Mosty k rodine 1/2013

M O S T Y k r o d i n e 1/2013 / ročník 3. ISSN 1338-2713

časopis o sociálnej práci s rodinou a deťmi

Závislosti u detí v detských domovoch a nástrahy dnešnej doby Oslabenie rodiny v súčasnosti na Slovensku

Rozhovor s Mgr. Vierou Miklášovou, riaditeľkou Detského domova v Topoľčanoch

Zásady a východiská práce s rodinou pri jej sanácii

Vydáva SPDDD Úsmev ako dar v spolupráci s Trnavskou univerzitou.

Úvod Odborný časopis vydávaný Spoločnosťou priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar.

Obsah

MOS k

rodin

júl 2013 Číslo 1/2013, Ročník 3., I

Téma čísla: Závislosti u detí v detských domovoch a nástrahy dnešnej doby Editoriál: Áno, som závislý ... Mgr. Tomáš Cehlár Detské domovy potrebujú skvalitniť otvorenú komunikáciu a pritiahnuť viac mužov, ktorí budú mať záujem o prácu v nich - Rozhovor s Mgr. Zdenkom Michalidesom, ktorý vedie Fórum riaditeľov a zamestnancov detských domovov – Andrea Eliášová Prečo treba hovoriť o drogách? - Mgr. Daniela Vašková Kasáková Rozhovor s MUDr. Ľubomírom Okruhlicom – Mgr.Tomáš Cehlár Látkové a nelátkové závislosti mladých ľudí - PhDr. Zuzana Alexanderčíková, PhD. Žiaci závislí na omamných látkach sú v školách ospalí alebo agresívni - Tri otázky pre pedagogičku PhDr. Evu Šothovú, zástupkyňu riaditeľky a výchovnú poradkyňu zo Strednej umeleckej školy scénického výtvarníctva v Bratislave - Andrea Eliášová Aj z detského šampanského „číha“ hrozba závislosti - Andrea Eliášová Tínedžeri najradšej četujú, na internete denne strávia priemerne 110 minút S ing. Miroslavom Drobným hovoríme o tom, čo v oblasti prevencie a bezpečného používania internetu a nových technológií priniesol projekt zodpovedne.sk - Andrea Eliášová Deti vo virtuálnej sieti (Využite „rolové“ hry ako modelovú pomoc v praxi)

Námety na ďalšie číslo posielajte na adresu cehlar@usmev.sk Vnútro: Fotografie v časopise sú archívu UaD a sxc.hu

Čakáme Vaše podnety !

Ak máte návrh na zaujímavú tému, ktorej by sme sa mohli venovať v ďalšom čísle, alebo návrhy na zlepšenie časopisu, dajte nám vedieť na email cehlar@usmev.sk

STY

rodin e

“

Čím vyššie sa človek dostane, tím ľahšie niečomu podľahne.

“

Pavel Kosorin

ISSN: 1338-2713 Áno, som závislý ...

Tri ťažké slová na konci ťažkej cesty k priznaniu závislosti, no zároveň tri slová na začiatku nového života.

Závislosť- každý jeden z nás sa s týmto výrazom určite stretol.

Dnes na nás číhajú z každej strany hrozby, ktorým nejeden človek podľahne. Vieme sa im ubrániť? Vedia to naše deti v detských domovoch? Ako odhaliť závislosti a ako pracovať so závislými? Aj na tieto otázky sa snažíme odpovedať v tomto čísle.

Pred tým, ako sme sa pustili do práce na novom čísle časopisu, urobil som si malý prieskum v detských domovoch. Výskum sa pýtal na to, či sa v domovoch stretávajú ich pracovníci so závislosťami medzi deťmi, a ak áno, akými. Výsledky: • 25 z 27 opýtaných uviedlo, že majú skúsenosti so závislosťami u detí v domovoch.

• Najčastejšou závislosťou je fajčenie, potom sa objavujú drogy a samozrejme internet, počítače.

• 23 z 27 opýtaných uviedlo, že sa im zvyšuje počet detí so závislosťami.

Aj tento malý výskum naznačuje, že závislosti sú problémom u detí v detských domovoch a je potrebné zaoberať sa tým.

Minimálne v takej miere, aby boli pracovníci detských domovov dobre pripravení na prácu so závislými deťmi.

V tomto čísle nájdete aj rozhovor so Zdenkom Michalidesom, ktorý vedie Fórum riaditeľov a zamestnancov detských domovov a ktorý naznačil cestu, ako je potrebné pracovať s deťmi v detských domovoch, aby sme predchádzali závislostiam.

Verím, že aj toto číslo aspoň trošku prispeje k orientácie v problematike a možno Vás inšpiruje v práci s deťmi, ktoré žijú v detských domovoch.

Mgr. Tomáš Cehlár

Kontaktné informácie : Redakcia: SPDDD Úsmev ako dar, Ševčenkova 21, 851 01 Bratislava / Tel. 02/63815208/209 / Email: mostykrodine@usmev.sk Web: www.mostykrodine.sk / Kontakt pre autorov - prispievateľov: Mgr. Tomáš Cehlár, cehlar@usmev.sk / Marketing-Inzercia: Mgr. Tomáš Cehlár, cehlar@usmev.sk / Odborný garant-Šéfredaktor: Prof.MUDr. Jozef Mikloško, PhD. Zástupca šéfredaktora: Andrea Eliášová Grafická úprava: Tomáš Peciar, www.peciar.info / Jazyková korektúra: Andrea Eliášová / Vydávanie odborného internetového časopisu www.mostykrodine.sk sa v roku 2012 realizuje vďaka finančnej podpore Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

4 Mosty k rodine • Jún 2013

Detské domovy potrebujú skvalitniť otvorenú komunikáciu a pritiahnuť viac mužov, ktorí budú mať záujem o prácu v nich Rozhovor s Mgr. Zdenkom Michalidesom, ktorý vedie Fórum riaditeľov a zamestnancov detských domovov

nachádza atď.), naštartovať rozvoj motivácie zamestnancov. Samozrejme, prioritou je zvyšovať starostlivosť o tých, pre ktorých sme tu a to sú deti v detských domovoch.

cieľom nie je budovať luxus v detských domovoch, ale budovať podmienky, ktoré sú prijateľné pre prípravu detí na budúci život.

Prezraďte, osvedčila sa činnosť združenia napríklad aj pri tvorbe príslušnej legislatívy? Vieme, že Pán Mgr. Michalides, nie všetci posledné roky sú na Slovensku aj na Slovensku vedia, že detské v znamení náročnej transformácie domovy majú aj svoje oficiálne detských domovov. Apropo, stavovské združenie, ktorým je v akom stave je dnes táto Fórum riaditeľov detských domovov. transformácia?

Dočítala som sa, že vašu pomerne - Jednou z úloh Fóra riaditeľov rozsiahlu členskú základňu a zamestnancov detských domovov tvoria v súčasnosti štatutári je aj aktívne vstupovať do tvorby nielen štátnych, ale aj niektorých legislatívneho procesu prípravy neštátnych detských domovov na jednotlivých právnych noriem. Aj to území Slovenska. V čom sa doteraz bol jeden z cieľov vzniku organizácienajviac ukázala opodstatnenosť ako zjednotiť názory, vytvoriť založenia fóra? V čom vám komunikačný priestor, aby sme a ostatným pracovníkom domovov mohli vystupovať jednotne v rámci najviac pomáha? toho, na čom sa dohodneme. Pokiaľ - Musím upozorniť, že nový názov ide o transformáciu detských uvedenej organizácie je Fórum domovov, ide o proces, ktorý je riaditeľov a zamestnancov detských nekonečný, vyvíja sa s tým, ako sa domovov. Združuje približne okolo vyvíja život a aké problémy prináša. Položím aj otázku, ktorá bude tisíc ľudí. Sú v ňom zastúpení jednak zaujímať hádam najmä laickú Nemôžeme povedať, že je to už štatutári štátnych detských domovov verejnosť, pretože pracovníci ukončený proces. Na jej začiatku (64) a z neštátnych máme asi dvoch domovov v nej majú „jasno“: stála zmena detských domovov – troch štatutárov z tých dvadsiatich pribúda dnes alebo „odbúda“ detí z internátneho typu na typ rodinný, a ešte máme sekcie – sekciu z detských domovov? cieľom bolo priblížiť sa rodinám, teraz vychovávateľov, sekciu sociálnych - Nepovedal by som, že detí sa skôr vynárajú do popredia riešení pracovníkov, sekciu odborných v domovoch pribúda, aj keď kapacitne pedagogicko-výchovné problémyzamestnancov (psychológovia, sú domovy dosť vyťažené. Skôr by vzťahová väzba, rozvoj dieťaťa, pomoc liečební i špeciálni pedagógovia ), dieťaťu s vysporiadaním sa problémov. som povedal, že sa mení veková máme sekciu zdravotných sestier, štruktúra detí, ktoré sú umiestňované Týmto v tejto dobe žijeme. sekciu ekonómov. My sme sa snažili v detských domovoch. Pribúda skôr združenie organizačne rozčleniť podľa starších detí vo veku nad 10 rokovMajú dnes detské domovy na jednotlivých „problematík“, ktoré sa hovorím to aj preto, že predtým vládla Slovensku dosť financií na riešia v detských domovoch. Hlavnou predstava, že detské domovy, to sú prevádzku? Čo by v súčasnosti úlohou je pomôcť rozvoju detských najmä malé deti. Takže vidíme, že najviac potrebovali? domovov, vymeniť si vzájomné veková štruktúra sa mení a pribúdajú - Myslím si, že finančné „krytie“ skúsenosti, pretože každý detský najmä deti s výchovnými problémami, v detských domovoch je dostatočné. domov je trochu iný (na základe poruchami správania. Alebo ide o deti Viem si samozrejme predstaviť aj priestorov či regiónu, v ktorom sa z väčších súrodeneckých skupín. lepšie, ale tvrdím, že naším prioritným

5 Mosty k rodine • Jún 2013

neštátneho detského domova?

- Mala by o tom rozhodovať S čím súvisí tento fenomén podľa individuálna potreba dieťaťa. vás, aké preň máte vysvetlenie?

V podstate: štát si objednáva určité - Kríza rodiny, kríza vzťahov vo miesta v neštátnych zariadeniach a všeobecnosti, do istej miery to môže byť spôsobené aj sociálnou situáciou. sú to miesta, ktoré zvyčajne dopĺňajú celý „systém potreby.“ Väčšinou sú Ale hlavne je to kríza vzťahov to napríklad profesionálne rodiny, a rodiny. To, že prichádzajú staršie diagnostické centrá, krízové strediská deti do domovov, je prinajmenšom atď. Mala by o tom rozhodnúť signál, že konkrétna rodina sa borí potreba dieťaťa, regionalizácia s nejakým problémom, ktorý nejaký daného zariadenia, súrodenecké čas zvláda a potom keď ho prestane vzťahy, rodinné vzťahy a potreby. zvládať, dieťa skončí v detskom Potreba dieťaťa je však priorita, nie domove. Aj keď čas zotrvania to, či je v štátnom alebo neštátnom v detskom domove sa naopak, zariadení. skracuje. Takže predstava, že dieťa

príde na neurčitý čas do detského domova, je mylná. My sa snažíme v čo najkratšom čase vrátiť dieťa späť do rodiny, pokiaľ je to možné.

V čom sú najhlavnejšie rozdiely medzi štátnymi a neštátnymi detskými domovmi? (pokiaľ ide o chod, činnosť, problémy, ktorými žijú, počty detí, finančné zabezpečenie) - Nijaké veľké rozdiely nevidím.

Teraz je obdobie spolupráce medzi štátnymi a neštátnymi subjektami.

Takže, aj pokiaľ ide o podmienky pre zamestnancov, vnímam ich ako približne rovnaké. Čo rozhoduje o tom, či sa dieťa dostane do štátneho alebo

Čo vás osobne naučila služba v detskom domove o našej spoločnosti, o deťoch i o vás samom? Čo považujete za najdôležitejšie získané poznanie?

- Táto práca je náročná najmä na sebapoznanie, rozvoj seba samého. Uvedomenie si samého seba, svojho poslania, zreálnenie svojho pôsobenia, neustály tlak na ďalšie vzdelávanie. V tejto rovine rozvíja človeka vo všeobecnosti.

Je náročná na čas, stresy, osobnú zainteresovanosť a keď chce túto prácu človek robiť dobre, musí tomu veľa obetovať. Najťažšia je práca s dospelými ľuďmi, teda rozvoj zamestnancov, napĺňanie predpokladov a aj to, aby to bolo ruka v ruke s potrebami detí. Deti prinášajú radosti aj sklamania, nato si človek dokáže zvyknúť, ale predpokladá určitú úroveň a rozvoj zamestnancov. A v tom je tá oblasť náročná, neustále si vyžaduje kvalitnejších a kvalitnejších ľudí.

Akých pracovníkov teda potrebujú detské domovy?

- Ľudí s vysokou motiváciou, takých, ktorí majú v prvom rade schopnosť pracovať na sebe v oblasti rozvíjania sa, ľudí komunikačne zdatných, s rozhľadom, lebo iba takýto človek môže pomôcť deťom zvládnuť vážnu situáciu, v ktorej sa nachádzajú.

Predovšetkým však človek musí mať záujem o túto prácu. Aby mal rád deti, aby ich dokázal vnímať reálne v danej situácii a aby hlavne dokázal reálne vnímať sám seba. Je jedno, či

má človek 50 alebo 20 rokov. Musí byť emočne zrelý, teda rozvážny a motivačný pre deti.

Aký je dnes typický pracovník detského domova u nás, ako by ste ho charakterizovali?

- Dalo by sa hovoriť o dvoch rovinách pohľadu: ideál a skutočnosť, aká je.

Boríme sa s vysokou feminizáciou, privítali by sme, keby prejavilo viac mužov záujem o túto sféru, vekovo skôr starších. Momentálne dominujú ženy v stredných rokoch. Špecializáciu máme jasne danú zákonmi.

A čo vás priviedlo k tomuto povolaniu?

- Ja som sa skôr chcel venovať výchove, ako vzdelávaniu. Som vyštudovaný učiteľ. Tam, kde som kedysi robil, sídlil v jednej budove internát aj detský domov, dostal som ponuku a tak som nastúpil ako vychovávateľ do detského domova.

A aj som tam zostal (od r. 1993).

Začiatky boli ťažké, lebo my sme začínali ako špecializované zariadenie pre deti s poruchami správania, ktoré v podstate nešli do reedukačných detských domovov, ale bol to ako medzistupeň medzi detskými domovmi a reedukačnými detskými domovmi , takže keď som nastúpil, bolo tam pätnásť detí, o ktoré sa starali dvaja vychovávatelia.

Dnes ste riaditeľom Detského domova v Liptovskom hrádku. Ste dobrým riaditeľom?

- To nech posúdi niekto iný.

Ste prísny šéf?

- Ani aby som nepovedal.

Témou nášho čísla sú „Závislosti u detí v detských domovoch a nástrahy dnešnej doby.“ Ktoré nástrahy považujete za najvážnejšie pre deti, mladých?

Máte konkrétne skúsenosti ?

Aké prípady ste museli riešiť?

Ako si vôbec dokážu v detských domovoch ich pracovníci poradiť so závislosťami zverencov?

- Medi najvážnejšie závislosti okrem fajčenia patria alkohol a drogy.

Máme skúsenosti s marihuanou, ale

6 Mosty k rodine • Jún 2013

aj tvrdými drogami. Rizikom je to, že väčšina týchto našich detí má nízku motiváciu. Už pri príchode k nám absentuje u nich záujem o nejakú oblasť spoločenského, kultúrneho alebo športového života. A to, že dieťa nemá svoj vyhranený záujem, vedie k tomu, že môže prepadnúť závislosti. Často sa to prejavuje aj u dievčat (alkohol), pretože už ako 13-14 ročné navštevujú partie, kde sa pravidelne používa alkohol. U detí, ktoré k nám do detských domovov prichádzajú vo veku 14-15 rokov, je vysoké percento závislosti na fajčení, dosť veľké percento detí má skúsenosti aj s mäkkými drogami a niektoré aj s tvrdými. Čo robíte v takýchto prípadoch?

- V prvom rade je to pre vychovávateľa výzva otvorene sa s dieťaťom o týchto veciach zhovárať, veď často je to jeden z dôvodov, prečo deti skončili v detskom domove. Dieťa sa však zmení vtedy, keď sa samo chce zmeniť. Našou cestou teda je primäť ho k tomu, aby o tom uvažovalo a prijalo potrebné rozhodnutie. Napokon, mnohí majú zlé skúsenosti, kam ich to vlastne „dohnalo.“.

V akom „stave“ detské domovy odovzdávajú deti do života?

- Máme určité rezervy.

Predstava, že detský domov má čarovný prútik, ktorým dieťa rýchle zmení, nie je reálna. Naša neustála robota je premýšľať stále nad skvalitňovaním práce. Spätná väzba je pozitívna aj negatívna, ale pozitívom je fakt, že čoraz menší počet detí skončí pobyt v detskom domove plnoletosťou.

Zvyčajne sa problémy v rodine vyriešia a dieťa sa tam vracia, čo predtým nebolo. A v detských domovoch po „osemnástke“ alebo do „osemnástky“ zostanú deti, ktorým sa nepodarilo vyriešiť daný rodinný problém, to sú deti s trošku ťažším osudom, veľakrát spojeným aj s osobným postihom, napr. retardáciou. A z tohoto hľadiska je zaraďovanie detí všeobecne ťažké. Takže z tohto pohľadu sa tieto umiestňovania zdajú komplikované a náročné,

aj také sú. A aj tá úspešnosť je tam dakedy „polemizovateľná,“ ale treba si naozaj uvedomiť, koľko detí odíde skôr domov. Čo môžu urobiť rodičia v biologických rodinách preto, aby ich deti neohrozili závislosti-najmä ak dnes často hovoríme, že rodičia majú málo času na vlastné deti?

- Základom je mať v rodine vyrovnané, harmonické vzťahy.

Čo čaká detské domovy na Slovensku v najbližšom období?

- Skvalitňovanie práce, rozvoj zamestnancov, rozvoj detí, skvalitnenie otvorenej komunikácie, naplnenie volebnej inštitucionalizácie, to znamená, individuálnych potrieb detí, koncepcie ústredia (lebo niektorí sa presťahovali, niektorí volia cestu špecializácie a pod.). Každý deň sa vlastne boríme s tým, ako našim deťom zlepšiť starostlivosť. A pomôcť im do života.

7 Mosty k rodine • Jún 2013

Ste riaditeľom Detského domova v Liptovskom Hrádku. Načo z doterajšej činnosti ste najviac hrdý? Čo môže byť inšpiráciou pre ostatných kolegov ?

- Máme dobrý kolektív, máme aj dosť vysoké zastúpenie mužov – personálne, sme špecializovaní na poruchy správania. Už len fakt, že deti môžu byť u nás a nemusia byť v reedukačnom detskom domove, nás napĺňa hrdosťou – v domove máme 62 detí (plná kapacita), robíme

dosť úspešné výchovné opatrenia v zmysle zákona č. 305. Zvyčajne pracujeme najmä s deťmi s poruchami správania, čo je dosť náročné, ale o to radostnejšie je, keď vidíme, že to má zmysel.

Nikdy ste si nepovedali, vidiac problémy: „Radšej by som išiel učiť?“ - Sú aj také situácie, ale človek by sa nemal vzdávať. Vždy si musí nájsť nejakú motiváciu, ktorá ho „štartuje“ ďalej.

A čo je tou vašou motiváciou?

- Jednak vybudovať zariadenie, ktoré má a bude slúžiť deťom, ale bude aj kvalitne pracovať s rodinami, kde budú ľudia spokojní a svoju spokojnosť budú môcť prenášať aj na prácu s deťmi. Viete, niekedy si človek kladie otázku, či má zato vôbec brať plat, je to poslanie a povolanie. Sú to síce silné slová, ale je to zamestnanie, ktoré treba vykonávať so všetkou vážnosťou a nedá sa to ohraničiť pracovným časom. Teda človek musí byť tomu detskému domovu k dispozícii 24 hodín denne, aj keď netvrdím, že každý deň je taký. Ale keď zazvoní telefón o desiatej večer alebo sa niečo deje, musíte byť pripravený zastupovať zariadenie. V tomto je to náročné a je to povolanie, kde sa aj vaša rodina musí s tým naučiť istým spôsobom žiť.

Kedy prežívate najkrajší, najlepší pocit v detskom domove?

- Keď sa nám podarí to, čo sme si s dieťaťom naplánovali, teda keď napr. konkrétne dieťa dosiahne to, čo si predsavzalo, alebo keď reprezentuje detský domov , keď sa dieťa môže vrátiť alebo keď dostaneme dobrú spätnú väzbu od iných- keď nás niekto pochváli, to dobre padne.

A najhorší je pocit, keď nás niekto skritizuje. Želám si, aby sa naďalej skvalitňovala práca pre deti v detských domovoch na Slovensku, aby čo najmenej detí muselo vyrastať mimo vlastnej rodiny a keď už ich takýto osud „postretne“, aby prišli do prostredia, ktoré netvrdím, že im ich rodinu nahradí, ale aby im pomohlo ich situáciu riešiť. To je naša túžba. Ďakujeme za rozhovor.

Andrea Eliášová

8 Mosty k rodine • Jún 2013

Prečo treba hovoriť o drogách?

Mgr. Daniela Vašková Kasáková, RE/set, o. z. – http://rastamama.sk

Abstrakt: Legálne drogy sa aj vďaka médiám dnes berú ako normálna súčasť života. V určitom okamihu života sa však adolescenti dajú aj na cestu iného poznávania, kde sa dostávajú do styku s nelegálnymi drogami. Závislosť od drogy sa začína často ako neškodné a nepravidelné zmierňovanie nepríjemných životných situácií. Závislá osoba si tento prechod neuvedomuje, nahovára si, že situáciu zvláda a dokáže s jej užívaním prestať. Kľúčovú skupinu tvoria najmä deti, ktoré s užívaním drog začínajú pod vplyvom viacerých faktorov. Veľmi dôležitá je výchova dieťaťa v zdravom rodinnom prostredí s pevne stanovenými pravidlami, kde býva rodič pre dieťa pozitívnym vzorom. Cieľom preventívnej práce je vytvorenie systému opatrení zameraných na znižovanie, resp. vylúčenie rizika nepriaznivých životných situácií, stavov, procesov, javov pôsobiacich na samotného človeka alebo skupinu. Medzi najčastejšie užívané drogy patria: Marihuana, Hašiš, Pervitín, Heroín, Extáza.

Problematika drog je v dnešnej spoločnosti veľmi aktuálnou.

Rozvojom masovokomunikačných prostriedkov nám reklama posúva pomyselné hranice, čím si mladí ľudia upravujú názor na užívanie legálnych drog, ktoré by sa za normálnych okolností nepovažovali za drogy.

Na Slovensku medzi ne možno zaradiť alkohol, tabak, kofeín a lieky, ktorých predávkovanie môže taktiež spôsobiť vážne zdravotné problémy a dokonca smrť. Legálne drogy sa berú ako normálna súčasť života a povedzme si, že väčšina dospelých ľudí začína prechod cez túto pomyselnú hranicu aj do určitej miery akceptovať. Nie vždy však adolescenti zostávajú len pri konzumácii legálnych drog. V určitom okamihu života sa dajú aj na cestu iného poznávania, kde sa dostávajú do styku s nelegálnymi drogami. Preto je namieste, aby sa o problematike nelegálnych drog neustále rozprávalo, riešili sa dôvody, prečo k ich užívaniu dochádza a ako

ich užívanie obmedziť, resp. mu zabrániť.

Nie každé experimentovanie s nelegálnymi drogami musí automaticky prerásť do závislosti.

Mladistvých a maloletých možno rozdeliť do troch skupín. Prvou skupinou sú mladí ľudia, ktorí sa doteraz nedostali do styku s drogou, alebo nemali záujem o experimentovanie s ňou; druhou sú takí, ktorí drogu vyskúšali, ale ich experimentovanie neprerástlo do závislosti a do tretej zaraďujeme mladých ľudí, ktorí s drogami experimentujú a ich užívanie prerástlo do závislosti. Závislosť od drogy sa začína často ako neškodné a nepravidelné zmierňovanie nepríjemných životných situácií.

Závislá osoba si tento prechod neuvedomuje, nahovára si, že situáciu zvláda a dokáže s jej užívaním prestať.

Kľúčovú skupinu tvoria najmä deti, ktoré s užívaním drog začínajú pod vplyvom viacerých faktorov: - chýbajúce vzory v rodine, v škole a v spoločnosti, -

chýbajúce teplo domova,

-

malá schopnosť riešiť vlastné problémy,

-

nízke sebavedomie a chybné

-

strach z budúcnosti,

-

hľadanie vlastnej identity, tzv. „skúšanie“ roly dospelého,

-

konzumný život spoločnosti.

Keď dôjde k zisteniu užívania drog mladistvou alebo maloletou osobouzväčša ide o marihuanu- nemalo by dochádzať k panike, obviňovaniu a unáhlenému hodnoteniu situácie.

Nie je jednoduché zachovať si chladnú hlavu, ale rozhovor s partnerom, vychovávateľom, manželom alebo inou osobou o možnom riešení, môže neskôr vo veľkej miere ovplyvniť postoj „prichytenej“ osoby voči vám. Treba sa snažiť o otvorený rozhovor, prípadne si pozvať na „sedenie“ osobu, ktorej „prichytený“ dôveruje a vyjadriť jasný nesúhlas s užívaním akejkoľvek drogy.

Nebojte sa prejaviť svoj strach a obavy a následne nastoliť tzv. „tvrdú“ lásku, ktorá zahŕňa kontrolu, pomáhanie a stanovenie nových, prísnejších pravidiel.

Veľmi dôležitá je výchova dieťaťa v zdravom rodinnom prostredí s pevne stanovenými pravidlami, kde býva rodič pre dieťa pozitívnym vzorom. Nie je to však vždy možné, najmä preto, že veľa detí nevyrastá v úplných rodinách, deti boli umiestnené v detských domovoch

Nie vždy však adolescenti zostávajú len pri konzumácii legálnych drog, v určitom okamihu života sa dajú aj na cestu iného poznávania.

Dostávajú sa do styku s nelegálnymi drogami.

Preto je namieste, aby sa o problematike nelegálnych drog neustále rozprávalo. sebahodnotenie, -

znížená komunikačná zručnosť,

-

slabá schopnosť nadviazať vzťah a prežívať lásku,

-

znížená schopnosť prežívať zážitky,

alebo v rodinách s náhradnými rodičmi. Vždy je však dôležité, aby bolo dieťaťu venované dostatočné množstvo pozornosti, jeho čas bol dostatočne vyplnený rôznymi krúžkami, ktoré ponúkajú školské alebo mimoškolské zariadenia.

Dospelí musia dieťa naučiť odolávať

9 Mosty k rodine • Jún 2013

tlaku okolia a pomôcť mu nájsť si vhodnú spoločnosť.

Postoj detí voči nelegálnym drogám nie je ovplyvnený len rodinou, skupinou kamarátov, ale aj školou, ktorú dieťa navštevuje. Niektoré školské zariadenia sa už na túto cestu preventívneho pôsobenia vydali a v spolupráci s políciou, psychodiagnostickými centrami, či občianskymi združeniami realizujú rôzne preventívne aktivity už u detí v predškolskom veku, kedy deti dokážu vnímať a pochopiť veľké množstvo informácií. Nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky môžu základné školy ďalej využívať pri krátkodobých alebo dlhodobých preventívnych programoch zameraných na prevenciu užívania nelegálnych drog, pričom si samotní žiaci vytvárajú na danú problematiku svoj vlastný názor a sú schopní chápať ich negatívne pôsobenie na fyzickú a psychickú stránku osobnosti. Počas preventívnych aktivít môžu byť deťom predstavené - prostredníctvom „drogového kufra“ - atrapy najznámejších nelegálnych drog a pomôcky pre ich aplikáciu. Cieľom preventívnej práce je vytvorenie systému opatrení zameraných na znižovanie, resp. vylúčenie rizika nepriaznivých životných situácií, stavov, procesov, javov pôsobiacich na samotného človeka alebo skupinu.

Prehľad najčastejšie užívaných nelegálnych drog ponúka slangové názvy, najčastejší spôsob užívania, bezprostredné účinky a bezprostredné riziká:

Marihuana / hašiš

Slangové názvy: tráva, mariška, čokoláda, šit, gas, haľ, džoint, maruška, marihuana, gandža Charakteristika drogy: Marihuana patrí medzi najrozšírenejšiu nelegálnu omamnú látku s mierne utlmujúcimi účinkami. Jej jednorazové alebo občasné užívanie však obvykle nespôsobuje negatívne zdravotné následky. Získava sa z usušených a podrvených listov, plodov alebo kvetov konopy (Cannabis sp.).

Najvyššiu koncentráciu účinných látok delta-9-tetrahydrokanabionol alebo skrátené THC obsahujú mladé lístky, kvety (tzv. šišky/šištičky) a vrcholec samičej rastliny.

Hašiš je živicový extrakt tuhej konzistencie z rastliny rodu Cannabis s vysokým podielom psychoaktívnych zložiek. Býva lisovaný do tvaru

kociek, tyčiniek alebo platničiek tmavohnedej farby s mierne mastným povrchom s jemnou aromatickou vôňou. Z hľadiska účinnosti je hašiš niekoľkokrát silnejší ako marihuana.

Najčastejší spôsob užívania: Marihuana a hašiš sa vo forme sušiny alebo hmoty fajčia samostatne v rôznych fajkách, upravených umelohmotných fľašiach s vodou alebo bez, tzv. bongo, alebo sa zmiešavajú s tabakom, kedy hovoríme o jointe. Zriedkavo sa užívajú ústne, ale toto podávanie musí byť najskôr tepelne spracované vo zvolených potravinách (mlieko, maslo), ktoré sa ďalej dajú použiť pri príprave rôznych druhov pečiva.

Bezprostredné účinky: Účinky pri fajčení nastupujú spravidla do piatich minút a trvajú dve až štyri hodiny. Pri tepelnom spracovaní v rôznych potravinách sa účinky prejavia do 60 až 90 minút a môžu trvať 8 až 10 hodín. U konzumenta dochádza k výraznému prekrveniu očných spojiviek, zvýšenej frekvencii srdca a suchu v ústach, pričom dochádza aj k zhoršeniu motorickej koordinácie tela a predĺženiu reakčného času. Na psychickej úrovni sa dostavuje mierne euforický stav, v ktorom sa čas spomaľuje a zvyšuje sa citlivosť na zrakové, sluchové a hmatové pocity. Užívateľ sa môže cítiť rozradostený, niekedy upadá do neutíšiteľného smiechu, prípadne sa ponára do vlastných nálad, pocitov alebo fantázií. Myšlienky plynú rýchlo a krátkodobá pamäť je utlmená.

Marihuana alebo hašiš podporujú chuť do jedla a pri doznievaní ich účinkov nastáva ospalosť.

Bezprostredné riziká: Ústne užitie drogy môže vyvolať nevoľnosť alebo zvracanie, zmätenosť, dezorientáciu, stratu koordinácie a halucinácie. Fajčenie marihuany môže vyvolať stav úzkosti spojenej s paranoidnými myšlienkami, príležitostne vystupňovanej až do paniky.

Heroín

Slangové názvy: kryštál, Harry, skala, drak, facko, háčko, herák, matroš, prach, kakao Charakteristika drogy: Patrí medzi nelegálnu omamnú látku s rýchlou fyzickou a psychickou závislosťou. V čistom stave sa jedná o biely prášok horkastej chuti.

Najčastejšie má však hnedú farbu z dôvodu rôznych prímesí.

Najčastejší spôsob užívania: Málokedy sa užíva šnupaním cez nos, užitím cez ústa, alebo vdychovaním výparov z hliníkovej fólie. Užívatelia si ho injekčne aplikujú do žily, svalov alebo pod pokožku.

Bezprostredné účinky: Účinky heroínu nastupujú veľmi rýchlo, uvádza sa, že je to v priebehu 15 až 30 sekúnd a trvajú od 6 do 8 hodín. Na fyzickej úrovni sa tieto účinky prejavujú celkovým útlmom nervového systému, dochádza k poklesu frekvencie srdca, zníženiu telesnej teploty, spomalenému dýchaniu, potlačeniu vnímania bolesti, či extrémnemu zúženiu zreníc. Na psychickej úrovni sa bezprostredne po užití heroínu dostaví eufória bohatá na zmyslové vnemy vrátane halucinácií alebo snových predstáv, neskôr začnú prevládať utlmujúce účinky heroínu a dostavuje sa otupenosť, ospalosť a zníženie fyzickej aktivity.

Bezprostredné riziká: Smrť u užívateľa môže nastať pri nežiaducich prímesiach v aplikovanej droge a pri zlom odhade medzi bežne užívanou dávkou a smrteľnou dávkou. Bez ohľadu na kvalitu heroínu môže u niektorých osôb dôjsť aj k náhlej smrti - už pri prvej dávke. Táto skutočnosť je vysvetlená ako neschopnosť organizmu prijať akékoľvek množstvo heroínu.

Extáza

Slangové názvy: hnedé hrdličky, fantázia, éčko, ekina, pilule, koleso, bobuľa Charakteristika drogy: Patrí medzi nelegálnu psychotropnú látku syntetického pôvodu zo skupiny amfetamínov. Jej účinnou látkou je 3,4-metyleniosy-N-metylamfetamín (MDMA). Najčastejšie sa vyskytuje vo forme tabletiek s rôznou podtlačou, farbou, či nápisom, menej vo forme kapsúl alebo kryštalického prášku.

Najčastejší spôsob užívania: Ak je droga vo forme kryštalického prášku alebo rozdrvených tabletiek, tak sa aplikuje šnupaním. Tabletky sa prehĺtajú alebo nechajú pôsobiť pod jazykom do rozpustenia.

Bezprostredné účinky: Účinky extázy nastupujú v priebehu 30 až 60 minút a trvajú od 3 do 6 hodín. Vedľajšie účinky aplikovanej drogy sa môžu prejaviť zvýšenou srdcovou činnosťou, nechuťou k jedlu, pocitom sucha v ústach, bolesťou hlavy, nevoľnosťou, zvracaním, či halucináciami. Medzi očakávané

10 Mosty k rodine • Jún 2013

účinky extázy patria pocity empatie, pohody, lásky a potreby sa niekoho dotýkať.

Bezprostredné riziká: Extáza navodzuje intenzívnejšie prežívanie hudby, čo spôsobuje, že osoba i po niekoľkých hodinách tanca nepociťuje varovné signály smädu a únavy, čoho následkom je prehriatie a vyčerpanie organizmu.

Ale tiež naopak: pri jednorazovom

V čistom stave ide o bielu kryštalickú látku horkej chuti, pričom v dôsledku rôznych prímesí je jeho sfarbenie rôzne. Medzi nebezpečné prímesi môžeme zaradiť mliečny cukor, kofeín a omietka.

Najčastejší spôsob užívania: Najčastejšie sa užíva šnupaním alebo injekčne, prípadne fajčením cez alobal.

Bezprostredné účinky: Po injekčnej aplikácii nastávajú účinky

Závislosť od drogy sa začína často ako neškodné a nepravidelné zmierňovanie nepríjemných životných situácií. užití neprimerane veľkého množstva tekutín môže nastať rozvrátenie vnútorného prostredia organizmu a dôjsť k poškodeniu vnútorných orgánov. Problém môže nastať i v užití dávky v krátkom časovom rozpätí od poslednej dávky, ako aj kombináciou s inými látkami, drogami, ale aj niektorými džúsmi (ríbezľový).

Pervitín

Slangové názvy: piko, péčko, perník, pedro, speed Charakteristika drogy: Patrí medzi nelegálnu psychotropnú látku syntetického pôvodu chemicky označovanú ako metamfetamín.

takmer okamžite, pri šnupaní alebo fajčení za 5 až 10 minút, pričom jeho intoxikácia trvá od 4 do 8 hodín, ale doznievanie drogy (tzv. „dojazd“) môže pretrvávať aj počas nasledujúceho dňa. Na psychickej úrovni dochádza najmä k celkovej stimulácii organizmu, ktorá sa prejavuje prívalom energie a zároveň sa vytráca únava a chuť k jedlu. Tiež sa dostavuje pocit eufórie, nárast sebavedomia, zhovorčivosť, strata zábran a celková psychická uvoľnenosť. Urýchľuje sa proces prijímania vonkajších informácií a tok myšlienok, ale často na úkor schopnosti tieto podnety zmysluplne spracovať, prípadne sa môže objaviť

stereotypné správanie (opakovanie určitej činnosti stále dookola).

Bezprostredné riziká: U užívateľa pervitínu môže dochádzať k pocitom úzkosti, strachu, paranojám alebo k panike, prípadne sa môžu objaviť halucinácie, poruchy myslenia.

Nebezpečenstvo je aj v predávkovaní - vzhľadom na neznámu kvalitu užitej dávky, ako aj neznáme prímesi, a to hlavne pri injekčnom užívaní. Osoba taktiež nepociťuje varovné signály dehydratácie a vyčerpania organizmu.

Zdroje: www.rastamama.sk Vašková Kasáková, D. 2012: Poznaj mestskú políciu. Petit Sereď [online] Publikované december 2012. [citované 04.04.2013]. Dostupné z http://msp. sered.sk/pictures/web/prevencia/ brozura_poznaj_mestsku_policiu.pdf.

Poznámka: RE/ set, občianske združenie, je mimovládna organizácia, ktorá vznikla v roku 2008. Jej cieľom je rozvíjať všestrannú informovanosť o drogách v spoločnosti, podporovať prevenciu zneužívania drog a znižovať škody súvisiace s ich užívaním. Súčasťou jej aktivít je tiež poskytovanie konzultácií k právnym a sociálnym skutočnostiam týkajúcim sa užívania nelegálnych látok, členmi a podporovateľmi združenia sú právnici, psychológovia isociálni pracovníci.

Kontakt: reset@rastamama.sk, RE/set, o. z., Svätoplukova 35, 902 01 Pezinok

11 Mosty k rodine • Jún 2013

12 Mosty k rodine • Jún 2013

Typické pre závislosť je to, že človek stratí kontrolu nad určitou činnosťou • Platia obe možnosti, ale vždy je to najmä kvôli sebe. Mnohí priznajú, že aj kvôli okoliu, lebo často už nemôžu počúvať doma neustále výčitky, alebo nechcú prísť napríklad o priateľku MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc. (1952) a podobne. vyštudoval Lekársku fakultu UK v Aké závislosti teda poznáme?

Bratislave (1976). Niekoľko rokov bol • Poznáme závislosti odborným asistentom na Psychiatrickej na činnostiach, ktoré klinike. V rokoch 1989-93 pôsobil v sú neproduktívne a vedú Mali ste vo svojom okolí rámci medzinárodnej technickej pomoci k tomu, že ostatné činnosti niekoho, kto vás motivoval v africkej Zambii. Už niekoľko rokov dôležité pre existenciu človek k výberu povolania, ktoré vedie Centrum pre liečbu drogových začne zanedbávať. Jedinou robíte? závislostí na Hraničnej ulici v Bratislave samostatne uznanou, je • Nie, ale ja som bol kedysi ako jeho riaditeľ, problematiku drog fajčiar, no prestal som. V širšom závislosť od patologického v rámci prevencie a hrozby možných hráčstva (gamblerstvo). Z južnej príbuzenstve bol u nás aj rizík aj medializuje.

Kórei poznáme prípad, keď alkoholizmus, ale faktom je, že matka spolu s otcom prepadli mňa motivovalo to, že som hracím automatom a dieťa robil štyri roky v Afrike, kde bol aids. Keď som sa vrátil v r. 1994- zomrelo, lebo naň „zabudli“.

Gambleri sa často dostanú 95, vtedy sa u nás začali šíriť do situácie, keď zanechajú drogy a keď som videl, kam by Pán doktor Okruhlica, prácu, alebo o ňu prídu zo mohlo smerovať, keby závislí prečo sa venujete práve strany zamestnávateľa, lebo neboli včas liečení alebo by problematike závislostí? ich prepustí, nevyspia sa, sú nebola možnosť liečiť ich, bola • No (úsmev), lebo je to podvýživení atď. to pre mňa výzva.

Zaujímavé najčastejšia duševná choroba, A čo napríklad závislosť na to bolo pre mňa aj v tom, že ktorá sa dá liečiť a dokonca úspechu? Existuje také niečo? programy pre liečbu závislých sa jej dá predísť. Ak sa • Samotný pojem závislosť od drog (tvrdých drog) u nás nelieči, alebo neskoro lieči, z filozoficko-lingvistického neexistovali. Najprv užívatelia má mnoho, mnoho ďalších hľadiska môžeme vnímať aj tak, drog u nás najprv len fajčili následkov –negatívnych, že každý človek je na všeličom a inhalovali heroín, potom, keď zdravotných. Ide o ochorenia závislý: na vode, vzduchu, jedle, im „došli“ peniaze, prešli na onkologické, kardiovaskulárne čo sú nevyhnutné veci. Takisto pichanie si drogy do žíl.

Vtedy a množstvo ďalších ochorení na spoločnosti. Takže všetci sa nám podarilo rozvinúť je u veľkej časti populácie sme od niečoho závislí. Ale ide konkrétne odvykacie programy vlastne podmienených tým, že o to, či je to zdraviu škodlivé, konzumujú látky, ktoré vytvoria a aj vďaka tomu, že liečba alebo nie. Z medicínskeho, bola a je dostupná a ľudia, závislosť. Je tu však veľká zdravotníckeho hľadiska sa ktorí aj dlho nemajú peniaze, možnosť, ako ovplyvniť zdravie považujú za závislosti také ju dostanú, väčšinou prestali populácie, aj jednotlivcov. činnosti, ktoré spôsobujú s užívaním drogy, niektorí však Vnímam teda zmysel tejto eufóriu, vyvolávajú ju cez určité prešli na iné drogy. práce a ako psychiater viem látky v stálych centrách v mozgu Sledujete aj motivácie jasne preukázať na základe a ak človek použije namiesto závislých, ktorí prestali užívať laboratórnych výsledkov vody napr. alkohol, zabúda drogy? Prestali kvôli sebe, či vylúčenie alebo potvrdenie na jedlo, lebo vlastne akoby skôr okoliu? abstinencie, čo napríklad u Rozhovor s MUDr. Ľubomírom Okruhlicom CSc., psychiatrom a popredným slovenským odborníkom na liečbu závislostí z bratislavského Centra pre liečbu drogových závislostí

depresií, schizofrénií a ďalších ochorení je veľmi zložité. Naši pacienti mávajú samozrejme často aj tzv. dvojitú diagnózu, teda majú napr. aj depresie, ale aj to sa veľmi zlepšuje počas liečby a abstinencie. Takže môžeme veľa urobiť, ale pacient musí chcieť.

13 Mosty k rodine • Jún 2013

nahradí tie normálne stimuly inými látkami alebo činnosťou, akou je napr. gamblerstvo.

Existuje však napr. aj závislosť na nakupovaní, na sexe, telesnej lenivosti, ale nie je pri nich jasne preukázaný mechanizmus fungovania, príznakov, ako u tých klasických, ktoré už máme „overené.“ Dnes existujú moderné zobrazovacie metódy (magnetická rezonancia mozgu) a na základe ich použitia sa zistilo, že pri hazardnom hraní (v prípade patologického hráča) sú v mozgu isté centrá podráždené, excitované práve tým hraním, ako je to pri jedle, alebo kokaíne, kým u tých ďalších závislostí to nemáme preukázané. Tam vychádzame len z popisu, ako konkrétni ľudia fungujú (napr. že často zanedbávajú seba, okolie, rodinu). Je to duševná porucha a treba s tým niečo robiť, ale svoju úlohu tu ešte zohráva aj otázka: je to už závislosť, alebo bežné konanie? Je to aj činnosť, ktorá je normálne potrebná?

Napr. chorobné prejedanie sa ako samostatná diagnóza nie je uznaná, ale pritom vieme, že existuje. Nedá sa „riešiť“ abstinenciou, lebo človek pre vlastné prežitie musí jesť. Aj isté množstvo cukrov v potrave musí dostať. Ale v procese liečby je tu potrebné prejsť na určité kontrolované jedenie.

Lebo typické pre závislosť je to, že človek stratí kontrolu nad určitou činnosťou. Keď ste sa pýtali, či existuje závislosť na úspechu, či pochvale, treba povedať, že do istej miery človek potrebuje mať spätnú väzbu na svoje konanie. Keď pracuje, alebo športuje, podľa odozvy vie, že či to robí správne, pohľad okolia ho „koriguje.“ Ale keď to „preženie“ a napriek už mnohým

vyjadreným pochvalám človek stále nie je spokojný, svedčí to o určitom probléme uňho.

Dnes často hovoríme o moderných závislostiach. Čo dnes najviac ohrozuje deti?

• Mení sa spoločnosť. Ťažko označiť za chorého niekoho, kto polovicu bdelého dna strávi na internete a druhú polovicu v „reálnom živote“, lebo dnes sú mobily, meily, sms-ky súčasťou života, zamestnania, dnes sa takto pracuje, komunikuje, takto sa nakupuje, takže s tým treba počítať. Problémom je to vtedy, ak nám to začne brániť v normálnom živote. Trebárs keď je človek celú noc na internete a ráno je nevyspatý.

Niektorí využívajú moderné technológie v práci a iní, naopak, cítia potrebu ešte oveľa viac im „holdovať.“ Existujú k tomu predispozície už v génoch?

• Je to podobne, ako s inými typmi závislostí, ktoré nazývame nelátkovými. Nie vždy ide o závislosť, niekedy môže ísť o problémy vo vzťahoch, osobné problémy, až keď sa istý problém veľmi vystupňuje, môžeme uvažovať o duševnej poruche. Ale inak je to zväčša aj otázka sebahodnotenia, sebavedomia. Niektorí ľudia si však svoje ťažkosti kompenzujú práve vo „virtuálnom svete.“ Je teda zdravá rodina, zdravé prostredie prevenciou voči závislostiam?

• Do veľkej miery áno, ale zdravá rodina to nie je len harmónia medzi rodičmi alebo úplná rodina, ale je to aj príklad života, keď rodičia nepijú, neberú drogy. Rodičia sú vzorom - či chceme, alebo nechceme.

Dobrá harmonická rodina, ktorá zdravo žije a zdravo funguje, je ochranným faktorom. Ale

dodávam - nie stopercentným.

Kritické obdobie nastáva v puberte, keď deti prirodzene prestanú svojich rodičov obdivovať a začnú k nim byť kritickí a to aj voči tým rodičom, ktorí fingujú dobre, optimálne.

Aj ich deti v tomto období majú tendenciu byť v opozícii a väčšou autoritou sú pre nich rovesníci. Preto sa môže stať aj v harmonickej rodine, že dieťa „narazí“ na problém s drogami.

Môžu mať nato vplyv spolužiaci, susedia atď. Sú teda aj činitele, ktoré rodičia nie vždy majú pod kontrolou a ťažko ich ovplyvnia.

U detí v detských domovoch, ktoré nemajú vlastných rodičov pri sebe, je teda riziko väčšie?

• Ochranný aj preventívny faktor je u nich oslabený, to je fakt.

V náhradných rodinách by to mohlo byť lepšie, ale je to aj otázka času, koľko sa rodičia môžu deťom naozaj venovať. Čím viac sa im môžu venovať, tým je väčšia šanca, že zbadajú, ak dôjde k nejakým problémom.

Nám to aj samotní pacienti priznali, že kým ich rodičia „kontrolovali“, neprepadli väčším problémom. Stále platí, že rodič musí vedieť, čo dieťa robí, kde je, s kým chodí von, aké má výsledky v škole. To je vlastne tá kontrola, ale dôležité je, akou formou sa robí. Lebo ak je veľmi tvrdá, potom vedie skôr ku vzdoru. Len citová opora zo strany rodičov nestačí. Mali sme prípady, keď rodičia po citovej stránke dali dieťaťu aj to „posledné“, ale nekontrolovali ho. A v procese výchovy musia byť zahrnuté oba faktory. Dieťa musí cítiť pozitívny, láskavý vzťah, ale súčasne musí cítiť aj pevnú ruku, vďaka ktorej sa naučí spoznávať hranice, čo si môže a nemôže dovoliť a prečo.

14 Mosty k rodine • Jún 2013

ovplyvniť?

Tendencia je experimentovať, vývin ide tým smerom, že • Fajčeniu mladí holdujú, lebo je relatívne lacné. V schopnosti v období adolescencie už 14-16 roční sa považujú za dospelých, sily vyvolať závislosť sa môžu už mať deti, majú nikotínu vyrovná jedine heroín.

Akurát následky sa tak rýchle fyzickú silu, atď., ale z hľadiska neprejavia. Takže nikotín má psychického sú ešte stále vo obrovskú návykovú silu, preto vývine. Oni „skúšajú hranice,“ experimentujú. Sú zvedaví, čo je nečudo, že ten, kto začne len aj pozitívne, aj rizikové zároveň. tak pofajčievať, rýchle stráca kontrolu a stáva sa závislým.

To sa týka neraz aj záľub, ktoré objavia 12-13 roční a ktorým A človek sa k cigaretám aj rýchlo a ľahko dostane, no spočiatku „prepadnú“, pohltia a vraví sa, že príležitosť robí ich, no po čase „opadnú“: zlodeja. V detskom veku ešte Dotknime sa ešte témy sa stretávame aj s fetovaním fajčenia, ktoré je u detí najčastejším problémom. prchavých látok. Pokiaľ ide Môžu to vôbec vychovávatelia o fajčenie, je možná aj liečba, v detských domovoch nejako máme k dispozícii aj lieky,

ale človek ich nemôže brať stále, v tom je to zložité. Vo veku 14,15,16 rokov sa berie fajčenie na veľmi ľahkú váhu, preto už vtedy treba začať s vysvetľovaním dieťaťu: „Toto nie je dobré pre teba.“ Aj keď deti vzdorujú, treba im to opakovať, že im cigarety škodia, hoci sa môže zdať, že argumenty nepočúvajú, oni si ich často ukladajú kdesi v sebe. My chodíme do škôl vysvetľovať škodlivosť fajčenia aj prostredníctvom filmov, ktoré natočili Američania – tie veľmi názorne ukazujú, koľko dechtu vyjde z cigarety, koľko sa fajčiarovi dostane do

15 Mosty k rodine • Jún 2013

pľúc a pod. Má to význam, pretože v tínedžerskom veku sú tí ľudia veľmi citliví na svoj vzhľad a preto toto sú z hľadiska prevencie nástroje, ako ich motivovať, aby neholdovali cigaretám, prípadne aby prestali. Jeden príklad: keď napríklad chlapci- futbalisti začnú fajčiť, začne im zlyhávať kondička, ktorá predtým dobre fungovala. Trebárs, kým pred fajčením zvládol celý zápas, po cigaretách je už v jeho polovici vyčerpaný.

Hovorím to preto, že na tom,

čo je pre tínedžerov, mladých, dôležité, im treba ukázať škodlivosť, negatíva závislosti.

So závislými však treba mať aj porozumenie, lebo neraz aj chcú prestať a nevedia, ako. Treba ich teda skôr usmerniť. A vychovávateľ by určite nikdy nemal fajčiť pred deťmi, lebo tým kazí prípadný výchovný účinok. V našom zariadení máme aj odvykací program pre fajčiarov, ak by bol záujem.

Ďakujeme za rozhovor.

Zhováral sa Mgr. Tomáš Cehlár.

Poznámka redakciekontakt v prípade potreby: Centrum pre liečbu drogových závislostí, ul: Hraničná 2, P.O. Box 51 827 99 Bratislava Tel.: 02/ 5341 7467, email: okruhlica@cpldz.sk

16 Mosty k rodine • Jún 2013

Telesná lenivosť ako závislosť Tento príspevok je podrobnejším rozpracovaním témy prednesenej na AT konferencii v Revúčke v roku 2010.

Na požiadanie pána profesora V. Novotného, CSc. Bol tento príspevok publikovaný v časopise Alkoholizmu a drogových závislostí.

sa na základe nami spracovaných faktov javí byť ako opodstatnená a v klinickej praxi použiteľná.

exercise addiction, dependence on physical hypoactivity, laziness.

Kľúčové slová: závislosť od cvičenia, závislosť od fyzickej neaktivity, závislosť od fyzickej hypoaktivity, lenivosť

Úvod

Podľa našich informácií návrhy na zaradenie do novej americkej klasifikácie duševných porúch DSM-5 obsahovali okolo Summary 5000 diagnostických kategórií.

Medzi nimi i niekoľko foriem Title: Physical laziness as addiction tzv. nelátkových, niekedy tiež Introduction. The dependence nazývaných behaviorálnych –––––––––––––––––––––––––––––––––––– on exercise is not classified in závislostí. Diskusie v čase písania MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc. the existing diagnostic systems; tohto príspevku neboli síce ešte Centrum pre liečbu drogových however it appears in the úplne ukončené, ale trend by závislostí v Bratislave, Hraničná 2, discussion among the experts mal byť zrejme opačný, smerom 82105 Bratislava in the last decades. We became k vytvoreniu väčších diagnostických interested in the idea of the okruhov. Z nelátkových závislostí hypothetical existence of the iba patologické hráčstvo Abstrakt opposite - the physical hypoactivity („gambling“) má na základe doteraz – the laziness as dependence. zozbieraných vedeckých dôkazov Úvod. Závislosť od cvičenia je Methods. We tried to examine najväčšiu pravdepodobnosť na v diagnostických systémoch síce the possible substantiality of the zaradenie ako nová samostatná nezaradený, ale za posledné constituting of the dependence kategória. Napriek uvedenému desaťročia sa v odbornom diskurze from physical hypoactivity as zostáva systém ako i vedecké objavujúci pojem. Zaujala nás the independent, primary health skúmanie perspektívne otvorené však hypotetická myšlienka disorder, by collecting the data i pre ďalšie formy. Aj preto sú existencie protipólu – fyzickej from the sources accessible pokusy o nové diagnostické hypokativity – lenivosti ako to us and by the application jednotky, a v tom aj o nové závislosti. Metódy. S použitím nami of descriptive criteria from the typy nelátkových závislostí, zozbieraných údajov z dostupných International Classification of opodstatnené. zdrojov z odbornej literatúry Disorders – 10th revision, World Viacerí autori zastávajú a s aplikáciou deskriptívnych Health Organisation. Results and evolučnú hypotézu, že genetická kritérií 10. revízie Medzinárodnej Conclusions. The possibility of the selekcia v priebehu státisícov klasifikácie duševných porúch new diagnostic entity, whether as rokov favorizovala jedincov Svetovej zdravotníckej organizácie the syndrome of dependence from s takým genómom, ktorý ich sme sa pokúsili preveriť možnú physical hypoactivity, according predisponoval k zvýšenej fyzickej opodstatnenosť vytvorenia to recent categorical classification aktivite zabezpečujúcej im prežitie závislosti od telesnej hypoaktivity of mental disorders, or simply do dospelosti. Platilo to až do doby ako samostatnej, primárnej addiction in the perspective of the kamennej. V súčasnosti, z pohľadu poruchy zdravia. Výsledky a závery. new dimensional approach in the histórie vývoja človeka, ale len po Možná nová diagnostická entita, process of making diagnosis of veľmi krátku dobu, už nie je na či už ako syndróm závislosti od mental disorders, based on the bezprostredné prežitie väčšiny fyzickej hypoaktivity pri súčasnej facts elaborated by us, seems to ľudí takáto genetická výbava kategoriálnej klasifikácii duševných be substantiated and applicable in nevyhnutná. Človek ale nemohol porúch, alebo jednoducho ako the clinical practice. k dnešným, rýchlo zmeneným závislosť v perspektíve nového životným podmienkam za dimenzionálneho prístupu Key words: dependence on exercise, obdobie iba niekoľko málo stoviek v diagnostike duševných porúch, dependence on physical inactivity, rokov prispôsobiť svoj genetický

17 Mosty k rodine • Jún 2013

základ. Predpokladá sa, že práve (WHO, 1992) túto diagnózu ako nesúlad medzi genómom a samostatnú poruchu neobsahujú. požiadavkami prostredia, v ktorom Prvý zaviedol pojem moderný človek žije, v asociácii v odbornej literatúre Glasser so zníženou fyzickou činnosťou, (1976), ktorý ale na rozdiel od vedie k patofyziologickým zmenám ostatných ´negatívnych závislostí´ v organizme (Booth a spol., 2002; zaradil závislosť od cvičenia medzi Booth a Lees, 2007;). Niekedy ´pozitívne´, zdraviu prospešné. sa hovorí v tejto súvislosti Naproti tomu Sachs (1981) už o neskorších následkoch v podobe diferencoval športovcov na vzniku a nárastu výskytu tzv. zanietených, ktorí: (1) cvičia kvôli civilizačných ochorení. Dostatočná vonkajším odmenám, (2) vnímajú miera pohybovej aktivity je preto svoje cvičenie ako dôležitú, ale stále potrebná na zabezpečenie nie centrálnu zložku svojho života dobrého zdravia organizmu. Už a (3) netrpia abstinenčnými Hippokrates pred vyše 2400 symptómami, ak z nejakého rokmi upozornil na to, že „čo sa dôvodu nemôžu cvičiť, kým v tele používa, to sa rozvíja a čo je v kontraste s nimi športovci so neaktívne to sa znehodnocuje … Ak závislosťou: (1) cvičia s väčšou má organizmus nedostatok výživy, pravdepodobnosťou pre vnútornú alebo pohybu ochorie.“ Cvičenie odmenu, (2) vnímajú cvičenie je jednou z možných foriem. Ako ako centrálnu súčasť ich životov ale uvádzajú niektoré empirické a (3) zažívajú nepríjemné pocity zistenia môže dôjsť pri nadmernej deprivácie ak nemôžu cvičiť. telesnej aktivite k zdravotným Vyššie uvedené indukovalo poruchám. u nás otázky: (1) „Ak teda Podľa DSM-IV-TR existuje fenomén nadmerného (APA, 2000) cvičenie sa stáva cvičenia poškodzujúceho zdravie, nadmerným vtedy, ak významne neexistuje na druhej strane aj jeho interferuje s dôležitými protiklad – nedostatok pohybu, aktivitami v živote jedinca, ak ktorý je tiež zdraviu škodlivý?“ sa vyskytuje v nevhodnej dobe (2) „Keby existovala závislosť od a v neprimeraných prostrediach, cvičenia, nie je odôvodnená aj alebo keď osoba pokračuje koncepcia existencie závislosti od s cvičením napriek poraneniu, fyzickej hypoaktivity?“ a (3) „Aký alebo iným zdravotným rozsah telesnej aktivity, napríklad komplikáciám. Nejedná sa však aj vo forme cvičenia, je vyvážený o charakteristiky samostatnej a optimálny pre zdravie?“ nozologickej kategórie, ale excesívne cvičenie je v DSM-IVEpidemiológia TR definované ako fenoménom vyskytujúci sa v komplexe porúch Existuje rada štúdií zaoberajúca stravovania, v rámci anorexie sa epidemiológiou frekvencie alebo bulímie nervózy. V odbornej pohybovej aktivity u ľudí. literatúre je tiež popisovaný Uvádzame aspoň niektoré ako symptomatický prejav výsledky, ktoré sú relevantné pre u obsedantno-kompulzívnej našu prvú otázku. Hausenblas poruchy, prípadne úzkostnej, a Symons Downs (2001) zistili či depresívnej poruchy (Fox, 1999; závislosť od cvičenia u 2,5 % Dimeo a spol., 2001). Názor na nimi skúmaných subjektov a existenciu závislosti od cvičenia Terry a spol. (2004) ju našli u 3 % ako primárnej, samostatnej pravidelne športujúcich. Naopak, nozologickej kategórie je znižujúca sa a nedostatočná nejednotný a ani pre klasifikáciu telesná aktivita je globálnym duševných porúch zásadné trendom so zvýraznením klasifikačné systémy DSM-IV-TR/ v rozvinutých krajinách. Úzko APA (APA, 2000) a MKCH-10/SZO súvisí s pokrokom vedy a zvýšenou

životnou úrovňou obyvateľstva.

Weiler a spol. (2011) uvádzajú, že výdavky na zdravotníctvo v dôsledku nedostatku telesnej aktivity boli ročne vo Veľkej Británii odhadnuté na 8,2 mil. libier, čo je približne toľko ako dokopy náklady na následky obezity, fajčenia a nadmerného konzumu alkoholu.

Vyše 50 % dospelých Američanov má nedostatok telesnej činnosti v prospech zdravotných benefitov a 25 % je vo voľnom čase absolútne neaktívnych (CDC, 2006).

Jurkovičová (2005) referovala zistenia z populačných prieskumov vykonaných na Slovensku zo začiatku tohto tisícročia. Podľa nich až 70 % skúmaných osôb nemalo dostatočnú fyzickú aktivitu, len 20 % sa venovalo takej telesnej aktivite, ktorá má pozitívny vplyv na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení a iba 21 % pravidelne športovalo.

Fyzická hypoaktivita má za následok zvyšovanie morbidity a mortality. Okrem zistení, že telesná lenivosť je príčinou celej rady chronických ochorení a kvalitu života znižujúcich porúch zdravia (obezita, diabetes, hypertenzia, ICHS, osteoporóza, rakovina) majúcich vysokú prevalenciou v populácii, lenivosť aj život ľuďom významne skracuje. Len v USA sa odhaduje počet úmrtí v dôsledku fyzickej inaktivity asi na 250 000 ročne (Booth a spol., 2000).

Diagnostika Snahou o odlíšenie prirodzenej hypoaktivity, niekedy tiež kolokviálne nazývanej lenivosťou od lenivosti patologickej so závislosťou sa dostávame ku diagnostike príznaku straty kontroly, k jednému zo základných kritérií pre závislosti. Zmena stavu pasivity v prípade odpočinku s prechodom do aktívnej činnosti si vyžaduje zapojenie neporušených bulických funkcií, v spojení s adekvátnou motivačnou silou, s primeranou koncentráciou

18 Mosty k rodine • Jún 2013

a tenacitou pozornosti a v prípade možné identifikovať narušenie telesnej aktivity tiež relatívne dobrý neutrálnej vôle. Fenomén typický fyzický stav. Prechod organizmu pre ľudí so syndrómom závislosti. zo stavu pokoja do pohybu vytvára pocit námahy, spravidla Diagnostické kritériá telesnej s momentom prekonávania hypoaktivity – lenivosti ako odporu, s potrebou vynaloženia syndrómu závislosti úsilia na rozbehnutie činnosti, čo je v protiklade s tendenciami Tak ako pri iných k skĺznutiu naspäť, k návratu behaviorálnych závislostiach je a zotrvaniu v stave pasívneho zaujímavé aplikovať na fenomén pokoja. Pri fyzickej práci, alebo patologickej telesnej hypoaktivity – športe sú to momenty zažívané ´lenivosti´ deskriptívne kritériá pre aj ako pocity fyzickej námahy diagnostiku syndrómu látkových zvýraznené pri naštartovaní závislostí, či už podľa DSM-IV, alebo funkčného stereotypu. („Ťažké MKCH-10. Aplikujeme postupne je sa rozhýbať na začiatku, kritériá MKCH: potom to už ide...“). Vnútorné • Neodolateľná túžba prežívanie týchto momentov nenamáhať sa pri „naštartovania“ aktivity nie je patologickej telesnej prežívané väčšinou príjemne a je lenivosti – asi existuje. (Ak niekedy ťažké a dlhšie trvá. Kým čaká v rade, túži, “ťahá ho na druhej strane upadnutie do to“ podsadiť sa. Keď stojí, pokoja, fyzickej pasivity býva chce sa oprieť. V dopravnom oveľa jednoduchšie je rýchle a prostriedku chce vždy sedieť, psychicky často príjemné, spojené a pod.) s pocitom uvoľnenia, neraz úľavy.

• Repetitívne, kompulzívne Táto opačná tendencia je svojim správanie – asi existuje. priebehom prakticky zhodná Ide o opakované upadanie s priebehom a prežívaním recidívy do stavu telesnej lenivosti i pri látkových závislostiach a – hypoaktivity. (Napriek naopak prechod do fyzickej aktivity tomu, že sa človek rozhodne sa viac zhoduje s psychickou kvôli svojmu zdraviu námahou a prežívaním pri cvičiť, chodiť po schodoch prechode do abstinencie. Rozdiel namiesto výťahom, ísť pešo medzi „normálne lenivým“ a do práce, tak za krátko a „chorobne lenivým“ je potom opakovane zlyháva, ráno v tom, že kým v prvom prípade ide bez cvičenia výťahom do „normálnej lenivosti“ nemá garáže a potom autom do človek problém s kontrolou nad roboty. Po práci si namiesto opačnými tendenciami a zvládne vychádzky ľahne doma na pomerne ľahko námahu pri gauč a pozerá web, televíziu, prechode do fyzickej aktivity, tak alebo si pohodlne číta.); v prípade „patologickej lenivosti“ • Zvyšovanie tolerancie – ide o proces dlhý, namáhavý, asi existuje. Človek so subjektívne nepríjemný, „bolestivý“, závislosťou od telesnej často neúspešný s opakovanými lenivosti potrebuje stále viac recidívami pasivity. Príkladom oddychu, alebo rovnako, môže byť zdravý, oddýchnutý ale a už po menšej fyzickej človek, ktorý dostatočne dlho námahe (Napríklad kedysi spal a má napriek tomu problém oddychoval až keď vyšiel po vstať ráno z postele. Pritom vie, schodoch na prvé poschodie, že by už mal vstávať. Podobných teraz odpočíva už na konkrétnych situácií je možné medziposchodí.); identifikovať veľa. Porušená • Abstinenčný stav – asi je kontrola zabezpečujúca existuje. (Mohli by sme eufunkčnosť organizmu a tiež je sem zaradiť duševné pocity

únavy, symptóm vyčerpania, bolesti svalov, problémy s dýchaním, tachykardiu, ktoré vnikajú už pri predtým bežnej fyzickej námahe); • Redukcia ostatných záujmov – pravdepodobne existuje.

(Výrazne to vidieť napríklad na zanechaní záujmov vyžadujúcich fyzickú námahu – športovania, vychádzok do prírody, stretávok s priateľmi na bicykloch, prestanie chodenia na tanec, do fitka a pod. Alebo na ich redukcii: stále kratšie a zriedkavejšie prechádzky, nakoniec len po pohyblivých schodoch v nákupnom centre.); • Zotrvávanie v telesnej lenivosti, napriek vedomosti o jej nepriaznivých zdravotných následkoch – pravdepodobne existuje. Veľmi typická charakteristika, príznak s možnými fatálnymi následkami. Príkladmi môžu byť obézni ľudia s metabolickým syndrómom, s kardiovaskulárnymi problémami v ich počiatočnom štádiu, či so zníženou inzulínovou toleranciu a s predispozíciou k diabetu typu 2, ktorí ešte predtým ako sa takéto stavy u nich dostavia, napriek vedomostiam o rizikách a následkoch porúch zdravia skracujúcich ich život, ktorým by mohli predísť zvýšením pohybovej aktivity, napriek odporúčaniu lekárov svoju úroveň fyzickej aktivity nezvýšia. Lebo sú závislí od telesnej hypoaktivity – lenivosti.

Pri poslednej charakteristike je jasne preukázateľný jeden z typických mechanizmov uplatňujúcich sa aj pri iných závislostiach, súvisiaci so stratou kontroly, s neschopnosťou ovládania impulzov, s vôľovou

19 Mosty k rodine • Jún 2013

nezdržanlivosťou. Jedná sa o neschopnosť odložiť si odmenu v čase a človek so závislosťou uprednostňuje v prípade možnosti výberu spravidla skoršie uspokojenie, odmeny ktoré sú v čase čo najskôr. Nie je schopný tejto možnosti odolať, hoci vie, že takéto správanie bude mať pre neho neskôr závažné negatívne dôsledky. Typické je to pre všetky látkové závislosti: od tabaku, alkoholu, od ostatných psychoaktívnych látok, ale aj pre nelátkové. V súvislosti s telesnou aktivitou je príjemné teraz oddychovať a začať sa hýbať až potom neskôr. Racionalizácií na takéto rozhodnutie má človek so závislosťou celú plejádu.

Koľko pohybu?

Z časového hľadiska sa uvádzajú ako zdraviu, hlavne kardiovaskulárnemu, prospešné hodnoty aerobnej telesnej aktivity (cvičenia) v časoch od 30 minút do 2 hodín denne (Blair a spol., 1992).

Ide však skôr o spodné, minimálne limity, od ktorých sa začínajú výrazne prejavovať benefity telesnej aktivity. Podľa viacerých zistení sa tieto pozitívne zdravotné účinky ďalej úmerne zvyšujú s dávkou telesnej činnosti (Haskell a spol., 2007). Profesionálni športovci sú neraz v pohybe 4-8 hodín denne. Zo zdravotného hľadiska sú preferované aerobné a intenzívnejšie typy športovania.

Mnohí ťažko denne fyzicky pracujúci ľudia sa dožívali a dožívajú i dnes vysokého veku v plnom zdraví. A to boli v ťažkej práci, najmä na farmách a v lesoch od rána do večera.

Preto horné časové limity napríklad dve hodiny cvičenia denne sa pre súčasníka so sedavým zamestnaním javia byť veľmi relatívne.

Použiteľný a medicínsky korektnejší je však iný prístup.

Za momentálne najvhodnejšie indikátory dostatočnej úrovne telesnej aktivity je možné použiť

také fyziologické parametre akými sú VO2, alebo pulzová frekvencia srdca. Ak má fyzicky aktívny človek pokojovú frekvenciu srdcovej činnosti medzi 48 – 55 pulzov za minútu, zodpovedá to optimálnej úrovni jeho fyzickej aktivity a kardiovaskulárneho zdravia, bez ohľadu na to za aký čas venovaný pohybu to dosiahol. Zaujímavé je ako sa v tomto smere vyvíjalo medicínske poznanie v kardiológii. Dlho prevládal v lekárskej literatúre údaj, že prejavom optimálneho zdravia je u dospelého človeka pulzová frekvencia pohybujúca sa v priemere okolo 72 pulzov za minútu. Neskoršie, novšie štúdie ale ukázali, že táto hodnota je významne nižšie. Údaj o optimálnej hodnote 72 úderov srdca za minútu sa dostal do učebníc na základe meraní britských lekárov v 19. storočí. Merania sa ale vtedy uskutočnili na preselektovanej skupine bohatých probandov, ktorí už v tom čase žili v pomerne veľkom pohodlí.

Diskusia V odpovedi na nami položenú prvú skúmanú otázku empirické, epidemiologické štúdie naznačujú, že áno. Nedostatok pre zdravie potrebného pohybu v populácii existuje. Vynára sa ďalšia otázka, či z hľadiska verejného zdravia je vyšším rizikom pravidelná fyzická aktivita, napríklad cvičenie, alebo jej protipól – fyzická pasivita.

Okrem diskutabilnosti existencie diagnózy závislosti od cvičenia, stojí za pozornosť aj jej pomerne nízky výskyt. Práce anglosaských autorov (CDC 2006; Booth a Lees 2007; Weiler a spol. 2011), ale aj slovenské prieskumy (Jurčovičová, 2005) nasvedčujú, že ak aj jestvuje závislosť od cvičenia je v súčasných podmienkach len marginálnym problémom verejného zdravia, oproti závažným zdravotným problémom vznikajúcim v dôsledku nedostatku

pravidelnej telesnej činnosti.

Súčasný stav zreteľne indikuje, že štatistický priemer v spoločnosti a pravdepodobne aj sociálna norma toho, čo je podľa laika adekvátna telesná aktivita, je posunutý inde, ako je jej optimálna úroveň pre zdravie. Je to jav známy z výskytu zubného kazu. Biologicky normálny chrup je zdravý, bez kazov, ale štatisticky sa jedná u dospelého Slováka o extrém. Ak si uvedomíme, že v rozvinutých krajinách v súčasnosti pravidelne, k zdraviu potrebnej miere, športuje len menšia časť populácie a že časť ľudí, ktorá fyzicky adekvátne pracuje sa neustále zmenšuje je žiaduce sa problematikou nedostatku telesného pohybu z odbornej stránky intenzívne zaoberať.

Zaujímavé sú zistenia, ktoré by nepriamo na biologickej úrovni mohli podporovať koncepciu fyzickej hypoaktivity ako závislosti.

Dôležitým argumentom je podľa nás rozdielna rýchlosť nadobúdania a redukcie ako svalového proteínu, tak aj expanzie a naopak úbytku mitochondriálnej kapacity v kostrovom svalstve. Šesťdňová prestávka v aerobnom tréningu zníži u ľudí GLUT4 proteín nachádzajúci sa v kostrovom svalstve na úroveň sedavého životného štýlu. Takáto neaktivita spôsobuje potom znižovaním úrovne GLUT4 proteínu predispozíciu k diabetu typu 2 (Holloszy, 2005). Henrikson (1977) zistil, že aktivita cytochrómoxidázy (markera aktivity v mitochondriách) bola u ľudí v kvadriceps femoris po ôsmych týždňoch aerobného tréningu zvýšená o 35 %, ale pri návrate k sedavému štýlu života bez cvičenia sa vrátila na pôvodnú úroveň už za dva týždne. Podobne aj pri látkových závislostiach je fyzická maladaptácia organizmu pri recidíve oveľa rýchlejšia, ako znovunadobudnutie zdravej kondície organizmu.

Ako sa ukázalo vyššie diagnostické kritériá pre syndróm závislosti MKCH-10/

20 Mosty k rodine • Jún 2013

SZO by boli použiteľné v prípade akceptácie diagnózy závislosti od fyzickej hypoaktivity – lenivosti a umožnili by nám jej odlíšenie od nepatologickej telesnej hypoaktivity napríklad v prípade oddychu, či regenerácie. Ak ale budú dnešné kategoriálne klasifikačné systémy duševných porúch nahradené dimenzionálnymi, bola by ostrá hranica medzi patológiou a normou nahradená rozmazaným prechodným pásmom, kde určujúcim prvkom by mal byť objem (intenzita a dĺžka) fyzickej lenivosti, respektíve aktivity, v čase.

Na to by však bolo potrebné vytvorenie na vedeckých dôkazoch založenej, klinicky merateľnej škály s identifikovaním optimálneho pásma pohybovej aktivity medzi extrémami. Nápomocné v tomto smere by mohli byť merania niektorých základných fyziologických funkcií.

Rozdiel medzi vyššie uvedenými definíciami excesívneho cvičenia ako symptómu podľa DSM-IV-TR (2000) a primárnou závislosťou podľa Sachsa (1981) je výrazný.

Kým v DSM sa síce jedná o malfunkčný, ale v zásade predsa len o kompenzačný mechanizmus, sekundárny fenomén pri iných duševných poruchách, ktorý môže spôsobiť a spôsobuje ďalšie zdravotné komplikácie, tak v prípade závislosti od cvičenia ako primárnej poruchy sú popisované charakteristiky, ktoré nie sú v klasifikácii duševných porúch uvádzané ako patologické.

Podobne ani samotný Glaser, ktorý sa považuje za autora pojmu závislosti od cvičenia, nepovažoval tento stav za patologický. Za posledných 30 rokov došlo v odborných kruhoch k výrazným posunom v nazeraní na športovanie. Práve na základe zistení veľkých zdravotných benefitov súčasná lekárska veda na rozdiel od Sachsa (1981) preferuje rekreačné športovanie s vnútorným uspokojením pred

súťažným, ktoré je spájané s úsilím (preto potrebou umelej kontroly) o vonkajšiu odmenu. Pravidelné a konzumnosťou. Jej protikladom rekreačné športovanie, pohyb je záujem o život, aktívne zaujatie, je propagovaný ako podstatná vyhľadávanie činností v reálnom zložka zdraviu prospešného svete a prijímanie odmien. životného štýlu a aj keď nie ako Tento pomerne často, najmä centrálna, ale určite ako dôležitá psychologickou odbornou obcou zložka individuálnej životnej akceptovaný názor, nie len že filozofie a ako prevencia porúch oslabuje argumenty pre zaradenie zdravia. Súvisí to aj so zachovaním workoholizmu a nadmerného potrebnej úrovne motivácie. cvičenia medzi poruchy v zmysle Treba odlišovať pokračovanie nesubstančných závislostí, ale v neprimeranej telesnej aktivite čo v tomto kontexte pokladáme napriek poškodeniu zdravia, za zvlášť dôležité je, že definícia napríklad pri úrazoch, alebo exponuje opačný behaviorálny stav chorobe u športujúcich ľudí, – stav zníženej aktivity, až pasivity čo je prejav patológie zrejme ako jadro závislého správania sekundárnej duševnej poruchy, od To sú len niektoré pohľady, na druhej strane nepríjemného ktoré dokumentujú, prečo nie pocitu frustrácie a potreby pohybu, je zhoda na tom, či existuje ktorý sa dostaví napríklad pri diagnóza závislosti od cvičenia ako vynútenom dlhšom prerušení samostatná, primárna duševná pravidelnej fyzickej aktivity. To porucha. je to, čo považuje Sachs (1981) . „Lenivosť“, či už sa za jeden zo znakov patologickej prejavuje vo forme duševnej, alebo závislosti od fyzickej aktivity. telesnej je v prvom rade mentálny Dovolíme si s ním nesúhlasiť, stav. Hypoaktivitu, pasivitu tak pretože naopak v zhode ako sa prejavuje pri primárnej s Glaserom (1976) považujeme depresii, organickom poškodení pravidelnú fyzickú aktivitu za mozgu, schizofrénii pokladáme za základnú potrebu pre udržanie sekundárny prejav inej jadrovej zdravia človeka a príznaky, ktoré poruchy a v psychopatológii takúto uvádza Sachs sú na rozdiel pasivitu nestotožňujeme s pojmom od neho podľa nás varovnými lenivosť. Ponúka sa otázka, či symptómami upozorňujúcimi na sa lenivosť môže vyskytnúť aj to, že je pre zdravie organizmu u duševne zdravého človeka. Sme potrebné, aby sa znovu zvýšila názoru, že áno. ´Fyziologická´ úroveň aktivity, nakoľko existujúca lenivosť je normálny stav, ktorý pasivita je pre neho škodlivá. sa môže dostaviť po opakovanom Ak sa napriek pasivite príznaky nadmernom vypätí, býva súčasťou z nedostatku pohybu nedostavia, krátkodobej, či dlhodobejšej alebo ustúpia ak sa po ich regenerácie organizmu. Ani ľudia objavení aktivita nezvýši jedná sa lovci neboli v neustálom pohybe, o maladaptáciu organizmu na stav ale mali i dni kedy oddychovali telesnej lenivosti.

(Booth s Lees, 2007).

Workoholizmus Nami položenú tretiu akéhokoľvek druhu a zvýšená otázku, aký je rozsah telesnej telesná aktivita vedú aktivity, napríklad aj vo forme k zvýhodňovaniu jedinca vo cvičenia, ktorý je vyvážený vnútrodruhovom súperení, čo a optimálny pre zdravie nemožno použiť ako argument nedokážeme na základe literárnych pri závislostiach klasifikovaných zistení jednoznačne zodpovedať. v súčasných diagnostických Nepovažujeme za optimálne systémoch. Psychologická, odporúčať len čas ako kritérium dynamická koncepcia pre zdraviu prospešnú fyzickú charakterizuje závislosť: pasivitou, aktivitu. Jednalo by sa o veľké nedostatkom sebakontroly zjednodušenie. Benefity totiž vo

21 Mosty k rodine • Jún 2013

veľkej miere závisia aj od ďalších faktorov, ako je napríklad intenzita, či spôsob telesnej aktivity. Dá sa predpokladať, že nároky sa menia i s vekom človeka a preto aj tu by mali byť dôležitými ukazovateľmi dostatku telesnej aktivity výsledky klinických meraní vyššie spomenutých fyziologických parametrov.

Samostatnou a veľmi zaujímavou časťou problematiky je existencia a produkcia endorfínov pri telesnej aktivite, ale aj iných hormónov, ako kortizolu, inzulínu.

Už súčasné vedecké poznatky si zaslúžia samostatné spracovanie.

Predpokladá sa, že ich dostatočná produkcia zabezpečovaná práve fyzickou aktivitou podporuje zdravie, posilňuje imunitný systém, podporuje emočnú vyrovnanosť, udržuje prah pre bolesť na úrovni, kedy bežná fyzická námaha nie je vnímaná ako nepríjemná a tým sa zabezpečuje kvalitné fungovanie organizmu (Cohen a spol., 2010).

Tieto aspekty sú širokým poľom pre budúce skúmania.

Nakoniec by sme chceli po biologických a psychologických súvislostiach v krátkosti diskutovať v rámci tejto koncepcie niekoľko možných epigenetických asociácii. Nie len vo vývoji ľudstva fylogeneticky, ale aj vo vývoji jednotlivca v priebehu jeho života, v ontogenéze zohrávajú okrem genetických faktorov veľkú rolu tiež environmentálne, sociokulturálne činitele. Práve v nich je možné hypoteticky hľadať dôvody zistení Jurčovičovej (2005), že primeraná telesná aktivita klesá s vekom. Najvyššiu aktivitu udávali v slovenskom prieskume osoby v najmladšej vekovej skupine, so stúpajúci vekom postupne klesala aktivita u mužov a u žien prudko už od 25 rokov veku. Len približne štvrtina žien udávala primeranú fyzickú aktivitu. Keďže v tom veku je ešte podiel vynútenej redukcie fyzickej aktivity spôsobenej biologickými činiteľmi starnutia organizmu relatívne malý, súvisí to pravdepodobne so zmenou

spoločenskej pozície a životného depresívnej poruchy, už tiež štýlu. Sú to rodinné povinnosti, boli. Najsľubnejšie sa zdali byť práca, zmenené spoločenské tie antidepresíva, ktoré majú postavenie, rozšírenie palety stimulujúci účinok, ako napríklad aktivít v dospelosti ktoré súperia, bupropion. Ich aplikácia by však respektíve sú predpokladom vo väčšine prípadov patologickej znižovania fyzickej činnosti jedinca, telesnej lenivosti bola “off napríklad možnosť získania label”, nakoľko je len málo vodičského oprávnenia, možnosť pravdepodobné, že by až 70 % samostatne podnikať, neraz našej populácie malo chronicky vyššie príjmy a iné. Dôležitú rolu prebiehajúcu depresívnu poruchu. v znižovaní telesnej aktivity Preto ak by sme rozpoznávali pod zdraviu prospešnú úroveň telesnú hypoaktivitu ako závislosť, zohráva reklama rôznych analogicky s použitím pri iných produktov, ktoré lákajú formách, významnú úlohu v terapii k príjemnej pasivite. Dôležité by mali mať motiváciu zvyšujúce sú masmédiá, najmä televízia, a kognitívno-behaviorálne web, filmová produkcia, ktoré sa psychoterapeutické prístupy. snažia upútať čo najviac ľudí, po čo najdlhšiu dobu. Autá, doprava, Záver ubytovanie, prístupy do inštitúcií, úžitkové výrobky sa ponúkajú tak,

Záverom citujeme aby boli čo najpohodlnejšie, aby Murakamiho myšlienku prebratú sa dali využívať s vynakladaním z jedného japonského fitniska: čo najmenšej fyzickej námahy.

“Svaly sa ťažko naberajú, ale ľahko Nastala epidémia pohyblivých strácajú a so sadlom je to naopak” schodov. To mnoho razy na (Murakami, 2010). Tento citát nevedomej úrovni utvrdzuje výstižne poukazuje na validitu ľudí v presvedčení, že pre hypotézy, že v dnešnom svete je zdravie je prospešné, aby sa po znížená telesná aktivita – lenivosť telesnej stránke čo najviac šetrili. jednou z najrozšírenejších porúch Propagácia športu, reklama duševného zdravia s typickými zdravého životného štýlu je oveľa charakteristikami závislosti. skromnejšia a adekvátne s menším Zastávame predpoklad, že vplyvom na formovanie životného chronická telesná hypoaktivita štýlu človeka. A potenciálna môže byť duševnou poruchou a terapia? Keď neberieme do úvahy lenivosť primárnou nelátkovou roľníkov v Andách žuvajúcich formou závislosti. Prvoradá je koku, ktorí majú pohybu až dosť, prevencia so začiatkom v útlom tak medikamentózne pokusy detského veku prostredníctvom so stimulanciami tu už boli. rodičov, školy a celej spoločnosti.

Dnes formou samomedikácie Sekundárnou prevenciou je liečba si ich aplikujú napríklad tzv. založená na princípoch kognitívnobodybuildery, svalovci vo behaviorálnej terapie so fitneskách, ale i iní športovci, aby súčasným dôkladným somatickým mali nie len výdrž, ale aj motiváciu monitoringom, s harmonizovanou a chuť do tréningu. Podobne, cielenou medicínskou liečbou v snahe cvičením si zlepšiť prípadných komplikujúcich lenivosťou zanedbanú postavu, ochorení. sa o to pokúšajú aj niektoré ženy, najmä na jar predtým ako si Literatúra oblečú plavky. V týchto prípadoch existuje veľké riziko nahradenia American Psychiatric Association: nelátkovej závislosti za substančnú. Diagnostic and Statistical Manual Pokusy s antidepresívami s of Mental Disorders, Fourth Edition, indikáciou na cieľový symptóm Text Revision. Washington, DC, telesnej hypoaktivity ako prejavu American Psychiatric Association,

22 Mosty k rodine • Jún 2013

2000.

Blair, S.N., Kohl, H.W., Gordon, N.F., Paffenbarger, R.S. Jr.: How much physical activity is good for health? Annu Rev Public Health.

1992,13:99-126.

Booth, F. W., Gordon, S.E., Carlson, C. J., Hamilton, M.T.: Waging war on modern chronic diseases: primary prevention through exercise biology. J Appl Physiol., 2000, 88 (2), p. 774 – 787.

Booth, F. W., Chakravarthy, M. V., Gordon, S. E., Spangenburg, E. E.: Waging war on physical inactivity: using modern molecular ammunition against an ancient enemy. J Appl Physiol., 2002 Jul, 93 (1), p. 3 – 30.

Booth, F. W., Lees, S. J.: Fundamental questions about genes, inactivity, and chronic diseases. Physiological Genomics, 2007, 28, p. 146 – 157.

Cohen, E.E., Ejsmond-Frey, R., Knight, N., Dunbar, R.I.: Rowers‘ high: behavioural synchrony is correlated with elevated pain thresholds. Biol Lett. 2010, 6(1):106-8.

Centers for Disease Control and Prevention. Physical Activity for Everyone: The Importance of Physical Activity (http://www. cdc.gov/nccdphp/dnpa/physical/ importance/index.htm) 2006.� Dimeo, F., Bauer, M., Varahram, I., Proest, G., Halter U.: Benefits from aerobic exercise in patients with major depression: a pilot study. Br J Sports Med. 2001, 35(2):114-7.

Fox, K. R.: The influence of physical activity on mental well-being.

Public Health Nutr., 1999 Sep, 2 (3A), p. 411 – 418.

Glasser, W.: Positive Addictions.

Harper and Row, New York, 1976.

Haskell, W.L., Lee, I.M., Pate, R.R., Powell, K.E., Blair, S.N., Franklin, B.A., Macera, C.A.,Heath, G.W., Thompson, P.D., Bauman, A.: Physical activity and public health: updated recommendation for adults from the American College of Sports

Medicine and the American Heart Association. Med Sci Sports Exerc.

2007, 39(8):1423-34.

Hausenblas, H. A., Symons Downs, D.: How much is too much? The development and validation of the Exercise Dependence Scale.

Psychology and Health, 2001, 17, p.

387 – 404.

Henriksson, J., Reitman, J. S.: Time course of changes in human skeletal muscle succinate dehydrogenase and cytochrome oxidase activities and maximal oxygen uptake with physical activity and inactivity. Acta Physiol Scand , 1977, 99, p. 91 – 97.

Holloszy, J. O.: Exercise-induced increase in muscle insulin sensitivity. J Appl Physiol, 2005, 99, p. 338 – 343.

Jurkovičová, J.: Vieme zdravo žiť? Zdravotný stav slovenskej populácie 1999 – 2004 a prevencia kardiovaskulárnych a civilizačných ochorení Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2005, s. 165.

Murakami, H.: O čem mluvím, když mluvím o běhání. ODEON, Praha, 2010, s. 176. (Preklad z japonského originálu: Haširu koto ni cuite kataru toki ni boku no kataru koto.Bungei šundžú, Tokio, 2007).

Sachs, M. L.: Running addiction. In M. H. Sacks & M. L. Sachs (Eds.), Psychology of running. Champaign, IL: Human Kinetics Publishers, 1981, p. 116 – 126.

WHO: ICD-10/WHO, WHO Ženeva, 1992.

Weiler, R., Stamatakis, E., Blair, S.: Should health policy focus on physical activity rather than obesity? Yes. BMJ. 2010 May 25;340:c2603.

Adresa autora: MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc. Centrum pre liečbu drogových závislostí Hraničná 2 821 05 Bratislava okruhlica@cpldz.sk

23 Mosty k rodine • Jún 2013

24 Mosty k rodine • Jún 2013

Látkové a nelátkové závislosti mladých ľudí PhDr. Zuzana Alexanderčíková, PhD.

Abstrakt: Najnovšie sa v odbornej terminológii objavujú diskusie o vhodnosti termínu „návyková“ látka.

U mladých ľudí, adolescentov, sa vo väčšine prípadov stanovuje diagnóza závislosti od psychoaktívnych látok veľmi opatrne, keďže títo ľudia získavajú skúsenosti s užívaním psychoaktívnych látok postupne.

V roku 2011 v priemere 54 % európskych žiakov vyskúšalo aspoň raz fajčenie cigariet. Pri monitorovaní užívania nelegálnych psychoaktívnych látok 28 % slovenských adolescentov má aspoň jednu takúto skúsenosť, pričom výrazne prevláda skúsenosť s marihuanou – 17 %, pričom prevládajú chlapci oproti dievčatám.

Skúsenosť s inými nelegálnymi drogami priznáva asi 1-3 % žiakov.

Existuje mnoho štúdií zaoberajúcich sa epidemiológiou frekvencie pohybovej aktivity u ľudí. WHO odporúča pre vekovú skupinu detí a mladých ľudí od 5 do 17 rokov 60 minút stredne náročnej až náročnejšej aeróbnej telesnej aktivity denne, pričom každé množstvo navyše prináša benefity.

Anekdotické dôkazy hovoria, že mládež na Slovensku sa málo hýbe a stáva sa vďačným konzumentom médií. Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave preto v roku 2011 realizovalo malý pilotný prieskum o užívaní drog a športovej aktivite - na vzorke 101 študentov stredných škôl v Bratislave vo veku 16 rokov. Celkove 62, 4 % študentov v dotazníkoch uviedlo, že užívajú drogy (vrátane fajčenia a pitia alkoholu). Je však ľahké kritizovať adolescentov za užívanie drog a záhaľčivý životný štýl. Príkladom im však sme všetci – rodičia, učitelia, vychovávatelia, lekári, psychológovia.

Pozrime sa sami do zrkadla, či v ňom neuvidíme prsty zažltnuté od cigariet a prevísajúce brucho.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––– ––––––––––––––––––––––––––––––––––

Psychoaktívna látka je substancia, ktorá je schopná človekovi navodiť subjektívne prežívaný stav ovplyvnenia/zmeny vedomia.

Novšie sa v odbornej adiktologickej terminológii objavujú diskusie o vhodnosti termínu „návyková“ látka. Od uvedeného termínu sa skôr upúšťa – nakoľko je evidentný konotačný rozdiel v slovách návyk

k užívanej látke. Ťažkosť kontroly správania (jeho ovládania) smerom proti užívaniu návykovej látky, v zmysle jeho iniciovania, ukončenia, alebo množstva užitej látky.

3. Patofyziologické prejavy odvykacieho stavu.

4. Dôkaz tolerancie k účinku látky.

5. Zaujatie užívaním látky,

Svetová zdravotnícka organizácia definuje drogu ako akúkoľvek látku, ktorá po vstupe do organizmu dokáže pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií, priamo alebo nepriamo pôsobiť na centrálny nervový systém a môže mať aj status lieku. a závislosť. Závislosť je choroba, nie návyk. Na psychoaktívne látky sa nevytvára návyk, ale ľudia sa od nich môžu stať závislými (Okruhlica, 2009).

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje drogu ako akúkoľvek látku, ktorá po vstupe do organizmu dokáže pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií, priamo alebo nepriamo pôsobiť na centrálny nervový systém a môže mať aj status lieku (Nociar In Heretik, 2007).

Všeobecne však podľa MKH – 10 sa tieto látky rozdeľujú do nasledovných skupín: alkohol, opioidy, kanabinoidy, sedatíva a hypnotiká, kokaín, stimulanciá, halucinogény, tabak, prchavé látky.

Kritériá pre stanovenie diagnózy závislosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb, desiata revízia, časť F – Duševné poruchy a poruchy správania sú nasledovné (pričom pre diagnostiku závislosti musia byť prítomné minimálne tri z týchto kritérií po dobu aspoň jedného roka).

prejavujúce sa opustením alebo zredukovaním iných dôležitých záľub prípadne záujmov v dôsledku užívania látky.

6. Trvalé užívanie látky navzdory jasnému dôkazu škodlivých následkov.

U mladých ľudí, adolescentov, sa vo väčšine prípadov stanovuje diagnóza závislosti od psychoaktívnych látok veľmi opatrne, keďže títo ľudia získavajú skúsenosti s užívaním psychoaktívnych látok postupne, pričom k rozvoju závislosti môže, alebo (vo väčšine prípadov) nemusí dôjsť. Hovoríme preto skôr o skúsenosti s užívaním legálnych a nelegálnych psychoakívnych látok. Najčastejším dôvodom experimentovania s drogami u adolescentov býva spravidla zvedavosť, členstvo v rizikovej sociálnej skupine - „partii“, zábava a podobne. V nasledujúcich častiach článku teda budeme hovoriť o užívaní psychoaktívnych látok, nie o závislosti.

1. Silná túžba alebo pocit nutkania užiť látku 2. Zhoršená schopnosť sebaovládania vo vzťahu

Čo odhalil prieskum?

V Európe sa periodicky realizuje Európsky školský prieskum o alkohole a iných drogách – ESPAD. Zatiaľ

25 Mosty k rodine • Jún 2013

posledná, piata vlna prieskumu ESPAD sa uskutočnila v roku 2011.

Prieskum zozbieral porovnateľné údaje o užívaní legálnych a nelegálnych psychoaktívnych látok u 15-16 ročných žiakov z 37 krajín Európy. V roku 2011 v priemere 54 % európskych žiakov vyskúšalo aspoň raz fajčenie cigariet, pričom 28 % priznalo, že fajčili v posledných 30 – tich dňoch. Slovensko s 39 % patrí ku krajinám s vysokým výskytom fajčenia u mladých ľudí. Priemerný vek začiatku fajčenia bol podľa tohto prieskumu 13 rokov, 87 % detí uviedlo, že už majú nejakú skúsenosť s alkoholom, pričom 79 % túto skúsenosť nadobudlo v poslednom roku a 5 7% v posledných 30 – tich dňoch. Medzi nápojmi dominuje pivo, skúsenosť s alkoholom má stále viac chlapcov ako dievčat. Na Slovensku sa 26 % chlapcov a 20 % dievčat opilo za posledný mesiac.

Slovenské deti dokonca pripustili, že majú v dôsledku pitia problémy (bitky, problémy s políciou, v škole, s rodičmi).

Pri monitorovaní užívania nelegálnych psychoaktívnych látok 28 % slovenských adolescentov má aspoň jednu takúto skúsenosť, pričom výrazne prevláda skúsenosť s marihuanou – 17 %, pričom prevládajú chlapci oproti dievčatám.

Skúsenosť s inými nelegálnymi drogami priznáva asi 1-3 % žiakov.

Celkovo možno povedať, že rast užívania nelegálnych látok u žiakov od roku 1995 do roku 2003 sa v rokoch 2007 až 2011 stabilizoval (EMCDDA, 2012).

Spomedzi nelátkových závislostí je v posledných rokoch veľmi diskutovaný koncept telesnej lenivosti (inaktivity) ako závislosti. WHO definuje fyzickú aktivitu ako akýkoľvek telesný pohyb vyvolaný kostrovým svalstvom, ktorý vyžaduje výdaj energie. Fyzická inaktivita bola identifikovaná ako v poradí štvrtý rizikový faktor celkovej mortality, pričom spôsobuje približne 3,2 miliónov úmrtí ročne.

Existuje mnoho štúdií zaoberajúcich sa epidemiológiou frekvencie pohybovej aktivity u ľudí.

Weiler a spol. (2010) uvádzajú, že výdavky na zdravotníctvo v dôsledku

nedostatku telesnej aktivity boli ročne vo Veľkej Británii odhadnuté na 8,2 mil. libier, čo je približne toľko ako náklady na následky obezity, fajčenia a nadmerného konzumu alkoholu dohromady. Vyše 50 % dospelých Američanov má nedostatok telesnej činnosti v prospech zdravotných benefitov a 25 % je vo voľnom čase absolútne neaktívnych (CDC, 2006).

závislosť od cvičenia, je v súčasných podmienkach len marginálnym problémom verejného zdravia, oproti závažným zdravotným problémom vznikajúcim v dôsledku nedostatku pravidelnej telesnej činnosti.

Vďační konzumenti médií?

Anekdotické dôkazy hovoria, že mládež na Slovensku sa málo hýbe

U mladých ľudí, adolescentov, sa vo väčšine prípadov stanovuje diagnóza závislosti od psychoaktívnych látok veľmi opatrne, keďže títo ľudia získavajú skúsenosti s užívaním psychoaktívnych látok postupne.

Populačné prieskumy vykonané na Slovensku preukázali, že až 70 % skúmaných osôb nemalo dostatočnú fyzickú aktivitu, len 20 % sa venovalo takej telesnej aktivite, ktorá má pozitívny vplyv na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení a iba 21 % pravidelne športovalo.

Z časového hľadiska sa uvádzajú ako zdraviu, hlavne kardiovaskulárnemu, prospešné hodnoty aeróbnej telesnej aktivity (cvičenia) v časoch od 30 minút do 2 hodín denne (Blair a spol., 1992).

WHO odporúča pre vekovú skupinu detí a mladých ľudí od 5 do 17 rokov 60 minút stredne náročnej až náročnejšej aeróbnej telesnej aktivity denne, pričom každé množstvo navyše prináša benefity (WHO, 2010).

Podľa DSM-IV-TR (APA, 2000) cvičenie sa stáva nadmerným vtedy, ak významne interferuje s dôležitými aktivitami v živote jedinca, ak sa vyskytuje v nevhodnej dobe a v neprimeraných prostrediach, alebo keď osoba pokračuje s cvičením napriek poraneniu, či iným zdravotným komplikáciám. Ak teda existuje fenomén nadmerného cvičenia poškodzujúceho zdravie, neexistuje na druhej strane aj jeho protiklad – nedostatok pohybu, ktorý je tiež zdraviu škodlivý?

Práce anglosaských autorov (CDC 2006; Booth a Lees 2007; Weiler a spol. 2011), ale aj slovenské prieskumy (Jurčovičová, 2005) naznačujú, že ak aj jestvuje

a stáva sa vďačným konzumentom médií. Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave preto v roku 2011 realizovalo malý pilotný prieskum o užívaní drog a športovej aktivite na vzorke 101 študentov stredných škôl v Bratislave vo veku 16 rokov. Celkove 62, 4 % študentov v dotazníkoch uviedlo, že užívajú drogy (vrátane fajčenia a pitia alkoholu). Z výsledkov vyplýva, že fajčenie sa u chlapcov a dievčat vyskytovalo približne v rovnakej miere, pričom denne fajčilo 35 % chlapcov a dievčat. Kým približne 20 % študentov vôbec nepilo alkohol, takmer 80 % ho pilo len príležitostne.

Víkendové užívanie marihuany priznalo len 5 % dievčat, tretina chlapcov priznala užívanie marihuany menej často ako víkendovo. Zo sledovania vyplynuli zaujímavé signifikantné rozdiely vo vnímaní pravidelnosti / dostatočnosti športovej aktivity medzi chlapcami a dievčatami. Kým viac 80 % chlapcov za pravidelný šport považovalo športovať 3x za týždeň, takmer 60 % dievčat za pravidelnú športovú aktivitu považovalo aktivitu výnimočnú, prípadne 1x za týždeň.

Celkove možno športovú aktivitu našich stredoškolákov, najmä dievčat, považovať za nedostatočnú. Vo vzorke skúmaných stredoškolákov sa preukázali signifikantné rozdiely v športovaní medzi pohlaviami, nie podľa toho, či študenti užívali drogy, alebo nie. Nedá sa teda povedať, že by športové aktivity mohli pôsobiť

26 Mosty k rodine • Jún 2013

ako protektívny faktor rozvoja drogovej závislosti (Okruhlica et al., 2001).

3. Booth, F. W., Chakravarthy, M. V., Gordon, S. E., Spangenburg, E. E.: Waging war on physical

Na Slovensku sa 26 % chlapcov a 20 % dievčat opilo za posledný mesiac. Slovenské deti dokonca pripustili, že majú v dôsledku pitia problémy.

V závere je potrebné zhrnúť, že mladí ľudia na Slovensku podľa dostupných prieskumov pravdepodobne obsadzujú popredné priečky v užívaní najmä legálnych psychoaktívnych látok, alkoholu a tabaku. Naopak, so športovou aktivitou sme na tom podpriemerne. Skupinou v obzvlášť veľkom riziku by mohli byť práve inštitucionálne vychovávaní mladí ľudia. K tomuto zvýšenému riziku môže prospievať viacero faktorov, ako napr. podnetová a citová deprivácia, daná týmto typom výchovy, väčší tlak partie, nižšia miera kontroly.

Nedá mi však nepodotknúť, že je ľahké kritizovať adolescentov za užívanie drog a záhaľčivý životný štýl. Príkladom im však sme všetci – rodičia, učitelia, vychovávatelia, lekári, psychológovia. Pozrime sa teda sami do zrkadla, či v ňom neuvidíme prsty zažltnuté od cigariet a prevísajúce brucho. Ako môžeme od mladých ľudí očakávať to, k čomu ich často sami vlastným príkladom nevedieme?

Držím teda palce nám, pracovníkom v pomáhajúcich profesiách, aby sme dokázali byť svojím životným štýlom pre mladých ľudí takým modelom, ktorý sa oplatí napodobňovať. O to viac, ak nukleárna rodina ako prirodzený model chýba.

Literatúra: 1. American Psychiatric Association: Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fourth Edition, Text Revision. Washington, DC, American Psychiatric Association, 2000.

2. Blair, S.N., Kohl, H.W., Gordon, N.F., Paffenbarger, R.S. Jr.: How much physical activity is good for health? Annu Rev Public Health. 1992,13:99-126.

inactivity: using modern molecular ammunition against an ancient enemy. J Appl Physiol., 2002 Jul, 93 (1), p. 3 – 30.

4. Booth, F. W., Lees, S. J.: Fundamental questions about genes, inactivity, and chronic diseases. Physiological Genomics, 2007, 28, p. 146 – 157.

Centers for Disease Control and Prevention. Physical Activity for Everyone: The Importance of Physical Activity (http://www.cdc.gov/nccdphp/ dnpa/physical/importance/index.htm) 2006.

5. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť: Zhrnutie. Správa ESPAD za rok 2011.

Luxemburg, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2012.

6. Heretik A., Heretik A. jr.: Klinická psychológia. Nové Zámky, Psychoprof 2007.

7. Jurkovičová, J.: Vieme zdravo žiť? Zdravotný stav slovenskej populácie 1999 – 2004 a prevencia kardiovaskulárnych a civilizačných ochorení.

Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2005, s.

165.

8. Okruhlica, Ľ.: Odvykanie nie je liečba. Alkoholizmus a drodové závislosti, 44, 3, 2009, 177-179.

9. Okruhlica, Ľ.: Telesná lenivosť ako závislosť. Alkoholizmus a drogové závislosti, 2011, roč.

46, č. 2, s. 65 – 77.

10. Okruhlica, L, Kaco, J., Klempova, D.: Sports Activities in the Prevention of Heroin Dependency. European Addiction Research, 2001, 7.

83-86.

11. Weiler, R., Stamatakis, E., Blair, S.: Should health policy focus on physical activity rather than obesity? Yes. BMJ. 25, 2010.

12. World Health Organization: Global Recommendations on Physical Activity for Helath.

Geneva, 2010.

Kontakt: Centrum pre liečbu drogových závislostí, Hraničná 2, 821 05 Bratislava,

27 Mosty k rodine • Jún 2013

28 Mosty k rodine • Jún 2013

Žiaci závislí na omamných látkach sú v školách ospalí alebo agresívni Tri otázky pre pedagogičku PhDr. Evu Šothovú, zástupkyňu riaditeľky a výchovnú poradkyňu zo Strednej umeleckej školy scénického výtvarníctva v Bratislave

1. V školstve pracujete roky. Denne máte možnosť vnímať aj problémy a ťažkosti detí v škole: z Bratislavského i mimobratislavského regiónu.

Ktoré považujete za najvážnejšie?

- Mám celkový pocit, že dnešní mladí ľudia sú menej veselí alebo sa vedia menej tešiť z maličkostí. Deti trpia súčasnou sociálnou situáciou. Máme žiakov, ktorí prichádzajú do školy na drahých autách a máme žiakov, ktorí nemôžu prísť do školy koncom mesiaca, lebo mamka už nemá peniaze na cestovné pre deti, s ktorými žije sama. Najbolestnejší je novodobý fenomén – chudoby. Je mi smutno, keď príde nejaká žiačka za mnou a pýta si aspoň jeden cukrík, lebo celý deň nejedla.

Vždy mám pohotovostnú zásobu. Spolužiaci sú tiež obdivuhodní, nehovoria o týchto deťoch ako o chudobných, neodsúvajú ich od seba, je úplne samozrejmé, že sa podelia s desiatou alebo jednoducho im dajú čokoľvek zo svojho jedla. Veľmi vážnym problémom je život detí z rozvrátených rodín, ktoré veľmi trpia, často akoby brali vinu na seba, sú emočne labilné. Sú dezorientované vzťahovo, hlavne, keď sú chvíľku v domácnosti jedného a potom druhého rodiča. Často riešim aj utrápené maminy, ktoré sa veľmi snažia a nevládzu, lebo práve vtedy vyskočia aj problémy s učením ich dieťaťa. Niektorí žiaci sa snažia v zlom upútať na seba na pozornosť, lebo ich „nikto nemá rád“ – otec má novú partnerku alebo obidvaja rodičia majú nové partnerské vzťahy.

Cítia to tak, že sú prekážkou pre vlastného

otca a vlastnú mamu. V týchto situáciách som riešila aj sebapoškodzovanie žiačok rezaním si rúk, záškoláctvo alebo silnú agresivitu (za ktorou som nakoniec objavila napríklad jedno nešťastné a ubolené 190 cm vysoké a mohutné chlapča). Pomáhala som aj chlapcovi, ktorý mal mamu alkoholičku, žil s otcom, ktorý pracoval v zahraničí, čiže bol doma sám. Ja som mu dávala recepty, učila som ho, ako sa má variť, prať a robiť bežné domáce práce. Pomohla som nájsť ubytovanie aj pre jednu žiačku, ktorú v deň 18. narodenín otec poslal preč z domu a nechcela ju ani vlastná mama (obaja už žili s novými partnermi, s ktorými mali ďalšie deti). Máme, však, aj pozitívne skúsenosti s deťmi z detského domova.

Mali sme žiačky, ktoré výborne zmaturovali a realizujú sa vo svojom umeleckom povolaní.

Momentálne máme dve žiačky, sestry, ktoré majú vynikajúce vzdelávacie výsledky, sú veľmi slušné a aktívne. Do maturitného ročníka by mal teraz nastúpiť ešte jeden žiak z detského domova. Radi mu pomôžeme, aby zmaturoval a dostal rovnakú šancu na svoju dospelácku dráhu života.

2. V čom dnes, podľa vašich poznatkov, rodičia málo podporujú deti, alebo ich zanedbávajú? Čo v takých prípadoch môže byť „podhubím“ pre možné závislosti?

- Niektorí rodičia vlastnou i nevlastnou vinou nemajú dostatok času pre svoje deti, aby uživili rodinu, často majú viac zamestnaní.

Deti nemajú návyky v emočnej oblasti, je im odovzdávanej málo lásky a keď sa to nenaučia a neprecítia, s ťažkosťami to budú vedieť vo vlastných vzťahoch alebo budú vyhľadávať virtuálnych „priateľov“ cez nebezpečné sociálne siete. Negatívny je aj opačný fakt, že z prehnanej úzkostlivosti

29 Mosty k rodine • Jún 2013

o dieťa je potom dieťa menej samostatné a náchylnejšie podľahnúť nástrahám.

V období stredoškolského veku je módne aj predvádzanie sa – je to veľmi zraniteľné obdobie, kedy môžu mladí najľahšie podľahnúť závislostiam na psychotropných látkach, užívaní alkoholu, prehnanému fajčeniu, prehnanej sebakontrole svojho výzoru, ale i závislostiam na sociálnych sieťach a počítačových hrách. Rodičia prichádzajú poradiť sa, ako majú postupovať, keď nájdu svoje deti o štvrtej hodine ráno ešte pri počítači a po upozornení sú agresívne. V škole sú potom ospalí a apatickí.

3. Akým spôsobom ohrozujú závislosti prípravu detí do školy a ich dochádzku alebo sústredenie v procese výučby?

- Nie jednoduchá spoločenská či rodinná situácia, v ktorej žijú mladí ľudia, je motívom hľadania a nenachádzania naplnenia ich ideálov. Negatívne mediálne podnety i porovnávanie sociálnej nerovnosti medzi spolužiakmi v škole vedie k únikovým riešeniam. Na jednej strane žiaci z „biznis“ rodín majú potrebu predvádzať sa a majú nadbytok vreckového, aby si mohli dovoliť „rozptyľovanie sa“ užívaním alkoholu, drog alebo iných látok vyvolávajúcich závislosti.

Na druhej strane je oveľa väčšia skupina žiakov z rozvrátených rodín, ktorá podlieha rýchlejšie nástrahám doby. Žiaci, ktorí sú závislí na omamných látkach, vrátane alkoholu, sú väčšinou ospalí alebo agresívni, ich nálada sa rýchlo mení, zanedbávajú osobnú hygienu, do školy sa im veľmi chodiť nechce alebo aspoň nestíhajú prísť na prvé vyučovacie hodiny, pozornosť na vyučovaní je veľmi slabá. Každá škola, aj naša, má v školskom poriadku presné opatrenia, ktoré sa týkajú tejto problematiky. Spolupracujeme so psychológmi a inými odborníkmi, ktorí formou besied a prednášok vysvetľujú ohrozenie a následky závislostí. Žiaci sa zúčastňujú výtvarných súťaží s danou tematikou a vedia svoje názory a predstavy

naozaj umelecky stvárniť. Našťastie, zatiaľ sme nemuseli riešiť problém nejakého žiaka, ktorý by bol výrazne pod vplyvom drog, V diskusiách mi žiaci často rozprávajú o konkrétnych zážitkoch so správaním sa ľudí z divadelnej alebo umeleckej sféry, s ktorými sa poznajú a ktorí užívajú omamné látky. Viac ma trápi závislosť našich žiakov na fajčení.

Robili sme aj výskumnú prácu v spolupráci s Ligou proti rakovine a jednoznačne vyšiel alarmujúci vysoký počet dievčat, ktoré fajčia a väčšina z týchto dievčat je z prostredia mimo Bratislavy. Aj tu je niekde príčina i dôsledok absencie správnej rodinnej výchovy a návykov i postojov zdravého spôsobu života. Chýba aj celoštátna konkrétna koncepcia, metodika a usmernenie pre učiteľov, ktoré by riešili aktuálne problémy žiakov v školách.

Projekty, ktoré sa robia, sú zatiaľ iba veľkou improvizáciou. Školy neboli varované ani ohľadom mediálneho škandáu s Občianskym združením „Slovensko proti drogám“, ktoré je napojené na scientológov a ktoré naďalej finančne podporuje štát. Problémy mladých veľmi málo riešia aj samotné mestá a dediny, je málo akcií, kde by sa zapájali mladí ľudia do verejného diania, kde by sa mladí športovo, kultúrne alebo relaxačne realizovali.

Pripravila: Andrea Eliášová

30 Mosty k rodine • Jún 2013

Aj z detského šampanského „číha“ hrozba závislosti Ondrej začal piť ešte na internáte. „Ja som z domu nosil víno, iní chalani slivovicu,“ priznáva sa muž v rokoch. V „opiášoch“ pokračoval aj po skončení učňovky a po práci, keď sa často spil pod obraz Boží. Aj manželstvo bolo poznačené jeho kamarátstvom s fľašou „Bol som alkoholik ako vyšitý, ale pritom som tvrdil, že ja veľa nepijem. U každého alkoholika je najťažšie priznať si vlastnú bezmocnosť a diagnózu,“ hovorí s pokorou muž, ktorý v živote prežil veľa ťažkých chvíľ.

Dnes sa ani nečuduje, že ho vtedy opustila manželka aj s deťmi. Pre závislosť od alkoholu má dnes zdravotné následky: keď raz počas zimy zaspal vonku, omrzli mu nohy. Zachránili ho v hodine dvanástej. Neskôr absolvoval protialkoholickú liečbu a vrátila sa k nemu aj manželka. Ondrej je dnes iným, prerodeným človekom. A stavia na nohy iných, ktorí tiež padli do alkoholickej závislosti, ktorá ich ťahá ku dnu. Netají sa ani tým, že mu pomáha viera v Boha a isté duchovné kresťanské (katolícke) spoločenstvo, ktorého je súčasťou. To je tá najväčšia vzpruha, vďaka ktorej má Ondrej každý deň na tvári úsmev a dobrú náladu, čo po „ťažkých rokoch“ vie oceniť aj manželka a jeho syn. Do krčmy už nevkročí. Neťahá ho to tam. „Čo by som tam hľadal?,“ hovorí presvedčivo.

Pán Ondrej, závislosť od alkoholizmu vám dlhé roky ničila život, dnes radíte ľuďom, ako do nej nepadnúť. Čo považujete za najrizikovejšie v rodinách? Čo môže byť podnetom na spúšťanie závislosti od alkoholu?

- V našich rodinách je zvykom nalievať už malým deťom alkohol: keď je oslava, rodičia a príbuzní posmeľujú deti: „Daj si trošku“? „Hlt ti neuškodí“ a podobne. Je to veľká chyba a neznalosť. Videl som to u mojej nebohej mamy, tiež to robila. Nie je to

vhodné. Dieťa si totiž „glgne“, ale keď mu to postupne zachutí, stane sa z toho časom návyk. Aj v televíziách často vidíme používanie detského šampanského.

Mňa to hnevá. Nedávno som bol na rodinnej oslave: na stole bolo všeličo, len nie minerálka. Keď sú na Slovensku v rodinách oslavy, sviatky, ako Silvester, Nový rok, už 5-6 ročným deťom nalievajú šampanské. Deti netreba vôbec ponúkať! Aj v reklamách, ba dokonca v programoch pre rodiny neraz vidíme propagovanie alkoholu alebo používanie množstva alkoholu. Škodí to viac, ako sme schopní

„Všetkým, ktorých trápi alebo zau alkoholu, odporúčam navštíviť int priestor (www.triezvypriestor.net alkoholikov (www.alkoholici-anon užitočných informácií a pomoc. A niektorých skupín, kde odborníci ohrozeným ľuďom. Takéto stretn napríklad aj pre rodiny a deti alko o nich sa dočítate na uvedených s

Ondrej, bývalý alkoholik, d

si pripustiť. Druhá stránka je, že mnohí rodičia dnes nemajú čas na deti, všetko im síce kúpia, ale to nestačí. Potom sa nečudujme, kam spejeme. Deťom sa treba venovať. Stratený čas už nedoženiete.

Sú podľa vás dnes viac ohrození závislosťou od alkoholu muži alebo ženy? Chlapci alebo dievčatá?

- Podľa mňa je to asi tak narovnako: 50 % ku 50 %. Horšie však je, že ženy a dievčatá pijú najmä potajomky, v skrytosti, doma. Muž sa opije v krčme a nedá sa to nevidieť. Ale žena, ktorá pije doma tajne, to muž často zistí až po dlhej dobe. Keď muž chodí do práce na týždňovky – preč z domu, neraz ani netuší,

31 Mosty k rodine • Jún 2013

že má doma alkoholičku. Poznám taký prípad – ženu, ktorá päť rokov takto pila, keď bol manžel v robote, kým nato prišiel. Poznám však napr. aj špičkového chirurga zo stredného Slovenska, ktorý prepadol závislosti od alkoholu. A prečo ľudia pijú? Existujú tzv. príležitostní konzumenti a potom tí, u ktorých je to už pravidelnosť. Niekedy môže človek závislosť od alkoholu aj „zdediť.“ Akým spôsobom sa môže človek, ktorý chce skoncovať s takouto závislosťou „naštartovať“, aby sa mu naozaj podarilo úspešne vzdorovať pitiu a zachrániť svoj život, svoju dušu?

ujíma oblasť závislosti od ternetové stránky Triezvy t) alebo Anonymných nymni.sk). Nájdete tam veľa Aj kontakty na stretnutia a bývalí závislí pomáhajú nutia sú dnes organizované oholikov, ktoré trpia. Všetko stránkach.“

dnes abstinent a vzorný otec rodiny - Dnes si stačí mnoho cenných informácií „naťukať“ na internete. Veľa sa dozviete na stránkach organizácie Triezvy priestor alebo Anonymní alkoholici (internetová skupina na pomoc alkoholikom). Tieto stránky aj odporúčam do pozornosti tým, ktorých téma zaujíma. Nájdete tam príbehy ľudí, príspevky súvisiace s témou, aj konkrétnu pomoc, odbornú literatúru, rôzne svedectvá. Ja dnes chodím do Pezinskej Pinelovej nemocnice, kde som bol aj „odliečený“, vydávať svedectvo na povzbudenie pre tých, ktorí majú problém so závislosťou od alkoholu. Hovorím, že zadarmo som dostal, zadarmo dávam - ako formu

mojej vďaky. Mávame tam také terapeutické skupinové sedenia. Prídu medzi nás rôzni ľudia.

Pani Jana napríklad dva roky abstinuje a nebola pritom nikde na liečení, objavila našu skupinu na internete a prišla medzi nás. Podobne právnička Pavla. Minule prišiel medzi nás jeden Poliak. Manželku s deťmi nechal v hoteli, zobral do ruky mapu, našiel nás a prišiel. Má problémy s alkoholom a počas návštevy Slovenska nás vyhľadal. Dostávam rôzne reakcie. Minule som sa stretol s jedným režisérom – dokumentaristom, ktorý mi povedal: „Ondrej, vďaka tebe som našiel Boha.“ A jeden závislý mi zase v Pezinku na našom „sedení“ povedal: „Ondrej, som tu už tretí mesiac, ale to, čo som dostal od teba, mi otvorilo oči. Chcem sa ti poďakovať.“ Viete, na takom sedení je niekedy aj 25 ľudí, ale nie vždy si všetci z toho aj čosi podstatné „odnesú.“ Niekedy aktívne počúvajú možno len dvaja – traja z nich, ale mne to stačí. Tým, ktorí sa zaujímajú o odpovede na otázky k ich problému, vždy rád odpoviem. Môj kamarát – motorkár stratil nedávno jediného syna. Zabil mu ho opitý šofér. A predsa neriešil bolesť alkoholom. To je povzbudenie i výzva. Problémy sa majú riešiť s „čistou hlavou.“ Aké najdôležitejšie poznanie ste si odniesli do súčasného života z obdobia, keď vám ho ničila závislosť od alkoholu?

- Dnes viem, čo dokáže s človekom alkohol urobiť, ako ho úplne opantá...Boli chvíle, keď som nedokázal žiť ani s fľašou ani bez nej. Bolo mi zle, keď som pil, aj keď som nepil. Už ho chvalabohu k životu nepotrebujem. Alkoholizmus rozbíja rodiny, vzťahy. S mnohými alkoholikmi sa manželky rozvedú, niektorí sa potom nemajú kam vrátiť. Často treba zmeniť zlé prostredie. Ale človek vtedy potrebuje pomoc iného, nemal by sa báť poprosiť o pomoc, nesmie uveriť, že sa z toho dostane sám.

Mnohí si myslia, že to zvládnu sami, ale nikto to ešte sám nezvládol. Závisí to neraz aj od toho, ako človeka v takomto prípade „podrží“ rodina. U každého je to iné.

Pripravila: Andrea Eliášová

32 Mosty k rodine • Jún 2013

2

33 Mosty k rodine • Jún 2013

Tínedžeri najradšej četujú, na internete denne strávia priemerne 110 minút (S ing. Miroslavom Drobným hovoríme o tom, čo v oblasti prevencie a bezpečného používania internetu a nových technológií priniesol projekt zodpovedne.sk ) Pán ing. Drobný, ste prezidentom projektu zodpovedne. sk, ktorý je zameraný na bezpečné a zodpovedné používanie internetu, mobilných telefónov a iných nových technológií. Tie sú dnes veľkým „lákadlom“ pre deti a mládež, ktorá ich často používa a ovláda lepšie, než „dospeláci“. Čím si myslíte, že najviac oslovujú deti a mládež? Máte k dispozícii nejaké štatistiky, alebo aspoň odhady, či deti a mládež využíva častejšie internet alebo mobily či iné „segmenty“?

- V porovnaní s mládežou v Európe, kde sa približne štvrtina európskych tínedžerov (Výskum EU Kids Online) pripája na internet prostredníctvom telefónu, u nás to v r. 2010 bolo iba 14,5 % tínedžerov. (Výskum Tomková, VÚDPaP) Čo z internetu je dnes pre deti a mládež najpríťažlivejšie? Aké sú vaše poznatky a skúsenosti?

- Najobľúbenejšou online aktivitou je pre nich četovnanie (77, 2 %), menej rozšírenými aktivitami sú emaily, ktoré sú na ústupe (64,9 % tínedžerov) a 65,6 % tínedžerov denne využíva sociálne siete (ako FB). Od roku 2010 aktivity na Facebooku u tínedžerov rapídne stúpli. V r. 2012 malo profil na niektorej zo sociálnych sietí 94, 7 % tínedžerov (vo veku 15-18 r.) a dokonca až viac ako tri štvrtiny 11až 13-ročných detí, napriek tomu, že veková hranica registrácie na FB je 13 rokov. U tínedžerov v rebríčku populárnych aktivít (v r.2010) nasledovalo pozeranie videí, napr. na YouTube (66,3 %), sťahovanie hudby, filmov a softwaru (63,7 %) a online gaming (51,5%). Len 52 % tínedžerov udáva využitie internetu na školské účely.

(Výskum Tomková, VÚDPaP) U akého počtu detí a mladých možno hovoriť už o závislosti od webu alebo mobilov? Dá sa v tomto smere Slovensko porovnať prípadne so svetom?

- To, že deti trávia veľa času online, nemusí nutne znamenať, že dieťa má problém súvisiaci s používaním internetu. Najviac sú nadmerným používaním internetu a jeho nežiaducimi dôsledkami ohrozené staršie deti, deti s emočnými problémami a tie, ktoré majú veľkú potrebu vyhľadávať v okolí podnety a vzrušenie. (Výskum EU Kids Online) Na Slovensku 97,4 % detí vo veku 11-18 rokov využíva internet denne priemerne 110 minút počas školských dní a 2,5 hodiny počas voľných dní. Typickými prejavmi

nadmerného používania internetu sú zanedbávanie spánku, pravidelnej stravy, domácich úloh, povinností alebo socializácie s kamarátmi v dôsledku činnosti strávenej aktivitami na internete, alebo bezúspešná snaha obmedziť tento čas.

EU Kids Online dáta dokazujú, že 1 % z reprezentatívnej skupiny európskych detí zažíva päť z piatich symptómov nadmerného používania internetu a dá sa preto u nich predpokladať, že sú ohrozené patologickou mierou nadmerného používania. Deti, ktoré u seba zaznamenali niektoré z diagnostických znakov, vypovedajú aj o viacerých psychických a emočných ťažkostiach, ktoré ovplyvňujú ich správanie tak v bežnom živote, ako aj vo virtuálnom svete.

Keď deti u seba postrehli nejaký zo znakov nadmerného používania internetu, najčastejšie išlo o to, že pristihli samých seba pri tom, ako surfujú na internete ešte aj vtedy, keď ich tam už vlastne nič konkrétne nezaujíma. Takéto predlžované zotrvávanie na internete zažíva niekedy až 42 % detí. Zo spomínaných symptómov nadmerného používania internetu najzriedkavejšie zažívajú trávenie času online aktivitami na úkor spánku či jedla (17 % detí).“ (Tomková, VÚDPaP) Kedy vlastne začne prerastať používanie internetu a nových informačných technológií do závislosti? Čo by si rodičia a vychovávatelia mali všímať?

- Všetky internetové závislosti majú jeden hlavný spoločný znak, a tým sú rýchlo a jednoducho získané príjemné pocity.

Pri týchto aktivitách sa v tele človeka tvoria tzv. hormóny šťastia (endorfín, dopamín) a navodzujú tak podobné pocity, ako pri užívaní alkoholu alebo iných drog. Podobné je aj prežívanie a správanie závislého človeka. Keď dieťa nedokáže získavať pozitívne a príjemné pocity vo svojom reálnom okolí, napr. od svojich rodičov a kamarátov, hľadá ich na internete. Závislosti od nových technológií majú podobné symptómy ako iné typy závislostí: • Dôležitosť: aktivita na počítači alebo internete sa stáva najdôležitejšou v živote. Ovplyvňuje správanie aj myslenie človeka, púta jeho pozornosť. Aj keď sa tejto aktivite práve nevenuje, aspoň o nej rozmýšľa, plánuje ju a teší sa na ňu.

• Zmeny nálady: ak sa človek práve nevenuje aktivite, tak sa mení jeho nálada, reaguje podráždene, je nervózny, nesústredený. Prehnane reaguje aj na to, ak ho niekto pri jeho aktivitách vyruší alebo ho za jeho správanie kritizuje.

• Zvyšovanie tolerancie: na vytvorenie príjemného pocitu potrebuje človek tráviť pri aktivite stále viac času. Nie je schopný prestať v čase, ktorý si dopredu naplánoval, stále nájde ešte niečo, čo potrebuje spraviť (dokončiť ďalší „level“ v hre) alebo si pozrieť ďalšie videá alebo stránky.

34 Mosty k rodine • Jún 2013

•

Abstinenčné príznaky: po prerušení aktivity sa dostavujú nepríjemné pocity, rovnako ako vtedy, keď sa človek dlhšiu dobu nemôže aktivite venovať.

Po svojej aktivite túži rovnako ako drogovo závislí po ďalšej dávke drogy. Reaguje podráždene, ak sa nemôže dostať k počítaču alebo ak sa ocitne niekde, kde nie je pripojenie na internet alebo mobilný signál.

• Konflikty s okolím: človek sa pre svoju závislosť dostáva do konfliktov s okolím, pretože zanedbáva svojich blízkych, školu, prácu či ostatné záujmy, nedodržiava dohodnuté termíny.

• Recidívy: aj keď sa človek snaží závislosti vyhýbať, skúša s ňou prestať alebo ju aspoň obmedziť, často jej znova podľahne. Pri recidíve býva dokonca do nej vtiahnutý rýchlejšie a hlbšie.

• Zmiešané pocity: človek na jednej strane prežíva príjemné pocity a úľavu, keď sa môže venovať svojej aktivite na internete, na druhej strane má pocit zlyhania, keď sa mu opakovane nepodarí vyhrať nad závislosťou. Tiež má pocity hanby a viny, výčitky svedomia pre čas, ktorý trávi na internete alebo pre aktivity, ktorým sa venuje (napr. závislosť na internetovej pornografii).

Závislosť je len dôsledkom. Rodičia neurobili chybu, keď kúpili dieťaťu počítač s pripojením na internet.

Použijem jeden príklad z amerického Wellingtonu, ktorý sa odohral v roku 2007. Vtedy 16-ročný Daniel Petric si kúpil hru Halo 3 aj napriek zákazu svojho otca, ktorý nesúhlasil s tým, aby hral násilné počítačové hry. Trvalo nejakú chvíľu, kým na to rodičia prišli. V tom čase sa hrával aj 18 hodín denne. Keď to jeho otec zistil, okamžite mu hru zobral a zamkol ju v trezore. Po mesiaci sa Danielovi podarilo do trezoru dostať. Okrem hry z neho vybral aj pištoľ a následne vošiel do spálne svojich rodičov so slovami: „Zatvorte oči, mám pre vás prekvapenie!“ Svoju matku zastrelil, otec aj napriek vážnym zraneniam prežil.

Rodičia by mali hľadať príčiny najmä u seba a pýtať sa: „Aký program mám pre svoje dieťa na víkend?“ Existuje spôsob, ako predchádzať závislosti od uvedených informačných technológií?

Tráviť s dieťaťom dostatok času plnohodnotným spôsobom a rozprávať sa s ním aj na tieto témy. Veď medzi príčiny, ktoré sa môžu podieľať na vzniku závislosti, patria: • nuda, • neúspech v skutočnom živote, problémy v škole, • rodičovský vzor trávenia voľného času a riešenia problémov, • nezáujem rodičov, málo spoločne tráveného času, • konflikty v rodine, • chýbajúce kamarátske vzťahy, • nízke sebavedomie, • psychické problémy (depresia, sociálna fóbia, úzkostné poruchy), • potreba vybitia frustrácie a nahromadeného hnevu

(násilie v rodine, šikanovanie).

Rodičia by preto mali venovať každému tomuto bodu trochu svojho času.

Podeľte sa o to, ako váš projekt (www.zodpovedne.sk) vznikol, čo k tomu viedlo? A prezraďte aj ohlasy na výsledky a doterajšiu činnosť projektu.

Projekt Zodpovedne.sk vznikol v roku 2007. Slovensko sa pripojilo do iniciatívy Európskej únie ako jedna z posledných krajín. Medzi hlavné aktivity projektu patrí: • pravidelné prieskumy a výskumy v tejto oblasti, • príprava a pripomienkovanie strategických vládnych dokumentov a legislatívy, • odborné školenia pre deti, mládež (CHIPS, Junior Ambasador) a pre učiteľov, rodičov a ďalších zodpovedných za deti a mládež, • vydávanie metodických kníh a publikácií, • produkcia vzdelávacieho animovaného seriálu Ovce. sk a jeho šírenie na Slovensku a v zahraničí, • organizácia celoslovenskej súťaže Zodpovedne.sk, • v spolupráci s Ministerstvom školstva rozšírenie formálneho vzdelávania a vyučovacích osnov o problematiku bezpečného internetu, • koordinácia organizácií a inštitúcií v oblasti neformálneho vzdelávania, • produkcia vzdelávacích videí pre mládež, • príprava medzinárodného Dňa bezpečného internetu na Slovensku, • vytváranie vzdelávacích SMS kampaní, • organizácia detských výborov po celom území Slovenska, • zastupovanie Slovenska v medzinárodných organizáciách INSAFE, INHOPE, EU KIDS ONLINE, • výroba a európske a celosvetové šírenie vzdelávacích a propagačných materiálov (online aj v tlačenej forme), • administrácia internetových stránok Zodpovedne.sk, Pomoc.sk, Stopline.sk, Ovce.sk, stránok na Facebook-u a ďalšie aktivity.

Načo ste mali najväčšie odozvy? Vedia o vás (projekte) deti v školách?

Najväčší ohlas zaznamenal projekt Ovce.sk. To sme ani nečakali. Výsledky prieskumu VUDPaP objavili vysokú znalosť aj sledovanosť rozprávok Ovce.sk. Zo všetkých detí (9-18-ročných) rozprávky pozná 65,6 % opýtaných a pozeralo ich 55,8 %. Ich rozšírenosť medzi deťmi významne súvisí s vekom - čím mladšie deti, tým viac z nich pozná Ovce.sk a tiež ich viaceré z nich aj pozerajú. Najväčší úspech majú rozprávky u najmladších, ktorí aj boli cieľovou skupinou seriálu. Zo skupiny 9-10-ročných detí rozprávky pozná 88, 3 % a 82 % aspoň jednu rozprávku videlo. Takmer každé 9-ročné dieťa (92%) pozná rozprávky Ovce.sk a 88 %

35 Mosty k rodine • Jún 2013

už aspoň jednu časť videlo. V tejto vekovej skupine je tiež najmenší rozdiel v počte tých, čo rozprávky poznajú a tými, čo ich aj pozerajú. V tomto smere sa dá hovoriť o veľkej úspešnosti projektu.

Aké máte ohlasy z médií, s ktorými spolupracujete?

Projekt Ovce.sk je už známy po celej Európe. Včera sme napríklad dostali email až z USA: „Vážení tvorcovia portálu ovce.sk, rad by som Vám zagratuloval k vytvoreniu portálu ovce.sk, stal sa trvalou súčasťou mojich prednášok v USA. S pozdravom PhDr. Vladimír Burčík, PhD. Member of European Academy of Digital Media.“ Vždy nás to poteší, že výsledok našej práce je pre niekoho užitočný a uľahčuje prácu s deťmi a mládežou.

Spomeňte ešte novinky, ktoré chystáte.

V súčasnosti máme rozbehnutých niekoľko nových zaujímavých projektov. Najaktuálnejší z nich je pripravované prvé tlačené vydanie knihy Deti v sieti, ktorá sa podrobne venuje rizikám virtuálneho priestoru. Publikácia prináša rady, ako chrániť deti pred ohrozeniami, na čo je dôležité klásť dôraz a akým spôsobom o týchto témach s deťmi hovoriť.

Táto kniha bude rovnako ako rozprávky Ovce.sk šírená bezplatne a bude dostupná na stiahnutie aj na internete, či už na stránkach našich mediálnych partnerov alebo priamo u nás na www.zodpovedne. sk. Ďalšie projekty sú: • Národná kampaň (MŠVVaŠ) Rady Európy „Hate speech online – Bez nenávisti na internete“ • DvojDVD OVCE.sk s 24 časťami rozprávok • Metodická príručka - pracovný zošit OVCE.sk • Detské knihy OVCE.sk • Pilotné vzdelávacie videá pre staršie deti (12+) • Výskum Forénzno-psychologické aspekty zneužívania detí, Dr. Kešický, Dr. Katka Trlicová, marec 2013 – marec 2014 • Krst knihy Deti v sieti a DVD OVCE.sk 19.6.2013 • Festival „Kde bolo tam bolo“, leto 2013, Bratislava (Poznámka Ing. M. Drobného: štatistiky poskytla Jarmila Tomková, vedúca výskumného tímu Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktorý sa venuje téme internetu.) Ďakujeme za rozhovor.

Zhovárala sa Andrea Eliášová

S čím sa na vás môže obracať verejnosť, záujemcovia?

Každý, kto má záujem zapojiť sa do aktivít projektu Zodpovedne. sk, nás môže kontaktovať mailom na miroslav.drobny@ eslovensko.sk Samotné deti sa na nás môžu obracať prostredníctvom projektu Pomoc.sk, ktorý rozvíjame v spolupráci s Linkou detskej istoty Unicef. Deti sa na túto linku môžu obracať so svojimi problémami v každej oblasti svojho života, či už ide o citlivé témy, ako sú strata blízkeho, zlyhanie v škole, sexuálne zneužívanie, týranie, šikanovanie, samovražedné sklony a iné. Na túto linku sa môžu obrátiť nielen telefonicky na čísle 116 111, ale aj prostredníctvom online četu na stránke www.pomoc.sk. eSlovensko o.z. sa aktívne venuje aj boju proti nezákonnému obsahu a činnosti na internete. Ľudia nám prostredníctvom projektu Stopline.sk môžu nahlásiť, ak na internete naďabia na obsah týkajúci sa zneužívania detí, rasizmu a xenofóbie, či iný obsah, ktorý vykazuje znaky trestného činu. V rámci tohto projektu sme súčasťou medzinárodnej siete INHOPE, takže prijímame aj hlásenia, ktoré sa týkajú obsahu mimo územia Slovenska. Nahlasovací formulár nájdu ľudia na stránkach www.stopline.sk.

36 Mosty k rodine • Jún 2013

Rolové hry a ich úloha v boji proti závislotiam na internete Rolové hry a internet sú v niečom postavy, agresor sa stáva obeťou a obeť agresorom a to je rovnako veľmi podobné. Deti sa na bežná vec na internete: dnes internete správajú ako keby šikanujú mňa, zajtra ja budem teba. virtuálny svet nebol reálny život Ale to, čo nie je možné na internete a ich činy nemali žiadne následky. a v „rolovej“ hre áno, je vstúpiť ako To isté platí aj o rolových hrách. dospelák do sveta detí. Skôr ako V nich deti môžu konať „akože“ stlačia „enter“, treba im dať podnet alebo „zo srandy“ a výsledok na zamyslenie, vytvoriť diskusie nad konania im nezmení život. dôsledkom ich správania, premýšľať V rolovej hre sa dajú ľahko nad každým krokom alebo ho vymieňať hlavné postavy, jednoducho vrátiť späť. To všetko agresor sa stáva obeťou a obeť agresorom a to je rovnako bežná umožňuje „rolová“ hra v bezpečí obývačky alebo školskej triedy. Je to vec na internete. Dnes šikanujú cesta, ako deťom priniesť skúsenosti, mňa, zajtra ja budem šikanovať ktoré môžu využiť v reálnych teba. situáciách.

Ale to, čo nie je možné na –––––––––––––––––––––––––––––––––––– internete a v rolovej hre áno, je vstúpiť ako dospelák do ich sveta Netolerancia na internete Názov hry: Každý sme menšina (1. detí. Skôr ako stlačia „enter“ dať im podnet na zamyslenie, vytvoriť stupeň základnej školy) Popis hry: Deti nech opíšu, v akých diskusie nad dôsledkom ich situáciách sa ocitli v menšine. správania, premýšľať nad každý Napríklad „Som ľavák,“ „Som vysoký,“ krokom alebo ho jednoducho „Mám iba sestry,“ „Neviem hrať futbal,“ vrátiť späť. To všetko umožňuje „Nepozerám telku“, „Mám hnedé rolová hra v bezpečí obývačky oči,“ „Mám ryšavé vlasy...“ Cieľom je, alebo školskej triedy. Je to cesta aby sa deti zamysleli, v čom sa cítili ako deťom priniesť skúsenosti, nepríjemne (ako menšina) a zároveň, ktoré môžu využiť v reálnych aká výhoda im z toho plynula. situáciách.

Deti vo virtuálnej sieti (Využite „rolové“ hry ako modelovú pomoc v praxi)

–––––––––––––––––––––––––––––––––––– „Rolové“ hry (pripomínajúce určité modelové situácie) a internet sú v niečom veľmi podobné. Deti sa na internete správajú, ako keby virtuálny svet nebol reálny život a ich činy nemali žiadne následky.

To isté platí aj o „rolových“ hrách.

V nich môžu deti konať „akoby“ alebo „zo žartu“ a výsledok konania im pritom život nezmení. V „rolovej“ hre sa dajú ľahko vymieňať hlavné

Názov hry: Farba očí (2. stupeň základnej školy) Popis hry: Rozdeľte deti na skupiny podľa farby očí. Vyberte prvú skupinu, napríklad modrooké deti. Zadajte úlohu ostatným skupinám, aby hľadali dôvody, prečo sa nechcú kamarátiť s modrookými. Keď všetky skupiny povedia svoje „argumenty“, nechajte modrookých, aby povedali svoje pocity z tohto „očného“ rasizmu a nech rozoberú, čo sa ich najviac dotklo a prečo. Potom skupiny vymeňte.

Názov hry: Hádaj, odkiaľ pochádzam (Stredná škola) Popis hry: Rozdeľte deti na tri skupiny.

Dvom z nich povedzte národnosť / krajinu, odkiaľ pochádzajú. Napríklad: Estónci a Argentínčania. Prvej skupine - Estóncom - zadajte úlohu, aby našla dôvody, prečo nemajú radi národnosť / krajinu pôvodu druhej skupiny, čiže Argentíny. Argentínčania naopak majú nájsť dôvody, prečo by sa chceli nasťahovať do Estónska.

Pri „argumentoch“ sa nesmie vysloviť národnosť/ meno krajiny. Tretia skupina – diváci, majú za úlohu na záver uhádnuť, odkiaľ pochádzajú obe skupiny. Začnite národnosťou, o ktorej deti nemajú veľa znalostí a končite kombináciami Slovák-Maďar, Róm-Arab a podobne. Po každej hre rozoberte pocity detí: čo prežívajú, keď ich niekto nechce prijať medzi seba a skupiny obmeňte.

Hry a gambling Názov hry: PEGI systém (1. stupeň základnej školy) Popis hry: Výrobcovia hier sú povinní označiť hru vekovým obmedzením a symbolmi nevhodných obsahov, ktoré sa v hre objavujú. Ukazujte deťom jednotlivé symboly systému PEGI a nechajte deti uhádnuť ich význam. Nech deti povedia, prečo hra s uvedeným symbolom nie je pre nich vhodná.

Názov hry: Pred 50 rokmi bez počítačových hier (2. stupeň základnej školy) Popis hry: Vyberte dve menšie skupiny detí. Jedna bude ukazovať, čo robia, keď prídu domov, ako sa hrajú. Druhá skupina bude robiť to isté, ale v čase pred 50 rokmi, keď nebol internet, počítače ani hracie konzoly. Tretia skupina – diváci si majú všímať rozdiely medzi trávením voľného času oboch skupín a nájsť kladné a záporné stránky oboch časových období.

37 Mosty k rodine • Jún 2013

Internetové podvody Názov hry: Mobil na predaj (2. stupeň základnej školy) Popis hry: Vyberte dve deti a ukážte im svoj mobil. Jednému z nich ho dáte do vrecka, druhé dieťa budem mať vo vrecku len niečo, čo sa veľkosťou podobá na mobil. Obe deti ho však začnú ponúkať na predaj a popisovať, ako keby išlo o internetový inzerát predaj. Ostatné deti nevedia, ktoré dieťa mobil skutočne má a ktoré len predstiera, že ho vlastní. Z otázok a odpovedí musia deti určiť, kto je podvodník a kto je seriózny predajca.

chlapcom. Dievča bude opakovať iba najlepšie a prečo. vaše slová, ktoré píšete chlapcovi cez internet. Ostatné deti majú vymýšľať Názov hry: Akú SMS som dostal? (2. odpovede za chlapca. Chlapec len stupeň základnej školy) zopakuje to, čo deti chcú, aby sa Popis hry: Deti napíšu na tabuľu / stalo. Začnite „Ahoj, som Anka, našla papier niekoľko SMS správ. Budú to som ťa na internete, veľmi sa mi páčiš.“ pozitívne správy, ale aj negatívne: Deti kážu chlapcovi, aby odpovedal SMS, ktorou by ste chceli niekoho napríklad „Aj ty sa mi páčiš“. Vy ústami potešiť a naopak SMS, ktorou môžete dievčaťa pokračujete: „Budeš si so niekomu ublížiť. Predmetom SMS mnou písať? Posielam ti moju fotku, ale bude len oblečenie detí. Napríklad mám len takú v plavkách pri mori, čo „Máš cool tričko“ „Tričko ti neladí k som bola s rodičmi.“ Vysvetlite deťom, nohaviciam.“ alebo „Tvoje okuliare že fotky, ktoré posielate, sú rovnako sú sexi“, „Tie okuliare sa ti nehodia“. falošné fotky, ktoré ste si nazbierali Vyberte dieťa, ktoré si sadne do stredu po internete. Deti odpovedajú, a pošlete mu SMS. Úlohou je zahrať, chlapec zopakuje: „Budem si s tebou ako by sa správalo, keby takú SMS Internetové známosti písať. Keď si mi ty poslala fotku aj ja naozaj dostalo. Ostatní hádajú, ktorú Názov hry: Mamíííí (1. stupeň základnej školy) ti pošlem nejakú v plavkách.“ Dievča z napísaných SMS dieťa dostalo. alias „agresor“ ide za svojím cieľom: Popis hry: Simulujte komunikáciu na „Aký si fešák! Odfotím sa ti teraz mojim internete, dávajte deťom otázky a Názov hry: Kto koho šikanuje? oni nech odpovedajú. Jediné pravidlo mobilom a pošlem ti ďalšiu fotku. Idem (Stredná škola) je, že keď prejdete do komunikácie, sa práve kúpať, dúfam že ti to neprekáža Popis hry: Dve deti idú za ktorá smeruje k ohrozeniu dieťaťa, a budem sa ti páčiť. Pošli mi aj ty takú dvere. Ostatné deti rozdelíte k „čudným“ otázkam, musia zakričať: fotku.“ V prípade, že chlapec - deti na obeť šikanovania (vyberte „Mamííí“. Príklad bežných otázok: „Aj nebudú chcieť poslať polonahú fotku, najsebavedomejšie a psychicky u vás dnes svieti slniečko?“ „Ktorý odpovedzte prostredníctvom dievčaťa: najsilnejšie dieťa), skupinku detí, ktoré predmet v škole máš najradšej?“... „To nie je fér, ja som ti poslala fotku a ty budú šikanovať a ostatné deti budú Príklad podozrivých otázok: „Hovoríš nechceš. Ty sa bojíš alebo čo? Pošlem svedkami šikanovania. Keď sa vrátia niekomu o tom, že si spolu na internete ti ešte jednu, ak chceš, ale nebudem deti spoza dverí, ostatní začínajú hrať píšeme?“, „Počítač máš v detskej izbe, sa s tebou ďalej kamarátiť ak mi tiež svoje úlohy. Úlohou dvojice je sledovať vidí ti na monitor?“, „Kontrolujú rodičia nepošleš.“ Deti prikážu chlapcovi poslať celé dianie a určiť, kto sú agresori, kto tvoj počítač?“, „Mohol by si, prosím ťa, polonahú fotku. „Agresor“ dokončuje je obeť a kto sú svedkovia, ktorí sa na keď dopíšeme, zmazať naše sms-ky/ hru: „Teraz mám tvoju nahú fotku tom len zabávajú. Po ukončení hry emaily?“ „Chodíš zo školy domov sama?“, a pošlem ju rodičom, spolužiakom v rozoberte, čo si deti všímali aby určili, „Sľúbiš mi, že nikomu nepovieš, že sme triede, učiteľom v škole, ak neurobíš kto hrá akú rolu. kamaráti?“, „Nepovieš to nikomu, keď všetko, čo budem od teba chcieť!“ ti nabijem kredit?“ Ak deti nezakričia Mobily „Mamííí“ vysvetlite, prečo by chcel Kyber-šikanovanie Názov hry: Smajlíky (1.stupeň niekto utajiť kamarátstvo, jedine, ak Názov hry: Zahraj obeť šikanovania základnej školy) za tým je niečo zlé. Otázky dávajte (1. stupeň základnej školy) Popis hry: Nakreslite niekoľko striedavo normálne a podozrivé.

Popis hry: Deti nech pomenujú, smajlíkov. Vyberte dieťa, ktoré sa Naučte deti premýšľať nad zmyslom aké pocity a stavy prežíva obeť postaví chrbtom k ostatným deťom. otázok. šikanovania (hanba, depresia, strata So zrkadlom v ruke si nacvičí jeden sebavedomia, strata dôvery, beznádej, smajlík – jednu grimasu, otočí sa Názov hry: Ako získať od chlapca násilie a pomsta, osamelosť, znaky a všetci hádajú, aký smajlík zobrazuje. akúkoľvek fotku (2. stupeň základnej sebapoškodzovania, vyhýbanie sa Nakreslite japonské smajlíky a deti školy) školy...) Vyberte niekoľko detí, ktoré si nech hádajú, čo znamenajú.

Popis hry: Vyberte sympatického vyberú jeden z pocitov. Mimo triedy ^.^ nebo ^_^ = úsmev, nadšenie chlapca a pekné dievča. Vysvetlite si pred zrkadlom nacvičia mimiku ^_^; = trápna situácia (; symbolizuje ostatným deťom, že vybraté dievča a gestikuláciu, ktorú potom zahrajú tečúcu slzičku) je len váš falošný profil, ktorý ste si pred ostatnými. Diváci hádajú, aký m^_^m = krčí sa, schováva sa; často vytvorili za účelom komunikácie s pocit sa hrá a určia, kto z detí to zahral používaný ako „mačka, ktorá položila

38 Mosty k rodine • Jún 2013

tlapky na stôl + úsmev“, „m“ po stranách smajlíka všeobecne znamenajú ruky, tlapky v milej polohe ^_~ alebo ^_- = mrknutie ^_^// = tlieskanie ^_^/ = mávanie, pozdrav -_- alebo -.- = chorý, ospalý, unavený, znechutený T_T = plač, smutný TT_TT = potoky sĺz, môže byť myslené ironicky.

Deti nech vymyslia vetu, na konci ktorej bude smajlíl, avšak typ smajlíka bude meniť obsah vety, napríklad „Nie si drzý ;-)?“ / „Nie si drzý?“ To si teda vymyslel! / To si teda vymyslel

ublíži, či dokonca o tom, že sa zabije.

Napríklad: „Takýto život nemá zmysel, neoplatí sa žiť, môj život nestojí za nič, nikto ma nemá rád, som zbytočný, cítim sa tak sám, nikomu nebudem chýbať...“ Úlohou detí je spísať všetky signály a rozobrať ich výber.

prečo sa neprihovorili, keď išli okolo vás. Deti odpovedia, že preto, lebo vás nepoznali a boli ste pre nich „cudzia osoba“. („A keď vás oslovím ako cudzia osoba na internete, budete sa so mnou baviť?“)

Názov hry: Prečo sa dávajú darčeky?

Nevyžiadaný obsah (2. stupeň základnej školy) Názov hry: Reťazové listy šťastia (1.

Popis hry: Simulujete komunikáciu stupeň základnej školy) na internete. „Nech zdvihne ruku ten, Popis hry: Posaďte deti do kruhu. kto chce, aby ste mu poslali najnovší Prvému dieťaťu vymyslite správu, hit Justina Biebera.“ Deti striedavo ktorá mu „prinesie“ šťastie alebo súhlasia. „Nech zdvihne ruku ten, kto nešťastie. Napríklad: „Ak nepošleš túto by si chcel doblniť kredit na mobile?“ správu ďalej, dostaneš z matematiky Deti sa samozrejme (všetci) prihlásia. päťku.“ Ak dieťa správe uverí a pocíti „Nech zdvihne ruku ten, kto chce nový strach, pošle správu ďalej. V opačnom iPhone?“ Deti sa opäť hlásia. Ukončíte Názov hry: Kto má lepší mobil (2. stupeň základnej školy) prípade má možnosť vymyslieť vlastnú hru otázkou: „Prečo som vám poslal správu a tú pošle ďalej. Rozoberte mp3ku, kredit a drahý iPhone?“ Otvorte Popis hry: Opýtajte sa detí, ktorý s deťmi situácie, kedy správy posielali diskusiu s deťmi, prečo ochotne prijali mobil je lepší: či tlačidlový alebo s dotykovým displejom. Samsung ďalej, kedy sa báli a kedy naopak všetky darčeky a naopak, aký ste mali alebo Nokia? Pokračujte, Nokia alebo neposlali správu ďalej a vymysleli novú dôvod im darčeky dávať. iPhone? Kto je lepší kamarát: ten, čo správu. má tlačidlovú Nokiu alebo dotykový Závislosti iPhone? Zmätených detí sa opýtajte, Zneužitie osobných údajov Názov hry: Poď von! (1. stupeň prečo sa budú radšej kamarátiť Názov hry: Polícia! (1.stupeň základnej základnej školy) s niekým, kto má iPhone. školy) Popis hry: Vyberiete jedno dieťa, ktoré Popis hry: Simulujte komunikáciu na bude simulovať, že sedí za počítačom.

Nevhodný obsah na internete internete, dávajte deťom otázky a oni Ostatné deti budú mať za úlohu Názov hry: Koľko máš rokov? (1. nech odpovedajú. Jediné pravidlo je, odlákať ho od počítača. Vybrané dieťa stupeň základnej školy) že keď prejdete do komunikácie, ktorá musí argumentovať, prečo nechce na Popis hry: Opýtajte sa detí, kto z nich smeruje k získaniu osobných údajov, jednotlivé ponuky pristúpiť a odísť od je na Facebooku. Väčšina detí zdvihne musia zakričať: „Polícia!“. Príklad počítača. ruku. Pokračujte otázkou: „Kto z vás bežných otázok: „Aj u vás dnes svieti má viac ako 14 rokov?“ Nikto sa nehlási. slniečko?“ „Ktorý predmet v škole máš Názov hry: Koľko máš priateľov „Viete, prečo sa to pýtam?“ Upozornite najradšej?“... Príklad podozrivých na Facebooku? (2. stupeň základnej deti na vekové obmedzenie prístupu otázok: „Kde máte uložené peniaze?“, školy) na Facebook. „Keď prídete na stránku, „Kedy sú rodičia doma?“, „Kedy idete Popis hry: Vyzvete, nech zdvihnú ruku ktorá sa „pýta“, či máte 18 rokov, čo na dovolenku?“, „Máte doma alarm?“ deti, ktoré majú na Facebooku viac urobíte? Oklamete, aby ste sa dostali „Nechávajte doma samého psa?“ Otázky priateľov ako 50. Potom viac ako 100, ďalej?“ Porozprávajte sa s deťmi, ako dávajte striedavo bežné a podozrivé.

200, 300, až kým nezostane iba víťaz. im môže uškodiť, ak budú porušovať Naučte deti premýšľať nad zmyslom Prídete k nemu a poprosíte ho,aby takéto obmedzenia. otázok. ich všetkých vymenoval. Keď si pri 25tom priateľovi už nevie spomenúť na Názov hry: Všímam si signály? (2.

Sexualita na internete ďalších, ukončíte situáciu otázkou: „Čo stupeň základnej školy/Stredná škola) Názov hry: Prečo sa so mnou sú to za priatelia, keď im ani na meno Popis hry: Vyberiete vhodné dieťa, nebavíš? (1. stupeň základnej školy) nevieš prísť?“ ktoré bude mať za úlohu napísať Popis hry: Pred vstupom do budovy sa Viac informácií: www.zodpovedne. a vyrozprávať, ako prežilo svoj deň. postavíte pred ňu v preoblečení, aby sk, www.pomoc.sk, www.stopline.sk a Do svojho príbehu musí vsunúť aj vás deti nepoznali. Všetky deti okolo publikácia Deti v sieti – riziká virtuálneho vety, ktoré sú signálom, že niečo nie vás prejdú a nepovedia ani slovo. priestoru a ochrana pred nimi. je v poriadku a dieťa uvažuje, že si Potom prídete k nim a opýtate sa ich,

39 Mosty k rodine • Jún 2013

40 Mosty k rodine • Jún 2013

Námety na ďalšie číslo posielajte na adresu cehlar@usmev.sk

www.mostykrodine.sk

Vydáva SPDDD Úsmev ako dar, v spolupráci s Trnavskou univerzitou.