Brožúra Po stopách kultúrneho dedičstva by Michaël van Del

Po stopﾃ｡ch kultﾃｺrneho dediﾄ行tva

BLIŽŠIE K VIDIEKU Bližšie k vidieku je občianske združenie založené za účelom podpory rozvoja vidieckych oblastí v mikroregióne. Ako nezisková organizácia sa snaží podporovať dlhodobý a udržateľný rozvoj vidieka v našej oblasti predovšetkým prostredníctvom zvýšenia informovanosti, podporou a rozvojom aktivít v komunite, posilnením miestnej demokracie, ochranou životného prostredia a snahami o zlepšenie života starých ľudí a sociálne odkázaných. Bližšie k vidieku sa tiež snaží rozvíjať spoluprácu so záujmovými združeniami doma a v zahraničí, podporovať rozvoj vidieckej turistiky, zamestnanosti a podnikateľského prostredia. Občianske združenie vzniklo v máji 2012 a od založenia má v spolupráci s Miestnou akčnou skupinou Vršatec za sebou štyri úspešne zrealizované projekty. V júni 2014 sa uskutočnil v rámci projektu „Spoločne pre vidiek“ informačný seminár s tvorivými dielňami. Zúčastnení si vypočuli množstvo podnetných prednášok zameraných na témy rozvoj cestovného ruchu v regióne, podpora a rozvoj podnikania a iné. Druhý projekt mal názov „Po stopách receptov starých materí na území MAS Vršatec“ a jeho súčasťou bol tiež informačný seminár spojený s workshopom v novembri 2014. Výstupom projektu bola kniha tradičných receptov z územia MAS Vršatec. V snahe o rozvoj vidieka je totiž popri postupnom zavádzaní nových trendov dôležité i uchovanie tradícií a odkazu našich predkov, ktoré sú zároveň súčasťou kultúrneho dedičstva celej spoločnosti a pomáhajú formovať a dotvárať naše národné, kultúrne či historické povedomie. Najnovšie zrealizované projekty občianskeho združenia Bližšie k vidieku mali charakter akreditovaných vzdelávacích seminárov, na ktorých účastníci mohli získať certifikát o absolvovaní školenia. V marci 2015 to bol vzdelávací seminár s názvom „Vidiecky cestovný ruch, agroturistika a projektový manažment“ a v apríli 2015 vzdelávacia aktivita v rámci projektu „Zavádzame regionálne značenie na slovenskom vidieku“. Cieľom školenia o regionálnom značení bolo uviesť remeselníkov, podnikateľov a záujemcov o remeselnú činnosť do problematiky regionálnej značky a priblížiť im výhody a možnosti, ktoré takéto značenie prináša. Brožúra, ktorú práve čítate, je výstupom projektu s názvom „Zachovanie kultúrneho dedičstva na území MAS Vršatec“, a zároveň výberom toho najlepšieho, čo náš mikroregión v oblasti kultúry, zvykov a tradícií ponúka. Prajeme Vám príjemné a ničím nerušené čítanie!

Po stopách kultúrneho dedičstva

OBSAH 1

Bližšie k vidieku

3 10 9

8 5

Kultúrne dedičstvo

Zrúcanina hradu Vršatec

Kaštieľ Bohunice a záhradná kaplnka Bohunice

Vyhliadková veža

Kostol sv. Juraja v Pruskom

Kostolík sv. Jána Krstiteľa v Pominovci

Poľovnícky zámoček Antonstál

Kostol a kláštor v Skalke nad Váhom

Starý mlyn v Nemšovej

Kaštieľ a krypta Zamarovských

Historická železnička v Ľuborčianskej doline

Zvyky a tradície na území MAS Vršatec

Traja králi

Fašiangy

Veľká noc

Vynášanie Moreny

Zrúcanina hradu Vršatec

Poľovnícky zámoček Antonstál

Kaštiel Bohunice a záhradná kaplnka Bohunice

Kostol a kláštor v Skalke nad Váhom

Vyhliadková veža

Starý mlyn v Nemšovej

Kostol sv. Juraja v Pruskom

Kaštieľ a krypta Zamarovský

Stavanie mája

Kostolík sv. Jána Krstiteľa v Pominovci

Historická železnička v Ľuborčianskej doline

Lucie

Kalendár podujatí

Po stopách kultúrneho dedičstva

Kultúrne dedičstvo Bližšie k vidieku

ždá ľudská generácia je niečím špecifická, má svoje zvyky, obyčaje a hoci sa s každým ďalším pokolením mení aj myslenie ľudí a vnímanie sveta a spoločnosti, v ktorej žijeme, je tiež dôležité snažiť sa zachovať kultúrne dedičstvo našich predkov. Či už sú to ľudové múdrosti, pranostiky, spevy tance, alebo jedinečné architektonické skvosty, toto všetko tvorí našu identitu a robí z nás presne tých ľudí, ktorými sme. Pripomína nám to, že aj pred nami tu niekto bol a po nás prídu ďalší. Kultúrne dedičstvo tak vytvára medzigeneračné putá, spája ľudí a formuje ich identitu a stáva sa akýmsi pomyselným mostom medzi minulosťou a súčasnosťou. Nehmotné dedičstvo tvorí súbor prvkov, ktoré nemajú hmotnú podobu. Patria sem ľudové piesne, básne, povesti, hudobné diela, príslovia atď. . Do hmotného dedičstva patria naopak prvky majúce hmotnú podstatu. Radia sa sem stavby, šperky, mince či zachované predmety každodenného použitia, jednoducho všetko hmotné, čo nám pomáha nahliadnuť do života našich predkov.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Zrúcanina hradu Vršatec Bližšie k vidieku

čiatky hradu môžeme hľadať v polovici 13. storočia. V tom čase bola na brale vybudovaná strážna veža, ktorá zabezpečovala severozápadnú hranicu Uhorska. Bola súčasťou pohraničnej reťaze hradov, ktorá začínala Čachtickým hradom a končila Strečnom. Kamennú formu získal hrad v 14. storočí, keď patril „pánovi Váhu a Tatier“ - Matúšovi Čákovi. Počas svojej histórie vystriedal viacero majiteľov. Patril napríklad Stiborovi zo Stiboríc, palatínovi Garovi, kráľovnej Barbore či kráľovnej Alžbete. Prívlastok Vršatský hrad získal, keď ho kráľ Matej Korvín v r. 1470 daroval zemanom zo Slopnej. V 16. storočí hrad rozšírili o nižšie položené predhradie, kde postavili renesančný palác s okrúhlou baštou. V roku 1576 prešiel hrad do rúk Jakušičovcov. V roku 1680 hrad vyhorel prvýkrát, keď ho zapálilo vojsko. Druhýkrát vyhorel počas rákociovského povstania. K ďalším opravám už však neprišlo. Práve naopak, na rozkaz cisára bol v roku 1708 výbuchom zdemolovaný. Vršatec je jedným z najvyššie položených hradov. Neprístupné vápencové bralo predurčilo jeho podobu. Medzi jednotlivými časťami hradu bol miestami až 90 m výškový rozdiel, čo zabezpečovalo hradu prirodzenú obranu. Najvyššou a najstaršou časťou hradu bola strážna veža, ku ktorej viedol tunel a schody vytesané do skaly. Súčasťou horného hradu boli aj obytné priestory pre pánov. Pod nimi sa nachádzala delová bašta, ktorá ich mala ochrániť pred nepriateľom. Najrozsiahlejšou a najmladšou časťou hradu bol dolný hrad zo 16. storočia. Tu bola postavená strážnica a sídlila tu hradná posádka. Súčasťou hradu bola vlastná pekáreň , rozsiahla pivnica na víno, pivovar, koniareň či sklad obilia. V súčasnosti sa k hradu dostanete celoročne po asfaltovej ceste, ktorú strieda náučný chodník či viacero turistických a cykloturistických trás.

Po stopách kultúrneho dedičstva

obec Vršatské Podhradie

Po stopách kultúrneho dedičstva

Kaštieľ Bohunice a záhradná kaplnka Bližšie k vidieku

Bližšie k vidieku

19. storočí bol v obci Bohunice postavený romantický neogotický kaštieľ. Táto stavba má dve bočné krídla spojené otvorenou chodbou. Súčasťou kaštieľa je aj veľký dvor, park s vodometom či rozľahlá ovocná záhrada. Rodina Medňanských, ktorej kaštieľ v 19. storočí patril, dala v r. 1866 neďaleko kaštieľa vybudovať menšiu neogotickú kaplnku, ktorá zároveň slúžila ako rodinná hrobka Medňanských. Po nich sa do kaštieľa prisťahovala rodina Riznerovcov. Dvestoročné lipy či biele javory svojou krásou nepochybne inšpirovali aj známu spisovateľku Ľudmilu Podjavorinskú, sestru majiteľa kaštieľa. Majiteľ s manželkou nemali mužského potomka a ich dcéra vďaka nepriazni osudu nemohla mať deti. Po reštitučných procesoch sa tak jej manžel stal majiteľom schátralej budovy s bohatou minulosťou. Našťastie sa obci podarilo stavbu odkúpiť a zrenovovať a v súčasnosti je kaštieľ sídlom Múzea regiónu Bielych Karpát a je otvorený pre verejnosť. Môžete si tu pozrieť viacero expozícii, napr. sklársku expozíciu, expozíciu ľudových tradícii, expozíciu Ľudmily Podjavorinskej. Nájdete tu tiež voskové figuríny známych osobností z nášho územia v životnej veľkosti. Pri prehliadke tejto zaujímavej expozície sa dozviete niečo nové o osobnostiach ako Hugolín Gavlovič, sv. Benedikt, Michal Rešetka, Vojtech Zamarovský či Božena Riznerová Obrová.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Vyhliadková veža

Múzeum regiónu Bielych Karpát, Bohunice 199

ci sa v tomto prípade nejedná o historickú pamiatku v pravom slova zmysle, rozhodne je to stavba, ktorá stojí za zmienku. Nová vyhliadková veža sa nachádza v Trenčianskej Závade (časť mesta Nemšová). Slávnostné otvorenie tohto 24,6 metrového gigantu sa konalo 24. apríla 2015. Už pred oficiálnym otvorením bol o vežu obrovský záujem, no samotný počet návštevníkov, ktorí prišli v deň otvorenia predpovedal jednoznačný úspech a vysokú návštevnosť do budúcnosti. Veža sa hneď po otvorení stala obrovským lákadlom pre všetkých turistov, cykloturistov, milovníkov prírody, fotografov, atď. Z tejto mohutnej stavby sa Vám ponúka krásny výhľad na priľahlé obce, Biele Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy a pri dobrej viditeľnosti môžete dokonca v diaľke vidieť Martinské hole. Nenáročná pešia turistika k veži je skvelou formou relaxu pre jednotlivca, ale i celé rodiny a po zdolaní vyhliadkovej veže si môžete oddýchnuť a zapísať svoje dojmy z výletu do knihy návštev, ktorá je uložená na Gazdovstve Uhliská pod vežou. Veríme, že do nej v blízkej dobe pribudne mnoho spokojných odkazov.

Nemšová – časť Trenčianska Závada

Po stopách kultúrneho dedičstva

Kostol sv. Juraja a františkánsky kláštor v Pruskom

Kostolík sv. Jána Krstiteľa v Pominovci

Bližšie k vidieku

nto kostol bol vybudovaný v rámci rekatolizačnej činnosti františkánov, ktorých do Pruského pozval Juraj Jakušic. Jeho cieľom bolo znovunavrátenie poddaných ku katolíckej viere a odklon od protestantizmu. Františkánom pridelil pozemok, na ktorom začali kostol spolu s kláštorom budovať. Kostol je postavený v ranobarokovom štýle a do užívania bol odovzdaný v r. 1642. Zaujímavosťou kostola je, že sa v ňom nachádza až päť oltárov. Na prvom je sv. Juraj, na druhom sv. František Serafínsky, na treťom Anton Paudánsky , na štvrtom sv. Peter z Alkantary a posledný je zasvätený Svätému krížu. Nájdete tu tiež dva organy, pričom jeden z nich je považovaný za jeden z najvzácnejších na Slovensku vôbec. Autor organu zostáva predmetom bádania a špekulácií, no pravdepodobne ho zostrojil kremnický výrobca Izák Roglmayr. Kláštor bol dobudovaný v druhej polovici 17. storočia. V porovnaní s interiérom kostola sa kláštor vyznačoval jednoduchosťou v architektúre aj v ornamentálnosti. Neblahý osud rehoľníkov v päťdesiatych rokoch 20. storočia však postihol aj bratov františkánov a tak od roku 1950 slúžili priestory kláštora ako ubytovňa pre robotníkov. V r. 1957 bol kláštor zmodernizovaný a upravený na nové využitie a v súčasnosti slúži ako domov sociálnych služieb.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Obec Pruské

nto nenápadný kostolík, ktorý sa nachádza v katastri obce Sedmerovec, je Národnou kultúrnou pamiatkou od r. 1963. Patrí medzi najstaršie stavebné pamiatky na Slovensku vôbec. Počet takýchto pamiatok sa dá zrátať na prstoch jednej ruky a preto sme radi, že sa nachádza na našom území a môžeme sa ním hrdo pýšiť. Podobným je aj kostolík v Dražovciach pri Nitre. Hoci dnes kostolík stojí opustený pri poľnej ceste nebolo tomu vždy tak. V 13. storočí sa po jeho bokoch rozprestierala dedinka. Tú však nepostretol priaznivý osud. Vypálili ju Moravania a neskôr bola ešte viac zdevastovaná vojnou a záplavami a dedina postupne zanikla. Ostal po nej práve kostolík sv. Jána Krstiteľa spolu s cintorínom a opusteným majerom. Jedinečnosť a vzácnosť kostolíka ocenila aj Slovenská pošta a pamiatka sa stala námetom pre známku. V roku 2008 kostolík prešiel rekonštrukciou. Je to typický emporovaný kostol postavený z lomového kameňa. Je jednoloďový, postavený v románskom štýle s barokovým oltárom. Je to architektonický ale aj historický skvost, no jeho jedinečnosť tkvie práve v jednoduchosti prevedenia. Je to totiž, až na pár detailov, jedna z mála románskych stavieb, ktorá sa zachovala v pôvodnej podobe. Ku kostolíku vedie poľná cesta na ktorú možno odbočiť z hlavnej cesty č. 507 medzi Nemšovou a Pruským. Areál je voľne dostupný. Kľúč od kostolíka nájdete na obecnom úrade v Sedmerovci.

Sedmerovec 141

Po stopách kultúrneho dedičstva

Poľovnícky zámoček Antonstál Bližšie k vidieku

loha zámočku Antonstál by sa dala vyjadriť názvom známeho filmu „Na samotě u lesa“. Nachádza sa uprostred lesov Ľuborčianskej doliny, na úpätí CHKO Biele Karpaty, neďaleko hraníc s Českou republikou, len 12 km od mesta Nemšová. História poľovníckeho zámočku Antonstál siaha do konca 19. storočia. Ako zámoček však pôvodne nevznikol. Veľkostatkár a podnikateľ v oblasti pivovarníctva, Anton Dreher, si dal v tom čase postaviť drevenú poľovnícku chatu. Tá sa mu stala obľúbeným miestom relaxu. Podobu zámočku dostala táto stavba až po tom, ako ju nechali potomkovia Drehera prestavať. Zámoček sa stal obľúbeným miestom pre poľovačku podnikateľov a šľachty z celého Rakúsko - Uhorska. Kým v minulosti, ešte ako chata, bola využívaná len Dreherom a jeho hosťami, po prestavbe v 40-tych rokoch 20. storočia sa viac otvorila podnikateľom a turistom, o čom svedčí zväčšenie ubytovacej kapacity, vybudovanie spoločenských miestností, skladov a práčovne. V tom čase sa zvýšil hospodársko – správny význam ľuborčianskeho revíru. Bolo preto nevyhnutné postaviť aj byt pre správcu s jeho vlastnou kanceláriou a byty pre hájnikov. V roku 1948 prevzali správu nad budovou štátne lesy. Od roku 1949 slúžil zámoček ako učňovské stredisko pre lesnícke školstvo so sídlom v Liptovskom Mikuláši. Túto funkciu plnil zámoček až do roku 1965. Následne sa stal miestom konania pionierských táborov na tri nasledujúce roky. V rokoch 1968 až 1989 sa do zámočku len tak hocikto pozrieť nemohol. V tomto čase bol využívaný ako rekreačné zariadenie pre ÚV KSČ. Počas svojej viac ako storočnej existencie poľovnícky zámoček Antonstál prešiel rukami viacerých majiteľov a nevyhol sa ani stavebným úpravám. Tie mali nanešťastie z pamiatkového hľadiska skôr negatívny ako pozitívny charakter. V súčasnosti je Antonstál obľúbeným miestom konania rôznych firemných akcií, osláv jubileí, svadieb, stretávok, atď. Ubytovacie a gastronomické služby uspokoja aj tých náročnejších a poloha zámočku uprostred bielokarpatských lesov má svoje jedinečné čaro.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Antonstál 811/5, 914 41 Nemšová

Jana Kapsová Jana Kapsová

Po stopách kultúrneho dedičstva

Kostol sv. Svorada a Benedikta Malá Skalka

Kláštor a benediktínske opátstvo Veľká Skalka

Bližšie k vidieku

nto barokový kostol sa nachádza na ceste medzi Trenčínom a Nemšovou, na vrchole kopca odkiaľ máte krásny výhľad na Trenčín, Trenčiansku Teplú či Dubnicu. Pôvodne na tomto mieste stála iba neskorogotická kaplnka sv. Doroty, ktorú dal postaviť Juraj Turzo. Tú však jezuiti v roku 1745 rozšírili a pristavili dve veže. Hlavný oltár zdobia dve sochy svätcov a mučeníkov, po ktorých nesie kostol aj meno. Je najstarším a najvýznamnejším pútnickým miestom na Slovensku. Počas púte navštívi toto miesto tisíce ľudí. Hlavná púť sa konáva v sobotu a v nedeľu po 17. júli, kedy je sviatok sv. Svorada a Benedikta. No ani počas bežného dňa nie je žiadnou výnimkou početná skupina turistov, zvedavcov či veriacich zhromaždená pri kostole. Ak máte záujem zúčastniť sa na sv. omši, môžete tak urobiť počas mesiacov máj, jún, september, október v sobotu a nedeľu o 15:30 a v mesiacoch júl a august každý deň o 15:30.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Bližšie k vidieku

ľkú Skalku tvorí horský masív s kláštorným komplexom. Zrúcanina benediktínskeho kláštora pochádza zo začiatku 13. storočia. V priestoroch kláštorného komplexu sa nachádza malý kostolík a vchod do pôvodnej jaskyne pustovníkov a prvých uhorských svätcov - sv. Svorada-Andreja a Benedikta. Prvý kostol na Veľkej Skalke postavili približne v roku 1180. Zasvätený bol sv. Benediktovi. V r. 1224 tu nitriansky biskup Jakub založil benediktínske opátstvo, ktoré pôsobilo do roku 1528. Opätovný rozvoj Veľkej Skalky nastal v roku 1645 s príchodom jezuitov, ktorí postupne obnovili kláštorný komplex až do zrušenia rehole v r. 1773. V 19. storočí sa o záchranu kláštora zaslúžil trenčiansky farár a historik Ľudovít Stárek (okrem iného objavil aj zabudnutý rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale). Areál bývalého opátstva sa v posledných rokoch aj vďaka dobrovoľníkom podarilo čiastočne zrekonštruovať a dnes je sezónne sprístupnený verejnosti. V mesiacoch júl a august je Malá aj Veľká Skalka sprístupnená verejnosti, okrem pondelka, v čase od 10:00 do 17:00. Od 1. októbra - 30. apríla: otvorené na požiadanie, len v prípade záujmu o sprevádzanie zájazdu.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Starý mlyn v Nemšovej

Kaštieľ a krypta Zamarovských

Bližšie k vidieku

storické spisy hovoria o tom, že mlyny sa na území Slovenska začali spomínať v 12. storočí. Ich výstavbou sa začala nová etapa práce, ktorá do veľkej miery uľahčila získavanie jednej zo základných surovín – múky. Pre fungovanie vodných mlynov bola nevyhnutná práve voda. Tá bola do mlyna pána Jozefa Králika, posledného majiteľa, dopravená umelo vytvorenými potokmi odrazenými z rieky Vlára. Práve to, čo zostalo z mlyna pána Králika si môžete v meste pozrieť ešte aj dnes. V roku 1546 sa v Nemšovej spomínajú dva mlyny. O sedem rokov neskôr mala už Nemšová mlynov päť. Majiteľmi prvého mlynu boli Andrej Bútora a Ján Dohňanský. V Nemšovej pôsobilo viacero mlynárov, ktorých mlyny dávali ľuďom prácu, plácu a zabezpečovali obživu. V historických materiáloch sa spomínajú mená mlynárov: Štefan Drevojanek, Karol Dubčák , Ján Vydra, Ján Vanko či Pavel Vydra. V tridsiatych rokoch 20. storočia mala obec štyri mlyny. Jeden z nich patril otcovi Jozefa Králika a práve tento vodný mlyn sa zachoval dodnes.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Mlynská ulica, 914 41 Nemšová

jiny rodu Zamarovských sú úzko spojené s obcou Zamarovce. Boli jedným z najstarších a zároveň najvplyvnejších rodov bývalej Trenčianskej župy i Uhorska. Preto aj hmotné kultúrne dedičstvo, ktoré zostalo po tomto rode stojí za zmienku. Kaštiele boli sami o sebe šľachtickým symbolom. Takmer každý významný rod mal svoj kaštieľ. Ich rozmach nastal s príchodom novoveku, kedy sa vládnuca vrstva postupne začala sťahovať z chladných a nepohodlných výšinných hradov do pohodlia luxusných zámkov a kúrií. Kaštieľ Zamarovských bol postavený v prvej polovici 19. storočia v klasicistickom štýle. Nechýba na ňom erb rodu Zamarovských. V r. 1998 postihlo kaštieľ nešťastie. Začal zvnútra horieť a došlo k značným škodám. Kaštieľ v súčasnosti vlastní súkromný majiteľ. Hrobka rodu Zamarovských bola postavená na konci 19. storočia. Krypta je postavená na spôsob kaplnky a tvorí dominantu miesta posledného odpočinku. Aj táto, síce možno „smutná“ stavba, mapuje dôležitosť a históriu rodu Zamarovských. Hrobku Zamarovských si môžete pozrieť na cintoríne v obci Zamarovce.

obec Zamarovce

Po stopách kultúrneho dedičstva

Historická železnička v Ľuborčianskej doline

ZVYKY A TRADÍCIE NA ÚZEMÍ MAS VRŠATEC

Bližšie k vidieku

omínaná lesná železnica začínala v Ľuborči ( súčasť Nemšovej) a údolím sa tiahla až pod hrebene Bielych Karpát, k blízkosti štátnej hranice s Českou republikou pod samotný Javorník. Trať mala dĺžku približne 12 kilometrov. V roku 1894 kúpil lesy nad Ľuborčou rakúsky veľkostatkár Anton Dreher. Ten dal na zvážanie dreva postaviť železničku. Najskôr ťahali kone prázdne vagóny hore do doliny a následne sa naplnené spúšťali dole samospádom. Trať bola preto postavená s určitým sklonom a o rýchlosť vozňov sa starali brzdári. V r. 1925 nastala výrazná zmena a vagóny už neťahali kone, ale malý naftový rušeň. Ten neskôr vystriedal veľký naftový rušeň. Železnička bola zrušená roku 1964. Celkovo bolo toto obdobie poznačené masívnym rušením lesných železníc. Nahradili ich asfaltky a nákladné autá. Z trate sa zachovali opory mostu a výrazne viditeľné násypy na viacerých miestach. Ako pamiatka na túto železničku slúži pár metrov vybudovaných koľajníc, na ktorých stojí lokomotíva DEUTZ s vagónom naloženým drevom v príjemnom a pekne upravenom prostredí Ľuborčianskej doliny.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Ľuborčianska dolina, smer Antonstál

yky a tradície tvoria dôležitú súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré prežíva vďaka odovzdávaniu z pokolenia na pokolenie. Týmto spôsobom sa kultúrne dedičstvo uchováva v živej pamäti, ako pamiatka na našich predkov a ich spôsob života. Tradície a zvyky oddávna ovplyvňovali život našich predkov. Ich pôvod vyplýva zo strachu ľudí z nepoznaného. Pomocou zvykov a tradícií sa snažili ľudia vysvetliť rôzne prírodné javy či privolať šťastie, zdravie, lásku. Život ľudí bol úzko spätý s prírodou. Preto v predkresťanskom období vznikali zvyky a tradície spojené hlavne s prírodným cyklom. Po príchode kresťanstva sa začali objavovať zvyky a obyčaje spojené s cirkevnými sviatkami, no kresťanskí misionári vedeli, kde použiť „tvrdú ruku“, a kde ustúpiť. Väčšina našich sviatkov, zvykov a tradícii má teda pôvod v pohanskom období a svoju rázovitosť získali akýmsi prirodzeným splynutím kresťanského a pohanského elementu, pričom samozrejme v našom prostredí prevláda kresťanský ráz. Zvyky, tradície a folklór obyčajného ľudu ovplyvňovali v priebehu dejín viaceré vplyvy. Je teda pochopiteľné, že sa odlišujú nielen od krajiny ku krajine, ale rozdielnosti môžeme badať aj medzi jednotlivými regiónmi v rámci jednej krajiny či národnosti. My sa Vám preto pokúsime priblížiť zvyky a tradície z územia MAS Vršatec. Je to folklór, s ktorým sa možno stretnúť na území celého Slovenska, no pozorný čitateľ možno predsa len objaví určité jedinečné znaky typické pre náš mikroregión.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Traja Králi Bližšie k vidieku

iatok Troch kráľov je tiež známy ako Zjavenie pána. Týmto dňom sa končí vianočné obdobie. Typickým pre tento sviatok bolo, a na viacerých miestach ešte stále je, koledovanie . Traja mladí koledníci prezlečení za troch kráľov chodia od domu k domu, popri tom spievajú a žehnajú domácnostiam. Na dvere zvyknú napísať kriedou tri začiatočné písmená mien troch kráľov a letopočet (napr. „G-M-B 2015“) Počas Trojkráľového večera sa vraj podľa povier dá predpovedať budúcnosť. Vraví sa, že ak si viacerí zapália rovnako dlhú sviečku, ten komu zhorí ako prvá, prvý zomrie. Ak bude dym zo sviečky klesať po smrti Vaša duša vraj zavíta do pekla. Ak bude stúpať, radujte sa, pôjdete do neba. Počas tohto večera môžete tiež vraj zistiť, čo Vás v blízkej budúcnosti čaká. Pod sedem hrnčekov schovajte nasledovné: kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba. Každý si potom zvolí jeden hrnček a podľa toho, čo v ňom nájde vie, čo ho čaká a neminie. Ak si nájdete peniaze – znamená to bohatstvo, hrebeň nedostatok, prsteň svadbu, látka cestovanie, figúrka dieťaťa predznamenáva narodenie dieťaťa, chleba dostatok všetkého a uhlie nemoc alebo smrť.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Fašiangy Bližšie k vidieku

dobie medzi sviatkom Troch kráľov a Popolcovou alebo tiež Škaredou stredou u nás už tradične patrí dobrej zábave, ľudovým veseliciam a hojnosti jedla aj pitia. Fašiangy poznali už naši predkovia na Veľkej Morave, ktorí však mali pre toto obdobie výstižnejšie pomenovanie „mjasopust“ – koniec jedenia mäsa pred Veľkým pôstom. Hoci sa u nás časom udomácnil názov nemeckého pôvodu fašiangy, podstata tzv. mjasopustu ostala zachovaná. Bol to čas veselíc, svadieb a zabíjačiek, príprava na príchod jari a zároveň akési prechodné obdobie medzi vážnymi Vianočnými sviatkami a najdlhším pôstom v roku, ktorý vrcholí Veľkou nocou. Polia boli zamrznuté, komory plné a to bolo pre chudobného sedliaka dostatočným dôvodom pre radosť. Počas fašiangov už tradične panovala uvoľnená atmosféra, a zatiaľ čo sa mladí aj starí veselili, gazdinky doma piekli mäso, varili huspeninu, alebo vysmážali šišky a fánky. Veď sa tradovalo, že kto sa na fašiangy dosýta nenaje bude hladný po celý rok. Zábava vrcholila tri dni pred Škaredou stredou, keď maskovaný sprievod mládencov zvolával chasu na najväčšiu fašiangovú veselicu, ktorá končila v utorok pochovávaním basy. Takto bolo symbolicky ukončené obdobie zábav, aby mohol prísť štyridsaťdňový čas pôstu pred Veľkou nocou. Dnes sa už možno vytratilo pôvodné čaro a význam fašiangov, no tradície starých otcov a materí v nás žijú stále a hoci sa snažíme byť „modernou spoločnosťou“ nemali by sme zabúdať na odkaz našich predkov. Aj keď ich životy dávno zmazal čas, sú tu stále s nami. Sú s nami v našich menách, našich zvykoch, v našej viere i poverách.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Veľká noc

Vynášanie Moreny

Bližšie k vidieku

iatky Veľkej Noci a Vianoc sú tými, ktorých tradície najviac pretrvávajú a sú ľuďmi stále vo veľkej miere praktizované. Sviatky Veľkej noci vychádzajú z náboženskej tradície a sú zároveň najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Sú to sviatky plné modlitieb za Spasiteľa, ktorý sa pre ľudí obetoval. Veľký piatok sa nesie v duchu komornej atmosféry. Netancuje sa, nepočúva sa hudba, je to čas prísneho pôstu. Tento deň ľudia venujú oddychu a vnútornému rozjímaniu. V nedeľu počas sviatkov Veľkej Noci ľudia v košíku nesú rôzne druhy potravín na posvätenie. Posväcujú sa aj vetvičky bahniatok, ktoré ľudia potom môžu použiť počas roka v čase choroby niektorého z členov rodiny. Po období pôstu prichádza deň, ktorý majú radi najmä chlapci a muži. Ako káže tradícia, v tento deň treba všetky ženy pooblievať a vyšibať. Akt oblievania má symbolizovať prichádzajúcu jar a zdravie, ktoré by im malo obliatie zabezpečiť na celý rok. Vyšibanie je zas symbolom znovuobnovenia sily a rastu.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Bližšie k vidieku

nášanie Moreny je zvyk, ktorý má veľmi hlboké korene a je typickým príkladom pohanského zvyku, ktorý pretrval až do kresťanského obdobia, viac či menej tolerovaný kresťanskými hodnostármi. V minulosti ľudia verili, že prírodu – a teda aj počasie - ovládajú nadprirodzené sily. Aj striedanie ročných období pripisovali vyššej moci. Na druhej strane tiež verili, že správanie sa týchto nadprirodzených síl môžu ovplyvniť. Koncom zimy, keď už ľudia túžia po teplejšom počasí, príde ten správny čas zhotoviť Morenu. Slamenú bábku, oblečenú do ženských šiat. Tá symbolizuje zimu. A keďže ľudia chcú, aby zima už odišla, musia Morenu zabiť, spáliť, hodiť do potoka. /V niektorých krajoch namiesto Moreny symbolicky vynášajú a upaľujú postavu Deda./ Morenu za spevu nesú mladé dievčatá smerom k potoku. Na brehu ju vyzlečú , spália a hodia do vody. A teraz už je ten správny čas, aby do života ľudí zavítala jar.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Stavanie mája

Lucie

Bližšie k vidieku

rena je už utopená, jar sa pomaly prebúdza. Všetkým treba dať najavo, že jar zvíťazila nad zimou. A symbolom tohto víťazstva je práve postavený máj. Na stavanie májov sa najčastejšie používa strom jedľový, smrekový alebo brezový. Stavanie májov v slovanskej kultúre malo byť vyjadrením želania hojnosti a dostatku plodov a krmiva a odtiaľ bol už len krôčik k významu, ktorý sa najčastejšie skloňuje v dnešnej dobe. Ak si mladé dievča pred domom nájde postavený máj, znamená to, že je súce na vydaj. Do každého domu, pred ktorým stojí máj, zavítajú chlapci s muzikou a vytancujú dievčinu, ale aj všetky ženy v domácnosti. Nemalo by však ísť o hocijaký máj. Krivý či nepravidelne rozkošatený máj je hanbou nielen pre zhotoviteľa, ale aj pre dievčinu.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Bližšie k vidieku

Dni

sa pomaly skracujú a tma sa vkráda do bieleho dňa čoraz viac. V našej kultúre vystupuje Lucia ako tajomná bytosť, ktorá ma odohnať zlé sily. Preto sa v tento deň, 13.-teho decembra, zo všetkých strán ozýva lomoz, krik, buchotanie, rinčanie. Chlapci poberú všetko, čo môže vyrobiť akýkoľvek hluk na odohnanie démonov. Zlé sily sa majú tohto lomozu zľaknúť a odísť zo života ľudí preč. Biele postavy so zamúčenou tvárou chodia zas po domoch a ometajú kúty. Obzvlášť dôležité je zinscenovať hluk na krížnych cestách, kde sa vo večerných hodinách stretávajú strigy a bosorky. Kto ich chce naozaj vidieť musí si podľa návodu zhotoviť stolček, na ktorom od Lucie do Vianoc vždy niečo spraví. Na polnočnej omši, keď si naň človek sadne, všetky strigy uvidí. Tento deň je podľa povier našich predkov všeobecne vhodný na veštenie. Dievčatá, ktoré chcú vedieť kto bude ich milý si na Luciu pripravia lístočky s menami mládencov. Každý deň do Štedrého večera jeden spália. Ten čo zostane im prezradí meno ženícha.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Kalendár podujatí Bližšie k vidieku

FEBRUÁR Fašiangy – Nemšová, Dolná Súča, Červený Kameň MAREC Krížová cesta – Skalka nad Váhom APRÍL Stavanie Mája - viaceré obce MÁJ Hody v Trenčianskej Závade – 13.5. Hody v Hornom Srní – 16.5. JÚN Deň sv. Huberta – Nemšová Ľuborčianska dolina Ľuborčianske hody – Nemšová časť Ľuborča Hečkova Súča – Dolná Súča Sympózium Ora et Ars – Skalka nad Váhom Hody v Sedmerovci – 12.6. JÚL Púť k úcte pustovníkov sv. Svorada a Beňadika – Skalka nad Váhom Nemšovské hudobné leto – každá nedeľa počas letných prázdnin - Nemšová Western rodeo – Nemšová – Ľuborčianska dolina NIVA Cup – Nemšová časť Ľuborča Letné kino MAS Vršatec – vybrané obce Skalské hody – Skalka nad Váhom Hody v Bohuniciach – 5.7. Hody v Kameničanoch – 5.7. Kľúčovské hody – 26.7.

Po stopách kultúrneho dedičstva

Kalendár podujatí Bližšie k vidieku

AUGUST Nemšovský jarmok – Nemšová Bartolomejský jarmok –Ilava Hody v Ilave – 24.8. Nemšovské hudobné leto – každá nedeľa počas letných prázdnin – Nemšová Letné kino MAS Vršatec- vybrané obce SEPTEMBER Nemšovské hody – 29.9. Hody v Dulove – 15.9. Dožinky – Horná Súča OKTÓBER Beh cez Vápeč – Ilava Hody v Krivokláte – 4.10. NOVEMBER Beh okolo Ľuborče – november Hody v Dolnej Súči – 17.11. DECEMBER Vianočný jarmok – Dolná Súča, Horná Súča

Po stopách kultúrneho dedičstva

Ďakujeme všetkým, ktorí sa aktívne podieľali na príprave a tvorbe tejto knižnej publikácie.

Autori fotografií:

Archív kancelárie MAS Vršatec Jana Kapsová

BLIŽŠIE K VIDIEKU IČO: 42276021 DIČ: 2023603307 Bližšie k vidieku, o.z. Horná Súča 246, 913 33 Horná Súča e-mail: blizsiekvidieku@gmail.com www.blizsiekvidieku.sk

Po stopách kultúrneho dedičstva