/-kou

Strata bytu (predaj, zadlženie)

Rómska populácia

0.6 2.4

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

10.9 14.6

Otázka: Z akého dôvodu ste sa sťahovali/prisťahovali do obce? Poznámka: Za všetkých jednotlivcov 15+, čo nebývajú v rodnom dome – prisťahovali sa z inej obce alebo sa aspoň raz sťahovali v rámci obce.

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 54

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 5.14 Rómska populácia 15+ rokov so skúsenosťou so sťahovaním v rámci rodnej obce podľa dôvodu sťahovania a porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

Rodinné dôvody spolu

60 55.1

59.4 64.0 68.3

2.9 Osobné problémy

Návrat do rodnej obce

8.6

0.3 0.3 1.2 1.0 1.4 1.0 1.2

Strata bytu, vysťahovanie

Dostali bývanie od obce

5.1 2.4 0.0 0.4 7.2 17.8

0.0 Lepšie podmienky bývania

Iný dôvod (vrátane pracovného uplatnenia)

Neuvedené

10.1

12.0 15.5

0.0 0.3 0.3 0.3

21.3 Segregovaní Separovaní Rozptýlení

10.6

3.5 13.5 14.5

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Otázka: Z akého dôvodu ste sa sťahovali/prisťahovali do obce? Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo v obci bývajú trvalo (neprisťahovali sa z inej obce), ale sťahovali sa v rámci obce.

lepších podmienok bývania ako dôvodu sťahovania v rámci obce za segregovaných rómskych obyvateľov sa môže na prvý pohľad zdať paradoxná, no môže mať pomerne logické vysvetlenie. Ponúkajú sa prinajmenšom dve: 1. Podmienky bývania niektorých segregovaných obyvateľov mohli byť natoľko nepriaznivé, že aj malá zmena, ktorú dosiahli presťahovaním v rámci obce, sa mohla vnímať ako zlepšenie podmienok bývania; 2. Výstavba kvalitnejších obydlí (napríklad aj nízkeho štandardu), prípadne za pomoci obce alebo MVO, ktorá znamenala zlepšenie podmienok bývania v porovnaní s predchádzajúcim stavom, mohla byť situovaná vo vnútri segregovaného prostredia, teda mimo hlavného priestoru obce. Dôvod sťahovania v rámci obce špecifikovaný ako „dostali bývanie od obce“ uvádzala najčastejšie rómska populácia žijúca rozptýlene (17,8 %), a potom žijúci separovane (7,2 %). Čiže ani „dostať byt od obce“ nemusí vždy znamenať priestorovú integráciu.5

Zostávajúce dôvody sťahovania v rámci obce sa uvádzali pomenej. Osobné problémy ako dôvod sťahovania označili najviac rómski obyvatelia žijúci separovane (8,6 %), a potom segregovane (2,9 %), za rozptýlených a za všeobecnú populáciu z geograficky blízkeho prostredia mali len ojedinelý výskyt. Stratu bytu alebo vysťahovanie z bytu ako dôvod sťahovania v rámci obce deklarovalo 5,1 % separovaných, 2,4 % žijúcich rozptýlene a 1,2 % segregovaných; zo všeobecnej populácie nikto. Spomedzi dôvodov prisťahovania do obce (graf 5.15) získali tiež najsilnejšiu pozíciu rodinné dôvody. Z relevantných rómskych obyvateľov ich najčastejšie uvádzali žijúci separovane (až 84 %), za segregovaných sa týkali 69,5 % a za žijúcich rozptýlene len 59,6 %; za relevantnú všeobecnú populáciu bol podiel rodinných dôvodov spolu 71,6 %. Lepšie podmienky bývania situovalo medzi dôvody prisťahovania do obce až 18 % relevantnej rómskej populácie žijúcej segregovane, čo opäť poukazuje na fakt,

5 Pri sťahovaní v rámci obce sa rok sťahovania nezisťoval, nie je preto jasné, za aké obdobie znamenalo sťahovanie v rámci obce integráciu do prostredia a za aké znamenalo separáciu.

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 55

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

že zlepšenie podmienok bývania nemusí prinášať priestorovú integráciu. Pomerne častý bol tento dôvod aj za skupinu žijúcich rozptýlene, kde získal 16,8 %; spomedzi prisťahovalcov do separovanej časti obce ho uviedlo iba 2,7 %. Bol to zároveň aj druhý najčastejší dôvod prisťahovania do obce deklarovaný všeobecnou geograficky blízkou populáciou – uviedlo ho 11,1 % z celku. Stratu bytu či vysťahovanie z bytu označilo ako dôvod prisťahovania do súčasnej obce najviac spomedzi žijúcich rozptýlene (9,1 %), potom separovane (6,8 %), a napokon segregovane (3,6 %); za všeobecnú populáciu sa z tohto dôvodu neprisťahoval nikto. Osobné problémy stáli za prisťahovaním do súčasnej obce v prípade všeobecnej populácie a rómskej populácie žijúcej rozptýlene (cca 3 % z nich ho uviedli), za skupinu separovaných a segregovaných rómskych obyvateľov sa neobjavil vôbec alebo iba zriedkavo.

Ak sa pozrieme súhrnne a špeciálne iba na „sťahovanie z iných ako rodinných dôvodov“,6 kam patria dôvody ako osobné problémy, návrat do rodiska, strata bytu (predaj, zadlženie a podobne), vysťahovanie, neplatenie nájmu, pridelenie bývania od obce, lepšie podmienky bývania alebo iný dôvod, takáto perspektíva umožňuje ešte ďalší pohľad na situáciu rómskej populácie. Graf 5.16 napríklad prezentuje celok mobilných respondentov (prisťahovaných do obce alebo sťahujúcich sa v rámci obce) z iných ako rodinných dôvodov podľa druhu mobility a typu súčasného bývania. Spomedzi rómskych obyvateľov vo veku 15 a viac rokov, ktorí v čase výskumu žili v segregovaných sídlach a mali akúkoľvek skúsenosť so sťahovaním z iných ako rodinných dôvodov, tvorili najväčší podiel takí, čo sa sťahovali raz a v rámci obce bydliska (52,3 %), opakované sťahovanie v rámci obce bydliska z nerodinných dôvodov získalo za

Graf 5.15 Prisťahovaná rómska populácia 15+ rokov do súčasnej obce podľa dôvodu sťahovania a porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

69.5 Rodinné dôvody spolu

Osobné problémy

Návrat do rodnej obce

59.6

0.7 1.4 1.4 2.9 3.6 0.0

Lepšie podmienky bývania

6.8 9.1

1.4 2.0 4.8 0.0 18.1

2.7

16.8 11.1

Iný dôvod (vrátane pracovného uplatnenia)

Neuvedené

71.6

1.4 0.0 3.4 3.7

Strata bytu, vysťahovanie

Dostali bývanie od obce

84.0

2.2 0.0 1.5

Segregovaní Separovaní

5.3

2.9 3.4 3.4 5.3

Rozptýlení Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Otázka: Z akého dôvodu ste sa sťahovali/prisťahovali do obce? Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

6 K takejto redukcii viedli viaceré motívy. Keďže rodinné dôvody dominovali za všetky podsúbory rómskej populácie i za všeobecnú populáciu, a zároveň sú aj najčastejším dôvodom sťahovania pri sledovaní vnútroštátnej mobility obyvateľstva SR (Vývoj..., 2011), vo vzťahu k životnej situácii rómskej populácii nie sú preto diferencujúce. Sledovať každý z nerodinných dôvodov osobitne zasa nie je možné, nakoľko príliš malé početnosti neumožňovali urobiť ďalšie potrebné triedenia.

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 56

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 5.16 Druhy sťahovania rómskej populácie 15+ rokov z nerodinných dôvodov podľa typu bývania a porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

Segregovaní

35.2

Separovaní

52.3

15.3

32.8

45.0

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

100

12.5

51.9

Rozptýlení

40.9

14.1

51.4

43.0

5.6

Prisťahovanie do obce Jednorázové sťahovanie v rámci obce

Opakované sťahovanie v rámci obce

Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo nebývajú v rodnom dome – prisťahovali sa z inej obce alebo sa aspoň raz sťahovali v rámci obce, a to z iných ako rodinných dôvodov.

nich 12,5 %; podiel prisťahovaných do segregovanej osady z iných ako rodinných dôvodov tvoril 35,2 %. Z rómskych obyvateľov žijúcich separovane, ktorí ako dôvod sťahovania uviedli iné ako rodinné dôvody (teda osobné problémy, návrat do rodiska, stratu bytu, vysťahovanie, neplatenie nájmu, získanie bývania od obce, lepšie podmienky bývania alebo ešte iný dôvod), bolo tiež najviac takých, čo sa sťahovali v rámci obce iba raz (51,9 %), opakované sťahovanie v rámci obce z nerodinných dôvodov však malo u nich až trojnásobne vyššie zastúpenie než za ostatné podsúbory (až 32,8 %); naopak z nerodinných dôvodov sa do separovaného prostredia prisťahovalo z inej obce iba 15,3 %. Rozloženie za Rómov žijúcich rozptýlene bolo v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi skupinami odlišné: z iných ako rodinných dôvodov sa do súčasnej obce prisťahovalo až 45 % žijúcich rozptýlene, necelých 41 % rozptýlených sťahujúcich sa z nerodinných dôvodov zme-

nilo miesto bývania v rámci obce a iba raz, na opakované zmeny bydliska v rámci obce, pričom dôvody boli iné ako rodinné, pripadlo 14,1 % tejto skupiny. V rámci geograficky blízkej všeobecnej populácie prevážilo pri mobilite z iných ako rodinných dôvodov prisťahovanie z inej obce (viac ako polovica z nich – 51,4 %), jednorazové sťahovanie v rámci obce získalo u nich 43 % a opakované v rámci obce iba 5,6 %. Kým pri segregovanej a najmä separovanej rómskej populácii boli iné ako rodinné dôvody (osobné problémy, návrat do rodiska, strata bytu, vysťahovanie, neplatenie nájmu, získanie bývania od obce, lepšie podmienky bývania alebo ešte iný dôvod) podstatne častejšie pri zmene miesta pobytu v rámci obce než pri prisťahovaní do obce, za žijúcich rozptýlene a geograficky blízku všeobecnú populáciu boli iné než rodinné dôvody mobility v rámci obce i zvonku obce približne vyrovnané.

Graf 5.17 Prisťahovaní do obce z nerodinných dôvodov podľa roku prisťahovania a typu bývania a porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

Rozptýlení

21.1

7.9

42.1

27.3

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

36.8

Segregovaní Separovaní

13.0

33.9

5.4 5.4

5.3

90 26.3

15.8 32.5

16.1

5.3

2.6 10.5

11.7 37.5

do 5 rokov

11-15 rokov

21 a viac rokov

6-10 rokov

16-20 rokov

Neuvedené

Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo sa do obce prisťahovali.

100

11.7

5.3 3.9 1.8

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 57

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 5.18 Sťahovanie z nerodinných dôvodov podľa typu predchádzajúceho a súčasného bývania a porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

70.3

Segregovaní

10.2

61.2

Separovaní Rozptýlení

19.4

63.8

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia Na kraji obce

Mimo obce - osada

90 15.7 12.9

23.4 88.1

Priamo v obci

100 3.7 6.5

9.4 3.5 0 0.9 11.0

Neuvedené

Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ rokov, čo nebývajú v rodnom dome – prisťahovali sa z inej obce alebo sa aspoň raz sťahovali v rámci obce, a to z iných ako rodinných dôvodov.

Pri analýze sťahovania rómskej populácie z iných ako rodinných dôvodov je zaujímavé sledovať rok prisťahovania, najmä vo vzťahu k segregovanému a separovanému prostrediu. Ako približuje graf 5.17, prisťahovanie rómskej populácie z iných ako rodinných dôvodov do segregovaného prostredia sa odohralo na 36,8 % za posledných päť rokov a u ďalších 21,1 % za posledných 6 – 10 rokov. Teda spolu sa zo všetkých prisťahovaných do segregovaného prostredia z iných ako rodinných dôvodov prisťahovalo až 57,9 % v posledných desiatich rokoch, ďalších 13,2 % pred 11 – 20 rokmi. Po roku 1990 sa do segregovaného prostredia prisťahovalo celkovo 71,1 % všetkých prisťahovaných z iných ako rodinných dôvodov. Ešte vypuklejšia bola situácia za Rómov žijúcich separovane: zo všetkých prisťahovaných do separovaného prostredia z iných ako rodinných dôvodov sa najviac prisťahovalo v období pred 6 – 10 rokmi (až 42,1 %), a potom za posledných päť rokov (21,1 %). Teda až 63,2 % „nerodinných“ prisťahovalcov prišlo do separovaného prostredia z inej obce za posledných desať rokov; s rozšírením na celé obdobie po roku 1990 tvorili spolu 84,3 %. Čo sa týka prisťahovaných rómskych obyvateľov do obce bydliska z iných než rodinných dôvodov spomedzi žijúcich rozptýlene, z nich sa najväčšia časť prisťahovala pred 11 – 20 rokmi (44,2 %), výrazne menšia časť v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi skupinami rómskych prisťahovaných z nerodinných dôvodov prišla do obce bydliska za posledných desať rokov (40,3 % ku 57,9 % za segregovaných a 63,2 % za separovaných). Podľa zistených údajov akoby sa segregácia a separácia z iných ako rodinných dôvodov v posledných rokoch zintenzívnila. Pripomeňme ale, že podiely prisťahovaných do týchto prostredí z iných ako rodinných dôvodov nepredstavovali vysoké čísla, preto je potrebné

analýzu nazerať s istou rezervou vo vzťahu ku konkrétnym uvádzaným percentám. Usilovali sme sa zachytiť z existujúcich dát aspoň základné tendencie či trendy, na valídnejšie údaje o mobilite za jednotlivé typy bývania rómskej populácie by bol potrebný špeciálny výskum. Pozrime sa ešte na záver tejto časti na sťahovanie z nerodinných dôvodov podľa typu súčasného a predchádzajúceho bývania (graf 5.18). Za rómsku populáciu, ktorá menila svoje bydlisko (v rámci obce alebo sa prisťahovala z inej obce) z iných než rodinných dôvodov, vyšlo porovnanie predchádzajúceho a súčasného bývania podľa typu dosť nepriaznivé práve pre segregovaných a separovaných. Spomedzi Rómov bývajúcich segregovane, ktorí menili miesto pobytu z iných ako rodinných dôvodov, až 70,3 % bývalo predtým priamo v obci a 10,2 % na okraji obce; u 15,7 % z nich nedošlo k zmene – vymenili jedno segregované bývanie za iné segregované. Z Rómov aktuálne bývajúcich separovane, čo menili miesto bydliska z iných než rodinných dôvodov, bývalo predtým až 61,2 % integrovane priamo v obci a presťahovaním sa dostali do separovaného prostredia; 19,4 % z nich sa situácia s typom bývania nezmenila (predtým aj aktuálne bývali v separovanej časti obce) a 12,9 % prišlo do separovaného prostredia zo segregovanej osady. Za tú časť rómskej populácie, čo v čase výskumu žila rozptýlene a menila miesto bydliska z iných ako rodinných dôvodov, pochádzalo zo separovaného predchádzajúceho prostredia 23,4 % a zo segregovaného iba 9,4 %.7 Celkovo sa teda z dostupných odpovedí prejavovala skôr exkludačná než integračná tendencia.

7 Pri všeobecnej geograﬁcky blízkej populácii, ktorá menila miesto bydliska, z iných ako rodinných dôvodov, bol podiel prichádzajúcich z geograﬁcky vylúčeného prostredia úplne zanedbateľný – len 0,9 %.

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 58

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 5.19 Dôvody neprítomnosti rómskej populácie v domácnosti za obdobie od začiatku roka – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

3.8

5.9 46.6

za prácou v zahraničí

34.6 7.2

za prácou inde v republike

11.5 7.2 0 7.2

na návšteve u príbuzných

iné

15.4

na liečení, v liečebni

vo väzbe

4.3

dlhodobo v nemocnici

v detskom domove, v reedukačnom zariadení

11.5 4.3 0

Rómska populácia

1.4 7.7

neuvedné

15.9 15.5

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Otázka: Aký bol dôvod neprítomnosti v tejto domácnosti od začiatku roka? Poznámka: Len za respondentov a respondentky, čo neboli v domácnosti prítomní od začiatku roka v súhrne viac ako mesiac. Išlo o veľmi nízke početnosti (n = 95), uvádzané percentuálne hodnoty majú preto iba ilustratívny význam.

5.4. Mobilita z miesta súčasného bydliska Okrem sťahovania v rámci obce bydliska a prisťahovania do súčasnej obce sa dá sledovať aj pohyb opačný – mobilita smerom von z miesta bydliska. Tá môže mať dočasný alebo trvalý charakter, t.j. zahŕňa rôzne motivované odchody z miesta bydliska bez zmeny trvalého pobytu alebo vysťahovanie z obce. Typ realizovaného výskumu druhú z naznačených možností nedokázal zachytiť, nakoľko východiskom pre výber domácností bolo práve bydlisko vo vybranom sídle (pozri kapitolu 2); a štatistické údaje za skúmané miesta zberu dát o počte vysťahovaných sa nesledovali. Pokiaľ ide o dočasnú migráciu z miesta bydliska, tej sa vo výskume istá pozornosť venovala. Dajú sa sem zaradiť napríklad dočasné prerušenia bývania v rodnej obci, ktoré uvádza časť 5.1. tejto kapitoly. Ukázalo sa, že s takouto mobilitou mimo rodnej obce malo skúsenosť v priemere 7 % skúmanej rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov, pričom 4,4 % deklarovalo kratšie prestávky v pobyte v trvaní menej ako šesť mesiacov a 2,6 % uviedlo dlhšie prestávky ako pol roka.

V istom zmysle na mobilitu smerom z miesta bydliska čiastočne poukazovala aj otázka určená všetkým členom domácnosti o tom, či a ako dlho boli od začiatku roka (rok 2010) mimo svojej domácnosti.8 Na základe odpovedí sa ukázalo, že absolútna väčšina skúmaných bola v domácnosti od začiatku roka prítomná stabilne, prerušenie prítomnosti uviedlo len 1,9 % celkového súboru skúmanej rómskej populácie,9 z toho 1,3 % prerušilo svoju prítomnosť v domácnosti na menej ako pol roka a 0,6 % na dlhšie. Dôvody neprítomnosti boli rôzne (graf 5.19), najväčší podiel však pripadal na migráciu za prácou, v prípade rómskej populácie predovšetkým do zahraničia. Hoci ide iba o jednu časť, a navyše veľmi malú časť rómskej populácie, ktorú táto otázka pokrývala, odpovede akoby naznačovali prítomnosť pracovnej migrácie v rámci nej a výraznú prevahu jej smerovania do zahraničia. Pracovnej migrácii do zahraničia sa venovala pozornosť aj v rámci časti dotazníka určenej pre domácnosti, kde bola zaradená otázka o celkovej skúsenosti členov skúmaných domácností s prácou v zahraničí (celková skúsenosť v zmysle minulej aj súčasnej práce v zahraničí, ale len práca pravidelnejšieho charakteru alebo na dlhšiu dobu). Ako ukazuje tabuľka 5.5, skúsenosť rómskych domácností

8 Primárnym účelom tejto otázky bola identiﬁkácia príslušnosti jednotlivých osôb k danej domácnosti, nie zisťovanie mobility. Ak bol člen či členka domácnosti v čase výskumu prítomný v mieste bydliska, zisťovalo sa prípadné prerušenie prítomnosti v domácnosti od začiatku roka, za osoby aktuálne a dlhodobo v domácnosti neprítomné sa dôvod neprítomnosti nezisťoval. 9 Zo segregovaných a separovaných to bolo po 1,5 % a zo žijúcich rozptýlene 2,7 %; v prípade všeobecnej populácie z bezprostredného okolia dosiahol podiel dočasne neprítomných vo svojej domácnosti od začiatku roka 2,5 %.

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 59

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 5.5 Celková pracovná skúsenosť členov domácnosti v zahraničí – porovnanie podsúborov rómskych domácností a s geograﬁcky blízkymi všeobecnými domácnosťami (v %)

Áno, jeden člen Áno, viac členov Nie, ešte nikto nebol Domácnosti spolu

Rómske domácnosti Segregované Separované Rozptýlené Spolu 19,8 14,8 14,6 11,3 13,5 9,4 68,9 71,7 76,0 100,0 100,0 100,0

Geograﬁcky blízke všeobecné domácností 16,4 11,4 72,2 100,0

15,6 5,0 79,4 100,0

Otázka: Bol/je/chodí niekto z vašej domácnosti za prácou do zahraničia (pravidelne alebo na dlhšiu dobu)?

s prácou v zahraničí bola mierne vyššia v porovnaní so všeobecnou: z celku skúmaných rómskych domácností malo nejakú dlhodobejšiu alebo pravidelnejšiu pracovnú skúsenosť v zahraničí v priemere 27,8 %; zo všeobecných domácností z geografickej blízkosti to bolo 20,6 %. U obidvoch porovnávaných skupín domácností bola častejšia situácia, keď bol v zahraničí iba jeden člen. Kým podiel rómskych a všeobecných domácností bol približne rovnaký, ak sa porovnávala zahraničná pracovná migrácia iba jedného člena domácnosti (16,4 % ku 15,6 %), pri porovnávaní viacnásobnej zahraničnej pracovnej migrácie (viac členov domácnosti bolo alebo je pracovne v zahraničí) bola skúsenosť rómskych domácností viac ako dva krát vyššia (11,4 % ku 5,0 %).10 Pri porovnaní jednotlivých podsúborov rómskych domácností na základe typu bývania deklarovalo mierne viac celkových skúseností s prácou v zahraničí segregované prostredie (spolu 31,1 %), nasledovali domácnosti žijúce separovane s 28,2 % a napokon domácnosti žijúce rozptýlene s 23,9 %. Je zrejmé, že zahraničná pracovná migrácia nie je podľa získaných dát v rómskych domácnostiach okrajovým javom, vyskytuje sa minimálne na rovnakej úrovni ako u všeobecnej populácie z bezprostredného okolia, ak nie na vyššej. Na pracovnú angažovanosť rómskej populácie v zahraničí poukázali už predchádzajúce štúdie (Grill, 2011). Tento výskum odchody za prácou do zahraničia potvrdil, nevenoval sa ale ďalším podrobnostiam zahraničnej práce, ako je oficiálnosť či primárnosť trhu práce, kvalita práce, forma kontraktu alebo trvanie práce a podobne. Čo ale umožňoval, je sledovanie dopadu zahraničnej pracovnej skúsenosti členov domácnosti na kvalitu života domácnosti. Porovnanie životných podmienok rómskych domácností so skúsenosťou s prácou v zahraničí a bez takejto skúsenosti dopadlo priaznivejšie pre prvú uvedenú skupinu – pre domácnosti, z ktorých bol jeden alebo viacerí členovia pracovne v zahraničí. Tieto domácnosti na roz-

diel od domácností bez zahraničnej pracovnej skúsenosti mali lepšie podmienky bývania a vybavenie domácnosti, viac podporovali štúdium detí na strednej škole, lepšie hodnotili svoju finančnú situáciu a ľahšie pokrývali potrebné výdavky domácnosti, viac sa priblížili k životnému štandardu bežnému v našej spoločnosti, zažívali menej materiálnej deprivácie, a tiež lepšie hodnotili svoju životnú situáciu v porovnaní s okolím.11 A všetky sledované indikátory vychádzali priaznivejšie pri viacnásobnej skúsenosti domácnosti s prácou v zahraničí v porovnaní s jednorazovou. Rovnaké výsledky vykázala aj geograficky blízka všeobecná populácia,12 len na niekoľkonásobne vyššej úrovni; mali podstatne silnejšie frekvencie pri priaznivých indikátoroch a podstatne nižšie pri nepriaznivých. Zdá sa, že pracovná mobilita do zahraničia zlepšuje štandard rómskych (i všeobecných) domácností; či rovnakú úlohu zohráva aj pracovná aktivita doma, to je obsahom nasledujúcich kapitol (pozri najmä kapitolu 9.4).

Zhrnutie Na základe empirických údajov o sťahovaní možno záverom konštatovať, že priestorová mobilita rómskej populácie spojená so zmenou miesta bývania nie je v celkovom pohľade nijako obzvlášť vysoká. Skôr naopak, väčšina zotrváva v obci svojho pôvodu, pričom k obci narodenia sú ešte viac „pripútaní“ Rómovia žijúci segregovane a separovane. Pripomeňme ale, že ani geograficky blízka všeobecná populácia nemala podiel sťahovania v rámci obce a prisťahovania do obce vysoký. Ak sa aj rómska populácia sťahuje, je to zväčša len raz a v rámci obce – v súvislosti s osamostatnením alebo z iných dôvodov. Zároveň Rómovia zaznamenali v porovnaní so všeobecnou populáciou z geografickej blízkosti viac opakovaných sťahovaní v rámci obce i viac prisťahovaní do obce. Čo sa týka prisťahovania do súčasného miesta byd-

10 Tu treba zároveň pripomenúť, že šance všeobecných domácností na viacnásobný pracovný pobyt v zahraničí boli nižšie aj vzhľadom na odlišnú veľkosť a skladbu domácností (menej členov domácnosti, viac dôchodcov – pozri kapitolu 2 a 3). Komparáciu so všeobecnou populáciou z geograﬁcky blízkeho prostredia uvádzame len pre ilustráciu, podstatná je v tomto ohľade situácia za rómske domácnosti. 11 Pre celkovú analýzu použitých indikátorov životnej a ﬁnančnej situácie a materiálnej deprivácie rómskych domácností (i v porovnaní so všeobecnými) pozri kapitolu 6, ale hlavne kapitolu 10 a 11. 12 Rozdiely sa prejavili aj napriek malej početnosti všeobecných domácností, ktoré mali jednorazovú alebo opakovanú skúsenosť s prácou v zahraničí.

new_roma_chapter_05:Layout 1

6/18/12

2:15 PM

Page 60

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 5.6 Životné podmienky rómskych domácností so skúsenosťou a bez skúsenosti s prácou v zahraničí – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (výskyt vybraných indikátorov v %) Rómske domácnosti podľa skúsenosti s prácou v zahraničí 1 člen 2+ členov Nikto (n=116) (n=81) (n=511)

Všeobecné domácnosti v okolí podľa skúsenosti s prácou v zahraničí 1 člen 2+ členov Nikto (n=56) (n=18) (n=284) 91,1 94,4 83,1 1,8 1,8 100,0 100,0 95,1 94,6 100,0 93,7 95,9 94,9 88,2 98,0 100,0 93,3 65,3 82,4 49,6 63,3 64,7 42,7 85,7 100,0 76,0

Vynikajúce a dobré podmienky pre život v obydlí Zlé a veľmi zlé podmienky pre život v obydlí Funkčná vaňa alebo sprcha v obydlí Funkčné splachovacie WC v obydlí Automatická práčka v domácnosti Telefón v domácnosti PC alebo laptop v domácnosti Internet v domácnosti Rozhodne chcú, aby deti pokračovali po základnej na SŠ

29,3 32,7 49,1 50,0 42,2 82,5 18,4 16,5 34,3

34,5 22,0 51,9 49,4 41,3 75,3 21,0 17,3 48,8

21,5 43,1 37,2 34,2 23,9 65,7 8,7 4,8 34,5

Úplná a čiastočná spokojnosť s ﬁnančnou situáciou domácnosti

16,5

13,9

8,3

47,3

44,4

47,5

6,0

18,1

3,2

28,6

50,0

32,0

14,0

15,0

6,5

54,5

44,5

45,5

3,4

4,9

0,6

41,1

44,4

32,4

Možnosť každý druhý deň jedlo z mäsa alebo ryby... Možnosť kúpiť každý rok nové sezónne oblečenie a obuv

33,6 15,5

30,9 16,0

14,1 6,8

67,9 53,6

72,2 50,0

54,6 43,3

Možnosť uhradiť neočakávané výdavky v sume 300 € 1 a viac krát nemali jedlo pre deti 1 a viac krát nemali ako variť 1 a viac krát nemali teplo v obydlí Domácnosť je na tom (oveľa) lepšie: ...oproti príbuzným v inej obci

13,8 48,1 39,8 39,6

9,9 45,2 36,2 39,2

3,3 58,7 42,0 43,4

60,7 16,6 7,6 9,8

83,3 6,3 6,3

53,9 10,6 8,8 9,6

16,7

17,2

13,3

21,8

38,9

17,1

...oproti susedom z ulice ...oproti obyvateľom časti obce ...oproti obyvateľom susednej obce ...oproti bežnej slovenskej rodine

17,4 18,3 9,3 1,8

24,7 22,0 9,1 5,3

9,7 9,7 3,4 1,2

25,5 16,7 15,9 11,3

35,3 29,4 29,4 27,8

16,0 14,0 11,6 7,4

(Veľmi) ľahko pokrývajú výdavky na vzdelávanie detí (ZŠ) Dostatočnosť príjmu na základné potreby (strava, šaty, bývanie) Možnosť celej domácnosti odísť na týždňovú dovolenku

Otázka: Bol/je/chodí niekto z vašej domácnosti za prácou do zahraničia (pravidelne alebo na dlhšiu dobu)?

liska, ide prevažne o prisťahovanie z inej obce v rovnakom okrese alebo priamo zo susednej obce, už iný okres v rámci kraja sa objavoval v odpovediach pomenej, no a iný kraj alebo zahraničie boli úplne zriedkavé. Dôvody sťahovania sú prevažne spojené s rodinou a etapami rodinného života, ako je uzatvorenie sobáša alebo zahájenie spolužitia s partnerom, sťahovanie s rodičmi, osamostatnenie od rodičov alebo ešte ďalšie rodinné dôvody, napríklad rozvod či strata rodičov a podobne. Iné než rodinné dôvody sťahovania mali približne tretinové zastúpenie, bola medzi nimi strata bytu aj vysťahovanie, získanie bytu od obce alebo lepšie podmienky bývania.

Z viacerých vzájomných komparácií typu predchádzajúceho a súčasného bývania sa prejavovala silnejšie tendencia k priestorovému vylučovaniu než k integrácii Rómov, a to najmä v posledných porevolučných rokoch a pri iných ako rodinných dôvodoch sťahovania. Na tvrdenia silnejšieho znenia by ale bol potrebný špeciálny empirický výskum. Sledovanie dočasnej migrácie naznačilo pomerne širokú skúsenosť rómskych domácností s prácou v zahraničí, preukázali minimálne rovnaký alebo vyšší rozsah pracovných skúseností v zahraničí ako domácnosti všeobecné zo susedstva rómskych komunít.

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 61

Materiálne podmienky života: bývanie a vybavenosť domácností

Podmienky bývania sú kľúčovým (priamym) ukazovateľom životnej úrovne. Deprivácia v bývaní má fundamentálne konzekvencie pre život členov domácnosti vo všetkých mysliteľných ohľadoch. Aj preto väčšina vyspelých krajín disponuje nejakým typom bytovej politiky, ktorej cieľom je vo všeobecnosti podporiť rozvoj bývania, jeho dostupnosť a určitú minimálnu kvalitu (vyjadrenú prostredníctvom zavádzania minimálnych štandardov). Platí to obzvlášť v prípade skupín obyvateľstva s nedostatočnými zdrojmi. Podmienky bývania možno posudzovať z rôznych perspektív – berúc do úvahy cenovú dostupnosť, kvalitu viažucu sa k vnútorným alebo vonkajším charakteristikám, dlhodobú udržateľnosť (napríklad pomer nákladov k príjmom, preľudnenosť obydlia, postupy pri vzniku nedoplatkov) a podobne. Podľa údajov z poslednej vlny zisťovania EU SILC (2010) deprivácia týkajúca sa kvality samotného obydlia nie je v populácii príliš vysoká. Napríklad v roku 2010 podiel osôb žijúcich v príliš tmavých bytoch predstavoval 3 % (priemer za EÚ-27 bol 7 %), podiel osôb vo vlhkých bytoch 6 % (priemer za EÚ-27 bol 16 %). Na strane druhej miera preľudnenosti obydlia na Slovensku predstavuje 40,1 %, čo je jedna z najvyšších hodnôt v rámci členských krajín EÚ.1 Navyše hodnota sledovaných ukazovateľov sa zásadne zhoršuje, ak sa pozrieme na skupiny na spodných priečkach príjmovej distribúcie. Ako problematická sa ukazuje aj dostupnosť bývania: „dostupnosť bývania, vyjadrená počtom bytov na tisíc obyvateľov, má na Slovensku v porovnaní s vyspelými štátmi, ale aj štátmi V4 podpriemernú úroveň“ (Kusá, 2011: 70). V realizovanom výskume bol charakter bývania domácností sledovaný prostredníctvom viacerých ukazovateľov. Niektoré z nich sa opierali o výpovede členov do-

mácností, iné boli zisťované, verifikované anketármi. Pozornosť sa venovala typu obydlia, jeho veľkosti, otázke vlastníctva a prenájmu, ale aj druhom použitého stavebného materiálu. Popri charakteristikách samotného obydlia sa sledovala aj úroveň vybavenosti, kde sa zisťovala ďalšia sada ukazovateľov – od prístupu k pitnej vode, cez využívané zdroje teplej vody, až po vlastníctvo predmetov dlhodobej spotreby. Indikátory umožňujú analyzovať úroveň bývania a jej variabilitu v skupinách definovaných na základe stupňa priestorovej integrácie.

6.1. Druh obydlia Podľa empirických údajov viac než polovica všetkých rómskych domácností žila v samostatných murovaných domoch, v murovaných domoch s dvoma alebo troma bytmi žilo ďalších 11 % domácností. Byty v bytových domoch využívalo spolu 20,8 % domácností, pričom väčšina z nich žila v bytovom dome s viac ako desiatimi bytmi. V neštandardných formách obydlia ako dom z dreva alebo príbytok z iných materiálov žilo spolu 15,6 % rómskych domácností, z toho 10 % v chatrči, 4,3 % v drevenom dome a 1,3 % v inom type obydlia. Zastúpenie jednotlivých druhov obydlia sa v súbore rómskych domácností líšilo podľa miery integrácie. Najvyšší podiel samostatných murovaných domov a murovaných domov s niekoľkými bytmi sa vyskytoval v rámci skupiny domácností žijúcich rozptýlene (81,6 %). V segregovaných a separovaných osídleniach bol podiel murovaných príbytkov výrazne nižší a podstatne častejšie sa tu vyskytovali neštandardné obydlia, najmä medzi segregovanými rómskymi domácnosťami. Podiel domácností žijúcich v prí-

Tabuľka 6.1 Zloženie rómskych domácností podľa typu obydlia a typu bývania (v %) Segregované Samostatný murovaný dom Murovaný dom s 2 alebo 3 bytmi Byt v bytovom dome s menej ako 10 bytmi Byt v bytovom dome s viac ako 10 bytmi Drevený dom Príbytok z rôznych materiálov (chatrč) Iný typ (unimobunka, príbytok neurčený na bývanie ...) Domácnosti spolu

Separované 43,5 6,7 6,7 10,9 9,6 20,5

Rozptýlené 49,6 9,5 11,6 16,5 2,1 9,1

Spolu 64,9 16,7 5,0 11,7 0,8 0,4

52,6 11,0 7,8 13,0 4,3 10,0

2,1

1,2

0,4

1,3

100,0

Poznámka: Na otázku odpovedali anketári, nie respondenti.

1 V roku 2009 predstavoval priemer za 27 členských krajín 17,7 %. Najvyššiu mieru vykazovalo Lotyšsko (57,1 %), najnižšiu Holandsko (2,2 %).

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 62

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 6.1 Zloženie súboru rómskych domácností podľa typu obydlia – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0

Samostatný murovaný dom

52.6 50.3

Murovaný dom s 2 alebo 3 bytmi

11.0 13.5

Byt v bytovom dome s menej ako 10 bytmi

7.8

Byt v bytovom dome s viac ako 10 bytmi

10.7 13.0

7.6

Derevený dom

4.3 5.0

Príbytok z rôznych materiálov (chatrč) Iný typ (unimobunka, príbytok neurčený na bývanie, ...)

10.0 12.1

2010 2005

1.3 0.8

bytku z rôznych materiálov (chatrčí) tu bol dvakrát vyšší ako v separovaných osídleniach. Podobné rozdiely nájdeme aj pri využívaní domov z dreva. V porovnaní s rokom 2005 došlo k miernym posunom v zastúpení jednotlivých typov obydlí (graf 6.1): menej sa zaznamenalo domácností žijúcich v chatrči a drevených domoch s výnimkou segregovaných osád, kde naopak zastúpenie takýchto domácností narástlo. Na druhej strane mierne narástol podiel bývajúcich v murovanom dome a bytových domoch. Celkovo však možno konštatovať, že v priebehu piatich rokov sa z hľadiska štruktúry rómskych domácností podľa typu obydlia neudali žiadne dramatické zmeny. Porovnanie rómskej populácie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou ukazuje rozdiely na základe typu obydlia. Vyšší podiel domácností žijúcich v neštandardných formách obydlia bol pre rómsku populáciu charakteristický, podobne ako pred piatimi rokmi (0, 3 % a 15,3 %). Závery plynúce z údajov o type obydlí dopĺňajú (a potvrdzujú) informácie o spôsobe stavby obydlí. V prípade vonkajších múrov zistené údaje „kopírujú“ distri-

búciu typov obydlia spomenutú vyššie: domy z pálených tehál obývali najčastejšie domácnosti z rozptýlených osídlení, neštandardné stavebné materiály (drevo, preglejka, kamene) sa používali najčastejšie v segregovaných osadách. Podobnú situáciu možno identifikovať aj v prípade striech obydlí: kvalitný materiál (škridle) bol použitý najčastejšie pri rozptýlených obydliach (60 %). V separovaných a segregovaných osídleniach sa škridly používali výrazne menej, podstatne frekventovanejším stavebným materiálom bol plech (týkalo sa to 52,5 % domácností zo segregovaných a 36,5 % zo separovaných osád, v porovnaní s 19,2 % rozptýlených domácností).2 Podlaha rómskych obydlí pozostávala najčastejšie, bez ohľadu na príslušnosť k jednej z troch podskupín, z linolea, za ktorým nasledoval betón. Porovnanie situácie v súbore rómskych a všeobecných domácností odhalilo zjavné rozdiely: kvalitnejšie stavebné materiály boli oveľa častejšie použité v obydliach všeobecných domácností (či už išlo o múry, strechu alebo podlahu), menej kvalitné a neštandardné stavebné materiály boli naopak frekventovanejšie v rómskej populácii.

Tabuľka 6.2 Hodnotenie podmienok pre život v obydlí za rómske domácnosti (v %) Segregované Vynikajúce Dobré Priemerné Zlé Veľmi zlé (nevhodné na bývanie) Vo výstavbe Domácnosti spolu

Separované 2,9 13,0 32,8 39,1 11,8 0,4 100,0

Rozptýlené 5,8 17,5 35,8 28,8 11,3 0,8 100,0

Spolu 8,4 25,6 39,1 22,7 4,2 0,0 100,0

5,7 18,7 35,9 30,2 9,1 0,4 100,0

2 Treba dodať, že vo využívaní ďalších, menej štandardných materiálov (lepenka, azbest, decht) neboli rozdiely medzi jednotlivými kategóriami rómskych domácností až také veľké.

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 63

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 6.3 Obydlia rómskych domácností podľa počtu obytných miestností (v %) Segregované 1 obytná miestnosť 2 obytné miestnosti 3 obytné miestnosti 4 obytné miestnosti 5 a viac obytných miestností Domácnosti spolu Priemerný počet izieb

Separované 38,8 34,6 21,3 4,2 1,2 100,0 1,95

Podmienky rómskych domácností pre život v obydlí boli hodnotené enumerátormi prevažne ako priemerné (35,9 %) alebo zlé a veľmi zlé (39,3 %).3 Zlé alebo veľmi zlé podmienky na bývanie boli najmä v segregovaných osadách (50,9 %). Najvyšší výskyt pozitívnych hodnotení mali rómske domácnosti žijúce rozptýlene (34 %). Objektívne lepšie podmienky na bývanie geograficky blízkej populácie potvrdzujú aj údaje o kvalitnejších materiáloch použitých pri výstavbe domov a bytov: podľa názoru anketárov až 38 % malo podmienky v obydliach vynikajúce a ďalších 48 % dobré.

6.2. Veľkostné charakteristiky obydlia Dôležitou charakteristikou kvality bývania je veľkosť obydlia, ktorá sa dá hodnotiť na základe počtu obytných miestností a/alebo na základe veľkosti celkovej plochy obydlia. Z hľadiska počtu obytných miestností najviac rómskych domácností žilo v dvojizbových obydliach, za ktorými nasledovali jednoizbové domy/byty. Viac než pätina rómskych domácností mala k dispozícii tri obytné izby, v obydliach so štyrmi a viac izbami žila približne desatina všetkých rómskych domácností. Výskum z roku 2005 konštatoval, že z hľadiska veľkosti obydlia možno pozorovať značné rozdiely tak podľa stupňa priestorovej integrácie rómskej populácie, ako aj v porovnaní so všeobecnou populáciou (UNDP, 2006). O päť rokov neskôr sa uvedené skutočnosti opätovne potvrdili. Obydlia s jednou obytnou miestnosťou sa najčastejšie vyskytovali v segregovaných osadách. Separované obydlia zase vykazovali najvyššie podiely obydlí s dvoma obyt-

Rozptýlené 25,0 42,6 23,0 5,3 4,0 100,0 2,26

Spolu 25,5 37,2 21,3 8,8 7,1 100,0 2,43

29,7 38,2 21,9 6,1 4,1 100,0 2,22

nými izbami. Štvorizbové obydlia a obydlia s vyšším počtom izieb boli medzi rómskymi domácnosťami zriedkavé, avšak v domácnostiach žijúcich rozptýlene sa ich podiel pohyboval nad priemerom za celý skúmaný súbor rómskych domácností. Sumárnu informáciu poskytujú priemerné hodnoty (tabuľka 6.3), ktoré ukazujú, že so zvyšujúcou sa priestorovou integráciou rastie aj priemerný počet obytných miestností. Údaje o zastúpení obydlí s rôznym počtom izieb poskytujú len časť potrebných informácií, pretože kvalita podmienok bývania nezávisí len od veľkosti obydlia, ale aj od veľkosti domácnosti, ktorá ho obýva. Hodnoty ukazovateľa „počet osôb na obytnú miestnosť“ potvrdzujú, že stiesnené bývanie nájdeme najčastejšie v segregovaných osadách. Na jednu obytnú miestnosť tu v priemere pripadalo 3,3 osoby. Domácnosti zo separovaných a rozptýlených obydlí na tom boli lepšie. Tabuľka 6.4 uvádza popri agregovanom priemernom ukazovateli aj podiely domácností, v ktorých na jednu miestnosť pripadá rôzny počet osôb. Takmer vo štvrtine všetkých rómskych domácností (24 %) pripadalo na jednu obytnú miestnosť 4 a viac osôb. Takáto vysoká obsadenosť obydlí (4 a viac osôb na jednu obytnú miestnosť) bola najrozšírenejšia v segregovaných osadách, týkala sa jednej tretiny týchto domácností. A možno konštatovať, že výrazný nedostatok priestoru na bývanie a stiesnené podmienky sú súčasťou života nezanedbateľnej časti rómskej populácie, a to vo všetkých typoch osídlení. Podobný obraz získame pri pohľade na veľkosť obydlí vyjadrenú veľkosťou plochy v metroch štvorcových. Výrazný rozdiel sa zistil najmä medzi domácnosťami z prostredia s najnižším a najvyšším stupňom integrácie

Tabuľka 6.4 Počet osôb na jednu obytnú miestnosť v rómskych domácnostiach (v % a priemery) Počet osôb na 1 miestnosť 2 a viac osôb na obytnú miestnosť 3 a viac osôb na obytnú miestnosť 4 a viac osôb na obytnú miestnosť Priemerný počet osôb na obytnú miestnosť

Segregované Separované Rozptýlené Spolu Podiel domácností z celkového počtu domácností daného typu (v %) 75,8 66,4 59,0 46,2 36,1 34,6 32,5 20,5 18,0 3,3 2,7 2,4

3 Podmienky života v obydlí boli hodnotené anketármi a anketárkami.

67,1 38,3 23,7 2,8

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 64

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 6.5 Priemerná veľkosť plochy rómskych obydlí (priemer v m2) Priemerná veľkosť (m2) Segregované Separované Rozptýlené

Štandardná odchýlka 41,9 49,2 54,8

Štandardná chyba 29,4 28,5 28,7

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica 1,9 38,1 45,6 1,8 45,6 52,8 1,9 51,2 58,5

Poznámka: Testovacie kritérium F v procedúre ANOVA malo hodnotu 12,1 pri dvoch stupňoch voľnosti a hladine významnosti α = 0,001.

Tabuľka 6.6 Zloženie rómskych domácností podľa počtu m2 na jedného člena (v %, priemer v m2) Segregované Do 5 m2 na osobu 6-10 m2 na osobu 11-15 m2 na osobu 16-20 m2 na osobu 21 m2 na osobu a viac Domácnosti spolu Priemerný počet m2 na osobu

Separované 38,9 28,9 13,4 7,9 10,9 100,0 10,0

podľa bývania. Kým v podsúbore domácností žijúcich rozptýlene predstavovala priemerná rozloha 54,8 m2, v separovaných a segregovaných osídleniach dosahovala nižšie hodnoty (49,2 m2 a 41,9 m2). Výsledky štatistickej procedúry ANOVA4 potvrdili, že medzi domácnosťami z rôznych typov osídlení existujú štatisticky významné rozdiely vo veľkosti obydlia (meranej v metroch štvorcových), a to na 1-percentnej hladine významnosti. A sú to domácnosti zo segregovaných osád, ktoré sa z hľadiska priemernej rozlohy obydlí štatisticky významne odlišujú od domácností zo zvyšných dvoch podsúborov vyznačujúcich sa vyššou priestorovou integráciou.5 Medzi domácnosťami žijúcimi separovane a rozptýlene sa štatisticky významný rozdiel v priemernej rozlohe obydlia nepreukázal. Aj v prípade veľkosti plochy je potrebné zobrať do úvahy počet bývajúcich osôb. Tabuľka 6.6 ponúka pohľad na štruktúru rómskych domácností podľa toho, koľko m2 pripadá na jedného člena domácnosti. Štandardizované hodnoty veľkosti obydlia sú rozdelené do niekoľkých kategórií. Obydlia s najmenšou rozlohou na jednu osobu sú doménou segregovaných osád: plochu 5 m2 a menej na jedného člena malo takmer 40 % týchto domácností. Ide o veľmi výrazné zastúpenie stiesnených obydlí, ktoré v kombinácii s frekventovanou nízkou kvalitou predstavuje naliehavú kumuláciu problémov, ktoré by mali byť zohľadňované pri ďalších úvahách o smerovaní rómskych verejných politík. V separovaných a rozptýlených osídleniach sú takéto stiesnené obydlia menej časté (čo však neznamená, že by šlo o zanedbateľný problém).

Rozptýlené 23,5 30,0 20,2 11,2 14,4 100,0 12,3

Spolu 14,3 30,2 21,5 13,8 20,2 100,0 15,6

26,0 29,3 18,3 11,3 15,1 100,0 12,6

Priemerné hodnoty priestoru pripadajúceho na jedného člena poskytujú ďalšie potvrdenie rozdielov vo veľkostných charakteristikách obydlí (tabuľka 6.6). Porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou ukazuje, že táto vykazovala výrazne odlišnú štruktúru obydlí podľa počtu obytných miestností: podiel domov/bytov s menším počtom obytných izieb tu bol podstatne nižší než medzi rómskymi domácnosťami. V prípade jednoizbových príbytkov rozdiel predstavoval viac než 25 percentuálnych bodov, pri dvojizbových obydliach to bolo viac než 20 percentuálnych bodov. Následne obydlia s vyšším počtom obytných izieb nájdeme častejšie práve medzi domácnosťami patriacimi k všeobecnej populácii. Celkovú nepriaznivejšiu situáciu rómskych domácností z hľadiska veľkosti obydlia napokon potvrdzuje aj porovnanie priemerných hodnôt so súborom domácností z geograficky blízkej všeobecnej populácie (2,22 izby ku 3,56 izby). Ak zoberieme do úvahy počet členov domácnosti, rozdiel sa zdá ešte markantnejší: v rómskych domácnostiach pripadali na jednu izbu v priemere takmer tri osoby (2,8), v geograficky blízkych domácnostiach to bola jedna osoba na izbu. Rozdiely medzi týmito skupinami potvrdzujú aj údaje o veľkosti celkovej plochy obydlia. Kým domácnosti všeobecnej populácie žili v domoch a bytoch s priemernou veľkosťou 82,4 m2, rómske domácnosti žili v priemere na podstatne menšej obytnej ploche – 48,6 m2. Kým na jednu osobu všeobecnej populácie pripadalo v priemere 36 m2, v súbore rómskych domácností to bolo len 13 m2.

4 Nulová hypotéza o rovnosti rozptylov nebola zamietnutá (Levenov test homogenity rozptylov nebol štatisticky významný), takže daná procedúra mohla byť použitá. 5 Podľa Bonferroniho post-hoc testu štatisticky významné rozdiely na 1-percentnej hladine významnosti existujú medzi domácnosťami z rozptýlených a segregovaných obydlí. Štatisticky významné rozdiely na hladine významnosti 5 % sa objavili medzi separovanými a segregovanými domácnosťami.

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 65

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 6.2 Veľkosť obydlia podľa počtu izieb – porovnanie rómskych domácností a domácností z geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0% Všeobecné domácnosti

10%

3.9

20%

30%

17.2

Rómske domácnosti

40%

50%

60%

70%

34.7

Medzi rokmi 2005 a 2010 došlo v súbore rómskych domácností k zmene veľkostnej štruktúry obydlí. Podiel príbytkov s jednou obytnou izbou bol v roku 2010 vyšší o 10 percentuálnych bodov. Podiel dvojizbových sa taktiež zvýšil, a to o 6 percentuálnych bodov. Zastúpenie obydlí s vyšším počtom izieb sa znížilo, pričom najviditeľnejší prepad zaznamenali príbytky so štyrmi obytnými izbami (takmer 9 percentuálnych bodov). V roku 2010 tak skúmané rómske domácnosti žili v priemere v menších obydliach z hľadiska počtu izieb než pred piatimi rokmi (graf 6.3).

6.1 4.1

21.9

3 izby

100%

20.5

38.2 2 izby

90%

23.6

29.7 1 izba

80%

4 izby

5 a viac izieb

gované domácnosti sa v tomto ohľade nachádzali niekde uprostred (17,3 %). Dominantné postavenie separovaných domácností z hľadiska podielu obydlí vo verejnom vlastníctve v roku 2010 bolo potvrdením ich pozície z roku 2005, keď podiel takýchto bytov a domov bol taktiež suverénne najvyšší (19,6 %). Situácia rómskych domácností ako celku sa od situácie v geograficky blízkej majoritnej časti populácie výrazne líšila. Podiel obydlí vo vlastníctve rodiny tu predstavoval 94,7 %, čo znamenalo, že ostatné formy vlastníctva, vrátane obecného a štátneho, tu zohrávajú nepodstatnú rolu. Na porovnanie, podiel obydlí v mestskom alebo štátnom vlastníctve predstavoval len 2 % v porovnaní so 17 % medzi rómskymi domácnosťami. Oba súbory sa líšili aj v tom, do akej miery sa v nich zastúpenie určitých foriem vlastníctva mení podľa obdobia, počas ktorého v danom bydlisku domácnosti žili. V súbore rómskych domácností bol podiel domácností s vlastným obydlím najnižší medzi tými, ktoré žili v danom obydlí najkratšie – konkrétne pri domácnostiach žijúcich na danom mieste najviac päť rokov to bolo 51 %, medzi domácnosťami s pobytom v trvaní od 6 do 10 rokov tvorili domácností s vlastným obydlím približne 72 %, medzi domácnosťami s pobytom v trvaní od 11 do 15 rokov to bolo dokonca 74 %. Spolu s tým sa medzi domácnosťami s najkratším pobytom vo svojom aktuálnom obydlí podstatne častejšie vyskytovalo obydlie vo vlastníctve obce alebo

6.3. Vlastnícky vzťah k domu/bytu a pozemkom Väčšina rómskych domácností (72,4 %) žila v roku 2010 v obydliach, ktoré patrili členovi/členom rodiny. Vlastníctvo obydlia členmi najbližšej rodiny bolo najčastejšie uvádzané domácnosťami z rozptýlených osídlení, najslabšie zastúpenie malo medzi domácnosťami zo separovaných osád. Podiel bytov a domov v obecnom a štátnom vlastníctve mal v týchto dvoch skupinách opačné garde. Kým výskyt tejto formy vlastníctva bol u rozptýlených domácností (11,7 %) pod priemerom za celý súbor rómskych domácností, medzi domácnosťami žijúcimi separovane bol vysoko nad priemerom (21,5 %). Segre-

Graf 6.3 Zloženie súboru rómskych domácností podľa počtu obytných izieb – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0 5 a viac izieb 4 izby

4.1 5.5

45 2010 2005

6.1 15.3 21.9

3 izby

26.9 38.2

2 izby 1 izba

32.2 29.7 19.7

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 66

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 6.7 Zloženie súboru rómskych domácností podľa deklarovanej formy vlastníctva obydlia a typu obydlia (v %) Segregované Moja rodina Moji príbuzní žijúci mimo domácnosti Iná osoba Mesto (obec)/štát Družstvo Iné Domácnosti spolu

Separované 73,8 2,1 4,6 17,3 0,6 1,6 100,0

Rozptýlené 67,0 2,0 4,2 21,5 1,7 3,6 100,0

Spolu 76,5 4,2 5,9 11,7 1,3 0,4 100,0

72,4 2,8 4,8 17,0 1,1 1,9 100,0

Poznámka: Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali. Do kategórie „iná osoba“ boli zahrnuté odpovede „iný člen domácnosti“ a „iná súkromná osoba“.

štátu. V súbore domácností z geograficky blízkej všeobecnej populácie možno takisto nájsť rozdiely takejto povahy, avšak nie tak výrazné: spomedzi domácností s pobytom v rozmedzí od 1 do 5 rokov žilo vo vlastnom obydlí 77 %, v porovnaní s 86 % domácností s pobytom v intervale 6-10 rokov a 88 % s pobytom od 11 do 15 rokov.6 Podiel rómskych domácností žijúcich vo vlastných obydliach bol v porovnaní s rokom 2005 nižší o desať percentuálnych bodov. Na uvedený posun mohlo pôsobiť viacero faktorov, ktoré môžu viesť k rôznym, alternatívnym vysvetleniam tejto zmeny. Zamerajúc sa na tomto mieste na zmeny v štruktúre vlastníctva rómskych obydlí dávame do pozornosti zvýšenie podielu obydlí vo vlastníctve mesta (obce) alebo štátu. Uvedené zmeny boli najvýraznejšie u domácností zo segregovaných osád. Práve medzi nimi došlo k najrazantnejšiemu nárastu podielu obydlí vo verejnom vlastníctve: kým v roku 2005 žilo v obydliach vo verejnom vlastníctve necelých 7 % z nich, v roku 2010 to bolo už 17 %. To bolo sprevádzané zní-

žením zastúpenia domácností žijúcich vo vlastných obydliach z 88 % na 67 %, čo opäť predstavovalo najväčšiu zmenu v sledovaných troch typoch osídlení. Domácnostiam, ktoré nevlastnil nikto z členov rodiny alebo iný člen domácnosti, bola položená otázka ohľadne spôsobu poskytovania prenájmu (otázka sa týkala približne štvrtiny rómskych domácností). Spomedzi nich približne polovica uviedla, že za poskytovaný podnájom platila: 34 % plnú cenu a 17 % bývalo v podnájme za zvýhodnenú cenu. Bezplatný prenájom malo k dispozícii 24 % rómskych domácností, pričom najčastejšie išlo o bývanie patriace príbuzným žijúcim v inom obydlí. Prenájom obydlia bez dohodnutých podmienok sa týkal veľmi malej časti súboru (4,3 %). Interpretáciu uvedeného rozloženia odpovedí sťažuje vysoké zastúpenie (21,5 %) tých domácností, ktoré pri danej otázke uviedli „inú možnosť“ poskytovania prenájmu (najviac ich bolo medzi domácnosťami zo segregovaných osídlení – až 39,3 %). Možno predpokladať, že buď došlo k nepochopeniu otázky ale-

Graf 6.4 Zloženie súboru rómskych domácností podľa deklarovanej formy vlastníctva obydlia – porovnanie situácie s rokom 2005 (v %) 0

81.8 2.8 3.8 17

Mesto obec/štát Družstvo Iná osoba Iné

11.4 1.1 1 4.8 1.8 1.9 0.2

Poznámka: Do výpočtov neboli zahrnuté domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali.

72.4

Moja rodina Moji príbuzní

6 Podobne vysoké (alebo aj vyššie) hodnoty nájdeme aj medzi domácnosťami s dlhším pobytom v danom obydlí.

2010 2005

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 67

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 6.8 Zloženie súboru rómskych domácností podľa poskytovania prenájmu (v %) Segregované Bezplatne Za zvýhodnenú cenu Za plnú cenu Neboli dohodnuté podmienky Iná možnosť Domácnosti spolu

Separované 26,8 7,1 25,0 1,8 39,3 100,0

Rozptýlené 18,2 26,0 36,4 5,2 14,3 100,0

Spolu 28,3 13,2 39,6 5,7 13,2 100,0

23,7 16,7 33,9 4,3 21,5 100,0

Poznámka: V tabuľke sú zahrnuté len tie rómske domácnosti, ktoré nevlastní nikto z členov rodiny alebo iný člen domácnosti. Celkovo šlo o 186 domácností.

bo išlo o neochotu poskytnúť informácie o reálnej podobe vzťahu k obydliu, kde domácnosti žili. Kým v segregovaných osadách bol prenájom obydlia riešený najčastejšie v rámci „iných možností“, v rozptýlených a separovaných osídleniach malo najviac domácností prenájom poskytnutý za plnú cenu. Celkovo však platenie plnej ceny predstavuje len menšiu časť z kategórie metód, ktorými sa v súbore rómskych domácností riadi bývanie v podnájme. Ak spočítame dokopy všetky formy nejakého zvýhodnenia prenájmu, či už ide o bezplatné bývanie, bývanie za zvýhodnenú cenu, či bývanie bez explicitne dohodnutých podmienok – tak výsledný podiel je vo všetkých troch sledovaných skupinách vyšší než podiel prenájmov hradených v celej výške. Ak na jednotlivé formy zvýhodnenia budeme nazerať jednotlivo, tak sa objaví niekoľko rozdielov, ktoré však neumožňujú jednoznačne určiť, ktorý typ osídlenia vykazuje najvýhodnejšie (alebo najmenej výhodné) podmienky prenajímania bytov či domov. Na jednej strane platí, že bezplatný prenájom sa častejšie vyskytoval v rozptýlených a segregovaných osídleniach, domácnosti zo separovaných obydlí boli z tohto hľadiska pod priemerom za celý súbor rómskych domácností. Na strane druhej separované domácnosti vykazovali signifikantne najvyšší podiel podnájmov za zvýhodnenú cenu. Na rozdiel od bytov a domov boli pozemky vo vlastníctve členov rodiny menej častým javom. Dom alebo byt na vlastnom pozemku malo 58 % všetkých rómskych domácností.7 V porovnaní s bytmi a domami malo pri pozemkoch silnejšie zastúpenie verejné vlastníctvo: v obydliach nachádzajúcich sa na pozemkoch vo vlastníctve obce alebo štátu žila viac než štvrtina rómskych domácností (28 %). Pozemky, ktoré vlastní obec alebo štát, sa uvádzali najmä v segregovaných osadách (37 % domácností, 31 % domácností zo separovaných osídlení a 16 % žijúcich rozptýlene). Na verejných pozemkoch sa najčastejšie nachádzali bytové domy, a to platilo pre všetky typy osídlení. Ak sa pozrieme na obydlia z neštandardných materiálov, tak segregované osady vykazujú

na verejných pozemkoch najvyšší podiel drevených domov a spolu so separovanými osadami aj najvyšší podiel chatrčí. Situácia rómskych a geograficky blízkych domácností bola zásadne odlišná, pretože obydlia na vlastnom pozemku malo až 93 % domácností náležiacich k všeobecnej populácii. Na verejných pozemkoch stáli domy a byty len necelých 3 % týchto domácností.

6.4. Prístup k vode a jej kvalita Prístup ku kvalitnej pitnej vode sa pokladá za základné ľudské právo, čo je potvrdené rozhodnutím Generálneho zhromaždenia OSN z júla 2010 (GA/10967; Škobla – Filčák, 2011). Bezproblémový prístup k vode je v našich zemepisných šírkach považovaný za bežnú samozrejmosť. Správa o životných podmienkach rómskych domácností mapujúca situáciu za rok 2005 ukázala, že v prípade rómskych osídlení o takejto samozrejmosti hovoriť nemožno (UNDP, 2006). Aktuálne údaje z roku 2010 potvrdzujú existenciu pretrvávajúcich nedostatkov v tomto ohľade. V prvom rade sa opäť zistila vyššia miera diverzifikácie zdrojov vody u rómskych domácností v porovnaní so všeobecnou populáciou z geograficky blízkeho prostredia. Vodu z verejného vodovodu mala v príbytku menej než polovica rómskych domácností, v porovnaní s viac než dvoma tretinami domácností náležiacich k všeobecnej populácii. Zdroje vody mimo vlastného obydlia využívala štvrtina rómskych domácností.8 V geograficky blízkej populácii sa voda z takýchto zdrojov nepoužívala takmer vôbec. Voda získavaná mimo priestoru obydlia zahŕňala veľmi odlišné zdroje. K úplne neštandardným s otáznou kvalitou možno zaradiť vodu z prameňa či potoka – tú používalo 5,7 % rómskych domácností. V troch sledovaných skupinách rómskych domácností nájdeme odlišné vzorce prístupu k vode. Externé zdroje boli najviac využívané v domácnostiach zo segregovaných osídlení (44,2 %). Najmä verejný zdroj vody v obci tu bol v porovnaní s ostatnými dvoma kategóriami rómskych

7 Do úvahy sa nebrali domácností, ktoré na otázku neodpovedali. 8 Podiel rómskych domácností využívajúcich zdroje vody mimo obydlia bol v roku 2010 nižší v porovnaní s rokom 2005 aj kvôli tomu, že v roku 2010 bolo v dotazníku špeciﬁkované umiestnenie studne alebo vrtu – a to v priestoroch dvora domácnosti. Tieto domácnosti potom následne neodpovedali na otázku ohľadne vzdialenosti zdroja vody od obydlia.

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 68

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 6.9 Zloženie porovnávaných súborov podľa hlavného zdroja vody pre domácnosť (v %)

Verejný vodovod v domácnosti Potrubie z dvora, záhrady Studňa alebo vrt vo dvore Verejný zdroj v obci Voda z prameňa Voda z potoka Voda v obydlí príbuzných/známych Iný zdroj Domácnosti spolu

Rómske domácnosti Segragované Separované Rozptýlené Spolu 30,7 57,8 51,7 8,4 6,1 14,4 16,4 15,6 22,9 27,3 7,4 6,8 8,8 4,1 0,8 3,4 0,0 0,0

Geograﬁcky blízke všeobecné domácností 46,8 9,6 18,2 13,8 4,6 1,1

80,0 15,0 4,7 0,0 0,0 0,0

5,0

7,8

3,4

5,4

0,3

0,0 100,0

1,2 100,0

0,0 100,0

0,4 100,0

0,0 100,0

domácností využívaný podstatne častejšie – podiel domácností, ktoré používali vodu z tohto zdroja, bol v segregovaných osadách viac než tri-krát vyšší ako podiely medzi domácnosťami v separovaných a rozptýlených osídleniach. Na druhej strane miera používania verejného vodovodu v domácnosti bola pod úrovňou priemeru za celý súbor rómskych domácností. Problematický prístup k vode naznačuje aj to, že externé zdroje vody sa nenachádzali vždy v tesnej blízkosti rómskych obydlí: 41,6 % rómskych domácností, ktoré čerpali vodu zo zdrojov mimo vlastného obydlia,9 za ňou muselo dochádzať viac ako 50 metrov (v porovnaní s rokom 2005 sa v roku 2010 podiel týchto domácností zvýšil). Vodu vo vzdialenosti od 11 do 50 metrov používala viac než tretina rómskych domácností. Rómske domácnosti, ktoré čerpali vodu zo zdrojov mimo vlastného obydlia, museli za vodou dochádzať v priemere 128 metrov, pričom najväčšiu priemernú vzdialenosť zdroja vody od obydlia vykazovali domácnosti zo separovaných osídlení (190 m). Domácnosti žijúce rozptýlene, ktoré využívali zdroje vody mimo vlastného obydlia, boli od týchto zdrojov vzdialené v priemere 150 m. Najmenšiu vzdialenosť museli prekonávať Rómovia zo segregovaných osád (91 m). Napriek rôznorodosti hlavných zdrojov vody, väčšina (84 %) z celkového súboru rómskych domácností označila používanú vodu za „dobrú na pitie“. Miera tohto súhlasu sa však líšila podľa typu osídlenia. Najnižší podiel domácností s takýmto názorom bol medzi domácnosťami zo segregovaných osád (70,6 %). Ukázalo sa, že domác-

nosti v segregovaných osadách častejšie hodnotili používanú vodu ako menej vhodnú na pitie (19,5 %) alebo dokonca ako „nevhodnú na pitie, ale na iné účely“ (9,5 %) než tomu bolo v separovaných a rozptýlených osídleniach. Tie rómske domácnosti, ktoré vodu nepovažovali za vhodnú na pitie, boli požiadané o popis spôsobu, akým si pitnú vodu zabezpečujú. Medzi najčastejšie uvádzané spôsoby patrilo čerpanie vody z prameňa, prevarenie vody či využívanie verejných zdrojov vody v obci. Na rozdiel od roku 2005, keď sa v správe konštatovalo, že názory geograficky blízkej a rómskej populácie na kvalitu vody sa nelíšili (UNDP, 2006: 44), v roku 2010 možno konštatovať výraznejšie rozdiely. Oproti súboru rómskych domácností takmer všetky domácnosti z geografickej blízkosti označili používanú vodu za dobrú na pitie (98,6 %), výskyt negatívnejších hodnotení tu bol zanedbateľný. K základným životným potrebám určite patrí aj prístup k teplej vode, ktorý je kľúčový pre dodržiavanie všeobecne očakávaných štandardov hygieny a spoluvytvára podmienky pre plnohodnotnú participáciu na živote spoločnosti. V skupinách vystavených riziku sociálneho vylúčenia predstavuje dôležitý predpoklad pre participáciu na majoritou preferovaných formách sociálneho začleňovania, akými sú rozvíjanie sociálnych kontaktov s okolím, hľadanie práce, cestovanie za prácou a podobne. Podľa údajov z roku 2010 nedisponovalo žiadnym zdrojom teplej vody 6,7 % rómskych domácností, pričom najviac takýchto prípadov sa vyskytlo za skupinu žijúcich rozptýlene (10,1 %) a najmenej v segregovaných osadách

Tabuľka 6.10 Zloženie rómskych domácností podľa vzdialenosti hlavného zdroja vody od obydlia (v %) Segregované do 10 metrov 11-50 metrov viac ako 50 metrov Domácnosti spolu

Separované 24,3 36,9 38,8 100,0

Rozptýlené 21,7 30,4 47,9 100,0

Spolu 20,8 37,5 41,7 100,0

9 Ide o domácnosti, ktoré nepoužívali verejný vodovod v domácnosti, potrubie z dvora/záhrady alebo studňu/vrt vo dvore.

23,1 35,3 41,6 100,0

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 69

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 6.5 Hodnotenie kvality vody, ku ktorej majú rómske domácnosti prístup (v %) 100% 90% 80%

9.5

3.7 5

2.6 8.5

91.3

88.9

Separované

Rozptýlené

19.5

70% 60% 50% 40% 30%

70.6

20% 10% 0% Segregované

Nevhodná na žiaden účel Nevhodná na pitie, ale vhodná na iný účel Občas dobrá na pitie Dobrá na pitie Poznámka: Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali

(4,5 %). Častejšia absencia zdroja teplej vody za skupinu rozptýlených domácností v porovnaní s ostatnými typmi osídlení môže byť výsledkom toho, že v segregovaných a separovaných osadách sa častejšie vyskytujú obydlia nižšej kvality (chatrče, drevené domy), v ktorých je ľahšie zaviesť nejaký alternatívny zdroj tepla než v štandardnejších obydliach v obci (v prípade, že dôjde k odpojeniu štandardných zdrojov).

Najfrekventovanejším spôsobom zabezpečenia teplej vody medzi rómskymi domácnosťami boli kachle na drevo alebo uhlie, ktoré používala viac ako polovica z nich. Ostatné zdroje mali podstatne slabšie zastúpenie. Kachle boli využívané najmä v domácnostiach žijúcich v prostredí so slabšou mierou integrácie – v separovaných a segregovaných osídleniach. Prevládajúce spôsoby zabezpečenia teplej vody v rómskej populácii sa odlišovali od tých, ktoré sa využívali v domácnostiach geograficky blízkej populácie. Na rozdiel od rómskych domácností tu bola teplá voda získavaná najmä prostredníctvom verejného alebo družstevného vodovodu. Podiel domácností s týmto zdrojom teplej vody bol približne päť krát vyšší než tomu bolo v súbore rómskych domácností. Za ním nasledoval s odstupom ohrievač vody, či už na elektrinu alebo na plyn. Keď porovnáme situáciu v roku 2005 a 2010, v oboch časových momentoch výrazne dominovali kachle na drevo alebo uhlie: využívala ich viac ako polovica všetkých rómskych domácností. Údaje o zdrojoch teplej vody naznačili, že medzi rómskymi domácnosťami sa môžu vyskytovať aj menej štandardné spôsoby zabezpečovania osobnej hygieny. Pohľad na štruktúru týchto domácností podľa toho, ako sa kúpu ich členovia, tento predpoklad čiastočne potvrdzuje. Až 30 % z nich na kúpanie používalo lavór alebo vedro, ďalších 26,5 % zase používalo vaňu bez napojenia na tečúcu vodu. Vo viac než polovici rómskych domácností tak kúpanie ich členov prebieha neštandardne. Platí to predovšetkým pre segregované osady, kde lavór, vedro alebo vaňu bez tečúcej vody používalo 69 % domácností. Častejšie boli využívané aj zariadenia v obydliach rodiny alebo známych. Za pozornosť stojí aj nízka miera využívania verejných umyvární v obciach, a to bez ohľadu na stupeň priestorovej integrácie. Dáta teda naznačujú, že napriek prebiehajúcemu dotačnému programu strediská z rôznych príčin dostatočne nespĺňajú účel.10

Tabuľka 6.11 Zloženie porovnávaných súborov podľa zdroja teplej vody v domácnosti (v %)

Verejný alebo družstevný vodovod Plynový ohrievač vody Elektrický ohrievač vody Bojler na drevo, uhlie Plynový sporák Elektrický sporák, varič Kachle na uhlie, drevo Žiaden zdroj teplej vody Domácnosti spolu

Rómske domácnosti Segregované Separované Rozptýlené Spolu 5,1 7,8 12,7 3,4 5,7 6,8 14,4 18,4 16,9 5,5 7,0 7,6 1,7 1,6 1,7 1,7 1,2 3,0 63,6 52,9 41,4 4,7 5,3 10,1 100,0 100,0 100,0

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti 8,5 5,3 16,6 6,7 1,7 2,0 52,6 6,7 100,0

42,7 23,5 23,5 6,4 0,6 0,0 3,1 0,3 100,0

Poznámka: Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali.

10 V rámci dotačnej politiky MPSVR SR (t.j. mimo FSR) bola v rokoch 2004 až 2011 podporená výstavba stredísk osobnej hygieny a práčovní v 38 obciach. Z ministerstva boli pre tento účel poskytnuté dotácie v celkovom objeme 1 217 164 eur. Bolo by potrebné vykonať vyhodnotenie programu s cieľom identiﬁkácie príčin slabého využívania týchto stredísk.

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 70

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 6.12 Zloženie rómskych domácností podľa spôsobu kúpania členov domácností (v %) Segregované Vaňa alebo sprcha v obydlí s tečúcou vodou Vaňa v obydlí bez tečúcej vody Lavór, vedro V obydlí rodiny/známych Verejná umyváreň v obci (komunitné centrum) Domácnosti spolu

Separované 28,4 25,4 43,5 2,7 0,0 100,0

Rozptýlené 44,8 24,9 28,6 0,4 1,3 100,0

Spolu 50,2 29,1 18,6 1,7 0,4 100,0

41,3 26,5 30,1 1,5 0,6 100,0

Poznámka: Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali.

cesov vylučovania, v rámci ktorých Rómovia boli nútení postaviť si obydlia v rizikovom prostredí alebo v inak nepoužiteľnom teréne11 (Filčák, 2007). Organizovaný zber odpadu, či už zberom priamo v obytnej budove alebo v jej blízkosti, odvozom z kontajnera domácnosti alebo zo spoločného kontajnera pre domácnosti, uviedlo 84,8 % rómskych domácností v porovnaní so 100 % všetkých všeobecných domácností v geografickej blízkosti. Táto výrazná disparita môže poukazovať na akútny nedostatok finančných prostriedkov domácností na stále drahšiu službu likvidácie odpadu. Môže to však naznačovať aj diferencovaný prístup samospráv v organizácii odpadového hospodárenia medzi rómskymi časťami obce a nerómskou časťou obce (pozri aj tabuľku 6.14). Dáta tiež ukazujú, že obyvatelia rómskych osídlení si, žiaľ, volia nevhodné spôsoby likvidácie odpadu, ako je napríklad vyhadzovanie na smetisko či vyhadzovanie do prírody. Najhoršia situácia v tomto ohľade je v segregovaných a separovaných rómskych osídleniach, kde volí takýto spôsob zbavovania sa odpadu až 20,6 % domácností. Tento fakt poukazuje tak na chudobu ľudí, ako aj na neschopnosť samoorganizácie sa komunít kolek-

6.5. Odpad a spôsob jeho likvidácie Jedným z kľúčových problémov negatívne ovplyvňujúcich podmienky života samospráv a rómskych osídlení v rámci nich je nakladanie s odpadmi. Dôležitými faktormi v tomto ohľade sú striktná legislatíva, zvyšujúci sa objem odpadu a vyššia cena jeho spracovania. S prehlbovaním informovanosti a s možnosťou účasti občanov na rozhodovacom konaní sa stáva otázka zriaďovania skládok veľmi komplikovaná, a zároveň môže predstavovať prípad nerovného zaobchádzania pre marginalizované skupiny. Mnohí obyvatelia sa snažia vyhnúť poplatkom spojeným s odpadovým hospodárstvom ilegálnymi skládkami. Úlohou obcí, ktorá im náleží zo zákona, je tieto skládky likvidovať. Zároveň je málo pravdepodobné, že legálne aj ilegálne skládky môžu vzniknúť tam, kde sídlia bohatí občania alebo tí, ktorí majú politickú moc. Naopak je všeobecne známe, že niektoré rómske osady sa nachádzajú priamo na starých či nových skládkach alebo v ich blízkosti. Toto nie je dobrovoľné rozhodnutie rómskych komunít o mieste usadenia, ale je to výsledok pro-

Tabuľka 6.13 Spôsob likvidácie odpadu v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a porovnanie s geograﬁcky blízkymi všeobecnými domácnosťami (v %) Rómske domácnosti Segregované Separované

Rozptýlené

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

Spolu

Organizovaný zber v obytnej budove alebo v jej blízkosti

24,1

31,1

24,8

26,6

23,2

Odvoz mestom z kontajnera domácnosti

19,8

25,6

47,1

30,9

59,0

Odvoz mestom zo spoločného kontajnera pre domácnosti

35,4

25,6

21,0

27,3

17,8

15,2 2,1

6,3 2,9

2,9 0,0

8,1 1,7

0,0 0,0

0,8 2,5 0,0 100,0

1,3 6,3 0,8 100,0

0,0 4,2 0,0 100,0

0,7 4,3 0,3 100,0

0,0 0,0 0,0 100,0

Vyhadzovanie na smetisko Vyhadzovanie do prírody (les za dedinou) Vyhadzovanie do rieky Pálenie odpadu Zakopávanie odpadu Domácnosti spolu

Poznámka: Z analýzy boli vylúčené domácností, ktoré na otázku neodpovedali alebo využili variant „inak“.

11 Zaujímavá prípadová štúdia o vzniku a genéze vytláčania rómskej osady do čoraz viac rizikového terénu je popísaná v publikácii (Schaeﬀel, 2009).

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 71

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 6.14 Pravidelnosť odvozu smetí počas roka v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

Pravidelne Občas Vôbec Domácnosti spolu

Rómske domácnosti Segregované Separované Rozptýlené Spolu 62,6 83,9 95,7 31,3 14,1 3,9 6,1 2,0 0,4 100,0 100,0 100,0

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti 81,1 16,1 2,8 100,0

99,2 0,8 0,0 100,0

Poznámka: Z analýzy boli vylúčené domácností, ktoré na otázku neodpovedali alebo využili variant „iné“.

Tabuľka 6.15 Dôvody, prečo nie sú smeti odvážané pravidelne, v domácnostiach rómskej populácie (v %) Segregované Neexistencia systému na odvoz smetí Neplatenie za odvoz smetí Iné Domácnosti spolu

Separované 29,1 61,6 6,3 100,0

Rozptýlené 28,0 52,0 20,0 100,0

Spolu 11,1 55,6 33,3 100,0

27,4 61,1 11,5 100,0

Poznámka: Uvedené údaje sa týkajú len domácností, u ktorých sa pravidelne neodvážajú smeti. Z týchto domácností neboli do analýzy zahrnuté domácností, ktoré na otázku neodpovedali.

tívne eliminovať elementárne zdravotné riziká ohrozujúce prežitie celej komunity. Nedostatky a najmä nerovnosti v oblasti manažmentu odpadového hospodárstva, ktoré vznikajú buď nedostatkom finančných prostriedkov domácností alebo rozdielnym prístupom samosprávy k rómskym osídleniam (alebo ich kombináciou), ukazujú aj nasledovné údaje. To, že smeti sú počas roka odvážané pravidelne, uvádza takmer 100 % domácností všeobecnej geograficky blízkej populácie, na rovnakú otázku však odpovedalo kladne iba 81,1 % rómskych domácností, pričom najnepravidelnejší odvoz bol udávaný v segregovaných osadách. Až 31,3 % žijúcich v tomto prostredí odpovedalo, že odvoz smetí sa realizuje „občas“ a 6,1 % odpovedalo, že smeti sa neodvážajú vôbec. Doplňujúcu informáciu o dôvodoch neodvážania odpadu poskytuje tabuľka 6.15. Podľa nej viac ako 61 % respondentov z tých domácností, u ktorých sa smeti neodvážajú, deklarovalo ako dôvod fakt, že neplatia poplatky za odvoz. Na druhej strane až 27,4 % týchto domácností uviedlo absenciu (neexistenciu) systému odvozu smetí z bydliska. Tento údaj môže indikovať aj vyššie spomínaný rozdielny prístup samospráv k odpadovému hospodáreniu v rómskych častiach obce.

6.6. Vybavenie domácností V rámci mapovania vybavenia domácností sa zisťovalo nielen vlastníctvo „štandardných“ predmetov dlhodobej spotreby, ale aj skutočnosti týkajúce sa dostupnosti

a využívania elektrickej energie, vykurovania či likvidácie odpadov. V drvivej väčšine rómskych domácností (92 %) bola hlavným zdrojom osvetlenia elektrická energia, pričom najčastejšie sa využívala v domácnostiach žijúcich rozptýlene (97,9 %) a najmenej v segregovaných osadách (88,3 %). V geograficky blízkej populácii používali na osvetlenie elektrickú energiu takmer úplne všetky domácnosti. Sviece a vreckové baterky využívalo 6,4 % rómskych domácností, najčastejšie sa tak dialo v domácnostiach zo separovaných obydlí (9,8 %). Iné zdroje osvetlenia boli úplne marginálne. 76,5 % rómskych domácností využívajúcich na osvetlenie elektrickú energiu malo pripojenie k elektrine počas celého roka,12 prerušované pripojenie malo 18,3 % z nich. Podiel domácností s prerušovaným pripojením bol najvyšší v segregovaných osadách (22,2 %). Nad priemernou hodnotou za celý súbor bola aj hodnota za podsúbor domácností zo separovaných osídlení (19,6 %). Medzi domácnosťami z rozptýlených sídel malo pripojenie k elektrickej energii s prestávkami 13,7 %. V domácnostiach geograficky blízkej populácie sa prerušovanie dodávok elektrickej energie vyskytovalo len veľmi zriedka. Prerušované pripojenie k elektrine nebolo vždy len krátkodobou záležitosťou v rómskych domácnostiach: 28,9 % domácností s prerušovaným pripojením nemalo elektrinu dva mesiace, 12,2 % sa muselo bez elektriny zaobísť tri mesiace. Štyri mesiace a viac zostala bez elektriny viac ako tretina rómskych domácností, ktoré uviedli, že mali prerušovanú dodávku elektriny. Rozdiely medzi jednotlivými súbormi rómskych domácností neboli v tomto ohľade výrazné. Najčastejšou príčinou odstave-

12 Ak hovoríme o období celého roka, máme na myslí situáciu od začiatku kalendárneho roka až po moment, keď prebehlo empirické zisťovanie.

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 72

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 6.6 Zloženie rómskych domácností s prerušovaným pripojením k elektrine podľa dĺžky nepripojenia (v %)

23% 36%

29% 12%

1 mesiac 2 mesiace

3 mesiace 4 a viac mesiacov

Poznámka: Z celku rómskych domácností predstavovali domácnosti s prerušovaným pripojením k elektrine 23,5 %.

nia elektriny v rómskych domácnostiach bola skutočnosť, že nemali peniaze na jej zaplatenie (68 %). Viac než desatina domácností musela čeliť problémom spojeným s poruchou, výpadkom alebo pokazenými rozvodmi.13 Vykurovanie rómskych domácností bolo, podobne ako pri teplej vode, zabezpečované najmä prostredníctvom kachlí na drevo alebo uhlie (77 %). Tento spôsob bol využívaný najmä v segregovaných osadách (83,7 %), čo implikuje intenzívny dopyt po použiteľnom vykurovacom materiáli. Iné zdroje boli využívané oveľa menej. Napríklad radiátory napojené na centrálne kúrenie malo len 7 % rómskych domácností, „gamatky“ iba 5 % z nich. Porovnanie rómskych domácností a domácností z geograficky blízkej populácie prezrádza priepastné rozdiely v zabezpečovaní tepla v obydlí. vo všeobecnej populácii sa využívali najmä štandardné spôsoby zabezpečovania tepla – prostredníctvom radiátorov s centrálnym kúrením alebo s napojením na iné ohrievacie telesá. Podiel domácností s centrálnym vykurovaním bol medzi domácnosťami zo všeobecnej blízkej populácie viac ako šesť krát vyšší než v súbore rómskych domácností a približne dvanásťnásobne vyšší než v prípade segregovaných osád. Naopak kachle na drevo alebo uhlie zohrávali v súbore náležiacom ku geograficky blízkemu obyvateľstvu menej podstatnú úlohu. Vo väčšine výskumov životných podmienok sa sleduje vybavenosť domácností prostredníctvom prítomnosti, resp. neprítomnosti sady predmetov dlhodobej spotreby, napríklad v pravidelnom štatistickom zisťovaní

EU SILC, ktoré pokrýva celú populáciu. Skúma sa nielen to, či domácnosť daným predmetom disponuje alebo nie, ale aj to, z akých dôvodov ho nemá. Cieľom je identifikácia vynútenej absencie, ktorá nie je výsledkom slobodného rozhodnutia na základe určitých preferencií alebo životného štýlu, ale vyplýva z finančných obmedzení. V rómskych domácnostiach sa zisťovala prítomnosť siedmich položiek, z ktorých niektoré možno zaradiť k základnému (práčka, chladnička) a iné zas k nadštandardnému vybaveniu (internet). Rómske domácnosti vykázali na týchto siedmich položkách rôznu mieru vynútenej absencie. Najviac rómskych domácností si nemohlo dovoliť internet a počítač. Polovica rómskych domácností si nemohla dovoliť zaobstarať automatickú práčku. 23,2 % nemalo kvôli nedostatku financií k dispozícii telefón, približne 14 % chladničku. Situácia v rómskych domácnostiach bola diametrálne odlišná od situácie v domácnostiach náležiacich k obyvateľom, ktorí žijú v geografickej blízkosti, kde bol podiel vynútenej absencie výrazne nižší. Zabezpečenie vlastníctva chladničky, telefónu či práčky nepredstavovalo pre drvivú väčšinu týchto domácností problém. Schopnosť zabezpečiť si uvedené položky sa menila podľa stupňa integrácie. V drvivej väčšine prípadov bol podiel domácností, ktoré si nemohli dovoliť kúpiť danú

Graf 6.7 Zloženie rómskych domácností s prerušovaným pripojením k elektrine podľa príčiny nepripojenia (v %) 2.5 3.3

4.9

9.0

12.3

68.0

Zabudli zaplatiť Nemali peniaze Porucha, pokazené rozvody

Vypnutý celý blok Iné Neuvedené

Poznámka: Z celku rómskych domácností predstavovali domácnosti s prerušovaným pripojením k elektrine 23,5 %.

13 Počet domácností bez elektriny bol nízky na to, aby bolo možné pozrieť sa na ďalšie triedenia, ktoré by priniesli podrobnejšie informácie.

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 73

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 6.16 Zloženie skúmaných súborov podľa spôsobu vykurovania obydlia (v %) Rómske domácnosti Segregované Separované Rozptýlené Spolu 3,8 9,5 8,8

Radiátory – centrálne kúrenie Radiátory s prívodom z plynového, elektrického alebo bojleru na uhlie Gamatky – plynový ohrievač Elektrické ohrievače Kachle na uhlie alebo drevo Iné Domácnosti spolu

Geograﬁcky blízke všeobecné domácností 7,3

48,3

3,8

3,7

10,9

6,1

35,7

2,9 3,8 83,7 2,1 100,0

5,8 2,9 77,3 0,8 100,0

6,7 2,9 69,8 0,8 100,0

5,1 3,2 77,0 1,2 100,0

6,7 0,6 7,6 1,1 100,0

Poznámka: Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali.

položku, najvyšší v segregovaných osadách. So zvyšujúcou sa mierou integrácie tento podiel klesal (s výnimkou obyčajnej práčky). Zdá sa, že deliacu líniu možno viesť medzi domácnosťami z rozptýlených osídlení na jednej strane a domácnosťami zo sperovaných a segregovaných osídlení na strane druhej. Ak zmeníme perspektívu a pozrieme sa na vlastníctvo jednotlivých položiek, získame rovnako zaujímavý obraz. K najbežnejším položkám v rómskych domácnostiach (bez ohľadu na mieru integrácie) patrili televízor a chladnička. Televízor vlastnilo 84 % domácností v segregovaných osadách, vo zvyšných dvoch typoch osídlení bolo toto číslo ešte vyššie. Chladnička patrila do výbavy troch štvrtín domácností v segregovaných osadách a ešte bežnejšia bola v separovaných a rozptýlených osídleniach. Telefón a obyčajná práčka zase patrili k predmetom, ktoré vlastnila viac ako polovica domácností vo všetkých troch typoch osídlení. Uvedené štyri predmety možno považovať za bežný štandard, keďže ich vlastnila väčšina populácie. Vy-

nútené nevlastnenie takýchto predmetov môže byť potom považované za príklad kombinácie materiálnej a sociálnej deprivácie. Absencia niektorého z predmetov, ktoré v súčasnosti možno považovať za nevyhnutné pre saturáciu základných životných potrieb, môže mať negatívne dopady na kvalitu života domácnosti. Nepriaznivejšie efekty možno očakávať, ak v domácnosti chýba viacero takýchto predmetov. Kumulácia vynútenej absencie predmetov dlhodobej spotreby vedie nielen k zhoršeniu (často už nepriaznivej) životnej situácie, ale môže limitovať aj snahy o jej zmenu v budúcnosti, keďže chýbajúce vybavenie domácnosti sťažuje nadväzovanie a udržiavanie sociálnych kontaktov, hľadanie si práce a podobne. Z tohto dôvodu sme vyrátali ukazovateľ kumulácie vynútenej absencie predmetov dlhodobej spotreby (materiálnej deprivácie), ktorý určuje, aký podiel domácností si nemôže dovoliť určitý počet zo siedmich sledovaných položiek (jednu, dve, tri až všetkých sedem).

Graf 6.8 Vynútená absencia predmetov dlhodobej spotreby – porovnanie situácie rómskych domácností a domácností geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0

0.8

70 62.4 61.5

6.8

2.8

23.5 5

Automatická práčka

51 11.9

Obyčajná práčka Chladnička

15.8

PC alebo notebook

Telefón

18.9

Internet

0.6 14.4

50.2

Rómske domácnosti Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

Poznámka: Dopočet do 100 % predstavuje podiel tých, ktorí na otázku neodpovedali; Telefón = pevná linka alebo mobil.

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 74

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 6.17 Vybavenosť rómskych domácností predmetmi dlhodobej spotreby podľa typu bývania (v %) Segregované Áno Nemôžem Nie z iných si to dovoliť dôvodov Chladnička Obyčajná práčka Automatická práčka Telefón* TV PC alebo notebook

Separované Áno Nemôžem si to dovoliť

Rozptýlené Nemôžem Nie z iných Nie z iných Áno si to dovoliť dôvodov dôvodov

73,3

20,4

1,7

80,7

16,0

2,9

85,8

6,7

3,3

57,6

21,3

16,3

54,5

24,2

16,4

51,0

15,1

26,8

19,2

62,1

10,4

25,8

50,0

17,2

35,1

41,0

15,5

61,3 84,6

27,1 10,0

6,3 0,8

68,0 89,3

24,2 8,2

6,6 2,0

71,5 93,7

19,2 2,1

4,6 0,4

5,8

72,1

17,9

11,1

61,1

25,0

16,7

51,5

26,8

2,5

70,4

22,5

9,8

62,7

24,2

11,3

54,0

30,1

Internet

Poznámka: Dopočet do 100 % v každom riadku pre každý typ osídlenia predstavuje podiel tých, ktorí na otázku neodpovedali; * pevná linka alebo mobil.

Ako vyplýva z tabuľky 6.18, podiel domácností najprv s počtom položiek, ktoré si nemohli dovoliť, rastie, a potom kontinuálne klesá. Dve položky si nemohlo dovoliť 13,6 % rómskych domácností, tri položky zo siedmich nemala kvôli ﬁnančným problémom viac ako jedna pätina rómskych domácností. Vynútená absencia štyroch položiek sa týkala viac ako desatiny rómskych domácností. Situácia v segregovaných a separovaných osadách bola vážnejšia než situácia v domácnostiach žijúcich rozptýlene – podiel domácností, ktoré si nemohli zabezpečiť väčší počet zo sledovaných siedmich položiek, bol v nich vyšší. Na základe podielu domácností s kumuláciou vyššieho počtu predmetov dlhodobej spotreby možno konštatovať, že rómske domácnosti sa nachádzali čas-

tejšie v nepriaznivých životných podmienkach definovaných absenciou potrebného vybavenia než všeobecné domácnosti v okolí. Ako ukazuje graf 6.10, obe krivky sledujú viac menej podobný vzorec, avšak na odlišných úrovniach.

Zhrnutie V tejto kapitole sa venovala pozornosť obydliam, ich veľkosti, otázkam vlastníctva, druhom použitého stavebného materiálu. Popri charakteristikách samotného obydlia sa sledovala aj úroveň vybavenosti, ale aj prístup k pitnej vode, spôsob likvidácie odpadov a využívanie zdrojov teplej vody. Na základe dát sa dá konštatovať, že viac ako po-

Graf 6.9 Vynútená absencia predmetov dlhodobej spotreby v rómskych domácnostiach podľa typu bývania (v %) 0

54.0

Internet

62.7 70.4 51.5

PC alebo notebook

61.1 72.1

2.1

8.2 10.0 19.2

Telefón

24.2 27.2 41.0

Automatická práčka

50.0 62.1

15.1

Obyčajná práčka

24.2 21.3 6.7

Chladnička

16.0 20.4

Segregované Separované Rozptýlené

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 75

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 6.18 Kumulácia vynútenej absencie predmetov dlhodobej spotreby v rómskych domácnostiach podľa typu bývania (v %) Segregované Jedna položka Dve položky Tri položky Štyri položky Päť položiek Šesť položiek Sedem položiek Domácnosti spolu

Separované

Rozptýlené

6,2 12,5 27,1 12,1 7,9 7,5 5,4 78,8

Spolu

5,7 11,9 19,7 13,1 8,2 7,4 2,9 68,9

12,1 16,3 19,2 10,0 2,5 3,8 1,7 65,7

8,0 13,6 22,0 11,8 6,2 6,2 3,3 71,1

Poznámka: Ide o celkový podiel domácností, ktoré trpia vynúteným nedostatkom aspoň pri jednej zo siedmich uvedených položiek. Dopočet do 100 % predstavujú domácnosti, ktoré vynúteným nedostatkom netrpia.14

lovica všetkých rómskych domácností žila v samostatných murovaných domoch. V murovaných domoch s dvoma alebo troma bytmi žilo ďalších 11 % domácností. Byty v bytových domoch využívalo spolu viac ako 20 % domácností, pričom väčšina z nich žila v bytovom dome s viac ako desiatimi bytmi. V neštandardných formách obydlia, ako je dom z dreva alebo príbytok poskladaný z rôznych materiálov, žilo takmer 16 % rómskych domácností. Hoci v porovnaní s rokom 2005 sa zaznamenalo trochu menej domácností žijúcich v chatrči a drevených domoch (čo môže indikovať prebiehajúci proces výstavby obecných nájomných bytov v rámci Programov rozvoja bývania), v priebehu piatich rokov sa z hľadiska štruktúry rómskych domácností podľa typu obydlia neudiali žiadne dramatické zmeny. Výrazný nedostatok priestoru na bývanie a stiesnené podmienky sú súčasťou života nezanedbateľnej časti rómskej populácie vo všetkých typoch osíd-

lení. Z hľadiska počtu miestností možno konštatovať, že v roku 2010 skúmané rómske domácnosti žili v priemere v menších obydliach než pred piatimi rokmi. Väčšina rómskych domácností (viac ako 70 %) žila v roku 2010 v obydliach, ktoré patrili členovi alebo členom rodiny. Dominantné postavenie separovaných domácností z hľadiska podielu obydlí vo verejnom vlastníctve v roku 2010 bolo potvrdením situácie z roku 2005, keď podiel takýchto bytov a domov bol taktiež suverénne najvyšší. Tento fakt opäť môže poukazovať na prebiehajúci proces výstavby tzv. bytov nižšieho štandardu a relatívny progres v riešení bytovej situácie rómskej marginalizovanej populácie. Nové údaje opätovne potvrdili existenciu pretrvávajúcich problémov z hľadiska prístupu rómskych komunít k pitnej vode. V prvom rade sa znovu zistila vyššia miera diverzifikácie zdrojov vody u rómskych do-

Graf 6.10 Kumulácia vynútenej absencie predmetov dlhodobej spotreby – porovnanie situácie v rómskych domácnostiach a geograﬁcky blízkych všeobecných domácnostiach (v %) 0

13.6 5.0

Tri položky

22.0 1.4

Štyri položky

Sedem položiek

11.1

Dve položky

Šesť položiek

8.0 8.0

Jedna položka

Päť položiek

11.8 0.3 6.2 0.3 6.2 0.1 3.3

Rómske domácnosti Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

14 Upozorňujeme však, že to neznamená, že daný podiel zahŕňa len tie domácnosti, ktoré vlastnia všetky predmety. Naopak, môže zahŕňať aj tie, ktoré ich nemajú, avšak z iného dôvodu než toho, že si to nemôžu dovoliť.

new_roma_chapter_06:Layout 1

6/18/12

2:17 PM

Page 76

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

mácností v porovnaní so všeobecnou populáciou z geograficky blízkeho prostredia. Vodu z verejného vodovodu mala v príbytku menej než polovica rómskych domácností. Problematický prístup k vode naznačuje aj fakt, že externé zdroje vody sa nenachádzali vždy v tesnej blízkosti rómskych obydlí a 42 % rómskych domácností, ktoré čerpali vodu zo zdrojov mimo vlastného obydlia, za ňou muselo dochádzať viac ako 50 metrov (v porovnaní s rokom 2005 sa podiel týchto domácností zvýšil). Analýza dát poukázala aj na nedostatky v oblasti manažmentu odpadového hospodárstva, ktoré môžu vznikať buď pre nedostatok finančných prostriedkov rómskych domácností alebo rozdielnym prístupom samosprávy k rómskym osídleniam. Organizovaný zber odpadu, či už vo forme zberu priamo v obytnej budove alebo v jej blízkosti, odvozom z kontajnera domácnosti alebo zo spoločného kontajnera pre domácnosti, uvádza až 100 % všeobecných domácností v geografickej blízkosti, ale iba 85 % rómskych domácností.

V drvivej väčšine rómskych domácností (92 %) bola hlavným zdrojom osvetlenia elektrická energia, pričom najčastejšie sa využívala v domácnostiach žijúcich rozptýlene a najmenej v segregovaných osadách. Prístup k elektrickej energii bol však často prerušovaný, a to aj na dlhšie obdobie: takmer 30 % z nich nemalo elektrinu dva mesiace, 12 % sa muselo bez elektriny zaobísť tri mesiace, viac ako tretina rómskych domácností s prerušovanou dodávkou zostala bez elektriny štyri a viac mesiacov. Vo výskume sa sledovala aj vybavenosť domácností prostredníctvom prítomnosti, resp. neprítomnosti sady predmetov dlhodobej spotreby. Viac ako dve tretiny rómskych domácností si nemohlo dovoliť internet a počítač, polovica si nemohla dovoliť zaobstarať automatickú práčku, 23 % nemalo kvôli nedostatku financií k dispozícii telefón a približne 14 % chladničku. Na základe týchto údajov možno konštatovať, že rómske domácností sa často nachádzali v nepriaznivých životných podmienkach definovaných absenciou potrebného vybavenia.

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:18 PM

Page 77

Zdravotný stav a dostupnosť zdravotnej starostlivosti

Modul venovaný zdraviu rómskej populácie bol pomerne rozsiahly. Začínal zisťovaním chronických ochorení a invalidity, pokračoval celkovou chorobnosťou a zdravotnými problémami v priebehu posledného roka, vrátane využívania a dostupnosti zdravotníckych služieb a uzatváralo ho subjektívne hodnotenie vlastného zdravotného stavu. Nasledujúca kapitola ponúka výber z najzaujímavejších zistení za relevantnú rómsku populáciu; a podobne ako v ostatných častiach – aj porovnanie so všeobecnou populáciou z geografickej blízkosti či medzi rôznymi skupinami rómskej populácie. Vzhľadom na to, že v posledných rokoch sa viaceré ukazovatele o zdraví stali súčasťou pravidelných štatistických zisťovaní,1 v rámci boxov sa priebežne približuje situácia za celok obyvateľov a obyvateliek Slovenska.

7.1. Výskyt chronických ochorení a invalidity Jedným zo základných ukazovateľov, ktoré využívajú štatistické zisťovania orientované na zdravie obyvateľstva, je rozšírenie chronických ochorení v populácii. Tento údaj sa zakladá na osobnej seba-deklarácii respondentov, nie

na výsledku expertnej posudkovej činnosti, ktorá je predpokladom nárokov na sociálno-politické transfery.2 Vo výskume životných podmienok rómskych domácností bol použitý podobný spôsob identifikácie chronického ochorenia. Na základe neho sa ukázalo, že deklarovaný výskyt chronických ochorení v rómskej populácii sa, prirodzene, výrazne odlišoval podľa vymedzenia základnej východiskovej skupiny, nakoľko so zvyšujúcim sa vekom má rýchlu rastovú tendenciu (tabuľka 7.1). Chronickým ochorením trpela približne jedna pätina rómskej populácie vo veku 6 a viac rokov, pri posunutí vekového intervalu na skupinu 15 a viac rokov to bolo 24,2 % a po zúžení na populáciu 15-54 rokov dosiahol podiel jednotlivcov s chronickým ochorením 18,2 % (za skupinu 15-64 rokov 22,0 %). Pri všetkých vymedzeniach základnej populácie vykázali najvyšší podiel chronických ochorení Rómovia žijúci rozptýlene a najnižší obyvatelia segregovaných osád. Môže to byť dôsledok celkovo mladšej populácie, vyššieho podielu detí a mladých ľudí, v segregovanom a separovanom prostredí (pozri kapitolu 3.2), s ktorou sa vo všeobecnosti spája menej zdravotných problémov chronického či dlhodobého charakteru,3 než prejavom skutočného rozdielu vo výskyte chronických ochorení medzi jednotlivými skupinami definovanými typom býva-

Tabuľka 7.1 Výskyt chronických ochorení v rómskej populácii rôzneho vymedzenia – porovnanie podsúborov a s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) Rómska populácia Segregovaní Separovaní Rozptýlení Spolu 17,5 20,6 22,1 23,0 25,4 25,9 22,4 24,4 25,8 21,1 21,4 23,6 16,8 16,5 21,3

Spolu 6+ rokov Spolu 16+ rokov Spolu 15+ rokov Spolu 15-64 rokov Spolu 15-54 rokov Generačné skupiny 6-24 rokov 25-54 rokov 55+ rokov

7,6 20,3 72,5

9,1 20,7 75,3

9,8 27,4 64,3

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia 20,0 24,8 24,2 22,0 18,2

29,7 32,6 32,1 24,0 17,5

8,8 22,8 71,2

9,5 19,3 57,9

Otázka: Máte nejaké dlhotrvajúce alebo chronické ochorenie alebo dlhotrvajúci zdravotný problém (špeciﬁkoval sa na obdobie 6 mesiacov a dlhšie)? Poznámka: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac. Pri výpočte boli vyradení respondenti, ktorí na otázku neodpovedali.

1 Pripomeňme napríklad harmonizované každoročné zisťovanie EU SILC o príjmoch a životných podmienkach domácností a jednotlivcov, ktoré má stabilnú skupinu indikátorov týkajúcich sa zdravia a dostupnosti zdravotnej starostlivosti (EU SILC, 2010), alebo špecializované zisťovanie Štatistického úradu SR z roku 2009, do ktorého sa zapojilo aj Slovensko, EHIS 2009 – Európske zisťovanie o zdraví, ktoré sa realizovalo na vzorke 4 972 osôb vo veku 15 a viac rokov (EHIS, 2009). 2 Evidenčné a administratívne údaje o chorobnosti podľa jednotlivých druhov ochorení ponúka Národné centrum zdravotníckych informácií vo svojich pravidelných zdravotníckych ročenkách alebo špecializovaných publikáciách (http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2009.pdf), alebo Správy o stave zdravotníctva na Slovensku, ktoré vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR, posledná je z roku 2011 (MZ SR, 2011). 3 Rýchly nárast dlhotrvajúcich alebo chronických ochorení či dlhotrvajúcich zdravotných problémov so zvyšujúcim sa vekom platí aj všeobecne za celú populáciu Slovenska (pozri Box 7.1).

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:18 PM

Page 78

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

nia. Potvrdzuje to do istej miery aj vzájomné porovnanie troch generácií: za najmladších vo veku 6-24 rokov bol výskyt chronických ochorení približne vyrovnaný vo všetkých troch podsúboroch rómskej populácie (okolo 9 %); pri strednej generácii vymedzenej vekom 2554 rokov mal najvyšší podiel chronicky chorých podsúbor žijúcich rozptýlene (vyše 27 % oproti cca 20 % spomedzi segregovaných a separovaných); a za najstaršiu generáciu 55 a viac rokov boli na tom žijúci rozptýlene už naopak najlepšie (takmer o 10 % chronicky chorých menej ako v rámci segregovaných a separovaných). Zlé životné podmienky v segregovaných osadách, pravdepodobne podporené aj menej dôsledným prístupom ku svojmu zdraviu a zhoršenou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti,4 sa vo vyššom veku prejavujú na podstatne vyššom výskyte chronických ochorení ich obyvateľov. Veková štruktúra s veľkou pravdepodobnosťou intervenuje aj do porovnania so všeobecnou populáciou z geografickej blízkosti. V skúmanej všeobecnej populácii boli chronické ochorenia rozšírené oveľa viac, keď sa komparovali širšie východiskové populácie bez ohraničenia na pravej strane vekového intervalu (za populáciu 6+ rokov bol podiel chronicky chorých 20,0 % spomedzi Rómov oproti 29,7 % z jednotlivcov reprezentujúcich všeobecnú populáciu v okolí; pri populácii 15+ rokov išlo o podiel 24,2 % oproti 32,1 %). Po vylúčení najstarších vekových ročníkov sa rozdiel medzi rómskou a všeobecnou populáciou prakticky zotrel: pri porovnávaní populácie vo veku 15-64 rokov sa znížil na 2 percentuálne body (22 % rómskej ku 24 % všeobecnej) a po zúžení na populáciu 15-54 rokov došlo dokonca k miernemu pre-

chýleniu v prospech rómskej populácie (18,2 % ku 17,5 %). Ešte plastickejšie vplyv vekového zloženia naznačuje aj v tomto prípade porovnanie generácií: u najmladšej skupiny bol výskyt približne rovnaký za rómsku i všeobecnú populáciu, no za strednú generáciu už prevyšoval na strane rómskej populácie a za starších ako 55 rokov bolo chronicky chorých podstatne viac spomedzi Rómov. Takýto výsledok naznačuje rýchlejší rast a skorší výskyt chronických a dlhodobých chorôb na strane rómskej populácie. Výskyt chronických ochorení v rómskej populácii 6+ rokov bol v roku 2010 vyšší než v roku 2005, a to tak na úrovni celého súboru skúmaných osôb, ako aj na úrovni jednotlivých skupín definovaných podľa miery integrácie osídlení, v ktorých žili (približne o 3-6 % viac). Odstup medzi rómskou a geograficky blízkou populáciou sa však viac-menej nezmenil. Preto aj pre údaje z roku 2010 platí, čo konštatovala správa pred piatimi rokmi: nižšiu úroveň chronických ochorení alebo dlhodobej chorobnosti v rómskej populácii 6+ rokov v porovnaní s populáciou všeobecnou, ako aj jej rast s nárastom miery integrácie rómskych osídlení, je ťažko vysvetľovať ako indikátor lepšieho zdravotného stavu rómskej populácie. Takýto záver by nebol v súlade s doterajšími poznatkami a absenciou náznakov, že by mohlo dôjsť k nejakej rýchlej radikálnej zmene. Z tohto dôvodu možno zistené údaje (tak z roku 2005, ako aj 2010) interpretovať s vedomím toho, že môže ísť (okrem vplyvu odlišnej vekovej skladby porovnávaných skupín) aj o výsledok „zhoršeného prístupu významných skupín rómskej populácie k zdravotníckym službám (a teda diag-

Graf 7.1 Výskyt chronických ochorení v rómskej populácii 6+ rokov podľa typu bývania a v geograﬁcky blízkej všeobecnej populácii – porovnanie situácie v roku 2005 a 2010 (v %) 0 Segregovaní Separovaní

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

13.7 2005

17.5 14.4

2010 20.6 19.8

Rozptýlení Rómska populácia spolu

22.1 15.8 20.0 26.8

29.7

4 Na horšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nižšie schopnosti posúdiť reálne vážnosť ochorenia a celkový stav zdravia u obyvateľov segregovaných rómskych osád poukazujú ďalšie časti tejto kapitoly, ako aj sprievodné výskumné aktivity kvalitatívneho charakteru realizované v rámci tohto projektu či predchádzajúce výskumné štúdie (UNDP, 2006; Kolarcik a kol., 2009).

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:18 PM

Page 79

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 7.2 Rómska populácia 6+ rokov s chronickým ochorením podľa typu ochorenia a pohlavia (v %) Rómski muži Srdcovo cievne choroby Ochorenia dýchacích ciest Ochorenia kĺbov a kostí Ochorenie nervových a zmyslových orgánov Psychické poruchy Endokrinálne poruchy Choroby tráviacej sústavy Choroby močových ciest a genitálií Onkologické ochorenia Iné Nevie, neodpovedal Jednotlivci 6+ rokov s chronickým ochorením spolu

Rómske ženy 26,4 14,6 15,4 12,5 12,9 4,3 6,4 1,4 2,5 1,5 2,1 100,0

Spolu 32,9 13,9 9,8 11,2 8,1 7,5 4,1 6,1 2,0 1,0 3,1 100,0

29,7 14,3 12,5 11,8 10,4 5,9 5,2 3,8 2,3 1,5 2,6 100,0

Otázka: O aký typ chronického ochorenia ide? Poznámky: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac. Podiel chronicky chorých tvoril 20 % z celku rómskej populácie 6+ rokov.

nostikovaniu chorôb), ako aj odlišného prístupu k svojmu zdraviu (ani zhoršený zdravotný stav sa nepovažuje za problém)“ (UNDP, 2006: 32). Väčšina osôb z rómskej populácie staršej ako 6 rokov s dlhodobým zdravotným problémom uviedla, že ide o ochorenie diagnostikované odborníkom (86,3 %). Len 5,6 % z nich priznalo chronické problémy so zdravím bez toho, aby šlo o oficiálnu diagnózu; a 8,2 % na otázku neodpovedalo.5 Najčastejším chronickým ochorením v rómskej populácii vo veku 6 a viac rokov boli srdcovocievne ochorenia, ktoré zasiahli takmer 30 % z nej (tabuľka 7.2). Za nimi nasledovali s odstupom ochorenia dýchacích ciest a alergie so 14,3 %, choroby pohybového ústrojenstva s 12,5 % a ochorenia nervových a zmyslových orgánov s 11,8 %. V porovnaní s rokom 2005 sa zvýšil odstup medzi výskytom srdcovo cievnych chorôb od výskytu ostatných ochorení. Na druhej strane poradie najčastejších chronických ochorení sa v roku 2010 veľmi neodlišovalo od poradia z roku 2005. Výskyt niektorých dlhodobých chorôb sa líšil u mužov a u žien. Najvýraznejší rozdiel sa ukázal pri srdcovo cievnych chorobách, kde bol podiel žien vyšší o viac než 6 percentuálnych bodov, a pri ochoreniach pohybového ústrojenstva, ktoré sa týkali viac mužov než žien (rozdiel predstavoval opäť takmer 6 percentuálnych bodov). Oproti roku 2005 došlo vo všeobecnosti k zúženiu rozdielov medzi mužmi a ženami v miere výskytu chronických ochorení. Obyvateľstvo žijúce v blízkosti skúmanej rómskej populácie vykazovalo odlišné rozloženie zdravotných problémov chronického charakteru než tomu bolo v prípa-

de rómskej populácie, aj pri zúžení na vekový interval 1564 rokov.6 Tiež za všeobecnú populáciu 15-64 rokov boli najčastejšie zastúpené srdcovo cievne ochorenia, avšak týkali sa väčšej časti súboru: podiel osôb so srdcovo cievnymi ochoreniami bol v geograficky blízkej populácii vyšší takmer o 6 percentuálnych bodov. Častejšie sa vyskytovali aj ochorenia pohybového ústrojenstva, ktoré trápili jednu pätinu tejto populácie (20,8 %), v porovnaní s 15 % Rómov. Mierne vyšší výskyt vykázali ešte pri endokrinálnych poruchách, chorobách tráviacej sústavy a ochoreniach nervových a zmyslových orgánov, ostatné ochorenia zasahovali viac rómsku populáciu. Výrazný rozdiel sa objavil v zastúpení psychických chorôb. Kým v rómskej populácii sa dotýkali každej desiatej osoby, medzi geograficky blízkou časťou obyvateľstva boli viac menej marginálne (cez 2 %). Zdravotné problémy dlhodobejšieho charakteru môžu mať vážne dopady na kvalitu života. Ako ukázal EU SILC z roku 2009, 11 % populácie staršej ako 16 rokov muselo kvôli zdravotným problémom výrazne obmedziť svoje aktivity, ďalších 23,2 % muselo pristúpiť k čiastočným obmedzeniam (Štatistický úrad, 2010: 60). Podľa zisťovania EHIS 2009 bol za populáciu 15 a viac rokov podiel veľkých obmedzení v bežných činnostiach 6,7 % a čiastočných 31,4 % (EHIS, 2009: 11). Spoločný podiel obmedzení v bežných činnostiach kvôli zdravotným problémom bol podľa obidvoch zisťovaní podobný 35 – 38 %. Ako ukazuje tabuľka 7.3, podľa tohto výskumu bola zistená situácia výrazne odlišná, čo bolo spôsobené tým, že otázka na obmedzenia v bežných činnostiach sa nekládla všetkým res-

5 Po vylúčení neodpovedajúcich bol podiel chronických ochorení diagnostikovaných lekárom 93,9 % a 6,1 % pripadalo na nediagnostikované ochorenia. V oboch prípadoch (po zarátaní či vylúčení neodpovedajúcich) bol ale podiel diagnostikovaných chronických ochorení u rómskej populácie v porovnaní so všeobecnou menší. Výsledok za geograﬁcky blízku všeobecnú populáciu bol nasledovný: 91,1 % ochorení diagnostikovaných odborníkom; 3,5 % nie; a 5,3 % neodpovedalo na otázku (po vylúčení neodpovedajúcich 96,3 % diagnostikovaných ochorení ku 3,7 % nediagnostikovaných). 6 Vzhľadom na odlišnú vekovú štruktúru medzi rómskou a všeobecnou populáciou porovnávame pre vyššiu korektnosť populáciu vymedzenú vekovým intervalom 15-64 rokov.

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:19 PM

Page 80

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 7.2 Výskyt chronických ochorení v rómskej populácii 15-64 rokov podľa typu ochorenia – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

12.0 8.9 15.0

Ochorenia kĺbov a kostí

20.8 10.1 10.7

Ochorenie nervových a zmyslových orgánov

10.8 2.4 6.8

Endokrinálne poruchy

8.3 6.1

Choroby tráviacej sústavy

Onkologické ochorenia Iné

40 36.9

Ochorenia dýchacích ciest

Choroby močových ciest a genitálií

35 31.2

Srdcovo cievne choroby

Psychické poruchy

8.4 4.2 3.0 Rómska populácia

2.8 1.8

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

1.0 1.8

Otázka: O aký typ chronického ochorenia ide? Poznámka: Uvádzané údaje za vekovú skupinu 15-64 rokov. Podiel chronicky chorých tvoril 22 % z celku rómskej a 24 % zo všeobecnej populácie vo veku 15-64 rokov.

pondentom, ale iba tým, čo uviedli nejaký chronický alebo dlhodobý zdravotný problém. Veľké obmedzenia v bežných činnostiach uviedlo 39 % rómskej populácie s chronickými ochoreniami; 47,5 % muselo svoje aktivity obmedziť čiastočne. Dokopy teda u viac než 86 % osôb sa dlhodobé zdravotné problémy negatívne prejavili v každodennom živote. Situácia v časti geograficky blízkej všeobecnej populácie bola mierne iná. Podiel výrazných obmedzení bol nižší a podiel čiastočných obmedzení zase vyšší. Signifikantne vyšší bol aj podiel osôb trpiacich chronickými zdravotnými problémami, ktoré sa nemuseli vyrovnať so žiadnymi obmedzeniami. Tento podiel navyše zodpovedal situácii medzi jednotlivcami z domácností žijúcich rozptýlene. Pri zúžení na vekovú skupinu 15-64 rokov sa v obidvoch porovnávaných populáciách podiel veľkých obmedzení mierne znížil, zistenú situáciu to ale v základných trendoch nezmenilo. Najviac obmedzení signalizovalo segregované prostredie, kde bol zároveň aj najvyšší podiel neodpovedajúcich. Pripomeňme ešte raz, že výskyt chronických či dlhodobých ochorení a ich implikácií sa vo výskume zisťoval na základe sebadeklarácie respondentov, nejde teda o vý-

sledok expertného posudzovania. Nehovorí preto nič o prípadných nárokoch na kompenzácie a podobne. Na strane druhej sa ale v rámci výskumu sledovalo poberanie rôznych typov sociálnych dávok, vrátane tých, ktoré sú určené pre zdravotné postihnutých, čo umožňuje získať dodatočné informácie o kontexte chronických ochorení uvádzaných respondentmi.7 Ukázalo sa, že takmer jedna štvrtina Rómov vo veku 6 a viac rokov, ktorí trpeli chronickými ochoreniami alebo dlhodobými zdravotnými problémami, poberala invalidný dôchodok. Ostatné typy transferov boli v tejto kategórii zastúpené oveľa menej. Najvyšší podiel osôb poberajúcich invalidný dôchodok sa nachádzal v súbore Rómov zo segregovaných osád (29,7 %). Na porovnanie – v súbore Rómov zo separovaných osídlení bol tento podiel nižší o jedenásť percentuálnych bodov, v súbore Rómov z domácností žijúcich rozptýlene bol nižší o sedem percentuálnych bodov. Pri ostatných transferoch sa najvýraznejšie rozdiely vyskytli v prípade nemocenskej. Podiel osôb s chronickými ťažkosťami, ktorí poberali nemocenské dávky, bol najvyšší medzi Rómami zo separovaných osídlení – oproti zvyšným dvom kategóriám šlo

7 Poberanie dávok sa zisťovalo za posledný mesiac pred tým, v ktorom prebehlo zisťovanie.

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:19 PM

Page 81

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 7.3 Stupeň obmedzenia bežných aktivít rómskej populácie s chronickými ochoreniami – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) Rómska populácia Segregovaní Separovaní Populácia 6+ rokov Veľké obmedzenie Obmedzenie, ale nie veľké Žiadne obmedzenie Neviem Spolu 6+ rokov Populácia 15-64 rokov Veľké obmedzenie Obmedzenie, ale nie veľké Žiadne obmedzenie Neviem Spolu 15-64 rokov

Rozptýlení

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Spolu

40,8 45,4 5,7 8,0 100,0

39,3 48,8 4,5 7,5 100,0

37,0 48.0 13,0 2,0 100,0

39,0 47,5 7,8 5,7 100,0

27,0 57,8 13,1 2,1 100,0

40,0 45,0 5,7 9,3 100,0

35,4 54,4 6,1 4,1 100,0

35,3 49,7 12,4 2,6 100,0

36,8 49,8 8,2 5,2 100,0

25,7 57,3 15,8 1,2 100,0

Otázka: Do akej miery ste kvôli tomuto chronickému ochoreniu obmedzovaný/-á vo svojich bežných činnostiach? Poznámky: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac. Podiel chronicky chorých tvoril 20 % z celku rómskej populácie 6+ rokov a 29,7 % z celku všeobecnej vo veku 6+ rokov; a 22 % z celku rómskej populácie vo veku 15-64 rokov a 24 % zo všeobecnej populácie vo veku 15-64 rokov.

Najčastejšie sa vyskytovali medzi jednotlivcami žijúcimi v segregovaných osadách (55,3 %), najmenej medzi osobami z domácností žijúcich rozptýlene (48,5 %). Polovica rómskej populácie (50,5 %) uviedla, že musela v dôsledku bežných zdravotných problémov prerušiť svoje aktivity – museli prestať chodiť do práce, školy alebo museli prestať vykonávať iné bežné každodenné činnosti. Sledované podsúbory rómskej populácie sa v tomto smere nijako výrazne neodlišovali. V časti geograficky blízkej všeobecnej populácie bolo prerušenie bežných aktivít častejšie (57,5 %). Údaje z výskumu ukázali, že návštevy lekára v prípade zdravotného problému boli v rómskej populácii bežnou vecou, hoci nie každý zdravotný problém bol takýmto spôsobom konzultovaný. Približne polovica rómskej populácie navštívila lekára s každým zdravotným problémom (tabuľka 7.5). Okolo 41 % ho vyhľadala len v niektorých prípadoch. Návšteva lekára zakaždým, keď sa objavil zdravotný problém, bola rozšírená najmä medzi jednotlivcami z rómskych domácností žijúcich rozptýlene (ich podiel bol o desať per-

o približne dvojnásobne vyššiu frekvenciu výskytu tejto náhrady pracovného príjmu. Rozdiely sa ukázali aj medzi skúmanými Rómami a členmi všeobecnej geograficky blízkej populácie. Týkali sa však len poberania invalidných dôchodkov. Invalidný dôchodok medzi osobami zo všeobecnej populácie s chronickými zdravotnými problémami sa vyskytoval výrazne menej než tomu bolo v súbore Rómov s dlhodobými zdravotnými ťažkosťami – podiel poberateľov bol vo všeobecnej populácii nižší o sedem percentuálnych bodov.

7.2. Bežné choroby, návšteva lekára, predpisovanie liekov Bežné choroby alebo zdravotné problémy,8 ktoré nemali chronický charakter, sa v rómskej populácii vyskytovali častejšie než chronické problémy: týkali sa viac než polovice skúmaného súboru (52,4 %), podobne ako v súbore geograficky blízkej všeobecnej populácie (52,1 %).

Tabuľka 7.4 Poberanie vybraných sociálnych transferov príslušníkmi rómskej populácie 6+ rokov trpiacimi chronickým ochorením (v %) Segregovaní Invalidný dôchodok Príspevok na kompenzáciu

Separovaní

Rozptýlení

Spolu

29,7 3,2

18,7 4,8

22,7 2,0

23,4 3,3

Príspevok na zvýšené výdavky

2,5

5,4

1,0

3,0

Nemocenská

3,2

7,6

3,6

4,8

Poznámka: Percentuálne hodnoty v políčkach tabuľky uvádzajú podiel Rómov s chronickými zdravotnými problémami, ktorí poberali príslušnú sociálnu dávku. Do výpočtov neboli zahrnutí respondenti, ktorí na otázku o poberaní sociálnych dávok neodpovedali alebo nevedeli odpovedať.

8 Za zdravotné problémy a bežné choroby sa považovali napríklad chrípka, bolesť zubov, ale aj úraz a podobne.

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:19 PM

Page 82

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 7.3 Poberanie vybraných sociálnych transferov príslušníkmi rómskej populácie 6+ rokov trpiacimi chronickým ochorením – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

23.4 3.6 3.3

Príspevok na kompenzáciu

Nemocenská

15 16.4

Invalidný dôchodok

Príspevok na zvýšené výdavky

1.1

Rómska populácia

3.0 3.0 4.8

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Poznámka: Percentuálne hodnoty v políčkach tabuľky uvádzajú podiel Rómov a príslušníkov všeobecnej populácie s chronickými zdravotnými problémami, ktorí poberali príslušnú sociálnu dávku. Do výpočtov neboli zahrnutí respondenti, ktorí na otázku o poberaní sociálnych dávok neodpovedali alebo nevedeli odpovedať.

centuálnych bodov vyšší než hodnota za celý súbor rómskej populácie – 56,3 % oproti 45,8 % za segregovaných). Najvyšší podiel tých, ktorí k lekárovi chodili napriek zdravotným problémom len občas (s niektorým problémom áno a s iným nie), bol v segregovaných osadách, a potom v separovaných rómskych komunitách. Najčastejším dôvodom upustenia od návštevy lekára v rómskej populácii bolo presvedčenie, že daný zdravotný problém si to nevyžadoval. Takýto postoj zaujala tretina relevantného9 skúmaného súboru (32,8 %). Vyčkávanie na samovoľné zlepšenie zdravotného stavu zvolila približne pätina (21,7 %). Treťou najčastejšou príčinou bol nedostatok finančných prostriedkov, ktorý sa týkal 17,7 %. Prvý z menovaných dôvodov bol najviac rozšírený medzi populáciou v segregovaných (39,4 %) a separovaných osadách (33,2 %). V rómskej populácii žijúcej v rozptýlených osídleniach sa k lekárovi nechodilo najmä kvôli vyčkávaniu, či sa problém nezlepší sám (27,4 %). Nepriaznivá finančná situácia ako bariéra pre návštevu lekára (pri výskyte zdravotného problému) sa objavila najčastejšie v separovaných osadách (19,9 %), najmenšiu rolu

hrala medzi populáciou žijúcou rozptýlene (13,7 %). Uvedené vzorce správania sa líšili od tých, ktoré bolo možné identifikovať medzi obyvateľmi náležiacimi ku geograficky blízkej všeobecnej populácii. Laický vlastný názor, že s chorobou nie je potrebné navštíviť lekára, zastávalo 46,7 % z nich, čakanie na samovoľné zlepšenie zdravotného stavu bolo vlastné 26,5 % tejto populácie. Vidíme, že v oboch súboroch stáli za neochotou navštíviť lekára najčastejšie dva rovnaké dôvody. Avšak nedostatok financií zohrával v geograficky blízkej všeobecnej populácii len marginálnu úlohu: týkal sa len 1,4 % členov skúmaného súboru. Možno teda zhrnúť, že vyhýbanie sa návšteve lekára bolo spôsobené najčastejšie „prirodzenou“ snahou o zvládnutie problému vlastnými silami, a to tak v rómskej, ako aj vo všeobecnej populácii. V porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populáciou však v súbore rómskej populácie vstupovali do rozhodovania omnoho častejšie finančné obmedzenia. V prípade návštevy lekára boli drvivej väčšine (85 %) predpísané lieky, ktoré bolo potrebné zakúpiť v lekárni.

Tabuľka 7.5 Frekvencia návštev lekára pri výskyte zdravotného problému – porovnanie situácie v súbore rómskej populácie a geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie 6+ rokov (v %)

Áno, s každým problémom S niektorým áno, s niektorým nie Nie, so žiadnym Neuvedené Spolu 6+ rokov

Rómska populácia Segregovaní Separovaní Rozptýlení Spolu 45,8 47,7 56,3 47,2 45,3 30,2 4,0 4,0 9,1 3,1 2,9 4,4 100,0 100,0 100,0

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia 49,5 41,7 5,4 3,4 100,0

Otázka: Navštívili ste s týmto zdravotným problémom alebo problémami lekára, aby vám bola poskytnutá zdravotná starostlivosť? Poznámka: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac.

9 Pripomíname, že hovoríme o tej časti Rómov, ktorí so zdravotnými ťažkosťami navštívili lekára len niekedy alebo nikdy.

58,9 33,7 5,8 1,6 100,00

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:19 PM

Page 83

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 7.4 Dôvody nevyhľadania lekárskeho vyšetrenia v rómskej populácii 6+ rokov so zdravotnými problémami – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0 Nemohli sme si to dovoliť

17.7 1.4 21.7

Počkanie na zlepšenie problému

26.5 32.8

Nebolo to potrebné

46.4 15.8

Iné

Rómska populácia

12.9

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

12.0 12.8

Nevie, neodpoval

Otázka: Čo bolo hlavným dôvodom, že ste nevyhľadali lekárske ošetrenie, nebolo vám poskytnuté vyšetrenie či liečba? Poznámka: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac.

Tento podiel sa v sledovaných podsúboroch menil len mierne. Majúc na vedomí viaceré obmedzenia a riziká, ktorým musia čeliť členovia rómskeho etnika, respondentom bola položená otázka, či si predpísané lieky zaobstarali. Všetky predpísané lieky si v rómskej populácii zaobstaralo 70,5 % osôb, ktorým boli predpísané. Pätina z nich si zaobstarala len niektoré a 2,3 % žiadne. Podiel osôb, ktoré si po návšteve lekára zabezpečili všetky lieky, bol najnižší v segregovaných osadách (63,7 %) a postupne sa zvyšoval s rastúcou priestorovou integráciou – spomedzi žijúcich rozptýlene už bol na úrovni 77,7 %. Opačnú tendenciu možno nájsť pri podiele tých osôb s predpísanými liekmi, ktoré si zabezpečili len niektoré

z nich: najnižší podiel sa ukázal za rozptýlených (16,4 %) a s klesajúcou integráciou na základe bývania sa zvyšoval (v segregovaných osadách dosiahol hodnotu 22,8 %).10 Situácia v populácii žijúcej v tesnej blízkosti bola oveľa priaznivejšia. Všetky predpísané lieky si tu vždy zakúpilo 93,1% osôb a len niektoré 3,2 %. V časti rómskej populácie 6+ rokov, ktorá v roku 2010 navštívila lekára, sa nachádzalo 22,8 % jednotlivcov, ktorí si nezabezpečili predpísané lieky (zabezpečili si len niektoré z nich alebo vôbec žiadne). V segregovaných osadách sa to týkalo jednej štvrtiny skúmaných. Najčastejším dôvodom takéhoto postupu bol nedostatok peňazí. Odpoveď „nemohol som dať za lieky toľko peňazí“ zvo-

Graf 7.5 Zloženie rómskej populácie 6+ rokov podľa dôvodu nezaobstarania si predpísaných liekov a podľa typu bývania (v %) 0%

10%

Rozptýlení

9.2

Separovaní

8.3

Segregovaní

6.2

Spolu

7.6

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

67.9

7.3

61.9 48.0

12.5 10.2

57.6

90%

100%

15.6 17.3

35.6 10.4

25.1

Myslel som, že liek je nepotrebný

Nemohol som dať za liek toľko peňazí

Mal som ten liek doma

Nevie, neodpovedal

Otázka: Prečo ste si nezaobstarali všetky predpísané lieky? Poznámka: Údaje o osobách vo veku 6 rokov a viac, ktorým boli pri návšteve lekára predpísané lieky a ktoré si buď vôbec nezabezpečili alebo si zabezpečili len niektoré z nich.

10 V odpovediach na túto otázku sa medzi rómskou populáciou zo segregovaných osád objavil pomerne vysoký podiel tých, ktorí nevedeli/nechceli poskytnúť žiadnu odpoveď (11,5 %). Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri interpretácií získaných údajov. Podiel týchto osôb v celom súbore rómskej populácie bol 6,7 %; v separovaných sídlach a u rozptýlených sa nachádzal pod touto priemernou hodnotou.

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:19 PM

Page 84

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 7.6 Zloženie podsúborov rómskej populácie podľa celkovej sumy súvisiacej s poslednou návštevou u lekára – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0% Rozptýlení Separovaní Segregovaní Rómska populácia Všeobecná populácia

10%

20%

21.1

30% 11.3

22.7 17.4

17.5 neplatili nič

8.1

17.8

20.1 13.9

1-3 eur

60%

70%

90%

100%

32.8

10.8

30.3

10.5

34.7

10.0 52.5

8.0 4-6 eur

80% 41.0

8.5

24.8

14.9

20.3

50%

18.1

16.2

16.9

40%

7-9 eur

10 eur a viac

Otázka: Koľko vás stála táto posledná návšteva u lekára? Poznámka: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac.

lila viac než polovica osôb (57 %), ktorým boli lieky predpísané a nevybrali si ich všetky (alebo žiaden). Na prvý pohľad prekvapivo najvyšší podiel takýchto osôb sa vyskytoval v rámci podsúboru rozptýlených, kde bol o desať percentuálnych bodov vyšší než priemer za celý súbor relevantnej rómskej populácie. Ako ukazuje graf 7.5, najmenej frekventovaný výskyt finančného nedostatku ako príčiny nezaobstarania si všetkých predpísaných liekov sa objavil medzi obyvateľmi segregovaných osád. Túto skutočnosť možno vysvetliť nezvyčajne vysokým podielom tých, ktorí na danú otázku nevedeli alebo nechceli odpovedať (35,6 %); v porovnaní s ostatnými dvoma typmi bývania ide o dvojnásobne vyššiu neochotu alebo neznalosť. Ostatné dôvody zohrávali oveľa menšiu úlohu, a to vo všetkých troch sledovaných skupinách rómskej populácie vo veku 6 a viac rokov.11 Slabý záujem o odbornú zdravotnú starostlivosť odzrkadľuje skutočnosť, že jedna pätina rómskej populácie12 neodpovedala na otázku ohľadne toho, kedy sa uskutočnila ich posledná návšteva u lekára. Jeden až dva týždne pred realizáciou výskumu bolo u lekára 19,6 % súboru, tri až štyri týždne pred výskumom 18,9 %. Podiel tých, ktorí u lekára neboli rok a viac, predstavoval 16 %. Trochu prekvapujúco bol podiel osôb, ktoré boli naposledy u lekára pred rokom alebo viac ako pred rokom, najvyšší v rámci podsúboru žijúcich rozptýlene (20,1 %). V separovaných sídlach (15,2%) a segregovaných osadách (13,2 %) bolo toto číslo nižšie. V segregovaných osadách bola posledná návšteva lekára uskutočnená najčastejšie pred 3-4 týždňami (20,2 %). Ak k tomuto číslu pripočítame podiel osôb, ktoré navštívili lekára pred týždňom alebo dvomi, tak dostaneme

podiel približne 40 % osôb, ktorých posledná návšteva sa odohrala počas posledného mesiaca pred zisťovaním. Tento podiel bol mierne vyšší než u rozptýlených (36,9 %) a separovaných (38,7 %). Vo všeobecnej populácii žijúcej v tesnej blízkosti predstavoval podiel jednotlivcov, ktorí neboli u lekára rok a viac, 13,6 %. Nedávnu návštevu v rámci posledného mesiaca uviedlo 43,5 % osôb. Najčastejším dôvodom poslednej realizovanej návštevy lekára bola liečba choroby, a to tak v rómskej populácii (30,8 %), ako aj v geograficky blízkej všeobecnej populácii (29,5 %). Výdavky spojené s návštevou lekára môžu pre domácnosti predstavovať záťaž, či už z hľadiska platieb za dopravu (v prípade veľkej vzdialenosti) alebo platieb za lieky a podobne. Súčasťou výskumu bola preto otázka ohľadne celkovej sumy, ktorú respondenti a respondentky utratili v súvislosti s poslednou návštevou u lekára. Do celkovej sumy boli zahrnuté výdavky na lieky, dopravu a ďalšie relevantné platby.13 Na jednej strane 20,3 % osôb z rómskej populácie neplatilo nič, na strane druhej pätina z nich zaplatila od 4 do 6 eur a jedna tretina (34,7 %) uviedla, že ich výdavky sa pohybovali od 10 eur vyššie. Nižšie výdavky sa najčastejšie týkali ľudí zo segregovaných osád: od jedna do tri eur zaplatilo 17,4 % z nich a výdavky od štyroch do šiestich eur mala jedna štvrtina z nich. Sumu od 10 eur vyššie platili najmä Rómovia žijúci rozptýlene – podiel týchto osôb bol u nich výrazne vyšší než medzi respondentmi zo separovaných sídel a segregovaných osád. Pacienti z geograficky blízkej všeobecnej populácie platili takúto sumu ešte častejšie: približne polovica z nich zaplatila pri poslednej návšteve u lekára 10 eur a viac.

11 Výskyt jednotlivých príčin v časti geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie neskúmame kvôli nízkemu absolútnemu počtu osôb, ktorých sa to týkalo. 12 Stále hovoríme o populácii vo veku 6 rokov a viac. 13 Na túto otázku odpovedalo 85 % oprávnených respondentov (teda tých, ktorí odpovedali na otázku, kedy boli naposledy u lekára).

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:19 PM

Page 85

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 7.6 Porovnanie priemerných súm zaplatených za poslednú návštevu u lekára v rómskej populácii 6+ rokov podľa typu bývania (v euro) Priemerná zaplatená suma (v €) Segregovaní Separovaní Rozptýlení

Štandardná odchýlka

9,9 11,1 12,5

Štandardná chyba 8,9 19,9 13,4

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica 0,4 9,1 10,6 0,9 9,4 12,8 0,6 11,4 13,6

Otázka: Koľko vás stála táto posledná návšteva u lekára? Poznámky: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac. Testovacie kritérium (v procedúre ANOVA) F = 4,3 pri hladine významnosti α = 0,05.

Výška priemernej zaplatenej sumy14 sa v rómskej populácii menila podľa priestorovej integrácie. Najvyššia bola medzi Rómami z rozptýlených domácností (12,5 eur) a so znižujúcou sa integráciou bývania klesala: pacienti zo separovaného prostredia zaplatili v priemere 11,1 eur a zo segregovaných osád 9,89 eur. Priemerné výdavky osôb z geograficky blízkej všeobecnej populácie boli oveľa vyššie než u Rómov, pri poslednej návšteve u lekára predstavovali 18,39 eur. Porovnanie významnosti rozdielov medzi troma sledovanými skupinami rómskej populácie sa urobilo pomocou procedúry ANOVA,15 v ktorej testovacie kritérium F malo hodnotu 4,3 na hladine významnosti 0,05. Možno preto konštatovať, že medzi typmi bývania existujú štatisticky významné rozdiely v sume zaplatenej u lekára. Podľa výsledkov Bonferroniho testu sa štatisticky významné rozdiely vyskytovali medzi podsúbormi osôb zo segregovaných a rozptýlených osídlení. Respondenti zo segregovaných osád zaplatili za poslednú návštevu u lekára štatisticky významne menej než respondenti bývajúci rozptýlene.

Ako sme spomenuli, v celkovej sume boli zahrnuté tri typy platieb – platba za dopravu, lieky a za iné položky. Jedna štvrtina Rómov pri poslednej návšteve u lekára za dopravu neplatila nič.16 Tí, ktorých doprava k lekárovi niečo stála, najčastejšie platili jedno euro. Priemerná suma, ktorú zaplatili osoby zo súboru rómskej populácie pri poslednej návšteve u lekára, predstavovala 3 €.17 Najviac zaplatili Rómovia žijúci rozptýlene – cesta k lekárovi ich „stála“ v priemere 4 €. V segregovaných osadách predstavovali priemerné výdavky na dopravu 3 €, v separovaných osídleniach bola táto suma ešte o niečo nižšia (2,7 €). Za lieky pri poslednej návšteve lekára neplatilo nič 32 % Rómov (ktorí odpovedali na danú otázku). U Rómov, ktorí za lieky platili, mala priemerná suma hodnotu 9 €. Rovnako ako pri doprave, aj pri liekoch najvyššie výdavky mali respondenti žijúci rozptýlene – v priemere zaplatili 9,5 €. V podsúbore Rómov zo separovaných osídlení boli priemerné výdavky na lieky pri poslednej návšteve na úrovni 9 €. Najmenej platili Rómovia zo segregovaných osád – priemerná suma tu predstavovala 8 €.

Graf 7.7 Subjektívne hodnotenie zdravia v rómskej populácii 6+ rokov podľa typu bývania (v %) 0%

10%

Segregovaní

21.4

Separovaní

22.4

Rozptýlení

23.1

Spolu

22.3 veľmi dobré

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

50.2 44.3 44.0

14.2 14.7 15.8

46.3 skôr dobré

priemerné

14.9 skôr zlé

90%

100%

6.3 3.4 8.7 9.7 7.9

3.3 3.9 3.5

veľmi zlé

Otázka: Ako by ste celkovo zhodnotili svoje zdravie, zdravotný stav? Poznámky: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac. Dopočet do 100 % v každom riadku predstavujú neuvedené odpovede.

14 Priemerná suma bola vypočítaná len z údajov od respondentov, ktorí mali nejaké výdavky. Do úvahy sa teda nebrali tí, ktorí uviedli, že neplatili nič. Ak by sa zohľadnili aj tieto osoby, priemer by bol podstatne nižší. 15 Levenov test homogenity rozptylov nebol štatisticky významný. 16 Ide o podiel z tých, ktorí na otázku ohľadne výdavkov na dopravu odpovedali. 17 Priemerné výdavky na dopravu boli počítané len za tých respondentov, ktorí na danú otázku odpovedali a uviedli nejakú sumu (vyššiu než nula).

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:19 PM

Page 86

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

7.3. Hodnotenie zdravotného stavu Väčšina rómskej populácie hodnotila svoje zdravie pozitívne (graf 7.7). 22,3 % ho označilo za “veľmi dobré“ a 46,3 % za „skôr dobré“; celkovo šlo o 68,6 % rómskej populácie vo veku 6 a viac rokov. Negatívne hodnotenie zdravia (odpovede „veľmi zlé“ a „skôr zlé“) bolo zaznamenané u 11,4 % skúmaného súboru. Zaujímavé je, že pozitívne hodnotenia sa častejšie vyskytovali medzi Rómami zo segregovaných osád: svoje zdravie označilo za „veľmi dobré“ 21,4 % a za „skôr dobré“ 50,2 % z nich.18 Rozdiely v hodnotení medzi rómskymi mužmi a ženami neboli výrazné. S rastúcou nespokojnosťou s vlastným zdravotným stavom sa v rómskej populácii zvyšovalo zastúpenie osôb, ktoré mali chronické zdravotné ťažkosti. Medzi Rómami, ktorí považovali svoje zdravie za priemerné, trpelo dlhodobými zdravotnými problémami 38,2 %, v skupine osôb hodnotiacich zdravie ako „skôr zlé“ ich bolo 90 %. V skupine Rómov s veľmi zlým zdravotným stavom sa chronické ťažkosti týkali takmer všetkých (97 %). Pri porovnaní súboru geograficky blízkej a rómskej populácie, ale redukovaného na vekový interval 15-64 rokov,19 sa isté rozdiely prejavili. V rámci rómskej populácie 15-64 rokov sa omnoho menej uvádzalo hodnotenie zdravia ako „veľmi dobré“, a naopak – častejšie sa prikláňala k hodnoteniu„skôr zlé“ a„veľmi zlé“. Kým z relevantnej rómskej populácie považovalo svoje zdravie za veľmi dobré

23,3 %, spomedzi všeobecnej v geografickej blízkosti to bolo 29,5 % (a to aj napriek vyššiemu priemernému veku); na druhej strane za skôr alebo veľmi zlé považovalo svoj zdravotný stav 12,8 % rómskej populácie 15-64 rokov, v rámci všeobecnej to bolo len 8,3 % (graf 7.8). Priame porovnanie s rokom 2005 nie je možné za túto otázku o zdraví urobiť, nakoľko v roku 2010 sa použila iná škála hodnotenia – prispôsobila sa otázke a variantom používaným v štatistickom zisťovaní EU SILC.20 Ak by sme chceli získať predstavu o tom, ako vyznieva sebahodnotenie zdravotného stavu v rómskej populácii v kontexte celej populácie, môžeme porovnať údaje získané z výskumu napríklad s údajmi z EU SILC 2009 alebo EHIS 2009 (pozri Box 7.1).21

Zhrnutie Na základe subjektívnych postojov respondentov (výskyt chronického ochorenia a jeho implikácie boli zisťované na základe sebahodnotenia respondentov, nešlo teda o výsledok expertného posudzovania) výskyt chronických ochorení v rómskej populácií 6+ rokov bol v roku 2010 vyšší než v roku 2005, a to tak na úrovni celého súboru skúmaných osôb, ako aj na úrovni jednotlivých skupín definovaných podľa priestorovej integrácie domácností, v ktorých žili. Odstup medzi rómskou a geograficky blíz-

Graf 7.8 Hodnotenie zdravia v súbore rómskej a geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie vo veku 15-64 rokov (v %) 0

23.3

veľmi dobré

29.5 45.9 45.7

skôr dobré 18.0 16.5

priemerné 9.0

skôr zlé 6.5 3.8

veľmi zlé 1.8

Rómska populácia Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Otázka: Ako by ste celkovo zhodnotili svoje zdravie, zdravotný stav? Poznámky: Zdravotný stav sa zisťoval za všetkých členov vybraných domácností vo veku 6 rokov a viac, graf uvádza hodnotenie za populáciu 15-64 rokov. Do výpočtu neboli zahrnutí respondenti, ktorí na otázku neodpovedali alebo nevedeli odpovedať.

18 Opäť sa tu pravdepodobne prejavuje nižšia schopnosť obyvateľov segregovaných osád posúdiť reálne svoj zdravotný stav, ako aj celkovo menšia miera pozornosti venovaná otázkam zdravia, ako sa už konštatovalo v prvej časti tejto kapitoly. Pre takýto predpoklad hovorí nie len vyšší zistený výskyt chronických ochorení v tejto časti rómskej populácie, potvrdili ho následne aj kvalitatívne výskumné aktivity, ktoré za dotazníkovým šetrením nasledovali v rámci implementovaného projektu. 19 Zúženie východiskovej populácie malo za cieľ minimalizovať vplyv odlišnej vekovej štruktúry na hodnotenie zdravotného stavu. 20 V roku 2005 sa použili iba štyri stupne hodnotenia (veľmi dobré, dobré, zlé a veľmi zlé), podiel zlého a veľmi zlého hodnotenia zdravia dosiahol 15,9 % 21 Pred priamym porovnaním však treba zharmonizovať údaje zo všetkých zisťovaní, pretože v rámci EU SILC sa otázka o zhodnotení vlastného zdravia kladie len osobám vo veku 16 rokov a viac, v prípade EHIS 2009 to bolo 15+ rokov a v rámci zisťovania životných podmienok rómskych domácností 6+ rokov.

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:19 PM

Page 87

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

kou populáciou sa však viac menej nezmenil – za všeobecnú bol výskyt chronických ochorení vyšší. Pri porovnaní cez jednotlivé generácie sa ale rozdiely prejavili: u najmladšej generácie bolo chronických ochorení približne rovnako za rómsku i všeobecnú populáciu, no za strednú generáciu už prevyšovali na strane rómskej populácie a za starších ako 55 rokov bolo chronicky chorých podstatne viac spomedzi Rómov. Takýto výsledok naznačuje rýchlejší rast a skorší výskyt chronických a dlhodobých chorôb na strane rómskej populácie. Podobne to platí aj pre porovnanie troch rómskych prostredí – v najstaršej generácii je chronických chorôb najviac medzi segregovanými a separovanými. Zlé životné podmienky v segregovaných osadách, pravdepodobne podporené aj menej dôsledným prístupom ku svojmu zdraviu a zhoršenou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti, sa vo vyššom veku prejavujú na podstatne vyššom výskyte chronických ochorení ich obyvateľov.22 Najčastejším chronickým ochorením rómskej populácie vo veku 6 a viac rokov boli srdcovo-cievne ochorenia, ktoré zasiahli takmer 30 % z nej. Za nimi nasledovali s odstupom ochorenia dýchacích ciest a alergie so 14,3 %, choroby pohybového ústrojenstva s 12,5 % a ochorenia nervových a zmyslových orgánov s 11,8 %. Výskyt niektorých dlhodobých chorôb sa líšil u mužov a u žien. Najvýraznejší rozdiel sa ukázal pri srdcovo cievnych chorobách, kde bol podiel žien vyšší o viac než 6 percentuálnych bodov, a pri ochoreniach pohybového ústrojenstva, ktoré sa týkali viac mužov než žien (rozdiel predstavoval opäť takmer 6 percentuálnych bodov). Bežné choroby alebo zdravotné problémy, ktoré nemali chronický charakter, sa v rómskej populácii vyskytovali častejšie než chronické problémy: týkali sa viac než polovice skúmaného súboru (53 %), podobne ako v súbore geograficky blízkej všeobecnej populácie (52 %). Najčastejšie sa vyskytovali medzi jednotlivcami žijúcimi v segregovaných osadách (55 %), najmenej medzi žijúcimi v rozptýlených domácnostiach (49 %). Polovica rómskej populácie (51 %) uviedla, že musela v dôsledku bežných zdravotných problémov prerušiť svoje aktivity – museli prestať chodiť do práce, školy alebo museli prestať vykonávať iné bežné každodenné činnosti. Len približne polovica rómskej populácie navštívila lekára s každým zdravotným problémom. Najčastejším dôvodom upustenia od návštevy lekára bolo v rómskej populácii presvedčenie, že daný zdravotný problém si to nevyžadoval. Takýto postoj zaujala tretina tých, ktorí navštívili lekára iba občas alebo nikdy (33 %). Vyčkávanie na samovoľné zlepšenie zdravotného stavu zvolila približne pätina (22 %). Treťou naj-

častejšou príčinou bol nedostatok finančných prostriedkov, ktorý sa týkal 18 %. Nepriaznivá finančná situácia ako bariéra pre návštevu lekára pri výskyte zdravotného problému sa objavila najčastejšie v separovaných sídlach (20 %), najmenšiu rolu hrala medzi Rómami žijúcimi rozptýlene (14 %). V prípade návštevy lekára boli drvivej väčšine (85 %) predpísané lieky, ktoré bolo potrebné zakúpiť v lekárni. V rámci tých, ktorí v roku 2010 navštívili lekára, sa nachádzalo 23 % jednotlivcov, ktorí si nezabezpečili predpísané lieky, zabezpečili si len niektoré z nich alebo vôbec žiadne. V segregovaných osadách sa to týkalo jednej štvrtiny skúmaných. Najčastejším dôvodom takéhoto postupu bol nedostatok peňazí. Odpoveď „nemohol som dať za lieky toľko peňazí“ zvolila viac než polovica osôb (57 %), ktorým boli lieky predpísané a nevybrali si ich (všetky alebo žiaden). Výdavky spojené s návštevou lekára teda predstavujú pre domácnosti záťaž, či už z hľadiska platieb za dopravu v prípade veľkej vzdialenosti alebo platieb za lieky a podobne. Zo skúmanej rómskej populácie 20 % osôb uviedlo, že za lieky neplatilo nič. Na strane druhej pätina zaplatila od 4 do 6 eur a jedna tretina uviedla, že ich výdavky sa pohybovali od 10 eur vyššie. Nižšie výdavky sa najčastejšie týkali ľudí zo segregovaných osád. Sumu od 10 eur vyššie platili najmä Rómovia žijúci v domácnostiach, ktoré sú rozptýlené v majoritnom prostredí – podiel týchto osôb tu bol výrazne vyšší než medzi osobami zo separovaných a segregovaných osád. Väčšina rómskej populácie hodnotila svoje zdravie pozitívne: 22 % ho označilo za “veľmi dobré“ a 46 % za „skôr dobré“. Negatívne hodnotenie zdravia (odpovede „veľmi zlé“ a „skôr zlé“) bolo zaznamenané u 11 % celkového súboru. S rastúcou nespokojnosťou s vlastným zdravotným stavom sa v rómskej populácii zvyšovalo zastúpenie osôb, ktoré mali chronické zdravotné ťažkosti. Medzi Rómami a Rómkami, ktorí považovali svoje zdravie za priemerné, trpelo dlhodobými zdravotnými problémami 38 %, v skupine osôb hodnotiacich zdravie ako „skôr zlé“ ich bolo 90 %. Pri porovnaní súboru geograficky blízkej a rómskej populácie vo veku 15-64 rokov sa isté rozdiely prejavili. V rámci rómskej populácie vo veku 15-64 rokov sa respondenti častejšie prikláňali k hodnoteniu zdravia ako „skôr zlé“ a „veľmi zlé“. Kým spomedzi Rómov a Rómiek považovalo svoje zdravie za veľmi dobré 23 %, spomedzi všeobecnej populácie v geografickej blízkosti to bolo 30 %, a to aj napriek vyššiemu priemernému veku; na druhej strane za skôr alebo veľmi zlé považovalo svoj zdravotný stav 13 % rómskej populácie, v rámci všeobecnej to bolo len 8 % tejto vekovej skupiny.

22 Dostupné štúdie poukazujú aj na podstatne vyššiu a skoršiu úmrtnosť rómskej populácie a nižší očakávaný vek dožitia (Vaňo, 2000; UNDP, 2002).

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:19 PM

Page 88

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

BOX 7.1: VYBRANÉ ÚDAJE O ZDRAVOTNOM STAVE OBYVATEĽSTVA SLOVENSKA Podľa zverejnených údajov zo zisťovania EHIS 2009 – Európske zisťovanie o zdraví tvoril celkový podiel osôb s dlhotrvajúcim alebo chronickým ochorením 57,2 % z populácie vo veku 15 a viac rokov (EHIS, 2009: 9). Viac chronických ochorení vykázali v priemere ženy, čo pravdepodobne súvisí s odlišnou vekovou štruktúrou žien a mužov Slovenska – vo vyšších vekových skupinách je podiel žien podstatne väčší. Potvrdzuje to napokon aj porovnanie za jednotlivé kategórie veku, ktoré ukázalo silný trend nárastu chronických ochorení so zvyšujúcim sa vekom.

Dlhotrvajúce alebo chronické ochorenie alebo dlhotrvajúci zdravotný problém Áno Nie Spolu 57,2 42,8 100,0 52,0 48,0 100,0 62,1 37,9 100,0

Spolu Muži Ženy Vekové skupiny 15-24 rokov 25-34 rokov 35-44 rokov 45-54 rokov 55-64 rokov 65-74 rokov 75 a viac rokov

32,9 38,0 48,0 62,8 82,0 93,6 95,7

67,1 62,0 52,0 37,2 18,0 6,4 4,3

100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Zdroj: EHIS, 2009: 9. Poznámka: Je zaujímavé, že podľa údajov z EU SILC 2009 trpelo chronickým ochorením na Slovenku 30 % populácie vo veku 16 rokov a viac (EU SILC, 2010: 61). Pravdepodobne tu mala svoj vplyv odlišná deﬁnícia chronického ochorenia a dlhotrvajúceho zdravotného problému v obidvoch zisťovaniach.

Podobná súvislosť s vekom sa prejavila aj pri subjektívnom hodnotení svojho zdravia: s rastúcim vekom ubúda pozitívnych hodnotení a zvyšuje sa podiel negatívnych. Kým v priemere hodnotilo svoje zdravie ako veľmi dobré 26,4 % populácie Slovenska vo veku 15 a viac rokov, v rámci 45-54-ročných to už bolo iba 12,3 % a u starších ako 74 rokov len zanedbateľné percento. Na druhej strane celkovo zhodnotilo v roku 2009 svoje zdravie ako skôr zlé alebo veľmi zlé v priemere 12,2 % obyvateľstva 15+ rokov, v prípade najmladších to boli necelé 2 % a za najstarších až celá polovica. Subjektívne hodnotenie zdravia Veľmi dobré Skôr dobré Priemerné Skôr zlé Veľmi zlé Spolu 26,4 37,8 23,6 9,0 3,2 29,5 38,7 22,0 7,4 2,4 23,5 36,9 25,1 10,5 4,0

Spolu Muži Ženy Vekové skupiny 15-24 rokov 25-34 rokov 35-44 rokov 45-54 rokov 55-64 rokov 65-74 rokov 75 a viac rokov

57,5 42,7 26,1 12,3 6,2 1,9 1,7

33,1 45,7 50,8 46,0 31,3 16,9 9,3

7,8 9,4 19,0 30,1 44,1 41,5 39,0

1,4 1,2 3,4 9,4 13,5 31,2 31,3

0,2 1,0 0,7 2,2 4,8 8,6 18,6

100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Zdroj: EHIS, 2009: 9. Čo sa týka miery obmedzenia v bežných činnostiach kvôli zdravotnému problému, spolu 38,1 % celkovej populácii Slovenska sa cítilo obmedzovaných – z toho 31,1 % čiastočne a necelých 7 % veľmi. Vyššiu mieru obmedzovania v normálnych každodenných aktivitách uviedli ženy, prejavil sa tiež rýchly nárast vo väzbe s vekom. U najmladších vekových skupín dosiahol podiel veľmi obmedzovaných ľudí z dôvodu zdravotného problému len 3 % a menej a čiastočne obmedzovaných 15 % a menej, čiže spolu necelých 20 %; vo veku 45-54 rokov to však už bolo vyše 40 % a za 65-74-ročných takmer 80 %.

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:19 PM

Page 89

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Obmedzenie v bežných činnostiach kvôli zdravotnému problému Veľmi Obmedzované, Vôbec Spolu obmedzované ale nie veľmi neobmedzované Spolu Muži Ženy Vekové skupiny 15-24 rokov 25-34 rokov 35-44 rokov 45-54 rokov 55-64 rokov 65-74 rokov 75 a viac rokov

6,7 5,8 7,6

31,4 27,8 34,9

61,8 66,4 57,6

100,0 100,0 100,0

2,4 2,9 3,6 6,4 8,9 17,7 21,4

13,3 15,5 22,6 36,1 49,9 59,1 68,3

84,3 81,6 73,8 57,6 41,1 23,1 10,3

100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Zdroj: EHIS, 2009: 11. Poznámka: Podľa údajov z EU SILC 2009, muselo kvôli zdravotným problémom výrazne obmedziť svoje aktivity 11 % populácie staršej ako 16 rokov, ďalších 23,2 % muselo pristúpiť k čiastočným obmedzeniam (Štatistický úrad 2010: 60).

new_roma_chapter_07:Layout 1

6/18/12

2:19 PM

Page 90

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:21 PM

Page 91

Vzdelanie a výdavky na vzdelanie

Pri analýze vzdelanostnej štruktúry je potrebné rozlišovať tri kategórie, ktoré sa diferencujú vzťahom k systému vzdelávania. Po prvé, ide o deti, ktoré sú v predškolskom veku a ešte len čakajú na začiatok povinnej školskej dochádzky. Časť z nich môže participovať na predškolskom vzdelávaní v materských školách. Po druhé, ide o skupinu žiakov a študentov, ktorí navštevujú nejaký typ školy v rámci školskej sústavy. Nakoniec je potrebné odlíšiť osoby nachádzajúce sa mimo školského systému, kam patria aj tí, ktorí opustili školský systém predčasne, teda pred uplynutím veku povinnej školskej dochádzky. Táto kapitola sa zameria najmä na druhú a tretiu skupinu. Pozornosť bude najprv venovaná osobám mimo školského systému a štruktúre ich dosiahnutého vzdelania. Následne sa budeme venovať žiakom a študentom, kde si budeme všímať podmienky, za ktorých vzdelávanie prebieha, a výdavky, ktoré so vzdelávaním súvisia.

8.1. Vzdelanostná štruktúra osôb, ktoré už nie sú v školskom systéme V súbore rómskej populácie sa nachádzalo 2 048 osôb, ktoré uviedli, že v súčasnosti nenavštevujú žiadnu školu, pričom nie sú v predškolskom veku. V tejto skupine však bolo 42 detí vo veku 6 rokov (čo je vek začiatku povinnej školskej dochádzky), u ktorých je oprávnený predpoklad, že základnú školu nezačali navštevovať kvôli „odloženému“ nástupu, ktorý nie je ničím neobvyklým. Pretože v SR existuje povinná školská dochádzka, predpokladáme teda, že ide o deti, ktoré ešte proces povinnej školskej dochádzky nezačali. Na otázku o najvyššom dosiahnutom vzdelaní odpovedali len tí, ktorí

predtým uviedli, že niekedy navštevovali nejakú školu.1 V konečnom dôsledku bolo získaných 1 893 relevantných odpovedí, ktoré umožňujú analyzovať vzdelanostnú štruktúru časti rómskej populácie nachádzajúcej sa mimo školského systému. Skupinu respondentov, ktorí tieto odpovede poskytli, budeme označovať ako „osoby nachádzajúce sa mimo školského systému“. Ich podiel predstavoval 52 % celého súboru Rómov (na porovnanie, v roku 2005 to bolo 56 % vzorky rómskej populácie). Najčastejšie sa vyskytovali medzi Rómami žijúcimi rozptýlene (57 %), v separovaných osídleniach bolo ich zastúpenie o čosi menšie (54 %). Medzi Rómami zo segregovaných osád sa osoby, ktoré už opustili vzdelávací systém, vyskytovali najmenej (48 %). Dôležité východiskové informácie možno získať analýzou vnútornej štruktúry tejto skupiny. Z hľadiska veku boli v sledovanom súbore Rómov najčastejšie zastúpené osoby v plnom produktívnom veku 30-49 rokov. Druhú najfrekventovanejšiu kategóriu tvorili mladí ľudia vo veku 15-29 rokov; veková kategória 50 rokov a viac s ukončeným vzdelaním predstavovala približne pätinu skúmaných. Nízky výskyt detí mladších ako 15 rokov, ktoré sú mimo systému vzdelávania, nie je prekvapivý.2 Veková štruktúra osôb nachádzajúcich sa mimo školského systému bola v jednotlivých typoch bývania viac menej podobná. Rozloženie osôb do vekových skupín variovalo podľa stupňa priestorovej integrácie či vylúčenia len mierne, snáď s výnimkou toho, že v rámci žijúcich rozptýlene bolo mierne vyššie zastúpenie starších ľudí. Medzi Rómami, ktorí v čase výskumu už nenavštevovali žiadnu školu v školskom systéme, dominovalo nízke vzdelanie (tabuľka 8.2). Bez ukončenia štandardnej základnej školy skončila svoje vzdelávanie takmer pätina Ró-

Tabuľka 8.1 Zloženie rómskej populácie, ktorá je mimo školského systému, podľa veku a typu bývania (v %) Segregovaní do 15 rokov 15-29 rokov 30-49 rokov 50 rokov a viac Jednotlivci spolu

Separovaní 0,1 37,2 43,0 19,7 100,0

Rozptýlení 0,0 37,6 43,3 19,1 100,0

Spolu 0,0 34,7 43,4 21,9 100,0

0,1 36,5 43,1 20,3 100,0

Poznámka: Otázka o návšteve školy sa týkala všetkých osôb v súbore, ktoré boli staršie ako 6 rokov. V tabuľke nie sú zahrnuté osoby, ktoré neodpovedali na otázku.

1 Respondentom, ktorí odpovedali, že žiadnu školu nikdy nenavštevovali (n = 37), otázka o dosiahnutom vzdelaní a ďalšie nadväzujúce otázky položené neboli. Prechádzali na dôvody, prečo školu nikdy nenavštevovali; najčastejšie to bola choroba a zdravotné postihnutie (21 krát), potom - musel som pracovať a pomáhať doma (6 krát), ostatné dôvody sa vyskytli len jednotlivo (rodičia mi nedovolili, neboli peniaze na odev a obuv, boli také časy, resp. iný dôvod). 2 Na druhej strane minimálne hodnoty, ktoré uvádza tabuľka, sú ovplyvnené tým, že z analýzy boli vylúčení respondenti, ktorí na otázku o návšteve školy neodpovedali (spolu 120); a medzi nimi bolo detí mladších ako 15 rokov približne 40 %.

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:21 PM

Page 92

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 8.2 Zloženie rómskej populácie, ktorá je mimo školského systému, podľa stupňa najvyššieho dosiahnutého vzdelania, pohlavia a veku (v %) ZŠ neukončené

ZŠ ukončené (ISCED 1 a 2)

Ukončené stred- Vyššie ako stred- Špeciálna né (ISCED 3)* né (ISCED 4+)** škola***

Spolu

Pohlavie Ženy Muži

19,3 17,5

63,3 56,2

12,5 21,4

0,2 0,3

4,7 4,6

100,0 100,0

16-19 rokov (n = 155) 20-26 rokov (n = 388) 27-35 rokov (n = 411) 36-64 rokov (n = 854) 65+ rokov (n = 76) 36+ rokov (n = 930) 16-64 rokov (n = 1 808) 16-55 rokov6 (n = 1 670) Jednotlivci spolu

9,0 12,4 18,5 20,0 47,4 22,3 17,1 16,0 18,4

77,5 63,6 56,9 57,6 42,1 56,3 60,5 61,0 59,7

7,7 18,0 18,1 18,4 10,5 17,7 17,3 17,6 17,0

0,3 0,2 0,4 0,3 0,3 0,2 0,3

5,8 5,7 5,3 3,6 3,3 4,9 5,1 4,7

100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Vek

Otázka: Aké je Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie? Poznámka: Na otázku odpovedali len tí respondenti a respondentky mimo školského systému, ktorí niekedy školu navštevovali; boli medzi nimi iba štyria vo veku 15 rokov, preto túto kategóriu špeciálne v tabuľke neuvádzame. vo výpočtoch nie sú zahrnutí respondenti, ktorí na otázku neodpovedali (n = 5 % relevantného súboru). Vysvetlivky ku kategóriám vzdelania: *SOŠ a SŠ; **Všetky stupne vysokoškolského štúdia; ***Osoby, ktoré navštevovali špeciálnu základnú či strednú školu. ZŠ neukončené = ukončenie školskej dochádzky v nižšom ročníku, ako bola štandardná dĺžka ZŠ; ZŠ ukončené = ukončenie ZŠ v štandardnom poslednom ročníku, vrátane respondentov s neukončenou strednou školou (ich najvyššie ukončené vzdelanie bola základná škola).

mov (18,4 %), ukončenú štandardnú základnú školu mali takmer tri pätiny z nich (59,7 %). V ďalšom štúdiu na strednom stupni úspešne pokračovalo 17 % relevantnej rómskej populácie. Najpočetnejšiu kategóriu tu tvorili jednotlivci s ukončenou SOŠ alebo učňovskou školou3 (15,2 %) a na ukončenú strednú školu s maturitou pripadal iba malý podiel (1,8 %),4 podobne ako na držiteľov vyššieho vzdelania (0,3 %). Zostávajúcich takmer 5 % skúmaného podsúboru navštevovalo v rámci svojej prípravy na povolanie nejaký typ špeciálnej školy. Uvedené percento zahŕňa osoby v špeciálnych školách na základnom i strednom stupni.5 Muži a ženy vykazovali z hľadiska stupňa dosiahnutého vzdelania určité odlišnosti. Medzi rómskymi ženami sa podstatne častejšie vyskytovali osoby, ktoré nepokračovali v štúdiu na strednej škole – teda s neukončeným základným a základným vzdelaním. Rozdiely sa potom prejavili v zastúpení vyššieho stupňa vzdelania: rozdiel v podiele osôb s ukončeným stredným vzdelaním predstavoval viac ako deväť

percentuálnych bodov v neprospech rómskych žien. Preto aj na základe výsledkov z roku 2010 možno konštatovať to, čo v správe mapujúcej situáciu v roku 2005, a síce, že celkovo sa dá vzdelanostná štruktúra skúmaných rómskych žien hodnotiť ako mierne zaostávajúca za vzdelanostnou štruktúrou mužov (UNDP, 2006: 62). Úroveň dosiahnutého vzdelania sa v rómskej populácii menila s vekom. Najmenej priaznivú situáciu nájdeme v najstaršej generácii 65+ rokov, v ktorej až 47,4 % nemalo ukončené ani základné vzdelanie (v prípade skupiny definovanej vekom 36 rokov a viac to bolo 22,3 %). So znižujúcim sa vekom podiel neukončeného základného vzdelania rapídne klesal – v najmladšej vekovej kategórii bol v porovnaní s najstaršou generáciou nižší o 39 (resp. pri skupine 36+ rokov o 13) percentuálnych bodov.7 Pri ukončenom základnom vzdelaní možno pozorovať menšie rozdiely: najpozitívnejšia situácia bola v najmladšej generácii, pri starších skupinách sa obraz mení – ukončenej ZŠ je menej, hoci pri akomkoľvek vekovom intervale

3 Názov školy “SOU” (stredné odborné učilište) už v súčasnosti neexistuje. Preto k tomuto typu škôl v tejto štúdii referujeme ako “SOŠ” (stredné odborné školy) operujúce podľa štátneho vzdelávacieho programu ISCED 3C; t.j. troj- alebo štvor-ročné študijné odbory bez maturity. 4 Neukončené stredné vzdelanie uviedlo spolu 8,9 % respondentov mimo školského systému, pričom u väčšiny z nich išlo o nedokončené odborné učilište (7,5 %); nositelia neukončenej strednej školy boli ale zaradení do kategórie ZŠ ukončené (ISCED 2). 5 Vzdelanostná štruktúra skúmanej rómskej populácie v porovnaní s rokom 2005 vykazuje určité odlišnosti, pričom najväčšie zmeny sa týkali nárastu podielu osôb s ukončeným základným vzdelaním a poklesu osôb s neukončeným vzdelaním medzi rokmi 2005 a 2010. Priame porovnanie je však limitované vyšším podielom respondentov, ktorí na otázku o dosiahnutom vzdelaní v roku 2010 neodpovedali. a ako sme už uviedli, 40 % takýchto prípadov sa týkalo detí vo veku do 15 rokov, u ktorých možno predpokladať, že ak sa skutočne nachádzali mimo školského systému, po ich prípadnom zarátaní do príslušnej vzdelanostnej kategórie „s neukončeným vzdelaním“ alebo „bez vzdelania“ by zmeny za uvedené obdobie neboli významné. 6 Pre ilustráciu: za rovnako vymedzenú všeobecnú populáciu 16-55 rokov z geograﬁckej blízkosti (n = 476) boli podiely za jednotlivé kategórie vzdelania nasledovné: ZŠ neukončené 1,9 %; ZŠ ukončené (ISCED 2) 7,1 %; ukončené stredné (ISCED 3) 74,8 %; vyššie ako stredné (ISCED 5+) 15,8 %; špeciálna škola 0,4 %. 7 Takmer rovnaký údaj o podiele rómskych žiakov, ktorí končia školopovinnosť v nižšom než poslednom ročníku ZŠ (v 70. a 80. rokoch to bolo stabilne 20 %) uvádza vo svojej štúdii J. Tomatová (Tomatová, 2001; podľa Bajo – Vašek, 1994).

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:21 PM

Page 93

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 8.3 Zloženie rómskej populácie, ktorá je mimo školského systému, podľa stupňa dosiahnutého vzdelania a typu bývania (v %) Segregovaní ZŠ neukončené ZŠ ukončené (ISCED 1 a 2) Ukončené stredné (ISCED 3)* Vyššie (ISCED 4+)** Špeciálna škola*** Jednotlivci spolu

Separovaní 23,3 59,5 14,2 0,2 2,8 100,0

Rozptýlení 17,3 58,0 16,5 0,2 8,0 100,0

Spolu 14,7 61,8 20,2 0,5 2,9 100,0

18,4 59,7 17,0 0,3 4,7 100,0

Otázka: Aké je Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie? Poznámka: Na otázku odpovedali len tí respondenti a respondentky mimo školského systému, ktorí niekedy školu navštevovali. Vo výpočtoch nie sú zahrnutí respondenti, ktorí na otázku neodpovedali (cca 5 % relevantného súboru). Vysvetlivky ku kategóriám vzdelania: *SOŠ a SŠ; **Všetky stupne vysokoškolského štúdia; ***Osoby, ktoré navštevovali špeciálnu základnú či strednú školu. ZŠ neukončené = ukončenie školskej dochádzky v nižšom ročníku, ako bola štandardná dĺžka ZŠ; ZŠ ukončené = ukončenie ZŠ v štandardnom poslednom ročníku, vrátane respondentov s neukončenou strednou školou (ich najvyššie ukončené vzdelanie bola základná škola).

mala najvyšší podiel. Rozdiely v zastúpení ukončeného stredného vzdelania boli menej výrazné, podiel sa pohyboval u všetkých vymedzení strednej generácie na úrovni 18 %, prekvapujúci je veľmi nízky výsledok za najmladšiu skupinu s ukončeným vzdelávaním vo veku 16-19 rokov (len 7,7 %). Údaje tiež ukazujú, že skúsenosť s návštevou špeciálnych škôl mali najmä Rómovia v mladšom a mladšom strednom veku (vysoko nad 5 %), v starších vekových skupinách bola takáto skúsenosť zastúpená výrazne menej (u starších ako 36 rokov pod 4 %). Distribúcia úrovne dosiahnutého vzdelania sa podľa sledovaných typov bývania líšila v niekoľkých ohľadoch (tabuľka 8.3). Najvyšší podiel osôb s neukončeným základným vzdelaním sa nachádzal v populácii žijúcej segregovane – viac než pätina (23,3 %) z nich vyšla zo vzdelávacieho systému s neukončenou základnou školou. Tento podiel bol výrazne vyšší než vo zvyšných dvoch typoch bývania, so zvyšujúcou sa priestorovou integráciou podiel osôb s neukončenou základnou školou klesal – až na 14,7 % za žijúcich rozptýlene. Rozdiel v zastúpení osôb s neukončeným základným vzdelaním medzi rozptýlenou a segregovanou populáciou (teda populáciou s najvyššou a najnižšou mierou priestorovej integrácie) predstavoval v roku 2010 viac ako 8 percentuálnych bodov. Populácia žijúca rozptýlene bola na tom lepšie aj v ďalšom ohľade – rómske ženy a muži zo segregovaných a separovaných sídel menej často pokračovali vo vzdelávaní na ďalšom stupni než tomu bolo v prípade rozptýlených. Najvyšší podiel ukončeného stredného vzdelania bol práve medzi Rómami žijúcimi rozptýlene, najnižší v segregovaných osadách (20 % oproti 14 %). Rozdiel predstavoval 6 percentuálnych bodov. Vzdelávanie v špeciálnych školách malo najvyššie zastúpenie za Rómov zo separovaných osídlení – ich podiel bol takmer trojnásobne vyšší než v segregovaných osadách a v populácii Rómov žijúcich rozptýlene (8 %

oproti 3 %). Šlo najmä o Rómov, ktorí ukončili vzdelávanie na špeciálnych základných školách. Ako sa uvádza vyššie (tabuľka 8.2), v rámci rómskej populácie, ktorá už bola mimo vzdelávacieho systému, tvorili spolu respondenti so základným vzdelaním až 78,1 %. Z toho 18,4 % opustilo základnú školu predčasne, teda bez riadneho ukončenia, pričom zo základnej školy odchádzali v rôznych ročníkoch. Na prvom stupni základnej školy8 skonGraf 8.1 Zloženie rómskej populácie, ktorá je mimo školského systému a má len neukončenú základnú školu, podľa ročníka, v ktorom základnú školu opustili (v %) 2.4

7.1 11.2

17.4

31.0 31.0

1-4. ročník 5. ročník 6. ročník

7. ročník 8. ročník 9. ročník

Otázka: V ktorej triede ste ukončili základnú školu? Poznámka: Len za respondentov, ktorí uviedli ako svoje najvyššie dosiahnuté vzdelanie „základné neukončené“ (n = 347). Do výpočtov neboli zahrnutí respondenti, ktorí na otázku neodpovedali (4 % relevantného podsúboru).

8 To znamená, že zo školy odišli vo štvrtej triede a skôr. Podľa veku sa ukázalo, že to boli prevažne respondenti starší ako 50 rokov (mladšie vekové ročníky končili svoje vzdelávanie na základnej škole najskôr v piatej triede).

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:21 PM

Page 94

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 8.4 Zloženie rómskej populácie s ukončeným základným vzdelaním podľa typu bývania a dôvodov nepokračovania v štúdiu na strednej škole (v %) Segregovaní Nezáujem o školu, nechuť učiť sa Nedostatok peňazí na poplatky, ošatenie, obuv Pomoc v domácnosti, práca Zlé známky a výsledky Svadba Narodenie dieťaťa Choroba, zdravotné postihnutie Rodičia mi nedovolili Geograﬁcká nedostupnosť školy Iné Jednotlivci spolu

Separovaní 33,6 18,1 14,3 12,1 13,2 2,3 1,1 3,4 1,5 0,4 100,0

Rozptýlení 22,7 24,1 14,3 16,1 15,4 1,7 1,7 1,0 2,8 — 100,0

Spolu 30,9 29,2 13,4 13,1 3,7 4,0 3,0 1,3 0,7 0,7 100,0

29,0 24,0 14,0 13,8 10,6 2,7 2,0 1,9 1,6 0,4 100,0

Otázka: Prečo ste nepokračovali v štúdiu na SOU či SŠ? Poznámka: Len za respondentov, ktorí deklarovali ukončené základné vzdelanie a nepokúsili sa o žiadnu formu stredoškolského vzdelania (n = 849). Do výpočtov neboli zahrnutí respondenti, ktorí na otázku neodpovedali (8 % relevantného podsúboru).

čilo spolu 7,1 % Rómov s neukončeným základným vzdelaním, v piatej triede ukončilo vzdelávanie 17,4 % z nich. Najčastejšie základnú školu opúšťali v šiestej a siedmej triede (po 31 %). Údaje naznačujú, že penzum poznatkov získavaných na základnej škole zostalo pre veľkú časť Rómov s neukončeným základným vzdelaním dosť obmedzené – nedostali sa k vedomostiam, zručnostiam a schopnostiam rozvíjaným v najvyšších ročníkoch základnej školy. Čo sa týka Rómov s deklarovaným ukončeným základným vzdelaním, ktorí sa ani nepokúsili o nejakú formu stredoškolského vzdelania, ich podiel tvoril 50,8 % podsúboru tých, čo už boli mimo školského systému.9 Medzi dôvodmi, prečo nepokračovali v štúdiu na strednom stupni, sa vyskytovali tak objektívne bariéry, ako aj subjektívne (de)motivácie. Ako uvádza tabuľka 8.4, najčastejším dôvodom nepokračovania v štúdiu na strednej škole, ktorý respondenti s ukončeným základným vzdelaním uvádzali, bol nezáujem o školu, resp. nechuť učiť sa v čase odchodu zo základnej školy; zaznamenal sa pri 29 % z nich. Druhou najčastejšou uvádzanou príčinou bol nedostatok peňazí na ošatenie, obuv či poplatky (24 %). Skutočnosť, že absencia vyššej úrovne vzdelania nebola výsledkom len osobného rozhodnutia/vlastností, naznačuje aj fakt, že 14 % Rómov ako dôvod uviedlo „nevyhnutnosť pracovať alebo pomáhať doma“. Ďalších takmer 14 % Rómov nepokračovalo na strednej škole kvôli zlým známkam. Nezáujem o školu/nechuť učiť bol najfrekventovanejší v segregovaných osadách (33,6 %). Na druhej strane, podiel Rómov, ktorí kvôli nezáujmu nepokračovali na strednom stupni, bol najnižší v separovaných osídleniach (22,7 %). Nedostatok peňazí ako príčina nezvyšovania si vzdelania sa týkal najmä populácie v rozptýlených osíd-

leniach, v segregovaných a separovaných osídleniach finančné ťažkosti neboli tak častým (uvádzaným) dôvodom nízkeho vzdelania. Ako ukazuje tabuľka, určitú úlohu zohrávalo aj rodinné správanie Rómov, v zmysle aktivít vedúcich k založeniu vlastnej rodiny. Vydaj alebo ženba boli uvádzané ako dôvod nepokračovania v štúdiu na strednej škole najmä Rómami zo segregovaných a separovaných osídlení. V súbore Rómov z rozptýlených obydlí zohrávali podstatne menšiu úlohu. Uvádzané dôvody nepokračovania v štúdiu na strednej škole si žiadajú hlbšiu pozornosť, nakoľko práve tu niekde sa môžu skrývať potenciálne miesta pre úspešnú intervenciu v záujme zvýšenia vzdelanostnej úrovne rómskej populácie, o ktorej sa toľko hovorí ako o predpoklade úspešného uplatnenia na trhu práce. Vysoký podiel odpovedí, ktoré videli dôvod konečného nízkeho dosiahnutého vzdelania vo vlastnom vtedajšom postoji k učeniu a v zlých výsledkoch na základnej škole (spolu až 42,8 % rómskych žien a mužov so základným vzdelaním) môže poukazovať na zlyhávanie systému základného školstva z hľadiska schopnosti nadchnúť rómske deti pre vzdelávanie, ako aj z hľadiska poskytnutia podpory a pomoci týmto deťom v záujme lepších známok v škole. Výsledky výskumu totiž naznačili, že práve za tie skupiny, ktoré za dôvod nepokračovania v štúdiu na strednej škole uviedli nechuť učiť sa alebo zlé známky, podobne ako za skupinu s neukončenou základnou školou, bol najvyšší podiel zlých skúseností so školou (graf 8.2). Kým u týchto troch skupín uviedlo zlé skúsenosti so školou vyše 40 %, celkový priemer za rómsku populáciu mimo vzdelávacieho systému sa pohyboval tesne nad úrovňou 20 %; a na druhej strane najmenej zlých skúseností so školou vykázali tí, čo ukonči-

9 Zvyšok do 59,7 % celkovej skupiny s najvyšším dosiahnutým stupňom vzdelania na úrovni ukončenej základnej školy predstavovali respondenti, ktorí sa o stredoškolské štúdium pokúsili, ale ho nedokončili; takých bolo 8,9 % z celku rómskej populácie, ktorá už bola mimo školského systému.

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:21 PM

Page 95

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

li učňovskú školu (menej ako 10 %), rómske ženy a muži s maturitou a vyšším vzdelaním mali na školu iba dobré spomienky. Zlé skúsenosti so školou sa teda vo významnej miere viažu s konečným dosiahnutým zlým výsledkom v oblasti vzdelávania – či už je to v podobe neukončenia základnej školy, zlých známok alebo vzťahu k učeniu, a naopak.10 Výskum ďalej pre nedostatok priestoru nesledoval podobu týchto zlých skúseností na škole, avšak kvalitatívne výskumy zo segregovaného a separovaného prostredia rómskych komunít realizované v predchádzajúcom období môžu o nej veľa napovedať.11 Takéto diferencie v skúsenostiach so školou podľa vzdelania signalizujú dve veci: negatívne zážitky môžu byť jedným z dôvodov neukončenia základnej školy v štandardnom režime, môžu tiež pôsobiť odradzujúco pri rozhodovaní o pokračovaní v štúdiu na niektorom type strednej školy. Naopak pozitívne zážitky počas základnej

školy môžu rómske deti stimulovať k pokračovaniu v štúdiu. Vnucuje sa tu otázka, či naša spoločnosť urobila dosť (možnosti školského systému, podpora informovanej voľby – rodičov i detí, terénna sociálna práca s rodinami a podobne) pre to, aby sa zlé skúsenosti rómskych detí so školou redukovali na minimum a podpora okolia pri učení posilnila; aby nemali za následok skorší odchod zo vzdelávacieho systému, rezignáciu na záujem o učenie a zlé školské výsledky. Analýza tiež ukázala, že skupina rómskych jednotlivcov, ktorí ako dôvod nepokračovania v štúdiu na strednej škole uviedli nechuť učiť sa, navštevovala výrazne viac ako bol priemer na základnej škole segregovanú triedu. Takmer 15 % z nich bolo v poslednom roku na ZŠ v triede, kde boli len alebo takmer len rómske deti, a ďalších 19 % v triede, kde bolo viac rómskych ako nerómskych detí (spolu 34 % segregovaných); priemer za

Graf 8.2 Skúsenosť rôznych vzdelanostných skupín rómskej populácie, ktorá je mimo školského systému, so školou – porovnanie so skúsenosťou všeobecnej populácie z geograﬁckej blízkosti (v %) 0

40 59.5

Všetci s ukončenou SŠ a viac Všetci s ukončenou SOU

31.1

Všetci s ukončenou SŠ

Dôvod nepokračovania na SŠ nechceli sa učiť Dôvod nepokračovania na SŠ zlé známky Všetci mimo vzdelávacieho systému Všeobecná populácia mimo vzdelávacieho systému

100

40.5

0.0 8.10 0.0

55.6

17.4

12.9

62.1

11.0

4.4

2.8

16.4

46.3

7.6

25.2

4.1

17.5

48.8

30.6

13.0

53.0

29.5

13.1

19.7

57.4

17.0

48.9 veľmi dobré

60.8

28.7

Všetci s ukončenou ZŠ Všetci s neukončenou ZŠ

48.5 skôr dobré

skôr zlé

5.9 0.5 2.1

veľmi zlé

Otázka: Aké boli vaše skúsenosti so školou (prístup učiteľov, spolužiakov a pod.)? Poznámka: Len respondenti mimo školského systému.

10 Bivariačná korelácia medzi dosiahnutým vzdelaním a osobnými skúsenosťami so školou potvrdila v celkovom vyjadrení strednú silu závislosti (Spearmanov koeﬁcient poradovej korelácie bol 0,287 na hladine významnosti α=0,01). Podrobnejšia štatistická analýza (adjusted residual) však ukázala, že respondenti s neukončenou základnou školou štatisticky významne častejšie uvádzali skôr zlé a ešte častejšie veľmi zlé skúsenosti so školou, a zároveň zriedkavo hodnotili svoje skúsenosti ako skôr dobré a veľmi dobré. Na druhej strane respondenti s ukončeným stredoškolským vzdelaním (s maturitou i bez) štatisticky významne častejšie hodnotili svoje skúsenosti so školou ako veľmi dobré, a zároveň významne zriedkavejšie ich považovali za skôr zlé alebo veľmi zlé. 11 Pozri napríklad výskum Kultúrneho združenia Rómov Slovenska z roku 2009, niektoré z výrokov približuje BOX 8.3 a 8.4. Ako sa v uvedenej správe konštatuje: „viaceré z uvádzaných problémov súvisiacich s návštevou základnej školy boli všeobecného charakteru (vadia aj mnohým deťom z majoritnej populácie) a nesúviseli s etnickou príslušnosťou, mnohé však mali diskriminačnú podstatu. Čiže veľa rómskych obyvateľov sa už ako deti na základnej škole stretli s predsudkami, nerovným zaobchádzaním, segregáciou a absenciou podporných či vyrovnávacích opatrení – zo strany vyučujúcich i zo strany spolužiakov. Dôsledky takýchto skúseností v rannom detskom a detskom veku môžu byť rôzne. Mohli rómske deti odradiť od ďalšieho štúdia napriek existujúcim predpokladom, podporiť ich v zotrvaní v známom prostredí a vybudovať u nich strach opustiť svoju lokalitu a rodinu. Mohli ich tiež poznačiť nie len v období dospievania, ale na celý život a ovplyvniť tak ich životné šance a kvalitu života. Je preto veľmi dôležité systematicky pracovať na odstraňovaní podobných praktík zo základného školstva a na výchove detí k väčšej tolerancii a rešpektovaniu rozdielností.“ (Dáta…, 2009: 30).

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:21 PM

Page 96

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 8.3 Rómske ženy a muži s ukončeným základným vzdelaním podľa skupín dôvodov nepokračovania v štúdiu na strednej škole (v %) 0

24.2

Rodinné dôvody spolu

33.3 24.2 23.9

Nedostatok ﬁnancií Nezáujem o školu a zlé známky spolu Ostatné dôvody spolu

Rómski muži Rómske ženy 46.8 39.4

4.7 3.4

rómsku populáciu mimo vzdelávacieho systému bol pritom 11 % a 14 % (spolu 25 % v segregovaných triedach). Na druhej strane za tých, čo skončili nejaký typ strednej školy alebo získali ešte vyššie vzdelanie, bol spoločný podiel navštevujúcich segregovanú triedu v poslednom roku na základnej škole len 11 %. Zdá sa, akoby segregácia na základnej škole negatívne vplývala na dosiahnutú úroveň vzdelania i na záujem študovať. Pristavme sa krátko aj pri ostatných dôvodoch rezignácie na štúdium na strednej škole. Okrem nedostatku financií na vzdelávanie detí mali pomerne silné zastúpenie rôzne rodinné dôvody, ako uzatvorenie sobáša alebo narodenie dieťaťa, nesúhlas rodičov so štúdiom či potreba pomáhať doma (spolu až 29,2 % rómskej populácie s ukončenou základnou školou, čo nepokračovali štúdiom na strednej škole). Ako ukazuje graf 8.3, prejavili sa pomerne veľké rozdiely podľa pohlavia. Kým nedostatok financií na poplatky, ošatenie a obuv uvádzali v rovnakej miere rómske ženy aj muži, za ostatné skupiny dôvodov to bolo inak. Nezáujem o školu a zlé známky uvádzali častejšie muži, podobne to bolo aj pri tzv. ostatných dôvodoch (zdravotný stav a dostupnosť školy a iné), rómske ženy zasa omnoho viac pomenúvali ako dôvod rezignácie na štúdium rodinné dôvody. Z relevantných rómskych žien uviedla niektorý z rodinných dôvodov jedna tretina, z rómskych mužov to bola štvrtina. Najväčší rozdiel

bol pri dôvode „vydala som sa/ oženil som sa“, ktorý zo žien označilo takmer 16 % a z mužov len 4 %. Pri ostatných rodinných dôvodoch rozdiel nebol taký veľký, hoci u žien prevažovalo mierne aj narodenie dieťaťa a zákaz zo strany rodičov, u chlapcov zasa potreba pomáhať. A s priestorovým vylúčením podiel rodinných prekážok v štúdiu narastal: zo žijúcich rozptýlene ich uviedlo 19,3 % rómskych mužov a 25,2 % rómskych žien; za separovaných vzrástol na 25,2 % spomedzi mužov a 38,4 % spomedzi žien a za segregovaných to bolo 28,8 % z mužov a 36,7 % zo žien. Ak by sme chceli nájsť podobné zistenia v predchádzajúcich výskumoch, možno napríklad opäť čerpať z už citovaného výskumu Kultúrneho združenia Rómov Slovenska (Dáta…, 2009). Ako významnú prekážku nenaplnenia životných plánov a snov v ňom uvádzali rómske ženy a muži skúmanej neintegrovanej populácie tiež vo veľkej miere rôzne rodinné bariéry. Dokonca sa rodinné problémy, ako potreba starostlivosti o deti a rodinu a podobne, stali druhou najfrekventovanejšou bariérou naplnenia životných plánov (po nedostatku financií a pred prekážkami spočívajúcimi v etnickej príslušnosti). A ako správa konštatuje ďalej, empirické údaje potvrdili silnejší pocit zábran a prekážok nastoľovaných rodičmi a rodičovskou rodinou v ceste za životným snom na strane rómskych žien.12 Z citovaného výskumu vyplynula tiež

12 Bol to predovšetkým nesúhlas rodičov s ďalším štúdiom dievčaťa alebo nedostatok financií na zabezpečenie štúdia: „rodičia bránili - ďaleko do školy“. Rómske ženy tiež hovorili o nedostatočnej podpore ďalšieho vzdelávania zo strany rodičov („nezobrali ma do školy a ani rodičia to odo mňa nepožadovali, tak som ostala doma“), ako aj o zlých rodinných pomeroch, ktoré vynucovali od dievčaťa uprednostniť domácu starostlivosť pred štúdiom a vzdelávaním („veľa detí v mojej rodine, pochádzam z osem člennej rodiny“). Prekážky zo strany rodičovskej rodiny však nadobúdali aj inú podobu – týkali sa výberu partnera a založenia vlastnej rodiny: „rodičia mi vybrali muža, nechcela som ho“, „mama zakázala, bolo veľa uchádzačov“. Hoci v menšej miere, ale prekážky zo strany rodičov sa objavovali aj u skúmaných rómskych mužov (Dáta..., 2009: 55). 13 Skúmané rómske ženy z neintegrovaných komunít spomínali medzi prekážkami naplnenia životných snov nasledovné skutočnosti: „zaľúbila som sa, skoro som mala deti“, „skoro som otehotnela“, „skoro deti“, „kvôli partnerovi“, „druh je žiarlivý - nemohla som ísť do školy“, „priateľ“, „skoro som sa vydala“ a podobne. Veľmi často pociťovanou prekážkou bola tiež aktuálna rodinná situácia so všetkými povinnosťami starostlivosti, ktoré z nej vyplývajú, a sklamanie z partnerského života: „veľa detí“, „deti, zobrala som okrem svojich aj troch súrodencov“, „deti, sklamanie v láske“, „nešťastie na muža“, „neschopnosť manžela“, „manžel bol zlý“, „zlý partner“, „financie, manželova závislosť - na automatoch, alkohol“ a mnoho ďalších. Muži v rámci rodinných prekážok uvádzali skoré založenie rodiny, rozpad manželstva alebo starostlivosť o partnerku: „začali sa mi páčiť dievčatá“, „našiel som si ženu“, „mám rodinu“, „mal som dieťa“, „bytová otázka, financie, zlá rodinná opora, skoré manželstvo“ (Dáta..., 2009: 57).

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:21 PM

Page 97

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

omnoho vyššia miera zasahovania vlastnej rodinnej situácie do vysnívanej životnej dráhy u rómskych žien (štyri krát viac než u mužov). Išlo predovšetkým o skoré partnerstvá a rodičovstvá, ktoré buď prerušili štúdium dievčat alebo nasmerovali ich život mimo vysnívaných predstáv a plánov.13 Podľa získaných údajov sa zdá, akoby v skúmanom prostredí bolo ešte pomerne rozšírené zasahovanie rodičov do života mladých ľudí, či už pri výbere vzdelania alebo životného partnera a životnej dráhy. A takéto zásahy sú silnejšie na strane žien, ktoré sú nezriedka nútené obetovať svoju budúcu kariéru povinnostiam v rámci rodičovskej rodiny. Právo detí na vzdelanie, ktoré by nebolo obmedzované rodičmi a ani finančnou situáciou rodiny, ako aj právo na účasť pri rozhodovaní o záležitostiach, ktoré sa dieťaťa dotýkajú,14 resp. u starších ako 18 rokov právo na slobodu rozhodovania, sa v niektorých prípadoch pravdepodobne plne neuplatňujú. Opäť sa vynára otázka, čo v takýchto prípadoch robí štát alebo či urobil dosť pre podporu uplatnenia ľudských práv pre všetkých obyvateľov SR (vrátane rómskych detí), kde bola škola a iné inštitúcie, keď nedokázali prekonať rodičovský odpor alebo finančný nedostatok rodiny pri zabezpečení prístupu dievčat k štúdiu. Obavy rómskych rodičov pustiť deti na štúdiá však môžu súvisieť aj so zistenými zlými skúsenosťami so školou a potrebou rómskych rodičov ochrániť deti, a to aj cestou ich uzatvorenia do známeho prostredia (napríklad do školy, kde chodia starší súrodenci), hoci nepriaznivého (pozri aj: Dáta..., 2009). Problémom v tejto súvislosti tiež je, ako spoločnosť zabezpečuje sexuálnu alebo rodičovskú výchovu pre všetkých; aká je jej dostupnosť na vidieckych školách a či je prezentovaná na úrovni a spôsobom zrozumiteľným pre všetkých. Nárast rómskej neplnoletej pôrodnosti sa skôr stáva hitom médií či bonmotom politikov, ako objektom serióznej analýzy a podporných verejných politík. Slovenská verejná diskusia sa skôr venuje sporom o sexu-

álnu verzus náboženskú výchovu na školách, doteraz nie je prijatý akčný plán sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktorého vypracovanie vyplýva ako povinnosť od Káhirskej konferencie OSN (1994) alebo od podpisu Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (OSN, 1998). Výchova k plánovanému rodičovstvu a sexuálna osveta sú na Slovensku považované za osobnú vec jednotlivca a ponechané vo veľkej miere na jeho iniciatívu, štát sa tu svojej „pravej“ zodpovednosti vyhýba.

8.2. Osoby v školskom systéme: navštevovanie školy, podmienky vzdelávania Časť rómskej populácie, ktorá v čase výskumu ešte neukončila proces vzdelávania, tvorila 43 % súboru Rómov a zahŕňala jednak žiakov navštevujúcich školu (26,4 %) a jednak deti v predškolskom veku (16,6 %). Na tomto mieste sa pristavíme pri žiakoch a študentoch, u ktorých budeme sledovať rôzne aspekty vzdelávacieho procesu. Medzi žiakmi a študentmi navštevujúcimi školu dominovali žiaci z bežných základných škôl (72,3 %). Špeciálnu (osobitnú) základnú školu navštevovalo 15 % rómskych žiakov a študentov, špeciálnu triedu 3,6 %. V „špeciálnom režime“ bolo teda na základnom stupni vzdelávaných dokopy takmer 19 % rómskych detí. Spomedzi vyšších stupňov vzdelania bolo najviac zastúpené navštevovanie SOŠ (5 %), stredná škola s maturitou mala o polovicu nižšie zastúpenie. Návštevnosť špeciálnych škôl a tried na strednom stupni sa ani zďaleka nepribližuje ich využívaniu na stupni základnom. Špeciálne školy a triedy na základnom stupni boli najviac navštevované rómskymi deťmi zo segregovaných osád. Takmer jedna štvrtina z celkového počtu všetkých rómskych žiakov a študentov bola zaradená do takejto formy vzdelávania (deti v špeciálnych ZŠ pre zdravotne

Tabuľka 8.5 Zloženie rómskej populácie 6+ rokov, ktorá je ešte stále v školskom systéme, podľa typu navštevovanej školy a typu bývania (v %) Segregovaní Bežná ZŠ Špeciálna ZŠ Špeciálna trieda v ZŠ Špeciálna ZŠ pre telesne postihnutých SOŠ Stredná škola s maturitou Špeciálna SŠ* a špeciálna trieda v SŠ VŠ Jednotlivci spolu

Separovaní 69,8 18,1 5,4 0,3 4,8 1,1 0,6 0,0 100,0

Rozptýlení 71,4 16,7 2,6 0,0 4,8 2,6 1,6 0,6 100,0

Spolu 77,0 8,2 2,9 0,8 6,1 4,9 0,0 0,0 100,0

72,3 15,0 3,6 0,3 5,2 2,6 0,7 0,2 100,0

Poznámky: *Špeciálna SŠ zahŕňa školu pre mentálne i fyzických postihnutých. Táto kategória (spoločne so špeciálnou triedou v SŠ) bola vytvorená kvôli nízkym početnostiam. Do výpočtov neboli zahrnutí žiaci a študenti, za ktorých neboli získané odpovede.

14 Pozri Dohovor OSN o právach dieťaťa – paragrafy o vzdelaní a participácii, ktorého dvadsaťročné výročie sa oslávilo v novembri 2009 (OSN, 1989).

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:21 PM

Page 98

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 8.4 Dôvody návštevy špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy (v %) 0

25 26.1

Jednoduchší vzdelávací program Mentálna porucha

24.5

Povedali, že je to pre dieťa lepšie

12.0

Najbližšia škola v okolí

10.3

Výsledok testov

7.6 6.5

Je to lacnejšie Iné Telesná porucha

3.3 1.1

Nevie, neodpovedal

8.7

Otázka: Prečo dieťa navštevuje špeciálnu školu alebo špeciálnu triedu?

postihnutých pritom tvorili zanedbateľný podiel). Na druhej strane, medzi deťmi z osídlení s najvyššou mierou integrácie bol tento podiel dvojnásobne nižší. Podiel detí zo separovaných osídlení, ktoré navštevovali špeciálne školy, sa nachádzal niekde uprostred. Voľba špeciálnej školy alebo triedy bola výsledkom rôznych príčin. Medzi najčastejšie uvádzané dôvody, prečo rómske deti navštevujú špeciálnu školu alebo triedu (na základnom i strednom stupni) patrilo konštatovanie, že „vzdelávací program je pre dieťa jednoduchší“ (26,1 %) a mentálna porucha dieťaťa (24,5 %). Pri 12 % prípadoch respondenti uviedli odporúčanie odborných autorít („povedali nám, že je to pre dieťa lepšie“).15 Ako ukazuje príslušný graf, príčiny, ktoré možno považovať za objektívne (mentálna a telesná porucha, vý-

sledok testov), sa týkajú približne tretiny detí v špeciálnych školách a triedach. Do úvahy pritom treba zobrať fakt, že samotné konštatovanie mentálnej poruchy respondentmi nebolo ďalej skúmané a teda nemožno určiť, či šlo vždy o výsledok lekárskeho posúdenia. Navyše, aj samotné testovanie so sebou nesie riziko nesprávnej diagnózy, najmä keď sú rómske deti testované v slovenskom jazyku, čo predpokladá určité porozumenie a kultúrne kompetencie, ktoré nemusia byť v ich rodinách rozvíjané. Za alarmujúce možno pokladať, že sa objavil výrazný podiel takých odpovedí, ktoré indikujú zaraďovanie detí do špeciálnych škôl a tried na základe skutočností, ktoré nemusia reflektovať skutočné potreby dieťaťa (ľahšie podmienky vzdelávania, blízkosť školy. cena). Postoj rodičov však tomu veľmi nenasvedčuje, ako

Tabuľka 8.6 Rómske deti v školskom systéme podľa typu navštevovanej školy a zloženia tried (v %) Bežná ZŠ Len (takmer) rómske deti Viac rómskych detí ako nerómskych Približne polovica rómskych a nerómskych detí Viac nerómskych detí Len (takmer) nerómske deti Jednotlivci spolu

Špeciálna ZŠ 31,1 16,3 15,6 32,2 4,7 100,0

65,2 15,2 14,4 3,0 2,3 100,0

Špeciálna trieda v ZŠ 90,9 0,0 9,1 0,0 0,0 100,0

SOŠ

Spolu 14,3 16,7 21,4 33,3 14,3 100,0

36,2 15,4 16,4 26,0 6,0 100,0

Poznámka: Do tabuľky boli zaradené len tie typy škôl, pri ktorých boli dostatočne veľké početnosti umožňujúce ďalšie triedenie. Hodnoty za celú populáciu rómskych detí v poslednom stĺpci zohľadňujú aj hodnoty pre ďalšie typy škôl, ktoré v tabuľke uvedené nie sú. Pri výpočtoch boli vyradení respondenti, ktorí na otázku o zložení tried neodpovedali.

15 Do výpočtov sme zahrnuli aj tých respondentov, ktorí neuviedli konkrétny dôvod, pretože sme chceli ukázať, aká veľká je skupina tých, ktorí na danú otázku nevedeli alebo nechceli odpovedať. V tomto prípade to totiž považujeme za dôležitú kontextuálnu informáciu.

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:21 PM

Page 99

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 8.5 Zloženie detí v škole v generačnom porovnaní podľa typu bývania – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

Segregovaní

Vychodili školu pred 1990

Separovaní Rozptýlení Geograﬁcky blízka všeobecná populácia spolu

11.3

Vychodili školu po 1990

4.9

8.1

Navštevujú školu v súčasnosti

7.4 13.9

17.8

1.3 Vychodili školu pred 1990 0 8.4 2.6 Vychodili školu po 1990 0 14.8 1.7 Navštevujú školu v súčasnosti 6.9 5.8

15.5

38.0

12.8

8.9

29.9

10.2

49.5 21.0

19.0

10.3

6.4 1.5

14.4

26.9

15.2 15.7

100 6.8

52.9

29.3

Vychodili školu po 1990

22.6 17.6

14.1

8.9

27.4

18.8

12.1

70 38.9

22.3

8.0

6.6

Navštevujú školu v súčasnosti

55.1

Vychodili školu pred 1990

Vychodili školu po 1990

27.2

21.3

Navštevujú školu v súčasnosti

Vychodili školu pred 1990

15.8

Navštevujú školu v súčasnosti

Vychodili školu pred 1990

Rómska populácia spolu

17.2 41.0

23.0

14.7 35.5

23.9

6.9

66.5 19.4

63.3

18.5

10.6

67.1

21.3 17.2

47.6 25.1

36.2

15.4

13.1 33.8

16.4

10 26.0

len, takmer len rómske deti

viac nerómskych detí ako rómskych

viac rómskych detí ako nerómskych

len, takmer len nerómske deti

približne na polovicu Otázka: Aké je v triede zloženie rómskych a nerómskych detí? /Aké bolo v triede zloženie rómskych a nerómskych detí (posledná trieda na ZŠ)? Poznámka: Hoci sa v grafe porovnáva v prípade respondentov s ukončeným vzdelávaním (mimo školského systému) posledný rok na ZŠ a u aktuálnych žiakov a študentov súčasne navštevovaná škola či trieda, môže vypovedať o existujúcich trendoch. V prípade, ak sa vylúčia z aktuálnych študujúcich stredoškoláci a vysokoškoláci, podiel navštevujúcich segregovanú triedu sa ešte výrazne zvyšuje.

naznačujú odpovede na otázku ohľadne spokojnosti so špeciálnou školou/triedou. Tri štvrtiny rodičov vyjadrilo so školou spokojnosť - 22,3 % uviedlo, že sú „veľmi spokojní“, a 54,3 % „skôr spokojní“. Nespokojnosť vyjadrilo 5 % rodičov, avšak až 18,5 % sa nevedelo alebo nechcelo vyjadriť.

Rómske deti majú obmedzené šance čerpať z pozitív spojených so socializáciou v heterogénnych vrstovníckych skupinách. Značná časť všetkých rómskych detí, ktoré v čase výskumu navštevovali školu16, bola v triedach s prevahou rómskych žiakov. Viac než jedna tretina sa vzdelávala v triedach, kde boli len (alebo takmer výlučne) róm-

16 Akéhokoľvek stupňa s výnimkou materských škôl a jaslí, teda okrem detí v predškolskom veku

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:21 PM

Page 100

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

ske deti, a 15 % v triedach, kde bolo viac rómskych ako nerómskych detí. Takže polovica rómskych žiakov a študentov participovala na vzdelávacom procese v etnicky homogénnom alebo prinajmenšom etnicky málo diverzifikovanom prostredí. vo väčšinovom prostredí študovala približne tretina rómskych detí, z toho 26 % v triedach s prevahou nerómskych detí a 6 % v triedach, kde boli len (alebo takmer výlučne) nerómske deti. Ako bolo možné predpokladať, skúsenosť s etnicky diferencovaným prostredím sa líšila podľa typu navštevovanej školy. Skúsenosť s (takmer) výlučne rómskym zložením triedy mali predovšetkým žiaci špeciálnych základných škôl (65,2 %) a špeciálnych tried na základných školách (91 %). S ohľadom na vyššie uvádzané dôvody zaraďovania rómskych detí do týchto foriem vzdelávania možno konštatovať, že výsledkom často neobjektívnych princípov selekcie dochádza k vytváraniu etnicky špecifických ostrovčekov vzdelávania. Medzi žiakmi bežných základných škôl sa naj-

častejšie vyskytovali dve situácie – triedy s prevahou nerómskych žiakov (32,2 %) a triedy s výlučne rómskymi deťmi (31,1 %). Skúsenosť s takmer výlučne majoritnými triedami však na základnom stupni (bežnom alebo špeciálnom) takmer úplne absentuje. Naopak na strednom stupni – na SOŠ – je frekvencia vzdelávania v triedach s takmer výlučne majoritným zložením oveľa vyššia.17 Ako vyzerajú trendy z hľadiska zloženia detí v škole čiastočne naznačuje graf 8.5. V generačnom porovnaní sa ukazuje nárast segregovanosti vo vzdelávaní – najvyšší podiel detí, ktoré navštevujú triedu, kde prevažujú rómske deti, sa prejavil za aktuálnych žiakov a študentov. Na druhej strane najmenej zastúpené boli segregované triedy za tých respondentov, čo vychodili školu pred rokom 1990. Pohľad na štruktúru žiakov jednotlivých tried základnej školy podľa veku (tabuľka 8.7) naznačuje tiež dosť odlišnú situáciu za rómsku a geograficky blízku populáciu. Vo všetkých školských triedach bolo vekové rozpätie

Tabuľka 8.7 Rómski žiaci a žiačky v základnej škole podľa navštevovanej triedy a veku – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) Vek – v rokoch 6 7

Spolu

1. trieda RP GBVP

33,6 37,5

48,4 62,5

10,7 —

4,1 —

3,3 —

— —

100,0 100,0

RP GBVP

— —

24,1 18,2

41,9 72,7

20,9 9,1

7,0 —

6,3 —

— —

100,0 100,0

RP GBVP

— —

25,3 30,0

36,3 50,0

28,6 20,0

9,8 —

— —

100,0 100,0

RP GBVP

— —

3,3 —

8,8 21,4

46,2 42,9

25,2 28,6

11,0 —

3,3 —

2,2

— —

100,0 100,0

RP GBVP

— —

2,2 —

23,7 37,5

22,6 50,0

30,1 12,5

11,8 —

4—3 —

2,2 —

3,2 —

100,0 100,0

RP GBVP

— —

16,2 25,0

35,2 50,0

23,8 25,0

15,2 —

4,8 —

100,0 100,0

RP GBVP

— —

5,7 —

11,4 —

42,9 88,9

24,3 11,1

14,3 —

1,4 —

100,0 100,0

— —

1,6 —

19,7 66,7

49,2 33,3

19,7 —

9,8 —

100,0 100,0

— —

33,3 42,9

63,3 57,1

3,3 —

100,0 100,0

2. trieda

3. trieda

4. trieda

5. trieda

6. trieda

7. trieda

8. trieda RP GBVP 9. trieda RP GBVP

Poznámka: Veľkosť celkového súboru n = 916. Uvedené odpovede vrátane prípadných omylov, nakoľko pri tejto otázke nebolo možné skontrolovať správnosť odpovedí. RP = rómska populácia; GBVP = geograﬁcky blízka všeobecná populácia.

100

17 Veľmi podobné podiely rómsky detí v jednotlivých typoch škôl vyšli aj podľa výskumu Rómskeho vzdelávacieho fondu (2009), ktorý bol realizovaný odlišnou metodológiou ako výskum UNDP.

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:21 PM

Page 101

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 8.8 Zloženie rómskej populácie, ktorá je ešte stále v školskom systéme, podľa vzdialenosti školy od miesta bydliska – porovnanie situácie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

menej než 1 km 1 až 3 km 3 až 5 km 5 až 10 im viac než 10 km Jednotlivci spolu

Rómska populácia žiakov a študentov Segregovaní Separovaní Rozptýlení Spolu 52,3 48,9 50,4 29,2 25,2 29,2 5,0 12,1 6,0 9,1 7,5 4,8 4,4 6,2 9,6 100,0 100,0 100,0

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia 50,6 27,8 7,8 7,3 6,5 100,0

29,1 15,4 7,4 8,6 39,4 100,0

Poznámka: Pri výpočte boli vyradení respondenti, ktorí na otázku neodpovedali.

rómskych žiakov omnoho širšie ako vykázali žiaci zo všeobecnej populácie. Kým pri všeobecnej populácii bol vekový rozptyl dva, maximálne tri vekové ročníky, pri rómskych žiakoch to bolo až osem vekových ročníkov. Najväčší vekový rozptyl sa ukázal za žiakov v piatej triede – navštevovali ju rómske deti od 9 do 16 rokov. Celková tendencia je zrejmá: rómske deti omnoho častejšie opakujú triedy na základnej škole, keďže ich je v každej triede podstatne viac vo vyššom veku, ktorý nezodpovedá aktuálne navštevovanému ročníku.18 K vekovému posunu dochádza aj pri nástupe do prvej triedy, kde sa dá predpokladať viac odložených nástupov za rómske deti. Už v prvej triede základnej školy bola zistená vekovo široká skladba rómskych detí – od 6 do 10 rokov; v porovnaní s tým prváci reprezentujúci všeobecnú populáciu boli výlučne vo veku 6 alebo 7 rokov. Výskumné údaje však nepostačovali na presné rozlíšenie toho, či rómske deti staršie ako 7 rokov sú v prvej triede pre odložený nástup do povinnej školskej dochádzky alebo kvôli opakovaniu prvej triedy.19 V súvislosti s tým vyvstáva otázka ohľadom nultého ročníka na základnej škole: či už na úplnom začiatku vstupu rómskeho dieťaťa do vzdelávacieho procesu neznevýhodňuje (a nestigmatizuje) dieťa posunutím vekovej hranice dieťaťa na základnej škole v porovnaní s ostatnými. Ako ukázali viaceré výskumy, mnohé rómske deti, špeciálne zo segregovaného prostredia, majú isté deficity pri nástupe do základnej školy, napríklad jazykové alebo čo sa týka zručností a návykov, ktoré si vyžadujú istý typ podporných opatrení. Je na zváženie, či by k nim malo dochádzať až po nástupe na základnú školu a či by nebolo lepším riešením, keby sa podpora poskytovala skôr – ešte v rámci materskej školy.20 Geografická poloha rómskych osídlení a ich zlé spojenie so svetom majority sú dobre známou bariérou, ktorá sťažuje participáciu na aktivitách bežných v majoritnej

spoločnosti. Jednou z takých aktivít je aj vzdelávanie. Ako ukázali údaje z výskumu, geografická dostupnosť škôl nebola vôbec samozrejmosťou, čo pri všeobecne nízkej príjmovej úrovni môže predstavovať vážny problém. Školu vo vzdialenosti menej než jeden kilometer od bydliska mala polovica rómskych žiakov a študentov. Viac než štvrtina musela dochádzať do školy vzdialenej od bydliska jeden až tri kilometre. Viac než 10 kilometrov do školy dochádzalo 6,5 % rómskych detí. Pre porovnanie, takto vzdialenú školu od domu malo 39,4 % detí z geograficky blízkej všeobecnej populácie. Ide však o výsledok odlišných podmienok a voľby: deti z geograficky blízkej populácie častejšie navštevovali stredné školy, ktoré sú vzdialenejšie od bydliska (strednú školu s maturitou navštevovalo 19,7 % detí zo všeobecnej populácie, v porovnaní s 2,5 % v súbore rómskych žiakov a študentov). Tieto údaje tiež môžu dokladať fenomén, ktorý popisujú odborníci a aktivisti, a ktorý spočíva v tom, že nerómski rodičia prehlásia svoje deti na inú školu ak je počet rómskych žiakov na škole či v triede veľmi vysoký. Takýmto spôsobom, ak si to môžu finančne dovoliť, preferujú dochádzku svojich detí aj do geograficky vzdialenejšej školy, čo vo svojich dôsledkoch prehlbuje etnickú segregáciu (Kusá - Borovanová – Rusnáková, 2011; NOS, 2011). Znamená to tiež, že rómske deti absolvujú väčšie vzdialenosti za účelom participácie na základnom stupni vzdelávania a nie stredného, čo vytvára pre domácnosti vyššie problémy i náklady. Situácia v troch typoch osídlenia sa v danom ohľade veľmi nelíšila. Až 62 % rómskych detí chodilo do školy pešo a 34 % využívalo autobus. Autobus využívali najmä deti, ktorých školy sú vzdialené 5 kilometrov a viac (95 % z nich). Deti so školami do jedného kilometra, naopak, chodili najmä pešo (95 %). S rastúcou vzdialenosťou prirodzene miera využívania autobusu stúpala: do škôl vzdialených od

18 Táto tendencia sa ukazuje jasne aj napriek tomu, že sme si vedomí, že mohlo prísť k istým pochybeniam pri zbere dát zo strany respondentov (nadiktovali zlý údaj o triede alebo veku dieťaťa) alebo anketárov (nesprávne zapísali uvedený údaj). 19 Použitý dotazník bol už tak rozsiahly, že dáta tohto typu nebolo možné rozšíriť o sledovanie ďalších znakov a otázok; na získanie takýchto informácií by bol potrebný samostatný výskum. 20 Na riziká nultých ročníkov poukázal aj kvalitatívny výskum, ktorý sa realizoval v rámci tohto projektu (rozhovory so sociálnymi pracovníkmi a pracovníčkami pôsobiacimi v marginalizovaných rómskych komunitách).

101

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:21 PM

Page 102

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

1 do 3 kilometrov dochádzalo autobusom 32 % rómskych detí, do škôl nachádzajúcich sa od bydliska 3 až 5 kilometrov to bolo už 93 % detí. Pri vzdialenostiach presahujúcich 10 kilometrov sa využíval nielen autobus (75 %), ale aj vlak (14 %) či auto (9 %). Súčasťou výskumu životných podmienkach rómskych domácností bolo i zisťovanie názorov na rôzne skutočnosti súvisiace so vzdelaním detí. Na dané otázky odpovedala hlava domácnosti a jej odpovede boli považované za informáciu za celú domácnosť. Jedna z otázok bola položená len tým domácnostiam, v ktorých sa nachádzali deti vo veku, kedy mohli navštevovať základnú alebo strednú školu. Zástupcovia domácností mali posúdiť, či deti v ich domácnostiach „mali alebo majú možnosť navštevovať školy alebo na nich pokračovať v štúdiu“. Drvivá väčšina rómskych domácností (91,5 %)21 súhlasila s tým, že „deti v domácnosti mali alebo majú možnosť navštevovať školy alebo na nich pokračovať v štúdiu“. Ukázalo sa, že potenciálne problémy súvisiace so vzdelaním, ktoré indikovali niektoré získané údaje spomenuté vyššie (napríklad zaraďovanie do špeciálnych škôl, geografická dostupnosť školy atď.) nie sú rómskymi domácnosťami vnímané ako niečo, čo by obmedzovalo možnosti ich detí. Toto konštatovanie platí pre všetky rómske domácnosti bez ohľadu na stupeň integrácie, aj keď výskyt presvedčenia, že deti spomínané možnosti nemali, bol v segregovaných osadách dvakrát vyšší než v rozptýlených osídleniach. V prvej časti tejto kapitoly sme ukázali, že v štruktúre vzdelanostnej úrovne Rómov nachádzajúcich sa už mimo systému vzdelávania mali silné zastúpenie osoby, ktoré nepokračovali v štúdiu na strednej škole. Pozitívne možno hodnotiť skutočnosť, že vysoké zastúpenie osôb s nízkym vzdelaním sa neodzrkadlilo v prevládajúcich ašpiráciách vo vzťahu k vzdelaniu detí, ktoré v čase výskumu navštevovali školu. Vyplýva to z odpovedí na otázku, ktorá bola položená „hlavám domácností“, kde v čase výskumu žili deti navštevujúce základnú alebo strednú školu. Keďže otázka smerovala na reprezentantov/reprezentantky domácností, pri interpretácií tejto otázky nebudeme hovoriť o preferenciách osôb, ale o preferenciách domácností. Tri štvrtiny domácností, ktoré na otázku odpovedali,22 si priali, aby deti po skončení základnej školy pokračovali v štúdiu na nejakej strednej škole. Rozhodný súhlas vyjadrilo 37 %, opatrnejší súhlas 39 %. Odmietavý postoj zaujalo spolu 24,3 % domácností, pričom väčšina z nich (16,5 %) vyjadrila opatrnejší nesúhlas. Rodičia s ambíciou, aby deti po ukončení ZŠ pokračovali ďalej vo vzdelávaní, sa najčastejšie regrutovali spomedzi domácností žijúcich v rozptýlených

102

obydliach (79,4 %). Najnižšie zastúpenie mali medzi domácnosťami zo segregovaných osád (72,6 %). Treba však zdôrazniť, že aj v ich prípade išlo o vysoký výskyt vzdelanostných ašpirácií vo vzťahu k deťom. Medzi domácnosťami, ktoré neplánovali ďalšie štúdium detí, sa podstatne častejšie vyskytovalo presvedčenie, že ich deti nemali možnosť navštevovať školu alebo na nich pokračovať v štúdiu. Výskyt takéhoto presvedčenia (26 %) bol medzi uvedenými domácnosťami viac než trojnásobne vyšší, než tomu bolo v celom súbore rómskych domácností s deťmi na ZŠ, a viac než desaťnásobne vyšší v porovnaní s domácnosťami, ktoré si želali pokračovanie vzdelávania detí. Na otázku, prečo by nechceli, aby deti po skončení základnej školy pokračovali v štúdiu, odpovedala len časť relevantných respondentov, čo viedlo k malému počtu odpovedí a následne k obmedzeniu interpretačného potenciálu získaných údajov. Medzi odpoveďami však ako dôvod jasne dominovala obava, že by to domácnosť finančne nezvládla – uviedla to viac ako polovica respondentov (domácností), ktorí na danú otázku odpovedali. Kým pri deťoch navštevujúcich základnú školu sa väčšina domácností priklonila k tomu, aby pokračovali vo vzdelávaní ďalej, v prípade detí študujúcich na stredných školách bola situácia iná. Väčšina rómskych domácností (64 %),23 v ktorých žili žiaci stredných škôl, by nechcela, aby po skončení pokračovali v štúdiu na vysokej škole (až pätina z nich pritom vyjadrila rozhodný nesúhlas). Najvyšší podiel domácností s týmto postojom bol v rámci žijúcich rozptýlene, kde dosiahol 81 %. V segregovaných (65 %) a separovaných (41 %) osídleniach sa uvedený názor vyskytoval menej často. Rozdiely medzi typmi bývania však netreba príliš preceňovať, pretože absolútny počet domácností, ktoré mali deti na strednej škole, bol nízky. Napriek tomu (s vedomím daného obmedzenia) možno konštatovať, že to, čo na prvý pohľad vyzerá ako nedostatok rodičovských ambícií, je podľa výpovedí samotných domácností najmä vecou ekonomickej neistoty. Najčastejšie uvádzaným zdôvodnením neochoty poslať dieťa na vysokú školu bola totiž obava z toho, že by to domácnosť finančne nezvládla. Iné dôvody, spomedzi ktorých si respondenti mohli vybrať, boli v porovnaní s finančným zastúpené len marginálne.

8.3. Gramotnosť Dosiahnutý stupeň vzdelania je iba jedným, navyše formálnym ukazovateľom úrovne vzdelania. Efektívnosť vzdelávacieho procesu, respektíve dopady nezaradenia

21 Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré sa nevedeli alebo nechceli vyjadriť. 22 Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali alebo uviedli ako odpoveď variant „iné“. 23 Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali alebo uviedli ako odpoveď variant „iné“.

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:22 PM

Page 103

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 8.9 Ukazovatele gramotnosti za rôzne vekové skupiny rómskej populácie a porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

Celý súbor okrem detí pred ZŠ Navštevovali školu v minulosti (všetci) Navštevovali školu v minulosti (16-64) Všetci 16-64 Všetci 16-24 (Nro = 407; Nvš = 75) Všetci 25-34 (Nro = 417; Nvš = 119) Všetci 35—44 (Nro = 355; Nvš = 89) Všetci 45—54 (Nro = 271; Nvš = 113) Všetci 55+ (Nro = 217; Nvš = 245) Navštevujú aktuálne školu (všetci) Navštevujú aktuálne školu (vek 10+ rokov)

Číta s problémami alebo vôbec nie

Píše s problémami alebo vôbec nie

Aspoň s 1 má problém

Rómska populácia

33,8 28,8 28,4 29,2 25,8 28,8 29,0 30,4 38,3 49,6 41,5

Všeobecná populácia 1,7 1,2 0,6 0,8 4 2,4 5,1 4,1

40,8 34,8 33,9 34,6 32,6 33,2 35,4 32,8 49,5 59,8 53,1

Všeobecná populácia 3,0 2,5 0,8 1,0 4,1 5,3 6,4 4,2

43,7 33,8 36,8 37,9 37,3 36,0 38,0 36,5 50,2 63,0 57,4

Všeobecná populácia 3,7 1,7 1,1 1,7 6,7 5,7 7,5 5,5

Poznámka: V tabuľke sa uvádza spoločný percentuálny podiel z danej skupiny tých, čo s uvedenou činnosťou majú problém alebo ju neovládajú vôbec. Len za respondentov, ktorí na otázku odpovedali.

do školského systému merali vo výskume dva indikátory gramotnosti zamerané na zručnosti čítať a písať: schopnosť čítať noviny a schopnosť napísať jednostránkový list. V modernej spoločnosti hrá gramotnosť kľúčovú úlohu. Je vstupnou bránou k prijímaniu a spracovávaniu informácii, k vzdelávaniu, k prístupu na trh práce, k prístupu k médiám, k využitiu voľného času, skrátka k fungovaniu v celom rade životných situácií. Jednotlivec by mal mať také zručnosti, ktoré mu umožnia efektívne fungovať, pracovať s informáciami, sociálne komunikovať, byť schopný participovať na chode spoločnosti. Nedostatočná gramotnosť, ktorú majú niektorí jednotlivci a skupiny ľudí aj vo vyspelých krajinách, sa často označuje aj za paradox ľudského rozvoja. Tabuľka 8.9 nám ukazuje rôzne ukazovatele gramotnosti Rómov a Rómiek za rôzne vekové skupiny. Vyplýva z nej, že ani návšteva školy nie je zárukou gramotnosti. V rámci rómskej populácie vo veku 16-64 rokov, ktorá už v súčasnosti nenavštevuje školu, ale navštevovala školu v minulosti, až 28,4 % uviedlo, že číta iba s problémami alebo vôbec; o zručnosti písať sa takto vyjadrilo 33,9 % v tej istej vekovej skupiny. Aspoň s jednou zručnosťou, ktorá sa považuje za indikátor gramotnosti, malo problém až 36,8 % takto vymedzenej rómskej populácie. Ako z tabuľky vidieť ďalej, najviac problémov vo vzťahu ku gramotnosti mala najmladšia generácia žiakov a študentov (aj po vylúčení mladších

ako 10 rokov) a najstaršia generácia nad 55 rokov. Pozrime sa bližšie na štruktúru rómskych detí 10+ aktuálne navštevujúcich školu, čo majú problémy s čítaním a písaním. Z 10-ročných a starších detí, ktoré ešte navštevujú školu a uviedli ťažkosti s čítaním novín, chodilo 64,4 % na bežnú ŽŠ, 26,0 % na špeciálnu ZŠ a 5,8 % navštevovalo špeciálnu triedu v ZŠ. Zostávajúcich 3,9 % bolo študentmi SOU alebo špeciálnej SŠ pre mentálne postihnutých. V prípade písania listu tvorili z takto vymedzených rómskych detí žiaci bežnej ZŠ 67,9 %; na špeciálnu ZŠ pripadalo 23,4 % z nich a na špeciálnu triedu v ZŠ 4,4 %.24 Ešte iný pohľad na deti vo veku 10 a viac rokov ponúka porovnanie v rámci kategórie bežnej základnej školy. Z rómskych detí 10+ rokov navštevujúcich bežnú základnú školu uviedlo problémy s čítaním novín 40 %; u geograficky blízkej všeobecnej skupiny rovnakých detí to bolo iba 5 %. S písaním kratšieho listu malo problém až 54,4 % detí 10-ročných a starších navštevujúcich bežnú ZŠ; v rovnakej skupine všeobecnej populácie to bolo opäť iba 5 %. Aspoň s jednou aktivitou malo problém 56,7 % rómskych detí 10-ročných a starších navštevujúcich bežnú ZŠ, zo všeobecnej skupiny to bolo viac ako 10-krát menej detí (len 5 %). Porovnanie gramotnosti rómskej populácie za všetky vekové skupiny so všeobecnou populáciou poukazuje na alarmujúce disparity vo výsledkoch vzdelávacieho procesu.25

24 Celkové zloženie 10-ročných a starších rómskych detí bolo nasledovné: bežná ZŠ = 67,9 %; špeciálna ZŠ = 16,3 %; špeciálna trieda v ZŠ = 3,7 %; SŠ pre deti s mentálnym postihnutím = 0,8 %; zostávajúcich 11,4 % tohto rómskeho súboru študovalo na bežnej SOU alebo SŠ. 25 Pri interpretácii výsledkov skúmania gramotnosti je však treba prihliadať aj k veľkému počtu neodpovedajúcich respondentov pri týchto dvoch otázkach. Z celku rómskych respondentov mimo školského systému to bolo 18 % (325 z celkového počtu n = 1 846) a z geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie mimo školského systému 25 % (196 z celkového počtu n = 777); v prípade aktuálnych žiakov a študentov bol podiel neodpovedajúcich ešte vyšší (59 % za rómsky podsúbor a 55 % za všeobecný).

103

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:22 PM

Page 104

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

8.4. Navštevovanie materskej školy pred vstupom do školského systému V súvislosti s úspešným pôsobením rómskych detí vo vzdelávacom systéme sa ako jeden z dôležitých predpokladov v odbornej literatúre i odporúčaniach pre politickú prax často spomína navštevovanie materskej školy pred vstupom na základnú školu. Hovorí sa o ňom ako o možnosti na prekonanie zaostávania širokých skupín rómskych detí zo znevýhodneného prostredia v zručnostiach a predpokladoch pre vstup do povinnej školskej dochádzky a celkového úspešnejšieho pôsobenia vo vzdelávacom procese, ktoré im domáce prostredie a socializácia v ňom nedokážu poskytnúť (UNDP, 2006; Kusá – Rusnáková – Koželová, 2011). Vo výskume sa návštevnosť detí v materskej škole sledovala za skupinu aktuálnych žiakov alebo študentov, ktorým sa kládla otázka, či pred vstupom na základnú školu chodili do škôlky a ako dlho, a potom za skupinu detí v predškolskom veku, kde sa zisťovalo navštevovanie škôlky v súčasnosti. Ako uvádza tabuľka 8.10, spomedzi rómskych detí a mladých ľudí, ktorí boli v čase výskumu žiakmi základnej školy alebo študentmi strednej či vysokej školy, navšte-

vovalo pred vstupom do školského systému materskú školu aspoň v nejakom minimálnom režime spolu 53,1 %. Takáto úroveň zaškolenosti značne zaostávala za žiakmi a študentmi z geograficky blízkej všeobecnej populácie, z ktorých malo skúsenosť s predškolskými zariadeniami vyše 88 %. Nebol to ale jediný rozdiel, ktorý sa medzi porovnávanými populáciami prejavil. Kým u žiakov a študentov reprezentujúcich všeobecnú populáciu v priestorovej blízkosti rómskych komunít podiel bývalých frekventantov škôlky narastal so zvyšujúcou sa dobou chodenia do škôlky (takmer polovica z nich chodila do škôlky po dobu tri roky a dlhšie, viac ako štvrtina dva roky a 16 % jeden rok a kratšie), za rómskych žiakov a študentov to bolo úplne inak – najväčší podiel pripadal na ročné a kratšie obdobie navštevovania škôlky (až 35 % z celkových 53 %, čo do materskej školy niekedy pred ZŠ chodili) a najmenej boli zastúpení dlhodobejší návštevníci v trvaní tri roky a viac (6 %). Alebo inak – len minimum rómskych detí a mladých ľudí, ktorí v čase výskumu navštevovali základnú školu alebo vyšší stupeň vzdelávania, chodilo predtým do materskej školy po dobu tri roky a dlhšie, na druhej strane u nich prevažovali ročné a kratšie obdobia chodenia do škôlky.

Tabuľka 8.10 Zaškolenosť vybraných skupín rómskych detí a mládeže v materských školách – porovnanie podsúborov a s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) Rómska populácia Segregovaní Separovaní (n=340) (n=315) Žiaci a študenti spolu Nenavštevovali Navštevovali Z toho: menej ako rok 1 rok 2 roky 3 roky a viac inak Zaškolenosť žiakov a študentov do 10 rokov 11 a viac rokov Predškoláci 3-6 rokov spolu Nenavštevuje Navštevuje Z toho: nechcú dávať nemajú v okolí je často choré nemajú peniaze príliš malé iný dôvod Zaškolenosť predškolákov vo veku 3-6 rokov vo veku 3-4 roky vo veku 5-6 rokov

104

Rozptýlení (n=245)

Spolu (n=900)

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia (n=160)

Navštevovali ste pred vstupom na základnú školu materskú školu, škôlku? Ak áno, ako dlho? 55,0 44,1 39,2 46,9 11,9 45,0 55,9 60,8 53,1 88,1 Dĺžka navštevovania materskej školy... 11,8 11,4 13,9 12,2 0,6 20,3 19,4 30,6 22,8 15,6 7,6 16,5 9,0 11,1 26,3 4,1 7,6 7,3 6,2 45,6 1,2 1,0 — 0,8 — Spolu odpovede „áno, navštevuje“. 50,6 60,7 60,4 56,3 88,4 59,4 52,8 61,2 60,5 87,9 Navštevuje toto dieťa materskú školu (škôlku)? Ak nie, uveďťe prečo: 97,0 80,4 73,3 80,8 44,1 13,0 19,6 26,7 19,2 55,9 Dôvody nenavštevovania materskej školy: 16,5 26,1 24,4 21,9 5,9 16,5 1,1 3,3 7,7 2,9 1,7 3,3 2,2 2,4 — 28,7 13,0 17,8 20,5 2,9 20,9 22,8 18,9 20,9 20,6 2,6 14,1 6,7 7,4 — Spolu odpovede „áno, navštevuje“. 5,6 14,0 20,4 12,5 40,0 25,6 26,2 36,1 28,9 78,6

Poznámka: Uvádzané za respondentov, ktorí uviedli odpoveď na otázky. Pri zaškolenosti za jednotlivé vekové skupiny predškolákov, keď sa sledovali iba dva ročníky, boli početnosti v jednotlivých kategóriách príliš nízke na to, aby bolo možné sledovať dovnútra jednotlivé dôvody.

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:22 PM

Page 105

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Podľa typu bývania sa zaškolenosť aktuálnych rómskych žiakov a študentov v materských školách menila: najvyššia bola za žijúcich rozptýlene a najnižšia za segregovaných. Zo žiakov a študentov zastupujúcich rómske domácnosti žijúce rozptýlene navštevovalo škôlku pred vstupom na základnú školu takmer 61 %, spomedzi detí a mládeže zo segregovaných osád to bolo len 45 %, pričom väčšina z toho chodila do predškolského zariadenia iba jeden rok alebo menej. Isté porovnanie v čase, ktoré umožňuje sledovanie úrovne predškolskej zaškolenosti rómskych žiakov a študentov za vekovú skupinu do 10 rokov a nad 10 rokov, ukázalo na určitý pokles v prípade žijúcich segregovane. Žiaci vo veku do 10 rokov vykázali takmer o 10 % nižšiu zaškolenosť ako starší žiaci a študenti. To by naznačovalo, že v poslednom období pred vlastnou realizáciou výskumu v teréne (okolo rokov 2006 – 2009)26 bol podiel detí zo segregovaných osád navštevujúcich materskú školu nižší ako v období predtým. Za separovaných bola úroveň zaškolenosti vyššia u starších detí, teda zaškolenosť týchto detí akoby sa s postupom času zvyšovala; v prípade detí z rómskych domácností žijúcich rozptýlene a detí všeobecnej populácie z geografickej blízkosti sa rozdiel neprejavil – úroveň zaškolenosti obidvoch porovnávaných skupín aktuálnych žiakov a študentov bola približne rovnaká. Ak sa pozrieme na situáciu za deti, ktoré boli v čase výskumu v predškolskom veku a mali 3-6 rokov, materskú školu v čase zisťovania navštevovala viac ako polovica týchto detí všeobecnej populácie (55,9 %), z rovnakých rómskych detí to bola iba jedna pätina (19,2 %). A opäť sa smerom k vylúčenému bývaniu podiel frekventantov škôlky znižoval: z 26,7 % za žijúcich rozptýlene až na 13 % za bývajúcich v segregovaných osadách. A aké boli hlavné dôvody nenavštevovania materskej školy u detí vo veku 3-6 rokov? V priemere za rómsku populáciu týchto detí vyšiel ako najsilnejší dôvod nenavštevovania škôlky neochota rodičov dať dieťa do zariadenia („nechceme ho dávať do škôlky“), ďalej značná skupina rómskych rodičov považovala veľkú časť detí vymedzených vekom od troch do šiestich rokov (pravdepodobne 3-4-ročné deti) za príliš malé, aby chodili do škôlky, a na treťom mieste sa zaradili finančné dôvody („nemáme peniaze na škôlku“). Za skupinu bývajúcich segregovane bolo poradie dôvodov nenavštevovania škôlky odlišné: na prvom mieste bol nedostatok finančných prostriedkov, na druhom vnímanie dieťaťa ako príliš malého pre zariadenie a na treťom absencia škôlky v okolí (spolu s neochotou dávať dieťa do zariadenia).

Vo všetkých porovnávaných podsúboroch bola úroveň zaškolenosti detí predškolského veku podstatne nižšia za skupinu vymedzenú vekom 3-4 roky oproti vekovej skupine detí 5-6 rokov. Výpočty ukázali, že starší predškoláci reprezentujúci geograficky blízku všeobecnú populáciu chodili do škôlky dva krát viac ako mladší (takmer 80 % ku 40 %), v prípade celkovej rómskej populácie bol nárast pri porovnaní mladších a starších detí viac ako trojnásobný (z úrovne 12,5-percentnej zaškolenosti u detí vo veku troch a štyroch rokov na takmer 30 % spomedzi detí 5-6-ročných), za skupinu žijúcich segregovane vzrástla úroveň zaškolenosti dokonca až päť násobne (z necelých 6 % nad 25 %). Navštevovanosť materských škôl vyšla na základe výskumných údajov podstatne menšia za rómske deti oproti deťom zo všeobecnej populácie v geografickej blízkosti. U niektorých skupín detí išlo dokonca o zaostávanie 34-násobné, ako napríklad pri porovnávaní aktuálnych predškolákov vo veku 3 až 4 rokov alebo vo veku 5 až 6 rokov. Z rómskych detí vo veku 5-6 rokov navštevovala materskú školu menej ako jedna tretina, zo všeobecných to boli takmer štyri pätiny. S rastom priestorovej segregácie sa zaškolenosť rómskych detí znižovala. V podstate podľa výskumných údajov akoby práve tá skupina detí, ktorá škôlku pred vstupom na základnú školu najviac potrebuje, ju reálne využívala najmenej. Dôvodom nenavštevovania škôlky boli nedostatočné financie, presvedčenie o nezrelosti dieťaťa pre škôlku, ale aj – najmä v segregovanom prostredí – absencia takýchto zariadení v okolí a neochota dávať dieťa do zariadenia. Intervencia pre zvýšenie zaškolenosti rómskych detí v predškolských zariadeniach by mala smerovať práve k prekonávaniu týchto bariér.27

8.5. Výdavky na vzdelávanie S návštevou školy sú vždy spojené určité náklady pre domácnosť, ktorých výška sa odvíja od počtu detí v domácnosti, typu navštevovanej školy, jej vzdialenosti od bydliska, atď. Finančná náročnosť položiek súvisiacich s povinnou školskou dochádzkou a ďalším štúdiom medzi rómskymi domácnosťami silno rezonuje. Logicky to, čo sa majoritnej spoločnosti môže javiť ako bežné, málo významné výdavky domácnosti, sa v prostredí s kumuláciou sociálno-ekonomických rizík stáva bremenom, ktoré môže vážne narúšať životné podmienky domácností alebo aj viesť k rozhodovaniu sa medzi „zlými a horšími riešeniami“ (odchod zo školy a podobne). Vo výskume životných podmienok boli výdavky na vzdelávanie detí tematizované dvojako. Po prvé,

26 Keďže hovoríme o žiakoch vo veku 6 až 10 rokov a výskum sa realizoval v roku 2010, ide približne o časové obdobie pred rokom až štyrmi rokmi od zberu dát (cca roky 2006 – 2009). 27 Ako totiž ukázali kvalitatívne výskumné aktivity nasledujúce za dotazníkových zisťovaním, takmer všetci experti a expertky pôsobiace priamo v rómskych komunitách sa vyslovovali za potrebu až nevyhnutnosť navštevovania materskej školy rómskymi deťmi. Okrem prípadného posilňovania slovenského alebo iného oﬁciálneho jazyka vzdelávania tu práve videli šancu podporiť zručnosti detí, ktoré by uľahčili vstup do povinného vzdelávania (od hygienických návykov po držanie ceruzky, atď.). Riešenie tohto zaostávania na základnej škole v podobe nultého ročníka často označovali za oneskorené.

105

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:22 PM

Page 106

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 8.11 Priemerné sumy vynaložené rómskymi domácnosťami na vzdelávanie detí od začiatku školského roka (v €) Priemerná suma (v €) Segregované Separované Rozptýlené

Štandardná odchýlka 46,1 66,6 62,6

Štandardná chyba 73,5 65,5 76,9

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica 4,0 38,2 54,0 3,7 59,3 73,9 4,9 52,9 72,3

Poznámka: Testovacie kritérium F v procedúre ANOVA malo hodnotu 7,29 pri dvoch stupňoch voľnosti.

zástupcovia domácností mali zhodnotiť, či a do akej miery je ich domácnosť schopná pokryť výdavky spojené so vzdelávaním detí. Po druhé, zisťoval sa odhad celkovej sumy finančných prostriedkov, ktoré domácnosť vynaložila v súvislosti s návštevou školy. Na jednej strane tak získavame predstavu o výške výdavkov, a na strane druhej obraz o ich subjektívnom vnímaní. Otázka ohľadne odhadu sumy výdavkov sa týkala celkovej sumy, ktorú domácnosť minula na vzdelanie detí od začiatku školského roka. Keďže terénny zber údajov sa uskutočnil v mesiacoch november – december, získané odpovede pokrývajú obdobie približne troch mesiacov. Celková suma mala zahŕňať rôzne druhy výdavkov: poplatky do školy, výdavky na učebnice a školské pomôcky, dopravu, stravu a podobne. Ukázalo sa, že rómske domácnosti vynaložili na deti navštevujúce školu (základnú, strednú i vysokú) v danom období v priemere 58 € (medián predstavoval 35 €).28 Priemerná výška nákladov na vzdelávanie variovala podľa sledovaných typov bývania. Najvyššiu priemernú sumu (67 €) nájdeme medzi Rómami v separovaných osídleniach, za rozptýlené domácnosti vyšiel priemer 63 €. Segregované osady v tomto ohľade zaujímajú výrazne inú pozíciu – priemerná suma výdavkov na vzdelávanie dieťaťa tam predstavovala 46 €, čo bolo hlboko pod priemernými výdavkami za domácnosti s vyššou priestorovou integráciou i pod celkovým prie-

merom. Procedúra ANOVA ukázala, že priemerné výdavky na vzdelávanie rómskych detí sa medzi jednotlivými typmi osídlení signifikantne líšili na hladine významnosti 0,01.29 Znamená to, že rozdiely neboli spôsobené náhodnou výberovou chybou, ale možno ich nájsť aj v základnej, celej populácii. Na základe Bonferroniho post hoc testu možno konštatovať, že štatisticky významné rozdiely existujú medzi priemernými výdavkami domácností v segregovaných osadách a rozptýlenými domácnosťami, ako aj medzi priemernými výdavkami v segregovaných osadách a v separovaných osídleniach. Znamená to, že výdavky v segregovaných osadách boli významne nižšie než v zostávajúcich dvoch typoch bývania. Informáciu o priemerných sumách možno doplniť údajmi o rozložení výdavkov do intervalov vytvorených rekategorizáciou súm uvedených respondentmi. Ako ukazuje tabuľka 8.12, bolo vytvorených šesť výdavkových kategórií, najnižšia kategória bola vymedzená hornou hranicou 20 €, najvyššia kategória bola definovaná spodnou hranicou 101 €. Najčastejšie zastúpeným intervalom bol ten najnižší – suma od 2 do 20 eur bola vynaložená na viac než tretinu rómskych detí. So zvyšujúcou sa úrovňou súm ich zastúpenie klesalo. Vysoké výdavky v objeme 81 až 100 eur boli zaplatené pri desatine rómskych detí, to isté platí aj pre výdavky vo výške nad 100 eur. Spolu teda v prípade jednej pätiny rómskych detí dosahovali výdavky na vzdelanie vý-

Tabuľka 8.12 Výška výdavkov rómskych domácností na vzdelávanie detí podľa typu bývania (v %, priemer v €) Segregované 2 - 20 € 21 - 40 € 41 - 60 € 61 - 80 € 81 - 100 € 101 a viac € Domácnosti spolu Priemerná suma (v €)

Separované 50,4 18,8 16,7 3,0 4,2 6,9 100,0 46

Rozptýlené 24,1 25,2 14,2 6,8 16,8 12,9 100,0 66

Spolu 29,0 16,3 25,3 4,9 11,8 12,7 100,0 63

35,4 20,3 18,2 4,8 10,7 10,6 100,0 58

Poznámka: Tabuľka uvádza percentuálne zastúpenie súm, ktoré domácnosti uviedli, že zaplatili na dieťa alebo deti, ktoré navštevovali školu. V prípade, že v domácnosti bolo viac takýchto detí, tak boli uvedené viaceré sumy zodpovedajúce výdavkom pre každé jedno dieťa.

106

28 Ide o priemernú hodnotu zo všetkých získaných odpovedí (nie vo vzťahu k počtu mesiacov, priemernými mesačnými výdavkami sa budeme zaoberať na konci kapitoly). Odpovede pokrývali 93 % všetkých detí navštevujúcich školu. Interval spoľahlivosti (95 %) pre priemer za celý súbor bol 53,0 – 62,6 €. 29 Levenov test homogenity rozptylov bol štatisticky nevýznamný, čím bol splnený jeden z kľúčových predpokladov procedúry. Testovacie kritérium F malo hodnotu 7,29 pri dvoch stupňoch voľnosti.

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:22 PM

Page 107

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 8.13 Priemerné mesačné sumy vynaložené rómskymi domácnosťami na vzdelávanie detí (v €) Priemerná suma (v €) Segregované Separované Rozptýlené

Štandardná odchýlka 18,5 26,6 25,0

Štandardná chyba 29,4 26,2 30,7

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica 1,6 15,3 21,6 1,5 23,7 29,6 1,9 21,2 28,9

Poznámka: Testovacie kritérium F v procedúre ANOVA malo hodnotu 7,29 pri dvoch stupňoch voľnosti.

šku nad 80 eur. Ide o relatívne vysoké hodnoty, najmä keď sa berie do úvahy vysoká pravdepodobnosť, že v rómskych domácnostiach je viacero detí, ktoré navštevujú nejakú školu. Najvyššie zastúpenie súm zo spodného intervalu vykazovali segregované osídlenia: na polovicu rómskych detí zo segregovaných osád boli vynaložené sumy vo výške od 2 do 20 eur, výdavky na vyššej úrovni boli zastúpené podstatne menej. Nad 100 eur„stálo“ vzdelanie 6,9 % rómskych detí zo segregovaných osád. V separovaných obydliach sa výdavky na vzdelanie najčastejšie pohybovali v rozmedzí od 21 do 40 eur: boli platené u jednej štvrtiny rómskych detí. Pri deťoch zo separovaných osídlení však možno pozorovať výrazne vyššie zastúpenie vyšších výdavkov – výdavky nad 80 eur boli zaplatené u takmer 30 % z nich. Rozptýlené domácnosti sa z hľadiska výšky výdavkov pohybovali niekde v strede medzi separovanými a segregovanými sídlami. Mali relatívne silne zastúpené tak nižšie výdavkové intervaly, ako aj tie najvyššie. Ako sme už spomenuli, údaje o nákladoch na vzdelanie sa zbierali v novembri a decembri a pokrývali obdobie od začiatku školského roka (teda až tri mesiace od začiatku septembra). Na základe týchto informácií možno určiť priemerné mesačné výdavky, ktoré štandardizujú získané sumy k jednotnému časovému základu. Priemerná mesačná suma nákladov na vzdelávanie v rómskych domácnostiach tak predstavovala 23 €,30 medián mal hodnotu 14 €. Naj-

vyššie priemerné mesačné výdavky boli v separovaných sídlach (27 €), najnižšie v segregovaných osadách (19 €). Otázky o vnímaní výdavkov na vzdelávanie sa kládli zvlášť domácnostiam s deťmi na základnej a na strednej škole. Väčšina rómskych domácností, v ktorých žili deti navštevujúce základnú školu, vnímali náklady spojené s ich vzdelávaním ako problém. Polovica z týchto domácností uviedla, že výdavky na vzdelávanie detí je schopná pokryť len s ťažkosťami alebo s veľkými ťažkosťami.31 Najvyšší podiel domácností s takýmito problémami pochádzal zo segregovaných osád – až 65 % domácností tu uvádzalo výskyt ťažkostí alebo veľkých ťažkostí. Pre porovnanie: medzi rómskymi domácnosťami žijúcimi rozptýlene boli ťažkosti s výdavkami na vzdelanie (odpoveď„s ťažkosťami“ a s „veľkými ťažkosťami“) výrazne menej časté, miera ich výskytu bola nižšia o 18 percentuálnych bodov. Rozptýlené rómske domácnosti vykazovali väčšiu schopnosť ustáť záväzky vyplývajúce z povinnej školskej dochádzky na základnom stupni. Podiel domácností, ktoré to zvládali ľahko a veľmi ľahko, bol vyšší než v iných typoch osídlení. Výskyt (alebo absencia) finančných ťažkostí sa prejavili aj vo vnímaní šancí detí navštevovať školu alebo pokračovať v štúdiu. Takmer všetky domácnosti, ktoré uviedli, že výdavky na školu boli schopné pokrývať ľahko alebo len s určitými ťažkosťami, boli presvedčené, že deti v ich domácnosti mali možnosť navštevovať školy alebo na nich po-

Graf 8.6 Zloženie rómskych domácností podľa schopnosti pokryť výdavky na vzdelávanie detí na ZŠ a typy bývania (v %) 0% Všetky rómske domácnosti Rozptýlené

10%

5.0 7.9

20%

9.5

30%

40%

60%

70%

35.3

11.1

80%

100%

38.1

37.1 26.8

90%

50.3 42.9

Separované

6.1 10.6 1.4 Segregované 7.0

50%

46.2 64.8

veľmi ľahko a ľahko

s určitými ťažkosťami

pomerne ľahko

s ťažkosťami a veľkými ťažkosťami

30 95-percentný interval spoľahlivosti pre priemer bol 21 – 25 €. 31 Pracujeme s pospájanými variantmi odpovedí. Pôvodné varianty mali nasledovnú podobu: veľmi ľahko, ľahko, pomerne ľahko, s určitými ťažkosťami, s ťažkosťami a s veľkými ťažkosťami. Percentuálne podiely sú vyjadrené zo súboru, z ktorého boli vyradené domácností bez detí navštevujúcich základnú školu a domácnosti, ktoré neodpovedali.

107

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:22 PM

Page 108

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

kračovať v štúdiu. Naopak, medzi domácnosťami, ktoré výdavky na základnú školu zvládali s ťažkosťami alebo dokonca s veľkými ťažkosťami, sa objavilo 13 % takých, podľa ktorých ich deti danú možnosť nemali. Rovnaké otázky sa položili aj domácnostiam s deťmi navštevujúcimi strednú školu. Ukázalo sa, že aj štúdium na strednej škole predstavovalo finančnú záťaž pre značnú časť rómskych domácností.32 Takmer polovica domácností (48 %) uviedla, že výdavky na vzdelávanie pokrývali s veľkými ťažkosťami alebo s ťažkosťami. Ďalších 34 % hovorilo o „určitých ťažkostiach“. Podobne ako pri výdavkoch na deti navštevujúce základnú školu, aj v tomto prípade sa ťažkosti najčastejšie vyskytovali v segregovaných osadách (52,6 %). Najnižší výskyt bol zaznamenaný v domácnostiach žijúcich rozptýlene (42,9 %).

Zhrnutie V rámci tej časti rómskej populácie, ktorá v čase výskumu už nenavštevovala žiadnu školu v školskom systéme, dominovalo nízke vzdelanie. Bez ukončenia štandardnej základnej školy skončila svoje vzdelávanie takmer pätina Rómov (19 %), ukončenú štandardnú základnú školu mali takmer tri pätiny z nich (60 %). V ďalšom štúdiu na strednom stupni úspešne pokračovalo 17 % relevantnej rómskej populácie. Najpočetnejšiu kategóriu tu tvorili jednotlivci s ukončenou SOŠ alebo učňovskou školou (15 %) a na ukončenú strednú školu s maturitou pripadal iba malý podiel (2 %), podobne ako na držiteľov vyššieho vzdelania (0,3 %). Zostávajúcich takmer 5 % skúmaného podsúboru navštevovalo v rámci svojej prípravy na povolanie nejaký typ špeciálnej školy. Muži a ženy vykazovali z hľadiska stupňa dosiahnutého vzdelania určité odlišnosti. Medzi rómskymi ženami sa podstatne častejšie vyskytovali osoby, ktoré nepokračovali v štúdiu na strednej škole. Rozdiely sa prejavili aj v zastúpení vyššieho stupňa vzdelania: rodový rozdiel v podiele osôb s ukončeným stredným vzdelaním predstavoval viac ako 9 percentuálnych bodov v neprospech rómskych žien. Celkovo sa dá vzdelanostná štruktúra skúmaných rómskych žien hodnotiť ako mierne zaostávajúca za vzdelanostnou štruktúrou mužov. Medzi tou časťou rómskej populácie, ktorá v čase výskumu ešte neukončila proces vzdelávania, dominovali žiaci bežných základných škôl (72 %), špeciálnu základnú školu navštevovalo 15 % rómskych žiakov a študentov a špeciálnu triedu 3,6 %. Inými slovami, v „špeciálnom režime“ bolo na základnom stupni vzdelávaných dokopy takmer 19 % rómskych detí. Spomedzi vyšších stupňov vzdelania bolo medzi rómskou populáciou, ktorá je ešte v školskom systéme, najviac zastúpené navštevovanie

108

SOŠ (5 %), stredná škola s maturitou mala o polovicu menší podiel (2,6 %). Ukazuje sa, že ani návšteva školy nie je zárukou gramotnosti. V rámci rómskej populácie vo veku 16-64 rokov, ktorá nenavštevuje školu, ale navštevovala školu v minulosti až 28,4 % uviedlo, že číta iba s problémami alebo vôbec; o zručnosti písať sa takto vyjadrilo 33,9 % tej istej vekovej skupiny. Aspoň s jednou zručnosťou, ktorá sa považuje za indikátor gramotnosti, malo problém až 36,8 % z nich. Porovnanie gramotnosti rómskej populácie, za všetky vekové skupiny so všeobecnou populáciou v geografickej blízkosti poukazuje na alarmujúce disparity vo výsledkoch vzdelávacieho procesu. Špeciálne školy a triedy na základnom stupni boli najviac navštevované rómskymi deťmi zo segregovaných osád, na druhej strane, medzi deťmi z domácností žijúcich rozptýlene bol tento podiel dvojnásobne nižší. Navštevovanosť materských škôl vyšla na základe výskumných údajov podstatne menšia za rómske deti oproti deťom zo všeobecnej populácie v geografickej blízkosti. U niektorých skupín detí išlo dokonca o zaostávanie 3-4-násobné, ako napríklad pri porovnávaní aktuálnych predškolákov vo veku 3 až 4 rokov alebo vo veku 5 až 6 rokov. Z rómskych detí vo veku 5-6 rokov navštevovala materskú školu menej ako jedna tretina, zo všeobecných to boli takmer štyri pätiny. S rastom priestorovej segregácie sa zaškolenosť rómskych detí znižovala. V podstate podľa výskumných údajov akoby práve tá skupina detí, ktorá škôlku pred vstupom na základnú školu najviac potrebuje, ju reálne využívala najmenej. Dôvodom nenavštevovania škôlky boli nedostatočné financie, presvedčenie o nezrelosti dieťaťa pre škôlku, ale aj – najmä v segregovanom prostredí – absencia takýchto zariadení v okolí a neochota dávať dieťa do zariadenia. S návštevou školy sú vždy spojené určité náklady pre domácnosť, ktorých výška sa odvíja od počtu detí v domácností, typu navštevovanej školy, jej vzdialenosti od bydliska, atď. Finančná náročnosť položiek súvisiacich s povinnou školskou dochádzkou a ďalším štúdiom medzi rómskymi domácnosťami silno rezonuje. Ukázalo sa, že priemerná mesačná suma nákladov na vzdelávanie v rómskych domácnostiach predstavovala 23 €, medián mal hodnotu 14 €. Najvyššie priemerné mesačné výdavky boli v separovaných sídlach (27 €), najnižšie v segregovaných osadách (19 €). Polovica z domácností s deťmi na základnej škole vo výskume uviedla, že výdavky na vzdelávanie detí je schopná pokryť len s ťažkosťami alebo s veľkými ťažkosťami. Najvyšší podiel domácností s takýmito problémami pochádzal zo segregovaných osád, kde až 65 % domácností uvádzalo výskyt ťažkostí alebo veľkých ťažkostí.

32 Pri interpretácii odpovedí na túto otázku je potrebné zohľadniť celkový nízky počet odpovedajúcich domácností (n = 59 domácností s deťmi na strednej škole). Pracujeme s pospájanými variantmi odpovedí, pôvodné varianty mali rovnakú podobu ako pri otázke o deťoch navštevujúcich ZŠ. Percentuálne podiely sú vyjadrené zo súboru, z ktorého boli vyradené domácností bez detí navštevujúcich strednú školu a domácnosti, ktoré neodpovedali. Vzhľadom na nízky počet odpovedajúcich neanalyzujeme ďalej postoje ohľadne ďalšieho vzdelávania detí po ukončení SŠ.

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:22 PM

Page 109

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

BOX 8.1: RÓMOVIA A ŠPECIÁLNE ŠKOLY Jedným z kľúčových a dlhodobých problémov na Slovensku v oblasti vzdelávania Rómov je ich nadmerné zaraďovanie do špeciálnych škôl a tried. Táto prax je potvrdzovaná mnohými výskumami a mimovládnymi organizáciami. Podľa štúdie Rómskeho vzdelávacieho fondu (REF) z roku 2009 až 60 % všetkých žiakov v špeciálnych školách sú rómski žiaci z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) a v špeciálnych triedach na bežných základných školách dokonca vyše 86 % zo všetkých žiakov pochádza z MRK. Sekundárna analýza dát UNDP 2005 (Brüggemann, 2011) ukázala, že jazyk silne ovplyvňuje pravdepodobnosť toho, že dieťa je zaradené do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy. Pre rómske dieťa, ktoré ako materinský jazyk uvádza rómčinu, je risk zaradenia do takéhoto typu vzdelávania 2,9 krát vyšší. Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ) v školskom roku 2010/2011 tvoril podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) v špeciálnych školách zhruba tretinu zo všetkých žiakov. Aj keď kategória SZP nie je úplne totožná s kategóriou MRK, tento údaj je sám o sebe alarmujúci. Materiál Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, konštatuje, že: „Rozdiel vo formálnej vzdelanostnej úrovni rómskej (najmä marginalizovanej) populácie v porovnaní s majoritnou populáciou je priepastný. ... Bludný kruh sociálnej exklúzie sa však uzatvára aj tým, že rómski žiaci z marginalizovaných komunít často zlyhávajú už na základnej škole, pretože sa nedokážu socializovať v súčasnom školskom systéme (neprejdú dostatočne dlhým procesom socializácie), alebo sú hneď od začiatku povinnej školskej dochádzky zaraďovaní, príp. preradení do systému špeciálneho školstva. Segregovaní v školách (alebo špeciálnych triedach) pre zdravotne znevýhodnených, mentálne retardovaných získavajú stigmu, ktorá pre nich s vysokou pravdepodobnosťou znamená nemožnosť vymaniť sa z getoizovaného prostredia osád“ (ÚSVPRK, 2012: 26). Špeciálne školy sú určené pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, a tieto školy sa delia do 11 kategórií podľa druhov zdravotného znevýhodnenia. Žiaci zo SZP/MRK sú najčastejšie zaraďovaní do tried pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia (variant A). Nesprávne zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl je podľa mimovládnych expertov a expertiek komplexný problém,ktorý sa musí riešiť reformou obsahu a formy psychologicko-diagnostických testov, inštitucionálnou reformou systému pedagogicko-psychologického poradenstva, prevencie, ale hlavne ﬁnancovania a fungovania samotných špeciálnych škôl. Aktuálna štúdia Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS, 2011) formuluje v tejto súvislosti odporúčania opatrení smerujúcich k inkluzívnemu vzdelávaniu všetkých žiakov na školách na Slovensku.

BOX 8.2: DETI V ŠPECIÁLNYCH ŠKOLÁCH A V ŠPECIÁLNYCH TRIEDACH PRI BEŽNÝCH ŠKOLÁCH (1989 – 2010, absolútne počty) Pri sledovaní počtu detí navštevujúcich špeciálne školy možno v porovnaní posledných dvoch desaťročí pozorovať celkovú rastovú tendenciu, pričom zvyšovanie frekventantov tohto typu škôl sa v posledných štyroch rokoch podstatne zintenzívnilo. Za rok 2010 dosiahol počet detí vzdelávaných v tomto type škôl až 36 006 detí, čo je najviac od roku 1989.

0 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

30 000

35 000

40 000

31 348 30 415 29 612 29 205 29 292 29 947 29 914 29 720 29 222 29 816 30 736 30 867 32 244 32 494 32 782 30 566 31 390 31 348 34 351 35 106 35 449 36 006

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou ﬁnančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Zdroj: Databáza SLOVSTAT. Bratislava, Štatistický úrad SR 2011. Poznámka: Tabuľka udáva súhrnné počty detí zaradených v špeciálnom školstve rôzneho stupňa (materské školy, základné školy a stredné školy), rôzneho zriaďovateľa (štátne, súkromné a cirkevné) a rôzneho zamerania podľa druhu postihu (syndróm autizmu, mentálny, sluchový, zrakový, narušená komunikačná schopnosť, telesný, poruchy správania, vývinové poruchy učenia a intelektovo nadaní). Z celkového počtu 36 006 detí zaradených v špeciálnom školstve navštevovalo 25 112 detí špeciálnu školu a 10 894 detí špeciálnu triedu pri bežnej škole (69,7 % v špeciálnych školách ku 30,3 % v špeciálnych triedach). Čo sa týka druhu problému, v roku 2010 predstavovali intelektovo nadaní žiaci z uvedeného celkového počtu 3 734 detí (10,4 %), a podobnú proporciu mali aj v predchádzajúcich rokoch. (Podrobnejšie pozri na: http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---specialne-skoly).

109

new_roma_chapter_08_02verz:Layout 1

6/18/12

2:22 PM

Page 110

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

BOX 8.3: DEFICITY VO VZDELÁVANÍ AKO PREKÁŽKA V USKUTOČNENÍ ŽIVOTNÝCH SNOV Podľa výskumu Dáta o ľudských právach rómskych žien z roku 2009 vnímali mnohí rómski muži, ale častejšie ženy z neintegrovaných komunít svoje nedostatočné vzdelanie, skorý odchod zo vzdelávacieho systému alebo nedostatok vlastnej usilovnosti a podpory okolia pri učení ako hlavnú bariéru uskutočnenia svojich predstáv o živote. Týkali sa najmä dvoch aspektov – nedostatočného dosiahnutého vzdelania a vlastného nedostatočného úsilia počas školskej dochádzky, ale aj nedostatočnej pomoci a podpory v učení. Muži medzi prekážkami uskutočnenia životných snov spomínali tak nedostatočné vzdelanie („nemám vzdelanie“, „nedosiahol som vyššie vzdelanie“, „neukončená škola“, „neskončil som školu“, „nemal som skončenú školu“, „málo som chodil do školy“); ale aj vlastné zlyhanie pri učení („bol som pohodlný, nemám školy“, „nechcel som sa učiť“, „nechcelo sa mi učiť“, „neučil som sa“, „bol som lenivý“, „zlý prospech v škole“, „zlé známky“, „zle som sa učil“, „málo talentu“, „nemal som na to“, „záškoláctvo“, „u mňa - nevytrvalosť, nezodpovednosť v škole“). Rovnako to bolo aj u rómskych žien – nechuť učiť sa počas školskej dochádzky komentovali napríklad slovami: „flákala som sa, neurobila školu“, „vzdelanie, moja lenivosť“, „nechcelo sa mi učiť“, „neučila som sa“, „neučila som sa dobre“, „lenivosť a hlúposť“, „zlé výsledky v škole“, „zle som sa učila“, „lepšie som sa mala učiť“, „hlúpa som bola - nechodila som do školy“, „nesnažila som sa“. Niektoré z rómskych žien i mužov upozorňovali na nedostatok pomoci a podpory v učení: „nemal mi kto radiť“, „nechápala som učivo, doma mi s nim nepomohli“, „asi som preto málo urobila, ale doma som tiež veľa podpory nemala“, „lebo ma nikto v škole nepodržal a nepovzbudil, tak som išla na učňovku“ (Dáta..., 2009: 59-60).

BOX 8.4: VÝROKY RÓMSKYCH ŽIEN A MUŽOV O PROBLÉMOCH NA ZÁKLADNEJ ŠKOLE Podľa výskumu Dáta o ľudských právach rómskych žien z roku 2009, podiel rómskych obyvateľov neintegrovaných komunít, u ktorých sa v spomienkach na základnú školu vybavil nejaký negatívny zážitok alebo problém, dosiahol 43 % skúmaného súboru. Výskyt negatívnych zážitkov a situácií viazaných na základnú školu sa dosť výrazne diferencoval podľa stupňa dosiahnutého vzdelania: zo skupiny so špeciálnou školou a neukončenou základnou školou uviedla negatívne situácie zo školy približne polovica a viac (z mužov takmer 70 %), u vyšších stupňov vzdelania to bolo podstatne menej. Uvádzané negatívne skutočnosti a zážitky boli pomerne rôznorodé. Niektorí respondenti poukázali na zlú dostupnosť školy; vadilo im vstávanie do školy alebo cestovanie, resp. príliš dlhé vyučovanie: „dochádzanie do školy“, „denná dochádzka“, „doprava“, „popoludňajšie vyučovanie“, „dlho trvalo vyučovanie“, „cestovanie, často som prechladla“, „musel som ráno vstávať“, „nedalo sa riadne dochádzať“, „dosť ďaleko“, „mama nás odprevádzala hodný kus cesty a potom sme šli cez lúky pešo...“. Veľká časť skúmaných rómskych mužov i žien spomínala negatívne na spolužiakov (všetkých alebo jednotlivcov); najčastejšie išlo o nadávky a posmešky (aj založené na etnickej odlišnosti), ktoré niekedy prerastali do vzájomných konfliktov (u chlapcov i do bitiek). Viacero rómskych žien a mužov sa na základnej škole stretlo priamo s diskrimináciou či nerovným zaobchádzaním: „rasizmus“, „rasistické útoky“, „odsudzovanie Rómov“, „učitelia mali narážky na Rómov, nejednali dobre“, „brali nás inak“, „hádzali všetkých do jedného vreca“, „predsudky“, „diskriminácia“, „rasizmus a to, že sme nemali pomôcky, lebo nám ich brali mladší súrodenci“, „robili sa rozdiely Róm – Neróm“, atď. Ojedinelé neboli ani zážitky so segregačnými praktikami: „spolužiaci - nechceli so mnou sedieť“, „bieli so mnou nechceli sedieť v lavici“, „sedela som v poslednej lavici“, „vždy sme sedeli vzadu a biele deti s nami nesedávali“, „my rómske deti sme sedávali v kúte, preč od ostatných“. Do poslednej skupiny prekážok a problémov na základnej škole citovaný výskum zaradil: jazykové bariéry („nevedel som po slovensky“), prekážky spočívajúce v metodických postupoch a didaktike („nechápala som, čo po mne chcú“), nerovnosť šancí vyplývajúca z nedostatočných schopností rodiny učiť sa s deťmi a podporovať ich v učení („nikto mi nevysvetlil, čomu som nerozumela“, „veľa som chýbal a nevedel som to dohnať“, „nemal mi kto pomáhať“), ale aj prekážky spočívajúce v prístupe rodiny a jej sociálnej situácii (Dáta..., 2009: 76-80).

110

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 111

Vylúčenie z trhu práce

Vo všeobecnosti sa integrácia do trhu práce a jej kvalita považuje za prvý a najdôležitejší predpoklad predchádzania chudoby. Zamestnanie, resp. širšie zapojenie sa a kvalita aktivity v rámci platenej práce, je základný zdroj príjmu potrebného pre to, aby sa domácnosť vyhla materiálnej či inej deprivácii a exklúzii. Naopak nedostatočné pracovné príležitosti, v zmysle kvalitatívnom i kvantitatívnom, zvyšujú pravdepodobnosť upadnutia domácností a ich členov do rizika chudoby. Vari všetky výskumy rómskych domácností z posledných rokov dochádzajú k rovnakým záverom: konštatujú slabé a nedostatočné možnosti zamestnania pre ľudí rómskej národnosti spôsobené predovšetkým nízkou kvalifikáciou a diskrimináciou, čo sa vníma ako hlavná príčina chudoby a vylúčenia (At Risk..., 2005; Chudoba..., 2002; Dáta o..., 2009; De Laat et al., 2009; EK, 2005, 2011; Ivanov – Trusaliev, 2006; Mušinka, 2004; Revenga et al., 2006; Ringold, 2004; Vašečka (ed.), 2002; UNDP, 2002, 2006). Z oblasti vzťahu k trhu práce sa vo výskume životných podmienok rómskych domácností sledovalo viacero dimenzií a ukazovateľov. Nasledujúca kapitola ich prezentuje v poradí od najvšeobecnejších a subjektívnych, po špecifickejšie a objektívnejšie. Niektoré zachytávali aktuálnu situáciu v čase výskumu, iné sledovali celú „do-

Graf 9.1 Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa ekonomického statusu (v %) 2.3 5.2

6.9 9.9

8.3

10.9

2.0

54.3 Žiaci, študenti/žiačky, študentky Pracujúci Nezamestnaný/-á V domácnosti

RD, MD Dôchodok starobný Dôchodok invalidný Iné (vrátane OČD)

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie? Poznámka: OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

spelú“ pracovnú históriu respondentov. Väčšina používaných ukazovateľov vypovedá za populáciu vo veku 15 a viac rokov, pri niektorých sa používa špecifikácia na užší vekový interval. Analýza okrem základného popisu situácie za oblasť zamestnanosti skúmanej rómskej populácie sledovala aj vzájomné súvislosti medzi jednotlivými mierami zamestnanosti či nezamestnanosti, ako aj možné príčiny existujúceho nepriaznivého stavu a dôsledky na ekonomickú situáciu domácností.

9.1. Deklarovaná ekonomická aktivita a zamestnanosť Podľa vyššie uvádzaných výskumov sa dá vzťah k trhu práce zisťovať rôznymi spôsobmi. Každý sa vyznačuje pozitívnymi stránkami a má aj svoje nevýhody. Preto sa ako najlepšie východisko zdá kombinácia viacerých indikátorov. Tým najjednoduchším a najrozšírenejším je sebazaradenie respondentov a respondentiek na základe aktuálneho ekonomického statusu.

9.1.1. Štruktúra rómskej populácie vo veku 15+ rokov podľa ekonomického statusu Pri pohľade na deklarované ekonomické postavenie za rómsky súbor vo veku 15 a viac rokov ukázal aj tento výskum, že najpočetnejšie zastúpenie mali nezamestnaní (graf 9.1). S takouto pozíciou na trhu práce sa identifikovalo až 54,3 % skúmaných jednotlivcov. Celkové zastúpenie pracujúcich, zatiaľ bez ohľadu na typ pracovnej aktivity, sa priblížilo k jednej desatine (9,9 %). To znamená, že na základe subjektívnej deklarácie sa do pracovnej sily zaradilo spolu 64,2 % skúmaného rómskeho súboru vo veku 15+ rokov, zostávajúcich 35,8 % uviedlo niektorý zo statusov ekonomickej neaktivity – boli mimo trhu práce. Medzi ekonomicky neaktívnymi bola najpočetnejšia kategória osôb na materskej a rodičovskej dovolenke s 10,9 %, za ktorou nasledovali starobní dôchodcovia s 8,3 %. Podiel invalidných dôchodcov dosiahol 5,2 % skúmanej rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov; na strednej alebo vysokej škole ešte študovalo 6,9 %; zvyšok tvorili osoby v domácnosti (2 %), prípadne ešte s iným statusom, ako napríklad ošetrovanie člena domácnosti, dlhodobá práceneschopnosť, výkon trestu a podobne (2,3 %). V porovnaní s rokom 2005 sa v deklarovanom ekonomickom statuse isté rozdiely prejavili, boli ale tak malé, že sa rozhodne nedajú vyhodnotiť ako štatisticky vý-

111

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 112

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.2 Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa ekonomického statusu – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0

9.9 57.4 54.3

Nezamestnaný/-á 1.0 2.0 12.2 10.9

RD, MD

8.0 8.3

Dôchodok starobný

Iné (vrátane OČD)

7.1

Pracujúci

Dôchodok invalidný

9.3 6.9

Žiaci, študenti/žiačky, študentky

V domácnosti

4.5 5.2

2005 2010

0.5 2.3

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie? Poznámka: OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

znamné (graf 9.2). V prvom rade sa mierne zmenila vzájomná proporcia pracujúcich a nezamestnaných: v roku 2010 sa viac Rómov vo veku 15 a viac rokov prihlásilo k pracujúcim (o 2,8 %) a menej k nezamestnaným (približne o 3 %) než v roku 2005. Pokles zaznamenali aj študujúci na stredných a vysokých školách (úbytok o 2,4 %) a osoby na materskej a rodičovskej dovolenke (o 1,3 %). Naopak v porovnaní piatich rokov mierne pribudlo tých, čo sa deklarovali ako v domácnosti (o 1 %), a zvýšil sa tiež podiel iných ekonomických statusov (o 1,8 %). Proporcia dôchodcov, starobných aj invalidných, zostala v priemere približne rovnaká (8 % starobných a okolo 5 % invalidných dôchodcov). Ako vidieť, celkovo ide ale v priebehu piatich rokov o tak malé rozdiely, že je ťažké ich posudzovať ako nejaký posun nádejným alebo nepriaznivým smerom. Vo vzťahu k sociálnym programom realizovaným za účelom podpory pracovnej inklúzie Rómov by o priaznivom dopade hovoril napríklad nárast podielu pracujúcich, zostáva ale otázne, či sa zvýšila aj kvalita zamestnania alebo vykonávanej práce; o požadovanom vývoji by napovedal aj mierny pokles nezamestnaných, mohli sa ale presunúť do statusov eko-

112

nomickej neaktivity (napríklad zaradiť sa medzi osoby v domácnosti1 alebo iné pozície), nie priamo medzi pracujúcich; v kontexte trendu„starnutia“ detskej rómskej populácie a zisteného nárastu kategórie žiakov a študentov v celkovej populácii (pozri graf 3.10) by vyznieval vo vzťahu k realizovaným programom podpory vzdelávania veľmi nepriaznivo pokles študujúcich vo veku 15 a viac rokov. Podobných príkladov by sa dalo uviesť viac, zistený malý rozsah zmeny ich však necháva v rovine hypotéz. Na podložené závery takéhoto typu nameraný rozdiel a typ výskumných dát nepostačujú. V globále možno skôr situáciu v roku 2010 pri porovnávaní so stavom pred piatimi rokmi z hľadiska ekonomického postavenia zhodnotiť ako v zásade nezmenenú; čo však tiež s ohľadom na množstvo implementovaných programov zacielených na podporu zamestnanosti alebo vzdelávania Rómov nevyznieva veľmi priaznivo. Údaje by skôr svedčili o ich minimálnom alebo žiadnom efekte v skúmanom prostredí. Výskumné dáta o deklarovanej ekonomickej aktivite naznačili istú súvislosť medzi zapojením do pracovnej činnosti a segregáciou na základe bývania (tabuľka 9.1). V segregovanej časti rómskej populácie bol podiel

1 Tu treba podotknúť, že nárast počtu i podielu osôb v domácnosti vykázala v roku 2010 aj celková štatistika za slovenský trh práce (pozri box 9.1 a 9.3). Ako naznačujú analýzy pracovných štatistík, v krízových rokoch 2009 a 2010 sa zamestnanosť na Slovensku vôbec zhoršila, oproti roku 2008 ubudlo pracujúcich a pribudlo nezamestnaných, zhoršila sa kvalita práce vyjadrená rastom sezónnych prác a podzamestnanosti, čiže nedobrovoľne skrátených úväzkov, atď. (Filadelﬁová, 2010b; Filadelﬁová – Bútorová, 2011). Pri porovnaní roku 2010 s rokom 2005, čo je prípad tejto komparácie, sú naznačené trendy za rómsku časť populácie v súlade s celkovým vývojom za SR. Aj podľa celkových štatistík mierne pribudlo pracujúcich a ubudlo nezamestnaných, zvýšil sa počet osôb v domácnosti, a na rozdiel od predchádzajúceho priemeru výrazne narástlo ľudí na PN (t. j. práce neschopných z dôvodu choroby). Jediný trend, ktorý vyznieva inak za celkovú populáciu SR a inak za skúmanú rómsku populáciu 15+ rokov, sa zaznamenal, žiaľ, za kategóriu študujúcich. Kým za celok Slovenska počet študujúcich mužov, a hlavne žien, narástol, za skúmanú rómsku populáciu nastal v tejto skupine úbytok, a to aj napriek početnému nárastu práve tejto druhej najmladšej vekovej skupiny.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 113

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

pracujúcich najnižší (len 7 %), čo bolo takmer dva krát menej ako za rómsku populáciu žijúcu rozptýlene (dosiahli 13,4 %) a o 3 % menej ako za žijúcich separovane (9,6 %). Čo sa týka kvantitatívneho rozsahu deklarovaných nezamestnaných, ten sa medzi jednotlivými rómskymi prostrediami odlišoval menej – a bol vysoký aj za Rómov žijúcich rozptýlene. V segregovanom prostredí tvorili nezamestnaní na základe sebaidentifikácie 56,6 %; v separovanom 53,5 %; medzi žijúcimi rozptýlene 52,8 % (rozdiel len necelé 4 % oproti segregovaným). Diferewncie medzi tromi podsúbormi rómskej populácie sa objavili aj za ostatné ekonomické pozície. Rómovia žijúci segregovane mali v porovnaní s ostatnými dvomi prostrediami menej starobných dôchodcov (6,5 % oproti 10,2 % za separovaných a 8,2 % za rozptýlených) a vyšší podiel osôb v domácnosti (3,7 % oproti 0,9 % za separovaných a 1,6 % za rozptýlených). Podľa deklarovaného ekonomického statusu rómskej populácie 15+ rokov a štruktúry za celkovú ekonomickú aktivitu sa zdá, akoby boli šance zamestnať sa, nájsť si prácu, v segregovanom prostredí menšie. Plastickejšie to potvrdzuje podiel pracujúcich a nezamestnaných na celku ekonomicky aktívnych. V rámci segregovaných bol podiel pracujúcich k nezamestnaným 11,1 % ku 88,9 %; v separovanom prostredí to bolo 15,3 % vz. 84,7 %; za skupinu rozptýlených 20,3 % vz. 79,7 %. Zatiaľ čo z celku ekonomicky aktívnych sa v segregovaných rómskych komunitách deklaroval ako pracujúci len každý desiaty jednotlivec, spomedzi žijúcich rozptýlene to bol každý piaty. Podiel nezamestnaných na pracovnej sile je ale veľmi vysoký aj za Rómov žijúcich rozptýlene (takmer 80 %). V porovnaní s tým vyšiel za geograficky blízku všeobecnú populáciu vzájomný pomer pracujúcich a nezamest-

naných úplne odlišne – 85,9 % pracujúcich ku 14,1 % nezamestnaných. Šanca byť nezamestnaným je, napriek rovnakému geografickému prostrediu, mnohonásobne vyššia pre Rómov než pre všeobecnú populáciu. A bývanie v segregovaných sídlach z nej ešte ďalej uberá. Tri porovnávané rómske prostredia sa v deklarovanom ekonomickom statuse líšili aj pri sledovaní zmeny v priebehu piatich rokov. Ako naznačuje graf 9.3, k najväčšiemu posunu v skladbe pozícií definovaných vo vzťahu k trhu práce došlo u žijúcich v segregovaných komunitách. Úbytok z podielu študujúcich bol najvýraznejší práve v segregovanom (a potom v separovanom) prostredí, kde dosiahol takmer 4 %, výraznejšie ako v ostatných prostrediach tu pokleslo zastúpenie osôb čerpajúcich voľno na starostlivosť o deti,2 spolu so žijúcimi rozptýlene zaznamenalo toto prostredie tiež pokles deklarovaných nezamestnaných. A u ktorých ekonomických pozícií sa potom v segregovanom prostredí prejavil nárast? Okrem čiastočného zvýšenia podielu pracujúcich (približne o 3 %; v rámci rozptýlených to bolo zvýšenie o 5 %) tu niekoľkonásobne narástol podiel osôb v domácnosti (až na 3,7 % zo všetkých skúmaných vo veku 15+ rokov), v celkovej štruktúre segregovaných sa mierne rozšírila tiež proporcia invalidných dôchodcov a iných ekonomických statusov (každý približne o 2 %). Výsledky naznačujú, akoby pri porovnávaní so situáciou pred piatimi rokmi zmena najviac zasiahla segregované rómske komunity, pritom išlo prevažne o nepriaznivú zmenu (pomerne výrazný pokles študujúcich a nárast osôb v domácnosti, na invalidnom dôchodku a iných statusov). Jediný priaznivý trend spočívajúci v posilnení pracujúcich a v zmenšení podielu nezamestnaných však tiež môže byť priaznivým len zdanlivo,

Tabuľka 9.1 Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa ekonomického statusu a typu bývania (v %) Segregovaní Študent, študentka Pracujúci Nezamestnaný/-á V domácnosti RD, MD Dôchodok starobný Dôchodok invalidný Iné (vrátane OČD) Jednotlivci 15+ spolu Podiel pracujúcich na ekonomicky aktívnych Podiel nezamestnaných na ekonomicky aktívnych Spolu ekonomicky aktívni (pracujúci + nezamestnaní)

Separovaní 6,5 7,0 56,6 3,7 11,4 6,5 5,6 2,5 100,0 11,1 88,9 100,0

Rozptýlení 8,6 9,6 53,5 0,9 10,4 10,2 4,4 2,5 100,0 15,3 84,7 100,0

Spolu 5,6 13,4 52,8 1,6 11,0 8,2 5,6 1,9 100,0 20,3 79,7 100,0

6,9 9,9 54,3 2,0 10,9 8,3 5,2 2,3 100,0 15,6 84,4 100,0

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie? Poznámka: OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

2 Výskumné údaje však nepostačujú na úplné zodpovedanie otázky, nakoľko je to dôsledok poklesu pôrodnosti a nakoľko sa na ňom podpisuje prípadná strata nároku na rodičovský príspevok.

113

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 114

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.3 Rómska populácia 15+ rokov podľa ekonomického statusu a typu bývania – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0

60.4 56.6

Segregovaní

0.9

3.7 14.8 11.4

5.7 6.5 3.6 5.6 0.5 2.5

10.2 8.6

Študent, študentka

8.8 9.6

Pracujúci

55.1 53.5

Separovaní

Nezamestnaný/-á V domácnosti

0.9 0.9 11.8 10.4 8.4 10.2

RD, MD Dôchodok starobný 4.3 4.4

Dôchodok invalidný Iné (vrátane OČD)

0.5 2.5

7.5 5.6 8.2

Študent, študentka Pracujúci

13.4 56.6 52.8

Rozptýlení

Nezamestnaný/-á V domácnosti

1.2 1.6 10.0 11.0

RD, MD

10.0 8.2

Dôchodok starobný 5.3 5.6

Dôchodok invalidný Iné (vrátane OČD)

1.2 1.9

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie? Poznámka: OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

114

7.0

RD, MD

Iné (vrátane OČD)

3.8

Nezamestnaný/-á

Dôchodok invalidný

6.5

Pracujúci

Dôchodok starobný

10.3

Študent, študentka

V domácnosti

2005 2010

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 115

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

nemusí totiž v konečnom dôsledku vypovedať o presune nezamestnaných medzi pracujúcich a už vôbec nehovorí o kvalite práce definovanej pracovnými istotami a sociálnou ochranou (pozri nasledujúcu časť). Aj po náraste je podiel pracujúcich v tomto prostredí naďalej veľmi nízky – len 7 %. Či je takáto štruktúra ekonomickej aktivity regionálne štandardná, o tom môže napovedať porovnanie priemerných hodnôt za vybrané tri typy rómskych komunít s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (graf 9.4). Podiel deklarovaných pracujúcich a nezamestnaných sa zistil za obidve skupiny celkom obrátený: kým za skúmanú rómsku populáciu výsledky hovoria o 9,9 % pracujúcich ku 54,3 % nezamestnaných, v prípade všeobecnej populácie z geograficky blízkeho prostredia to bolo 44,7 % pracujúcich ku 7,4 % nezamestnaných. Teda napriek približne rovnakým podmienkam vo vonkajšom prostredí je výsledný spôsob zapojenia do trhu práce za porovnávané súbory diametrálne odlišný. Pričom celkovo sa do pracovnej sily (t.j. medzi ekonomicky aktívnych – pracujúci a nezamestnaní spolu) zaradilo viac skúmaných obyvateľov rómskych komunít (až 64,2 %) než obyvateľov všeobecnej geograficky blízkej populácie (52,1 %). Kým zo všeobecnej populácie bol ekonomicky neaktívny takmer každý druhý jednotlivec, spomedzi obyvateľov rómskych komunít to bol iba každý tretí. Obrovský rozdiel sa zistil tiež za kategóriu starobných dôchodcov: v rámci rómskej populácie ich bolo iba 8,3 %, no za geograficky blízku všeobecnú populáciu až

29,3 %. Na druhej strane v skúmanej rómskej populácii bolo zasa viac jednotlivcov na materskej alebo rodičovskej dovolenke – o 7,2 % (rodičovské voľno na starostlivosť o deti čerpalo 10,9 % z nich oproti 3,7 % zo všeobecnej populácie), ako aj osôb v domácnosti (2 % oproti 0,5 %). Študujúci mali vyššie zastúpenie u všeobecnej populácie žijúcej v blízkom prostredí (9,1 % ku 6,9 %), a to napriek neporovnateľne vyšším podielom najmladšej vekovej skupiny v rómskych komunitách. Invalidní dôchodcovia mierne prevážili na strane obyvateľov rómskych komunít (5,2 % ku 4,3 %). Napriek geografickej blízkosti bola zistená štruktúra podľa deklarovaného ekonomického statusu za rómsku a všeobecnú populáciu výrazne odlišná.

9.1.2. Rozdiely v deklarovanej ekonomickej aktivite rómskych mužov a žien Ako dokladajú mnohé štúdie z posledného desaťročia, slovenská spoločnosť ako celok dlhodobo prejavuje veľké rodové rozdiely podľa postavenia na trhu práce (pre celkový kontext pozri box 9.1 a 9.3; podrobnejšie viď: Filadelfiová, 2002, 2007; 2010a; Holubová, 2009, 2010; Tieňová..., 2008; Monitorovacia..., 2011). A ako potvrdili empirické údaje z tohto výskumu, rómska populácia nie je v tomto smere výnimkou. Skôr naopak – rozdiely medzi jednotlivými typmi ekonomickej (ne)aktivity žien a mužov sú v rámci nej ešte omnoho hlbšie (graf 9.5).

Graf 9.4 Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa ekonomického statusu – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

54.3 7.4 2 0.5 10.9 3.7 8.3

Dôchodok starobný

Iné (vrátane OČD)

44.7

Nezamestnaný/-á

Dôchodok invalidný

9.9

Pracujúci

RD, MD

6.9 9.1

Žiaci, študenti/žiačky, študentky

V domácnosti

29.3 5.2 4.3 2.3 1.1

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie? Poznámka: OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

Rómska populácia 15+ Geograﬁcky blízka všeobecná populácia 15+

115

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 116

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.5 Porovnanie rómskych mužov a žien 15+ rokov podľa ekonomického statusu (v %) 0

Pracujúci

6.1

62.8 45.9 0.1

4.0

1.5 20.1

Dôchodok starobný

6.1

Dôchodok invalidný

6.4 4.0

Iné (vrátane OČD)

13.8

Nezamestnaný/-á

RD, MD

7.4 6.5

Žiaci, študenti/žiačky, študentky

V domácnosti

10.6

1.8 2.8

Rómski muži 15+ Rómske ženy 15+

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie? Poznámka: OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

Zo vzájomného porovnania rómskych mužov a žien podľa deklarovanej ekonomickej aktivity vyplynuli značné diferencie, ktoré sa týkali tak ekonomicky aktívnych, ako aj niektorých statusov ekonomicky neaktívnych. Podiel pracujúcich bol za rómskych mužov viac ako dvojnásobne vyšší ako u rómskych žien. Zo skúmaných rómskych žien 15+ rokov sa ako pracujúca identifikovalo len 6,1 %, z rómskych mužov to bolo 13,8 %. V podsúbore rómskych mužov boli tiež silnejšie zastúpení nezamestnaní, a to takmer o 20 % (62,8 % oproti 45,9 % za rómske ženy). Na druhej strane bolo v porovnaní s mužmi výrazne viac rómskych žien mimo trhu práce – ekonomicky neaktívnych. Vyššie zastúpenie mali ženy na starobnom dôchodku (v priemere 10,6 % žien ku 6,1 % mužov), v domácnosti (4 % žien ku 0,1 % mužov) a na materskej a rodičovskej dovolenke (až 20,1 % v rámci rómskych žien a iba 1,5 % v rámci rómskych mužov). Podiel študujúcich bol mierne vyšší na strane mužov (7,4 % ku 6,5 % žien); rovnako aj podiel invalidných dôchodcov (6,4 % ku 4 % žien). Iný ekonomický status deklarovalo o málo viac žien (2,8 % ženy a 1,8 % muži). Rómske ženy sú teda neporovnateľne častejšie ako muži na rodičovskej dovolenke a v domácnosti a menej ich je pracujúcich, ale aj nezamestnaných. Celkovo sa do skupiny ekonomicky aktívnych (t. j. pracujúci a nezamestnaní spolu) zaradilo 76,6 % rómskych mužov, z rómskych žien to bolo len 52 % (pre kontext za celok SR po-

116

zri viac box 9.3). Ekonomicky aktívna je v priemere každá druhá rómska žena, z rómskych mužov patrili medzi ekonomicky aktívnych traja z každých štyroch. Ako ale ukazuje graf 9.6, rodové rozdiely v ekonomickej aktivite sa v podobných tendenciách prejavili aj za geograficky blízku všeobecnú populáciu, mali však podstatne menší rozsah. Všeobecná populácia z geograficky blízkeho prostredia vykázala najväčšiu rodovú disproporciu v podiele pracujúcich, ktorý dosiahol za mužov 54,1 % a za ženy len 36,1 %.3 Pri nezamestnaných bola disproporcia iba malá a v neprospech mužov (8,4 % nezamestnaných mužov ku 6,4 % nezamestnaných žien). V celkovej štruktúre na základe ekonomickej aktivity mali ženy žijúce v geografickej blízkosti rómskych komunít podstatne viac starobných dôchodkýň než muži (35,3 % ku 22,7 %), čo zodpovedá celkovým trendom ukazujúcim na feminizáciu staroby i odlišným podmienkam pre nárok na dôchodok v prípade mužov a žien Slovenska, ktorý sa ale od roku 2004 postupne mení (pozri box 9.1). A napokon na rodičovskej dovolenke bolo tiež značne viac žien všeobecnej populácie v geografickej blízkosti ako mužov – 6,8 % ku 0,2 %. Čerpanie voľna na starostlivosť o deti je teda v obidvoch skupinách žijúcich vo vzájomnej blízkosti takmer výlučne záležitosťou žien. Súhrnný podiel ekonomicky aktívnych (t. j. pracujúci a nezamestnaní spolu) za geograficky blízku všeobecnú populáciu vykázal jednak veľký rodový rozdiel (62,5 %

3 Hoci štatistické údaje za Slovensko uvádzané v boxe 9.1 nie je možné porovnávať s týmto výskumom priamo, keďže ide o rôzne metodické postupy, kontextovo z nich vyplýva výrazné zaostávanie v ekonomickej aktivite všeobecnej populácie žijúcej v geograﬁckej blízkosti rómskych komunít za výsledkami za celé Slovensko. Je to pravdepodobne dôsledok staršej vekovej štruktúry populácie žijúcej v geograﬁckej blízkosti rómskych komunít oproti priemeru SR.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 117

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.6 Porovnanie mužov a žien 15+ rokov za geograﬁcky blízku všeobecnú populáciu podľa ekonomického statusu (v %) 0

36.1 8.4 6.4

Nezamestnaný/-á 0

0.9

0.2 6.8 22.7

Dôchodok starobný

35.3

3.9 4.7

Dôchodok invalidný Iné (vrátane OČD)

54.1

Pracujúci

RD, MD

10.3 8.0

Žiaci, študenti/žiačky, študentky

V domácnosti

Muži 15+

0.2 1.8

Ženy 15+

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie Poznámka: OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

ekonomicky aktívnych mužov ku 42,5 % žien), ale aj zaostávanie za úrovňou ekonomickej aktivity rómskej populácie (v prípade mužov o 14,1 % a v prípade žien o 9,5 %). V rámci rómskej populácie je podiel ekonomicky aktívnych podstatne vyšší – za mužov i ženy. Rozdiely v deklarovanom ekonomickom statuse sa zaznamenali aj pri porovnávaní rómskych mužov a žien zvlášť, s mužmi a ženami za geograficky blízku všeobecnú populáciu. Z komparácie rómskych a všeobecných mu-

žov (graf 9.7) vyplynuli najväčšie rozdiely v kategórii pracujúcich, nezamestnaných a dôchodcov. Kým spomedzi rómskych mužov sa za pracujúceho označilo len 13,8 %, z mužov všeobecnej populácie to bolo 54,1 %; nezamestnaných mužov bolo v rámci rómskej populácie 62,8 %, no z mužov geograficky blízkej všeobecnej populácie len 8,4 %. Spolu sa k ekonomickej aktivite prihlásilo 76,6 % rómskych mužov a 62,5 % mužov všeobecnej populácie z okolia, čo znamená vyšší pracovný po-

Graf 9.7 Rómski muži 15+ rokov podľa ekonomického statusu – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou mužov (v %) 0

10 7.4

Žiaci, študenti/žiačky, študentky

Iné (vrátane OČD)

54.1 62.8 8.4 0.1 0 1.5 0.2 6.1

Dôchodok starobný Dôchodok invalidný

13.8

Nezamestnaný/-á

RD, MD

10.3

Pracujúci

V domácnosti

22.7 6.4 3.9 1.8 0.2

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie? Poznámka: OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

Rómski muži 15+ Muži 15+

117

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 118

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

zo žien z geograficky blízkeho prostredia, avšak za Rómky zostala zväčša nevyužitá. Podiel nezamestnaných k pracujúcim bol za rómske ženy 45,9 % ku 6,1 %; v prípade žien príslušníčok všeobecnej populácie v rovnakom geografickom prostredí to bolo 6,4 % nezamestnaných ku 36,1 % pracujúcich. Mimo ekonomickej aktivity bola z rómskych žien približne polovica a zo žien reprezentujúcich všeobecnú populáciu takmer 60 %. Odlišnosti sa zaznamenali pri materskej a rodičovskej dovolenke a pri ženách v domácnosti, ktorých bolo viac v rámci rómskych žien. Na rodičovskom voľne bolo 20,1 % skúmaných rómskych žien vo veku 15+ rokov, zo žien z geograficky blízkeho prostredia to bolo približne tri krát menej (6,8 %); za ženu v domácnosti sa označili 4 % Rómok a iba necelé 1 % žien z blízkeho okolia. Samozrejme, že na zistený stav vplývala vo veľkej miere veková skladba a odchod na starobný dôchodok: podiel dôchodkýň bol za Rómky viac ako trojnásobne nižší než vo všeobecnej skupine žien. Rovnako ako v prípade mužov, aj za ženy vo veku 15+ rokov bolo o niečo viac študujúcich pri všeobecnej populácii. Invalidné dôchodky boli tiež mierne prechýlené k všeobecným ženám, iný ekonomický status bol zasa častejší v rámci rómskych žien. Ako sa ukázalo, okrem toho, že je veľa žien mimo ekonomickej aktivity či trhu práce (sú na dôchodku alebo poskytujú domácu starostlivosť), ani aktívnu pracovnú silu žien sa nedarí zúročiť. Platí to pre obidve porovnávané skupiny, ale špeciálne pre rómske ženy. V situácii, keď sa na trhu práce uplatňuje iba menej ako pätina rómskych mužov tvoriacich pracovnú silu a približne desatina ženskej pracovnej sily, pričom takýto stav je dlhodobý,

tenciál na strane rómskych mužov; v rámci všeobecných mužov v okolí rómskych komunít uberal z objemu pracovnej sily predovšetkým odchod do starobného dôchodku. Starobní dôchodcovia mali u všeobecných mužov 22,7-percentný podiel, zatiaľ čo spomedzi Rómov tvorili iba 6,1 %. Pri rodičovskom voľne na starostlivosť, invalidných dôchodkoch a iných ekonomických statusoch bola prevaha na strane rómskych mužov, podiel študujúcich bol naopak vyšší za mužov všeobecnej populácie. Potenciál pre pracovnú aktivitu bol jednoznačne a podstatne vyšší na strane rómskych mužov oproti mužom z geografického okolia, zostal ale z veľkej časti nevyužitý – končia zväčša ako nezamestnaní. Tiež sa zdá, akoby ekonomický status všeobecnej populácie bol za mužov jednoznačnejší, menej heterogénny. Pracujú alebo sú na starobnom dôchodku alebo sa pripravujú na povolanie, iba malá časť bola nezamestnaných a v invalidnom dôchodku, ostatné ekonomické statusy sa ich prakticky netýkali, boli skôr ojedinelé. Skladba rómskych mužov je výrazne iná – hovorí o dominancii nezamestnaných a len o malej časti pracujúcich a pripravujúcich sa na povolanie, v starobnom dôchodku je iba málo z nich, zvyšok je rozptýlený do všetkých zostávajúcich pozícií vo vzťahu k trhu práce. Štruktúra žien z rómskych komunít a žien z geograficky blízkeho okolia sa podľa deklarovanej ekonomickej aktivity tiež značne líšila (graf 9.8). Aj na strane rómskych žien sa zistil vyšší potenciál pre ekonomickú aktivitu, hoci za obidve skupiny žien podstatne menší oproti mužom a s menším vzájomným rozdielom. Pracovnú silu predstavovalo spolu 52 % rómskych žien a 42,5 %

Graf 9.8 Rómske ženy 15+ rokov podľa ekonomického statusu – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou žien (v %) 0

6.1

Pracujúci Nezamestnaný/-á

118

36.1 45.9

4.0 0.9 20.1

6.8 10.6

Dôchodok starobný

Iné (vrátane OČD)

6.4

RD, MD

Dôchodok invalidný

6.5 8.0

Žiaci, študenti/žiačky, študentky

V domácnosti

4.0 4.7 2.8 1.8

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie? Poznámka: OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

Rómske ženy 15+ 35.3

Ženy 15+

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 119

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.9 Rómski muži 15+ rokov podľa ekonomického statusu a typu bývania (v %) 0

10 7.0 9.8 5.1 12.1 12.4

Žiaci, študenti Pracujúci

RD, MD Dôchodok starobný Dôchodok invalidný Iné (vrátane OČD)

17.3 67.7

Nezamestnaní V domácnosti

60.8 60.1 0.3 0 0 1.2 1.3 2.1 3.8

8.5 5.7 5.9 4.9 8.6

2.1 2.3 1.2

Segregovaní Separovaní Rozptýlení

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie? Poznámka: OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

možno hovoriť o plytvaní existujúcim pracovným potenciálom (k dôvodom a špecifikám nezamestnanosti pozri nasledujúce časti). Podobne ako za celú rómsku populáciu vo veku 15 a viac rokov, aj pri sledovaní podsúboru rómskych mužov a žien osobitne sa zistilo, že do úrovne pracovnej aktivity obidvoch skupín pohlavia mierne intervenuje typ bývania. Z mužov zo segregovaného prostredia sa k pracujúcim priradilo len 12,1 % (zo separovaných 12,4 %), zo žijúcich rozptýlene to bolo 17,3 % (graf 9.9). Pracujúce ženy tvorili v segregovanom podsúbore iba minimálnych 2,5 %, spomedzi žien zo separovaných sídiel to bolo 6,2 % a za ženy žijúce rozptýlene 9,8 % (graf 9.10). Teda iba necelé 3 % skúmaných rómskych žien vo veku 15+ rokov žijúcich v segregovaných osadách malo status pracujúcej, medzi rómskymi ženami žijúcimi rozptýlene tvorili takmer jednu desatinu. Hoci je „pracovný“ výsledok mužov i žien veľmi, veľmi nízky vo všetkých troch porovnávaných rómskych prostrediach, zdá sa, akoby sa príležitosti na prácu pre rómskych mužov i ženy žijúce rozptýlene predsa len mierne zvyšovali. Čo sa týka ostatných ekonomických pozícií rómskych mužov, údaje naznačili vyšší podiel nezamestnaných v segregovanom prostredí (68 % oproti 60 % za rozptýlených), z ekonomicky neaktívnych statusov menej starobných dôchodcov v porovnaní s ostatnými dvomi typmi bývania (necelé 4 % oproti 8 % a 6 %), a menej invalidných dôchodcov – rovnako ako u mužov žijúcich separovane a na

rozdiel od mužov žijúcich rozptýlene (5 % a 6 % oproti 9 % z rozptýlených). Podiely zvyšných ekonomických statusov (v domácnosti, na rodičovskej dovolenke a iná pozícia) boli len minimálne a mierne vyššie v prípade separovaných alebo segregovaných mužov. Na rozdiel od mužov boli za skúmané rómske ženy vzájomné rozdiely na základe typu sídla menej výrazné, okrem už vyššie uvedenej disproporcie v zastúpení pracujúcich žien. Podiel nezamestnaných bol za všetky tri porovnávané prostredia rómskych žien približne vyrovnaný (46 %), podobne aj podiel žien na rodičovskej alebo materskej dovolenke (okolo 20 %), aj tzv. iných statusov (do 3 %) a študujúcich žien (6 až 7 %). Kde sa predsa len určitá odlišnosť prejavila, to boli dôchodkyne a ženy v domácnosti. Starobných dôchodkýň bolo najmenej medzi ženami v segregovanom prostredí, na druhej strane táto skupina rómskych žien sa vyznačovala vyšším podielom invalidných dôchodkýň, a tiež vyšším zastúpením žien v domácnosti. Napriek tomu, že rodové rozdiely z hľadiska ekonomického postavenia sú na slovenskom trhu práce všeobecné (pozri box 9.1 až 9.3), v rómskom prostredí sa ešte viac umocňujú, a to aj v porovnaní so ženami z geograficky blízkeho prostredia. Navyše k ich ďalšiemu prehĺbeniu prispieva i priestorová segregácia. V segregovanom prostredí sa rómske ženy takmer vôbec nedostávajú k pracovnej aktivite (podľa tohto výskumu a na základe sebadeklarácie ani 3 %), častejšie zostávajú v domácnosti

119

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 120

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.10 Rómske ženy 15+ rokov podľa ekonomického statusu a typu bývania (v %) 0

2.5 Pracujúce

6.2

46.3 45.8 45.7 6.8 1.9 3.2 21.0 20.0 19.6

RD, MD 9.0

Dôchodok starobný

Iné (vrátane OČD)

9.8

Nezamestnané

Dôchodok invalidný

6.0 7.4 6.0

Žiačky, študentky

V domácnosti

12.1 10.6

5.4 3.8 2.6 3.0 2.8 2.6

Segregované Separované Rozptýlené

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie? Poznámka: OČD = ošetrovanie člena domácnosti.

alebo sú invalidné dôchodkyne. Okrem všeobecných faktorov4 tu môže pôsobiť aj silnejší vplyv kultúrnych noriem a očakávaní týkajúcich sa roly mužov a žien v rodine a v spoločnosti (pozri box 9.4), v prípade zvýšeného výskytu invalidných dôchodkýň (vrátane nižšieho podielu starobných dôchodkýň) môžu údaje poukazovať na negatívnejšie dopady zlej kvality života v segregovaných osadách na zdravie rómskych žien z tohto prostredia.

9.1.3. Pracovná aktivita rómskej populácie podľa typu a ekonomická aktivita v súhrne Ako sa uvádza na začiatku tejto kapitoly (graf 9.1), skupina pracujúcich bola za skúmanú rómsku populáciu vo veku 15 a viac rokov veľmi malá, len 9,9 % celkového súboru. Pri pohľade dovnútra na typ vykonávanej práce prevažovalo zamestnanie na plný pracovný úväzok so 6,8 %, za ktorým nasledovali tzv. iné typy pracovnej aktivity vymedzené ako brigády a sezónne práce s 1,8 %; ostatné typy pracovnej činnosti mali iba minimálny výskyt – živnosť a podnikanie 0,8 % a zamestnanie na čiastočný úväzok 0,5 %. V porovnaní so všeobecnou geograficky blízkou populáciou bol u Rómov, napriek podstatne nižšiemu celkovému podielu pracujúcich (9,9 % oproti 44,7 %),

120

viac zastúpený tzv. iný typ pracovnej aktivity, teda práce dočasné a nestabilné. V rómskej populácii dosiahli 1,8 %, vo všeobecnej iba 0,5 %. Čiže aj z tej nepomerne menšej skupinky pracujúcich uberali v prípade rómskeho súboru neštandardné typy práce. Pritom môže ísť o pracovné miesta, ktoré nemajú integrované základné piliere pracovnej a sociálnej ochrany, ako napríklad náhodné brigády, sezónne práce, podzamestnanie, nútené živnosti (Kalleberg, 2009; van Berkel – Moller, 2002). Druh pracovnej aktivity rómskej populácie sa líšil nie len od všeobecnej populácie žijúcej v bezprostrednom okolí, ale opäť aj dovnútra na základe typu bývania (tabuľka 9.2). Kým v skupine segregovaných malo klasické zamestnanie na plný úväzok len 3,8-percentný podiel, za žijúcich rozptýlene získalo 10,2 %. V prepočte na celok pracujúcich danej skupiny to znamenalo, že z celku pracujúcich Rómov žijúcich rozptýlene bolo na plný úväzok zamestnaných vyše 75 %, z celku pracujúcich zo segregovaného prostredia necelých 70 % a z celku pracujúcich, ktorí bývali v segregovaných sídlach, podiel zamestnaných na plný úväzok len o málo prekročil polovicu (54 %). Priestorová segregácia teda znižuje nie len všeobecnú dostupnosť práce, ale ovplyvňuje aj dostupnosť štandardnej práce, čo v slovenských podmienkach stále predstavuje prácu na plný pracovný úväzok (pre kontext pozri box 9.2).

4 Napríklad demograﬁckých (vyššia plodnosť, vyššia a skoršia úmrtnosť žien i mužov, nižší očakávaný vek dožitia), zdravotných (horší zdravotný stav, vyššia chorobnosť) a pracovných (menej pracovných príležitostí, nekvaliﬁkovaná pracovná sila).

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 121

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.11 Zloženie pracujúcej rómskej populácie 15+ rokov podľa typu pracovnej aktivity – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0 Živnosť, podnikanie

0.8 5.9 6.8

Zamestnanie na plný úväzok

36.9

Zamestnanie na čiastočný úväzok

0.5 1.6

Iná ekonomická aktivita

1.8 0.5

Rómska populácia 15+ Geograﬁcky blízka všeobecná populácia 15+

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie? Poznámka: Len skupina pracujúcich (9,9 % celkového rómskeho súboru a 44,7 % súboru všeobecnej populácie 15 + rokov).

Prejdime teraz k súhrnnému pohľadu na ekonomickú aktivitu na základe sebazaradenia. Aj z tejto perspektívy empirické údaje opakovane potvrdili mierne priaznivejšiu štruktúru tej časti rómskej populácie, ktorá je priestorovo integrovaná. Vzájomný pomer ekonomicky aktívnych a neaktívnych tu vyšiel najpriaznivejší (66,2 % aktívnych ku 33,8 % neaktívnych), nezamestnaní tvorili na ekonomicky aktívnych menší podiel ako za dve skupiny neintegrovaných (52,8 %) a medzi pracujúcimi bolo viac vykonávateľov zamestnania na plný úväzok (10,2 % zamestnaných na plný úväzok z 13,4 % pracujúcich). Oproti nim mali Rómovia zo segregovaných a separovaných sídel vzájomný pomer medzi ekonomicky neaktívnymi a aktívnymi horší (mierne viac neaktívnych), na celku pracovnej sily sa väčším objemom podieľali nezamestnaní, a výsledná malá skupina pracujúcich v neintegrovanom prostredí sa vyznačovala vyšším zástojom neštandardných foriem práce. Porovnanie súhrnu ekonomickej aktivity skúmanej rómskej s geograficky blízkou všeobecnou populáciou ukázalo podstatne odlišné zloženie. Kým podiel ekonomicky

aktívnych (t. j. pracujúci a nezamestnaní spolu) dosiahol v rámci rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov 64,2 %, za súbor reprezentujúci geograficky blízke prostredie to bolo iba 52,1 %.5 Zvyšok potom pripadal na ekonomicky neaktívnych: za rómsku populáciu necelých 36 % a za všeobecnú takmer 48 %. Z celkového podielu ekonomicky aktívnych Rómov však v rozhodujúcej miere odčerpávali nezamestnaní, ktorí z celku rómskej populácie 15+ rokov predstavovali až 54,3 %; zo všeobecnej geograficky blízkej populácie tvorili len 7,4 %. Vyradenie z trhu práce je teda za rómsku populáciu doslova obrovské.

9.1.4. Porovnanie deklarovanej ekonomickej aktivity podľa veku a vzdelania Je zrejmé, že do ekonomickej aktivity vo všeobecnosti významne intervenuje biologický vek, keďže viaceré statusy sa priamo viažu na určitú vekovú skupinu. Takým je napríklad status študujúci na jednej strane vekového intervalu a starobný dôchodok na strane druhej, prípad-

Tabuľka 9.2 Deklarovaná ekonomická aktivita rómskej populácie 15+ rokov podľa druhu a typu bývania (v %) Segregovaní Živnosť, podnikanie Zamestnanie na plný úväzok Zamestnanie na čiastočný úväzok Iná pracovná aktivita Podiel pracujúcich spolu Nezamestnaní Podiel ekonomicky aktívnych spolu Ekonomicky neaktívni Jednotlivci 15+ spolu

Separovaní 0,4 3,8 0,7 2,1 7,0 56,6 63,6 36,4 100,0

Rozptýlení 1,6 6,6 0,5 0,9 9,6 53,5 63,1 36,9 100,0

Spolu 0,4 10,2 0,3 2,5 13,4 52,8 66,2 33,8 100,0

0,8 6,8 0,5 1,8 9,9 54,3 64,2 35,8 100,0

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie?

5 Miera ekonomickej aktivity za SR sa pohybovala niekde uprostred – na hranici 58 % v roku 2010 (viac pozri box 9.1 a 9.3).

121

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 122

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.12 Ekonomická aktivita rómskej populácie 15+ rokov podľa druhu – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0 Živnosť, podnikanie

0.8 5.9 6.8

Zamestnanie na plný úväzok

36.9

Zamestnanie na čiastočný úväzok

0.5 1.6

Iná ekonomická aktivita

1.8 0.5 9.9

Podiel pracujúcich spolu Nezamestnaní

44.7 54.3

7.4 64.2

Podiel ekonomicky aktívnych

52.1 35.8

Ekonomicky neaktívni Rómska populácia 15+

47.9

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia 15+

Otázka: Aké je momentálne Vaše ekonomické postavenie?

ne materská a rodičovská dovolenka previazaná s fertilným vekom. Pohľad cez jednotlivé vekové skupiny však môže priniesť užitočné informácie aj za kategóriu pracujúcich či nezamestnaných, nie len za osoby mimo trhu práce. Tabuľka 9.3 prezentuje redukovanú6 štruktúru jednotlivých vekových skupín na základe ekonomickej aktivity za vybrané podsúbory skúmaných jednotlivcov. Najhomogénnejšiu štruktúru vo vzťahu k ekonomickej aktivite mala prirodzene veková skupina detí v predproduktívnom veku (do 14 rokov), avšak podľa empirických dát nebola rovnorodá úplne. Na rozdiel od detí všeobecnej populácie z geografickej blízkosti sa z rómskych detí takmer 1 % deklarovalo ako invalidných alebo chorých. Nakoľko podľa veku išlo o deti 6-14-ročné, teda vo veku povinnej školskej dochádzky, ale rodičia ich neuviedli ako žiakov, môže to naznačovať, že časť detí so zdravotným postihnutím či vážnou chorobou zostáva reálne mimo systému vzdelávania. Overenie cez odpovede na otázky o vzdelávaní potvrdili, že takto zaradené deti školu nielen nenavštevovali aktuálne, ale ani v minulosti, pričom rodičia ako dôvod nenavštevovania školy uviedli chorobu a zdravotné postihnutie dieťaťa. Z hľadiska typu bývania sa rozdiely neprejavili – podiel takto zaradených detí bol vo všetkých troch rómskych prostrediach rovnaký; že vyšlo medzi nimi mierne viac chlapcov ako dievčat môže byť náhoda.

122

Hoci nejde o žiadne veľké početnosti,7 aj tak považujeme za potrebné zdôrazniť, aby sa v programoch a politikách nezabúdalo ani na túto časť detskej populácie. Na kvalitu ich života a rovnako ani na otázku, nakoľko je rodinné zázemie a bezprostredné prostredie týchto detí schopné (ekonomicky i z pohľadu potrebných zručností) poskytnúť im adekvátnu starostlivosť pre všestranný duševný a telesný rozvoj; prípadne či nedochádza zo strany inštitúcií k porušeniu ich základných ľudských (detských) práv, vrátane práva detí na vzdelanie. Hneď druhá najmladšia veková skupina (15-24 rokov) sa, na rozdiel od viac-menej rovnorodých detí, prejavila ako heterogénnejšia – boli v nej zastúpené všetky sledované ekonomické statusy. V prípade rómskej populácie 15-24 rokov sa približne štvrtina zaradila medzi študujúcich, 8 % tvorili pracujúci, podiel chorých a invalidných sa u nich zvýšil na 2 %, takmer 19 % z nich poskytovalo starostlivosť v domácnosti, no najviac boli zastúpení nezamestnaní (až 46,8 %). Čiže už medzi 15-24-ročnými predstavovali za rómsku populáciu nezamestnaní takmer polovicu. A ako sa ukázalo ďalej, zloženie tejto najmladšej časti produktívnej rómskej populácie sa výrazne odlišovalo od geograficky blízkej všeobecnej populácie a diferencovalo sa aj smerom dovnútra na základe typu bývania i pohlavia.

6 Pre zjednodušenie prehľadu sa pristúpilo k zlúčeniu viacerých statusov: maloletí pred základnou školou, žiaci a študenti sú v jednej kategórii; spojili sa všetky druhy pracovnej aktivity; taktiež starobní dôchodcovia, invalidní a chorí; pod kategóriou „doma“ sú osoby v domácnosti, na materskej a rodičovskej dovolenke a opatrujúci člena domácnosti. 7 Vo výskume sa identiﬁkovalo 8 detí s takýmto zaradením (chorých alebo so zdravotným postihnutím mimo systému vzdelávania) z celkového počtu 854 detí vo veku 6-14 rokov; dá sa však predpokladať, že v realite ich môže byť viac.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 123

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

V porovnaní so všeobecnou populáciou z geograficky blízkeho prostredia bolo medzi 15-24-ročnými rómskymi respondentmi takmer trojnásobne menej študujúcich (len 24,5 % oproti 61,9 % z rovnakej vekovej skupiny všeobecnej populácie) a dva a pol krát menej pracujúcich (8 % oproti 19,5 %); na druhej strane výrazne vyššie zastúpenie mali u rómskej podskupiny osoby poskytujúce starostlivosť v domácnosti (18,7 % ku 4,2 %) a nezamestnaní

(46,8 % ku 9,3 %). Mladí ľudia vo veku 15-24 rokov v prípade rómskej populácie podstatne menej študovali alebo pracovali ako ich „všeobecní“ rovesníci z bezprostredného okolia, častejšie sa starali o rodinu a výrazne častejšie boli nezamestnaní. Významné odlišnosti sa prejavili tiež v štruktúre mladých rómskych mužov a žien navzájom. Už z 15-24ročných rómskych mužov bolo oproti ženám viac pracu-

Tabuľka 9.3 Deklarovaná ekonomická aktivita rómskej populácie podľa vekových skupín – porovnanie podsúborov a s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0-14

15-24

25-34

35-44

45-54

55+

Segregovaní Deti a študujúci Pracujúci Dôchodcovia a chorí Doma Nezamestnaní

99,3 — 0,7 — —

23,5 3,6 1,5 18,3 53,1

— 9,0 4,0 26,9 60,2

— 11,8 2,2 13,2 72,8

— 5,7 14,3 15,2 64,8

— 4,3 81,4 1,4 12,9

Deti a študujúci Pracujúci Dôchodcovia a chorí Doma Nezamestnaní

99,4 — 0,6 — —

29,7 6,8 1,8 15,1 46,6

— 9,2 1,2 25,2 64,4

— 15,2 5,5 12,1 67,2

— 16,2 13,3 8,6 61,9

— 1,0 77,1 1,0 21,0

Deti a študujúci Pracujúci Dôchodcovia a chorí Doma Nezamestnaní

99,3 — 0,7 — —

19,9 13,8 2,6 23,0 40,7

— 13,5 3,2 20,6 62,7

— 15,6 5,0 7,8 71,6

— 17,2 18,0 8,2 56,6

— 1,4 77,5 1,4 19,7

100,0 — — — —

61,9 19,5 5,1 4,2 9,3

3,2 70,1 2,6 14,3 9,7

— 73,8 6,2 6,9 13,1

— 74,8 8,6 5,8 10,8

— 16,5 81,6 0,3 1,6

99,3 — 0,7 — —

24,5 8,0 2,0 18,7 46,8

— 10,4 2,9 24,5 62,2

— 14,3 4,3 11,1 70,4

— 13,3 15,4 10,5 60,8

— 2,0 78,5 1,2 18,3

99,6 — 0,4 — —

22,7 5,2 1,9 34,1 36,1

— 5,1 2,0 44,3 48,6

— 9,1 3,7 19,2 68,0

— 10,2 13,9 17,5 58,4

— — 87,1 1,5 11,4

99,1 — 0,9 — —

26,5 10,9 2,0 3,0 57,6

— 14,9 3,8 5,4 75,9

— 19,3 4,9 3,1 72,7

— 16,3 16,9 3,6 63,2

— 4,4 68,4 0,9 26,3

Separovaní

Rozptýlení

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia Deti a študujúci Pracujúci Dôchodcovia a chorí Doma Nezamestnaní Spolu rómska populácia Deti a študujúci Pracujúci Dôchodcovia a chorí Doma Nezamestnaní Rómske ženy Deti a študujúce Pracujúce Dôchodkyne a choré Doma Nezamestnané Rómski muži Deti a študujúci Pracujúci Dôchodcovia a chorí Doma Nezamestnaní

Vysvetlenie kategórií: Deti a študujúci = maloletí, žiaci a študenti; Pracujúci = živnosť i podnikanie, zamestnanie na plný i čiastočný úväzok a iná pracovná aktivita; Dôchodcovia a chorí = starobní dôchodcovia, invalidní a chorí; Doma = osoby v domácnosti, na materskej i rodičovskej dovolenke a opatrujúci člena domácnosti; Nezamestnaní = nezamestnaní. Poznámka: Veková skupina za jednotlivé podsúbory tvorí spolu 100 %.

123

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 124

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

júcich (10,9 % ku 5,2 %) a nezamestnaných (57,6 % ku 36,1 %), medzi 15-24-ročnými ženami mali nepomerne silnejšie zastúpenie „opatrovateľky domáceho krbu“, teda ženy na rodičovskej dovolenke a v domácnosti (34,1 % ku 3 %). A úroveň priestorového vylúčenia našla vo výslednej štruktúre mladých dospelých takisto svoj odraz. Smerom k segregovanému prostrediu sa zvyšoval podiel nezamestnaných (zo 40,7 % za žijúcich rozptýlene, cez 46,6 % spomedzi separovaných, až na 53,1 % pri bývajúcich v segregovaných osadách) a zrkadlovo klesalo zastúpenie pracujúcich (z 13,8 % na 6,8 % v rámci separovaných a 3,6 % v rámci segregovaných). Zo vzájomných komparácií za rôzne skupiny najmladšieho produktívneho veku (15-24 rokov) sa javí jednak odlišné reprodukčné správanie rómskej a geograficky blízkej populácie, ktoré už v tomto nízkom veku posúva veľkú časť rómskych obyvateľov (a predovšetkým žien) mimo trhu práce – do sféry neplatenej (ženskej) práce v domácnosti.8 Zároveň sa veľmi jednoznačne potvrdila nižšia miera zotrvávania mladých ľudí rómskej národnosti v systéme vzdelávania, čo sa následne s veľkou pravdepodobnosťou odráža na vývoji ich ďalšej pracovnej kariéry či aktivity. Vysoký podiel nezamestnaných už v tejto skupine veku a zároveň nízky podiel pracujúcich ukazujú na hĺbku vylúčenia rómskej populácie z trhu práce, na absenciu akýchkoľvek, resp. vhodných príležitostí na zamestnanie, a naznačujú aj možnú neefektívnosť existujúcej politiky zamestnanosti pre túto cieľovú skupinu. Nielenže sa nedarí udržať veľké skupiny mladých ľudí z rómskych komunít v školskom systéme, ale už v mladom veku ich existujúca politika zamestnanosti v konečnom dôsledku necháva mimo pracovnej sily či trhu práce a núti k náhradným stratégiám prežitia. Ďalším faktorom vplyvu, na ktorý získané dáta upozornili, je zhoršovanie štruktúry podľa ekonomickej aktivity s úrovňou priestorového vylúčenia. Nech už sú priame príčiny nepriaznivej ekonomickej skladby akékoľvek (menej lokálnych pracovných príležitostí, menej ochoty či schopností pracovať, obmedzené možnosti voľby medzi zamestnaním a domácou starostlivosťou, atď.), priestorová separácia, a hlavne segregácia, výslednú situáciu ešte podstatne zhoršujú. Vo všetkých naznačených bodoch sú v záujme dosiahnutia pozitívnej zmeny potrebné rozsiahle intervencie.9 Prechod k starším vekovým skupinám znamenal značné posuny v proporciách jednotlivých statusov ekonomickej aktivity, a to nie len v dôsledku biologického životného cyklu. Pokiaľ ide o študujúcich, výskum túto ka-

124

tegóriu medzi rómskou populáciou vo veku 25-34 rokov nezaznamenal vôbec, v rámci všeobecnej populácie ale ešte tvorili cez 3 %. Podiel osôb mimo ekonomickej aktivity, ktoré sa venujú domácej starostlivosti a opatere, za obidve porovnávané populácie kulminoval práve pri veku 25-34 rokov, u nasledujúcich starších skupín sa postupne znižoval. Za rómsku populáciu sa však pohyboval pri každej vekovej kategórii na významne vyšších hodnotách (napríklad 24,5 % za všeobecnú a 44,3 % za rómsku skupinu vo veku 25-34 rokov) a týkal sa predovšetkým žien (44,3 % rómskych žien ku 5,4 % rómskych mužov vo veku 25-34 rokov s týmto ekonomickým postavením). Zastúpenie pracujúcich sa síce takisto u obidvoch porovnávaných populácií s vekom zvyšovalo a najvyššiu úroveň dosiahli okolo veku 44-45 rokov, z hľadiska objemu išlo ale o obrovské rozdiely. V prípade rómskej populácie vzrástol podiel deklarovaných pracujúcich pri prechode ku skupine 25-34 rokov len o 2 % a pri veku 35-44 rokov opäť o 2 %, od 45 rokov začalo pracujúcich opäť ubúdať (vývoj z 8 % u najmladších na 10,4 % a 14,3 % u stredných a 13,3 % a 2 % u najstarších vekových skupín). Za všeobecnú populáciu z geografickej blízkosti sa s prekročením veku 25 rokov navýšil podiel pracujúcich z 19,5 % u „najmladších“ až na 70,1 % pri veku 25-34 rokov; a takúto vysokú úroveň si udržali a ešte vylepšovali stredné vekové skupiny (až na 74,8 %); výraznejší pokles pracujúcich sa odohral až u 55-ročných a starších – na 16,5 %. Zmeny podielu nezamestnaných mali s rastúcim vekom presne opačný vývoj a proporcie ako za pracujúcich, za rómsku populáciu bol ale ich podiel vo všetkých vekových kategóriách neporovnateľne vyšší. Kým za vekový interval 25-34 rokov dosiahol zo všeobecnej populácie podiel nezamestnaných 9,7 % a v nasledovných dvoch 13,1 % a 10,8 %; nárast podielu nezamestnaných za rómsku populáciu vyskočil u 25-34-ročných až na 62,2 %, pri 3544-ročných sa ešte zvýšil na 70,4 %, a až v najstarších skupinách došlo následne k poklesu (najprv na 60,8 % u 4554-ročných a po veku 55 rokov na 18,3 %). Priamoúmerne s poklesom podielu nezamestnaných v starších skupinách sa však nezvyšovala proporcia pracujúcich, ale spájal sa prevažne s nárastom invalidných, a neskôr starobných dôchodcov. Vo veku 45-54 rokov bol za rómsku populáciu podiel dôchodcov a chorých takmer dvojnásobne vyšší v porovnaní so všeobecnou: 15,4 % oproti 8,6 %. Porovnanie ekonomickej štruktúry najstaršej vekovej skupiny 55 a viac rokov medzi rómskou a všeobecnou populáciou prinieslo tiež väčšie odlišnosti. Za rómsky sú-

8 Daný typ výskumných údajov neumožňuje v tejto súvislosti hovoriť ďalej o úrovni zmarených príležitostí a neuskutočnených životných túžob rómskych žien, prípadne o miere slobody ich rozhodovania pre skoré materstvo, ako zdôrazňujú špecializovanejšie výskumné štúdie (Dáta o..., 2009). Isté ale je, že pri tvorbe politík a nástrojov podpory by sa však na hľadisko ľudských práv žien rozhodne zabúdať nemalo. 9 Zmienime aspoň niekoľké: prevencia skorého materstva; hľadanie možností zosúladenia skorého materstva s pracovným uplatnením, aby neznamenalo koniec akejkoľvek pracovnej kariéry žien; posilnenie rómskych žien v záujme rozširovania priestoru pre slobodné rozhodovanie o svojom živote; všemožne podporovať udržanie mladých ľudí v systéme vzdelávania a zlepšenie konečného výsledku z hľadiska dosiahnutého vzdelania; všestranné úsilie o vytváranie lokálnych pracovných miest; prehodnotenie vhodnosti nástrojov podpory zamestnanosti vo vzťahu k reálnej životnej situácii tejto cieľovej skupiny; hľadať a kreovať efektívne nástroje pôsobiace proti priestorovej separácii a segregácii a podobne.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 125

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 9.4 Deklarovaná ekonomická aktivita rómskej populácie s ukončeným vzdelaní vo veku 15-55 rokov podľa kategórie vzdelania – porovnanie podsúborov a s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) Menej ako štandardná ZŠ

Štandardná ZŠ a neukončená SŠ

SŠ bez maturity (SOU)

SŠ s maturitou a viac

Segregovaní Pracujúci Dôchodcovia a chorí Doma Nezamestnaní

3,7 10,4 21,5 64,4

7,9 3,3 19,4 69,4

17,3 2,6 20,0 60,1

28,6 28,6 42,8

Pracujúci Dôchodcovia a chorí Doma Nezamestnaní

9,0 12,7 20,9 57,4

8,0 3,0 17,6 71,4

28,6 2,2 8,8 60,4

25,0 25,0 50,0

Pracujúci Dôchodcovia a chorí Doma Nezamestnaní

3,4 14,6 20,2 61,8

13,4 5,7 17,7 63,2

31,0 2,0 15,0 52,0

47,1 5,9 11,8 35,3

Pracujúci Dôchodcovia a chorí Doma Nezamestnaní

12,5 56,3 12,5 18,7

57,5 15,2 12,1 15,2

65,4 6,3 8,2 20,1

81,6 2,4 9,8 6,2

Pracujúci Dôchodcovia a chorí Doma Nezamestnaní

5,6 12,3 20,9 61,2

9,8 4,0 18,2 67,9

26,3 2,3 14,3 57,1

37,5 3,1 18,8 40,6

Separovaní

Rozptýlení

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Spolu rómska populácia

Vysvetlenie kategórií: Pracujúci = živnosť i podnikanie, zamestnanie na plný i čiastočný úväzok a iná pracovná aktivita; Dôchodcovia a chorí = starobní dôchodcovia, invalidní a chorí; Doma = osoby v domácnosti, na materskej i rodičovskej dovolenke a opatrujúci člena domácnosti; Nezamestnaní = nezamestnaní. Poznámky: Vzdelanostná skupina za jednotlivé podsúbory tvorí spolu 100 %. Skupina SŠ s maturitou a viac mala za rómsku populáciu veľmi nízke zastúpenie (n = 35), uvádzané percentuálne podiely podľa typu bývania sú preto iba orientačné.

bor bolo v tejto vekovej skupine podstatne menej pracujúcich (2 % oproti 16,5 %) a mierne menej dôchodcov a chorých (78,5 % oproti 81,6 %), na druhej strane zvýšenie sa pri nich zachytilo za starších ľudí so statusom nezamestnaný (18,3 % ku 1,6 %), a tiež v domácnosti (1,2 % ku 0,3 %). Kým väčšina starších ako 55 rokov za podsúbor všeobecnej populácie bola na dôchodku alebo pracovala, spomedzi starších Rómov sa ešte mnohí deklarovali ako nezamestnaní alebo v domácnosti. Analýza jednotlivých vekových skupín a ich vzájomná komparácia medzi skúmanými podsúbormi oprávňuje konštatovať, že vývoj ekonomickej aktivity či pracovnej kariéry sa v prípade rómskej populácie odohrával úplne odlišne ako u všeobecnej, a to napriek geografickej príslušnosti k podobného priestoru. Uvádzané čísla akoby hovorili o dvoch úplne odlišných krajinách s inou úrovňou rozvoja, nie o „susedoch“. Indikuje to, že šance a predpo-

klady vo vzťahu k úspešnému uplatneniu sa na trhu práce sú za obidve porovnávané skupiny obyvateľstva úplne iné a v neprospech rómskej. Na základe deklarovaného ekonomického statusu rómska pracovná sila zostáva prakticky po celý životný cyklus, vo všetkých kategóriách veku, prevažne bez uplatnenia v zamestnaní, a vo zvýšenej miere to platí pre ženy a segregované prostredie. Pohľad na deklarovanú ekonomickú aktivitu podľa dosiahnutého stupňa vzdelania, ktorý prezentuje tabuľka 9.4, odhalil tiež viacero zaujímavých súvislostí. Všeobecne sa v literatúre uvádza, že vyššie vzdelanie výrazne zlepšuje šance na zamestnanie (pozri odkazy na literatúru v úvode kapitoly). Zistené údaje za rómsku i všeobecnú populáciu10 potvrdzujú platnosť tohto východiskového tvrdenia – podiel pracujúcich sa s rastúcim vzdelaním zvyšoval. Zároveň sa ale ukázalo, že vzdelanie ako „výťah“ pre úspešné zaradenie do trhu práce pô-

10 V záujme presnejšieho a intenzívnejšieho porovnania ekonomickej aktivity medzi jednotlivými skupinami vzdelania sa východiskový súbor špeciﬁkoval na respondentov a respondentky s ukončenou prípravou na povolanie a vekové rozpätie sa zúžilo na interval 15-55 rokov. K zúženiu vekového intervalu viedla snaha o minimalizovanie vplyvu starobných dôchodcov a dôchodkýň – vzhľadom na odlišnú vekovú skladbu porovnávaných populácií, ako aj snaha primárne analyzovať produktívnu časť porovnávaných súborov.

125

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 126

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

sobí omnoho slabšie v prípade rómskej populácie než u všeobecnej z geografickej blízkosti. Spomedzi Rómov s nižším vzdelaním ako štandardná základná škola11 sa zaradilo medzi pracujúcich len 5,6 %, pri štandardnom základnom vzdelaní a neukončenej strednej škole vzrástol podiel pracujúcich na 9,8 % a v rámci vyučených ďalej na 26,3 %, zo stredoškolákov s maturitou a vyšším vzdelaním tvorili pracujúci 37,5 %. Za geograficky blízku všeobecnú populáciu sa s rastúcim stupňom vzdelania podiel pracujúcich zvyšoval omnoho intenzívnejšie: z 12,5 % u najnižšieho vzdelania, cez 57,5 % pri základnom a 65,4 % pri učňovskom vzdelaní, až na 81,6 % pracujúcich medzi stredoškolákmi a nositeľmi vyššieho vzdelania. Pritom obrovské zaostávanie rómskej populácie v úrovni deklarovanej zamestnanosti platilo vo všetkých vzdelanostných skupinách. V kategórii menej ako štandardná základná škola to bolo približne dvojnásobne menej pracujúcich (rozdiel o 6,9 %), za štandardnú základnú školu a neukončenú strednú školu až 6-krát menej (rozdiel o 47,7 %), za vyučených 2,5-krát menej (rozdiel o 39,1 %) a v najvyššej vzdelanostnej skupine reprezentovanej strednou školou s maturitou a vyššími stupňami vzdelania tiež 2,5-krát menej (rozdiel v percentách o 44,1 %). Najväčší rozdiel v zastúpení pracujúcich sa teda prejavil pri štandardnej základnej škole (vrátane neukončenej strednej školy) a pri najvyššom vzdelaní reprezentovanom získaním maturity alebo vyššieho stupňa. Kým pri kategórii stredoškolské a vyššie vzdelanie mohla na rozdiel v zastúpení pracujúcich u rómskej a všeobecnej populácie vplývať do istej miery tá skutočnosť, že súbor všeobecnej populácie mal v porovnaní s rómskym súborom viac vysokoškolákov,12 čo môže mať dopad na výslednú zamestnanosť, pri štandardnom základnom vzdelaní takýto skrytý faktor odpadá. Všeobecne ale platilo, že proporcia pracujúcich bola u skúmaného rómskeho súboru výrazne menšia oproti súboru geograficky blízkej všeobecnej populácie za každú zo štyroch vzdelanostných kategórií. A kam sa v rámci jednotlivých stupňov vzdelania začlenili nepracujúci, do akých ekonomických pozícií? Podľa získaných dát sa v prípade rómskej populácie najväčšia časť zaradila medzi nezamestnaných (s výnimkou najvyššieho vzdelania až okolo troch pätín). Nezamestnaní boli najpočetnejšou skupinou vo všetkých stupňoch vzdelania. A platilo to pre všetky tri porovnávané prostredia podľa typu bývania, hoci za žijúcich rozptýlene

126

šance pracovať pri učňovskom a vyššom vzdelaní narastali. Za vyučených Rómov žijúcich rozptýlene tvorili pracujúci 31 % a nezamestnaní 52 %, za vyučených zo segregovaných komunít dosiahol podiel pracujúcich len 17,3 % a podiel nezamestnaných vyše 60 %. V domácnosti alebo na rodičovskej dovolenke bola z rómskeho súboru približne pätina skúmaných v každej kategórii vzdelania, v rámci vzdelanostných skupín všeobecnej populácie tvorili osoby v domácnosti asi o polovicu menej. Zaujímavá disproporcia sa ukázala pri dôchodcoch a chorých: zo všeobecnej populácie 15-55 rokov so vzdelaním na nižšej úrovni ako štandardná základná škola sa až 56,3 % zaradilo ako dôchodca alebo chorý, z rovnakej rómskej skupiny sa takto deklarovalo iba 12,3 %. Podobný rozdiel bol aj za štandardnú základnú školu (15,2 % ku 4 %) a učňovskú školu (6,3 % ku 2,3 % dôchodcov a chorých).13 Analýza empirických údajov síce preukázala, že s vyšším dosiahnutým vzdelaním zamestnanosť rómskej populácie narastá, ale neplatí to absolútne. Aj veľká časť Rómov s vyšším vzdelaním totiž zostáva nezamestnaných. Empirické údaje tak hovoria pre hypotézu, že aj keď sú pre jednotlivé vzdelanostné skupiny v regióne pracovné miesta zodpovedajúcej kvalifikácie dostupné, skôr sa k nim dostanú príslušníci všeobecnej populácie než rómskej národnosti. Celkovo z analýzy dát o deklarovanom ekonomickom statuse vyplýva, že súhrnná miera ekonomickej aktivity je síce za rómsku populáciu vyššia, výdatne z nej ale odčerpáva nezamestnanosť. Napriek geografickej blízkosti je rozdiel v deklarovanej ekonomickej aktivite rómskej a všeobecnej populácie obrovský, a ako sa ukáže ďalej, potvrdili ju aj iné miery používané na definovanie vzťahu k trhu práce. Menej študujúcich, viac invalidných dôchodcov, mnohonásobne menej starobných dôchodcov, omnoho viac žien v domácnosti, neporovnateľne viac nezamestnaných, a naopak neporovnateľne menej pracujúcich – tak vyzerá v skratke rozdiel v štruktúre na základe ekonomickej aktivity medzi rómskou a všeobecnou populáciou, napriek geografickej blízkosti. Smerom dovnútra rómskej populácie výslednú štruktúru podľa ekonomickej aktivity ovplyvňuje typ sídla založený na priestorovej integrácii či vylúčení. Podiel nezamestnaných je vysoký a podiel pracujúcich nízky (a zároveň diametrálne odlišný od všeobecnej populácie14) vo všetkých troch porovnávaných rómskych prostrediach, so segregáciou sa však posúva ešte k horšiemu výsled-

11 T. j. špeciálna, alebo u starších osobitná, škola a neukončené základné vzdelanie. 12 Samostatné porovnávanie stredoškolákov s maturitou a vysokoškolákov ako osobitné kategórie nemalo zmysel, nakoľko v prípade rómskeho súboru išlo o veľmi malé početnosti, preto sa zlúčili. 13 Počet respondentov s nižším vzdelaním ako štandardná škola bol ale v rámci všeobecnej populácie z geograﬁckej blízkosti veľmi malý (celkovo 23 jednotlivcov), čo neumožňuje formulovať podložené závery. 14 Vysoká nezamestnanosť Rómov za všetky typy bývania, ktorá je diametrálne odlišná od výsledku za všeobecnú populáciu z rovnakého geograﬁckého prostredia, môže naznačovať pôsobenie a uplatňovanie diskriminačných praktík a nerovného prístupu na lokálnych trhoch práce pre túto skupinu obyvateľstva.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 127

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 9.5 Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa skúsenosti s pracovnou aktivitou v priebehu života a typu bývania (v %) Segregovaní Áno Nie Nevie, neuvedené Jednotlivci 15+ spolu

Separovaní 43,6 48,5 7,9 100,0

Rozptýlení 47,3 47,2 5,5 100,0

Spolu 52,0 44,5 3,5 100,0

47,6 46,8 5,6 100,0

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov?

ku z hľadiska úspešnej integrácie do trhu práce. Navyše segregácia na základe bývania vplýva aj na typ vykonávanej pracovnej činnosti, ktorú posúva viac smerom k neštandardným formám práce (dočasným, náhodným, sezónnym a podobne). Už uvedené čiastkové zistenia o postavení Rómov na trhu práce volajú po iniciatívach a programoch zameraných na odstraňovanie ich diskriminácie v prístupe k zamestnaniu. Prihovárajú sa ale aj pre zavedenie vážnych opatrení zameraných proti priestorovej segregácii, nakoľko práve segregáciou sa už aj tak zlé šance na prácu znižujú ešte viac a zvyšuje sa riziko prekérnosti práce. V kontexte zistení za jednotlivé skupiny veku a vzdelania15 sú samozrejme potrebné aj iniciatívy a programy na posilnenie kvalifikačných a iných predpokladov rómskych žien a mužov pre zamestnanosť. Rodové rozdiely v ekonomickej aktivite sú podstatne vyššie za rómsku populáciu než za všeobecnú z geografickej blízkosti. Môže to vypovedať o výrazne horšom postavení rómskych žien, o hlbšie vrastených a širšie aktívnych rodových stereotypoch a rodovo necitlivej socializácii v rómskom prostredí. To si vyžaduje aj ďalšie typy programov (pozri poznámku č. 9).

9.2. Všeobecná pracovná skúsenosť rómskej populácie Deklarovaný aktuálny ekonomický status vypovedá iba o jednej malej časti celkového vzťahu rómskej populácie k trhu práce a umiestnenia a postavenia v rámci neho. Výskumy venované zamestnanosti rómskych žien a mužov poukazujú okrem malého pracovného výsledku na trhu práce aj na problém neštandardných foriem práce vyznačujúcich sa slabou alebo nijakou sociálnou ochranou a zlými pracovnými podmienkami (prekérnosť práce), ktoré sú práve u tejto skupiny široko rozšírené, diskutujú otázku hĺbky vylúčenia z trhu práce, faktory vplyvu, atď. (At Risk..., 2005; Ivanov – Trusaliev, 2006; UNDP, 2002). Na prítomnosť nestabilných foriem práce a ich vyšší výskyt medzi rómskou pracovnou silou poukázala čiastočne predchádzajúca časť, aj keď zďaleka nezachytáva

všetky spôsoby „zraniteľných“ typov práce a ani všetky súvislosti (napríklad prácu na čierno a podobne). Čo sa týka hĺbky vylúčenia z trhu práce, je viacero možností, ako pristúpiť k jej meraniu. Jednou z ciest je sledovanie dĺžky obdobia nezamestnanosti a jej špecifík, ďalšou je sledovanie podielu nezamestnaných či miery nezamestnanosti v jednotlivých skupinách veku alebo vzdelania, ešte inou celková skúsenosť s pracovnou aktivitou a vývoj pracovnej kariéry. Vo výskume sa čiastočne pozornosť venovala všetkým trom uhlom pohľadu, aspoň v pozícii nezávisle premennej. Pristavme sa teraz podrobnejšie pri poslednej uvedenej možnosti; nasledujúca časť sa venuje celkovej skúsenosti s pracovnou aktivitou a začiatku pracovnej kariéry, ako aj vzájomnému vzťahu s aktuálnym ekonomickým postavením.

9.2.1. Skúsenosť rómskej populácie 15+ rokov s trvalejšou prácou Výskum o životnej a pracovnej situácii rómskych domácností a jednotlivcov sa oproti roku 2005 rozšíril o otázku zisťujúcu skúsenosť s platenou prácou v trvaní aspoň pol roka. Na základe získaných odpovedí sa skúmaný rómsky súbor rozdelil na dve približne rovnaké časti (tabuľka 9.5). Platenú prácu na plný alebo čiastočný úväzok (vrátane podnikania) v trvaní najmenej šesť mesiacov už niekedy vykonávalo 47,6 % celkového rómskeho súboru a 46,8 % takúto skúsenosť v čase výskumu nemalo (za 5,6 % skúmaných sa informáciu nepodarilo zistiť). Hoci podľa aktuálne deklarovaného ekonomického statusu tvorili pracujúci len 9,9 % celkovej rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov,16 aspoň polročnú skúsenosť s trvalejšou prácou malo v priebehu života takmer päť krát viac skúmaných. Údaje v tabuľke súčasne potvrdzujú, že so segregáciou na základe bývania sa celková životná skúsenosť s platenou prácou podstatne redukovala. Kým za žijúcich rozptýlene malo trvalejšiu skúsenosť s platenou prácou 52 %, zo segregovaných to bolo iba 43,6 % (takmer o 10 % menej).

15 Ako aj zistení uvedených v predchádzajúcej kapitole 8, ktorá bližšie predstavila vzdelanostnú štruktúru rómskej populácie. 16 A podľa metodiky Výberového zisťovania pracovných síl bolo aktuálne zamestnaných 15 % rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov (pozri tabuľku 9.8).

127

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 128

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.13 Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa skúsenosti s pracovnou aktivitou v priebehu života – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

47.6

Áno

78.3 46.8

Nie Nevie, neuvedené

15.0 5.6 6.7

Rómska populácia Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov?

A v porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (graf 9.13) bola vymedzená štandardná pracovná skúsenosť Rómov nižšia takmer o 30 %. Z rómskej populácie ešte nikdy nemalo platenú prácu na dlhšie ako pol roka 46,8 % a zo všeobecnej populácie z geografickej blízkosti iba 15 %; pričom podiel neodpovedajúcich bol za obidva porovnávané súbory približne rovnaký (okolo 6 %).

9.2.2. Skúsenosť s trvalejšou prácou podľa aktuálneho ekonomického statusu Ako sa skúsenosť s trvalejšou prácou líši podľa aktuálneho ekonomického statusu, resp. ktoré skupiny obyvateľov ešte nepracovali po dobu dlhšiu ako pol roka? Pri hľadaní odpovede na tieto otázky pozornosť obmedzíme len na skupinu s ukončenou prípravou na povolanie a na tých, za ktorých sa podarilo informáciu zistiť. Po vylúčení neodpovedajúcich a respondentov vo veku 15 a viac rokov ešte sa pripravujúcich na povolanie17 vyzerá úroveň skúseností s prácou v trvaní šesť a viac mesiacov nasledovne. Najviac takto definovanej pracovnej skúsenosti mali príslušníci rómskej populácie 15+ rokov s ukončenou prípravou na povolanie, ktorí žili rozptýlene (56,3 %), smerom k žijúcim segregovane sa pracovná skúsenosť redukovala až na menej ako polovicu za segregovaných (49,3 %); priemer za rómsku po-

128

puláciu bol takmer o 40 % nižší, než bola pracovná skúsenosť všeobecnej populácie v geografickej blízkosti (52,7 % za rómsku populáciu ku 90,2 % za všeobecnú); rozdiel medzi rómskymi ženami a mužmi bol tiež veľmi výrazný – spomedzi rómskych žien malo počas svojho života skúsenosť s prácou trvajúcou šesť a viac mesiacov 44,7 % a spomedzi rómskych mužov to bolo 60,8 %. Podiel respondentov s pracovnou skúsenosťou v trvaní aspoň šesť mesiacov bol pri jednotlivých statusoch aktuálnej ekonomickej aktivity rôzny a v komparácii so všeobecnou populáciou sa odlišoval. Zatiaľ čo pri pracujúcich rôzneho typu bol výskyt skúseností s trvalejším zamestnaním vysoký a rozdiely medzi všeobecnou a rómskou populáciou neboli veľké, pri ekonomicky neaktívnych skupinách, ako je voľno na starostlivosť o deti, v domácnosti, ale tiež pri nezamestnaných sa skúsenosť s prácou značne redukovala a rozdiely oproti všeobecnej populácii výrazne vzrástli. Najviac respondentov skúsených s trvalejšou prácou mali pracujúci v štandardnom ponímaní (t. j. zamestnanci na plný úväzok alebo živnostníci a podnikatelia), za ktorých sa priblížila k sto percentám; zvyšok pravdepodobne tvorili začiatočníci na trhu práce (išlo o prvé zamestnanie v trvaní menej ako šesť mesiacov). Spomedzi aktuálne zamestnaných na čiastočný úväzok už niekedy malo prácu dlhšiu ako pol roka vyše 90 %; zostávajúcich 10 % z nich nikdy nepracovalo nepretržite po dlhšiu dobu ako pol roka. Skúsenosť

17 Pre úplnosť na tomto mieste pripomeňme, že štruktúra 15-ročných a starších respondentov a respondetiek, čo sa ešte pripravujú na povolanie (navštevovali školu), bola za rómsky súbor značne odlišná než za súbor všeobecnej populácie z geograﬁckej blízkosti. Medzi Rómami vo veku 15+ rokov, čo ešte navštevovali školu, bolo najviac 15-ročných (41,6 %), a potom 16-ročných (28,2 %), 17-roční tvorili len 18,1 % a 18-roční a starší iba 12,1 %; oproti tomu spomedzi študujúcich vo veku 15 a viac rokov v rámci geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie malo 15 rokov len 17,9 % a 16 rokov 12,8 %, 17-roční tvorili 10,2 % z nich a takmer 60 % predstavovali 18-roční a starší študenti (59,1 %). Opačný náhľad cez jednotlivé vekové ročníky podľa typu navštevovanej školy vypovedá tiež o veľkých odlišnostiach. Z 15-ročných rómskych žiakov a študentov navštevovalo základnú školu až 85,5 % a len 14,5 % chodilo na učňovskú alebo inú strednú školu (pritom len 38,8 % pätnásťročných žiakov ZŠ bolo v 9. triede, zostávajúcich 61,2 % navštevovalo ôsmu až piatu triedu); pomer základnej a strednej školy bol za skupinu pätnásťročných zo všeobecnej populácie 64,3 % žiakov ZŠ ku 35,7 % študentov SŠ. Zo 16-ročných za podsúbor všeobecnej populácie už nechodil na základnú školu nikto, spomedzi 16-ročných Rómov pripravujúcich sa na povolanie bolo ešte na ZŠ 46,2 % (pritom navštevovali ôsmu až piatu triedu), zvyšných 54,8 % sa vzdelávalo na strednej škole (z nich 69,6 % chodilo na učňovskú školu a len 30,4 % na SŠ s maturitou). Medzi 17-ročnou rómskou mládežou sa už žiaci základnej školy neobjavovali, podiel študentov učňovských škôl však u nich tvoril až 57 %. Väčšina študujúcich 15+ rokov spomedzi rómskej populácie bola teda na základnej škole (vo veku 15 a 16 rokov) alebo na odbornom učilišti, stredoškoláci s maturitou a vysokoškoláci tvorili v skúmanom súbore iba veľmi malý podiel.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 129

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.14 Skúsenosť rómskej populácie 15+ rokov s ukončenou prípravou na povolanie s pracovnou aktivitou v priebehu života – porovnanie podsúborov a s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

100

49.3

Segregovaní Separovaní

52.6

Rozptýlení

56.3

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

90.2 52.7

Rómska populácia spolu

60.8

Rómski muži 44.7

Rómske ženy

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov? Poznámka: Len za respondentov 15+ rokov s ukončenou prípravou na povolanie, ktorí na otázku odpovedali (podiel neodpovedajúcich 3,3 %).

s trvalejšou prácou výraznejšie poklesla pri respondentoch, ktorí sa prihlásili k tzv. inej pracovnej aktivite (dočasné brigády alebo sezónne práce a podobne). Skúsenosť s trvalejším zamestnaním malo menej ako 80 % z nich, pre zvyšných 20 % bola aktuálne vykonávaná dočasná či nestabilná práca v ich celkovej pracovnej kariére zatiaľ trvalý stav.

S prechodom k ekonomicky neaktívnym skupinám skúsenosť rómskej populácie s trvalejším zamestnaním významne poklesla, čo prehĺbilo celkové zaostávanie za všeobecnou populáciou z geograficky blízkeho prostredia. Obzvlášť veľký rozdiel sa medzi nimi zistil pri nezamestnaných, ale aj pri osobách v domácnosti, na rodičovskej dovolenke i na dôchodku.

Graf 9.15 Skúsenosť rómskej populácie 15+ rokov s ukončenou prípravou na povolanie s pracovnou aktivitou v priebehu života podľa aktuálneho ekonomického statusu – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

100 100.0 98.0 97.9 99.7

Živnosť, podnikanie Zamestnanie na plný úväzok

90.9 92.9

Zamestnanie na čiastočný úväzok 79.5 75.0

Iná pracovná aktivita 50.0

Nezamestnaní

82.5 34.3

V domácnosti RD, MD

120

66.7

14.4

85.7 75.7

Dôchodok starobný

83.9

48.2

Dôchodok invalidný

60.6 Rómska populácia 15+

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia 15+

129

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 130

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Z rómskej populácie 15+ rokov s ukončenou prípravou na povolanie, čo sa aktuálne deklarovali ako nezamestnaní, mala skúsenosť s nejakou platenou prácou v trvaní šesť a viac mesiacov iba polovica, v rámci nezamestnaných zo všeobecnej populácie to bolo až 82,5 %. Teda takmer polovica aktuálne nezamestnaných Rómov a Rómok už niekedy v priebehu života pracovala v platenom zamestnaní trvajúcom pol roka a dlhšie, druhá polovica takúto skúsenosť nemala. V rámci nezamestnaných príslušníkov všeobecnej populácie mali ľudia bez skúsenosti s prácou na dobu šesť a viac mesiacov podstatne menGraf 9.16 Štruktúra populácie 15+ rokov so skúsenosťou s pracovnou aktivitou v priebehu života podľa aktuálneho ekonomického statusu – rómska populácia s ukončenou prípravou na povolanie (v %) 1.8 2.5 5.2 13.9 1.0

12.8 3.0 3.2 1.2

55.4

Živnosť, podnikanie Zamestnanie na plný úväzok Zamestnanie na čiastočný úväzok Iná ekonomická aktivita Nezamestnaní

V domácnosti RD, MD Dôchodok starobný Dôchodok invalidný Iné

Poznámka: Len za rómsku populáciu 15+ rokov s pracovnou skúsenosťou v priebehu života (47,6 %).

ší podiel (len 17,5 %). Pri porovnávaní osôb v domácnosti dosiahla trvalejšia pracovná skúsenosť za celok rómskeho súboru len 34,3 %, no za všeobecnú populáciu to bolo až 66,7 %. Teda z rómskych respondentov a respondentiek, ktorých výskum zastihol v pozícii „osoba v domácnosti“ (v prevažnej miere išlo o ženy), mala niekedy prácu trvajúcu dlhšie ako pol roka iba približne jedna tretina, za osoby v domácnosti zo všeobecnej populácie to boli až dve tretiny. Ešte väčší rozdiel sa ukázal pri materskej a rodičovskej dovolenke: z rómskej populácie čerpajúcej voľno na

130

starostlivosť o deti už niekedy v živote pracovalo dlhšie ako pol roka len 14,4 %, zo všeobecnej populácie to bolo 85,7 %. Alebo naopak – štyri pätiny prevažne rómskych žien odchádza na rodičovskú dovolenku bez predchádzajúcej dlhšej pracovnej skúsenosti, zo žien všeobecnej populácie v geograficky blízkom prostredí je to medzi desatinou a pätinou.18 Pod veľké rozdiely v úrovni pracovných skúseností s plateným zamestnaním pri osobách na materskej a rodičovskej dovolenke sa pravdepodobne podpisuje skoršie rodičovstvo rómskej populácie, často bezprostredne po ukončení školy, ako aj nadväzujúce rodičovské dovolenky bez možnosti zamestnať sa. V súvislosti s malým podielom trvalejších pracovných skúseností medzi rómskymi ženami (zväčša) čerpajúcimi materské či rodičovské voľno vyznievajú snahy o podmienenie štátnych rodinných dávok (konkrétne rodičovského príspevku) predchádzajúcou pracovnou aktivitou a účasťou v poistnom systéme pre túto skupinu populácie minimálne potenciálne diskriminačne. Keďže nejde o poistnú dávku, ale o štátny príspevok, snaha podmieniť jeho vyplácanie predchádzajúcou pracovnou aktivitou jednoznačne smeruje k obmedzeniu štátnej podpory rodičovstva tej skupiny obyvateľstva, ktorá sa vyznačuje reprodukčným správaním charakterizovaným skorým rodičovstvom, rýchlo za sebou nasledujúcimi pôrodmi detí a vyššou pôrodnosťou (Debrecéniová – Filadelfiová – Maďarová, 2010). Navyše za situácie, keď táto skupina populácie Slovenska zostáva mimo pracovnej aktivity a má málo pracovných príležitostí, často nie z vlastnej viny (štrukturálne nastavenie vytláčajúce široké skupiny rómskej populácie z aktívneho zapojenia do trhu práce). Je možný aj opačný pohľad na celkovú skúsenosť s pracovnou aktivitou a aktuálne ekonomické postavenie. Konkrétne ide o pohľad na zastúpenie jednotlivých ekonomických statusov v tej časti populácie, ktorá mala niekedy prácu trvajúcu dlhšie ako šesť mesiacov. Ako ukazuje graf 9.16, z tých rómskych obyvateľov, ktorí takúto skúsenosť s platenou prácou mali, bolo aktuálne nezamestnaných až 55,4 %; zo všeobecnej populácie to bolo iba 7,7 % (graf 9.17). Napriek skúsenosti s platenou prácou v priebehu života bolo v čase výskumu u rómskej populácie podstatne viac osôb nezamestnaných, než tomu bolo v prípade geograficky blízkej všeobecnej populácie. Pri podiele pracujúcich bol vzájomný pomer obrátený: z rómskej populácie s ukončenou prípravou na povolanie vo veku 15 a viac rokov, ktorí mali aspoň šesť mesačnú pracovnú skúsenosť v priebehu svojho života, sa v čase výskumu zaradilo medzi pracujúcich 19,7 %; zo všeobecnej populácie získalo takéto zaradenie

18 Pripomeňme, že model realizácie rodičovstva a zakladania rodiny priamo po ukončení vzdelávania, bez predchádzajúcej pracovnej skúsenosti, bol pre ženy Slovenska väčšinový ešte pred rokom 1989 (Bútorová a kol., 2008; Filadelﬁová, 2005a, 2010c). U rómskej populácie obmedzujú „predreprodukčnú“ pracovnú skúsenosť aj nedostatočné možnosti zamestnať sa.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 131

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

54,6 %. Znamená to, že napriek minulej skúsenosti s platenou prácou zostávajú rómske ženy a muži podstatne častejšie mimo pracovnej aktivity a so statusom nezamestnaný či nezamestnaná. Na základe celkovej pracovnej skúsenosti v priebehu života sa výrazne diferencovali aj všeobecné ukazovatele ekonomickej aktivity a zamestnanosti či nezamestnanosti rómskej populácie 15+ rokov s ukončenou prípravou na povolanie. Kým v rámci tých, čo niekedy v živote pracovali po dobu aspoň šesť mesiacov, vyšla miera ekonomickej aktivity na úrovni 81,6 bodov, za rómskych respondentov a respondentky bez takejto skúsenosti to bolo iba 45,8 bodov. Doplnkovo potom mimo trhu práce bolo v čase výskumu len 18,4 % tých, čo istú skúsenosť s trvalejším zamestnaním v priebehu života mali, podiel osôb mimo trhu práce za respondentov bez skúsenosti s trvalejšou prácou dosiahol až 54,2 %. Čo sa týka miery zamestnanosti definovanej cez odpracovanie aspoň jednej hodiny v predchádzajúcom týždni za pracovnú alebo inú odmenu,19 tá dosiahla za skupinu Rómov a Rómok skúsených s trvalejšou prácou 26,9 % a za skupinu bez takejto skúsenosti len 4,6 %. Pri miere nezamestnanosti to bolo naopak – podstatne vyššia bola za rómsku populáciu bez skúsenosti s pracovnou aktivitou v trvaní prinajmenej pol roka (90 % oproti 62,4 %). Tiež štandardná miera ekonomickej aktivity vyšla za skupinu pracovne skúsenej rómskej populácie vyššia; na druhej strane v skupine mimo trhu práce bolo pod-

Graf 9.17 Štruktúra populácie 15+ rokov so skúsenosťou s pracovnou aktivitou v priebehu života podľa aktuálneho ekonomického statusu – geograﬁcky blízka všeobecná populácia s ukončenou prípravou na povolanie (v %) 1.1 3.0

7.1

29.4

45.2 3.9 0.3

7.7 0.4 1.9

Živnosť, podnikanie Zamestnanie na plný úväzok Zamestnanie na čiastočný úväzok Iná ekonomická aktivita Nezamestnaní

V domácnosti RD, MD Dôchodok starobný Dôchodok invalidný Iné

Poznámka: Len za všeobecnú populáciu 15+ rokov s pracovnou skúsenosťou v priebehu života (78,3 %).

Graf 9.18 Zamestnanosť, nezamestnanosť a ekonomická aktivita podľa celkovej pracovnej skúsenosti rómskej populácie (v %) Má skúsenosť s prácou v trvaní najmenej 6 mesiacov Nemá skúsenosť s prácou v trvaní najmenej 6 mesiacov 100% 90.0

90%

81.6

80% 70%

62.4

60%

54.2 45.8

50% 40% 30%

26.9 18.4

20% 10%

4.6

0% Miera zamestnanosti

Miera nezamestnanosti

Miera ekonomickej aktivity

Mimo trhu práce

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov? Poznámka: Uvádzané miery podľa metodiky Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS). 19 Metodika Výberového zisťovania pracovných síl – podrobnejšie viď nasledujúca kapitola.

131

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 132

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.19 Skúsenosť rómskej populácie vo veku 15-64 rokov s trvalejšou pracovnou aktivitou v priebehu života podľa veku – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

100

120

17.5

15-24 rokov

29.3 38.3

25-34 rokov

91.0 65.2

35-44 rokov

95.5 82.0

45-54 rokov

96.5 83.0

55-64 rokov

90.4 Rómska populácia

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov?

skúseností so zamestnaním alebo podnikaním trvajúcim prinajmenšom pol roka sa s narastajúcim vekom logicky zvyšuje. Stabilným je aj rozdiel medzi rómskou a geograficky blízkou všeobecnou populáciou – podiel trvalejších pracovných skúseností je v každej vekovej skupine za rómsku populáciu menší. Kým ale za všeobecnú populáciu sa objem pracovných skúseností podstatne líši u najmladšej vekovej skupiny (menej ako 30-percentný podiel) a u všetkých ostatných kategórií veku dosahuje viac ako 90 %, v prípade rómskej populácie je to inak – nárast skúsených s trvalejšou prácou s vekom je u nej omnoho pomalší a menej intenzívny. Z rómskej populácie vo veku 15-24 rokov už niekedy vykonávalo platenú prácu aspoň šesť mesiacov len

statne viac respondentov, čo nemali žiadnu skúsenosť s trvalejším zamestnaním. „Dotyk“ s trvalejším zamestnaním alebo podnikaním v priebehu života výrazne zlepšuje šance rómskej populácie uplatniť sa na trhu práce.

9.2.3. Pracovná skúsenosť v priebehu života podľa veku a vzdelania Ako ukazuje graf 9.19, úroveň skúseností s pracovnou aktivitou trvajúcou aspoň šesť mesiacov významne variuje podľa veku, pričom medzi rómskou a všeobecnou populáciou boli zaznamenané dosť výrazné odlišnosti v trendoch. Vo všeobecnosti platí, že úroveň pracovných

Graf 9.20 Skúsenosť rómskej populácie vo veku 15-64 rokov s trvalejšou pracovnou aktivitou v priebehu života podľa veku a typu bývania (v %) 0 15-24 rokov

10 9.9

Segregovaní

14.9 26.9

25-34 rokov

35-44 rokov

45-54 rokov

55-64 rokov

132

Separovaní 38.2 35.2 41.8

Rozptýlení

59.4

68.9 68.6 78.2 85.7 82.0 75.5

86.4 86.4

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov?

100

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 133

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Rozdiely v rámci rómskej populácie sa prejavili aj na základe pohlavia, a to opäť vo všetkých kategóriách veku (graf 9.21). Podľa očakávania mali rómske ženy podstatne menej skúseností s trvalejším zamestnaním alebo inou platenou prácou než muži. Najväčší rozdiel sa zaznamenal u veku 25-34 rokov: z rómskych žien tejto vekovej kategórie už niekedy vykonávalo zamestnanie v trvaní aspoň šesť mesiacov len 26 %, z rómskych mužov to bolo takmer dvojnásobne viac (49,2 %). Pracovná skúsenosť sa odlišovala medzi ženami a mužmi

17,5 %. Pri vekovej skupine 25-34 rokov sa ich podiel síce zvýšil, ale len na 38,3 %, a u staršej skupiny 35-44 rokov ďalej na 65,2 %. Až v posledných dvoch najstarších skupinách veku získali pracovne skúsení 80 %. Zatiaľ čo zo všeobecnej populácie pozná aspoň polročnú platenú prácu vyše 90 % starších ako 25 rokov, za rómsku populáciu prejavili stredné vekové kategórie značné zaostávanie. Spomedzi rómskej populácie 25-34 rokov už niekedy pracovalo aspoň pol roka len 38,3 %, v rámci všeobecnej populácie ich bolo až 91 %. Alebo naopak:

Graf 9.21 Skúsenosť rómskej populácie vo veku 15-64 rokov s trvalejšou pracovnou aktivitou v priebehu života podľa veku a pohlavia (v %) 0 15-24 rokov 25-34 rokov

21.1

100

Rómski muži 15-64

14.1

Rómske ženy 15-64

49.2 26.0

35-44 rokov 45-54 rokov 55-64 rokov

72.7 57.6 89.8 74.1 93.4 73.5

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov?

kým zo všeobecnej populácie 25-34-ročných ešte nemalo platenú prácu v trvaní aspoň šesť mesiacov 9 % skúmaných, v tej istej vekovej kategórii rómskej populácie to bolo až 61,7 %. Z Rómov reprezentujúcich vekovú skupinu 35-44 rokov nepoznalo ešte stále platenú prácu trvajúcu aspoň pol roka takmer 35 %, v rámci všeobecnej populácie z geografickej blízkosti to bolo menej ako 5 %. Odlišná úroveň skúseností s trvalejšou pracovnou aktivitou sa prejavila aj vo vnútri rómskej populácie. Na základe typu bývania (graf 9.20) mali najviac pracovných skúseností Rómovia a Rómky žijúci rozptýlene, v segregovanom prostredí pracovnej skúsenosti ubúdalo. Pritom najväčšie disproporcie sa prejavili za najmladšiu vekovú skupinu: spomedzi 15-24-ročných Rómov bývajúcich v segregovaných komunitách deklarovalo pracovnú skúsenosť v trvaní aspoň pol roka necelých 10 %, pri separovaných komunitách narástol ich podiel na 15 %, avšak za bývajúcich rozptýlene to bolo 26,9 %. Segregované rómske prostredie preukázalo nie len najmenej aktuálnych pracovných skúseností, ale vykázalo aj najmenej celkových skúseností so stabilnejšou platenou prácou.

aj u starších skupín, za ktoré rozdiel dosiahol 15-20 % v neprospech rómskych žien. Najmenšiu rodovú disproporciu vykázali najmladší – za vekový interval 1524 rokov bol rozdiel v neprospech žien len o 7 % (21,1 % pracovne skúsených spomedzi najmladších mužov a 14,1 % spomedzi najmladších žien). Rodový rozdiel v miere celkovej pracovnej skúsenosti počas života vystúpil aj za všeobecnú populáciu z geograficky blízkeho prostredia, no mal neporovnateľne menšie hodnoty.20 Kde ale rodová odlišnosť v úrovni celkovej pracovnej skúsenosti rómskej populácie naopak narastala, to bolo pri zohľadnení typu bývania. S výnimkou najmladšej vekovej skupiny sa v segregovanom prostredí rodový rozdiel v pracovnej skúsenosti výraznejšie znížil: kým v segregovanom prostredí pri vekovej skupine 2534 rokov zaostávala dlhodobejšia pracovná skúsenosť rómskych žien oproti mužom o 30 %, v separovanom to bolo iba o 14 % a pri žijúcich rozptýlene o 13 %. a podobný nárast rodového rozdielu smerom k segregovanému prostrediu sa objavil aj za ostatné vekové skupiny rómskych žien a mužov (tabuľka 9.6).

20 Napríklad najväčšiu diferenciu prejavili tiež ženy a muži z vekovej skupiny 25-34 rokov, kde z mužov malo skúsenosť s trvalejšou prácou 92,2 % a zo žien 89,7 %. V ostatných vekových skupinách bol rozdiel ešte menší.

133

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:24 PM

Page 134

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 9.6 Skúsenosť rómskych žien a mužov vo veku 15-64 rokov s trvalejšou pracovnou aktivitou v priebehu života podľa veku a typu bývania (v %) Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení

Spolu

15-24 rokov Muži Ženy

11,7 8,2

14,3 15,9

37,2 17,7

21,1 14,1

Muži Ženy

51,9 21,8

46,3 22,0

48,7 35,1

49,2 26,0

Muži Ženy

79,4 59,4

66,3 52,4

74,3 62,1

72,7 57,6

Muži Ženy

86,3 70,0

96,5 72,9

86,2 78,1

89,8 74,1

Muži Ženy

85,7 67,9

96,9 76,5

95,7 76,2

93,4 73,5

25-34 rokov

35-44 rokov

45-54 rokov

55-64 rokov

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov?

Čo sa týka najmladšej vekovej skupiny, u nej s priestorovou integráciou podiel skúseností s trvalejšou prácou narastal za rómskych mužov i ženy. Najväčší rodový rozdiel bol ale za žijúcich rozptýlene. Na takomto výsledku sa pravdepodobne primárne podpísala celková veľmi nízka pracovná skúsenosť s trvalejším zamestnaním u segregovaných a separovaných, a to nie len za rómske ženy, ale aj za mužov. Okrem veku súvisela celková pracovná skúsenosť s trvalejším zamestnaním so stupňom dosiahnutého vzdelania: so zvyšujúcim sa vzdelaním jej úroveň prudko stúpala. Rast podielu jednotlivcov, ktorí počas svojho života už niekedy vykonávali platenú prácu najmenej šesť mesiacov, narastal za rómsku populáciu od 43 % pri nižšom ako základnom vzdelaní a 50,8 % u skupiny

so štandardnou základnou školou, na 77,7 % za stredoškolákov bez maturity a 83,8 % za najvyššiu skupinu vzdelania (graf 9.22). Zatiaľ čo u rómskej populácie nižších stupňov vzdelania bolo zastúpenie pracovne skúsených polovičné a nižšie, za vyššie vzdelanie to bolo nad tri štvrtiny. Z Rómov so základným vzdelaním, ktorí predstavovali najpočetnejšiu vzdelanostnú skupinu, polovica ešte nikdy nemala platenú prácu, ktorá by trvala aspoň pol roka. Skúsenosť s trvalejšou platenou prácou rástla so vzdelanostným stupňom aj za všeobecnú populáciu z geografickej blízkosti. Už od kategórie vymedzenej štandardnou základnou školou mala omnoho vyššie hodnoty v porovnaní s výsledkom, ktorý dosiahla rómska populácia. Pri základnom vzdelaní predstavovalo zaostávanie

Graf 9.22 Celková pracovná skúsenosť rómskej populácie podľa dosiahnutého stupňa vzdelania – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

100

43.0

Menej ako štandardná ZŠ

26.1 50.8

Štandardná ZŠ a neukončená SŠ

86.8 77.7

SŠ bez maturity (SOU)

92.1 83.9

SŠ s maturitou a viac

93.9 Rómska populácia

134

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Otázka: Vykonávali ste už niekedy platenú prácu (zamestnanie alebo podnikanie) na plný alebo čiastočný úväzok najmenej 6 mesiacov? Poznámka: Bez odpovedí neviem (82 neodpovedajúcich z celkového počtu 2 677 respondentov, čo je približne 3,3 %). Početnosť kategórie „nižšie ako základné vzdelanie“ bola za geograﬁcky blízku všeobecnú populáciu veľmi malá (n = 23).

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 135

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.23 Priemerný vek začiatku vykonávania prvej práce podľa vekovej skupiny – porovnanie rómskej a geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie s pracovnou skúsenosťou (v rokoch) 16

16.5

17.5

18.5

19.5

20.5

18.16

15-24 rokov

19.14 18.96

25-34 rokov

19.88 18.66

35-44 rokov

19.02 18.72 18.85

45-54 rokov

18.95

55-64 rokov

18.59 17.40

65+ rokov

18.45 Rómska populácia

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Otázka: Koľko ste mali rokov, keď ste začali vykonávať svoje prvé zamestnanie alebo podnikanie? Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ s pracovnou skúsenosťou v priebehu života (za súbor rómskej populácie 47,6 % a za súbor všeobecnej 78,3 %).

na strane Rómov o 36 %, u vyučených bez maturity to bol 14-percentný a u stredoškolského a vyššieho vzdelania 10-percentný rozdiel.21 Tiež porovnanie jednotlivých skupín vzdelania podľa trvalejšej pracovnej skúsenosti počas života vychádzalo lepšie za všeobecnú populáciu – podiel pracovne skúsených bol u nej vyšší. Ani vyššie vzdelanie teda celkom nedokáže zotrieť rozdiel v pracovnej aktivite rómskej a všeobecnej populácie, a to ani keď žije v geograficky blízkom prostredí.

9.2.4. Priemerný vek prvého vstupu na trh práce Za tých respondentov a respondentky, čo mali počas svojho života skúsenosť s trvalejšou platenou pracovnou aktivitou, sa zisťoval vek nástupu do prvého zamestnania alebo začiatku podnikania. V priemere dosiahol za rómsku populáciu s pracovnou skúsenosťou 18,66 roka a za všeobecnú z geografickej blízkosti 18,96 rokov. V celkovom vyjadrení sa síce väčší rozdiel neprejavil, pri porovnávaní jednotlivých vekových kategórií však áno (graf 9.23). Priemerný rozdiel na úrovni jedného roka a viac bol u najstaršej vekovej kategórie (vek 65 a viac rokov), a potom pri najmladších vekových skupinách do 34 rokov. Ró-

movia najstaršieho a najmladšieho veku nastupovali do prvého zamestnania skôr ako reprezentanti všeobecnej populácie, čo je v súlade so skorším ukončením prípravy na povolanie za rómsku časť populácie – pokračujú menej v štúdiu na stredných a vysokých školách (pozri kapitolu 8). Ak si ale porovnáme výsledný priemerný vek nástupu do prvej práce u dvoch najmladších vekových skupín rómskej populácie s predpokladaným vekom ukončenia vzdelávania na úrovni základnej školy, čo je okolo 16 rokov, signalizuje to existenciu pomerne dlhého časového obdobia medzi ukončením vzdelávania a nástupom do prvého zamestnania.22 Údaje naznačujú, akoby príslušníci rómskej národnosti museli čakať na prvé zamestnanie podstatne dlhšie než predstavitelia blízkej všeobecnej populácie. Potvrdzuje to aj pohľad na priemerný vek nástupu do prvého zamestnania podľa ukončeného vzdelania (graf 9.24). Namerané hodnoty priemerného veku vstupu na trh práce za rómsky podsúbor výrazne prevyšovali priemerný vek za všeobecnú populáciu vo všetkých kategóriách vzdelania, okrem najvyššieho. Naznačuje to, že Rómovia s nižšími stupňami dosiahnutého vzdelania čakali na prvú pracovnú príležitosť v priemere podstatne dlhšie ako reprezentanti všeobecnej populácie rovnakého vzdelania.23 V prípade stredoškolského vzdelania s maturitou a vyššieho môže byť vyšší priemerný vek vstupu

21 Jedinou vzdelanostnou skupinou, u ktorej bol podiel skúsených s trvalejšou prácou opačný – viac skúseností na strane rómskej populácie, bola skupina s nižším ako základným vzdelaním. Táto skupina však mala za všeobecnú populáciu iba veľmi malý počet (n = 23), preto je problematické zovšeobecňovať. 22 Pripomeňme, že tu analyzujeme len tú časť obidvoch skúmaných súborov, ktorá mala v priebehu života skúsenosť s trvalejšou prácou, veľká časť sa k trvalejšiemu zamestnaniu zatiaľ nedostala vôbec. 23 Hoci istú úlohu tu môže zohrávať prípadný neskorší či odložený nástup do povinného vzdelávania, ktorý môže byť častejší v rámci rómskej populácie, je málo pravdepodobné, že by vyčerpával celkový priemerný rozdiel.

135

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 136

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Rómov na trh práce dôsledkom toho, že za všeobecnú populáciu bolo v tejto skupine viac držiteľov vysokoškolského titulu (dlhšie sa pripravovali na povolanie). Ak by sme mali záverom k celkovej pracovnej skúsenosti zhrnúť, empirické údaje potvrdili, že stabilnejšie zamestnanie alebo podnikanie je pre rómsku populáciu omnoho menej dostupné než pre populáciu žijúcu v geografickej blízkosti. Naznačujú zároveň, že k najväčším rozdielom medzi nimi dochádza pri stredných vekových skupinách. Obrovské rozdiely v porovnaní so všeobecnou populáciou z geografickej blízkosti u stredných vekových skupín oprávňujú k vysloveniu hypotézy, že trvalejšie pracovné príležitosti boli pre rómsku populáciu dostupnejšie u ročníkov, ktoré ukončili prípravu na povolanie ešte pred rokom 1990 (45-roční a starší), ako pre tých, čo vstupovali na trh práce po tomto období (najmä 25-34roční). Ukázalo sa tiež, že vylúčenie na základe bývania je veľmi úzko previazané aj s hĺbkou vylúčenia z trhu práce. Pracovná skúsenosť s trvalejším zamestnaním v priebehu života bola v segregovanom prostredí podstatne nižšia, špeciálne u rómskych žien. Vyššie vzdelanie pravdepodobnosť trvalejšej práce zvyšuje, nie však bezvýhradne; vo všetkých skupinách vzdelania rómska populácia zaostáva v trvalejšej pracovnej skúsenosti za všeobecnou.

9.3. Rómska populácia a trh práce podľa metodiky VZPS:24 postavenie a súvislosti Výskum rómskych domácností sledoval okrem ekonomickej aktivity na základe deklarovaného statusu všetky základné ukazovatele potrebné pre vymedzenie vzťahu k trhu práce podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl. V zisťovaní sa za pracujúcich považujú všetky osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré v sledovanom (referenčnom) týždni vykonávali aspoň jednu hodinu práce za mzdu, plat alebo prácu za účelom dosiahnutia zisku, vrátane osôb pracujúcich v zahraničí. Môže pritom ísť o prácu na plný alebo skrátený úväzok, dočasnú, príležitostnú alebo sezónnu prácu, medzi pracujúcich sú zahrnutí aj vypomáhajúci členovia domác-

136

ností podnikateľov, ktorí za svoju činnosť nepoberajú žiadnu mzdu ani odmenu, ako aj profesionálni príslušníci ozbrojených zložiek. Za pracujúcich sa považujú tiež osoby, ktoré majú prácu, ale v sledovanom týždni nepracovali pre chorobu, dovolenku, školenie, zlé počasie, v dôsledku štrajku a výluky; s výnimkou osôb na dlhodobom neplatenom voľne a osôb na rodičovskej dovolenke (Výberové..., 2011: 5).

9.3.1. Vykonávanie aspoň jednej hodiny práce za týždeň Ako vyplýva z uvedenej definície pracujúcich, základom určenia tejto kategórie sú dve otázky v dotazníku. Jedna sa zameriava na vykonávanie práce v trvaní aspoň jednej hodiny v priebehu predchádzajúceho týždňa, bez ohľadu na formu úväzku či kontraktu, ale za účelom získania pracovnej odmeny alebo zisku, vrátane vypomáhania pri domácom podnikaní. Druhá otázka upresňuje pozíciu pracujúcich rozšírením o tých jednotlivcov, čo síce majú zamestnanie, ale v referenčnom období z rôznych dôvodov dočasne nepracovali ani hodinu.25 Podľa zistených odpovedí na prvú z otázok (graf 9.25) pracovalo spomedzi skúmanej rómskej populácie 15+ rokov v referenčnom týždni prinajmenšom jednu hodinu celkovo 13 %, viac ako tri štvrtiny súboru (79,2 %) takúto činnosť nevykonávalo, zostávajúcich 7,8 % na otázku neodpovedalo. V porovnaní so sebazaradením medzi pracujúcich na základe deklarovaného ekonomického statusu bol podiel tých jednotlivcov, čo odpracovali aspoň jednu hodinu mimo domácnosť, mierne vyšší. K statusu pracujúci sa prihlásilo len 9,9 % relevantnej rómskej populácie, čo je približne o 3 % menej (pozri časť 9.1). Nie každú prácu za odmenu alebo pre domáci podnik teda respondenti považovali za dostatočne kvalifikujúcu na to, aby sami seba považovali za pracujúcich. Rovnako ako v mnohých predchádzajúcich ukazovateľoch súvisiacich s trhom práce, aj pri vykonaní práce v rozsahu aspoň jednej hodiny za týždeň platí, že jej podiel bol veľmi nízky vo všetkých troch prostrediach a so segregáciou na základe bývania sa mierne znižoval. Ako vyplýva z tabuľky 9.7, za podsúbor Rómov žijúcich

24 VZPS (výberové zisťovanie pracovných síl) prebieha na území Slovenska nepretržite od roku 1993, do systému štátnych štatistických zisťovaní bolo začlenené na základe odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Štatistického úradu EÚ (Eurostat) podľa vzoru podobných zisťovaní v ostatných krajinách. Úplnú harmonizáciu zisťovania s predpismi EÚ vzťahujúcimi sa k VZPS zabezpečil ŠÚ SR od roku 2003. Zisťovanie sa realizuje štvrťročne, základom je náhodný výber bytov pokrývajúci všetky okresy SR; do vzorky je zaradených 10 250 bytov, čo predstavuje približne 0,6 % z celkového počtu trvale obývaných bytov. Vo vybraných domácnostiach sa vypĺňajú dva typy dotazníkov: jeden o zložení domácnosti a druhý vypĺňa každý člen vo veku 15 a viac rokov (viac k zisťovaniu pozri: Výberové..., 2011). 25 Použité znenie otázok bolo nasledovné: „Vykonávali ste v predchádzajúcom týždni aspoň 1 hodinu akúkoľvek prácu za mzdu, plat, iný druh odmeny alebo s cieľom dosiahnutia zisku (aj predaj žrebov či iných výrobkov, pomoc v záhrade alebo na stavbe), resp. vypomáhali na poli, v záhrade alebo podniku patriacom členovi domácnosti (nebrať do úvahy aktivačné práce)?“. Tým z nich, ktorí uviedli zápornú odpoveď, anketári položili druhú otázku: „Napriek tomu, že ste počas predchádzajúceho týždňa nevykonávali žiadnu platenú prácu ani 1 hodinu, máte zamestnanie (podnikanie, živnosť), v ktorom ste boli len dočasne neprítomný/-á a opäť sa doň vrátite? (Možné dôvody neprítomnosti: choroba, materská dovolenka, ošetrovanie člena rodiny, dovolenka, štrajk, výluka práce, bez zákaziek, školenie, zlé počasie; nepatrí sem rodičovská dovolenka, dlhodobé neplatené voľno a aktivačné práce)?“ Počty kladných odpovedí na druhú otázku boli iba minimálne (44 v rámci príslušného podsúboru rómskej populácie a 13 v rámci všeobecnej populácie v geograﬁckej blízkosti).

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 137

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.24 Priemerný vek začiatku vykonávania prvej práce podľa vzdelania – porovnanie rómskej a geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie s pracovnou skúsenosťou (v rokoch) 16

16.5

17.5

18.5

19.5

20.5

19.59

Menej ako štandardná ZŠ

17.50 18.16

Štandardná ZŠ a neukončená SŠ

17.86 18.80

SŠ bez maturity (SOU)

18.17 19.45

SŠ s maturitou a viac

19.84 Rómska populácia

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Otázka: Koľko ste mali rokov, keď ste začali vykonávať svoje prvé zamestnanie alebo podnikanie? Poznámka: Len za jednotlivcov 15+ s pracovnou skúsenosťou v priebehu života (za rómsku populáciu 47,6 % a za všeobecnú 78,3 %).

rozptýlene sa podiel osôb 15+ rokov, ktoré odpracovali minimálne hodinu vo verejnej sfére, priblížil k 15 %; v prípade bývajúcich segregovane poklesol na 10,7 %.26 Uvedený rozsah vykonávania práce za rómsku populáciu bol opäť v komparácii s geograficky blízkou všeobecnou populáciou podstatne menší. Oproti uvedeným 13 % sa za súbor všeobecnej populácie dostal na úroveň 44,4 %; 47,8 % z nich nevykonalo v predchádzajúcom týždni ani hodinu práce vo verejnej sfére, podiel neodpovedajúcich bol za obidva súbory rovnaký. Triedenie na základe deklarovaného ekonomického statusu ukázalo, že prácu počas predchádzajúceho týždňa v objeme minimálne jednej hodiny uvádzali logicky prevažne tí respondenti a respondentky, čo sa identifikovali ako pracujúci, medzi ekonomicky neaktívnymi bola takto definovaná pracovná činnosť veľmi nízka – u rómskej i všeobecnej populácie (graf 9.27). Zo vzájomného porovnania rómskej a všeobecnej populácie vyšla významne vyššia pracovná angažovanosť všeobecnej takmer u všetkých statusov ekonomickej aktivity, s výnimkou zamestnancov a osôb v domácnosti. Kým z invalidných dôchodcov všeobecnej populácie odpracovalo aspoň hodinu v referenčnom týždni 5,4 %, z rómskych invalidných dôchodcov to bolo len 1,8 %. Podobne to bolo aj pri starobných dôchodcoch (3,2 % ku 1,1 %), rodičovskej dovolenke (3,2 % ku 1,5 %) a nezamestnaných (9,5 % ku 6,3 %). Najväčší rozdiel sa prejavil za skupinu, ktorá sa identifikovala s inou ekonomickou aktivitou (brigády, sezónne práce, atď.), kde predstavitelia rómskej populácie zaostávali v úrovni vykonanej práce o 16 %, a potom za skupinu živnostníkov a podnikateľov, u ktorých Rómovia objemovo zaostávali takmer o 10 %. Čiže aj tento pohľad na pracovnú aktivitu naznačuje, akoby pre rómsku populáciu bola platená práca menej dostupná, a to

bez ohľadu na pozíciu v rámci trhu práce alebo mimo neho. Zastúpenie pracovne zaangažovaných Rómov formou aspoň jednej hodiny bolo, napriek geografickej blízkosti, nižšie tak za skupinu invalidných i starobných dôchodcov a nezamestnaných, ako aj za jednotlivcov prevádzkujúcich živnosť či podnikanie alebo vykonávajúcich sezónne a brigádnické práce. Graf 9.25 Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa práce aspoň 1 hodinu za týždeň vo verejnej sfére (v %)

7.8

13.0

79.2

Áno

Nie

Nevie, neuvedené

Otázka: Vykonávali ste v predchádzajúcom týždni aspoň 1 hodinu akúkoľvek prácu za mzdu, plat, iný druh odmeny alebo s cieľom dosiahnutia zisku (aj predaj žrebov či iných výrobkov, pomoc v záhrade alebo na stavbe), resp. vypomáhali na poli, v záhrade alebo podniku patriacom členovi domácnosti (nebrať do úvahy aktivačné práce)? Poznámka: Početnosť rómskej populácie vo veku 15+ rokov predstavovala n = 2 160 jednotlivcov.

26 Po vylúčení jednotlivcov, za ktorých sa odpoveď nepodarilo zistiť, boli podiely odpracujúcich aspoň jednu hodinu za jednotlivé prostredia nasledovné: 12 % segregovaní, 14,6 % separovaní a 15,4 % žijúci rozptýlene.

137

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 138

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 9.7 Zloženie rómskej populácie 15+ podľa práce aspoň 1 hodinu za týždeň vo verejnej sfére a typu bývania ( %) Segregovaní Áno Nie Nevie, neuvedené Jednotlivci spolu

Separovaní

Rozptýlení

10,7 78,1 11,3 100,0

Spolu

13,4 78,5 8,0 100,0

14,8 81,2 4,1 100,0

13,0 79,2 7,8 100,0

Podľa očakávania empirické údaje zachytili pomerne veľký rozdiel v úrovni pracovnej aktivity rómskych mužov a žien. Zatiaľ čo spomedzi rómskych mužov vo veku 15+ rokov pracovalo aspoň hodinu v priemere 17,8 %, zo žien to bolo viac ako o polovicu menej – iba 8,2 %.27 Rómske ženy častejšie uvádzali zápornú odpoveď o odpracovanej hodine, tiež bolo medzi nimi viac takých, čo na otázku nechceli alebo nevedeli odpovedať.

Analýza potvrdila pomerne veľký rodový rozdiel aj za geograficky blízku všeobecnú populáciu, no pohyboval sa na podstatne vyšších hodnotách: aspoň jednu hodinu odpracovalo v predchádzajúcom týždni 51,3 % mužov a 38,1 % žien vo veku 15+ rokov. Pracovná angažovanosť žien je všeobecne v porovnaní s mužmi výrazne nižšia, v prípade rómskej populácie je však za obidve skupiny pohlavia napriek blízkemu prostrediu neporovnateľne menšia oproti všeobecnej populácii.

Graf 9.26 Zloženie rómskej populácie 15+ rokov podľa práce aspoň 1 hodinu za týždeň vo verejnej sfére – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

20 13.0

Áno

44.4 79.2

Nie Nevie, neuvedené

47.8 7.8 7.8 Rómska populácia 15+

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia 15+

138

27 Keďže v predchádzajúcej sérii prieskumu rómskych domácností v roku 2005 sa pracovná angažovanosť merala odlišným spôsobom (iné znenie otázok), nie je možné ju priamo porovnávať s údajmi z roku 2010. Len pre priblíženie: prácu mimo domácnosti uviedlo v roku 2005 z rómskych mužov 15,8 % a zo žien 6,7 %. Pri zarátaní pracovnej angažovanosti na domácom hospodárstve a pre člena domácnosti mali muži zamestnanosť 33,4 % a ženy 22,9 %. 28 Za rómsky súbor to predstavovalo zvýšenie o 44 jednotlivcov a za všeobecnú populáciu o 13 jednotlivcov. 29 Vymedzenie ostatných skupín deﬁnovaných vzťahom k trhu práce je nasledovné: Nezamestnaní sú všetky osoby vo veku od 15 rokov (resp. iného vekového vymedzenia), ktoré súčasne spĺňajú tri podmienky: 1. V sledovanom týždni nemajú žiadnu platenú prácu; 2. aktívne si hľadajú prácu alebo si prácu už našli a čakajú na nástup do zamestnania; 3. sú schopní alebo chcú nastúpiť do práce (nepatria medzi ekonomicky neaktívnych a tých, čo nechcú pracovať). Tieto osoby môžu, ale nemusia byť evidované na úradoch práce ako nezamestnané. Za ekonomicky aktívne obyvateľstvo (pracovnú silu) sa považujú všetky osoby daného vekového rozpätia, ktoré patria medzi pracujúcich a nezamestnaných. Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo (osoby mimo trhu práce) sú všetky osoby vo veku od 15 rokov (resp. iného vekového vymedzenia), ktoré nie sú ekonomicky aktívne. Ide o osoby, ktoré sú v sledovanom týždni bez práce, pretože sa pripravujú na povolanie, sú starobnými alebo invalidnými dôchodcami, na rodičovskej dovolenke, starajú sa o domácnosť a podobne a z uvedených (príp. ďalších) dôvodov si aktívne nehľadajú zamestnanie. Rovnako sem patria osoby, ktoré nechcú pracovať.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 139

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.27 Práca rómskej populácie 15+ rokov aspoň 1 hodinu za týždeň vo verejnej sfére podľa deklarovaného ekonomického statusu – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

100

88.9

Živnosť, podnikanie

98.0

93.9 91.8

Zamestnanie na plný úväzok 81.8 78.6

Zamestnanie na čiastočný úväzok 59.0

Iná ekonomická aktivita

75.0 6.3 9.5

Nezamestnaní 2.3 0.0

V domácnosti

1.5 3.3 1.1 3.2

RD, MD Dôchodok starobný

Rómska populácia 15+ Geograﬁcky blízka všeobecná populácia 15+

1.8 5.4

Dôchodok invalidný

9.3.2. Miera zamestnanosti, nezamestnanosti a ekonomickej aktivity podľa metodiky VZPS Pre výpočet základných mier relevantných z hľadiska postavenia na trhu práce a podielu osôb mimo neho sa skupina pracujúcich vymedzená cez odpracovanie aspoň jednej hodiny za týždeň upravila o tých, čo síce neodpracovali ani jednu hodinu, ale mali stálu prácu a nepracovali z dôvodu choroby, štrajku, výluky a podobne.28 Miera zamestnanosti sa potom počítala podľa vzorca: počet

pracujúcich delený celkovým počtom osôb daného vekového vymedzenia krát 100.29 Tabuľka 9.8 uvádza prehľad takto definovanej miery zamestnanosti za jednotlivé porovnávané súbory rómskej a všeobecnej populácie a za rôzne vymedzené vekové skupiny, ako aj v porovnaní s ostatnými ukazovateľmi a deklarovanou zamestnanosťou a nezamestnanosťou. Miera zamestnanosti rátaná za rómsku populáciu vo veku 15 a viac rokov dosiahla v priemere 15 %. Takýto výsledok za rómsky súbor sa vnútorne diferencoval

Graf 9.28 Porovnanie rómskych mužov a žien 15+ rokov podľa práce aspoň 1 hodinu za týždeň vo verejnej sfére (v %) 0 Áno

8.2

17.8 75.6

Nie Nevie, neuvedené

82.9 6.6 8.9 Rómski muži 15+

Rómske ženy 15+

139

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 140

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

podľa typu bývania (13,1 % segregovaní, 15,5 % separovaní a 16,4 % rozptýlení) a výrazne sa odlišoval od úrovne zamestnanosti všeobecnej populácie z geograficky blízkeho prostredia, za ktorú dosiahla hodnotu 45,9 %.30

So zužovaním vekového intervalu formou posúvania hranice veku od konca produktívneho veku smerom k produktivite miera zamestnanosti za všeobecnú populáciu výrazne narastala, u rómskej populácie sa zvy-

Tabuľka 9.8 Porovnanie rôznych mier zamestnanosti a nezamestnanosti za jednotlivé skúmané skupiny (v %)

Deklarovaná zamestnanosť 15+ rokov 15-64 rokov 15-55 rokov 15-24 rokov 25-54 rokov 55-64 rokov Zamestnanosť podľa VZPS 15+ rokov 15-64 rokov 15-55 rokov 15-24 rokov 25-54 rokov 55-64 rokov Deklarovaná nezamestnanosť 15+ rokov 15-64 rokov 15-55 rokov 15-24 rokov 25-54 rokov 55-64 rokov Deklarovaná nezamestnanosť 15+rokov 15-64 rokov 15-55 rokov 15-24 rokov 25-54 rokov 55-64 rokov Nezamestnanosť podľa VZPS 15+ rokov 15-64 rokov 15-55 rokov 15-24 rokov 25-54 rokov 55-64 rokov Miera ekonomickej aktivity 15+ rokov 15-64 rokov 15-55 rokov 15-24 rokov 25-54 rokov 55-64 rokov Mimo trhu práce 15+ rokov 15-64 rokov 15-55 rokov 15-24 rokov 25-54 rokov 55-64 rokov

140

Rómska populácia Geograﬁcky blízka všeobecná populácia Segregovaní Separovaní Rozptýlení Spolu Podiel pracujúcich na celkovom súbore 7,0 9,6 13,4 9,9 44,7 7,3 10,1 14,0 10,4 54,2 7,5 10,9 14,7 11,0 61,4 3,6 6,8 13,8 8,0 19,5 9,0 13,2 15,3 12,5 72,8 6,0 1,4 2,3 3,0 30,9 Očistený podiel pracujúcich (odpracovaná 1 hod.+) na celku populácie 13,1 15,5 16,4 15,0 45,9 13,5 16,3 16,9 15,5 55,1 13,8 16,7 17,8 16,1 61,3 8,1 9,1 17,1 11,4 20,5 16,3 20,9 18,3 18,5 72,8 10,0 10,0 2,3 7,9 35,5 Ako podiel nezamestnaných na celkovom súbore 56,6 53,5 52,7 54,3 7,4 58,3 56,1 54,9 56,4 9,0 61,1 59,0 56,5 58,9 10,4 53,1 46,6 40,8 46,8 9,3 65,2 64,9 63,9 64,7 11,1 18,0 31,4 31,8 27,4 3,1 Ako podiel nezamestnaných z deklarovanej pracovnej sily 88,9 84,7 79,7 84,4 14,1 88,9 84,7 79,7 84,4 14,2 89,1 84,4 79,4 84,3 14,5 93,7 87,2 74,8 85,4 32,3 87,8 83,1 80,7 83,5 13,2 75,0 95,6 93,3 90,0 9,1 Podiel nezamestnaných na pracovnej sile 75,9 72,1 71,5 73,1 9,9 75,9 72,1 71,7 73,2 10,0 76,5 72,9 71,4 73,5 10,3 81,0 77,3 63,0 73,5 21,2 75,3 71,2 73,5 73,3 9,6 50,0 63,2 92,3 69,0 6,2 Podiel ekonomicky aktívnych (pracujúci + nezamestnaní) na celku populácie 54,3 55,7 57,6 55,8 50,9 55,9 58,4 59,7 57,9 61,2 58,5 61,5 62,1 60,7 68,3 42,4 40,2 46,2 42,9 26,0 66,0 72,6 69,3 69,3 80,6 20,0 27,1 29,6 25,6 37,8 Ako % z celku populácie 45,7 44,3 42,5 44,2 49,1 44,1 41,6 40,3 42,1 38,8 41,5 38,5 37,9 39,3 31,6 57,6 59,8 53,8 57,1 74,0 34,1 27,4 30,7 30,7 19,4 80,0 72,9 70,5 74,4 62,2

Poznámka: Pracujúci vrátane tých, čo síce neodpracovali ani 1 hodinu, ale mali stálu prácu (nepracovali z dôvodu choroby, štrajku, výluky a podobne).

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 141

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

šovala iba veľmi mierne. Tak za všeobecnú populáciu miera zamestnanosti vzrástla zo 45,9 % pri 15-ročných a starších na 55,1 % za skupinu 15-64 rokov a na 61,3 % za skupinu 15-55 rokov; v prípade rómskej populácie sa s prechodom k vekovej skupine 15-64 rokov miera zamestnanosti zvýšila z 15 % na 15,5 % a následne u 1555-ročných na 16,1 %. Kým pri všeobecnej populácii znamenalo vylúčenie starších ako 64 rokov zvýšenie miery zamestnanosti o 10 bodov a po vylúčení starších ako 55 rokov o ďalších 6 bodov, za rómsku populáciu znamenalo zúženie vekového intervalu nárast miery zamestnanosti len o 0,5 bodu (za skupinu 15-64 rokov) a ešte o 0,6 bodu (za skupinu 15-55 rokov). Dôvodom je rozdielne zastúpenie starobných dôchodcov a nezamestnaných v obidvoch porovnávaných súboroch. Keďže starobných dôchodcov je v rámci rómskej populácie podstatne menej a nezamestnaných nepomerne viac, vylúčenie najstarších vekových skupín mieru zamestnanosti rátanú ako podiel z celku rómskych jednotlivcov danej skupiny veku takmer nijako nemení. Naopak v rámci všeobecnej populácie každé skrátenie vekového intervalu znamená vylúčenie veľkej skupiny ekonomicky neaktívnych, a zároveň z hľadiska ekonomickej aktivity homogénnejší základný súbor. Potvrdzuje to aj pohľad na zmenu v miere ekonomickej aktivity31 v tabuľke 9.8, ktorej hodnota sa za všeobecnú populáciu zvýšila pri skupine 15-55 rokov oproti skupine vymedzenej ako 15+ rokov o 17 bodov, kým za Rómov to bolo iba o 5 bodov. V tabuľke sa porovnáva tiež miera zamestnanosti najmladšej, strednej a najstaršej vekovej skupiny. Najvyššie hodnoty dosiahla za strednú skupinu vymedzenú vekom 25-54 rokov, zároveň sa u nej prejavil najväčší rozdiel oproti geograficky blízkej všeobecnej populácii. Miera zamestnanosti Rómov vo veku 25-54 rokov sa dostala na úroveň 18,5 % (u segregovaných len 16,3 %), za rovnaký súbor všeobecnej populácie to ale bolo až 72,8 %.32 Z Rómov vo veku 25-54 rokov mala zamestnanie alebo odpracovala aspoň jednu hodinu mimo domácnosť necelá pätina, zo všeobecnej populácie z geografickej blízkosti to boli takmer tri štvrtiny. Ide teda o obrovský rozdiel (o 54,3 bodu, resp. štvornásobne menej), ktorý opätovne potvrdzuje rozdielne šance rómskej populácie na získanie platenej práce, a to aj s prihliadnutím k lokálnym či regionálnym podmienkam. A tento obrovský nepomer pretrval aj pri porovnávaní skupiny najmladších i najstarších. Vo vekovej skupine

15-24 rokov bola miera zamestnanosti v prípade rómskeho súboru 11,4 % a za všeobecnú populáciu 20,5 %; spomedzi 55-64-ročných Rómov tvorili pracujúci len 7,9 %, kým z tej istej skupiny všeobecnej populácie to bolo ešte 35,5 %. Potvrdilo sa, že deklarovaná zamestnanosť bola za všetky porovnávané vekové skupiny v prípade rómskej populácie nižšia ako miera zamestnanosti podľa metodiky VZPS.33 Znamená to, že časť tých rómskych jednotlivcov, čo sa subjektívne vnímali ako nepracujúci, odrobila v sledovanom týždni aspoň jednu hodinu za mzdu alebo inú formu zisku. Celkovo sa nameral rozdiel približne okolo 5 %, najvyšší bol za žijúcich segregovane alebo separovane. Je zaujímavé, že u všeobecnej populácie bola disproporcia minimálna: deklarovaná zamestnanosť a miera zamestnanosti podľa VZPS sa pri všetkých vymedzených skupinách veku takmer zhodovali. Môže to signalizovať podstatne vyšší výskyt rôznych náhodných pracovných príležitostí so symptómami prekérnej či čiernej práce na strane rómskej populácie, keď sú z okolia prizývaní jednotlivcami alebo právnickými osobami k privyrobeniu si, ale trvalejšie pracovné miesto zostáva pre nich nedostupné; naďalej sa preto zaraďujú k iným ekonomickým statusom než je status pracujúceho, najčastejšie k nezamestnaným. Čo sa týka nezamestnanosti, tá vyšla za rómsku populáciu veľmi vysoká aj na základe výpočtu založeného na absencii práce kombinovanej s ochotou a schopnosťou pracovať a s aktívnym hľadaním práce (k metodike VZPS pozri poznámku 29). Miera nezamestnanosti ako podiel nezamestnaných na celkovom počte ekonomicky aktívnych osôb (pracovnej sile) dosiahla potom za rómsku populáciu 15+ rokov v priemere 73,1 % (najviac za podsúbor žijúcich segregovane – 75,9 %). So zúžením vekového intervalu pre východiskovú skupinu na 15-64 alebo 15-55 rokov sa miera nezamestnanosti Rómov takmer vôbec nemenila. Vypočítaná miera nezamestnanosti rómskej populácie je zásadnejšie iná ako deklarovaná nezamestnanosť. Deklarovaná nezamestnanosť ako podiel z celku relevantnej populácie vyšla podstatne nižšia (za 15-ročných a starších 54,3 %; najvyššia v prípade segregovaných 56,6 %) a deklarovaná nezamestnanosť ako podiel z pracovnej sily zasa omnoho vyššia (za 15-ročných a starších 79,7 %; najvyššia za segregovaných 88,9 %). Za všeobecnú populáciu sa vygeneroval úplne iný obraz nezamestnanosti: vypočítaná miera nezamestnanosti populácie vo veku 15+ rokov mala hodnotu

30 Ako ale vidieť z údajov, ktoré uvádza Box 9.3, zistená miera zamestnanosti za geograﬁcky blízku všeobecnú populáciu tiež zaostáva za celoslovenským priemerom – miera zamestnanosti v roku 2010 za celok populácie 15+ rokov dosiahla 50,5 %. Pravdepodobne tu vstupuje do hry regionálny faktor – zamestnanosť v marginalizovaných regiónoch a okresoch Slovenska, ktoré sa často prekrývajú so susedstvom s rómskymi komunitami, je podstatne nižšia (Falťan a kol., 2004). 31 Miera ekonomickej aktivity ako v percentách vyjadrený podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva (pracujúci a nezamestnaní) v určitej vekovej skupine z celku obyvateľstva rovnakej vekovej skupiny (Výberové..., 2011: 7). 32 Pripomeňme, že v porovnaní s celkovým priemerom za Slovensko dosiahla aj všeobecná populácia z geograﬁckej blízkosti menšiu mieru zamestnanosti: za vekovú skupinu 25-54 rokov bol v roku 2010 priemer miery zamestnanosti na úrovni 76 %. 33 Podobný princíp len v opačnom smere platí aj pri porovnaní nezamestnanosti – deklarovaná nezamestnanosť je vyššia ako miera nezamestnanosti podľa VZPS.

141

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 142

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

142

9,9 %, čo je viac ako sedem krát menej než u rómskej; so zúžením vekového intervalu sa, na rozdiel od miery zamestnanosti a rovnako ako pri rómskej populácii, menila iba málo; v porovnaní s deklarovanou nezamestnanosťou sa veľmi nelíšila (deklarovaná nezamestnanosť ako podiel z celku relevantnej populácie vyšla 7,4 % a ako podiel z deklarovanej pracovnej sily 14,7 %). Zo vzájomného vzťahu vypočítanej a deklarovanej nezamestnanosti vyplýva, že veľká skupina rómskej populácie, ktorá sa sebaidentifikovala so statusom nezamestnaného, sa nezaradila medzi nezamestnaných na základe metodiky VZPS založenej na splnení troch podmienok (uvedené v poznámke 29). Za všeobecnú populáciu z geografickej blízkosti je zhoda medzi uvedenými dvomi mierami podstatne vyššia – výpočet a sebaidentifikácia nezamestnanosti sú viac v zhode. Ako ďalej vyplýva z tabuľky 9.8, miera nezamestnanosti bola veľmi vysoká už u najmladšej vekovej skupiny 15-24 rokov, dokonca v porovnaní so strednou a najstaršou generáciou najvyššia. Platilo to pre obidve porovnávané populácie, ale na veľmi odlišnej úrovni. U najmladších Rómov dosiahla v priemere až 73,5 % a túto výšku si približne udržala aj za strednú generáciu, mierne sa znížila iba pri najstarších vo veku 55-64 rokov (na 69 %). Najmladší príslušníci všeobecnej populácie z okolia vykázali mieru nezamestnanosti 21,2 %, teda viac ako trojnásobne nižšiu než ich rómski rovesníci; za strednú generáciu poklesla pod 10 % a u najstarších ešte viac – na 6,2 %. Obrovský rozdiel v nezamestnanosti medzi rómskou a všeobecnou populáciou z blízkeho okolia je podľa veku stabilný, pretrváva vo všetkých sledovaných vekových kategóriách. Vylúčenie z trhu práce, presnejšie z aktívneho začlenenia do trhu práce, je za rómsku populáciu nie len vysoké, ale sa zdá, že aj trvalé. Hoci sa miera nezamestnanosti rómskej populácie menila podľa typu bývania takmer za všetky uvedené vekové skupiny (s postupujúcim priestorovým vylúčením narastala a najvyššiu úroveň dosiahla za žijúcich segregovane), najväčší rozdiel bol práve za najmladších: v segregovanom prostredí dosiahla 81 %, v separovanom klesla na 77,3 % a za žijúcich rozptýlene na 63 %. Znamená to, že tri pätiny rozptýlených, viac ako tri štvrtiny separovaných a až štyri pätiny segregovaných mladých Rómov vo veku 15-24 rokov tvoria nezamestnaní. Takto vysoká nezamestnanosť mladej rómskej populácie sa dá považovať za alarmujúce zistenie, ktoré si vyžaduje okamžitú a systematickú intervenciu. Ak už na začiatku pracovného života patrí väčšina medzi nezamestnaných, je veľká pravdepodobnosť, že v nasledujúcich životných fázach vylúčenie z trhu práce neprekonajú, aspoň prevažná časť z nich. Všetky súvislosti spomínané pri doterajších ukazovateľoch z oblasti trhu práce v plnej miere platia aj pre mieru ekonomickej aktivity a jej opak – podiel osôb mimo trhu práce. Miera ekonomickej aktivity ako podiel eko-

nomicky aktívnych (pracujúci a nezamestnaní) na celku daného základu populácie dosahovala za rómsku populáciu 15 + rokov v priemere 55,8 %, čo bolo približne o 5 % viacako za všeobecnú populáciu v okolí. S rozličným vymedzením východiskovej vekovej skupiny pre základ výpočtu miery ekonomickej aktivity, presnejšie s jeho zužovaním o ekonomicky neaktívnych, sa výsledná úroveň mení – za rómsku populáciu znovu len mierne a za všeobecnú omnoho podstatnejšie. U rómskej populácie sa pri zúžení vekového intervalu na 15-64 rokov miera ekonomickej aktivity zvýšila na 57,9 % a za vekové ohraničenie 15-55 rokov na 60,7 %. Miera ekonomickej aktivity všeobecnej populácie 15+ rokov sa priblížila k 51 %, no za skupinu 15-64 rokov dosiahla vyše 61 % a za vekový interval 15-55 rokov vyše 68 %. Čím väčšia špecifikácia na produktívnu generáciu, tým je ekonomická aktivita vyššia. Zúženie vekového intervalu z 15+ rokov na 15-55 rokov zvýšilo mieru ekonomickej aktivity rómskej populácie približne o 5 %, v prípade všeobecnej populácie to bolo takmer o 18 %. Hoci je z celku populácie 15+ rokov ekonomicky aktívnych viac v rámci rómskej populácie (56 % ekonomicky aktívnych a zvyšných 44 % mimo trhu práce) než v rámci všeobecnej (51 % ekonomicky aktívnych a zvyšných 49 % mimo trhu práce), po zúžení na produktívnu populáciu 15-55 rokov sa pomer obracia a za tento vekový interval majú ekonomicky aktívni vyšší podiel za všeobecnú populáciu. Zo všeobecnej populácie v geograficky blízkom prostredí vo veku 15-55 rokov patrilo medzi ekonomicky aktívnych 7 ľudí z desiatich (a zostávajúci traja boli mimo trhu práce), za rómsku populáciu 15-55 rokov to bolo 6 ľudí z desiatich (mimo trhu práce boli zvyšní štyria). Podľa produktívneho veku má najvyššiu mieru ekonomickej aktivity stredná generácia: za skupinu 25-54 rokov sa za rómsku populáciu priblížila k 70 % a za všeobecnú prekročila 80 %. Vyššia miera ekonomickej aktivity na strane všeobecnej populácie pretrvala aj pri porovnávaní najstaršej generácie vo veku 55-64 rokov (37,8 % všeobecná oproti 25,6 % rómska), pri najmladšej generácii sa pomer obrátil – ekonomická aktivita dosiahla vyššiu úroveň za rómsku populáciu (43 % rómska ku 26 % všeobecná). Na uvedené rozdiely medzi rómskou a všeobecnou populáciou v rámci troch základných generácií vplýva jednak podstatne menej študujúcich Rómov, čo veľké skupiny mladých posúva na trh práce (aj keď bez úspešného začlenenia, teda medzi nezamestnaných), ako aj v priemere skoršie a častejšie rodičovstvá, ktoré veľké skupiny, predovšetkým rómskych žien, z trhu pláce vylučujú – sú v domácnosti alebo na rodičovskej dovolenke (pozri tabuľku 9.9). Z hľadiska typu bývania je miera ekonomickej aktivity najnižšia (a recipročne podiel ľudí mimo trhu práce najvyšší) za Rómov žijúcich segregovane, a to za všetky sledované vekové intervaly. Celkový podiel pracovnej sily (ekonomicky aktívnych) bol za rómsku populáciu 15+ rokov vyše 54 % a mimo trhu práce bolo takmer 46 % z nich;

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 143

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 9.9 Prehľad základných mier vo vzťahu k trhu práce podľa pohlavia – porovnanie rómskej a geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %)

Zamestnanosť podľa VZPS 15+ rokov 15-64 rokov 15-55 rokov 15-24 rokov 25-54 rokov 55-64 rokov Nezamestnanosť podľa VZPS 15+ rokov 15-64 rokov 15-55 rokov 15-24 rokov 25-54 rokov 55-64 rokov Miera ekonomickej aktivity 15+ rokov 15-64 rokov 15-55 rokov 15-24 rokov 25-54 rokov 55-64 rokov Mimo trhu prác 15+ rokov 15-64 rokov 15-55 rokov 15-24 rokov 25-54 rokov 55-64 rokov

Rómska populácia Geograﬁcky blízka všeobecná populácia Muži Ženy Muži Ženy Očistený podiel pracujúcich (odpracovaná 1 hod.+) na celku populácie 19,5 10,5 52,7 20,1 11,0 61,2 20,7 11,4 65,1 15,2 7,7 23,3 23,4 13,4 78,5 11,5 4,7 49,4 Podiel nezamestnaných na pracovnej sile 71,9 75,1 10,4 72,0 75,1 10,4 72,3 75,5 11,1 73,4 73,3 26,1 71,8 75,7 9,7 69,0 69,2 4,9 Podiel ekonomicky aktívnych (pracujúci + nezamestnaní) na celku populácie 69,6 42,1 58,8 71,9 44,0 68,3 74,7 46,5 73,2 57,1 28,9 31,5 83,0 55,1 86,9 37,1 15,2 51,9 Ako % z celku populácie 30,4 57,9 41,2 28,1 56,0 31,7 25,3 53,5 26,8 42,9 71,2 68,5 17,0 44,9 13,1 62,9 84,8 48,1

39,6 49,1 57,5 16,7 67,4 23,7 9,3 9,5 9,3 10,0 9,6 8,3 43,7 54,2 63,4 18,6 74,5 25,9 56,3 45,8 36,6 81,5 25,4 74,1

Poznámka: Za celok SR boli v roku 2010 priemerné hodnoty takéto: miera zamestnanosti mužov 15+ rokov 58,2 % a žien 43,4 %; miera zamestnanosti za mužov 15-64 rokov 65,2 % a za ženy 52,3%; miera nezamestnanosti mužov 15+ rokov 14,2 a žien 14,6; miera ekonomickej aktivity mužov 67,8 a žien 50,8 %; mimo trhu práce bolo z mužov 32,2 % a zo žien 49,2 %.

za žijúcich rozptýlene to bolo 58 % aktívnych ku 42 % ľudí mimo trhu práce. V rámci mladých Rómov vo veku 15-24 rokov bol pomer pracovnej sily a ľudí mimo trhu práce za segregovaných 42 % ku 58 % a za rozptýlených 46 ku 54 %. Ako ale môžeme vidieť, rozdiely medzi segregovanými a rozptýlenými rómskymi obyvateľmi nie sú veľké. Dá sa z toho usudzovať, že situácia rómskej populácie z perspektívy postavenia na trhu práce je vo všetkých troch porovnávaných prostrediach zlá a mimoriadne odlišná od všeobecnej populácie – geograficky blízkej i celkovej. Takýto výsledok merania signalizuje iný vzťah trhu práce a jeho aktérov k rómskej pracovnej sile. A možno aj naopak – poukazuje na iný vzťah, predpoklady a šance rómskej populácie k trhu práce a zamestnanosti. Po zvážení rovnakosti geografického prostredia to naznačuje: 1) fungovanie diskriminačných predpokladov a očakávaní vo vzťahu k rómskej populácii u„poskytovateľov“ pracovných miest a v priebehu výberových procesov pre ne; 2) slabšie dispozície a predpoklady rómskej pracovnej sily vo vzťahu k ponuke na trhu práce (vzdelanostné, kvalifikačné, rodinné alebo osobnostné).

9.3.3. Zamestnanosť a nezamestnanosť: faktory vplyvu Čo vplýva na úspech či neúspech rómskej populácie na trhu práce? Pôsobeniu, resp. dosiahnutým výsledkom rómskej populácie na trhu práce sa za posledné roky venovalo množstvo domácich i zahraničných štúdií z oblasti sociálnych a ekonomických vied. Väčšina sa zhoduje a zostáva pri konštatovaní nízkej kvalifikácie a vzdelania tejto časti pracovnej sily (z domácich spomeňme: Hanzelová – Bellan, 2009; Kárász, 2009; Národný..., 2007). Je to ale jediný dôvod? Ak by sme hľadali poučenie zo štúdií o migrantoch, tie zvyčajne konštatujú, že úspešné zaradenie a pôsobenie na trhu práce sa spája s pozitívnym vplyvom doby strávenej v prijímajúcej krajine (Borjas, 1995). Konkrétne pri rómskej národnosti na Slovensku toto kritérium odpadá, nakoľko Rómovia žijú na Slovensku stáročia a patria do štruktúry domáceho obyvateľstva krajiny. Veľa migračných štúdií však popri dĺžke pobytu migrujúcich v prijímajúcej krajine zdôrazňuje dôležitosť ďalších charakteristík pre úspech na

143

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 144

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

trhu práce, takých ako rôzne individuálne a kultúrne špecifiká (Baker – Dwayne, 1994; Reimers, 1985; Schoeni, 1998). Pri istom zovšeobecnení sa dá povedať, že v súhrne poukazujú na úlohu etnicity v ekonomickom správaní; etnické skupiny sa navzájom odlišujú napríklad v pohľade na úlohu žien a mužov v rodine a na prácu matiek mimo domácnosti, ako aj na základe hodnoty prisudzovanej deťom, veľkosťou rodiny, zložením domácnosti či na základe vzdelania žien. Tieto súhrnne nazývané „kultúrne“ rozdiely (presnejšie rodovo-rodinné) môžu zvyšovať systémové či štruktúrne disparity a meniť očakávania na rolu žien a mužov, ktoré vedú k posilneniu diferencií v správaní žien (a mužov) rôznych etnických skupín. Dostupné štúdie marginalizovaných rómskych komunít, ktoré sa pokúšali integrovať rodovú dimenziu,34 naznačili silný vplyv rodových stereotypov v rómskych spoločenstvách, ako aj vyššiu úroveň obmedzovania ľudských práv rómskych žien (pozri Box 9.4). To sa následne prejavuje na ich postavení na trhu práce. Rozdiely medzi ženami a mužmi podľa základných ukazovateľov popisujúcich situáciu žien a mužov vo vzťahu k trhu práce uvádza tabuľka 9.9. Údaje potvrdili rodové disproporcie vo všetkých porovnávaných ukazovateľoch; boli vlastné rómskej i všeobecnej populácii, no za rómsku dosahovali niekoľkonásobne vyšší „gap“. Zamestnanosť rómskych žien bola aj pri celkovej veľmi nízkej úrovni za súhrnnú rómsku populáciu vo všetkých vekových a generačných skupinách minimálne o polovicu nižšia oproti rómskym mužom (v priemere 20 % za rómskych mužov a 10 % za rómske ženy). V porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populáciou bolo zaostávanie rómskych žien vyššie ako pri komparácii zamestnanosti mužov. Miera zamestnanosti rómskych mužov bola v porovnaní s mužmi všeobecnej populácie z geografickej blízkosti tri krát nižšia (20 % oproti 61% a 65 %), za rómske ženy to bolo v porovnaní so všeobecnými ženami až 4-5-krát menej (11 % oproti 49 % a 57 %). „Geograficko-etnická“ rodová priepasť v zamestnanosti bola v prípade žien veľká už u najmladšej generácie (7,7 % za rómske ženy 15-24 rokov ku 16,7 % za rovnaké ženy všeobecnej populácie), s prechodom k starším generáciám sa ale ešte rozširovala (až na rozdiel 4,7 % ku 23,7 % za vekovú kategóriu 55-64 rokov). Konkrétne za populáciu vymedzenú vekovým intervalom 15+ rokov sa zamestnanosť rómskych

144

žien dostala na úroveň 10,5 % a zamestnanosť žien zo všeobecnej populácie v geografickej blízkosti dosiahla úroveň 39,6 %; za rómskych a všeobecných mužov to bolo 19,5 % ku 52,7 %.35 Nezamestnanosť mužov a žien, jej miera, sa vo vnútri obidvoch porovnávaných populácií tak významne ako zamestnanosť neodlišovala. Dôvodom bola celkovo vysoká nezamestnanosť za rómsku, a v porovnaní s tým nízka, ale rodovo vyrovnaná nezamestnanosť za všeobecnú populáciu z blízkeho priestorového okruhu. V rámci rómskej populácie predstavoval rozdiel medzi ženami a mužmi cca 3 %; za všeobecnú populáciu boli v porovnaní s nimi jej hodnoty sedem krát nižšie, no rodovo sa líšili iba o 1 %. Kým nezamestnanosť rómskych mužov 15-64 rokov vystúpila na 72 % a za rómske ženy až na viac ako 75 %, za všeobecnú populáciu rovnakého vymedzenia mala za mužov hodnotu tesne nad 10 % a za ženy vyše 9 %. Vyplýva z toho zároveň, že za všeobecnú populáciu bola vyššia nezamestnanosť mužov, za rómsku to bolo naopak – vyššiu úroveň v porovnaní s mužmi vykázala miera nezamestnanosti za ženy. Vôbec najvyššiu nezamestnanosť dosiahli rómske ženy strednej generácie 75,7 %, z geograficky blízkej všeobecnej populácie zasa muži prináležiaci k najmladšej, predproduktívnej generácii (26,1 %). Kým zamestnanosť vyšla zo vzájomných komparácií medzi a v rámci porovnávania dvoch populácií ako rodovo odlišná (významne sa líšila medzi mužmi a ženami tak u rómskej, ako aj u všeobecnej populácie), pri miere nezamestnanosti takéto jednoznačné zhrnutie neplatilo. Hoci sa nezamestnanosť mnohonásobne líšila medzi rómskou a všeobecnou populáciou (vyše 70 % ku 10 %), vo vnútri porovnávaných populácií rozdiel nebol veľký (pre mužov aj ženy v prípade rómskej populácie nad 70 % a za všeobecnú okolo 10 %). Ženy, obzvlášť rómske, boli vo väčšej miere vôbec mimo trhu práce: 56 % rómskych žien vo veku 15-64 rokov na rozdiel od 45,8 % žien všeobecnej populácie a 28,1 % rómskych mužov.36 Vylúčenie rómskej populácie z trhu práce (ekonomická neaktivita) je veľké a úspešné zaradenie v rámci neho (pracujúci) nízke aj v celkovom pohľade, no pri rómskych ženách nadobúda priam obrovské rozmery, ktoré sa ešte s priestorovým vylúčením ďalej rozširujú. Jedna desatina pracujúcich rómskych žien je pre Slovensko zlý výsledok, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou nebude celý pokrývať slobodná voľba žien pre zotrvanie v domácnosti.

34 Treba pravdivo podotknúť, že výskumy a štúdie usilujúce o zachytenie rodovej dimenzie v rómskych spoločenstvách sú stále na Slovensku skôr zriedkavým javom. K týmto ojedinelým výskumným počinom možno zaradiť výskumy Kultúrneho združenia Rómov Slovenska z Banskej Bystrice (Dáta o..., 2009; KZRS, 2005). 35 Priemerná miera zamestnanosti za celú populáciu Slovenska dosiahla v roku 2010 u mužov 58,2 % a v prípade žien 43,4 % (podrobnejšie pozri Box 9.3). Znamená to, že nie len rómski muži a ženy, ale aj muži a ženy reprezentujúci geograficky blízku všeobecnú populáciu, vykázali dosť výrazne nižšiu zamestnanosť ako celok mužov a žien krajiny. Opätovne zistené údaje identifikovali trojakú redukciu v úrovni zamestnanosti: medzi celkom Slovenska a všeobecnou populáciou z regiónov susediacich s rómskymi komunitami; medzi všeobecnou populáciou z blízkosti rómskych komunít a rómskou populáciou; medzi príslušníkmi jednotlivých typov rómskych komunít. K týmto všeobecným geografickým a etnickým diferenciám sa ešte ďalej pridávajú rodové rozdiely. 36 S mierou ekonomickej aktivity to bolo presne naopak – rómske ženy dosiahli najnižšiu úroveň (len 44 % ekonomicky aktívnych rómskych žien vo veku 15-64 rokov na rozdiel od 54,2 % žien všeobecnej populácie a 71,9 % rómskych mužov).

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 145

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 9.10 Základné ukazovatele o pracovnej aktivite rómskej populácie vo veku 15-64 rokov podľa vzdelania – porovnanie podsúborov a s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) Menej ako štandardná ZŠ

Štandardná ZŠ a neukončená SŠ

SŠ bez maturity (SOU)

SŠ s maturitou a viac

Segregovaní Miera zamestnanosti Miera nezamestnanosti Ekonomická aktivita Mimo trhu práce

11,8 77,8 53,0 47,0

14,0 78,5 65,0 35,0

18,2 72,0 65,0 35,0

44,4 42,9 77,7 22,3

Miera zamestnanosti Miera nezamestnanosti Ekonomická aktivita Mimo trhu práce

9,8 79,7 48,4 51,6

18,0 73,4 67,7 32,3

29,0 63,3 79,0 21,0

22,2 50,0 44,4 55,6

Miera zamestnanosti Miera nezamestnanosti Ekonomická aktivita Mimo trhu práce Všeobecná populácia Miera zamestnanosti Miera nezamestnanosti Ekonomická aktivita Mimo trhu práce Rómska populácia spolu Miera zamestnanosti Miera nezamestnanosti Ekonomická aktivita Mimo trhu práce Rómski muži Miera zamestnanosti Miera nezamestnanosti Ekonomická aktivita Mimo trhu práce Rómske ženy Miera zamestnanosti Miera nezamestnanosti Ekonomická aktivita Mimo trhu práce

4,1 91,5 48,4 51,6

14,9 77,0 64,5 35,5

39,4 46,8 74,0 26,0

42,1 38,5 68,4 31,6

12,5 33,3 18,8 81,2

39,6 13,6 45,9 54,1

56,2 17,0 67,7 32,3

71,3 5,2 75,2 24,8

9,2 81,7 50,1 49,9

15,6 76,2 65,7 34,3

29,9 59,2 73,3 26,7

37,8 41,7 64,8 35,2

11,1 83,5 66,9 33,1

20,1 75,4 81,8 18,2

36,0 58,2 86,0 14,0

42,1 42,9 73,7 26,3

7,5 78,7 35,2 64,8

11,8 77,2 51,7 48,3

19,0 62,0 50,0 50,0

33,3 40,0 55,5 44,4

Separovaní

Rozptýlení

Poznámky: Použité ukazovatele podľa metodiky VZPS. Ekonomická aktivita (t.j. pracovná sila – pracujúci a nezamestnaní spolu) a osoby mimo trhu práce dáva spolu 100 %. Skupina SŠ s maturitou a viac mala za rómsku populáciu len veľmi nízke zastúpenie (n = 35). Kategória vzdelania „menej ako štandardná ZŠ“ zahŕňa špeciálne či osobitné školy a neukončené základné vzdelanie.

Vráťme sa ale k vplyvu dosiahnutého vzdelania na konečné postavenie na trhu práce. Prehľad hlavných ukazovateľov postavenia rôznych skúmaných skupín za štyri kategórie vzdelania ponúka tabuľka 9.10. Ako z údajov vyplýva, vplyv vzdelania na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti na jednej strane, a zníženie nezamestnanosti a podielu ľudí mimo trhu práce na strane druhej, sa potvrdil za všetky sledované podsúbory rómskej populácie. Čo sa týka celku rómskej populácie ohraničenej vekom 15-64 rokov, podobne ako pri deklarovanej zamestnanosti, aj na základe zamestnanosti rátanej podľa metodiky VZPS sa preukázalo zvyšovanie miery zamestnanosti s postupom k vyšším stupňom dosiahnutého vzdelania. Miera zamestnanosti postupne narastala

od 9,2 % v kategórii menej ako štandardná základná škola, cez 15,6 % u štandardného základného vzdelania a neukončenej strednej školy, na 29,9 % za vyučených, a napokon na 37,8 % za stredoškolákov s maturitou a vyšším vzdelaním (graf 9.29). Stabilný sa ukázal aj rozdiel medzi úrovňou zamestnanosti rómskej a geograficky blízkej všeobecnej populácie. Miera zamestnanosti za všeobecnú populáciu sa zistila vo všetkých štyroch kategóriách vzdelania vyššia, okrem najnižšieho vzdelania dokonca podstatne vyššia. Pri menej ako štandardnej základnej škole bol rozdiel na úrovni približne jednej štvrtiny, u zostávajúcich stupňov vzdelania miera zamestnanosti Rómov zaostávala viacmenej o polovicu. Zostáva len zopakovať závery z deklarovanej zamestnanosti: napriek rovnakosti geogra-

145

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 146

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.29 Miera zamestnanosti rómskej populácie vo veku 1564 rokov podľa dosiahnutého vzdelania – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) Geograﬁcky blízka všeobecná populácia Rómska populácia spolu 80 71.3 70 56.2

60 50 39.6

37.8

30 29.9 12.5

Poznámky: Miera zamestnanosti podľa metodiky VZPS. Skupina SŠ s maturitou a viac mala za rómsku populáciu len veľmi nízke zastúpenie (n = 35). Kategória vzdelania „menej ako štandardná ZŠ“ zahŕňa špeciálne či osobitné školy a neukončené základné vzdelanie.

146

fického prostredia je pracovný výsledok rómskej populácie výrazne nižší u všetkých vzdelanostných skupín. Úplne opačnú súvislosť prejavila vo vzťahu k vzdelaniu miera nezamestnanosti (graf 9.30), s rastúcim vzdelaním sa znižovala. Kým pri vzdelaní nižšom ako štandardná základná škola prekročila miera nezamestnanosti za Rómov až 81 %, s postupom ku skupine so štandardnou základnou školou poklesla na 76,2 %, u učňovskej školy sa dostala pod 60 % a za stredoškolákov s maturitou a vyšším vzdelaním klesla ďalej na necelých 42 %. V porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populáciou však bola aj zistená miera nezamestnanosti vo všetkých vzdelanostných kategóriách omnoho menšia, vrátane najvyššieho vzdelania (41,7 % ku 5,2 %). Prínos z vyššieho vzdelania v podobe lepšieho postavenia na trhu práce bol teda za rómsku populáciu menší ako pri všeobecnej populácii. Dá sa z toho predpokladať, že rómska populácia musí čeliť pri hľadaní kvalifikovanej práce väčším alebo viacerým problémom aj v tom prípade, ak nadobudne vyššie stupne vzdelania,

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia Rómska populácia spolu 90 81.7 80

76.2

70 59.2

60 50

41.7 40

33.3

30 17.0

13.6

5.2

0 SŠ s maturitou a viac

SŠ s maturitou a viac

SŠ bez maturity SOU

Štandardná ZŠ a neukončená ZŠ

Menej ako štandardná ZŠ

Graf 9.30 Miera nezamestnanosti rómskej populácie vo veku 15-64 rokov podľa dosiahnutého vzdelania – porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou (v %)

SŠ bez maturity SOU

9.2

Štandardná ZŠ a neukončená ZŠ

15.6

Menej ako štandardná ZŠ

nakoľko nezamestnanosť rómskej populácie je veľmi vysoká aj za skupiny s vyšším vzdelaním. Súhrnnejší pohľad na potenciálne faktory vplyvu na úspešné či neúspešné zaradenie pracovnej sily na trhu práce umožňujú koeficienty korelácie. Ako ukazuje tabuľka 9.11, medzi faktory so silnejším vplyvom na príslušnosť k pracujúcim alebo nezamestnaným sa v prípade celej ekonomicky aktívnej rómskej populácie 15+ rokov zaradila celková skúsenosť s pracovnou aktivitou počas života, vlastné vzdelanie a súhrnná gramotnosť. Možnú významnejšiu súvislosť naznačil celkový súbor aj so vzdelaním rodičov, prácou v aktivačnom programe a zložením detí v škole. Síce nízku, ale štatisticky významnú súvislosť s kvalitou zaradenia na trhu práce naznačili údaje za celkový súbor rómskej pracovnej sily ešte pri skúsenosti so školou, absolvovaní školení, počte detí v domácnosti a indexe diskriminácie. Štatisticky významná súvislosť s typom bývania, pohlavím a vekom sa neprejavila, dôvodom bude vysoký podiel nezamestnaných vo všetkých kate-

Poznámky: Nezamestnanosť podľa metodiky VZPS. Skupina SŠ s maturitou a viac mala za rómsku populáciu len veľmi nízke zastúpenie (n = 35). Kategória vzdelania „menej ako štandardná ZŠ“ zahŕňa špeciálne či osobitné školy a neukončené základné vzdelanie.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 147

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 9.11 Meraná súvislosť medzi podielom pracujúcej a nezamestnanej ekonomicky aktívnej rómskej populácie 15+ rokov a vybranými faktormi vplyvu za jednotlivé podsúbory podľa typu bývania (Spearmanovo rho)

Typ bývania Pohlavie Vek Vzdelanie Počet členov domácnosti Počet detí do 14 rokov Bežný jazyk Skúsenosti so školou Zloženie detí v škole Gramotnosť spolu Vzdelanie rodičov Býva v obci bez prerušenia Absolvovanie školenie Zdravotný stav Chronické ochorenie a obmedzenie v aktivitách Počet návštev u lekára Práca v aktivačnom programe vôbec Skúsenosť s prácou Index diskriminácie

Segregovaní Separovaní Rozptýlení Spolu Rho Sign. Rho Sign. Rho Sign. Rho Sign. — — — — — — 0,040 0,170 -0,03 0,610 0,00 0,958 -0,08 0,108 -0,034 0,238 0,07 0,154 0,09 0,066 -0,05 0,337 0,038 0,182 0,06 0,276 0,12 0,016 0,32 0,000 0,173 0,000 -0,06 0,278 -0,08 0,111 -0,07 0,172 -0,072 0,012 -0,13 0,009 -0,13 0,007 -0,10 0,052 -0,122 0,000 0,01 0,891 0,01 0,907 0,10 0,052 0,038 0,191 -0,02 0,718 0,06 0,212 0,21 0,000 0,098 0,001 0,17 0,002 0,07 0,192 0,13 0,009 0,130 0,000 0,05 0,351 0,22 0,000 0,30 0,000 0,196 0,000 -0,10 0,079 0,06 0,280 0,31 0,000 0,120 0,000 0,13 0,011 0,00 0,931 -0,04 0,460 0,027 0,354 0,27 0,000 0,01 0,884 0,03 0,603 0,093 0,015 -0,04 0,434 -0,14 0,007 0,01 0,798 -0,055 0,065 -0,02 0,753 -0,01 0,859 0,00 0,930 -0,010 0,743 -0,06 0,256 0,06 0,230 0,04 0,492 0,014 0,623 -0,10 0,044 -0,08 0,113 -0,32 0,000 -0,170 0,000 0,21 0,000 0,36 0,000 0,33 0,000 0,304 0,000 -0,04 0,399 -0,04 0,363 -0,09 0,090 -0,060 0,036

Poznámka: Rátané na rómskej populácii 15+ rokov. Prečiarknuté číslo znamená, že hodnota nie je významná na nijakej hladine významnosti.

góriách týchto troch ukazovateľov (u segregovaných, separovaných i rozptýlených; u mužov aj žien; u mladšej, strednej i staršej generácie).37 Jednotlivé faktory vykázali rôznu intenzitu za vymedzené podsúbory rómskej populácie podľa typu bývania. Za segregovaný podsúbor bolo pôsobenie sledovaných činiteľov slabé, čo svedčí o veľmi homogénnom prostredí z hľadiska zaradenia pracovnej sily na trh práce (napríklad len necelé 3 % rómskych žien žijúcich segregovane bolo pracujúcich), je v ňom teda ťažké nájsť činitele zvyšujúce pravdepodobnosť zamestnania. V separovaných komunitách sa diferenciácia na základe niektorých faktorov zvýšila, najsilnejšiu súvislosť ale vykázali za žijúcich rozptýlene. Diferencovala celková skúsenosť s prácou, vlastné vzdelanie i vzdelanie rodičov, gramotnosť i skúsenosti so školou. Pri práci v aktivačnom programe vo väzbe na pracovné zaradenie sa prejavila záporná korelácia; pravdepodobne veľkú časť tých, čo sa niekedy zúčastnili na aktivačnej činnosti, tvorili aktuálni frekventanti takéhoto programu, čo sa s plateným zamestnaním vylučuje. Pokus usporiadať vplyv jednotlivých potenciálnych faktorov do systematickejšej podoby vygeneroval na základe použitých štatistických postupov nasledovný obraz (pozri schému 1 ku kapitole 9). Ako primárny diferencujúci faktor vplývajúci na to, či niekto z disponibilnej pracovnej sily rómskej populácie 15+ rokov pra-

cuje alebo je nezamestnaný, vyšla súhrnná gramotnosť. Podiel nezamestnaných sa významne zvýšil a podiel pracujúcich zasa poklesol podľa toho, či mali skúmaní jednotlivci problém s čítaním alebo s písaním (aspoň s jedným z nich), alebo obidve tieto zručnosti ovládajú bez problémov. Pôsobenie ďalších činiteľov sa v uvedených dvoch skupinách odlišovalo – iné súvislosti sa prejavili pri Rómoch s oslabenou gramotnosťou (vrátane negramotných) a iné za skupinu čítajúcich a píšucich bez problémov. Za skupinu problémových podľa gramotnosti vystúpilo v pozícii druhého diferencujúceho činiteľa vlastné vzdelanie – podiel nezamestnaných sa významne zvýšil a pracujúcich poklesol pri nositeľoch základného a nižšieho vzdelania, za učňovské a vyššie vzdelanie došlo k opačnému pohybu v proporciách pracujúcich a nezamestnaných. Tretím činiteľom v poradí bol za skupinu s nízkym stupňom vzdelania typ bývania podľa priestorového vylúčenia, u skupiny s vyšším vzdelaním sa v pozícii tretieho významnejšieho činiteľa objavila skúsenosť s negatívnymi zážitkami na trhu práce. Pri skupine bez akýchkoľvek problémov s gramotnosťou definovanou písaním a čítaním sa na druhej úrovni vplyvu zaradilo vzdelanie rodičov. Ak mali obaja rodičia menej ako základnú školu, tretím diferencujúcim činiteľom bolo zloženie detí v škole (segregované vzdelávanie); ak mal aspoň jeden z rodičov vyššie ako zá-

37 Fakt, že sa medzi spôsobom umiestnenia pracovnej sily na trhu práce a sledovanými zdravotnými faktormi štatisticky významná väzba neprejavila, môže byť dôsledkom toho, že osoby s väčšími zdravotnými problémami zostávajú mimo trhu práce (ekonomicky neaktívni boli z výpočtu vylúčení).

147

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 148

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

kladné vzdelanie, proporciu pracujúcich a nezamestnaných ovplyvňoval počet detí v domácnosti (pri viacerých deťoch klesal podiel pracujúcich a stúpal podiel nezamestnaných). Zoznam možných faktorov vplyvu na (ne)zamestnanosť rómskej populácie je teda pomerne široký a rôznorodý podľa konkrétnej situácie a východiskových predpokladov. Pre tvorcov politík môže ale veľmi konkrétne naznačiť, kde sú potrebné intervencie v záujme zvýšenia zamestnanosti rómskej populácie, ktorá je základným zdrojom príjmu potrebného na vymanenie sa z chudoby (ale aj osobnej satisfakcie a uspokojenia, sociálnych kontaktov a podobne). Okrem zlepšovania kvalifikačných predpokladov je to aj zlepšovanie vzdelávacieho systému, odstraňovanie priestorovej segregácie a diskriminácie a posilňovanie možností pre zosúladenie domácich a pracovných povinností aj mimo veľkých miest a obcí.

9.3.4. Kvalita a stabilita pracovnej aktivity rómskej populácie Na bližšie popísanie postavenia nejakej skupiny populácie na trhu práce nestačí charakterizovať len úroveň samotného zapojenia. Okrem miery ekonomickej aktivity a zamestnanosti sú dôležité aj ukazovatele, ktoré vypovedajú o rozsahu a kvalite vykonávanej práce. Zaraďuje sa k nim typ vykonávanej práce, intenzita práce vyjadrená počtom odpracovaných hodín, stabilita zamestnania, druh pracovnej aktivity a pracovného kontraktu, dôležitým ukazovateľom je samozrejme výška pracovnej odmeny. Všetky uvedené aspekty práce sa vo výskume sledovali, tabuľka 9.12 poskytuje ich súhrnný prehľad za jednotlivé podsúbory rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov a porovnanie s geograficky blízkou všeobecnou populáciou. Podrobnejšie triedenia však vzhľadom na veľmi nízku mieru zamestnanosti38 a malé početnosti pracujúcich v rámci skúmaných podsúborov rómskej populácie nebolo možné urobiť. Čo sa týka typu vykonávanej práce, výskum potvrdil prevahu manuálnej práce v rámci rómskej populácie, v segregovanom a separovanom prostredí dokonca prevahu nekvalifikovanej manuálnej práce. Spomedzi pracujúcich všeobecnej populácie v geografickej blízkosti dosiahol totiž podiel respondentov, čo sa podľa vykonávanej práce zaradili medzi nekvalifikovaných manuálnych pracovníkov, iba 7 %, z celku pracujúcich Rómov však prekročil jednu polovicu a za segregovaných sa zvýšil až na dve tretiny. V súhrne sa za manuálnych pracovníkov označilo 42 % pracujúcich všeobecnej populácie, ale až 92 %

148

pracujúcich Rómov. Naopak na vyšších kvalifikačných pozíciách ako prevádzkový pracovník v službách a obchode (t. j. v administratívnych, odborných a tvorivých či riadiacich pracovných pozíciách) pracovali len 2 % z celku zistenej pracujúcej rómskej populácie, zo všeobecnej populácie v geografickej blízkosti to pritom bolo vyše 40 %. Práca rómskej populácie sa menej často odvíjala v štandardnom režime, teda osem alebo osem a pol hodiny za deň (čo je 40 – 42 odpracovaných hodín za týždeň). Kým zo všeobecnej populácie malo takúto dĺžku pracovného času 74,1 % všetkých pracujúcich, z pracujúcich Rómov to bolo takmer o 10 percentuálnych bodov menej (60,6 %). Segregované bývanie úroveň štandardného pracovného času výrazne zmenšovalo – podiel pracujúcich s takouto dobou tu netvoril ani polovicu. Rómski pracujúci vykonávali častejšie prácu s kratším pracovným časom než štandard (spolu vyše jednej pätiny celku pracujúcich Rómov, zo všeobecných pracujúcich to bola jedna desatina), dokonca s veľmi krátkym pracovným časom (až 23 % pracujúcej populácie bývajúcej segregovane odpracovalo za predchádzajúci týždeň 20 a menej hodín). Podiel dlhšieho pracovného času bol podľa výskumu v obidvoch porovnávaných populáciách približne rovnaký: 16,8 % z pracujúcich Rómov a 15,1 % z pracujúcich všeobecnej populácie. Nízky počet odpracovaných hodín môže mať viacero subjektívnych príčin (chorobnosť, potreba zosúladenia práce s rodinnými povinnosťami, atď.), môže ale zároveň signalizovať aj nižšiu mieru dostupnosti stabilných a štandardných pracovných miest na strane rómskej populácie v danom geografickom prostredí. O stabilite zamestnania alebo vykonávanej práce napovedá aj doba vykonávania aktuálnej práce za isté časové obdobie. Keďže zber dát sa realizoval v novembri a decembri, v dotazníku sa zisťovalo obdobie od začiatku roka 2010. Prejavil sa značný rozdiel vo vykonávaní práce počas celého roka: zatiaľ čo za pracujúcich z geograficky blízkej všeobecnej populácie prekročil podiel celoročnej práce 93 %, priemer za rómskych pracujúcich bol nižší ako 65 %. V segregovanom prostredí to bolo ešte podstatne menej – iba 43 %; podiel kratších pracovných období tu bol podstatne vyšší ako priemer za celok rómskych pracujúcich a neporovnateľne vyšší v porovnaní so všeobecnými pracujúcimi v priestorovej blízkosti. Hoci do výslednej hodnoty tohto ukazovateľa vstupuje aj podiel prichádzajúcich nových absolventov na trh práce (prvého zamestnania) či novej práce, zistené obrovské disproporcie s veľkou pravdepodobnosťou potvrdzujú vyšší výskyt dočasných a náhodných, teda nestabilných prác v rámci rómskej populácie vôbec a špeciálne u bývajúcich segregovane.

38 Ako uvádza tabuľka 9.8, v priemere len 15 % rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov sa zaradilo medzi pracujúcich podľa metodiky VZPS, za segregovaných dokonca iba 13 %. Preto je potrebné nazerať uvádzané percentá v prehľade ukazovateľov pracovnej aktivity (tabuľka 9.12) len ako informáciu o základných tendenciách, nedajú sa extrapolovať širšie a ani analyzovať podrobnejšie vo vzájomných súvislostiach.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 149

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 9.12 Vybrané ukazovatele pracovnej aktivity rómskej populácie 15+ rokov – porovnanie podsúborov a s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) Rómska populácia Segregovaní Separovaní (n= 93) (n=118) Typ vykonávanej práce

Rozptýlení (n=113)

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia (n=409)

Spolu (n=324)

Aká bola hlavná práca, ktorú ste vykonávali v predchádzajúcom týždni, aké je vaše hlavné zamestnanie?

Nekvalifikovaný manuálny pracovník Kvalifikovaný manuálny pracovník Prevádzkový alebo obsluhujúci pracovník Vyššia kvalifikačná pozícia spolu Počet odpracovaných hodín za týždeň Menej ako 20 hodín 20-39 hodín 40 hodín 42 hodín 43-50 hodín 51 a viac hodín Vykonávanie práce 1-3 mesiace 4-6 mesiacov 7-10 mesiacov Celý rok* Postavenie v zamestnaní Zamestnanec Živnostník Zamestnávateľ Vypomáhajúci v DH** Iné Pracovný kontrakt Zmluva trvalá Zmluva na < 6 mes. Zmluva na > 6 mes. Dohoda o vykon. práce Príležitostná práca Práca učňa, školenie Za províziu, bez zmluvy Typ zamestnávateľa Súkromná spoločnosť Verejný sektor Miestne orgány Štátny podnik Jednotlivec a iné Vyplatenie pracovnej odmeny Áno Nie

66,7 59,1 35,4 50,6 7,0 22,9 36,1 55,2 41,4 35,2 10,4 4,8 5,2 6,2 17,2 — — 4,2 1,8 40,6 Koľko hodín ste vykonávali túto prácu za predchádzajúci týždeň, resp. koľko hodín za 1 týždeň zvyčajne odpracujete vo svojom hlavnom zamestnaní? 23,0 8,4 47,9 — 12,5 8,4

14,7 12,8 9,7 1,2 8,5 5,3 12,9 9,6 56,1 58,9 55,7 54,6 3,7 8,4 4,9 19,5 17,1 5,3 11,0 12,3 — 9,5 5,8 2,8 Koľko mesiacov ste od začiatku roka vykonávali túto prácu? 13,6 1,2 10,6 7,6 1,6 20,5 13,3 9,5 13,1 2,6 22,8 9,6 14,7 14,5 2,6 43,1 75,9 65,2 64,8 93,2 V tejto práci ste boli... 87,8 81,0 87,4 85,2 81,5 7,3 12,7 3,2 7,4 15,5 — 1,3 5,3 2,8 2,2 2,4 — 4,2 2,3 0,8 2,4 5,1 — 2,3 — Aký druh zmluvy ste mali/máte na túto prácu? 41,9 50,0 60,5 52,8 89,9 18,6 14,7 7,0 12,2 3,8 9,3 14,7 5,8 9,6 1,9 9,3 7,4 18,6 12,7 2,2 14,0 2,9 — 4,1 0,3 7,0 7,4 5,8 6,6 1,6 — 2,9 2,4 2,0 0,3 Je Vašim zamestnávateľom... 59,1 66,2 76,7 69,2 70,6 6,8 3,1 5,8 5,1 13,8 15,9 21,5 7,0 13,8 4,4 9,1 — 5,8 4,6 10,0 9,1 9,3 4,7 7,2 1,3 Dostávali ste plat, mzdu, alebo iné platby za túto prácu od zamestnávateľa v hotovosti, alebo iných formách? 91,1 8,9

90,1 9,9

95,3 4,7

92,6 7,4

99,7 0,3

Výška mzdy 200 euro a menej 201 – 400 euro 401 – 600 euro 601 – 800 euro 801 euro a viac Novosť práce Áno Nie

25,8 13,0 18,7 18,3 60,0 61,1 32,2 49,2 8,6 22,2 39,0 25,7 5,8 3,8 3,4 4,1 — — 6,8 2,7 Začali ste novú prácu alebo vlastné podnikanie od začiatku roka? 14,3 5,3 7,2 7,7 85,7 94,7 92,8 92,3

4,3 30,7 39,6 17,1 8,4 3,6 96,4

Poznámky: Uvádzané údaje len za pracujúcich jednotlivcov 15+ rokov podľa metodiky VZPS, ktorí na otázky odpovedali. *Keďže zber dát prebiehal v novembri a decembri, odpovede 11 a 12 mesiacov od začiatku roka sú spočítané v rámci kategórie „celý rok“. **DH = domáce hospodárstvo alebo podnik.

149

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 150

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Vyššiu ohrozenosť či zraniteľnosť pracovných miest vykonávaných rómskou populáciou signalizovalo aj postavenie v zamestnaní a pracovný kontrakt. Hoci v obidvoch porovnávaných susediacich populáciách prevažovala spomedzi možných postavení v zamestnaní pozícia zamestnanca a ukázal sa iba malý podiel zamestnávateľov, v prípade zvyšných pracovných statusov sa isté diferencie prejavili. V rámci pracujúcich z geograficky blízkej všeobecnej populácie bolo dvojnásobne viac živnostníkov, v rómskej populácii mali zasa vyššie zastúpenie vypomáhajúci v domácom hospodárstve či rodinnom podniku a iné pracovné statusy. Skupina zamestnancov sa podľa druhu kontraktu značne odlišovala za rómsku a všeobecnú populáciu z blízkeho okolia. Ukázalo sa, že aj v prípade pracovnej angažovanosti rómskej populácie ide skôr o dočasné práce: zmluvu na dobu neurčitú mala uzatvorenú iba polovica z nich, zo všeobecnej populácie bol tento kontrakt silne dominujúcim s 90 %. Celá polovica pracujúcich Rómov vykonávala aktuálnu prácu na základe zmluvy uzatvorenej na obdobie menej ako pol roka alebo dlhšie, na dohodu o vykonaní práce, vysoký podiel mali práce príležitostné, popri zaškoľovaní, alebo práce za províziu alebo bez akejkoľvek zmluvy. Kým zo všeobecných pracujúcich v okolí dosiahol podiel posledných troch spomínaných možností iba 2 %, za rómskych pracujúcich prekročil v priemere jednu desatinu a v podsúbore žijúcich segregovane až jednu pätinu. Príležitostné práce sú v segregovanom prostredí značne rozšírené. Podľa typu zamestnávateľa prevážilo v obidvoch porovnávaných populáciách zamestnanie v súkromnej firme alebo spoločnosti s podielom 70 %, zvyšných 30 % pracovalo pre iný typ zamestnávateľov. Ukázalo sa pritom, že pracovné miesta vo verejnom a štátnom sektore boli dostupnejšie pre všeobecnú populáciu v geografickej blízkosti, Rómovia pracovali častejšie pre miestne orgány alebo pre jednotlivcov, prípadne ešte pre iný subjekt (napríklad neziskovú organizáciu), a výraznejšie viac ich bolo spomedzi separovaných a segregovaných. Menej kvalitná a menej stabilná práca prináša aj menej benefitov v podobe pracovnej odmeny, čo výskum potvrdil. Hoci nevyplatenie pracovnej odmeny nebolo široko zastúpené, vyskytovalo sa takmer výlučne u rómskej populácie. Nevyplatenie mzdy alebo iných platieb za prácu odvedenú pre zamestnávateľa deklarovalo vyše 7 % spomedzi pracujúcich Rómov (zo segregovaných a separovaných takmer desatina), väčšina z nich na otázku, aký bol dôvod nevyplatenia, uviedla odpoveď „neviem“. Platy pracujúcich Rómov boli v súhrne podstatne nižšie ako za pracujúcich všeobecnej populácie v priestorovej blízkosti. Pracovnú odmenu do 200 eur uviedlo vyše 18 % pracujúcej rómskej populácie (z toho do 100 eur vyše 14 %), spomedzi všeobecnej mal takýto plat len

150

približne 4-percentný podiel. Početná prevaha rómskej populácie sa prejavila aj za druhé najnižšie príjmové pásmo vymedzené sumou 200 až 400 eur, pri sumách nad 400 eur už prevažovala všeobecná populácia. Pracovnú odmenu nad 400 eur malo spolu 65 % pracujúcich všeobecnej populácie v porovnaní s 32 % spomedzi rómskych pracujúcich, odmenu nad 600 eur uviedla viac ako štvrtina všeobecných pracujúcich oproti necelým 7 % z pracujúcich Rómov. Vzhľadom na nízke početnosti pracujúcej rómskej populácie nemalo zmysel výšku uvedenej odmeny ďalej triediť podľa iných aspektov vykonávanej práce; väčšinou však išlo o odmenu pokrývajúcu celý mesiac, podiel kratších období predstavoval 4 % z Rómov žijúcich rozptýlene a jednu desatinu zo segregovaných, v ostatných podsúboroch sa takmer nevyskytovali. S novou prácou alebo podnikaním začalo od začiatku roka 8 % všetkých pracujúcich Rómov aktuálnych v čase výskumu a len 4 % pracujúcich všeobecnej populácie. Príspevok od štátu alebo grantovú podporu na začatie podnikania výskum nezachytil, jeho čerpanie uviedli iba jedinci – z rómskej i všeobecnej populácie. Zisťovala sa aj prítomnosť či vykonávanie ďalšej práce popri uvádzanom hlavnom zamestnaní, opäť ju priznalo iba niekoľko jednotlivcov.39 Zozbierané empirické údaje potvrdili, že aj z tej malej skupiny pracujúcich v rámci rómskej populácie pripadal veľký podiel, podstatne väčší než spomedzi všeobecnej populácie v geografickej blízkosti, na zastávanie pracovných miest nie veľmi stabilných a kvalitných. Omnoho častejšie išlo o práce nekvalifikované, manuálne, náhodné, dočasné, s malým pracovným úväzkom, pre menej štandardných zamestnávateľov a s nízkou pracovnou odmenou. Takýto typ pracovných miest spravidla poskytuje nízku alebo žiadnu sociálnopracovnú ochranu a zabezpečenie. A s posunom k segregovanému bývaniu stabilných a kvalitných pracovných miest výrazne ubúdalo.

9.3.5. Charakteristika nezamestnanosti rómskej populácie a skúseností s inštitúciami Ako sa uvádza vyššie, úroveň nezamestnanosti rómskej populácie sa zistila vo všetkých troch porovnávaných prostrediach veľmi vysoká a oproti výsledku za všeobecnú populáciu z geografickej blízkosti dokonca až sedem krát vyššia. Konkrétne za vekovú skupinu 15 a viac rokov dosiahla miera nezamestnanosti založená na metodike VZPS v priemere 73 %, pričom kontrolný súbor všeobecnej populácie vykázal necelých 10 %. Aké sú ďalšie charakteristiky nezamestnaných z hľadiska evidencie nezamestnanosti a jej trvania, ale tiež čo si myslia o prístupe úra-

39 Z rómskej populácie vo veku 15 a viac rokov to bolo 16 jednotlivcov, pričom zväčša išlo o prácu v objeme 2-3 hodiny za týždeň, zo všeobecnej populácie počet dosiahol 19 ľudí, ktorí v druhej práci odpracovali v minulom týždni od 2 do 20 hodín.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 151

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

dov práce a efektívnosti dostupnej pomoci pri hľadaní práce, vrátane osobných skúseností s prístupom zamestnávateľov, prezentuje tabuľka 9.13. Údaje vypovedajú o tom, že absolútna väčšina identifikovaných nezamestnaných bola v čase výskumu evidovaná na úrade práce, spomedzi rómskych nezamestnaných bol však tento podiel predsa len nižší v porovnaní so všeobecnou populáciou z geografickej blízkosti (88,9 % ku 97,7 % všetkých nezamestnaných). Z nezamestnaných Rómov sa potom na úrade práce neevidovala viac ako jedna desatina, zo všeobecných nezamestnaných v okolí to boli približne 2 %. Medzi dôvodmi, prečo nie sú evidovaní, najčastejšie uvádzali možnosť „nie je to pre mňa dôležité, je to jedno“ (vyše 35 % neevidovaných nezamestnaných Rómov). Prihlásili sa k nemu vo vyššej miere žijúci rozptýlene, ale vyskytoval sa aj v zostávajúcich dvoch rómskych podsúboroch. Ako druhý v poradí sa umiestnil dôvod „úrad práce mi s ničím nepomohol“ (deklarovala ho približne jedna štvrtina z nich), a opäť bol častejší medzi žijúcimi rozptýlene. S takmer rovnakou frekvenciou na úrovni jednej štvrtiny nasledovala odpoveď „nespolupracoval som“; táto mala hojnejší výskyt u nezamestnaných zo separovaného prostredia. Dôvod neevidovania sa formulovaný ako „vylúčili ma proti mojej vôli“ bol v odpovediach obsiahnutý len zriedkavo, pričom sa k nemu prihlásili výlučne iba segregovaní a separovaní. Pomerne veľká časť neevidovaných nezamestnaných Rómov na otázku nedokázala alebo nechcela odpovedať (približne jedna pätina z nich). A odpovede na dôvod neevidencie na úrade práce sa vzdali hlavne segregovaní, z ktorých to bolo až vyše 40 % dotknutých respondentov.40 Podľa dĺžky obdobia evidencie na úrade práce prevážila u rómskej populácie dlhodobá nezamestnanosť, a to aj napriek podstatne mladšej populácii oproti všeobecnej z geografickej blízkosti. Evidovanú nezamestnanosť v trvaní do jedného roka (vrátane) mala približne tretina nezamestnaných Rómov, u dvoch tretín išlo o dlhodobú nezamestnanosť vymedzenú obdobím dlhším ako rok; z toho nezamestnanosť trvajúcu jeden až dva roky uviedlo takmer 17 %, medzi dvomi až piatimi rokmi 28 % a dlhšiu ako 5 rokov cca 19 %. Za všeobecnú populáciu z geografickej blízkosti vyšiel podiel kratšej a dlhodobej nezamestnanosti naopak – dve tretiny boli nezamestnaní rok a menej a jedna tretina dlhšie ako rok, navyše sa u nich s rastúcou dĺžkou evidencie proporcia takto vylúčených rýchlo zmenšovala. Nezamestnanosť nad päť rokov získala v rámci nezamestnaných Rómov takmer 19 %, no vo všeobecnosti za blízke oko-

lie rómskych komunít vychádzala na 5 %; dobu nezamestnanosti trvajúcu dlhšie ako dva roky malo spolu až 46 % nezamestnaných Rómov, za všeobecný súbor dosiahla 15 %.41 Veľmi dlhodobou nezamestnanosťou boli zasiahnuté všetky rómske podsúbory, najsilnejšie ale obyvatelia segregovaných osád: prekročila u nich polovicu zo všetkých nezamestnaných (vyše 52 %) a s klesajúcim priestorovým vylúčením sa ich podiel postupne znižoval na 45 % za separovaných a 43 % z nezamestnaných žijúcich rozptýlene. Hoci ide na pozadí všeobecného regionálneho priestoru o podstatne vyšší podiel dlhodobej nezamestnanosti vo všetkých troch rómskych prostrediach, vylúčenie na základe bývania či bydliska situáciu ešte zhoršuje. Pokiaľ ide o hodnotenie efektívnosti činnosti úradov práce samotnými nezamestnanými, to sa zakladalo na štandardných otázkach. Prvá mapovala názory na ústretovosť úradov pri hľadaní zamestnania. Absolútna väčšina nezamestnaných vyjadrila presvedčenie, že úrad im v tom, aby si dokázali nájsť prácu, nie je príliš nápomocný. Záporné hodnotenie prevážilo vo všetkých porovnávaných podsúboroch, no podstatne kritickejší hlas zaznel zo strany rómskych nezamestnaných. Celkovo až 80 % z nich uviedlo záporné hodnotenie, z toho približne polovica sa priklonila k odpovedi „skôr nepomáha“ a druhá polovica vyjadrila rozhodnejší kritický názor v podobe „vôbec nepomáha“. Medzi nezamestnanými príslušníkmi geograficky blízkej všeobecnej populácie taktiež prevážil kritický názor na schopnosť úradu práce pomôcť na ceste k zamestnaniu, pohyboval sa ale na úrovni nad 60 % a len menšia časť z toho bola radikálne kritická. Z rómskych respondentov najnegatívnejší názor na pomoc zo strany úradu vyjadrili nezamestnaní zo segregovaných osád (spolu len 14 % pozitívnych odpovedí), nasledovali separovaní s 18,5 % presvedčených o pomoci, medzi žijúcimi rozptýlene prekročil podiel kladných hodnotení 28 %. Názor na osobnú asistenciu úradov pri hľadaní práce bol teda všeobecne kritický, horšie hodnotenie ale vyjadrili nezamestnaní Rómovia, pričom s priestorovým vylúčením kritických hlasov pribúdalo. Podľa empirických údajov akoby priestorové vylúčenie zároveň znamenalo aj vylúčenie zo schopnosti a možností pomôcť. Druhou zisťovanou skutočnosťou pri posudzovaní úradov práce bolo poskytovanie informácií napomáhajúcich pri hľadaní práce. Z odpovedí vyplynuli rovnaké súvislosti ako v predchádzajúcom prípade. Kritickejšie tento aspekt posudzovali nezamestnaní Rómovia, z ktorých až 35 % vyjadrilo presvedčenie, že úrad práce neposky-

40 Len pre úplnosť: u neevidovaných nezamestnaných jednotlivcov reprezentujúcich všeobecnú populáciu z geograﬁcky blízkeho prostredia sa vyskytla (ojedinele) iba jedna možnosť odpovede – „nespolupracoval som“. 41 Opäť je na tomto mieste potrebné zdôrazniť informáciu obsiahnutú pod tabuľkou 9.13, že skupina nezamestnaných za geograﬁcky blízku všeobecnú populáciu bola početne malá, preto uvádzané percentá majú skôr len informatívny charakter a slúžia výlučne pre komparatívny náhľad na situáciu v rovnakom regionálnom priestore.

151

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 152

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 9.13 Vybrané ukazovatele za nezamestnanú rómsku populáciu 15+ rokov – porovnanie podsúborov a s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) Rómska populácia Segregovaní Separovaní (n= 293) (n=305) Evidencia nezamestnanosti Áno Nie Doba evidencie - pol roka a menej - nad ½ roka - 1 rok - nad 1 rok - 2 roky - nad 2 roky - 5 rokov - nad 5 rokov Ústretovosť úradu práce* Veľmi pomáha Skôr pomáha Skôr nepomáha Vôbec nepomáha Informovanosť zo strany úradu práce* Poskytuje dostatok informácií Neposkytuje dostatok informácií Neposkytuje žiadne informácie Užitočnosť informácií od úradu práce* Veľmi užitočné Užitočné Neužitočné Úplne neužitočné Skúsenosti na trhu práce** Odmietli ma prijať do práce

Rozptýlení (n=284)

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia (n=45)

Spolu (n=882)

Ste na príslušnom úrade práce evidovaný/á ako nezamestnaný/á, ako uchádzač o zamestnanie? 92,0 90,4 83,9 88,9 97,7 8,0 9,6 16,1 11,1 2,3 Koľko mesiacov ste evidovaný/á na úrade práce? 13,4 12,5 15,5 13,6 17,5 29,5 16,2 22,6 22,8 50,0 13,8 18,9 16,8 16,7 17,5 24,8 29,8 29,6 28,0 10,0 18,5 22,6 15,5 18,9 5,0 Bol Vám osobne úrad práce nápomocný pri hľadaní práce? 2,8 2,0 0,4 1,8 11,6 16,5 27,7 18,3 35,7 45,6 43,5 35,5 41,7 52,4 40,0 37,9 36,6 38,2 11,9 Poskytuje úrad práce informácie, ktoré vám môžu pomôcť pri hľadaní práce? 8,9 21,3 18,8 16,2 23,8 55,2 41,0 47,6 48,0 59,5 35,9 37,7 33,6 35,8 16,7 Informácie, ktoré poskytuje úrad práce sú podľa vás...: 5,0 2,2 2,1 3,1 3,2 14,2 15,4 22,9 17,6 25,8 62,4 66,2 54,9 61,0 67,7 18,4 16,2 20,1 18,3 3,2 Zažili ste počas vášho dospelého života niektorú z nasledovných situácií? 23,5 8,7 16,9 16,3 20,5 68,2 76,5 69,7 71,5 54,5

Prepustenie z práce

26,5 51,1

20,4 47,7

31,6 35,9

26,1 45,1

45,2 35,7

Nevyplatenie mzdy za odvedenú prácu

14,0 14,0

11,4 9,9

8,7 10,2

11,4 11,4

12,0 -

Zlé, odmerané správanie kolegov

14,9 13,5

1,4 15,0

7,4 21,7

8,0 16,5

2,4 4,9

Zlé, odmerané správanie vedúceho

15,1 15,5

4,4 13,2

12,7 18,3

10,8 15,6

9,5 16,7

Poznámky: Uvádzané údaje len za nezamestnaných jednotlivcov 15+ rokov podľa metodiky VZPS, ktorí na otázky odpovedali. Nakoľko skupina nezamestnaných za geograﬁcky blízku všeobecnú populáciu mala iba malú početnosť, uvádzané percentá sú len informatívne. *Pri znakoch označených jednou hviezdičkou sa uvádzajú údaje len za respondentov, ktorých sa otázka týkala a odpovedali na ňu. **V tejto časti tabuľky sa v prvom riadku uvádza jednorazový výskyt danej situácie (odpoveď „áno, raz“) a v druhom riadku opakovaný výskyt (odpoveď „áno, viac krát“).

152

tuje žiadne informácie, ktoré by pomohli pri hľadaní práce; k rovnakej odpovedi sa zo všeobecnej populácie v okolí priklonilo o polovicu menej nezamestnaných. Najkritickejší pohľad spomedzi nezamestnaných Rómov mali aj pri dostatočnosti informovania segregovaní: presvedčenie o dostatku informácií poskytnutých v záujme nájdenia si práce vyjadrila menej ako jedna desatina z nich, pritom zo separovaných a rozptýlených to bolo okolo dvoch desatín a za všeobecnú populáciu sa podiel priblížil k jednej štvrtine z celku nezamestnaných. Triádu otázok venovaných posudzovaniu činnosti úradov práce uzatvárala otázka na užitočnosť poskytnutých informácií, na ktorú odpovedala len tá časť nezamestnaných, ktorí nejaké informácie z ich strany do-

stali. Na základe subjektívneho hodnotenia sa k užitočným informáciám dostalo na úrade okolo 20 % zo skupiny nezamestnaných Rómov a zo všeobecných nezamestnaných v geografickej blízkosti to bolo približne o 10 % menej. Užitočnosť informácií hodnotili najpozitívnejšie príslušníci všeobecnej populácie (29 %), a potom Rómovia žijúci rozptýlene (25 %); v prípade segregovaných a separovaných klesol podiel kladných hodnotení na 19 % a menej. Posledné dve spomínané skupiny nezamestnaných Rómov deklarovali nie len menší rozsah poskytnutých informácií, ale aj ich menšiu užitočnosť z perspektívy nájdenia si práce. Spojenie priestorového vylúčenia s vylúčením zo schopnosti pomôcť sa tak roz-

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 153

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

širuje o vylúčenie z informovanosti. Hoci za zisteným stavom pôsobí pravdepodobne aj všeobecný nedostatok pracovných príležitostí v okolí rómskych sídiel separovaného, ale hlavne segregovaného typu42 a nízke kvalifikačné predpoklady pre zamestnanie u týchto skupín,43 ktoré úrady práce značne obmedzujú v možnostiach pomôcť pri hľadaní pracovného uplatnenia, zistené negatívne hodnotenie činnosti úradov môže rovnako do istej miery signalizovať aj odlišný prístup zo strany úradov k rôznym klientom, alebo horšiu dostupnosť úradov a nimi poskytovaných služieb pre priestorovo vylúčené skupiny rómskej populácie. Vplyv jednotlivých vymenovaných faktorov, respektíve ďalších (neochota participovať, nedostatok a vhodných nástrojov pomoci, absencia všeobecných afirmatívnych podporných akcií, nedostatky v pracovnej a podnikateľskej legislatíve, atď.) však kvantitatívny výskum takéhoto širokého záberu nedokázal odmerať. Pri nastavovaní programov však treba zohľadňovať všetky uvedené aspekty. Ďalším silným okruhom s vplyvom na výslednú zamestnanosť či nezamestnanosť, ktorý zostáva stále veľkou neznámou, je fungovanie samotného trhu práce vo vzťahu k rómskej pracovnej sile. Práve v ňom môžu byť ukryté rôzne diskriminačné praktiky a prekážky štrukturálnej povahy. Výskumne sa zachytávajú len veľmi ťažko, na ich odhalenie nestačia ani inšpektoráty práce a antidiskriminačná legislatíva. Vo výskume sa sledovala skúsenosť rómskej pracovnej sily s nepriaznivými zážitkami na trhu práce, ktorá na niektoré diskriminačné praktiky môže poukázať, najmä na základe porovnania so skúsenosťou všeobecnej pracovnej sily v rovnakom alebo blízkom geografickom priestore. Sledovalo sa odmietnutie prijatia do práce, prepustenie z práce, nevyplatenie mzdy, a napokon odmerané správanie zo strany kolegov a vedúceho. Celkové spoločenské prostredie či klímu vo sfére trhu práce sa pokúsila zmapovať sada indikátorov pozostávajúca z piatich najčastejších situácií, ktoré sa zvyknú štandardne uvádzať aj v súvislosti s diskrimináciou.44 Odmietnutie prijatia do práce vyšlo silnejšie za nezamestnaných reprezentujúcich rómsku populáciu. Takúto skúsenosť malo takmer 88 % z nich (zo segregovaných až 92 %), spomedzi všeobecných nezamestnaných v okolí bol podiel odmietnutí nižší – dosiahol 75 %. V globále absolútna prevaha nezamestnaných zažila odmietnutie prijať do práce opakovane, no podiel opa-

kovaných odmietnutí bol takmer o 20 % vyšší za Rómov (71,5 % nezamestnaných Rómov oproti 54,5 % všeobecných nezamestnaných). Keďže ide o skúsenosť nezamestnaných, neprekvapuje veľmi vysoký výskyt situácie prepustenia z práce. Ten bol dokonca v súhrne mierne vyšší za všeobecnú časť nezamestnaných, v prípade rómskej pracovnej sily sa ale prejavil omnoho vyšší opakovaný výskyt tejto situácie (45,1 % oproti 35,7 % nezamestnaných), hlavne u segregovaných a separovaných (pohyboval sa okolo 50 %). Zostávajúce tri zisťované situácie neboli až také frekventované ako pri prijímaní a prepúšťaní z práce, ale pri všetkých troch sa zaznamenal na strane rómskych nezamestnaných vyšší alebo prinajmenšom rovnaký výskyt. Nevyplatenie mzdy zažilo počas svojho dospelého života dvojnásobne viac rómskych nezamestnaných (22,8 % oproti 12 %), odmerané správanie zo strany kolegov bolo u Rómov viac ako tri krát častejšie (24,5 % oproti 7,3 %),45 zlé či odmerané správanie zo strany vedúceho bolo v obidvoch porovnávaných skupinách nezamestnaných približne na rovnakej úrovni (vyše 26 %). Rozsiahlejšiu skúsenosť rómskej populácie s negatívnymi zážitkami na trhu práce potvrdilo aj porovnanie za tú časť pracovnej sily, ktorá bola v čase výskumu zamestnaná, ako aj za celok populácie 15+ rokov (graf 9.31). Za zamestnaných a za celok populácie vo veku 15 a viac rokov (t. j. vrátane všetkých skupín v čase výskumu ekonomicky neaktívnych) sa skúsenosť s negatívnymi zážitkami na trhu práce medzi rómskou a všeobecnou populáciou líšila omnoho dramatickejšie, než tomu bolo pri porovnávaní nezamestnaných. Tak napríklad odmietnutie pri prijímaní do práce bolo v prípade porovnávania zamestnaných u Rómov až dvojnásobne častejšie (80 % ku 40 %) a za celú populáciu 15+ rokov bol rozdiel ešte vyšší (81 % ku 37 %); prepustenie z práce bolo u zamestnaných Rómov i za celok tiež takmer dva krát častejšie (približne 65 % ku 35 %); nevyplatenie mzdy poznalo až 30 % aktuálne zamestnaných Rómov a viac ako pätina celkového súboru, pričom za všeobecný súbor sa výskyt pohyboval medzi 7 až 8 %; odmerané správanie zo strany kolegov zažilo počas dospelého života vyše 30 % spomedzi zamestnaných a štvrtina spomedzi celkového súboru Rómov, kým v rámci všeobecnej populácie to bolo menej ako 10 %; a napokon na zlé správanie zo strany vedúceho poukázalo dva krát viac zamestnaných i celkových Rómov

42 Tento aspekt zdôrazňovali všetky realizované hĺbkové rozhovory s expertmi rôzneho druhu a zamerania (úrady, samosprávy, MVO, terénni pracovníci a podobne), ktoré nasledovali v ďalších etapách riešenia projektu a sú v štádiu spracovávania. 43 Pozri predchádzajúce časti tejto kapitoly, resp. kapitolu o vzdelaní (kapitola 8). 44 Pozri napríklad viaceré výstupy a monitorovacie správy Slovenského národného strediska pre ľudské práva (www.snslp.sk), alebo štúdie a publikácie zamerané na sledovanie diskriminácie na trhu práce z autorskej dielne Inštitútu pre verejné otázky (www.ivo.sk) a neziskovej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť (www.oad.sk). 45 Už sledovanie nevyplatenia mzdy za prácu v predchádzajúcom mesiaci naznačilo, že takáto situácia sa objavovala častejšie u rómskej populácie (tabuľka 9.12). Rozšírenie jej sledovania na celý dospelý život to opätovne potvrdil – za rómsku populáciu nezamestnaných bol takýto zážitok dva krát častejší než v rámci všeobecných nezamestnaných v geograﬁckej blízkosti, úplne najviac sa objavoval v segregovaných osadách (takmer 30 % nezamestnaných zo segregovaných osád malo s nevyplatením mzdy skúsenosť).

153

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 154

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.31 Skúsenosť s negatívnymi situáciami na trhu práce za základné skupiny rómskej populácie 15+ rokov – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

Nevyplatenie mzdy

Zamestnaná všeobecná populácia

19.8

Rómska populácia spolu

19.1

Odmerané správanie vedúceho Odmietli ma zobrať do práce

20.7

20.0

Zamestnaná všeobecná populácia

18.6

45.1

16.9 40.9

19.2

15.3

11.4 0

16.3

Zamestnaná rómska populácia

5.7

5.2

Nezamestnaná rómska populácia

8.0

13.8

2.3

9.9

Všeobecná populácia spolu

35.7 43.3

24.2

Nezamestnaná všeobecná populácia

100

61.8

Zamestnaná rómska populácia

11.4

20.7

45.2

Nezamestnaná rómska populácia

54.4

Nezamestnaná všeobecná populácia

Všeobecná populácia spolu

54.5

26.1

Rómska populácia spolu

60 71.5

16.1

Všeobecná populácia spolu

Nezamestnaná rómska populácia

Prepustenie z práce

24.9

Zamestnaná rómska populácia

Rómska populácia spolu

20.5

Nezamestnaná všeobecná populácia

Zamestnaná všeobecná populácia

16.3

Nezamestnaná rómska populácia

Zlé správanie vedúceho

12.3 2.2

16.5

Nezamestnaná všeobecná populácia 2.4 4.9 Zamestnaná rómska populácia

12.4

Zamestnaná všeobecná populácia

4.3 4.9

Rómska populácia spolu Všeobecná populácia spolu

Nezamestnaná rómska populácia Nezamestnaná všeobecná populácia Zamestnaná rómska populácia Zamestnaná všeobecná populácia Rómska populácia spolu Všeobecná populácia spolu

20.2

9.1

16.5

4.5 5.2

10.8

15.6

9.5

16.7

11.2 7.5

21.5 8.1

10.5 7.3

16.3 8.6

áno, raz áno, viac krát

Poznámky: Uvádzané údaje len za jednotlivcov 15+ rokov, ktorí na otázky odpovedali; zamestnaní a nezamestnaní skonštruovaní na základe metodiky VZPS. Nakoľko skupina nezamestnaných za geograﬁcky blízku všeobecnú populáciu mala iba malú početnosť, uvádzané percentá sú len informatívne. Uvádzané prvé číslo udáva jednorazový výskyt danej situácie (odpoveď „áno, raz“) a druhé číslo znamená jej opakovaný výskyt (odpoveď „áno, viac krát“).

154

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 155

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

v porovnaní s rovnakými skupinami geograficky blízkej všeobecnej populácie (33 % a 27 % oproti 16 %). Znamená to, že rómska populácia čelí na trhu práce viacerým prekážkam a bariéram než populácia z bezprostredného okolia, ktorá prináleží k všeobecnej časti obyvateľstva. Empirické údaje ukázali, že nie len výsledný efekt činnosti úradov práce v podobe zamestnaneckej situácie cieľovej skupiny, ale aj subjektívne hodnotenie ich činnosti a možností pomoci z ich strany vyšlo ako nedostatkové. Ukazovatele nezamestnanosti, efektívnosť formálnej pomoci a skúsenosť s nepriaznivými zážitkami na trhu práce, z ktorých mnohé mohli mať diskriminačnú podstatu, sa taktiež zaradili do širokej skupiny ukazovateľov potvrdzujúcich skutočnosť, že vylúčenie na základe bývania či bydliska ešte výrazne zhoršuje celkovo nevýhodnejšiu pozíciu rómskej populácie v rámci geografického priestoru. Opakovane sa tak dá konštatovať nie len existencia všeobecného znevýhodnenia rómskeho etnika vo vzťahu k trhu práce a zamestnanosti, ale aj jeho eskalácia za situácie separácie a najmä segregácie v geografickom priestore. Jedným z primárnych predpokladov a integrálnou súčasťou programov zameraných na prekonanie vylúčenia rómskej populácie z trhu práce by preto malo byť aj riešenie exklúzie založenej na bývaní – odstraňovanie segregácie a separácie. Za nimi by mali samozrejme nasledovať nevyhnutné opatrenia smerujúce k prekonávaniu diskriminácie a odbúravaniu ostatných identifikovaných bariér a prekážok lepšieho postavenia a posilnenia pozície rómskej populácie na trhu práce. Vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti u rómskej populácie napriek evidencii na úrade práce naznačuje, že z hľadiska existujúcej všeobecne zlej situácie na regionálnom trhu práce a nízkych kvalifikačných predpokladov širokých skupín rómskej populácie pre úspešné pôsobenie na trhu práce, zrejme nie sú existujúce nástroje podpory a pomoci vyhovujúce a efektívne. Spolu s diskrimináciou (na trhu práce i prípadne zo strany úradov a inštitúcií) môžu skôr prispievať k upevňovaniu bariér a prekážok začlenenia na trh práce než k ich odbúravaniu.

9.3.6. Dopady vylúčenia z trhu práce na situáciu domácností Ako sa konštatuje v úvode tejto kapitoly, kvalitné zapojenie do trhu práce sa považuje za najdôležitejší predpoklad predchádzania chudobe. Na jednej strane je zamestnanie základný zdroj príjmu potrebného na vymanenie sa domácnosti z materiálnej deprivácie a vylúčenia, a naopak – absencia práce a slabé pracovné príležitosti či nízka kvalita práce zvyšujú pravdepodobnosť upadnutia domácností a ich členov

do rizika chudoby. Predchádzajúce časti popisovali podrobne, aký je rozsah a kvalita zapojenia rómskej populácie do trhu práce, a aká je jej situácia v porovnaní so všeobecnou populáciou v geografickej blízkosti a medzi rôznymi rómskymi prostrediami podľa typu bývania. Konštatovala sa všeobecne veľmi nízka zamestnanosť rómskej populácie a vysoká úroveň i hĺbka vylúčenia z trhu práce – v podobe veľkého podielu osôb mimo ekonomickej aktivity alebo obrovskej miery nezamestnanosti. Nasledujúca časť prezentuje dôsledky vylúčenia zo zamestnania na životné podmienky rómskych domácností. Porovnáva vybrané indikátory životnej situácie za domácnosti bez pracujúceho člena a s pracujúcim členom (jedným alebo viacerými). Ich celkový prehľad i porovnanie s rovnakými typmi domácností z geograficky blízkeho prostredia ponúka tabuľka 9.14. Sledovali sa ukazovatele charakterizujúce podmienky bývania a vybavenie domácnosti, postoj k štúdiu detí na strednej škole, subjektívne hodnotenie finančnej situácie a pokrytie základných výdavkov domácnosti, ale tiež klasické ukazovatele životného štandardu bežného v našej spoločnosti a extrémnej materiálnej deprivácie. Sadu indikátorov porovnávajúcich domácnosti bez pracujúceho člena a s jedným alebo viacerými pracujúcimi členmi dopĺňalo hodnotenie vlastnej životnej situácie v komparácii s rôznymi prostrediami vo svojom užšom či širšom okolí.46 Rozdiely medzi rómskymi domácnosťami bez pracujúceho člena a s pracujúcim členom sa prejavili už pri podmienkach bývania. Kým z domácností, kde nikto nepracoval, malo vynikajúce a dobré podmienky pre bývanie 17,3 % a zlé a veľmi zlé takmer 45 %, z domácností s jedným pracujúcim členom to bolo 48,9 % dobrých a 21,9 % zlých a veľmi zlých podmienok. V prípade rómskych domácností s viacerými pracujúcimi členmi bol vzájomný pomer dobrých a zlých podmienok bývania ešte vyšší: 59,1 % ku 12,2 %. Čo sa týka základného vybavenia bytu či domu, už práca jedného člena zvyšovala podiel funkčných zariadení na kúpanie a splachovacích toaliet na dvojnásobok (z 30 % za rómske domácnosti bez pracujúceho na 60 % u domácností s jedným pracujúcim), pri rómskych domácnostiach s viacerými pracujúcimi to bolo ešte viac (nad 70 %). Podiel rómskych domácností s automatickou práčkou sa zvýšil z 21,2 % u tých, kde nikto nepracoval, na dva a pol násobok u domácností s jedným pracujúcim (a tri a pol násobok u domácností s viacerými pracujúcimi); pri telefóne išlo o zvýšenie zo 64,6 % o 20 % (resp. o 30 %); vybavenie počítačom narástlo päť (sedem) krát; a vybavenie internetom takmer osem krát. S pracujúcim členom a jeho znásobením sa zlepšovali aj podmienky bývania a vybavenie všeobecných domácností z geograficky blízkeho prostredia, úroveň ale bola pri všetkých po-

46 Podrobnú a celkovú analýzu indikátorov životnej úrovne, ﬁnančnej situácie a materiálnej deprivácie rómskych domácností uvádza kapitola 6, a najmä kapitola 10 a 11.

155

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 156

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 9.14 Životné podmienky rómskych domácností s pracujúcimi a bez pracujúcich členov – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (výskyt vybraných indikátorov v %) Rómske domácnosti podľa počtu pracujúcich členov 1 člen 2+ členov Nikto (n=96) (n=49) (n=578)

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti podľa počtu pracuj. členov 1 člen 2+ členov Nikto (n=98) (n=122) (n=140) 89,7 90,2 79,4 2,1 2,9 98,0 98,3 94,9 96,9 95,1 92,1 92,2 96,5 81,7 96,7 99,1 87,5 67,8 76,8 21,7 57,3 73,2 15,0 82,6 86,1 54,5

48,9 20,9 68,1 66,0 54,0 88,0 31,5 26,1 67,3

59,1 12,2 72,9 67,3 73,3 91,7 41,7 25,5 58,1

17,3 44,6 34,2 31,8 21,2 64,6 5,8 3,8 28,5

Úplná a čiastočná spokojnosť s ﬁnančnou situáciou domácnosti

27,4

38,8

4,7

48,5

56,2

39,1

(Veľmi) ľahko pokrývajú výdavky na vzdelávanie detí (ZŠ)

9,8

16,1

3,1

29,2

36,1

30,0

22,1

42,8

3,3

53,7

54,1

35,9

5,2

10,2

0,2

35,7

49,2

20,9

Možnosť každý druhý deň jedlo z mäsa alebo ryby... Možnosť kúpiť každý rok nové sezónne oblečenie a obuv

37,5 29,2

53,1 38,8

13,0 3,3

63,3 56,1

70,5 41,7 57,4

27,1

Možnosť uhradiť neočakávané výdavky v sume 300 €

11,5

34,7

2,3

56,1

69,7

45,7

1 a viac krát nemali jedlo pre deti 1 a viac krát nemali ako variť 1 a viac krát nemali teplo v byte Domácnosť je na tom (oveľa) lepšie ...oproti príbuzným v inej obci

39,8 31,9 33,3 24,0

35,4 23,4 25,5 31,3

60,1 43,6 44,7 11,4

15,6 10,8 10,9 20,8

6,0 5,8 5,8 27,8

12,3 9,0 11,3 9,5

...oproti susedom z ulice ...oproti obyvateľom časti obce ...oproti obyvateľom susednej obce ...oproti bežnej slovenskej rodine

23,2 21,0 8,8 3,3

31,3 23,4 15,6 3,2

9,2 10,2 3,6 1,4

18,3 14,4 17,4 10,8

25,4 21,2 17,3 11,8

12,0 10,0 6,8 5,3

Dostatočnosť príjmu na základné potreby (strava, šaty, bývanie) Možnosť celej domácnosti odísť na týždňovú dovolenku

Poznámka: Súhrnný ukazovateľ za domácnosť o počte pracujúcich členov sa rátal z individuálne deklarovaných statusov pracujúceho (koľko členov domácnosti sa deklarovalo ako pracujúci).

156

ložkách za všetky tri sledované skupiny domácností neporovnateľne vyššia než u rómskych. Podmienky bývania a vybavenosť boli dokonca vyššie za všeobecné domácnosti bez pracujúceho ako za rómske s dvomi a viacerými pracujúcimi. Spomedzi všeobecných domácností bez pracujúceho člena malo vynikajúce a dobré podmienky na bývanie takmer 80 %, z rómskych domácností s viacerými pracujúcimi členmi to bolo menej ako 60 %; u funkčného kúpacieho zariadenia boli podiely medzi týmito dvoma skupinami 94,9 % ku 72,9 %; u funkčného WC 92,1 % ku 73,3 %. Uvedený princíp neplatil iba pri telefóne, počítači a internete (pracujúce rómske domácnosti boli nimi lepšie vybavené ako nepracujúce všeobecné), vzájomné porovnávanie jednotlivých typov domácností však vychádzalo stále lepšie za všeobecné domácnosti. S rastúcim počtom pracujúcich členov sa u rómskych domácností zvyšovala aj podpora štúdia detí. Kde nikto

nepracoval chcelo rozhodne, aby deti pokračovali po základnej škole v stredoškolskom štúdiu, menej ako 30 %, no z domácností s jedným pracujúcim to bolo vyše 67 %. Za geograficky blízke všeobecné domácnosti bola ale podpora stredoškolského štúdia detí podstatne silnejšia – vysoko prekročila 80 %. Pracovná skúsenosť domácnosti zvyšovala aj spokojnosť s finančnou situáciou (z necelých 5 % na 27,4 % a 38,8 %), uľahčovala pokrývanie výdavkov na vzdelávanie detí na základnej škole (z 3 % na 9,8 % a 16,1 %) a zlepšovala hodnotenie dostatočnosti príjmu na pokrytie základných potrieb (z 3,3 % na 22,1 % a 42,8 %). Už pri jednom, no ešte viac pri dvoch a viacerých pracujúcich členoch, narastal podiel rómskych domácností napĺňajúcich životný štandard bežný v našej spoločnosti: zlepšili sa možnosti pre dovolenkový pobyt, kvalitné stravovanie, obliekanie i pre uhradenie neočakávaných výdavkov z vlast-

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 157

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

ných zdrojov. Hoci ale v porovnaní s domácnosťami bez pracujúceho člena možnosti pokrytia základných potrieb i neočakávaných výdavkov s pribúdaním pracujúcich členov neporovnateľne rástli, treba zároveň zdôrazniť, že ani za pracujúce domácnosti neboli podiely napĺňajúcich bežný životný štandard nijako zvlášť vysoké. Tak napríklad pri možnosti týždňovej dovolenky sa podiel domácností zvýšil z 0,2 % v skupine bez pracujúceho člena na 5,2 % v skupine s jedným pracujúcim a 10,2 % v skupine s viacerými pracujúcimi; pri mäsovom jedle každý druhý deň z 13 % na 37,5 % a 53,1 %; pri každoročnom novom oblečení a obuvi z 3,3 % na 29,2 % a 38,8 %; a pri schopnosti pokryť neočakávané tristoeurové výdavky z 2,3 % na 11,5 % a 34,7 %. V porovnaní s výsledkom za geograficky blízku všeobecnú populáciu bola aj úroveň dosiahnutá rómskymi domácnosťami s viacerými pracujúcimi podstatne nižšia (zo všeobecných domácností s pracujúcim členom štandard napĺňala polovica až 70 %). Priaznivý trend sa s príchodom práce do domácnosti prejavil tiež pri sledovaní extrémnej deprivácie – rómske domácnosti s pracujúcim ju zažívali menej. Kým v skupine rómskych domácností, kde nikto nepracoval, malo aspoň ojedinelú skúsenosť so situáciou, keď nemali čo dať deťom jesť, až 60 %, v skupine s jedným pracujúcim došlo k poklesu pod 40 % a za skupinu domácností s viacerými pracujúcimi členmi na 35 % (pri skúsenosti s nedostatkom možností pre varenie a pre kúrenie sa podiel deprivovaných zmenšil zo 44 %, cez jednu tretinu, až na jednu štvrtinu). Stále však bola aj za pracujúce rómske domácnosti miera deprivácie neporovnateľne vyššia oproti situácii všeobecných domácností v blízkom priestore, kde sa pohybovala na úrovni približne jednej desatiny a menšej.47 Domácnosti bez pracujúceho člena tiež horšie hodnotili svoju životnú situáciu v porovnaní s rôzne vymedzeným okolím, či už to boli príbuzní v inej obci, susedia z ulice, spolubývajúci z rovnakej štvrte, obyvatelia susednej obce alebo bežná slovenská rodina. Práca zlepšovala aj pohľad na vlastnú životnú situáciu, hoci celkovo negatívne videnie vlastnej pozície výrazne prevažovalo. Pri týchto hodnotiacich ukazovateľoch sa neprejavil zásadnejší rozdiel medzi rómskymi a všeobecnými domácnosťami z geografickej blízkosti – aj tie všeobecné nazerali svoju životnú situáciu prevažne ako horšiu než majú príbuzní žijúci inde, susedia alebo bežná domácnosť na Slovensku. Porovnanie životných podmienok rómskych domácností s pracujúcim členom a bez takéhoto člena poukázalo na priaznivejšiu situáciu za domácnosti, z ktorých jeden alebo viacerí členovia pracovali. Pritom takmer všetky sledované indikátory mali lepší výsledok za domácnosti s dvomi a viacerými pracujúcimi členmi oproti tým, kde pracoval iba jeden člen. Podobné súvislosti sa prejavili aj za geo-

graficky blízku všeobecnú populáciu, jednotlivé namerané hodnoty sledovaných ukazovateľov životnej úrovne však boli často krát mnohonásobne vyššie (resp. nižšie pri indikátoroch zachytávajúcich nepriaznivé životné podmienky). V niektorých prípadoch boli výsledné frekvencie za geograficky blízke všeobecné domácnosti bez pracujúceho člena podstatne vyššie aj ako za rómske domácnosti s dvomi a viacerými pracujúcimi členmi. Všeobecné domácnosti bez pracujúceho mali napríklad vyšší podiel domácností s priaznivou celkovou situáciou s bývaním, lepšie vybavenie domácnosti základnými predmetmi dlhodobej spotreby alebo nižšiu mieru deprivácie a extrémneho nedostatku než rómske domácnosti s viacnásobnou pracovnou skúsenosťou. Výskumné údaje jednoznačne potvrdili, že vylúčenie z trhu práce zvyšuje pravdepodobnosť prepadu takýchto domácností do rizika chudoby, zvyšuje ohrozenie materiálnou depriváciou a znižuje kvalitu života ich členov. Rómske domácnosti sú na tom v porovnaní so všeobecnými z geograficky blízkeho prostredia z tohto hľadiska podstatne horšie, dokonca ani pracovný príjem v rómskych domácnostiach nestačí na prekonanie tohto obrovského zaostávania v životnej úrovni. Nadväzujúc na Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) stratégia Európa 2020 vytýčila v rámci hlavnej iniciatívy Európska platforma na boj proti chudobe cieľ„zabezpečiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, zvyšovať povedomie a uznať základné práva ľudí žijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu, umožniť im dôstojný život a aktívnu účasť na živote spoločnosti“ (Európa..., 2010: 20). Vzhľadom na vykreslenú situáciu bude musieť pri zabezpečení úlohy „stanoviť a uplatňovať opatrenia zamerané na riešenie osobitných okolností mimoriadne ohrozených skupín“, medzi ktorými sa okrem rodín s jedným rodičom, menšín, ľudí s postihnutím a ľudí bez domova spomínajú aj Rómovia, Slovensko ako členský štát EÚ vyvinúť mimoriadne veľké úsilie. A pravdepodobne ani poskytnutie práce, čo je tiež nie malá úloha, na prekonanie nepriaznivej životnej situácie rómskej populácie nepostačí. Budú potrebné mnohé ďalšie programy podporného typu.

9.4. Účasť v aktivačných programoch Vo všeobecnosti sa aktívna inklúzia vníma ako proces podpory integrácie ľudí, ktorí sú mimo trhu práce, a tým pádom aj mimo zabezpečenia adekvátnej úrovne príjmu a lepšieho prístupu k službám s cieľom, aby politika sociálnej ochrany viedla k mobilizácii ľudí, ktorí sú schopní pracovať. Podľa odbornej literatúry je všeobecným cieľom

47 Je zaujímavé, že úroveň deprivácie bola za geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti najvyššia v skupine s jedným pracujúcim a nie bez pracujúceho, hlavne za nedostatok jedla pre deti a kúrenia v byte. Až s pribudnutím druhého a ďalšieho pracovného príjmu sa situácia domácnosti podstatnejšie zlepšila.

157

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 158

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 9.15 Rómska populácia 18+ rokov podľa práce v aktivačnom programe a typu bývania (v %) Segregovaní Áno Nie Jednotlivci spolu

Separovaní 47,3 52,7 100,0

Rozptýlení 46,1 53,9 100,0

Spolu 46,3 53,7 100,0

46,6 53,4 100,0

Otázka: Pracovali ste niekedy v aktivačnom programe? Poznámka: Len za jednotlivcov starších ako 18 rokov. Bez odpovedí neuvedené (2,5 %).

aktivácie posilniť ekonomickú samostatnosť a sociálnu integráciu prostredníctvom plateného zamestnania či zárobkovej činnosti, namiesto nezamestnanosti a prijímania dávok, ktoré sa často viažu so sociálnym vylúčením (Eichhorst – Konle-Seidl, 2008: 5). Slovensko sa k aktívnej inklúzii alebo aktívnemu začleňovaniu prihlásilo v rámci svojej stratégie sociálnej inklúzie v rámci OMK. Pozornosť sa jej venuje aj v Národnej správe o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie na roky 2008 – 2010, kde sa hovorí:„Zároveň je nevyhnutné, aby aktivačné prvky v systéme pomoci v hmotnej núdzi smerovali k podpore filozofie aktívnej inklúzie.48 Pomoc v hmotnej núdzi a ochrana by mali mať povahu preventívnych opatrení a dočasných riešení u tých, ktorých potenciál je možné aktivizovať. Na to je potrebné, aby sa popri systémoch sociálnej ochrany intenzívne podporovalo aktívne začlenenie sa do spoločnosti prostredníctvom vytvárania pracovných príležitostí podporujúcich návrat na trh práce, to znamená iniciovať najmä programy na podporu rastu zamestnanosti, posilňovanie ľudských zdrojov a kapacít pre uplatnenie na trhu práce (vrátene podpory vzdelávania a prípravy pre trh práce), pretože vzdelanie a platené zamestnanie predstavuje najefektívnejšiu prevenciu pred rizikom chudoby. Na dosiahnutie tohto cieľa Slovenská republika už niekoľko rokov využíva nielen svoje štrukturálne reformy na podporu hospodárskeho rastu, ale aj široké spektrum programov na podporu zamestnanosti. Patria tu aj programy zamerané na aktívne opatrenia trhu práce, ktoré podporujú znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie, ktoré Slovensko v širokom rozsahu úspešne implementuje aj využitím príslušných finančných nástrojov Európskeho spoločenstva.“ (Národná..., 2008: 10). Realizovaný empirický výskum sa čiastočne venoval aj tejto téme; zisťovala sa celková i aktuálna práca v aktivačnom programe i vzdelávacích kurzoch, záujem a rozhodovanie o zaradení do programu, doba zapojenia, ako aj súvislosť so zamestnanosťou a ekonomickým postavením. Nasledujúca kapitola prezentuje vybrané výsledky k tejto špecifickej téme.

158

9.4.1. Celková skúsenosť s prácou v aktivačnom programe Podľa výskumných údajov sa vôbec niekedy na aktivácii zúčastnila menej ako polovica skúmanej rómskej populácie – presne 46,6 %. Z hľadiska typu bývania sa v miere celkového zapojenia do aktivačných programov neprejavili vôbec žiadne rozdiely, vo všetkých prostrediach bol podiel skúseností s aktiváciou takmer úplne rovnaký (tabuľka 9.15). Zvyšok súboru (53,4 %) pripadal na dospelých respondentov, ktorí ešte nikdy v aktivačnom programe nepracovali. Absolútna väčšina dovtedy nezapojených o účasť v aktivačnom programe ani nežiadala (vyše 70 % z nich), približne 15 % (prevažne žijúci rozptýlene) uviedlo, že sa chceli zapojiť, ale to nebolo možné, lebo podobný program v okolí nebol k dispozícii. Iba 7 % neaktivovaných niekedy o sociálny aktivačný program požiadalo.49 Polovica z týchto žiadateľov skonštatovala, že im žiadosť zamietli, druhá polovica uviedla iný dôvod, napríklad zatiaľ čakajú na odpoveď, program sa skončil, alebo ešte inú možnosť; len dvaja respondenti odpovedali, že program opustili dobrovoľne. Medzi dôvodmi zamietnutia žiadosti50 sa vyskytol najčastejšie nedostatok miest nezodpovedajúci veľkému záujmu, na druhom mieste nesplnenie podmienky pre možnosť zapojenia (nebol v hmotnej núdzi) a na treťom iné formálne prekážky (nemal trvalý pobyt, iný člen rodiny zaradený v aktivácii a podobne). Išlo však o veľmi malé počty; ostatné dôvody sa vyskytli len ojedinele (úrady ma nemajú radi, známosti pri zaraďovaní do programu, nechodil som do práce, atď.). Úroveň celkového zapojenia rómskej populácie do aktivácie niekedy počas dospelého života bola nepomerne vyššia oproti geograficky blízkej všeobecnej populácii (graf 9.32). Napriek geografickej blízkosti prostredia bydliska sa na aktivačných prácach vôbec niekedy zúčastnilo iba 5,1 % všeobecnej populácie, teda viac ako deväť krát menej než rómska populácia vo veku 18+ rokov. V porovnaní s rokom 2005 sa v rómskej populácii zvý-

48 Materiál ju deﬁnuje takto: Aktívne začleňovanie (=aktívna inklúzia) ľudí najďalej od trhu práce je založené na integrovanej stratégii postavenej na troch pilieroch: dostatočná podpora príjmu na predchádzanie sociálnemu vylúčeniu, prístup na začleňujúci trh práce, lepší prístup ku kvalitným službám (Národná..., 2008: 10). 49 Početne išlo o malú skupinu (n = 66), v ktorej sa ocitli zväčša segregovaní a ešte separovaní rómski jednotlivci 50 Celkovo len 34 respondentov so zamietnutím žiadosti o účasť v aktivačnom programe.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 159

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.32 Rómska populácia 18+ rokov pracujúca vôbec niekedy v aktivačnom programe – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou a s rokom 2005 (v %) 0

37.2

Rómska populácia

46.6

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

2005

11.1

2010

5.1

Otázka: Pracovali ste niekedy v aktivačnom programe? Poznámka: Len za jednotlivcov starších ako 18 rokov. Uvádza sa podiel kladných odpovedí na otázku po vylúčení neodpovedajúcich (z rómskeho súboru 2,5 % a zo všeobecného 2,8 %).

šil podiel skúsených s aktivačným programom takmer o 10 % (z 37,2 % v roku 2005 na 46,6 % v roku 2010), za všeobecnú populáciu z geografickej blízkosti nastal opačný posun – ich podiel poklesol (z 11,1 % na 5,1 %). Podľa výsledkov aktivačné práce akoby boli špecificky určené iba pre rómsku populáciu. Porovnanie podľa pohlavia ukázalo (graf 9.33), že vyššou účasťou v aktivačnom programe sa vyznačovali rómski muži – v priemere o 10 %. Z celku rómskych mužov vo veku 18 a viac rokov niekedy pracovalo v aktivačnom programe 51,5 % a zo žien takúto aktiváciu uviedlo 41,5 %. Najväčší rodový rozdiel podľa skúsenosti s pracovnou aktiváciou vyšiel za žijúcich v segregovaných komunitách, kde prekročil 17 %. Spomedzi segregovaných rómskych mužov niekedy pracovalo v aktivačnom programe 56 %, zo žien z rovnakého typu bývania iba necelých 39 %. Kontrolný súbor všeobecnej populácie v blízkom priestore väčší rozdiel medzi ženami a mužmi neukázal. Z hľadiska veku bola táto skúsenosť, vcelku logicky, najfrekventovanejšia v stredných vekových kategóriách (graf

9.34). Medzi 18-29-ročnými príslušníkmi rómskej populácie predstavoval podiel tých, čo sa zapojili niekedy do práce v aktivačnom programe, v priemere takmer 36 %, v rámci vekovej skupiny 30-39 rokov ich zastúpenie vzrástlo na 57 % a vo vekovej skupine 40-49 rokov prekročilo 62 %. Po tejto vekovej hranici začal podiel aktivujúcich sa klesať: na 51 % spomedzi 50-59-ročných a 12,5 % v prípade 60ročných a starších. Popísaný „priebeh“ podľa veku bol v podstate všeobecný – kopírovali ho všetky porovnávané prostredia rómskej populácie i všeobecný súbor. Pohľad na celoživotnú účasť na práci v aktivačnom programe v perspektíve ekonomického postavenia aktuálneho v čase výskumu potvrdil najviac skúseností u nezamestnaných (graf 9.35). Z celku rómskej populácie 18+ rokov identifikovanej so statusom nezamestnaného51 prekročil podiel tých, čo niekedy pracovali v aktivačnom programe, až 67 %; v rámci nezamestnaných reprezentujúcich všeobecnú populáciu v geograficky blízkom prostredí 44 %. Skúsenosť s pracovnou aktiváciou mali však aj aktuálne pracujúci: priemer za rómsku populáciu sa priblížil k jednej po-

Graf 9.33 Celková účasť rómskej populácie 18+ rokov na práci v aktivačnom programe podľa pohlavia a typu bývania – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

49.0 49.7

Muži

56.0 5.8 43.7 41.9 38.9

Ženy 4.6 Rozptýlení

Separovaní

Segregovaní

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

51 Používa sa tu vymedzenie aktuálneho ekonomického statusu podľa metodiky VZPS, nie deklarované postavenie.

159

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 160

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 9.34 Celková účasť rómskej populácie 18+ rokov na práci v aktivačnom programe podľa veku a typu bývania – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

33.9 49.7 56.0

18-29 rokov 5.5

63.5 53.6 55.2

30-39 rokov 6.8

62.9 62.6 61.5

40-49 rokov 9.8 43.4 55.4 53.9

50-59 rokov 3.5 6.7 14.1 17.1

60+ rokov 0.9 Rozptýlení

Separovaní

Segregovaní

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Graf 9.35 Celková účasť na práci v aktivačnom programe podľa aktuálneho ekonomického statusu a typu bývania – porovnanie s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) 0

33.6 55.8 57.6

Pracujúci 2.7

68.7 64.3

Nezamestnaní

69.1 44.4 25.8 20.8 20.2

Mimo trhu práce 2.1 Rozptýlení

Separovaní

Segregovaní

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

Otázka: Pracovali ste niekedy v aktivačnom programe? Poznámka: Len za jednotlivcov starších ako 18 rokov. Graf uvádza podiel kladných odpovedí na otázku po vylúčení neodpovedajúcich za tri základné skupiny vo vzťahu k trhu práce vymedzené na základe metodiky VZPS.

160

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 161

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

lovici (49 %), v prípade všeobecnej to boli len necelé 3 %. Za skupinu mimo trhu práce (v čase výskumu ekonomicky neaktívnych) dosiahol priemer aktivujúcich sa u Rómov vyše 22 %, zo všeobecnej populácie to boli len 2 %. Zapájanie sa rómskej populácie do prác v aktivačnom programe bolo teda rozšírené vo všetkých skupinách vymedzených pozíciou na trhu práce, najviac skúseností tohto typu síce vykázali aktuálne nezamestnaní, ale aj spomedzi pracujúcich Rómov boli mnohí v minulosti účastníkmi tohto programu – najmä obyvatelia separovaných a segregovaných osídlení. Rozdiel oproti všeobecnej populácii sa zistil za všetky tri skupiny ekonomickej aktivity obrovský. Ako ale ukázali predchádzajúce časti tejto kapitoly venované mieram zamestnanosti či nezamestnanosti a celkovému postaveniu na trhu práce, napriek širokému zapájaniu sa do aktivačných prác veľkých skupín rómskej populácie, až to vyzerá, akoby išlo o špecifické opatrenie aktívnej politiky trhu práce pre túto cieľovú skupinu, na ich trvalej zamestnanosti sa to neprejavuje.

9.4.2. Aktuálna účasť na práci v aktivačnom programe Ako vyzerala situácia z hľadiska aktuálnejšej účasti na práci v aktivačnom programe prezentuje podrobnejšie tabuľka 9.16. Empirické údaje ukázali, že nie všetci respondenti, ktorí mali počas svojho dospelého života skúsenosť s pracovnou aktiváciou, sa do takéhoto programu zapojili v priebehu posledného roka. Približne tretina rómskeho súboru aktivujúcich sa boli dávnejšími účastníkmi programu, avšak až dve tretiny sa zapojili do takejto práce aj počas roka 2010, kedy prebiehal zber dát. A takýto podiel vyšiel rovnaký u všetkých troch porovnávaných rómskych prostredí. Za všeobecnú populáciu bol pomer minulých a aktuálnejších účastníkov približne jedna ku štyrom pätinám, čiže bolo medzi nimi viac aktuálnejších participantov.52 Čo sa týka doby aktivácie počas roka 2010, prevažovali dlhodobejší účastníci. Viac ako pol roka bolo súčasťou aktivačného programu 41,4 % z nich (z toho približne polovica sa aktivovala po celý rok), aktiváciu počas kratšieho obdobia ako pol roka uviedlo 27,2 % (z toho tri mesiace a kratšie len 7,2 %). Štvrťročných a kratších frekventantov programu bolo najviac medzi separovanými (vyše 10 % oproti necelým 4 % v rámci rozptýlených) a celoročných zasa medzi segregovanými (takmer 25 % oproti necelých 20 % v rámci separovaných).

Spomedzi skupiny respondentov, čo sa aktivovali aspoň po nejaké obdobie počas roka 2010, absolútna väčšina pracovala aj v mesiaci predchádzajúcom obdobiu zisťovania.53 V priemere za relevantnú rómsku populáciu to bolo takmer 77 % (podobný podiel sa zistil aj spomedzi novších aktivujúcich sa príslušníkov všeobecnej populácie v geografickej blízkosti), prejavil sa ale pomerne veľký rozdiel medzi Rómami žijúcimi rozptýlene a segregovane na jednej strane, a obyvateľmi separovaných sídiel na strane druhej. Kým z rozptýlených prekročil podiel minulomesačných frekventantov aktivačných prác 84 % a zo segregovaných 80 %, z relevantnej skupiny obyvateľov separovaných osídlení to bolo takmer o 20 % menej (66,3 %). Podľa doby aktivácie sa zdá, akoby možnosť účasti na práci v aktivačnom programe bola najmenej dostupná pre Rómov bývajúcich v separovaných častiach obcí; mali najmenej celoročných a najviac štvrťročných a kratších účastníkov programu, a tiež výrazne menej z nich sa aktivačných prác zúčastnilo v predchádzajúcom mesiaci. Môže to naznačovať menej možností pre pracovnú aktiváciu v obciach s rómskymi komunitami tohto typu alebo vyšší dopyt po aktivačných prácach než je ich ponuka v týchto sídlach.54 Do istej miery o nedostatku možností aktivácie v separovaných, ale aj v segregovaných sídlach napovedajú dôvody aktuálnej neaktivácie. Za rómsku populáciu bol najfrekventovanejší dôvod „program skončil“; v priemere získal viac ako 31 % a za segregovaných dokonca takmer 44 % odpovedí od relevantných respondentov. U všeobecnej populácie bol tento dôvod najslabší, spolu s formálnymi prekážkami účasti (necelých 6 %), väčšina z nich nepokračovala v pracovnej aktivácii, lebo si našli prácu (38,9 %). Nájdenie si práce ako dôvod neúčasti v aktivačnom programe bolo za rómsku relevantnú populáciu až štyri krát nižšie, pri segregovaných získal tento dôvod iba 7 %. Z ostatných dôvodov sa umiestnili medzi častejšími zlé zdravie a vysoký vek, rodinné dôvody a vylúčenie z programu. Ich frekvencia sa medzi rómskou a všeobecnou populáciou príliš neodlišovala. Čo sa týka počtu odpracovaných hodín na získanie aktivačného príspevku za minulý mesiac, najčastejšie to bolo 40 hodín. Takýto časový objem uviedla viac ako polovica rómskych účastníkov programu a z geograficky blízkej všeobecnej populácie to bolo vyše 57 % účastníkov. Druhým najfrekventovanejším časom bolo 80 hodín; v takomto režime participovala približne pätina relevantnej rómskej i všeobecnej populácie. Kratšie časy aktivácie sa uvádzali častejšie v rámci segregovaných, najdlhšie odpracované obdobie zasa v prípade separovaných.

52 Pripomeňme ale, že skupina so skúsenosťou s aktiváciou mala za geograﬁcky blízku všeobecnú populáciu iba malú početnosť, preto uvádzané percentá sú len informatívne. 53 Zber dát v roku 2010 prebiehal v období od konca novembra do polovice decembra, teda získané odpovede vypovedajú za mesiac október alebo november 2010. 54 Samozrejme tu môžu vstupovať aj mnohé ďalšie faktory, ako napríklad podiel novo vstupujúcich na trh práce (absolventov či po období ekonomickej neaktivity), rozsah nezamestnanosti a jej trvanie a podobne; na ich hlbšiu analýzu ale početnosti jednotlivých podsúborov nepostačujú.

161

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 162

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Poskytovateľom aktivačných prác boli pri Rómoch výlučne mesto alebo obec, za všeobecných účastníkov aktivačného programu sa k tomuto najrozšírenejšiemu subjektu pridali ešte neziskové organizácie (ale len 4,8-per-

centný podiel). Iné možnosti za poskytovateľov AP výskum nezachytil. Dominancia sa prejavila tiež podľa miesta vykonávania aktivačných prác – na 99 % je to v mieste bydliska. Iné miesto uviedli z rómskych respondentov len jed-

Tabuľka 9.16 Aktuálna aktivácia rómskej populácie 18+ rokov – porovnanie podsúborov a s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) Rómska populácia Segregovaní Separovaní (n=316) (n=319)

Spolu (n=891)

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia (n=67)

Doba účasti v AP od začiatku roka** Vôbec nie 1-3 mesiace 4-6 mesiacov 7-10 mesiacov Celý rok* Práca v AP za minulý mesiac**

Koľko mesiacov ste boli súčasťou aktivačného programu od začiatku tohto roka? 31,2 31,3 31,6 31,4 22,9 7,1 10,4 3,8 7,2 14,3 22,5 18,8 18,8 20,0 17,1 14,6 19,7 24,4 19,7 5,7 24,6 19,8 21,4 21,7 40,0 Pracovali ste počas uplynulého mesiaca v rámci sociálneho aktivačného programu? (Uvedený podiel kladných odpovedí z celku aktivujúcich sa v roku 2010 v %.)

Áno Nie

80,6 66,3 84,3 76,8 77,8 19,4 33,7 15,7 23,2 22,2 Prečo už nepracujete v sociálnom aktivačnom programe (len jeden hlavný dôvod)? (% z tých, čo nepracovali v AP v roku 2010 vôbec alebo v predchádzajúcom mesiaci; n = 429)

Program skončil Našiel prácu Rodinné dôvody Zlé zdravie, vysoký vek Formálne dôvody Vylúčenie z programu Odišiel z vlastnej vôle Počet odpracovaných hodín za mesiac

43,9 32,4 18,5 31,4 5,6 7,1 14,2 12,0 11,6 38,9 12,2 16,2 16,7 15,3 11,1 16,3 18,9 25,9 20,3 27,8 7,1 7,5 9,2 7,9 5,6 13,3 9,5 11,1 11,0 11,1 — 1,4 6,5 2,5 — Koľko hodín za posledný mesiac ste odpracovali na získanie aktivačného príspevku? (% z tých, čo pracovali v AP počas predchádzajúceho mesiaca; n = 529)

20 hodín a menej 21-39 hodín 40 hodín 41-79 hodín 80 hodín 81 a viac hodín Poskytovateľ aktivačných prác

3,0 0,8 1,3 1,7 4,8 7,5 18,4 14,3 13,3 14,3 58,7 37,6 56,5 51,6 57,1 10,5 8,8 14,3 11,4 — 19,5 31,2 11,7 20,1 19,0 0,8 3,2 1,9 1,9 4,8 Kto organizuje/ prevádzkuje aktivačnú prácu, na ktorej ste sa minulý mesiac zúčastnili? (% z tých, čo pracovali v AP počas predchádzajúceho mesiaca; n = 529)

Dôvody aktuálnej neaktivácie

Mesto, obec MVO Miesto vykonávania aktivačných prác

100,0 — Kde vykonávate aktivačné práce? (% z tých, čo pracovali v AP počas predchádzajúceho mesiaca; n = 529)

95,2 4,8

V obci bydliska V blízkej obci Iné

99,0 0,7 0,3 Myslíte si, že práca v rámci aktivačnej činnosti zvýšila vaše šance na to, aby ste si našli trvalé zamestnanie?

95,2 4,8 —

Hodnotenie práce v AP** Určite áno Asi áno Asi nie Určite nie Neuvedené Aktuálna možnosť aktivácie v obci Áno Nie

162

Rozptýlení (n=303)

2,4 2,7 1,7 2,3 2,6 11,8 9,2 15,7 12,2 2,6 22,1 25,2 22,4 23,2 28,2 36,7 42,9 39,9 39,8 35,9 27,0 20,1 20,3 22,4 30,8 Existuje v súčasnosti možnosť zapojiť sa do aktivačných prác vo vašom meste/obci? 70,5 72,4 79,2 73,9 93,9 29,5 27,6 20,8 26,1 6,1

Poznámky: Len za jednotlivcov starších ako 18 rokov, ktorí na otázky odpovedali. Nakoľko skupina so skúsenosťou s aktiváciou mala za geograﬁcky blízku všeobecnú populáciu iba malú početnosť, uvádzané percentá sú len informatívne. *Keďže zber dát prebiehal v novembri a decembri, odpovede 11 a 12 mesiacov od začiatku roka sú spočítané v rámci kategórie „celý rok“. **AP = aktivačný program.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 163

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

notlivci, spomedzi účastníkov AP reprezentujúcich všeobecnú populáciu to tiež bolo menej ako 5 %. Hodnotenie práce v rámci aktivačnej činnosti z hľadiska zvýšenia šancí na trvalé zamestnanie nedopadlo príliš pozitívne. Kladnú odpoveď uviedlo len 14,5 % rómskych účastníkov a 5,2 % všeobecných z geografickej blízkosti. Všeobecná populácie prejavila celkovo pri tejto otázke viac neurčitých odpovedí (takmer 31 % na otázku neodpovedalo), podiel negatívnych odpovedí bol za obidve porovnávané populácie rovnaký a veľmi vysoký: 63 % a 64 %. Aktuálne videlo dostupnosť zapojenia sa do aktivačných prác vo svojej obci 74 % rómskej relevantnej populácie, v rámci všeobecnej to bolo o 20 % viac. Aj aktuálna účasť v programe aktivačných prác ukázala na pomerne široké zapojenie rómskej populácie do tohto programu, medzi ktorými prevažovali skôr dlhodobí účastníci. Na druhej strane akoby sa prejavovala nižšia dostupnosť takýchto prác v separovanom a segregovanom prostredí. Neúčasť v programe z dôvodu, že program sa skončil, signalizovali najmä tieto dve prostredia. Účasť v aktivačnom programe viedla iba zriedkavo u rómskych frekventantov k nájdeniu si práce, v podobnom duchu vyznelo aj subjektívne hodnotenie tohto programu – prevážil negatívny názor na prínos aktivačných prác ku zvýšeniu šancí na trvalé zamestnanie.

Aktivačné práce tiež neprispievajú k prekračovaniu lokálneho priestoru, zväčša ich organizuje obec či mesto a vykonávajú sa v mieste bydliska. V čase realizácie výskumu vyznela možnosť zapojenia sa do aktivačných prác v obci omnoho silnejšie zo strany všeobecnej než rómskej populácie.

9.4.3. Ďalšie vzdelávanie rómskej populácie s ukončenou prípravou na povolanie Iným spôsobom aktivácie v záujme hľadania pracovného miesta a úspešného zapojenia do trhu práce sú školenia a rekvalifikačné kurzy. Podľa platnej legislatívy je na Slovensku povinná školská dochádzka vymedzená vekovou hranicou 16 rokov. Do tohto veku by všetky deti mali byť zaradení v systéme škôl. Všetkým respondentom nad 16 rokov, ktorí už ukončili svoje vzdelávanie, teda neboli žiakmi alebo študentmi, sa dávala otázka o účasti na školeniach alebo vzdelávacích kurzoch. Tabuľka 9.17 prináša prehľad základných aspektov takejto účasti. Ako z tabuľky vyplýva, iba veľmi malá časť z nich sa vôbec niekedy zapojila do nejakých školení alebo kurzov. Z rómskej populácie to bolo 8,5 % (v rámci segregovaných a separovaných vyše jednej desatiny) a zo všeo-

Tabuľka 9.17 Ďalšie vzdelávanie rómskej populácie 17+ rokov mimo školského systému – porovnanie podsúborov a s geograﬁcky blízkou všeobecnou populáciou (v %) Rómska populácia Segregovaní Separovaní (n=628) (n=658) Účasť na školeniach, kurzoch

Rozptýlení (n=626)

Spolu (n=1912)

Geograﬁcky blízka všeobecná populácia (n=794)

Zúčastnili ste sa vôbec niekedy školenia alebo rekvaliﬁkačného kurzu cez úrad práce? Zúčastnili ste sa od začiatku tohto roka nejakého školenia alebo rekvaliﬁkačného kurzu?

Vôbec niekedy Od začiatku roka Snaha o účasť Organizátor kurzu Úrad práce Mesto, obec Ja sám MVO Zamestnávateľ Trvanie kurzu 3 dni a menej 4-10 dní 11-20 dní 21-30 dní 31 a viac dní Ukončenie v riadnom termíne Áno Nie Neviem Ponuka práce po ukončení kurzu Áno

10,1 6,7 6,3

10,7 6,3 8,5 3,4 2,6 1,9 3,7 2,5 5,8 3,3 5,5 1,6 Kto kurz alebo školenie zabezpečoval, ponúkol? 89,7 75,0 90,9 85,7 31,6 10,3 18,7 — 10,7 — — — — — 10,5 — 6,3 — 1,8 — — — 9,1 1,8 57,9 Koľko dní kurz trval (pri viacerých odpovedá za najdlhší)? — 7,1 9,1 4,1 33,2 8,3 35,7 27,3 20,4 22,2 16,7 14,2 27,3 18,4 5,6 58,3 14,3 27,3 38,8 16,8 16,7 28,5 9,0 18,3 22,2 Ukončili ste vzdelávací kurz v riadnom termíne? 50,0 88,2 66,7 62,0 90,0 4,8 — 16,7 5,6 — 45,2 11,8 16,7 32,4 10,0 Ponúkol vám úrad práce nejakú prácu potom, čo ste skončili školenie alebo rekvaliﬁkáciu? 5,3 25,0 36,4 15,4 14,3

Poznámky: Len za jednotlivcov vo veku 17 a viac rokov, ktorí sú mimo školského systému a na otázky odpovedali.

163

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:25 PM

Page 164

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

becnej v geografickej blízkosti len 3,4 %. Účasť od začiatku roka bola nižšia: 3,7 % relevantnej rómskej populácie a iba 2,5 % všeobecnej. Z rómskych respondentov, ktorí sa kurzu zúčastnili, väčšina označila za organizátora úrad práce (takmer 86 %), a potom s výrazným odstupom mesto alebo obec, ostatné možnosti boli len ojedinelé. Štruktúra frekventantov školení za všeobecnú populáciu bola podľa organizátora úplne odlišná: takmer 60 % označilo zamestnávateľa, tretina uviedla úrad práce a desatina si kurz zabezpečovala sama. Podľa dĺžky trvania prevažovali u rómskej populácie vzdelávacie kurzy nad 20 dní (takmer 60 % v priemere), všeobecní účastníci udávali kratší čas trvania – viac ako polovica z nich uviedla menej ako 10 dní. Pokiaľ ide o poberanie dávok, necelá polovica rómskych účastníkov uviedla, že dostávali dávku na vzdelávanie (zo všeobecných len 12 %), tri pätiny sa prihlásili za poberateľov príspevku na cestovné výdavky (zo všeobecných účastníkov len 17 %), k ubytovaniu a stravnému sa v obidvoch porovnávaných skupinách prihlásilo cez 28 % z nich. Ostatné príspevky, vrátane príspevku na opatrovanie dieťaťa, sa poberali len ojedinele (4 %). Väčšina frekventantov ukončila školenie v riadnom termíne, omnoho častejšia bola ale táto odpoveď na strane všeobecnej populácie než u rómskej. Je zaujímavé, že takmer tretina rómskych návštevníkov kurzu (spomedzi segregovaných vyše 45 %) uviedla odpoveď neviem. Pri neukončení kurzu (len menej ako 6 %) sa uvádzal iba jediný dôvod: „nešlo mi to“. Po ukončení kurzu ponúkol úrad prácu, podľa subjektívnej deklarácie, vyše 15 % rómskych absolventov, zo všeobecných z geografickej blízkosti to bol približne rovnaký podiel – 14,3 %. Absolútnu väčšinu teda tvorili takí návštevníci kurzov, čo ponuku na prácu od úradov nedostali. Išlo predovšetkým o obyvateľov segregovaných osád, z ktorých až 95 % absolventov ponuku na prácu nedostalo. Medzi dôvodmi sa na prvé miesto zaradila odpoveď, že v regióne nie je práca, ktorý uviedla viac ako polovica relevantných respondentov. Druhou najčastejšou bola odpoveď „nepožiadal som ich“; z ďalších možností sa ešte opakovane vyskytli nasledovné dva: „sú tu iní, komu dáva úrad práce prednosť“ a „kvôli môjmu etnickému pôvodu“.55 Čo sa týka hodnotenia kurzu z hľadiska pomoci pri nájdení práce, prevážila odpoveď, že kurz nijako nepomohol. Z rómskych frekventantov ju uviedla približne tretina, zo všeobecných v geografickej blízkosti iba jedna desatina. Viac ako polovica však na túto hodnotiacu otázku odpovedať nedokázala alebo nechcela. Ako najmenej užitočné videli kurzy obyvatelia segregovaných osád a separovaných osídlení. Celkovo sa participácia rómskej populácie na školeniach a kurzoch určených pre jednotlivcov s ukonče-

164

ným vzdelávaním neukázala príliš rozsiahla. A aj tým, čo sa na nejakom podobnom type vzdelávania zúčastnili, vo väčšine nepomohla nájsť prácu. Podľa zistených dát o niektorých možnostiach zapojenia do aktivačných programov sa zdá, akoby dominujúcim spôsobom aktivácie rómskej populácie boli aktivačné práce. Ak prijmeme predpoklad, že sa efektivita aktivačnej politiky meria navrátením nezamestnaných na trh práce a zabezpečením trvaloudržateľnej nezávislosti od sociálnych dávok, získané empirické údaje naznačujú, že slovenská APTP je v prípade rómskej populácie málo efektívna. Ako uvádzajú zahraničné výskumy, efekty APTP všade v Európe variujú podľa cieľových skupín – jednotlivé opatrenia pri niektorých skupinách prinášajú želaný výsledok, pri iných nie (Eichhorst – Konle-Seidl, 2008: 24). V prípade rómskych segregovaných komunít, no vo výraznej miere aj u separovaných sa zdá, že nefungujú. Týmto skupinám populácie sa z celého balíčka APTP opatrení a programov poskytuje iba obmedzený okruh, navyše napriek širokej účasti na aktivačných prácach zostávajú naďalej bez trvalého zamestnania a na sociálnych dávkach. Problémom môže byť, že APTP je nastavená všeobecne, univerzálne a rómske komunity by si vyžadovali špecifický typ opatrení. APTP nie je lacná a ani ľahká záležitosť; ak nevedie k znižovaniu nezamestnanosti a nenapomáha integrácii zraniteľných skupín, nie je pre zraniteľné skupiny vhodná. Akoby nestačila na marginalizované skupiny s veľkým dištancom od trhu práce. Aby tieto skupiny dosiahli udržateľnú zamestnanosť, vyžadujú si pravdepodobne špecifickú pomoc. Navyše APTP flexibilná a vhodná pre jednotlivé cieľové skupiny by mala mať širšiu perspektívu – vrátane väzby napríklad na vzdelávací systém a podobne. Ako zdôrazňujú viacerí autori a autorky, „work first“ nestačí na dosiahnutie trvalejšej pracovnej kariéry na trhu práce (Eichhorst – KonleSeidl, 2008; Hanzelová – Bellan, 2009). Slovensko by sa malo poučiť z doterajšieho fungovania APTP (urobiť analýzu a evaluáciu z hľadiska rôznych cieľových skupín; následne pristúpiť k predefinovaniu jednotlivých programov a opatrení, vrátane zadefinovania cieľových skupín a nástrojov), t.j. naučiť sa zo zlyhaní a zistiť, prečo u tých najzraniteľnejších skupín nefungujú.

Zhrnutie Kapitola o trhu práce sa pokúšala priblížiť a podrobne zmonitorovať väzbu medzi zamestnanosťou a nezamestnanosťou (všeobecnejšie výsledkom na trhu práce) na jednej strane a zraniteľnosťou rómskej populácie na strane druhej. Jej zámerom bolo podrobne analyzovať faktory vplyvu na konečné postavenie rómskych žien a mužov na

55 Išlo však o veľmi malé početnosti (za rómsku populáciu n = 54 jednotlivcov a za všeobecnú n = 11 jednotlivcov).

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:26 PM

Page 165

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

trhu práce. Na základe zistených výsledkov a čiastkových analýz jednotlivých ukazovateľov, ktoré postupne identifikovali problémové miesta, sa priebežne ponúkali odporúčania v záujme lepšieho nastavenia a implementácie politík zameraných na túto cieľovú skupinu. Výskumné údaje z oblasti charakteristík postavenia rómskej populácie na trhu práce priniesli viacero všeobecnejších záverov. Nameraná miera nezamestnanosti rómskej populácie je významne vyššia (až sedem krát vyššia) ako u skúmanej všeobecnej populácie z geograficky blízkeho prostredia; na základe sebadeklarácie nezamestnanosti je to ešte viac. Vyššia nezamestnanosť a nižšia zamestnanosť v prípade subjektívneho sebazaradenia ako hodnoty napočítané podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl naznačujú, že pre časť rómskej populácie je absencia zamestnania synonymom nezamestnanosti. Môže tiež ale naznačovať širšie zapojenie rómskej populácie do neformálnych segmentov trhu práce. Zamestnanosť rómskej populácie sa v pomerne veľkom objeme odohráva mimo oficiálneho trhu práce, a aj v rámci oficiálneho zostáva z veľkej časti mimo štandardných foriem zamestnania (skrátené úväzky, sezónne alebo brigádnické práce, živnosť a podobne). Podiel klasického zamestnania na plný úväzok bol podstatne nižší ako u všeobecnej populácie v bezprostrednom okolí. V rámci klasickej zamestnanosti prevažovali menej kvalifikované práce, u ktorých sa dá predpokladať, že aj s nižšou pracovnou odmenou. Ak aj Rómovia získajú pracovné miesto, ide prevažne o miesto s nízkou kvalitou práce a slabšou sociálnou a pracovnou ochranou. To všetko ovplyvňuje zdroje a úroveň príjmov rómskych domácností (pozri kapitolu 10 a 11). Pri zistenom rozsiahlom a hlbokom vylúčení rómskej populácie z trhu práce sa ako hlavné príčiny javia nedostatočné príležitosti zamestnania, ktoré z veľkej časti vyplývajú z nedostatočnej kvalifikácie pre potreby trhu práce, a môžu byť tiež výsledkom diskriminácie a nerovného zaobchádzania. Ako silný diferencujúci činiteľ sa totiž opakovane ukázala etnická príslušnosť – rozdiely oproti všeobecnej populácii boli v mnohých ukazovateľoch obrovské napriek blízkosti geografického prostredia. Medzi ďalšími diferencujúcimi činiteľmi treba spomenúť pohlavie a do istej miery aj typ bývania; do istej miery preto, lebo ukazovatele sa zhoršujú s úrovňou priestorového vylúčenia, nepriaznivé hodnoty (vysoká nezamestnanosť a nízka zamestnanosť) sa však zistili za všetky tri porovnávané rómske prostredia. Veľké rozdiely sa zaznamenali aj na základe vzdelania a veku, vek však nezohrával takú silnú úlohu pri zamestnanosti či nezamestnanosti rómskej populácie ako v prípade všeobecnej populácie. Porovnanie nezamestnanosti najmladších a dospelej populácie vyšlo za všeobecný súbor dvojnásobne vyššie na strane najmladších, u rómskej populácie bola miera nezames-

tnanosti približne rovnako vysoká od vstupu na trh práce po celý dospelý život. Vzdelanie z analýzy vyšlo ako silný diferencujúci činiteľ. Ale „benefit“ z vyššieho vzdelania, ktorý sa odrazí na výslednom postavení na trhu práce, zohrával pri rómskej populácii menej výraznú úlohu ako pri všeobecnej. Rómovia pravdepodobne čelia významným ťažkostiam pri hľadaní kvalifikovanej práce aj pri dosiahnutí vyššieho vzdelania; nezamestnanosť Rómov je veľmi vysoká aj pri vyšších stupňoch vzdelania. A pokiaľ ide o rodový pohľad, nezamestnanosť žien bola nižšia tak u všeobecnej, ako aj u rómskej populácie, za rómsky súbor ale pre obidve skupiny pohlavia vychádzala miera nezamestnanosti podstatne vyššia ako priemer za všeobecnú populáciu. Napriek vysokému podielu rómskych žien mimo trhu práce (a recipročne menšej miere ekonomickej aktivity), aj ako pracovná sila končia prevažne a častejšie (v porovnaní s rómskymi mužmi i všeobecnými ženami) v kategórii nezamestnaných. Opačne je to so zamestnanosťou – tá je za ženy obidvoch porovnávaných populácií nižšia než za mužov, v prípade rómskych žien je ale zaostávanie za mužmi omnoho väčšie (až o polovicu). Za lisabonskými cieľmi aktuálnymi v roku 2010 (70percentná celková zamestnanosť a 60-percentná za ženy) ďaleko zaostávajú nie len ženy SR a ženy z kontrolného súboru všeobecnej populácie v geograficky blízkom prostredí, v prípade rómskych žien ide o radikálny odstup za týmto cieľom – rádovo na úrovni šesťnásobku (reálnych 10 % verzus ideálnych 60 %). Zaznamenané rozdiely v celkovej ekonomickej aktivite sú v porovnaní piatich rokov iba veľmi malé, podiel pracujúcich zostáva naďalej v rámci skúmanej rómskej populácie iba veľmi nízky, naopak, podiel nezamestnaných zasa veľmi vysoký, napriek množstvu programov deklarovaných ako podpora rómskej zamestnanosti. Medziročné zmeny sú za skúmanú časť rómskych komunít iba veľmi malé, čo by svedčilo o neefektivite existujúcich programov vo vzťahu k danému cieľu. Empirické údaje ukázali, že nie len výsledný efekt činnosti úradov práce v podobe zamestnaneckej situácie cieľovej skupiny, ale aj subjektívne hodnotenie ich činnosti a možností pomoci z ich strany vyšlo ako nedostatkové. Ukazovatele nezamestnanosti, efektívnosť formálnej pomoci a skúsenosť s nepriaznivými zážitkami na trhu práce, z ktorých mnohé mohli mať diskriminačnú podstatu, sa taktiež zaradili do širokej skupiny ukazovateľov potvrdzujúcich skutočnosť, že vylúčenie na základe bývania či bydliska ešte výrazne zhoršuje celkovo nevýhodnejšiu pozíciu rómskej populácie v rámci geografického priestoru. Opakovane sa tak dá konštatovať nie len existencia všeobecného znevýhodnenia rómskeho etnika vo vzťahu k trhu práce a zamestnanosti, ale aj jeho eskalácia za situácie separácie a najmä segregácie v geografickom priestore.

165

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:26 PM

Page 166

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Jedným z primárnych predpokladov a integrálnou súčasťou programov zameraných na prekonanie vylúčenia rómskej populácie z trhu práce by preto malo byť aj riešenie exklúzie založenej na bývaní, za nimi by mali samozrejme nasledovať nevyhnutné opatrenia smerujúce k prekonávaniu diskriminácie a odbúravaniu ostatných identifikovaných bariér a prekážok lepšieho postavenia a posilnenia pozície rómskej populácie na trhu práce. Vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti u rómskej populácie napriek evidencii na úrade práce naznačuje, že z hľadiska existujúcej všeobecne zlej situácie na regionálnom trhu práce a nízkych kvalifikačných predpokladov širokých skupín rómskej populácie pre úspešné pôsobenie na trhu práce, zrejme nie sú existujúce nástroje podpory a pomoci vyhovujúce a efektívne. Spolu s diskrimináciou (na trhu práce i prípadne zo strany úradov a inštitúcií) môžu skôr prispievať k upevňovaniu bariér a prekážok začlenenia na trh práce než k ich odbúravaniu. Porovnanie životných podmienok rómskych domácností s pracujúcim členom a bez takéhoto člena poukázalo na priaznivejšiu situáciu za domácnosti, z ktorých jeden alebo viacerí členovia pracovali. Pritom takmer všetky sledované indikátory mali lepší výsledok za domácnosti

s dvomi a viacerými pracujúcimi členmi oproti tým, kde pracoval iba jeden člen. Výskumné údaje jednoznačne potvrdili, že vylúčenie z trhu práce zvyšuje pravdepodobnosť prepadu takýchto domácností do rizika chudoby, zvyšuje ohrozenie materiálnou depriváciou a znižuje kvalitu života ich členov. Rómske domácnosti sú na tom v porovnaní so všeobecnými z geograficky blízkeho prostredia z tohto hľadiska podstatne horšie, dokonca ani pracovný príjem v rómskych domácnostiach nestačí na prekonanie tohto obrovského zaostávania v životnej úrovni. Stratégia Európa 2020 vytýčila v rámci hlavnej iniciatívy Európska platforma na boj proti chudobe cieľ„zabezpečiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, zvyšovať povedomie a uznať základné práva ľudí žijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu, umožniť im dôstojný život a aktívnu účasť na živote spoločnosti“ (Európa..., 2010: 20). Vzhľadom na vykreslenú situáciu životných podmienok rómskych domácností bude musieť Slovensko ako členský štát EÚ pri zabezpečení tejto úlohy vyvinúť mimoriadne veľké úsilie. Okrem hľadania možností na poskytnutie práce, čo nie je malá úloha, na prekonanie nepriaznivej životnej situácie rómskej populácie budú potrebné mnohé ďalšie programy podporného typu.

BOX 9.1: EKONOMICKÁ AKTIVITA A POČTY PRACUJÚCICH A EKONOMICKY NEAKTÍVNYCH ŽIEN A MUŽOV SLOVENSKA Pre Slovensko je dlhodobo príznačný častejší odchod žien z trhu práce vôbec a ich začlenenie medzi ekonomicky neaktívnych. Vidieť to z podstatne nižšej miery ekonomickej aktivity žien oproti mužom, pričom rekordné minimum dosiahla v krízovom roku 2009 – iba 50,3 %. Prakticky to znamená, že zo všetkých žien SR vo veku 15 a viac rokov patrila medzi pracovnú silu (boli pracujúce alebo nezamestnané) iba polovica, druhú polovicu tvorili ženy mimo ekonomickej aktivity; každá druhá žena vo veku 15+ rokov bola ekonomicky neaktívna. V sledovanom roku 2010 bol rozdiel v miere ekonomickej aktivity žien a mužov Slovenska na úrovni 17 bodov (muži 67,8 % a ženy 50,8 %), oproti roku 2005 došlo u obidvoch skupín k jej zníženiu (o 0,7 % za mužov a 0,5 % za ženy).

Miera ekonomickej aktivity a ekonomicky neaktívne ženy a muži podľa typu (2000 – 2010, v tis.) Muži - Miera EA Ženy - Miera EA Počty mužov Spolu Študenti, učni Dôchodcovia V domácnosti Na RD Odradení PN Ost. ek. neak. Počty žien Spolu Študentky, učnice Dôchodkyne V domácnosti NaRD Odradené PN Ost. ek. neakt.

166

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 68,6 69,2 68,5 68,4 68,5 68,4 68,2 67,7 68,3 68,1 67,8 52,6 53,0 52,6 52,9 52,5 51,3 50,7 50,5 51,1 50,3 50,8 654,0 219,1 395,6 2,5 1,1 6,2 19,5 5,2

646,7 216,0 390,5 1,4 0,8 6,9 17,5 7,9

660,8 229,1 383,5 2,8 0,4 8,0 20,9 11,3

661,9 242,7 374,1 3,0 0,4 4,6 21,4 13,2

668,7 246,9 373,2 4,3 0,1 2,8 26,4 13,7

676,4 259,3 369,2 2,9 0,4 4,3 23,2 15,6

687,2 254,5 373,3 4,7 0,6 6,8 28,1 19,2

699,9 259,2 379,2 8,4 0,2 8,4 30,6 13,9

691,2 258,3 377,0 14,8 0,1 7 27,8 6,2

700,7 262,2 382,5 15,1 0,4 6,4 30,8 3,4

711,0 260,1 392,2 13,1 0,7 6,4 34,3 4,1

1067,1 215,9 6710 90,3 55,1 4,1 21,9 4,5

1067,0 222,6 666,1 86,8 54,1 4,3 22,0 6,8

1077,1 235,3 655,7 93,1 49,5 6,0 24,5 9,1

1070,1 248,2 644,7 90,8 48,0 2,7 26,0 8,0

1092,6 245 655,9 97,7 53,6 2,3 30,9 5,5

1128,7 254,6 656,3 109,0 64,0 3,7 30,5 7,8

1152,9 257,6 661,0 114,1 66,2 6,5 33,4 14,1

1160,0 263,1 659,7 117,1 64,4 6,7 33,7 15,2

1154,1 274,4 658,3 106,7 68,3 5,3 32,7 6,7

1179,0 281,5 661,5 108,5 76,6 5,8 42,2 2,8

1171,8 275,2 659,9 111,2 74,3 5,1 43,7 2,4

Zdroj: Databáza Slovstat. Bratislava, Štatistický úrad SR 2011.

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:26 PM

Page 167

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Rozdiel sa prejavuje aj pri porovnaní celkových počtov ekonomicky neaktívnych mužov a žien. V roku 2010 malo Slovensko 711,0 tisíc ekonomicky neaktívnych mužov a až 1 171,8 tisíc žien; ženy v rámci neaktívnych tvorili 62,2 %. Prevahou žien sa vyznačovali takmer všetky skupiny neaktívnych, najväčšie prevýšenie však dosiahli v rámci dôchodcov a rodičovského voľna. Dôchodkýň je na Slovensku takmer dva krát viac (392,2 tis. mužov a 659,9 tis. žien), čo je dôsledok odlišného demograﬁckého vývoja – vyššej a skoršej úmrtnosti mužov a vyššieho očakávaného veku dožitia žien, ale aj minulého dôchodkového systému, ktorý vymedzoval skorší vek odchodu do dôchodku žien a jeho ďalšie znižovanie za každé narodené dieťa. Reforma systému v roku 2004 znamenala o. i. posunutie veku odchodu do dôchodku a jeho zjednotenie pre mužov i ženy na 62 rokov. Pre mužov to znamenalo predĺženie pracovnej kariéry jednotne o 2 roky, v prípade mnohých skupín žien až o 8 rokov.

Ženy a muži v domácnosti a na rodičovskej dovolenke (2000 – 2010, v tis.)

108.5

64.4

74.3

114.1

64.0

53.6

48.0

49.5

54.1

55.1

66.2

109.0

97.7

90.8

93.1

86.8

100

90.3

120

117.1

140

111.2

Ženy - RD

76.6

Ženy - v domácnosti

106.7

Muži - RD

68.3

Muži - v domácnosti

13.1 0.7

15.1 0.4

8.4 0.2

4.7 0.6

2.9 0.4

4.3 0.1

3.0 0.4

2.8 0.4

1.4 0.8

2.5 1.1

14.8 0.1

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

1,284.5

2002

1,326.4

2001

1,321.6

2000

1,291.1

Zdroj: Databáza Slovstat. Bratislava, Štatistický úrad SR 2011.

Vývoj počtu pracujúcich žien a mužov (2000 – 2010, v tis.) Ženy

1,193.7

970.2

987.5

976.6

983.1

1,010.3

1,035.6

1,070.0

1,039.4

1,033.0

1,177.1

1,156.8

1,000.00

1,145.8 977.9

1,200.00

1,137.3 964.4

1,400.00

1,233.0

1,600.00

1,363.7

Muži

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

800.00 600.00 400.00 200.00 0.00

Zdroj: Databáza Slovstat. Bratislava, Štatistický úrad SR 2011.

167

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:26 PM

Page 168

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Ako ale ukazuje priložený graf, najväčší rozdiel v počte žien a mužov je dlhodobo pri statuse „na rodičovskej dovolenke“ a „v domácnosti“. Čo sa týka rodičovskej dovolenky určenej na starostlivosť o malé dieťa, hoci je na Slovensku legislatívne dostupná obidvom rodičom rovnako, čerpajú ho stále takmer výlučne ženy: v roku 2010 to bolo 74,3 tis. žien a iba 0,7 tis. mužov; podiel mužov dosiahol len 0,9 %. Status osoby v domácnosti malo v roku 2010 až 111,2 tis. žien a 13,1 tis. mužov, čo znamenalo podiel mužov 10,5 % (Filadelﬁová, 2007, 2010a, 2010b; Filadelﬁová – Bútorová, 2011). Pokiaľ ide o pracujúcich SR: za mužov sa v roku 2008 dlhodobo rastúci trend v počte pracujúcich obrátil, za ženy bol tiež zaznamenaný pokles, a to aj napriek celkovo podstatne nižším počtom v porovnaní s mužmi. V roku 2010 bolo na Slovensku 1 284,5 tisíc pracujúcich mužov a 1 033,0 tisíc pracujúcich žien; na celku pracujúcich sa ženy podieľali 44,6 %. Avšak oproti stavu v roku 2005 boli tieto počty za obidve skupiny vyššie (o 4 % viac pracujúcich mužov a o 5 % viac pracujúcich žien).

BOX 9.2: NEŠTANDARDNÉ FORMY PRÁCE NA SLOVENSKU - SAMOZAMESTNANIE A SKRÁTENÝ PRACOVNÝ ČAS Na Slovensku je zastúpenie žien medzi podnikajúcimi trvalo výrazne nižšie. Napriek mierne rastúcej tendencii bol do roku 2008 podiel žien v rámci podnikajúcich so zamestnancami len 23,4 % a za podnikajúcich bez zamestnancov 25,1 %. V krízovom roku 2009 sa zastúpenie žien výraznejšie zvýšilo (o 0,7 % medzi podnikajúcimi so zamestnancami a 2,8 % za podnikajúcich bez zamestnancov). Práve v roku kulminácie ekonomickej a hospodárskej krízy sa dosiahli vôbec najvyššie počty a podiely podnikajúcich žien v doterajšej histórii. Objavili sa preto v tejto súvislosti pochybnosti, či sa dá uvedený nárast pokladať za skutočné posilnenie ekonomického postavenia žien SR a ich slobodný výber; prechod na živnosť totiž mohli od svojich zamestnankýň a zamestnancov žiadať zamestnávatelia, k podpore založenia živnosti tiež smerovali viaceré tzv. protikrízové opatrenia vlády usilujúce o zníženie rýchlo rastúcej nezamestnanosti práve týmto spôsobom (Cviková ed., 2010a; 2010b).

Samozamestnaní muži a ženy podľa typu (2000 – 2010, v tis.)

2000

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

Podnikatelia so zamestnancami

Podnikateľky bez zamestnancov

Podnikateľky so zamestnancami

Vypomáhajúci členovia v DP

Podnikatelia bez zamestnancov

Vypomáhajúce členky v DP

2009

73.7

210.6 61.6

2.0

97.3

89.3

2001

21.1

37.3 1.0 14.8 27.6 2.1 39.9 1.2 16.5 29.6 1.6 39.6 0.5 12.2 32.1 1.5

100

84.8

150

1.1

200

44.5 107.5 0.6 15.5 40.5 2.3 54.1 136.3 0.8 17.6 48.7 2.3 53.5 157.3 0.5 18 49 1.1 52.5 162.2 0.5 18.9 54.5 0.6 53.2 173.9 0.9 20.4 54.1 1.4 59.7 190.5 1.2 18.2 63.7 1.9 61.5 206.8 0.9 19.5 79.7 2.4

250

2010

Zdroj: Databáza Slovstat. Bratislava, Štatistický úrad SR 2011.

Takýto predpoklad podporuje aj skutočnosť, že hneď v nasledujúcom roku 2010 sa počet podnikateliek znížil o 6 tisíc a údaje za prvý štvrťrok 2011 hovorili o ďalšom poklese (ŠÚ SR, 2011); pritom pri mužoch a podnikateľkách so zamestnancami sa pokles nezaznamenal. V roku 2010 dosiahol celkový počet podnikajúcich mužov 272,2 tisíc a žien 94,8 tisíc žien; na celkovom počte podnikajúcich sa ženy podieľali 25,8 %. Slovensko aj v období pred krízou zaznamenalo jav, keď zamestnávatelia prehovárali svojich zamestnancov a zamestnankyne prejsť na živnosť (výhodnejšia situácia pre zamestnávateľa, keďže za pracovníka na živnosť nemá zodpovednosť v zmysle odvodových povinností a ostatnej sociálnej ochrany a beneﬁtov. vo všeobecnosti sa tzv. nútené živnosti alebo „podnikatelia z donútenia“ zaraďujú medzi formy prekérnej práce (Fudge – Owens, 2006; Kalleberg, 2009), začal ich vykazovať aj štatistický úrad a stali sa súčasťou verejných diskusií (Pacherová, 2011; Šimková, 2011). Podľa najnovších údajov ŠÚ SR je na Slovensku približne stotisíc živnostníkov (cca jedna štvrtina všetkých podnikajúcich), ktorí boli k tejto forme práce donútení, a ich počet má rastovú tendenciu (ŠÚ SR, 2011). Čo sa týka poslednej skupiny samozamestnaných – vypomáhajúcich v domácom podniku – táto skupina tiež trvalo vykazuje rodové rozdiely. Vo väčšine prípadov majú takéto pracovné zaradenie ženy: v roku 2010 to bolo 1,1 tisíc mužov a 2,0 tisíc žien, čo v porovnaní s rokom 2005 znamenalo nárast za mužov i ženy. V porovnaní s inými krajinami EÚ má slovenský trh práce veľmi nízky podiel skrátených pracovných úväzkov, s podielom 4,4 % (muži 3,3 % a ženy 5,7 % z celku zamestnaných) je na predposlednom mieste (Bútorová a kol., 2008; Filadelﬁová – Bútorová, 2011). Podľa štatistických dát posledné roky priniesli zmenu aj do tejto charakteristiky zamestnanosti, zmenil sa podiel zamestnaných na kratší pracovný čas i dobrovoľnosti jeho skrátenia. Štandardne pracuje na kratší pracovný čas viac žien ako mužov, v roku 2010 to bolo 53,1 tis. žien a 33 tis. mužov.

168

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:26 PM

Page 169

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

K výraznejšiemu zvýšeniu kratších úväzkov došlo v posledných dvoch rokoch; vzhľadom na to, že rastová tendencia sa objavila počas krízy, nie je prekvapujúce, že pribúdali predovšetkým nedobrovoľné skrátené úväzky. Podzamestnaných žien bolo v roku 2010 32,4 tisíc a mužov 24 tisíc. Z celku mužov s takýmto kontraktom tvorili až 72,7 % a zo žien zamestnaných na kratší pracovný čas 61 %. Rozdiel môže naznačovať, že „sloboda výberu“ kratšieho pracovného času je o niečo vyššia v prípade žien, ktoré tak riešia napätie medzi pracovnými a rodinnými povinnosťami, čo je však tiež istá forma donútenia. V porovnaní s rokom 2005 sa počet podzamestnaných mužov zvýšil päťnásobne (zo 4,7 na 24 tisíc) a počet podzamestnaných žien sa takmer zdvojnásobil (zo 17,8 na 32,4 tisíc).

Ženy a muži so zamestnaním na kratší pracovný čas a podzamestnaní (2000 – 2010, v tis.)

32.4

24.0

33.0

45.8 27.4

24.2

33.5

41.6 19.8

17.9 10.6

4.2

15.6

13.0

17.5

14.5 5.3

17.8

14.7 4.7

14.5

15.4 3.4

2.3

1.6

2.6

10 1.7

37.1

35.0 13.5

13.7

11.7

11.9

14.8

12.6

25.9

28.8 11.7

11.1

30 20

33.2

38.1

42.5

43.6

53.1

0 2000

2001

Muži - kratší PČ

2002

2003

2004

2005

Muži - podzamestnaní

2006

2007

Ženy - kratší PČ

2008

2009

2010

Ženy - podzamestnané

Zdroj: Databáza Slovstat. Bratislava, Štatistický úrad SR 2011.

BOX 9.3: MIERA ZAMESTNANOSTI A NEZAMESTNANOSTI NA SLOVENSKU Vo vývoji zamestnanosti a nezamestnanosti zaznamenal na Slovensku zásadnejší obrat rok 2009: miera zamestnanosti mužov 15-64 sa v roku 2010 po dlhodobejšom raste znížila na 65,2 % a zamestnanosť žien na 52,3 %; zaostávanie na strane žien o 13 %. Slovensko sa z hľadiska miery zamestnanosti žien umiestňuje na posledných priečkach v rámci krajín EU-27 (Employment in..., 2010); veľmi nízka je aj zamestnanosť slovenských žien s najmladším dieťaťom vo veku 3-5 rokov, ktorá zaostáva za priemerom krajín OECD o viac ako 10 % (Babies..., 2007). Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov sa prejavujú vo všetkých vekových skupinách, najvýraznejšie sú ale za vek 30 – 34 rokov (o 22,5 %), kedy zo zamestnanosti žien „odkrajuje“ starostlivosť o deti, a za vek 55 – 59 rokov (o 26,9 %), kedy je za rozdielom doznievanie skoršieho odchodu žien do dôchodku v minulosti.

Miery zamestnanosti a nezamestnanosti (2000 – 2010, v %) Muži - Miera zamestnanosti 15+

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 54,7 54,7 55,2 56,2 56,3 57,8 59,9 61,1 62,6 60,4 58,2

Ženy - Miera zamestnanosti 15+

42,9

43,1

42,7

43,5

42,5

43,2

44,2

45,5

43,8

43,4

Muži - Miera zamestnanosti 15-64

61,5

61,4

62,0

63,0

64,6

67,0

68,4

70,0

67,6

65,2

Ženy - Miera zamestnanosti 15-64

51,5

51,8

51,4

52,2

50,9

51,9

53,1

54,6

52,8

52,3

Muži - Miera zamestnanosti 55-64

35,4

37,7

39,1

41,0

43,8

47,8

49,8

52,5

56,7

54,9

54,0

Ženy - Miera zamestnanosti 55-64

9,8

9,5

11,2

12,6

15,6

18,9

21,2

24,2

26,1

28,7

Muži - Miera nezamestnanosti 15+

18,6

19,5

18,4

17,2

17,3

15,3

12,2

9,8

8,4

11,4

14,2

Ženy - Miera nezamestnanosti 15+

18,6

18,8

18,7

17,7

19,1

17,2

14,7

12,5

11,1

12,9

14,6

Zdroj: Databáza Slovstat. Bratislava, Štatistický úrad SR 2011.

169

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:26 PM

Page 170

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Opačný vývoj mala nezamestnanosť – tá po období výraznejšieho poklesu začala opäť rásť. Miera nezamestnanosti vyjadrená ako percentuálny podiel z pracovnej sily 15+ (metodika VZPS) narástla v roku 2010 za mužov na 14,2 % a za ženy na 14,6 %. V dlhodobej perspektíve je miera nezamestnanosti žien stabilne vyššia ako nezamestnanosť mužov (s výnimkou rokov 2000 a 2001). Hoci rástla nezamestnanosť mužov rýchlejšie, rodový rozdiel v neprospech žien sa zachoval aj v roku 2010. Dôvodom pomalšieho rastu nezamestnanosti žien mohla byť ich celková rezignácia na trh práce (odchod medzi ekonomicky neaktívnych); mnohé ženy sú tiež vylúčené zo systému ochrany v nezamestnanosti pre prerušovanú pracovnú kariéru a nedostatočný počet dní v systéme sociálneho poistenia alebo pre nadväzujúce čerpanie rodičovských dovoleniek a podobne. (Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká, ak poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky – pozri: http://www.socpoist.sk/davka-v-nezamestnanosti/1361s#kto-ma-narok). Naznačujú to aj počty poberateľov dávky v nezamestnanosti – podiel žien je stabilne nižší v porovnaní s mužmi: kým spomedzi nezamestnaných žien poberalo dávku v nezamestnanosti 46,7 %, z nezamestnaných mužov to bolo 53,7 %. Navyše priemerná výška dávky vychádza za ženy nižšia, nakoľko sa odvodzuje od predchádzajúcej mzdy, a tú majú ženy v priemere približne o štvrtinu menšiu.

212.8 176.2

2004

170.8 153.5

2003

124.6 132.8

2002

150.0

143.5 148.4

2001

179.5 173.9

249.9 230.9

2000

200.0

223.6 203.8

246.4 212.7

263.9 223.0

265.5

225.4

250.0

219.7

300.0

282.5

Vývoj počtu nezamestnaných žien a mužov (2000 – 2010, v tis.)

100.0 50.0 0

Muži

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Ženy

Zdroj: Databáza Slovstat. Bratislava, Štatistický úrad SR 2011.

V roku 2010 dosiahol priemerný počet nezamestnaných mužov 212,8 tisíc, počet nezamestnaných žien bol 176,2 tisíc; na celku tvorili ženy 45,3 %. Pri porovnaní s rokom 2005 bol ale počet nezamestnaných v roku 2010 menší – za ženy o 27,6 tisíc a za mužov o 10,8 tisíc.

BOX 9.4: POSTOJE K ÚLOHE ŽIEN A MUŽOV – POROVNANIE CELKOVEJ POPULÁCIE SO SEGREGOVANOU RÓMSKOU Podľa výskumu o ľudských právach rómskych žien, ktorý v roku 2009 realizovalo v neintegrovaných rómskych komunitách Kultúrne združenie Rómov Slovenska, a z ich porovnania s údajmi za celú dospelú populáciu SR (IVO 2006) sa ukázalo, že rodovo odlišné vnímanie roly muža a ženy je prítomné v celkovej populácii Slovenska, no v neintegrovanej časti rómskej populácie je omnoho vyhranenejšie. Normatívne predstavy o správnom mužovi a správnej žene sú v skúmaných rómskych komunitách silnejšie, vykázali vyhranenejšie tradičné rolové očakávania. Od ideálnej ženy sa v tomto prostredí vyžaduje viac, aby bola strážkyňou rodinného krbu (a to aj zo strany žien), a na ideálneho muža sa sústreďujú vyššie nároky, čo sa týka zabezpečenia rodiny. Podobné rozdiely sa prejavili aj pri samostatnosti rozhodovania (v prípade správnej ženy), autorite v rodine a diktátu krásy (za muža i ženu), alebo vzdelania a fyzickej sily (tiež za normatívne očakávania na muža i ženu). Zistené rozloženie názorov neintegrovanej rómskej populácie približne zodpovedalo v niektorých aspektoch úrovni verejnej mienky SR pred desiatimi rokmi (porovnaj Bútorová a kol., 1996: 24). Ako sa konštatuje v záverečnej správe z výskumu, v neintegrovanej rómskej populácii prežíva presvedčenie o výrazne odlišnej ženskej a mužskej role v spoločnosti a rodine. Rozdelený svet na „ružový“ a „modrý“ v neintegrovaných komunitách, do ktorého prichádzajú a kde sú socializované rómske dievčatá a chlapci, môže mať výrazné dopady na ich budúci život, obmedziť ich slobodný výber životnej dráhy a výrazne odkrojiť z ich príležitostí (chlapcov i dievčat, ale predovšetkým dievčat), a to aj z hľadiska úspešného zapojenia a uplatnenia sa na trhu práce (Dáta..., 2009).

170

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:26 PM

Page 171

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Veľmi dôležité vlastnosti správnej ženy a správneho muža – porovnanie názoru celkovej populácie SR a skúmanej časti rómskej populácie (v %) Posudzované vlastnosti Vedieť sa postarať o domácnosť Jemnosť a citlivosť k problémom iných Samostatne sa rozhodovať Dobre vyzerať, krása Autorita v rodine Podnikavosť, obracať sa vo svete Čo najvyššie vzdelanie Finančne zabezpečiť rodinu Fyzická sila

Vlastnosti ženy Vlastnosti muža Populácia SR Rómsky súbor Populácia SR Rómsky súbor 70 87 44 52 51 51 30 33 48 57 61 59 42 49 15 22 35 21 46 57 34 37 60 59 24 17 32 23 18 38 79 84 7 18 34 64

Poznámka: Údaje za celú SR uvádzané podľa Bútorová a kolektív 2008, s. 22; výskumné dáta sú z roku 2006 (IVO 2006). Zdroj: Dáta o ľudských právach rómskych žien. Banská Bystrica, Kultúrne združenie Rómov Slovenska 2009.

Schéma 9.1 Zaradenie na trhu práce – faktory vplyvu ZARADENIE NA TRHU PRÁCE PRACUJÚCI – NEZAMESTNANÍ

Gramotnosť (čítanie a písanie)

Má problém aspoň s jedným

Nemá problém ani s jedným

Dosiahnuté vzdelanie

Vzdelanie rodičov

Žije v domácnosti s 2 a viac deťmi

Počet detí v domácnosti (0 – 14 rokov)

Žije v domácnosti bez detí alebo s 1 dieťaťom

Zloženie detí v triede (posledný rok na základnej škole)

Viac ako polovica rómskych detí

Negatívne zážitky na trhu práce (spolu 5 situácií)

Polovica a menej rómskych detí

Typ bývania (podľa priestorového vylúčenia)

Zažil dve a viac situácií

Aspoň jeden z rodičov vyššie ako základné vzdelanie

Zažil maximálne jednu situáciu

Obaja rodičia maximálne základné vzdelanie

Separovaná časť obce alebo rozptýlené bývanie

Vyššie ako ukončená základná škola

Segregovaná osada

Ukončená základná škola a nižšie

171

new_roma_chapter_09:Layout 1

6/18/12

2:26 PM

Page 172

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

BOX 9.5: VYŠŠIA ZAŤAŽENOSŤ ŽIEN DOMÁCIMI PRÁCAMI Ako ukazujú dostupné výskumné dáta, realitou Slovenska naďalej zostávajú veľké rodové rozdiely v deľbe povinností v domácej sfére a ich negatívne dopady na pracovnú kariéru žien. Ženy sú rodinnou starostlivosťou a domácimi prácami zaťažené viac, čo má nepriaznivé dopady na ich pracovnú kariéru (Bútorová a kol. 2008; Filadelﬁová, 2008; SNSĽP 2006). Celkovo venujú neplatenej práci v domácnosti o 16 hodín týždenne viac ako muži; pri starostlivosti o členov rodiny je rozdiel 7 hodín a pri domácich prácach až 9 hodín.

Vybrané ukazovatele o deľbe domácich povinností a dopadoch na pracovnú kariéru (v %) Ženy Počet hodín za týždeň venovaných starostlivosti Počet hodín za týždeň venovaných domácim prácam Museli si nájsť zamestnanie, ktoré by umožnilo starostlivosť Museli na určitý čas úplne opustiť zamestnanie kvôli potrebe starostlivosti Museli sa dať preradiť kvôli starostlivosti na menej zodpovednú prácu

Muži 17 19 28 17 11

Rozdiel 10 10 4 2 3

+7 +9 +24 +15 +8

Poznámka: Bez odpovedí „neviem odhadnúť“. Zdroj: Bútorová a kol., 2008.

Podľa výskumu z roku 2006 sa až 11 % žien muselo dať kvôli rodinným povinnostiam preradiť na menej zodpovednú prácu; 28 % žien bolo nútených nájsť si zamestnanie, ktoré by umožnilo starostlivosť o deti a členov rodiny; 17 % muselo kvôli rodine na istý čas úplne opustiť zamestnanie (IVO, 2006).

172

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 173

Životná úroveň rómskych domácností – príjmy, ﬁnančné ťažkosti a deprivácia v spotrebe

Životnú úroveň možno sledovať pomocou rôznych ukazovateľov. Niektoré z nich boli prezentované v predchádzajúcich kapitolách (materiálne podmienky bývania, vybavenosť domácností, atď.). Táto kapitola si kladie za cieľ priblížiť tri aspekty životnej úrovne, ktoré však spolu súvisia. Najprv sa bude zaoberať príjmovou situáciou rómskych domácností, ktorá predstavuje jeden z kľúčových determinantov životnej úrovne. Prezentované budú údaje o pracovných, sociálnych i celkových príjmoch. Prítomnosť príjmov a ich výška v domácnostiach sa zisťovala za posledný mesiac, ktorý predchádzal obdobiu zisťovania. Nejde teda o ročné alebo polročné sumy, ale o údaje z jedného časového momentu. Pri tvorbe dotazníka sa predpokladalo, že identifikácia príjmov za dlhšie časové obdobie by mohla naraziť na problémy s výpovednou hodnotou poskytnutých odpovedí. Navyše dotazník obsahoval osem modulov s veľkým množstvom podrobných otázok, preto príliš detailné zisťovanie príjmov (i výdavkov) by mohlo mať kontraproduktívne efekty. Popri príjmoch sa kapitola venuje aj výskytu finančných ťažkostí, konkrétne nedoplatkov súvisiacich so zabezpečením bazálnych služieb, ako je dodávka vody a elektriny, alebo so zabezpečením základných potrieb (nákup potravín). Kapitola sa nakoniec bude venovať aj deprivácii v oblasti spotreby vybraných tovarov a služieb. Deprivácia v spotrebe je pokrytá ukazovateľmi, ktoré sú bežne sledované vo výskumoch životných podmienok (napríklad v rámci zisťovania EU SILC). Umožňuje to porovnanie situácie súboru rómskych domácností s inými, všeobecnejšími súbormi.

10.1. Celkové pracovné príjmy Okrem otázok o mzde/odmene za vykonávanú prácu, ktoré boli položené jednotlivým členom skúmaných domácností, sa vo výskume kládla aj otázka o celkovej sume pracovných príjmov za celú domácnosť. Išlo o sumu pracovných príjmov za posledný mesiac, ktorý predchádzal obdobiu zisťovania. Prítomnosť nejakého pracovného príjmu uviedlo v priemere približne 24 % skúmaných rómskych domácností (25 % za domácnosti bývajúce rozptýlene a po 23 % za segregované a separované).1 V rámci toho mohlo ísť o jeden pracovný príjem alebo aj o kumuláciu niekoľkých pracovných príjmov. Sumy uvádzané v odpovediach sme v prvom kroku analýzy rozdelili do niekoľkých príjmových intervalov (kvôli nízkemu počtu domácností s pracovným príjmom bol zvolený malý počet príjmových intervalov). Príjmy zo zamestnania vo výške do 350 eur malo takmer 40 % rómskych domácností; v strednom príjmovom intervale od 351 do 700 eur sa nachádzalo najviac rómskych domácností – vyše 46 %; celkový pracovný príjem nad 700 eur uviedlo 14,2 % z nich. Rozloženie sumy pracovných príjmov bolo špecifické v podsúbore domácností zo segregovaných osídlení, kde polovica patrila do najnižšieho príjmového intervalu a v najvyššom sa nachádzalo len 5,6 %. Toto nadštandardné zastúpenie nízkych príjmov a veľmi nízke zastúpenie príjmov vysokých ich odlišovalo najmä od domácností žijúcich rozptýlene. V porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populáciou

BOX 10.1: SÚČASNÝ VÝVOJ V MERANÍ CHUDOBY A SOCIÁLNEHO VYLÚČENIA V EÚ V roku 2010 bola prijatá nová stratégia Európa 2020, ktorej cieľom je zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny hospodársky rast. Jeden z piatich hlavných cieľov stratégie sa týka redukcie počtu ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, pričom chudoba a sociálne vylúčenie sú definované pomocou troch ukazovateľov: cieľovú populáciu tvoria ľudia v riziku chudoby (t.j. s ekvivalentným disponibilným príjmom, ktorý je nižší než 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu), ľudia vystavení vážnej materiálnej deprivácii (t.j. s vynútenou absenciou štyroch z deviatich sledovaných položiek týkajúcich sa predmetov dlhodobej spotreby a finančných ťažkostí) a ľudia žijúci v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou (t.j. v domácnostiach, v ktorých osoby v produktívnom veku pracujú menej než 20 % z ich celkového „pracovného“ potenciálu). Platí pritom, že osoba je považovaná za chudobnú alebo sociálne vylúčenú vtedy, ak patrí aspoň do jednej z uvedených troch kategórií (European Commission, 2011: 106). Ide o definíciu, ktorá odráža multidimenzionalitu znevýhodnení, ktorým čelí časť populácie v členských krajinách EÚ – nezameriava sa len na relatívnu príjmovú chudobu, ale všíma si aj nemonetárne aspekty chudoby a vylúčenie z trhu práce. Vyjadruje zároveň snahu členských štátov o komplexný prístup k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Meranie a monitoring chudoby a sociálneho vylúčenia na úrovni EÚ predstavuje veľmi dynamickú oblasť aktivít. V posledných rokoch možno sledovať viaceré zmeny týkajúce sa portfólia používaných indikátorov. Príkladom takýchto aktivít je aj snaha o konceptualizáciu extrémnej chudoby na úrovni EÚ. Jedným z prvých výsledkov je štúdia J. Bradshawa a E. Mayhewa z roku 2011, ktorá vznikla s podporou Európskej komisie a poskytuje prehľad existujúcich prístupov k meraniu chudoby a ich aplikáciu na údaje EU SILC, ktoré sú zbierané vo všetkých členských krajinách EÚ. Autori odporúčajú zamerať pozornosť na ukazovatele viažuce sa k deprivácii a k prekrývaniu príjmovej chudoby a deprivácie, ako aj na vytvorenie „štandardných rozpočtov“ pre nízkopríjmové domácnosti (Bradshaw – Mayhew, 2011).

1 Tento údaj bol vypočítaný za tie rómske domácnosti, ktoré na otázku odpovedali.

173

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 174

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 10.1 Distribúcia celkovej mesačnej sumy pracovných príjmov v rómskych domácnostiach a v domácnostiach geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %)

Do 350 € 351-700 € 701 € a viac Domácnosti spolu

Rómske domácnosti Segregované Separované Rozptýlené Spolu 50,0 43,5 30,5 44,4 43,5 49,2 5,6 13,0 20,3 100,0 100,0 100,0

Domácnosti geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie 39,7 46,1 14,2 100,0

9,9 35,2 54,9 100,0

Poznámka: Celkové pracovné príjmy boli zisťované za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zisťovania.

boli na tom rómske domácnosti v priemere podstatne horšie – najvyššie zastúpenie medzi všeobecnými domácnosťami mal najvyšší príjmový interval, kam spadala viac než polovica domácností (55 %). Celková suma pracovných príjmov do 350 eur sa vyskytovala u jednej desatiny z nich a príjmy od 351 do 700 eur malo 35 % týchto domácností. Priemerná suma celkových pracovných príjmov v rómskych domácnostiach predstavovala 485 eur, mediánová suma mala hodnotu 400 eur.2 Najvyššiu priemernú sumu pracovných príjmov vykazovali rómske domácnosti žijúce rozptýlene (549 eur). So znižujúcou sa priestorovou integráciou táto hodnota klesala – priemerná suma medzi domácnosťami zo segregovaných osád bola 377 eur. Procedúra ANOVA použitá na porovnanie súm pracovných príjmov v troch sledovaných kategóriách rómskych domácností ukázala štatisticky významné rozdiely na hladine významnosti α = 0,05.3 Podľa Bonferroniho post hoc testu štatisticky významné rozdiely v celkovej sume pracovných príjmov existovali medzi domácnosťami rozptýlenými a segregovanými. Možno teda konštatovať, že domácnosti žijúce rozptýlene mali štatisticky významne vyššie pracovné príjmy než domácnosti zo segregovaných osád. Pre porovnanie, domácnosti z geograficky blízkej všeobecnej populácie vykazovali podstatne vyšší priemerný príjem než róm-

ske domácnosti – predstavoval 900 eur, medián mal hodnotu 750 eur. Vzhľadom na celkovo nízky počet rómskych domácností s pracovným príjmom nemá význam uvádzať ďalšie podrobnejšie triedenia a vzťahy.

10.2. Celkové sociálne príjmy Prítomnosť sociálnych príjmov a ich výška v domácnostiach sa zisťovala, rovnako ako pri pracovných príjmoch, za posledný mesiac, ktorý predchádzal obdobiu zberu dát. Koncept sociálneho príjmu bol jednoduchý – za sociálne príjmy sa považovali všetky transfery od štátu domácnostiam alebo jej jednotlivým členom, či už ide o poistné dávky, dávky štátnej sociálnej podpory alebo pomoci v hmotnej núdzi a s ňou spojené platby. Sociálne príjmy mohli byť teda poberané tak na úrovni domácnosti, ako aj na úrovni jednotlivcov (pri údajoch o jednotlivých typoch príjmov bude vždy uvedené, o ktorú rovinu ide). Agregované, celkové sociálne príjmy boli vypočítané za každú domácnosť. Približne 95 % rómskych domácností uviedlo za posledný mesiac nejakú sumu pochádzajúcu zo sociálnych príjmov.4 Toto číslo nie je až tak vysoké, ako sa na prvý pohľad môže zdať, keďže hovoríme o akomkoľvek type sociálneho príjmu – či už ide o podporu pri narodení die-

Tabuľka 10.2 Priemerné pracovné príjmy v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) Priemerný príjem (v €) Segregované Separované Rozptýlené Domácnosti geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie

Štandardná chyba 377 489 549 900

35,9 48,0 48,1 38,4

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica 303,5 449,5 392,7 586,2 452,3 644,7 823,9 975,4

Poznámka: Priemerný príjem bol vypočítaný z údajov od domácností, ktoré uviedli nenulovú sumu pracovného príjmu. Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré nemali žiaden pracovný príjem a domácnosti, ktoré neposkytli odpoveď.

174

2 Tieto údaje boli vypočítané len za domácnosti, ktoré uviedli nenulovú sumu pracovného príjmu. 3 Hodnota testovacieho kritéria F bola 3,194 pri dvoch stupňoch voľnosti. Nulová hypotéza o rovnosti rozptylov nebola zamietnutá (Levenov test homogenity rozptylov nebol štatisticky významný), takže daná procedúra mohla byť použitá. 4 Tento údaj bol vypočítaný za tie rómske domácnosti, ktoré na otázku odpovedali.

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 175

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 10.3 Distribúcia celkovej mesačnej sumy sociálnych príjmov v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %)

Do 150 € 151-300 € 301-450 € 451-600 € 601 € a viac Domácnosti spolu

Rómske domácnosti Segregované Separované Rozptýlené Spolu 7,4 10,7 10,2 37,8 44,0 39,6 33,9 27,2 31,4 13,5 14,4 13,1 7,4 3,7 5,7 100,0 100,0 100,0

Domácnosti geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie 9,5 40,5 30,8 13,6 5,6 100,0

12,9 20,5 28,1 14,3 24,1 100,0

Poznámka: Celkové sociálne príjmy sa zisťovali za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát.

Tabuľka 10.4 Priemerné sociálne príjmy v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) Priemerný príjem (v €) Segregované Separované Rozptýlené Domácnosti geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie

Štandardná chyba 348 324 323 424

11,2 12,1 10,7 16,7

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica 325,4 369,6 299,6 347,4 302,1 344,1 390,7 456,5

Poznámka: Priemerný príjem bol vypočítaný z údajov od domácností, ktoré uviedli sociálny príjem. Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré nemali žiaden sociálny príjem a domácnosti, ktoré neposkytli odpoveď.

ťaťa, rodičovský príspevok, podporu v nezamestnanosti alebo rôzne druhy dôchodkov. Údaje kategorizované do príjmových pásem so šírkou 150 € ukazujú, že najviac rómskych domácností malo sociálny príjem v intervale od 151 do 300 eur (40,5 %) a od 301 do 450 eur (30,8 %). Výnimkou však neboli ani sociálne príjmy na vyššej úrovni: celkovú sumu sociálnych dávok na úrovni 451 až 600 eur malo 13,6 % rómskych domácností, dávky vyššie než 601 eur poberalo 5,6 %. Rozdiely medzi domácnosťami s rôznym typom bývania neboli výrazné. vo všetkých troch kategóriách sa najčastejšie vyskytovali sumy od 151 do 450 eur. Všeobecná časť populácie, ktorá žije v blízkosti skúmaných rómskych domácností, vykazovala inú distribúciu celkových sociálnych príjmov. Najviac domácností malo sociálny príjem v intervale od 301 do 450 eur (28 %), avšak zásadný rozdiel sa ukázal pri výskyte sociálnych príjmov nad 600 eur: kým v súbore rómskych domácností takýto príjem uviedlo len necelých 6 %, v súbore všeobecnej populácie pripadal približne na štvrtinu domácností (24,1 %). Vyššie sociálne príjmy vo všeobecnej populácii môžu byť výsledkom viacerých skutočností. Môže tu mať vplyv odlišná veková štruktúra (vyššie zastúpenie starobných dôchodkov), vyšší výskyt poistných dávok (ktoré vyžadujú určitú dobu predchádzajúcej ekonomickej aktivity a platenie odvodov) a podobne. Vyššia úroveň príjmov neznamená väčšie pokrytie danej populácie: nejaký druh sociálneho príjmu uviedlo 60,7 % všeobecných domácností (v porovnaní s 95 % rómskych domácností).

Priemerná hodnota sociálnych príjmov za celý súbor rómskych domácností predstavovala 331 eur (viď tabuľku 10.4), medián mal hodnotu 301 eur, najčastejšie uvádzanou sumou bolo 300 eur (uviedlo ju 3,8 % rómskych domácností). Za domácnosti žijúce rozptýlene a separovane sa sociálne príjmy pohybovali v priemere na úrovni 323 a 324 eur, v segregovaných osadách boli vyššie – priemerný sociálny príjem predstavoval 348 eur. Charakter rozloženia odpovedí ukazuje graf 10.1. Ako vidno, priemerné hodnoty sú ovplyvnené viacerými odľahlými hodnotami. Ak by sme ich nebrali do úvahy, priemerné sociálne príjmy by boli nižšie. Prerušovaná vodorovná čiara ukazuje priemer za celý súbor rómskych domácností. Plné čiary vo vnútri jednotlivých boxov ukazujú hodnoty mediánov. Procedúra ANOVA ukázala, že priemerné sociálne príjmy rómskych domácností v troch podsúboroch definovaných na základe priestorovej integrácie neboli štatisticky významne odlišné, a to na žiadnej zo sledovaných hladín významnosti. Domácnosti reprezentujúce všeobecnú populáciu v geografickej blízkosti vykazovali podstatne vyšší priemerný sociálny príjem než skúmané rómske domácnosti (424 eur, čo je o 100 eur viac). Pri analýze príjmov je potrebné zohľadniť efekt veľkosti domácnosti na výšku príjmu; napríklad domácnosti s rovnakým príjmom dosahujú v dôsledku odlišného počtu členov rôzny blahobyt. Existuje niekoľko spôsobov, ako sa s tým vyrovnať. Jednou z najfrekventovanejších metód je aplikácia modifikovanej OECD škály, ktorá trans-

175

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 176

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Celková suma sociálnych príjmov

Graf 10.1 Rozloženie celkových súm sociálnych príjmov v súbore rómskych domácností podľa typu bývania (v euro) 2000

1500

1000

500

0 Rozptýlené

Separované

Segregované

formuje príjem domácnosti na „ekvivalentného člena“ prostredníctvom škály, ktorá prisudzuje „prvej“ dospelej osobe koeficient 1, každej ďalšej dospelej osobe koeficient 0,5 a nezaopatrenému dieťaťu do 14 rokov koeficient v hodnote 0,3. Znamená to, že napríklad domácnosti s dvoma dospelými členmi a dvoma deťmi mladšími než 14 rokov prisudzuje koeficient 2,1. Príjem takejto domácnosti je potom transformovaný na „príjem na ekvivalentného člena“ tak, že jeho pôvodná výška sa vydelí uvedeným súčtom jednotlivých koeficientov. Iným spôsobom je transformácia založená na určení „príjmu na osobu“ (per capita), čo znamená, že príjem domácnosti je vydelený počtom členov domácnosti. V tomto texte využívame druhý spôsob, ktorý sa často uplatňuje vo výskumoch veľmi zraniteľných skupín a zároveň sa vyhýba výčitkám týkajúcim sa arbitrárnosti zvolených hodnôt koeficientov v modifikovanej škále OECD. Na druhej strane treba podotknúť, že ani pri jednom spôsobe nejde o jednoznačné a bezproblémové riešenie; aj v druhom prípade existujú výhrady – najčastejšie spojené s tým, že ignoruje z rozsahu úspory domácnosti. Po prepočítaní celkových sociálnych príjmov „na osobu“ možno v priemerných príjmoch rómskych domácností pozorovať určité posuny. Najvyšší priemerný prí-

jem na hlavu spomedzi rómskych domácností vykázali domácnosti žijúce rozptýlene, za ktorými nasledovali domácnosti zo segregovaných osád. Pozícia rozptýlených domácností sa tak v porovnaní so situáciou, ak sa do úvahy berú pôvodné „neupravené“ sociálne príjmy (viď tabuľku 10.4), zmenila, čo môže byť výsledkom vplyvu ich veľkosti – práve tieto domácnosti totiž vykázali najnižší počet členov v porovnaní s ostatnými dvomi typmi. Podľa výsledkov procedúry ANOVA však rozdiely medzi porovnávanými tromi typmi rómskych domácností neboli štatisticky významné. Porovnanie rómskych domácností s domácnosťami všeobecnými žijúcimi v ich blízkosti ukázalo aj v tomto prípade výrazné rozdiely. Priemerné sociálne príjmy„na osobu“ boli za všeobecné domácnosti vyššie o 100 eur než za rómske domácnosti žijúce rozptýlene, pri separovaných a segregovaných bol rozdiel ešte vyšší. Výška sociálnych príjmov „na osobu“ sa odvíja (aj) od zloženia domácnosti. V súbore rómskych domácností sa ukázalo, že prítomnosť detí znižuje priemerný sociálny príjem „na osobu“. Platí to tak pre domácnosti s deťmi do 6 rokov i s deťmi do 18 rokov (tabuľka 10.6). Priemerný príjem na osobu v prípade rómskych domácností s deťmi do 6 rokov je výrazne nižší, než priemerný príjem na osobu rómskych domácností bez detí v danom veku (110 eur) i priemerný príjem na osobu za celý súbor rómskych domácností (89 eur). Navyše so zvyšujúcim sa počtom detí priemerný príjem klesá: kým v domácnostiach s jedným dieťaťom do 6 rokov bol na úrovni 71 eur, v prípade domácností s tromi a viac deťmi do 6 rokov bol na podstatne nižšej úrovni (53 eur). Podobné závery možno konštatovať aj pre rómske domácnosti s deťmi do 18 rokov. Aj tu je priemerný sociálny príjem na osobu nižší než pri domácnostiach bez takýchto detí (145 eur) a platí, že s rastúcim počtom detí sociálne príjmy prerátané na jedného člena domácnosti klesajú. Geograficky blízka všeobecná populácia bola na tom z hľadiska celkovej úrovne sociálnych príjmov podstatne lepšie. Ak sa však pozrieme na domácnosti s deťmi, tak uvedené konštatovanie neplatí (tabuľka 10.7). Priemerné sociálne príjmy prepočítané na osobu nedosahujú úroveň príjmov rómskych domácností s deťmi do 6 alebo do 18 rokov.

Tabuľka 10.5 Priemerné sociálne príjmy „na osobu“ v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) Priemerný príjem (v €) Segregované Separované Rozptýlené Domácnosti geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie

176

Štandardná chyba 88 84 93 193

3,9 3,7 3,8 9,2

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica 80,8 96,2 77,1 91,7 85,8 100,9 174,9 211,2

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 177

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 10.6 Priemerné sociálne príjmy „na osobu“ v rómskych domácnostiach podľa počtu detí vo veku do 6 a do 18 rokov (v euro) Priemerný príjem (v €)

Štandardná chyba

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica

Domácnosti s deťmi do 6 rokov 1 dieťa 2 deti 3 a viac detí

71 66 53

2,3 2,8 2,1

66,5 60,3 48,5

75,5 71,3 56,7

1 dieťa 2 deti 3 a viac detí

87 72 58

3,5 2,3 1,3

79,9 66,9 55,2

93,8 76,2 60,5

Domácnosti s deťmi do 18 rokov

Poznámka: Ide o domácnosti s deťmi do 6 rokov i do 18 rokov vrátane. Priemerný príjem na osobu pre domácnosti bez detí vo veku do 6 rokov bol 110 eur, v prípade domácností bez detí do 18 rokov 145 eur.

Rozdiely medzi Rómami a geograficky blízkou všeobecnou populáciou sa ukážu, ak do úvahy zoberieme prítomnosť osôb v penzijnom veku.5 Príjmy domácností všeobecnej populácie, kde žijú osoby vo veku 65 rokov a viac, sú výrazne vyššie, než príjmy rómskych domácností s osobami v danom veku (tabuľka 10.8). Sociálne príjmy prepočítané na osobu sú v rómskych domácnostiach s jedným dôchodcom nižšie o viac než 100 eur v porovnaní s domácnosťami všeobecnej populácie s jednou osobou v dôchodkovom veku. V prípade domácností s dvoma osobami v dôchodkovom veku sú rozdiely medzi Rómami a všeobecnou populáciou o čosi menšie, stále však zostávajú výrazné. To, že starobné dôchodky predstavujú významnú časť sociálnych príjmov, ukazuje porovnanie sociálnych príjmov domácností bez osôb vo veku 65 rokov a viac a domácností, kde žije aspoň jedna takáto osoba. Sociálny príjem v domácnostiach, kde nežijú osoby vo veku 65 rokov a viac, je nižší, a to tak v rómskych domácnostiach (84 eur), ako aj v domácnostiach geograficky blízkej všeobecnej populácie (143 eur).

10.3. Poberanie sociálnych transferov Celková suma sociálnych príjmov pozostáva zo sociálnych transferov, ktoré sa viažu k situácii danej domácnosti. Táto podkapitola nadväzuje na predchádzajúcu a ponúka podrobnejší pohľad na zastúpenie jednotlivých typov dávok v skúmanom súbore rómskych domácností. Niektoré zo sociálnych dávok sa viažu na domácnosť ako celok, iné sú určené pre jednotlivých členov domácnosti. Táto skutočnosť je dôležitá pre špecifikáciu referenčnej skupiny, ku ktorej sa podiel príjemcov určitej dávky vzťahuje.6

10.3.1. Dávka v hmotnej núdzi a s ňou súvisiace príspevky Pomoc v hmotnej núdzi je program garancie minimálneho príjmu, ktorého cieľom je podpora rodín s veľmi nízkymi alebo žiadnymi príjmami a zabezpečenie ich základných životných podmienok. Predstavuje poslednú záchrannú sieť, ktorá je zvyčajne poskytovaná po vypršaní

Tabuľka 10.7 Priemerné sociálne príjmy „na osobu“ v domácnostiach geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie podľa počtu detí vo veku do 6 a do 18 rokov (v euro) Priemerný príjem (v €)

Štandardná chyba

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica

Domácnosti s deťmi do 6 rokov* 1 dieťa 2 deti

59 50

7,3 6,8

44,2 35,2

74,3 65,6

1 dieťa 2 deti 3 a viac detí

83 61 54

13,7 6,7

54,7 47,1

110,9 74,7

Domácnosti s deťmi do 18 rokov

Poznámky: Ide o domácnosti s deťmi do 6 rokov i do 18 rokov vrátane. Priemerný príjem na osobu pre domácnosti bez detí vo veku do 6 rokov bol 223 eur, v prípade domácností bez detí do 18 rokov 255 eur. *Pre tento typ domácností neuvádzame údaj o domácnostiach s troma deťmi kvôli veľmi nízkej početnosti prípadov (n = 2).

5 Kvôli zjednodušeniu budeme na tomto mieste za osoby v dôchodkovom veku považovať osoby vo veku 65 rokov a viac. 6 Pri výpočtoch sa nebrali do úvahy domácnosti a jednotlivci, čo na otázky o poberaní jednotlivých typov sociálnych transferov neodpovedali.

177

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 178

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 10.8 Priemerné sociálne príjmy „na osobu“ v rómskych domácnostiach a v domácnostiach geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie podľa počtu osôb vo veku 65 rokov a viac (v euro) Priemerný príjem (v €)

Štandardná chyba

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica

Rómske domácnosti jedna osoba vo veku 65+ rokov dve osoby vo veku 65+ rokov Domácnosti geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie jedna osoba vo veku 65+ rokov dve osoby vo veku 65+ rokov

144 195

14,5 14,3

114,4 164,6

173,1 224,5

256 266

16,4 15,7

223,7 234,2

289,1 298,2

Poznámka: Priemerný sociálny príjem na osobu pre rómske domácnosti bez osôb vo veku 65 rokov a viac bol 83 eur, v prípade domácností z geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie to bolo 143 eur.

nárokov v iných dávkových subsystémoch. Nárok na dávku v hmotnej núdzi je podmienený niekoľkými skutočnosťami. Jednou z najdôležitejších je, že príjmy spoločne posudzovaných osôb musia byť nižšie ako suma ustanovená zákonom. K ním sa pripája aj nemožnosť zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnými silami a nemožnosť zabezpečiť si základné životné podmienky vlastným majetkom.7 Pomoc v hmotnej núdzi je bohato štruktúrovaný program, v rámci ktorého sa poskytuje základná dávka v hmotnej núdzi a viacero príspevkov naviazaných na splnenie špecifických podmienok. Výška dávky je diferencovaná do šiestich úrovní a k nim sa pridávajú viaceré príspevky (pozri Box 10.2). V rámci Zisťovania životných podmienok rómskych domácností v roku 2010 sa metodika zisťovania príjmov z programu pomoci v hmotnej núdzi trochu líšila od po-

stupu aplikovaného v roku 2005. Kým v roku 2005 sa najprv zisťoval celkový počet a podiel rodín, ktoré poberajú akýkoľvek príjem súvisiaci s hmotnou núdzou (UNDP, 2006: 48), o päť rokov neskôr sa od tohto upustilo s cieľom zjednodušiť situáciu respondentom i odbornej verejnosti. V roku 2010 sa tak zisťovalo priamo poberanie dávky v hmotnej núdzi a s ňou súvisiace príspevky. Pojem „príjem súvisiaci s hmotnou núdzou“ použitý nebol. To malo konzekvencie pre výpočty zastúpenia rodín v danom programe v celom súbore, ako aj pre ďalšie ukazovatele. Dávku v hmotnej núdzi poberala v priemere približne polovica rómskych domácností. Zo skúmaných domácností žijúcich v segregovaných osadách ju poberalo 52,3 %, zo separovaných 50,2 % a z rozptýlených 47,3 %. Vo všeobecnej populácii žijúcej v blízkosti Rómov boli

BOX 10.2: SUMY DÁVOK V HMOTNEJ NÚDZI A PRÍSPEVKOV V ROKU 2010 V roku 2010, teda v čase realizácie tohto výskumu, boli sumy dávky v hmotnej núdzi za jednotlivé typy domácností a sumy súvisiacich príspevkov a dávok nasledovné: Typ domácnosti

Suma v euro Jednotlivec Jednotlivec s 1-4 deťmi Jednotlivec s viac ako 4 deťmi Dvojica bez detí Dvojica s 1-4 deťmi Dvojica s viac ako 4 deťmi

Druh príspevku a dávky

60,5 115,1 168,2 105,2 157,6 212,3 Suma v euro

Aktivačný príspevok Ochranný príspevok Príspevok na bývanie pre jednotlivca Príspevok na bývanie pre viac osôb Príspevok na zdravotnú starostlivosť Zvýšenie dávky pre tehotné ženy Dávka pre rodičov starajúcich sa o dieťa do 1 roku Dávka pre dieťa plniace povinnú školskú dochádzku Zdroj: www.upsvar.sk.

178

7 Viď: http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/hmotna-nudza/davka-a-prispevky-v-hmotnej-nudzi.html?page_id=226.

63,07 63,07 55,8 89,2 2,0 13,5 13,5 17,2

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 179

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

BOX 10.3: PODMIENKY POBERANIA AKTIVAČNÉHO A OCHRANNÉHO PRÍSPEVKU K DÁVKE V HMOTNEJ NÚDZI Aktivačný príspevok je poskytovaný občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje (ak splnili podmienky nároku na dávku v hmotnej núdzi) nasledujúcim spôsobom. Občan v hmotnej núdzi, ktorý je zamestnaný, má nárok na aktivačný príspevok: - ak si zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou externého štúdia, - ak sa zúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce uskutočňovaných v rámci projektov schválených ministerstvom, - ak sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom alebo obcou. Občan v hmotnej núdzi, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má nárok na aktivačný príspevok v prípadoch uvedených vyššie plus vtedy, ak sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných prác pre samosprávny kraj. Občan v hmotnej núdzi, ktorému je vyplácaný rodičovský príspevok, má nárok na aktivačný príspevok, ak študuje na strednej alebo vysokej škole. Aktivačný príspevok je poskytovaný aj dlhodobo nezamestnaným občanom, ktorí sa zamestnajú s príjmom v intervale od minimálnej mzdy po jej trojnásobok a ktorým bola pred tým poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi. Platí to aj pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí začali vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Ochranný príspevok je poskytovaný občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak si splnili podmienky na vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi a nemôžu zabezpečiť základné životné potreby z nasledujúcich dôvodov: - dosiahli vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, - sú invalidní z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, - ide o osamelých rodičov, ktorí sa osobne, celodenne a riadne starajú o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa, - ide o osoby, ktoré sa osobne, celodenne a riadne starajú o dieťa alebo dospelú osobu, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu dieťa alebo dospelá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, - majú nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, porucha zdravia uznaná príslušným ošetrujúcim lekárom trvajúca nepretržite viac ako 30 dní, alebo - zúčastňujú sa na resocializačných programoch, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou. (Citované podľa: Zákon 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)

v tomto dávkovom programe zaradené len 4 %. Príspevok na zdravotnú starostlivosť, ktorý slúži na úhradu výdavkov spojených so zdravotnou starostlivosťou, poberalo 43 % domácností s dávkou v hmotnej núdzi. Príspevok na bývanie bol vyplácaný 58 % rodín na dávkach v hmotnej núdzi. Podiel týchto domácností sa v jednotlivých typoch osídlenia s rôznym stupňom integrácie výrazne líšil. Kým spomedzi rozptýlených ho poberalo 77 % domácností, vo zvyšných dvoch prostrediach mal oveľa slabšie zastúpenie (v separovaných osadách 52 %, v segregovaných sídlach 48 %). Nižšia úroveň čerpania príspevku v separovaných a segregovaných osadách môže odrážať skutočnosť, že poskytovanie príspevku na bývanie bolo naviazané na určité podmienky podporujúce jeho správne využitie, ktorých splnenie však nebolo v prostredí rómskych komunít (najmä tých s menším stupňom integrácie) jednoduché (UNDP, 2006: 49). Nízky podiel domácností poberajúcich dávku v hmotnej núdzi, ktorým bol vyplácaný príspevok na bývanie, môže mať negatívne konzekvencie pre rómsku populáciu, a to najmä s ohľadom na jeho dôležitú funkciu: zo štruktúry systému pomoci v hmotnej núdzi v roku 2010 je zrejmé, že príspevok na bývanie predstavoval signifikantný finančný dodatok k základnej dávke v hmotnej núdzi. Jeho absencia môže ohroziť stabilitu bývania (zníženie schopnosti platiť za prenájom a služby spojené s bývaním), prehĺbiť finančné ťažkosti a viesť do pasce zadlžovania.

Popri dávke v hmotnej núdzi bola v roku 2010 vyplácaná aj dávka pre rodičov dieťaťa do jedného roku, ktorá bola podmienená preukázaním potvrdenia od pediatra o účasti na preventívnych prehliadkach. Túto dávku poberalo 8 % domácností, ktoré boli prijímateľom dávky v hmotnej núdzi.8 Ďalšou dávkou bola dávka pre školopovinné dieťa, ktorej priznanie sa viazalo na plnenie školskej dochádzky. V roku 2010 bola priznaná 40 % rómskych domácností poberajúcich dávku v hmotnej núdzi. zo žijúcich rozptýlene ju poberalo 42 % domácností, spomedzi separovaných 40,3 %, z rómskych domácností v segregovaných osadách 38,7 %. K dávke v hmotnej núdzi patrí aj aktivačný a ochranný príspevok. Aktivačný príspevok je určený pre ľudí v hmotnej núdzi (ktorí splnili podmienky nároku na dávku v hmotnej núdzi) za účelom podpory „získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi“.9 Ide teda o sociálny transfer, ktorý je poskytovaný jednotlivcom, avšak pri zohľadnení situácie v domácnosti. Aktivačný príspevok poberalo 14 % osôb v súbore rómskej populácie (15 % z rozptýlených a segregovaných, 12 % zo separovaných). Aby sme získali relevantnú predstavu o význame tohto príspevku, je potrebné zadefinovať adekvátnu referenčnú kategóriu. Po prvé, malo by ísť o osoby žijúce v domácnosti, ktorá je príjemcom dávky v hmotnej nú-

8 Kvôli nízkym početnostiam sa ďalej neuvádza podrobnejšie triedenie. 9 Zákon 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §12.

179

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 180

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

dzi. Po druhé, je potrebné bližšie špecifikovať vekový interval, v ktorom sa bude poberanie príspevku sledovať. My sme pre tento účel zvolili vekovú kategóriu 16-54 rokov (vrátane), ktorá zachytáva osoby v produktívnom veku. Spomedzi Rómov patriacich do tejto vekovej kategórie, ktorí žili v domácnostiach poberajúcich dávku v hmotnej núdzi, poberalo aktivačný príspevok 30 %. Najviac ich bolo medzi Rómami zo segregovaných osád (37 %). Zo žijúcich rozptýlene poberal aktivačný príspevok každý tretí Róm v danom veku žijúci v domácnosti poberajúcej dávku v hmotnej núdzi. Najnižší podiel poberateľov sa ukázal medzi Rómami zo separovaných osád – príjemcom aktivačného príspevku bolo 22 % z nich. Rovnaký podiel osôb s aktivačným príspevkom bol aj v súbore geograficky blízkej všeobecnej populácie. Ochranný príspevok sa poskytuje ľuďom v hmotnej núdzi, ktorí si nemôžu zabezpečiť základné životné podmienky z rôznych dôvodov (viď Box 10.3). Umožňuje tak doplniť dávku v hmotnej núdzi o ďalšiu sumu pri existencii vážnych prekážok aktivácie. Z hľadiska výskytu nebol ochranný príspevok tak významný ako aktivačný príspevok. Poberalo ho len 3 % Rómov vo veku 16-54 rokov, ktorí žili v domácnostiach na dávke v hmotnej núdzi (5 % v segregovaných osadách, 3 % v separovaných komunitách a 2 % z rozptýlených). V susediacej všeobecnej populácii sa ochranný príspevok vyskytoval v úplne zanedbateľnej miere. Aktivačný a ochranný príspevok tak poberalo dokopy 33 % Rómov v produktívnom veku (16-54 rokov), ktorí žili v domácnostiach odkázaných na dávku v hmotnej núdzi. Berúc do úvahy, že oba (komplementárne) príspevky predstavujú možnosť signifikantného zvýšenia príjmu domácnosti (viď Box 10.2), nejde o vysoké číslo. Možno predpokladať, že vo využívaní týchto dvoch podporných nástrojov existujú v praxi viaceré bariéry, ktoré môžu mať štrukturálnu povahu (či už na strane dopytu alebo ponuky).

ry rómskej populácie, v ktorej žije len 4 % osôb vo veku 60 rokov a viac a 2,3 % osôb vo veku 65 rokov a viac. Starobný, predčasný alebo výsluhový dôchodok poberalo 5 % osôb spomedzi všetkých Rómov. Inú perspektívu získame, ak si budeme všímať podiel poberateľov týchto dôchodkov v „staršej“ časti rómskej populácie. Ako ukazuje tabuľka 10.9, starobný, predčasný alebo výsluhový dôchodok poberalo 87 % Rómov vo veku 60 rokov a viac. Najvyšší podiel poberateľov bol medzi Rómami zo segregovaných osád (92 %), najnižší medzi Rómami žijúcimi rozptýlene (81 %). V populácii Rómov vo veku 65 rokov a viac bola miera poberania týchto dôchodkov ešte vyššia; najnižší výskyt vykazovali aj v tomto prípade rozptýlení. Súbor geograficky blízkej populácie bol v porovnaní so súborom Rómov starší (pozri kapitolu 3). Odráža to aj podiel poberateľov starobných, predčasných a výsluhových dôchodkov, ktorý predstavoval 24 % celého súboru geograficky blízkej všeobecnej populácie (je takmer päťkrát vyšší než podiel za celú rómsku populáciu). Pre porovnanie sú preto relevantnejšie údaje týkajúcej sa „staršej“ časti skúmaného súboru. V tomto prípade je podiel poberateľov dôchodkov v geograficky blízkej populácii vyšší než v súbore Rómov. Graf 10.2 ukazuje, že ďalšie druhy dôchodkov boli v rómskej populácii iba málo rozšírené. Najfrekventovanejší z nich bol invalidný dôchodok, ktorý poberalo v priemere 4,5 % Rómov, najčastejšie sa uvádzali v rámci bývajúcich v segregovaných osadách. Vdovské/vdovecké a sirotské dôchodky boli zastúpené vo veľmi malej miere. Situácia vo všeobecnej populácii žijúcej v blízkosti Rómov bola veľmi podobná – s výnimkou vdovských/vdoveckých dôchodkov, ktoré sa tu vyskytovali podstatne častejšie (9 %) než u Rómov (1,8 %).

10.3.3. Rodinné dávky 10.3.2. Dôchodky V rómskej populácii bolo pokrytie dôchodkami vo všeobecnosti nízke. V prípade starobných, predčasných a výsluhových dôchodkov ide o výsledok vekovej štruktú-

Rodinné dávky poskytujú podporu a kompenzácie vzťahujúce sa k rôznym udalostiam počas životného a rodinného cyklu. Sú poskytované na princípe poistenia (nemocenské dávky) alebo na princípe univerzalizmu

Tabuľka 10.9 Poberanie starobných, predčasných a výsluhových dôchodkov v rómskej populácii podľa typu bývania a v geograﬁcky blízkej všeobecnej populácii (v %) Podiel poberateľov v celej populácii Segregovaní Separovaní Rozptýlení Rómska populácia spolu Geograﬁcky blízka všeobecná populácia

180

Poznámka: Do úvahy sa nebrali respondenti, ktorí na otázku neodpovedali.

Podiel poberateľov v populácii 60+ rokov 4,2 6,6 4,5 5,1 23,7

Podiel poberateľov v populácii 65+ rokov 91,7 88,0 81,0 86,6 90,7

90,0 100,0 85,2 92,7 95,5

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 181

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

alebo príslušnosti k určitej kategórii. Netreba zabúdať ani na rozdelenie dávok na jednorazové a opakované rodinné dávky. Najväčšia pozornosť tejto časti verejnej politiky je zameraná na obdobie príchodu dieťaťa do rodiny a starostlivosti o neho. Významnú úlohu tu zohráva príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku. Príspevok pri narodení dieťaťa je jednorazová štátna sociálna dávka určená na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca a je v podstate vyplácaná univerzálne (podmienky sa týkajú len občianstva). Od roku 2009 sa k príspevku poskytuje aj príplatok, ktorý má doplniť finančné zdroje domácnosti spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa.10 Poberanie príspevku pri narodení dieťaťa uviedlo 1,9 % celkového súboru rómskej populácie,11 spomedzi jednotlivcov vo veku 18 rokov a viac predstavovali poberatelia príspevku 3 %. Pre porovnanie v roku 2010 bol príspevok pri narodení dieťaťa poskytnutý 56 736 osobám v celej SR, čo predstavuje asi 1,3 % populácie vo veku 18 rokov a viac.12 Poberanie príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa uviedlo 79 % z tých Rómov, ktorí boli príjemcami príspevku. Ďalšou z dávok zacielených na potreby detí je prídavok na dieťa. Prídavok na dieťa je opakovaná rodinná dávka, ktorá je na Slovensku poskytovaná univerzálne. Ako konštatuje Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2010: „z hľadiska počtu poberateľov a objemu vyplatených finančných prostriedkov je prídavok na dieťa najrozsiahlejšou dávkou štátnej sociálnej podpory“. V roku 2010 bol vyplácaný v sume 21,99 € na každé nezaopatrené dieťa. Priemerný mesačný počet poberateľov na Slovensku v roku 2010 bol 706 328 osôb, čo predstavovalo približne 16 % populácie vo veku 18 rokov a viac (Správa..., 2011). V skúmanom súbore rómskej populácie poberala prídavok na dieťa každá piata osoba, v podsúbore vo veku 18 rokov a viac predstavoval podiel poberateľov 26 % (rozdiely medzi sledovanými typmi osídlenia boli minimálne). K prídavku na dieťa sa poskytuje aj príplatok, ktorý je adresnou dávkou pre deti rodičov, ktorí poberajú starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, nevykonávajú zárobkovú činnosť a nebol im priznaný daňový bonus na dieťa. Príplatok bol vyplácaný v sume 10,31 €. Poberanie príplatku k prídavku na dieťa uviedlo 16 % tých osôb, ktorým bol vyplácaný prídavok na deti. V porovnaní s odhadmi za celú populáciu, ide o vysoký podiel. Podľa Správy o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2010 predstavoval priemerný mesačný počet príjemcov prí-

Graf 10.2 Poberanie rôznych druhov ostatných dôchodkov v rómskej populácii podľa typu bývania (v %) Segregovaní

Separovaní

Rozptýlení

6 5,1

4,8

5 4

3,6

3 2,1 2

1,7 1,7

1,6 0,5

0,3

0 Vdovský/vdovecký

Sirotský

Invalidný

Poznámka: Do úvahy sa nebrali respondenti, ktorí na otázku neodpovedali.

platku 4 033 osôb. Ak toto číslo porovnáme s priemerným mesačným počtom poberateľov prídavkov na deti, tak vidíme, že príplatok poberalo len 0,6 % z nich. V rómskej populácii bol podiel mnohonásobne vyšší. V geograficky blízkej všeobecnej časti populácie bol prídavok na dieťa poskytovaný 12,6 % osôb, pričom príplatok z nich dostalo 1,6 % z nich. Keďže príplatok k prídavku na dieťa je adresná dávka, ktorá je určená zraniteľným kategóriám, jeho výrazne vyšší výskyt v rómskej populácii nepriamo indikuje horšie príjmové podmienky v porovnaní so všeobecnou populáciou žijúcou v jej blízkosti i s celou populáciou SR. Starostlivosť o malé deti je inštitucionálne podporovaná prostredníctvom sady štátnych intervencií. Z hľadiska funkcie k jej najdôležitejším súčastiam patrí rodičovský príspevok, ktorý je určený rodičom starajúcim sa riadne a celodenne o dieťa do veku troch rokov (v prípade dlhodobo nepriaznivého stavu do šiestich rokov). Od roku 2010 došlo k zavedeniu dvoch úrovní rodičovského príspevku. Mesačná suma 256 € bola určená pre rodičov, ktorým bola pred vznikom nároku na rodičovský príspevok vyplácaná materská, alebo ktorí platili nemocenské poistenie najmenej 270 dní počas posledných dvoch rokov pred narodením dieťaťa. Suma 164,22 € bola vyplácaná vo zvyšných prípadoch, a potom aj v nadväznosti na vyššiu sumu po uplynutí dvoch rokov dieťaťa. V rómskej populácii poberalo rodičovský príspevok 7,5 % osôb (rozdiely medzi typmi osídlení boli malé), pri-

10 http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/statne-socialne-davky/prispevok-pri-narodeni-dietata.html?page_id=1190. 11 Pri výpočte tejto hodnoty i ďalších údajov o poberaní rodinných dávok sa nebrali do úvahy respondenti, ktorí na otázky neodpovedali. 12 Údaj o veľkosti populácie vo veku 18+ rokov v roku 2010 (4 405 673 osôb) pochádza z databázy Slovstat. Priemerný počet poberateľov prídavkov na deti je možné vztiahnuť aj k inej vekovej skupine, voľba hranice 18 rokov je arbitrárna.

181

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 182

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 10.10 Distribúcia celkových čistých príjmov v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %)

Do 150 € 151-300 € 301-450 € 451-600 € 601-750 € 751 € a viac Domácnosti spolu

Rómske domácnosti Segregované Separované Rozptýlené Spolu 9,3 10,8 11,2 31,7 34,6 28,1 31,7 26,9 28,1 13,5 13,9 12,4 6,1 6,1 8,6 7,7 7,7 11,6 100,0 100,0 100,0

Domácnosti geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie 10,5 31,4 28,8 13,2 7,0 9,1 100,0

10,9 5,6 12,5 11,2 11,5 48,3 100,0

Poznámka: Pri počítaní celkových príjmov sa do úvahy nebrali tie domácnosti, ktoré neuviedli údaj ani o sociálnych, ani o pracovných príjmoch (26 domácností).

čom 83 % z nich dostávalo príspevok v nižšej sume (164,22 €) a 14,5 % vo vyššej sume (256 €).13 Nižšie sumy sa najčastejšie vyskytovali v rozptýlených osídleniach (88 %), vyššie sumy zase v separovaných osadách (19,4 %). V geograficky blízkej všeobecnej časti populácie sa rodičovský príspevok vyplácal 3,4 % osôb, pričom podiel vyšších súm, ktoré sú naviazané na prísnejšie podmienky ohľadne predchádzajúceho zamestnania a participácie na sociálnom poistení, bol 39 %, čo je približne dvakrát vyšší podiel než v rómskej pop4ulácii.14 Z jednotlivcov vo veku od 18 rokov (vrátane) poberalo rodičovský príspevok 12 % Rómov (v 82 % prípadov šlo o nižšiu sumu) a 4 % osôb patriacich ku geograficky blízkej všeobecnej populácii.

10.3.4. Dávky v nezamestnanosti Dávky v nezamestnanosti sa vyplácajú na základe poistného princípu – z poistenia v nezamestnanosti. Dávka v nezamestnanosti je poskytovaná počas šiestich mesiacov a odvíja sa od výšky predchádzajúceho príjmu. Z tohto hľadiska ide o dávku, ktorá je v prostredí ohrozených komunít náročná na splnenie oprávňujúcich kritérií. Na rozdiel od vyššie uvedených dávok sa v prípade dávky v nezamestnanosti zisťovalo poberanie v dlhšom časovom horizonte – respondenti mali uviesť, či túto dávku poberali niekedy počas posledných 5 rokov. V rómskej populácii ju poberalo 12 % z celého súboru, najčastejšie šlo o Rómov zo segregovaných osád (15 %), v separovaných komunitách a za žijúcich rozptýlene sa vyskyto-

182

vala menej často (11,4 % a 10,2 %). Údaj o poberateľoch dávky v nezamestnanosti je vhodné vztiahnuť k tým, ktorí si môžu nárok na dávku aj uplatniť. My si budeme všímať populáciu vo veku od 18 do 59 rokov (vrátane). V tejto skupine poberalo dávku v nezamestnanosti 21 % Rómov. V segregovaných osadách sa dávka vyskytovala najčastejšie – skúsenosť s ňou mal každý štvrtý Róm alebo Rómka. V rámci geograficky blízkej všeobecnej populácii poberalo túto dávku 5,5 % z celého skúmaného súboru a 9,4 % osôb vo veku od 18 do 59 rokov.15

10.4. Celkové príjmy Celkový príjem domácnosti sa rátal spočítaním príjmov pracovných a sociálnych.16 Keďže v oboch prípadoch sa zisťoval čistý mesačný príjem (za mesiac predchádzajúci mesiacu zisťovania), aj výsledný celkový príjem odkazuje k čistému mesačnému príjmu, ktorý je kľúčovým indikátorom životnej úrovne. Ide o čistý disponibilný príjem, ktorý môže domácnosť bezprostredne použiť. Najčastejšie zastúpeným príjmovým intervalom v súbore všetkých rómskych domácností bol interval od 151 do 300 eur, v ktorom sa so svojim čistým mesačným príjmom ocitlo viac než 31 % domácností. V najnižšom intervale s príjmami do 150 eur sa nachádzalo 10,5 % rómskych domácností, v najvyššom príjmovom intervale cez 9 % domácností. Domácnosti bývajúce rozptýlene vykázali vyššie zastúpenie v dvoch najvyšších príjmových intervaloch. V súbore všeobecných domácností z geograficky blízkeho prostredia možno po-

13 Spolu 2,5 % poberateľov na otázku o výške rodičovského príspevku neodpovedalo. 14 Ako názorne prezentuje kapitola 9, z rómskych žien a mužov túto podmienku spĺňa iba veľmi malá časť. Aktuálne nastavenie prakticky vylučuje z možnosti čerpať vyššiu sumu rodičovského príspevku všetkých bez aktuálnej alebo nedávnej trvalejšej skúsenosti s pracovným miestom s garantovanými odvodmi do sociálnej poisťovne, čo je väčšina skúmaného rómskeho súboru, vrátane fertilného veku. Vzniká tu otázka, či skrytým zámerom poslednej legislatívnej úpravy rodičovského príspevku nebol práve takýto cieľ (viac pozri: Debrecéniová, 2010). 15 Vo vzťahu k nameranej veľmi vysokej nezamestnanosti rómskej populácie je však takýto podiel poberateľov malý a v porovnaní s mierou nezamestnanosti všeobecnej populácie aj nižší (pozri kapitolu 9). Úroveň nezamestnanosti a priebeh a kvalita zamestnávania rómskej populácie väčšinu z nich z nároku na dávku v nezamestnanosti vylučujú. 16 Pri počítaní celkových príjmov sa do úvahy nebrali tie domácnosti, ktoré neuviedli údaj ani o sociálnych, ani o pracovných príjmoch (26 domácností).

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 183

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

zorovať iný tvar distribúcie príjmu. Kým v najnižšej príjmovej kategórií bol podiel domácností podobný podielu v súbore rómskych domácností, zastúpenie ostatných príjmových intervalov sa odlišovalo. Podiel domácností s príjmom od 151 do 450 eur bol výrazne nižší než v rómskych domácnostiach. Najväčší rozdiel však možno pozorovať pri najvyšších príjmoch. Kým v rómskych domácnostiach mala príjem nad 751 eur len necelá desatina, v súbore všeobecnej populácie to bola takmer polovica domácností (tabuľka 10.10). Priemerný čistý celkový príjem v súbore rómskych domácností predstavoval 396 eur,17 medián mal hodnotu 335 eur. Najvyšší priemerný príjem dosiahli rozptýlené domácnosti (417 €), najnižší domácnosti zo segregovaných osád (380 €). Za všeobecné domácnosti z blízkeho okolia vyšiel priemerný čistý príjem približne dvojnásobne vyšší (806 €). Ako ukazuje graf 10.3, ktorý znázorňuje distribúciu čistých mesačných príjmov v jednotlivých kategóriách, v podsúbore domácností z rozptýlených a separovaných osídlení sa vyskytlo niekoľko odľahlých hodnôt. Tie mohli ovplyvniť získané priemerné hodnoty príjmov. Graf názorne ukazuje charakter rozloženia príjmu v jednotlivých typoch osídlenia aj prostredníctvom mediánu, či interkvartilového rozpätia (prerušovaná vodorovná čiara ukazuje hodnotu priemerného príjmu za celý súbor rómskych domácností). Na základe výstupov procedúry ANOVA možno konštatovať, že medzi domácnosťami z rôznych typov osídlení definovaných na základe priestorovej integrácie neexistujú štatisticky významné rozdiely v čistých mesačných príjmoch. Ako sme už uviedli v predchádzajúcej časti, pri analýze príjmov je potrebné zohľadniť veľkosť domácnosti. Za týmto účelom využívame príjem prepočítaný na jedného člena domácnosti, ktorý označujeme ako „príjem na osobu“ (per capita). Priemerný čistý mesačný príjem na osobu predstavoval v rómskych domácnostiach 107 eur. Najvyšší bol v podsúbore rozptýlených domácností (119 eur), najnižší u domácností zo segregovaných osád

Graf 10.3 Rozloženie celkových čistých príjmov v súbore rómskych domácností podľa typu bývania (v euro) Celkový príjem 2000,00

1500,00

1000,00

500,00

0,00 Rozptýlené

Separované

Segregované

(99 eur). Aj po zohľadnení veľkosti domácnosti platí, že najvyššie mesačné príjmy sa vyskytovali v domácnostiach žijúcich rozptýlene a s klesajúcou priestorovou integráciou sa výška priemerného príjmu na hlavu znižovala. Procedúra ANOVA ukázala, že medzi priemernými príjmami domácností z rôzneho prostredia existujú štatisticky významné rozdiely na hladine významnosti α = 0,05.18 Na základe Bonferroniho post hoc testu možno špecifikovať, že štatisticky významný rozdiel v celkových príjmoch na osobu existuje medzi segregovanými a rozptýlenými domácnosťami. V súbore domácností reprezentujúcich geograficky blízku všeobecnú populáciu predstavoval priemerný čistý mesačný príjem na člena domácnosti 305 eur, čo je takmer trojnásobok priemeru za celý rómsky súbor a viac ako dvaapolnásobok priemerného príjmu domácností rozptýlených, ktoré sa svojimi príjmovými charakteristikami najviac približujú k všeobecnej populácii (tabuľka 10.12).

Tabuľka 10.11 Priemerné celkové čisté príjmy v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) Priemerný príjem (v €) Segregované Separované Rozptýlené Domácnosti geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie

Štandardná chyba 380 387 417 806

14,2 16,9 18,5 31,2

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica 352,1 407,9 354,1 420,7 381,2 454,2 744,2 867,1

Poznámka: Pri počítaní celkových príjmov sa do úvahy nebrali tie domácnosti, ktoré neuviedli údaj ani o sociálnych, ani o pracovných príjmoch (26 domácností).

17 95-percentný interval spoľahlivosti bol vymedzený nasledovne: spodná hranica = 376 eur, horná hranica = 414 eur. 18 Hodnota testovacieho kritéria F bola 3,9 pri dvoch stupňoch voľnosti (Levenov test homogenity rozptylov nebol štatisticky významný, takže procedúra mohla byť aplikovaná).

183

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 184

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 10.12 Priemerné celkové príjmy „na osobu“ v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) Priemerný príjem (v €) Segregované Separované Rozptýlené Domácnosti geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie

Štandardná chyba 99 102 119 305

4,7 5,4 5,7 10,9

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica 89,9 108,5 92,3 113,4 107,8 130,2 283,7 326,7

Poznámka: Pri počítaní celkových príjmov sa do úvahy nebrali tie domácnosti, ktoré neuviedli údaj ani o sociálnych, ani o pracovných príjmoch (26 domácností).

Podobne ako pri pracovných či sociálnych príjmoch, aj čisté celkové mesačné príjmy boli kategorizované do príjmových intervalov. Najviac rómskych domácností sa ocitlo v príjmovom intervale 51 až 100 eur na osobu (takmer 42 %). Druhou najviac zastúpenou kategóriou bol najnižší interval: príjem do 50 eur na jedného člena mala pätina rómskych domácností. Mesačný príjem do 100 eur na hlavu tak malo spolu 62 % rómskych domácností. Ak sa pozrieme na opačný koniec príjmového rozloženia, tak príjem nad 200 eur na osobu mala približne každá desiata rómska domácnosť. Distribúcia príjmov sa mierne líši podľa typu bývania: najnižší príjmový interval bol najviac zastúpený medzi domácnosťami zo separovaných a segregovaných osád. Podiel domácností s príjmom na člena do 50 eur bol u nich o viac než päť percentuálnych bodov vyšší než v prípade rozptýlených domácností (21 % ku 16 %). V zastúpení stredných príjmových kategórií nie sú medzi troma sledovanými typmi bývania výrazné rozdiely. Na druhej strane najvyššie príjmy – nad 200 eur na člena – sa vyskytovali častejšie v rozptýlených domácnostiach (15,4 %) než v segregovaných (7 %) alebo separovaných (10,4 %). Výška celkových príjmov môže byť determinovaná rôznymi skutočnosťami. Medzi najdôležitejšie patrí postavenie členov domácnosti vo vzťahu k trhu práce. Ako sme už spomenuli, pracovný príjem uviedla pri-

bližne štvrtina rómskych domácností. Mohlo pritom ísť o pracovný príjem jedného alebo niekoľkých členov domácnosti. Tabuľka 10.14 ukazuje, že počet pracujúcich v domácnosti diferencuje celkové príjmy na osobu. Priemerné celkové príjmy rómskych domácností, kde nikto nepracoval, boli nižšie než príjmy domácností s pracujúcim členom/členmi. Už jedna pracujúca osoba znamenala podstatné zvýšenie priemerného príjmu. Pre rómske domácnosti zároveň platí, že so zvyšujúcim sa počtom pracujúcich členov narastal priemerný celkový príjem na osobu. Príjem na osobu v prípade rómskych domácností s tromi pracujúcimi bol vyšší o viac než 100 eur v porovnaní s príjmom domácností, kde pracoval len jeden člen. Na základe výsledkov procedúry ANOVA možno konštatovať, že medzi domácnosťami s rôznym počtom pracujúcich členov existovali štatisticky významné rozdiely na hladine významnosti α = 0,001.19 Bonferroniho post hoc test ukázal, že štatisticky významné rozdiely v celkových príjmoch na osobu boli medzi všetkými štyrmi kategóriami rómskych domácností, s výnimkou rozdielu medzi domácnosťami s jedným a dvoma pracujúcimi členmi. Aj v geograficky blízkej všeobecnej populácii nájdeme podobný efekt počtu pracujúcich na príjem domácnosti, príjmy sa tu však pohybovali na vyššej úrovni než v súbore rómskych domácností.

Tabuľka 10.13 Distribúcia celkových príjmov „na osobu“ v rómskych domácnostiach podľa typu bývania a v domácnostiach geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %)

Do 50 € 51-100 € 101-150 € 151-200 € 201 € a viac Domácnosti spolu

Rómske domácnosti Segregované Separované Rozptýlené Spolu 21,3 22,3 15,7 42,6 41,6 41,6 19,7 16,9 17,6 9,4 8,8 9,7 7,0 10,4 15,4 100,0 100,0 100,0

Domácnosti geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie 19,7 41,9 18,0 9,3 11,1 100,0

11,0 2,8 5,0 9,1 72,1 100,0

Poznámka: Pri počítaní celkových príjmov sa do úvahy nebrali tie domácnosti, ktoré neuviedli údaj ani o sociálnych, ani o pracovných príjmoch (26 domácností).

184

19 Testovacie kritérium F malo hodnotu 63,2 pri troch stupňoch voľnosti (keďže Levenov test homogenity rozptylov nebol štatisticky významný, procedúru bolo možné aplikovať).

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 185

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 10.14 Priemerné celkové príjmy na osobu v rómskych domácnostiach podľa počtu pracujúcich v domácnosti (v euro) Priemerný príjem (v €) Žiadny pracujúci 1 pracujúci 2 pracujúci 3 pracujúci

Štandardná chyba 90 150 168 276

2,5 8,9 18,3 42,4

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica 85,3 95,3 132,2 167,9 130,8 204,8 187,9 364,7

Poznámka: Pri počítaní celkových príjmov sa do úvahy nebrali tie domácnosti, ktoré neuviedli údaj ani o sociálnych, ani o pracovných príjmoch (26 domácností).

V jednej z predchádzajúcich častí tejto kapitoly sme ukázali vzťah medzi počtom detí a sociálnymi príjmami. Prítomnosť detí pôsobí aj na celkový príjem – priemerný príjem prepočítaný na jedného člena sa so zvyšujúcim počtom detí znižuje. Rómske domácnosti s deťmi do 6 rokov (vrátane) majú nižší príjem než rómske domácnosti bez takýchto detí (86 a menej eur ku 135 eur). Platí to aj pre domácnosti s deťmi do 18 rokov (vrátane), kde domácnosti bez detí v danom veku vykazujú podstatne vyšší príjem (125 a menej eur ku 166 eur). Zároveň platí, že rómske domácnosti s malými deťmi majú niž-

šie celkové príjmy na osobu v porovnaní s domácnosťami, kde žijú (aj) staršie deti. Aj v súbore geograficky blízkej všeobecnej populácie sa celkový príjem na osobu znižoval s rastúcim počtom detí, pokles sa však odohrával na vyššej príjmovej hladine. Na rozdiel od sociálnych príjmov, kde geograficky blízke domácnosti s deťmi do 6 rokov boli na tom horšie ako domácnosti rómske, celkové príjmy domácností s malými deťmi sú v súbore všeobecnej populácie viacnásobne vyššie (porovnaj tabuľku 10.15 a 10.16).

Tabuľka 10.15 Priemerné celkové príjmy „na osobu“ v rómskych domácnostiach podľa počtu detí vo veku do 6 a do 18 rokov (v euro) Priemerný príjem (v €)

Štandardná chyba

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica

Domácnosti s deťmi do 6 rokov 1dieťa 2 deti 3 a viac detí

86 74 58

4,5 4,4 3,1

77,4 65,3 52,1

94,9 82,8 64,5

1 dieťa 2 deti 3 a viac detí

125 87 64

7,3 4,1 2,1

110,5 79,0 60,1

139,6 95,1 68,6

Domácnosti s deťmi do 18 rokov

Poznámka: Ide o domácnosti s deťmi do 6 rokov i do 18 rokov vrátane. Priemerný celkový príjem na osobu v prípade rómskych domácností bez detí vo veku do 6 rokov bol 135 eur, v prípade domácností bez detí vo veku do 18 rokov 166 eur.

Tabuľka 10.16 Priemerné celkové príjmy „na osobu“ v domácnostiach geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie podľa počtu detí vo veku do 6 a do 18 rokov (v euro) Priemerný príjem (v €)

Štandardná chyba

Interval spoľahlivosti (95 %) Spodná hranica Horná hranica

Domácnosti s deťmi do 6 rokov* 1 dieťa 2 deti

233 206

19,9 34,7

192,7 130,6

273,4 281,6

1 dieťa 2 deti 3 a viac detí

251 215 143

23,7 17,4 30,4

203,7 180,3 79,4

299,2 250,6 207,1

Domácnosti s deťmi do 18 rokov

Poznámky: Ide o domácnosti s deťmi do 6 rokov i do 18 rokov vrátane. Priemerný celkový príjem na osobu v prípade domácností geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie bez detí vo veku do 6 rokov bol 321 eur, v prípade domácností bez detí vo veku do 18 rokov 348 eur. *Pre tento typ domácnosti neuvádzame údaj o domácnostiach s troma deťmi kvôli veľmi nízkej početnosti prípadov (n = 2).

185

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:17 PM

Page 186

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

10.5. Deprivácia v oblasti spotreby a výskyt nedoplatkov Životná úroveň rómskej populácie sa popri príjme sledovala aj pomocou dvoch ďalších špecifických skupín indikátorov. Na jednej strane sa zisťovala schopnosť zabezpečiť určitý typ spotreby a finančnej rezervy, na strane druhej šlo o identifikáciu rôznych typov nedoplatkov. Obidve skupiny indikátorov merajú výskyt ťažkostí materiálnej a finančnej povahy. Pomáhajú doplniť obraz získaný na základe údajov o sociálnych a pracovných príjmoch, podmienkach bývania a vybavenosti domácností predmetmi dlhodobej spotreby, ktoré sú prezentované vyššie (kapitola 6). Indikátory týkajúce sa schopnosti zabezpečiť určitý typ spotreby boli použité aj s ohľadom na skutočnosť, že sú pravidelne využívané v zisťovaní EU SILC, ktorý pokrýva celú populáciu SR. Časť z nich sa týka spotreby, ktoré možno označiť za nevyhnutnú pre štandardnú životnú úroveň umožňujúcu pokrytie základných potrieb a participáciu na bežných sociálnych aktivitách (jedlo z mäsa každý druhý deň, nové sezónne oblečenie). Ďalší zase pomáha identifikovať životnú úroveň domácností prostredníctvom toho, či popri každodennom hospodárení sú schopné vytvárať úspory ako ochranu pred neočakávanými udalosťami. Posledný zo štyroch indikátorov sa nevzťahuje k základným potrebám v zmysle nevyhnutných podmienok na prežitie, ale odkazuje na participáciu na aktivitách, ktoré sú v spoločnosti vnímané ako štandardný spôsob trávenia voľného času, ktorého absencia nemá len priamy dopad na rodinu, ale môže viesť aj k znižovaniu jej sociálneho statusu. Použité ukazovatele tak pokrývajú rôzne „úrovne“ potrieb a umožňujú uvažovať o prípadnej materiálnej deprivácii v širších významoch. Získané údaje ukazujú, že rómske domácnosti majú problémy so zabezpečením niektorých základných, ako aj

„luxusnejších“ druhov spotreby. Jedlo z mäsa, ryby (alebo vegetariánskeho ekvivalentu) každý druhý deň si vedela zabezpečiť necelá pätina z nich. Nové sezónne oblečenie alebo obuv20 dokonca len necelá desatina, čo poukazuje na výrazné obmedzenia so stigmatizujúcim dopadom najmä pre domácnosti s deťmi. V prípade neočakávaných udalostí, ktoré by vyžadovali finančné výdavky, len 5,7 % rómskych domácností bolo schopných vyčleniť sumu 300 eur bez toho, aby si museli požičať. Životná úroveň meraná prostredníctvom týchto ukazovateľov bola podstatne vyššia v geograficky blízkej všeobecnej populácii. Jedlo z mäsa alebo ryby každý druhý deň mala viac než polovica domácností. Nákup nového sezónneho oblečenia alebo obuvi bol taktiež podstatne častejšou udalosťou vo všeobecnej populácii žijúcej v tesnej blízkosti rómskych domácností. Schopnosť vytvárať finančné rezervy pre prípad neočakávaných udalostí oba súbory zásadne odlišuje. Kým v rómskej populácii sa finančné rezervy v hodnote 300 eur vyskytovali len okrajovo, medzi geograficky blízkymi domácnosťami boli viac-menej štandardom (disponovala nimi viac než polovica súboru). Týždenná dovolenka mimo domu predstavovalo problém aj pre všeobecnú populáciu, avšak v podstatne menšej miere než pre rómske domácnosti (graf 10.4). Za celkovou veľmi nepriaznivou situáciou rómskych domácností možno odkryť rozdiely medzi kategóriami definovanými na základe typu bývania. Hlavnú deliacu čiaru možno viesť medzi domácnosťami žijúcimi rozptýlene na jednej strane a domácnosťami zo separovaných a segregovaných osád na strane druhej (graf 10.5). Rozptýlené domácnosti vykázali o čosi lepšie materiálne podmienky: podiel domácností, ktoré nemali ťažkosti, bol pri nich za všetky sledované položky vyšší. Najvýraznejšie rozdiely sa objavili pri nákupe sezónneho oblečenia/obuvi a pri pokrytí neočakávaných výdavkov (5,4 % verzus 14,2 % a 3,3 % verzus 9,6 %).

Graf 10.4 Schopnosť zabezpečiť vybrané položky v rómskych domácnostiach – porovnanie s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0 Týždňová dovolenka mimo domu každý rok

1,5 34,4 5,7

Pokrytie neočakávaných výdavkov 300 Eur

56,7 9,1

Nové sezónne oblečenie alebo obuv každý rok

45,3 18,9

Jedlo z mäsa, ryby alebo vegetariánska obdoba každý druhý deň

57,2 Rómske domácnosti

186

20 Ide o oblečenie alebo obuv, ktoré nie je zo „secondhandu“.

Všeobecné domácnosti

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:18 PM

Page 187

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 10.5 Schopnosť zabezpečiť vybrané položky v rómskych domácnostiach podľa typu bývania (v %) 0 Týždňová dovolenka mimo domu každý rok

5 0

0,8 3,8

Pokrytie neočakávaných výdavkov 300 Eur

3,3 4,1

9,6 5,4

Nové sezónne oblečenie alebo obuv každý rok

7,8 14,2 17,6 17,9

Jedlo z mäsa, ryby alebo vegetariánska obdoba každý druhý deň Segregované

Skutočnosť, že existujú domácnosti, ktoré si nemôžu dovoliť niektorú z uvedených položiek, má silnú vypovedaciu hodnotu o tom, v akých podmienkach žijú. Avšak pri interpretácii je potrebné zobrať do úvahy možnosť kumulácie ťažkostí. V takýchto prípadoch dochádza k prehĺbeniu materiálnej deprivácie a k zintenzívneniu negatívnych konzekvencií. Videli sme, že podiel domácností, ktoré si nemohli dovoliť jedlo s mäsom (alebo vegetariánsky ekvivalent) každý druhý deň, bol vysoký. To isté platilo pre nákup nového sezónneho oblečenia. Ukazuje sa, že aj podiel domácností, ktoré si nemohli dovoliť ani jedno ani druhé, bol taktiež veľmi vysoký: viac ako tri štvrtiny rómskych domácností si nemohlo dovoliť ani jednu z dvoch uvedených položiek, pričom najviac takýchto prípadov bolo v segregovaných osadách (81,2 %). Táto závažná kombinácia ťažkostí sa dotýkala drvivej väčšiny rómskej populácie na rozdiel od domácností všeobecnej populácie v okolí. Tam bol podiel domácností s kumulovaným nedostatkom podstatne nižší, hoci aj tak šlo o výraznú časť (38,9 %). Rozsah deprivácie sa zásadne nezmenil ani vtedy, ak do úvahy berieme len tie domácnosti, ktoré si nemohli dovoliť vyššie uvedené dve položky a nemali ani 300 eur na pokrytie nečakaných udalostí.

Separované

21,3

Rozptýlené

S takouto situáciou sa muselo vyrovnať 78 % rómskych domácností. Je zrejmé, že ťažkosti so zaobstaraním si jednotlivých položiek sa vo veľkej časti rómskych domácností prekrývali. V súbore pozostávajúcom z geograficky blízkych domácností je možné pozorovať inú situáciu. So zvýšením počtu položiek, ktoré si domácnosti nemohli dovoliť, podiel deprivovaných domácností klesol (30 %). Druhá skupina indikátorov sa týkala výskytu nedoplatkov z dôvodu finančných ťažkostí. V centre pozornosti boli nedoplatky pri pravidelných platbách, ktoré sú nevyhnutné pre chod domácnosti. Získané údaje potvrdzujú (tabuľku 10.17), že značná časť rómskych domácností má ťažkosti so zabezpečovaním základných funkcií. Navyše väčšina domácností s takýmito ťažkosťami sa v nich ocitá opakovane. Problém so zaplatením potravín malo dvakrát alebo viackrát až 38 % rómskych domácností, raz sa to prihodilo 8,6 % z nich. Vážnu situáciu finančného nedostatku ohrozujúcu pokrytie základných potrieb tak zažila (raz alebo viackrát) skoro polovica rómskych domácností. Problémom boli aj platby spojené s bývaním: 41,2 % rómskych domácností nebolo schopných zaplatiť pravidelnú platbu za dodávky elektriny, pričom až 29 % rómskych domácností sa v takejto situácii

Tabuľka 10.17 Výskyt nedoplatkov pri pravidelných platbách v rómskych domácnostiach – porovnanie s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) Rómske domácnosti Raz Potraviny Dodávka elektriny Dodávka vody Kúrenie Nájomné, hypotéka

8,6 12,4 8,3 5,1 8,3

Domácnosti geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie Dvakrát alebo viackrát Raz Dvakrát alebo viackrát 38,1 1,9 4,1 28,8 3,3 3,7 19,9 2,2 4,0 24,0 2,1 4,3 20,4 2,1 4,1

Otázka: Dostala sa Vaša domácnosť od začiatku roka do situácie, keď nebola schopná z dôvodu ﬁnančných ťažkostí načas zaplatiť pravidelné platby pri týchto nasledujúcich položkách...? Poznámka: Do úvahy sa nebrali domácnosti, ktoré na otázku neodpovedali. Pri položkách voda, elektrina, kúrenie a nájomné/hypotéka sa pri výpočte výskytu nedoplatkov nebrali do úvahy ani tie domácnoati, ktoré uviedli, že sa ich platba danej položky „netýka“.

187

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:18 PM

Page 188

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

vykázali domácnosti žijúce rozptýlene, najnižšie domácnosti zo segregovaných osád. Rozdiely v celkových príjmoch však neboli medzi jednotlivými podsúbormi výrazné – v porovnaní s rozdielmi medzi rómskou a geograficky blízkou všeobecnou populáciou. Potvrdilo sa, že celkový príjem na osobu je v rómskych domácnostiach značne diferencovaný podľa počtu pracujúcich členov (vyšší počet pracujúcich vedie k vyššiemu príjmu). Diferencujúcim faktorom je aj počet detí do 6 a do 18 rokov, kde s rastúcim počtom detí príjem na osobu klesal. Spomedzi sociálnych transferov hrá dôležitú úlohu dávka v hmotnej núdzi, ktorú poberá každá druhá rómska domácnosť. Pre porovnanie – v súbore geograficky blízkej všeobecnej populácie to boli 4 % domácností. Príspevok na bývanie, ktorý predstavuje dôležité doplnenie minimálneho príjmu, poberalo 58 % domácností na dávke v hmotnej núdzi. Tento podiel silno varioval v jednotlivých typoch osídlenia – najvyšší bol v rozptýlených obydliach (77 %), najnižší v segregovaných osadách (48 %). Dôležitú funkciu v systéme minimálneho príjmu plní aktivačný príspevok, na ktorý majú nárok občania v hmotnej núdzi a osoby, ktoré sú s nimi spoločne posudzované, ak splnia stanovené podmienky. Spomedzi Rómov v produktívnom veku 16-54 rokov (vrátane), ktorí žili v domácnostiach s dávkou v hmotnej núdzi, získalo tento príspevok 30 %. Najviac ich bolo medzi Rómami zo segregovaných osád (37 %). Ochranný príspevok poberali 3 % Rómov vo veku 16-54 rokov, ktorí žili v domácnostiach na dávke v hmotnej núdzi. Ukazuje sa, že možnosti doplniť minimálny sociálny príjem využíva len časť oprávnenej populácie. Z rodinných dávok patrili k najčastejšie využívaným prídavok na dieťa (26 % Rómov vo veku 18 rokov a viac) a rodičovský príspevok (12 % Rómov vo veku od 18 rokov).

ocitla viac než raz. Podobne opakované nedoplatky za vodu mala každá piata domácnosť, opakované nedoplatky za kúrenie takmer každá štvrtá. Ohrozenie stability a kvality bývania rómskych domácností dokresľuje aj skutočnosť, že zaplatenie nájmu/hypotéky predstavovalo opakovaný problém až pre pätinu z nich. Všeobecná geograficky blízka populácia žijúca v blízkosti Rómov sa s podobným rozsahom finančných ťažkostí nestretáva. Aj tu sa nedoplatky za pravidelné platby objavovali, ale v signifikantne nižšej miere než v súbore rómskych domácností. Nemožno jednozančne určiť, ktorý typ osídlenia je pre rómske domácnosti z hľadiska výskytu finančných ťažkostí najviac rizikový. Graf 10.6 ukazuje, aká časť domácností sa raz alebo viackrát dostala do situácie, keď nebola schopná načas uhradiť pravidelné položky súvisiace s bývaním a obživou. Žiaden typ osídlenia nie je charakteristický tým, že by výskyt nedoplatkov bol výrazne vyšší než v ostatných typoch pri všetkých sledovaných položkách. Nedoplatky za dodávku elektriny, vody a nájomného sa najčastejšie vyskytovali medzi domácnsoťami zo separovaných komunít, nedoplatky za kúrenie zase za domácnosti žijúce rozptýlene, problémy s nákupom potravín sa týkali najčastejšie domácnsotí zo segregovaných osád – tam postihli až každú druhú domácnosť.

Zhrnutie V tejto kapitole sme ponúkli pohľad na tri vybrané aspekty životnej úrovne – príjmovú situáciu, depriváciu v oblasti spotreby a výskyt nedoplatkov. Celkové príjmy rómskych domácností sú na výrazne nižšej úrovni než príjmy geograficky blízkej všeobecnej populácie. Najvyššie príjmy

Graf 10.6 Výskyt nedoplatkov v rómskych domácnostiach podľa typu bývania (v %) 60 Segregované

50,7 50 43,9

Rozptýlené

44,7 39,8

Separované

38,9

35,2 29,7

25,6

33,8

31,7

21,8

26,2

20 10 0 Potraviny

188

Dodávka elektriny

Dodávka vody

Kúrenie

Nájomné, hypotéka

Poznámka: V grafe sú uvedené spolu jednorazové i opakujúce sa nedoplatky. Vo výpočtoch neboli zohľadnené domácnosti, ktoré neodpovedali a domácnosti, ktoré uviedli, že sa ich platba za danú položku netýka (s výnimkou potravín).

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:18 PM

Page 189

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Značná časť rómskych domácností je vystavená riziku deprivácie v oblasti spotreby. Jedlo z mäsa (alebo vegetariánsky ekvivalent) každý druhý deň si dokázala zabezpečiť len necelá pätina, nové sezónne oblečenie a obuv len necelá desatina. Možnosť naakumulovať úspory vo výške 300 eur sa v rómskych domácnostiach

vyskytovala veľmi zriedka (necelých 6 %). Veľkú zraniteľnosť naznačujú aj údaje o výskyte nedoplatkov za pravidelné nákupy či služby spojené s bývaním. Geograficky blízka všeobecná populácia vykázala v daných indikátoroch podstatne nižšie ohrozenie depriváciou i finančnými ťažkosťami.

BOX 10.4: OHROZENIE ŽIEN A MUŽOV CHUDOBOU Zaostávanie žien SR v priemernej výške pracovnej mzdy približne o jednu štvrtinu za mužmi, spolu s ďalšími znevýhodneniami, ktorým vo vzťahu k trhu práce čelia (najmä veľký podiel žien mimo ekonomickej aktivity), znižujú ženám celoživotné úspory a dôchodky a vedie k ich vyššiemu riziku upadnutia do chudoby. Nižšia mzda žien neovplyvňuje iba výšku starobného dôchodku, ale aj všetky dávky nemocenského, zdravotného a sociálneho poistenia, ktoré sa odvodzujú od príjmu (dávka v nezamestnanosti, ošetrovné, nemocenské, invalidný dôchodok a pod.). Údaje zo sociálnej poisťovne napríklad ukázali, že v roku 2010 bol priemerný dôchodok žien 315 euro – o 85 euro menej ako dôchodok mužov (78,7 % priemerného dôchodku mužov). To sa následne prejavuje na ohrození chudobou: miera rizika chudoby žien na dôchodku je takmer dva krát vyššia ako za mužov v dôchodku (6,1 % ku 3,9 %) a miera rizika chudoby žien vo veku 65 a viac rokov až trojnásobne vyššia než za mužov. Aj miera materiálnej deprivácie (nedobrovoľné nedostatočné uspokojovanie potrieb vzhľadom na úroveň a spôsob, ktorý je v danej spoločnosti bežný, v dôsledku nedostatku zdrojov) žien nad 65 rokov je o 8 % vyššia ako u mužov.

Porovnanie vybraných ukazovateľov o sociálnej situácii za ženy a mužov (2010, v euro a v %) Muži

Ženy

Rozdiel

Podiel v %

Dôchodok (v euro) Miera rizika chudoby – spolu (v %) Miera rizika chudoby 0-17 Miera rizika chudoby 18-64 Miera rizika chudoby 65+ Miera rizika chudoby – v dôchodku Miera rizika chudoby – mimo EA Miera rizika chudoby – jednotlivec Podiel osôb 18-59 žijúcich v domácnosti, kde ani jeden člen nemá zamestnanie

400 10,1 15,3 5,8 4,5 3,9 13,8 19,6 7,6

315 11,9 18,6 6,3 14,8 6,1 17,2 24,5 8,7

-85 +1,8 +3,3 +0,5 +10,3 +2,2 +3,4 +4,9 +1,1

78,7 117,8 121,6 108,6 328,9 156,4 124,6 125,0 114,5

Miera materiálnej deprivácie – spolu (%) Miera materiálnej deprivácie 0-17 Miera materiálnej deprivácie 18-64 Miera materiálnej deprivácie 65+

23,1 28,8 21,3 24,9

25,8 27,7 23,7 33,2

+2,7 -1,1 +2,4 +8,3

111,7 96,2 111,3 133,3

Zdroj: Správa o sociálnej situácii obyvateľov SR 2010. Bratislava, MPSVR SR 2011; Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach EU SILC 2009. Bratislava, Štatistický úrad SR 2010. Poznámka: Najnovšie zverejnené údaje o chudobe z roku 2010 (EU-SILC) sa v teréne zbierali v roku 2009 a vypovedajú o situácii v roku 2008, kedy sa hospodárska kríza iba začínala. Údaje z EU-SILC z posledných rokov zaznamenávajú vyššie ohrozenie žien chudobou v porovnaní s mužmi aj za celok populácie i za jednotlivé podskupiny. Ženy vykázali vyššiu mieru rizika chudoby za všetky vekové skupiny, v porovnaní s celoslovenským priemerom sa výrazne zvyšuje ohrozenie chudobou žien mimo ekonomickej aktivity (17,2 %), osamelo žijúcich žien (24,5 %; jednotlivci - muži 19,6 %), najvyššie ohrozenie chudobou dosahujú nezamestnaní (až 48,9 %), a potom dvojrodičovské rodiny s 3 a viac deťmi (36 %), a jednorodičovské rodiny s deťmi (24,6 %), v rámci ktorých je cca 90 % žien.

189

new_roma_chapter_10:Layout 1

6/18/12

12:18 PM

Page 190

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:27 PM

Page 191

Extrémna deprivácia a subjektívne hodnotenie životnej situácie verzus práca a príjem

Predchádzajúca kapitola načrtla deficity v pokrytí vybraných potrieb rómskych domácností na základe štandardných ukazovateľov materiálnej deprivácie využívaných v bežných štatistických zisťovaniach. Ako sa ukázalo, skúmané rómske domácnosti sú ňou zasiahnuté v širokom rozsahu a podstatne viac ako všeobecné domácnosti v okolí alebo priemer domácností na Slovensku. Vzhľadom na to, že výskum smeroval do sociálne slabého prostredia, rozšíril sa o ukazovatele extrémnej deprivácie, ako odporúčajú mnohí experti na výskum chudoby (pozri napríklad Box 10.1). Okrem príjmu a materiálnej deprivácie pribudlo tiež subjektívne hodnotenie finančnej situácie domácnosti a jej minulého a budúceho vývoja. Tak extrémna deprivácia, ako aj subjektívne hodnotenie situácie sa v nasledujúcich podkapitolách nazerá cez výšku príjmu a pracovnú angažovanosť členov skúmaných domácností.

Graf 11.1 Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ (v %)

9.4

44.5

46.1

áno, raz

11.1. Extrémna deprivácia: jedlo pre deti, varenie a kúrenie Pokiaľ ide o prvú z avizovaných tém, extrémnu depriváciu, tá sa vo výskume zisťovala prostredníctvom troch nedostatkových situácií. Konkrétne išlo o nasledovné znaky pokrývajúce deficity v najzákladnejších potrebách: nebolo čo dať deťom jesť, nebolo ako navariť či zohriať jedlo a nebolo teplo v obydlí. Za každú z uvedených položiek sa v domácnostiach zisťoval jej výskyt a opakovanie situácie. Graf 11.1 predstavuje výsledok za skutočnú absenciu jedla pre deti. Ako sa ukázalo, viac ako 55 % rómskych domácností s deťmi už takúto situáciu niekedy zažilo, z toho väčšina opakovane (9,4 % raz a 46,1 % viac krát). Je to pomerne alarmujúce zistenie, najmä v kontexte pri-

áno, viac krát

nie, nikdy

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali čo dať deťom jesť? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámka: Počítané za relevantné domácnosti (t. j. domácnosti s dieťaťom).

pravovaných a predkladaných návrhov zmien v sociálnych dávkach a príspevkoch z minulého roka, ktoré boli unisono zacielené na ich znižovanie.1 Podľa typu bývania sa v rámci rómskych domácností výskyt situácie, keď nebolo čo dať deťom jesť, objavoval najčastejšie za žijúcich segregovane (spolu až 61,7 %), a potom separovane (57,8 %); najnižší výskyt bol zaznamenaný za rómske domácnosti žijúce rozptýlene – 46,4 %. Na základe tohto ukazovateľa sa zdá, že integrácia do prostredia akoby prispievala k zlepšeniu životných

Tabuľka 11.1 Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ a typu bývania (v %) Segregované Áno, raz Áno, viac krát Nie, nikdy Domácnosti spolu

Separované 10,8 50,9 38,3 100,0

Rozptýlené 10,6 47,2 42,2 100,0

Spolu 6,6 39,8 53,6 100,0

9,4 46,1 44,5 100,0

1 Spomeňme napríklad návrh na prestavanie dávky v hmotnej núdzi s posilnením jej „zásluhovosti“ a znížením základnej dávky, prípadne návrh na preformátovanie rodičovských dávok, ktorých plná výška by mala byť podmienená účasťou v sociálnom poistení (pozri návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dielne MPSVR SR z 2. 8. 2011 alebo návrh na zmenu zákona o rodičovskom príspevku a zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý pripravila skupina poslancov NR SR za SDKÚ-DS a SaS pod vedením Ľudovíta Kaníka z 1. 3. 2011).

191

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:27 PM

Page 192

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.2 Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ – porovnanie s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0

100

9.4

áno, raz

4.1 46.1

áno, viac krát

6.9 44.5

nie, nikdy

89.0 Rómske domácnosti

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

podmienok, aspoň čiastočne, hoci tento typ extrémnej deprivácie poznajú aj v rámci rozptýlenej časti rómskych domácností. Podiel domácností, ktorým sa nikdy nestalo, aby nemali čo dať deťom jesť, prekročil za žijúcich rozptýlene 53,6 %, za separovaných to bolo o 11 % menej (42,2 %) a za segregované domácnosti ešte o ďalšie 4 % menej (38,3 %). Avšak v porovnaní s geograficky blízkou všeobecnou populáciou výrazne zaostáva aj rozptýlená časť rómskych domácností (53,6 % ku 89 % nepoznajúcich takúto situáciu). V porovnaní s geograficky blízkymi všeobecnými domácnosťami s deťmi sa v tomto ukazovateli extrémnej deprivácie prejavil obrovský rozdiel: kým z rómskych domácností s deťmi sa so situáciou, že skutočne nemali čo dať deťom jesť, stretlo celkovo spomínaných 55,5 %, v rámci všeobecných domácností s deťmi v geograficky blízkom prostredí to bolo 11 %. Najväčší rozdiel sa uká-

zal pri opakovanom výskyte tejto situácie – z rómskych domácností s deťmi ju zažilo viac ako raz až 46,1 % a zo všeobecných geograficky blízkych domácností s deťmi 6,9 %. V prípade rómskych domácností bol teda opakovaný výskyt nedostatku jedla pre deti takmer sedem krát častejší ako vo všeobecných domácnostiach žijúcich v blízkom okolí. Výskyt situácie, keď domácnosť nemala pre deti žiadne jedlo, najmä jej opakovaný výskyt, sa veľmi úzko spájal s deklarovanou celkovou výškou príjmu domácnosti (sociálne plus pracovné príjmy od všetkých spoločne hospodáriacich členov domácnosti). Rómske domácnosti, kde takáto situácia niekedy nastala, deklarovali podstatne nižší mesačný príjem (zisťoval sa príjem za predchádzajúci mesiac) než tie, ktoré nedostatok jedla pre deti ešte nikdy nezaznamenali. Priemerný mesačný príjem rómskych domácností, ktoré opakovane nema-

Graf 11.3 Priemerný celkový čistý mesačný príjem rómskych domácností podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ a typu bývania – porovnanie s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) 0 Segregované

100

200

300

400

500

600

700

1000

nie, nikdy áno, raz

562 398

900

535

352 387

Separované

800

508

áno, viac krát 605

Rozptýlené

655

366 571

Rómske domácnosti Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

192

385

480

805

926 908

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali čo dať deťom jesť? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámky: Počítané za relevantné domácnosti (t. j. domácnosti s dieťaťom). Príjem sa zisťoval za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát.

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:27 PM

Page 193

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.4 Priemerný mesačný príjem na člena domácnosti podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) 0

100

150

300

350

400

nie, nikdy áno, raz 156

98 89

Rozptýlené

250

131 128

Segregované

Separované

200

áno, viac krát

162 154

151

Rómske domácnosti

125 345

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

252

288

li jedlo pre deti, vyšiel 385 eur, mesačný príjem za rómske domácnosti s ojedinelým výskytom tejto situácie bol približne o 100 eur vyšší (480 €), a napokon za rómske domácnosti, ktoré nedostatok jedla pre deti nezaznamenali vôbec, sa celkový príjem priblížil k 600 eurám (571 €). Príjem do domácnosti teda výraznou mierou intervenuje do zaopatrenia detí. Ešte plastickejšie to ukazuje prepočet celkového príjmu, ktorý domácnosť v priebehu predchádzajúceho mesiaca získala, na jedného člena domácnosti. Za rómske

domácnosti, ktoré opakovane zaznamenali problémy s jedlom pre deti, vyšiel v priemere na jedného člena príjem 90 eur, pri ojedinelom výskyte nedostatku jedla pre deti to bolo 125 eur a za rómske domácnosti bez takejto skúsenosti 151 eur na jedného člena. Podľa zistených výsledkov sa zdá, akoby príjem nižší ako 100 eur na člena domácnosti bol pre stravovanie detí ohrozujúcim. A ako ukazuje graf 11.5 o odhadovanom príjme, na bezproblémové prežitie by skúmané rómske domácnosti potrebovali takmer dvojnásobný príjem v prepočte na

Graf 11.5 Odhadovaný príjem na bezproblémové prežitie podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (priemer na člena domácnosti, v euro) 0

100

200

Segregované 179 Separované

Rozptýlené

Rómske domácnosti Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

184 174

182

178

300

400

223 246

500

600

nie, nikdy áno, raz

225

226

áno, viac krát 255

236 217

252

288

345

Otázky: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali čo dať deťom jesť?/ Aká by mala byť minimálna výška Vášho čistého mesačného príjmu v domácnosti, aby Vám tento príjem umožnil normálny život? (Na otázky odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámka: Počítané za relevantné domácnosti (t. j. domácnosti s dieťaťom).

193

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:27 PM

Page 194

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.6 Priemerný počet pracujúcich členov podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v osobách) 0.0

0.2

2.4

0.6

0.3

Segregované 0.1

0.8

1.0

1.2

nie, nikdy

0.2

áno, raz 0.4

Separované 0.2

áno, viac krát

0.3 0.6

Rozptýlené

0.3

0.4 0.4

Rómske domácnosti

0.2

0.3

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

1.1 0.9

1.0

194

jedného člena. Kým deklarovaný príjem za rómske domácnosti, ktoré sa viac krát dostali do situácie, že nemali čo dať deťom jesť, bol 90 eur na jedného člena, na bezproblémové prežitie by potrebovali 178 eur na jedného člena, teda o 88 eur viac. Za rómske domácnosti, ktoré zažili jednorazový nedostatok jedla pre deti, bol uvádzaný potrebný príjem na člena domácnosti vyšší o 92 eur (217 €) a za rómske domácnosti bez skúseností s nedostatkom jedla pre deti o 85 eur (236 €). Výška deklarovaného reálneho a odhadovaného potrebného príjmu sa podľa stupňa segregácie rómskych domácností líšila iba mierne. Ich pomer bol v prípade domácností so skúsenosťou s opakovaným nedostatkom jedla pre deti za podsúbor domácností žijúcich segregovane 86 ku 179 eur na jedného člena, za bývajúcich separovane 89 ku 174 eur a za žijúcich rozptýlene 98 ku 182 eur. Veľké rozdiely v reálnom i odhadovanom potrebnom príjme sa prejavili pri porovnaní medzi rómskymi a geograficky blízkymi všeobecnými domácnosťami, a to u všetkých troch skupín podľa skúsenosti so situáciou nedostatku jedla pre deti. Reálny príjem bol za všeobecné domácnosti v priemere 2-3-krát vyšší, pri odhadovanom príjme potrebnom na bezproblémové prežitie bol rozdiel v uvádzaných sumách v prepočte na jedného člena na úrovni 200 až 300 eur. Kým rómske domácnosti bez skúsenosti s deficitom jedla pre deti odhadli potrebný príjem na člena vo výške 236 eur, za rovnaké všeobecné domácnosti to bolo až 520 eur; na druhej strane rómske domácnosti s opakovaným výskytom situácie, keď nemali čo dať deťom jesť, uviedli potrebný príjem na člena 178 eur, všeobecné domácnosti žijúce v geografickej blízkosti až 372 eur. Nároky rómskych domácností na príjem sa ukázali podstatne skromnejšie ako boli nároky všeobecných domácností.

Aj sledovanie výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ poukázalo na dôležitosť a význam pracovnej aktivity členov domácnosti. Ukázalo sa, že čím bolo v domácnosti menej pracujúcich osôb, tým narastal výskyt situácie, že nemali čo dať deťom jesť, a naopak. Za rómske domácnosti, ktoré zažili nedostatok jedla pre deti, vychádzal priemerný počet pracujúcich členov iba 0,2 (v prípade segregovaných len 0,1 a za žijúcich rozptýlene 0,3 členov); pri rómskych domácnostiach, kde takáto situácia nenastala vôbec, bol priemer pracujúcich 0,4 členov (za segregovaných iba 0,3 a za žijúcich rozptýlene 0,6 členov). Hoci bol za všeobecné geograficky blízke domácnosti priemerný počet pracujúcich členov podstatne vyšší, a to za všetky tri skupiny podľa skúsenosti s nedostatkom jedla pre deti, pravidlo poklesu pracujúcich osôb v súvislosti s rastom výskytu situácií charakterizovaných absenciou jedla pre deti však platilo aj tu: priemer pracujúcich členov sa pohyboval od 0,9 u tých domácnosti, kde sa vyskytol nedostatok jedla pre deti, do 1,1 za domácnosti bez takejto skúsenosti. Na súvislosť medzi zabezpečením jedla pre deti a pracovnou aktivitou ukazuje aj graf 11.7, ktorý za jednotlivé skupiny uvádza podiel domácností s pracovným príjmom. Výskyt pracovných príjmov bol podstatne nižší za tie domácnosti, ktoré sa stretli opakovane s problémami so zabezpečením dostatku jedla pre deti, než u tých, kde takúto skúsenosť nemajú vôbec alebo iba ojedinele. Kým za skupinu rómskych domácností, ktoré opakovane nemali čo dať deťom jesť, malo v predchádzajúcom mesiaci nejaký pracovný príjem len 11 %, spomedzi domácností s ojedinelým alebo vôbec žiadnym zážitkom s touto deprivačnou situáciou to bolo 27 %. A napokon podľa skúseností s deprivačnou situáciou „nemali čo dať deťom jesť“ sa diferencovala taktiež vý-

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:27 PM

Page 195

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.7 Prítomnosť pracovného príjmu v domácnosti podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0

21.2

Segregované

nie, nikdy

29.2

6.2

áno, raz 23.1

Separované 13.7

áno, viac krát

17.4 34.5

Rozptýlené

42.9

14.3

Rómske domácnosti

27.0 27.9

11.0

51.4

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

58.3 55.0

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali čo dať deťom jesť? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámky: Počítané za relevantné domácnosti (t. j. domácnosti s dieťaťom). V grafe sa uvádza percento domácností, ktoré uviedli za predchádzajúci mesiac nejaký pracovný príjem.

ška pracovného príjmu. Rómske domácnosti, ktoré s ňou mali opakovanú skúsenosť, mali v priemere pracovný príjem 40 eur, domácnosti, kde takúto situáciu poznali iba jednorazovo alebo vôbec, mali priemerný pracovný príjem 3-4-krát vyšší: 142 eur a 161 eur. Takýto príjem však vysoko zaostával za všeobecnými domácnosťami v blízkom prostredí, kde bol priemer pracovných príjmov ešte cirka tri krát vyšší (okolo 500 eur). Výskumné dáta preukázali, že rómske domácnosti, ktoré sa opakovane dostávajú do situácie, keď nemajú čo dať deťom jesť, patria do kategórie domácností, čo ne-

majú žiadny pracovný príjem alebo len veľmi nízky. Posilňuje to ich previazanosť na sociálne dávky – ak nie sú nastavené v dostatočnej výške, riziko ohrozenia detí hladom v týchto domácnostiach sa zvyšuje. Poukazuje to na dve zásadné skutočnosti vo vzťahu k verejným politikám: a) primárne je potrebné hľadať možnosti pracovného uplatnenia; b) ak to štát nie je schopný zabezpečiť, sociálne dávky musia byť nastavené v takej výške, aby neznamenali ohrozenie detí hladom. Veľmi podobné súvislosti ako v prípade nedostatku jedla pre deti, len s mierne nižším výskytom (celkovým

Graf 11.8 Výška pracovného príjmu domácnosti podľa výskytu situácie „nemali čo dať deťom jesť“ – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) 0

100

300

100 104

Segregované 22 Separované

200

400

500

600

nie, nikdy áno, raz

153

áno, viac krát 214

Rozptýlené

Rómske domácnosti Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

276

161 142 480 530 406

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali čo dať deťom jesť? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámky: Počítané za relevantné domácnosti (t. j. domácnosti s dieťaťom). V grafe sa uvádza priemerný pracovný príjem za predchádzajúci mesiac v euro.

195

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:27 PM

Page 196

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.9 Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali ako variť, zohriať jedlo“ (v %)

7.0

33.7 59.3

áno, raz

áno, viac krát

nie, nikdy

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali ako variť, zohriať jedlo? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

i opakovaným), platili aj pri zostávajúcich dvoch indikátoroch extrémnej deprivácie – keď domácnosti nemali ako variť či zohriať si jedlo a keď nemali teplo v byte. Situáciu „nemali ako variť, zohriať jedlo“ poznalo spolu 40,7 % skúmaných rómskych domácností, z toho 33,7 % sa do nej dostalo opakovane.

Obmedzenie možností pre varenie a zohrievanie jedla sa objavovalo v najvyššej miere za podsúbor rómskych domácností žijúcich segregovane (48,9 %), s priestorovou integráciou sa jeho výskyt postupne znižoval – na 44,3 % v rámci separovaných a 29,1 % za domácnosti žijúce rozptýlene. Doplnkovo k tomu platí: nikdy sa nedostala do situácie, že by si nemali ako navariť alebo zohriať jedlo, približne polovica domácností žijúcich segregovane (51,1 %), za separované domácnosti to bolo o 5 % viac (55,8 %) a za rozptýlené domácnosti o 20 % viac (70,9 %). V porovnaní so všeobecnými geograficky blízkymi domácnosťami sa pri tomto indikátore extrémnej deprivácie opäť prejavil značný rozdiel. K uvedeným 40,7 % deprivovaných (jednorazovo alebo opakovane) spomedzi rómskych domácností to zo všeobecných bolo iba 8,4 %; opakovane zažila problémy s varením a zohrievaním jedla viac ako jedna tretina rómskych domácností, v rámci všeobecných domácností v okolí tvorili len 5,1 %. Deprivácia spočívajúca v absencii prístupu k možnostiam varenia alebo zohrievania jedla tiež korešpondovala s výškou príjmu – celkového pre domácnosť i v prepočte na člena domácnosti. Rómske domácnosti, ktoré opakovane zažili situáciu „nemali ako variť, zohriať jedlo“, vykázali priemerný celkový príjem 387 eur, za podsúbor tých domácností, čo sa s takouto situáciu nestretli ani raz, celkový príjem prekročil 500 eur. Ešte plastickejšie súvislosť naznačuje prepočet príjmu na jedného člena domácnosti. Kým za skupinu opakovane de-

Tabuľka 11.2 Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali ako variť, zohriať jedlo“ a typu bývania (v %) Segregované Áno, raz Áno, viac krát Nie, nikdy Domácnosti spolu

Separované 9,8 39,1 51,1 100,0

Rozptýlené 8,7 35,5 55,8 100,0

Spolu 2,6 26,5 70,9 100,0

7,0 33,7 59,3 100,0

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali ako variť, zohriať jedlo? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

Graf 11.10 Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali ako variť, zohriať jedlo“ – porovnanie s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0 áno, raz áno, viac krát

3.3

100

7.0 33.7

5.1 59.3

nie, nikdy

91.5 Rómske domácnosti

196

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali ako variť, zohriať jedlo? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 197

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.11 Priemerný celkový čistý mesačný príjem domácností podľa výskytu situácie „nemali ako variť, zohriať jedlo“ – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) 0

100

200

300

Segregované

400 368 395

Separované

500

394

700

800

464

900

1000

nie, nikdy áno, raz 507 543

375

Rozptýlené

600

áno, viac krát

524

445

502 Rómske domácnosti

387

441 902

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

856

661

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali ako variť, zohriať jedlo? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámka: Príjem sa zisťoval za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát.

privovaných dostupnosťou k teplému jedlu bol priemerný príjem na člena 97 eur, za domácnosti jednorazovo zasiahnuté touto situáciou to bolo 117 eur a za rómske domácnosti bez tejto skúsenosti 136 eur. Opätovne sa príjem pod 100 eur na jedného člena domácnosti ukázal ako potencionálne ohrozujúci. Zopakovala sa tiež previazanosť výskytu tejto deprivačnej situácie s pracovnou aktivitou členov domácnosti. Kým spomedzi rómskych domácností, ktoré opakovane poznali situáciu, keď nemali ako variť alebo zohriať jedlo (graf 11.13), deklarovalo existenciu nejakého pracovného príjmu v rodine iba necelých 11 %, v rámci

rómskych domácností bez takejto skúsenosti vôbec alebo s jej ojedinelým výskytom to bolo okolo jednej štvrtiny (22,4 % a 26,5 %). Takisto výška pracovného príjmu v opakovane deprivovaných rómskych domácnostiach nedostatkom možností uvariť si alebo zohriať jedlo bola podstatne nižšia ako za domácnosti bez deprivácie tohto typu, resp. s jej s náhodným výskytom. Rozdiel sa pohyboval na úrovni trojnásobku: v priemere 41 eur celkového pracovného príjmu za rómske domácnosti opakovane bez prístupu k teplému jedlu ku 125 eur za tie domácnosti, ktoré podobnú situáciu vôbec nepoznajú (graf 11.14).

Graf 11.12 Priemerný príjem na člena domácnosti podľa výskytu situácie „nemali ako variť, zohriať jedlo“ – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) 0

100

150

200

250

300

116 133

Segregované

Rozptýlené

áno, raz 141

áno, viac krát

102

400

nie, nikdy

92 Separované

350

147 115 136

Rómske domácnosti Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

117 350 262

303

197

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 198

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.13 Prítomnosť pracovného príjmu v domácnosti podľa výskytu situácie „nemali ako variť, zohriať jedlo“ – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0

17.5

Segregované

nie, nikdy

30.4 5.4

áno, raz 19.4

áno, viac krát

25.0

Separované

13.4 28.3

Rozptýlené

16.7 14.5 22.4 26.5

Rómske domácnosti

10.6 51.5

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

54.5 52.9

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali ako variť, zohriať jedlo? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámka: V grafe sa uvádza percento domácností, ktoré uviedli za predchádzajúci mesiac nejaký pracovný príjem.

Takmer totožný výskyt a súvislosti ako pri indikátore zachytávajúcom možnosti pre varenie a zohrievanie jedla sa zistil aj pri sledovaní situácie, keď domácnosti „nemali teplo v byte, dome“. Je to s veľkou pravdepodobnosťou spôsobené tým, že veľká časť rómskych domácností využíva často na varenie i vykurovanie jeden a ten istý zdroj (pozri kapitolu 6). Podľa získaných odpovedí bolo aspoň raz bez tepla v obydlí spolu 41,9 % rómskych domácností, z toho 7,4 % iba raz a 34,5 % viac krát. Aj výskyt tejto deprivačnej situácie sa diferencoval podľa priestorového vylúčenia na základe bývania (tabuľka 11.3). Za tie rómske domácnosti, ktoré žili v se-

gregovaných osadách, dosiahol v súhrne podiel deprivovaných nedostatkom tepla vo svojom obydlí viac ako polovicu (až 53,2 %); oproti tomu spomedzi domácností žijúcich v separovaných sídlach to bolo 40,9 % a za rómske domácnosti bývajúce rozptýlene menej ako jedna tretina (31,7 %). Ani tento indikátor extrémnej deprivácia nevybočil z výsledku porovnania rómskych a všeobecných domácností. Úroveň problémov rómskych domácností s teplom v obydlí sa výrazne líšila od frekvencie získanej za všeobecné domácnosti bývajúce v geograficky blízkom prostredí. Spolu nedostatok tepla v byte deklarovala

Graf 11.14 Výška pracovného príjmu domácnosti podľa výskytu situácie „nemali ako variť, zohriať jedlo“ – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) 0

100 77

Segregované

150

200

300

350

400

450

500

nie, nikdy

109

áno, raz 119

Separované

250

144

áno, viac krát

48 165

Rozptýlené

Rómske domácnosti Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

198

125 112

412

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácia, že ste skutočne nemali ako variť, zohriať jedlo? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámka: V grafe sa uvádza priemerný pracovný príjem za predchádzajúci mesiac v euro.

462 469

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 199

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

zo všeobecných domácností necelá desatina (9,4 %), pritom z rómskych domácností to bolo až štyri krát viac (spomínaných 40,9 %). A napokon sa opakovane potvrdila i väzba výskytu tejto deprivačnej situácie s výškou príjmu domácnosti a s úrovňou pracovnej aktivity jej členov. Čo sa týka príjmu, tak celkový príjem domácnosti (graf 11.17), ako aj jeho prepočet na jedného člena (graf 11.18) vyšiel v priemere omnoho nižší za podsúbor tých domácností, ktoré mali skúsenosť s opakovaným nedostatkom tepla v obydlí. Celkový príjem rómskych domácností s opakovaným deficitom tepla v byte alebo dome sa v priemere pohyboval tesne nad hranicou 400 eur (za segregované a separované domácnosti ešte o 20 eur nižšie), v prípade rómskych domácností bez skúsenosti s touto nedostatkovou situáciou sa celkový príjem priblížil k 500 eurám. Podobne je to i v prepočte na jedného člena: príjem rómskych domácností viac krát čeliacich nedostatku tepla v obydlí dosiahol 102 eur (u separovaných a segregovaných to bolo ešte menej – 95 a 90 eur), priemer za skupinu nedeprivovaných alebo ojedinele deprivovaných rómskych domácností prekročil 130 eur. Sledovanie previazanosti s pracovnými príjmami opakuje zistenia za predchádzajúce dva indikátory: domácnosti zažívajúce nedostatok tepla v obydlí majú menší podiel pracovných príjmov, a tiež podstatne nižšie pracovné príjmy ako nedeprivované skupiny domácností. Zatiaľ čo z rómskych domácností, ktoré opakovane deklarovali nedostatok tepla v byte, priznalo nejaký pra-

Graf 11.15 Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali teplo v byte, dome“ (v %)

7.4

34.5 58.0

áno, raz

áno, viac krát

nie, nikdy

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali teplo v byte, dome? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

covný príjem v rámci rodiny 10,4 %, pri nedeprivovaných dosiahol ich podiel 22,5 %. a opäť sa smerom k separovanému a segregovanému prostrediu rozdiel ešte zvýrazňuje – spomedzi segregovaných domácností s opakovaným nedostatkom tepla v obydlí malo pracovný príjem iba 5 %.

Tabuľka 11.3 Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali teplo v byte, dome“ a typu bývania (v %) Segregované Áno, raz Áno, viac krát Nie, nikdy Domácnosti spolu

Separované 10,3 42,9 46,8 100,0

Rozptýlené 9,9 31,0 59,1 100,0

Spolu 2,1 29,6 68,2 100,0

7,4 34,5 58,0 100,0

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali teplo v byte, dome? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

Graf 11.16 Rómske domácnosti podľa výskytu situácie „nemali teplo v byte, dome“ – porovnanie s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0 áno, raz áno, viac krát

100

7.4 3.6 34.5 5.8 58.0

nie, nikdy

90.6 Rómske domácnosti

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali teplo v byte, dome? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

199

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 200

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.17 Priemerný celkový čistý mesačný príjem domácnosti podľa výskytu situácie „nemali teplo v byte, dome“ – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) 0

100

200

300

400

Segregované

500

600

700

800

475

361 388

áno, raz áno, viac krát

421 384 501

Rozptýlené

1000

nie, nikdy

480

Separované

900

462

Rómske domácnosti

409

487 469

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

903 877

665

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali teplo v byte, dome? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámky: Príjem sa zisťoval za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát. Hodnota „0“ v prípade rómskych domácností žijúcich rozptýlene a s ojedinelým výskytom deprivačnej situácie znamená, že sa takáto domácnosť v skúmanom súbore nevyskytla.

Samotná výška pracovného príjmu za jednotlivé skupiny rómskych domácností podľa miery deprivácie bola taktiež veľmi odlišná. Kým priemer pracovných príjmov za skupinu domácností s opakovaným výskytom nedostatku tepla v obydlí dosiahol 39 eur, za domácnosti bez takéhoto zážitku alebo s jeho ojedinelým výskytom to bolo 125 eur, teda trojnásobne vyšší pracovný príjem (graf 11.20). Pritom tak podiel domácností s existujúcim pracovným príjmom, ako aj suma pracovného príjmu sa zistili za všeobecné geograficky blízke domácnosti nepo-

rovnateľne vyššie – približne päťnásobne v prípade podielu domácností s pracovným príjmom a takmer desaťnásobne z hľadiska výšky pracovného príjmu u domácností opakovane zažívajúcich nedostatok tepla v obydlí (39 eur oproti 398 eur). Na záver sa ešte pozrime na výskyt všetkých troch indikátorov extrémnej deprivácie zároveň. Aj z takejto perspektívy sa ukázalo, že rómske domácnosti sú nedostatkovými situáciami zasiahnuté podstatne silnejšie, najmä ich segregovaná a separovaná časť (graf 11.21).

Graf 11.18 Priemerný príjem na člena domácnosti podľa výskytu situácie „nemali teplo v byte, dome“ – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) 0

100

Rozptýlené

Rómske domácnosti Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

200

250

300

118 132

Segregované

Separované

150

350

400

nie, nikdy áno, raz

128 112

áno, viac krát 145

124

102

132 133 352 264 271

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 201

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.19 Prítomnosť pracovného príjmu v domácnosti podľa výskytu situácie „nemali teplo v byte, dome“ – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0

19.3 Segregované

nie, nikdy

29.2 5.0

áno, raz 18.2

áno, viac krát

30.4

Separované

12.5 28.3

Rozptýlené

15.9 22.5 26.9

Rómske domácnosti

10.4 52.0

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

41.7

52.6

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali teplo v byte, dome? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámka: V grafe sa uvádza percento domácností, ktoré uviedli za predchádzajúci mesiac nejaký pracovný príjem.

Podiel domácností, ktoré zažili opakovane všetky tri sledované situácie, teda viac krát nemali čo dať deťom jesť, viac krát nemali ako variť či zohriať jedlo a viac krát nemali v obydlí teplo, dosiahol za skupinu segregovaných až 38,2 %; za separovaných to bolo 26,5 % a za rozptýlených 20,6 %. Priemer za celok rómskych domácností predstavoval 28,6 %, pričom za geograficky blízke všeobecné domácnosti mala trojnásobná deprivácia výskyt len 4,5 %. Na druhej strane na domácnosti, ktoré sa ani raz nestretli zo žiadnou zo sledovaných troch situácií, pripadalo v rámci všeobecných domácností 88,6 %, pri cel-

ku rómskych domácností to bolo menej ako dve pätiny (38,5 %). Kým všeobecné domácnosti z geograficky blízkeho prostredia boli z hľadiska extrémnej deprivácie pomerne homogénne – zažívajú ju len okrajovo, rómske domácnosti sa rozčlenili do troch približne rovnakých skupín. Časť nepoznala ani jednu z nedostatkových situácií (38,5 %), druhá časť sa stretla opakovane so všetkými tromi nedostatkovými situáciami (28,6 %) a tretia časť (32,9 %) sa pohybovala niekde medzi tým – buď zažili opakovane jednu alebo dve zo sledovaných situácií alebo trebárs všetky tri, ale iba raz. Podiel opakovane de-

Graf 11.20 Výška pracovného príjmu domácnosti podľa výskytu situácie „nemali teplo v byte, dome“ – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) 0

100

150

200

Segregované

Rozptýlené

Rómske domácnosti Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

350

400

450

500

áno, raz 107

Separované

300

nie, nikdy

104

250

173

áno, viac krát

166

125 125 466 384 398

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali teplo v byte, dome? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámky: V grafe sa uvádza priemerný pracovný príjem za predchádzajúci mesiac v euro. Hodnota „0“ v prípade rómskych domácností žijúcich rozptýlene a s ojedinelým výskytom deprivačnej situácie znamená, že sa takáto domácnosť v skúmanom súbore nevyskytla.

201

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 202

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

privovaných za všetky tri sledované situácie pomerne výrazne stúpal s priestorovou separáciou až segregáciou. Ak by sme mali zhrnúť za všetky tri sledované indikátory extrémnej deprivácie, je potrebné poukázať na viaceré skutočnosti. Po prvé, výskyt všetkých troch sledovaných deprivačných situácií bol za rómske domácnosti nepomerne vyšší v porovnaní so všeobecnými domácnosťami z geograficky blízkeho prostredia. Tiež platí, že keď už deprivačná situácia v domácnosti nastane, spravidla má tendenciu sa opakovať – opakovaný výskyt bol podstatne vyšší ako jednorazový. Jednoznačne sa tiež ukázalo, že skúsenosti rómskych domácností s extrémnou depriváciou narastajú s ich priestorovým vylúčením, pričom najvypuklejší rozdiel sa zistil najmä medzi rómskymi domácnosťami žijúcimi rozptýlene a skupinou segregovaných a separovaných, vzájomná pozícia segregovaných a separovaných domácností nebola až taká vzdialená. Pri všetkých troch ukazovateľoch extrémnej deprivácie sa tiež potvrdila veľmi úzka súvislosť s výškou príjmov domácnosti a s pracovnou aktivitou jej členov. Deprivované domácnosti mali výrazne nižšie celkové príjmy, pracovné príjmy i mieru pracovnej aktivity svojich členov.

11.2. Spokojnosť so súčasnou ﬁnančnou situáciou a hodnotenie jej zmien v čase Integrálnou súčasťou výskumu boli aj otázky na subjektívne hodnotenie súčasnej finančnej situácie domácnosti, ako aj jej porovnanie s minulosťou a očakávania vývoja do budúcnosti. Tento typ otázok patrí k štandardnej výbave zisťovaní zameraných na životné podmienky domácností. Ako ukázala predchádzajúca časť ve-

Graf 11.22 Rómske domácnosti podľa spokojnosti s ﬁnančnou situáciou domácnosti (v %) 0.3

9.8

26,8 63.1

úplne spokojný skôr spokojný

skôr nespokojný úplne nespokojný

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou ﬁnančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

novaná vybraným situáciám extrémnej deprivácie, prejavila sa ich úzka previazanosť s príjmovou situáciou – domácnosti opakovane narážajúce na nedostatok v pokrytí najzákladnejších životných potrieb signalizovali nižšiu úroveň celkových i pracovných príjmov. Pritom miera deprivácie i výška príjmu sa so segregáciou prehlbovali. V kontexte s depriváciou a jej previazanosťou na príjem preto neprekvapuje pomerne nízka spokojnosť so súčasnou finančnou situáciou svojej domácnosti. Vyjadrila ju iba desatina (10,1 %) skúmaných rómskych do-

Graf 11.21 Rómske domácnosti podľa výskytu všetkých troch deprivačných situácií – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0

Segregované

34.5

Separované

35.3

Rozptýlené Rómske domácnosti

38.2 26.5 45.9

28.6 34.5

nezažili ani jednu situáciu

100

27.3 38.2

20.6

38.5

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

202

zažili všetky tri opakovane

33.5 32.9 4.5 6.9 aspoň raz jednu z nich

Otázka: Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste skutočne nemali: „čo dať deťom jesť“, „ako variť, zohriať jedlo“, „teplo v byte, dome“? (Na otázky odpovedala „hlava domácnosti“.)

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 203

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 11.4 Rómske domácnosti podľa spokojnosti s ﬁnančnou situáciou domácnosti a typu bývania (v %) Segregované úplne spokojný skôr spokojný skôr nespokojný úplne nespokojný Domácnosti spolu

Separované — 6,8 22,6 70,6 100,0

Rozptýlené 0,4 9,9 29,8 59,9 100,0

Spolu 0,4 12,7 28,0 58,9 100,0

0,3 9,8 26,8 63,1 100,0

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou ﬁnančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

mácností, z toho úplne spokojných bolo zanedbateľných 0,3 %. Viac ako štvrtina rómskych domácností (26,8 %) sa priklonila k odpovedi „skôr nespokojný“ a väčšina (spolu až 63,1 %) deklarovala úplnú nespokojnosť. Napriek celkovej vysokej nespokojnosti so súčasnou finančnou situáciou svojej domácnosti, jej úroveň sa ďalej odlišovala podľa priestorového vylúčenia na základe bývania (tabuľka 11.4). Najviac nespokojných domácností bolo medzi obyvateľmi segregovaných osád – až 70,6 % úplne nespokojných, v prípade rómskych domácností, ktoré žili v separovaných sídlach alebo rozptýlene to bolo

menej ako 60 % (59,9 % zo separovaných a 58,9 % z rozptýlených). Priamoúmerne k tomu aspoň čiastočnú spokojnosť vyjadrilo necelých 7 % segregovaných domácností, ale vyše 10 % separovaných viac ako 13 % žijúcich rozptýlene. Úroveň spokojnosti domácností reprezentujúcich geograficky blízku všeobecnú populáciu sa od tohto obrazu dosť podstatne líšila. Bolo medzi nimi podstatne viac spokojných (47,5 % úplne a čiastočne spokojných oproti 10,1 % z celku rómskych domácností) a čiastočne nespokojných (40,4 % oproti 26,8 % z rómskych domácnosti); a na

Graf 11.23 Rómske domácnosti podľa spokojnosti s ﬁnančnou situáciou domácnosti – porovnanie s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0

0.3

úplne spokojný

4.5 9.8

skôr spokojný

43.0 26.8

skôr nespokojný

40.4 63.1

úplne nespokojný

12.1 Rómske domácnosti

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou ﬁnančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

Graf 11.24 Rómske domácnosti podľa spokojnosti s ﬁnančnou situáciou – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0 úplne spokojný skôr spokojný skôr nespokojný

1.3 0.3

70 2005 2010

6.7 9.8 26.2 26.8

úplne nespokojný

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou ﬁnančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

65.8 63.1

203

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 204

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.25 Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti podľa spokojnosti s ﬁnančnou situáciou – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0

1.4

úplne spokojný

4.5

2005 16.1

skôr spokojný

2010

43.0 43.6 40.4

skôr nespokojný

38.9

úplne nespokojný

12.1

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou ﬁnančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

druhej strane zasa nepomerne menej úplne nespokojných (12,1 % oproti 63,1 % za rómske domácnosti). Zaujímavé výsledky vyšli zo vzájomného porovnania s hodnotením situácie pred piatimi rokmi. V prípade rómskych domácností sa hodnotenie finančnej situácie v roku 2010 pri komparácii s rokom 2005 takmer vôbec nezmenilo (graf 11.24). Ukázala sa iba minimálna zmena – posun od úplnej nespokojnosti k skôr spokojným. Podiel úplne nespokojných rómskych domácností sa znížil zo 66,9 % na 63,1 % a zastúpenie skôr spokojných vzrástlo zo 6,7 % na 9,8 %. Oproti tomu pri porovnaní hodnotenia súčasnej finančnej situácie všeobecných geograficky blízkych domácnosti došlo medzi rokmi k zásadnejšej zmene (graf 11.25). Podiel úplne nespokojných domácností poklesol až o dve tretiny (z 38,9 % v roku 2005 na 12,1 % v roku 2010), a na druhej strane narástlo zastúpenie domácností

spokojných (aj úplne, ale najmä čiastočne spokojných) so svojou finančnou situáciou (spolu nárast na 47,5 %). Dá sa predpokladať, že takýto veľký rozdiel nemôže byť spôsobený len výberom. Celkovo sa hodnotenie všeobecných domácností v roku 2010 koncentrovalo v stredných variantoch odpovedí (až 83,4 % skôr spokojných a skôr nespokojných), u rómskych domácností výrazne prevažovalo negatívne hodnotenie (až 89,9 skôr a úplne nespokojných). Spokojnosť s finančnou situáciou výrazne súvisela s celkovým príjmom do domácnosti. Ako ukazuje graf 11.26, pre všetky skupiny vymedzené na základe bývania platilo, že domácnosti, ktoré vyjadrili spokojnosť so súčasnou finančnou situáciou (úplnú alebo čiastočnú), uviedli podstatne vyšší príjem ako nespokojné domácnosti. a toto pravidlo charakterizuje nie len rómske, ale aj všeobecné domácnosti. Priemerný celkový čistý mesačný príjem za rómske domácnosti, ktoré boli so svojou

Graf 11.26 Priemerný celkový čistý mesačný príjem domácnosti podľa spokojnosti s ﬁnančnou situáciou – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) 0

200

400

600

800

1000

619

Segregované 405

463 758

Separované

379

497 899

Rozptýlené

391

511 785

Rómske domácnosti

392

1,000

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

542 spokojný (úplne + skôr)

204

492

skôr nespokojný

918 úplne nespokojný

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou ﬁnančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámka: Príjem sa zisťoval za mesiac, ktorý predchádzal mesiacu zberu dát.

1200

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 205

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.27 Priemerný príjem na člena domácnosti podľa spokojnosti s ﬁnančnou situáciou – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) 0 Segregované

Separované

100

150

200

250

300

350

400

450

176 95

129 233

139

291 Rozptýlené

152

245 Rómske domácnosti

141 392

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

200 spokojný (úplne + skôr)

skôr nespokojný

337 úplne nespokojný

finančnou situáciou úplne nespokojné, vyšiel 392 eur, v prípade skôr nespokojných stúpol na 492 eur (teda o 100 €) a pri úplne alebo čiastočne spokojných dosiahol 785 eur, teda na dvojnásobok ako za nespokojných. Podobne sa s rastom kladného hodnotenia zvyšoval priemerný príjem aj za všeobecné geograficky blízke domácnosti: z 542 eur pri úplne nespokojných, cez 918 eur pri skôr nespokojných, až na 1 000 eur za skupinu spokojných so svojou aktuálnou finančnou situáciou. Pri komparácii rómskych a všeobecných domácností z geografickej blízkosti sa opäť ukázali značné rozdiely v priemerných sumách príjmu za jednotlivé úrovne spokojnosti. Dokonca za rómske domácnosti spokojné s finančnou situáciou vyšiel podstatne nižší priemerný príjem než za skôr nespokojné všeobecné domácnosti (785 € ku 918 €) a suma príjmov za úplne nespokojných spomedzi všeobecných domácností bola vyššia než za rómske domácnosti, ktoré vyjadrili čiastočnú nespokojnosť (542 € ku 492 €). Výsledky naznačujú, akoby rómske domácnosti boli na príjem menej náročné – vyjadrujú spokojnosť pri podstatne nižších príjmoch. Podobné pravidlo deklarovania spokojnosti so svojou finančnou situáciou pri podstatne nižších príjmoch platí aj smerom do vnútra rómskych domácností podľa stupňa vylúčenia na základe bývania – žijúci segregovane sa prejavili ako najskromnejší. Kým za skupinu spokojných s finančnou situáciou žijúcich segregovane dosiahol priemerný príjem 619 eur, pri separovaných to bolo 758 eur a za žijúcich rozptýlene až 899 eur (o 280 eur viac ako v rámci segregovaných). Nelíšil sa len priemerný príjem za úplne nespokojných, ktorý sa za jednotlivé podskupiny rómskych domácností pohyboval na úrovni 400 eur a menej.

Rovnaké deliace línie vykázal aj príjem prepočítaný na jedného člena domácnosti (graf 11.27): za všetky úrovne spokojnosti s finančnou situáciou vyšiel v prípade rómskych domácností podstatne nižší príjem na člena ako za všeobecné domácnosti v okolí, v rámci rómskych domácností sa odlišoval podľa typu bývania s výnimkou úplne nespokojných, kde bol za všetky tri skupiny pomerne vyrovnaný a veľmi nízky – menej ako 100 eur. Pri úplne nespokojných rómskych domácnostiach vyšiel priemerný príjem na člena 93 eur, no pri všeobecných z geograficky blízkeho prostredia 200 eur; priemer za rómske domácnosti spokojné s finančnou situáciou predstavoval na jedného člena 245 eur, za všeobecné až 392 eur, teda približne o 150 eur viac. Spomedzi rómskych domácností žijúcich segregovane vyjadrili spokojnosť so svojou finančnou situáciou domácnosti s priemerným príjmom 176 eur na jedného člena, pri separovaných to bolo 233 eur na člena a v prípade rómskych domácností žijúcich rozptýlene 291 eur na člena. Rómske domácnosti teda vyjadrovali spokojnosť pri podstatne nižšom priemernom príjme na člena v porovnaní so všeobecnými, podobne aj domácnosti žijúce v segregovaných osadách v porovnaní s inými druhmi bývania. Či je to dôsledok nižších nákladov na život alebo skromnejšej spotreby domácností, prípadne ešte inej príčiny, na to realizovaný kvantitatívny výskum nedokáže poskytnúť odpoveď. Dôležitou otázkou vo vzťahu k hodnoteniu finančnej situácie je, ktoré sú spokojné a ktoré nespokojné domácnosti, napríklad z hľadiska ich veľkosti, počtu detí, ale aj pracovnej aktivity. Čo sa týka počtu členov domácnosti (graf 11.28), za celok rómskych domácností i za všeobecné geograficky blízke domácnosti sa preukázala súvislosť

205

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 206

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.28 Priemerný počet členov domácnosti podľa spokojnosti s ﬁnančnou situáciou – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v osobách) 0

Segregované

6 5.5

4.8

4.6

Separované 3.8 Rozptýlené

4.8 5.5

4.6 4.8 4.5

Rómske domácnosti

5.5

4.7 5.2

2.8

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

3.0 3.2 spokojný (úplne + skôr)

skôr nespokojný

úplne nespokojný

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou ﬁnančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

s hodnotením aktuálnej finančnej situácie. Domácnosti spokojné so svojimi finančnými pomermi mali v priemere menší počet členov než tie, ktoré vyjadrili nespokojnosť. Zatiaľ čo za rómske domácnosti spokojné s existujúcou finančnou situáciou vyšla priemerná veľkosť domácnosti 4,5 člena, domácnosti úplne nespokojné mali v priemere 5,2 člena; v prípade všeobecných domácností bol priemer členov za spokojných 2,8 a za úplne nespokojných 3,2. Postupný nárast počtu členov s poklesom spokojnosti a naopak však neplatil za skupinu se-

gregovaných rómskych domácností. Pri nich bol priemerný počet členov rovnaký tak pri spokojných, ako aj pri nespokojných s finančnou situáciou – dosahoval 5,5 člena. V celkovom vyjadrení však boli nespokojnejšie so svojou finančnou situáciou väčšie domácnosti – s vyšším počtom členov. Pri sledovaní počtu detí v domácnosti bola situácia obdobná (graf 11.29). Kým za rómske domácnosti spokojné so svojou finančnou situáciou vyšiel priemer 1,6 detí, pri čiastočne nespokojných stúpol na 1,9 detí

Graf 11.29 Priemerný počet detí v domácnosti podľa spokojnosti s ﬁnančnou situáciou – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v osobách) 0

0.5

1.5

Segregované

2.0 1.8

Separované 1.1

2.3

1.9

2.7

2.4

2.0 1.6

Rómske domácnosti

1.9 2.4

0.4

0.6

spokojný (úplne + skôr)

206

1.9

Rozptýlené

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

2.5

0.9 skôr nespokojný

úplne nespokojný

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou ﬁnančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámka: Graf uvádza priemerný počet tzv. závislých detí, pokým sa pripravujú na povolanie a zakladajú nárok rodičov na prídavok na dieťa.

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 207

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.30 Priemerný počet pracujúcich členov v domácnosti podľa spokojnosti s finančnou situáciou – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograficky blízkej všeobecnej populácie (v osobách) 0 Segregované

0.2

0.4

0.8

1.2

1.4

1.6

0.7

0.2 0.2

0.8

Separované

0.4

0.2 Rozptýlené

0.6

1.4 0.2

0.3 1.1

Rómske domácnosti

0.2

0.3 1.2

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

1.1

0.5 spokojný (úplne + skôr)

skôr nespokojný

úplne nespokojný

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou ﬁnančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

a v prípade úplne nespokojných na 2,4 detí; v rámci všeobecných domácností bol priemerný počet detí v prípade spokojných s finančnými pomermi 0,6 detí a v prípade úplne nespokojných 0,9 detí. Menšia spokojnosť s aktuálnou finančnou situáciou teda vychádzala za tie domácnosti, ktoré mali v priemere viac detí. Analýza rôznych ukazovateľov pracovnej aktivity domácnosti jednoznačne potvrdila ich previazanie s hodnotením finančnej situácie, či už to bol počet pracujúcich členov, existencia nejakého pracovného príjmu v domácnosti, výška pracovných príjmov, ale aj „skúsenosť“ členov domácnosti s prácou v zahraničí. Ako uvádza graf 11.30, podľa získaných údajov priemerný počet pracujúcich vychádzal výrazne vyšší za domácnosti, ktoré sa priklonili k pozitívnemu hodnoteniu svojich finančných pomerov. Za celok rómskych domácností to bolo 1,1 pracujúcich členov v prípade spokojných s finančnou situáciou ku 0,2 pracujúcich za skupinu úplne nespokojných. Všeobecné geograficky blízke domácnosti spokojné so svojimi finančnými pomermi vykázali v priemere 1,2 pracujúcich členov, za úplne nespokojných to bolo 0,5 pracujúcich členov. Pohľad do vnútra rómskych domácností odhalil ešte jeden trend: podskupina spokojných s finančnou situáciou mala takmer dvojnásobne vyšší priemerný počet pracujúcich v rámci domácnosti za žijúcich rozptýlene než za ostatné dve skupiny podľa typu bývania. Priemer pracujúcich členov pri deklarujúcich spokojnosť s financiami bol 1,4 za rozptýlených a iba 0,7 za segregovaných. Pritom pri úplne nespokojných sa nijaký rozdiel neukázal – nespokojné domácnosti mali za všetky tri skupiny v priemere iba 0,2 pracujúcich členov. Čo sa týka prítomnosti pracovného príjmu v domácnosti, ten tiež diferencoval hodnotenie finančných

pomerov (graf 11.31). Ukázalo sa, že v spokojných rómskych domácnostiach bol pracovný príjem niekoľkonásobne častejší ako u nespokojných. V priemere za celok rómskych domácností to bol takmer päť krát vyšší podiel pracovných príjmov za spokojných v porovnaní s úplne nespokojnými: 56,9 % ku 11,8 %. Podiel domácností s nejakým pracovným príjmom za rómske domácnosti spokojné s finančnou situáciou sa ale u jednotlivých podsúborov vymedzených typom bývania odlišoval. V rámci spokojných segregovaných domácností tvoril podiel takých, ktoré uviedli aspoň nejaký pracovný príjem, len 37,5 %; pri separovaných to už bola viac ako polovica (52 %) a za žijúcich rozptýlene takmer tri štvrtiny (71 %). Môže to ale byť spôsobené celkovo malými početnosťami spokojných s príjmovou situáciou (pozri tabuľku 11.4). Úplne nespokojní s finančnou situáciou mali vo všetkých troch skupinách približne rovnaký podiel pracovných príjmov – a veľmi nízky (cez 10 %). A opäť nie len prítomnosť pracovného príjmu, ale aj jeho výška bola výrazne previazaná s úrovňou spokojnosti s finančnou situáciou – pri nespokojných sa suma znižovala kvadratickým spôsobom (graf 11.32). Zatiaľ čo priemer pracovných príjmov bol za celok spokojných rómskych domácností 437 eur, pri nespokojných to bolo podstatne menej ako 100 eur (82 € za skôr nespokojných a iba 47 € za úplne nespokojných). Kým rómske domácnosti teda vykázali priepastný rozdiel medzi spokojnými na jednej strane a dvomi skupinami nespokojných na strane druhej, všeobecné domácnosti z geograficky blízkeho prostredia mali k sebe bližšie priemerné pracovné príjmy za spokojných a skôr nespokojných (492 € a 490 €), výrazne zaostával len príjem za úplne nespokojných – takmer o 300 eur (v priemere 201 €).

207

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 208

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.31 Prítomnosť pracovného príjmu v domácnosti podľa spokojnosti s ﬁnančnou situáciou – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0

37.5

Segregované

15.1 10.8 52.0

Separované

19.4

10.3

71.0 Rozptýlené

24.2

14.4

56.9 Rómske domácnosti

11.8

19.9 49.7

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

54.9 41.9 spokojný (úplne + skôr)

skôr nespokojný

úplne nespokojný

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou ﬁnančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámka: V grafe sa uvádza percento domácností, ktoré uviedli za predchádzajúci mesiac nejaký pracovný príjem.

Ukázalo sa tiež, že do spokojnosti s finančnou situáciou intervenovala aj skúsenosť niektorého člena alebo členov domácnosti s prácou v zahraničí (graf 11.33). Za spokojné rómske domácnosti bola táto skúsenosť širšia (až 41,7 %), v rámci čiastočne nespokojných s finančnými pomermi to bolo 33,5 % a pri úplne nespokojných len 22,2 %. Zdá sa, akoby práca v zahraničí prispievala k zlepšeniu finančnej situácie rómskych domácností. V prípade všeobecných domácností takáto pria-

ma previazanosť neplatila; pravdepodobne z dôvodu, že nachádzajú ľahšie pracovné uplatnenie na Slovensku, avšak úlohu tu môže zohrávať aj iná skladba výskumného súboru (viac dôchodcov a menej spoločne hospodáriacich domácností). Analýza spokojnosti rómskych domácností so súčasnou finančnou situáciou preukázala vysoké zastúpenie nespokojných, ktoré sa so segregáciou na základe bývania ešte prehlbuje a výrazne sa líši od hodnotenia všeo-

Graf 11.32 Výška pracovného príjmu domácnosti podľa spokojnosti s ﬁnančnou situáciou – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v euro) 0 Segregované

Separované

100

200

300

400

500

600

700

214

54 43

362 107

611 Rozptýlené

76 60

Rómske domácnosti

437 47

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

201 spokojný (úplne + skôr)

208

492 490 skôr nespokojný

úplne nespokojný

Otázka: Ako ste spokojný so súčasnou ﬁnančnou situáciou vašej domácnosti? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámka: V grafe sa uvádza priemerný pracovný príjem za predchádzajúci mesiac v euro.

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 209

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.34 Rómske domácnosti podľa vývoja ﬁnančnej situácie za posledné tri roky (v %)

becných domácností žijúcich v geograficky blízkom prostredí. V porovnaní s výsledkami spred piatich rokov nebola zaznamenaná takmer žiadna zmena u rómskych domácností, pri všeobecných nastal posun k čiastočnej spokojnosti. Údaje tiež potvrdili previazanosť spokojnosti s finančnými pomermi domácnosti s výškou jej príjmu, keďže vychádzala podstatne vyššia suma priemerného príjmu za spokojných než za nespokojných – za celkový príjem i v prepočte na jedného člena. Pritom úroveň príjmu za nespokojných bola takmer rovnaká za všetky tri typy rómskych domácností (pod 400 eur pri celkovom príjme a menej ako 90 eur v prepočte na člena domácnosti), no líšila sa od domácností všeobecných, za ktoré vychádzali vyššie priemerné sumy (o 150 eur pri celkovom príjme a cca o 100 eur pri príjme na jedného člena). Spokojnosť domácností s finančnou situáciou variovala podľa veľkosti – nespokojnosť sa viazala s vyšším počtom členov domácnosti i s vyšším počtom detí. Tiež sa potvrdila väzba s pracovnými príjmami a skúsenosťou členov domácnosti s prácou v zahraničí. Spokojnosť s finančnou situáciou prináša do domácností pracovná aktivita a pracovný príjem, čo platí rovnako pre rómske i všeobecné rodiny. Ako ale ukázala kapitola 9, pracovnej aktivity na oficiálnom trhu práce je v rómskych domácnostiach podstatne menej. Súčasťou súboru otázok zisťujúcich finančnú situáciu domácnosti bol aj pohľad do minulosti – hodnotenie vývoja ekonomickej situácie domácnosti v priebehu posledných troch rokov. Ako naznačuje graf 11.34, väčšina odpovedí sa priklonila k zápornému hodnoteniu. Spolu až 73,7 % rómskych domácností deklarovalo zhoršenie, z toho 40,1 % čiastočné a 33,6 % veľké. Pod-

0.3 6.1

19.9

33.6

40.1

veľmi zlepšila čiastočne zlepšila zostala rovnaká

čiastočne zhoršila veľmi zhoršila

Otázka: Myslíte si, že ﬁnančná situácia vašej domácnosti sa v posledných troch rokoch…? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

ľa ďalších 19,9 % zostala finančná situácia rovnaká, ekonomické zlepšenie pocítilo len 6,4 % rómskych domácností – aj to prevažne iba čiastočné. Podľa typu bývania (tabuľka 11.5) veľké zhoršenie svojej ekonomickej situácie počas posledných troch rokov uvádzali vo zvýšenej miere domácnosti žijúce v segregovaných osadách (38,8 %) a v separovaných sídlach

Graf 11.33 Skúsenosť členov domácnosti s prácou v zahraničí podľa spokojnosti s ﬁnančnou situáciou – za jednotlivé typy rómskych domácností a v porovnaní s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0

50.1

Segregované 28.5

33.9 36.0 38.8

Separované

19.3 42.0

Rozptýlené

27.2

17.9

41.7 Rómske domácnosti

33.5

22.2 20.1 18.8

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti spokojný (úplne + skôr)

27.9

skôr nespokojný

úplne nespokojný

Otázka: Bol/je/chodí niekto z vašej domácnosti za prácou do zahraničia (pravidelne alebo na dlhšiu dobu)? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.) Poznámka: Uvádza sa podiel domácností, z ktorých aspoň jeden člen bol alebo chodí (pravidelne či na dlhšie) za prácou do zahraničia.

209

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 210

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Tabuľka 11.5 Rómske domácnosti podľa vývoja ﬁnančnej situácie za posledné tri roky a typu bývania (v %) Segregované veľmi zlepšila čiastočne zlepšila zostala rovnaká čiastočne zhoršila veľmi zhoršila Domácnosti spolu

Separované — 5,5 20,7 35,0 38,8 100,0

Rozptýlené

Spolu

0,4 5,0 18,5 40,8 35,3 100,0

0,4 7,7 20,4 44,7 26,8 100,0

0,3 6,1 19,9 40,1 33,6 100,0

Otázka: Myslíte si, že ﬁnančná situácia vašej domácnosti sa v posledných troch rokoch…? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

(35,3 %), za skupinu rozptýlených to bolo približne o 10 % menej (26,8 %). Domácnosti žijúce rozptýlene sa zasa častejšie priklonili k čiastočnému zhoršeniu. Podiel nezaznamenajúcich zmenu alebo konštatujúcich zlepšenie ekonomickej situácie bol vo všetkých troch podsúboroch rómskych domácností približne rovnaký a veľmi nízky: 5,5 spomedzi segregovaných až 8,1 % za žijúcich rozptýlene. Oproti geograficky blízkym všeobecným domácnostiam vyznelo hodnotenie rómskych domácností omnoho negatívnejšie. Ako uvádza graf 11.35, v rámci všeobecných domácností boli významne menej frekventované odpovede „veľmi sa zhoršila“ (7 % ku 33,6 %) a menej sa uvádzala aj možnosť odpovede „čiastočne sa zhoršila“ (32,4 % ku 40,1 %). Na druhej strane u nich dominovalo rovnaké hodnotenie situácie (46,2 % oproti 19,9 %) a častejšie ako za rómske domácnosti deklarovali tiež čiastočné zlepšenie (13,8 % oproti 6,1 %). V celkovom vyjadrení zhoršenie ekonomickej situácie svojej domácnosti v porovnaní so stavom v roku 2005 konštatovalo až 73,7 % rómskych domácností, zo všeobecných to bolo 39,4 %. Čo mali obidva porovnávané súbory spoločné, to bol posun k pozitívnejšiemu hodnoteniu vývoja finančnej si-

tuácie oproti výsledkom nameraným za rok 2005. Počas piatich rokov ubudlo v rámci rómskych domácností najhorších hodnotení približne o 20 %: zaznamenal sa pokles z 53 % v roku 2005 na 33,6 % v roku 2005 (graf 11.36). Na úkor tohto rozdielu sa zvýšila frekvencia odpovede „čiastočne sa zhoršila“ (nárast takmer o 14 %) a vzrástla aj frekvencia pri možnosti „zostala rovnaká“ (o 6 %). Geograficky blízke všeobecné domácnosti konštatovali v roku 2010 v porovnaní s rokom 2005 až štyri krát menej veľkého zhoršenia situácie svojej domácnosti (7 % v roku 2010 oproti 29,3 % v roku 2005). Na druhej strane sa v roku 2010 podstatne viac priklonili k odpovedi, že ich ekonomická situácia zostala rovnaká: 46,2 % v roku 2010, kým pred piatimi rokmi to bolo len 25,1 %. Podiel zlepšenia finančnej situácie, ako aj pocitu čiastočného zhoršenia, zostal u všeobecných domácností takmer nezmenený (graf 11.37). Z porovnania údajov za dve etapy prieskumu sa zdá, akoby obdobie 2007 – 2010 hodnotili rómske i všeobecné domácnosti pozitívnejšie než obdobie 2002 – 2005, a to napriek finančnej a hospodárskej kríze, ktorá sprevádzala koniec prvého desaťročia 21. storočia. Pravdepodobne sa na výrazne negatívnejšom hodnotení vývoja situácie pred piatimi rokmi podieľali škrty

Graf 11.35 Rómske domácnosti podľa vývoja ﬁnančnej situácie za posledné tri roky – porovnanie s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0 veľmi zlepšila čiastočne zlepšila

6.1 13.8 19.9 46.2 40.1

čiastočne zhoršila

32.4 33.6 7.0 Rómske domácnosti

210

0.3 0.6

zostala rovnaká

veľmi zhoršila

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

Otázka: Myslíte si, že ﬁnančná situácia vašej domácnosti sa v posledných troch rokoch…? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 211

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.36 Rómske domácnosti podľa vývoja ﬁnančnej situácie za posledné tri roky – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0

1.3 0.3

veľmi zlepšila

2005 2010

5.4 6.1

čiastočne zlepšila

13.8

zostala rovnaká

19.9 26.5

čiastočne zhoršila

40.1 53.0

veľmi zhoršila

33.6

Otázka: Myslíte si, že ﬁnančná situácia vašej domácnosti sa v posledných troch rokoch…? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

v sociálnych dávkach, ku ktorým došlo v priebehu rokov 2003 až 2004, čo zásadným spôsobom zmenilo ekonomickú situáciu mnohých domácností, predovšetkým domácností v hmotnej núdzi, ktorých je v rámci rómskej populácie vysoký podiel. V tomto kontexte by bolo potrebné každú zmenu v systéme dokonale zvážiť a založiť na podrobných analýzach potenciálne ohrozených skupín, nakoľko môžu znamenať stratu nadobudnutej stability vo fungovaní a ekonomickom zabezpečení týchto domácností. Posledný pohľad na ekonomickú situáciu domácností predstavovali očakávania vo vzťahu k jej vývoju v nastávajúcom roku (rok 2011). Najsilnejším očakávaním pre najbližší rok bolo čiastočné zhoršenie ekonomickej situácie svojej domácnosti (33,4 %), za ktorým s približne 5-percentným zaostávaním nasledoval predpoklad, že situácia sa nezmení – zostane rovnaká (27,8 %).

Najnegatívnejšie očakávania sa zaznamenali v rámci domácností zo segregovaných osád, kde veľké zhoršenie svojej finančnej situácie očakávalo až 26,3 % skúmaných; spomedzi separovaných to bolo 16 % a zo žijúcich rozptýlene 14,2 %. Domácnosti žijúce rozptýlene vyjadrili silnejšie ako zostávajúce dve skupiny rómskych domácností neočakávanie nijakej zmeny: rovnakú situáciu predpokladalo v najbližších dvanástich mesiacoch 35,6 % z nich, kým zo segregovaných to bolo iba 20 % (tabuľka 11.6). Očakávania domácností reprezentujúcich geograficky blízku všeobecnú populáciu vyzneli dosť odlišne (graf 11.39). Všeobecné domácnosti podstatne viac uvádzali, že sa ich situácia v najbližšom roku nijako nezmení. Podiel odpovedí „zostane rovnaká“ dosiahol za všeobecné domácnosti až 47,5 %, za rómske to bolo o 20 % menej – len 27,8 %. Rómske domácnosti na rozdiel od

Graf 11.37 Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti podľa vývoja ﬁnančnej situácie za posledné tri roky – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0 veľmi zlepšila

1.4 0.6

60 2005 2010

13.4 13.8

čiastočne zlepšila

25.1

zostala rovnaká

46.2 30.8 32.4

čiastočne zhoršila veľmi zhoršila

29.3 7.0

Otázka: Myslíte si, že ﬁnančná situácia vašej domácnosti sa v posledných troch rokoch…? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

211

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 212

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.38 Rómske domácnosti podľa očakávaného vývoja ﬁnančnej situácie v najbližšom roku (v %) 0 7.3 12.7

27.8

18.8

33.4

veľmi zlepší čiastočne zlepší zostane rovnaká

čiastočne zhorší veľmi zhorší Nevie

Otázka: Myslíte si, že v nasledujúcich 12 mesiacoch sa ﬁnančná situácia vašej domácnosti...? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

všeobecných častejšie očakávali v nastávajúcom roku čiastočné, a výrazne častejšie veľké zhoršenie (18,8 % ku 2,5 % odpovedí „veľmi sa zhorší“). Pripomeňme, že v období realizácie výskumu2 sa o pripravovaných škrtoch vo výške sociálnych dávok či dávok v hmotnej núdzi hovorilo vo verejnom diskurze iba v teoretickej rovine, návrhy nemali nijakú konkrétnejšiu podobu. Zlepšenie svojej situácie v nastávajúcom roku čakalo v obidvoch porovnávaných populáciách len málo domácností: 7,3 % rómskych a 10,2 % všeobecných. Graf 11.40 predstavuje štruktúru odpovedí na túto otázku v komparácii s rokom 2005. Ako je z prvého pohľadu zrejmé, počas piatich rokov ubudlo v rámci rómskych domácností predovšetkým tých, čo situáciu do budúcnosti nevedeli posúdiť. Kým v roku 2005 bol podiel

neodpovedajúcich až 26,6 %, v roku 2010 poklesol na 12,7 %. Čo sa týka konkrétnych očakávaní vývoja, oproti stavu zistenému pred piatimi rokmi sa predpoklady posunuli k horším scenárom (o 5 % sa zvýšila frekvencia odpovedí „čiastočne sa zhorší“ a o 2,5 % „veľmi sa zhorší“), no viac sa objavovali tiež očakávania rovnakej situácie (27,8 % rómskych domácností predpokladalo v roku 2010 na najbližšie obdobie rovnakú situáciu, pred piatimi rokmi to bolo 20,3 %). Očakávania konštatujúce zlepšenie situácie sa v porovnaní piatich rokov príliš nezmenili: 9 % v roku 2005 a 7,3 % v roku 2010. Zaznamenaná časová zmena v očakávaniach za všeobecnú geograficky blízku populáciu nebola až taká výrazná. Podiel optimisticky naladených do budúcna sa u nich nezmenil vôbec (tesne nad 9 %); pribudlo tých, čo neočakávali nijakú zmenu v budúcom roku (ich podiel sa zvýšil z 38,3 % na 47,5 %) a mierne narástlo aj všeobecných domácností očakávajúcich čiastočné zhoršenie (z 27 % na 29,7 %). Kde nastal výraznejší úbytok, to boli pesimistické pohľady: pravdepodobne aj v súvislosti s verejne prezentovaným ukončením hospodárskej krízy poklesla frekvencia očakávaní veľkého zhoršenia svojej finančnej situácie z 12,4 % na 2,5 %. Na otázku neodpovedala za obidva roky približne jedna desatina skúmaného súboru všeobecných domácností. Všetky tri smery hodnotenia – aktuálnej finančnej situácie, vývoja za posledné roky či očakávania do budúceho roku – nevyzneli za rómske domácnosti príliš pozitívne. Dominovalo u nich negatívne hodnotenie aktuálnej situácie, v porovnaní s minulými rokmi nepociťovali vo väčšine zlepšenie a ani ho neočakávali príliš do budúcnosti.

Zhrnutie Údaje k obidvom témam, ktoré tvorili obsah tejto záverečnej kapitoly venovanej subjektívnym názorom na vlastnú situáciu, naznačili taktiež zlé životné podmienky širokých skupín rómskych domácností, ktoré v mnohom

Tabuľka 11.6 Rómske domácnosti podľa očakávaného vývoja ﬁnančnej situácie v najbližšom roku a typu bývania (v %) Segregované veľmi zlepší čiastočne zlepší zostane rovnaká čiastočne zhorší veľmi zhorší Nevie Domácnosti spolu

Separované — 5,8 20,0 35,0 26,3 12,9 100,0

Rozptýlené — 8,2 27,9 30,7 16,0 17,2 100,0

Spolu — 7,9 35,6 34,3 14,2 7,9 100,0

Otázka: Myslíte si, že v nasledujúcich 12 mesiacoch sa ﬁnančná situácia vašej domácnosti...? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

212

2 Terénny zber dát prebiehal od konca novembra do polovice decembra 2010.

— 7,3 27,8 33,4 18,8 12,7 100,0

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 213

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.39 Rómske domácnosti podľa očakávaného vývoja ﬁnančnej situácie v najbližšom roku – porovnanie s domácnosťami geograﬁcky blízkej všeobecnej populácie (v %) 0 veľmi zlepší

0 0.8 7.3

čiastočne zlepší

9.4 27.8

zostane rovnaká

47.5 33.4

čiastočne zhorší

29.7

veľmi zhorší

18.8

2.5 12.7 10.0

Nevie

Rómske domácnosti

Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti

Otázka: Myslíte si, že v nasledujúcich 12 mesiacoch sa ﬁnančná situácia vašej domácnosti...? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

zaostávajú za situáciou všeobecných domácností v bezprostrednom geografickom okolí a rapídne sa zhoršujú s priestorovým vylúčením. Pri všetkých sledovaných charakteristikách sa prejavilo veľmi úzke prepojenie s príjmami, ktoré má domácnosť k dispozícii, a s pracovnou intenzitou domácnosti. Čo sa týka extrémnej deprivácie v podobe vyhranenej situácie, keď domácnosť skutočne nemala jedlo pre deti, zo skúmaných rómskych domácností ju z reality poznala viac ako polovica, pričom v absolútnej väčšine prípadov išlo o opakovaný výskyt. Na rozdiel od tohto výsledku zo všeobecných domácností v geografickej blízkosti sa tento typ deprivácie vyskytol niekedy u jednej

desatiny a opakovane ju zažilo 7 %. Podľa uskutočnených analýz sa zdá, akoby bol pre stravovanie detí ohrozujúci príjem nižší ako 100 eur na člena domácnosti. Pritom domácnosti, ktoré takúto situáciu zažívali opakovane, patrili prevažne do kategórie tých, čo nemali nijaký pracovný príjem alebo len veľmi nízky. Boli to teda domácnosti silne naviazané na sociálne dávky, čo v prípade, ak tieto nie sú nastavené v dostatočnej výške, zvyšuje ohrozenie detí hladom. Vo vzťahu k verejným politikám zistené fakty nabádajú prinajmenšom k dvom zásadným odporúčaniam. Primárne je potrebné v záujme odstraňovania chudoby napomáhať dostupnosti kvalitnejšieho zapojenia členov deprivovaných rodín do oficiálneho trhu práce;

Graf 11.40 Rómske domácnosti podľa očakávaného vývoja ﬁnančnej situácie v najbližšom roku – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0 veľmi zlepší čiastočne zlepší

0.4 0 8.6 7.3 20.3

zostane rovnaká

27.8 27.8

čiastočne zhorší

33.4 16.3

veľmi zhorší Nevie

18.8

2005 26.6

12.7

2010

Otázka: Myslíte si, že v nasledujúcich 12 mesiacoch sa ﬁnančná situácia vašej domácnosti...? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

213

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 214

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Graf 11.41 Geograﬁcky blízke všeobecné domácnosti podľa očakávaného vývoja ﬁnančnej situácie v najbližšom roku – porovnanie s rokom 2005 (v %) 0 veľmi zlepší

0.8 9.3 9.4 38.3

zostane rovnaká

47.5 27.0

čiastočne zhorší

29.7

12.4 2.5

2005 13.0

Nevie

čiastočne zlepší

veľmi zhorší

10.0

2010

Otázka: Myslíte si, že v nasledujúcich 12 mesiacoch sa ﬁnančná situácia vašej domácnosti...? (Na otázku odpovedala „hlava domácnosti“.)

214

ak to štát nie je schopný zabezpečiť, úroveň sociálnych dávok by mala byť nastavená na úrovni, ktorá by neprinášala zvýšenie rizika, že deti budú bez jedla. Pri porovnaní medzi rómskymi a geograficky blízkymi všeobecnými domácnosťami sa u všetkých troch skupín podľa skúsenosti so situáciou nedostatku jedla pre deti prejavili veľké rozdiely v reálnom i odhadovanom potrebnom príjme. Reálny príjem bol za všeobecné domácnosti v priemere dva až tri krát vyšší, pri odhadovanom príjme potrebnom na normálne prežitie bol rozdiel v uvádzaných sumách v prepočte na jedného člena na úrovni 200 až 300 eur. Konkrétne rómske domácnosti bez skúsenosti s deficitom jedla pre deti odhadli potrebný príjem na člena vo výške 236 eur, za rovnaké všeobecné domácnosti to bolo až 520 eur; na druhej strane rómske domácnosti s opakovaným výskytom situácie, keď nemali čo dať deťom jesť, uviedli potrebný príjem na člena 178 eur, všeobecné domácnosti žijúce v geografickej blízkosti až 372 eur. Nároky rómskych domácností na príjem vyšli z prieskumu podstatne skromnejšie ako nároky všeobecných domácností (tiež svoju situáciu hodnotili pozitívnejšie už pri nižších príjmoch). Či je to dôsledok nižších nákladov na život alebo skromnejšej spotreby rómskych domácností, prípadne ešte inej príčiny, na to realizovaný kvantitatívny výskum nedokáže poskytnúť odpoveď. Rovnaké súvislosti ako pri nedostatku jedla pre deti sa prejavili aj pri zostávajúcich dvoch deprivačných situáciách, keď domácnosť nemala ako zohriať jedlo alebo kúriť v obydlí. Podiel takých domácností, ktoré zažili opakovane všetky tri sledované nedostatkové situácie, bol v rámci skúmaných rómskych domácností podstatne vyšší než u všeobecných. Priblížil sa k 30 % (z obyvateľov segregovaných osád dokonca až k 40 %), zo všeobecných v geografickej blízkosti to bolo menej ako

5 %. Naopak domácnosti, ktoré sa ani raz nestretli s niektorou z extrémnych deprivačných situácií, tvorili z rómskych domácností v priemere 38 % a zo všeobecných takmer 89 %. Kým všeobecné domácnosti boli z hľadiska extrémnej deprivácie pomerne homogénne (zažívajú ju len okrajovo), rómske domácnosti sa rozdelili na tri približne rovnaké skupiny. Jedna nepoznala žiadnu z troch sledovaných situácií, druhá sa opakovane stretla so všetkými tromi situáciami, tretia sa pohybovala niekde medzi týmito krajnými pólmi. Pre všetky tri indikátory extrémnej deprivácie bol teda ich výskyt v rómskych domácnostiach nepomerne vyšší oproti všeobecným z geograficky blízkeho prostredia. Platilo tiež, že ich opakovanie v domácnosti bolo podstatne vyššie ako jednorazový výskyt. Ak už deprivačná situácia v domácnosti nastala, spravidla sa zvykne opakovať. Jednoznačne sa tiež prejavil rast skúseností rómskych domácností s extrémnou depriváciou spolu s priestorovým vylúčením; najväčší rozdiel bol medzi domácnosťami žijúcimi rozptýlene a na druhej strane skupinou segregovaných a separovaných. Pri všetkých troch ukazovateľoch tiež vyšla úzka väzba s výškou príjmov domácnosti a s pracovnou aktivitou jej členov. Deprivované domácnosti mali výrazne nižšie celkové i pracovné príjmy, aj mieru pracovnej aktivity svojich členov. Analýza spokojnosti rómskych domácností so svojou finančnou situáciou odhalila vysoký podiel nespokojných – až deväť desatín oproti polovici zo všeobecných domácností v geografickej blízkosti, ktorý sa s priestorovou segregáciou ešte zvyšoval. Subjektívne hodnotenie malo taktiež úzku previazanosť s príjmom domácnosti – celkovým i na jedného člena, s existenciou pracovného príjmu a pracovnou intenzitou domácnosti, ale aj so skúsenosťou členov domácnosti s prácou v za-

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 215

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

hraničí i s veľkosťou domácnosti a počtom detí. vo všeobecnosti – pri rómskych i všeobecných domácnostiach z geografickej blízkosti – spokojnosť s finančnou situáciou prinášala do domácností pracovná aktivita nasledovaná pracovným príjmom. Ako ale ukázala kapitola 9, pracovnej angažovanosti na primárnom trhu práce bolo podstatne menej v prostredí rómskych komunít. Pri posudzovaní vývoja finančnej situácie za posledné tri roky sa zistil priaznivejší výsledok v roku 2010 než v roku 2005, aj napriek finančnej a hospodárskej kríze, ktorá na Slovensku práve v tomto čase vrcholila. Na negatívnejšom hodnotení obdobia 2002 až 2005 oproti obdobiu 2007 až 2010 sa s veľkou pravdepodobnosťou podpísali

3 Pozri Dohovor OSN o právach dieťaťa (OSN, 1989).

škrty v sociálnych dávkach, ku ktorým prišlo začiatkom roka 2004 a ktoré zásadným spôsobom zmenili finančnú situáciu mnohých domácností v hmotnej núdzi. V kontexte reálnej výšky sociálnych príjmov (u mnohých skupín domácností v prepočte na jedného člena dokonca pod sto eur) sa javí ako nevyhnutné vychádzať pri každom návrhu na zmenu v systéme dávok z podrobnej analýzy životnej situácie ohrozených skupín a ich potenciálnych dopadov na fungovanie a zabezpečenie týchto domácností a jej členov. V opačnom prípade by totiž mohli zmeny v konečnom dôsledku znamenať porušenie základných práv dieťaťa, medzi ktorými je aj právo na dostatočnú výživu.3

215

new_roma_chapter_11:Layout 1

216

6/18/12

2:28 PM

Page 216

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 217

Odporúčania Ako sa uvádza v úvodných častiach, realizovaný výskum pozostával zo širokých modulov venovaných rôznym oblastiam života rómskych domácností a formulované odporúčania sú rozčlenené do rovnakých segmentov. Mnohé z nich sú ale svojím zameraním prierezové a môžu mať vplyv na viacero oblastí. Odporúčania sú formulované na rôznej úrovni všeobecnosti, niektoré majú podobu konkrétnych nástrojov alebo programov, iné sú všeobecnejšej povahy. Odporúčania nie sú vyčerpávajúce a vzťahujú sa k tým skutočnostiam, ktoré sa analyzovali na základe údajov z tohto zisťovania. Cieľom je poskytnúť aktérom v decíznej sfére a v mimovládnom sektore podnety a spätnú väzbu opierajúcu sa o empirické zistenia.

Vzdelanie Je potrebné zvýšiť zaškolenosť rómskych detí v zariadeniach predškolskej výchovy, ktoré predstavujú kľúčový zdroj získavania základných kompetencií a zručností nevyhnutných pre vstup do primárneho stupňa vzdelávania a jeho úspešné zvládnutie. Návšteva predškolských zariadení je dôležitá súčasť prípravy na povinnú školskú dochádzku v súvislosti viacerými problémami, s ktorými sa veľké skupiny rómskych detí musia vyrovnávať v prvých ročníkoch, ako napríklad s nedostatočným ovládaním oficiálneho vyučovacieho jazyka. Predpokladom rastu zaškolenosti rómskych detí v predškolských zariadeniach je, okrem adekvátneho legislatívneho rámca, aj zvyšovanie geografickej a finančnej dostupnosti materských škôl. Preto treba hľadať možnosti rozšírenia kapacity siete materských škôl v regiónoch so zvýšeným nárastom rómskeho obyvateľstva, vrátane hľadania finančných zdrojov. Na druhej strane to tiež znamená otvorenie diskusie o vytvorení mechanizmov, ktoré by motivovali rómskych rodičov využívať tieto služby výchovy a starostlivosti. Významnou motiváciou môže byť bezplatné poskytovanie týchto služieb, ako sa ukazuje aj v súčasnosti v prípade nároku na bezplatné vzdelanie v materskej škole rok pred plnením školskej dochádzky. Je potrebné diskutovať aj o možnosti zavedenia povinnej predškolskej dochádzky. Naliehavou úlohou na celospoločenskej i regionálnej úrovni, je zahájenie diskusie o riešení problémov s veľkostnými kapacitami základných škôl v regiónoch a lokalitách, kde sa dá, vzhľadom na vysoký počet mladých ľudí v predfertilnom veku, predpokladať v budúcnosti ďalší nárast potrieb povinnej školskej dochádzky.

Je naďalej potrebné venovať veľkú pozornosť procesom zaraďovania žiakov do špeciálnych škôl a špeciálnych tried škôl rôzneho typu s cieľom úplne eliminovať neoprávnené zaraďovanie žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia (variant A) do škôl tohto typu. Pozornosť by sa mala sústrediť na skvalitnenie procesu diagnostiky tak, aby za každých podmienok metodika diagnostických vyšetrení zohľadňovala špecifické schopnosti detí a prostredia, v ktorom vyrastali, vrátane jazykových kompetencií. V procese diagnostiky treba zvážiť podmienku prítomnosti osoby schopnej komunikovať s dieťaťom v materinskom jazyku. Súčasne je potrebné zohľadniť aj nezamýšľané efekty plynúce zo súčasného nastavenia systému a upraviť ho tak, aby nemohol motivovať predstaviteľov školy či rodičov k zaraďovaniu do špeciálnych škôl. Je žiaduce podporovať aktivity na zlepšenie výsledkov rómskych detí vo vzdelávaní, vrátane eliminácie možných jazykových znevýhodnení, čo znamená aj zvýšenie počtu rómskych asistentov učiteľa, podporu programov orientovaných na zlepšenie spolupráce s rodičmi, podporu celodenného vyučovania (napríklad školské družiny a podobne), vrátane vytvorenia finančného mechanizmu pre ich trvaloudržateľné pokrytie. Pre zásadné zníženie počtu detí, čo predčasne opúšťajú systém vzdelávania, sa javí ako nevyhnutné overovanie a zavádzanie nástrojov, ktoré by tomuto javu mali predchádzať. V tejto súvislosti, aj vzhľadom na vysokú nezamestnanosť medzi rómskou mládežou, je treba zvážiť predĺženie povinného veku školskej dochádzky do 18 rokov. Predpokladom na zlepšenie školských výsledkov rómskych detí z marginalizovaného prostredia je prísne sledovanie desegregačných politík pri zaraďovaní detí do základných škôl, čo je prepojené s politikami v oblasti bývania, ktoré by mali efektívne zamedziť rezidenčnej segregácii. Aj v prípade desegregovaných škôl a tried je v rámci vyučovacieho procesu potrebné zo strany učiteľov a učiteliek uplatňovať prístupy, ktoré napomôžu prekonať bariéry medzi rómskymi a nerómskymi deťmi. V prípade dospelých bez kvalifikácie je žiaduce zabezpečiť ponuku a využívanie programov zameraných na doplnenie vzdelania a odbornú prípravu, majúc na zreteli dopyt a pracovné možnosti v regióne.

217

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 218

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Práca

218

Vzhľadom na alarmujúco nízku mieru zamestnanosti a vysokú mieru nezamestnanosti rómskej populácie je kľúčovou úlohou zlepšiť jej prístup k pracovným príležitostiam. Vo všeobecnosti je potrebné vytvárať podmienky pre nediskriminačný prístup rómskej populácie na pracovný trh. S týmto (nepriamo, ale významne) súvisí nevyhnutnosť zvážiť možnosti a premyslene pripraviť zavedenie princípov dočasných vyrovnávacích opatrení na podporu zamestnávania príslušníkov a príslušníčiek marginalizovaných rómskych komunít alebo sociálne vylúčených spoločenstiev. Tento krok môže mať aj podobu zmeny v legislatívnom nastavení verejného obstarávania tak, aby podporovalo zamestnávanie sociálne vylúčených skupín. Je potrebné pripraviť a zaviesť do praxe mechanizmy, v rámci ktorých by verejné zákazky pre mestá a obce realizovali firmy čo najviac spojené s lokalitou či regiónom – s cieľom podpory lokálnej ekonomiky. Tieto mechanizmy, ak by boli správne nastavené, by mohli mať priaznivý efekt na zamestnávanie a tvorbu pracovných miest pre príslušníkov a príslušníčky marginalizovaných rómskych komunít a sociálne vylúčených spoločenstiev, podobne ako dočasné vyrovnávacie opatrenia na podporu zamestnávania. Nevyhnutne je potrebné podporovať inovatívne projekty na podporu zamestnávania, ktoré by sa zameriavali na rôzne možnosti riešenia zlého postavenia príslušníkov a príslušníčok marginalizovaných rómskych komunít alebo sociálne vylúčených spoločenstiev na trhu práce. V rámci podporných opatrení zostáva dlhodobou úlohou analyzovať skúsenosti a možnosti zamestnávania dlhodobo nezamestnaných osôb z marginalizovaných komunít a sociálne vylúčených spoločenstiev prostredníctvom sociálneho podnikania alebo programov podobného zamerania. Podporiť overovanie takýchto nástrojov medzi-trhu práce na uľahčenie prechodu z evidencie úradov práce na trh práce. Je potrebné rozšíriť a stabilizovať sieť terénnej sociálnej práce (TSP), vrátane riešenia finančného zabezpečenia v dlhodobej perspektíve. To by mohlo byť zabezpečené napríklad prechodom TSP z projektového financovania na mandatórne financovanie zo štátneho rozpočtu a prenesenia zamestnávania TSP z obce na štát. V súvislosti s rozšírením a stabilizovaním siete terénnej sociálnej práce je žiaduce uplatňovať dočasné vyrovnávacie opatrenia pre zamestnávanie Rómov a Rómok z marginalizovaného prostredia v rámci tohto programu. Rovnako by sa mala rozšíriť a systemizovať sieť komunitnej práce (komunitné centrá), vrátane riešenia

adekvátneho finančného zabezpečenia z prostriedkov európskych fondov alebo štátneho rozpočtu. Aj vzhľadom na zistené fakty o nízkom vplyve aktivačných prác z hľadiska prínosu pre uplatnenie rómskej populácie na trhu práce sa ukazuje užitočné evaluovať a prípadne prehodnotiť tento komponent systému aktívnych politík trhu práce. Mohol by byť nahradený napríklad verejnoprospešnými prácami so štandardným pracovným pomerom a odvodmi. Je potrebné vyhodnotiť dopady projektov s relevanciou k horizontálnej priorite„marginalizované rómske komunity“ v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia zameraných na zvyšovanie zamestnateľnosti dlhodobo nezamestnaných osôb a prípadne zmeniť či modifikovať spôsoby administrácie, ciele a nastavenia budúcich výziev. Náplň druhostupňového vzdelávania (ISCED 3) by bolo potrebné zosúladiť s dlhodobými strategickými zámermi v oblasti trhu práce – v záujme prekonania nesúladu medzi ponukou pracovnej sily a dopytom na trhu práce. Hľadať možnosti ako podporovať, vytvárať a udržiavať pracovné miesta vo vidieckych oblastiach, vrátane takzvaných zelených pracovných miest v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Toto by malo byť podporené tak vhodným nastavením projektov z európskych fondov, ako aj národohospodárskou politikou a legislatívou. Mimoriadne vysoká miera vylúčenia špeciálne rómskych žien z trhu práce indikuje, že je potrebné venovať pozornosť rodovo špecifickým opatreniam – podpora zamestnávania rómskych žien, podpora možností zosúladenia rodinných a pracovných povinností a podobne.

Sociálna politika Vzhľadom na výsledky výskumu, ktoré poukázali na existujúcu extrémne vysokú mieru materiálnej deprivácie rómskych domácností, je zo strany tvorcov legislatívy nevyhnutné dôsledne sa vyhýbať zavádzaniu takých opatrení a nástrojov, ktoré môžu (priamo či nepriamo) viesť k prehlbovaniu chudoby jednotlivcov a domácností. To znamená, že je potrebné veľmi citlivo zvažovať a dôsledne vychádzať z podrobných analýz aktuálneho stavu, špeciálne pri návrhoch na redukciu sociálnych dávok. Pri zvyšovaní adresnosti sociálnych dávok, je treba zvažovať dopady na životnú situáciu rómskych domácností a ich členov. Pozornosť by sa obzvlášť mala venovať dopadom tých adresných nástrojov, ktoré si vyžadujú splnenie viacerých podmienok. Nepriamym a nezamýšľaným dôsledkom vysokej podmienenosti transferov a služieb môže byť vy-

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 219

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

lúčenie veľkých skupín obyvateľstva zo systému podpory alebo široká nedostupnosť niektorého z jeho komponentov. Zároveň sa tým často neprimerane zvyšujú nároky na administráciu dávok – pre samotných poberateľov i pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri zavádzaní nových nástrojov a opatrení sociálnej politiky je neustále potrebné dôsledne kontrolovať aj taký ich dopad, či nemôžu viesť k nepriamej diskriminácii rómskej populácie alebo iných znevýhodnených skupín obyvateľstva. Je treba venovať pozornosť zlepšovaniu vzťahov medzi príslušníkmi a príslušníčkami marginalizovaných rómskych komunít a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny alebo inými inštitúciami, prostredníctvom skvalitnenia a rozšírenia poradenstva, zvýšenia či zlepšenia informovanosti a rozšírenia individuálneho prístupu. Jedným z predpokladov je aj potreba rozširovania kapacít úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ako protiklad ich zužovania) tak, aby boli schopné vykonávať rozšírené poradenstvo a individuálny prístup v cieľovej skupine. Iným predpokladom môže byť práca s pracovníkmi a pracovníčkami týchto úradov a scitlivovanie a kotextualizácia problémov, ktoré riešia.

Zdravie a hygiena Podľa zistených údajov sa ukazuje ako nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť priestorovej dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre príslušníkov a príslušníčky marginalizovaných rómskych komunít a sociálne vylúčených spoločenstiev. Ukazuje sa ako nevyhnutné posilniť programy zdravotnej výchovy a vzdelávania, vrátane zamerania na sexuálne a reprodukčné zdravie, rozšíriť zdravotnú osvetu a hygienu formou uplatňovania preventívnych a edukačných programov a prácou s rodinami a deťmi v školách, ale aj pôsobením terénnych pracovníkov priamo v komunitách. Doporučuje sa stabilizovať a zásadne rozšíriť program komunitných pracovníkov v oblasti zdravotnej výchovy do všetkých lokalít tak, aby zodpovedal šírke problému a početnosti marginalizovaných rómskych komunít, vrátane zabezpečenia jeho kontinuálneho financovania. Zapracovať komunitného pracovníka v oblasti zdravotnej výchovy do katalógu pracovných činností s cieľom stabilizovania profesie. Je potrebné celkovo zlepšiť a skvalitniť hygienu v osadách a mestských koncentráciách, vytvoriť vhodné a funkčné mechanizmy zberu a likvidácie tuhého komunálneho odpadu. V tejto súvislosti je treba vytvoriť mechanizmus pre pravidelnú dera-

tizáciu v segregovaných rómskych komunitách, v súčinnosti so samosprávou a príslušníkmi marginalizovaných rómskych komunít. V súvislosti s preukázanými problémami v manažmente odpadu v prostredí segregovaných a separovaných osídlení a ich blízkosti je nevyhnutné monitorovať stav environmentálnych záťaží (legálne a ilegálne skládky) a iné riziká bývania v environmentálne problematických zónach (napr. záplavové zóny). Vzhľadom na preukázaný nedostatočný prístup rómskych domácností z marginalizovaného prostredia k pitnej vode sa stáva imperatívom (pre obce a štát) bezodkladne zabezpečiť dostupnosť a kvalitu vody na pitie, najmä pre separované a segregované osídlenia, vrátane zavádzania preventívnych programov v záujme udržania čistoty a nezávadnosti týchto zdrojov. Vzhľadom na to, že existujúce strediská osobnej hygieny a práčovní často nie sú využívané, je potrebné analyzovať bariéry ich využívania, vrátane postoja obcí k ich prevádzkovaniu. S prihliadnutím na množstvo hygienických problémov v marginalizovaných rómskych komunitách je potrebné dobre nastaviť výstavbu a podmienky fungovania týchto stredísk. Je potrebné buď podporiť existujúce strediská alebo výstavbu nových v rámci národného projektu rozvoja komunitných centier. Zabezpečiť zdravotno-výchovnú osvetu obyvateľov segregovaných a separovaných rómskych osídlení a lokalít v oblasti osobnej hygieny a starostlivosti o vlastné zdravie, výchovy k rodičovstvu, reprodukčnému a sexuálnemu zdraviu, starostlivosti o dieťa, prevencii infekčných ochorení, manipulácie s potravinami, hygieny výživy, ochrany životného prostredia a hygieny bývania.

Bývanie Hľadať a zabezpečiť verejné a súkromné zdroje pre udržateľné projekty zlepšovania infraštruktúry bývania v marginalizovaných rómskych komunitách. Vhodnými prostriedkami motivovať obce a obecné zastupiteľstvá na podporu a dôslednú realizáciu takýchto intervencií. Ako jedna z doplnkových možností, ktoré fungujú, sa ukazuje podpora mikropôžičkových a sporiacich programov na bývanie, ktoré by umožnili zvýšenie kvality bývania. Aj v tejto súvislosti sa odporúča podpora aktivít neziskových organizácií v oblasti bývania v marginalizovaných rómskych komunitách a využitie ich skúsenosti pri nastavovaní podporných programov. Odporúča sa zvážiť možnosť zriadiť inštitucionálne zastrešenie pre otázku bývania a infraštruktúry v MRK na úrovni ústrednej štátnej správy.

219

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 220

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

Vzhľadom na to, že otvorenou otázkou stále zostáva hľadanie schodných spôsobov, ako trvalejšie vyriešiť situáciu s nevysporiadanými pozemkami a neskolaudovanými stavbami, je potrebné, tak na štátnej, ako aj na obecnej úrovni, pristúpiť k zásadným, metodicky či legislatívne koordinovaným krokom. Vzhľadom na veľký rozsah preukázaných podlžností na nájomnom a energiách je treba hľadať možnosti riešenia tejto patovej situácie veľkej časti marginalizovaných rómskych domácností. V rámci pripravovaných akčných programov Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 (napríklad Akčného plánu finančnej inklúzie) by sa žiadalo rozpracovať problematiku zadlženia a riešenia oddlženia týchto domácností.

Všeobecné poznámky Snaha o riešenie problémov, s ktorými sa potykajú príslušníci a príslušníčky marginalizovaných rómskych komunít, sa odráža vo viacerých návrhoch politík a legislatívnych iniciatívach decíznej sféry. Najvýznamnejšou iniciatívou z posledného obdobia bol legislatívny zámer zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách, ktorý si kladie za cieľ: „podporiť zvýšené intervencie štátnych politík do prostredia komunít vyznačujúcich sa koncentrovanou a medzigeneračnou chudobou a nesúcich znaky sociálneho vylúčenia“. Tento zámer zákona sa snaží odpovedať na problémy koncentrovanej a medzigeneračnej chudoby „na neetnickom (socio-ekonomickom a územnom) základe“. Dáta analyzované v tejto správe na jednej strane jednoznačne indikujú, že priestorový aspekt sociálneho vylúčenia („znevýhodnená celá lokalita“) je významný determinant marginalizácie a chudoby celých skupín obyvateľstva. Na druhej strane vo väčšine sledovaných ukazovateľov vykazovalo prostredie domácností rómskej populácie horšie parametre ako prostredie domácností všeobecnej populácie, a to napriek geografickej blízkosti. Životné podmienky rómskych domácností boli vo väčšine indikátorov horšie a na mnohých dimenziách výrazne horšie ako životné podmienky nerómskych domácností z ich okolia. Dá sa preto usudzovať, že ako silný diferencujúci činiteľ sa opakovane ukazovala etnická príslušnosť členov domácností. Na základe týchto poznatkov je preto pri uvažovaní o vhodných politikách a opatreniach potrebné brať do úvahy, že práve vhodná kombinácia oboch prístupov – „územného“ a „etnického“ – môže viesť k žiaducim pozitívnym zmenám.

220

Uvedený kombinovaný prístup je v súlade s Odporúčaním č. 2 Rómskej platformy Rady Európskej únie (v rámci dokumentu Desať spoločných základných zásad pre začlenenie Rómov z apríla 2009), ktoré postuluje „výslovné, ale nie výhradné cielenie politík a programov“ na Rómov a Rómky. Aj ďalšie zásady Rómskej platformy, poskytujú vhodné rámce pre dizajn a implementáciu politík v rámci tejto problematiky: 1) konštruktívne, pragmatické a nediskriminačné politiky; 2) výslovné, ale nie výhradné cielenie politík a programov; 3) medzikultúrny prístup; 4) zameranie na väčšinovú spoločnosť; 5) zohľadňovanie rodového hľadiska; 6) postúpenie politík založených na získaných poznatkoch; 7) využitie nástrojov EÚ; 8) zapojenie regionálnych a miestnych orgánov; 9) zapojenie občianskej spoločnosti; 10) aktívna účasť Rómov. K všeobecným poznatkom zo spracovania dát patrí, že pri dizajnovaní a realizácii verejných politík a opatrení je potrebné dôsledne zohľadňovať a uplatňovať princíp priestorovej, rezidenčnej desegregácie. Zohľadňovanie tohto princípu sa ukazuje ako jeden z kľúčových činiteľov pri zlepšovaní životných podmienok rómskych domácností – takmer vo všetkých sledovaných oblastiach vykazovali domácnosti žijúce viac integrovane s väčšinovou populáciou (separovaní, ale hlavne rozptýlení) lepšie ukazovatele v porovnaní so segregovaným prostredím. Je tiež potrebné a nevyhnutné dôsledne vyžadovať, a za každých okolností, dodržiavanie antidiskriminačnej legislatívy. Medzi všeobecné odporúčania možno zaradiť aj potrebu stabilizovania podmienok pre systematický zber dát o sociálo-ekonomických podmienkach života rómskych domácností, pre monitorovanie a evaluáciu politík, programov a projektov zameraných na sociálne vylúčené spoločenstvá. Tiež je potrebné monitorovať prax realizácie relevantných projektov a opatrení na úrovni obcí. Najmä (ale nie len) z hľadiska zlepšenia podmienok zdravotného stavu rómskej populácie žijúcej v sociálne vylúčených spoločenstvách je nevyhnutné monitorovať situáciu dotýkajúcu sa miest bývania, nachádzajúcich sa na starých environmentálnych záťažiach, podporiť budovanie zdrojov a výstavbu a údržbu kanalizácie. Z rovnakých dôvodov je potrebné tiež pravidelne uskutočňovať prieskumy dostupnosti zdravotne nezávadnej vody na pitie. V tých osadách, kde takáto voda nie je, treba ju bezodkladne zabezpečiť – a j vzhľadom na uznesenie OSN (GA/10967) uznávajúce prístup k čistej vode a sanitácii ako základné ľudské právo.

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 221

Literatúra Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004. Bratislava: S.P.A.C.E., IVO a KCRO. ABU GHOSH, Y., 2008: Kam stát nevidí, nasadí vědce. In: A2, č. 11. Babies and Bosses: Reconciling Work and Family Life. 2007, Paríž: OECD. BAJO, I. – VAŠEK, Š., 1994: Pedagogika mentálne postihnutých (Psychopédia). Bratislava: Sapientia. BAKER, M. – DWAYNE, B., 1994: The performance of Immigrants in the Canadian Labour Market. In: Journal of Labour Economics, 12, pp. 369-405. BARLETT, W., 2011: Measures to Promote the Situation of Roma EU Citizens in the European Union. Brusel: European Parliament, Policy Department. BODNÁROVÁ, B. – DŽAMBAZOVIČ, R. – FILADELFIOVÁ, J. – GERBERY, D. – KVAPILOVÁ, E. – PORUBÄNOVÁ, S., 2004: Transformácia sociálneho systému na Slovensku: stav, výsledky, riziká narušenia sociálnej súdržnosti a modely riešenia. Priebežná správa z 1. etapy riešenia úlohy. Bratislava: Stredisko pre štúdium práce a rodiny. BODNÁROVÁ, B. – FILADELFIOVÁ, J.– GERBERY, D. – DŽAMBAZOVIČ, R. – KVAPILOVÁ E., 2006: Premeny sociálnej politiky. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny. BORJAS, G. J., 1985: Assimilation, Changes in Cohort Quality, and the Earnings of Immigrants. In: Journal of labour Economics, 3, pp. 463-489. BRUEGGEMANN, CH., 2011: Bildungsarmut in der Slowakei: Wenn Sonderschulen zu ethnisch segregierten Räumen warden. Tertium Comparationis. In: Journal fur International und Interkulturell Vergleichende Erziehungswissenschaft. Vol. 17, 2, pp. X-XX. BÚTOROVÁ, Z., 2008: Ona a On na Slovensku. Zaostrené na rod a vek. Bratislava: IVO. BÚTOROVÁ, Z., 1996: Ona a On na Slovensku. Ženský údel vo svetle verejnej mienky. Bratislava: FOCUS. CONSTANT, A. – GATAULLINA, L. – ZIMMERMANN, K. F., 2006: Gender, Ethnic Identity and Work. In: Discussion Paper, 2420. Bonn: IZA. CVIKOVÁ, J. – JURÁŇOVÁ, J., 2003: Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky. Bratislava: Občan a demokracia a Aspekt. Databáza Slovstat. 2011, Bratislava: Štatistický úrad SR. Dáta o ľudských právach rómskych žien. 2009, Banská Bystrica, Kultúrne združenie Rómov Slovenska. DEBRECÉNIOVÁ, J. – FILADELFIOVÁ, J. – MAĎAROVA Z., 2010: Rodové dôsledky krízy: Aspekty vybraných prípadov. Bratislava: Záujmové združenie žien Aspekt. Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005-2015. Iniciatíva prijatá európskymi štátmi vo februári. 2005, ktorú podporuje OSF, Svetová banka, UNDP, Európska komisia a ďalší.

De Laat, et al.: Roma Inclusion: An Economic Opportunity for Bulgaria, Czech Republic, Romania and Serbia. 2009, Policy Note. World Bank, Human Development Sector Unit, Europe and Central Asia Region. Deklarácia a Akčný program Svetovej konferencie proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej intolerancii. Durban, 31. augusta – 7. septembra 2001. 2001, OSN. Desať spoločných základných zásad pre začlenenie Rómov. Rómska platforma Rady Európskej únie. Apríl 2009. Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. 1979, New York: OSN. EVANS, V.: Sampling for the Vulnerable Communities Survey- Slovakia. Rukopis. EK, 2005: Cohesion policy in support of growth and jobs, Community strategic guidelines 2007-2013. [online] <http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/2007/osc/050706osc_en.pdf>. EK, 2011: An EU Framework for National Roma Integration Strategies up to 2020. Communication from the European Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions. COM(2011) 173 final. Brusel, 5 Apríl 2011. Employment in Europe 2010. 2010, Brusel, Európska komisia: Directorate-General for Employment, Social Affairs and Equal Opportunities. ENAR, 2011: Racism and Discrimination in Slovakia. European Network Against Racism Shadow Report 2009-2010. The International Law Research and Human Rights Monitoring Centre 2011. [online] < http://www.enareu.org/Page_Generale.asp?DocID=15294>. EU-SILC 2010: Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach. Informatívne správy Štatistického úradu SR. Bratislava: Štatistický úrad SR, 1. júla 2010. [online] [cit. 1. 07. 2010] <http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/inf_sprava/EU_SILC_ 2009.pdf>. FILADELFIOVÁ, J. – BÚTOROVÁ, Z., 2010: Rovnosť žien a mužov. In: M. Kollár – G. Mesežnikov – M. Bútora (eds.): Slovensko 2010: Správa o stave spoločnosti a demokracie a o trendoch na rok 2011. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2011, pp. 357-404. FILADELFIOVÁ, J., 2010a: Ženy a muži v práci a v rodine: Prečo je užitočná rodová perspektíva v ekonómii. In: Cviková, J. (ed.): Rodová perspektíva v ekonómii: Aspekty mocenských vzťahov. Bratislava, Záujmové združenie žien Aspekt, pp. 77-117. FILADELFIOVÁ, J., 2010b: Rodové dimenzie krízy: Situácia na trhu práce a vládne protikrízové opatrenia. In: J. Debrecéniová – J. Filadelfiová – Z. Maďarová: Rodové

221

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 222

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

222

dôsledky krízy: Aspekty vybraných prípadov. Bratislava: Záujmové združenie žien Aspekt, pp. 11-67. FILADELFIOVÁ, J., 2007 (Z. Bútorová ed.): Ženy, muži a vek v štatistikách trhu práce. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. FILADELFIOVÁ, J., 2002: Rodové štatistiky. Bratislava: MPSVR SR – MSŠR. FILADELFIOVÁ, J. – GERBERY, D. – ŠKOBLA, D., 2006: Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku. Bratislava: UNDP a FES. FILČÁK, R. – ŠKOBLA, D., 2011: Social Solidarity, Human Rights and Roma: Unequal Access to Basic Resourcies in Central and Eastern Europe. In: Ellison, M. (ed.) Reinventing social solidarity across Europe. Bristol: The Policy Press, pp. 227-249. FILČÁK, R., 2007: Životné prostredie. Diferencovaná distribúcia environmentálnych pozitív a rizík a vplyv chudoby na životné prostredie. In: Gerbery, D. – Lesay, I.Škobla, D. (eds): Kniha o chudobe, spoločenské súvislosti a verejné politiky. Bratislava: CEPA/FES, pp. 79-92. FUDGE, J. – OWENS, R. (eds.), 2006: Precarious Work, Women, and the New Economy: The Challenge to Legal Norms. Oxford UK – Portland Oregon: Hart Publishing. GRILL, J., 2011: On the margins of the states. Contesting Gypsyness and belonging in the Slovak-UkrainianHungarian Borderlands and in selected migration contexts. University of St Andrews. Rukopis. HANZLOVÁ, E. – BELLAN, P., 2009: Riešenie dlhodobej nezamestnanosti v krajinách EÚ s dôrazom na jej špecifiká a možností aplikácie dobrých skúseností v podmienkach SR. Bratislava: IVPR. HOLUBOVÁ, B., 2009 – 2010: Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2009 a 2010. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny. Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Slovenskej republike. 2002, Bratislava: Svetová banka, S.P.A.C.E., INEKO a OSI. IVANOV, A. – TURSALIEV, S., 2006: Microlending to the Roma in Central and Southeastern Europe: Mixed Results, New Approaches. In: Comparative Economic Studies, č. 48, pp. 36–49. IVO, 2006: Empirické údaje zo sociologického výskumu v rámci projektu EQUAL „Plus pre ženy 45+“. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. KALLEBERG, A. L., 2009: Precarious Work, Insecure Workers: Employment Relations in Transition. In: American Sociological Review, Vol. 74, pp. 1 – 22. KÁRÁSZ, P., 2009: Vplyv globálnej ekonomickej krízy na vývoj hospodárstva Slovenska so zreteľom na trh práce. Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung. KOLARCIK, P. – MADAROSOVA-GECKOVA, A. – OROSOVA, O. – Dijk, J. P. – REIJNEVELD, S. A., 2009: To what extent does socioeconomic status explain differences in health between Roma and non-Roma adolescents in Slovakia?. In: Social Science & Medicine, č.68, pp.1279–1284.

KUSÁ, Z., 2011: Bytová politika a dostupnosť bývania na Slovensku. In: Gerbery, D. (ed.) Potrebujeme sociálny štát? Niektoré úvahy (nielen) o verejnej politike. Bratislava: FES. KUSÁ, Z. – BOROVANOVÁ M., RUSNÁKOVÁ J. 2011:Slovakia. In: Contested Issue of Social Inclusion through Education. (Ed.) Julia Szalai, EDUMIGROM Final Study, p. 314 – 341 [online] <https://www.edumigrom.eu/sites/default/files/field_attachment/page/n ode-5387/edumigrom-final-study.pdf>. Legislatívny zámer zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách. September 2012, MPSVR SR. MILCHER, S., 2006: Poverty and the Determinants of Welfare for Roma and Other Vulnerable Groups in Southeastern Europe. In: Comparative Economic Studies č. 48, pp. 20-35. [online] <http://www.palgrave-journals.com/ces/journal/v48/n1/pdf/8100148a.pdf>. Monitorovacia správa o plnení Záverečných zistení Výboru pre odstránenie diskriminácie žien v SR. Bratislava: Možnosť voľby 2011. MUŠINKA, A., 2004: Rómovia v Prešovskom kraji. In: D. Scheffel – A. Mušinka (eds), Rómska marginalita. Prešov: CAV. Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie na roky 2008 – 2010. 2008, Bratislava: MPSVR SR. Národný program reforiem Slovenskej republiky na roky 2008-2010. 2007, Bratislava: Vláda SR. Národný akčný plán k Dekáde začleňovania rómskej populácie 2005-2015. 2005, Bratislava: Uznesenie Vlády SR z 12. januára 2005, Vláda SR. Národný akčný plán sociálnej inklúzie 2004-2006 a 20082010. 2003 a 2007, Bratislava: MPSVR SR. NOS, 2011: Odpovede na otázky desegregácie rómskych žiakov vo vzdelávacom systéme na Slovensku. Bratislava. OSN, 1989: Dohovor o právach dieťaťa (v SR Zb. zákonov č. 104/1991). OSN, 1994: Medzinárodná konferencia OSN o populácii a rozvoji a jej akčný plán. PACHEROVÁ, S, 2011.: Nútené živnosti koalícia nestopne. Pravda, 12.6.2011. RADIČOVÁ, I., 2011: Chudoba Rómov vo vzťahu k trhu práce v SR. In: Sociológia 33, č. 5, pp. 439-456. REIMERG, C. W. 1985: Cultural Differences in Labou Force Participation among married Women. In: American Economic Association Papers and Proceedings, No. 75, pp. 251-255. Report on Equality between Women and Men 2010. Brusel: EK. REVENGA, A. et al., 2006: Poverty and ethnicity: a crosscountry study of Roma poverty in Central Europe. Washington DC: World Bank. REF, 2009: School as a Ghetto, Systemic overrepresentation of Roma in special education in Slovakia. Budapest. RINGOLD, D. et al., 2004: Roma in an Expanding Europe: Breaking the Poverty Cycle. Washington DC: World Bank.

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 223

S P R ÁVA O Ž I V OT N ÝC H P O D M I E N K AC H R Ó M S K YC H D O MÁC N O S T Í N A S LO V E N S K U 2010

SCHOENI, R., 1998: Labour market Assimilation of Immigrant Women. In: Industrial and Labour Relations Review, č. 51, pp. 483-504. SCHAEFFEL, D., 2009: Svinia v čiernobielom: slovenskí Rómovia a ich susedia. Prešov: Centrum antropologických výskumov. Správa o sociálnej situácii obyvateľov SR 2010. 2011, Bratislava: MPSVR SR. ŠKOBLA, D. – LEONIKAS, T. – ŠTĚPÁNKOVÁ, M., 2008: Etnicita ako štatistický ukazovateľ pri monitorovaní životných podmienok a diskriminácie. Bratislava: UNDP, FES. TOMATOVÁ, I., 2004: Na vedľajšej koľaji. Je proces zaraďovania rómskych detí do špeciálnych základných škôl znevýhodňujúcim činiteľom? Bratislava: SGI. UNDP, 2002: The Roma in Central and Eastern Europe: Avoiding the Dependency Trap. Regional Human Development Report. Bratislava: UNDP. UNDP, 2003: Únik z pasce závislosti. Rómovia v strednej a východnej Európe, Bratislava: UNDP. UNDP, 2006: Zamestnávanie Rómov: Názory podnikov, Bratislava. UNDP, 2006: At Risk: Roma and Displaced in Southeast Europe, Bratislava. BERRKEL, R. – MOLLER, I.H., 2002: Active Social Policies in the EU: Inclusion through Participation? Bristol: The Policy Press. VAŠEČKA, M (ed.), 2002: Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava: IVO. VAŠEČKA, M. – REPOVÁ, I. – DŽAMBAZOVIČ, R., 2000: Inštitucionálna báza riešenia rómskej problematiky na Slovensku v súčasnosti, IOM. Európsky výskum hodnôt. /European Values Studies. Medzinárodný komparatívny výskum za krajiny Európy, ktorý sa uskutočnil v roku 1990 a 1999. Údaje z vý-

skumu sú dostupné na Sociologickom ústave SAV, prípadne aj spracované porovnanie z druhej výskumnej série: Názory obyvateľov Slovenska v medzinárodnom porovnaní. 1. časť. 1999/2000. Tiburg University – Sociologický ústav SAV, Bratislava 1990 a 1999. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod. Rada EÚ 2000a. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Rada EÚ 2000b. Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v prístupe k tovarom a službám a k ich poskytovaniu. Rada EÚ 2004. Správa o stave zdravotníctva na Slovensku. Bratislava: Ministerstvo zdravotníctva SR 2011. Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020. ÚV SR 2011. Štruktúra miezd v SR 2010. 2011, Bratislava: Štatistický úrad SR. Tieňová správa pre Výbor pre odstránenie diskriminácie žien. 2008, Bratislava: skupina 8 MVO. Uznesenie Európskeho parlamentu 12. marca 2009 o vode v súvislosti s konaním 5. svetového fóra o vode v Istanbule, v dňoch 16.-22. marca 2009. Európsky parlament 2009. EHIS 2009 – Európske zisťovanie o zdraví. Bratislava: Štatistický úrad SR 2010. Európa 2020. 2010, Brusel: Európska komisia. Zdravotnícka ročenka SR 2009. 2010, Bratislava: Národné centrum zdravotníckych informácií. [online] <http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2009.pdf>.

223

new_roma_chapter_11:Layout 1

6/18/12

2:28 PM

Page 224

UNDP Bratislava Regional Centre Grosslingova 35 811 09 Bratislava Slovak Republic Tel.:(421-2)59337-111 Fax.:(421-2)59337-450 http://europeandcis.undp.org

ISBN 978-80-89263-10-3