Apoštol Peter bol hlavou prvotnej Cirkvi. Pôvodne sa volal Šimon. Spolu s bratom Andrejom boli prví povolaní apoštoli pri love rýb na Generatetskom jazere → ’Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí’ – Nový zákon, Mk 1,16-20; Mt 4,18-22; Lk 5,1-11. Prvý biskup Ríma a prvý pápež → ’Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu’– Mt 16,18. Apoštol Pavol sa narodil v meste Tarzus (dnešné Turecko) → Skutky apoštolov – Sk 21,39; 22,3. Bol rímskym občanom → Sk 16,37n; 22,25n; 23,27 a fanatickým prenasledovateľom kresťanov: ’Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ’ – Sk 9,4. Prijal krst → Sk 9,18, zjavne ešte v Damasku. Iba jemu patrí pomenovanie: ’Apoštol národov’. Spoločný sviatok: 29. jún.
61 kg, ’umieráčik’, pochádza z roku 1921, ďalšie tri boli vyrobené v roku 1936. Prvý má hmotnosť 564 kg (Petra a Pavla), druhý 326 kg (Matky Božej) a tretí 175 kg (na chválu Božiu). Aj pred 1. svet. vojnou boli vo veži štyri zvony. Dva z nich boli počas vojny zrekvírované (lat. requiere = žiadať naspäť) – tu na vojnové účely, zvyčajne výrobu kanónov. Tretí a štvrtý zvon boli odpredané po namontovaní nových zvonov. Organ je z roku 1899 a vyrobila ho známa firma Rieger z Jägensdorfu, dnes Krnov na severnej Morave.
Kostol sv. Petra bol postavený pred rokom 1304, pred prvou písomnou zmienkou o obci. Čiastočne na jeho základoch bol neskôr vybudovaný dnešný jednoloďový chrám s prvkami gotiky. V čase reformácie, od roku 1555, sa uplatňoval známy princíp Augsburského mieru (mesto v Bavorsku): CUIUS REGIO, EIUS RELIGIO = Čie územie, toho náboženstvo. Zemepán mohol určovať vierovyznanie svojich poddaných. Gróf František Klobušický (→ predchádzajúca kapitola) sa zaslúžil, že kostol bol 5. aug. 1716 vrátený katolíkom. Nasledovný text (výber) je prevzatý z publikácie: ’Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749), Peter Zubko, Peter Žeňuch, Slavistický ústav Jána Stanislava, Bratislava 2017, str. 55-56. „Petrovany (Szentpeter, SzentPéter). Sídlo rímskokatolíckej farnosti. Farský kamenný kostol Všetkých svätých bol starobylý a v primeranom stave. Postavila ho rodina Forgáčovcov (Forgach), ako to bolo možné identifikovať z jedného kameňa v klenbe kostola. V drevenej zvonici viseli dva zvony. Všetci obyvatelia hovorili po slovensky. Fara sa nachádzala vo veľmi biednom stave, mala dve miestnosti. Vo filiálnej obci Kendice (Kende) stál starobylý kostol, ktorý bol dlhé roky opustený, predtým ho používali kalvíni. Drevená zvonica bola v roku 1746 postavená od základov nanovo. Všetci obyvatelia boli Slováci. Vo filiálnej obci Močarmany (Moczarman, Mocsarman) stál drevený kostol, o ktorého veku nebolo nič známe, katolíci ho prevzali od kalvínov. V drevenej veži visel jeden malý zvon, zvonica nemala strechu. Všetci obyvatelia hovorili po slovensky. Vo filiálnej obci Ruská Nová Ves (Ujfalva) stál drevený kostol v dezolátnom stave. O veku kostola nebolo nič známe. V 17. storočí obec Petrovany bola sídlom kalvínskej farnosti. V roku 1722 obec Kendice bola evanjelickou matkocirkvou. Rímskokatolícka farnosť v obci Petrovany bola obnovená v roku 1716“. Hlavný oltár pochádza z roku 1927 a bol vyrobený v Tirolsku (Taliansko). V roku 2002 bol v zmysle predpisov Druhého vatikánskeho koncilu (1962–1965) postavený nový obetný stôl s ambonou (lat. pódium, kazateľnica). V súčasnosti sú v kostole štyri zvony: Najmenší (sv. Marcina), váži
Kostolníci: Andrej Varga (1943–1980), Jozef Smelý (1980–1998), Ján Krivý (1998–2012, Jozef Marcinčin a manželka Helena (2012–), ktorá v tejto službe pokračuje dodnes. Do farnosti Petrovany patrí obec Záborské.
1. sept. 2002 bola vo filiálke (latinsky: filia = dcéra) PetrovanyMočarmany posvätená Bohoslužobná miestnosť evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
KAŠTIEĽ
DOMINIKÁNSKY RÁD
O bohatej histórii obce svedčí aj kaštieľ. Toto pomenovanie pochádza z latinského slova castellum, ktoré znamená aj hrad. 1691 Kúria patrí grófovi Szentivánimu. Jeho dcéra Žofia sa vydala za Františka Klobušinského, čím sa obec stala ich majetkom. 1756 Mária Terézia udeľuje Klobušinskému rodu grófsky titul → predchádzajúce kapitoly. 1756–1767 Žigmund, vnuk Františka Klobušinského, dal postaviť barokový kaštieľ na mieste zemianskej kúrie. Na konci 19. storočia tu býval barón Alfonz Vécsey s manželkou a dcérou. Kaštieľ slúžil ako poľovnícke sídlo pre grófske rodiny až do roku 1918.
Motto: Laudare, Benedicere, Prædicare (latinsky: Chváliť, velebiť, kázať). Členovia/členky rádu majú za menom skratku OP (Ordo Prædicatorum = Rád kazateľov). V roku 1215 ho vo Francúzsku založil Španiel sv. Dominik (*1170?–†1221 v talianskej Bologni), sviatok: 4. aug. O rok neskôr ho schválil pápež Honorius III. Ďalšie informácie: www.dominikani.sk ⁄ www.op.org (centrála v Ríme)
www.kastielpetrovany.sk Po vzniku Československej republiky ho predal miestnym židovským obchodníkom, ktorí ho v roku 1923 predali MUDr. Vladimírovi Pospíšilovi (*1887–†1955), vtedajšiemu riaditeľovi Československého štátneho detského domova v Košiciach, ktorý tu založil Domov sociálnych služieb (ktorý Petroviančania volajú ’ústav’). 1938 MUDr. Vladimír Pospíšil odchádza na Ministerstvo zdravotníctva do Prahy a do ústavu povoláva sestry dominikánky.
Dominikánky v obci V roku 1939 prichádzajú do obce Petrovany prvé rehoľné sestry z Olomouca. Sestry dominikánky z českej kongregácie sv. Zdislavy prebrali vedenie Domova sociálnych služieb MUDr. Vladimíra Pospíšila. V roku 1943 bolo v Petrovanoch zriadené sídlo prvej generálnej predstavenej slovenskej Kongregácie sestier dominikánok, sr. M. Dalmy Kertészovej, ktorá bola aj riaditeľkou Domova sociálnych služieb. Sestry sa v tomto zariadení starali sa o 156 chovancov. Súčasťou domova bola aj pomocná škola, v ktorej sestry vyučovali. Počas 2. svetovej vojny sa v ústave zachránil jeden židovský chlapec preoblečený za chovanca. V roku 1950 bol ústav zoštátnený, ale sociálnu činnosť tu sestry vykonávali až do roku 2008. V roku 1995 sa uskutočnila posviacka novopostaveného kláštora. Od roku 2000 sa niektoré sestry venovali vyučovaniu náboženstva na blízkych školách. V decembri roku 2008 bol v priestoroch kláštora zriadený Domov sv. Dominika. V súčasnosti poskytuje tento domov sociálne služby 30 dôchodcom. O 10 chorých a starých ľudí sa stará v ich domácnostiach – terénna služba. V máji 2019 pôsobí v Petrovanoch 6 sestier. Venujú sa výchovno-vzdelávacej a sociálnej činnosti. Okrem toho sa podieľajú na organizácii rôznych podujatí vo farnosti – denný tábor pre deti, rôzne stretnutia pre deti a mládež, stretnutia s dominikánskymi laikmi, modlitbové stretnutia a iné. Zdroj: Sestra Edita a www.dominikanky.sk
Kraków
Praha
Bardejov Petrovany →
Prešov
Košice
Bratislava Wien Budapest
KaŠtiel
Zdroj: Archív mesta Košice 1312, 15. jún Bitka pri Rozhanovciach (dnes okr. Košice-okolie). Karol I. Róbert tu porazil odbojných feudálov Omodejovcov, ktorí ovládali Košice a Matúša Čáka Trenčianskeho. 1427 36 obývaných a zdanených domov – port. (lat. porta = brána, cez ktorú mohol prejsť do dvora voz plne naložený senom). Porta bola v stredoveku rozšírenou daňovou jednotkou. Obec má okolo 180 obyvateľov. 16./17. st. Reformácia a protireformácia → ďalšia kapitola. 1604 Začiatok storočných stavovských povstaní uhorských feuálov proti cisárskej Viedni. Posledné z nich viedol František Rákóczi II. (1703–1711). 1711 Satmársky mier. Koniec stavovských povstaní. Upevnenie habsburskej monarchie. 1717 Zomrel gróf František Klobušinský. V rokoch 1701– 1708 pôsobil ako správca šarišského hlavného župana. Vdova, grófka Žofia, podporuje minoritov pri rekatolizácii. Pozn: Minoriti sú od roku 1517 jednou z vetiev františkánskeho rádu – (latinsky minoritas = pokora, chudoba). Často pôsobia ako ľudoví misionári. Pre farbu ich habitu sa nazývajú aj ’čierni františkáni’. Dnes majú na Slovensku štyri kláštory, okrem iného v Levoči. Pozdrav františkánov: PAX ET BONUM (Pokoj a dobro). 1749 Cirkevná vizitácia jágerského biskupa Barkóciho (lat. visitatio = obhliadka, návšteva). Z časti tohto biskupstva vzniklo v roku 1804 Košické biskupstvo. 1740–80 Vláda cisárovnej Márie Terézie (*1717–†1780). 1772 Vznik obecného urbáru – súpisu pravidelných naturálnych a peňažných dávok poddaných voči vrchnosti. Propagoval aj pestovanie zemiakov, kukurice a ďateliny.
NAJDÔLEŽITEJŠIE UDALOSTI V 20. STOROČÍ 1914–1918 Prvá svetová vojna. 1918, 28. okt. Vznik Československa. 1923 Založenie Domova sociálnych služieb MUDr. Vladimíra Pospíšila → kapitola Kaštieľ. 1929 Začiatok elektrifikácie obce. 1939 Príchod sestier dominikánok do obce. 1939, 14. marc. Vznik Slovenského štátu. Vo vtedy samostatnej obci Močarmany žili tri židovské rodiny. Jedna z nich počas vojny tragicky zahynula v koncentračných táboroch. 1945, 19. jan. Oslobodenie obce. 1945, 8. máj Koniec druhej svetovej vojny. 1948 Začiatok násilnej kolektivizácie roľníkov. 1950 Založenie obchodu Jednota. 1952 Zavedenie autobusovej linky. 1965 Zlúčenie obcí Petrovany a Močarmany pod názvom Petrovany. 1971 Výstavba budovy miestneho národného výboru (od roku 1990 obecného úradu) a kultúrneho domu. 1976 Výstavba diaľnice. 1978 Postavenie štyroch bytoviek. 1990–1992 Plynofikácia obce. 1993, 1. jan. Vznik Slovenskej republiky. 1995 Postavenie kláštora sestier dominikánok. 2002 Postavenie domu nádeje (smútku). 2008 Začiatok výstavby priemyselnej zóny Hura – Vysielač; kolaudácia vodovodu v obci; povodeň v obci (24. 4.) Ukončenie 70-ročnej sociálnej činnosti sestier dominikánok → kapitola Kaštieľ. 2009 Otvorenie tehelne Močarmany (11. 9. 2009). 2010 Založenie Mamina centra; povodeň v obci – zosuv svahu a cesty (17. 5.). 2011 Rekonštrukcia zdravotného strediska. 2015 Otvorenie denného stacionára LIRI v obci; rekonštrukcia komunitného centra. 2016 Rekonštrukcia budovy MŠ a nového oplotenia. 2017 Rekonštrukcia budovy obecného úradu a kultúrneho domu. 2019 Kolaudácia ČOV (čistiarne odpadových vôd).
RÍMSKOKATOLÍCKY KOSTOL sv. PETRA a PAVLA
R í m s ko k ato l í c k y ko s to l s v. PET R A a PAVLA
1301 Smrť uhorského kráľa Ondreja III. (*1265–†1301), panoval v rokoch (1290–1301). S ním vymiera rod Arpádovcov po meči (v mužskej línii), nasledovali boje o trón. 1304 Najstaršia písomná zmienka pod menom SCENPETUR (lat: Sanctus Petrus, slov: Svätý Peter). 1308 Karol I. Róbert z rodu Anjou sa stáva uhorským kráľom. Jeho moc je však obmedzená.
1774–1778 Podľa sčítania ľudu v obci žije 656 obyvateľov. Detí do 17 rokov bolo 255. 1780–1790 Vláda jej syna Jozefa II. (*1741–†1790). V roku 1781 vydal Tolerančný patent, ktorým čiastočne zrovnoprávnil evanjelikov a kalvínov s katolíkmi. O rok neskôr zlepšil aj náboženské postavenie Židov. 1785 Zrušenie nevoľníctva v Uhorsku. Poddanstvo bolo zrušené v roku 1848. 1831 Protifeudálne povstanie na východnom Slovensku, ktorého sa aktívne zúčastnili aj obyvatelia obce. 1880 Podľa súpisu obyvateľstva v obci žije 693 obyvateľov, v roku 1921–714, v roku 1940–942, v roku 1965–1786 (po zlúčení s obcou Močarmany), v roku 1990–1692 a 1961 obyvateľov (12. mar. 2019). 1880 Začiatok veľkého vysťahovalectva do Ameriky.
De jiny obce
DEJINY OBCE V SÚVISLOSTIACH
ERB Kľúče boli odjakživa symbolom poznania, moci a niekedy – aj jej pádu. Tu si človek zaiste spomenie na ich štrngot v novembri 1989. Kľúč (alebo dva kľúče) je (sú) symbolom sv. Petra (Nový zákon, Mt 16,19). Dva skrížené kľúče sú aj v erbe pápeža. Zlatá farba symbolizuje spojenie medzi nebom a zemou. V heraldike sa používa žltá farba, vyjadruje pravdu, múdrosť a osvietenie. Hviezda je symbolom nádeje v temnotách, ukazuje smer do ďalekých krajín (Traja králi, Nový zákon, Mt 2,1-12). Modrá farba je farbou neba a symbolizuje vieru, nesmrteľnosť a nekonečnosť. Strom je symbolom trvácnosti, dlhovekosti, času a tradície. Zelená farba predstavuje nový život, novú nádej a mladosť (maturitná stužka). Erb obce je zapísaný v Heraldickom registri SR pod signatúrou P-118/99. Počet obyvateľov: 1961, 12. mar. 2019. V obci je zdravotné stredisko a lekáreň. Farár František Mašľár (*1933), ktorý tu pôsobil v rokoch 1973–1990, má osobitnú zásluhu, že z obce pochádza osem kňazov a päť rehoľných sestier. Terajší duchovný správca farnosti PhDr., PaedDr., ThLic. Vladimír Novák, PhD., (od 1. 9. 2018) je v poradí 23. farárom v obci od roku 1716. Cestné vzdialenosti v km: PREŠOV: 8; KOŠICE: 26; BARDEJOV: 50; LEVOČA: 65. Historické názvy obce: 1304 – Scenpetur; 1948 – Petrovany. Úplný zoznam je uvedený na webstránke obce. Rieka Torysa pramení v strednej časti Levočských vrchov. Odtiaľ tečie cez Lipany, Sabinov a Prešov. Juhovýchodne od Košíc, pri obci Nižná Hutka, vteká do Hornádu. Má dĺžku cca 130 km. Petrovany sú členom mikroregiónu Ekotorysa. Hlavné zdroje: Jozef Jacko, PETROVANY v sedemstoročnom jubileu, 2004; Juraj Balaščák, Konvent sestier dominikánok; www.petrovany.sk Naše osobitné poďakovanie patrí p. Marte Frištikovej, matrikárke a kronikárke obce, za nezištnú pomoc a vynikajúcu spoluprácu.
Osobitnú úctu a rešpekt si zaslúži sestra Svorada Gajdošová OP (*1920–†1999). V rokoch 1947–1969 bola vedúcou ústavu a zároveň miestna predstavená a v rokoch 1969–1971) generálna predstavená sestier dominikánok na Slovensku. Po odchode do dôchodku v roku 1983 žila v Dunajskej Lužnej, kde aj zomrela.
© Jozef Soročin, www.issuu.com/VydSorocinJ, 2019 © Design & Sadzba: Milan Bobula, mbobula5@gmail.com © Fotografie: Peter Olekšák (10), peter.oleksak@centrum.sk; Obecný úrad (OcÚ) Petrovany (14) © OcÚ Petrovany 317, 082 53 Petrovany, www.petrovany.sk, vydal Jozef Soročin, Martina Rázusa 1848/6, 071 01 Michalovce © Tlač: Rotaprint, s. r. o, Barčianska 68, 040 17 Košice