Apoštol Peter bol hlavou prvotnej Cirkvi. Pôvodne sa volal Šimon. Spolu s bratom Andrejom boli prví povolaní apoštoli pri love rýb na Generatetskom jazere → ’Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí’ – Nový zákon, Mk 1,16-20; Mt 4,18-22; Lk 5,1-11. Prvý biskup Ríma a prvý pápež → ’Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu’– Mt 16,18. Apoštol Pavol sa narodil v meste Tarzus (dnešné Turecko) → Skutky apoštolov – Sk 21,39; 22,3. Bol rímskym občanom → Sk 16,37n; 22,25n; 23,27 a fanatickým prenasledovateľom kresťanov: ’Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ’ – Sk 9,4. Prijal krst → Sk 9,18, zjavne ešte v Damasku. Iba jemu patrí pomenovanie: ’Apoštol národov’. Spoločný sviatok: 29. jún.
61 kg, ’umieráčik’, pochádza z roku 1921, ďalšie tri boli vyrobené v roku 1936. Prvý má hmotnosť 564 kg (Petra a Pavla), druhý 326 kg (Matky Božej) a tretí 175 kg (na chválu Božiu). Aj pred 1. svet. vojnou boli vo veži štyri zvony. Dva z nich boli počas vojny zrekvírované (lat. requiere = žiadať naspäť) – tu na vojnové účely, zvyčajne výrobu kanónov. Tretí a štvrtý zvon boli odpredané po namontovaní nových zvonov. Organ je z roku 1899 a vyrobila ho známa firma Rieger z Jägensdorfu, dnes Krnov na severnej Morave.
Kostol sv. Petra bol postavený pred rokom 1304, pred prvou písomnou zmienkou o obci. Čiastočne na jeho základoch bol neskôr vybudovaný dnešný jednoloďový chrám s prvkami gotiky. V čase reformácie, od roku 1555, sa uplatňoval známy princíp Augsburského mieru (mesto v Bavorsku): CUIUS REGIO, EIUS RELIGIO = Čie územie, toho náboženstvo. Zemepán mohol určovať vierovyznanie svojich poddaných. Gróf František Klobušický (→ predchádzajúca kapitola) sa zaslúžil, že kostol bol 5. aug. 1716 vrátený katolíkom. Nasledovný text (výber) je prevzatý z publikácie: ’Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749), Peter Zubko, Peter Žeňuch, Slavistický ústav Jána Stanislava, Bratislava 2017, str. 55-56. „Petrovany (Szentpeter, SzentPéter). Sídlo rímskokatolíckej farnosti. Farský kamenný kostol Všetkých svätých bol starobylý a v primeranom stave. Postavila ho rodina Forgáčovcov (Forgach), ako to bolo možné identifikovať z jedného kameňa v klenbe kostola. V drevenej zvonici viseli dva zvony. Všetci obyvatelia hovorili po slovensky. Fara sa nachádzala vo veľmi biednom stave, mala dve miestnosti. Vo filiálnej obci Kendice (Kende) stál starobylý kostol, ktorý bol dlhé roky opustený, predtým ho používali kalvíni. Drevená zvonica bola v roku 1746 postavená od základov nanovo. Všetci obyvatelia boli Slováci. Vo filiálnej obci Močarmany (Moczarman, Mocsarman) stál drevený kostol, o ktorého veku nebolo nič známe, katolíci ho prevzali od kalvínov. V drevenej veži visel jeden malý zvon, zvonica nemala strechu. Všetci obyvatelia hovorili po slovensky. Vo filiálnej obci Ruská Nová Ves (Ujfalva) stál drevený kostol v dezolátnom stave. O veku kostola nebolo nič známe. V 17. storočí obec Petrovany bola sídlom kalvínskej farnosti. V roku 1722 obec Kendice bola evanjelickou matkocirkvou. Rímskokatolícka farnosť v obci Petrovany bola obnovená v roku 1716“. Hlavný oltár pochádza z roku 1927 a bol vyrobený v Tirolsku (Taliansko). V roku 2002 bol v zmysle predpisov Druhého vatikánskeho koncilu (1962–1965) postavený nový obetný stôl s ambonou (lat. pódium, kazateľnica). V súčasnosti sú v kostole štyri zvony: Najmenší (sv. Marcina), váži
Kostolníci: Andrej Varga (1943–1980), Jozef Smelý (1980–1998), Ján Krivý (1998–2012, Jozef Marcinčin a manželka Helena (2012–), ktorá v tejto službe pokračuje dodnes. Do farnosti Petrovany patrí obec Záborské.
1. sept. 2002 bola vo filiálke (latinsky: filia = dcéra) PetrovanyMočarmany posvätená Bohoslužobná miestnosť evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
KAŠTIEĽ
DOMINIKÁNSKY RÁD
O bohatej histórii obce svedčí aj kaštieľ. Toto pomenovanie pochádza z latinského slova castellum, ktoré znamená aj hrad. 1691 Kúria patrí grófovi Szentivánimu. Jeho dcéra Žofia sa vydala za Františka Klobušinského, čím sa obec stala ich majetkom. 1756 Mária Terézia udeľuje Klobušinskému rodu grófsky titul → predchádzajúce kapitoly. 1756–1767 Žigmund, vnuk Františka Klobušinského, dal postaviť barokový kaštieľ na mieste zemianskej kúrie. Na konci 19. storočia tu býval barón Alfonz Vécsey s manželkou a dcérou. Kaštieľ slúžil ako poľovnícke sídlo pre grófske rodiny až do roku 1918.
Motto: Laudare, Benedicere, Prædicare (latinsky: Chváliť, velebiť, kázať). Členovia/členky rádu majú za menom skratku OP (Ordo Prædicatorum = Rád kazateľov). V roku 1215 ho vo Francúzsku založil Španiel sv. Dominik (*1170?–†1221 v talianskej Bologni), sviatok: 4. aug. O rok neskôr ho schválil pápež Honorius III. Ďalšie informácie: www.dominikani.sk ⁄ www.op.org (centrála v Ríme)
www.kastielpetrovany.sk Po vzniku Československej republiky ho predal miestnym židovským obchodníkom, ktorí ho v roku 1923 predali MUDr. Vladimírovi Pospíšilovi (*1887–†1955), vtedajšiemu riaditeľovi Československého štátneho detského domova v Košiciach, ktorý tu založil Domov sociálnych služieb (ktorý Petroviančania volajú ’ústav’). 1938 MUDr. Vladimír Pospíšil odchádza na Ministerstvo zdravotníctva do Prahy a do ústavu povoláva sestry dominikánky.
Dominikánky v obci V roku 1939 prichádzajú do obce Petrovany prvé rehoľné sestry z Olomouca. Sestry dominikánky z českej kongregácie sv. Zdislavy prebrali vedenie Domova sociálnych služieb MUDr. Vladimíra Pospíšila. V roku 1943 bolo v Petrovanoch zriadené sídlo prvej generálnej predstavenej slovenskej Kongregácie sestier dominikánok, sr. M. Dalmy Kertészovej, ktorá bola aj riaditeľkou Domova sociálnych služieb. Sestry sa v tomto zariadení starali sa o 156 chovancov. Súčasťou domova bola aj pomocná škola, v ktorej sestry vyučovali. Počas 2. svetovej vojny sa v ústave zachránil jeden židovský chlapec preoblečený za chovanca. V roku 1950 bol ústav zoštátnený, ale sociálnu činnosť tu sestry vykonávali až do roku 2008. V roku 1995 sa uskutočnila posviacka novopostaveného kláštora. Od roku 2000 sa niektoré sestry venovali vyučovaniu náboženstva na blízkych školách. V decembri roku 2008 bol v priestoroch kláštora zriadený Domov sv. Dominika. V súčasnosti poskytuje tento domov sociálne služby 30 dôchodcom. O 10 chorých a starých ľudí sa stará v ich domácnostiach – terénna služba. V máji 2019 pôsobí v Petrovanoch 6 sestier. Venujú sa výchovno-vzdelávacej a sociálnej činnosti. Okrem toho sa podieľajú na organizácii rôznych podujatí vo farnosti – denný tábor pre deti, rôzne stretnutia pre deti a mládež, stretnutia s dominikánskymi laikmi, modlitbové stretnutia a iné. Zdroj: Sestra Edita a www.dominikanky.sk
Kraków
Praha
Bardejov Petrovany →
Prešov
Košice
Bratislava Wien Budapest
KaŠtiel
Zdroj: Archív mesta Košice 1312, 15. jún Bitka pri Rozhanovciach (dnes okr. Košice-okolie). Karol I. Róbert tu porazil odbojných feudálov Omodejovcov, ktorí ovládali Košice a Matúša Čáka Trenčianskeho. 1427 36 obývaných a zdanených domov – port. (lat. porta = brána, cez ktorú mohol prejsť do dvora voz plne naložený senom). Porta bola v stredoveku rozšírenou daňovou jednotkou. Obec má okolo 180 obyvateľov. 16./17. st. Reformácia a protireformácia → ďalšia kapitola. 1604 Začiatok storočných stavovských povstaní uhorských feuálov proti cisárskej Viedni. Posledné z nich viedol František Rákóczi II. (1703–1711). 1711 Satmársky mier. Koniec stavovských povstaní. Upevnenie habsburskej monarchie. 1717 Zomrel gróf František Klobušinský. V rokoch 1701– 1708 pôsobil ako správca šarišského hlavného župana. Vdova, grófka Žofia, podporuje minoritov pri rekatolizácii. Pozn: Minoriti sú od roku 1517 jednou z vetiev františkánskeho rádu – (latinsky minoritas = pokora, chudoba). Často pôsobia ako ľudoví misionári. Pre farbu ich habitu sa nazývajú aj ’čierni františkáni’. Dnes majú na Slovensku štyri kláštory, okrem iného v Levoči. Pozdrav františkánov: PAX ET BONUM (Pokoj a dobro). 1749 Cirkevná vizitácia jágerského biskupa Barkóciho (lat. visitatio = obhliadka, návšteva). Z časti tohto biskupstva vzniklo v roku 1804 Košické biskupstvo. 1740–80 Vláda cisárovnej Márie Terézie (*1717–†1780). 1772 Vznik obecného urbáru – súpisu pravidelných naturálnych a peňažných dávok poddaných voči vrchnosti. Propagoval aj pestovanie zemiakov, kukurice a ďateliny.
NAJDÔLEŽITEJŠIE UDALOSTI V 20. STOROČÍ 1914–1918 Prvá svetová vojna. 1918, 28. okt. Vznik Československa. 1923 Založenie Domova sociálnych služieb MUDr. Vladimíra Pospíšila → kapitola Kaštieľ. 1929 Začiatok elektrifikácie obce. 1939 Príchod sestier dominikánok do obce. 1939, 14. marc. Vznik Slovenského štátu. Vo vtedy samostatnej obci Močarmany žili tri židovské rodiny. Jedna z nich počas vojny tragicky zahynula v koncentračných táboroch. 1945, 19. jan. Oslobodenie obce. 1945, 8. máj Koniec druhej svetovej vojny. 1948 Začiatok násilnej kolektivizácie roľníkov. 1950 Založenie obchodu Jednota. 1952 Zavedenie autobusovej linky. 1965 Zlúčenie obcí Petrovany a Močarmany pod názvom Petrovany. 1971 Výstavba budovy miestneho národného výboru (od roku 1990 obecného úradu) a kultúrneho domu. 1976 Výstavba diaľnice. 1978 Postavenie štyroch bytoviek. 1990–1992 Plynofikácia obce. 1993, 1. jan. Vznik Slovenskej republiky. 1995 Postavenie kláštora sestier dominikánok. 2002 Postavenie domu nádeje (smútku). 2008 Začiatok výstavby priemyselnej zóny Hura – Vysielač; kolaudácia vodovodu v obci; povodeň v obci (24. 4.) Ukončenie 70-ročnej sociálnej činnosti sestier dominikánok → kapitola Kaštieľ. 2009 Otvorenie tehelne Močarmany (11. 9. 2009). 2010 Založenie Mamina centra; povodeň v obci – zosuv svahu a cesty (17. 5.). 2011 Rekonštrukcia zdravotného strediska. 2015 Otvorenie denného stacionára LIRI v obci; rekonštrukcia komunitného centra. 2016 Rekonštrukcia budovy MŠ a nového oplotenia. 2017 Rekonštrukcia budovy obecného úradu a kultúrneho domu. 2019 Kolaudácia ČOV (čistiarne odpadových vôd).
RÍMSKOKATOLÍCKY KOSTOL sv. PETRA a PAVLA
R í m s ko k ato l í c k y ko s to l s v. PET R A a PAVLA
1301 Smrť uhorského kráľa Ondreja III. (*1265–†1301), panoval v rokoch (1290–1301). S ním vymiera rod Arpádovcov po meči (v mužskej línii), nasledovali boje o trón. 1304 Najstaršia písomná zmienka pod menom SCENPETUR (lat: Sanctus Petrus, slov: Svätý Peter). 1308 Karol I. Róbert z rodu Anjou sa stáva uhorským kráľom. Jeho moc je však obmedzená.
1774–1778 Podľa sčítania ľudu v obci žije 656 obyvateľov. Detí do 17 rokov bolo 255. 1780–1790 Vláda jej syna Jozefa II. (*1741–†1790). V roku 1781 vydal Tolerančný patent, ktorým čiastočne zrovnoprávnil evanjelikov a kalvínov s katolíkmi. O rok neskôr zlepšil aj náboženské postavenie Židov. 1785 Zrušenie nevoľníctva v Uhorsku. Poddanstvo bolo zrušené v roku 1848. 1831 Protifeudálne povstanie na východnom Slovensku, ktorého sa aktívne zúčastnili aj obyvatelia obce. 1880 Podľa súpisu obyvateľstva v obci žije 693 obyvateľov, v roku 1921–714, v roku 1940–942, v roku 1965–1786 (po zlúčení s obcou Močarmany), v roku 1990–1692 a 1961 obyvateľov (12. mar. 2019). 1880 Začiatok veľkého vysťahovalectva do Ameriky.
De jiny obce
DEJINY OBCE V SÚVISLOSTIACH
ERB Kľúče boli odjakživa symbolom poznania, moci a niekedy – aj jej pádu. Tu si človek zaiste spomenie na ich štrngot v novembri 1989. Kľúč (alebo dva kľúče) je (sú) symbolom sv. Petra (Nový zákon, Mt 16,19). Dva skrížené kľúče sú aj v erbe pápeža. Zlatá farba symbolizuje spojenie medzi nebom a zemou. V heraldike sa používa žltá farba, vyjadruje pravdu, múdrosť a osvietenie. Hviezda je symbolom nádeje v temnotách, ukazuje smer do ďalekých krajín (Traja králi, Nový zákon, Mt 2,1-12). Modrá farba je farbou neba a symbolizuje vieru, nesmrteľnosť a nekonečnosť. Strom je symbolom trvácnosti, dlhovekosti, času a tradície. Zelená farba predstavuje nový život, novú nádej a mladosť (maturitná stužka). Erb obce je zapísaný v Heraldickom registri SR pod signatúrou P-118/99. Počet obyvateľov: 1961, 12. mar. 2019. V obci je zdravotné stredisko a lekáreň. Farár František Mašľár (*1933), ktorý tu pôsobil v rokoch 1973–1990, má osobitnú zásluhu, že z obce pochádza osem kňazov a päť rehoľných sestier. Terajší duchovný správca farnosti PhDr., PaedDr., ThLic. Vladimír Novák, PhD., (od 1. 9. 2018) je v poradí 23. farárom v obci od roku 1716. Cestné vzdialenosti v km: PREŠOV: 8; KOŠICE: 26; BARDEJOV: 50; LEVOČA: 65. Historické názvy obce: 1304 – Scenpetur; 1948 – Petrovany. Úplný zoznam je uvedený na webstránke obce. Rieka Torysa pramení v strednej časti Levočských vrchov. Odtiaľ tečie cez Lipany, Sabinov a Prešov. Juhovýchodne od Košíc, pri obci Nižná Hutka, vteká do Hornádu. Má dĺžku cca 130 km. Petrovany sú členom mikroregiónu Ekotorysa. Hlavné zdroje: Jozef Jacko, PETROVANY v sedemstoročnom jubileu, 2004; Juraj Balaščák, Konvent sestier dominikánok; www.petrovany.sk Naše osobitné poďakovanie patrí p. Marte Frištikovej, matrikárke a kronikárke obce, za nezištnú pomoc a vynikajúcu spoluprácu.
Osobitnú úctu a rešpekt si zaslúži sestra Svorada Gajdošová OP (*1920–†1999). V rokoch 1947–1969 bola vedúcou ústavu a zároveň miestna predstavená a v rokoch 1969–1971) generálna predstavená sestier dominikánok na Slovensku. Po odchode do dôchodku v roku 1983 žila v Dunajskej Lužnej, kde aj zomrela.
© Jozef Soročin, www.issuu.com/VydSorocinJ, 2019 © Design & Sadzba: Milan Bobula, mbobula5@gmail.com © Fotografie: Peter Olekšák (10), peter.oleksak@centrum.sk; Obecný úrad (OcÚ) Petrovany (14) © OcÚ Petrovany 317, 082 53 Petrovany, www.petrovany.sk, vydal Jozef Soročin, Martina Rázusa 1848/6, 071 01 Michalovce © Tlač: Rotaprint, s. r. o, Barčianska 68, 040 17 Košice
ŠKOLSTVO
Dobrovoľný hasičský zbor bol v obci založený v roku 1926.
Stručné dejiny 1768 V obci vybudovaná prvá známa škola vďaka veľkodušnej podpore grófky Juliány Amálie, manželky Antona Klobušického, syna Františka Klobušického → 1. a 2. kapitola 1862 Obecnú školu navštevuje 80 žiakov, z toho 30 chlapcov a 27 dievčat z Petrovian a 13 chlapcov a 10 dievčat z Močarmian. 1878 Postavená nová škola, ’jednotriedka’, pri cintoríne, v ktorej sa vyučovalo do roku 1938. Vtedy bola postavená budova so štyrmi triedami. 1932 Do obce prichádzajú učiť manželia Dezider Jinda a Mária Jindová, ktorí tu blahodarne pôsobili do roku 1951. Dezider Jinda bol aj miestnym organistom a zároveň ovocinárom a chovateľom. Tieto svoje znalosti bezprostredne odvzdával aj svojim žiakom. Pani Mária Jindová mnoho rokov vyučovala prvákov. 1948, 1. dec. Založená meštianska škola, ktorá bola v rokoch 1948–1953 strednou školu.
Hasičský zbor 2019
Horný rad zľava: Pavol Jurko, Matúš Krupka, Ján Štec, Milan Kustra, Radovan Pecuch, Adam Oršuľák Dolný rad zľava: Lucia Dorková, Dominika Jurková, Dominika Strakayová, Róbert Kohlmayer Patrónom hasičov je sv. Florián, ktorý bol rímskym úradníkom. Počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Diokleciána bol v roku 304 utopený (priviazaný na mlynský kameň) v rieke Enns, neďaleko rakúskeho mesta Linz. Je znázorňovaný v rytierskom brnení. Jeho atribútmi sú krčah s vodou a horiaci dom – podľa legendy po jeho modlitbe pri požiari.
Horný rad zľava: Jozef Balaščák, Jozef Zajac, Ondrej Sabol, Vladimír Kobulský, Ján Parimucha, Ondrej Dobrovič, František Sabol, Jozef Pavlinský, Rudolf Sabol-Korečko, Anton Miškaň, Jozef Sabolčik, Jozef Kaščák Druhý rad zľava: Jozef Varga, Helena Dernerová, Eva Adamová, Oľga Petrželová, Jolana Pechová, Eva Štofanková, Anna Marcinová, Marta Sabolová, Božena Nováková, Anna Golenovská, Ondrej Tlučko Tretí rad zľava: ?, Helena Nemcová, Anna Tlučková, Irena Matysová, Marta Palenčárová, učiteľ Štefan Hatok, Helena Oršuľaková, Anna Macková, Elena Šarocká, Mária Lukáčová, Mária Bajová Dolný rad zľava: Ladislav Holub, František Kovaľ, Dezider Smelý, Jozef Hromjak 1962 Nová budova dnešnej ZŠ. Telocvičňa bola pristavaná v roku 2002.
KULTÚRA V obci sa vždy zachovávali tradície, ktoré upevňovali spolupatričnosť a hrdosť na pôvod – spev ľudových piesní, folklór a krásne ľudové kroje, ako aj ochotnícke divadlá.
Históriu športu v obci, osobitne futbalu opisuje publikácia TJ Zlatý klas Petrovany 1950–2000, odkiaľ sú prevzaté nasledovné informácie: Prvý názov klubu bol Sokol, neskôr Družstevník a TJ Zlatý klas → názov, zhodný s názvom Jednotného roľníckeho družstva (JRD). Ihrisko v obci bolo najprv na Pažiti, neskôr „za Nemcovu, Jackovu a Hatočinu záhradu“.
Anna Vargová (*1924–†1998), v miestnom ľudovom kroji v roku 1940 Jozef Príhoda Najznámejším a najobľúbenejším spevákom ľudových piesní bol a zostáva Jožko Príhoda (*1930–†1987). Miestny rodák začal vystupovať už ako 7-ročný spieval v operetke venovanej Dňu matiek. Ako 19-ročný úspešne urobil konkurz v Národnom divadle v Košiciach, kde pôsobil ako spevák a člen spevohry. V roku 1951 vykonával základnú vojenskú službu vo Vojenskom umeleckom súbore (VUS) v Bratislave ako spevák, kde zostal pôsobiť až do roku 1955. Od založenia Podduklianskeho ukrajinského ľudového súboru (PUĽS) v Prešove v roku 1956 tu pôsobil ako sólový spevák do roku 1981. Spolu so svojou dlhoročnou kolegyňou Máriou Mačoškovou vytvorili dvojicu, ktorá svojím umením preslávila východné Slovensko a jeho ľudové piesne doma aj v zahraničí. Vystupoval v televízii a nahral aj gramofónové platne a kazety. Najznámejšie sú z roku 1981 pod názvom „Večar je, večar je” a sólový album pod názvom „Bul ja beťar” z roku 1984. Zbieral ľudové piesne nielen zo Šariša, ale z celého východného Slovenska. Po odchode do dôchodku naplno pracoval pre folklórny súbor Šarišan. Dňa 29. 6.1987 Jožko Príhoda podľahol chorobe vo veku 57 rokov. Jeho hlas znel ako pohladenie pre dušu, keď spustil tú svoju: „Bul ja beťar” alebo „Parobčene mojo”. Vždy sa hrdo hlásil k svojej rodnej obci. Osobitnú pozornosť si zaslúži rómska kapela primáša „Mača“ (Ján Mikula Németh so 4 synmi), ktorá bola známa v širokom okolí. Folklórny súbor vznikol v roku 1972 pod vedením Viery Smelej. Neskôr túto skupinu viedli Eva Bedlovičová, Helena Hatoková a Anna Mikolajová.
Počet žiakov ZŠ: 176, z toho chlapcov 93, dievčat 83 Počet detí MŠ: 51, z toho chlapcov 28, dievčat 23
ŠPORT
V roku 2003 sa súbor premenoval na folklórny súbor Jožka Príhodu. Ako harmonikár tu pôsobí Miroslav Sopko → kap. Osobnosti obce.
Mužstvo v roku 1959
V roku 2009 sa od neho odčlenila folklórna skupina PETROVIANČAN, ktorá teraz, v roku 2019, oslavuje 10. výročie vzniku. Horný rad zľava: †Martin Olejník, †Jozef Spišák, †Imrich Mrúz, †Andrej Piga, †Fines Tóth, †František Zajac Dolný rad zľava: Jozef Kovaľ, Milan Zusko, †Jozef Nemec, †Cyril Oršuľák, †Ladislav Zusko
Cirkevný zbor tvoria: Peter Vaščák, Bernadeta Krivá, Patrícia Pápežová, Zuzana Žarnayová, Andrea Frišová, Miriam Ivanová, Karina Simkuličová, Laura Komová, Alžbeta Frištiková, Michal Frištik a Monika Polorecká. Rok vydania: 1969
Ján Jacko (*1898 –†1977). Rodák zo susednej obce Kendice, pôsobil v Petrovanoch ako rímskokatolícky farár v rokoch 1938– 1973. Počas vojny pokrstil päť židovských žien. Aj jeho zásluhou jeden židovský chlapec prežil v utajení v Domove sociálnych služieb. Bol veľký rodoľub. V roku 2012 mu bola pri príležitosti 90. výročia vysviacky za katolíckeho kňaza odhalená pamätná tabuľa na priečelí miestnej farskej budovy. Prof. PhDr. Jozef Jacko, CSc., (*1928 –†2004). Pochádzal z Petrovian a rodnej obci zostal verný po celý svoj život. Jazykovedec a historik, pôsobil na rôznych vysokých školách, naposledy ako profesor na Prešovskej univerzite. Vychoval stovky učiteľov/učiteliek slovenčiny. Okrem iného sa venoval morfologickej variabilite zemepisných názvov a mien obyvateľov.
Horný rad zľava: Martin Šarocký, Monika Jankovičová, Jozef Voľanský, Dáša Vargová, Jozef Rjapoš, Anastázia Odelgová, Júlia Šarocká, Marta Čuchranová, Valéria Sedláková, Stanislava Pigová, Miroslav Sopko, Miriama Srokovská, Veronika Jankovičová, Mária Šarocká, Peter Štofanik Dolný rad zľava: Peter Ivanko, Šimon Piga, Tomáš Piga, Ján Sokol, Štefan Pulik-Kováč, Anton Piga
Zľava: Denisa Krivá, Karina Simkuličová, Laura Komová, Miriam Ivanová, Alexandra Havrilová, Andrea Frišová, Zuzana Žarnayová, Bernadeta Krivá, Monika Polorecká
OSOBNOSTI OBCE
Fiktívna najúspešnejšia jedenástka 1950–2000 Brankár: Ondrej Zelinko Obrana: Ladislav Jacko, Dušan Palenčár, Vladimír Pápež Záloha: Jozef Tlučko, Miroslav Sopko, Martin Olejník, Ján Šoltís Útok: Jozef Nemec, Milan Zusko, Juraj Balaščák Najlepší športovec–futbalista Miroslav Sopko, hráč Petrovian, ČH Prešov, Tatrana Prešov, pôsobil aj v Trenčíne a Bratislave. Odohral 196 prvoligových zápasov a v mužstve juniorov do 23 rokov 11-krát reprezentoval ČSSR → kapitola Osobnosti obce. Najlepší tréner Ján Stredňák, hráč Petrovian, Tatrana Prešov, Vranova, tréner Petrovian – dospelých, dorastencov aj žiakov. Najvšestrannejší člen TJ a klubu Ján Nemec, úspešný hráč a futbalový funkcionár. Najlepší funkcionár Milan Zusko, hráč a člen výboru Petrovian, predseda OFZ 1990– 1998, člen rady VFZ aj OFZ 1992–2000, člen KRK SFZ Bratislava, funkcionár SZH Bratislava. Spoluprácou farského a obecného úradu boli v roku 2000 vo farskej záhrade dokončené tenisové kurty. V roku 2002 bola dokončená prístavba telocvične pri základnej škole. V roku 2005 bolo vybudované futbalové minihrisko s umelým trávnikom, kde sa pravidelne usporadúvajú aj turnaje miestnych častí obce.
Mgr. František Pribula (*1933). Narodil sa vo Šváboch, v obci, ktorá je dnes súčasťou Prešova. Pôsobil na rôznych stupňoch škôl, učiteľ dejepisu na tunajšej základnej škole v období 1952–1971. V rokoch 1957– 1981 napísal Kroniku obce a školy. Svojim žiakom a žiačkam vštepoval okrem poznania aj lásku k rodnej obci a rodnému kraju. V roku 2019 mu bolo udelené čestné občianstvo obce. Ján Sabol (*1931–†2002). Narodil sa v Močarmanoch, ktoré sú od roku 1965 zlúčené s Petrovanmi. Ako predseda MNV (Miestneho národného výboru) a neskôr starosta obce pôsobil vo svojej funkcii neuveriteľných 41 rokov (1958–1998). Rozhodujúcou mierou sa zaslúžil o všestranný rozvoj rodnej obce. Mgr. Miroslav Sopko (*1950). Všestranne nadaný miestny rodák začínal s futbalom doma. V rokoch 1967–1970 hral na organe v miestnom kostole. Vyštudoval slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Starosta obce v rokoch 1998– 2006. O štyri roky neskôr, bol pri príležitosti 60. výročia organizovaného futbalu v obci ocenený pamätnou medailou ako najlepší futbalista → kapitola Šport a kapitola Kultúra
715 PETROVANY
HASIČI